PREHĽAD NELESNÝCH BIOTOPOV CENTRÁLNEJ ČASTI MALÝCH KARPÁT OVERVIEW OF NONFOREST BIOTOPS IN THE CENTRAL PART OF MALÉ KARPATY MTS. Martin Galgóci, Peter Štrba, Roman Kuna Katedra botaniky a genetiky.., Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Nábrežie mládeže 91, 949 74 Nitra, e-mail: dactylorhiza.incarnata@gmail.com, petostrba@gmail.com, rkuna@ukf.sk Abstract The paper aims at surveying the typical nonforest plant communities in central part of the Male Karpaty Mts. Using Zürich-montpellier approach. As a study area the surrounding of the village Buková was utillized. In the studied area surrounding the village Buková in the Malé Karpaty Mts., phytocenological traditional methods, we describe 10 types of biotops and 14 sub-aliance, 5 agri-aliance communities and 4 non-forest biotops of the Malé Karpaty Mts. Kľúčové slová rastlinné spoločenstvá, biotopy, Malé Karpaty, fytocenologické zápisy, Buková 1 Úvod V našej práci predkladáme prehľad hlavných typov nelesných rastlinných spoločenstiev zistených v centrálnej časti Malých Karpát v okolí obce Buková (okres Trnava) s dôrazom na ich plošné zastúpenie v študovanom území. Študované územie patrí podľa fytogeografického členenia Futák (1972) do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale) obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum), a okresu Malé Karpaty. Výskum bol realizovaný v centrálnej časti Malých Karpát v katastrálnom území obce Buková (321m n.m.) a jej blízkom okolí v okrese Trnava. Okrajovými obcami sú: Trstín (211 m n. m.), Smolenice (225 m n. m.), Plavecký Peter (226 m n. m.), Prievaly (243 m n. m.), Rozbehy (428 m n. m.). Hranice územia tvoria nasledovné zamapované geografické body: Ježovka (399 m n. m.), Hrubý Kamenec (405 m n. m), Osečník (407 m n. m.) a Ambrove vŕšky (473 m n. m.), Tŕstie (459 m n. m), Kamenné vráta (406 m n. m,), Havranica (717 m n. m), Záruby (768 m n. m.), Ostrý kameň (569 m n. m.) a Veterlín (723 m n. m.) (Malé Karpaty, 2006). 2 Materiál a metodika Študované plochy boli stanovené podľa subjektívneho výberu, opierajúc sa o poznatky výskytu jednotlivých biotopov v študovanom území. Výskum prebiehal počas vegetačného obdobia rokov 2005-2006. Determinácia taxónov podľa práce Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I. a II. (Dostál et Červenka, 1991, 1992). Názvoslovie je jednotne upravené podľa Zoznamu nižších a vyšších rastlín Slovenska (Marholda et Hindáka, 1998). Nadmorskú výšku sme odhadovali z vrstevníc na mape. Orientáciu k svetovým stranám sme zisťovali pomocou kompasu a mapy, sklon odhadom za pomoci uhlomeru. Fytocenologické zápisy sme robili na plochách o veľkosti 5 x 5 m (25 m 2 ). Pokryvnosť druhov sme určovali odhadom pomocou Braun-Blanquetovej stupnice pokryvnosti a početnosti (Moravec, 1994). Príslušnosť k danému biotopu aj zväzu sme určili najmä na základe druhového zloženia a podmienok stanovišťa. Pri spracovaní výsledkov výskumu sme ako hlavný literárny prameň využili Katalóg biotopov Slovenska (Valachovič et Stanová, 2002) a ako doplnkovú literatúru Geobotanickú mapu ČSSR (Michalko et al., 1986). 53
3 Výsledky a diskusia Prehľad nelesných biotopov záujmového územia: X1 Rúbaniská s prevahou bylín a tráv Zväz Atropion Br.-Bl. Ex Aichinger 1933 Ide o prvé vývojové štádiá rúbanísk na živných aj chudobných pôdach. Spoločným znakom je silné narušenie pôvodného vegetačného krytu, napr. výrubom stromov (vývratom s ktorým sme sa stretli v študovanom území) a s tým súvisiace zmeny vo svetelnom, tepelnom, chemickom i vodnom režime stanovíšť. Rúbaniskové spoločenstvá sú obvykle obklopené rozsiahlymi lesnými porastami. Odráža sa to v ich floristickom zložení, kde okrem prenikajúcich pionierskych druhov majú dôležitú úlohu aj mnohé druhy pretrvávajúce a prenikajúce z kontaktných listnatých lesných porastov. Populácie bývajú prevažne druhovo nevyvážené (Valachovič et Stanová, 2002). Jednotka sa viaže na celé územie Slovenska od nížin do montánneho stupňa (Valachovič et Stanová, 2002). V študovanom území sme ju zaznamenali na rúbanisku v doline Maruši na vyváľanej ploche ca. 60 x 50 m. X3 Nitrofilná ruderálna vegetácia mimo sídel Zväz Galio-Alliarion (Oberd. 1957) Lohmeyer et Oberd. in Oberd. et al. 1967 Zväz Aegopodion podagrarie R. Tx. 1967; Zväz Carduo-Urticion dioicae Hadač ex Hadač in Hadač et al. 1969; Zväz Arction lappae R. Tx. 1937 Biotop reprezentuje bylinné antropogénne nitrofilné lemové spoločenstvá na vlhkých až čerstvo vlhkých, len zriedkavo vysychavých stanovištiach. Jednotka má rozšírenie najmä na antropicky ovplyvnených okrajoch lesov a lúk, pozdĺž lesných ciest a komunikácií v údoliach riek a potokov, v priekopách a pod. Typické je vysoké zastúpenie druhov z čeľade mrkvovitých, ktoré často vystupujú v porastoch vo funkcii dominánt. V druhovom zložení sú prítomné druhy Aegopodium podagraria, Alliaria petiolata, Anthriscus sylvestris, Cruciata laevipes, Conium maculatum, Galium aparine, Geum urbanum, Glechoma hederacea, Lamium album, Lamium maculatum, Parietaria officinalis, Phragmites australis, Sambucus ebulus, Physalis alkekengi, Urtica dioica. Jednotka je rozšírená na celom území od najteplejších nížin, a to v stredných polohách zastúpená zväzmi Aegopodion podagrarie (Valachovič et Stanová, 2002). X4 Teplomilná ruderálna vegetácia mimo sídel Zväz Convonvulo-Agropyrion repentis Görs 1966; Zväz Dauco-Melilotion Görs 1966 Zväz Sisymbrion officinalis R. Tx., Zväz Lohmeyer et Preising in R. Tx. 1950 Biotop reprezentuje bylinné ruderálne, mierne nitrofilné až nitrofilné spoločenstvá na vysychavých až suchých antropogénnych stanovištiach. Porasty bývajú dvoj a ž trojvrstvové, často rozvoľnené až medzernaté. Z hľadiska sukcesie predstavujú prvé, väčšinou krátkodobé vývojové štádia na obnažených, alebo človekom vytvorených stanovištiach. Po opakovanej disturbancii môžu, ako blokované sukcesné štádia zostať na stanovišti dlhší čas. Osídľujú od násypov cez navážky, smetiská, okraje komunikácií, opusteniská a pod. Pôdy sú vysychavé. V druhovom zložení bývajú prítomné druhy ako Ballota nigra, Cirsium vulgare, Consolida regalis, Elytrigia repens, Lactuca seriola, Melilotus officinalis, Tanacetum vulgare. Jednotka sa vyskytuje na celom území najmä v teplých nížinách, kotlinách a pahorkatinách (Valachovič et Stanová, 2002). Lk1 Nížinné a podhorské kosné lúky Zväz Arrhenantherion elatioris Koch 1926; Zväz Alopecurion pratensis Passarge 1964 Hnojené, jedno až dvojkosné lúky s prevahou vysokosteblových, krmovinársky hodnotných tráv (Arrhenatherum elatius, Alopecurus pratensis, Trisetum flavescens, Anthoxanthum 54
odoratum, Festuca pratensis) a bylín. Ekologické spektrum ich výskytu je pomerne širokévyskytujú sa od vlhkých stanovíšť až po suchšie stanovištia v teplejších oblastiach, s čím je úzko prepojená ich pomerne veľká variabilita. Ich zloženie sa mení podľa ekologickej charakteristiky stanovišťa a spôsobu obhospodarovania. Sú druhovo bohaté. V druhovom zložení bývajú zastúpené druhy Achillea millefolium, Arrhenantherum elatius, Bromus hordeaceus, Crepis biennis, Dactylis glomerata, Festuca rubra, Galium mollugo, Geranium pratense, Leontodon hispidus, Lotus corniculatus, Ornithogalum umbelatum, Pastanica sativa, Pimpinela major, Plantago lanceolata, Poa pratensis, Ranunculus acris, Rhianthus minor, Silene vulgaris, Tragopogon orientalis, Trifolium pratense, Veronica chamaedrys, Alopecurus pratensis, Festuca pratensis, Ranunculus repens, Bromus erectus, Daucus carota, Primula veris, Salvia pratensis. Jednotka má amplitúdu výskytu od nížinného až po montánny stupeň, hojne je rozšírená na celom území Slovenska. V študovanom území sa vyskytuje v okolí Horných a Dolných kopaníc, Drozdovej, v Dubníku a pod. (Valachovič et Stanová, 2002). X7 Intenzívne obhospodarované polia Agrocenóza s Triticum aestivum, Agrocenóza s Hordeum vulgare, Agrocenóza s Brasica napus subsp. napus, Agrocenóza s Zea mays, Agrocenóza s Medicago sativa Jednotka nemá fytocenologické vymedzenie. My sem radíme agrocenózy, najmä na základe štruktúrne ekologických charakteristík. Sú to polia a iné trvalé poľnohospodárske kultúry. Oproti biotopu X5 Úhory a extenzívne obhospodarované polia v nich väčšinou chýbajú niektoré poľné buriny a vzácnejšie archeofyty. V porastoch kultúry zostáva len malý počet najodolnejších synantropných druhov tolerantných k extrémnym podmienkam. Sú obvykle koncentrované na okraje poľných kultúr, kam prenikajú s medzí a okolitých porastov. Jednotka sa vyskytuje v oblasti s poľnohospodárskou výrobou, hlavne v nížinných a pahorkatinách na celom území (Valachovič et Stanová, 2002). V študovanom území tvorí celé dno kotliny Bukovskej brázdy. X8 Porasty inváznych neofytov Spoločenstvo s Fallopia japonica; Spoločenstvo s Helianthus tuberosus; Spoločenstvo s Conyza canadensis; Spoločenstvo s Solidago canadensis Biotop predstavujú všetky typy spoločenstiev nezahrnuté do jednotky Br6 Brehové porasty deväťsilov. Ide o porasty neofytov, ktoré prednostne obsadzujú prirodzené a poloprirodzené stanovištia a vytesňujú s nich pôvodné druhy. Rastlinné spoločenstvá sú obvykle výrazne monodominantné, zriedkavo sa uplatňujú viaceré neofyty rovnomerne. Vyskytujú sa najčastejšie na alúviách riek, potokov a vlhkých stanovíšť, kde nahrádzajú pôvodnú vegetáciu zväzu Senecionion fluviatilis. Menej často sa vyskytujú na stanovištiach antropogénneho charakteru. Fyziognómiu porastu určujú: Fallopia japonica, Helianthus tuberosus, Impatiens parviflora, Solidago canadensis (Valachovič et Stanová, 2002). Uvedené spoločenstvá reprezentujú v študovanom území ruderálne stanovištia skládok odpadov s viac menej polointenzívnou činnosťou. X10 Porasty ruderalizovaných bahnitých brehov Zväz Bidention tripartiti Nordhagen 1940 em. R.Tx. in Poli et J. Tx. 1960 Jedno až dvojvrstvové jednoročné porasty s neskoroletným optimom vývoja. Vyvíjajú sa na obnažených bahnitých a piesočnatých brehoch umelých vodných nádrží, priekop a pod. V druhovom zložení prevládajú Agrostis stolonifera, Myosotis scorpioides, Ranunculus repens, Persicaria lapathifolia, Persicaria minor a pod. Zväz sa viaže na celé Slovensko, 55
najmä v sídlach, ale aj v ich extravilánoch (Valachovič et Stanová, 2002).V študovanom území sa zväz vyskytuje na antropogénnych stanovištiach na brehoch potokov. Lk11 Trstinové spoločenstvá mokradí (Phragmition) Zväz Phragmition communis Koch 1926 Biotop tvoria veľkoplošné porasty vysokých trstín formované predovšetkým dominantnými druhmi. Optimálne podmienky majú v eutrofných až mezotrofných mokradiach a na brehoch vodných nádrží a pomaly tečúcich tokov. Zonácia homogénnych porastov na stanovištiach reflektuje predovšetkým dĺžku a výšku záplav. Sú to jedny z najvyšších bylinných formácií. V podstate sú druhovo chudobné a sú tvorené druhmi Iris pseudoacorus a Phragmites australis. Jednotka je zastúpená na vhodných stanovištiach na celom Slovensku, s ťažiskom v teplých oblastiach, predovšetkým v nížinnom a podhorskom stupni, pričom zasahuje aj do horského stupňa (Valachovič et Stanová, 2002). Zväz bol v študovanom území pozorovaný samostatne len na stanovištiach s vysokou hladinou podzemnej vody. Tr5 Suché a dealpínské trávinno-bylinné porasty Zväz Diantho lumnitzeri-seslerion (Soó 1971) Chytrý et Mucina in Mucina et Kolbek 1993 Všetky sucho a teplomilné trávinno bylinné porasty otvorených, často skalnatých svahov na vápencoch a dolomitoch. Osídľujú skalnaté stupne a terasy, strmé svahy s plytkou pôdou typu rendzina. Podľa hrúbky pôdy sa na nich utvára mozaika rastlinných spoločenstiev od pionierskych porastov s dominanciou sukulentov až po zapojené trávinno-bylinné porasty s dominanciou Carex humilis a Sesleria albicans. Na južne exponované svahy prenikajú viaceré panónske teplomilné druhy, ako sú Allium flavum a iné. Severne exponované strmé svahy s plytkou pôdou sú osídľované skupinou dealpínskych a prealpínskych druhov, preferujúcich chlad a polotieň. V druhovom zložení sú zastúpené druhy Allium flavum, Anthericum ramosum, Asperula cynanchica, Bupleurum falcatum, Carex humilis, Dianthus praecox subsp. lumnitzeri, Festuca pallens, Galium glaucum, Globularia sp., Jovibarba globifera subsp. hirta, Minuartia setacea, Potentilla arenaria, Sedum sexangulare, Sesleria albicans, Teucrium chamaedrys, Teucrium montanum, Thymus praecox, Tithymalus cyparissias. Zväz sa vyskytuje na vápencových a dolomitových oblastiach centrálnych Karpát a ich predhoriach po celom Slovensku (Valachovič et Stanová, 2002). Tento zväz je v území viazaný na xerotermné stanovištia napr. NPR Záruby, PR Kamenec, Hrubý kamenec a Dubník Tr6 Teplomilné lemy Zväz Geranion sanguinei R.Tx. in T. Müller 1961 Porasty preferujú polotienisté, ale teplé miesta na svahoch s prevažne južnou expozíciou. Zo substrátov dávajú prednosť ľahším, výhrevným horninám, ako sú aj vápence a dolomity. Teplomilné lemové spoločenstvá vznikli po čiastočnom odlesnení a následnom nelesnom využívaní odlesnených plôch. Primárne sa nachádzajú na okrajoch roklín a eróznych strží. Vyskytujú sa ako ekotonové stanovištia na okrajoch teplomilných dubín s Quercus pubescens, na lesných svetlinách a lemujú komplexy krovín na opustených lúkách a pasienkoch v kontakte s lesom. Jednotka tvorí mozaiku s trávinno-bylinnými porastami, pričom časť druhov preniká aj hlbšie do lesa. V druhovom zložení sa úplatňujú druhy Anthericum ramosum, Asperula cynanchica, Betonica officinalis, Brachipodium pinnatum, Bupleurum falcatum, Clematis recta, Dictamus albus, Erysimum odoratum, Fragaria viridis, Galium album, Galium glaucum, Hypericum perforatum, Inula ensifolia, Inula hirta, Origanum vulgare, Peucedanum cervaria, Peucedanum oreoselinum, Pimpinela saxifraga, Sanguisorba minor, Libanotis pyrenaica, Pyrethrum corymbosum, Trifolium alpestre, 56
Veronica teucrium, Vincetocicum hirundinaria. V najteplejších oblastiach karpatských predhorí aj pahorkatín Slovenska. (Valachovič et Stanová, 2002). V študovanom území v PR Kamenec, NPR Záruby, Hrubý kamenec, Dubník. 4 Záver V študovanom území okolia obce Buková v Malých Karpatoch sme klasickými fytocenologickými metódami popísali 10 typov biotopov a 14 zväzov, 5 agrocenóz a 4 spoločenstvá nelesných biotopov Malých Karpát. Najviac plošne zastúpenými biotopmi v území boli v zostupnom poradí: Lk1 Nížinné a podhorské kosné lúky; Intenzívne obhospodarované polia; Nasledovali ďalšie biotopy, ktoré sú z pohľadu plošného zastúpenia viac menej vyrovnané X1 Rúbaniská s prevahou bylín a tráv; X3 Nitrofilná ruderálna vegetácia mimo sídel; X4 Teplomilná ruderálna vegetácia mimo sídel; X8 Porasty inváznych neofytov; X10 Porasty ruderalizovaných bahnitých brehov; Lk11 Trstinové spoločenstvá mokradí (Phragmition);Tr5 Suché a dealpínské trávinno-bylinné porasty; Najmenej zastúpeným typom biotopov v študovanom území boli: Tr6 Teplomilné lemy. Poďakovanie Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. LPP-0125-07 a UGA VII/5/2009 Štúdium populačnej biológie Salix rosmarinifolia L. v Malých Karpatoch. Literatúra DOSTÁL, J. ČERVENKA, M. 1991. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I. Bratislava : SPN, 1991. 775 s. ISBN 80-08-00273-5 DOSTÁL, J. ČERVENKA, M. 1992. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II. Bratislava : SPN, 1992. 1567 s. ISBN 80-08-00003-1 FUTÁK, J. 1972. Rastlinstvo. Fytogeografický prehľad Slovenska. In: Slovensko 2: Príroda. Bratislava : Obzor, 1972. s. 431 482. MARHOLD, K. HINDÁK, F. 1998. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Bratislava: Veda, 1998. 687 pp. ISBN 80-224-0523-4 MICHALKO, J. et al. 1986: Geobotanická mapa ČSSR-SSR. Textová časť mapy. Bratislava : Veda, 1986. 168 s. MORAVEC, J. 1994: Fytocenologie. Praha : Academia, 1994. 403 s. ISBN 80 200 0457 2 Malé Karpaty Sever. Turistická mapa 1 : 50 000. Bratislava : Freytag & Berndt, 2006. 1 mapa. ISBN 80-89184-01-4 STANOVÁ, V. VALACHOVIČ, M. 2002: Katalóg biotopov Slovenska. Bratislava : Daphne inštitút aplikovanej ekológie, 2002. 225 p. ISBN 80-89133-02-2 57