Fytocenologická charakteristika lesnej vegetácie Žalostinskej vrchoviny a Zámčiska Phytocoenological characteristic of the forest vegetation of the Ž

Prepis

1 Fytocenologická charakteristika lesnej vegetácie Žalostinskej vrchoviny a Zámčiska Phytocoenological characteristic of the forest vegetation of the Žalostinská vrchovina hilly land and Zámčisko hill JOZEF KOLLÁR 1, VOJTECH ŠIMONOVIČ 1, FERDINAND KUBÍČEK 1, RÓBERT KANKA 1 & JURAJ BALKOVIČ 2 1 Ústav krajinnej ekológie SAV, Bratislava, P.O. Box 254, j.kollar@savba.sk 2 Katedra pedológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská Dolina, Bratislava, balkovic@fns.uniba.sk Abstract: The contribution is focused on phytocoenological characteristic of the forest coenoses covering Žalostinská vrchovina hilly land (southern part of the Biele Karpaty Mts.) and Zámčisko hill (part of the Chvojnická pahorkatina hilly land). The study is based on 57 phytocoenological relevés sampled during We distinguished following associations: Carici pilosae- -Carpinetum, Carici pilosae-fagetum, Stellario-Alnetum, Mercuriali-Fraxinetum and Chelidonio- -Robinietum. Keywords: Biele Karpaty Mts., Chvojnická pahorkatina hilly land, forest ecosystems, phytocoenology. Úvod Lesná vegetácia Bielych Karpát, ktorých súčasťou je aj Žalostinská vrchovina, je spracovaná pomerne vyčerpávajúco. Väčšina prác sa sústreďuje na centrálnu a severnú časť pohoria (Sillinger 1929, Fajmonová 1970, 1972, Kadlečíková 1974, Hájek a kol. 2007, Perný 2007, Špalková 2007). Jednou z výnimiek je práca Michalka (1983), ktorý pri návrhu asociácie Hacquetio-Carpinetum uvádza z predmetného územia niekoľko zápisov. V príspevku si preto kladieme za cieľ prispieť k fytocenologickému poznaniu týchto menej preskúmaných regiónov. Vzhľadom na to, že masív Zámčiska, ako súčasť Chvojnickej pahorkatiny, je situovaný v bezprostrednej blízkosti Žalostinskej vrchoviny a má veľmi podobné prírodné pomery, pripájame údaje aj odtiaľto (Zámčisko je jediná časť Chvojnickej pahorkatiny s rozsiahlejším komplexom lesov, avšak vzhľadom na malú rozlohu a homogénnosť nepovažujeme za vhodné mu venovať pozornosť v osobitej publikácii). Charakteristika študovanej oblasti Študovanú oblasť tvorí podcelok Bielych Karpát Žalostinská vrchovina a podcelok Chvojnickej pahorkatiny Zámčisko (Mazúr & Lukniš 1980). Nad- 179

2 J. Kollár et al.: Fytocenologická charakteristika lesnej morská výška sa pohybuje v intervale od cca 200 po 621 m (vrch Žalostiná). Reliéf je pahorkatinový až vrchovinový. Substrát tvorí prevažne flyš (na ktorom sú vyvinuté najmä kambizeme) a aluviálne sedimenty (s pôdnymi typmi fluvizem a glej). Priemerné ročné teploty sa pohybujú v intervale 7 8 C, zrážky dosahujú mm. Územie patrí do povodia Moravy, pričom medzi najvýznamnejšie toky patrí Teplica, Chvojnica a Zlatnický potok. Výskyt extrémnych prietokov je spätý najmä s jarným obdobím (február apríl), najnižšie prietoky sú koncom leta a začiatkom jesene (september október). Metodika Terénne práce prebehli v rokoch Pri fytocenologickom výskume rastlinných spoločenstiev a pri syntetickom spracovaní boli použité metódy zurišsko-montpellierskej školy (Braun- -Blanquet 1964). Pri odhade početnosti a pokryvnosti bola použitá 7-členná Braun-Blanquetova stupnica. Nomenklatúra názvov vyšších rastlín je upravená podľa Marholda et al. (1998) s výnimkou taxónov, ktoré sú určené iba na úrovni súborných druhov (označených ako agg.). Priestorová lokalizácia zápisov je uvedená v geografickom súradnicovom systéme WGS 84. Súradnice sú uvedené vo formáte stupne, minúty, sekundy. Nasledujúce zápisy sú publikované aj v práci Kollára et al. 2010: Tab. 1, č. 7, Tab. 2, č. 1, 12, 17, 21, 34. Výsledky Na základe fytocenologických zápisov (Tab. 1, Tab. 2) sme na študovanom území klasifikovali nasledujúce vegetačné jednotky: Trieda: Querco-Fagetea Br.-Bl. et Vlieger in Vlieger 1937 Rad: Fagetalia Pawłowski in Pawłowski, Sokołowski et Wallisch 1928 Zväz: Alnion incanae Pawłowski in Pawłowski, Sokołowski et Wallisch 1928 Podzväz: Alnenion glutinoso-incanae Oberd Asociácia: Stellario-Alnetum Lohmeyer 1953 Zväz: Carpinion betuli Issler 1931 Asociácia: Carici pilosae-carpinetum Neuhäusl et Neuhäuslová-Novotná 1964 Zväz: Tilio-Acerion Klika 1955 em. Husová in Moravec et al Asociácia: Mercuriali-Fraxinetum (Klika 1942) Husárová in Moravec et al Zväz: Fagion sylvaticae Luquet 1926 Podzväz: Eu-Fagenion Oberd em. R. Tx. in Oberd. et. R. Tx Asociácia: Carici pilosae-fagetum Oberd Trieda: Robinietea Jurko ex Hadač et Sofron 1980 Rad: Chelidonio-Robinetalia Jurko ex Hadač et Sofron 1980 Zväz: Chelidonio-Robinion Hadač et Sofron 1980 Asociácia: Chelidonio-Robinietum Jurko

3 Ich charakteristika je nasledujúca: Asociácia Stellario-Alnetum Lohmeyer 1953 (Tab. 1, zápisy 1 až 9) Porasty tejto asociácie osídľujú alúviá vodných tokov územia, najmä Chvojnice, Teplice a Zlatníckeho potoka. Najrozšírenejšími pôdnymi typmi sú glej modálny, fluvizem glejová a modálna. V stromovom poschodí dominuje Alnus glutinosa s prímesou Fraxinus excelsior a Salix fragilis. Krovinné poschodie býva vyvinuté rôzne, s najvyššou stálosťou sa vyskytujú najmä Acer campestre, Corylus avellana, Euonymus europaeus, Swida sanguinea a pod. Bylinné poschodie tvorí podľa konfigurácie terénu resp. intenzity vplyvu vody zmes hygrofilných a mezofilných druhov. Na základe toho tu možno rozlíšiť tri ekologické typy: a) typ s dominanciou hygrofytu Caltha palustris, ktorý predstavuje najvlhšie krídlo asociácie. Svedčia o tom aj druhy ako Solanum dulcamara či Lycopus europaeus. Vzhľadom na to, že sme zaznamenali iba jeden zápis (zápis č. 7), je problematické robiť širšie uzávery, ale usudzujeme, že takýto typ sa blíži subasociácii Stellario-Alnetum crepidetosum Lohmeyer b) typ s dominanciou mezofytov Allium ursinum a Mercurialis perennis, ktorý predstavuje najsuchomilnejšie krídlo asociácie. Uplatňujú sa tu vo väčšej miere druhy kontaktných lesných spoločenstiev. Predpokladáme, že takéto porasty patria do subasociácií Stellario-Alnetum allietosum ursini Neuhäuslová- Novotná 1970 (zápis č. 3) a mercurialietosum Neuhäuslová-Novotná (1972) 1982 (zápis č. 8) c) typ s dominanciou hygro-mezofilného druhu Aegopodium podagraria, ktorý predstavuje typické porasty asociácie. V rámci tejto jednotky sa zriedkavo vyskytuje aj typ, kde prevláda Petasites hybridus (zápis č. 4) Druhy s jedným výskytom: Stromové poschodie: Carpinus betulus 8: +, Malus sylvestris 6: r, Populus alba 4: +, Populus tremula 5: r, Populus nigra 6: r, Quercus petraea agg. 6: r, Tilia cordata 3: +, Krovinné poschodie: Acer pseudoplatanus 9: +, Crataegus laevigata 6: +, Salix cinerea 1: +, Tilia cordata 3: +, Ulmus minor 1: +, Bylinné poschodie: Aconitum vulparia 8: +, Actaea spicata 8: +, Allium scorodoprasum 9: +, Alnus glutinosa 8: +, Arctium sp. 8: r, Astrantia major 3: +, Atropa bella-donna 4: r, Caltha palustris 7: 4, Campanula trachelium 6: r, Carex acutiformis 4: +, Carex pendula 1: +, Carex sp. 7: r, Chaerophyllum aromaticum 6: +, Chelidonium majus 1: +, Daphne mezereum 5: r, Dentaria bulbifera 8: +, Deschampsia cespitosa 4: +, Dryopteris carthusiana 7: +, Equisetum sp. 4: +, Fagus sylvatica 6: r, Galium palustre 7: +, Galium schultesii 4: +, Hedera helix 5: +, Lysimachia nummularia 4: 1, Melica uniflora 4: +, Milium effusum 7: +, Myosotis palustris agg. 4: r, Oxalis acetosella 6: 2, Petasites hybridus 4: 3, Phyteuma spicatum 3: +, Platanthera bifolia 4: + [pokrač. na s. 183] 181

4 J. Kollár et al.: Fytocenologická charakteristika lesnej Tab. 1. Fytocenologická tabuľka asociácie Stellario-Alnetum. Tab. 1. Phytocoenological table of Stellario-Alnetum. Poradové číslo zápisu Stálosť Stromy a kry Alnus glutinosa (E 3) V Fraxinus excelsior (E 3) IV Fraxinus excelsior (E 2) III Fraxinus excelsior (E 1) IV Salix fragilis (E 3) IV Acer campestre (E 3) III Acer campestre (E 2) IV Acer campestre (E 1) IV Acer pseudoplatanus (E 3) III Acer pseudoplatanus (E 1) IV Corylus avellana (E 2) IV Corylus avellana (E 1) r... r. +.. II Sambucus nigra (E 2) IV Sambucus nigra (E 1) r. II Crataegus monogyna (E 2) III Crataegus monogyna (E 1)... + r.. r. II Swida sanguinea (E 2) III Swida sanguinea (E 1) III Euonymus europaeus (E 2) III Euonymus europaeus (E 1) III Ligustrum vulgare (E 2) II Ligustrum vulgare (E 1) r... + III Bylinné poschodie Aegopodium podagraria V Brachypodium sylvaticum V Urtica dioica IV Alliaria petiolata IV Galium aparine IV Geum urbanum r. + IV Circaea lutetiana IV Stachys sylvatica IV Galeobdolon luteum agg IV Ficaria bulbifera IV Carex sylvatica IV Ranunculus repens + +. r IV Arum alpinum IV Glechoma hederacea agg IV Lamium maculatum III Impatiens noli-tangere III Pulmonaria obscura III 182

5 Poradové číslo zápisu Stálosť Ajuga reptans III Asarum europaeum III Rubus caesius III Tithymalus amygdaloides r. r + III Mercurialis perennis III Listera ovata +.. r r r... III Polygonatum multiflorum III Primula elatior III Impatiens parviflora III Geranium robertianum III Pulmonaria officinalis III Petasites albus II Anthriscus sylvestris II Dactylis polygama II Cirsium oleraceum II Angelica sylvestris +. r r..... II Clematis vitalba +.. r II Colchicum autumnale r II Carpinus betulus r.. r. r... II Symphytum tuberosum II Viola reichenbachiana r... II Viburnum opulus.. r r r.... II Lycopus europaeus... + r. +.. II Galium odoratum II Anemone ranunculoides II Symphytum officinale II Festuca gigantea II Filipendula ulmaria II Rosa canina agg. r..... r.. II Allium ursinum II Bromus benekenii II Eupatorium cannabinum II Lysimachia vulgaris r... II Paris quadrifolia II Carex remota II Equisetum arvense II Ranunculus lanuginosus II Hacquetia epipactis.... r.. r. II Ribes nigrum..... r r.. II Humulus lupulus II Druhy s jedným výskytom [pokračovanie zo s. 181]: Poa palustris 2: +, Poa sp. 2: +, Prunus spinosa agg. 5: r, Ranunculus auricomus s.lat. 9: +, Ribes sp. 1: r, Roegneria canina 4: 1, Rubus fruticosus agg. 4: r, Rubus idaeus 1: +, Salvia 183

6 J. Kollár et al.: Fytocenologická charakteristika lesnej glutinosa 8: 1, Scirpus sylvaticus 1: +, Scrophularia nodosa 8: r, Scrophularia umbrosa 1: +, Selinum carvifolia 2: r, Solanum dulcamara 7: 1, Tilia cordata 1: +, Ulmus glabra 8: r, Ulmus minor 1: +, Valeriana officinalis 1: +, Viola mirabilis 3: +. Lokality zápisov 1. Vrbovce, 48º45 47,6 s. š, 17º28 53,4 v. d., plocha 350 m 2, E 3 60 %, E 2 10 %, E 1 85 %, výška E 3 22 m, Chvojnica, U Balážov, 48º47 0,8 s. š., 17º23 59,3 v. d., 310 m, plocha 400 m 2, E 3 80 %, E 2 20%, E 1 95 %, osada Kubíčkovci, 48º46 2,7 s. š., 17º25 31,3 v. d., 310 m, plocha 400 m 2, E 3 60 %, E 2 5 %, E 1 95 %, Chropov, 48º47 54,9 s. š., 17º22 7,4 v. d., 382 m, J, sklon 1 º, plocha 400 m 2, E 3 70 %, E 2 2 %, E 1 95 %, výška E 3 16 m, Vrbovce, 48º45 50,7 s. š., 17º28 44,1 v. d., plocha 200 m 2, E 3 70 %, E 2 20 %, E 1 85 %, Sobotište, 48º46 14,5 s. š., 17º25 43,9 v. d., plocha 400 m 2, E 3 70 %, E 2 20 %, E 1 95 %, výška E 3 20 m, Chvojnica, U Balážov, 48º46 42,8 s. š., 17º22 38,4 v. d., plocha 400 m, E 3 70 %, E 2 20 %, E %, Vrbovce, 48º49 25,2 s. š., 17º29 49,2 v. d., 404 m, plocha 200 m 2, E 3 65 %, E 2 10 %, E 1 80 %, výška E 3 14 m, Zlatnícka dolina, 48º49 13,1 s. š., 17º18 13,2 v. d., 306 m, plocha 240 m 2, E 3 65 %, E 2 2%, E 1 100%, výška E 3 20 m, Asociácia Carici pilosae-carpinetum Neuhäusl et Neuhäuslová-Novotná 1964 (Tab. 2, zápisy 1 až 32) Vzhľadom na charakter prírodných pomerov územia predstavujú dubovo- -hrabové lesy zďaleka najrozšírenejší a najvariabilnejší typ lesnej vegetácie územia. Ich rozšírenie sa viaže na široké spektrum stanovíšť od rovinatých polôh po strmšie svahy orientované na všetky svetové strany. Najrozšírenejší pôdny typ je kambizem, často s pseudoglejovými znakmi. Variabilitu asociácie môžeme charakterizovať nasledovne: na vrcholových presvetlených častiach dominuje Melica uniflora takéto porasty sme klasifikovali ako subasociáciu melicetosum uniflorae (Klika ex Futák 1947) Neuhäusl in Moravec et al V porovnaní s typickou podobou tejto jednotky však chýba väčšie zastúpenie teplomilných prvkov a jednotka je vyčlenená najmä na základe vysokej abundancie Melica uniflora a prítomnosti Cornus mas a Melittis melissophyllum. Nižšie časti svahov, prípadne vrcholové plošiny s hlbšími pôdami, sú typické (ko)dominanciou Carex pilosa. Takéto porasty klasifikujeme ako Carici pilosae-carpinetum typicum Neuhäusl et Neuhäuslová V rámci tejto jednotky možno tiež rozpoznať variant s dominanciou 184

7 Mercurialis perennis. Porasty tohto variantu sú typické pre najhlbšie pôdy a kontaktné polohy so sutinami. Niektoré porasty, v ktorých sa v stromovom poschodí v dôsledku výchovy porastov uplatňuje výlučne Quercus petraea agg., majú prechodný charakter ku teplomilným dubovým lesom. Pravdepodobne ich možno zaradiť do asociácie Festuco heterophyllae-quercetum Neuhäusl et Neuhäuslová-Novotná Takýto porast sme zaznamenali jediným zápisom: Vrbovce, vrcholová plošina, 48º48 1,5 s. š., 17º26 41 v. d., 464 m, JZ, sklon 4 º, 400 m 2, E 3 65 %, E 2 3 %, E 1 75 %, výška E 3 17 m, E 3: Quercus petraea agg. 4, E 2: Acer campestre +, Crataegus monogyna +, Pyrus communis agg. +, Sorbus torminalis +, E 1: Galium odoratum 3, Poa nemoralis 2, Quercus petraea agg. 2, Hieracium murorum 1, Festuca heterophylla 1, Fragaria vesca 1, Pulmonaria obscura 1, Acer campestre +, Brachypodium sylvaticum +, Campanula persicifolia +, Carpinus betulus +, Cerasus avium +, Cruciata glabra +, Fraxinus excelsior +, Geum urbanum +, Lathyrus niger +, L. vernus r, Melampyrum nemorosum +, Melica nutans +, Sanicula europaea +, Symphytum tuberosum. +, Veronica chamaedrys +, Viola reichenbachiana +, Ajuga reptans r, Crataegus monogyna r, Hieracium racemosum r, Ligustrum vulgare r, Luzula campestris agg. r, Mycelis muralis r, Prunus spinosa agg. r, Pyrethrum corymbosum r, Ranunculus auricomus agg. r, Rosa canina agg. r, Rubus idaeus r, Scrophularia nodosa r, Swida sanguinea r, Trifolium alpestre r, Valeriana stolonifera subsp. angustifolia r. Zaznamenali sme tiež porasty, ktoré Michalko (1983) vyčlenil ako osobitú asociáciu Hacquetio-Carpinetum (najviac im zodpovedá zápis č. 1). Vzhľadom na to, že syntaxonómia slovenských dubovo-hrabových lesov nie je ešte komplexne spracovaná, v príspevku rešpektujeme syntézu príslušnej vegetácie Českej republiky (Moravec et al. 2000), kde túto jednotku od asociácie Carici pilosae-quercetum nerozlišujú. Dubovo-hrabové lesy Zámčiska sú typické tým, že v stromovom poschodí sú často primiešané alochtónne dreviny, najmä Juglans nigra a v bylinnom poschodí je nápadná vysoká abundancia invázneho neofytu Impatiens parviflora. Na pomerne veľkých plochách tu sú stanovištia takýchto lesov premenené na rôzne lignokultúry, najmä smreka. Asociácia Carici pilosae-fagetum Oberdorfer 1957 (Tab. 2, zápis č. 33 až 41) Bukové porasty sú na území rozšírené v najvyšších polohách a na severne orientovaných svahoch, najmä v časti Žalostinská vrchovina. Na Zámčisku sú bučiny len veľmi zriedkavé a reprezentuje ich iba jeden zápis. Z pôd sme zaznamenali predovšetkým kambizem a výnimočne aj netypickú čiernicu (zápis č. 34). Keďže takéto porasty plynule nadväzujú na dubovo-hrabové lesy, ich floristické zloženie je podobné. Od dubohrabín sa líšia najmä prevládnutím buka 185

8 J. Kollár et al.: Fytocenologická charakteristika lesnej Tab. 2. Fytocenologická tabuľka asociácií Carici pilosae-carpinetum a Carici pilosae-fagetum. Tab. 2. Phytocoenological table of Carici pilosae-carpinetum and Carici pilosae-fagetum. Syntaxón Carici pilosae-carpinetum typicum Poradové číslo zápisu Stromy a kry Carpinus betulus (E 3) Carpinus betulus (E 2) Carpinus betulus (E 1) Quercus petraea agg. (E 2) Quercus petraea agg. (E 1) Quercus cerris (E 3) Tilia cordata (E 3) Tilia cordata (E 2) Tilia cordata (E 1)... r Acer campestre (E 3) Acer campestre (E 2) r Acer campestre (E 1) r r Euonymus europaeus (E 1) r.. r. r. Cornus mas (E 2) Cornus mas (E 1)... r r Fagus sylvatica (E 3) Fagus sylvatica (E 2) Fagus sylvatica (E 1) Cerasus avium (E 3) r Cerasus avium (E 1) Acer pseudoplatanus (E 3) Acer pseudoplatanus (E 1) r r r Fraxinus excelsior (E 3)..... r Fraxinus excelsior (E 1) r. + Crataegus monogyna (E 2) Crataegus monogyna (E 1) r r. r r r. Corylus avellana (E 2) Corylus avellana (E 1) r Sambucus nigra (E 2) Sambucus nigra (E 1) r... r + Sorbus torminalis (E 2) Sorbus torminalis (E 1) Pyrus pyraster (E 1) r Crataegus laevigata (E 1) Lokálna diferenciácia asociácie Carici pilosae-carpinetum Convallaria majalis Dactylis polygama r r Geum urbanum +.. r Lathyrus vernus r

9 Carici pilosae-carpinetum melicetosum St Carici pilosae-fagetum St a 1b V IV V r. 2 II II II II r r... + III III III r II V V V +. 1 r IV IV IV IV r II II II II III III III II II II II r r + III IV III. r r. r. + r. III I II I I I I r.. + r V IV IV. +.. r.. +. II. r. r II II II r I I II I I II I r II II II V I I I I I I V II II II... r... r + II. r II I II r r II I I I II.. r III II III... r II I I I I III II II r. +. III II I I r.. r IV II III.. r... r r. II I I I r I I I. r I I I I I.. r +. r. r r.. + r II III III r II. r I I I r I I I I. r r I I I r. I II I r r + +. r II III III III III III r... + r. III II III r r r III IV III. + r... r.. II 187

10 J. Kollár et al.: Fytocenologická charakteristika lesnej Tab. 2, pokračovanie. Syntaxón Carici pilosae-carpinetum typicum Poradové číslo zápisu Polygonatum multiflorum r r.. r Alliaria petiolata r Clematis vitalba r Galium schultesii Galium sylvaticum r r Lathyrus niger r r..... Lilium martagon..... r..... r. r Melica nutans Poa nemoralis Pulmonaria obscura Ranunculus auricomus agg r r.. r... r Sanicula europaea r Lokálna diferenciácia subasociácie melicetosum Melica uniflora Melittis melissophyllum.. +. r Lokálna diferenciácia asociácie Carici pilosae-fagetum Oxalis acetosella Ďalšie druhy Carex pilosa Viola reichenbachiana Galium odoratum Impatiens parviflora Ajuga reptans +. + r. + r. r r Rubus fruticosus agg r r + +. r Pulmonaria officinalis r Arum alpinum r Mycelis muralis r... + r... r... Brachypodium sylvaticum Tithymalus amygdaloides Ligustrum vulgare r Carex digitata Mercurialis perennis Rosa canina agg r... + r... r.. r Scrophularia nodosa r.. r.. r. r Geranium robertianum Dentaria bulbifera Stachys sylvatica r. +.. r + + Fragaria vesca Carex sylvatica Symphytum tuberosum Campanula trachelium Galium aparine

11 Carici pilosae-carpinetum melicetosum St Carici pilosae-fagetum St a 1b IV II III I r r II III II r r. II I II II I II r r.... I II II r r. +.. II III II r.. I... r r II II II III II II II III II I II I II r II I II II I II IV V IV II. + r... + r r. r.. I III II I I I I III V IV V V V IV V III V V V IV III V IV IV +. r.. r r + III III III r. r III r + +. III II III. +. r +. r +. III III IV III r II +.. r r. III III III. + + r III +... r r. r II III II +... r. + r. III III II III II 1.. r r II II II. 1 r II r III III III II II II r III II II II III r.... r r r r.... II II II r r..... r. II. r r + r. r..... r II III II +.. r II. r r +. II II II II II II II II r r.. 1 r II II II I II II II I r. II I I III II II II r I.. r II II II I II II II I 189

12 J. Kollár et al.: Fytocenologická charakteristika lesnej Tab. 2, pokračovanie. Syntaxón Carici pilosae-carpinetum typicum Poradové číslo zápisu Hacquetia epipactis Galeobdolon luteum agg Neottia nidus-avis. r.. r.. r r. r. Circaea lutetiana Carex muricata agg r Hordelymus europaeus Maianthemum bifolium Hieracium murorum r r r Cephalanthera longifolia.. r r... Actaea spicata r + Ulmus glabra r.. + Lapsana communis r r. Hedera helix Ficaria bulbifera Moehringia trinervia Milium effusum Carex montana Daphne mezereum... r r r... Asarum europaeum Veronica chamaedrys r r. Aegopodium podagraria Platanthera bifolia r.... Isopyrum thalictroides Campanula persicifolia r Bromus benekenii Paris quadrifolia r Salvia glutinosa... r Anthriscus sylvestris..... r.... r r Rubus idaeus r Viola odorata Dryopteris filix-mas r.... Anemone ranunculoides Phyteuma spicatum Orchis pallens r r. r. Calamagrostis arundinacea Acer platanoides r..... Lonicera xylosteum Galeopsis tetrahit r Impatiens noli-tangere Veronica officinalis r Festuca heterophylla Lamium maculatum Dryopteris carthusiana r

13 Carici pilosae-carpinetum melicetosum St Carici pilosae-fagetum St a 1b II II II I I II I II.. r r II I II..... r... I II I I.. r r II II I II I.. r r. r I II I r. II I I I. + r II I I I r II.. r II I I r II I I. r I I I I.. r II.. r... r r r.... I II I I I I I II I I I I I I.. r I II I I I I I I I.. r... r.. II I I I I I I r I II I I I r I I I r. r.. r... II I I I I I I r r.... I I I r I I I r I I I r.. I I I r I I I I I I I I I I... r II I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I r r.... I I I I I I I I I I +... r.... II I I I I I I I I I.. r II 191

14 J. Kollár et al.: Fytocenologická charakteristika lesnej Druhy s jedným a dvoma výskytmi: Stromové poschodie: Acer platanoides 4: +, 25: +; Betula pendula 16: r; Juglans nigra 12: +; Larix decidua 37: +, 41: +; Picea abies 37: +; Pinus sylvestris 22: r; Sorbus torminalis 3: +, 21: r; Tilia platyphyllos 5: +; Ulmus glabra 31: +, Krovinné poschodie: Acer pseudoplatanus 1: +; Cerasus avium 11: +; Crataegus laevigata 17: +, 21: +; Ligustrum vulgare 30: +; Prunus spinosa agg. 11: 1, Bylinné poschodie: Aconitum vulparia 16: r; Allium oleraceum 13: +; Allium scorodoprasum 12: +; Allium ursinum 6: 3; Arctium sp. 13: r, 25: r; Astrantia major 23: +; Atropa bella-donna 33: r, 36: +; Betonica officinalis 7: r, 11: r; Cardamine impatiens 39: r; Clinopodium vulgare 26: r; Colchicum autumnale 11: +; Cruciata laevipes 11: r, 22: r; Deschampsia cespitosa 15: +; Digitalis grandiflora 26: +; Epilobium montanum 33: r; Epipactis helleborine agg. 16: r; Festuca altissima 39: +; Heracleum sphondylium 4: r, 30: r; Fragaria moschata 9: +, 10: +; Galium mollugo 11: +; Glechoma hederacea agg. 6: +, 14: +; Hieracium lachenalii 26: r; Hieracium maculatum 15: +; Hieracium racemosum 22: r, 26: r; Hieracium sabaudum 9: r, 10: r; Hypericum hirsutum 33: r; Hypericum perforatum 32: r; Chaerophyllum temulum 26: r; Lathraea squamaria 2: r; Luzula luzuloides 11: +; Lysimachia nummularia 18: +, 33: r; Melampyrum nemorosum 11: +; Myosotis sylvatica 15: r, 22: +; Primula elatior 16: +; Primula veris 12: +; Prunus spinosa agg. 7: r, 22: r; Quercus cerris 13: +, 24: +; Ranunculus lanuginosus 18: r; Ranunculus repens 22: r; Ribes sp. 40: r; Rubus caesius 19: r; Sambucus racemosa 2: r, 34: +; Senecio nemorensis agg. 4: +; Staphylea pinnata 14: +, 17: +; Stellaria media 24: +; Swida sanguinea 31: r; Tanacetum corymbosum 11: r; Torilis japonica 21: r; Urtica dioica 14: +, 30: +; Veronica hederifolia agg. 13: +; Viburnum opulus 3: r, 12: r; Viburnum lantana 6: r, 34: r; Vicia sp. 18: r; Vicia sylvatica 17: r; Vinca minor 14: 2; Vincetoxicum hirundinaria 21: +, 26: +. Vysvetlivky: St 1a stálosť pre Carici pilosae-carpinetum typicum, St 1b stálosť pre Carici pilosae- Carpinetum melicetosum, St 1 stálosť pre celú asociáciu Carici pilosae-carpinetum, St 2 stálosť pre Carici pilosae-fagetum v stromovom poschodí a nižším počtom druhov v bylinnom poschodí. Okrem porastov s dominanciou Carex pilosa sa vyskytujú aj porasty, kde prevláda Mercurialis perennis. Takéto porasty nadväzujú na sutinové lesy. Bukové porasty majú často charakter až holých bučín ( Fagetum nudum ). Lokality zápisov Carici pilosae-carpinetum typicum 1. Sobotište, Zelenkov Mlyn, 48º45 49,1 s. š., 17º24 36,4 v. d., 300 m, SZ, sklon 20 º, plocha 400 m 2, E 3 80 %, E 2 2 %, E 1 75 %, Sobotište, Zelenkov Mlyn, 48º45 48,8 s. š., 17º24 43,7 v. d., 340 m, SZ, sklon 5 º, plocha 400 m 2, E 3 80 %, E 2 2%, E %, Chvojnica, 48º46 48,2 s. š., 17º22 29,8 v. d., 360 m, plocha 400 m 2, E 3 80 %, E 2 5%, E %, Havran, 48º46 16 s. š., 17º22 24,6 v. d., 473 m, plocha 400 m 2, E 3 80 %, E 2 2 %, E 1 70 %, 192

15 výška E 3 17 m, Havran, 48º46 20,6 s. š., 17º22 13,5 v. d., 443 m, SV, sklon 5 º, plocha 400 m 2, E 3 80 %, E 2 2 %, E 1 65 %, výška E 3 16 m, U Sabotů, 48º49 12,5 s. š., 17º30 6,6 v. d., 346 m, JJZ, sklon 3 º, plocha 400 m 2, E 3 75 %, E 2 0%, E 1 85 %, výška E 3 24 m, Vrbovce, 48º48 1,5 s. š., 17º26 41,3 v. d., 464 m, JZ, sklon 4 º, plocha 250 m 2, E 3 70 %, E 2 2 %, E 1 85 %, Zlatnícka dolina, 48º48 57,2 s. š., 17º22 52,1 v. d., J, sklon 3 º, plocha 400 m 2, E 3 75 %, E 2 0 %, E 1 75 %, výška E 3 20 m, Mokrý háj, 48º47 55,7 s. š., 17º16 33,8 v. d., J, sklon 1 º, plocha 400 m 2, E 3 65 %, E 2 15 %, E 1 55 %, výška E 3 20 m, Mokrý háj, 48º47 55,7 s. š., 17º16 33,8 v. d., J, 1 º, plocha 400 m 2, E 3 65 %, E 2 15 %, E 1 55 %, výška 20 m, Vrbovce Chvojnica, 48º47 59,6 s. š., 17º26 55,9 v. d., 450 m, plocha 400 m 2, E 3 85 %, E 2 1 %, E 1 90 %, Zámčisko, Radimov, 48º44 31,6 s. š., 17º12 42,4 v. d., 303 m, SZ, sklon 3 º, plocha 400 m 2, E 3 75 %, E 2 5 %, E 1 70 %, výška 22 m, Zámčisko, Radimov, 48º44 26,9 s. š., 17º12 55,9 v. d., JJV, sklon 3 º, plocha 400 m 2, E 3 75 %, E 2 10 %, E 1 65 %, výška E 3 20 m, Zámčisko, Radimov, 48º44 55,9 s. š., 17º13 38,8 v. d., J, sklon 5 º, plocha 400 m 2, E 3 80 %, E 2 5 %, E 1 85 %, výška 22 m, Chropov, Z, sklon 1 º, plocha 400 m 2, E 3 75 %, E 2 0 %, E 1 75 %, výška E 3 17 m, Zlatnícka dolina, 48º50 5,6 s. š., 17º19 38,3 v. d., 324 m, V, sklon 10 º, plocha 400 m 2, E 3 65 %, E 2 0 %, E 1 70 %, Osada Havran, 48º45 41,6 s. š., 17º23 9,5 v. d., 495 m, plocha 400 m 2, E 3 70 %, E 2 3 %, E 1 95 %, Zlatnícka dolina, 48º49 1,6 s. š., 17º18 20,3 v. d., plocha 300 m 2, E 3 75 %, E 2 0 %, E 1 85 %, Zlatnícka dolina, 48º49 16,9 s. š., 17º18 11,3 v. d., Z, sklon 4 º, plocha 400 m 2, E 3 80 %, E 2 0 %, E 1 90 %, výška 20 m, Carici pilosae-carpinetum melicetosum uniflorae 20. Sobotište, Zelenkov Mlyn, 48º45 44,3 s. š., 17º24 39,3 v. d., 340 m, SZ, sklon 8 º, plocha 400 m 2, E 3 80 %, E 2 2 %, E 1 90 %, Častkov, 48º44 50,2 s. š., 17º22 31,1 v. d., JZ, sklon 3 º, plocha 400 m 2, E 3 65 %, E 2 3 %, E 1 95 %, Vrbovce, U Sabotú, 48º49 23,7 s. š., 17º30 6,6 v. d., 379 m, JZ, sklon 3 º, plocha 400 m 2, E 3 65 %, E 2 3 %, E 1 90 %, výška 16 m, Vrbovce, u Sabotú, 48º49 54,7 s. š., 17º29 29,1 v. d., 498 m, JZ, sklon 4 º, plocha 400 m 2, E 3 70 %, E 2 2 %, E 1 90 %, výška E 3 20 m, Zlatnícka dolina, 48º49 6,6 s. š., 17º18 21,6 v. d., 330 m, 400 m 2, E 3 70 %, E 2 0 %, E 1 80 %, výška E 3 20 m, Zlatnícka dolina, 48º48 46,2 s. š., 17º21 41,6 v. d., 552 m, S, sklon 3 º, plocha 300 m 2, E 3 70 %, E 2 3 %, E 1 90 %, výška E 3 22 m, Zlatnícka dolina, 48º50 29,7 s. š., 17º19 3,5 v. d., SZ, sklon 2 º, plocha 300 m 2, E 3 60 %, E 2 5 %, E 1 90 %, výška E 3 20 m,

16 J. Kollár et al.: Fytocenologická charakteristika lesnej 27. Mokrý háj, 48º47 52,7 s. š., 17º16 23,6 v. d., JZ, 5 º, plocha 400 m 2, E 3 70 %, E 2 5 %, E 1 65 %, výška E 3 18 m, Mokrý háj, 48º47 52,7 s. š., 17º16 23,6 v. d., JZ, sklon 5 º, plocha 400 m 2, E 3 70 %, E 2 5 %, E 1 65 %, výška E 3 18 m, Zámčisko, Unín, vysielač, 48º43 43, 2 s. š., 17º14 54, 8 v. d., JV, sklon 3 º, plocha 400 m 2, E 3 75 %, E 2 2 %, E 1 70 %, výška E 3 22 m, Zámčisko, Unín, 48º43 27,6 s. š., 17º14 13,4 v. d., plocha 400 m 2, E 3 70 %, E 2 10 %, E 1 75 %, výška E 3 15 m, Vrbovce, 48º45 56,1 s. š., 17º26 52,3 v. d., 558 m, JVV, sklon 4 º, plocha 300 m 2, E 3 80 %, E 2 0 %, E 1 85 %, výška E 3 24 m, Zámčisko, Radimov, 48º44 21,3 s. š., 17º15 57,8 v. d., S, sklon 8 º, plocha 400 m 2, E 3 75 %, E 2 0 %, E 1 65 %, výška E 3 25 m, Carici pilosae-fagetum 33. Vrbovce, 48º47 24,8 s. š., 17º28 44,3 v. d., 433 m, SZ, sklon 20 º, plocha 400 m 2, E 3 70 %, E 2 0 %, E 1 50 %, výška E 3 20 m, Chvojnica, 48º48 54 s. š., 17º25 07,8 v. d., plocha 400 m 2, E 3 85 %, E 2 0 %, E 1 95 %, výška E 3 28 m, Chropov, 48º48 38 s. š., 17º23 47,2 v. d., Z, sklon 2 º, plocha 400 m 2, E 3 75 %, E 2 0 %, E 1 60 %, výška E 3 25 m, Chropov, 48º48 05,7 s. š., 17º22 57,2 v. d., 466 m, Z, skon 20 º, plocha 300 m 2, E 3 75 %, E 2 0 %, E 1 80 %, výška E 3 25 m, Vrbovce, 48º48 30,2 s. š., 17º31 37,6 v. d., J, sklon 20 º, plocha 400 m 2, E 3 70 %, E 2 0 %, E 1 60 %, Vrbovce, 48º45 50,2 s. š., 17º28 44,3 v. d., 370 m, plocha 400 m 2, E 3 70 %, E 2 0 %, E 1 25 %, Zlatnícka dolina, 48º48 40,8 s. š., 17º21 10 v. d., 565 m, J, sklon 2 º, plocha 400 m 2, E 3 65 %, E 2 0 %, E 1 70 %, výška E 3 25 m, Vrbovce, 48º46 23,8 s. š., 17º28 9 v. d., 494 m, SZ, 20 º, plocha 400 m 2, E 3 80 %, E 2 2 %, E 1 20 %, výška E 3 24 m, Zámčisko, Unín, 48º43 54,2 s. š., 17º14 28,4 v. d., SV, sklon 10 º, plocha 400 m 2, E 3 75 %, E 2 0 %, E 1 40 %, výška E 3 24 m, Asociácia Mercuriali-Fraxinetum (Klika 1942) Husová in Moravec et al Jednotka sa viaže na sutinovitý substrát, pričom predstavuje kontaktné spoločenstvo najmä s bučinami. Ich rozšírenie je preto na území minimálne a väčšinou ide len o malé ostrovčekovité plochy. Zaznamenali sme iba jeden porast ilustrovaný nasledujúcim zápisom, bližšiu charakteristiku preto nepodávame: Pri Vrbovciach pri česko-slovenských hraniciach, 48º47 22,8 s. š., 17º31 7,0 v. d., 470 m, JV, sklon 5 º, zložená plocha, E 3 75 %, E 2 10%, E 1 95%, E 3: Fraxinus excelsior 4, Acer pseudoplatanus +, Fagus sylvatica r, E 2: Acer pseudoplatanus 1, Fraxinus excelsior 1, Crataegus monogyna +, Tilia cordata +, E 1: Mercurialis perennis 4, Brachypodium sylvaticum 1, Fraxinus excelsior 1, Polygonatum multiflorum 1, Acer campestre +, Acer pseudoplatanus +, Allium scorodoprasum +, Anthriscus sylvestris +, Arum alpinum +, Campanula trachelium +, Carex muricata agg. r, Carex sylvatica +, 194

17 Colchicum autumnale +, Galium aparine +, Galium odoratum +, Geranium robertianum +, Geum urbanum +, Poa nemoralis +, Primula elatior +, Pulmonaria officinalis +, Ranunculus auricomus agg. +, Rubus fruticosus agg. +, Sambucus nigra +, Stachys sylvatica +, Viola reichenbachiana +, Ligustrum vulgare r, Platanthera bifolia r, Pyrus communis agg. r, Rosa canina agg. r, Swida sanguinea r, Taraxacum sp. r. Asociácia Chelidonio-Robinietum Jurko 1963 (Tab. 3, zápisy 1 až 5) Agátové porasty sú rozšírené po okrajoch lesných komplexov a tiež ako remízky na ornej pôde, kde plnia najmä protieróznu funkciu (sú tu vysadené zväčša pozdĺž výrazných eróznych útvarov). Stromové poschodie je tvorené predovšetkým agátom. V krovinnom poschodí sa uplatňuje najmä Sambucus nigra. Bylinné poschodie pozostáva z nitrofilných druhov. Fyziognómiu určuje najmä Chelidonium majus. S vysokou stálosťou sa uplatňuje aj Bromus sterilis, Galium aparine, Poa trivialis a Anthriscus sylvestris. V porastoch, ktoré sa nachádzajú na kontakte s prírode blízkymi lesmi, sú primiešané aj druhy typické pre tieto lesy (najmä dubohrabiny). Porasty s vyšším zastúpením Bromus sterilis predstavujú prechod k asociácii Bromo sterilis-robinietum Jurko Takýto typ je charakteristický pre okraje agátin (ekotónový efekt). Podobnú charakteristiku pre agátiny priľahlej Borskej nížiny uvádzajú Šimonovič et al. (2002). Druhy s jedným výskytom Stromové poschodie: Aesculus hippocastanum 4: +; Carpinus betulus 4: +; Cerasus avium 4: +; Fraxinus excelsior 1: +, Krovinné poschodie: Cornus mas 1: +; Fraxinus excelsior 1: +; Ligustrum vulgare 1: +; Robinia pseudoacacia 1: +; Swida sanguinea 1: + Bylinné poschodie: Acer pseudoplatanus 1: +; Aesculus hippocastanum 4: +; Carduus crispus 4: r; Carex muricata agg. 1: +; Cerasus avium 4: +; Clematis vitalba 1: 1; Colchicum autumnale 1: 3; Crataegus monogyna 1: r; Dryopteris filix-mas 5: r; Fraxinus excelsior 1: +; Humulus lupulus 1: +; Lamium maculatum 4: 1; Ligustrum vulgare 1: 1; Lithospermum purpurocaeruleum 1: 1; Ornithogalum umbellatum 1: +; Primula veris 1: 1; Prunus domestica 2: r; Quercus petraea agg. 1: +; Rubus caesius 1: +; Rubus fruticosus agg. 1: +; Stachys sylvatica 1: 1; Swida sanguinea 1: +; Thlaspi arvense 1: r; Veronica chamaedrys 4: +; Viola odorata 4:

18 J. Kollár et al.: Fytocenologická charakteristika lesnej Tab. 3. Fytocenologická tabuľka asociácie Chelidonio-Robinietum. Tab. 3. Phytocoenological table of Chelidonio-Robinietum. Poradové číslo zápisu Stálosť Stromy kry Robinia pseudoacacia (E 3) V Sambucus nigra (E 2) V Sambucus nigra (E 1) V Bylinné poschodie..... Urtica dioica V ňsgalium aparine V Anthriscus sylvestris V Chelidonium majus V Poa trivialis V Brachypodium sylvaticum IV Ficaria bulbifera IV Veronica hederifolia agg IV Bromus sterilis IV Geum urbanum III Carex sylvatica r III Geranium robertianum III Melica uniflora III Arctium sp. r.. r r III Allium scorodoprasum III Lamium purpureum III Stellaria media III Euonymus europaeus +.. r. II Dactylis polygama II Glechoma hederacea agg II Pulmonaria officinalis II Rosa canina agg. r... r II Taraxacum sp. +.. r. II Silene latifolia subsp. alba... r r II Allium vineale II Alopecurus pratensis II Lokality zápisov 1. Častkov, 48º44 25,5 s. š., 17º22 45,3 v. d., J, 7 º, plocha 400 m 2, E 3 75 %, E 2 60 %, E 1 90 %, výška E 3 15 m, Častkov, 48º43 49,2 s. š., 17º22 39,6 v. d., J, 3 º, plocha 300 m 2, E 3 70 %, E 2 10 %, E 1 90 %, výška E3 10 m, Častkov, 48º43 54,2 s. š., 17º22 31,4 v. d., plocha 250 m 2, E 3 70 %, E 2 60 %, E 1 90 %, výška E 3 10 m, Rohov, 48º44 12,3 s. š., 17º20 21,7 v. d., sklon 2 º, plocha 350 m 2, E 3 70 %, E 2 60 %, E 1 85 %, výška E 3 17 m,

19 5. Rohov, 48º44 9,2 s. š., 17º20 28,7 v. d., V, 25 º, plocha 300 m 2, E 3 70 %, E 2 50 %, E 1 75 %, výška 22 m, Poďakovanie Príspevok vznikol s finančnou podporou grantov VEGA 2/0059/11. Literatúra Braun-Blanquet, J Pflanzensoziologie. Grundzüge der Vegetationskunde. Ed. 3. Wien; New York, Springer. Fajmonová, E Lesné spoločenstvá pohoria Javorníky a severnej časti Bielych Karpát.. Kandidátska dizertačná práca, msc., depon. in Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava. Fajmonová, E Príspevok k fytocenológii vápencových bučín stredného Považia. Biológia (Bratislava). 26: Hájek, M., Roleček, J., Valachovič, M., Devánová, K., Hájková, P., Jarolímek, I., Ripka, J., Němec, J., Perný, M. & Soldán, J Lesní vegetace Bošácké doliny v CHKO Biele Karpaty. Bull. Slov. Bot. Spoločn., Suppl. 15/1: Kadlečíková, D Lesné spoločenstvá širšieho okolia Púchova. Bratislava, Diplomová práca, msc., depon. in Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava. Kollár, J., Kubíček, F., Šimonovič, V., Kanka, R. & Balkovič, J Production-ecological analysis of the broad-leaved forest ecosystem herb layer biomass in the Žalostínska vrchovina upland and Zámčisko (western Slovakia). Ekológia (Bratislava). 29/2: Marhold, K. (ed.), Goliašová, K., Hegedüšová, Z. et al Papraďorasty a semenné rastliny. In Marhold, K., Hindák, F. (eds). Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Veda, Bratislava. p Mazúr, E. & Lukniš, M Geomorfologické jednotky (1: ). In Atlas SSR. Veda, Bratislava. p Mapa 1: Michalko, J Hacquetio-Carpinetum betuli ass. nova na západnom Slovensku. Biológia (Bratislava). 38: Moravec, J. (ed.) Přehled vegetace České republiky. Svazek II. Hygrofilní, mezofilní a xerofilní opadavé lesy. Academia, Praha. Perný, M Vegetácia Chocholanskej, Melčickej a Kochanovskej doliny v Bielych Karpatoch. Bull. Slov. Bot. Spoločn., 29, Suppl. 15/1: Sillinger, P Bílé Karpaty. Nástin geobotanických poměru se zvláštním zřetelem ke společenstvům rostlinným. Rozpr. Král. Čs. Spol. Nauk, cl. math.-natur. ser. 8: Šimonovič, V., Šomšák, L., Kollár, R., Kanka, R. & Nikodémová Z Charakteristika spoločenstiev s agátom bielym na Borskej nížine. Phytopedon (Bratislava), Suppl. 1: , CD. Špalková, J Zmeny lesných spoločenstiev Javorníkov a severnej časti Bielych Karpát v období rokov Diplomová Práca, msc., depon. in Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava. došlo prijaté