eb71_climat_report_sk

Prepis

1 Special Eurobarometer 313 EUROPEAN PARLIAMENT EUROPEAN COMMISSION Postoje Európanov k zmene klímy Special Eurobarometer 313 / Wave 71.1 TNS Opinion & Social Správa Terénna fáza prieskumu: január február 2009 Uverejnenie: júl 2009 Tento prieskum sa uskutočnil na žiadosť Európskej komisie a Európskeho parlamentu pod vedením Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre komunikáciu. Tento dokument nepredstavuje stanovisko Európskej komisie ani Európskeho parlamentu. Uvedené interpretácie a názory vyjadrujú výlučne pohľad autorov.

2 313 OBSAH OBSAH...2 ÚVOD VNÍMANIE ZMENY KLÍMY A GLOBÁLNEHO OTEPĽOVANIA Tri najzávažnejšie problémy sveta Posudzovanie závažnosti problematiky MIERA INFORMOVANOSTI O ZMENE KLÍMY Postoje k zmene klímy a spôsobom boja proti nej Alternatívne palivá Osobné kroky zamerané na boj proti zmene klímy Vplyv na európske hospodárstvo Zmena klímy nie je nezastaviteľný proces Vplyv emisií CO 2 na zmenu klímy Závažnosť zmeny klímy sa nezveličuje...47 ZÁVER...51 TECHNICKÉ ŠPECIFIKÁCIE...53

3 ÚVOD Táto správa prináša výsledky prieskumu o postoji Európanov k zmene klímy, ktorý sa uskutočnil v januári a februári Zmena klímy sa v posledných rokoch stala hlavnou prioritou medzinárodných politických programov. Európska únia sa konštruktívnym spôsobom zasadzuje za dosiahnutie globálnej dohody na obmedzenie zmeny klímy a prijímaním ambicióznych opatrení získala v tejto oblasti prvenstvo 1. V decembri 2008 prijala integrovaný balík legislatívnych opatrení v oblasti energetiky a klímy s cieľom splniť do roku 2020 ambiciózne plány, ktoré v marci 2007 prijali lídri EÚ. Tieto ciele vedú k vybudovaniu udržateľnej budúcnosti cestou zníženia skleníkových plynov a spotreby energie vďaka zvýšeniu energetickej účinnosti a napĺňaniu väčšieho množstva našich energetických potrieb z obnoviteľných zdrojov. Otázka zmeny klímy nevyvoláva znepokojenie len na vysokých politických úrovniach. Živú verejnú diskusiu vyvolal intenzívny záujem (medzinárodných) médií o túto problematiku. Práve na tomto základe sa uskutočnil prieskum Eurobarometra, ktorého hlavným cieľom bolo preskúmať postoje Európanov k zmene klímy. Prieskum sa sústreďuje na: vnímanie zmeny klímy zo strany občanov vo vzťahu k ďalším svetovým problémom; vnímanie závažnosti zmeny klímy zo strany občanov; rozsah, v akom sa občania cítia byť informovaní o zmene klímy a jej príčinách, dôsledkoch a spôsoboch riešenia; postoje občanov k alternatívnych palivám a emisiám CO 2 ; spôsob, akým občania vnímajú otázku, či sa dá zmena klímy zastaviť alebo sa zveličuje a aký vplyv má na európske hospodárstvo; prípadné osobné kroky občanov zamerané na boj proti zmene klímy. Tento prieskum Eurobarometra sa uskutočnil na základe požiadavky Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre komunikáciu v mene Európskeho parlamentu a Európskej komisie. Zrealizovala ho spoločnosť TNS Opinion & Social network v období medzi 16. januárom a 22. februárom Zisťovania sa zúčastnilo občanov 27 členských štátov Európskej únie, troch krajín kandidujúcich na vstup do Európskej únie (Chorvátsko, Turecko a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko) a tureckej komunity na Cypre. 1

4 Použitá metodika je metodikou uplatňovanou v rámci prieskumov Eurobarometra, ktoré uskutočňuje Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre komunikáciu (Oddelenie pre výskum a politickú analýzu) 1. V prílohe tejto správy sa nachádza technická poznámka týkajúca sa spôsobu, akým jednotlivé zložky v rámci spoločnosti TNS Opinion & Social network uskutočňovali rozhovory s respondentmi. V tejto poznámke sa uvádzajú postupy uplatnené pri rozhovoroch a intervaly spoľahlivosti 2. Výsledky prieskumu sa analyzujú najprv na úrovni EÚ, potom podľa jednotlivých krajín. V prípade potreby hlbšej analýzy sa uplatnili rôzne sociálno-demografické premenné ako pohlavie, vek, vzdelanie, zamestnanie a politická orientácia respondentov. Pri analýze zameranej na dôkladnejší prehľad o postojoch občanov k zmene klímy sa ďalej použili tieto kľúčové premenné: subjektívna miera informovanosti respondentov o príčinách a dôsledkoch zmeny klímy a spôsoboch boja proti nej. QE3: Vy osobne si myslíte, že ste dobre informovaný(á) alebo nie o...? rôznych príčinách zmeny klímy; rôznych následkoch zmeny klímy, spôsoboch, ktorými môžeme bojovať proti zmene klímy. vnímanie závažnosti zmeny klímy zo strany respondentov: QE2: Nakoľko závažný je podľa vás v súčasnosti problém zmeny klímy? Na odpoveď použite stupnicu od 1 do 10, kde 1 znamená, že to vôbec nie je závažný problém, a 10 znamená, že je to mimoriadne závažný problém Tabuľky s výsledkami sú zahrnuté v prílohe. Treba poznamenať, že celkový percentuálny súčet v tabuľkách tejto správy môže presiahnuť 100 %, ak mali respondenti možnosť zvoliť si viac odpovedí na tú istú otázku.

5 Krajiny sa v tejto správe uvádzajú svojimi oficiálnymi skratkami. Skratky použité v tejto správe zodpovedajú: SKRATKY EU27 DK/NA BE BG CZ DK D-E DE D-W EE EL ES FR IE IT CY CY (tcc) LT LV LU HU MT NL AT PL PT RO SI SK FI SE UK HR TR MK Európska únia 27 členských štátov Neviem / Bez odpovede Belgicko Bulharsko Česká republika Dánsko Východné Nemecko Nemecko Západné Nemecko Estónsko Grécko Španielsko Francúzsko Írsko Taliansko Cyperská republika* Oblasť nekontrolovaná vládou Cyperskej republiky Litva Lotyšsko Luxembursko Maďarsko Malta Holandsko Rakúsko Poľsko Portugalsko Rumunsko Slovinsko Slovensko Fínsko Švédsko Spojené kráľovstvo Chorvátsko Turecko Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko** * Cyprus ako celok je jedným z 27 členských štátov Európskej únie. Acquis communautaire sa však neuplatňuje v časti krajiny nekontrolovanej vládou Cyperskej republiky. Z praktických dôvodov sa do kategórie CY zaznamenávajú a do priemeru EÚ-27 zahŕňajú len rozhovory, ktoré sa uskutočnili v časti krajiny kontrolovanej vládou Cyperskej republiky. Rozhovory, ktoré sa uskutočnili v časti krajiny nekontrolovanej vládou Cyperskej republiky sa zaznamenávajú v rámci kategórie CY(tcc) [tcc: turecká komunita na Cypre]. ** Dočasné označenie, ktoré nemá žiaden vplyv na konečný názov tejto krajiny, o ktorom sa rozhodne po uzavretí rokovaní prebiehajúcich v súčasnosti na pôde Organizácie Spojených národov. 5

6 1. Vnímanie zmeny klímy a globálneho otepľovania 1.1 Tri najzávažnejšie problémy sveta - Chudoba, globálny hospodársky úpadok a zmena klímy sa považujú za najzávažnejšie problémy na svete - Pri pohľade na celkový súhrn odpovedí 4 respondentov na otázku, čo považujú za najzávažnejšie problémy 5, si 66 % myslí, že chudoba, nedostatok jedla a pitnej vody je jedným z najzávažnejších problémov dnešného sveta. Na druhom mieste sa nachádza výrazný hospodársky úpadok, ktorý respondenti uvádzajú v porovnaní s minulým prieskumom dvakrát častejšie (nárast z 24 % na jar 2008 na 52 % v januári a februári 2009). Zvýšený výskyt odpovedí uvádzajúcich výrazný globálny hospodársky úpadok zapríčinil nižší počet odpovedí uvádzajúcich zmenu klímy, ktoré na jar 2008 tvorili 62 % odpovedí. Zmena klímy, ktorú 50 % respondentov vníma ako jeden z najzávažnejších problémov dnešného sveta, je na treťom mieste. Zatiaľ čo hospodárska kríza prevláda nad zmenou klímy, ktorú v porovnaní s predchádzajúcimi prieskumami uviedlo menej opýtaných, je dôležité poznamenať, že tieto tri problémy (chudoba, hospodárstvo a zmena klímy) uvádza najčastejšie viac ako polovica vzorky. Po týchto troch problémoch respondenti považujú za závažný problém aj medzinárodný terorizmus (42 %), i keď výskyt takejto odpovede sa rovnako znížil (z 53 % na jar 2008). Na piatom mieste sa nachádzajú ozbrojené konflikty, ktoré uvádza 39 % opýtaných. Približne pätina opýtaných sa domnieva, že šírenie jadrových zbraní (19 % v porovnaní s 23 % z jari 2008), rastúca populácia sveta (19 % rovnako ako na jar 2008) a šírenie infekčných chorôb (18 % v porovnaní s 23 % na jar 2008) sú najzávažnejšími problémami, ktorým svet čelí. Znovu možno konštatovať, že zvýšený výskyt odpovedí uvádzajúcich závažnosť hospodárskeho úpadku viedol k zníženiu počtu odpovedí uvádzajúcich ostatné celosvetové problémy. Graf na ďalšej strane poskytuje prehľad: 4 Analýza sa zakladá na všetkých odpovediach respondentov (t. j. na prvej a ďalších odpovediach) 5 QE1 Ktorú z nasledujúcich možností považujete podľa Vás za najväčší problém, ktorému v súčasnosti čelí svet ako celok? V prvom rade? Iné?

7 In your opinion, which of the following do you consider to be the most serious problem currently facing the world as a whole? Firstly? Any others? - % EU EB69 EB71 67% 66% 62% 52% 50% 53% 42% 38% 39% 24% 22% 24% 19% 18% 19% 18% Poverty, lack of food and drinking water A major global economic downturn Climate change International terrorism Armed conflicts The proliferation of nuclear weapons The increasing world population The spread of an infectious disease Ak sa vezme do úvahy len prvá odpoveď respondentov, dostane sa na prvé miesto zoznamu najzávažnejších problémov vo svete chudoba, nedostatok jedla a pitnej vody. Táto skutočnosť zodpovedá predchádzajúcim prieskumom. Výrazný nárast však zaznamenal názor občanov, že výrazný globálny hospodársky úpadok je najzávažnejším problémom dnešného sveta, a to z 5 % na jar 2008 na 22 % v januári a februári To viedlo k zníženiu počtu odpovedí, v ktorých respondenti uviedli zmenu klímy na prvom mieste, tento problém však uvádza stále približne jeden z piatich respondentov. 7

8 QE1a In your opinion, which of the following do you consider to be the most serious problem currently facing the world as a whole? Firstly? % EU + and indicate evolution from EB69 Spr Poverty, lack of food and drinking water 30% +1 A major global economic downturn 22% +17 Climate change 18% -12 0% 5% 10% 15% 20% 25% 30% 35% Portugalskí a chorvátski respondenti sú obzvlášť naklonení presvedčeniu, že chudoba, nedostatok jedla a pitnej vody sú najzávažnejším problémom dnešného sveta. Zmenu klímy uvádzajú ako najzávažnejší problém (na prvom mieste) dve krajiny Rakúsko a Švédsko, ktoré opäť potvrdilo svoju vysokú citlivosť, pokiaľ ide o environmentálne otázky. Na úrovni jednotlivých krajín považujú zmenu klímy za závažný problém najmä obyvatelia Švédska (82 %), Cypru (76 %) a Grécka (71 %). Zmenu klímy uvádzajú ako najzávažnejší problém dnešného sveta obyvatelia Švédska, Malty a príslušníci cyperskej komunity. Tento problém označujú menej často za závažný obyvatelia Poľska (33 %), Českej republiky (33 %), Turecka (32 %) a Portugalska (30 %). Graf na druhej strane ukazuje výsledky podľa jednotlivých krajín.

9 Chudoba, nedostatok jedla a pitnej vody sa považuje za najzávažnejší problém sveta vo väčšine krajín, ktoré sa zúčastnili na prieskume, predovšetkým však vo Francúzsku, na Cypre, vo Švédsku a v Chorvátsku. Väčšina ostatných krajín označila za najzávažnejší problém dnešného sveta globálny hospodársky úpadok, pričom najviac takýchto odpovedí sa vyskytlo v Litve, Bulharsku, Slovinsku a Slovensku. Medzinárodný terorizmus najčastejšie uvádzajú Bulhari a Malťania, pričom ozbrojené konflikty uvádza aj viac ako polovica Bulharov, Estóncov, Španielov a Cyperčanov. Šírenie jadrových zbraní uvádzajú hlavne občania Grécka a Cypru, rastúcu populáciu sveta najmä Fíni a Holanďania a šírenie infekčných chorôb respondenti 9

10 z Írska a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko. QE1T Which do you consider to be the most serious problems currently facing the world as a whole? Firstly? Any others? Poverty, lack of food and drinking water A major global economic downturn Climate change International terrorism Armed conflicts The proliferation of nuclear weapons The increasing world population The spread of an infectious disease EU27 66% 52% 50% 42% 39% 19% 19% 18% BE 69% 54% 54% 37% 34% 21% 22% 15% BG 62% 71% 43% 50% 52% 18% 9% 14% CZ 45% 69% 33% 42% 38% 19% 11% 24% DK 71% 61% 64% 45% 43% 16% 22% 15% DE 75% 54% 65% 46% 39% 23% 31% 19% EE 56% 65% 37% 33% 54% 13% 20% 22% EL 72% 68% 71% 39% 42% 32% 12% 12% ES 73% 50% 44% 49% 51% 19% 9% 11% FR 80% 44% 51% 34% 35% 24% 26% 18% IE 59% 67% 58% 36% 28% 19% 21% 28% IT 56% 43% 41% 48% 34% 21% 8% 23% CY 81% 55% 76% 33% 51% 30% 25% 19% LV 60% 69% 43% 29% 46% 9% 9% 25% LT 51% 76% 47% 35% 44% 20% 8% 18% LU 76% 45% 54% 42% 33% 25% 30% 21% HU 73% 67% 61% 27% 30% 16% 28% 27% MT 52% 53% 61% 50% 22% 15% 9% 26% NL 75% 58% 57% 31% 42% 14% 32% 16% AT 67% 41% 63% 47% 42% 29% 28% 22% PL 58% 42% 33% 42% 43% 15% 5% 19% PT 77% 52% 30% 32% 41% 13% 10% 22% RO 57% 66% 51% 41% 39% 14% 7% 21% SI 76% 73% 61% 34% 34% 15% 18% 16% SK 61% 70% 53% 47% 49% 16% 17% 22% FI 70% 57% 67% 29% 35% 19% 33% 22% SE 82% 33% 82% 25% 41% 21% 40% 26% UK 49% 55% 46% 45% 33% 13% 27% 14% CY (tcc) 42% 51% 61% 36% 30% 20% 17% 11% HR 81% 50% 46% 39% 43% 14% 6% 17% TR 51% 41% 32% 40% 30% 21% 15% 7% MK 69% 47% 42% 38% 35% 14% 3% 28% Highest percentage by country Highest percentage by item

11 Ďalej v našej analýze porovnáme výsledky zozbierané v januári a februári 2009 na úrovni jednotlivých krajín s výsledkami z jari Krajiny, v prípade ktorých sa v porovnaní s jarou 2008 zaznamenal najvyšší nárast odpovedí uvádzajúcich chudobu, nedostatok jedla a pitnej vody, sú Lotyšsko (z 51 % na 60 %) a Litva (z 42 % na 51 %). Na druhej strane sa počet týchto odpovedí v najväčšej miere znížil v Grécku (z 86 % na 72 %) a Turecku (zo 63 % na 51 %). 11

12 In your opinion, which of the following do you consider to be the most serious problem currently facing the world as a whole - % EU Poverty, lack of food and drinking water EU27 66% -1 SE CY FR PT LU SI DE NL ES HU EL DK FI BE AT BG SK LV IE PL RO EE IT MT LT UK CZ 82% -2 81% % 0 77% +4 76% -4 76% -2 75% +1 75% -7 73% 73% 72% 71% % +2 69% -4 67% +8 62% +1 61% -5 60% +6 59% -2 58% +4 57% -3 56% +8 56% -8 52% -6 51% +9 49% -3 45% +1 CY (tcc) 42% -3 HR MK TR 51% % -1 81% +2 + and indicate evolution from EB69 Spr Pokiaľ ide o označenie výrazného globálneho hospodárskeho úpadku za najzávažnejší problém sveta, zaznamenalo sa zvýšenie výskytu takejto odpovede vo všetkých európskych krajinách. Vo všeobecnosti uvádza toto hľadisko 52 % Európanov, čo predstavuje zvýšenie o 28 % v porovnaní s posledným meraním. Nárast o najmenej 46 % sa zaznamenal predovšetkým v Českej republike, na Slovensku, v Holandsku a Slovinsku.

13 In your opinion, which of the following do you consider to be the most serious problem currently facing the world as a whole - % EU A major global economic downturn EU27 52% +28 LT SI BG SK LV CZ EL HU IE RO EE DK NL FI CY UK DE BE MT PT ES LU FR IT PL AT SE 33% 76% % % % % % % % % % % % % % % % % % % % % % % % % % CY (tcc) 51% +18 HR MK TR 41% 50% % and indicate evolution from EB69 Spr

14 Vnímavosť Švédov, pokiaľ ide o otázky zmeny klímy, ktorá sa zaznamenala aj v ostatných prieskumoch Eurobarometra, sa prejavila aj v tomto prieskume. Švédsko je jedinou krajinou, v ktorej došlo v porovnaní s predošlým prieskumom k zvýšeniu výskytu odpovedí uvádzajúcich zmenu klímy (z 80 % na jar 2008 na 82 % v januári a februári 2009). Švédi dnes považujú problém zmeny klímy z hľadiska jeho závažnosti za porovnateľný s problémom chudoby a nedostatku jedla a pitnej vody. Švédi ďalej najmenej často uvádzajú výrazný globálny hospodársky úpadok ako závažný problém sveta, čím sa ešte viac zvyšuje rozdiel ich výsledkov s výsledkami ostatných európskych krajín.

15 In your opinion, which of the following do you consider to be the most serious problem currently facing the world as a whole - % EU Climate change EU27 50% -12 SE CY EL FI DE DK AT SI HU MT IE NL BE LU SK RO FR LT UK ES BG LV IT EE CZ PL PT 33% 33% 30% % 76% % % -7 65% -9 64% % -8 61% % -9 61% -4 58% -6 57% % -5 54% % % -7 51% % % % % -9 43% % -4 37% CY (tcc) 61% +8 HR MK TR 32% 46% -9 42% and indicate evolution from EB69 Spr

16 Sociálno-demografická analýza Na tomto mieste sa vrátime k analýze všetkých odpovedí respondentov (odpovedí uvádzaných na prvom mieste a ďalších odpovedí). Ak sa zohľadnia rozličné sociálnodemografické premenné, ukáže sa, že: Chudobu, nedostatok jedla a pitnej vody považujú za najzávažnejší problém rovnako muži i ženy, ženy však túto odpoveď uvádzajú častejšie ako muži (68 % v porovnaní so 64 %). Ženy sa okrem toho viac prikláňajú k odpovedi šírenie infekčných chorôb. Na druhej strane sú muži viac naklonení označiť výrazný hospodársky úpadok a rastúcu populáciu sveta ako jeden z najzávažnejších problémov. Starší respondenti (vo veku viac ako 55 rokov) považujú zmenu klímy za závažný problém (44 %) zriedkavejšie ako všetky ostatné nižšie vekové skupiny. Stredné vekové skupiny (25 až 54 rokov) sa viac prikláňajú k výraznému globálnemu hospodárskemu úpadku (vekové rozmedzie 24 až 39 rokov: 54 %, vekové rozmedzie 40 až 54 rokov: 52%) a prejavujú podobnú mieru citlivosti voči súčasnému stavu hospodárstva ako najnižšia veková skupina (15 až 24 rokov: 55 %), táto miera je však vyššia ako v prípade najstarších respondentov (viac ako 55 rokov: 44 %). Respondenti, ktorí študovali až do dovŕšenia 20 rokov alebo dlhšie považujú chudobu, zmenu klímy a rastúcu svetovú populáciu vo vyššej miere za závažný problém ako tí, ktorí svoje štúdium ukončili pred dovŕšením veku 19 rokov. Medzinárodný terorizmus a šírenie infekčných chorôb však častejšie uvádzajú tí, ktorí svoje štúdium ukončili skôr. Respondenti, ktorí sú priaznivcami ľavej strany politického spektra, uvádzajú zmenu klímy, chudobu a ozbrojené konflikty výrazne častejšie ako respondenti z pravej strany politického spektra. Na druhej strane uvádzajú medzinárodný terorizmus a výrazný hospodársky úpadok respondenti z pravej strany politického spektra častejšie ako respondenti z ľavej strany spektra. Zmenu klímy najčastejšie uvádzajú riadiaci pracovníci a študenti, a na druhej strane, najmenej ju uvádzajú osoby v domácnosti a dôchodcovia. Problém zmeny klímy sa v odpovediach objavuje ako druhý alebo tretí najzávažnejší v rámci všetkých sociálno-demografických kategórií, a tým odráža význam, ktorý mu pripisujú oslovení občania.

17 Which do you consider to be the most serious problems currently facing the world as a whole? EU27 Sex Male Female Age Education (End of) Still studying Respondent occupation scale Self-employed Managers Other white collars Manual workers House persons Unemployed Retired Students Left-Right scale (1-4) Left (5-6) Centre (7-10) Right Poverty, lack of food and drinking water 68% 63% 65% 68% 66% 69% 67% 62% 72% A major global economic downturn 57% 48% 56% Climate change 66% 52% 50% 64% 54% 67% 64% 70% 63% 66% 68% 67% 65% 67% 66% 62% 51% 50% 49% 54% 45% 55% 48% 57% 58% 58% 54% 46% 52% 48% 48% 51% 54% 55% 51% 55% 54% 52% 44% 42% 49% 57% 61% 50% 59% 51% 50% 46% 51% 45% 61% 55% 54% 47% Rozsah, v akom sa respondenti cítia informovaní o určitých otázkach týkajúcich sa zmeny klímy, t. j. ich subjektívna miera informovanosti, má rozhodujúci význam na to, ako vnímajú zmenu klímy (viac informácií o subjektívnych mierach informovanosti respondentov o problematike nájdete v kapitole 2). Respondenti, ktorí sa cítia byť o tejto problematike informovaní, sú vo výrazne vyššej miere naklonení myšlienke, že zmena klímy je jedným z najzávažnejších problémov dnešného sveta. Which do you consider to be the most serious problems currently facing the world as a whole? Poverty, lack of food and drinking water A major global economic downturn Climate change EU27 66% 52% 50% Causes of climate change Informed 67% 54% 58% Not informed 65% 51% 42% Consequences of climate change Informed 67% 54% 58% Not informed 65% 51% 42% Ways to fight climate change Informed 67% 54% 57% Not informed 66% 51% 45% 17

18 1.2 Posudzovanie závažnosti problematiky - Aj napriek výraznej hospodárskej kríze si prevažná väčšina Európanov myslí, že zmena klímy je mimoriadne závažným problémom - Respondenti mali posúdiť mieru závažnosti zmeny klímy na stupnici od 1 po 10. Viac ako dve tretiny Európanov si myslia, že zmena klímy je mimoriadne závažným problémom (67 %), zatiaľ čo 20 % ju považuje za pomerne vážny problém a 10 % ju za závažný problém nepovažuje6. Rovnako ako sa znížil pomer odpovedí, podľa ktorých je zmena klímy závažným problémom sveta, zaznamenal sa aj pokles v počte Európanov, ktorí považujú zmenu klímy za mimoriadne závažný problém (zo 75 % na jar 2008 na 67 % v januári a februári 2009). Preto je opäť pravdepodobné, že vnímaná závažnosť hospodárskeho úpadku viedla k poklesu záujmu o zmenu klímy. Gréci a Cyperčania sú obzvlášť naklonení myšlienke, že zmena klímy je mimoriadne závažným problémom, pričom takto sa vyjadrilo viac ako deväť z desiatich opýtaných. Výsledky sú značne nad priemerom EÚ aj v Slovinsku, Maďarsku a Francúzsku, kde tento problém za mimoriadne závažný považuje viac ako osem z desiatich opýtaných. Podiel občanov s opačným názorom, t. j. že zmena klímy nie je mimoriadne závažným problémom, dosahuje najvyššie úrovne v Spojenom kráľovstve a Estónsku. Viac ako 15 % občanov týchto krajín sa vyjadrilo tak, že zmenu klímy nepovažujú za závažný problém. 6 Hodnotenie v rozmedzí 7 až 10 bodov znamená mimoriadne závažný problém, v rozmedzí 5 a 6 skôr závažný problém a v rozmedzí 1 až 4 nezávažný problém.

19 QE2T How serious a problem do you think climate change is at this moment? A very serious problem (7-10) A fairly serious problem (5-6) Not a serious problem (1-4) DK EL 9 4 % 6 % C Y 9 2 % 5 % 3 % SI 8 3 % 12 % 5 % HU 8 3 % 13 % 3 % 1% FR 8 1% 14 % 4 % 1% MT 7 9 % 14 % 3 % 4 % SK 7 5 % 2 0 % 4 % 1% SE 7 2 % 19 % 9 % RO 7 1% 15 % 4 % 10 % DE 7 1% 19 % 9 % 1% ES 7 0 % 17 % 9 % 4 % C Z 7 0 % 19 % 10 % 1% BG 7 0 % 19 % 7 % 4 % FI 6 9 % 2 1% 10 % IT 6 9 % 19 % 8 % 4 % PT 6 7 % 2 2 % 6 % 5 % BE 6 7 % 2 1% 11% 1% UE % 2 0 % 10 % 3 % LT 6 5 % 2 2 % 10 % 3 % IE 6 5 % 2 3 % 8 % 4 % DK 6 4 % 2 2 % 13 % 1% AT 6 3 % 2 3 % 13 % 1% LU 6 3 % 2 4 % 12 % 1% PL 6 1% 2 2 % 12 % 5 % NL 5 7 % 2 8 % 14 % 1% LV 5 6 % 2 7 % 15 % 2 % UK 5 1% 3 0 % 17 % 2 % EE 4 9 % 3 1% 18 % 2 % C Y (tcc) 7 6 % 17 % 5 % 2 % HR 7 3 % 19 % 6 % 2 % TR 6 7 % 16 % 9 % 8 % MK 6 2 % 2 4 % 8 % 6 % 0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100% 19

20 Zo sociálno-demografického hľadiska vyplýva, že medzi respondentov, ktorí považujú zmenu klímy za mimoriadne závažný problém, patria najmä: ženy osoby vo veku 15 až 54 rokov osoby, ktoré svoje štúdium skončili najskôr vo veku 16 rokov študenti, samostatne zárobkovo činné osoby alebo pracovníci v administratíve osoby, ktoré sa zaraďujú na ľavú stranu politického spektra osoby, ktoré sa cítia byť informované o príčinách a dôsledkoch zmeny klímy a spôsobom boja proti nej Skupinu, ktorá si nemyslí, že zmena klímy je závažný problém, z veľkej časti tvoria osoby, ktoré sú protikladom k vyššie uvedenej skupine respondentov, a sú to predovšetkým: muži osoby vo veku viac ako 55 rokov dôchodcovia osoby, ktoré sa zaraďujú na pravé krídlo politického spektra QE2 And how serious a problem do you think climate change is at this moment? Not a serious problem (1-4) A fairly serious problem (5-6) A very serious problem (7-10) EU27 10% 20% 67% 3% Sex Male 11% 20% 67% 2% Female 8% 20% 69% 3% Age % 19% 70% 2% % 20% 70% 2% % 18% 70% 2% % 21% 64% 4% Education (End of) 15-11% 22% 63% 4% % 20% 68% 2% 20+ 9% 18% 72% 1% Still studying 8% 16% 73% 3% Respondent occupation scale Self-employed 10% 18% 70% 2% Managers 10% 20% 69% 1% Other white collars 8% 19% 71% 2% Manual workers 9% 22% 67% 2% House persons 8% 20% 69% 3% Unemployed 9% 21% 67% 3% Retired 12% 20% 64% 4% Students 8% 16% 73% 3% Left-Right scale (1-4) Left 10% 17% 72% 1% (5-6) Centre 10% 23% 66% 1% (7-10) Right 12% 21% 65% 2% DK

21 2. Miera informovanosti o zmene klímy - Viac ako polovica Európanov sa cíti byť informovaná o zmene klímy - Viac ako polovica Európanov sa cíti byť veľmi dobre alebo skôr dobre informovaná o rozličných hľadiskách zmeny klímy; 56 % potvrdilo, že sú dobre informovaní o príčinách a dôsledkoch zmeny klímy, pričom 52 % sa vyjadrilo, že sa cítia byť veľmi dobre alebo skôr dobre informovaní o spôsoboch boja proti nej. Pokiaľ však ide o všetky tri hľadiská zmeny klímy, viac ako štyria z desiatich opýtaných sa necítia veľmi dobre informovaní alebo vôbec informovaní. O niečo menej ako jeden z desiatich respondentov potvrdil, že nie je informovaný vôbec. Postoje k problematike sú rozhodné, ako to dokazuje nízky počet odpovedí neviem. V porovnaní s prieskumom z jari 2008 sú výsledky stabilné a v celkovej miere sa nezaznamenalo žiadne zlepšenie úrovne vedomostí občanov. Z výsledkov vyplýva, že medzi troma jednotlivými hľadiskami existuje vzájomný vzťah. QE3 Personally, do you think that you are well informed or not about? % EU Very well informed Fairly well informed Not very well informed Not at all informed DK Ways in which we can fight climate change 8% 44% 37% 9% 2% The different consequences of climate change 8% 48% 33% 9% 2% The different causes of climate change 8% 48% 34% 8% 2% Najlepšie informovaní o otázkach týkajúcich sa zmeny klímy sa cítia občania Švédska, Holandska a Fínska. Najmenej tri štvrtiny opýtaných z týchto krajín sa cítia informované o príčinách a dôsledkoch zmeny klímy a najmenej sedem z desiatich respondentov sa cíti dobre informovaných o spôsoboch boja proti zmene klímy. Občania Spojeného kráľovstva sa cítia dobre informovaní o spôsoboch boja proti zmene klímy. Najnižšiu mieru (subjektívnej) informovanosti možno zaznamenať u Bulharov, Rumunov, Portugalcov a Turkov. Viac ako šesť z desiatich respondentov z týchto krajín sa zaraďuje medzi slabo informovaných, pokiaľ ide o príčiny a dôsledky zmeny klímy a spôsoby boja proti nej. 21

22 Aj keď sú výsledky na celkovej úrovni v porovnaní s jarou 2008 pomerne stabilné, zrejmých je niekoľko zmien na úrovni jednotlivých krajín. Zvýšenie úrovne vedomostí o príčinách a dôsledkoch zmeny klímy a spôsoboch boja proti nej sa zaznamenalo v Írsku a Slovinsku. Subjektívna miera informovanosti o spôsoboch boja proti zmene klímy sa napríklad zvýšila v Slovinsku zo 62 % na 69 % a v Írsku zo 60 % na 67 %. U Grékov možno rovnako zachytiť zvýšenie úrovne vedomostí o rozličných príčinách zmeny klímy (zo 46 % na 55 %) a jej dôsledkoch (z 53 % na 58 %). QE3.1 Personally, do you think that you are well informed or not about? The different causes of climate change - Well informed EB71.1 EB69.2 EU27 SE NL FI UK DK SI DE LU IE BE CY FR HU EL LV AT ES EE SK MT PL LT IT CZ RO BG PT 56% 56% 80% 82% 77% 75% 73% 73% 73% 80% 72% 66% 68% 64% 66% 70% 66% 59% 60% 66% 58% 55% 58% 60% 55% 54% 55% 46% 51% 50% 50% 46% 49% 51% 46% 51% 45% 43% 44% 47% 42% 43% 42% 37% 41% 43% 38% 36% 31% 33% 31% 36% 30% 34% 87% 88% CY (tcc) 44% 43% HR MK TR 25% 27% 49% 49% 46% 51%

23 QE3.2 Personally, do you think that you are well informed or not about? Ways in which we can fight climate change - Well informed EB71.1 EB69.2 EU27 SE FI UK NL SI IE DK DE LU FR BE ES MT CY HU AT EL LV EE PL IT SK LT CZ PT RO BG 52% 52% 60% 62% 61% 59% 60% 63% 55% 55% 54% 62% 50% 51% 49% 45% 48% 48% 47% 47% 46% 41% 46% 50% 42% 40% 41% 43% 38% 39% 38% 37% 36% 37% 36% 30% 35% 34% 28% 34% 26% 28% 21% 25% 66% 76% 77% 75% 71% 72% 72% 72% 77% 69% 67% 72% CY (tcc) 31% 39% MK TR HR 22% 24% 35% 39% 42% 45% 23

24 Na druhej strane sa belgickí a dánski respondenti preukázali znížením úrovne vedomostí, najvýraznejšie pokiaľ ide o dôsledky zmeny klímy (zo 66 % na 57 % v prípade Belgicka a zo 79 % na 70 % v prípade Dánska). Grécki občania sa preukázali znížením miery informovanosti o spôsoboch boja proti zmene klímy (z 50 % na 46 %). QE3.2 Personally, do you think that you are well informed or not about? The different consequences of climate change - Well informed EB71.1 EB69.2 EU27 SE NL FI SI UK DK DE LU IE CY EL BE FR HU LV ES AT EE MT LT PL SK IT CZ BG RO PT 56% 56% 84% 85% 78% 83% 77% 76% 74% 69% 72% 72% 70% 79% 68% 66% 68% 70% 65% 59% 64% 60% 58% 53% 57% 66% 57% 60% 57% 56% 53% 53% 51% 51% 48% 45% 46% 52% 46% 50% 44% 40% 44% 45% 43% 45% 42% 44% 37% 37% 33% 37% 31% 37% 29% 34% CY (tcc) 45% 44% HR MK TR 26% 26% 51% 53% 49% 55%

25 Z tabuľky uvádzajúcej sociálno-demografické hľadisko vyplýva, že: Muži sa v porovnaní so ženami cítia lepšie informovaní o príčinách a dôsledkoch zmeny klímy a spôsoboch boja proti nej. Skupina starších respondentov (vo veku viac ako 55 rokov) sa v tejto oblasti cíti v porovnaní s mladšími respondentmi výrazne menej informovaná. Subjektívna miera informovanosti sa u respondentov zvyšuje spolu s ich úrovňou vzdelania. Najlepšie informovaní sa v tejto oblasti cítia riadiaci pracovníci, študenti, ďalší pracovníci v administratíve a samostatne zárobkovo činné osoby, zatiaľ čo dôchodcovia, nezamestnaní a manuálne pracujúci sa cítia informovaní najmenej. Bydlisko respondentov má vplyv na subjektívnu mieru informovanosti; respondenti z vidieckych oblastí sa častejšie cítia slabo informovaní o zmene klímy v porovnaní s tými, ktorí žijú vo veľkomestách. Respondenti, ktorí sa domnievajú, že zmena klímy je mimoriadne závažným problémom, sa cítia lepšie informovaní o jej rozličných príčinách a dôsledkoch (59 % o príčinách a 60 % o dôsledkoch v porovnaní s priemerom 56 % dobre informovaných respondentov EÚ-27 pre obe hľadiská) ako tí, ktorí ju nepovažujú za závažný problém (54 % o príčinách a 55 % o dôsledkoch v porovnaní s priemerom 56 % dobre informovaných respondentov EÚ-27 pre obe hľadiská). Osoby, ktoré považujú zmenu klímy za skôr závažný problém, sa cítia o všetkých otázkach, ktoré s ňou súvisia (jej príčinách a dôsledkoch a spôsoboch boja proti nej, informované najmenej; 48 % o príčinách a dôsledkoch oproti priemeru 42 % zle informovaných respondentov EÚ-27 pre obe hľadiská a 50 % v porovnaní s priemerom 46 % zle informovaných respondentov EÚ-27 o spôsobe boja proti zmene klímy). 25

26 Personally, do you think that you are well informed or not about? The different causes of climate change The different consequences of climate change Ways in which we can fight climate change Total "Well informed" Total "Badly informed" DK Total "Well informed" Total "Badly informed" DK Total "Well informed" Total "Badly informed" DK EU27 56% 42% 2% 56% 42% 2% 52% 46% 2% Sex Male 59% 39% 2% 59% 39% 2% 55% 43% 2% Female 52% 46% 2% 53% 45% 2% 49% 48% 3% Age % 42% 2% 57% 41% 2% 52% 46% 2% % 40% 2% 58% 40% 2% 54% 43% 3% % 40% 1% 59% 40% 1% 54% 44% 2% % 47% 2% 52% 46% 2% 47% 50% 3% Education (End of) 15-41% 56% 3% 41% 57% 2% 38% 59% 3% % 43% 2% 55% 43% 2% 51% 47% 2% % 30% 1% 70% 29% 1% 65% 34% 1% Still studying 65% 33% 2% 63% 34% 3% 57% 40% 3% Left-Right scale (1-4) Left 62% 37% 1% 62% 37% 1% 57% 42% 1% (5-6) Centre 60% 39% 1% 62% 37% 1% 58% 41% 1% (7-10) Right 56% 42% 2% 56% 42% 2% 53% 45% 2% Respondent occupation scale Self-employed 59% 39% 2% 59% 38% 3% 56% 41% 3% Managers 73% 26% 1% 72% 26% 2% 68% 31% 1% Other white collars 59% 39% 2% 60% 38% 2% 57% 41% 2% Manual workers 54% 44% 2% 55% 43% 2% 50% 48% 2% House persons 42% 56% 2% 44% 54% 2% 40% 57% 3% Unemployed 48% 50% 2% 48% 51% 1% 46% 52% 2% Retired 51% 47% 2% 51% 47% 2% 47% 50% 3% Students 65% 33% 2% 63% 34% 3% 57% 40% 3% Perception of climate change A very serious problem 59% 40% 1% 60% 39% 1% 55% 44% 1% A fairly serious problem 50% 48% 2% 50% 48% 2% 48% 50% 2% Not a serious problem 54% 44% 2% 55% 43% 2% 52% 45% 3%

27 3. Boj proti zmene klímy 3.1 Postoje k zmene klímy a spôsobom boja proti nej - Aj keď sa otázka zmeny klímy vníma ako závažný problém, možno ju riešiť - Respondenti mali odpovedať na niekoľko tvrdení týkajúcich sa problému zmeny klímy 7. Ich postoje možno zhrnúť takto: problém zmeny klímy je vážny, proces jej zhoršovania však nie je nezastaviteľný. Kým takmer dve tretiny Európanov (65 %) si nemyslia, že závažnosť zmeny klímy sa zveličuje, prevažuje u nich optimizmus a väčšinou nesúhlasia (58 %) s tvrdením, že proces zmeny klímy je nezastaviteľný. Takmer tretina (31 %) je skôr pesimistická a myslí si, že zmena klímy je nezastaviteľná. Pokiaľ ide o otázku závažnosti zmeny klímy, približne štvrtina (27 %) Európanov si myslí, že závažnosť zmeny klímy sa zveličuje. Podľa väčšiny Európanov (75 %) by sa mali na zníženie emisií skleníkových plynov používať alternatívne palivá. Dôvera v ne sa v porovnaní s prieskumom z jari 2008, kedy dosahovala 70 %, výrazne zvýšila. Ďalšou hodnotou, ktorá poukazuje na výrazný a povzbudivý nárast, je presvedčenie, že boj proti zmene klímy môže mať pozitívny vplyv na európske hospodárstvo (z 56 % na jar 2008 na 62 % v januári a februári 2009), čo je vzhľadom na súčasný hospodársky pokles pozoruhodné. Podiel odpovedí neviem je pomerne vysoký a dosahuje 17%. Pokiaľ ide o príčiny zmeny klímy, väčšina občanov (62 %) nesúhlasí s tvrdením, že emisie CO 2 majú len okrajový vplyv na zmenu klímy. Pokiaľ ide o osobný prínos občanov v boji proti zmene klímy, je zrejmé, že jednoznačná väčšina (59 %) potvrdzuje, že v tejto oblasti prijali nejaké opatrenia. V porovnaní s údajmi z jari 2008 však viac opýtaných uvádza, že osobne nepodnikli žiadne kroky na pomoc v boji proti zmene klímy (nárast z 31 % na jar 2008 na 34 % v januári a februári 2009). V tomto ohľade môže určitú úlohu zohrávať súčasná hospodárska a finančná kríza ovplyvňujúca životy respondentov. 7 QE4 Pre každý z nasledujúcich výrokov mi, prosím, povedzte, či s ním úplne súhlasíte, skôr súhlasíte, skôr nesúhlasíte alebo úplne nesúhlasíte.zmena klímy je nezastaviteľný proces, nemôžeme s ňou nič urobiť; Závažnosť zmeny klímy sa zveličuje; Emisie CO 2 (oxidu uhličitého) majú len okrajový vplyv na zmenu klímy; Boj proti klimatickým zmenám môže mať pozitívny vplyv na európske hospodárstvo;alternatívne palivá, ako biopalivá, by sa mali používať, aby sa zredukovali emisie skleníkových plynov; Vy osobne ste podnikli kroky zamerané na pomoc v boji proti zmene klímy 27

28 Agree Disagree DK QE4 For each of the following statements, please tell me whether you totally agree, tend to agree, tend to disagree or totally disagree. - % EU -3 15% Alternative fuels, such as "bio fuels", should be used to reduce greenhouse gas emissions + and indicate evolution from EB69 Spr % +5 10% -3 21% Fighting climate change can have a positive impact on the European economy 62% +6 17% +3 34% You personally have taken actions aimed at helping to fight climate change 59% -2 7% +2 62% Climate change is an unstoppable process, we cannot do anything about it 31% 0 7% +3 58% Emission of CO2 has only a marginal impact on climate change 30% 0 12% 0 65% The seriousness of climate change 27% +1 has been exaggerated 8%

29 3.1.1 Alternatívne palivá V priemere si tri štvrtiny Európanov myslia, že alternatívne palivá by sa mali používať na zníženie emisií skleníkových plynov (75 %), 15 % s týmto tvrdením nesúhlasí a 10 % na túto otázku nevedelo odpovedať. Výsledky na úrovni jednotlivých krajín sú pomerne rovnorodé. Vo všetkých krajinách, ktoré sa zúčastnili na prieskume, vyslovila absolútna väčšina opýtaných s týmto tvrdením súhlas (s výnimkou Turecka, kde súhlasilo 41 %). Najväčšiu dôveru v používanie alternatívnych palív majú Gréci, Dáni, Slovinci a Slováci, pričom vo väčšine ostatných krajín si viac ako šesť z desiatich občanov takisto myslí, že palivá tohto typu by sa mali používať na zníženie skleníkových plynov. Dôvera v používanie alternatívnych palív sa najviac zvýšila v Nemecku (z 54 % na jar 2008 na 68 % v januári a februári 2009) a výrazné zvýšenie sa zaznamenalo aj v Bulharsku (zo 72 % na 82 %) a Litve (zo 75 % na 84 %). Na opačnej strane, ako sme už spomenuli, sa nachádza Turecko, kde s týmto tvrdením súhlasí 41 %, a turecká komunita na Cypre, kde s ním súhlasí 58 %. Treba však poznamenať, že tretina alebo viac ako tretina obyvateľov týchto dvoch krajín sa cíti s touto problematikou nedostatočne oboznámená na to, aby k nej mohli vyjadriť svoj postoj, keďže 41 % obyvateľov Turecka a 33 % príslušníkov tureckej komunity na Cypre uvádza ako odpoveď na túto otázku neviem. Podobne vysoká miera nedostatočnej oboznámenosti sa zaznamenala na Malte (33 % odpovedí neviem ). Malta a Turecko sa vyznačujú zároveň najväčším poklesom dôvery v používanie alternatívnych palív 64 % Malťanov v súčasnosti súhlasí s tým, že alternatívne palivá by sa mali používať (v porovnaní so 73 % na jar 2008), i keď tento výsledok z veľkej časti súvisí s tým, že viac Malťanov nemá na túto oblasť názor. V Turecku sa dôvera v alternatívne palivá znížila z 50 % na 41 % v dôsledku toho, že väčšia skupina ľudí nesúhlasí s tvrdením, že alternatívne palivá by sa mali používať v záujme zníženia emisií skleníkových plynov. 29

30 Z analýzy výsledkov na základe sociálno-demografických premenných vyplýva, že: Ženy skôr ako muži nemajú názor na používanie alternatívnych palív v záujme zníženia emisií skleníkových plynov, ako to vyplýva z vyššie uvedeného podielu odpovedí neviem. Táto skutočnosť vedie k vyššiemu podielu mužov, ktorí súhlasia a nesúhlasia s tým, že tieto palivá by sa mali používať na uvedený účel. Názoru, že alternatívne palivá by sa mali používať na zníženie emisií skleníkových plynov, sa najviac prikláňajú respondenti z dvoch najnižších vekových skupín (vekové rozmedzie rokov). S týmto tvrdením najviac nesúhlasia respondenti vo veku viac ako 55 rokov. Táto skupina sa častejšie ako respondenti z iných vekových skupín zároveň vyznačuje tým, že na túto otázku nemá názor. Z hľadiska úrovne dosiahnutého vzdelania sú s touto problematikou najčastejšie neoboznámení tí, ktorí svoje štúdium skončili pred dovŕšením veku 15 rokov (17 % odpovedí neviem ), a preto sú títo respondenti najmenej naklonení súhlasiť s tvrdením, že alternatívne palivá by sa mali používať na zníženie emisií skleníkových plynov. Aj keď viac ako tri štvrtiny tých, ktorí vo svojom štúdiu pokračovali po dovŕšení veku 20 rokov, vyjadrili dôveru v alternatívne palivá (76 %), táto skupina častejšie nesúhlasí s tvrdením, že alternatívne palivá by sa mali používať na zníženie emisií skleníkových plynov (18 %). Z toho vyplýva, že občania s lepšou úrovňou vzdelania majú častejšie vytvorený názor na túto oblasť.

31 Z hľadiska rôznych profesijných skupín možno konštatovať, že osoby v domácnosti a dôchodcovia sú s touto problematikou skôr neoboznámení. Respondenti, ktorí sa cítia informovaní o príčinách a dôsledkoch zmeny klímy a spôsoboch boja proti nej, s týmto tvrdením súhlasia výrazne viac ako tí, ktorí sa v tejto oblasti cítia slabo informovaní. To je však zreteľne dôsledkom vyššej miery odpovedí neviem v naposledy uvedenej skupine opýtaných. Respondenti považujúci zmenu klímy za mimoriadne závažný problém sa v porovnaní s tými, ktorí ju tak nevnímajú, skôr prikláňajú k myšlienke, že alternatívne palivá by sa mali používať na zníženie emisií skleníkových plynov. 31

32 3.1.2 Osobné kroky zamerané na boj proti zmene klímy Približne šesť z desiatich Európanov (59 %) tvrdí, že osobne podnikli kroky na boj proti zmene klímy, pričom o niečo viac ako tretina (34 %) uvádza, že sa na tomto boji osobne nepodieľa. Na úrovni jednotlivých krajín možno najvyšší podiel tých, ktorí osobne podnikli kroky na pomoc v boji proti zmene klímy, zaznamenať vo Švédsku (82 %). Slovinsko a Spojené kráľovstvo sa rovnako vyznačujú vysokým podielom osôb, ktoré boli v tejto oblasti aktívne. Na opačnom konci sa nachádza Litva, Rumunsko a Lotyšsko, kde približne len tretina občanov osobne podnikla kroky zamerané na pomoc v boji proti zmene klímy. Treba však poznamenať, že v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom sa na boji proti zmene klímy osobne podieľalo viac občanov Litvy (nárast z 26 % na jar 2008 na 34 % v januári a februári 2009). Pri porovnaní výsledkov z jari 2008 s výsledkami z januára a februára 2009 sa zníženie úrovne zapojenia zaznamenalo najmä na Cypre (pokles zo 72 % na 50 %), na Slovensku (zo 67 % na 51 %) a v Grécku (zo 72 % na 58 %). V Rumunsku, Turecku, Bulharsku a medzi príslušníkmi tureckej komunity na Cypre sa najmenej jeden z piatich občanov nedokáže vyjadriť, či v boji proti zmene klímy prijal nejaké kroky, čo značne prevyšuje priemer EÚ vo výške 7 %.

33 Z analýzy na základe sociálno-demografických premenných vyplýva, že: Čím vyšší je vek opýtaných, tým vyššia je pravdepodobnosť, že osobne uskutočnili kroky v tejto oblasti. Výsledky v rámci najvyššej vekovej skupiny (viac ako 55 rokov) však tomuto vzorcu nezodpovedajú. Prijímanie osobných krokov je výrazne bežnejšie v skupine respondentov, ktorých štúdium trvalo dlhšie (vzdelávanie skončili najskôr vo veku 20 rokov), ako medzi tými, ktorí svoje vzdelávanie ukončili v pomerne skorom veku. Tí, ktorí školskú dochádzku ukončili skôr ako vo veku 15 rokov, odpovedajú v porovnaní s respondentmi z ostatných vzdelanostných kategórií častejšie neviem. Kroky zamerané na pomoc v boji proti zmene klímy častejšie prijímajú respondenti, ktorí sa zaraďujú na ľavú stranu politického spektra, ako tí, ktorí sú priaznivcami pravého krídla spektra. Medzi profesijnými skupinami sú to najčastejšie riadiaci pracovníci, ktorí potvrdzujú, že osobne uskutočnili opatrenia na pomoc v boji proti zmene klímy. Na túto otázku odpovedajú najčastejšie záporne študenti a nezamestnaní. Kroky na boj proti zmene klímy môžu byť často nákladné, čo môže byť vysvetlením pre to, že do skupín, ktoré takéto kroky osobne prijímajú, patria osoby s vyššou životnou úrovňou. Prijímanie krokov na boj proti zmene klímy je oveľa rozšírenejšie medzi opýtanými, ktorí sa cítia dobre informovaní o zmene klímy (jej príčinách a dôsledkoch a spôsoboch boja proti nej), ako medzi tými, ktorí sa v tejto oblasti cítia nedostatočne informovaní. Na základe toho je pochopiteľné, že občania, ktorí zmenu klímy považujú za mimoriadne závažný problém, oveľa častejšie osobne uskutočňujú kroky na boj proti nej, ako tí, ktorú ju za závažný problém nepovažujú. 33

34 For each of the following statements, please tell me whether you... You personally have taken actions aimed at helping to fight climate change Totally agree Tend to agree Tend to disagree Totally disagree DK Agree Disagree EU27 15% 44% 22% 12% 7% 59% 34% Sex Male 15% 44% 22% 13% 6% 59% 35% Female 16% 44% 22% 11% 7% 60% 33% Age % 40% 26% 16% 7% 51% 42% % 48% 21% 10% 5% 64% 31% % 46% 20% 11% 5% 64% 31% % 43% 22% 13% 8% 57% 35% Education (End of) 15-13% 39% 25% 14% 9% 52% 39% % 45% 22% 12% 6% 60% 34% % 50% 17% 9% 4% 70% 26% Still studying 11% 41% 26% 16% 6% 52% 42% Respondent occupation scale Self-employed 15% 50% 20% 8% 7% 65% 28% Managers 20% 54% 16% 7% 3% 74% 23% Other white collars 16% 49% 21% 9% 5% 65% 30% Manual workers 16% 43% 21% 13% 7% 59% 34% House persons 15% 40% 26% 11% 8% 55% 37% Unemployed 15% 39% 24% 16% 6% 54% 40% Retired 14% 42% 22% 14% 8% 56% 36% Students 11% 41% 26% 16% 6% 52% 42% Left-Right scale (1-4) Left 17% 47% 20% 12% 4% 64% 32% (5-6) Centre 17% 48% 20% 10% 5% 65% 30% (7-10) Right 14% 43% 25% 12% 6% 57% 37%

35 3.1.3 Vplyv na európske hospodárstvo Viac ako šesť z desiatich Európanov (62 %) si myslí, že boj proti zmene klímy môže mať pozitívny vplyv na európske hospodárstvo, zatiaľ čo približne pätina (21 %) s tým nesúhlasí a 17 % sa k tejto otázke nevie vyjadriť. Ako sme už uviedli, úroveň vnímania pozitívneho vplyvu na hospodárstvo sa od jari 2008 (56 %) aj napriek finančnej a hospodárskej kríze výrazne zvýšila. Na úrovni jednotlivých krajín sa viac ako osem z desiatich obyvateľov Cypru (81 %) a viac ako sedem z desiatich obyvateľov Grécka (74 %), Slovenska (72 %), Švédska (72 %) a Dánska (71 %) domnieva, že boj proti zmene klímy by mohol mať pozitívny vplyv na európske hospodárstvo. Viac ako tretina opýtaných v Lotyšsku (39 %) a v Holandsku (35 %) však s týmto tvrdením nesúhlasí. Vo Fínsku s ním nesúhlasí 33 % opýtaných. Napriek tomu, že v Holandsku sa zaznamenalo niekoľko negatívnych postojov k tejto otázke, vyznačuje sa táto krajina najvyšším nárastom počtu odpovedí uvádzajúcich, že boj proti zmene klímy môže mať pozitívny vplyv na európske hospodárstvo (nárast z 38 / na jar 2008 na 52 % v januári a februári 2009). Medzi ďalšie krajiny s vysokým nárastom od jari 2008 patrí Španielsko (zo 45 % na 55 %), Spojené kráľovstvo (z 51 % na 61 %) a Cyprus (zo 72 % na 81 %). Spomedzi respondentov sa 43 % Malťanov, 41 % Turkov a 36 % cyperských Turkov vyjadrilo, že nevedia, či by boj proti zmene klímy mohol mať pozitívny vplyv na európske hospodárstvo. Na túto otázku odpovedalo neviem aj 32 % Španielov a Bulharov. 35

36 Pri pohľade na vplyv sociálno-demografických faktorov na názory respondentov je zrejmé, že: Muži sa častejšie ako ženy prikláňajú k myšlienke, že boj proti zmene klímy môže pozitívne ovplyvniť európske hospodárstvo. V prípade žien je pravdepodobnejšie ako u mužov, že na túto oblasť nemajú vytvorený názor, ako to vyplýva z častého výskytu odpovedí neviem. Z hľadiska vekových skupín uvádzajú najčastejšie starší respondenti (vo veku viac ako 55 rokov), že nemajú na túto oblasť žiadny názor, pričom neviem odpovedal jeden z piatich respondentov (20 %). Miera súhlasných vyjadrení s tvrdením, že boj proti zmene klímy má pozitívny vplyv na európske hospodárstvo, stúpa s úrovňou vzdelania respondentov. To možno čiastočne vysvetliť vysokým podielom odpovedí neviem v rámci skupiny menej vzdelaných osôb. K tomuto tvrdeniu sa viac prikláňajú respondenti, ktorí sa zaraďujú na ľavú stranu politického spektra, ako tí, ktorí sú priaznivcami pravej strany spektra (67 % oproti 62 %).

37 Najvyššia miera súhlasu s týmto tvrdením sa zaznamenala medzi riadiacimi pracovníkmi. Rozdiely medzi profesijnými skupinami zreteľne súvisia s výraznými rozdielmi v miere výskytu odpovedí neviem v rámci týchto skupín. To isté platí aj pre subjektívnu mieru informovanosti respondentov. Z dôvodu výrazných rozdielov v miere výskytu odpovedí neviem súhlasili respondenti, ktorí sa cítia dobre informovaní o rozličných aspektoch zmeny klímy, vo výraznejšej miere s tým, že boj proti zmene klímy by mal pozitívny vplyv na európske hospodárstvo, v porovnaní s osobami, ktoré sa necítia o týchto otázkach dobre informované. Pre zreteľnú väčšinu respondentov, ktorí zmenu klímy považujú za mimoriadne závažný problém, môže mať boj proti zmene klímy pozitívny vplyv na európske hospodárstvo (62 %), v porovnaní s 44 % podielom súhlasiacich, ktorí zmenu klímy za závažný problém nepovažujú. 37

38 For each of the following statements, please tell me whether you... Fighting climate change can have a positive impact on the European economy Totally Tend to Tend to Totally DK Agree Disagree agree agree disagree disagree EU27 17% 45% 16% 5% 17% 62% 21% Sex Male 19% 46% 17% 5% 13% 65% 22% Female 15% 45% 15% 5% 20% 60% 20% Age % 46% 17% 5% 17% 61% 22% % 45% 16% 5% 16% 63% 21% % 45% 17% 6% 14% 63% 23% % 45% 15% 5% 20% 60% 20% Education (End of) 15-14% 40% 15% 6% 25% 54% 21% % 47% 16% 5% 16% 63% 21% % 46% 17% 5% 10% 68% 22% Still studying 15% 47% 16% 5% 17% 62% 21% Respondent occupation scale Self-employed 20% 47% 15% 6% 12% 67% 21% Managers 21% 49% 18% 4% 8% 70% 22% Other white collars 17% 48% 16% 5% 14% 65% 21% Manual workers 15% 45% 18% 6% 16% 60% 24% House persons 13% 41% 14% 6% 26% 54% 20% Unemployed 19% 40% 17% 5% 19% 59% 22% Retired 15% 45% 15% 4% 21% 60% 19% Students 15% 47% 16% 5% 17% 62% 21% Left-Right scale (1-4) Left 20% 47% 16% 4% 13% 67% 20% (5-6) Centre 17% 47% 17% 5% 14% 64% 22% (7-10) Right 16% 46% 19% 6% 13% 62% 25%

39 3.1.4 Zmena klímy nie je nezastaviteľný proces Väčšina Európanov (62 %) nesúhlasí s tvrdením, že zmena klímy je nezastaviteľný proces, zatiaľ čo menej ako tretina sa domnieva, že v oblasti zmeny klímy nemôžeme nič urobiť (31 %). Zvyšných 7 % odpovedalo neviem. V skutočnosti sú krajiny, kde s týmto výrokom nesúhlasí absolútna väčšina obyvateľov, len tri, a to Lotyšsko, Poľsko a Estónsko. Najväčší optimizmus v tejto oblasti, t. j. najvyšší podiel respondentov nesúhlasiacich s týmto tvrdením, možno zaznamenať vo Švédsku, na Malte a v Grécku. V týchto krajinách viac ako sedem z desiatich občanov nesúhlasí s tvrdením, že zmena klímy je nezastaviteľný proces, zatiaľ čo menej ako štvrtina zastáva opačný názor. Na rozdiel od nízkeho výskytu odpovedí neviem vo Švédsku a Grécku vykazuje Malta 13 % takýchto odpovedí. Na Malte okrem toho oveľa menej obyvateľov súhlasí s tým, že zmena klímy je nezastaviteľný proces (pokles z 19 % na jar 2008 na 8 % v januári a februári 2009), čiastočne vzhľadom na vyšší výskyt odpovedí neviem, ako aj vzhľadom na výraznejší optimizmus. Najvyšší podiel občanov, ktorí sú presvedčení, že zmena klímy je nezastaviteľný proces, je naopak v Estónsku, Lotyšsku, Litve, Spojenom kráľovstve a Poľsku. Vysokou mierou súhlasu s týmto tvrdením sa v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom vyznačuje aj Cyprus, keďže 31 % opýtaných sa v súčasnosti domnieva, že zmena klímy je nezastaviteľná (v porovnaní s 19 % na jar 2008). Podiel odpovedí neviem je najvyšší v Portugalsku (20%), Rumunsku (19%) a Turecku (18%). 39

40

41 Zo sociálno-demografického hľadiska je zrejmé, že: Aj keď je miera nesúhlasu medzi oboma pohlaviami rovnaká, u žien je viac ako u mužov pravdepodobné, že nemajú vyhranený názor na otázku, či je zmena klímy nezastaviteľný proces. Respondenti z najvyššej vekovej skupiny (viac ako 55 rokov) sa v porovnaní s ostatnými vekovými skupinami menej často domnievajú, že zmenu klímy možno zastaviť. Dôvodom je, že častejšie súhlasia s tvrdením, že zmena klímy je nezastaviteľný proces (34 %), alebo na túto oblasť nemajú žiadny názor (10 %). Miera nesúhlasu s uvedeným tvrdením sa zvyšuje s úrovňou vzdelania respondentov. Na druhej strane počet odpovedí neviem narastá s klesajúcou úrovňou vzdelania. Priaznivci ľavicovej časti politického spektra s týmto tvrdením nesúhlasia častejšie (65 %) ako priaznivci pravicovej časti spektra (60 %). Dôchodcovia a nezamestnaní si najčastejšie myslia, že zmena klímy je nezastaviteľný proces, zatiaľ čo riadiaci pracovníci, študenti a ďalší pracovníci v administratíve s tým najčastejšie nesúhlasia. Respondenti, ktorí sa cítia dobre informovaní o príčinách a dôsledkoch zmeny klímy a spôsoboch boja proti nej, nesúhlasia s uvedeným tvrdením častejšie ako tí, ktorí sa nepovažujú v tejto oblasti za dobre informovaných. To však možno vysvetliť tým, že skupina menej informovaných uvádza odpoveď neviem oveľa častejšie ako skupina dobre informovaných. Takisto je zaujímavé všimnúť si, že osoby považujúce zmenu klímy za mimoriadne závažný problém, sú viac negatívne naklonené tvrdeniu, že tento fenomén je nezastaviteľný proces, ako osoby, ktoré zmenu klímy za závažný problém nepovažujú. 41

42 For each of the following statements, please tell me whether you... Climate change is an unstoppable process, we cannot do anything about it Totally Tend to Tend to Totally DK Agree Disagree agree agree disagree disagree EU27 7% 24% 37% 25% 7% 31% 62% Sex Male 8% 24% 37% 25% 6% 32% 62% Female 7% 22% 36% 26% 9% 29% 62% Age % 21% 39% 26% 6% 29% 65% % 22% 37% 29% 6% 28% 66% % 23% 38% 26% 6% 30% 64% % 25% 34% 22% 10% 34% 56% Education (End of) 15-9% 24% 33% 21% 13% 33% 54% % 26% 38% 23% 6% 33% 61% 20+ 6% 20% 38% 32% 4% 26% 70% Still studying 7% 19% 40% 29% 5% 26% 69% Respondent occupation scale Self-employed 7% 24% 36% 26% 7% 31% 62% Managers 5% 20% 39% 34% 2% 25% 73% Other white collars 6% 23% 37% 29% 5% 29% 66% Manual workers 7% 25% 38% 24% 6% 32% 62% House persons 5% 23% 36% 25% 11% 28% 61% Unemployed 10% 24% 33% 25% 8% 34% 58% Retired 9% 26% 34% 20% 11% 35% 54% Students 7% 19% 40% 29% 5% 26% 69% Left-Right scale (1-4) Left 7% 25% 37% 23% 8% 32% 60% (5-6) Centre 8% 23% 36% 26% 7% 31% 62% (7-10) Right 7% 23% 36% 28% 6% 30% 64%

43 3.1.5 Vplyv emisií CO 2 na zmenu klímy Zatiaľ čo väčšina Európanov (58 %) nesúhlasí s tvrdením, že vplyv emisií CO 2 na zmenu klímy je len okrajový, 30 % si myslí, že emisie CO 2 majú len okrajový vplyv a 12 % sa k tejto téme nevedelo vyjadriť. S týmto tvrdením najčastejšie nesúhlasia obyvatelia Maďarska (76 %), aj keď vysoký počet takýchto odpovedí možno zaznamenať aj u Dánov, Grékov, Slovincov, Slovákov a Švédov, pričom si vo všetkých týchto krajinách aspoň sedem z desiatich opýtaných myslí, že emisie CO 2 majú viac ako okrajový vplyv na zmenu klímy. Respondenti v Írsku, Holandsku, Estónsku a Spojenom kráľovstve sú na druhej strane obzvlášť presvedčený, že emisie CO 2 majú len okrajový vplyv na zmenu klímy. V Írsku je podiel takto zmýšľajúcich (50 %) výrazne vyšší ako podiel tých, ktorí s týmto tvrdením nesúhlasia (33 %), a ich počet sa ešte zvýšil v porovnaní s jarou 2008 (kedy s tým, že emisie CO 2 majú len okrajový vplyv, súhlasilo 41 %). Väčšina Estóncov (45 %) rovnako zastáva názor, že vplyv emisií je len okrajový. V Holandsku a Spojenom kráľovstve sa mienka zdá byť značne rozdelená. Pri porovnaní výsledkov v rámci jednotlivých krajín s jarou 2008 je zrejmé, že postoj, podľa ktorého majú emisie CO 2 len okrajový vplyv na zmenu, sa vo zvýšenej miere okrem Írska zaznamenal aj v Lotyšsku a Litve (v prípade Lotyšska nárast z 31 % na 40 % a v prípade Litvy nárast z 23% na 32%). Podiel odpovedí neviem je obzvlášť vysoký na Malte, v Turecku (v oboch krajinách 37 %) a v Portugalsku (32 %). 43

44

45 Z analýzy z hľadiska sociálno-demografických premenných vyplýva, že: Miera súhlasu s uvedeným tvrdením je vyššia u mužov ako u žien, t. j. muži sa obzvlášť prikláňajú k myšlienke, že emisie CO 2 majú len okrajový vplyv na zmenu klímy. Ženy však častejšie odpovedajú neviem. Najstarší respondenti (vo veku viac ako 55 rokov) nesúhlasia s tvrdením, že emisie CO 2 majú len okrajový vplyv na zmenu klímy, menej často ako ostatní respondenti. To možno najlepšie vysvetliť oveľa vyšším podielom odpovedí neviem v tejto vekovej skupine. Miera nesúhlasu s uvedeným tvrdením sa zvyšuje s úrovňou vzdelania respondentov. Tu treba jasne poukázať na súvis s výrazne narastajúcim podielom odpovedí neviem pri klesajúcej úrovni vzdelania. Občania, ktorí sú priaznivcami ľavej strany politického spektra, nesúhlasia s tvrdením, že vplyv emisií CO 2 na zmenu klímy je len okrajový, častejšie ako priaznivci pravej strany politického spektra. Riadiaci pracovníci sú profesijnou skupinou, ktorá sa najčastejšie prikláňa k tvrdeniu, že emisie CO 2 majú len okrajový vplyv na zmenu klímy; najvyšší počet odpovedí neviem sa vyskytuje medzi osobami v domácnosti a dôchodcami. Respondenti, ktorí sa cítia dobre informovaní o príčinách a dôsledkoch zmeny klímy a spôsoboch boja proti nej, inklinujú k nesúhlasnému postoju k tomuto tvrdeniu častejšie ako tí, ktorí sa v tejto oblasti za dobre informovaných nepovažujú. Treba mať na zreteli, že skupina menej informovaných častejšie odpovedá neviem ako skupina dobre informovaných. Respondenti považujúci zmenu klímy za mimoriadne závažný problém sú v porovnaní s tými, ktorý ju tak nevnímajú, obzvlášť inklinujú k nesúhlasnému postoju s tvrdením, že vplyv emisií CO 2 je len okrajový. 45

46 For each of the following statements, please tell me whether you... Emission of CO2 (Carbon dioxide) has only a marginal impact on climate change Totally Tend to Tend to Totally DK Agree Disagree agree agree disagree disagree EU27 7% 23% 33% 25% 12% 30% 58% Sex Male 9% 24% 33% 25% 9% 33% 58% Female 6% 23% 32% 24% 15% 29% 56% Age % 21% 34% 26% 12% 28% 60% % 23% 34% 27% 10% 29% 61% % 24% 34% 26% 9% 31% 60% % 24% 30% 22% 17% 31% 52% Education (End of) 15-7% 23% 29% 19% 22% 30% 48% % 25% 34% 23% 11% 32% 57% 20+ 7% 21% 34% 32% 6% 28% 66% Still studying 7% 19% 34% 29% 11% 26% 63% Respondent occupation scale Self-employed 10% 26% 32% 23% 9% 36% 55% Managers 6% 23% 37% 31% 3% 29% 68% Other white collars 7% 23% 35% 27% 8% 30% 62% Manual workers 6% 24% 35% 24% 11% 30% 59% House persons 5% 22% 29% 23% 21% 27% 52% Unemployed 8% 23% 31% 24% 14% 31% 55% Retired 7% 25% 29% 22% 17% 32% 51% Students 7% 19% 34% 29% 11% 26% 63% Left-Right scale (1-4) Left 7% 22% 32% 29% 10% 29% 61% (5-6) Centre 7% 25% 34% 25% 9% 32% 59% (7-10) Right 8% 26% 35% 22% 9% 34% 57%

47 3.1.6 Závažnosť zmeny klímy sa nezveličuje Takmer dve tretiny Európanov (65 %) si nemyslia, že závažnosť zmeny klímy sa zveličuje, zatiaľ čo o niečo viac ako štvrtina opýtaných (27 %) si myslí opak. Zmenu klímy vnímajú ako obzvlášť závažnú respondenti v Slovinsku a Grécku. Viac ako osem z desiatich opýtaných Slovincov a Grékov (v oboch prípadoch 83 %) sa vyjadrilo, že si nemyslí, že závažnosť zmeny klímy sa zveličuje. Opačný trend možno pozorovať v Holandsku, Luxembursku a v Spojenom kráľovstve, kde približne štyria z desiatich respondentov súhlasia s tvrdením, že závažnosť tohto fenoménu sa zveličuje. Tieto údaje dosahujú pomerne vysokú úroveň aj v Estónsku (37 %), kde sa počet takýchto odpovedí podstatne zvýšil v porovnaní s 30 % z jari Medzi ostatné krajiny s vysokým počtom zástancov názoru, že závažnosť tohto problému sa zveličuje, patrí Lotyšsko (z 18 % na 28 %), Poľsko (z 18 % na 25 %), Estónsko (z 30 % na 37 %) a Česká republika (z 22 % na 29 %). Podiel odpovedí neviem vysoko presahuje priemer EÚ (8 %) v Rumunsku (23 %) a Portugalsku (20 %). 47