Bc

16 Vplyv gest na porozumenie predložkových spojení u detí v ranom veku Svetlana KAPALKOVÁ Simona MIHÁLIKOVÁ Abstrakt Experimentálna štúdia predstavuje kontrolovaný spôsob hodnotenia vplyvu nejazykového správania (gestá v reči orientovanej na deti) na úroveň porozumenia gramatických predložkových spojení u detí v ranom veku. Vzorku tvorí 17 párov mama dieťa (N = 17 mám, vekový priemer 31,8 rokov, N = 17 detí, vekový priemer 26,3 mesiacov). Súčasťou štúdie je taktiež posúdenie vzťahu produkovaných gest mám (frekvencia a typy) voči jazykovému profilu jednotlivých detí vo vzorke. Výsledkom štúdie je analýza neverbálnej zložky reči orientovanej na dieťa, kde sa potvrdzujú v nami skúmanej vzorke lepšie výkony v porozumení, ak reč sprevádzajú gestá. Kľúčové slová gesto, jazykový input, porozumenie, predložkové spojenie, reč orientovaná na dieťa Kontakt Ústav psychologických a logopedických štúdií, Katedra logopédie, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského Bratislava kapalkova@fedu.uniba.sk Práca na tejto štúdii bola podporená grantovým projektom VEGA 1/0129/12 pod názvom Modelovanie rečového vývinu slovensky hovoriacich detí v ranom veku. 1 Vzťah gesta a jazykových schopností dieťaťa Gestá zohrávajú kľúčovú úlohu vo vývine komunikačných schopností dieťaťa v ranom veku. Neverbálna zámerná komunikácia je širokou oblasťou, ktorá je závislá od fyzického veku dieťaťa, súvisí s jeho kognitívnymi schopnosťami. Produkovanie gest je taktiež ovplyvnené kultúrnym a sociálnym prostredím dieťaťa, ktoré ho obklopuje (Goldin-Meadow, 2000). Vo vzťahu k vývinu jazykových schopností sú gestá vnímané všeobecne ako facilitátori (Goodwyn, Acredolo, Brown, 2000). Konkrétne ich vzťah je chápaný ako predikujúci raný lexikálny vývin (Kapalková, 2007). Zároveň viaceré štúdie definujú spojenie gesta a slova ako prediktora ranej syntaxe, ktorá sa realizuje na úrovni dvojznakových kombinácií v jednej výpovedi (Iverson Goldin-Meadow, 2005; Kapalková, 2008). Pre vývin reči je však veľmi dôležité nie len to, čo je samotné dieťa schopné spontánne produkovať jeho repertoár komunikačných schopností. Veľmi dôležitou oblasťou je jazykový a nejazykový repertoár, ktorý dieťa obklopuje v jeho jazy-

Registre jazyka a jazykovedy 17 kovo-sociálnom prostredí. Vplyv reči orientovanej na dieťa (ďalej RoND) na vývin jazykových schopností bol opísaný v rôznych štúdiách v zahraničí i na Slovensku. Jednotlivé charakteristiky RoND- jej znaky sú najčastejšie definované vo vzťahu k suprasegmentálnym a jazykovým analýzam (Slančová, 1999; Mitrová et al., 2006; Zajacová, 2012; Brestovičová, 2013). Reč orientovanú na dieťa však rodičia intuitívne sprevádzajú gestami, ktorým je ale venovaná vo výskumných šúdiách žiadna alebo len okrajová pozornosť. Práve gestá v reči orientovanej na dieťa tvoria dôležitú súčasť inputu, ktorú vedci ignorujú, ale deti pravdepodobne nie. (Goldin-Meadow, 2000, s. 235). Práve preto sme sa rozhodli skúmať možný vplyv neverbálnej zámernej komunikácie na jednu zúženú oblasť jazykových schopností detí v ranom veku, a to porozumenie predložkovým spojeniam. 2 Ciele štúdie Štúdia sa snaží odpovedať na základné výskumné otázky, či neverbálne správanie mamy (gestá, ktoré produkuje) súvisí s mierou porozumenia dieťaťa predložkovým väzbám. Zároveň či existuje vzťah medzi frekvenciou používania gest orientovaných na dieťa a typmi týchto gest vzhľadom k aktuálnej rečovej úrovni dieťaťa. 3 Vzorka Našu vzorku tvorí 17 dvojíc mama dieťa. Dvojice sú prevažne z Bratislavy a okolia, 3 páry z oblasti Prievidze. Z hľadiska pohlavia detí vzorku tvorí 7 chlapcov a 10 dievčat. Vek detí je v rozmedzí 21 až 30 mesiacov života. Priemerný vek detí je 26,3 mesiacov. Mamy sú vo veku 27 39 rokov, pričom ich priemerný vek je 31,8 rokov. Z našej vzorky je až 11 detí prvorodených, 4 deti sú druhorodené a 2 deti sú narodené ako tretie v poradí. 4 Priebeh experimentu, materiál a skórovanie Všetky deti, zaradené do experimentálnej štúdie, boli vyšetrené skríningom psychomotorického vývinu S-PMV (Váryová Čuboňová Matušková, 2012) kvôli vylúčeniu možného podozrenia na narušený psychomotorický vývin dieťaťa v zmysle podozrenia na mentálne, sluchové, telesné, či pervazívne vývinové ochorenie. Zároveň o všetkých deťoch z našej vzorky mamy vyplnili dotazníkový skríningový Test komunikačného správania II: Slová a vety (Kapalková a kol., 2010). Vyplnené údaje z testu tvorili opis vstupného lingvistického profilu detí v našej vzorke. 1 Deskriptívne údaje sú uvedené v tabuľke 1. 1 Lingvistický profil je chápaný vo vzťahu k testu TEKOS ako deskripcia a kvantifikácia štyroch oblastí vývinu jazykových schopností dieťaťa: veľkosť aktívnej slovnej zásoby, veľkosť pasívnej slovnej zásoby, gramatické konštrukcie v zmysle slovesných a menných kategórií, kvantifikácia vývinu gramatiky v podobe indexu špecifickej priemernej dĺžky výpovede rátanej v morfémach (špdvm).

18 Vplyv gest na porozumenie predložkových spojení u detí v ranom veku Tabuľka 1: Skóre detí v jednotlivých oblastiach vývinu jazyka merané testom TEKOS II Rozsah Priemer Medián Štandardná odchýlka Aktívny 102 589 416,65 427 141,57 Pasívny 439 611 560,24 564 43,6 Gramatika 0 30 19,47 21 8,29 špdvm 2 16 9,59 9 4,21 V rámci experimentu sme zostavili 20 krátkych inštrukcií osahujúcich predložkové spojenie vyjadrujúce zmenu miesta predmetu: na, do, pod, vedľa, za. Každé predložkové spojenie sa vyskytlo v inštrukcii s logickým vzťahom t. j. vzťahom, ktorý môže vyplývať z reálnej skúsenosti a poznania dieťaťa (napr. Polož panáčika do auta.). To isté predložkové spojenie bolo ale prezentované v ďalšej inštrukcii na základe nelogického vzťahu. V bežnej reálnej situácii také vzťahy medzi predmetmi dieťa obyčajne nevidí (napr. Polož stoličku do vane.). 20 inštrukcií bolo rozdelených na logické a nelogické úlohy v pomere 1 : 1 tak, aby ich zastúpenie obsahujúce predložky bolo rovnaké (10 logických a 10 nelogických úloh). Následne sa inštrukcie (logické a nelogické) rozdelili náhodne do dvoch blokov bloku A a bloku B. V A bloku mama hovorila dieťaťu inštrukcie prirodzene, bez obmedzenia v používaní vyjadrovacích prostriedkov. V B sete, ktorý následoval, mama bola požiadaná, aby počas zadávania inštrukcií mala ruky položené na kolenách. Mama teda nemohla používať gestá. Dôvodom tohto usmernenia bolo zabrániť, aby mama verbálne zadávané inštrukcie sprevádzala gestami. Dieťa si vždy vypočulo inštrukciu a potom prostredníctvom Duplo hračiek vyjadrovalo vzťah, o ktorý ho požiadala mama. Celý priebeh experimentu sa nahrával na video záznam, následne sa záznam transkriboval a analyzoval. Pri skórovaní sa posudzoval výkon správneho realizovania úlohy zo strany dieťaťa. Ak dieťa vykonalo inštrukciu správne, dostalo 1 bod. Ak dieťa inštrukciu zrealizovalo nesprávnym spôsobom, bod mu udelený nebol. Súčasťou skórovania bola i kvantitatívna a kvalitatívna analýza gest v bloku A, ktoré realizovali mamy jednotlivých detí. 5 Výsledky Pri spracovaní výsledkov nás zaujímalo aká je úspešnosť správneho realizovania predložkových spojení v Bloku A, kde mamy mohli a používali spontánne gestá a úspešnosť realizovania úloh v bloku B, kde mamy mali ruky na kolenách, a teda deti počuli len verbálne prezentovanú inštrukciu. Zistené výsledky ilustruje graf 1 a 2, kde vidíme lepšie výkony detí, ak im mamy zadávali inštrukciu s gestami.

Registre jazyka a jazykovedy 19 Graf 1 Graf 2 Úspešnosť riešenia úlohy s podporou gest Úspešnosť realizovania úloh bez podpory gest Tento kvantitatívny rozdiel sme sa rozhodli i štatisticky overiť. Na tento účel sme zvolili Wilcoxonov test, ktorý potvrdil, že výkony detí v rámci realizácie predložkových spojení v úlohách s výskytom neverbálneho inputu matiek sú štatisticky významne odlišné než výkony tých istých detí za podmienky, v ktorej sa tento neverbálny input nevyskytol p =.006, kde z = -2.722. Súčasťou kvalitatívnej a kvantitatívnej analýzy bolo i charakterizovanie repertoáru gest, ktoré mamy vyjadrovali ako súčasť jazykového inputu v bloku A. Zaujímalo nás aké typy a s akou frekvenciou mamy produkovali. Zároveň nás zaujímala skutočnosť, či samotná podstata úlohy (jej logickosť alebo nelogickosť) súvisí s mierou používania gest u mám. Výsledky dobre ilustrujú grafy 3 a 4. Graf 3 Graf 4 Typy gest v logických úlohách Typy gest v nelogických úlohách Typy gest v logických úlohách Typy gest v nelogických úlohách sémantické 34% deiktické 66% sémantické 58% deiktické 39% postojové 3%

20 Vplyv gest na porozumenie predložkových spojení u detí v ranom veku Pri zadávaní úloh s logických charakterom mamy produkovali dve základné skupiny 2 gest deiktických (66 %) a sémantických gest (34 %). Pri kognitívne náročnejšej nelogickej inštrukcii mali mamy tendenciu používať viac typov gest a zároveň sa zmenili pomery zastúpenia jednotlivých skupín na deiktické gestá (39 %), sémantické gestá (58 %) a postojové gestá (3 %). V neposlednom rade nás zaujímal vzťah produkovania gest mám vo vzťahu k jazykovému profilu konkrétnych detí zúčastnených v tejto štúdii. Jazykový profil bol bližšie zadefinovaný prostredníctvom vyplneného dotazníkového nástroja TE- KOS II v oblastiach veľkosti aktívnej slovnej zásoby, pasívnej slovnej zásoby, počtu gramatických kategórií a indexu špdvm. 3 V oblasti produkovania gest sme analyzovali ich početnosť (frekvenciu výskytu) a typovú rôznorodosť. Na základe získaných údajov sa ukazuje, že počet gest, ktoré mama používa, nemá žiadny vzťah k úrovni jednotlivých jazykových schopností dieťaťa v našej vzorke. Zaujímavé ale je, že negatívny vzťah vidíme v typologickom zastúpení používaných gest u mám v našej vzorke. Na základe posudzovaných dát sa ukazuje, že čím má dieťa nižšiu úroveň pasívnej slovnej zásoby ako i gramatických schopností, tým má mama tendenciu zvyšovať repertoár jednotlivých typov gest vo svojom jazykovom inpute a dopĺňa tak reč orientovanú na dieťa o nejazykový parameter.konkrétne vzťahy boli zisťované štatisticky neparametrickým Spearmanovým korelačným koeficientom a ich prehľad uvádzame v tabuľke 2. Tabuľka 2 Vzťah produkovaných gest mám k jednotlivým oblastiam jazykových schopností detí Aktívny Pasívny Gramatika špdvm Frekvencia gest Typy gest Aktívny 1.000.684**.854**.910** -.178 -.429 Pasívny.684** 1.000.567*.485* -.402 -.567* Gramatika.854**.567* 1.000.799** -.256 -.601* špdvm.910**.485*.799** 1.000 -.043 -.294 Frekvencia gest -.178 -.402 -.256 -.043 1.000.746** 2 3 Pri charakterizovaní skupín gest vychádzame z klasifikácierozdelenia na deiktické gestá, sémantické gestá, postojové gestá a rutinné hrové gestá (Kapalková, 2008). Index špecifikovaná priemerná dĺžka výpovede v morfémach (špdvm) sa používa ako kvantifikácia úrovne vývinu gramatických schopností dieťaťa v ranom veku.

Registre jazyka a jazykovedy 21 Zoznam bibliografických odkazov: BRESTOVIČOVÁ, A.: Prototypová lexika v reči matiek orientovanej na dieťa. [Mother s prototype lexicon in child directed speech.] In: Usta ad Albim Bohemica. Ústí nad Labem: Katedra bohemistiky PF UJEP 2013, s. 10 18. GOLDIN-MEADOW, S.: Beyond Words: The Importance of Gesture to Researchers and Learners. In: Child Development, 2000, roč. 71, č. 1, s. 231 239. GOODWYN, S. ACREDOLO, L. BROWN, P.: Impact of symbolic gesturing on early language development. In: Journal of Nonverbal Behavior, 2000, roč. 24, č. 1, s. 81 103. IVERSON, J. GOLDIN-MEADOW, S.: Gesture Paves the Way for Language Development. In: Psychological Science, 2005, roč. 16, č. 5, s. 367 371. KAPALKOVÁ, S.: Neverbálna komunikácia. [Nonverbal communication.] In: Jazyk a komunikácia v súvislostiach 2. Bratislava: Vydavateľstvo UK v Bratislave 2007, s. 181 190. KAPALKOVÁ, S.: Gestá v kontexte raného vývinu detí. [Gestures in the context of early development of children.] In: Štúdie o detskej reči. Eds. D. Slančová. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2008, s. 169 208. KAPALKOVÁ, S. SLANČOVÁ, D. BÓNOVÁ, I. KESSELOVÁ, J. MIKULAJOVÁ, M.: Hodnotenie komunikačných schopností detí v ranom veku. [Evaluation of communication skills of early-aged children.] Bratislava: Slovenská asociácia logopédov 2010. 110 s. MITROVÁ, A. SABOL, J. SLANČOVÁ, D. ZIMMERMANN, J.: Realizácia suprasegmentálnych javov v reči orientovanej na dieťa. [Realization of suprasegmental phenomena in child-directed speech.] In: Slovenská reč, 2006, roč. 71, č. 1, s. 16 24. SLANČOVÁ, D.: Reč orientovaná na dieťa (o niektorých aspektoch a výsledkoch jej výskumu). [Child-directed speech (about some aspects and results of research).] In: Logopaedica IV. Zborník Slovenskej asociácie logopédov. Eds. V. Lechta. Bratislava: Liečreh Gúth 2002, s. 91 102. VÁRYOVÁ, B. ČUBOŇOVÁ,Ľ. MATUŠKOVÁ, O.: Skríning psychomotorického vývinu S-PMV. [Screening of psychomotor development.] [Cit. 2013-06-10.] Dostupné na internete s obmedzeným prístupom: http://elearn.elf.stuba.sk/moodle/course/category.php?id=4 ZAJACOVÁ, S.: Komunikačné registre v rolových hrách detí. [Communication registers in role-plays of children.] Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2012. 227 s. Resumé Gestures impact on the understanding of prepositional structures in children at an early age The experimental study implies a control approach towards judging gesture influence on child-directed speech on the comprehension level of grammatical prepositional skills in early language of children. Our sample consists of 17 mother child pairs (N = 17 mothers, age average 31.8 years of age, N = 17 children, age average 26.3 months of age). Part of the study is also an analysis of relations of gestures produced by mothers (frequency and types) compared to language profiles of children in our sample. One result of the study is confirmation that children perform better in understanding speech when child-directed speech is accompanied by gestures.