Eurobaromètre Spécial OBSAH ÚVOD...2 ZHRNUTIE...5 1. EURÓPANIA A ÚSPORY ENERGIE...6 1.1 Osobné správanie...6 1.2 Opatrenia na zníženie účtov za energie...12 2. VPLYV SADZIEB ZA ENERGIE NA BOJ PROTI CHUDOBE A SOCIÁLNEMU VYLÚČENIU...17 3. EURÓPSKE NÁZORY NA SPOLOČNÚ ENERGETICKÚ POLITIKU...22 3.1 Cieľ EÚ...22 3.2 Hlavné výhody integrovanej európskej energetickej siete...25 3.3 Zriadenie európskeho spoločenstva pre energiu...29 ZÁVER...33 1
ÚVOD Energia zohráva v živote Európskej únie kľúčovú úlohu, pretože ovplyvňuje nielen každodenný život a blahobyt európskych občanov, ale aj hospodárstvo Európskej únie ako celku. Európske inštitúcie sa preto rozhodli venovať osobitnú pozornosť energetickým otázkam v stratégii rastu EÚ pre nasledujúce desaťročie, ktorá je známa ako stratégia Európa 2020. Táto stratégia zahŕňa viacero cieľov v oblasti energetiky 1 : cieľ domáceho zníženia emisií skleníkových plynov, cieľ zefektívnenia využívania zdrojov a cieľ zníženia spotreby energie. Energetické otázky sú pre budúcnosť Európskej únie a jej 500 miliónov obyvateľov o to dôležitejšie, že sa plánuje ďalšie rozšírenie EÚ, čo prehĺbi problémy EÚ v oblasti energetiky: niektoré budúce nové členské štáty majú nielen zastaranú energetickú infraštruktúru, ale ich odvetvia energetiky sú aj menej konkurencieschopné. Okrem toho sa v súvislosti so situáciou na Blízkom východe a v krajinách Magrebu vynárajú obavy týkajúce sa dodávok energie pre Európsku úniu: napríklad Líbya dodáva približne 10 % ropy a 3 % plynu Európskej únie, ale 20 % ropy potrebnej v Taliansku. Na základe týchto skutočností zadal Európsky parlament tento prieskum Eurobaremeter s cieľom podrobne analyzovať názor európskej verejnosti na tieto otázky v oblasti energetiky. Tento prieskum Eurobarometra sa uskutočnil na konci februára a začiatku marca 2011 pred katastrofou vo Fukušime. Objednalo si ho Generálne riaditeľstvo komunikácie Európskeho parlamentu. Prácu v teréne zorganizovala sieť spoločnosti TNS Opinion & Social: prieskum uskutočnili anketoví pracovníci siete TNS Opinion & Social formou osobných rozhovorov s 26 836 Európanmi vo veku od 15 rokov (pracovníci kládli otázky doma u respondentov). Použila sa metodika štandardných prieskumov Eurobarometra Generálneho riaditeľstva komunikácie Európskeho parlamentu (Oddelenie monitorovania verejnej mienky). K správe je priložená technická poznámka o anketových rozhovoroch, ktoré vykonali výskumné ústavy siete TNS Opinion & Social. Táto správa obsahuje podrobnejšie informácie o metodológii použitej pri rozhovoroch, ako aj o intervaloch spoľahlivosti. 1 http://www.europarl.europa.eu/oeil/file.jsp?id=5844842¬icetype=null&language=en 2
Prieskum sa vzťahuje na všetkých 27 členských štátov a patrí do vlny Eurobarometra 75.1. Obsahuje nové otázky, ale aj otázky z prieskumu Eurobarometer vykonaného v apríli až máji 2006 2, čo nám umožňuje porovnať zmeny. Všeobecná a sociálno-demografická analýza vychádzajú z výsledkov EÚ 27, t. j. z priemeru výsledkov dvadsiatich siedmich členských štátov. Ide o vážený priemer, ktorý zohľadňuje aktuálny počet obyvateľov príslušného členského štátu. Prikladáme tiež krátku poznámku o tom, ako sa odpovede menia v závislosti od viacerých sociálno-demografických charakteristík respondentov (pohlavie, vek atď.) a niekoľkých ďalších ukazovateľov, ako sú napríklad problémy s platením účtov. Internetovú stránku o prieskumoch Európskeho parlamentu Eurobarometer si môžete pozrieť na tejto adrese: http://www.europarl.europa.eu/parliament/public/staticdisplay.do?language=en&id=40 Chceme týmto poďakovať všetkým respondentom v celej Európe, ktorí venovali svoj čas a zúčastnili sa na tomto prieskume. Bez ich aktívnej účasti by prieskum nebol možný. 2 http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_262_en.pdf 3
Poznámka Na krajiny sa v tejto správe odkazuje prostredníctvom ich oficiálnych skratiek. SKRATKY EÚ27 Neviem Európska únia 27 členských štátov Neviem BE CZ BG DK DE EE EL ES FR IE IT CY LT LV LU HU MT NL AT PL PT RO SI SK FI SE UK Belgicko Česká republika Bulharsko Dánsko Nemecko Estónsko Grécko Španielsko Francúzsko Írsko Taliansko Cyperská republika Litva Lotyšsko Luxembursko Maďarsko Malta Holandsko Rakúsko Poľsko Portugalsko Rumunsko Slovinsko Slovensko Fínsko Švédsko Spojené kráľovstvo ***** 4
ZHRNUTIE Hlavné závery tohto prieskumu Eurobarometer o energii sú nasledovné: - Počas posledného roka zmenilo svoje správanie viac ako osem z desiatich Európanov s cieľom znížiť svoju spotrebu energie. Len 17 % neprijalo nijaké opatrenia na úsporu energie, čo od apríla 2006 predstavuje zníženie o 4 percentuálne body. - Pri úspore energie Európania výrazne uprednostňujú opatrenia, ktoré im nespôsobujú nijaké finančné náklady: viac ako polovica obmedzila používanie osvetlenia a domácich elektrických spotrebičov (55 %) a viac ako štyria z desiatich obmedzili kúrenie alebo používanie klimatizácie (43 %). - Za najlepší spôsob, ako znížiť účty za energie, považujú Európania rozsiahlu inštaláciu inteligentných meračov spotreby energie, uviedlo to 47 % respondentov. Ďalšími opatreniami vhodnými na zníženie účtov za energie sú daňové úľavy pre ľudí, ktorí zlepšia energetickú účinnosť svojej domácnosti (40 %), tesne za tým nasleduje hospodárska súťaž medzi dodávateľmi energie (36 %). Respondenti menej často uvádzali (23 %) zjednodušenie účtov za energiu a ich lepšiu zrozumiteľnosť. - Viac ako šesť z desiatich Európanov si myslí, že zavedenie politiky sadzieb za energie pre ľudí s ťažkosťami by mohlo týmto ľuďom pomôcť, aby sa nedostali do chudoby a sociálneho vylúčenia (62 %). Väčšina respondentov v 23 z 27 členských štátov si myslí, že nižšie ceny za energiu by mali pozitívny vplyv na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. - Osem z desiatich Európanov chce, aby bol cieľ zníženia spotreby energie o 20 % do roku 2020 pre 27 členských štátov Európskej únie záväzný. S týmto názorom sa stotožňuje veľká väčšina respondentov vo všetkých členských štátoch. - Európania sa domnievajú, že hlavnými výhodami budúcej integrovanej európskej energetickej siete, ktorú podporuje Európsky parlament, by bolo zníženie nákladov na energiu (59 %) a lepšie využitie rôznych druhov energie, napríklad energie z obnoviteľných zdrojov (47 %). - Viac ako tri štvrtiny Európanov súhlasia s tým, že zriadenie európskeho spoločenstva pre energiu by zvýšilo medzinárodný vplyv Európskej únie v oblasti energetiky. 5
1. EURÓPANIA A ÚSPORY ENERGIE Na dosiahnutie niektorých z cieľov stratégie Európa 2020 a najmä na zníženie emisií skleníkových plynov o 20 % do roku 2020 oproti úrovni z roku 1990 je potrebné šetriť energiu. Tu môže verejnosť zmenou svojho správania zohrať dôležitú úlohu. 1.1 Osobné správanie [Ot. 16] 3 - Veľká väčšina Európanov prijala opatrenia na šetrenie energie. - Začali sme tým, že sme sa Európanov pýtali, čo osobne urobili pre zníženie svojej spotreby energie. Na to, aby znížili svoju spotrebu energie, zmenilo počas posledného roka svoje správanie viac ako osem z desiatich Európanov. Len 17 % neprijalo nijaké opatrenia na úsporu energie. - Na dosiahnutie úspory energie Európania výrazne uprednostňujú opatrenia, ktoré im nespôsobujú nijaké finančné náklady: viac ako polovica obmedzila používanie osvetlenia a domácich elektrických spotrebičov (55 %) a viac ako štyria z desiatich obmedzili kúrenie alebo používanie klimatizácie (43 %). 3 Ot. 16 Prijali ste počas posledného roka niektoré z týchto opatrení na úsporu energie? 6
- Ostatné navrhnuté opatrenia, ktoré sú nákladnejšie alebo viac obmedzujúce, boli uvádzané omnoho menej často: 19 % respondentov svoje domovy zateplilo, čo predstavuje náklady. Malé percento Európanov zmenilo svoje návyky v oblasti mobility: 19 % menej používalo auto, 14 % viac používalo verejnú dopravu a 12 % znížilo rýchlosť jazdy. Len 6 % Európanov však vymenilo svoje auto za iné s menšou spotrebou paliva. Na záver, 7 % Európanov podnecovalo úsporu energie v práci. Od prieskumu z apríla až mája 2006, kedy bola táto otázka prvýkrát položená, nastali určité zmeny, ale celkovo sú údaje pomerne stabilné. Podiel najčastejšieho udávaného opatrenia, t. j. obmedzenie kúrenia a používania domácich elektrických spotrebičov, narástol o 7 bodov, kým podiel respondentov, ktorí znížili rýchlosť svojej jazdy, výrazne klesol (12 %, -4 body). Ďalšou výraznou zmenou je pokles podielu respondentov, ktorí pre úsporu energie neurobili nič (z 21 % na 17 %): zdá sa, že informovanosť o potrebe šetriť sa zvýšila. Rozdiely medzi členskými štátmi Prvotná analýza podľa skupín krajín odhaľuje rozdiely v správaní medzi štátmi, ktoré do EÚ vstúpili pred rokom 2004 4, a štátmi, ktoré sa stali členmi EÚ po roku 2004 5. Kým v starých členských štátoch 46 % respondentov obmedzilo v priebehu posledného roka kúrenie alebo používanie klimatizácie, aby ušetrili energiu, len tretina opýtaných v nových členských štátoch (33 %) nasledovala ich príklad. V starých členských štátoch navyše viac ako pätina respondentov obmedzila používanie svojho auta (21 %) v porovnaní len s 11 % v nových členských štátoch. V nových členských štátoch však svoj dom zateplila štvrtina respondentov v porovnaní so 17 % v starých členských štátoch. 4 Tieto krajiny boli členmi EÚ pred májom 2004: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. V tomto prieskume sú nazývané aj ako staré členské štáty. 5 Krajiny, ktoré sa stali členmi EÚ v máji 2004 alebo januári 2007 sú Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Cyperská republika, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko. V tomto prieskume sú nazývané aj ako nové členské štáty. 7
Napriek určitým rozdielom medzi členskými štátmi najmenej tri štvrtiny respondentov vo všetkých členských štátoch podnikli kroky na zníženie svojej spotreby energie. Na Malte prijali opatrenia na dosiahnutie úspory energie takmer všetci obyvatelia (97 %). Mimoriadne vysoký počet respondentov v Luxembursku (92 %), vo Švédsku a v Slovinsku (v obidvoch krajinách 90 %) prijal takisto opatrenia na úsporu energie. Na rozdiel od nich bolo v Španielsku (21 %), Lotyšsku (22 %), Rumunsku (23 %) a Grécku (24 %), čo sú všetko krajiny s vážnymi hospodárskymi problémami, najmenej respondentov, ktorí prijali takéto opatrenia. Podrobné údaje: - Viac ako dve tretiny respondentov na Malte (87 %), v Portugalsku (76 %), Slovinsku (70 %) a na Cypre (67 %) obmedzili používanie osvetlenia a domácich elektrických spotrebičov v porovnaní s menej ako polovicou opýtaných v Írsku, Taliansku, Francúzsku, Holandsku, na Slovensku, v Českej republike a Belgicku. Celkovo obmedzila absolútna väčšina používanie osvetlenia a domácich elektrických spotrebičov v záujme úspory energie v 20 členských štátoch. - Viac ako polovica respondentov obmedzila kúrenie alebo používanie klimatizácie na Malte (68 %), v Nemecku (59 %), Luxembursku (57 %) a Slovinsku (53 %). Podobné obmedzenia však uskutočnilo omnoho menej respondentov v Pobaltských štátoch (v Lotyšsku (8 %), Litve (10 %) a Estónsku (18 %)). - Na ušetrenie energie používala najmenej jedna štvrtina respondentov v Luxembursku, Nemecku, Švédsku, Rakúsku a Francúzsku svoje auto v menšej miere. V Bulharsku, Poľsku a Rumunsku šetrilo v tejto oblasti najmenej respondentov. - Výsledky nárastu využívania verejnej dopravy odrážajú tento trend v osobnej automobilovej doprave, čo je logické, pretože tento nárast je dôsledkom poklesu používania áut: respondenti v Luxembursku a vo Švédsku preto častejšie využívajú verejnú dopravu. Naopak, respondenti v Írsku, Portugalsku a na Cypre zmenili svoje správanie v tejto oblasti najmenej. 8
QA16 During the past year, have you done any of the following to save energy? - MULTIPLE ANSWERS POSSIBLE - Cut down on lighting and the use of domestic electrical appliances Cut down on heating or/ and air conditioning Used your car less Insulated your house (walls, windows, etc.) Used public transport more Reduced your driving speed Took initiatives to save energy at work Changed your car to another one which uses less fuel None EU27 55% 43% 19% 19% 14% 12% 7% 6% 17% PRE-2004 54% 46% 21% 17% 15% 14% 8% 7% 17% POST-2004/07 59% 33% 11% 25% 10% 5% 6% 4% 18% BE 48% 50% 22% 29% 16% 18% 10% 11% 14% BG 53% 46% 10% 19% 11% 2% 5% 2% 19% CZ 45% 30% 14% 30% 14% 5% 5% 5% 20% DK 64% 38% 19% 23% 12% 13% 13% 14% 17% DE 64% 59% 26% 16% 15% 18% 8% 11% 15% EE 55% 18% 17% 40% 17% 5% 10% 6% 12% IE 51% 52% 24% 24% 10% 13% 9% 7% 18% EL 56% 50% 22% 7% 10% 8% 4% 2% 24% ES 58% 38% 16% 5% 15% 11% 6% 2% 21% FR 46% 46% 25% 21% 13% 23% 7% 6% 16% IT 49% 33% 14% 16% 10% 5% 6% 5% 20% CY 67% 55% 20% 13% 3% 8% 6% 6% 19% LV 61% 8% 11% 23% 12% 4% 6% 4% 22% LT 62% 10% 12% 30% 14% 4% 8% 6% 18% LU 62% 57% 30% 26% 30% 25% 13% 13% 8% HU 65% 42% 13% 25% 12% 5% 4% 1% 11% MT 87% 68% 15% 6% 15% 11% 19% 7% 3% NL 46% 46% 20% 18% 16% 13% 9% 7% 16% AT 50% 40% 25% 18% 18% 13% 10% 6% 18% PL 65% 30% 9% 20% 9% 5% 6% 5% 15% PT 76% 33% 11% 16% 4% 4% 5% 2% 12% RO 54% 33% 9% 28% 10% 3% 6% 2% 23% SI 70% 53% 22% 35% 15% 17% 10% 10% 10% SK 45% 42% 11% 37% 7% 4% 8% 6% 18% FI 53% 31% 24% 16% 16% 10% 4% 7% 19% SE 63% 32% 26% 15% 29% 16% 13% 14% 10% UK 50% 50% 24% 25% 21% 14% 10% 9% 16% Highest percentage per country Highest percentage by item Lowest percentage per country Lowest percentage by item 9
Sociálno-demografická analýza Analýza výsledkov tohto prieskumu odhaľuje viacero sociálno-demografických rozdielov. - Rozdiely medzi pohlaviami sú zanedbateľné, hoci u žien je o trochu vyššia pravdepodobnosť ako u mužov, že obmedzili používanie osvetlenia a domácich elektrických spotrebičov a takisto kúrenie alebo používanie klimatizácie, aby ušetrili energiu. Viac mužov však zmenilo svoje cestovné návyky, najmä používanie auta. - Vek respondentov je citlivejším kritériom: najmladší respondenti síce často udávajú tón v environmentálnej uvedomelosti, najmenej však zmenili svoje správanie, kým respondenti vo veku od 40 do 54 rokov prijali najviac krokov na zníženie svojej spotreby energie. - Rozdiely vo vzdelaní majú pomerne malý vplyv: možno len vybadať, že respondenti, ktorí školskú dochádzku ukončili najskôr, zmenili svoje dopravné návyky v najmenšej miere. - Napokon respondenti s najväčšími finančnými problémami najviac šetrili, obmedzili používanie osvetlenia a domácich elektrických spotrebičov a menej kúrili alebo používali klimatizáciu. Je to celkom logické, lebo tieto úspory energie majú za následok okamžité finančné úspory. Bolo však menej pravdepodobné, že zmenia svoje cestovné návyky, a to možno preto, že zvyknú autá používať na pracovné účely. 10
QA16 During the past year, have you done any of the following to save energy? - MULTIPLE ANSWERS POSSIBLE - Cut down on lighting and the use of domestic electrical appliances Cut down on heating or/ and air conditioning Used your car less Insulated your house (walls, windows, etc.) Used public transport more Reduced your driving speed Took initiatives to save energy at work Changed your car to another one which uses less fuel None EU27 55% 43% 19% 19% 14% 12% 7% 6% 17% Gender Male 53% 41% 21% 20% 13% 14% 7% 7% 18% Female 57% 44% 17% 18% 14% 10% 7% 6% 16% Age 15-24 44% 33% 12% 11% 21% 5% 5% 4% 27% 25-39 56% 43% 19% 18% 13% 13% 9% 8% 16% 40-54 58% 46% 21% 21% 12% 15% 11% 7% 15% 55 + 57% 44% 20% 21% 13% 11% 4% 6% 16% Education (End of) 15-57% 43% 16% 16% 10% 9% 4% 4% 19% 16-19 55% 44% 20% 19% 11% 12% 7% 6% 17% 20+ 57% 46% 24% 24% 17% 16% 11% 9% 13% Still studying 46% 32% 10% 11% 26% 5% 5% 3% 26% Difficulties paying bills Most of the time 58% 47% 15% 15% 12% 10% 4% 4% 19% From time to time 55% 43% 17% 16% 13% 10% 6% 5% 18% Almost never 55% 43% 21% 21% 14% 13% 8% 8% 16% 11
1.2 Opatrenia na zníženie účtov za energie [Ot. 18] 6 - Za najúčinnejší spôsob, ako znížiť účty za energie, považujú Európania rozsiahlu inštaláciu inteligentných meračov spotreby energie.- Európanom sa kládla otázka, aké opatrenia by podľa nich okrem ich individuálnych krokov najúčinnejšie znížili účty za energie. Mali si vybrať, ktoré dve zo štyroch opatrení odporúčaných Európskym parlamentom by im umožnili znížiť účty za energie. Takmer polovica Európanov (47 %) si myslí, že rozsiahla inštalácia inteligentných meračov energie by bola účinným spôsobom, ako znížiť účty za energie. Štyria z desiatich respondentov si zvolili daňové úľavy pre ľudí, ktorí zlepšia energetickú účinnosť svojej domácnosti (40 %), a viac ako tretina sa domnieva, že hospodárska súťaž medzi dodávateľmi energie by tiež prispela k zníženiu ich účtov za energie (36 %). Napokon len o niečo viac ako štvrtina Európanov si myslí, že zjednodušenie a lepšia zrozumiteľnosť účtov za energie by prispeli k ich zníženiu (23 %). 6 Ot 18 Podľa vás ako spotrebiteľa energie, ktoré dve z týchto opatrení by umožnili zníženie vašich účtov za energie? 12
Rozdiely medzi členskými štátmi Analýza výsledkov podľa dátumu vstupu do Európskej únie odhaľuje viacero rozdielov. Respondenti v krajinách, ktoré boli členmi Únie pred rokom 2004, na rozdiel od respondentov v novších členských štátoch EÚ, častejšie uvádzali rozsiahlu inštaláciu inteligentných meračov energie a daňové úľavy (49 % a 41 % v porovnaní so 42 % a 35 %). Respondenti v krajinách, ktoré do EÚ vstúpili v rokoch 2004 a 2007, však častejšie uvádzajú hospodársku súťaž medzi dodávateľmi energie (40 % v porovnaní s 34 %), ktorú spomedzi opatrení vhodných na zníženie účtov za energie kladú na druhé miesto. Inak sú výsledky v prípade tejto otázky pomerne rôznorodé a v jednotlivých členských štátoch sa líšia. Významné percento respondentov však podporuje štyri navrhnuté opatrenia. Podrobné údaje: - Štrnásť krajín uprednostňuje rozsiahlu inštaláciu inteligentných meračov energie, ktoré domácnostiam umožnia využívať energiu, keď je lacnejšia, a regulovať svoju spotrebu energie: najčastejšie udávaným opatrením to bolo v Taliansku, vo Švédsku, v Dánsku, Rakúsku, Portugalsku, Českej republike, Írsku, Grécku, Maďarsku, Spojenom kráľovstve, Estónsku (spoločne s hospodárskou súťažou medzi dodávateľmi energie), Poľsku a Španielsku. Hoci to nebol najčastejšie spomínaný návrh, používanie inteligentných meračov energie uviedlo viac ako 50 % respondentov na Cypre, v Slovinsku a Holandsku. - V ďalších siedmich krajinách boli najčastejšie uvádzaným opatrením daňové úľavy pre ľudí, ktorí zlepšia energetickú účinnosť svojej domácnosti (a tým znížia zbytočnú spotrebu energie): Cyprus, Holandsko, Malta, Slovinsko, Fínsko, Luxembursko a Francúzsko. - Ďalších sedem členských štátov považuje hospodársku súťaž medzi dodávateľmi energie za najlepší spôsob, ako znížiť účty za energie: Slovensko, Litva, Lotyšsko, Nemecko, Rumunsko, Belgicko a Estónsko (spoločne so všeobecnou inštaláciou inteligentných meračov energie). 13
- Napokon sa zdá, že v Bulharsku je problém so zložitosťou účtov za energie, je to tam totiž prvou udávanou odpoveďou; 45 % respondentov sa vyjadrilo, že zjednodušenie a lepšia zrozumiteľnosť účtov za energie by prispeli k ich zníženiu. Naproti tomu bolo toto opatrenie na poslednom mieste v 24 z 27 členských štátov. Okrem Bulharska boli Rakúsko a Spojené kráľovstvo jediné dve krajiny, kde toto opatrenie nebolo na poslednom mieste. 14
QA18 According to you as an energy consumer, which two of the following measures would allow you to decrease your energy bills? - MAX. 2 ANSWERS - Widespread installation of smart energy meters in each household Tax breaks for consumers who improve the energy efficiency of their household Creating the conditions for different energy providers to compete Making energy bills simpler and easier to understand EU27 47% 40% 36% 23% PRE-2004 49% 41% 34% 23% POST-2004/07 42% 35% 40% 24% BE 46% 40% 42% 32% BG 41% 29% 42% 45% CZ 51% 36% 41% 21% DK 58% 55% 29% 27% DE 47% 39% 49% 28% EE 42% 27% 42% 21% IE 49% 42% 36% 21% EL 48% 41% 46% 27% ES 40% 36% 36% 26% FR 49% 53% 33% 14% IT 59% 34% 29% 17% CY 57% 64% 37% 19% LV 33% 43% 52% 11% LT 36% 37% 54% 16% LU 47% 54% 32% 11% HU 48% 43% 33% 23% MT 37% 59% 36% 23% NL 52% 59% 20% 18% AT 54% 46% 29% 33% PL 41% 34% 36% 22% PT 52% 22% 42% 15% RO 37% 32% 44% 24% SI 54% 57% 35% 20% SK 46% 30% 55% 19% FI 45% 56% 39% 19% SE 59% 51% 37% 20% UK 44% 39% 20% 27% Highest percentage per country Highest percentage by item Lowest percentage per country Lowest percentage by item 15
Sociálno-demografická analýza Sociálno-demografická analýza výsledkov objasňuje rozdiely medzi kategóriami populácie. - O niečo viac mužov ako žien si myslí, že daňové úľavy a hospodárska súťaž medzi dodávateľmi energie by prispeli k zníženiu ich účtov za elektrinu. Vo všeobecnosti je v odpovediach málo rozdielov na základe pohlavia. - Hoci má vek takisto pomerne malý vplyv, predsa len tu jestvuje niekoľko rozdielov: podpriemerný počet starších ľudí si myslí, že rozsiahla inštalácia inteligentných meračov energie, daňové úľavy a hospodárska súťaž medzi dodávateľmi energie by znížili ich účty za elektrinu. Väčší počet z nich sa však domnieva, že zjednodušenie účtov by im pomohlo ich znížiť: zdá sa, že je pre nich ťažšie, ako pre iné vekové skupiny, porozumieť svojim účtom za energie. - Úroveň vzdelania je citlivejšie kritérium: podobne ako starší ľudia, aj najmenej vzdelaní respondenti zriedkavejšie spomínajú iné opatrenia ako zjednodušenia účtov za energie, ktoré uvádzajú najčastejšie. - Finančné problémy sú tiež základom rozdielov, najmä pokiaľ ide o myšlienku daňových úľav pre ľudí, ktorí zlepšia energetickú účinnosť svojich domov: 43 % ľudí, ktorí majú väčšinou problém zaplatiť svoje účty, spomínalo tento bod v porovnaní s 32 % ľudí, ktorí takéto problémy nemajú takmer nikdy. QA18 According to you as an energy consumer, which two of the following measures would allow you to decrease your energy bills? - MAX. 2 ANSWERS - Widespread installation of smart energy meters in each household Tax breaks for consumers who improve the energy efficiency of their household Creating the conditions for different energy providers to compete Making energy bills simpler and easier to understand EU27 47% 40% 36% 23% Gender Male 47% 42% 37% 22% Female 48% 38% 34% 24% Age 15-24 48% 38% 35% 20% 25-39 50% 43% 38% 20% 40-54 50% 42% 37% 22% 55 + 43% 36% 33% 27% Education (End of) 15-42% 33% 32% 28% 16-19 48% 39% 37% 24% 20+ 51% 47% 37% 18% Still studying 48% 39% 36% 19% 16
2. VPLYV SADZIEB ZA ENERGIE NA BOJ PROTI CHUDOBE A SOCIÁLNEMU VYLÚČENIU Viacero prieskumov Eurobarometer vykonaných pre Európsky parlament ukázalo, že boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je pre Európanov jednoznačne hlavnou oblasťou, ktorej sa má podľa nich Európsky parlament venovať 7. Preto je zaujímavé zistiť, či si myslia, že sadzby za energie by mohli mať v tejto súvislosti pozitívny vplyv. Z tohto dôvodu sme sa Európanov pýtali na ich názory na túto otázku. Najprv sme im pripomenuli, že v súčasnosti hrozí chudoba a sociálne vylúčenie 116 miliónom európskych občanov 8. - Jasná väčšina Európanov si myslí, že osobitné opatrenia týkajúce sa sadzieb za energie by mohli podporiť boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. - Viac ako šesť z desiatich Európanov si myslí, že politika sadzieb za energie by mohla pomôcť zabrániť tomu, aby sa zraniteľní ľudia dostali do chudoby a sociálneho vylúčenia (62 % vrátane 24 %, ktorí sú o tom pevne presvedčení a odpovedali áno, určite ). Výrazná menšina Európanov je však skeptickejšia: takmer tretina si nemyslí, že zmena sadzieb za energie by mohla pomôcť zabrániť tomu, aby sa zraniteľní ľudia dostali do chudoby a sociálneho vylúčenia (32 %). 7 Pozri najmä: Európania a kríza: http://www.europarl.europa.eu/parliament/public/staticdisplay.do?language=sk&refreshcache=yes& pagerank=4&id=40 8 Ot. 20 Chudoba a sociálne vylúčenie hrozí 116 miliónom európskych občanov (t. j. takmer štvrtine celej európskej populácie). Myslíte si, že osobitné opatrenia týkajúce sa sadzieb za energie by mohli pomôcť zabrániť tomu, aby sa dostali do chudoby a sociálneho vylúčenia? 17
Rozdiely medzi členskými štátmi Rozdiely medzi členskými štátmi sú pri tejto otázke omnoho výraznejšie. Analýza výsledkov podľa skupín krajín odhaľuje pomerne veľké rozdiely: v krajinách eurozóny si väčšina respondentov myslí, že osobitné opatrenia týkajúce sa sadzieb za energie by mohli pomôcť zabrániť tomu, aby sa najzraniteľnejší ľudia dostali do chudoby a sociálneho vylúčenia (58 %), ale výrazná menšina pochybuje o účinku, ktorý by táto politika mohla mať (38 %). Názory v krajinách mimo eurozóny sú omnoho vyhranenejšie (67 % sa domnieva, že osobitné opatrenia týkajúce sa sadzieb za energie by mohli ochrániť zraniteľných ľudí, zatiaľ čo 25 % s týmto názorom nesúhlasí). Názory na túto otázku sa v jednotlivých členských štátoch rozchádzajú: - Podiel respondentov, ktorí si myslia, že osobitná politika sadzieb za energie by mohla pomôcť zabrániť tomu, aby sa niektorí ľudia dostali do chudoby a sociálneho vylúčenia, kolíše od 83 % na Malte po 36 % v Dánsku. Rozpätie odpovedí je preto pomerne široké, aj keď väčšina respondentov s návrhom súhlasí. 18
- V 23 z 27 členských štátov si väčšina myslí, že nižšie ceny za energie by mohli mať pozitívny vplyv na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Len štyri krajiny vybočujú z tohto všeobecného trendu: Dánsko (50 % respondentov odpovedalo nie), Fínsko (52 %), Nemecko (54 %) a Holandsko (56 %). Okrem severských krajín, z ktorých všetky tri patria k najskeptickejším, pokiaľ ide o pozitívny vplyv osobitných sadzieb za energie na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, nie je medzi ostatnými krajinami EÚ nijaká geografická súvislosť: napríklad odpovede zaznamenané v krajinách Beneluxu sú relatívne rôznorodé a podobne je to aj v pobaltských krajinách. 19
Zaujímavé je, že výsledky zrejme nezávisia od skutočného blahobytu v krajinách meraného podľa HDP: HDP na obyvateľa nemá takmer nijaký vplyv na výsledok. Malta, ktorá je krajinou, v ktorej si najviac respondentov myslí, že osobitné opatrenia týkajúce sa sadzieb za energie by mohli ovplyvniť boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (83 %), má HDP na obyvateľa pod európskym priemerom. Za Maltou však nasleduje Spojené kráľovstvo (78 %), ktoré má v EÚ nadpriemerné HDP na obyvateľa. Na druhom konci rebríčka, kde sa nachádzajú krajiny, ktoré sú najmenej presvedčené o účinnosti osobitných sadzieb za energie, je Holandsko (41 %), ktoré má vysoké HDP na obyvateľa (štvrté najvyššie v Európskej únii), a Estónsko (51 %), ktoré je na 22. mieste v HDP na obyvateľa v EÚ. Preto je možné, že výsledky tejto otázky závisia viac od aktuálnych sadzieb za energie v jednotlivých krajinách. GDP per capita (in thousands of euros/head) 90 80. LU 70 60 50. 40 NL. DK AT... IE. BE. 30. FI SE.. UK DE IT... FR 20... ES EU27. CY. SI EL.. HU.. PT 10 CZ... MT EE SK. BG. LV PL LT RO 0 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% % Yes *výsledky HDP na obyvateľa: Eurostat, 2008 20
Sociálno-demografická analýza Sociálno-demografické rozdiely sú pri tejto otázke pomerne nepodstatné: výrazná väčšina respondentov vo všetkých kategóriách si myslí, že osobitné sadzby za energie by mohli pomôcť zabrániť tomu, aby sa zraniteľní ľudia dostali do chudoby a sociálneho vylúčenia. - Zdá sa však, že životná úroveň respondentov je určitým faktorom. Ľudia, ktorí majú väčšinou problém platiť svoje účty a ktorí by mohli mať najväčší úžitok z takýchto sadzieb za energie, sa najčastejšie domnievajú, že takéto opatrenie by mohlo pomôcť zabrániť tomu, aby sa najzraniteľnejší ľudia dostali do chudoby a sociálneho vylúčenia. U respondentov, ktorí nemajú na konci mesiaca takmer nikdy problém zaplatiť svoje účty, je pravdepodobnosť, že budú osobitné sadzby považovať za účinné pri ochrane zraniteľných ľudí pred úpadkom do chudoby a sociálneho vylúčenia, o niečo nižšia ako priemer. QA20 Do you think that specific energy tariff measures could contribute to avoiding these people falling into poverty and exclusion? Total 'Yes' Total 'No' Don't know EU27 62% 32% 6% Difficulties paying bills Most of the time 67% 26% 7% From time to time 65% 30% 5% Almost never 59% 36% 5% 21
3. EURÓPSKE NÁZORY NA SPOLOČNÚ ENERGETICKÚ POLITIKU 3.1 Cieľ EÚ - Veľká väčšina Európanov súhlasí s tým, že cieľ zníženia spotreby energie o 20 % do roku 2020 by mal byť záväzný pre všetky členské štáty EÚ. - Viac ako osem z desiatich Európanov chce, aby bol cieľ stanovený Európskou úniou a jej členskými štátmi, a to dosiahnuť zníženie spotreby energie o 20 % do roku 2020 9, záväzný pre všetkých 27 členských štátov EÚ. Podrobná analýza odpovedí ukazuje, že takmer polovica Európanov podporuje myšlienku, aby bol tento cieľ povinný: 48 % odpovedalo áno, určite v porovnaní s 33 % respondentov, ktorí odpovedali asi áno. Len 14 % respondentov nechce, aby bol tento cieľ záväzný pre všetky krajiny EÚ (10 % asi nie a 4 % určite nie ). 9 Ot. 17 EÚ a jej členské štáty si stanovili cieľ znížiť spotrebu energie o 20 % do roku 2020. Myslíte si, že na jeho dosiahnutie musí byť tento cieľ záväzný vo všetkých členských štátoch EÚ? 22
Rozdiely medzi členskými štátmi Rozdielov medzi členskými štátmi je pomerne málo: najmenej sedem z desiatich respondentov vo všetkých krajinách si myslí, že cieľ zníženia spotreby energie by mal byť záväzný pre všetky členské štáty. Kolíše však miera podpory vyjadrenej tomuto návrhu. Dátum vstupu do Európskej únie je jeden faktor: viac ako polovica respondentov v krajinách, ktoré do EÚ vstúpili pred rokom 2004, je pevne presvedčená o tom, že by malo byť pre všetky členské štáty povinné dosiahnuť cieľovú hodnotu stanovenú EÚ a členskými štátmi, podľa ktorej sa má spotreba energie znížiť o 20 % (51 % odpovedalo áno, určite a 30 % odpovedalo asi áno ). Respondenti v krajinách, ktoré do EÚ vstúpili v rokoch 2004 a 2007, sú si menej istí; 37 % odpovedalo áno, určite a 42 % odpovedalo asi áno. Medzi členskými štátmi sú ešte väčšie rozdiely: - Podiel odpovedí áno, určite v jednotlivých krajinách výrazne kolíše. Najmenej šesť respondentov z desiatich vo Švédsku (60 % odpovedí áno, určite ), v Slovinsku (63 %), Belgicku (64 %), vo Francúzsku (65 %), na Cypre (66 %) a najvýraznejšie v Luxembursku (74 %) je presvedčených, že cieľ zníženia spotreby energie o 20 % do roku 2020 by mal byť záväzný pre všetky krajiny EÚ. - Na rozdiel od nich odpovedala tak rozhodne len tretina alebo ešte menej respondentov v Rakúsku (32 %), Írsku (29 %), Portugalsku (28 %) a Českej republike (26 %). Napriek týmto rozdielom v úrovni súhlasu skutočnosťou ostáva, že veľmi veľká väčšina respondentov si myslí, že pre všetky krajiny by malo byť záväzné dosiahnuť cieľ zníženia spotreby energie do roku 2020. 23
Sociálno-demografická analýza Sociálno-demografická analýza ukazuje málo rozdielov: veľká väčšina respondentov vo všetkých kategóriách sa domnieva, že cieľ zníženia spotreby energie o 20 % do roku 2020 by mal byť záväzný pre všetky členské štáty EÚ. 24
3.2 Hlavné výhody integrovanej európskej energetickej siete [Ot. 19] 10 - Hlavnou výhodou integrovanej európskej energetickej siete by bolo zníženie nákladov na energiu. - Pri otázke o možných výhodách zriadenia integrovanej európskej energetickej siete mali Európania najprv uviesť hlavnú výhodu takejto siete ( v prvom rade, len jedna možná odpoveď) a potom ostatné výhody ( a ďalej, viac možných odpovedí). Naša analýza je preto založená na prvých odpovediach a na súhrne viacnásobných odpovedí, ktoré respondenti uviedli. Jedna položka je celkom jasne v popredí ako hlavná výhoda integrovanej európskej energetickej siete (odpoveď v prvom rade ): zníženie nákladov na energiu bolo prvou odpoveďou, ktorú udala viac ako tretina respondentov (36 %), táto výhoda mala pred ostatnými jasný náskok. Na druhom mieste bolo lepšie využitie rôznych druhov energie, najmä energie z obnoviteľných zdrojov, uviedla to pätina opýtaných (20 %), za tým nasledovali bezpečnejšie dodávky energie (16 %), lepšia schopnosť rokovať s ostatnými krajinami alebo skupinami krajín (10 %) a na záver lepšia solidarita medzi členskými štátmi EÚ (8 %). Keď zoberieme do úvahy všetky odpovede dohromady (odpovede v prvom rade a a ďalej ), zostáva toto poradie nezmenené. Takmer šesť z desiatich respondentov uviedlo ako hlavnú výhodu integrovanej európskej energetickej siete zníženie nákladov na energiu (59 %) pred lepším využitím rôznych druhov energie, napríklad energie z obnoviteľných zdrojov (47 %). Bezpečnejšie dodávky energie spomenulo len niečo vyše tretiny respondentov (35 %), kým 28 % 10 Ot. 19 Pretože existuje 27 národných sietí, nemá EÚ integrovanú energetickú sieť. Aké by boli podľa vás hlavné výhody zriadenia takejto siete? V prvom rade? (MOŽNÁ LEN JEDNA ODPOVEĎ) A ďalej? (VIAC MOŽNÝCH ODPOVEDÍ) 25
uviedlo lepšiu schopnosť EÚ dohodnúť veľké kontrakty s tretími štátmi. Napokon štvrtina Európanov si myslí, že integrovaná energetická sieť by viedla k väčšej solidarite medzi členskými štátmi. Výskyt odpovedí neviem bol pri tejto otázke relatívne nízky (9 %), čo zrejme naznačuje, že respondenti sú presvedčení o výhodách európskej energetickej siete. Rozdiely medzi členskými štátmi Intenzita odpovedí sa v jednotlivých členských štátoch líši, hoci vo väčšine z nich je pokles nákladov na energiu prvou uvádzanou výhodou. - Zníženie nákladov na energiu sa považuje za hlavnú výhodu zriadenia integrovanej európskej energetickej siete v 21 členských štátoch. V Slovinsku sa táto výhoda umiestnila na rovnakom mieste ako lepšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie (58 % v obidvoch prípadoch). - V šiestich krajinách však bolo ako prvé uvedené lepšie využívanie rôznych druhov energie, najmä energie z obnoviteľných zdrojov: v Dánsku (66 %), vo Švédsku (63 %), v Rakúsku (59 %), Nemecku (54 %), Holandsku (51 %) a vo Fínsku (45 %). Tieto krajiny sú už tradične najviac uvedomelé, pokiaľ ide o otázku obnoviteľných zdrojov energie. 11 - V Rakúsku (54 %) a Grécku (50 %) si najmenej polovica respondentov myslí, že integrovaná európska energetická sieť by prispela k bezpečnejším dodávkam energie. Táto výhoda bola veľmi často uvádzaná aj v Nemecku (49 %), Bulharsku (48 %) a na Malte (47 %). 11 Pozri najmä štandardný prieskum EB 74. 2.4: priority v oblasti energetiky: http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb74/eb74_eu20_en.pdf 26
- Napokon u respondentov na Cypre (41 %) a vo Francúzsku (40 %) je najväčšia pravdepodobnosť, že si budú myslieť, že integrovaná energetická sieť by zlepšila solidaritu medzi členskými štátmi. V Slovinsku (40 %) a Nemecku (39 %) je najviac respondentov, ktorí sa domnievajú, že európska energetická sieť by posilnila schopnosť EÚ rokovať o veľkých kontraktoch. QA19T Main advantages of putting in place a EU integrated energy network Decrease in energy costs Better use of varying types of energy, particularly use of renewables Safer delivery of energy Greater capacity for the EU to negotiate major contracts with countries outside its borders or with regional networks as the Mediterranean or Baltic networks Increased solidarity among the EU Member States EU27 59% 47% 35% 28% 25% BE 69% 43% 24% 31% 38% BG 51% 44% 48% 24% 26% CZ 65% 57% 28% 29% 26% DK 43% 66% 29% 34% 23% DE 51% 54% 49% 39% 31% EE 48% 38% 34% 23% 18% IE 72% 55% 33% 32% 24% EL 71% 54% 50% 32% 27% ES 66% 46% 42% 21% 20% FR 50% 45% 18% 29% 40% IT 70% 51% 37% 26% 20% CY 75% 62% 45% 22% 41% LV 58% 33% 39% 19% 24% LT 52% 37% 42% 19% 23% LU 49% 45% 24% 31% 28% HU 73% 51% 35% 28% 18% MT 55% 35% 47% 31% 19% NL 50% 51% 26% 32% 24% AT 56% 59% 54% 37% 38% PL 62% 40% 41% 19% 22% PT 72% 47% 34% 15% 26% RO 70% 44% 37% 25% 28% SI 58% 58% 31% 40% 33% SK 67% 52% 41% 25% 23% FI 39% 45% 38% 28% 16% SE 34% 63% 31% 32% 24% UK 55% 36% 27% 23% 12% Highest percentage per country Highest percentage by item Lowest percentage per country Lowest percentage by item 27
Sociálno-demografická analýza Sociálno-demografická analýza odhaľuje viacero rozdielov, ktoré sú však mierne. - Najvzdelanejší respondenti si o niečo častejšie myslia, že zriadenie integrovanej európskej energetickej siete by viedlo k lepšiemu využívaniu obnoviteľnej energie; naopak, ľudia, ktorí školskú dochádzku ukončili najskôr, najviac spomínali pokles nákladov na energie a bezpečnejšie dodávky energie. - Ľudia, ktorí majú často problémy s platením svojich účtov, častejšie ako ľudia, ktorí takmer nikdy nemajú finančné problémy, spomínali zníženie nákladov na energie možno preto, že dúfajú, že integrovaná európska energetická sieť by mala takýto účinok. QA19T Main advantages of putting in place a EU integrated energy network Decrease in energy costs Better use of varying types of energy, particularly use of renewables Safer delivery of energy Greater capacity for the EU to negotiate major contracts with countries outside its borders or with regional networks as the Mediterranean or Baltic networks Increased solidarity among the EU Member States EU27 59% 47% 35% 28% 25% Education (End of) 15-64% 40% 38% 21% 22% 16-19 61% 47% 37% 28% 25% 20+ 53% 52% 32% 34% 27% Still studying 55% 52% 33% 26% 25% Difficulties paying bills Most of the time 65% 45% 37% 23% 23% From time to time 66% 48% 37% 26% 24% Almost never 55% 47% 35% 30% 26% 28
3.3 Zriadenie európskeho spoločenstva pre energiu [Ot. 21] 12 - Zriadenie európskeho spoločenstva pre energiu by Európskej únii zabezpečilo silnejší hlas na medzinárodnej scéne. - Podobne ako sú Európania presvedčení o výhodách zriadenia integrovanej európskej energetickej siete, sú presvedčení aj o tom, že zriadenie európskeho spoločenstva pre energiu by EÚ zabezpečilo silnejší hlas na medzinárodnej scéne, pokiaľ ide o otázky energie. Viac ako tri štvrtiny Európanov uznáva výhody, pokiaľ ide o medzinárodný vplyv v oblasti energetiky, ktorý by Európska únia získala zriadením európskeho spoločenstva pre energiu (78 % vrátane 27 % ľudí, ktorí s návrhom úplne súhlasia). Malý podiel respondentov s týmto tvrdením nesúhlasí (13 %) a 9 % nevyjadrilo nijaký názor. 12 Ot. 21 Európsky parlament by chcel zriadiť európske spoločenstvo pre energiu. Povedzte, do akej miery súhlasíte alebo nesúhlasíte s týmto tvrdením: Zriadenie európskeho spoločenstva pre energu by okrem iného zabezpečilo EÚ silnejší hlas na medzinárodnej scéne, pokiaľ ide o otázky energetiky. 29
Rozdiely medzi členskými štátmi V prípade tejto otázky je pomerne málo rozdielov: jasná väčšina respondentov vo všetkých členských štátoch súhlasí s tým, že zriadenie európskeho spoločenstva pre energiu by EÚ v oblasti energetiky zabezpečilo silnejší hlas na medzinárodnej scéne. Podpora je najväčšia v Belgicku a Grécku (89 % v obidvoch krajinách), na Malte (88 %) a Cypre (84 %). Respondenti v Spojenom kráľovstve, Portugalsku, Lotyšsku a Estónsku (73 % vo všetkých štyroch krajinách) a v Rumunsku a Českej republike (v obidvoch krajinách 72 %) s tým súhlasia v trochu menšej miere. Pri zameraní sa na odpovede úplne súhlasím možno pozorovať, že respondenti na Cypre vyčnievajú spomedzi ostatných Európanov, pretože tam s týmto tvrdením absolútne súhlasia menej ako dve tretiny respondentov (64 %). O niečo ďalej nasledujú respondenti na Malte (46 %) a v Belgicku (41 %). Naproti tomu najrezolútnejšia opozícia je veľmi marginálna; podiel odpovedí vôbec nesúhlasím bol menej ako 10 % dokonca aj v Spojenom kráľovstve (9 %). 30
31
Sociálno-demografická analýza Sociálno-demografické rozdiely sú pri tejto otázke malé: všetky kategórie súhlasia s tým, že zriadenie európskeho spoločenstva pre energiu by EÚ v oblasti energetiky zabezpečilo silnejší hlas na medzinárodnej scéne. O trochu viac ako priemer (78 %) s tým súhlasia najvzdelanejší respondenti (82 %) a manažéri (84 %). QA21 The European Parliament would like to put in place a European Community for energy. In this case, please tell me to what extent you agree or disagree with the following statement: Establishing a European Community for energy would, among other things, allow the EU to have a stronger voice on the international scene concerning energy issues. Total 'Agree' Total 'Disagree' Don't know EU27 78% 13% 9% Age 15-24 81% 9% 10% 25-39 82% 10% 8% 40-54 79% 14% 7% 55 + 75% 14% 11% Education (End of) 15-72% 13% 15% 16-19 79% 13% 8% 20+ 82% 13% 5% Still studying 83% 8% 9% Respondent occupation scale Self- employed 78% 15% 7% Managers 84% 12% 4% Other white collars 81% 12% 7% Manual workers 80% 12% 8% House persons 73% 12% 15% Unemployed 79% 10% 11% Retired 73% 15% 12% Students 83% 8% 9% 32
ZÁVER Tento prieskum Eurobarometer bol vykonaný v čase, kedy sú otázky energie čoraz viac v popredí európskych diskusií. Stratégia Európa 2020 navyše zahŕňa viacero cieľov v oblasti energetiky, v neposlednom rade preto, že zo strednodobého hľadiska je cieľom Európskej únie zabezpečiť nepretržitú fyzickú dostupnosť energetických výrobkov a služieb na trhu za dostupnú cenu pre všetkých európskych spotrebiteľov podniky a aj maloobchodných spotrebiteľov. Hlavné výsledky vyplývajúce z tohto prieskumu Eurobarometer sú nasledovné. Po prvé, podiel Európanov, ktorí prijali opatrenia na dosiahnutie úspory energie, sa od roku 2006 mierne zvýšil. 21 % respondentov vtedy spontánne uviedlo, že počas predchádzajúceho roka neurobili nič pre to, aby ušetrili energiu, tento údaj teraz klesol na 17 %. Na úsporu energie prijali Európania najmä opatrenia, ktoré nezahŕňajú nijaké ďalšie náklady: viac ako polovica obmedzila používanie osvetlenia a domácich elektrických spotrebičov a viac ako štyria z desiatich obmedzili kúrenie alebo používanie klimatizácie. Za účinný spôsob zníženia účtov za energie sa považujú viaceré opatrenia: takmer polovica Európanov uviedla rozsiahlu inštaláciu inteligentných meračov spotreby energie. Štyria z desiatich respondentov si myslia, že daňové úľavy pre ľudí, ktorí zlepšili energetickú účinnosť svojej domácnosti, by pomohli znížiť účty za energie, len o niečo viac ako tretina podporila hospodársku súťaž medzi dodávateľmi energie a menej ako jedna štvrtina chce zjednodušenie svojich účtov za energie. V Európskej únii, ktorá je stále poznačená hospodárskou a finančnou krízou, sa osobitné opatrenia týkajúce sa sadzieb za energie považujú za účinný prostriedok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Viac ako šesť z desiatich Európanov s tým súhlasí a to je väčšinový názor v 23 členských štátoch. Len v severských krajinách a Holandsku je väčšina respondentov v tomto ohľade skeptická. Európanov lákajú spoločné riešenia v oblasti energetiky: veľmi veľká väčšina by chcela, aby bol cieľ zníženia spotreby energie o 20 % do roku 2020 záväzný v 27 členských štátoch EÚ. Tento názor podporuje veľká väčšina vo všetkých členských štátoch. 33
Po druhé, respondenti vidia výhody v zriadení integrovanej európskej energetickej siete: na prvom mieste zníženie nákladov na energie, spomenulo to takmer šesť z desiatich respondentov, za tým nasleduje lepšie využívanie rôznych druhov energie, napríklad energie z obnoviteľných zdrojov, čo uviedla takmer polovica Európanov. Na záver, zriadenie európskeho spoločenstva pre energiu sa považuje za iný druh výhody, a to z hľadiska vplyvu Európskej únie vo svete: viac ako tri štvrtiny Európanov si myslia, že by to EÚ v oblasti energetiky zabezpečilo silnejší hlas na medzinárodnej scéne. 34