John Locke 1632-1704 Èasto najmä kvôli propagande, ktorú demagogicky šíri náboženská politická majorita spolu s postkomunistickou psedudointelektuálnou elitou postihnutou dlhodobou ateizáciou, cítia sa biblickí kres ania v takomto ovzduší v našom geografickom priestore menejcenní, bezvýznamní, nemoderní, neužitoèní...ako èudný jav na periférii spoloènosti, neraz priamo až ako takí, ktorí tým, že veria a hlásajú biblickú vieru, konajú èosi protispoloèenské až protizákonné. A to je aj zámer spomínaných entít -vytvori takú spoloènos, v ktorej biblickí kres ania nemajú možnos vplýva na spoloèenské dianie... a ak náhodou predsa sa pre nich "nejakým zázrakom " nájde miesto v spoloènosti, tak len trpené, a to maximálne na periférii spoloènosti. Pritom v dejinách ¾udstva a Európy zvláš, to boli práve biblickí kres ania, ktorí sa v najväèšej miere zaslúžili o to, že dnes žijeme v modernom slobodnom (?) svete, s úžasnými vedeckými a technickými možnos ami, s modernými technológiami a pod... Hovorí sa, píše sa, uèí sa o vedcoch, lekároch, politikoch, filozofoch, matematikoch, astronómoch, fyzikoch,... a mnohých iných významných osobnostiach, ale zabudne sa spomenú -neviem èi náhodou - že títo vynikajúci mužovia a ženy boli hlboko biblicky veriacimi kres anmi, ktorí èerpali svoju múdros, vedomosti, metódy, logiku, schopnosti, pokoj a silu z Biblie, cez ktorú k nim hovoril ich milujúci Otec a Stvorite¾ Ježiš Kristus, prostredníctvom úžasného, tajomného a napriek tomu ve¾mi reálneho Ducha Svätého. To oni vôbec neskrývali, ale naopak otvorene vyznávali. Naším cie¾om je pátra po nich, da o nich vedie a ukáza, èo ich uèinilo takými vplyvnými ¾uïmi, že aj svet, aj tábor neveriacich musí skromne uzna ve¾kos a prínos ich objavov pre ¾udskú civilizáciu. Teda tu budeme písa o vedcoch, politikoch, právnikoch, lekároch, filozofoch,...a iných významných osobnostiach dejín ¾udstva, ktorých svet si váži pre ich vedecký, umelecký, politický a neviem ešte aký prínos, ale nevie alebo nechce vidie, že za ich úspechmi stála biblická viera. Modlili sa k tomu istému Bohu, ku ktorému sa modlíme aj my a poznávali Ho z tej istej Biblie, z ktorej Ho poznávame aj my, aj keï asi v nejakých drobnostiach by sme sa možno nezhodli... Nemáme sa za èo hanbi, naopak, buïme hrdí na to, že tie najväèšie objavy èinili naši súrodenci v Kristovi a nie tí, ktorí Bibliu ako jediný zdroj poznania Boha zavrhli. Chvála Bohu za nich. 6 VEDA A VIERA
-anglický filozof, osvietenec, vedec, medik, politický teoretik známy svojimi dielami 1. Dve pojednávania o rozume (Two Treatises of Goverment, 1689) 2. Esej o ¾udskom rozume (An Essay Concerning Human Understanding, 1690) 3. O rozumnosti kres anstva (On the reasonableness of Christianity, 1695) 4. Esej o tolerancii (An Essay on Toleration, 1667) Vynikajúci muž rozumu, ktorý sa snažil odmytologizova všetko, èo sa dalo, èo bola celkom iste reakcia na poverèivú zbožnos, ktorá zväzovala milióny ¾udí na celom svete v podobe náboženskopolitickej mašinérie a jej nadvlády nad životmi ¾udí. Nekompromisný kritik pomerov svojej doby, hlavne snahy absolutisticky vládnu nad èlovekom, odôvodòujúc to náboženskými dôvodmi, bojovník za slobodu èloveka, zástanca tolerancie a náboženskej slobody, èlovek, ktorý sa vïaka svojim dielam tešil znaènej vážnosti, významnému politickému vplyvu a postaveniu vo vysokom úrade. Nebál sa vo svojej dobe vystúpi proti krá¾ovi a snahe znova pokatolíèti (rekatolizova ) zreformované Anglicko, èo mu prinieslo perzekúciu, podobne ako jeho ve¾mi dobrému priate¾ovi Issacovi Newtnonovi, známemu vedcovi, o ktorom sme písali v jednom z predchádzajúcich èísel. Tento osvietenec a racionalista v oblasti epistemológie -obhajujúci rozum ako jediný prostriedok na poznávanie sveta, odmietajúci všetko neracionálne, bol na druhej strane hlboko veriacim kres anom, študujúcim Bibliu a Božie Slovo, podobne ako Issac Newton (podotknem skromne - ako aj my). Snažil sa odstráni rozpor medzi rozumom a vierou. Tvrdil, že náležite chápaná viera sa má pod¾a neho zaujíma o veci za hranicou ¾udského poznania. Pripúš a, že existujú veci, ktoré nemôžeme pochopi svojím prirodzeným rozumom a že Boh nám môže poskytnú mimozmyslové poznanie takých vecí, ako je vzkriesenie alebo existencia anjelov a tieto sú záležitos ou samotnej viery. Nemôžu by nikomu vnútené - pretože ide o presvedèenie. Èo svedèí o jeho ve¾kej láske ku slobode a tolerancii -o potrebe slobody a tolerancie, èo jasne vyjadril vo svojom diele s názvom Esej o tolerancii. Tiež povedal, že Boh udelil ¾uïom prirodzenú schopnos pochopi Jeho zámer a úèel tohto sveta, so zmyslom pre vrodený morálny zákon v každom èloveku, ktorý je zároveò vyjadrený a zdôraznený v VEDA A VIERA 7
Biblii -Písme Svätom -Božom Slove,...èo vlastne citoval List Pavla Rimanom, konkrétne prvá kapitola. To jasne ukazuje na jeho jasné zakorenenie sa v Božom Slove a spomínané argumentovanie Božím Slovom. Lebo jeho, len smyslom duše pochopite¾né nevidite¾nosti vidie od stvorenia sveta po uèinených veciach, totiž jeho veènú moc a jeho božstvo, aby boli bez výhovorky. -prirodzená schopnos pochopi jeho zámer a úèel tohto Thomas Jefferson sveta Pretože poznajúc Boha neoslavovali ho jako Boha ani mu neïakovali, ale zmárniveli vo svojich myšlienkach, a zatemnilo sa ich nerozumné srdce, hovoriac o sebe, že sú múdri, stali sa bláznami a zamenili slávu neporušite¾ného Boha za podobnos obrazu porušite¾ného èloveka i vtákov i štvornohých tvorov i zemeplazov. -zmysel pre vrodený morálny zákon, aj keï kvôli hriechu zatemnený, ale prítomný... Preto ich tiež aj Bôh ta vydal v žiadostiach ich srdca do neèistoty, aby prznili svoje telá medzi sebou, jako takí, ktorí premenili pravdu Božiu na lož a radšej s a Boha ctili a bohoslúžili stvoreniu než Stvorite¾ovi, ktorý je požehnaný na veky. Ameò." -výsledok, oddelenie sa od Boha, prepadnutie do nemorálnosti, pod kontrolu temných síl- koneènú deštrukciu Rim.1.20-25 Ïalší jeho názor, pre nás nie cudzí, že Boh môže naše zmysly vyzýva alebo inšpirova prostredníctvom Ducha Svätého týmto spôsobom zdôrazòuje všeobecné pravidlá morálky, poznate¾né i rozumom a vyjadrené v Božom Slove. Je to sympatické, že zdôrazòoval potrebu preverovania "osobných zjavení " Svätým Písmom, zdôrazòujúc, že zjavenie tiež má by rozumné. Opä jasný argument pochádzajúci z Božieho Slova. "...a že od detinstva znáš sväté písma, ktoré a môžu uèini múdrym na spasenie skrze vieru v Kristu Ježišovi." 2.Tim. 3.15 "Lebo nám nedal Bôh ducha bojazlivosti, ale moci a lásky a zdravého rozumu." 2.Tim.1.7 "(A duchovia prorokov sa podriaïujú prorokom;" 1.Kor.14.32 Tieto jeho jednoznaèné argumenty sú základnými biblickými kres anskými princípmi. Jeho zdôrazòovanie rozumu a Písma bolo jednoznaènou reakciou na náboženské tmárstvo doby, v ktorej sa ¾udstvo v tých dòoch nachádzalo -reakciou na oddelenie èloveka od rozumnosti a reakciou na oddelenie èloveka od Biblie, èo bolo prácou poverèivej zbožnosti ako mocenského nástroja na 8 VEDA A VIERA
ovládanie èloveka a más. Locke, milovník rozumu, èasto argumentoval Bibliou, èi už vo svojich filozofických alebo politických dielach, èo dnešní jeho kritici znášajú s ve¾kou nevô¾ou (èomu sa my ve¾mi tešíme a èo s ve¾kou rados ou vítame), zatia¾, èo s ve¾kým obdivom a uznaním vyzdvihujú aktuálnos jeho myšlienok, neodškriepite¾ný vplyv, prínos a význam jeho diel. Nie div, veï vieme, že ideológovia, èi už náboženskí alebo ateistickí, radi parazitujú na ve¾kých osobnostiach histórie, vynechávajúc a utajujúc podstatné veci v živote týchto osobností a zdôrazòujúc tie, ktoré podporujú ich oklieštené bezduché koncepcie a výklady. Ako by aj mohli popiera jeho význam a vplyv, keï jeho myšlienky obsiahnuté v jeho dielach dali možnos vzniknú takej superve¾moci, kolíske novodobej slobody a demokracie ako Spojené štáty americké, ktoré sú dodnes garantom a strážcom tých najvznešenejších myšlienok a hodnôt vo svete. Áno, diela Johna Locka dali základ vzniku slávneho "Prehlásenia nezávislosti amerických kolónií ", pod ktoré sa podpísali výnimoèní mužovia svojej doby Thomas Jefferson, Benjamin Franklin, Samuel Adams... a neskôr Ústave USA, vytvorenej ïalšími geniálnymi mužmi tých dní, ako George Washington, Alexander Hamilton, James Madison, aby som spomenul len nieko¾kých ïalších z plejády významných duchov doby, z ktorých väèšina, ak nie všetci verili v autoritu Biblie. Týmto jedineèným mužom, ktorého si Boh zvláštne použil vo svojej dobe na vyvolanie zmien, ktorých koneèným cie¾om bolo vytvorenie slobodnejšieho sveta a tým aj slobodnejšieho prostredia pre vanutie Ducha a šírenie Božieho Slova, pre naplnenie Božieho plánu -privies k poznaniu pravdy a spaseniu èo najväèšie množstvo ¾udí (1.Tim. 2.4) -sa inšpirovalo mnoho mužov. Tí ïalej vïaka jeho myšlienkam o slobode èloveka a spoloènosti razili cestu novému osvietenejšiemu, slobodnejšiemu, pokrokovejšiemu ¾udstvu. Dalo by sa trochu polemizova s jeho prílišným optimizmom v úlohe rozumu, dalo by sa možno viac súhlasi s Kantovým skepticizmom alebo agnosticizmom v otázke možnosti rozumu poznáva Boha... Ale možno kúsok pravdy je v oboch prístupoch, nikto nikdy nevlastní absolútnu pravdu. George Washington Na Imannuela Kanta, ïalšieho ve¾kého filozofa, a hlavne na jeho ve¾kú vieru v Boha, sa pozrieme niekedy na budúce. Napriek všetkému je jeho prínos pre celé ¾udstvo obrovský. K jeho brilantným myšlienkam sa urèite ešte vrátime v budúcnosti. A pre nás je dôležité, že tento významný myslite¾, lekár, politik, spisovate¾ bol mužom, pre ktorého bola Biblia knihou Božieho zjavenia, veril v pôsobenia Ducha Svätého a múdros, silu a poznanie èerpal z Božieho Slova, ako aj my. Locke bol hlboko veriacim èlovekom, biblicky veriacim kres anom. Mužom, ktorý svojimi dielami dal možnos vzniku nového slobodnejšieho usporiadania sveta. VEDA A VIERA 9
Ešte na záver nieko¾ko z ïalších jeho rozumných argumentov vyvierajúcich z Biblie - pochádzajúcich od Boha. 5 Boh nikoho nevyvýšil a neobdaril prirodzenou (biologickou) autoritou proti ostatným. (tým nemyslí autoritu rodièov, tiež nehlása anarchiu,...je len proti absolutistickej vláde, ktorá má za následok len útlak a zmätok, je proti totalite, všetci ¾udia sú si prirodzene rovní, je proti totalite, ktorá tvrdí, že má právo vládnu nad èlovekom od Boha- Locke je za demokraciu; vyvracia teórie myslite¾a sira Roberta Filmera, patriarchalistu, argumentuje èisto biblicky, odvolávajúc sa na texty knihy Genesis a pod.) James Madison 6 Prirodzený zákon stotožòoval so zákonom Božím, vyjadreným v Biblii. 7 Zem a jej plody sú dary Božie, dostali ich všetci- Boží zámer je uspokojova potreby systémom majetkových práv, založených na práci. (Uèíme poznajúc z Biblie, že požehnanie prichádza do života èloveka prácou -duchovnou, duševnou, manuálnou...) 8 ¼udia majú prirodzené právo na život a slobodu, ktoré sú im zverené od Boha a nemôžu by prevedené na svojvo¾nú moc iného. Preambula Prehlásenia nezávislosti USA: "Považujeme za samozrejmé pravdy, že všetci ¾udia sú stvorení seberovní, že sú obdarovaní svojím Stvorite¾om urèitými neodcudzite¾nými právami, že medzi tieto práva patrí život, sloboda a sledovanie osobného š astia." (Lockove myšlienky zakomponované do najdôležitejšieho dokumentu Ústavy USA) 9 Tí, ktorí sa postavia na odpor tyranovi, sa musia dovoláva ospravedlnenia neba a sú za svoje rozhodnutia zodpovední Bohu. (Mojžiš sa vzoprel faraónovi, Dávid sa vzoprel Saulovi, Ježiš sa vzoprel satanovi,...sprotivte sa diablovi, a uteèie od vás." /Jak. 4.7/ americké kolónie sa vzopreli tyranovi, anglickému krá¾ovi,...) 10 Netolerancia a perzekúcia sú PROTI DUCHU EVANJELIA. (Náboženstvo v mene pravdy prenasledovalo, muèilo, vraždilo ináè veriacich kres anov celú dobu -inkvizícia nebiblická, neevanjeliová ustanovizeò.) 11 Tvorba zákonov o náboženských záležitostiach nie je záležitos ou úradníkov. ( Moje krá¾ovstvo nie je z 10 VEDA A VIERA
tohoto sveta;"/ján18.36/, Ježiš neuzavrel pakt s Pilátom ani Herodesom, ani Pavol, aj keï mal rímske obèianstvo, neopovrhoval ním, ale ani nehlásal evanjelium pomocou úradníkov zavádzajúcich náboženské zákony- to urobil až cisár Konštantín - to však už nebolo biblické, evanjeliové- s výnosmi /zákonmi/ Konštantína prišli aj perzekúcie ináè veriacich v mene Krista.) 12 Náboženská prax je osobná vec: každý jednotlivec je v tom zodpovedný len Bohu a herézia jedného èloveka neznamená ujmu pre spásu druhého. 13 Úradníci nemajú v náboženských veciach žiadne zvláštne kompetencie, nikto si nemôže dovoli so spásou taký hazard, že by bol poslušný ich diktatúre napriek požiadavkám svedomia. (Úradníci majú právo nasto¾ova zákony vedúce k poriadku a udržiava ho -nemajú právo nad vierou èloveka a nad jeho svedomím, nemajú od Boha právo prikazova a zakazova veri.) 14 A koneène, pretože podstatou pravého náboženstva je úprimná viera, a pretože viera nie je podriadená vôli, nie je rozumné snaži sa náboženskú vieru vnucova prostriedkami, ktoré má úrad k dispozícii. NAKONIEC, POD¼A LOCKA ROZUMNÝM JE VERI V BOHA A NIE NAOPAK. NEVERI V BOHA JE NEROZUMNÉ. Tak to sú názory a myšlienky Johna Locka, filozofa, lekára, politika, spisovate¾a -ktorý svoje presvedèenie, vieru èerpal z Biblie a do konca života žil v kres anskej viere. Moderná slobodná spoloènos a jej mechanizmy (až na extrémy, do Samuel Adams ktorých padá v poslednej dobe) je jemne poutkávaná z myšlienok pochádzajúcich od Ježiša Krista, vyjadrených v evanjeliách a je založená na princípoch objavených v Božom Slove. John Locke a Issac Newton, dvaja priatelia, ktorí milovali Božie Slovo a z neho èerpali múdros o Bohu, èloveku, ¾udskej spoloènosti, ale i o fungovaní vesmíru. Nekráèali však dejinami ¾udstva len oni dvaja osamotení, je ove¾a viac tých, ktorí objavili živého Boha Abrahámovho, Izákovho, Jakobovho a Spasite¾a Ježiša Krista cez Bibliu a v nej nevyèerpate¾ný prameò Božej lásky, života a hlbín múdrosti... Mikuláš Gõcze KRAJINA BOŽIEHO VEDA A VIERA SYNA 115