VEDECKÉ ŠTÚDIE A ČLÁNKY 7
HODNOTENIE ÚROVNE ENVIRONMENTÁLNEJ VÝCHOVY PRE RAST ENVIRONMENTÁLNEHO POVEDOMIA POSLUCHÁČOV ŠKÔL MANAŽÉRSKEHO ZAMERANIA 1 EVALUATION OF ENVIRONMENTAL EDUCATION`S LEVEL FOR GROWTH ENVIRONMENTAL AWARENESS OF STUDENTS IN MANAGEMENT SPECIALIZATION Peter Adamišin, Emília Huttmanová ABSTRACT In Slovak republic at the present time work more than twenty-five faculties of economics and management orientation. The problems of manager environmental education are not in the centre of attention. For solution unfavorable situation in environmental quality is environmental education not only for environmental managers one of resources its improvement. Environmental education should start from childhood and general education students will be given to high school. In the paper we evaluate, the university students attitudes to environmental education, acquired at high school. KEY WORDS Environmental Education. University. Manager s Education. ÚVOD Na význam environmentálneho vzdelávania na vysokých školách poukazujú mnohí autori [4, 41; 7, 56]. Súčasne ponúkajú aj riešenia pre zlepšenia aktuálneho stavu [2, 99; 6, 216]. Environmentálne vyučovanie a vzdelávanie sa musí zabezpečovať komplexne s prihliadnutím na dosahovanú úroveň vnímania poslucháčov, ale aj na regionálne špecifiká. Kvalitné environmentálne vzdelanie je nevyhnutné pre efektívne dosiahnutie a zabezpečenie cieľov v environmentálnom manažmente [3, 573]. Úvod do problematiky ochrany životného prostredia by mali poskytovať základné školy, prehĺbenie poznatkov v oblasti environmentalistiky a ekológie je súčasťou učebných osnov stredných škôl. Na takto vybudovanom základe by mali vysoké školy pokračovať v 1 Tento príspevok vznikol ako čiastkový výstup riešeného projektu KEGA č. 384-001PU-4/2010, APVV č. LPP-0211-09 a VEGA č.1/0403/09 8
prehlbovaní a syntetizovaní poznatkov základných a prierezových environmentálnych a ekologických vied [1, 197]. Len takýmto dopĺňaním vedomostí je možné zabezpečiť požadovanú úroveň environmentálneho vedomia aj u absolventov manažérskych profilácií vo všeobecnosti MATERIÁL A METÓDA Pre analytickú časť príspevku bol realizovaný dotazníkový prieskum medzi študentmi vysokých škôl environmentálneho manažérskeho zamerania, ktorí sa vyjadrovali k rôznym otázkam štruktúrovaného aj neštruktúrovaného typu. Z dotazníkovej analýzy boli vylúčené neúplné, nejednoznačné odpovede respondentov, ktoré by znižovali vypovedaciu schopnosť prieskumu. Vzorka respondentov po abstrahovaní od neúplných odpovedí bola tvorená súborom 48 jednotiek. Pri analýzach sme využívali základné štatistické konštrukty na meranie asociácií ( 2 test) a korelácií (Spearmanov test poradovej korelácie). Respondenti nám v prieskume odpovedali na otázky svojej spokojnosti s úrovňou environmentálneho vzdelávania, ktorú absolvovali na strednej škole. Prieskum bol realizovaný na vzorke študentov posledného ročníka bakalárskej formy štúdia v študijnej profilácii environmentálneho manažmentu. Pri takto koncipovanej vzorke bol vyšší predpoklad relevantných a odborne fundovaných odpovedí na jednotlivé otázky v prieskume. Analyzované otázky, ktoré prezentujeme v tomto príspevku boli uzavretými, škálovými otázkami. Sledovali sme, či medzi úrovňou environmentálneho vzdelávania na strednej škole a vybranými parametrami (pri ktorých sme predpokladali ich determinujúci účinok) existuje súvislosť. DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY A DISKUSIA Spokojnosť s úrovňou environmentálnej výchovy sme hodnotili podľa rôznych faktorov, ktoré podľa nás mohli mať preukazný determinujúci vplyv na postoje respondentov. Ako východiskovú analýzu sme zvolili testovanie, či je rozdiel vo vnímaní úrovne environmentálnej výchovy podľa rodu. Spokojnosť vyjadrovali respondenti hodnotením v škále od 1 do 5, pričom najvyššia hodnota znamenala najvyššiu mieru spokojnosti. 9
Kontingenčná tabuľka početností druhého stupňa zahŕňa aj očakávané početnosti. Tabuľka 1: Spokojnosť s úrovňou environmentálnej výchovy podľa pohlavia pohlavie * spokojnost Crosstabulation spokojnost 1 2 3 4 Total pohlavie m Count 8 2 3 2 15 Expected Count 10,0 3,1 1,3,6 15,0 ž Count 24 8 1 0 33 Expected Count 22,0 6,9 2,8 1,4 33,0 Total Count 32 10 4 2 48 Expected Count 32,0 10,0 4,0 2,0 48,0 Výsledky merania asociácií s využitím chí-kvadrát testu sú v tabuľke. Tabuľka2: Výsledky chí-kvadrát testu (pohlavie/spokojnosť s úrovňou environmentálnej výchovy) Chi-Square Tests Value df Asymp. Sig. (2- sided) Pearson Chi-Square 9,135 a 3,028 Likelihood Ratio 9,128 3,028 N of Valid Cases 48 a. 5 cells (62,5%) have expected count less than 5. The minimum expected count is,63. Na základe výsledkov realizovaného testovania môžeme konštatovať, že na hladine významnosti 0,05 je preukazný rozdiel vo vnímaní spokojnosti s úrovňou environmentálnej výchovy na strednej škole medzi mužmi a ženami. Porovnaním skutočných a očakávaných početností vidíme, že s nedostatočnou úrovňou vzdelávania boli viac nespokojné ženy, než muži. Aj keď najvyššiu známku spokojnosti neudelil žiaden z respondentov, predsa len bol zistený štatisticky významný rozdiel vo vnímaní spokojnosti v prospech mužov. Sledovali sme, či je štatisticky významná súvislosť medzi záujmom respondentov o životné prostredie a ich spokojnosťou s úrovňou environmentálnej výchovy na strednej škole. Predpokladáme, že vyššia spokojnosť s výukou môže determinovať vyšší záujem respondentov o stav životného prostredia. Záujem o životné prostredie respondenti takisto vyjadrovali v škále. Analýzu sme vykonali Spearmanovým koeficientom poradovej korelácie. Výsledky analýz sú v tabuľke. 10
Tabuľka 3: Výsledky korelačnej analýzy medzi spokojnosťou s úrovňou environmentálnej výchovy a záujmom o životné prostredie Correlations spokojnost zaujem_o_zp Spearman's rho spokojnost Correlation Coefficient 1,000,130 Sig. (2-tailed).,377 N 48 48 zaujem_o_zp Correlation Coefficient,130 1,000 Sig. (2-tailed),377. N 48 48 Súvislosť medzi sledovanými parametrami sa nám nepotvrdila. Dosiahnuté hodnoty korelačného koeficienta sú nízke a nepreukazné. Nemôžeme teda tvrdiť, že medzi spokojnosťou s úrovňou vzdelávania environmentálnej výchovy na strednej škole a záujmom o životné prostredie je súvislosť. Nakoniec sme sledovali vzťah medzi spokojnosťou so vzdelávaním a zaťažením prostredia v mieste trvalého bydliska respondentov. Predpokladáme, že v miestach, kde je životné prostredie narušené sa bude venovať problematike ochrany životného prostredia väčší význam a teda aj spokojnosť respondentov so vzdelávaním bude vyššia. Zaťaženie prostredia respondenti hodnotili takisto škálovo. Tabuľka 4: Výsledky korelačnej analýzy medzi spokojnosťou s úrovňou environmentálnej výchovy a zaťažením bydliska Correlations zatazenie_bydli spokojnost ska Spearman's rho spokojnost Correlation Coefficient 1,000 -,095 Sig. (2-tailed).,521 N 48 48 zatazenie_bydliska Correlation Coefficient -,095 1,000 Sig. (2-tailed),521. N 48 48 Interpretácia výsledkov je identická ako vyššie. Ani v tomto prípade sme nemohli potvrdiť náš predpoklad o súvislosti medzi sledovanými parametrami. Tvrdíme teda, že medzi spokojnosťou s úrovňou vzdelávania environmentálnej výchovy na strednej škole a mierou zaťaženia životného prostredia v mieste trvalého bydliska respondentov nie je súvislosť. 11
Výsledky mohli byť ovplyvnené aj tým, že samotní respondenti hodnotili zaťaženosť územia, v ktorom žijú. Subjektívne hodnotenie miery zaťaženia môže byť vzhľadom k častému zdanlivo len latentnému poškodeniu prostredia nie celkom presné. ZÁVER V predkladanom príspevku sme analyzovali niektoré z relevantných postojov poslucháčov vysokoškolského štúdia manažérskeho zamerania (s dôrazom na environmentálny manažment) vo vzťahu s nimi hodnotenou úrovňou získaného environmentálneho vzdelania na strednej škole. Zistili sme štatisticky významné rozdiely v posudzovaní úrovne vzdelávania medzi mužmi a ženami. Ženy boli výrazne viac kritické, muži viac spokojní. Môže to súvisieť aj s celkovým prístupom k štúdiu a záujmom o problematiku ochrany životného prostredia, aj keď v parciálnych testovaniach (výsledky ktorých sme do tohto príspevku nezahrnuli) sa nepreukázali významné rozdiely medzi pohlavím a záujmom o problematiku životného prostredia. Naše predpoklady, že na hodnotenie úrovne environmentálneho vzdelávania môže mať vplyv aj záujem respondentov o životné prostredie v alternácii s mierou poškodenia životného prostredia v mieste bydliska respondentov sa nepotvrdil. Spokojnosť, resp. nespokojnosť s úrovňou vzdelávania v analyzovanej oblasti je tak determinovaná inými faktormi, ktoré v našom výskume zahrnuté neboli. Analýza postojov respondentov k tejto problematike je súčasťou ďalšieho v súčasnosti realizovaného výskumu (ako jedného z výsledkov riešenia výskumného grantu KEGA č. 384-001PU-4/2010). Výskum sa realizuje na podstatne väčšej vzorke, súčasne na viacerých vysokých školách a jeho výsledky bude zaujímavé konfrontovať s dosiaľ získanými poznatkami. SÚHRN Na Slovensku v súčasnosti pôsobí viac ako 20 fakúlt manažérsko-ekonomického zamerania. Problémy environmentálneho vzdelávania manažérov však nie sú v centre pozornosti tohto vzdelávania. To vedie k nízkemu environmentálnemu povedomiu manažérov. Pre riešenie tejto nepriaznivej situácie je jedným z prostriedkov podpora environmentálneho vzdelávania nielen pre environmentálnych manažérov. Environmentálna výchova by mala začať od detstva, pričom všeobecné a komplexné vzdelanie by mali študenti získavať na strednej škole.. V príspevku hodnotíme postoje vysokoškolských študentov ku kvalite environmentálneho vzdelávania, ktoré získali na strednej škole. Sledujeme prítomnosť faktorov, ktoré môžu determinovať spokojnosť, či nespokojnosť s úrovňou získaného vzdelania na strednej škole. 12
KĽÚČOVÉ SLOVÁ Environmentálne vzdelávanie. Vysoká škola. Vzdelávanie manažérov. LITERATÚRA [1] ADAMIŠIN, P. Environmentálne vzdelávanie a jeho hodnotenie študentami. In: Environmentálne inžinierstvo a manažérstvo [elektronický zdroj] : 4. medzinárodná konferencia EIaM 2007, 22.-24.10.2007, Herľany. - Košice : Technická univerzita, 2007. - ISBN 978-80-8073-894-5. - S. 197-203 [2] ANDREJOVSKÝ, P. Zefektívnenie seminárov predmetu prírodné zdroje regiónov. In: Uplatňovanie aktivizujúcich metód a foriem vyučovania vo vysokoškolskom vzdelávaní - II : Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. - Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2002. ISBN 80-8069-053-7. s. 99-101 [3] HUTTMANOVÁ, E. Externality ako aspekt regionálnych disparít ( Externalities like an aspect of regional disparities) In: Regióny - vidiek - životné prostredie : zborník vedeckých, odborných príspevkov a posterov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2006. - ISBN 80-8069-728-0. - S. 571-574. [4] HRONEC, O. Environmentaľnoje vospitanie i obrazovanie v univerzitetach Slovackoj respubliki. In: Integracija obučenija, nauki i proizvodstva v sisteme professionaľnogo obrazovanija Respubliki Belarus. - tičeskoj konferencii : Časť pervaja : Minsk 29.-30.3.2001, s. 41-43 ; Minsk : Ministerstvo seľskogo chozjajstva i prodovoľstvija respubliki Belarus, 2001. ISBN 985-6152-12-7. [5] KOLEKTÍV. Koncepcia environmentálnej výchovy a vzdelávania. 1998. Bratislava: Ecopress. 40 s. [6] MAJERNÍK, M. - BADIDA, M. - BOSÁK, M. - LUMNITZER, E. - TARČA, A. Vzdelávanie v oblasti environmentálneho inžinierstva a manažérstva na SjF TU Košice. In: Monitorovanie a hodnotenie stavu životného prostredia : Zvolen, Technická univerzita 2004. Zvolen : TU Zvolen, 2004. s. 213-221. ISBN 80-228-1332-X. [7] MAJERNÍK, M. - BOSÁK, M. - CHOVANCOVÁ, J. - BANÍKOVÁ, R. Environmental education at the Faculty of mechanical engineering at Technical university in Košice. In: Environmental managenent for education and edification. roč. 2, č. 1 (2005), s. 54-63. ISSN 1336-5762. 13
KONTAKTNÁ ADRESA doc. Ing. Peter Adamišin, PhD., Fakulta Manažmentu PU, ul. 17. novembra č.1, 080 01 Prešov, email: adamisin@unipo.sk Ing. Emília Huttmanová, PhD., Fakulta Manažmentu PU, ul. 17. novembra č.1, 080 01 Prešov, email: emilia.huttmanova@gmail.com 14