WORKSHOP ENTEPRISE PERFORMANCE MANAGEMENT AND INVESTMENT 2018

Prepis

1 THE POSITION OF SLOVAKIA WITHIN THE EU COUNTRIES IN CONTEXT OF TAX BURDEN AND ADMINISTRATIVE POSTAVENIE SLOVENSKA V RÁMCI KRAJÍN EÚ Z HĽADISKA DAŇOVEJ ZÁŤAŽE A ADMINISTRATÍVY IVANA ONDRIJOVÁ Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu, Prešov, Slovenská republika, ivana.ondrijova@unipo.sk Abstract The aim of our contribution is to point out the position of Slovakia within the V4 countries as well as the EU countries in terms of tax and tax-related administration. The paper describes theoretically the basic tax concepts and assesses the position of Slovakia according to the Paying Taxes study. The reported data is characterized by ranking in the world countries surveyed, the total tax burden, the number of taxes and levies, and the time needed to equip the tax agenda annually. Key words: tax, tax payment, tax burden, tax rate JEL codes: H20, H21 Abstrakt Cieľom nášho príspevku je poukázať na postavenie Slovenska v rámci krajín V4, ako aj krajín EÚ z hľadiska daňovej záťaže a administratívy spojenej s daňovou agendou. Príspevok teoreticky popisuje základné daňové pojmy a hodnotí postavenie Slovenska podľa štúdie Paying Taxes. Uvádzané dáta charakterizujú poradie v tabuľke sledovaných krajín sveta, celkové daňové zaťaženie, počet platieb daní a odvodov a čas potrebný na vybavenie daňovej agendy ročne. Kľúčové slová: daň, daňová platba, daňové zaťaženie, sadzba dane 1. ÚVOD Základnou úlohou daní je zabezpečiť príjmovú stránku do štátneho rozpočtu a tým umožniť financovanie verejných statkov. V minulosti sa systém optimalizoval najmä zmenami v sústave daní. Z výsledkov štúdií medzinárodných inštitúcií však vyplýva, že v súčasnosti potrebuje veľa krajín reformovať daňovú správu, aby zvýšila efektivitu daňového systému. Aj Slovensko patrí do tejto skupiny krajín a v roku 2008 nastúpilo na rozsiahlu reformu daňovej a colnej správy, ktorej cieľom bolo zlúčiť tieto dve inštitúcie a dosiahnuť tak množstvo výhod pre štát aj pre daňových poplatníkov. Významnú úlohu tu zohráva znižovanie administratívnych nákladov na oboch stranách, čo taktiež prispieva k efektivite výberu daní. Cieľom nášho PERFORMANCE

2 príspevku je poukázať na postavenie Slovenska v rámci krajín V4, ako aj krajín EÚ z hľadiska rôznych ukazovateľov daňovej záťaže. 2. ZÁKLADNÉ TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD Organisation for Economic Cooperation and Development 1996) definuje daň ako povinnú nenávratnú platbu vládnym inštitúciám. Pauličková (2002) uvádza, že dane predstavujú skupinu povinných a nenávratných platieb vyberaných štátom alebo obcou na základe zákona v určenom termíne splatnosti a v určenej výške, a to na úhradu verejných potrieb. Právo ukladať dane je súčasťou právnej suverenity, pričom dôležitým faktorom je faktická a právna možnosť ich vynútenia, ako aj zámery a ciele hospodárskej politiky. Dane nie sú však jedinou skupinou povinných peňažných platieb. Okrem daní poznáme aj poplatky a clo, prípadne aj odvody. Sú to ekonomické a súčasne aj právne kategórie, či inštitúty. Pri ich vymedzovaní môžeme postrehnúť zvýrazňovanie ekonomických, respektíve právnych prvkov podľa toho, z akého pohľadu sa k vymedzeniu pristupuje. Harumová (2002) a Grúň (2001) definujú daň z dvoch hľadísk, z formálno-právneho hľadiska a z ekonomického hľadiska. Z právneho hľadiska je daň povinná, zákonom určená neúčelová a neekvivalentná platba, ktorú daňové subjekty v peňažnej forme odvádzajú v presne určenej výške a v stanovených lehotách do príslušného verejného rozpočtu. Z ekonomického hľadiska daň predstavuje fiškálny (finančný) vzťah medzi daňovým subjektom (t. j. daňovníkom a platiteľom dane) a štátom, upravený zákonom, ktorý využíva vláda na zabezpečenie svojich cieľov. Kubincová (2009) definuje daň ako povinnú nenávratnú, vynútiteľnú a spravidla neúčelovú a opakujúcu sa peňažnú platbu fyzických a právnických osôb, vyberanú zákonom alebo na základe zákona štátom a orgánmi miestnej samosprávy v prospech verejných rozpočtov a účelových fondov na úhradu verejných výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom splatnosti. Daňový systém (Grúň 2001; Kubincová 2009; Suhányiová a Petrišová 2011) v zjednodušenom vyjadrení predstavuje: sústavu daní, právne, organizačne a technicky konštituovaný systém inštitúcií, ktoré zabezpečujú správu daní, ich vyrúbenie, vymáhanie a kontrolu, systém nástrojov, metód a pracovných postupov, ktoré tieto inštitúcie uplatňujú vo vzťahu k daňovým subjektom, prípadne iným osobám. Kubátová (2010) tvrdí, že transfer peňažných prostriedkov od daňových poplatníkov do štátneho rozpočtu vyžaduje vynaloženie nákladov na jeho realizáciu, čo vyvoláva neefektívnosť. Cieľom daňových systémov je čo najviac znížiť túto neefektívnosť. Priame administratívne náklady (Kubátová 2010; Zubaľová 2008) sú spojené s daňami na strane verejného sektora. Patria sem všetky náklady štátnej správy na organizáciu daňového systému, na evidenciu daňových poplatníkov, výber daní, kontrola a pod. Ide o všetky verejné náklady na dane, ak súvisia s daňovým systémom (napr. náklady štatistického úradu na získanie informácií pre daňové úrady, náklady na služby súdnictva pre správcu dane). Priame PERFORMANCE

3 administratívne náklady sú pomerne ľahko zistiteľné, keďže ich položky sú evidované v príslušných štátnych inštitúciách. Nepriame administratívne náklady (Kubátová 2010; Zubaľová 2008) nesie súkromný sektor. Patrí sem čas a peniaze občanov vydané na zoznámenie sa s daňovými zákonmi, na vyplnenie daňových priznaní, na služby daňových poradcov a právnikov a ďalšie náklady s tým spojené, vrátane nákladov na účtovnú evidenciu. Tieto náklady, nazývané tiež vyvolané, nie je možné tak ľahko vyčísliť, keďže sa väčšinou nevykazujú štatisticky. Pre svoju značnú skrytosť sú nepriame administratívne náklady často podceňované a môže sa stať, že prekročia únosnú hranicu na strane daňových poplatníkov. Administratívne náklady sa správajú regresívne vzhľadom k veľkosti dôchodkov daňových poplatníkov. Vo veľkom podniku tvoria náklady na vyplnenie daňového priznania len zlomok zisku, avšak u malého podnikateľa je to relatívne omnoho viac. 3. ŠTÚDIA PAYING TAXES Spoločnosť PriceWaterhouseCoopers v spolupráci so Svetovou bankou každoročne vydáva štúdiu Paying taxes. Štúdia poskytuje údaje 189 daňových systémov krajín celého sveta, pričom sleduje aj ich daňové reformy. Umožňuje porovnávať daňové systémy medzi sebou a pomáha vládam zlepšovať podnikateľské prostredie. Štúdia Paying Taxes hodnotí daňové systémy z pohľadu podnikateľov platiacich priame dane a povinné odvody. Sledujú sa náklady súvisiace s platením daní a odvodov, ako aj administratívna náročnosť pri plnení týchto povinností. Ciele štúdie Paying Taxes: poskytovať údaje, na základe ktorých je možné porovnávať jednotlivé ekonomiky medzi sebou, uľahčiť porovnávanie daňových systémov v rámci relevantných ekonomických a geografických zoskupení, s cieľom poskytnúť možnosť učiť sa od najlepších, umožniť hĺbkovú analýzu výsledkov, ktoré môžu pomôcť identifikovať najlepšie praktiky a možné reformy, generovať údaje daňových systémov celého sveta, vrátane ich zmien, ktoré by mohli byť požité na vývoj dobrej daňovej politiky. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (NKÚ SR) hodnotil účinnosť a efektívnosť programu UNITAS aj podľa výsledkov štúdie Paying Taxes, ktoré umožňujú určiť jednoduchosť daňovo odvodového systému. Podľa kontrolnej skupiny NKÚ SR je nevýhodou štúdie Paying Taxes, že nepokrýva všetky vyvolané náklady zdanenia a celú daňovo-odvodovú agendu. Rovnako nie je dostatočnou reprezentatívnou vzorkou, nakoľko reprezentuje iba prípad jednej modelovej situácie v rámci vybratého stredne veľkého podnikateľského subjektu. Na druhej strane však štúdia Paying Taxes umožňuje porovnať stav a vývoj daňovo odvodového zaťaženia v širokom medzinárodnom meradle a úroveň reforiem daňových systémov, vrátane ich reorganizácie, zjednodušovania administratívnych procesov, modernizácie platobných systémov a pod. Aj z tohto dôvodu sa kontrolná skupina NKÚ SR rozhodla využiť túto metodiku k hodnoteniu účinnosti realizácie zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov prostredníctvom programu UNITAS (NKÚ 2013). PERFORMANCE

4 Ukazovateľ jednoduchosti platenia daní a povinných odvodov v štúdii Paying Taxes vyjadruje poradie v rámci hodnotených krajín, ktoré je stanovené aritmetickým priemerom percentuálneho podielu troch čiastkových ukazovateľov (NKÚ 2013, Paying Taxes 2014): 1. ukazovateľa celkového počtu platieb daní a povinných odvodov, ktorý vyjadruje celkový počet platieb daní a povinných odvodov za rok, 2. ukazovateľa času vynaloženého na splnenie daňových a odvodových povinností, ktorý vyjadruje počet potrebných hodín na plnenie týchto povinností za rok, 3. ukazovateľa celkovej daňovej sadzby, ktorý vyjadruje za všetky platené dane a povinné odvody percento takto stanovenej celkovej daňovej sadzby, resp. vymeriavacieho základu zo zisku pred zdanením, t. j. podiel sumy zaplatených daní a povinných odvodov na hrubom zisku. Štúdia Paying Taxes v príslušnom roku n hodnotí údaje za rok n-2. Tabuľky 1 4 zobrazujú dáta vybrané zo štúdie Paying Taxes. Dáta sú zoradené podľa roku 2016, a to od najnižšieho po najvyšší údaj. Cieľom pre každú krajinu by malo byť dosiahnuť najnižšiu hodnotu v každom kritériu, teda dostať sa na čo najvyššiu priečku. Tabuľka 1 Umiestnenie krajín EÚ v celkovom hodnotení jednoduchosti platenia daní Poradie Krajina Írsko Dánsko Fínsko Lotyšsko Estónsko Litva Holandsko Luxembursko Veľká Británia Švédsko Španielsko Portugalsko Rakúsko Nemecko Rumunsko Cyprus Slovensko Poľsko Česká republika Francúzsko Slovinsko Belgicko Grécko PERFORMANCE

5 Malta Bulharsko Maďarsko Chorvátsko Taliansko (Zdroj: vlastné spracovanie podľa štúdií Paying Taxes 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018) Tabuľka 1 uvádza poradie krajín v celkovom rebríčku 190 hodnotených krajín z hľadiska jednoduchosti platenia daní. Slovensko sa v roku 2016 nachádzalo na 49. mieste, čo je za predchádzajúcich 6 rokov zlepšenie o 80 miest. Tento trend môžeme hodnotiť ako veľmi pozitívny. Spomedzi krajín V4 je Slovensko na najvyššej priečke. Poľsko a Česká republika ho nasledujú v rozpätí 4 miest. Maďarsko zaostáva výraznejšie a spomedzi krajín EÚ je na treťom najhoršom mieste. Najvyšší progres z krajín EÚ zaznamenalo Rumunsko, ktoré postúpilo od roku 2010 do roku 2016 o 112 miest. Opačný trend môžeme sledovať za dané obdobie v prípade Chorvátska, ktoré najviac zhoršilo svoje umiestnenie, a to o 49 miest. Tabuľka 2 Čas potrebný na splnenie odvodových povinností v krajinách EÚ Počet hodín za rok Krajina Estónsko Luxembursko Írsko Fínsko Litva Veľká Británia Holandsko Švédsko Cyprus Dánsko Rakúsko Belgicko Francúzsko Malta Španielsko Rumunsko Lotyšsko Slovensko Grécko Chorvátsko Nemecko Taliansko Portugalsko Slovinsko PERFORMANCE

6 Česká republika Poľsko Maďarsko Bulharsko (Zdroj: vlastné spracovanie podľa štúdií Paying Taxes 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018) Tabuľka 2 zobrazuje údaje o počte hodín potrebných na splnenie daňových a odvodových povinností. Keď porovnáme najnižší a najvyšší čas v rámci krajín EÚ tak zistíme, že v roku 2016 v Rumunsku je takto strávený čas o 403 hodín dlhší ako v Estónsku. Slovensko je z hľadiska tohto kritéria najlepšie umiestnené spomedzi krajín V4. Od roku 2010 sa tento čas znížil o 39 hodín. V Českej republike sa spomínaný čas znížil za uvedené obdobie viac než o polovicu, avšak stále je to o 56 hodín viac ako na Slovensku. Najhoršie z krajín V4 je na tom Maďarsko s 277 hodinami ročne, pričom za sledovaných 7 rokov nezaznamenalo žiadnu zmenu. Spomedzi krajín EÚ zaznamenali 2 krajiny nárast počtu hodín, a to Írsko a Chorvátsko. Keďže v oboch krajinách došlo k nárastu počtu povinných platieb, to by mohol byť dôvod spomínaného negatívneho trendu. Tabuľka 3 Celkový počet platieb daní a povinných odvodov v krajinách EÚ Počet platieb Krajina Švédsko Lotyšsko Poľsko Estónsko Malta Fínsko Veľká Británia Grécko Portugalsko Česká republika Slovensko Francúzsko Španielsko Írsko Holandsko Nemecko Dánsko Slovinsko Belgicko Litva Maďarsko Rakúsko Bulharsko PERFORMANCE

7 Rumunsko Taliansko Luxembursko Cyprus Chorvátsko (Zdroj: vlastné spracovanie podľa štúdií Paying Taxes 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018) Tabuľka 3 uvádza počet všetkých povinných platieb štátu, ide teda o všetky dane a odvody. Slovensko sa z hľadiska tohto kritéria umiestnilo v roku 2016 v prvej polovici tabuľky s počtom platieb 8. Na prvom mieste je Švédsko so 6 platbami. Opačný trend nastolilo Chorvátsko, kde sa počet platieb zvýšil o 18, až na hodnotu 35, čo sa prejavuje aj v ostatných uvádzaných ukazovateľoch. Najväčší pokles platieb zaznamenalo Rumunsko, pričom od roku 2010 klesol ich počet o 99 na hodnotu 14. Z krajín V4 patrí prvé miesto Poľsku, ktoré znížilo počet platieb v sledovanom období o 22 na hodnotu 7. Nasledujú Slovensko a Česká republika. Najväčší počet platieb v rámci V4 má Maďarsko, a to 11. Tabuľka 4 Celková daňová sadzba v % v krajinách EÚ Celková daňová sadzba v % Krajina Luxembursko 20,8 21,0 20,7 20,2 20,1 20,8 20,5 Chorvátsko 32,3 32,8 19,8 18,8 20,0 20,9 20,6 Cyprus 23,1 23,0 22,5 23,2 24,4 24,7 22,7 Dánsko 27,5 27,7 27,0 26,0 24,5 25,0 24,2 Írsko 26,3 26,4 25,7 25,9 25,9 26,0 26,0 Bulharsko 28,1 28,7 27,7 27,0 27,0 27,0 27,1 Veľká Británia 37,3 35,5 34,0 33,7 32,0 30,9 30,7 Slovinsko 34,7 34,7 32,5 32,0 31,0 31,0 31,0 Lotyšsko 37,9 36,6 35,9 35,0 35,9 35,9 35,9 Fínsko 39,0 40,6 39,8 40,0 37,9 38,1 38,4 Rumunsko 44,4 44,2 42,9 43,2 42,0 38,4 38,4 Portugalsko 43,3 42,6 42,3 42,4 41,0 39,8 39,8 Poľsko 43,6 43,8 41,6 38,7 40,3 40,4 40,5 Holandsko 40,5 40,1 39,3 39,0 41,0 40,4 40,7 Litva 43,9 43,7 43,1 42,6 42,6 42,7 42,7 Malta - 41,6 41,0 41,6 41,3 43,8 43,9 Maďarsko 52,4 50,3 49, ,4 46,5 46,5 Španielsko 38,7 38,7 58,6 58,2 50,0 49,0 46,9 Taliansko 68,5 68,3 65,8 65,4 64,8 62,0 48,0 Estónsko 58,6 67,3 49,4 49,3 49,4 48,7 48,7 Nemecko 46,7 46,8 49,4 48,8 48,8 48,9 48,9 Švédsko 52,8 53,0 52,0 49,4 49,1 49,1 49,1 Česká republika 49,1 49,2 48,1 48,5 50,4 50,0 50,0 Slovensko 48,8 47,9 47,2 48,6 51,2 51,6 51,6 PERFORMANCE

8 Grécko 46,4 44,6 44,0 49,9 49,6 50,7 51,7 Rakúsko 53,1 53,1 52,4 52,0 51,7 51,6 51,8 Belgicko 57,3 57,7 57,5 57,8 58,4 58,7 57,1 Francúzsko ,7 64,7 66,6 62,7 62,8 62,2 (Zdroj: vlastné spracovanie podľa štúdií Paying Taxes 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018) V tabuľke 4 je zobrazená výška celkového daňového a odvodového zaťaženia v krajinách EÚ. Na prvom mieste v roku 2016 skončilo v rámci krajín EÚ Luxembursko so sadzbou 20,5 %, naopak na poslednom mieste to bolo Francúzsko so sadzbou 62,2 %, čo je takmer trojnásobok oproti Luxembursku. Medzi krajinami V4 v roku 2016 má Slovensko najvyššie daňové zaťaženie s hodnotou 51,6 %, pričom za sledované obdobie sa sadzba zvýšila o 2,8 %. Tesne pred ním je Česká republika, ktorá má o 1,6 % nižšiu celkovú sadzbu. Najnižšie zaťaženie z V4 má Poľsko s hodnotou 40,5 %, kde sa sadzba od roku 2010 znížila o 3,1 %. Napriek výraznému rastu počtu platieb v uvedenom období má Chorvátsko v roku 2016 len 20,6 % celkové zaťaženie a dostalo sa na druhé miesto v tabuľke, veľmi tesne za Luxembursko. Najvýraznejší pokles sadzby zaznamenalo Taliansko, a to o 20,8 %. 4. ZÁVER Štúdia Paying Taxes skúma jednoduchosť platenia daní v 190 krajinách na príklade modelovej - strednej veľkej firmy v jednotlivých krajinách podľa stavu legislatívy ku koncu roka. Daňové zaťaženie modelovej spoločnosti v celosvetovom priemere bolo podľa výsledkov v roku 2016 na úrovni 40,5 % zisku, pričom od roku 2013 dosahuje stabilnú úroveň. Mierne sa znížil aj počet daňových platieb na 24 a čas, ktorý priemerná spoločnosť potrebuje na splnenie svojich daňových povinností sa znížil o 5 hodín na 245 hodín ročne. Najväčšími výzvami pre väčšinu krajín je zavádzanie nových technológií, integrita a bezpečnosť dát a postup úradov po podaní daňových priznaní, ktoré môžu zdržiavať vrátenie preplatkov. Informačné technológie zmenili spôsoby, akými daňové správy môžu komunikovať s platiteľmi daní, a aj spôsob, akým vyberajú firmy na daňové kontroly a ako daňové kontroly realizujú. Na umiestnenie Slovenska v rebríčku štúdie má vplyv aj piate najvyššie daňové zaťaženie v rámci krajín EÚ podľa stavu daňovej legislatívy ku koncu roka 2016 (PwC Slovensko 2017). Tento článok bol vypracovaný v rámci projektu VEGA1/0887/17: Zvyšovanie konkurencieschopnosti Slovenska v rámci EÚ zvyšovaním efektívnosti a výkonnosti produkčných systémov. POUŽITÁ LITERATÚRA GRÚŇ, Ľ Dane včera, dnes a zajtra. Bratislava : EUROUNION spol. s r.o. ISBN HARUMOVÁ, A Dane v teórii a praxi. Bratislava: Iura Edition, spol. s r.o. ISBN KUBÁTOVÁ, K Daňová teorie a politika. 5. vyd. Praha : Wolters Kluwer ČR. 276 s. ISBN KUBINCOVÁ, S Dane, poplatky, clo a ďalšie povinné platby (vymedzenie pojmov a právna úprava). Banská Bystrica: Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela. ISBN PAULIČKOVÁ, A Daňové zaťaženie podnikateľských subjektov v Slovenskej republike. Bratislava: Eurounion. ISBN PERFORMANCE

9 PwC Slovensko Štúdia Paying Taxes 2018: Slovensko sa umiestnilo v rebríčku najlepšie medzi krajinami V4, na 49. mieste. [cit. 25. apríla 2018]. Dostupné na internete: PRICE WATERHOUSE COOPERS, Paying Taxes 2018: The global picture. [cit. 25. apríla 2018]. Dostupné na internete: PRICE WATERHOUSE COOPERS, Paying Taxes 2017: The global picture. [cit. 25. apríla 2018]. Dostupné na internete: Taxes-2017.pdf PRICE WATERHOUSE COOPERS, Paying Taxes 2016: The global picture. [cit. 25. apríla 2018]. Dostupné na internete: pdf PRICE WATERHOUSE COOPERS, Paying Taxes 2015: The global picture. [cit. 11. júna 2015]. Dostupné na internete: PRICE WATERHOUSE COOPERS, Paying Taxes 2014: The global picture. [cit. 11. júna 2015]. Dostupné na internete: PRICE WATERHOUSE COOPERS Paying Taxes 2013: The global picture. [cit. 12. júna 2015]. Dostupné na internete: PRICE WATERHOUSE COOPERS Paying Taxes 2012: The global picture. [cit. 12. júna 2015]. Dostupné na internete: SUHÁNYIOVÁ, A. a M. PETRIŠOVÁ Daňová sústava Slovenskej republiky, s dôrazom na daň z pridanej hodnoty. In: Zborník vedeckých prác katedry ekonómie a ekonomiky ANNO Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, s ISBN [cit. 14. júna 2015]. Dostupné na internete: ZUBAĽOVÁ, A. et. al Daňové teórie a ich využitie v praxi. Bratislava: Iura Edition, spol. s r. o. ISBN KONTAKTNÁ ADRESA: Ing. Ivana Ondrijová, PhD. Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu, Katedra manažérskej psychológie, Konštantínova 16, Prešov, Slovenská republika ivana.ondrijova@unipo.sk PERFORMANCE