Microsoft Word - maja.doc

Prepis

1 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- Vyhotoviteľ: Kraj: Geopartner s.r.o. Košická č Bratislava IČO: Nitriansky Kat. územie: Pozba Okres: Názov výsledného operátu: 1.d) Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia Nové Zámky Názov úlohy: Projekt pozemkových úprav v kat. území Pozba Začiatok prác: Obec: Jún 2005 Pozba Určené pre: ObPÚ Nové Zámky Koniec prác: Máj 2008 Overenie podľa vyhlášky MP SR č. 155/1992 Zb. Dňa: Meno: Výstupnú kontrolu vykonal Ing. D.Halčín Autorizačne overil Dňa: Meno: Ing. D.Halčín Náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom Úradne overil Meno: Dňa: Meno: Úradne overené podľa 9 zákona NR SR č.215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 0

2 OBSAH 0 Úvod 4 1 Popis prírodných pomerov Klimatické pomery Reliéf Geomorfologické a geologické pomery Hydrologické a hydrogeologické pomery Pôdne pomery Stav pôdneho fondu podľa aktualizovaných BPEJ Produkčné a ekonomické hodnotenie poľnohospodárskej pôdy Biota vegetácia a živočíšstvo Rastlinstvo Živočíšstvo Biotopy Súčasná krajinná štruktúra 46 2 Súčasný stav verejných a spoločných zariadení a opatrení Komunikačné opatrenia a súvisiace stavby Železničná sieť Sieť štátnych ciest Sieť miestnych komunikácií 62 Spoločné zariadenia a opatrenia Sieť poľných ciest Vodohospodárske a hydromelioračné pomery Protierózne opatrenia na ochranu pôdy pred vodnou a veternou eróziou a svahovými Deformáciami Erózne ohrozenie náchylnosť územia na vodnú eróziu Erózne ohrozenie náchylnosť územia na veternú eróziu Svahové deformácie 2.4 Priestorová a funkčná optimalizácia rozmiestnenia druhov pozemkov v krajine Poľnohospodárska pôda Lesná pôda Opatrenia k ochrane a tvorbe životného prostredia a zvýšeniu ekologickej stability územia Osobitne chránené časti prírody a krajiny a časti prírody pripravované na ochranu Priemet Generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky a regionálneho územného systému ekologickej stability 122 Verejné zariadenia a opatrenia 2.6 Ostatné nepoľnohospodárske zariadenia a opatrenia Bývanie a vybavenosť obce Výrobné aktivity Technická infraštruktúra a odpadové hospodárstvo Zariadenia na agroturistiku, cestovný ruch a rekreáciu Ostatné zariadenia a opatrenia 125 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 1

3 3 Návrh spločných a verejných zariadení a opatrení 127 Spoločné zariadenia a opatrenia 3.1 Návrh cestnej siete popis navrhovanej poľnohospodárskej cestnej siete Vodohospodárske a hydrologické návrhy Vodné hospodárstvo správa a údržba vodných tokov Protierózne a pôdoochranné návrhy Návrh poľnohospodárskeho využívania územia Rozhraničenie poľnohospodárskej a lesnej pôdy Návrhy na zlepšenie ekologickej stability a kvality životného prostredia 148 Verejné zariadenia a opatrenia 3.6 Návrh nepoľnohospodárskeho využívania územia Bývanie a vybavenosť obce Výrobné aktivity Technická infraštruktúra Zariadenia na agroturistiku, cestovný ruch a rekreáciu Stav užívacích a vlastníckych pomerov Užívacie pomery Vlastnícke pomery Zhodnotenie vplyvu navrhnutých opatrení na poľnohospodárske, lesné využívanie a ekologickú stabilitu územia Komunikačné opatrenia Vodohospodárske opatrenia Protierózne a pôdoochranné opatrenia Ekologické opatrenia Celková bilancia dopadu navrhnutých opatrení a zariadení na ekologickú stabilitu územia Bilancia plôch určených na pokrytie potrieb pre verejné a spoločné zariadenia a opatrenia Bilancia výmer druhov pozemkov v obvode PPÚ Bilancia výmer určených pre spoločné zariadenia a opatrenia Bilancia výmer určených pre pozemky na ktorých sú stavby vo vlastníctve štátu alebo obce alebo VÚC a verejné zariadenia a opatrenia Návrh výmer pre vlastníkov Plán všeobecných zásad funkčného usporiadania územia Použitá literatúra 183 Účelové mapy Plán všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav v mierke 1:5 000 na podklade účelovej mapy polohopisu a výškopisu -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 2

4 Autorizačné overenie Zoznam účelových máp 1a Mapa areálov aktualizovaných BPEJ 1b Hlavná pôdna jednotka 1c Typologicko-produkčné kategórie poľnohospodárskej pôdy 1d Ochrana najkvalitnejších pôd pred záberom na nepoľnohospodárske účely 2 Súčasná krajinná štruktúra 3 Dopravné pomery-súčasný stav 4 Vodohospodárske pomery-súčasný stav 5a Reálna intenzita vodnej erózie 5b Potenciálna intenzita vodnej erózie 5c Stupeň eróznej ohrozenosti pôdy (SEOP) 6 Technické prekážky 7a Stanovenie limitov pestovania plodín-jačmeň jarný 7b Stanovenie limitov pestovania plodín-kukurica siata 7c Stanovenie limitov pestovania plodín-kukurica zrno 7d Stanovenie limitov pestovania plodín-pšenica ozimná 7e Stanovenie limitov pestovania plodín-repa 7f Stanovenie limitov pestovania plodín-zemiaky 8 Návrh plánu všeobecných zásad funkčného usporiadania územia -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 3

5 TECHNICKÁ SPRÁVA Názov etapy: 1.d) Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia Číslo zmluvy o dielo: 1068/04 Objednávateľ: Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Dobrovičova 12, Bratislava Zhotoviteľ: Geopartner s.r.o., Košická 37, Bratislava Katastrálne územie: Pozba Obec: Pozba Okres: Nové Zámky Kraj: Nitriansky Zahájenie prác: 04/05 Ukončenie prác: 05/08 Súradnicový systém: S-JTSK Výškový systém: Bpv 0 ÚVOD Návrh všeobecných zásad funkčného usporiadania územia predstavuje dôležitý komplexný nástroj, ktorý má vytvoriť podmienky pre splnenie cieľov pozemkových úprav, stanovených zákonom č.330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, v znení neskorších predpisov. Dokumentácia všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode projektu pozemkových úprav Pozba tvorí podklad pre ďalšie etapy projektu najmä zásady pre umiestnenie nových pozemkov a plán verejných a spoločných zariadení a opatrení. Hlavným cieľom návrhu všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v k.ú. Pozba je návrh opatrení: slúžiacich ku sprístupneniu pozemkov, teda ciest a objektov na nich, pre spomalenie, alebo potlačenie degradačných prejavov na poľnohospodárskej pôde, t.j. zachovanie a podpora prirodzenej produkčnej schopnosti pôd, k tvorbe životného prostredia, zveľadení krajiny a zvýšení jej ekologickej stability, na zachovanie a tvorbu krajinného rázu, estetických hodnôt, jedinečnosti a mnohotvárnosti krajiny. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 4

6 Pre spracovanie všeobecných zásad funkčného usporiadania územia boli použité nasledovné hlavné podklady: výsledky účelového mapovania polohopisu v obvode projektu pozemkových úprav, výsledky účelového mapovania výškopisu v obvode projektu pozemkových úprav, ortofotomapa katastrálneho územia, výsledky aktualizácie máp BPEJ a hodnotová mapa, údaje registra pôvodného stavu, digitálny model terénu spracovaný pre potreby projektu pozemkových úprav, iné odborné podklady o území. Katastrálne územie Pozba sa nachádza podľa územno-správneho členenia v Nitrianskom kraji, v severozápadnej časti okresu Nové Zámky. Výmera katastrálneho územia je 940,98 ha. Výmera obvodu projektu pozemkových úprav je 888,82 ha. Geomorfologicky patrí k.ú. Pozba do oblasti Podunajská nížina, orografického celku Podunajská pahorkatina, oddielu Hronská pahorkatina a pododdielu Bešianska pahorkatina. Katastrálne územie Pozba susedí celkom s piatimi katastrálnymi územiami a to: na východe s k.ú. Bardoňovo, na juhu s k.ú. Dedinka časť Hurbanovce, na juhozápade s k.ú. Veľké Lovce a k.ú. Belek a v severozápadnej časti s k.ú. Trávnica. Obec Pozba má 575 obyvateľov. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 5

7 1 POPIS PRÍRODNÝCH POMEROV V nasledovných kapitolách uvádzame stručný popis prírodných pomerov katastrálneho územia Pozba, ktorý je podrobne spracovaný v rámci etapy 1.c) Návrh miestneho územného systému ekologickej stability územia pre účely projektu pozemkových úprav v k.ú. Pozba (, máj 2007). 1.1 KLIMATICKÉ POMERY Riešené územie sa nachádza v teplej klimatickej oblasti, podoblasti suchej, okrsku teplom a suchom, s miernou zimou a dlhším slnečným svitom. Charakterizujú ho: počet teplých dní s maximálnou teplotou 25 ºC a viac ročne: 50 a viac teplota v januári: nad -3 ºC trvanie slnečného svitu vo vegetačnom období: nad hodín Podľa klimatickogeografických typov patrí územie do typu nížinnej klímy, s miernou inverziou teplôt, suchej až mierne suchej, subtypu teplého: suma teplôt nad 10 ºC: teplota v januári: -1 až -4 ºC teplota v júli: 20,5 až 19,5 ºC ročná amplitúda priemerných mesačných teplôt vzduchu: 22 až 24 ºC ročné zrážky: 530 až 560 mm Priemerné mesačné úhrny zrážok (mm), Šurany ( ) rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII priemer zima 20,2 leto 83,6 576,4 Priemerné mesačné úhrny zrážok (mm), Podhájska ( ) rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII ,4 11,9 9,2 45,3 78,8 57,4 88,8 14,6 38,1 31,1 104,3 18,9 515, ,2 0 7,1 61,8 35,1 50,3 77,1 34,6 132,4 85,3 35,0 18,0 546, ,1 43,1 24,7 35,4 42,7 175,8 113,0 54,6 5,3 34,8 60,7 61,9 661, ,8 24,3 78,7 31,6 13,4 6,9 73,5 11,8 33,8 16,8 78,7 43,6 438,9 priemer zima 19,8 leto 88,1 545,2 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 6

8 Priemerné mesačné úhrny zrážok (mm), Beša ( ) rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII priemer zima 22,6 leto 97,8 580,4 Priemerná mesačná teplota vzduchu ( C), Podhájska ( ) rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII priemer ,6-3,2 1,8 11,2 16,7 19,3 18,4 19,3 12,0 10,3 7,3-2,5 9, ,7 1,5 4,2 7,7 16,4 19,3 19,2 20,8 15,0 7,1 5,3 2,2 9, ,0 4,0 3,8 12,1 15,4 20,2 21,1 20,5 15,1 11,0 1,9-2,5 10, ,3 0,2 7,0 11,9 16,1 18,7 21,3 19,3 18,2 9,7 3,6-0,4 10, ,8 2,6 5,3 14,4 17,8 21,1 19,4 22,0 15,2 13,4 8,3 2,0 11,6 priemer zima 1,3 leto 19,9 10,2 Priemerná rýchlosť vetra (m.s -1 ), Podhájska ( ) rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII priemer ,5 1,8 1,8 1,5 1,7 1,4 1,0 1,1 1,8 1,4 1,8 1,2 1, ,9 1,5 1,2 2,4 2,2 1,4 1,5 1,4 1,3 1,3 1,9 1,9 1, ,8 1,6 2,7 2,9 2,0 2,2 2,4 1,9 2,1 2,4 1,8 1,9 2, ,3 2,1 2,9 2,3 2,6 3,5 2,8 2,1 3,1 3,6 3,1 2,6 2, ,0 3,1 4,2 4,6 2,9 3,0 3,5 2,6 3,0 3,1 4,6 2,6 3,4 Smery prúdenia vzduchu (počet výskytov v roku), Podhájska ( ) rok S SV V JV J JZ Z SZ bezvetrie priemer Tento projekt je spolufinancovaný ES- 7

9 1.2 RELIÉF Záujmové územie sa nachádza v juhovýchodnej časti nitrianskeho kraja a tvorí súčasť okresu Nové Zámky (kód okresu 404). Obec Pozba [IČZÚJ ] je tvorená katastrálnym územím s totožným názvom [IČÚTJ ]. Z hľadiska geomorfologického členenia Slovenska ide o súčasť oblasti Podunajská nížina, celok Podunajská pahorkatina, podcelok Hronská pahorkatina, časť Bešianska pahorkatina. Podľa regionálne-geologického členenia Západných Karpát ide o súčasť vnútrohorských paniev a kotlín - podunajská panva, trnavsko-dubnícka panva, komjatická priehlbina. Povrch terénu je mierne členitý, reliéf je prevažne polygénny, akumulačno-erózny, typický pre nížinné pahorkatiny až plošiny, v miernych eróznych údoliach akumulačný. Prirodzené morfoštruktúrne tvary terénu sú determinované predovšetkým eróziou a následnou akumuláciou deluviálnych sedimentov, povrchy polygénnych sedimentárnych slabo spevnených štruktúr s malým uplatnením litoskulptúrnych tvarov. Hydrologicky patrí územie do čiastkového povodia Nitry, pričom je odvodňované Žitavou a jej ľavostrannými prítokmi, najmä potokom Liska. Nadmorská výšky územia sa pohybuje okolo 160 až 200 m n. m. V zmysle klimatologickej klasifikácie patrí územie do teplej oblasti, okrsku teplého, mierne suchého, s miernou zimou, s priemernou ročnou teplotou vzduchu 9.6 C a ročným úhrnom zrážok 559 mm. Nasledovné obrázky vyjadrujú základné morfologické ukazovatele reliéfu: - absolútne výšky reliéfu: -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 8

10 - sklon reliéfu: - horizontálna krivosť reliéfu: -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 9

11 - vertikálna krivosť reliéfu - dĺžka svahov -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 10

12 - expozícia reliéfu 1.3 GEOMERFOLOGICKÉ A GEOLOGICKÉ POMERY Geomorfologicky patrí riešené územie do oblasti Podunajská nížina, orografického celku Podunajská pahorkatina, oddielu Hronská pahorkatina a pododdielu Bešianska pahorkatina. Reliéf Hronskej pahorkatiny je charakterizovaný širokými, plochými chrbtami, ktorých povrch je mierne zaoblený, miestami až plochý. Na svahoch sú časté úvaliny, výmole, úvozy a pod. Doliny majú úvalinovitý charakter. Katastrálne územie obce Pozba a jej užšie okolie z hľadiska regionálnej geológie patrí do severovýchodnej časti Podunajskej nížiny. Na geologickej stavbe sa podieľajú hlavne terciérne molasové sedimenty, ktoré v priestorovej rajonizácii odpovedajú zadnej molase a sedimenty kvartéru. V časovom členení sú to sedimenty hlavnej (báden sarmat) a neskorej molasy (panón, pont, dák). Sedimenty zodpovedajú typicky panvovým fáciám, ktoré sedimentovali v kľudných podmienkach. Prevažujú ílovité vývoje. Sedimenty pontu sú rozšírené na celom území, v oblasti Bardoňova a Hurbanoviec vystupujú na povrch. Jedná sa o svetlozelené vápnité íly, ktoré sa striedajú s polohami strednozrnných vápnitých pieskov. Hrúbka týchto sedimentov v oblasti Šurany Pozba Bardoňovo je cca m. Vrstvy dáku sa nachádzajú v záujmovom území pod kvartérom resp. vystupujú na povrch a sú pestro vyvinuté. Sú reprezentované hlavne zelenosivými a hrdzavožltými ílmi, v ktorých sa nachádzajú čiastočné polohy strednozrnných sivých vápnitých pieskov hrúbky maximálne m. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 11

13 Hrúbka sedimentov dáku je veľmi premenlivá. V katastrálnom území obce Pozba sa nachádzajú prevažne ílovité sedimenty dáku, charakteristické je monotónne striedanie sivozelených a zelených ílov, piesčitých ílov a aleuritov. Sedimenty kvartéru pokrývajú podstatnú časť skúmaného územia. Reprezentované sú eolickými sprašami a polygenetickými eolicko-deluviálnymi sprašovými hlinami. Litologicky sú zastúpené ílmi, hlinami a piesčitými ílmi žltohnedej a hnedej farby s premenlivým obsahom vápnitých konkrécií. Genéza kvartérnych sedimentov je úzko spojená s exogénnymi procesmi zvetrávania, svahovej modelácie a soliflukcie, ktorej výsledkom je súčasný reliéf pahorkatinného typu. V dôsledku klimatických zmien, ktoré sú základným kritériom pre členenie kvartéru, dochádzalo často k litofaciálnym zmenám kvartérnych sedimentov. Hlavným tektonickým prvkom skúmanej oblasti je hrásť približne SV JZ smeru, ktorá sa rozprestiera v priestore Radava Veľké Lovce Podhájska Pozba. 1.4 HYDROLOGICKÉ A HYDROGEOLOGICKÉ POMERY Riešené územia patrí do povodia Nitry, hlavným tokom, ktorý ho odvodňuje je potok Liska, ktorý tečie od východu na západ približne stredom k. ú. Pozba a rozdeľuje ho na morfologicky odlišné časti - severnú s menšou členitosťou, zarovnanejšiu a južnú členitejšiu, s výraznejšou sklonitosťou. V riešenom území potok Liska priberá jeden pravostranný a dva ľavostranné prítoky. Prítoky sú bezmenné a pre účely tohto materiálu sme ľavostranné prítoky pomenovali podľa ich pramenných oblastí. Potok z Veľkého hája pramení na severných svahoch lesného komplexu Veľký háj a takmer celý je upravený, s vyrovnaným a prehĺbeným korytom. Jeho horný tok tvoria dva prakticky rovnocenné potoky, ktoré sa pod miestnou časťou Záblatie zlievajú. Oba potôčiky majú dĺžku približne po 500 m, východnejší má dlhší sprievodný porast v pramennej oblasti, potok od sútoku má dĺžku cca 1 km. Pri futbalovom ihrisku sa vlieva do potoka Liska. Potok Studnička pramení v pútnickom mieste Mariánska studnička a jeho koryto bolo pravdepodobne vytvorené pred cca päťdesiatimi rokmi v súvislosti s odvodňovaním pozemkov v časti Baročovo. Jeho koryto je priame, s výrazne geometrickým profilom, so spevnenými strmými brehmi. Má dĺžku cca 1,1 km, do potoka Liska sa vlieva na najjužnejšom okraji obce. Pravostranný bezmenný prítok potoka Liska má dĺžku len cca 300 m a ako jediný tok odvádza vodu zo severnej časti k. ú. Pozba. Na povrchu sa objavuje vo východnej časti k. ú. pod železničnou traťou a tečie prakticky kolmo na potok Liska. Hydrogeologické pomery územia sú podmienené geologickou stavbou, morfológiou a klimatickými pomermi. Riešené územie je súčasťou rajónu N 058 Neogén Hronskej pahorkatiny, ktorý je hydrogeologicky málo významný. Neogénne sedimenty majú slabé zvodnenie. V katastrálnom území Pozby sa dajú vyčleniť dva typy podzemných vôd podľa geologických útvarov. V neogénnom komplexe sedimentov sa podzemné vody akumulujú v priepustnejších polohách nesúdržných zemín vo väčších hĺbkach, hladina podzemnej vody je napätá. Kvartérna podzemná voda prúdi v priepustnejších kvartérnych sedimentoch, hrúbka zvodnenej vrstvy je ohraničená výskytom nepriepustných neogénnych ílových hornín. Prvý horizont podzemnej vody sa nachádza v hĺbkach od 2,25 m do 7,05 i viac, hladina podzemnej vody je mierne napätá. Pre geomorfologický vývoj pahorkatín je tiež charakteristický výskyt sezónnych podpovrchových zostupujúcich vôd v obdobiach zvýšenej zrážkovej činnosti. Z hľadiska hydrogeochemického posúdenia sa jedná o vody hydrogénuhličitanové, síranovo-vápenaté, slabo -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 12

14 zásaditej reakcie, s nízkou koncentráciou agresívnych zložiek horčíka a amoniaku. Obsah agresívnych síranov je pod hranicou slabo agresívneho prostredia a obsah agresívneho CO 2 je nulový. Podľa prechodnej tvrdosti ide o vody mimoriadne tvrdé. - mikropovodia záujmového územia: 1.5 PÔDNE POMERY Pôda a jej vlastnosti patria k základným a najdôležitejším faktorom, ktoré ovplyvňujú organizáciu územia. Charakteristika pôdnych pomerov bola vykonaná na základe zastúpenia bonitovaných pôdnoekologických jednotiek (BPEJ) na poľnohospodárskej pôde v katastrálnom území Pozba Stav pôdneho fondu podľa aktualizovaných BPEJ V k. ú. Pozba patria poľnohospodárske pôdy do nasledujúcich bonitovaných pôdnoekologických jednotiek: fluvizem glejová, stredne ťažká (hlinitá), lokálne ľahká fluvizem glejová, ťažká (ílovitohlinitá) černozem typická a černozem hnedozemná na spraši, stredne ťažká (hlinitá) -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 13

15 černozem typická a černozem hnedozemná na spraši, stredne ťažká (hlinitá) hnedozem typická na spraši, stredne ťažká (hlinitá) hnedozem typická na spraši, stredne ťažká (hlinitá) hnedozem typická na spraši, stredne ťažká (hlinitá) hnedozem typická na spraši, stredne ťažká (hlinitá) hnedozem typická až hnedozem luvizemná na sprašových hlinách, stredne ťažká (hlinitá) hnedozem typická až hnedozem luvizemná na sprašových hlinách, stredne ťažká (hlinitá) hnedozem typická až hnedozem luvizemná na sprašových hlinách, stredne ťažká (hlinitá) hnedozem typická až hnedozem luvizemná na sprašových hlinách, stredne ťažká (hlinitá) hnedozeme (typ) na sprašových hlinách, ťažké hnedozeme (typ) na sprašových hlinách, ťažké hnedozeme (typ) na sprašových hlinách, ťažké hnedozeme (typ) na sprašových hlinách, ťažké regozem a hnedozem erodovaná na sprašiach, stredne ťažká regozem a hnedozem erodovaná na sprašiach, stredne ťažká regozem a hnedozem erodovaná na sprašiach, stredne ťažká regozem a hnedozem erodovaná na sprašiach, stredne ťažká hnedozem pseudoglejová, na sprašových a polygénnych hlinách, stredne ťažká (hlinitá) hnedozem pseudoglejová, na sprašových a polygénnych hlinách, stredne ťažká (hlinitá) hnedozem pseudoglejová, na sprašových a polygénnych hlinách, ťažká (ílovitohlinitá) hnedozem pseudoglejová, na sprašových a polygénnych hlinách, ťažká (ílovitohlinitá) hnedozem pseudoglejová, na sprašových a polygénnych hlinách, ťažká (ílovitohlinitá) Charakteristika hlavných pôdnych jednotiek Fluvizeme sú pôdnym typom vyskytujúcim sa len na nivách vodných tokov, ktoré sú alebo donedávna boli ovplyvňované záplavami a výrazným kolísaním hladiny podzemnej vody. Majú svetlý humusový horizont. V riešenom území sa vyskytujú len glejové subtypy, s vysokou hladinou podzemnej vody a s glejovým horizontom pod humusovým horizontom. Černozeme sú pôdnym typom s tmavým humusovým horizontom vyskytujúce sa na sprašiach, na starších nivných sedimentoch, kde už veľmi dlhú dobu nedochádzalo k záplavám a v niektorých územiach aj na sprašových hlinách. V riešenom území sa vyskytujú v subtypoch typické a hnedozemné s hnedým B horizontom pod humusovým horizontom. Regozeme sú pôdy s veľmi tenkým, svetlým humusovým horizontom, ktorý sa vytvoril na viatych pieskoch, íloch, slieňoch alebo sprašiach. Veľmi často sú na miestach, kde boli eróziou úplne odstránené pôvodné pôdy. Hnedozeme sú pôdy na sprašiach alebo sprašových hlinách s tenkým, svetlým humusovým horizontom a výrazným B horizontom zvetrávania alebo premiestnenia ílu. V riešenom území sa vyskytujú všetky ich subtypy: typické, luvizemné s výraznejším nahromadením ílu v B horizonte, pseudoglejové so sezónnym povrchovým prevlhčením a erodované, u ktorých sa humusový horizont vytvoril z B horizontu. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 14

16 Prehľad pôd v k. ú. Pozba Kód Pôdny typ Pôdny druh fluvizem glejová stredne ťažký, lokálne ľahký fluvizem glejová ťažký černozem typická stredne ťažký a černozem hnedozemná hnedozem typická stredne ťažký hnedozem typická stredne ťažký až hnedozem luvizemná hnedozeme (typ) ťažký na sprašových hlinách, ťažké regozem a stredne ťažký hnedozem erodovaná hnedozem pseudoglejová stredne ťažký hnedozem pseudoglejová ťažký Základné charakteristiky pôd riešeného územia vychádzajú zo štruktúry kódu bonitovanej pôdnoekologickej jednotky: XX XX X X X 7 - miestny úplný kód BPEJ - kód klimatického regiónu kód hlavnej pôdnej jednotky kód svahovitosti a expozície kód skeletovitosti a hĺbky pôdy kód zrnitosti 1-5 XXXX - kód hlavnej pôdno-klimatickej jednotky -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 15

17 BPEJ Číselník vlastností BPEJ T HPJ S+E K+H Z S=0,1 E=0 K=0 H= S=0,1 E=0 K=0 H= S=0,1 E=0 K=0 H= S=2 E=1,2 K=0 H= S=0,1 E=0 K=0 H= S=2 E=1,2 K=0 H= S=2 E=3 K=0 H= S=3 E=3 K=0 H= S=2 E=1,2 K=0 H= S=2 E=3 K=0 H= S=3 E=1,2 K=0 H= S=3 E=3 K=0 H= S=2 E=1,2 K=0 H= S=2 E=3 K=0 H= S=3 E=1,2 K=0 H= S=3 E=3 K=0 H= Tento projekt je spolufinancovaný ES- 16

18 S=0,1 E=0 K=0 H= S=2 E=1,2 K=0 H= S=3 E=1,2 K=0 H= S=3 E=3 K=0 H= S=2 E=3 K=0 H= S=0,1 E=0 K=0 H= S=2 E=1,2 K=0 H= S=2 E=3 K=0 H= S=3 E=3 K=0 H= klimatický región T Celé katastrálne územie Pozba patrí do klimatického regiónu 01 teplý, veľmi suchý nížinný. Jeho bližšia charakteristika je: Charakteristika klim. regiónu 01 teplý, veľmi suchý nížinný Suma priemerných denných teplôt nad 10 C ( C) Dĺžka obdobia s teplotou vzduchu nad 5 C v dňoch Klimatický ukazovateľ zavlaženia k VI-VIII v mm Priemerná teplota vzduchu v januári ( C) Priemerná teplota vzduchu za veget. obdobie IV-IX ( C) Klimatický región Výmera Zastúpenie (T) v ha v % , Tento projekt je spolufinancovaný ES- 17

19 - hlavná pôdna jednotka HPJ V riešenom katastrálnom území Pozba sa nachádza 9 hlavných pôdnych jednotiek určených na základe analýzy BPEJ, bližšie popísaných v tabuľke: Kód HPJ Charakteristika 11 FMG - fluvizeme glejové, stredne ťažké (lokálne ľahké) 12 FMG - fluvizeme glejové, ťažké 39 ČMm, ČMh - černozeme typické a černozeme hnedozemné na sprašiach, stredne ťažké 44 HMm - hnedozeme typické, na sprašiach, stredne ťažké 45 HMm, HMl - hnedozeme typické až hnedozeme luvizemné na sprašových hlinách, stredne ťažké, ľahké 46 HM - hnedozeme (typ) na sprašových hlinách, ťažké 47 RM, HMe - regozeme a hnedozeme erodované na sprašiach -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 18

20 50 HMg - hnedozeme pseudoglejové na sprašových a polygénnych hlinách, stredne ťažké 51 HMg - hnedozeme pseudoglejové na sprašových a polygénnych hlinách, ťažké Hlavná pôdna jednotka Výmera Zastúpenie (HPJ) v ha v % 11 17,66 2, ,54 4, ,13 24, ,59 20, ,25 7, ,36 10, ,39 13, ,26 3, ,29 14,26 822, Tento projekt je spolufinancovaný ES- 19

21 - svahovitosť - S Severná časť katastrálneho územia je prevažne rovina bez prejavu plošnej vodnej erózie a rovina s možnosťou prejavu plošnej vodnej erózie, južná časť územia má svahovitosť od 3-12 čo zodpovedá miernemu a strednému svahu. Kód Charakteristika Svahovitosť 0 rovina bez prejavu plošnej vodnej erózie rovina s možnosťou prejavu plošnej vodnej erózie mierny svah stredný svah výrazný svah príkry svah zráz nad 25 Svahovitosť Výmera Zastúpenie (S) v ha v % 0,1 290,98 35, ,51 30, ,98 34,28 822, Tento projekt je spolufinancovaný ES- 20

22 - expozícia - E Z hľadiska expozície je severná časť katastrálneho územia prevažne rovina a plochy s južnou expozíciou. Na južnej časti územia prevažuje východná a západná expozícia a severná expozícia. Kód 0 rovina Charakteristika 1 južná expozícia 2 východná a západná expozícia 3 severná expozícia Expozícia Výmera Zastúpenie (E) v ha v % 0 290,98 35,38 1,2 269,57 32, ,92 31,84 822, Tento projekt je spolufinancovaný ES- 21

23 - skeletovitosť - K Celú plochu katastrálneho územia zaberajú pôdy bez skeletu. Kód Kategória Charakteristika 0 pody bez skeletu obsah skeletu do hĺbky 0.6 m pod 10%, hlboké pôdy 1 slabo skeletovité pôdy 2 stredne skeletovité pôdy 3 silne skeletovité pôdy obsah skeletu v povrchovom horizonte 5 25%, v podpovrchovom horizonte 10-25% obsah skeletu v povrchovom horizonte 25 50%, v podpovrchovom horizonte 25-50% obsah skeletu v povrchovom horizonte 25 50%, v podpovrchovom horizonte nad 50%. V prípade so striedaním stredne až silne skeletnatých pôd aj 25 50% Skeletovitosť Výmera Zastúpenie (K) v ha v % 0 822, Tento projekt je spolufinancovaný ES- 22

24 - hĺbka pôdy - H Celú plochu katastrálneho územia zaberajú hlboké pôdy. Kód Kategória Charakteristika 0 hlboké pôdy 60 cm a viac 1 stredne hlboké pôdy cm 2 plytké pôdy do 30 cm Hĺbka pôdy Výmera Zastúpenie (H) v ha v % 0 822, Tento projekt je spolufinancovaný ES- 23

25 - zrnitosť - Z V katastrálnom území majú zastúpenie stredne ťažké pôdy a ťažké pôdy. Kód Kategória Obsah častíc I. kategórie 1 ľahké pôdy (piesočnaté a hlinitopiesočnaté) 0-10% 2 stredne ťažké pôdy ( hlinité) 30-45% 3 ťažké pôdy (ílovitohlinité) 45-60% 4 veľmi ťažké pôdy (ílovité a íly) 60-75%, íly nad 75% 5 stredne ťažké pôdy ľahšie (piesočnatohlinité) 20-30% Zrnitosť Výmera Zastúpenie (Z) v ha v % 2 579,29 70, ,18 29,57 822, Tento projekt je spolufinancovaný ES- 24

26 1.5.2 Produkčné a ekonomické hodnotenie poľnohospodárskej pôdy v obvode projektu pozemkových úprav Medzi základné produkčné a ekonomické ukazovatele hodnotenia poľnohospodárskej pôdy patria: bodová hodnota produkčného potenciálu (BH), typologicko-produkčné kategórie (TPK), skupina ochrany pôd pred záberom, úradná hodnota. Ukazovatele produkčnej schopnosti a ekonomické ohodnotenie poľnohospodárskych pôd v obvode PPÚ sú vykonané na základe účelových interpretácií BPEJ. Pri pôdnych analýzach sme postupovali v zmysle Metodickej príručky: Využívanie výsledkov hodnotenia pôd a územia pre projektovanie pozemkových úprav a ochranu poľnohospodárskej pôdy (Džatko, Ilavská, VÚPOP 2005) a publikácie Hodnotenie produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd a pôdnoekologických regiónov Slovenska (Džatko, VÚPOP 2002). V tabuľke je zastúpenie BPEJ na poľnohospodárskej pôde v obvode projektu pozemkových úprav, bodová hodnota produkčného potenciálu, typologicko-produkčné kategórie (TPK). Skupiny ochrany pôd pred záberom a úradná hodnota podľa BPEJ z Vyhlášky MP SR č.38/2005 o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav. Kód Výmera BPEJ BH TPK Skupina ochrany Úradná hodnota ostatnej BPEJ v ha v % pred záberom poľnoh.pôdy pôdy ,65 2,15 73 O4 3.skupina 7, ,54 4,32 70 O4 5.skupina 5, ,69 16,50 83 O2 2.skupina 9, ,44 7,71 80 O3 3.skupina 8, ,56 11,62 81 O3 3.skupina 9, ,28 4,05 78 O3 3.skupina 7, ,19 3,67 76 O3 3.skupina 7, ,57 0,92 71 O4 5.skupina 6, ,61 1,78 75 O3 4.skupina 4, ,53 1,16 73 O4 4.skupina 4, ,15 1,23 71 O4 5.skupina 4, ,97 2,91 68 O4 5.skupina 4, ,54 0,80 75 O3 3.skupina 7, ,78 5,08 72 O4 4.skupina 6, ,79 3,87 68 O4 5.skupina 5, ,24 1,24 66 O4 5.skupina 5, ,95 0,72 56 O5 6.skupina 3, ,44 1,03 54 O6 6.skupina 3, ,54 5,54 52 OT2 6.skupina 3, Tento projekt je spolufinancovaný ES- 25

27 ,46 6,01 49 OT2 6.skupina 3, ,20 2,33 68 O4 5.skupina 4, ,06 1,10 64 O5 5.skupina 4, ,03 2,80 67 O4 6.skupina 4, ,07 0,01 66 O4 6.skupina 4, ,19 11,45 61 O5 6.skupina 3, ,47 100,00 Ø 68,68 Ø 5,59 Ø 4,31 a) Produkčný potenciál poľnohospodárskej pôdy Produkčný potenciál pôd SR sa hodnotí bodovými hodnotami (BH) relatívnej bonity. Je v rozpätí od 1 do 100, pričom lepšie pôdy majú vyššiu bodovú hodnotu. Bodová hodnota sa určuje na základe BPEJ (bonitovaná pôdno-ekologická jednotka) príslušnej pôdy, ktorá sa odvodzuje z hodnotenia klímy, pôdneho typu, pôdotvorného substrátu, zrnitosti, obsahu skeletu, hĺbky pôdy, svahovitosti a expozície svahu. Každá BPEJ má teda bodové stanovenie produkčného potenciálu a na základe zastúpenia BPEJ na konkrétnych pozemkoch je možné stanoviť ich produkčný potenciál. Od toho sa potom odvíja možnosť stanovenia produkčného potenciálu pôd poľnohospodárskeho podniku, katastrálneho územia, okresu, regiónu. Údaje o produkčnom potenciáli poľnohospodárskej pôdy riešeného územia v bodoch (BH bodová hodnota) obsahuje predchádzajúca tabuľka. Ako vyplýva z tabuľky, priemerná hodnota tohto ukazovateľa je 68,68 bodov. Priemerný produkčný potenciál poľnohospodárskych pôd SR je nasledovný (v bodoch): Bratislavský kraj (62,2); Nitriansky kraj (68,6); Trnavský kraj (69,6); Trenčiansky kraj (35,2); Žilinský kraj (25,7); Banskobystrický kraj (32,9); Prešovský kraj (26,7) a Košický kraj (37,5). Priemer za Slovensko predstavuje 44,4 bodov. Na základe porovnania údajov o bodovej hodnote produkčného potenciálu pôd katastrálneho územia Pozba s jednotlivými krajmi, resp. Slovenskom, ako aj s triedami produkčnej schopnosti (Džatko, 2002), môžeme konštatovať, že poľnohospodárska pôda riešeného územia v priemere predstavuje pôdy produkčné (4. trieda produkčnej schopnosti). Bodové hodnotenie produkčného potenciálu pôd (Džatko, 2002) Kategória Bodová hodnota Charakteristika produkčného potenciálu pôd najprodukčnejšie pôdy vysoko produkčné pôdy veľmi produkčné pôdy produkčné pôdy stredne produkčné pôdy menej produkčné pôdy málo produkčné pôdy veľmi málo produkčné pôdy málo vhodné pre poľnohospodársku výrobu nevhodné pre poľnohospodársku výrobu -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 26

28 b) Typologicko-produkčné kategórie poľnohospodárskych pôd (TPK) Poznatky o negatívnom vplyve nesprávnych sústav využívania pôd na ekologickú stabilitu krajiny evokujú vypracovanie takých metód a ochranných opatrení, ktoré by neriešili len súčasný stav, ale aj dlhodobé zámery ochrany udržateľných sústav využívania funkcií a potenciálu pôd. Pre účely dodržania správnej delimitácie druhov pozemkov a dodržania zásad ich homogenity, boli všetky BPEJ Slovenska zaradené do 4 typov (O, OT, T a N) a 14 subtypov ich racionálneho využívania, ktoré označujeme názvom typologicko-produkčné kategórie poľnohospodárskych pôd (TPK) Slovenska. Na rozdiel od konkrétnych bodových hodnôt (BH) BPEJ, naznačuje uvedená kategorizácia aj udržateľné vzťahy medzi vlastnosťami BPEJ a spôsobmi využívania ich potenciálu. Typologickoprodukčné kategórie a subtypy racionálneho využívania pôd sú: Označenie O1 O2 O3 O4 O5 O6 O7 OT1 OT2 OT3 T1 T2 T3 N Charakteristika subtypu Potenciálne orné pôdy najprodukčnejšie orné pôdy vysoko produkčné orné pôdy veľmi produkčné orné pôdy produkčné orné pôdy stredne produkčné orné pôdy menej produkčné orné pôdy málo produkčné orné pôdy Striedavé polia stredne produkčné polia a produkčné trávne porasty menej produkčné polia a produkčné trávne porasty málo produkčné polia a produkčné trávne porasty Trvalé trávne porasty produkčné trvalé trávne porasty menej produkčné trvalé trávne porasty málo produkčné trvalé trávne porasty Nevhodné pre agroekosystémy nevhodné územia V obvode projektu PÚ v k.ú. Pozba bola poľnohospodárska pôda začlenená do 6 subtypov: Výmera Percent. zastúpenie (ha) (%) O2 vysoko produkčné orné pôdy 135,69 16,50 O3 veľmi produkčné orné pôdy 243, O4 produkčné orné pôdy ,02 O5 stredne produkčné orné pôdy 109,20 13,27 O6 menej produkčné orné pôdy 8,44 1,03 OT2 menej produkčné polia a produkčné trávne porasty 95,00 11,55 822,47 100,00 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 27

29 Ako vyplýva z tabuľky, v obvode PPÚ je 5 subtypov zaradených do potenciálnych orných pôd (O2-O5) a 1 subtyp do striedavých polí. Grafické zobrazenie typologicko-produkčných kategórií zobrazuje účelová mapa UM- 1c. c) Úradná hodnota pôdy Sústava bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ) a cenník ornej pôdy pomerne presne charakterizuje produkčný potenciál pôd vyjadrený cenou pôdy (Budaj 2000). Podľa nasledovnej tabuľky pre riešenú časť katastrálneho územia na základe zastúpených BPEJ vyplýva priemerná úradná hodnota poľnohospodárskej pôdy pre účely pozemkových úprav je 5,59;- Sk.m -2, ostatných plôch je 4,31;- Sk.m -2 podľa vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav. Z hľadiska zvoleného rozpätia úradnej hodnoty pre účely pozemkových úprav môžeme konštatovať nasledovné výmery: úradná hodnota poľnohospodárskej pôdy pre účely pozemkových úprav v riešenom území: úradná hodnota výmera pôdy v (ha) v (%) 3,00-4,00;- Sk.m ,58 24,75 4,00-5,00;- Sk.m ,62 13,32 5,00-6,00;- Sk.m -2 77,57 9,43 6,00-7,00;- Sk.m -2 49,35 6,00 7,00-8,00;- Sk.m -2 87,66 10,67 8,00-9,00;- Sk.m -2 63,44 7,71 9,00-10,00;- Sk.m ,25 28,12 Spolu 822,47 100,00 d) Ochrana najkvalitnejších pôd pred záberom na nepoľnohospodársku činnosť Pre ochranu najkvalitnejších pôd pred záberom na nepoľnohospodársku činnosť sú pôdy zaradené podľa 7-miestneho kódu BPEJ do deviatich skupín kvality (príloha č. 3 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov), pričom najkvalitnejšie sú v skupine 1. a najmenej kvalitné v skupine 9. V zmysle tohto zákona ten, kto navrhne nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy, je povinný predovšetkým chrániť poľnohospodársku pôdu zaradenú podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do prvej až štvrtej kvalitatívnej skupiny. V rámci obvodu PPÚ sme identifikovali nasledovné kvalitatívne skupiny podľa zákona 220/2004 Z. z.: -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 28

30 2. skupina vysoko produkčné 3. skupina veľmi produkčné 4. skupina produkčné 5. skupina stredne produkčné 6. skupina menej produkčné skupiny kvality pôdy zastúpené na poľnohospodárskej pôde v riešenom území: skupina kvality výmera pôdy v (ha) v (%) 2.skupina 135,69 16,50 3.skupina 246,66 30,00 4.skupina 65,92 8,02 5.skupina 147,52 17,92 6.skupina 226,68 27,56 Spolu 822,47 100,00 Identifikáciu jednotlivých skupín ochrany pôd pred zábermi sme vykonali v zmysle uvedeného zákona. V skupinách prednostnej ochrany pôd pred nepoľnohospodárskym použitím (kvalitatívna skupina 2. až 4.) sa pôda v obvode projektu pozemkových úprav nachádza na výmere 448,27 ha, čo predstavuje 54,52 % poľnohospodárskej pôdy. Najkvalitnejšie pôdy v riešenom území sú v skupine 2. (135,69 ha, 16,50 %), v skupine 3. (246,66 ha, 30,00 %) a v skupine 4. (65,92 ha, 8,02 %). Znamená to, že tieto pôdy sú pre poľnohospodárske využitie v tomto krajinnom segmente najdôležitejšie a preto im z hľadiska ochrany pred záberom treba venovať náležitú pozornosť. Posledná skupina 9. (nevhodné pôdy pre poľnohospodársku výrobu) sa v riešenom území nenachádza. Účelová mapa UM-1d) Ochrana najkvalitnejších pôd pred záberom na nepoľnohospodársku činnosť. 1.6 BIOTA VEGETÁCIA A ŽIVOČÍŠSTVO Rastlinstvo Podľa fytogeografického členenia územia Slovenska patrí katastrálne územie obce Pozba do oblasti panónskej flóry (Pannonicum), obvodu eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum), okresu Podunajská nížina Potenciálna prirodzená vegetácia Podľa rekonštrukčnej Geobotanickej mapy Slovenska sa v riešenom území udávajú štyri typy vegetačných jednotiek: lužné lesy vŕbovo-topoľové (Salicion albae) lužné lesy nížinné (Ulmenion) dubovo-hrabové panónske lesy (Querco robori-carpinenion betuli) dubovo-cerové lesy (Quercetum petraea cerris s.l.) -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 29

31 Lužné lesy vŕbovo-topoľové (Salicion albae Soó 1930) Oproti nasledujúcej syntaxonomickej jednotke je táto na území katastra Pozby veľmi zriedkavá, neveľké plochy boli v minulosti naviazané priamo na potok Liska medzi obcami Pozba a Beša. Dobre vyvinuté dospelé porasty vŕbovo-topoľových lužných lesov sa vyznačovali pestrým druhovým zložením. V najvyšších poschodiach sa vyskytovali všetky druhy mäkkých lužných lesov: vŕba biela (Salix alba), vŕba krehká (Salix fragilis), topoľ biely (Populus alba), topoľ sivý (Populus canescens), jelša lepkavá (Alnus glutinosa). V podúrovni býval tiež prítomný brest väzový (Ulmus laevis), zriedkavejšie brest hrabolistý (Ulmus minor). Významným druhom bol aj jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia). Uvedený typ biotopov sa v súčasnosti nezachoval v území ani v podobe líniovej sprievodnej vegetácie toku. Lužné lesy nížinné (Ulmenion Oberd. 1953) Boli rozšírenejšou jednotkou ako vŕbovo-topoľové lužné lesy, nakoľko sprevádzali celý potok Liska a nevyskytovali sa len fragmentárne. Sprevádzali aj iné, menšie toky v katastri. Do tejto jednotky by patrili vlhkomilné lesy rastúce na aluviálnych naplaveninách vodných tokov, pričom na ich zložení by sa podieľali napríklad jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), dub letný (Quercus robur), brest hrabolistý (Ulmus minor), javor poľný (Acer campestre), čremcha obyčajná (Padus avium) a jelša lepkavá (Alnus glutinosa). V krovinnej etáži by sa ako typické druhy uplatnili z bežnejších napr.: svíb krvavý (Swida sanguinea), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), bršlen európsky (Euonymus europaeus), javor poľný (Acer campestre), hlohy (Crataegus sp.) a lieska obyčajná (Corylus avellana). Bylinné poschodie v týchto spoločenstvách charakterizujú druhy eutrofné, subhygrofilné a mezofilné ako napríklad blyskáč jarný (Ficaria verna), kuklík mestský (Geum urbanum), kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria), pýr psí (Roegneria canina), zádušník brečtanovitý (Glechoma hederacea) a iné. V súčasnom období sú na mieste lužných lesov nížinných orné pôdy. Pôvodné lužné lesy dnes dokumentujú už len zvyšky líniovej, značne degradovanej vegetácie na brehu potoka Liska pretekajúceho intenzívne využívanou poľnohospodárskou krajinou a obcou, čo sa negatívne odzrkadlilo na štruktúre týchto porastov. Zachovalejšie porasty sú pozdĺž Potoka od Veľkého hája. Dubovo-hrabové lesy panónske (Querco robori-carpinenion betuli J. et M. Michalko 1985) Pôvodne sa tu vyskytovali, nakoľko ide o jednotku typickú pre väčšinu nížin a pahorkatín Slovenska, do nadmorskej výšky 300 m. Reprezentuje lesy s dominantným zastúpením duba letného, ktorý sa najmä na svahoch pahorkatín mieša s dubom zimným a hrabom obyčajným. Zachovalé porasty tejto jednotky sa vyznačujú značnou druhovou diverzitou najmä v poschodí bylín. Typické bolo trojetážové spoločenstvo, kde v stromovej etáži boli charakteristickými druhmi dub letný (Quercus robur), v chladnejších oblastiach dub zimný (Quercus petraea) a hrab obyčajný (Carpinus betulus). Výrazne sa uplatňoval aj javor poľný (Acer campestre), javor mliečny (Acer platanoides) a brest hrabolistý (Ulmus minor), na vlhších stanovištiach brest väzový (Ulmus laevis). V druhovo bohatom krovinnom poschodí sa vyskytovali najmä zob vtáčí (Ligustrum vulgare), slivka trnková (Prunus spinosa), baza čierna (Sambucus nigra), bršlen bradavičnatý (Euonymus verrucosa). Bylinné poschodie charakterizujú najmä druhy hrabových lesov ako napr. zvonček pŕhľavolistý (Campanula trachelium) a reznačka hájna (Dactylis polygama). V jarnom aspekte charakter podrastu tvoria chochlačka dutá (Corydalis cava), blyskáč záružlolistý (Ficaria calthifolia), zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera). Na kyslejších substrátoch pristupujú druhy bučín, napr. chlpaňa hájna (Luzula luzuloides), chlpaňa chlpatá (Luzula pilosa). -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 30

32 V riešenom území bola táto vegetačná jednotka spolu s nasledujúcou zastúpená približne rovnako, pričom dubovo-hrabové lesy panónske nadväzovali na lužné lesy a rástli skôr na úrovni aluviálnej nivy, kým dubovo-cerové boli nad úrovňou nivy, na suchších a teplejších stanovištiach. V súčasnosti sa tu tento typ vegetácie už nezachoval. Väčšina dubovo-hrabových panónskych lesov bola premenená na porasty s prevahou nepôvodného agáta bieleho (Robinia pseudoacacia) alebo na orné pôdy. Dubovo-cerové lesy (Quercetum petraea cerris s.l.) Reprezentujú skupinu xerotermofilných dubových lesov s prítomnosťou duba zimného (Quercus petraea) a výraznejšou prítomnosťou duba cerového (Quercus cerris) na kyslejších ilimerizovaných sprašových príkrovoch alebo degradovaných černozemiach a sprašiach. Okrem acidofilných a mezofilných druhov sa uplatňujú teplomilné a lesostepné floristické prvky. Na Slovensku mali typické zastúpenie aj v Podunajskej nížine resp. Podunajskej pahorkatine. Okrem už spomínaných dvoch dominánt sa na zložení stromového poschodia ešte uplatňoval aj javor poľný (Acer campestre). Krovinné poschodie bývalo chudobné a spravidla ho tvorili svíb krvavý (Swida sanguinea), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), hloh obyčajný (Crataegus laevigata), slivka trnková (Prunus spinosa) a druhy stromovej etáže. V poschodí bylín sa vyskytovali napr. kostrava valeská (Festuca valesiaca), kostrava žliabkatá (Festuca rupicola), lipnica hájna (Poa nemoralis), mednička jednokvetá (Melica uniflora), hrachor čierny (Lathyrus niger), pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis), kuklík mestský (Geum urbanum), reznačka hájna (Dactylis polygama) a iné. Z chránených a ohrozených druhov sa na túto jednotku viaže kukučka vencová (Lychnis coronaria) a valdštajnka kuklíkovitá (Waldsteina geoides). Podobne ako dubovo-hrabové lesy panónske, aj dubovo-cerové lesy boli nahradené najmä agátovými monokultúrami (napr. vo východnej časti a v okolí Malej Pozby) a tiež ornými pôdami. Menšia plocha dubovo-cerového lesa sa zachovala v južnej časti k. ú. Pozba Reálna vegetácia Mokrade, vodné a pobrežné ekosystémy Stanovištia s biotopmi vodnej a močiarnej vegetácie, ktorých stav by sme podľa 5 zákona o ochrane prírody a krajiny mohli označiť za priaznivý, tu patria k málo zastúpeným typom biotopov, ba biotopy stojatých vôd v katastrálnom území celkom chýbajú. Výnimku tvoria len fragmenty vysokobylinnej močiarnej vegetácie vyskytujúce sa v toku potoka Studnička a na jeho okrajoch. Dôvodom priaznivejšieho stavu týchto biotopov je zachovalejší vodný režim, čo dokumentuje prítomnosť vody v toku aj v letných a jesenných mesiacoch. Ostatné mokrade, ktoré sa ešte zachovali, sú značne degradované, pretože sú na stanovištiach s pozmeneným hydrologickým režimom. Sú značne xerofytizované, počas celej vegetačnej sezóny sa nachádzali bez vplyvu podzemnej i povrchovej vody (terestrická fáza). Značne druhovo pozmenené sú mokrade uprostred intenzívne využívaných poľnohospodárskych pozemkov (oráčin), kde je zjavný zvýšený podiel nitrofilných, synantropných druhov na úkor typických hydrofilných. Takéto typy vegetácie sa nachádzajú na nive potoka Liska a pri jeho prítokoch, či v blízkosti terénnych depresií, kde sa občasne udržuje povrchová voda. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 31

33 Brehové porasty Potok Liska a Potok z Veľkého hája sú väčšími vodnými tokmi v riešenom území, ktoré lokálne sprevádza drevinová alebo bylinná pobrežná vegetácia. Potok Liska má značne poškodené pobrežné ekosystémy, dotknutá je rovnako vertikálna i horizontálna štruktúra porastov (dôsledok regulácie toku a blízkosti intenzívne obhospodarovaných pozemkov, ktoré siahajú až k brehu). Vo vertikálnej štruktúre typické trojposchodové porasty na podstatnej dĺžke toku chýbajú. Poškodenie horizontálnej štruktúry brehového porastu potoka Liska sa prejavuje jeho väčšou medzernatosťou. Tok má nielen medzernaté úseky, ale i úseky s úplne absentujúcim brehovým porastom. Na týchto miestach je vyvinutá obyčajne bylinná vegetácia, v ktorej sa uplatňujú napr. druhy rodu ostružina (Rubus sp.) alebo nitrofilné druhy typické pre brehové porasty. Na niektorých miestach je vyvinutý porast len na jednom brehu. Degradácia Potoka z Veľkého hája nie je taká výrazná, ba možno konštatovať, že na najzachovalejšom úseku (jeho južnejšia polovica) je zapojený, vyznačuje sa dobre vyvinutou trojetážovou aj horizontálnou štruktúrou. V stromovej etáži prevláda vŕba krehká (Salix fragilis). V severnejšom úseku brehový porast miestami chýba alebo je jednostranný, či nahradený bylinnou vegetáciou. Potok Studnička, má podobne sporadicky vyvinuté brehové porasty, ale súvislejšie a lepšie fyziognomicky sú diferencované porasty tvoriace sprievodnú líniovú a plošnú drevinovú (najmä krovinnú) vegetáciu rozrastajúcu sa do plochy v nadväznosti na brehový porast toku. Z hľadiska fytocenologickej klasifikácie reprezentujú brehové porasty zvyšky pôvodných nížinných lužných lesov (podzv. Ulmenion), ktoré sa nezachovali a línie v podobe brehových porastov predstavujú už len ich zvyšky, ktoré sú i značne druhovo pozmenené. Lúčne spoločenstvá V území sú zastúpené len mezofilné jedno alebo dvojkosné lúky. K nim patria kosné nížinné lúky. Ich zloženie a druhová diverzita je ovplyvnená typom stanovišťa a spôsobom ich využívania resp. intenzitou využívania v minulosti i v súčasnosti. Na svahoch, kde je vplyv vody menší, sa vyskytuje suchší variant týchto lúk, kým na päte svahu je vyvinutý vlhší variant. S nížinnými kosnými lúkami (zväzu Arrhenatherion elatioris Koch 1926) sa v riešenom území možno stretnúť na viacerých miestach, rozdiely sú nielen v ich priaznivom stave, ale i v druhovom zložení. K najzachovalejším, resp. k tým, ktoré svojou rozlohou, druhovým zložením a štruktúrou porastov sa najviac približujú priaznivému stavu, patria porasty na západných svahoch Železnej reťaze a svahové lúky juhovýchodne od Malej Pozby. Čiastočne pozmeneným druhovým zložením sa vyznačujú ovsíkové lúky severozápadne od lokality Studnička (Mariánska studnička) i lúky medzi železničnou traťou a potokom Liska v západnej časti katastra. Vyskytujú sa tu oba typy variantov, suchší i vlhší (podrobnejšie v kapitole ). Úhory V riešenom území sa nachádzajú najmä poľné úhory (napr. južne a západne od Malej Pozby). V dôsledku absencie obrábania ich charakter v súčasnosti určujú viaceré burinné a synantropné druhy, ktoré možno vidieť ako súčasť susedných pozemkov s ornými pôdami, prípadne okrajov poľných ciest a pod. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 32

34 Krovinové a kríčkové biotopy Pre riešené územie sú charakteristické najmä trnkové kroviny, ktoré sa spravidla vyskytujú ako vonkajší plášť lesnej vegetácie (cerových dubín), sú tiež kontaktnou drevinovou vegetáciou nepôvodných agátových monokultúr alebo tvoria v poľnohospodárskej krajine deliace pásy. Klasifikovať ich možno ako trnkové a lieskové kroviny (zväz Berberidion, asoc. Ligustro- Prunetum), ktoré sa vyskytujú ešte i v blízkosti vinohradov, na opustených pasienkoch, najmä na kamenistých stanovištiach s plytkými pôdami. Na ich zložení sa podieľa najmä slivka trnková (Prunus spinosa), ktorá tvorí husté, nepreniknuteľné, monodominantné porasty, kam len ťažko vnikajú aj ďalšie druhy drevín a bylín. Okrem slivky trnkovej sa na ich drevinovom zložení podieľajú aj ostružiny (Rubus sp.), hlohy (Crataegus sp.), vtáčí zob (Ligustrum vulgare), hruška planá (Pyrus pyraster), baza čierna (Sambucus nigra), kalina siripútková (Viburnum lantana) a iné. Viac bylín sa vyskytuje po obvode, kam preniká viac svetla. Do bylinnej etáže prenikajú najmä druhy z kontaktných spoločenstiev (lúčnych, ruderálnych, lesných). Typické xerotermné husté kroviny tvorené malolistými druhmi trniek, príp. hlohmi a ružou šípovou patriace do zväzu Prunion spinosae de Soó 1951 v území neboli zaznamenané. Aj keď štruktúrou a zložením sú im niektoré trnkové porasty blízke, chýbajú viaceré charakteristické xerofyty či už medzi krovinami alebo bylinami. Medze a remízky Medze sa vo svojej typickej podobe (neobrábaný pás s bylinnou vegetáciou medzi poľami) a funkcii nezachovali. Ak sa aj na rozhraní jednotlivých pozemkov a kultúr v minulosti vyskytovali, boli odstránené v čase sceľovania pozemkov a najmä pri vytváraní veľkoblokových oráčin. Charakter remízky (prirodzené alebo umelo založené stromové či krovinové porasty rôznej rozlohy určené hlavne ako útočisko zveri, v poľnohospodárskej krajine dôležité útočisko rastlín i živočíchov) má v dotknutom území viacero porastov, pričom početnejšie sú zastúpené v južnej polovici katastra. Lesy V porovnaní s rekonštrukčnou mapou potenciálnej vegetácie sa v súčasnosti vyskytujú lesy už len na veľmi malej ploche v najjužnejšej časti katastrálneho územia Pozba nazývanej Veľký háj. Zastúpené lesy patria do kategórie hospodárskych lesov. Vekovo ide o mladšie porasty, priemerne okolo 60 rokov. Svojou štruktúrou a druhovým zložením ich možno klasifikovať ako dubovo-cerové lesy, ktorých súčasný charakter nezodpovedá kritériám priaznivého stavu (veľkosť plochy, štruktúra porastov, vek atď.). Porastotvornými drevinami sú dub zimný (Quercus petraea) a dub cerový (Quercus cerris). Primiešava sa, najmä na okrajoch, agát biely (Robinia pseudoacacia). Pestrejšia na druhy je krovinná etáž s viacerými typickými druhmi (Prunus spinosa, Swida sanguinea, Ligustrum vulgare, Acer campestre). Absencia druhov dubovo-cerových lesov je výrazná najmä v bylinnom poschodí, ktoré je poznačené výrazným negatívnym vplyvom invázneho druhu netýkavky malokvetej a prítomnosťou druhov typických skôr pre zväz Carpinion (dubovo-hrabové lesy). Zmeny v druhovom zložení však treba hľadať v spôsoboch obnovy porastov v minulosti a v cieľovej skladbe drevín, kde cer patrí k menej zastúpeným druhom drevín. V súčasnosti sú dubovo-cerové lesy na Slovensku už zriedkavé. Väčšina z nich vzhľadom na svoj výskyt v nížinách a pahorkatinách južného Slovenska bola zlikvidovaná pri získavaní poľnohospodárskej pôdy alebo porasty s cerom boli premenené na iné lesné typy. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 33

35 Živočíšstvo Podľa zoogeografického členenia patrí k. ú. Pozba do Vnútrokarpatských zníženín juhoslovenskej panónskej oblasti, pahorkatinového okrsku. Katastrálne územie nebolo v minulosti špeciálne podrobne preskúmané. Čiastočné výsledky sa získali len v rámci mapovania vtákov pre Atlas rozšírenia vtákov na Slovensku, a to mapovaním štvorca 7678 Databanky fauny Slovenska, ktorý zahrňuje katastre viacerých obcí. Preto sa možno opierať len o poznatky výsledkov terénneho prieskumu vo vegetačnom období r Počas uvedeného prieskumu bolo v k. ú. Pozba zistených 76 druhov suchozemských stavovcov (Príloha č. 1), z toho 2 druhy obojživelníkov, 2 druhy plazov, 66 druhov vtákov a 5 druhov cicavcov. Tento počet však nie je úplný, pretože chýbajú poznatky o skupine mloky (Caudata) z triedy obojživelníkov (Amphibia) a o radoch hmyzožravce (Insectivora), hlodavce (Rodentia) a netopiere (Chiroptera) z triedy cicavcov (Mammalia), ktoré vyžadujú špeciálne metódy terénneho výskumu ako odchyt a následné laboratórne spracovanie kvôli ich určeniu (mloky, hmyzožravce, hlodavce) alebo nočný výskum (Chiroptera). Zo zistených druhov sa obojživelníky a cicavce zdržujú na území katastra celoročne. Zo zistených druhov vtákov hniezdi 49 v biotopoch územia. Patria k nim stále druhy (celoročný výskyt) a transmigranti. Hniezdenie ďalších troch druhov je pravdepodobné. Len v migračnom období bolo zaznamenaných 7 druhov, z nich však niektoré môžu v katastri v prípade vhodných podmienok hniezdiť (rok 2006 bol atypický dlhotrvajúcou zimou a nedostatkom potravy v čase príletu). Sedem druhov vtákov doletovalo zo susedných katastrov. Zistené druhy suchozemských stavovcov možno rozdeliť na štyri skupiny: lesné druhy, druhy kultúrnej stepi, vodné a na vodu viazané druhy a synantropné druhy viazané na intravilán. Prevažná väčšina zistených druhov je sústredená v porastoch s charakterom lesa, predovšetkým v porastoch pri Mariánskej studničke, nad cintorínom a v lesnom poraste Veľký háj. V lesných porastoch sa zdržiavalo (hniezdilo a zaletovalo za potravou) 68 % zo zistených druhov vtákov. Kultúrna step zaberá polia, vinohrady, kroviny (na okrajoch polí, vo vinohradoch a čiastočne na TTP) a trvalé trávne porasty. Zaznamenaných tu bolo 74 % zistených druhov stavovcov. V tomto biotope však vtáky aj cicavce hľadajú predovšetkým potravu. Napriek plošne málo zastúpeným vodným biotopom (Potok Liska a jeho prítoky) je tento biotop významný z hľadiska výskytu obojživelníkov. V pobrežných porastoch sa však zdržiava takmer polovica zo zistených druhov vtákov. Prilietajú za potravou resp. za oddychom. Intravilán charakterizujú bežné synantropné druhy vtákov viazané na ľudské obydlia Biotopy Biotopy suchozemských stavovcov Z hľadiska výskytu suchozemských stavovcov sa v k. ú Pozba nachádzajú nasledovné typy biotopov (Biotopy Slovenska, Ružičková a kol., 1996). -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 34

36 Prehľad biotopov suchozemských stavovcov číslo názov lužné lesy dubovo-hrabové lesy kriačiny skupiny stromov a remízky lúky 8B10000 trsťové porasty stojatých vôd a močiarov A opustené ťažobné jamy, pieskovňa pobrežné krovinové biotopy A polia A medza A opustený vinohrad A cintorín A poľná cesta A železničné a cestné násypy * zastavané územie sídla * neuvedený v katalógu, v riešenom území bol identifikovaný Charakteristika biotopov suchozemských stavovcov Lužné lesy zvyšok porastu s charakterom lužného lesa v lokalite Studnička charakterizuje výskyt ďatľovitých druhov žlna zelená (Picus viridis) a ďateľ veľký (Dendrocopos major), sýkoriek sýkorka bielolíca (Parus major), sýkorka belasá (Parus caeruleus) a sýkorka lesklohlavá (Parus palustris), drozdov čiernych (Turdus merula), červienky obyčajnej (Erithacus rubecola) Dubovo-hrabové porasty hniezdi v nich väčšina zo 45 zistených druhov vtákov. Sú to predovšetkým ďatle (Piciformes). Okrem bežného druhu ďatľa veľkého (Dendrocopos major) bol zistený aj jeden pár ďatľa hnedkavého (Dendrocopos syriacus). Pravdepodobne tu hniezdi aj ďateľ prostredný (Dendrocopos medius) a ďateľ malý (Dendrocopos minor) zaznamenané v hniezdnom období. Charakteristickými druhmi biotopu sú však spevavce (rad Passeriformes) ako červienka obyčajná (Erithacus rubecola), slávik krovinový (Luscinia megarhynchos), drozd čierny (Turdus merula), drozd spevavý (Turdus philomelos), kolibkáriky (Phylloscopus sp.), sýkorky (Parus sp.) a i Kriačiny sú významným biotopom, zaznamenaných tu bolo 24 druhov vtákov. Z nich sa hniezdením na tento biotop viažu najmä penice (Sylvia sp.), červienka obyčajná (Erithacus rubecola), slávik krovinový (Luscinia megarhynchos), drozd čierny (Turdus merula), strakoš červenochrbtý (Lanius colurio), straka čiernozobá (Pica pica) a i. Bobuľovité plody niektorých druhov krovín sú dôležitou potravnou bázou najmä v zimných mesiacoch. Význam majú aj ako úkrytové a ohryzové porasty zveri Skupiny stromov a remízky vyskytujú sa v nich podobné druhy ako v lesných porastoch. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 35

37 8B10000 Trsťové porasty stojatých vôd a močiarov sú tu nevýrazným biotopom a vzhľadom na nedostatok vody v nich počas vegetačného obdobia nemajú z hľadiska fauny väčší význam Lúky trvalé trávne porasty slúžia ako potravný biotop. Zistených tu bolo 11 druhov vtákov. Charakteristické druhy tohto biotopu, pŕhľaviare (červený Saxicola rubetra a čiernohlavý Saxicola torquata), v r v biotope nehniezdili. V klimaticky vhodných podmienkach je však v budúcnosti ich nidifikácia možná Materiálové jamy v sprašovej stene pri cintoríne sa nachádza hniezdna kolónia včelárika zlatého (Merops apiaster) Pobrežné krovinové biotopy sú charakteristické hniezdiacimi druhmi drobných spevavcov. Aj keď sú v katastri vyvinuté len na krátkych úsekoch, majú z hľadiska vtákov veľký význam. Vyskytovalo sa tu 30 druhov, t. j. takmer polovica zo zistených druhov. Ako hniezdiče sme zistili napr. penice (Sylvia sp.), orieška hnedého (Troglodytes troglodytes), slávika krovinového (Luscinia megarhynchos), červienku obyčajnú (Erithacus rubecola) a i. A Polia zaberajú rozsiahle plochy. Tvoria ich veľkoblokové polia, ktoré vznikli intenzifikáciou poľnohospodárskej výroby. Z ornitologického hľadiska majú význam ako potravný biotop cca pre 14 zaznamenaných druhov vtákov. Ich výskyt však závisí od zloženia poľných kultúr, počet zistených druhov preto v jednotlivých rokoch kolíše. Charakteristickými druhmi polí sú škovránok poľný (Alauda arvensis), prepelica poľná (Coturnix coturnix), bažant poľovný (Phasianus colchicus) a jarabica poľná (Perdix perdix). Z hľadiska hniezdiacich druhov sú, vzhľadom na absenciu medzí, chudobným biotopom. Z dravých druhov vtákov doletovali za potravou myšiak hôrny (Buteo buteo) a sokol myšiar (Falco tinnunculus). A Medze sa v hodnotenom území takmer nevyskytujú. Úzke pásy popri poľných cestách nemajú z hľadiska stavovcov žiadny význam. A Opustené vinohrady sú pomerne bohatým biotopom. Zistili sme tu viac než polovicu všetkých druhov vtákov (38), ktoré hniezdili v krovinách a na stromoch rastúcich väčšinou na okrajoch parciel. Často sa tu zdržiavali aj lovné druhy cicavcov (líška, srnčia zver a zajace). A Cintorín na okraji obce má dve časti: starý, nevyužívaný cintorín sa nachádza prakticky už v lesnom poraste a novšiu, využívanú časť so solitérmi stromov. Z faunistického hľadiska má význam stará, zarastená časť, priliehajúca k lesnému porastu nad dedinou. A Stavby v intraviláne v intraviláne obce sa vyskytuje 22 druhov vtákov. Sú to predovšetkým synantropné druhy viazané na ľudské stavby ako lastovička domová (Hirundo rustica), belorítka domová (Delichon urbica) žltochvost domový (Phoenicurus ochruros), ale aj druhy hniezdiace v záhradách, najmä tam, kde sa nachádzajú staré, vysokokmenné ovocné stromy. A Poľné cesty sú prevažne bez zatrávnených súbežných pásov a bez sprievodnej drevinovej vegetácie, preto sú z faunistického hľadiska bezvýznamné. A Železničné a cestné násypy - kroviny a bylinné porasty pozdĺž trate sú hniezdnym a oddychovým biotopom niektorých druhov vtákov, napr. strakoš červenochrbtý (Lanius cristatus), straka čiernozobá (Pica pica). -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 36

38 Biotopy z hľadiska vegetácie Biotopy boli klasifikované podľa Katalógu biotopov Slovenska (Stanová & Valachovič, 2002) (1) a Biotopov Slovenska (Ružičková a kol., 1996) (2). Zaradenie biotopov v jednotlivých katalógoch uvádzame číslom v zátvorke. Druhý katalóg v poradí sa použil najmä pre antropogénne biotopy, ktoré v Katalógu biotopov Slovenska nie sú uvedené a hodnotené. Prehľad biotopov z hľadiska vegetácie BIOTOPY EURÓPSKEHO VÝZNAMU (1) Lúky a pasienky Lk 1 Nížinné a podhorské kosné lúky, 6510 Lesy Ls 3.4 Dubovo-cerové lesy, 91M0 BIOTOPY NÁRODNÉHO VÝZNAMU (1) Lúky a pasienky Lk 10 Vegetácia vysokých ostríc OSTATNÉ BIOTOPY (1) Vodné biotopy Vo 6 Mezo až eutrofné poloprirodzené a umelé vodné nádrže so stojatou vodou a plávajúcou a / alebo ponorenou vegetáciou Krovinné a kríčkové biotopy Kr 7 Trnkové a lieskové kroviny Lúky a pasienky Lk 11 Trstinové spoločenstvá mokradí Ruderálne biotopy X 4 Teplomilná ruderálna vegetácia mimo sídel X 8 Porasty inváznych neofytov X 9 Porasty nepôvodných drevín Antropogénne biotopy (2) A Polia na nevápnitých pôdach A Poľný úhor A Opustený vinohrad * Extenzívne vinohrady A Cintoríny A Opusteniská A Železničné komunikácie A Poľná cesta * neuvedený v katalógu, v riešenom území bol identifikovaný -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 37

39 Charakteristika biotopov z hľadiska vegetácie Lesy v porovnaní s nelesnou vegetáciou zaberajú len veľmi malú rozlohu. V dávnej minulosti boli odstránené hlavne lužné lesy, dubovo-hrabové panónske, ale aj dubovo-cerové lesy, následne boli premenené na lúky a neskôr i na orné pôdy (najmä v severnej časti). Časť lesných porastov bola zmenená vnesením nepôvodného druhu agáta bieleho (Robinia pseudoacacia), čo malo za následok ochudobnenie a zmenu štruktúry pôvodných lesných porastov. V dotknutom území sa lokálne zachovali len lúky, typické nízkosteblové pasienky absentujú. Rozsiahlejšie, menej degradované sú kosné lúky v časti Železná reťaz, presnejšie západne od nej, tiež lúky juhovýchodne od Malej Pozby a severne od Studničky. Antropogénne biotopy sú biotopy vytvorené človekom alebo ovplyvnené jeho činnosťou (polia, medze, úhory, cesty, vinohrady, sady a pod.). Každý z takýchto biotopov sa, podobne ako prirodzené alebo poloprirodzené biotopy, vyznačuje charakteristickou skupinou druhov. Často ani na takýchto stanovištiach nie je možné vylúčiť prítomnosť i cennejších taxónov, najmä ak intenzívne pôsobenie človeka skončilo. Lk 1 Nížinné a podhorské kosné lúky (zväz Arrhenatherion elatioris), 6510, biotop európskeho významu Lúky v časti Železná reťaz patria ku kosným nížinným svahovým lúkam, spodný okraj lokality je vlhkomilnejší (voda stekajúca zo svahu sa na päte svahu drží o niečo dlhšie ako na svahu), kým lúky vyššie na svahu sú xerofytnejšie. To sa odráža aj na zastúpení cenóz a ich druhovom zložení. Na svahu s xerofytnejším charakterom trávnato-bylinných porastov sa spolu s dominantnou kostravou červenou (Festuca rubra) vyskytovali tieto druhy: nezábudka drobnokvetá (Myosostis stricta), rožec obyčajný (Cerastium holosteoides), repík lekársky (Agrimonia eupatoria), peniažtek roľný (Thlaspi arvense), divozel rakúsky (Verbascum austriacum), veľmi hojne kosáčik obyčajný (Falcaria vulgaris), ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus), kotúč poľný (Eryngium campestre), skorocel prostredný (Plantago media), nátržník strieborný (Potentilla argentea), mliečnik chvojkový (Tithymalus cyparissias), lipkavec pravý (Galium verum), veronika obyčajná (Veronica chamaedrys), fialka roľná (Viola arvensis), hluchavka purpurová (Lamium purpureum), zbehovec ženevský (Ajuga genevensis). Na päte svahu, ktorý je vlhší, má prevahu psiarka lúčna (Alopecurus pratensis), vyskytuje sa tu i hrachor lúčny (Lathyrus pratensis). Spolu s psiarkou lúčnou rastú ďalšie lúčne druhy nitrofilného a mezofilného charakteru ako napr. púpava lekárska (Taraxacum officinale), iskerník prudký (Ranunuclus acris), barborka obyčajná (Barbarea vulgaris), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), kostrava lúčna (Festuca pratensis), nevädzovec lúčny (Jacea pratensis), rebríček obyčajný (Achillea millefolium), iskerník plazivý (Ranunculus repens), hviezdica trávovitá (Stellaria graminea), nátržník plazivý (Potentilla reptans), repík lekársky (Agrimonia eupatoria), skorocel prostredný (Plantago media), rožec obyčajný (Cerastium holosteoides), nezábudka drobnokvetá (Myosotis stricta), iskerník mnohokvetý (Ranunculus polyanthemos), ostrica chlpatá (Carex hirta), mliečnik vŕbolistý (Tithymalus salicifolia), bledavka Boucheova (Ornithogalum bouscheanum). Veľmi pestré a druhovo bohaté sú i svahové lúky juhovýchodne od Malej Pozby, nad údolím potoka z Veľkého hája, na západne orientovanom svahu (ich horná časť je veľmi suchá a druhovo chudobná). Tvorené sú: ovsíkom vyšším (Arrhenatherum elatius), ranostajom pestrým (Coronilla varia), iskerníkom prudkým (Ranunculus acris), margarétou bielou (Leucanthemum vulgare), kostravou červenou (Festuca rubra), hrachorom lúčnym (Lathyrus pratensis), nevädzníkom hlaváčovitým (Colymbada scabiosa), lipkavcom pravým (Galium verum), nevädzovcom lúčnym (Jacea pratensis), reznačkou obyčajnou (Dactylis glomerata), ľubovníkom bodkovaným -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 38

40 (Hypericum perforatum), nátržníkom plazivým (Potentilla reptans), rebríčkom obyčajným (Achillea millefolium), omanom vŕbolistým (Inula salicina), štiavom lúčnym (Acetosa pratensis), ďatelinou alpskou (Trifolium alpestre), nátržníkom strieborným (Potentilla argentea), zvončekom konáristým (Campanula patula), kotúčom roľným (Eryngium campestre), repíkom lekárskym (Agrimonia eupatoria), skorocelom prostredným (Plantago media), tomkou voňavou (Anthoxanthum odoratum), kozincom sladkolistým (Astragalus glycyphyllos), hrachorom hľuznatým (Lathyrus tuberosus), devätorníkom bylinným (Dorycnium herbaceum), silenkou obyčajnou (Silene vulgaris), lipkavcom mäkkým (Galium mollugo), modricou nebadanou (Muscari neglectum), prasličkou roľnou (Equisetum arvense). Plocha je veľmi ohrozená sukcesiou teplomilných krovín v dôsledku dlhodobej absencie využívania lúk kosením či pastvou. Na plochu sa šíri najmä slivka trnková (Prunus spinosa), ruža šípová (Rosa canina), hlohy (Crataegus sp.) a ostružina černicová (Rubus fruticosa). Nad Studničkou (západne od lesného porastu, pod cestou do Bardoňova) je xerofytnejší variant týchto lúk. Na rozdiel od predchádzajúcich sú tieto druhovo oveľa chudobnejšie, fyziognomicky homogénnejšie, čo vyplýva zo spôsobu ich obhospodarovania v minulosti. Prevažujú v nich trávy, pretože viaceré typické bylinné druhy absentujú. Na lokalite boli zaznamenané druhy: ovsík vyšší (Arrhenatherum elatius), reznačka obyčajná (Dactylis glomerata), lipkavec pravý (Galium verum), timotejka lúčna (Phleum pratense), ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum), jahoda lesná (Fragaria vesca), kostrava lúčna (Festuca pratensis), kostrava červená (Festuca rubra), iskerník prudký (Ranunculus acris), bedrovník veľký (Pimpinella major), ostrica Pairaeho (Carex muricata), pupenec roľný (Convonvulus arvensis), lipkavec mäkký (Galium mollugo), kotúč roľný (Eryngium campestre), margaréta biela (Leucanthemum vulgare), hviezdica trávolistá (Stellaria graminea), ďatelina plazivá (Trifolium repens), ostrica horská (Carex montana). Lúky s prevahou ovsíka vyššieho (Arrhenatherum elatius) sú zastúpené aj na nive potoka Liska, v západnej časti katastra medzi železničnou traťou a tokom. Zaberajú vyššie položené miesta medzi porastami trste obyčajnej (Phragmites australis) a ostrice štíhlej (Carex acuta). Sú rovnako druhovo chudobné ako v predchádzajúcom prípade, pričom okrem ovsíka vyššieho sa vyskytuje kostrava ovčia (Festuca ovina), kostrava lúčna (Festuca pratensis), kostihoj lekársky (Symphytum officinale), lipnica lúčna (Poa pratensis), lipkavec mäkký (Galium mollugo), repík lekársky (Agrimonia eupatoriium), nezábudka drobnokvetá (Myosotis stricta), v depresiách preniká aj chrastnica trsťovníkovitá (Phalaroides arundinacea), iskerník plazivý (Ranunculus repens), vrbovka úzkolistá (Chamaerion angustifolium). Typické psiarkové lúky na nive potoka Liska sa v území nezachovali. Ls 3.4 Dubovo-cerové lesy (zväz Quercion confertae cerris Horvat 1954), 91M0, biotop európskeho významu K najzachovalejším z hľadiska vertikálnej i horizontálnej štruktúry, druhového zloženia stromovej a krovinnej etáže patria dubovo-cerové porasty na južnej hranici katastra (Veľký háj). Ich priaznivý stav vo východnej časti negatívne ovplyvňuje masový výskyt nepôvodného invázneho druhu netýkavky malokvetej (Impatiens parviflora) v bylinnej etáži. Dubovo-cerové porasty reprezentujú typické xerofytné trojposchodové porasty s dobre vyhranenou štruktúrou tvorenou stromovým, krovinným i bylinným poschodím. V stromovej etáži prevláda dub cerový (Quercus cerris), len celkom ojedinele sa vyskytuje dub zimný (Quercus petraea). V poschodí krovín sú zastúpené: zob vtáčí (Ligustrum vulgare), javor poľný (Acer campestre), slivka trnková (Prunus spinosa), hloh obyčajný (Crataegus laevigata), baza čierna (Sambucus nigra). Bylinná etáž je značne pozmenená. Okrem zmladzujúcich drevín z nadrastu ju -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 39

41 tvorí, žiaľ, súvislá vrstva netýkavky malokvetej (Impatiens parviflora), ktorá pôvodné druhy dubovo-cerových lesov vytlačila. Okrem nej sme v tejto časti zaevidovali ešte výskyt kokoríka mnohokvetého (Polygonatum multiflorum), zervy klasnatej (Phyteuma spicatum), zvončeka broskyňolistého (Campanula persicifolia), ľubovníka chlpatého (Hypericum hirsutum), pakosta smradľavého (Geranium robertianum), fialky lesnej (Viola reichenbachiana), kuklíka mestského (Geum urbanum), lipkavca obyčajného (Galium aparine), reznačky hájnej (Dactylis polygama), kozlinca sladkolistého (Astragalus glycyphyllos), lýrovky obyčajnej (Lapsana communis), knotovky bielej (Melandrium album), pŕhľavy dvojdomej (Urtica dioica), ktoré nepatria k indikačným a charakteristickým druhom cerových lesov. Porast vo východnej časti je rovnoveký, približne ročný, s pokryvnosťou v stromovej etáži 80 %, v krovinnej 45 % a v bylinnej 90 %, čo spolu so zmeneným druhovým zložením vedie k domnienke, že bol obnovovaný. Západná časť porastu je vekovo mladšia (asi rokov), s výrazne vyvinutým krovinným poschodím (pokryvnosť je lokálne okolo 60 %) typickým pre výmladkové lesy. Na jeho zložení sa podieľajú: zob vtáčí (Ligustrum vulgare) a slivka trnková (Prunus spinosa) prevládajú, ďalej brest väzový (Ulmus laevis), dub zimný (Quercus petraea), čerešňa vtáčia (Cerasus avium). V bylinnom poschodí absentuje netýkavka malokvetá a z bylín sme zaevidovali výskyt lipnice hájnej (Poa nemoralis), mrvice lesnej (Brachypodium sylvaticum), pakosta smradľavého (Geranium robertianum). Druhové zloženie bylinnej etáže v oboch častiach lesa nie je typické. Vonkajší plášť porastov tvoria najmä slivka trnková (Prunus spinosa), ale i dub cerový (Quercus cerris), dub zimný (Q. petraea), brest väzový (Ulmus laevis), javor poľný (Acer campestre), chmeľ obyčajný (Humulus lupulus), ostružina černicová (Rubus fruticosa), z bylín sú najfrekventovanejšími pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), lipkavec obyčajný (Galium aparine), pýr plazivý (Elytrigia repens), kosáčik obyčajný (Falcaria vulgaris). Lk 10 Vegetácia vysokých ostríc (zväz Magnocaricion elatae Koch 1926), biotop národného významu K vlhkomilnejšiemu až močiarnemu typu lúk patria porasty s prevahou vysokých ostríc (najmä ostrice štíhlej, sporadicky ostrice pobrežnej), ktoré majú väčšiu frekvenciu výskytu v alúviu potoka Liska. Ostrica pobrežná (Carex riparia) a ostrica štíhla (Carex acuta) tvoria porasty aj v toku Studnička a na priľahlom svahu, kde je hydrologický režim ovplyvňovaný aj stekajúcimi svahovými vodami. Porasty vysokých ostríc, najmä ostrice štíhlej (Carex acuta), zaberajú rôzne veľké plochy alebo len fácie medzi porastami trste obyčajnej (Phragmites australis). Druhovo ide o chudobné spoločenstvá, ktorých základom je dominantný druh. K nej pristupujú rôzne hydrofilné a nitrofilné druhy z okolitých cenóz, napr. kostihoj lekársky (Symphytum officinale), lipkavec obyčajný (Galium aparine), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), povoja plotná (Calystegia sepium), ostružina ožinová (Rubus caesius), hrachor lúčny (Lathyrus pratensis), pichliač roľný (Cirsium arvense), ostrica chlpatá (Carex hirta), pýr plazivý (Elytrigia repens), ostrica pašachorová (Carex pseudocyperus). Zloženie poukazuje na zmeny v druhovom zložení týchto spoločenstiev zapríčinené dlhodobou absenciou vysokej hladiny podzemnej vody. Analogické druhové zloženie majú aj porasty ostrice pobrežnej (Carex riparia), rozdiel je len v tom, že dominantou je menovaný druh, pričom sprievodné druhové zloženie je veľmi podobné, najmä ak tieto dve spoločenstvá rastú v susedstve. Do porastov ostrice štíhlej (Carex acuta) preniká aj kosatec žltý (Iris pseudacorus), pálka širokolistá (Typha latifolia). V porastoch vysokých ostríc juhovýchodne od Malej Pozby sa naviac vyskytovali pálka širokolistá (Typha latifolia), škripina lesná (Scirpus sylvaticus) a trebuľka lesná (Anthriscus sylvestris). Škripina lesná lokálne vytvára porasty aj v potoku z Veľkého hája. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 40

42 Na ploche asi 2 x 8 m v blízkosti potoka Studnička sme zaznamenali výskyt vrbice vŕbolistej (Lythrum salicaria), lipkavca obyčajného (Galium aparine), pŕhľavy dvojdomej (Urtica dioica), ostružiny ožinovej (Rubus caesius). Vo 6 Mezo až eutrofné poloprirodzené a umelé vodné nádrže so stojatou vodou a plávajúcou a / alebo ponorenou vegetáciou S týmto typom biotopov, ak neberieme do úvahy tečúce vody tokov, sa v k. ú. Pozba nestretneme. Najbližším miestom, kde sa vodné biotopy nachádzajú, je VN Trávnica (mimo záujmového územia, severozápadne pri hranici k. ú.), sú to mezo až eutrofných poloprirodzené biotopy s ponorenou vegetáciou. Po obvode VN, v litorálnej zóne sa formujú močiarne biotopy s vegetáciou trste obyčajnej (Phragmites australis), steblovky vodnej (Glyceria maxima), pálky úzkolistej (Typha angustifolia). Z cennejších druhov sa vyskytuje okrasa okolíkatá (Butomus umbelatus), ktorá patrí k zraniteľným druhom flóry Slovenska. Kr 7 Trnkové a lieskové kroviny Skupinu krovinových biotopov v území tvoria najmä trnkové kroviny, v ktorých sa vyskytujú spolu so slivkou trnkovou (Prunus spinosa) aj ďalšie druhy krovín ako ruža šípová (Rosa canina), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna) ostružina černicová (Rubus fruticosus), chmeľ obyčajný (Humulus lupulus), javor poľný (Acer campestre), svíb krvavý (Swida sanguinea), bršlen európsky (Euonymus europaea), čerešňa vtáčia (Cerasus avium), príp. ďalšie. V bylinnom poschodí sa vyskytujú trebuľka lesná (Anthriscus sylvestris), lipkavec obyčajný (Galium aparine), mliečnik chvojkový (Tithymalus cyparissias), ostrica horská (Carex montana), krkoška (Chaerophylum sp.), praslička roľná (Equisetum arvense), repík lekársky (Agrimonia eupatoria), veronika obyčajná (Veronica chamaedrys), lopúch menší (Arctium minus), pľúcnik mäkký (Pulmonaria mollis), jahoda lesná (Fragaria vesca), hviezdica hájna (Stellaria nemorum), fialka chlpatá (Viola hirta), lipkavec pravý (Galium verum), kuklík mestský (Geum urbanum), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) a iné. Tieto druhy sem prenikajú zo susedných lesných porastov, lúk alebo pasienkov. Keď susedia s cerovými porastami, tak do nich prenikajú aj zmladzujúce duby cerový (Quercus cerris) a zimný (Quercus petraea) a ostružina černicová (Rubus fruticosa). V poschodí bylín sa vyskytujú pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), trebuľka lesná (Anthriscus sylvestris), lýrovka obyčajná (Lapsana communis), nezábudka drobnokvetá (Myosotis stricta), lipkavec obyčajný (Galium aparine) a iné. Uvedené porasty v podobe vonkajšieho plášťa tvoria líniové typy krovinnej vegetácie aj pozdĺž pobrežnej vegetácie potoka Studnička. Lk 11 Trstinové spoločenstvá mokradí (Phragmition communis Koch 1926) Predstavujú rozlohou rôzne veľké porasty s prevahou trste obyčajnej (Phragmites australis), ktoré nepatria k druhovo pestrým a bohatým spoločenstvám, čo je dané vysokou konkurenciou dominanty. V zachovalejších porastoch trste obyčajnej pri potoku Liska sme i napriek absencii optimálneho vplyvu podzemných a povrchových vôd zaevidovali viaceré typické druhy, ktoré tieto spoločenstvá charakterizujú. Patria k nim: karbinec európsky (Lycopus europaeus), čerkáč obyčajný (Lysimachia vulgaris), vrbica vŕbolistá (Lythrum salicaria), povoja plotná (Calystegia sepium), praslička močiarna (Equisetum palustre), kostihoj lekársky (Symphytum officinale), lipkavec obyčajný (Galium aparine), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), iskerník plazivý (Ranunculus repens), ostružina ožinová (Rubus caesius), lipnica pospolitá (Poa trivialis). Vzhľadom na priamy kontakt s teplomilnými krovinami na ich okrajoch z nich prenikajú napr. slivka trnková (Prunus -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 41

43 spinosa), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna) a ruža šípová (Rosa canina), čo tiež umožňuje pozmenený vodný režim (xerofytizácia uvedených biotopov). V alúviu potoka v západnej časti k. ú., za železničnou traťou, sa v trsťových porastoch okrem vyššie uvedených druhov naviac vyskytujú: steblovka vodná (Glyceria maxima), pšeno rozložité (Milium effusum), psiarka lúčna (Alopecurus pratensis), po okrajoch ibiš lekársky (Althaea officinalis), ostrica pašachorová (Carex pseudocyperus), palina obyčajná (Artemisia vulgaris), vratič obyčajný (Tanacetum vulgare), dva posledne menované druhy naznačujú stupeň synantropizácie a xerofytizácie týchto porastov. Trsťové porasty sa nachádzajú aj pozdĺž potoka z Veľkého hája, kde okrem vyššie spomínaných druhov sme zistili výskyt ďalších typických močiarnych druhov ako napr. lipnica močiarna (Poa palustris), čerkáč peniažtekový (Lysimachia nummularia), metlica trsnatá (Deschampsia caespitosa), ktorá sa vyskytuje najmä v presychavých depresiách. Degradované plochy s trsťou obyčajnou vytvárajú fyziognomicky nápadné porasty aj vo veľkoblokoch orných pôd východne od cintorína. Zásahy do vodného režimu v minulosti, intenzívne agrochemické pôsobenie spôsobili elimináciu vplyvu podzemnej i povrchovej vody a vysoký obsah dusíka v pôde, čo sa prejavuje rovnocenným zastúpením trste obyčajnej a pŕhľavy dvojdomej. Plochou nie veľké porasty trste obyčajnej (Phragmites australis) sa vyskytujú aj v toku Studnička. Spolu s trsťou tvorí fácie pálka širokolistá (Typha latifolia). Asi v strednej časti toku, na pravej strane nivy, tvorí rozsiahlejší porast aj steblovka vodná (Glyceria aquatica), ktorú sme inde v území nezaznamenali. Jej prítomnosť dokumentuje optimálny vodný režim lokality, keďže steblovka vodná je charakteristickým močiarnym druhom stojatých alebo pomaly tečúcich vôd, pričom vyhľadáva stanovištia so stagnujúcou vodou 30 až 60 cm nad úrovňou terénu. Do jej porastov prenikajú druhy vyskytujúce sa v porastoch vysokých ostríc. X 4 Teplomilná ruderálna vegetácia mimo sídiel Príkladom sú rozsiahle plochy severovýchodne od cintorína. Pôvodne svahové lúky teplomilného charakteru v minulosti občasne prepásané sú t. č. značne degradované (synatropizované, ruderalizované). Vyplýva to jednak z absencie tradičného využívania alebo i neprimeraného využívania v minulosti. To v súčasnosti vyústilo do výrazne zmeneného charakteru (štruktúry) trávnato-bylinných porastov, ako i do zmeneného druhového zloženia. Zjavná je i sukcesia krovín, ktorá je v pokročilom štádiu najmä na západných svahoch. Stupeň ruderalizácie je rôzny, rozdielny je aj stupeň a intenzita ich zarastania sukcesnými štádiami drevín, najmä krovín, ktoré sú miestami už úplne zapojené a vytvárajú plošné zárasty. Perspektívu na zachovanie pôvodného charakteru majú len tie časti, kde dreviny zatiaľ rastú ojedinelo a v štruktúre trávnato-bylinných porastov prevládajú prirodzené prvky, t. j. druhy typické pre teplomilné svahové kosné lúky (najmä SV cíp). Pri návrate tradičného využívania kosením, príp. občasnou pastvou je možné zarastanie drevinami zastaviť a tak udržať ich trávnato-bylinný lúčny charakter. Synantropný charakter dokumentuje výskyt nasledovných druhov: kosáčik obyčajný (Falcaria vulgaris), veľmi hojne púpava lekárska (Taraxacum officinale), rebríček obyčajný (Achillea millefolium), lipkavec obyčajný (Galium aparine), ruman roľný (Anthemis arvensis), turica kanadská (Erigeron canadensis), knotovka biela (Melandrium album), rôzne druhy rodu loboda (Atriplex sp.), pupenec roľný (Convonvulus arvensis), pastierska kapsička (Capsella bursapastoris), čistec roľný (Stachys arvensis), repík lekársky (Agrimonia eupatoria), mlieč roľný (Sonchus arvensis), čakanka obyčajná (Cichorium intybus), pyštek obyčajný (Linaria vulgaris), lucerna siata (Medicago sativa), láskavec ohnutý (Amaranthus retroflexus), peniažtek roľný -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 42

44 (Thlaspi arvense), vesnovka obyčajná (Cardaria draba), šalát kompasový (Lactuca serriola), stoklas bezosťový (Bromus inermis), stoklas jalový (Bromus sterilis), pichliač obyčajný (Cirsium vulgare), hluchavka purpurová (Lamium purpureum), ostreň počerný (Nonea pulla), fialka roľná (Viola arvensis), pýr plazivý (Elytrigia repens), horčík jastrabníkovitý (Picris hieracioides) a iné. Časť plochy je narušená frekventovaným výskytom slnečnice ročnej (Helianthus annuus), čo signalizuje už z diaľky aj odlišný fyziognomický charakter plochy, ktorá mohla byť v minulosti rozoraná a osiata slnečnicou. Údolie je najmä smerom k ceste súvislo porastené stavikrvom vtáčím (Polygonum aviculare agg.), čo môže znamenať, že územie mohlo byť v minulosti využívané ako orná pôda alebo pasienok, keďže dobre znáša zošľapovanie. Uvedený typ biotopov zaberá východne a západne orientované svahy v mierne zvlnenom údolíčku pri cintoríne. Na východe a juhu prechádzajú do orných pôd. V centrálnej časti je sprašovo-piesková stena s hniezdnymi dutinami včelárika zlatého (Merops apiaster). X 8 Porasty inváznych neofytov Z inváznych neofytov boli v území zistené predovšetkým druhy: netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora), masový výskyt v dubovo-cerových porastoch v južnej časti k. ú. Pozba; agát biely (Robinia pseudoacacia), masový výskyt v nelesnej drevinovej vegetácii; hviezdnik ročný (Stenactris annua) ako súčasť aluviálnych porastov na nive potoka Liska, medzi železničnou traťou a tokom v západnej časti k. ú. Pozba. Pozdĺž poľných ciest medzi vinohradmi je veľmi častým inváznym druhom iva voškovníkovitá (Iva xanthiifolia), kustovnica cudzia (Lycium barbarum) a z potenciálne inváznych druhov durman obyčajný (Datura stramonium). Na okrajoch vinohradov sú pomerne časté archeofyty, napr. balota čierna (Balota nigra), parumanček nevoňavý (Tripleurospermum odoratum), vratič obyčajný (Tanacetum vulgare), menej časté sú posed biely (Bryonia alba) a komonica lekárska (Melilotus officinalis). Z potenciálne inváznych je na zarastajúcich neúžitkoch častý aj láskavec ohnutý (Amaranthus retroflexus). Z expanzívnych domácich druhov treba spomenúť pichliač roľný (Cirsium arvense) vyskytujúci sa na všetkých neúžitkoch, bazu čiernu (Sambucus nigra) najmä ako súčasť agátových porastov a trnkových kriačin, zimozeleň menšiu (Vinca minor) splaňujúcu v okolí cintorína, smlz kroviskový (Calamagrostis epigejos) nastupujúci v opustených vinohradoch a vo vysychajúcich mokradiach, palinu obyčajnú (Artemisia vulgaris) na opusteniskách, horčík jastrabníkovitý (Pichris hieracioides) na degradovaných lúkach a úhoroch. K často splaňujúcim nepôvodným druhom patrí slnečnica ročná (Helianthus annuus). X 9 Porasty nepôvodných drevín Porasty nepôvodných drevín sú v území zastúpené agátovými porastami, ktorých druhové zloženie je veľmi chudobné v dôsledku pôsobenia agáta bieleho. V ich podraste sa spravidla vyskytujú najmä nitrofilné druhy alebo druhy synantropných stanovíšť ako napr. lipkavec obyčajný (Galium aparine), trebuľka lesná (Anthriscus sylvestris), pichliač roľný (Cirsium arvense), reznačka obyčajná (Dactylis glomerata), púpava lekárska (Taraxacum officinale), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), palina obyčajná (Artemisia vulgaris), lipnica lúčna (Poa pratensis), pýr plazivý (Elytrigia repens), vratič obyčajný (Tanacetum vulgare), z vonkajších okrajov preniká baza chabzdová (Sambucus ebulus), chmeľ obyčajný (Humulus lupulus), baza čierna (Sambucus nigra), ostružina černicová (Rubus fruticosa). Medzi porasty nepôvodných drevín tiež patria porasty orgovánu obyčajného (Syringa vulgaris), ktorých najväčšia koncentrácia je v okolí cintorína, veľmi hojný je aj vo vinohradoch, v líniových formáciách. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 43

45 Často sa vyskytuje i orech kráľovský (Juglans regia), ktorý ale nevytvára súvislé porasty, iba je súčasťou porastov iných drevín alebo rastie ako solitér či v skupinách drevín v krajine. A Polia na nevápnitých pôdach Na poliach s repkou olejnou, kukuricou obyčajnou a slnečnicou ročnou boli zistené druhy: hluchavka purpurová (Lamium purpureum), peniažtek prerastenolistý (Thlaspi perfoliatum), fialka roľná (Viola arvensis), kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris), parumanček nevoňavý (Tripleurospermum inodorum), pichliač roľný (Cirsium arvense), mliečnik kolovratcový (Tithymalus helioscopius). Na orných pôdach osiatych obilninami sme zistili druhy: púpava lekárska (Taraxacum officinale), štiav kučeravý (Rumex crispus), praslička roľná (Equisetum arvense), palina obyčajná (Artemisia vulgaris), mak vlčí (Papaver rhoeas), ovos siaty (Avena fatua), kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris), pichliač roľný (Cirsium arvense), parumanček voňavý (Tripleurospermum inodorum), lipkavec obyčajný (Galium aparine). A Poľný úhor Medzi vinohradmi sa vyskytujú neobrábané, ladom ležiace polia s druhmi: parumanček nevoňavý (Tripleurospermum inodorum), pichliač roľný (Cirsium arvense) prevládajúce druhy, hluchavka purpurová (Lamium purpureum), púpava lekárska (Taraxacum officinale), kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris), fialka roľná (Viola arvensis), bodliak tŕnistý (Carduus acanthoides), štiav tupolistý (Rumex obtusifolius) a iné. Floristickým zložením sú blízke intenzívne využívaným poliam, kde rastú po ich okrajoch. Pod cestou do Bardoňova sa východne od nej vyskytujú lúčne úhory resp. nevyužívané a značne degradované plochy lúk. Tvoria ich druhy: psiarka lúčna (Alopecurus pratensis), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), štetka lesná (Dipsacus sylvestris), metlica trsnatá (Deschampsia caespitosa), pichliač roľný (Cirsium arvense), vratič obyčajný (Tanacetum vulgare), kostrava červená (Festuca rubra), lopúch menší (Arctium minor), rebríček obyčajný (Achillea millefolium), iskerník prudký (Ranunculus acris), margaréta biela (Leucanthemum vulgare), pupenec roľný (Convonvulus arvensis), hrachor hľuznatý (Lathyrus tuberosus), praslička roľná (Equisetum arvense), palina obyčajná (Artemisia vulgaris) a iné. A Opustený vinohrad Okrem kultúr viniča hroznorodého (Vitis vinifera), ktorý tu je vysadený v typických radoch, sa v nich v súčasnosti vyskytujú aj niektoré druhy drevín dorastajúce do výšky krovinnej etáže: ruža šípová (Rosa canina), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), agát biely (Robinia pseudoacacia), dub letný (Quercus robur). V poschodí bylín sa uplatňujú druhy z okolitých lúk a ruderálnych stanovíšť: kostravy (Festuca sp.), psiarka lúčna (Alopecurus pratensis), černohlávok obyčajný (Prunella vulgaris), trebuľka lesná (Anthriscus sylvestris), púpavec srstnatý (Leontodon hispidus), rebríček obyčajný (Achillea millefolium), hrachor lúčny (Lathyrus pratensis), mrkva obyčajná (Daucus carota), peniažtek roľný (Thlaspi arvense), pichliač roľný (Cirsium arvense), kuklík mestský (Geum urbanum), ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum), divozel rakúsky (Verbascum austriacum), boľševník borščový (Heracleum sphondylium), vŕbovka (Epilobium sp.), skorocel väčší (Plantago major), smlz kroviskový (Calamagrostis epigeios). -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 44

46 Extenzívne vinohrady Hoci fyziognomicky sa málo odlišujú od predchádzajúcej skupiny, v častiach medzi jednotlivými radmi viniča sme zaznamenali odlišné druhové zloženie. Väčšina tu zaznamenaných druhov charakterizuje skôr antropogénne ako poloprirodzené stanovištia: nevädzovec frygický (Jacea phrygia), stoklas konáristý (Bromus ramosus), hluchavka purpurová (Lamium purpureum), parumanček nevoňavý (Tripleurospermum inodorum), vratič obyčajný (Tanacetum vulgare), kuklík mestský (Geum urbanum), palina obyčajná (Artemisia vulgaris), púpava lekárska (Taraxacum officinale), kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris), štiav tupolistý (Rumex obtusifolius) a v poschodí krovín baza čierna (Sambucus nigra). A Cintoríny Cintorín je situovaný južne od intravilánu. Dreviny tu plnia najmä okrasnú funkciu, sú to: lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos), breza previsnutá (Betula pendula), borovica čierna (Pinus nigra), vŕba biela (Salix alba), pagaštan konský (Aesculus hippocastanum), tuja východná (Thuja occidentalis), orgován obyčajný (Syringa vulgaris), agát biely (Robinia pseudoacacia). Z bylín sa vyskytuje o. i. v cintorínoch často vysádzaná a v minulosti chránená zimozeleň menšia (Vinca minor). Po obvode cintorína rastú: svíb krvavý (Swida sanguinea), javor poľný (Acer campestre), slivka trnková (Prunus spinosa), ruža šípová (Rosa canina) a hlohy (Crataegus sp.). A Opusteniská Opusteniská medzi vinohradmi majú trávnato-bylinný charakter s druhmi prevažne lúčnymi a pasienkovými, príp. synantropnými: štiav tupolistý (Rumex obtusifolius), púpava lekárska (Taraxacum officinale) - oba druhy veľmi hojne, peniažtek roľný (Thlaspi arvense), rožec obyčajný (Cerastium holosteoides), stoklas konáristý (Bromus ramosus), ďatelina lúčna (Trifolium pratense), nezábudka drobnokvetá (Myosotis stricta), ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus), pichliač roľný (Cirsium arvense), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), skorocel väčší (Plantago major), lipnica ročná (Poa annua), kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris), lucerna siata (Medicago sativa), kozinec sladkolistý (Astragalus glycyphyllos), jahoda lesná (Fragaria vesca), ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum), smohla lekárska (Anchusa officinalis), psinček tenkolistý (Agrostis capillaris), zádušník brečtanolistý (Glechoma hederacea), veronika obyčajná (Veronica chamaedrys), pupenec roľný (Convonvulus arvensis), pyštek obyčajný (Linaria vulgaris), vratič obyčajný (Tanacetum vulgare), komonica lekárska (Melilotus officinalis), javor poľný (Acer campestre), sukcesné štádiá tvorí agát biely (Robinia pseudoacacia). A Železničné komunikácie Násyp železničnej trate je druhovo chudobný, pričom sú tu väčšinou zastúpené typické synantropné druhy, najmä teplomilné, pretože tieto biotopy majú charakter suchých výhrevných stanovíšť. K frekventovaným druhom násypov železničných tratí a železničných zvrškov (koľajišťa) patria v území napr. pupenec roľný (Convonvulus arvensis), mydlica lekárska (Saponaria officinalis), parumanček nevoňavý (Tripleurospermum inodorum), fialka roľná (Viola arvensis), ďatelina plazivá (Trifolium repens), praslička roľná (Equisetum arvense), pyštek obyčajný (Linaria vulgaris), rezeda žltá (Reseda lutea), rumanček diskovitý (Matricaria discoidea), pýr plazivý (Elytrigia repens), kozobrada východná (Tragopogon orientalis), rozchodník šesťradový (Sedum sexangulare), jačmeň myší (Hordeum murinum). -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 45

47 A Poľná cesta Pre cesty sú typické druhy, ktoré znášajú zošľapovanie a mechanické poškodzovanie. Na poľných cestách a v ich bezprostrednom okolí sme zaevidovali typické nitrofilné druhy a druhy analogické s pasienkami alebo lúkami. K najfrekventovanejším druhom patria: pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), iskerník plazivý (Ranunculus repens), mätonoh trváci (Lolium perenne), kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris), černohlávok obyčajný (Prunella vulgaris), podbeľ liečivý (Tussilago farfara), púpava lekárska (Taraxacum officinale), psiarka lúčna (Alopecurus pratensis), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), skorocel väčší (Plantago major), ďatelina plazivá (Trifolium repens), lipnica ročná (Poa annua), skorocel úzkolistý (Plantago lanceolata), štiav tupolistý (Rumex obtusifolius), štiav kučeravý (Rumex crispus), bedrovník väčší (Pimpinella major), pýr plazivý (Elytrigia repens), knotovka biela (Melandrium album), ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum), lipnica lúčna (Poa pratensis), stoklas bezosťový (Bromus inermis), pupenec roľný (Convonvulus arvensis), púpava lekárska (Taraxacum officinale), čakanka obyčajná (Cichorium intybus), pichliač roľný (Cirsium arvense), parumanček voňavý (Tripleurospermum inodorum), vika štvorsemenná (Vicia tetrasperma), ovos siaty (Avena fatua), mrlík biely (Chenopodium album) a iné. 1.7 SÚČASNÁ KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA Súčasná krajinná štruktúra bola vyhotovená na podklade výstupov účelového mapovania polohopisu v obvode projektu pozemkových úprav. Základom tvorby mapy SKŠ je interpretácia leteckých snímok, ortofotomáp a dôsledný terénny prieskum, na základe ktorého sa upresňujú jednak hranice jako i funkčné charakteristiky jednotlivých prvkov SKŠ. Údaje o lesnej vegetácii sa spracovávajú na základe informácií o skupinách lesných typov, pričom sa vychádza z porastových máp a z lesného hospodárskeho plánu (LHP). V katastrálnom území Pozba je väčšinové zastúpenie ornej pôdy 70,9% z obvodu projektu pozemkových úprav, zastúpenie viníc je 4,5%, zastúpenie TTP je 7,4% a zastúpenie záhrad je 0,2% z plochy obvodu PÚ. Poľnohospodárska pôda zaberá v katastrálnom území spolu 83% z obvodu PPÚ. Lesná pôda je v riešenom území zastúpená 7,4% a nelesná drevinová vegetácia 6,2%. Z uvedených skutočností vyplýva, že obvod pozemkových úprav v katastrálnom území Pozba je prevažne poľnohospodársky využívaný. Podrobná špecifikácia súčasnej krajinnej štuktúry je uvedená v nasledovnej tabuľke: -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 46

48 Druh pozemku Výmera (m 2 ) Podiel z obvodu projektu PÚ/kategória SKŠ (%) Orná pôda ,85 / 100 z toho veľkobloková ,59 / 99,63 malobloková ,26 / 0,37 Vinice ,52 / 100 z toho veľkobloková - neopustená ,38 / 74,76 veľkobloková - opustená ,11 / 24,54 malobloková - neopustená ,02 / 0,39 malobloková - opustená ,01 / 0,31 Záhrady ,19 / 100 Trvalé trávne porasty ,49 / 100 z toho nevyužívané - nezamokrené ,36 / 98,34 nevyužívané - zamokrené ,12 / 1,66 Nelesná drevinová vegetácia ,13 / 100 z toho plošná prirodzeného charakteru ,74 / 77,38 plošná umelého charakteru ,24 / 3,96 líniová umelého charakteru 231 0,003 / 0,04 neevidovaná ,14 / 18,62 Lesná pôda ,43 / 100 Vodné plochy ,62 / 100 z toho vodné toky regulované ,61 / 98,94 vodná plocha umelá 579 0,01 / 1,06 Dopravné línie a objekty ,85 / 100 z toho železnica ,25 / 13,23 štátna cesta ,82 / 44,18 z toho štátna cesta II. triedy štátna cesta III. triedy miestna komunikácia spevnená ,09 / 4,71 poľná cesta nespevnená ,70 / 37,88 Ostatné plochy a objekty ,92 / 100 z toho areál poľnohospodárskeho podniku ,69 / 75,24 cintorín ,11 / 12,38 ojedinelé budovy v extraviláne ,04 / 4,50 dvory v extraviláne ,07 / 7,88 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 47

49 Výmera katastrálneho územia podiel z výmery k.ú. Obvod projektu pozemkových úprav ,51 podiel z výmery k.ú. Plochy vyňaté z obvodu PPÚ ,49 Zastúpenie druhov pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav podľa evidencie Správy katastra v Nových Zámkoch (stav C-KN) a súčasnej krajinnej štruktúry (SKŠ) je nasledovné: Zastúpenie pozemkov v obvode PPÚ Stav C - KN Súčasná krajinná štruktúra Zmeny Druh pozemkov výmera výmera výmera výmera výmera výmera v m 2 v % v m 2 v % v m 2 v % Orná pôda , , ,28 Vinice , , ,44 Záhrady , , ,76 Trvalé trávne porasty , , ,76 Lesné pozemky , , ,17 Vodné plochy , , ,11 Zastavané plochy , , ,11 Ostatné plochy , , ,50 Spolu Výmera katastrálneho územia Pozba m 2 940,46 ha Výmera obvodu projektu pozemkových úprav m 2 888,82 ha Výmera plochy vyňatá z obvodu m 2 51,64 ha Poznámka: C-KN je stav katastra nehnuteľností k SKŠ je súčasná krajinná štruktúra ku dňu (výsledky polohopisného mapovania) Účelová mapa UM-2 Súčasná krajinná štruktúra. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 48

50 2 SÚČASNÝ STAV VEREJNÝCH A SPOLOČNÝCH ZARIADENÍ A OPATRENÍ Hlavnými podkladmi pre charakteristiky súčasného stavu verejných a spoločných zariadení a opatrení v katastrálnom území Pozba boli: - dokumentácia MÚSES pre účely pozemkových úprav, požiadavky obce Pozba, podmienky správnych orgánov, Správa o stave životného prostredia Nitrianskeho kraja, požiadavky vlastníkov a užívateľov pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav, informácie získané z terénneho prieskumu a podrobného mapovania. Spoločné zariadenia a opatrenia slúžia vlastníkom a užívateľom pozemkov v obvode pozemkových úprav a patria sem komunikačné, protierózne opatrenia, opatrenia na ochranu životného prostredia, vodohospodárske opatrenia, prípadne iné zariadenia a opatrenia. V rámci charakteristiky súčasného stavu spoločných zariadení a opatrení v obvode projektu pozemkových úprav budú riešené opatrenia v členení: - komunikačné opatrenia a súvisiace stavby, - vodohospodárske opatrenia slúžiace k neškodnému odvedeniu povrchových vôd a k ochrane územia pred záplavami, - protierózne opatrenia na ochranu pôdy pred veternou a vodnou eróziou a súvisiace stavby, - priestorová a funkčná optimalizácia rozmiestnenia druhov pozemkov v krajine, - opatrenia k ochrane a tvorbe životného prostredia a zvýšeniu ekologickej stability územia. Verejné zariadenia a opatrenia slúžia obyvateľom obce daného územia a patria sem napríklad zariadenia na dodávku pitnej vody, skládky tuhého komunálneho odpadu, zariadenia na rekreáciu, prípadne iné verejné zariadenia. 2.1 KOMUNIKAČNÉ OPATRENIA A SÚVISIACE STAVBY Charakteristika existujúcej dopravnej siete v obvode projektu pozemkových úprav bola vyhotovená na podklade zamerania skutočného stavu, z rekognoskácie územia a dostupných podkladov. Cestná sieť zo všetkých líniových stavieb najvýraznejšie ovplyvňuje organizáciu pôdneho fondu. Okrem dopravnej funkcie plní spolu s priekopami aj funkciu protieróznej ochrany a spolu so sprievodnou zeleňou dotvára ráz krajiny. Dopravná sieť nachádzajúca sa v riešenom území je miestneho významu a slúži všetkým obyvateľom daného regiónu. Ďalej uvádzame podrobnú charakteristiku existujúcich ciest v obvode projektu pozemkových úprav, uvádzame popis cesty a príslušnú fotodokumentáciu, popisujeme cestné objekty (hospodárske zjazdy, priepusty). Grafické zobrazenie stavu existujúcich dopravných pomerov je v účelovej mape UM Železničná sieť Z hľadiska širších pomerov je obvod projektu pozemkových úprav napojený na železničnú trať Šurany Levice podľa prevádzkového zaťaženia zaradenej do 4.rádu. Je súčasťou tzv. južného ťahu Bratislava Zvolen Košice. Uvedená trať je jednokoľajná a elektrifikovaná s osobnou i nákladnou dopravou. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 49

51 2.1.2 Sieť štátnych ciest Z hľadiska širších dopravných pomerov je riešený obvod projektu pozemkových úprav Pozba napojený na štátnu cestu II. triedy č.ii/580 Šurany Úľany nad Žitavou Radava Podhájska Pozba Beša Horný Pial Lok Kalná nad hronom Horná Seč Levice a na štátne cesty III. triedy č.iii/5804 Pozba Bardoňovo a č.iii/5805 Pozba Dedinka. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 50

52 Štátna cesta II. triedy č.ii/580 Levice - Šurany SC-1 Štátna cesta slúži aj ako prístupová komunikácia k niektorým poľnohospodárskym pozemkom, nachádza sa tu niekoľko poľnohospodárskych zjazdov na pozemky. Dĺžka komunikácie, ktorá prechádza obvodom projektu pozemkových úprav je 2,430 km. Podrobnú charakteristiku cesty uvádzame z dôvodu špecifikácie zjazdov a cestných objektov, ktoré úzko súvisia s poľnohospodárskou výrobou v obvode projektu pozemkových úprav. Staničenie je uvádzané od katastrálnej hranice s k.ú Bardoňovo. V staničení 0,000 km na hranici obvodu PPÚ sa nachádzajú na pravej aj ľavej strane hospodárske zjazdy zo štátnej cesty. Jedná sa o nespevnené zemné hospodárske zjazdy bez rúry. Pravostranný HZ1 (foto 1) sprístupňuje pozemky v severnej časti katastrálneho územia v lokalite Malobešské. Zemný zjazd je široký 3,20 m, v šesťmetrovom úseku od štátnej cesty sa rozširuje na šírku 4,00 m. Vybudovaním hospodárskeho zjazdu sa porušila funkcia cestnej priekopy pozdĺž štátnej cesty, navrhujeme preto jeho prebudovanie na hospodársky zjazd s rúrovým priepustom. foto 1 Ľavostranný HZ2 (foto 2) sprístupňuje pozemky medzi štátnou cestou a železnicou v lokalite Malobešské. Zemný zjazd je široký 4,80 m, v päťapolmetrovom úseku od štátnej cesty je sčasti spevnený asfaltom a navezeným kamenivom. Vybudovaním hospodárskeho zjazdu sa porušila funkcia cestnej priekopy pozdĺž štátnej cesty, navrhujeme preto jeho prebudovanie na hospodársky zjazd s rúrovým priepustom. foto 2 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 51

53 V staničení 0,220 km sa nachádza priepust pod štátnou cestou P1 (foto 3 a 4) o dĺžke 8,30 m. Priepust má nepoškodené betónové čelá šírky 5,70 m, je nezanesený. Funkcia priepustu prevádzanie vody z jednej strany cestnej priekopy na druhú je neporušená. foto 3 foto 4 V staničení 0,550 km sa nachádza na pravej strane hospodársky zjazd HZ3 (foto 5 a 6) na PC-4 bez rúry. Jedná sa o zemný hospodársky zjazd šírky 5,50m bez rúrového priepustu. Vybudovaním hospodárskeho zjazdu sa porušila funkcia cestnej priekopy pozdĺž cesty, navrhujeme jeho prebudovanie na HZ s rúrovým priepustom (napr. železobetónová rúra DN 500). foto 5 foto 6 V staničení 0,965 km sa nachádza na pravej strane vedľajší vjazd do areálu poľnohospodárskeho podniku Z4 (foto 7) s rúrovým priepustom P4 (foto 8). Jedná sa o spevnený asfaltový vjazd s rúrovým priepustom, dĺžky 5,30 m, betónovú rúru DN 600 v nespevnenej zemnej priekope. Rúrový priepust je úplne zanesený, je potrebné jeho prečistenie. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 52

54 foto 7 foto 8 V staničení 1,055 km sa nachádza na pravej strane vjazd do areálu poľnohospodárskeho podniku Z5 (foto 9) s rúrovým priepustom P5 (foto 10). Jedná sa o spevnený asfaltový vjazd s rúrovým priepustom, dĺžky 9,30 m, betónovú rúru DN 800 v nespevnenej zemnej priekope. Vo vtokovej časti je rúrový priepust nezanesený a vo výtokovej časti je zanesený na 50%. Je potrebné jeho prečistenie, aby nebola narušená jeho funkcia odvodnenie štátnej cesty. foto 9 foto 10 V staničení 1,094 km sa nachádza hospodársky zjazd HZ6 s rúrovým priepustom P6 (foto 11) zo štátnej cesty na poľnú cestu P-5b, a sprístupňuje pozemky v severnej časti katastrálneho územia v lokalite Podvŕšie a Dlhé. Jedná sa o zemný zjazd s rúrovým priepustom dĺžky 5,80 m, ktorý je sčasti spevnený navezeným kamenivom. Betónová rúra DN 600 je nezanesená a plní si svoju odvodňovaciu funkciu. Zjazd je nedostatočne spevnený, preto ho navrhujeme na spevnenie. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 53

55 foto 11 V staničení 1,104 km sa nachádza priepust P2 pod štátnou cestou (foto 12 a 13) v dĺžke 13,00 m a pod železnicou (foto 14 a 15) v dĺžke 17,00 m. Priepust pod cestou má vybetónované čelá šírky 4,60 m do tvaru L (dlhšia strana rovnobežná so štátnou cestou je 4,60 m, kratšia kolmá je 2,30 m), jeho priemer je 1,30m. Priepust pod železnicou s priemerom 1,30 m má zabetónované čelá šírky 5,00 m. Priepusty sú zanesené na 50%, je potrebné ich prečistenie, aby plnohodnotne plnili svoju odvodňovaciu funkciu štátnej cesty. foto 12 foto 13 foto 14 foto 15 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 54

56 V staničení 1,353 km sa nachádza na pravej strane hospodársky zjazd HZ7 so spevneným rúrovým priepustom P7 (foto 16) zo štátnej cesty, a sprístupňuje pozemky v severnej časti katastrálneho územia v lokalite Veľké podvŕšie. Jedná sa o zemný zjazd s rúrovým priepustom dĺžky 8,00 m, ktorý má betónové čelá. Betónová rúra DN 600 je vo vtokovej časti zanesená na 100% a vo výtokovej časti je zanesená na 80%. Rúrový priepust P5 je potrebné prečistiť. foto 16 V staničení 1,363 km za hospodárskym zjazdom HZ7 sa nachádza rúrový priepust P3 pod štátnou cestou (foto 17) o dĺžke 12,60 m a pod železnicou (foto 18) o dĺžke 10,00 m. Rúrový priepust (betónová rúra DN 600) pod štátnou cestou má nepoškodené betónové čelá šírky 4,00 m, a vtok je zanesený na 30%. foto 17 Rúrový priepust (betónová rúra DN 600) pod železnicou je bez betónového spevnenia a je zanesený na 50%, potrebuje prečistenie, aby bola neporušená odvodňovacia funkcia priepustu. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 55

57 foto 18 V staničení 1,724 km pred hospodárskym zjazdom HZ8 sa nachádza rúrový priepust P8 pod štátnou cestou (foto 19) o dĺžke 12,60 m a pod železnicou (foto 20) o dĺžke 10,00 m. Rúrový priepust (betónová rúra DN 600) pod štátnou cestou má nepoškodené betónové čelá šírky 3,30 m, a vtok je zanesený na 50%, výtok na 30%. foto 19 Rúrový priepust (betónová rúra DN 600) pod železnicou je zemný bez betónového spevnenia iba betónová rúra a je nezanesená. foto 20 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 56

58 V staničení 1,734 km sa nachádza na pravej strane hospodársky zjazd HZ8 (foto 21 a 22) zo štátnej cesty a sprístupňuje pozemky v severnej časti katastrálneho územia v lokalite Veľké podvŕšie. Zemný zjazd je široký 5,00 m a v štvormetrovom úseku od štátnej cesty je spevnený navezeným kamenivom. Vybudovaním hospodárskeho zjazdu sa porušila funkcia cestnej priekopy pozdĺž štátnej cesty, navrhujeme preto jeho prebudovanie na hospodársky zjazd s rúrovým priepustom. foto 21 foto 22 Štátna cesta III. triedy č.iii/5804 Pozba Bardoňovo SC-2a, SC-2b Štátnu cestu III.triedy v obvode PPÚ sme rozdelili na dva úseky a a b. Úsek SC-2a je od štátnej cesty Šurany - Levice po hranicu intravilánu v dĺžke 0,068 km a je bez objektov. Úsek SC- 2b je pokračovanie od intravilánu po katastrálnu hranicu v smere na Bardoňovo v dĺžke 1,750 km. Štátna cesta slúži aj ako prístupová komunikácia k niektorým poľnohospodárskym pozemkom, nachádza sa tu niekoľko poľnohospodárskych zjazdov na pozemky. Podrobnú charakteristiku cesty SC-2b uvádzame z dôvodu špecifikácie zjazdov a cestných objektov, ktoré úzko súvisia s poľnohospodárskou výrobou v obvode projektu pozemkových úprav. Staničenie je uvádzané od hranice intravilánu. V staničení 0,320 km sa nachádza na pravej strane hospodársky zjazd HZ9 (foto 23) na pozemky v lokalite Záblatie. Jedná sa o nespevnený zhutnený zatrávnený hospodársky zjazd zo štátnej cesty bez rúrového priepustu. Šírka zjazdu je 7,00 m. Vybudovaním hospodárskeho zjazdu sa porušila funkcia cestnej priekopy pozdĺž cesty, navrhujeme jeho prebudovanie na HZ s rúrovým priepustom (napr. železobetónová rúra DN 500). foto 23 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 57

59 V staničení 0,346 km sa nachádza most M1 (foto 24) nad potokom, ktorý ide z južnej časti územia a vlieva sa do potoka Liska. Dĺžka mosta je 7,00 m, šírka betónových čiel je 4,70 m. foto 24 V staničení 0,510 km sa nachádza na ľavej strane hospodársky zjazd HZ10 (foto 25) na pozemky v lokalite Železná reťaz. Jedná sa o hospodársky zjazd zo štátnej cesty bez rúrového priepustu, v metrovom úseku je spevnený asfaltom. Šírka zjazdu je 3,50 m. Vybudovaním hospodárskeho zjazdu sa porušila funkcia cestnej priekopy pozdĺž štátnej cesty, navrhujeme jeho prebudovanie na HZ s rúrovým priepustom (napr. železobetónová rúra DN 500). foto 25 V staničení 0,667 km sa nachádza na pravej strane pred roztrúseným osídlením hospodársky zjazd HZ11 (foto 26) na pozemky v lokalite Záblatie a Baračovo. Jedná sa o nespevnený zhutnený zatrávnený hospodársky zjazd zo štátnej cesty bez rúrového priepustu. Šírka zjazdu je 5,40 m. Vybudovaním hospodárskeho zjazdu sa porušila funkcia cestnej priekopy pozdĺž cesty, navrhujeme jeho prebudovanie na HZ s rúrovým priepustom (napr. železobetónová rúra DN 500). -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 58

60 foto 26 V staničení 0,723 km sa nachádza na pravej strane hneď za roztrúseným osídlením hospodársky zjazd HZ12 (foto 27) na pozemky v lokalite Baračovo. Jedná sa o nespevnený zhutnený zatrávnený hospodársky zjazd zo štátnej cesty bez rúrového priepustu. Šírka zjazdu je 3,00 m. Vybudovaním hospodárskeho zjazdu sa porušila funkcia cestnej priekopy pozdĺž cesty, navrhujeme jeho prebudovanie na HZ s rúrovým priepustom (napr. železobetónová rúra DN 500). foto 27 V staničení 0,956 km sa nachádza na pravej strane pri ostatnej ploche hospodársky zjazd HZ13 (foto 28) na pozemky v lokalite Baročovo. Jedná sa o nespevnený zhutnený zatrávnený hospodársky zjazd zo štátnej cesty bez rúrového priepustu. Šírka zjazdu je 5,00 m. Vybudovaním hospodárskeho zjazdu sa porušila funkcia cestnej priekopy pozdĺž cesty, navrhujeme jeho prebudovanie na HZ s rúrovým priepustom (napr. železobetónová rúra DN 500). foto 28 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 59

61 V staničení 1,335 km sa nachádza na pravej strane zjazd Z14 (foto 29 a 30) na poľnú cestu PC-12, ktorá sprístupňuje pútnicke miesto Studnička. Jedná sa o zemný zjazd sčasti spevnený vysypaným kamenivom šírky 10,00 m. foto 29 foto 30 V staničení 1,750 km sa nachádzajú na pravej aj ľavej strane na katastrálnej hranici hospodárske zjazdy HZ15 (foto 31) a HZ16 (foto 32) na poľnohospodárske pozemky. Jedná sa o nespevnené zhutnené zatrávnené hospodárske zjazdy zo štátnej cesty bez rúrového priepustu. HZ12 sprístupňuje pozemky na sever od štátnej cesty a je široký 5,00 m. HZ13 bol zjazdom na poľnú cestu PC-14, ktorá je v súčasnosti zoraná. Šírka HZ13 je 16,00 m.vybudovaním hospodárskych zjazdov sa porušila funkcia cestnej priekopy pozdĺž cesty, navrhujeme ich prebudovanie na HZ s rúrovým priepustom (napr. železobetónová rúra DN 500). foto 31 foto 32 Štátna cesta III. triedy č.iii/5805 Pozba Dedinka SC-3 Štátna cesta SC-3 Pozba Dedinka začína v križovatke so štátnou cestou SC-2b pri Mariánskej studničke a ide až po katastrálnu hranicu v smere na Dedinku v dĺžke 0,900 km. Štátna cesta slúži aj ako prístupová komunikácia k niektorým poľnohospodárskym pozemkom, nachádza sa tu niekoľko poľnohospodárskych zjazdov na pozemky. Podrobnú charakteristiku cesty uvádzame -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 60

62 z dôvodu špecifikácie zjazdov a cestných objektov, ktoré úzko súvisia s poľnohospodárskou výrobou v obvode projektu pozemkových úprav. Staničenie je uvádzané od križovatky. V staničení 0,135 km sa nachádza na pravej strane zjazd Z17 (foto 33 a 34) na poľnú cestu PC-13, ktorá sprístupňuje pútnicke miesto Studnička. Jedná sa o zemný zjazd sčasti spevnený vysypaným kamenivom šírky 4,00 m bez rúrového priepustu. foto 33 foto 34 V staničení 0,390 km sa nachádza na pravej strane zjazd Z18 (foto 35 a 36) na trvalý trávny porast, ktorý slúži príležitostne obyvateľom obce Pozba aj obyvateľom okolitých obcí ako parkovisko (budeme ho navrhovať ako verejné zariadenie a opatrenie). Jedná sa o zemný zjazd šírky 3,40 m bez rúrového priepustu. Prebudovanie zjazdu budeme navrhovať v rámci návrhu spevnenia parkoviska. foto 35 foto 36 V staničení 0,900 km sa nachádza na ľavej strane hospodársky zjazd HZ19 (foto 37 a 38) na poľnú cestu PC-14, ktorá sprístupňuje pozemky v lokalite medzi štátnou cestou SC3 a katastrálnou hranicou s katastrálnym územím Bardoňovo. Jedná sa o zemný hospodársky zjazd bez rúrového priepustu šírky 8,50 m, v päť metrovom úseku spevnený asfaltom. Vybudovaním hospodárskeho zjazdu sa porušila funkcia cestnej priekopy pozdĺž cesty, navrhujeme jeho prebudovanie na HZ s rúrovým priepustom (napr. železobetónová rúra DN 500). -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 61

63 foto 37 foto 38 V staničení 0,900 km sa nachádza na pravej strane hospodársky zjazd HZ20 (foto 39 a 40) na poľnú cestu PC-15a, ktorá sprístupňuje pozemky v lokalite Gaškovo. Jedná sa o zemný hospodársky zjazd bez rúrového priepustu šírky 8,50 m, v päť metrovom úseku spevnený asfaltom. Vybudovaním hospodárskeho zjazdu sa porušila funkcia cestnej priekopy pozdĺž cesty, navrhujeme jeho prebudovanie na HZ s rúrovým priepustom (napr. železobetónová rúra DN 500). foto 39 foto Sieť miestnych komunikácií Miestne komunikácie (označenie MK-1 až MK-5) sú obslužné komunikácie, ktoré sa nachádzajú z prevažnej časti v intraviláne a zachádzajú do obvodu PPÚ. Sú miestneho významu so spevneným (prevažne asfaltovým) povrchom. Slúžia predovšetkým ako prístupové cesty k roztrúsenému osídleniu mimo intravilánu a k iným verejným objektom. Miestne komunikácie sa využívajú aj ako prístupové cesty na poľnohospodárske pozemky alebo ako spojovacie komunikácie do extravilánu. V obvode sa nachádza päť miestnych komunikácií spevnených. Ich podrobnejšia charakteristika a charakteristika cestných objektov je popísaná ďalej. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 62

64 MK-1 Existujúca miestna komunikácia spevnená (asfaltová) je v prevažnej časti v intraviláne, do obvodu PPÚ zasahuje len jej 0,144 km úsek. Ide popri železnici (foto 41) a pokračuje poľnou cestou PC-8 (foto 42). Je využívaná obyvateľmi domov ako prístupová miestna komunikácia a zároveň sprístupňuje cez poľnú cestu PC-8 poľnohospodárske pozemky v lokalite Horné konopnice. foto 41 foto 42 MK-2 Existujúca miestna komunikácia (foto 43 a 44) spevnená (asfaltová) má v obvode PPÚ úsek v dĺžke 0,171 km. Pokračuje v svojom smere poľnou cestou PC-10 a do ľava poľnou cestou PC-9. Je využívaná obyvateľmi domov ako prístupová miestna komunikácia a zároveň sprístupňuje cez poľnú cestu PC-10 a PC-9 poľnohospodárske pozemky v lokalite Horné konopnice. foto 43 foto 44 MK-3 Existujúcu miestnu komunikáciu spevnenú, ktorá je celá v obvode PPÚ a sprístupňuje miestny cintorín a roztrúsené osídlenie v extraviláne Malá Pozba, sme rozdelili na dva úseky a a b z dôvodu rozlišných charakteristík jednotlivých úsekov. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 63

65 MK-3a Spevnená miestna komunikácia (asfaltová) sa napája na štátnu cestu III. triedy SC-2b (III/5804) Pozba Bardoňovo a spája Malú Pozbu so zastavaným územím. Sprístupňuje aj miestny cintorín. Dĺžka miestnej komunikácie po most je 0,398 km (vrátane mosta) a šírka 4,50 m po koniec cintorína (foto 45) a 4,00 m po koniec mosta (foto 46). Po koniec cintorína má miestna komunikácia nový asfaltový koberec a v ďalšej časti po most je asfalt starý. V staničení 0,285 km sa nachádza rúrový priepust P9. Jedná sa o železobetónovú rúru DN 500, dĺžky 6,20 m. Jedna strana priepustu (výtok) má betónové čelo (foto 47) šírky 1,50 m a je zanesená na 30%, druhá (vtok) je len v zemnom telese (foto 48) a je zanesená na 100%. foto 45 foto 46 foto 47 foto 48 Pred mostom vľavo je v staničení 0,375 km zemný hospodársky zjazd HZ21 široký 5,00 m na poľnú cestu PC-19 a za mostom vpravo v staničení 0,397 km zemný hospodársky zjazd HZ22 (foto 49) široký 6,70 m na PC-29, ktorú navrhujeme spevniť a odvodniť (smer cintorín Malá Pozba). Cestný objekt - most M2 (foto 50) považujeme za vyhovujúci, je však potrebné ho prečistiť a vykosiť. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 64

66 foto 49 foto 50 MK-3b Úsek spevnenej miestnej komunikácie MK-3b je pokračovanie úseku MK-3a za mostom M2 po Malú Pozbu v dĺžke 0,188 km a šírke 3 m. V staničení 0,086 km od mosta sa nachádza rúrový priepust P10 (foto 51). Jedná sa o oceľovú rúru DN 500, dĺžky 7,20 m a zanesenú na 30%. foto 51 V staničení 0,183 km od mosta sa nachádza rúrový priepust P11 (foto 52). Jedná sa o železobetónovú rúru DN 500, dĺžky 4,00 m a zanesenú na 30%. foto 52 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 65

67 Celú miestnu komunikáciu MK-3 využívajú predovšetkým obyvatelia Malej Pozby (foto 53). Na rekonštrukciu spevnením navrhujeme pokračovanie úseku MK-3b po koniec roztrúseného osídlenia Malá Pozba (foto 54).Úsek MK-3a sprístupňuje cez poľné cesty PC-19 a PC-29 poľnohospodárske pozemky v lokalitách Za cintorínom, Horné diely, Hrkotadlo a zároveň vinice maloplošné a veľkoplošnú. foto 53 foto 54 MK-4 Existujúca miestna komunikácia spevnená (asfaltová) je v prevažnej časti v intraviláne, do obvodu PPÚ zasahuje len jej 0,220 km úsek. Ide zo západnej časti intravilánu až po štátnu cestu SC-1, cez železničné priecestie, ktoré je však uzavreté (foto 55 a 56). Miestnu komunikáciu využívajú predovšetkým obyvatelia osamelo stojaceho domu pri železničnej trati, z MK-4 v staničení 0,145 km od intravilánu je zemný hospodársky zjazd HZ23 na PC-7 (foto 57). Časť miestnej komunikácie využívajú vlastníci a užívatelia maloblokových viníc. Z MK-4 je zjazd (foto 58) na miestnu komunikáciu MK-5 (prístup do Nového majera) a v jej pokračovaní ide poľná cesta PC-31 (prístup do viníc). foto 55 foto 56 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 66

68 foto 57 foto 58 MK-5 Existujúca miestna komunikácia spevnená sprístupňuje roztrúsené osídlenie mimo intravilánu tzv. Nový majer. Spevnená miestna komunikácia (panelová) sa napája na miestnu komunikáciu MK-4 a spája Nový majer so zastavaným územím (foto 59 a 60). Dĺžka miestnej komunikácie po vjazd do Nového majera je 0,295 km a šírka 5,50 m. Súčasťou miestnej komunikácie je aj most M3 (foto 62) ponad potok Liska. V staničení 0,115 km od MK-4 na ľavej strane sa nachádza hospodársky zjazd HZ24 na PC-30 (foto 61). Jedná sa o zemný zjazd nespevnený, šírky 10,00 m. foto 59 foto 60 foto 61 foto 62 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 67

69 SPOLOČNÉ ZARIADENIA A OPATRENIA Sieť poľných ciest Poľné cesty (PC) v rámci obvodu pozemkových úprav majú charakter účelových ciest miestneho významu a väčšinou slúžia ako prístupové alebo spojovacie komunikácie. Celková dĺžka existujúcich poľných ciest v rámci obvodu je 18,489 km. Existujúce cesty sme na základe parametrov a zvoznej oblasti začlenili do kategórií vedľajších poľných ciest P-4,50/30, P- 4,00/30, P-3,50/30, P-3,00/30 a prístupových poľných ciest P-3,00/30, P-2,00/30. Na základe zadefinovaných kategórií sme upravili polohopis a v niektorých prípadoch sme navrhli cestu na rekonštrukciu. PC-1 Poľná cesta nespevnená existujúca, slúži ako vedľajšia cesta k veľkoblokovým poľnohospodárskym pozemkom v lokalite Maďalóš, je v severnej časti katastrálneho územia na hranici obvodu PPÚ (foto 63 a 64). Prístup na PC-1 je z poľnej cesty PC-3. Dĺžka cesty je 0,738 km, cesta je vyhovujúca, v úrovni terénu, zatrávnená, iba v strednej časti je vyjazdená od poľnohospodárskych strojov (foto 65). Existujúcu cestu nenavrhujeme na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme iba jej polohu, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,50/30. foto 63 foto 64 foto 65 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 68

70 PC-2 Poľná cesta nespevnená existujúca (foto 66 a 67), slúži ako vedľajšia cesta k poľnohospodárskym pozemkom v lokalite Maďalóš, ide súbežne so sprievodnou vegetáciou poľných ciest (podľa MÚSES interakčný prvok existujúci-ip4). Prístup na PC-2 je z poľnej cesty PC-3 alebo PC-4. Dĺžka cesty je 0,792 km. Existujúcu cestu navrhujeme na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a opatrení, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,00/30. foto 66 foto 67 PC-3 Existujúca vedľajšia poľná cesta nespevnená sprístupňuje veľkoblokové poľnohospodárske pozemky v severnej časti katastrálneho úzenia. Vedľajšiu poľnú cestu nespevnenú zatrávnenú sme rozdelili na tri úseky a, b, c kvôli podrobnejšiemu popisu jednotlivých úsekov. PC-3a je spojnica PC-1 a PC-2, je v celej svojej dĺžke 0,646 km zatrávnená, v úrovni terénu a sprístupňuje pozemky v lokalite Maďalóš (foto 68 a 69). Ide súbežne so sprievodnou vegetáciou poľných ciest (podľa MÚSES interakčný prvok existujúci-ip4). Prístup na PC-3a je z PC-4. Tento úsek existujúcej poľnej cesty navrhujeme na rekonštrukciu, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,00/30. foto 68 foto 69 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 69

71 PC-3b je spojnica PC-2, PC-4 a PC-5, je v celej svojej dĺžke 0,501 km zatrávnená, v úrovni terénu a sprístupňuje pozemky v lokalite Horné podvŕšie (foto 70 a 71). Ide súbežne so sprievodnou vegetáciou poľných ciest (podľa MÚSES interakčný prvok existujúci-ip4) a asi v strede je vyjazdená ako obchádzka stojatej vody (foto 72) a v tejto časti má šírku 3,70 m. Prístup na PC-3b je z PC-4 a PC-5a. Tento úsek poľnej cesty navrhujeme na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a opatrení, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,00/30. foto 70 foto 71 foto 72 PC-3c je úsek poľnej cesty od PC-5 po katastrálnu hranicu. Tento úsek poľnej cesty PC-3 je najkritickejší, pretože v prvej štvrtine dĺžky úseku PC-3a je cesta podmáčaná a vyjazdené koľaje sú nevyhovujúce (foto 73 a 74). Ostatná časť úseku je zatrávnená v úrovni terénu (foto 75 a 76). Dĺžka úseku existujúcej poľnej cesty PC-3c je 0,348 km a sprístupňuje pozemky v lokalite Horné podvŕšie. Prístup na PC-3c je z PC-5. Tento úsek poľnej cesty navrhujeme na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a opatrení, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,00/30. Celková dĺžka existujúcej vedľajšej poľnej cesty PC-3 je 1,495 km. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 70

72 foto 73 foto 74 foto 75 foto 76 PC-4 Poľná cesta nespevnená existujúca v dĺžke 1,147 km, slúži ako prístup k veľkoblokovým poľnohospodárskym pozemkom v lokalite Malobešské a Dlhé (foto 77 a 78). Prístup na PC-4 je hospodárskym zjazdom HZ3 (foto 79) zo štátnej cesty II.triedy II/580 Levice - Šurany (SC-1) v staničení 0,550 km. Poľnú cestu zatrávnenú v úrovni terénu navrhujeme na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a opatrení, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,50/30. Na rekonštrukciu navrhujeme aj hospodársky zjazd HZ3 zo štátnej cesty na PC-4, ktorý je v súčasnosti iba vysypaný kamenivom v dvojmetrovom úseku. Šírka zjazdu je 5,50 m. Vybudovaním hospodárskeho zjazdu sa porušila funkcia cestnej priekopy pozdĺž štátnej cesty, navrhujeme jeho prebudovanie na HZ s rúrovým priepustom (napr. železobetónová rúra DN 500). -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 71

73 foto 77 foto 78 foto 79 PC-5 Existujúcu poľnú cestu sme rozdelili na dva úseky a a b, pretože úseky majú odlišný charakter. Poľná cesta sprístupňuje veľkoblokové poľnohospodárske pozemky v lokalite Dlhé a Veľké podvŕšie. Úsek poľnej cesty PC-5a vychádza z areálu poľnohospodárskeho podniku po poľnú cestu PC-3 (foto 80 a 81). Tento úsek má dĺžku 0,815 km, je v úrovni terénu spevnený navezeným kamenivom o šírke 4 m a po krajoch sú zatrávnené krajnice o šírke 0,50 m. Považujeme ho za vyhovujúci, nenavrhujeme ho na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme iba jeho polohu, aby spĺňal kategóriu vedľajše poľnej cesty P 4,50/30. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 72

74 foto 80 foto 81 Úsek poľnej cesty PC-5b sa odkláňa od smeru PC-5a a obchádza areál poľnohospodárskeho podniku (foto 82) v dĺžke 0,380 km až po štátnu cestu SC-1. Tento úsek je nespevnený zatrávnený v úrovni terénu o šírke 3,00 m. Tento úsek PC-5b považujeme za vyhovujúci, nenavrhujeme ho na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme iba jeho polohu, aby spĺňal kategóriu poľnej cesty P 3,00/30. V staničení 1,094 km (SC-1) sa nachádza hospodársky zjazd HZ6 s rúrovým priepustom P6 (foto 83) zo štátnej cesty na poľnú cestu. Jedná sa o zemný zjazd s rúrovým priepustom dĺžky 5,80 m, ktorý je sčasti spevnený navezeným kamenivom. Betónová rúra DN 600 je nezanesená a plní si svoju odvodňovaciu funkciu. Zjazd je nedostatočne spevnený, preto ho navrhujeme na spevnenie. Za zjazdom sa nachádza brána oploteného výbehu pre zvieratá z areálu poľnohospodárskeho podniku. foto 82 foto 83 PC-6 Poľná cesta nespevnená existujúca slúži iba ako lokálna prístupová cesta za záhradami intravilánu (foto 84). Je zatrávnená v úrovni terénu, dĺžky 0,177 km a šírky 3 m a je vyhovujúca. Existujúcu cestu nenavrhujeme na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme iba jej polohu, aby spĺňala kategóriu prístupovej poľnej cesty P 3,00/30. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 73

75 foto 84 PC-7 Poľná cesta nespevnená existujúca, slúži ako prístupová cesta k osamelému domu (foto 86) v extraviláne katastrálneho územia, ktorý sa nachádza pri štátnej ceste a železničnej trati Šurany Levice po pravej strane. Prístup na PC-7 je hospodárskym zjazdom HZ20 (foto 85) z miestnej komunikácie MK-4, dĺžka poľnej cesty je 0,424 km. Táto cesta je málo využívaná, iba obyvateľmi spomínaného domu, je nespevnená zatrávnená v úrovni terénu. Existujúcu cestu nenavrhujeme na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme iba jej polohu, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,00/30. foto 85 foto 86 PC-8 Poľná cesta nespevnená existujúca je pokračovaním miestnej komunikácie MK-1. Ide popri železnici (foto 87) až po bezmenný potok kde končí spevneným priepustom P12 (foto 88). Betónová rúra dĺžky 4,00 m je obetónovaná do lichobežníkového tvaru (strany rovnobežné so železnicou: bližšie k železnici 3,30 m, ďalej od železnice 2,30 m). PC-8 slúži ako prístupová cesta -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 74

76 k poľnohospodárskym pozemkom v lokalite Horné konopnice. Dĺžka cesty je 0,114 km. Existujúcu cestu nenavrhujeme na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme iba jej polohu, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,50/30. foto 87 foto 88 PC-9 Poľná cesta nespevnená existujúca, ide za záhradami intravilánu, slúži ako prístup k poľnohospodárskym pozemkom v lokalite Horné konopnice (foto 89). Prístup na PC-9 je z poľnej cesty PC-8 alebo miestnej komunikácie MK-2. Dĺžka cesty je 0,201 km, cesta je vyhovujúca, zatrávnená v úrovni terénu. Existujúcu cestu nenavrhujeme na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme iba jej polohu, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,50/30. foto 89 PC-10 Poľná cesta nespevnená existujúca, je pokračovaním miestnej komunikácie MK-2 v jej smere (foto90). Pri bezmennom potoku, ktorý sa objavuje pod železničnou traťou sa stáča vpravo (foto 91) a ide vedľa neho až po priepust P13 (foto 93), kde sa bezmenný potok vlieva do potoka Liska. Tu sa opäť stáča, ale vľavo a ide popri potoku Liska (foto 92) až po katastrálnu hranicu (smer Bardoňovo). Prístup na PC-9 je z MK-2, dĺžka cesty je 0,500 km, a táto cesta sprístupňuje poľnohospodárske pozemky medzi železnicou a potokom Liska a pozemky za bezmenným -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 75

77 potokom až po katastrálnu hranicu. Cesta je vyhovujúca, zatrávnená v úrovni terénu. Existujúcu cestu nenavrhujeme na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme iba jej polohu, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,50/30. Priepust P13 dĺžky 7,20 m sa nachádza na sútoku potokov, jedná sa o žalezobetónovú rúru DN Má betónové čelá šírky 4,90 m, ktoré sú však prasknuté a preto priepust P13 navrhujeme na rekonštrukciu. Priepust je nezanesený. foto 90 foto 91 foto 92 foto 93 PC-11 Existujúca poľná cesta nespevnená slúži ako jediný prístup k Železnej reťazi z doliny (foto 95). Prístup na PC-11 je hospodárskym zjazdom HZ21 (foto 94) zo štátnej cesty III.triedy SC-2b. Jedná sa o hospodársky zjazd zo štátnej cesty bez rúrového priepustu, v metrovom úseku je spevnený asfaltom. Šírka zjazdu je 3,50 m. Vybudovaním hospodárskeho zjazdu sa porušila funkcia cestnej priekopy pozdĺž štátnej cesty, navrhujeme jeho prebudovanie na HZ s rúrovým priepustom (napr. železobetónová rúra DN 500). Cesta je vo svojej dĺžke 0,267 km a šírke 3,00 m zatrávnená a ťažko prejazdná. Existujúcu cestu nenavrhujeme na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 76

78 opatrení upresňujeme iba polohu časti cesty, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,00/30 a v jej pokračovaní navrhujeme poľnú cestu npc-38. foto 94 foto 95 PC-12 Existujúca poľná cesta nespevnená slúži iba ako lokálna prístupová cesta pútnického miesta Studnička (foto 96 a 97). Jej priemerná šírka je 2,6 m a dĺžka 0,160 km, prístup je zjazdom zo štátnej cesty SC-2b v križovatke SC-2b s SC-3. Existujúcu cestu nenavrhujeme na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme iba jej polohu, aby spĺňala kategóriu prístupovej poľnej cesty P 3,00/30. foto 96 foto 97 PC-13 Existujúca poľná cesta nespevnená slúži iba ako lokálna prístupová cesta pútnického miesta Studnička (foto 98 a 99). Jej priemerná šírka je 2,5 m, dĺžka vpravo je 0,063 km a vľavo je 0,066 km, prístup je zjazdom zo štátnej cesty SC-3. Existujúcu cestu nenavrhujeme na rekonštrukciu, -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 77

79 v pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme iba jej polohu, aby spĺňala kategóriu prístupovej poľnej cesty P 3,00/30. foto 98 foto 99 PC-14 Existujúca poľná cesta nespevnená prepájala štátne cesty III.triedy SC-2b (Pozba-Bardoňovo) a SC- 3 (Pozba-Dedinka) po okraji katastrálnej hranice (vedľajšie k.ú. Bardoňovo) a sprístupňuje poľnohospodárske pozemky od štátnej cesty SC-3 po katastrálnu hranicu. Prístup na PC-14 je hospodárskym zjazdom HZ16 (foto 100) zo štátnej cesty SC-3, na hranici obvodu PPÚ (smer Dedinka) a bol aj hospodárskym zjazdom HZ13 (foto 32) zo štátnej cesty SC-2b pred katastrálnou hranicou. Cesta je zatrávnená v úrovni terénu, vyhovujúca, v súčasnosti je však zoraná (foto 101) v dĺžke 0,309 km od štátnej cesty SC-2b, zostávajúca dĺžka cesty 0,466 km po katastrálnu hranicu (smer SC-3) má šírku 3,00 m. Existujúcu cestu nenavrhujeme v zoranej časti na rekonštrukciu upresňujeme iba jej súčasnú polohu, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,00/30. Namiesto zoranej časti pri štátnej ceste SC-2b a pri katastrálnej hranici navrhujeme prístupový koridor na sprístupnenie pozemkov v tejto lokalite. V trase poľnej cesty PC-14 je plánovaná preložka štátnej cesty SC-3. foto 100 foto 101 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 78

80 PC-15 Existujúcu poľnú cestu sme rozdelili na dva úseky a a b, pretože je rozdelená katastrálnou hranicou. Poľná cesta sprístupňuje poľnohospodárske pozemky na juhu katastrálneho územia a cez PC-18 a LC-1 aj Veľký háj. Úsek poľnej cesty PC-15a v dĺžke 0,149 km je prístupný hospodárskym zjazdom HZ17 (foto 102 a 103) zo štátnej cesty SC-3 (smer Dedinka). Jedná sa o zemný hospodársky zjazd bez rúrového priepustu šírky 8,50 m, v päť metrovom úseku spevnený asfaltom. Úsek poľnej cesty PC-15b v dĺžke 0,611 km je prístupný z PC-15a, PC-17 a PC-18 (foto 104 a 105). Tento úsek je nespevnený zatrávnený v úrovni terénu, iba jedna strana od katastrálnej hranice (Dedinka) je čiastočne spevnená vysypaným kamenivom. Existujúcu cestu v obidvoch úsekoch nenavrhujeme na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme ich jej polohu, aby spĺňali kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,50/30. foto 102 foto 103 foto 104 foto 105 PC-16 Poľná cesta nespevnená zatrávnená bola na jeseň 2007 v celej svojej dĺžke 0,459 km zoraná (foto 106 a 107). Prístup na PC-16 bol z PC-15a, išla popri terénnej hrane až po nelesnú drevinovú -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 79

81 vegetáciu a sprístupňovala poľnohospodárske pozemky v lokalite Gaškovo. Zoranú cestu navrhujeme na rekonštrukciu do pôvodnej podoby nespevnenej zatrávnenej cesty, v pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme jej pôvodnú polohu, aby spĺňala kategóriu prístupovej poľnej cesty P 3,00/30. foto 106 foto 107 PC-17 Poľná cesta nespevnená existujúca, je pokračovaním poľnej cesty PC-19, ktorá ide popri potoku v južnej časti katastrálneho územia (foto 108 a 109). Prístup na PC-17 okrem spomínananej PC-19 je aj z južnej časti z ciest PC-15b a PC-18. Dĺžka cesty je 1,068 km, cesta je vyhovujúca, zatrávnená v úrovni terénu. Existujúcu cestu nenavrhujeme na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme iba jej polohu, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,50/30. foto 108 foto 109 PC-18 Existujúca poľná cesta nespevnená zatrávnená, ktorá ide v južnom okraji katastrálneho územia pokračuje lesnou cestou LC-1 (foto 110). Prístup na PC-18 je z poľnej cesty PC-15b alebo PC-17. Dĺžka cesty je 0,919 km a sprístupňuje poľnohospodárske pozemky v južnej časti katastrálneho územia v okolí Veľkého hája. Stav poľnej cesty považujeme za vyhovujúci, iba pod lesom je do nej 0,50 m zaorané, čím je cesta zúžená (foto 111). Existujúcu cestu nenavrhujeme na rekonštrukciu, -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 80

82 v pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme iba jej polohu, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,50/30. foto 110 foto 111 PC-19 Poľná cesta existujúca nespevnená zatrávnená ide popri potoku a jeho sprievodnej zeleni v južnej časti riešeného územia (foto 112 a 113), prístupná je zjazdom z miestnej komunikácie MK-3b pred Malou Pozbou vľavo a končí mostom M4, alebo z PC-17 (foto 114). Dĺžka cesty je 0,540 km a sprístupňuje poľnohospodárske pozemky v lokalite Za cintorínom a Záblatie. Most M4 prepája poľnú cestu PC-19 s poľnou cestou PC-20. Existujúcu cestu nenavrhujeme na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme iba jej polohu, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 4,00/30. foto 112 foto 113 foto 114 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 81

83 PC-20 Poľná cesta existujúca nespevnená zatrávnená je za mostom M4 (foto 115) sprístupnená cez PC-19 a ide popri nelesnej drevinovej vegetácii, kde sprístupňuje poľnohospodárske pozemky v lokalite Pod Veľkým hájom (foto 116 a 117). Dĺžka cesty je 0,777 km, považujeme ju za vyhovujúcu a preto ju nenavrhujeme na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme iba jej polohu, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,00/30. foto 115 foto 116 foto 117 PC-21 Poľná cesta existujúca nespevnená zatrávnená je pokračovaním miestnej komunikácie MK-3b, začínajúca za Malou Pozbou a idúcou až po katastrálnu hranicu k.ú. Belek (foto 120 a 121). Pri domoch roztrúseného osídlenia je mierne spevnená navezeným kamenivom a súkromným priepustom (foto 118 a 119). Potom je už iba zatrávnená. Cez brod B je prechod na poľnú cestu PC- 28 vedúcu medzi maloblokové vinice a veľkoblokovú vinicu. Cesta je v úseku pri katastrálnej hranici od nelesnej drevinovej vegetácie po katastrálnu hranicu zoraná. Dĺžka cesty je 1,048 km. Úsek cesty popri roztrúsenom osídlení Malá Pozba považujeme za nevyhovujúci, navrhujeme ho na spevnenie. Úsek cesty za malou Pozbou považujeme za vyhovujúci a preto ho nenavrhujeme na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme iba jeho polohu, aby spĺňal kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,00/30. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 82

84 foto 118 foto 119 foto 120 foto 121 PC-22 Existujúca poľná cesta nespevnená zatrávnená, ktorá ide hrebeňom v západnom okraji katastrálneho územia popri katastrálnej hranici (k.ú.belek) sprístupňuje zvrchu všetky malablokové vinice (foto 122 a 123). Dĺžka cesty je 1,300 km. Existujúcu cestu nenavrhujeme na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme iba jej polohu, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,00/30. foto 122 foto 123 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 83

85 PC-23 Existujúca poľná cesta nespevnená zatrávnená situovaná vo viniciach prepája PC-22 a PC-28 (foto 124 a 125). Dĺžka cesty je 0,195 km. Existujúcu cestu nenavrhujeme na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme iba jej polohu, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,00/30. foto 124 foto 125 PC-24 Existujúca poľná cesta nespevnená zatrávnená situovaná vo viniciach prepája PC-22 a PC-26a a PC-26b (foto 126 a 127). Dĺžka cesty je 0,229 km. Existujúcu cestu nenavrhujeme na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme iba jej polohu, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,00/30. foto 126 foto 127 PC-25 Existujúca poľná cesta nespevnená zatrávnená situovaná vo viniciach prepája PC-22 a PC-26b (foto 128 a 129). Dĺžka cesty je 0,097 km. Existujúcu cestu nenavrhujeme na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme iba jej polohu, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,00/30. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 84

86 foto 128 foto 129 PC-26 Existujúca poľná cesta nespevnená zatrávnená ide popod maloblokové vinice od PC-25 po PC-24 úsek a (foto 130 a 131), a od PC-24 po PC-31 úsek b (foto 132). Poľná cesta sprístupňuje zospodu vinice v severnej časti maloblokového viničného honu. Úsek PC-26a má dĺžku 0,426 km a úsek PC-26b má dĺžku 0,242 km. Oba úseky nenavrhujeme na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme iba ich polohu, aby spĺňali kategóriu vedľajších poľných ciest P 3,00/30. foto 130 foto 131 foto 132 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 85

87 PC-27 Existujúca poľná cesta nespevnená zatrávnená ide popod maloblokové vinice od PC-31 po PC-29 (foto 133 a 134). Poľná cesta sprístupňuje zospodu vinice v strednej časti maloblokového viničného honu. Táto poľná cesta je intenzívne využívaná vlastníkmi a užívateľmi viníc. Dĺžka cesty je 0,570 km a šírka je 3,50 m. Túto cestu navrhujeme na rekonštrukciu spevnenie, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,00/30. Podrobný popis ciest určených na rekonštrukciu popisujeme v kapitole 3.1 Návrh cestnej siete. foto 133 foto 134 PC-28 Existujúca poľná cesta nespevnená zatrávnená situovaná vo viniciach je pokračovaním PC-27 a sprístupňuje vinice v južnej časti maloblokového honu a ide cez brod B až k poľnej ceste PC-21 (foto 135 a 136). Dĺžka cesty je 0,395 km. Existujúcu cestu nenavrhujeme na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme iba jej polohu, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,50/30. foto 135 foto 136 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 86

88 PC-29 Poľná cesta nespevnená existujúca zatrávnená sprístupňuje vinice v maloblokovom hone a veľkoblokovú vinicu. Prístup na PC-29 je hospodársky zjazdom HZ19 (foto 137) z miestnej komunikácie MK-3a za mostom M2. Poľná cesta je intenzívne využívaná vlastníkmi a užívateľmi viníc. Ide v celej svojej dĺžke 0,770 km po spádnici a po dažďoch sú v nej hlboké erodované ryhy, je vyjazdená, nevyhovujúca (foto 138 a 139). Navrhujeme ju na rekonštrukciu spevnenie a odvodnenie, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,00/30. foto 137 foto 138 foto 139 PC-30 Poľná cesta nespevnená existujúca zatrávnená začína za ihriskovou bránou, sprístupňuje pozemky za potokom Liska (foto 140) v západnej časti za intravilánom a vychádza na miestnu komunikáciu MK-5 hospodárskym zjazdom HZ22 (foto 141), ktorá ide k roztrúsenému osídleniu Nový majer. Poľná cesta dĺžky 0,469 m má iba lokálny charakter a preto ju nenavrhujeme na rekonštrukciu, -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 87

89 v pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme iba jej polohu, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,00/30. foto 140 foto 141 PC-31 Poľná cesta existujúca je pokračovaním miestnej komunikácie MK-5 do maloblokových viníc. Úsek a je v dĺžke 0,120 km spevnený betónmi (foto 142), úsek b v dĺžke 0,245 km je nespevnený v úrovni terénu a po dažďoch sú v ňom hlboké erodované ryhy (foto 143 a 144). Poľná cesta ide po spádnici, v nespevnenom úseku je nevyhovujúca a preto ju navrhujeme na rekonštrukciu spevnenie a odvodnenie, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty P 3,00/30. foto 142 foto 143 foto 144 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 88

90 Sieť lesných ciest Existujúca lesná cesta je pokračovaním poľnej cesty PC-18, ktorá ide lesným komplexom Veľký háj (foto 145 a 146) v južnom okraji katastrálneho územia. Dĺžka lesnej cesty je 0,845 km, a v prvých 30 m od PC-18 má vyjazdené koľaje. Lesná cesta je obyvateľmi obce málo využívaná, je nespevnená zatrávnená v úrovni terénu. Z dôvodu jej nízkeho využívania ju považujeme za vyhovujúcu, a preto ju nenavrhujeme na rekonštrukciu, v pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme iba jej polohu, aby spĺňala kategóriu lesnej cesty L 3,50/30. foto 145 foto 146 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 89

91 Označenie Kategória Dĺžka Priemerná Plocha Návrh na rekonštrukciu Cestné objekty Sprievodná vegetácia cesty poľnej cesty šírka (m2) áno áno áno cesty (km) cestného popis rekonštrukcie popis súčasného stavu popis súčasného stavu telesa nie nie nie (m) popis súčasného stavu 3,00/30 súvislá NDV po kat. PC-1 VPC 0, nie nie hranici nespevnená 3,00/30 P3,00/30 súvislá PC-2 VPC 0,792 3, cesta - návrh na nie sprievodná NDV nespevnená rekonštrukciu 3,00/30 P3,50/30 súvislá PC-3a VPC 0,646 3, cesta - návrh na nie sprievodná NDV nespevnená rekonštrukciu 3,00/30 P3,50/30 súvislá PC-3b VPC 0,501 3, cesta - návrh na nie sprievodná NDV nespevnená rekonštrukciu 3,00/30 P3,50/30 súvislá PC-3c VPC 0,348 3, cesta - návrh na nie sprievodná NDV nespevnená rekonštrukciu 3,50/30 P3,50/30 PC-4 VPC 1,147 3, cesta - návrh na nie nie nespevnená rekonštrukciu 4,50/30 PC-5a VPC 0,858 4,0+2x0, nie nie nie spevnená 3,00/30 HZ6 s P6 (hosp. zjazd PC-5b VPC 0,380 3, nie s rúrovým priepustom - nie nespevnená návrh na rekonštrukciu) 3,00/30 PC-6 PPC 0,177 1,8 324 nie nie nie nespevnená 3,00/30 PC-7 VPC 0,424 3, nie HZ20 (hosp. zjazd) nie nespevnená 3,50/30 PC-8 VPC 0,114 3,7 439 nie P12 (spevnený priepust) nie nespevnená 3,00/30 PC-9 VPC 0,201 3,0 596 nie nie nie nespevnená -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 90

92 3,50/30 PC-10 VPC 0,502 3, nie P13 (rúrový piepust - nie nespevnená návrh na rekonštrukciu) 3,00/30 PC-11 VPC 0,267 2,2 361 nie HZ21 ( hosp. zjazd - nie nespevnená návrh na rekonštrukciu) 3,00/30 PC-12 PPC 0,160 2,6 412 nie nie cesta v NDV nespevnená 3,00/30 PC-13 PPC 0,063 vp. 2,5 321 nie nie cesta v NDV nespevnená 0,066 vľ. 3,00/30 HZ19 ( hosp. zjazd - PC-14 VPC 0,466 2, nie návrh na rekonštrukciu) nie nespevnená 3,50/30 PC-15a VPC 0,149 3,8 559 nie HZ17 ( hosp. zjazd - nie nespevnená návrh na rekonštrukciu) 3,50/30 PC-15b VPC 0,611 4, nie nie nie nespevnená 3,00/30 zoraná cesta - 2,0 m terénna hrana PC-16 PPC 0,459 3,1+ 2, návrh na nie po celej dĺžke cesty nespevnená (terén.hr.) rekonštrukciu zatrávnená 3,50/30 PC-17 VPC 1,068 3, nie nie sprievodná NDV nespevnená 3,50/30 v úseku pod lesom - PC-18 VPC 0,919 3, nie nie lesný porast nespevnená 4,00/30 brehová, PC-19 VPC 0,550 4, nie most M4 sprievodná NDV nespevnená 3,00/30 v časti sprievodná PC-20 VPC 0,777 2, nie nie NDV nespevnená 3,00/30 v častiach sprievodná PC-21 VPC 1,048 3, nie nie NDV nespevnená 3,00/30 PC-22 VPC 1,300 2, nie nie sporadická NDV nespevnená -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 91

93 3,00/30 PC-23 VPC 0,195 2,6 499 nie nie nie nespevnená 3,00/30 PC-24 VPC 0,229 2,3 530 nie nie nie nespevnená 3,00/30 PC-25 VPC 0,097 2,4 237 nie nie nie nespevnená 3,00/30 PC-26a VPC 0,426 2, nie nie nie nespevnená 3,00/30 PC-26b VPC 0,242 2,6 708 nie nie nie nespevnená 4,00/30 PC-27 VPC 0,570 3, cesta - návrh na nie nie nespevnená rekonštrukciu 3,50/30 P3,00/30 PC-28 VPC 0,395 4, nie nie nie nespevnená 4,50/30 P3,00/30 PC-29 VPC 0,770 5, cesta - návrh na HZ19 (hosp. zjazd) nie nespevnená rekonštrukciu 3,00/30 PC-30 VPC 0,469 2, nie HZ22 (hosp. zjazd) nie nespevnená 4,50/30 P3,00/30 PC-31a VPC 0,120 5,3 643 cesta - návrh na nie nie spevnená rekonštrukciu 4,50/30 P3,00/30 PC-31b VPC 0,245 5, cesta - návrh na nie nie nespevnená rekonštrukciu -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 92

94 2.2 VODOHOSPODÁRSKE A HYDROMELIORAČNÉ POMERY Riešené územie patrí do povodia Váhu. Hlavným tokom, ktorý odvodňuje územie je potok Liska, ktorý sa vlieva do Žitavy a tá do Nitry. Potok Liska tečie od východu na západ približne stredom katastrálneho územia Pozba a rozdeľuje ho na morfologicky odlišné časti severnú časť zarovnanejšiu a s menšou členitosťou a južnú časť členitú s výraznejšou sklonovitosťou. Územia v okolí potoka Liska sú ovplyvňované vysokou hladinou podzemnej vody, ostatné územia sú odkázané len na atmosferické zrážky. Vodné toky v riešenom území spravuje Slovenský vodohospodársky podnik š.p., Odštepný závod Piešťany, Správa povodia dolnej Nitry. Hlavnú hydrologickú os územia tvorí vodohospodársky významný tok Liska (v niektorých materiáloch a mapách bol označovaný aj ako Bešiansky potok), ktorý priberá dva ľavostranné prítoky: - drobný vodný tok Od Mariánskej studničky, ktorý sa vlieva do potoka Liska na najjužnejšom okraji intravilánu obce, - drobný vodný tok Od Malej Pozby, ktorý sa vlieva do potoka Liska pri futbalovom ihrisku. Tento tok Od Malej Pozby má pravostranný prítok drobný vodný tok Záblatie. Oba drobné toky pramenia na severných svahoch lesného komplexu Veľký háj. Vo východnej časti katastrálneho územia sa sezónne objavuje bezmenný pravostranný prítok Lisky, pod železničnou traťou a tečie prakticky kolmo na potok Liska. Tento prítok nie je evidovaný ako vodný tok v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. Charakteristika existujúcich vodných tokov bola vyhotovená na podklade zamerania skutočného stavu, z rekognoskácie územia a dostupných podkladov. Grafické zobrazenie stavu existujúcich vodohospodárskych pomerov je v účelovej mape UM-4. Vodohospodársky významný tok Liska Potok Liska tečie v obvode projektu pozemkových úprav od východu na západ približne stredom katastrálneho územia. Jeho dĺžka je cca 3100 m v rámci celého katastrálneho územia (zahrnutá aj intravilánová časť). Potok je v celej svojej dĺžke regulovaný, dno má spevnené žľabovkami a v niektorých úsekoch má spevnené plochy svahov betónovými doskami. Na úpravu pozdĺžneho sklonu sú na toku vybudované prepadové stupne. V celej svojej dĺžke je dno zanesené v priemere 60 cm nánosom sedimentov, tok v prietočnom profile a plochy brehov sú značne zarastené (foto 147 a 148). Úsekov, kde absentuje pobrežná drevinová vegetácia je na potoku Liska viac. Najdlhším úsekom s jej absenciou je časť toku od intravilánu smerom k Podhájskej. Inde na toku sa nachádzajú kratšie i dlhšie úseky s medzerami, alebo jednostranne chýbajúcim brehovým porastom. Tam, kde pobrežná vegetácia absentuje, tzn. chýba stromová alebo stromová i krovinová etáž, je táto nahradená bylinovou vegetáciou trávnatého charakteru, príp. porastami vysokých ostríc. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 93

95 foto 147 foto 148 V staničení cca 90 m od katastrálnej hranice s k.ú. Bardoňovo sa nachádza prepadový stupeň s vývarom, ktorý slúži na úpravu pozdĺžneho sklonu dna, a na jeho zabezpečenie proti pozdĺžnej erózii a na vytvorenie kompenzačného sklonu. V staničení 235 m od katastrálnej hranice s k.ú. Bardoňovo sa nachádza po pravej strane priepust P13 (foto 149), ktorým tečie občasný bezmenný pravostranný prítok a v tomto mieste sa vlieva do potoka Liska (foto 150). foto 149 foto 150 V najjužnejšej časti intravilánu obce sa nacházajú za záhradami súkromné lávky dočasného charakteru, ktoré umožňujú obyvateľom prechod cez potok. Jedná sa prevažne o jednoduché drevené lávky (foto 151) alebo kovové dočasné mostíky (foto 152). -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 94

96 foto 151 foto 152 V staničení cca 845 m od katastrálnej hranice s k.ú. Bardoňovo sa nachádza sútok Lisky s drobným vodným tokom Studnička (foto 152 a 153). Pri rekognoskácii v teréne sme zistili, že zaústenie bolo spevnené betónovými priekopovými tvárnicami, ktoré sú v súčasnosti poškodené a zanesené nánosmi sedimentov. Hĺbka vody v tom čase ( ) bola 15 cm. foto 152 foto 153 V staničení 970 m od katastrálnej hranice s k.ú. Bardoňovo sa nachádza betónový mostík (foto 154) ponad potok Liska, ktorý pokračuje cestou do intravliánu. Mostík je široký 2,25 m a dlhý 9,30 m. foto 154 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 95

97 V intravilánovej časti katastrálneho územia, ktorá je vyňatá z obvodu projektu pozemkových úprav sa nachádza most na štátnej ceste III.triedy a sútok Lisky s drobným vodným tokom Od Malej Pozby. V tejto časti od mosta po sútok je celý profil vodného toku vydláždený betónovými kockami 50x50 cm a pred sútokom je vybudovaný ďalší prepadový stupeň na úpravu pozdĺžneho sklonu dna vodného toku. V staničení cca 50 m od západnej hranice intravilánu sa nachádza prepadový stupeň a po obidvoch stranách vodného toku na svahoch sa nachádzajú betónové schody (foto 155 a 156) v značnej miere zarastené a poškodené. Šírka schodov je 1,80 m. foto 156 foto 155 V staničení cca 410 m od západnej hranice intravilánu a 60 m pred mostom M3 sa nachádza ďalší prepadový stupeň výšky 1m, dĺžky 10,80 m (foto157). V týchto miestach je hĺbka dna potoka Liska 1,60 m a nános sedimentov 60 cm (merané ). Meranie sme vykonali aj pod mostom M3 (foto 158), kde hĺbka dna potoka dosahovala 40 cm a nános 10 cm. foto 157 foto 158 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 96

98 Medzi prepadovými stupňami za intravilánovými záhradami sa nacházajú súkromné lávky dočasného charakteru, ktoré umožňujú obyvateľom prechod cez potok. Jedná sa prevažne o jednoduché drevené lávky (foto 159). foto 159 V staničení cca 390 m od mosta M3 v smere na Podhájsku sa nachádza stavidlo, ktorého šírka je 1,20 m, dĺžka 14,00 m a svetlosť 4,00 m. V úseku 10 m pred a za stavidlom je celý profil vodného toku a svahy spevnené kameňom (foto 160). Koryto vodného toku pred stavidlom je značne zarastené, znečistené a zahatané vyvrátenými kmeňmi stromov (foto 161). foto 160 foto 161 V staničení cca 735 m od mosta M3 v smere na Podhájsku sa nachádza prepadový stupeň výšky 1,20 m, dĺžky 8,50 m. V týchto miestach je hĺbka potoka Liska pred prepadovým stupňom 40 cm a nános sedimentov cm (merané ). V pokračovaní vodného toku až po katastrálnu hranicu sme namerali nánosy sedimentov v priemere 30 cm. Drobný vodný tok Od Mariánskej studničky Vodný tok Od Mariánskej studničky začína betónovým výustným objektom vedeným popod štátnou cestou Pozba-Dedinka v pútnickom mieste Mariánska studnička. Je v celej svojej dĺžke regulovaný, dno má spevnené žľabovkami a strmé plochy brehov betónovými doskami. Na úpravu pozdĺžneho sklonu je na toku vybudovaných 6 prepadových stupňov, niektoré sú poškodené. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 97

99 Poloha prepadových stupňov na vodnom toku je zameraná a zobrazená vo vrstve ZAPMER v účelovej mape. Koryto toku je priame, s výrazne geometrickým profilom. Má dĺžku cca 1370 m a do potoka Liska sa vlieva v najjužnejšom okraji obce. Fotodokumentácia vodného toku zobrazuje súčasný stav zisťovaní pri rekognoskácii v teréne (foto ). foto 162 foto 163 foto 164 foto 165 foto 166 foto 167 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 98

100 foto 168 foto 169 Drobný vodný tok Od Malej Pozby Vodný tok pramení na severných svahoch lesného komplexu Veľký háj a vlieva sa do potoka Liska pri futbalovom ihrisku. Jeho dĺžka v obvode projektu pozemkových úprav je cca 1230 m. Drobný vodný tok má jeden pravostranný prítok Záblatie, ktorý sa do neho vlieva pri moste M4 a ktorého dĺžka je cca 410 m. Vodný tok je v celej svojej dĺžke regulovaný, dno má spevnené žľabovkami a na úpravu pozdĺžneho sklonu sú na toku vybudované 2 prepadové stupne. V staničení cca 175 m od začiatku toku je vybudovaný prepadový stupeň, výšky 1,60 m, ktorý je však v tomto mieste zanesený 1,40 cm nánosom sedimentov. Vodný tok od začiatku po most M4 je veľmi zarastený s nánosom v priemere cm (foto 170 a 171). foto 170 začiatok toku foto 171 V staničení cca 355 m od začiatku toku sa nachádza most M4 pred ktorým sa vleva potok Záblatie do potoka Od Malej Pozby Most M4 má betónový priepust DN 1400, ktorý je zanesený sedimentami do 50 cm a má mierne prasknuté výtokové čelo (foto 172). -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 99

101 foto 172 V staničení cca 340 m od mosta M4 sa nachádza na vodnom toku vybudovaný prepadový stupeň, ktorým sa upravuje pozdĺžny sklon toku (foto 173). foto 173 V staničení cca 500 m od mosta M4 sa do potoka vlieva miestny odvodňovací drén, ktorý odvodňuje Malú Pozbu pri prívalových dažďoch, jeho dĺžka je cca 70 m Vodný tok od mosta M2 až po sútok s potokom Liska je v priečnom profile značne zarastený a dno má zanesené nánosom až do 1 metra. V strednom a dolnom toku absentuje pobrežná drevinová vegetácia (foto 174). foto 174 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 100

102 V staničení cca 115 m od mosta M2 sa vlieva do drobného vodného toku odvodňovací drén, ktorý odvádza vodu zo svahov za cintorínom. Jeho dĺžka od miestnej komunikácie je 20 m (foto 175). foto 175 Sútok drobného vodného toku Od Malej Pozby a potoka Liska sa nachádza v časti katastrálneho územia, ktorá je vyňatá z obvodu projektu pozemkových úprav, pre úplnosť popisu charakteristiky vodného toku uvádzame fotodokumentáciu z tejto časti katastrálneho územia (foto 176 a 177). foto 176 foto 177 Drobný vodný tok Záblatie Vodný tok je pravostranným prítokom drobného vodného toku Od Malej Pozby, ktorý je v celej svojej dĺžke cca 400 m regulovaný, dno má spevnené žľabovkami. Nánosy sedimentov takmer v celom toku dosahujú cm, a tok má sprievodný drevinový pobrežný porast (foto 178, 179 a 180). -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 101

103 foto 178 foto 179 foto 180 Bezmenný pravostranný prítok potoka Liska Prítok potoka Liska sa sezónne objavuje vo východnej časti katastrálneho územia pod železničnou traťou a tečie prakticky kolmo na potok Liska. Je to jediný tok, ktorý odvodňuje severnú časť katastrálneho územia a objavuje sa za priepustom P12 pod železničnou traťou a poľnou cestou (foto 183) a pred sútokom s potokom Liska preteká priepustom P13 (foto 184). Tento prítok, ktorého dĺžka je cca 350 m nie je evidovaný ako vodný tok v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. a zameranom stave ho evidujeme ako ZAPMER v parcele KLADMER č.118 nelesná drevinová vegetácia (foto 181 a 182). V čase rekognoskácie ( ) bol vodný tok bez prietoku. Foto 181 foto 182 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 102

104 foto 183 foto 184 Vodná jama Vo východnej časti katastrálneho územia neďaleko sútoku bezmenného vodného toku a potoka Liska sme pri rekognoskácii v teréne ( ), ktorá sa konala za účelom posúdenia súčasného stavu vodohospodárskych pomerov našli nespevnenú zemnú jamu. Tá v čase merania polohopisu a výškopisu v obvode projektu pozemkových úprav neexistovala, domerali sme ju do KLADMER ako parcelu č.369. Jedná sa zrejme o závlahovú zemnú jamu s elektrickým čerpadlom (foto 185 a 186). foto 185 foto 186 Účelová mapa UM-4 Vodohospodárske pomery-súčasný stav. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 103

105 2.3 PROTIERÓZNE OPATRENIA NA OCHRANU PÔDY PRED VODNOU A VETERNOU ERÓZIOU A SVAHOVÝMI DEFORMÁCIAMI Erózne ohrozenie náchylnosť územia na vodnú eróziu Vodná erózia spôsobuje celkovú degradáciu pôdy, ktorá sa prejavuje zmenšovaním pôdneho profilu, stratou jemnozeme a živín, zhoršovaním textúry a štruktúry pôdy a vodného režimu, znižovaním prirodzenej úrodnosti, poškodzovaním rastlinnej pokrývky (najmä pri nesprávnej orbe a výsadbe plodín), zanášaním vodných tokov, nádrží a priekop, chemickým znečisťovaním povrchovej a podzemnej vody a v neposlednom rade zvyšovaním nákladov na nevyhnutnú asanáciu pôdneho fondu. Vodná erózia býva vyvolávaná kinetickou energiou dažďových kvapiek padajúcich na pôdny povrch a mechanickou silou povrchovo stekajúcej vody. Povrchový odtok spojený s eróziou vzniká aj pri jarnom topení snehovej pokrývky. Pre výpočet priemernej dlhodobej straty pôdy (Ilavská, Jambor, Lazúr 2005) sa najčastejšie využíva univerzálne rovnica Wischmeier-Smith (1065, 1978), ktorá najdokonalejšie vyjadruje kvantitatívny účinok hlavných faktorov, ktoré ovplyvňujú vodnú eróziu: Sp = R. K. S. L. C. P kde: Sp odnos pôdy, intenzita vodnej erózie, strata pôdy (t.ha -1.rok -1 ) R faktor eróznej účinnosti prívalového dažďa vyjadrený v závislosti na početnosti výskytu, úhrnu, intenzite a kinetickej energie dažďa (MJ.ha -1.rok -1 ) K faktor náchylnosti pôdy na vodnú eróziu vyjadrený závislosťou na textúre a štruktúre ornice, obsahu organickej hmoty a zrnitosti (t.mj -1 ) S faktor sklonu svahu vyjadrujúci vplyv sklonu svahu na veľkosť straty pôdy erózie L faktor dĺžky svahu vyjadrujúci vplyv neprerušenej dĺžky svahu na veľkosť straty pôdy eróziou C faktor ochranného vplyvu vegetačného krytu vyjedrený v závislosti na vývoji vegetácie a použitej agrotechnike P faktor účinnosti protieróznych opatrení R (faktor eróznej účinnosti dažďa) je ukazovateľom charakterizujúcim potenciálnu schopnosť dažďa spôsobiť eróziu pôdy. Získame ho interpretáciou intenzity dažďa a celkového úhrnu prívalového dažďa z ombrografických záznamov. Hodnoty R faktora územia Slovenska sa pohybujú v rozmedzí 3,86 47,46 ( 3,86 Gabčíkovo a 47,46 Lomnický Štít). Pre naše záujmové územie sme použili hodnotu faktora R = 14,61. K (faktor náchylnosti pôdy na vodnú eróziu) sa definuje ako intenzita erózie na jednotkovom pozemku. Uvedený faktor (koeficient) je vypočítaný a uvádzaný pomocou bonitovaných pôdnoekologických jednotiek. Jeho hodnoty sa pre územie Slovenska pohybujú od 0,03 (HPJ=35) po 0,72 (HPJ 00, 47, 97). Podľa hlavných pôdnych jednotiek v riešenom území boli použité nasledovné hodnoty faktora K: -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 104

106 HPJ Pôdny typ K faktor 11 FMG 0,34 12 FMG 0,26 39 ČMm, ČMh 0,51 44 HMm 0,51 45 HMm, HMl 0,25 46 HM 0,52 47 RM, HMe 0,72 50 HMg 0,59 51 HMg 0,5 S (faktor sklonu svahu) vychádza zo 7-miestneho kódu BPEJ 5.miesta alebo z digitálneho modelu terénu, prípadne výškopisu. P faktor (Ilavská, Jambor, Lazúr, 2005) Sklon svahu S faktor 5.kód BPEJ nepoľnohospodárska pôda ,31 0, ,13 2, ,93 4, , ,5 8, 9 nad 25 16,32 8, 9 Faktor sklonu svahu môžeme definovať ako pomer medzi intenzitou erózie na pozemku so sklonom s a intenzitou erózie na pozemku so sklonom 9 %. Podkladom pre výpočet S faktora v území bola mapa sklonitosti. Sklonitosť bola vyjadrená v percentách, pohybuje sa v rozpätí 0-27%. Hodnota faktora S sa vyjadruje podľa vzťahu: S = (0,43 + 0,30s + 0,043s 2 ) 6,613 kde: S faktor sklonu svahu s sklon svahu v % L (dĺžka svahu) narastanie dĺžky neprerušeného svahu pôsobí na erózne procesy cez postupné zväčšovanie sa množstva energie a vymieľacej rýchlosti odtekajúcej vody. Dĺžka svahu zahŕňa teda dĺžku spádovej krivky od rozvodnice po bod, alebo čiaru integrácie odtoku. Pre prípad neprerušeného lineárneho svahu platí výpočet faktora dĺžky svahu L rovnica: -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 105

107 L = l d 22,13 p kde: L faktor dĺžky svahu ld neprerušená dĺžka svahu [m] p exponent závislý od priemerného sklonu s (p=0,3 pre sklon svahu do 3 %, p=0,4 pre sklon svahu od 3 do 5 % a p=0,5 pre sklon svahu > 5 %) C (faktor ochranného vplyvu vegetácie) vyjadruje ochranný vplyv vegetačného krytu v procese erózie. Ochranný vplyv vegetácie je priamoúmerný pokryvnosti a hustote porastu najmä v čase pôsobenia prívalových dažďov. Faktor bol určený na základe mapy súčasnej krajinnej štruktúry v nasledovných kategóriách: zapojené porasty drevín, trávne porasty z väčšej časti zarastené drevinami (C = 0,02), trvalé trávne porasty (C = 0,005), orná pôda (C = 0,23), vinice (C = 0,44) a drobná držba (C = 0,45). C faktor (Malíšek, 1992): Názov plodiny Hodnota C faktora chmelnice 0,73 sady a vinice - bez terasovania 0,62 zemiaky 0,6 zemiaky - skoré 0,51 kukurica na zrno 0,58 kukurica na siláž 0,49 cukrová repa 0,53 obilniny jarné 0,31 oziminy 0,18 sady a vinice - terasované 0,12 ďateľoviny 0,015 lucerna 0,002 lúky, viacročné trávy 0,005 P (faktor účinnosti protieróznych opatrení) vyjadruje účinnosť protieróznych opatrení realizovaných v území. Patria sem organizačné, agrotechnické a technické opatrenia, pôsobením ktorých sa znižuje intenzita eróznych procesov. V prípade výpočtu straty pôdy pre katastrálne územie nebol faktor protieróznych opatrení uvažovaný (P=1). -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 106

108 P faktor (Ilavská, Jambor, Lazúr, 2005) Protierózne opatrenia Sklon svahu priame riadky v ľubovolnom smere 1,00 1,00 1,00 1,00 vrstevnicové obrábanie 0,60 0,70 0,90 1,00 pásové pestovanie plodín - striedanie okopanín a viacročných krmovín 0,30 0,35 0,40 0,45 - striedanie okopanín a ozimín 0,50 0,60 0,75 0,90 hrádzkovanie 0,25 0,30 0,40 0,45 terasovanie (podľa typu) 0,50-0,15 0,05-0,20 Prípustná strata pôdy vodnou eróziou je definovaná ako maximálna hodnota straty pôdy, ktorá dovoľuje trvale a ekonomicky udržiavať úrodnosť pôdy. Dosadením príslušných hodnôt faktorov do Wishmeier-Smithovej rovnice sa určí dlhodobá priemerná strata pôdy v t.ha -1.rok -1. Ak vypočítaná strata pôdy prekračuje hodnoty prípustnej straty stanovenej (príloha č.1, zákona 220/2004 Z.z.) podľa hĺbky pôdneho profilu, tak využívanie pozemku nezabezpečuje dostatočnú ochranu pôdy pred eróziou a v zmysle zákona č.220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy je potrebné začať s protieróznymi opatreniami. Hodnoty prípustnej erózie zákon stanovuje takto: Hĺka pôdy Limitná strata v t.ha -1.rok -1 plytké pôdy (do 0,30 m) 4 stredne hlboké pôdy (0,30-0,60 m) 10 hlboké pôdy (0,60-0,90 m) 30 veľmi hlboké pôdy (nad 0,90 m) 40 Okrem zákona č.220/2004 Z.z. sa protieróznou ochranou poľnohospodárskej pôdy zaoberá aj STN Hydromeliorácie a ochrana pôdy, kde sa uvádzajú prípustné (tolerovateľné) hodnoty intenzity vodnej erózie ako limitné hodnoty odnosu pôdy nasledovne: Hĺka pôdy Prípustná strata v t.ha -1.rok -1 < 30 - plytké 1, stredne hlboké 4,0 > 60 - hlboké 10,0 Priestorové zobrazenie: Účelová mapa UM-5a) Reálna intenzita vodnej erózie Účelová mapa UM-5b) Potenciálna intenzita vodnej erózie Účelová mapa UM-5c) Stupeň eróznej ohrozenosti pôdy (SEOP) Z výsledkov vyplýva, že vzhľadom na súčasné obhospodarovanie sú na hranici prekročenia prípustnej straty pôdy nižšie popísané lokality: -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 107

109 Lokalita 1 - v lokalite v najsevernejšej časti katastrálneho územia (Maďalóš) sa začína tvoriť plošná vodná erózia z dôvodu nevhodného obhospodarovania. Erózia pri intenzívnom poľnohospodárskom využívaní pôdneho celku dosahuje stupeň stredne až výrazne ohrozenej pôdy. Nedoporučujeme na tejto lokalite pestovať kukuricu, slnečnicu prípadne repu. Lokalita 2 - v lokalite v severnej časti katastrálneho územia nad štátnou cestou Šurany Levice, pri katastrálnej hranici s katastrálnym územím Trávnica sa začína tvoriť plošná vodná erózia z dôvodu nevhodného obhospodarovania. Erózia pri intenzívnom poľnohospodárskom využívaní pôdneho celku dosahuje stupeň stredne až výrazne ohrozenej pôdy. Nedoporučujeme na tejto lokalite pestovať kukuricu, slnečnicu prípadne repu. Lokalita 3 - v lokalite Hrkotadlo v západnej časti katastrálneho územia, medzi potokom Liska a maloblokovými vinicami sa prejavuje plošná vodná erózia 3. a 4. triedy (výrazne a veľmi výrazne ohrozené pôdy). Príčiny vzniku spočívajú v svahovitosti riešeného územia a v dĺžke svahu. Odnos sedimentov sa koncentruje popri potoku v zamokrených trvalých trávnych porastoch aj v potoku Liska. Lokalita 4 - v lokalite pod maloblokovýni vinicami (pôdny blok vymedzený poľnými cestami do viníc) sa prejavuje plošná vodná erózia 3. triedy (výrazne ohrozené pôdy). Príčiny vzniku spočívajú v svahovitosti riešeného územia, v dĺžke svahu a v nevhodnom obhospodarovaní pôdneho celku. Doporučujeme orbu po vrstevnici. Lokalita 5 - v lokalite v juhozápadnej časti katastrálneho územia Pod veľkým hájom, medzi dvoma NDV sa prejavuje plošná vodná erózia 3. a 4. triedy (výrazne a veľmi výrazne ohrozené pôdy). Príčiny vzniku spočívajú v svahovitosti riešeného územia a v dĺžke svahu. Lokalita 6 - v lokalite v juhozápadnej časti katastrálneho územia Pod veľkým hájom, medzi lesom a NDV sa prejavuje plošná vodná erózia 3. a 4. triedy (výrazne a veľmi výrazne ohrozené pôdy). Príčiny vzniku spočívajú v svahovitosti riešeného územia a v dĺžke svahu. foto 187 lokalita 5 a lokalita 6 Lokalita 7 - v lokalite v južnej časti katastrálneho územie Záblatie sa prejavuje plošná vodná erózia 3. a 4. triedy (výrazne a veľmi výrazne ohrozené pôdy). Príčiny vzniku spočívajú v svahovitosti riešeného územia a v dĺžke svahu. Lokalita 8 - v lokalite v južnej časti katastrálneho územie Stredné záblatie sa prejavuje plošná vodná erózia 3. a 4. triedy (výrazne a veľmi výrazne ohrozené pôdy). V časti pod trvalým trávnym porastom (v kladpar parc.číslo 128) sa prejavuje dokonca erózia 5. triedy (katastrofálne ohrozené -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 108

110 pôdy). Príčiny vzniku spočívajú v svahovitosti riešeného územia, v dĺžke svahu a hlavne v rozoraní trvalého trávneho porastu (podľa KN stavu parcela č.1989/2). foto 188 lokalita 8 Lokalita 9 v lokalite v juhozápadnej časti katastrálneho územia medzi štátnou cestou Pozba Dedinka a katastrálnou hranicou (k.ú. Bardoňovo) sa prejavuje plošná vodná erózia 3. triedy (výrazne ohrozené pôdy). Príčiny vzniku spočívajú v svahovitosti riešeného územia, v dĺžke svahu a v nevhodnom obhospodarovaní pôdneho celku. Doporučujeme pôdny celok vrátiť do pôvodného stavu zatrávnením. Lokalita 10 v lokalite v západnej časti katastrálneho územia medzi štátnou cestou Pozba Bardoňovo a Železnou reťazou sa sa prejavuje plošná vodná erózia 3. triedy (výrazne ohrozené pôdy). Príčiny vzniku spočívajú v svahovitosti riešeného územia a v dĺžke svahu. Odnos sedimentov sa koncentruje až na štátnej ceste Erózne ohrozenie náchylnosť územia na veternú eróziu Veterná erózia pôsobí rozrušovaním pôdneho povrchu mechanickou silou vetra (abrázia) odnášaním rozrušovaných častíc vetrom (deflácia) a ukladaním týchto častíc na inom mieste (akumulácia). Procesom veternej erózia sú spôsobené škody nielen na poľnohospodárskej pôde a výrobe, ale aj odnosom ornice, hnojív, osív a ničením poľnohospodárskych plodín, ale aj zanášaním komunikácií, vodných tokov, vytváraním návejov a znečisťovanie ovzdušia. Táto erózia sa najčastejšie prejavuje v jarnom období, hlavne v období suchých a veterných dní, ak sú povrchovou kultiváciou rozrušené pôdy a nie je dostatočne vyvinutý pôdny kryt. Veterná erózia je okrem fyzikálnych pôdnych vlastností (obsah piesočnatých častíc) silno závislá i na aktuálnych klimatických podmienkach (sila vetra, aktuálna suchosť pôdy) a stave pôdneho krytu (vegetácie). Posúdenie náchylnosti územia na veternú eróziu je odporúčané pre projekty pozemkových úprav výpočtom erodovateľnosti pôdy podľa Pasáka podľa všeobecného vzťahu: E = 22,02 0,72P 1,69 V + 2,64RP kde: E erodovateľnosť pôdy (g.m -2 ), P obsah pôdnych agregátov väčších ako 0,8 mm (%), -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 109

111 V pomerná vlhkosť pôdy (%) ako podiel skutočnej veľkosti a neprípustnej vody (podiel pôdnych častíc menších ako 0,01 číslom 2,4), RP očakávaná rýchlosť vetra pri povrchu pôdy (m.s -1 ). Protierózna ochrana je nutná, ak index erodovateľnosti I E je väčší ako 1. I E = E = 14kg.ha -1 E 1,4g.m -2 Jedným z ďalších spôsobov zistenia potenciálnej veternej erózie je využitie údajov o klimatickej regionalizácii, zrnitosti a charakteristike pôdnych jednotiek Informačného systému o pôde VÚPOP Bratislava. Klimatické regióny a hlavné pôdne jednotky boli odstupňované podľa náchylnosti k veternej erózii. V praxi sa miera veternej erózie pôdy posudzuje podľa ročného odnosu pôdy v mm.rok -1 alebo v t(m 3 ).ha -1.rok -1. Potrebu protieróznych opatrení indikuje prekročenie hodnôt tzv. tolerovateľného odnosu pôdy 40 t.ha -1.rok -1 podľa zákona č.220/2004 Z.z. veterná erózia podľa kódov klímy, zrnitosti a pôdneho typu (Ilavská, Jambor, 1998) kód klímy kód HPJ kód zrnitosti charakter erózie , 3, 4, bez erózie 02, 05, 06, 11, 14, 17, 19, 22, 2. 00, 01, 02, 03, 04 34, 36, 37, 38, 39, 43, 44, 45, 1, 5 stredná erózia 60, 65, 71, 79, , 01, 02, 03, 04 01, 16, 21, 35, 40 1 silná erózia 4. 00, 01, 02, 03, 04 59, 99 1 extrémna erózia Nepriaznivé dôsledky veternej erózie spočívajú hlavne v nevratnej strate najcennejšej časti pôdneho profilu ornice spolu so živinami, čím dochádza k poklesu pôdnej úrodnosti. Dochádza aj k priamemu poškodzovaniu porastov poľnohospodárskych plodín, značné škody vznikajú na obsiatych plochách obnažením vysiatych semien až ich vyvievaním. Zo širšieho environmentálneho hľadiska je nezanedbateľné tiež zvyšovanie prašnosti prostredia. Škodlivé následky má aj neoddeliteľná súčasť procesu veternej erózie sedimentácia. Potenciálne ohrozenie poľnohospodárskej pôdy veternou eróziou v katastrálnom území Pozba posúdené podľa kódov klímy, zrnitosti a pôdneho typu (Ilavská, Jambor, 1998) je žiadne alebo nízke (bez erózie). -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 110

112 2.3.3 Svahové deformácie Geologické pomery riešeného územia predurčujú jeho náchylnosť na svahové deformácie, ktorá sa zvyšuje priamo úmerne sklonu svahu. Aktivizácia a rozvoj svahových pohybov je podmienený buď pôsobením prírodných faktorov (najčastejšie zrážkových anomálií), alebo nevhodnými antropogénnymi činnosťami (podrezaním potenciálne nestabilných svahov pri výstavbe komunikácií alebo pozemných objektov). V katastrálnom území obce Pozba sa nachádzajú dve lokality postihnuté svahovými deformáciami typu plazenia. Jedno územie postihnuté plazivými pohybmi sa nachádza v centrálnej časti južne od cintorína, druhé, známejšie miesto sa nachádza v juhovýchodnej časti katastrálneho územia, cca 130 m od pútnického miesta Mariánska studnička. Toto územie pretína a deformuje štátnu cestu III. triedy Pozba a Dedinka (SC-3). Územie pri cintoríne postihnuté svahovou deformáciou je budované piesčitými ílmi a sprašami. Zosuv má odlučnú hranu dlhú 15 m, plazenie prebieha do dĺžky 20 m. Zosuv bol iniciovaný antropogénnou činnosťou. Spodná časť svahu, ktorý je postihnutý zosuvom, bola v minulosti odťažená. Práve tento zásah do morfológie svahu inicioval vznik plazivého pohybu hmoty na svahu. Svahová deformácia typu plazenia v súčasnosti neohrozuje zastavané plochy, prístupové cesty ani blízky cintorín. Pre zmiernenie až úplné zastavenie plazenia je nutné zmierniť sklon svahu prisypaním materiálu do odťaženej časti postihnutého svahu a následnou výsadbou vhodných drevín na svahu. Postihnuté územie pri Mariánskej studničke je po geologickej stránke budované prevažne horninami neogénu. Zastúpený je prevažne ílmi s vysokou až veľmi vysokou plasticitou a hlinami s vysokou až extrémne vysokou plasticitou. Rozmery plazivého pohybu hornín na svahu sú 70 x 250 m. K deformácii typu plazenia došlo na základe pôsobenia viacerých faktorov. Okrem prírodných (nepriaznivá geologická stavba, intenzívna erózna činnosť) to boli hlavne antropogénne zásahy do svahu. Predpoklady vzniku plazenia pôsobením antropogénnych faktorov sú nasledovné: - nevhodné trasovanie štátnej cesty III. triedy - cesta pretína dve erózne ryhy, ktoré vznikli v dôsledku eróznej činnosti počas intenzívnych zrážok, okrem toho v súčasnosti deformovaný úsek cesty leží na veľmi nevhodných zeminách pre zakladanie stavieb a výstavbu ciest; - poľnohospodárska činnosť - územie nad cestou je poľnohospodársky využívané, pôda bez trvalého vegetačného krytu tvorená vysoko plastickými ílmi a hlinami je veľmi málo odolná voči procesom rozmáčania, namŕzavosti, rozbriedavosti a intenzívnej plošnej a výmoľovej erózii. Eliminácia plazivého pohybu na svahu je možná nasledovnými spôsobmi resp. ich kombináciou: - zmiernenie sklonu svahu (vybudovanie stabilizačného násypu v dolnej časti svahu), - odvodnenie svahu (odvodnenie je možné buď subhorizontálnymi vrtmi alebo vertikálnymi vrtmi, povrchovými odvodňovacími rigolmi), - pokrytie svahu trvalou vegetáciou, - zmiernenie poľnohospodárskej činnosti (bez hlbokej orby). -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 111

113 2.4 PRIESTOROVÁ A FUNKČNÁ OPTIMALIZÁCIA ROZMIESTNENIA DRUHOV POZEMKOV V KRAJINE ( rozhraničenie a štruktúra) Hlavným cieľom etapy všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v rámci projektu pozemkových úprav, je navrhnúť vhodný a všeobecne prijateľný spôsob funkčného využívania územia v obvode projektu pozemkových úprav, pričom z hľadiska využívania územia v obvode pozemkových úprav dominuje predovšetkým poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo Poľnohospodárska pôda V obvode projektu pozemkových úprav Pozba sa v súčasnosti poľnohospodársky využíva cca 70,85% z celkovej plochy obvodu projektu pozemkových úprav. V štruktúre pôdy dominuje intenzívne využívaná veľkobloková orná pôda (629,73 ha). Výrobná oblasť lokality je kukuričná. V štruktúre rastlinnej výroby dominujú pšenica, jačmeň jarný, kukurica na zrno, triticale, kukurica na siláž, lucerna a slnečnica. V obvode pozemkových úprav sa nachádza poľnohospodárska organizácia PoľnoEire s.r.o., Bratislava. Poľnohospodárska organizácia je zamerané na poľnohospodársku výrobu, a to rastlinnú výrobu, živočíšnu výrobu a služby. Bližšie informácie o zameraní PoľnoEire s.r.o., Bratislava sa nám nepodarilo získať. Opakovane sme žiadali konateľa pána Nováka o poskytnutie základných údajov o poľnohospodárskej organizácii. Ďaľšími menšími užívateľmi poľnohospodárskej pôdy sú Zoltán Tóth, ktorý užíva cca 80 ha pôdy, Kovács Vojtech, ktorý užíva 44,98 ha a Ing.Kováč Alexej, ktorý užíva 22,57 ha. Hranica medzi poľnohospodárskou pôdou (PP) a lesnou pôdou (LP) je ustálená, čím sú vytvorené lepšie podmienky na využitie a obrábanie pozemkov v poľnohospodárskej činnosti. Plochy trvalého trávneho porastu sú bez chemického ošetrovania (sú len kosené), prevažne sú využívané extenzívne. V obvode pozemkových úprav sa nachádzajú aj pozemky, ktoré nie sú poľnohospodársky využívané a sú ponechané na samovoľnej sukcesii (Železná reťaz). Účelné prerozdelenie a nové usporiadania pôdnych celkov poľnohospodárskej pôdy je podstatou každých pozemkových úprav. V rôznych podmienkach budú mať pôdne celky rôznu veľkosť a podľa okolností sa tieto bloky môžu stať jedným samostatným novým pozemkom (pre užívateľa), alebo bude následne rozdelený na niekoľko nových vlastníckych pozemkov. Základom akýchkoľvek zásahov do krajinného priestoru je dôkladná analýza súčasného stavu priestorového usporiadania pôdneho fondu z veľkostných a tvarových kritérií, prístupnosti na pôdne celky, kritérium správnej delimitácie a homogenity pozemkov na základe BPEJ a na základe typologicko-produkčných kategórií, mechanizačnej prístupnosti a pod. zastúpenie druhov pozemkov poľnohospodárskej pôdy v obvode projektu pozemkových úprav podľa evidencie Správy katastra v Nových Zámkoch (stav C-KN) a súčasnej krajinnej štruktúry: Stav C - KN Súčasná krajinná štruktúra Druh pozemkov výmera výmera výmera výmera v m 2 v % v m 2 v % Orná pôda , ,86 Vinice , ,52 Záhrady , ,19 Trvalé trávne porasty , ,42 -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 112

114 Pri analýze štruktúry a rozhraničenia poľnohospodárskej pôdy je potrebné vychádzať z hodnotenia: produkčných a ekonomických kritérií hodnotenia štruktúry pôdneho fondu: bodová hodnota produkčného potenciálu, typologicko-produkčné kategórie (TPK), skupiny ochrany pôd pred záberom, homogenita pôdnych celkov na základe BPEJ, úradná hodnota. tvarových a veľkostných kritérií vzhľadom na formy využívania a prírodné podmienky: veľkostné kritérium, tvarové kritérium. technických a výrobných kritérií: mechanizačná dostupnosť, prístupnosť na pôdne celky, ochranné pásma v obvode projektu pozemkových úprav Produkčné a ekonomické kritériá hodnotenia štruktúry pôdneho fondu a) Produkčná schopnosť pôdnych celkov (pozemkov) Obraz o úrodnosti územia stanovuje výpočet produkčnej schopnosti jednotlivých pozemkov, ako aj výpočet priemernej hodnoty produkčnej schopnosti prislúchajúcej celému územiu. Výpočet sa robí podľa nasledovného vzorca: F Ps = G kde: Ps produkčná schopnosť pozemku F (E1 x ha) + (E2 x ha) + (E3 x ha)...(en x ha) E bodová hodnota časti pozemku - konkrétnej BPEJ G celková výmera pozemku (ha) b) Typologicko-produkčné kategórie Stanovenie homogenity pozemkov na základe typologicko-produkčných kategórií spočíva vo vyjadrení percentuálneho zastúpenia typologicko-produkčných kategórií (TPK) na pôdnom celku. V súvislosti s homogenitou pôdnych celkov platia tieto štyri zásady: 1. Z delimitačného hľadiska nespájať do jedného pôdneho celku rôzne kategórie TPK (napr. O s T). 2. Do jedného pôdneho celku nespájať subtypy s odstupom viac ako dvoch stupňov kategorizácie (napr. O1 s O4). 3. Ak sú do pôdnych celkov zaraďované pozemky s menej kvalitnou pôdou, nemal by jej podiel presahovať 20 % výmery pôdneho celku. 4. Ak do pôdneho celku s menej kvalitnou pôdou sú zaradené pozemky s kvalitnejšou pôdou, nemal by jej podiel presahovať výmeru 15 % výmery pozemku, u TTP % výmery pozemku. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 113

115 c) Ochrana najkvalitnejších pôd pred záberom na nepoľnohospodársku činnosť Pre ochranu najkvalitnejších pôd pred záberom na nepoľnohospodársku činnosť sú zaradené pôdy podľa 7-miestneho kódu BPEJ do deviatich skupín kvality (príloha č. 3 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov), pričom najkvalitnejšie sú v skupine 1. a najmenej kvalitné v skupine 9. V zmysle tohto zákona ten, kto navrhne nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy, je povinný predovšetkým chrániť poľnohospodársku pôdu zaradenú podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do prvej až štvrtej kvalitatívnej skupiny. V skupinách prednostnej ochrany pôd pred nepoľnohospodárskym použitím (kvalitatívna skupina 1. až 4.) sa pôda v obvode projektu pozemkových úprav nachádza na výmere 448,27 ha, čo predstavuje 54,52 % poľnohospodárskej pôdy. Najkvalitnejšie pôdy v riešenom území sú v skupine 2. (135,69 ha, 16,50 %), v skupine 3. (246,66 ha, 30,00 %) a v skupine 4. (65,92 ha, 8,02 %). Znamená to, že tieto pôdy sú pre poľnohospodárske využitie v tomto krajinnom segmente najdôležitejšie a preto im z hľadiska ochrany pred záberom treba venovať náležitú pozornosť. Posledná skupina 9. (nevhodné pôdy pre poľnohospodársku výrobu) sa v riešenom území nenachádza. d) Homogenita pozemkov na základe BPEJ Homogenita pozemkov na základe BPEJ vyjadruje štruktúru plošného zastúpenia ekologickými vlastnosťami podobných pôdno-ekologických jednotiek na danom území. Vyjadruje sa vo vzťahu k vlastnostiam plošne prevládajúcej BPEJ v danom územnom celku, na základe vzájomného porovnania rozdielnosti jednotlivých stabilných znakov zastúpených v každom pôdnom celku zvlášť podľa vzorca: A.N R = 100 kde: R homogenita ( % ) A zastúpenie plochy BPEJ ( % ) N výskyt zhodných zložiek BPEJ ( % ) Pri posúdení homogenity a tvorbe homogénnych pôdnych celkov by mali byť rešpektované tieto tri zásady: 1. na rovinách by mala byť dosiahnutá minimálne 80 % homogenita, 2. v členitejších územiach pahorkatín minimálne 75 % homogenita, 3. v horskej sústave minimálne 70 % homogenita. e) Register produkčných celkov (LPIS) Register produkčných celkov je geografická databáza budovaná na pozadí digitálnych ortofotomáp a slúži na kontrolu oprávnenosti poberania dotácií v poľnohospodárstve na poľnohospodársky využívané pozemky ku ktorým sa viažu žiadosti poľnohospodárov. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 114

116 Predmetom registra a evidencie sú poľnohospodárske parcely, ktoré sú definované ako súvislá plocha pozemkov, na ktorých užívatelia - nájomcovia pozemkov pestujú plodiny. Register pozemkov je využívaný na priame platby poľnohospodárske dotácie na plochu, hospodárenie v menej priaznivých oblastiach, na agroenviromentálne opatrenia, na zalesňovanie pozemkov, na zisťovanie poľnohospodársky nevyužiteľných pozemkov (neúžitky) a podobne. Získanie finančných subvencií do poľnohospodárskych subjektov zo zdrojov EÚ je podmienené existenciou funkčného systému IACS. Súčasťou a základným pilierom IACS je register poľnohospodárskych produkčných plôch LPIS. Databáza produkčných blokov - LPIS je v súčasnom období riešená v rámci registra poľnohospodársky využívaných pozemkov podľa legislatívy Európskej únie. Register poľnohospodárskych pozemkov je súčasťou IACS, ktorý je v každom štáte Európskej únie realizovaný v súlade so základnými právnymi predpismi EU Poľnohospodársky využívané pozemky, ku ktorým sa vzťahujú žiadosti poľnohospodárov o dotácie v k. ú. Pozba (zdroj: orientačne zobrazuje obrázok: -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 115

117 Veľkostné a tvarové kritériá súčasnej štruktúry pôdneho fondu Jednou z požiadaviek pozemkových úprav je aj vytvoriť pre jednotlivé hospodárstva efektívnu poľnohospodársku činnosť. K tomuto účelu je potrebné navrhnúť pôdne celky optimálnej veľkosti. Jednotlivé hospodárstva sa od seba líšia predovšetkým celkovou výmerou obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy a preto je potrebné stanoviť i počet pôdnych celkov pre príslušné hospodárstva. So stanovením počtu pôdnych celkov úzko súvisí aj určenie ich vhodných veľkostí. Smerné veľkosti pôdnych celkov možno odvodiť z veľkostných skupín hospodárstiev a stanovenia počtu pôdnych celkov v príslušnej veľkostnej skupine (Geisse, 2002): Druh hospodárenia Veľkostná skupina Počet pôdnych Veľkosť pôdneho hospodárstva v ha celkov celku v ha Drobnopestovatelia do 5 ha Farmy Poľnohospodárske podniky nad v podhorských oblastiach 75 v rovinatých oblastiach Pôdne celky Druh hospodárenia Minimálna Optimálna Maximálna veľkosť v ha veľkosť v ha veľkosť v ha Drobnopestovatelia 1,5 3,0 4,0 Farmy 10,0 12,0 18,0 Poľnohospodárske podniky 20, 0 50,0 75,0 na rovine, zvlnenom teréne Poľnohospodárske podniky 3,0 5,0 25,0 na pahorkatine, kopcovitom teréne Ďalším kritériom je tvar pôdnych celkov. Podľa doterajších skúseností je potrebné vytvárať z dôvodov poľnohospodárskej mechanizácie a to predovšetkým z hľadiska efektívneho využitia poľnohospodárskej techniky, nové pozemky v tvare rovnobežníkov a im podobných tvaroch (obdĺžniky, kosodĺžniky, štvorce a i.). Určujúcim prvkom plochy pozemkov, prípadne pôdnych celkov je dĺžka a šírka. Záujmové územie je nížinná pahorkatina, kde šírka pozemkov závisí od hydrografickej siete a eróznych pomerov. Táto by však nemala klesnúť pod 20 m. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 116

118 Ďalším dôležitým kritériom je jazda mechanizmov na ornej pôde, kde ekonomická jazda je m, tieto údaje zodpovedajú predovšetkým pre rovinaté a mierne zvlnené územia. Výsledky poukazujú, že väčšina pozemkov má tvar výhodný pre obhospodarovanie mechanizačnými prostriedkami, teda sú to pravouholníky alebo kosodĺžniky, resp. pozemky na takéto tvary rozložiteľné, ktorých vnútorné uhly nie sú menšie ako 60. Ďalším z dôležitých kritérií ovplyvňujúcich tvarové kritérium je hodnota prípustnej dĺžky svahu. vzťah šírka a dĺžky pozemku, pôdneho celku (Geisse, 2002) Spôsob hospodárenia Výmera pôdneho Pomer optimálnej celku v ha šírky kdĺžke Drobnopestovatelia do 1 1: : :4 Farmy do 12 1: :2 Poľnohospodárske podniky do 50 1:2 rovinný terén :1-1:2 Poľnohospodárske podniky :9 zvlnený terén Lesné pozemky 1: Technické a výrobné kritériá a) Prístupnosť Ďalším hodnoteným kritériom je prístupnosť na pôdne celky. Tá závisí predovšetkým od veľkosti pôdneho celku, výrobnej oblasti, špecializácie výroby, intenzity dopravy, ako aj terénneho reliéfu, geologických a pôdnych pomerov a spôsobu protieróznej ochrany. V rámci návrhu funkčného usporiadania pozemkov boli na území obvodu pozemkových úprav navrhnuté viaceré nové poľnohospodárske poľné cesty tak, aby bol zabezpečený prístup na všetky bloky poľnohospodárskych pozemkov. Taktiež boli niektoré cesty navrhnuté na rekonštrukciu, aby spĺňali kritériá poľných ciest. b) Mechanizačná dostupnosť Ďalej je potrebné zhodnotiť faktor mechanizačnej dostupnosti pôdnych celkov. Mechanizačná dostupnosť má 3 triedy (Geissé, 2002): 1. trieda mechanizačnej dostupnosti (M I) je na svahoch so sklonom 0 8 (0 14 %) a možno ju charakterizovať ako priaznivú. Pri obhospodarovaní je možné použiť všetky bežné mechanizmy, 2. trieda mechanizačnej dostupnosti (M II) má sklon 8 10 (14 18 %). Ide o prechodný stupeň a je možné použiť ľahšie bežné mechanizmy s úpravou, 3. trieda mechanizačnej dostupnosti (M III) má sklon (17 ) (18 27 %)(31 %)] a pri obhospodarovaní je treba použiť špeciálnu svahovú techniku. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 117

119 Z hľadiska použitia jedného druhu mechanizmov je potrebné, aby sa celý pôdny celok nachádzal v jednej triede mechanizačnej dostupnosti. Striktné dodržanie tejto podmienky pri návrhu pozemkov by bolo veľmi zložité a viedlo by k roztriešteniu pôdneho fondu. Preto je možné k pozemkom ležiacim v M I zradiť aj svahy so sklonom do 10 (18 %), ale tak, aby plocha so sklonom 8 10 tvorila max. 20 % celej výmery uvažovaného pozemku. Podobne, k pozemkom patriacim prevažne do M II je možné pripojiť plochy so sklonom do 13 (23 %) (podiel plôch so sklonom tvorí max. 20 % celej výmery). Mechanizačná dostupnosť v riešenom území je zobrazená na obrázku: c) Technické prekážky Medzi technické faktory patrí systém technických prekážok (napr. komunikačné stavby s ochrannými pásmami, priehrady s ochrannými pásmami, melioračné stavby, priemyselné a ťažobné objekty, nadzemné a podzemné vedenia s ochrannými pásmami a pod.). Tieto prekážky - limity je väčšinou potrebné rešpektovať v plnom rozsahu. V obvode projektu pozemkových úprav sme špecifikovali nasledovné technické prekážky: Dopravné prvky Z hľadiska širších dopravných pomerov, na základe údajov Slovenskej správy ciest ( je riešený obvod projektu pozemkových úprav Pozba napojený na štátnu cestu II. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 118

120 triedy č.ii/580 Šurany Úľany nad Žitavou Radava Podhájska Pozba Beša Horný Pial Lok Kalná nad hronom Horná Seč Levice a na štátne cesty III. triedy č.iii/5804 Pozba Bardoňovo a č.iii/5805 Pozba Dedinka. Ochranné pásmo okolo štátnych ciest II. a III. triedy je podľa zákona č.135/1961 Zb. O pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov určené 15 až 25 m kolmo od osi vozovky, nad a pod komunikáciou. V tomto pásme je zakázaná, alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť cesty, alebo prevádzku na nich. Zeleň v ochranných pásmach v zásade nie je obmedzená, uplatňujú sa len zásady zachovania profilu a prehľadnosti v oblúkoch a križovatkách. Zeleň je poškodzovaná výfukovými splodinami a negatívnymi účinkami splachov ropných látok a chemických prostriedkov zimnej údržby. Ďalej je z hľadiska širších pomerov riešený obvod PPÚ napojený na železničnú trať Šurany Levice podľa prevádzkového zaťaženia zaradenej do 4.rádu. Ochranné pásmo je podľa zákona č.164/1996 Z.z. O dráhach a o zmene zákona o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov určené 60 m od osi krajnej koľaje, najmenej však 30 m od hranice obvodu dráhy. Zeleň v ochranných pásmach v zásade nie je obmedzená pokiaľ neohrozuje bezpečné a plynulé prevádzkovanie dráhy a dopravu na dráhe. Elektrické vedenia a ochranné pásmo Elektrické vedenia v riešenom území majú predovšetkým tranzitný charakter. Elektrické nadzemné vedenie VVN 110 kv prechádza v severnej časti katastrálneho územia z Bardoňova do Trávnice na normovaných elektrických stožiaroch stabilizovaných na siedmych štvorcových betónových pätkách. Územím ďalej prechádza nadzemné vedenie 22 kv, ktoré slúži predovšetkým pre potreby obce a NN rozvody sa nachádzajú v blízkosti intravilánu, roztrúseného osídlenia v extraviláne, v blízkosti areálu poľnohospodárskeho podniku a v blízkosti maloblokového viničného honu. Ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia 110 kv je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti 15 m meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča. Ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia 22 kv (1kV až 35 kv vrátane, pre vodiče bez izolácie) je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti 10 m (v súvislých lesných priesekoch 7 m) meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča. Podľa 36 zákona č. 656/2004 o energetike a o zmene niektorých zákonov je v ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je zakázané: pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m. Vo vzdialenosti presahujúcej 5 m od krajného vodiča vzdušného vedenia je možné porasty pestovať do takej výšky, aby sa pri páde nemohli dotknúť vodiča elektrického vedenia. Vodovodné potrubie V obvode projektu pozemkových úprav sa nachádza zásobné potrubie Pozba PVC D160 dĺžky 1614 m situované popri štátnej ceste Pozba - Bardoňovo, redukčné a vodomerné šachty a hydranty. Ďalej sa v obvode projektu pozemkových úprav nachádza odpadné potrubie situované v juhovýchodnej časti katastrálneho územia. Vychádza z VDJ 2x250 m 3 (v k.ú. Bardoňovo) vedie k štátnej ceste Pozba Dedinka ide popri nej a nad Mariánskou studničkou cez betónový výustný objekt vyúsťuje do regulovaného drobného vodného toku. Pásmo ochrany je vymedzené najmenšou -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 119

121 vodorovnou vzdialenosťou od vonkajšieho pôdorysného okraja vodovodného potrubia na obidve strany 1,5 m pri verejnom vodovode do priemeru 500 mm vrátane. Vodné toky V obvode projektu pozemkových úprav sa nachádzajú vodné toky v nasledovnom rozsahu: - vodohospodársky významný tok Liska - drobný vodný tok Od Malej Pozby - drobný vodný tok Od Mariánskej studničky - drobný vodný tok Záblatie Predmetné vodné toky sú regulované. Ochranné pásmo vodných tokov je stanovené v šírke 3 m od brehovej čiary kanála. Plynové vedenie V obvode projektu pozemkových úprav sa nachádzajú plynárenské zariadenia: STL, VTL plynovod do DN 160 a VTL/STL regulačná stanica. Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti priameho plynovodu alebo plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je 4 m pre plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm. Telekomunikačné vedenie Telekomunikačné telefónne káble podzemné v riešenom katastrálnom území sú situované v štyroch trasách. Prvá trasa je situovaná zo západu pozdĺž štátnej cesty Šurany Levice, pred uzatvoreným železničným priecestím sa odkláňa vpravo, ide popri miestnej komunikácii smerom do intravilánu. Druhá trasa je situovaná popri štátnej ceste Pozba Bardoňovo idúca až po katastrálnu hranicu, kde sa odkláňa vpravo a ide po katastrálnej hranici v smere na Dedinku. Tretia a štvrtá trasa sú situované v severnej časti katastrálneho územia, vedú z Trávnice, idú popri poľnej ceste nad areálom poľnohospodárskeho podniku a popri miestnej komunikácii smerujú do intravilánu. Ochranné pásmo je stanovené na 1,5 m na každú stranu od osi zariadenia Lesná pôda Lesné porasty sú v riešenom území zastúpené na výmere 65,82 ha ( 7,40% z obvodu projektu pozemkových úprav) a nachádzajú sa takmer výlučne na južnom okraji riešeného územia, v rámci lesného komplexu Veľký háj. Menšie plochy lesných porastov sú nad Malou Pozbou, pri potoku Studnička a v časti Železná reťaz. Z hľadiska lesohospodárskeho členenia patria predmetné lesné pozemky do LHC Nitra, užívateľom sú Lesy SR š.p., Banská Bystrica, OZ Palárikovo. Všetky lesné porasty patria do kategórie hospodársky les. Z hľadiska drevinového zloženia boli lesné porasty rozdelené do dvoch skupín: s prevažujúcim zastúpením domácich drevín a s prevažujúcim zastúpením agáta. V lesnom hospodárskom pláne sú pre tieto skupiny navrhnuté tiež dve skupiny cieľového drevinového zloženia. Cieľové drevinové zloženie porastov domácich -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 120

122 drevín: dub letný a zimný 60 %, cer 25 %, hrab 10 %, borovica sosna 5 %. Cieľové drevinové zloženie agátových porastov: agát 100 %. Drevinové zloženie jednotlivých lesných dielov je uvedené v nasledovnej tabuľke: Lesný dielec Drevinové zloženie Etáž Typ Vek 242 CR 100 N hospodársky DB 40, DC 25, BO 20, HB 5, CR 5, LP 5 N hospodársky SC 40, DB 30, AG 20, DC 10 N hospodársky A CR 34, BO 15, AG 15, DB 15, DC 15, LP 5, SC 1 N hospodársky B CR 75, JH 10, SC 10, BO 5 N hospodársky CR 90, AG 10 N hospodársky CR 100 N hospodársky AG 100 N hospodársky AG 100 N hospodársky AG 100 N hospodársky AG 90, VR 10 N hospodársky 25 nový les AG 100 N hospodársky 15 (západne od LD 246) nový les AG 90, CR 10 N hospodársky 20 (južne od LD 246) AG - Agát biely BO - Borovica lesná (sosna) DB - spoločné označenie pre domáce druhy dubov zahrnutých pod skratky DL a DZ DC - Dub červený CR - Dub cerový (cer) HB - Hrab obyčajný JH - Javor horský LP - Lipa SC - Smrekovec opadavý Účelové zariadenie pre poľnohospodársku a lesnú výrobu V extraviláne katastrálneho územia Pozba v severnej časti katastrálneho územia nad štátnou cestou Šurany Levice sa nachádza účelové zariadenie poľnohospodárskej výroby hospodársky dvor poľnohospodárskej organizácie PoľnoEire s.r.o., Bratislava -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 121

123 2.5 OPATRENIA K OCHRANE A TVORBE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A ZVÝŠENIU EKOLOGICKEJ STABILITY ÚZEMIA Osobitne chránené časti prírody a krajiny a časti prírody pripravované na ochranu V k. ú. Pozba sa okrem jedného chráneného stromu nenachádzajú žiadne osobitne chránené časti prírody a krajiny, nie sú zastúpené ani územia európskej sústavy chránených území. Južnejšie od neho sú dve Ramsarské lokality - Dunajské luhy a Parížske močiare, ktoré ale do záujmového územia nezasahujú. Rovnako z pripravovaných chránených území do k. ú. Pozba žiadne nezasahuje. Juhozápadne od riešeného územia sa nachádza plošne rozsiahlejšie navrhované Chránené vtáčie územie Drieňová. Chránený strom Tankošský cer Legislatívna ochrana sa vzťahuje na druh dub cerový (Quercus cerris) s parametrami: 317 cm obvod vo výške 130 cm nad zemou, výška 13 m, priemer koruny 13 m, vek 200 rokov. Ochrana je zabezpečená Všeobecne záväznou vyhláškou KÚ v Nitre č. 2/1996 zo dňa Strom sa nachádza vpravo od cesty z Pozby do Hurbanoviec. Pomenovanie je odvodené od blízkej kóty Tankoš (253 m). Okolie duba tvoria degradované trvalé trávne porasty a sukcesné štádiá krovín siahajúce skoro do spodnej časti koruny. Okolie stromu by bolo potrebné pravidelne udržiavať odstraňovaním bylinnej i drevinovej vegetácie, ktorá sťažuje prístup k nemu, ale tiež zhoršuje existenčné podmienky. Tiež chýba označenie stromu v zmysle platnej metodiky Priemet Generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky a regionálneho územného systému ekologickej stability Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability SR V k. ú. Pozba sa nenachádzajú žiadne prvky GNÚSES, najbližšími sú dva biokoridory nadregionálneho významu, ktoré sa ho bezprostredne nedotýkajú. Biokoridor nadregionálneho významu Pohronský Inovec vedúci od nadregionálneho biocentra Kamenínske slanisko cez nadregionálne biocentrum Parížske močiare až k nadregionálnemu biocentru Patinská cerina a Včelár prechádza západne od k. ú. Pozba. Tvoria ho slaniská, močiare, dubovo-cerové lesy, lúky. Biokoridor nadregionálneho významu spájajúci nadregionálne biocentrum Kováčovské kopce s nadregionálnym biocentrom Včelár prechádza východne od k. ú. Pozba, ale je v ešte väčšej vzdialenosti ako predchádzajúci. Tvoria ho teplomilné submediteránne zmiešané dubové lesy, skalná xerotermofilná stepná vegetácia ako i spoločenstvá bukových a dubových hrabín. Regionálny územný systém ekologickej stability Prvky RÚSES, ktoré pôsobia v k. ú. Pozba, sú podrobnejšie charakterizované v časti 6. Návrh MÚSES, preto tu uvádzame len ich polohu v RÚSES. Fotografie jednotlivých prvkov sú v časti Fotodokumentácia, Prvky ÚSES regionálneho významu. Biocentrum regionálneho významu Veľký Háj (Máriačalád), navrhované, zasahuje do juhozápadnej časti k. ú. Pozba, tvoria ho lesné porasty. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 122

124 Biokoridor regionálneho významu Bešianskej pahorkatiny vedie západnou hranicou k. ú. Pozba, spája biocentrá regionálneho významu Veľký háj a VN Trávnica II. Biokoridor regionálneho významu potoka Liska, navrhovaný je viazaný na vodný tok Liska. Biocentrum regionálneho významu VN Trávnica II. sa nachádza v tesnom susedstve k. ú. Pozba, na severozápade. Hoci je mimo záujmového územia, reprezentuje významné hydrické biocentrum, keďže v samotnom k. ú. Pozba biotopy stojatých vôd či už prirodzeného alebo antropogénneho charakteru absentujú. Je významným biotopom vodného vtáctva ako i vodnej a močiarnej vegetácie v litorálnej zóne nádrže a v jej vtokovej časti. Pre vodné vtáctvo predstavuje dôležitý objekt z hľadiska migračného a reprodukčného. V súčasnosti VN Trávnica nie je narušená nevhodnou antropogénnou činnosťou, zastúpené zoocenózy a fytocenózy sú v priaznivom stave. Dôležité je, aby sa v dôsledku antropogénnych aktivít nerozširovali nepôvodné druhy rastlín i živočíchov (napr. rýb). VEREJNÉ ZARIADENIA A OPATRENIA 2.6 OSTATNÉ NEPOĽNOHOSPODÁRSKE ZARIADENIA A OPATRENIA Medzi ostatné nepoľnohospodárske zariadenia a opatrenia, ktoré je potrebné zohľadňovať v procese pozemkových úprav, patria najmä verejné zariadenia a opatrenia charakteru vybavenosti obce, rekreačných a športových zariadení, zariadení na dodávku pitnej vody, ostatná technická infraštruktúra, ale aj zámery na obytnú výstavbu a výrobné aktivity na území obce Bývanie a vybavenosť obce Obec Pozba je vidieckou poľnohospodárskou obcou s prevažne obytnou funkciou, patriaca do mikroregiónu Termál (Združenie obcí Termál). Zastavané územie obce predstavuje typ vidieckych sídelných plôch s prevahou rodinných domov a pridomových záhrad. K obci Pozba patria aj lokality s obytnou funkciou mimo zastavaného územia Malá Pozba, Nový dvor, pri Železnej reťazi a pri štátnej ceste II/580, ktoré majú charakter osád. Podľa sčítania obyvateľov ku dňu mala obec Pozba 561 obyvateľov (muži 269, ženy 292), z toho 66 obyvateľov v predproduktívnom veku (0 14), 334 obyvateľov v produktívnom veku ( ženy 157 (15 54), muži 177 (15 59)) a 161 obyvateľov v poproduktívnom veku (ženy 55+, muži 60+). Z hľadiska národnostného zloženia je v obci zastúpených 77% obyvateľov maďarskej národnosti, 21% obyvateľov slovenskej národnosti a 2% obyvateľov inej alebo nezistenej národnosti. Obec Pozba je dobre situovaná vzhľadom na dopravnú sieť v okrese, je napojená na cestnú sieť II.triedy a zároveň na železničnú sieť. Verejné inštitúcie sú zastúpené v obci Obecným úradom a Farským úradom reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku. Zdravotnícke služby a zariadenia sa v obci nenachádzajú, dospelí obyvatelia navštevujú zdravotnícke zariadenie v obci Bardoňovo a deti v obci Podhájska. V obci sa nachádzajú základné objekty občianskej vybavenosti: predajňa zmiešaného tovaru, pohostinské odbytové stredisko, knižnica, telocvičňa, futbalové ihrisko, vlaková zastávka, základná škola (1.- 9.ročník s vyučovacím jazykom maďarským) a materská škola. V extraviláne katastrálneho územia v areáli poľnohospodárskeho podniku pri štátnej ceste Šurany Levice sa nachádza reštauračné zariadenie Pozbanský dvor. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 123

125 Ďalšia výstavba v obci v blízkej budúcnosti bude realizovaná len dostavbou voľných pozemkov v intraviláne. Obec nemá spracovaný územný plán. Do verejných zariadení a opatrení sme v obvode projektu pozemkových úprav zaradili štátne cesty, miestne komunikácie, železnicu a vodné plochy Výrobné aktivity Zmeny a doplnky ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja 2. časť zo septembra 2006 nenavrhujú v katastri Pozba žiadne nové aktivity. Z hľadiska existujúceho prepojenia na okolité obce mikroregiónu Thermal Podhájska, kde sa nachádzajú kúpele s relaxačno-rehabilitačnou funkciou a Bardoňovo, kde sa pripravuje vybudovanie ďalšieho kúpelného centra, obec Pozba uvažuje s vybudovaním okružných cyklotrás a rekreačnými územiami Technická infraštruktúra a odpadové hospodárstvo V obci Pozba sa nachádza celoobecný skupinový vodovod pre obce Bardoňovo, Dedinka, Pozba. Napájaný je z vodného zdroja Gabčíkovo diaľkovým vodovodom. Časť obecného vodovodu je majetkom obce Pozba a časť je majetkom Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Nitra, ktorá tento vodovod prevádzkuje. V obci sa nenachádza verejná kanalizácia, sú však pripravené projetky k jej budovaniu Zariadenia na agroturistiku, cestovný ruch a rekreáciu Obec Pozba má predpoklady pre rozvoj vidieckeho turizmu, vzhľadom na svoju polohu v mikroregióne Termál. Nachádzajú sa tu voľné bytové kapacity v súkromných rodinných domoch. Po konzultácii so starostkou obce je záujem aj o okružné turistické cyklotrasy, ktoré by prepájali kúpeľno-rekreačné centrá. Kultúrne a historické zdroje územia: Podľa svedectva vykopávok Obec Pozba je starou usadlosťou. V dolnej časti obce sa našli v roku 1961 úlomky hlinenej nádoby, ktoré pochádzajú zo strednej doby bronzovej kultúry z rokov pred n.l. Podľa vlastivedného slovníka osídlenie sa začalo v novej dobe kamennej neolite. Prvé pamätné písomnosti uvádzajú obec s názvom Pazuba, avšak tento názov nepotvrdzuje žiadny dokument. Ďalšia zmienka o obci Pozba je z roku 1339, kedy kráľ Róbert Károly spomína obec vo svojej darovacej listine, keď daroval obec s jej okolím Miklósovi Baratskaymu za jeho služby na kráľovskom dvore. Podľa odhadov z roku 1245 pochádza označenie obce Pazuby, v zázname z roku 1327 je Bozba, v roku 1339 v kráľovskom vkladovom rozkaze je už Pozba. Pozba patrila rôznym šľachtickým a statkárskym rodinám. Podľa kroniky ju vlastnili nasledovné rodiny: od r Baratskayoví, v r ju dostal do daru István Kálnai, od r je majetkom synov László Fusiho Lászlóa a Istvána. V r od rodiny Füssy ju odkúpil Atzél István. Veľa ťažkostí v obci spôsobili turecké nájazdy v storočí, obec bola pokorená Turkami. Od r na statku panoval Galántai Balogh István, neskôr jeho vnuci János III. a István II.. Časť Pozby v roku 1750 odkúpil gróf Hunyadi. Statok Hunyadiovcov potom v roku 1847 odkúpil Rafael Kelecsényi. Polovička obce sa v roku 1862 dostala do vlastníctva rodiny Barlanghy. V roku 1866 obec ľahla popolom. Začiatkom XX. storočia podiely Baloghovcov a Barlaghyovcov odkúpila rodina Kelecsényi. Pozba spolu s obcou Bardoňovo pred II. Svetovou vojnou patrili grófke -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 124

126 Kelecsényi Irén. V rokoch 1784 a 1785 bol v obci postavený reformovaný kostol, ktorý bol poškodený počas druhej svetovej vojny. V južnej časti chotára sa nachádza pútnické miesto Szentkút známe aj pod názvom Mariánska studnička. Podľa legendy sa tu zjavila Panna Mária a na jej počesť tu postavili kaplnky. Terajšie budovy pochádzajú z rokov 1914 a 1926 a sú stavané v neogotickom štýle. Do roku 1918 Pozba patrila do Tekovskej župy, do okresu Vráble. Patrila pod notariát v Beši. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka a vinohradníctvom, čo pretrváva dodnes Ostatné zariadenia a opatrenia V obvode projektu pozemkových úprav sme špecifikovali nasledovnú lokalitu, ktorá bola zaradená medzi verejné zariadenia a opatrenia do kategórie: - účelové plochy pre rozvoj obce Jedná sa o plochu, v rámci súčasnej krajinnej štruktúry označená číslom KLADMER 271 trvalá trávnatá plocha (2 145 m 2 ). Táto plocha sa nachádza nad pútnickým miestom Mariánska studnička po pravej strane vedľa štátnej cesty Pozba-Dedinka. Obec Pozba má verejný záujem o vybudovanie priľahlej parkovacej plochy k pútnickému miestu. Opatrenie Označenie Výmera (m 2 ) učelová plocha pre rozvoj obce VZO železnica Železničná trať Šurany Levice 4.rádu označenie ŽT má dĺžku v obvode projektu pozemkových úprav 2130 m. Opatrenie Označenie Výmera (m 2 ) železničná trať ŽEL Tento projekt je spolufinancovaný ES- 125

127 - štátne cesty Štátna cesta II. triedy č.ii/580 Šurany Úľany nad Žitavou Radava Podhájska Pozba Beša Horný Pial Lok Kalná nad hronom Horná Seč Levice označenie SC-1. Dĺžka štátnej cesty, ktorá prechádza obvodom projektu pozemkových úprav je 2,430 km. Štátna cesta III. triedy č.iii/5804 Pozba Bardoňovo označenie SC-2a a SC-2b. Dĺžka štátnej cesty, ktorá prechádza obvodom projektu pozemkových úprav je 1,818 km. Štátna cesta III. triedy č.iii/5805 Pozba Dedinka - označenie SC-3. Dĺžka štátnej cesty, ktorá prechádza obvodom projektu pozemkových úprav je 0,900 km. Opatrenie Označenie Výmera (m 2 ) štátna cesta II.tr. SC štátna cesta III.tr. SC-2a, SC-2b štátna cesta III.tr. SC miestne komunikácie Miestna komunikácia MK-1 v dĺžke 0,144 km na nachádza vo východnej časti územia, ide popri železnici a pokračuje poľnou cestou PC-8. Miestna komunikácia MK-2 v dĺžke 0,171 km na nachádza vo východnej časti územia, medzi železnicou a potokom Liska a pokračuje poľnou cestou PC-10. Miestna komunikácia MK-3 Pozba Malá Pozba v dĺžke 0,580 km sprístupňuje roztrúsené osídlenie v extraviláne. Miestna komunikácia MK-4 v dĺžke 0,220 km na nachádza v západnej časti územia, vychádza z intravilánu a ide po štátnu cestu SC-1. Miestna komunikácia MK-5 Pozba Nový majer v dĺžke 0,296 km sprístupňuje roztrúsené osídlenie v extraviláne. Opatrenie Označenie Výmera (m 2 ) miestna komunikácia MK miestna komunikácia MK miestna komunikácia MK miestna komunikácia MK miestna komunikácia MK Tento projekt je spolufinancovaný ES- 126

128 - vodné plochy V obvode projektu pozemkových úprav sa nachádzajú vodné toky: vodohospodársky významný tok Liska, drobný vodný tok Od Mariánskej studničky, drobný vodný tok Od Malej Pozby, drobný vodný tok Záblatie. Opatrenie Výmera (m 2 ) potok Liska potok Od Mariánskej studničky 8372 potok Od Malej Pozby 9022 potok Záblatie NÁVRH SPOLOČNÝCH A VEREJNÝCH ZARIADENÍ A OPATRENÍ SPOLOČNÉ ZARIADENIA A OPATRENIA 3.1 NÁVRH CESTNEJ SIETE Súčasná sieť poľných ciest v rámci obvodu projektu pozemkových úprav je popísaná v kapitole 2.1. Komunikačné opatrenia a súvisiace stavby. Podľa súčasnej krajinnej štruktúry sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav celkovo 17,511 km nespevnených poľnohospodárskych (poľných) ciest a 0,978 km spevnených poľných ciest. Dopravná sieť poľných ciest bola navrhnutá na základe analýzy skutočného stavu, rekognoskácie v teréne, zamerania skutočného stavu a dostupných podkladov. V rámci riešeného územia bolo pri návrhu všeobecných zásad funkčného usporiadania územia navrhnutých 16 nových poľných ciest, ktoré sú plošne vymedzené v účelovej mape UM-7a. Navrhnuté cesty vo svojich parametroch zodpovedajú parametrom ON (Projektování polních cest) pre danú kategóriu a návrhovú rýchlosť. Účelom poľných ciest je: zabezpečiť sprístupnenie pozemkov vlastníkom (možnosť uplatnenia vlastníckych práv) pre účely užívania poľnohospodárskej výroby a dopravy, sprístupnenie krajiny a doplnenie existujúcej siete miestnych komunikácií a tým prepojenie dôležitých bodov vo voľnej krajine z hľadiska možnosti vedenia turistických a cyklistických chodníkov, napojenie na miestne komunikácie a lesnú cestu, umožnenie prepojenia poľnohospodárskych podnikov, alebo fariem vzájomne medzi sebou a miestom odbytu poľnohospodárskych produktov, -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 127

129 zníženie, alebo vylúčenie prejazdov zastavaným územím obce, zvýšenie priechodnosti krajiny a priepustnosti poľnohospodársky využívaného územia, vytvorenie dôležitého krajinotvorného polyfunkčného prvku s funkciou ekologickou a estetickou, využitie poľných ciest ako základného líniového tvaru vhodného pre stanovenie novej hranice pôdnych celkov, začlenenie do systému protieróznej ochrany pôdy, umožnenie prístupu k vodohospodárskym stavbám, ekologickým opatreniam a pod Popis navrhovanej poľnohospodárskej cestnej siete V rámci obvodu projektu pozemkových úprav boli novonavrhnuté poľnohospodárske cesty označené npc-32 až npc-46. K rekonštrukcii existujúcich poľných ciest boli navrhnuté PC-2, PC- 3a, PC-3b, PC-3c, PC-4, PC-27, PC-29 a PC-31. Z hľadiska kategorizácie ciest sú navrhnuté ako vedľajšie poľné cesty jednopruhové ľahká konštrukcia spevnenia, niektoré doplnené ekologickými pásmi zelene s funkciou protieróznou a ekologickou v kategórii P 3,00/30. K navrhovaným poľným cestám sme v rámci VZFÚ vyhotovili orientačné pozdĺžne a priečne profily, vzorové priečne profily na podporu rozhodovania o nutnosti zadefinovania priestorových a funkčných parametrov jednotlivých poľných ciest. Celková dĺžka poľných ciest v rámci obvodu pozemkových úprav v katastrálnom území Pozba je 29,106 km, z toho je existujúcich 13,350 km poľných ciest, 5,131 km ciest navrhnutých na rekonštrukciu a 10,625 km novonavrhnutých poľných ciest. Súčasná sieť poľných ciest v rámci obvodu projektu pozemkových úprav bola okrem novonavrhovaných poľných ciest doplnená aj o prístupové koridory, ktoré sme navrhovali v šírke 3,00 m ako zatrávnené pásy v úrovni terénu. Ich úlohou je sprístupniť menšie pozemky v jednotlivých lokalitách v ktorých sme ich navrhovali. Popis trás navrhnutých poľných ciest npc-32 Novonavrhovaná poľná cesta, situovaná v severnej časti katastrálneho územia napojená na poľnú cestu PC-3a sprístupňuje poľnohospodárske pozemky v lokalite Maďalóš. Dĺžka cesty je 0,763 km. Návrh: prístupová poľná cesta PPC 3,00/30 nespevnená (zemná), s pozdĺžnym odvodnením. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 128

130 npc-33 Novonavrhovaná poľná cesta, situovaná v severnej časti katastrálneho územia napojená na poľnú cestu PC-3b sprístupňuje poľnohospodárske pozemky v lokalite Horné podvŕšie. Dĺžka cesty je 0,433 km. Návrh: prístupová poľná cesta PPC 3,00/30 nespevnená (zemná), bez pozdĺžneho odvodnenia. npc-34 Novonavrhovaná poľná cesta, situovaná v severnej časti katastrálneho územia napojená na poľnú cestu PC-3c sprístupňuje poľnohospodárske pozemky v lokalite Horné podvŕšie. Dĺžka cesty je 0,285 km. Návrh: prístupová poľná cesta PPC 3,00/30 nespevnená (zemná), bez pozdĺžneho odvodnenia. npc-35 Novonavrhovaná poľná cesta, situovaná v severnej časti katastrálneho územia napojená hospodárskym zjazdom HZ8 na štátnu cestu SC-1, sprístupňuje poľnohospodárske pozemky v lokalite Veľké podvŕšie. Dĺžka cesty je 0,878 km. Návrh: prístupová poľná cesta PPC 3,00/30 nespevnená (zemná), bez pozdĺžneho odvodnenia. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 129

131 npc-36 Novonavrhovaná poľná cesta, situovaná v severnej časti katastrálneho územia napojená hospodárskym zjazdom HZ7 na štátnu cestu SC-1, sprístupňuje poľnohospodárske pozemky v lokalite Veľké podvŕšie. Dĺžka cesty je 1,027 km. Návrh: prístupová poľná cesta PPC 3,00/30 nespevnená (zemná), bez pozdĺžneho odvodnenia. npc-37 Novonavrhovaná poľná cesta, situovaná v severnej časti katastrálneho územia na katastrálnej hranici s k.ú. Bardoňovo napojená hospodárskym zjazdom HZ1 na štátnu cestu SC-1, sprístupňuje poľnohospodárske pozemky v lokalite Malobešské. Dĺžka cesty je 1,236 km. Návrh: vedľajšia poľná cesta VPC 3,00/30 ľahká konštrukcia spevnenia - úprava pláne zhutnením a zatrávnením, s pozdĺžnym odvodnením. Pozdĺžnu cestnú priekopu poľnej cesty navrhujeme zaústiť do cestnej priekopy štátnej cesty SC-1. Pozdĺž poľnej cesty z pravej strany navrhujeme vybudovanie ekologického prvku nip-7a. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 130

132 npc-38 Novonavrhovaná poľná cesta situovaná v juhovýchodnej časti katastrálneho územia popri potoku Liska je napojená na poľnú cestu PC-11 a sprístupňuje poľnohospodárske pozemky v lokalite pod Železnou reťazou smerom k potoku Liska. Dĺžka cesty je 0,556 km. Návrh: prístupová poľná cesta PPC 3,00/30 nespevnená (zemná), s pozdĺžnym odvodnením zo svahovej strany. V staničení cca 0,070 km navrhujeme vybudovať rúrový priepust pod poľnou cestou na prevedenie vody z cestnej priekopy do potoka Liska. npc-39 Novonavrhovaná poľná cesta situovaná v juhozápadnej časti katastrálneho územia v lokalite Hrkotadlo sprístupňuje tunajšie poľnohospodárske pozemky. Dĺžka cesty je 0,642 km. Návrh: Vzhľadom k tomu, že novonavrhovaná poľná cesta svojou lokalizáciou prerušuje dĺžku svahu navrhujeme ju ako prístupovú poľnú cestu PPC 3,00/30 nespevnenú (zemnú), s pozdĺžnym odvodnením zo svahovej strany. V staničení cca 0,480 km by bolo vhodné vybudovanie rúrového priepustu pod poľnou cestou na prevedenie vody z cestnej priekopy do ostatnej plochy (kladmer parcela 91). Rúrové priepusty navrhujeme vybudovať aj pri napojeniach na spevnené poľné cesty rpc-29 a rpc-31. Ľavostranne navrhujeme vybudovanie ekologického prvku nip-6 (šírka 2,00m). Vzhľadom na svahovitosť v danej lokalite navrhovaná cesta s interakčným prvkom bude slúžiť i ako ochrana pred vodnou plošnou eróziou. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 131

133 npc-40 Novonavrhovaná poľná cesta je situovaná v juhozápadnej časti katastrálneho územia medzi katastrálnou hranicou a Veľkým hájom. Dĺžka cesty je 0,704 km. Návrh: prístupová poľná cesta PPC 3,00/30 nespevnená (zemná), s pozdĺžnym odvodnením zo svahovej strany. Cestnú priekopu navrhujeme zaústiť na začiatku cesty (staničenie 0,000 km) do IP 1ba, na konci cesty (staničenie 0,704 km) do NDV. npc-41 Novonavrhovaná poľná cesta je situovaná v juhozápadnej časti katastrálneho územia medzi katastrálnou hranicou a Veľkým hájom, napája sa na lesnú cestu LC-1. Dĺžka cesty je 0,180 km. Návrh: prístupová poľná cesta PPC 3,00/30 nespevnená (zemná), s pozdĺžnym odvodnením zo svahovej strany. Cestnú priekopu navrhujeme zaústiť v staničení 0,000 km do NDV. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 132

134 npc-42 Novonavrhovaná poľná cesta situovaná v južnej časti katastrálneho územia v lokalite Stredné záblatie začína zo štátnej cesty SC-2b hospodárskym zjazdom HZ9. Dĺžka cesty je 0,793 km. Návrh: vzhľadom k tomu, že novonavrhovaná poľná cesta svojou lokalizáciou prerušuje dĺžku svahu navrhujeme ju ako prístupovú poľnú cestu PPC 3,00/30 nespevnenú (zemnú), s pozdĺžnym odvodnením zo svahovej strany. V staničení cca 0,030 km by bolo vhodné vybudovanie rúrového priepustu pod poľnou cestou na prevedenie vody z cestnej priekopy a vyústenie odvodnenia do potoka Od Mariánskej studničky. V staničení cca 0,190 km sa napája na poľnú cestu npc-42 poľná cesta npc-43, kde tiež navrhujeme vybudovať napojenie ciest s rúrovým priepustom. npc-43 Novonavrhovaná poľná cesta situovaná v južnej časti katastrálneho územia v lokalite Stredné záblatie je napojená na novonavrhovanú cestu npc-42. Dĺžka cesty je 0,300 km. Návrh: prístupová poľná cesta PPC 3,00/30 nespevnená (zemná), s pozdĺžnym odvodnením zo svahovej strany. Pri napojení na cestu npc-42 navrhujeme vybudovať rúrový priepust na odvedenie vody z cestnej priekopy. npc-44 Novonavrhovaná poľná cesta situovaná v južnej časti katastrálneho územia v lokalite Záblatie je napojená na novonavrhovanú cestu npc-43 a ide vrcholom svahu po poľnú cestu PC-16. Dĺžka cesty je 0,720 km. Návrh: prístupová poľná cesta PPC 3,00/30 nespevnená (zemná), bez pozdĺžneho odvodnenia. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 133

135 npc-45 Novonavrhovaná poľná cesta situovaná v južnej časti katastrálneho územia pri katastrálnej hranici je napojená na štátnu cestu SC-2b hospodárskym zjazdom HZ15 a sprístupňuje poľnohospodárske pozemky v lokalite Železná reťaz. Dĺžka cesty je 0,260 km. Návrh: vedľajšia poľná cesta VPC 3,00/30 ľahká konštrukcia spevnenia - úprava pláne zhutnením a zatrávnením, bez pozdĺžneho odvodnenia. Pozdĺž poľnej cesty z pravej strany navrhujeme vybudovanie ekologického prvku nip-8a,b. npc-46 Novonavrhovaná poľná cesta situovaná v strede západnej časti katastrálneho územia popri ľavej strane potoka Liska. Napojená je na miestnu komunikáciu MK-5 za mostom v smere na roztrúsené osídlenie v extraviláne Nový majer. Dĺžka cesty je 1,260 km. Návrh: prístupová poľná cesta PPC 3,00/30 nespevnená (zemná), s pozdĺžnym odvodnením zo svahovej strany. Navrhujeme vybudovanie troch rúrových priepustov v staničeniach cca 0,400 km, 0,800 km a 1,200 km na prevedenie vody z cestnej priekopy do potoka Liska. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 134

136 npc-47 Novonavrhovaná poľná cesta situovaná v strednej časti katastrálneho územia pri katastrálnej hranici je napojená na štátnu cestu SC-1 hospodárskym zjazdom HZ1 a sprístupňuje poľnohospodárske pozemky v lokalite Malobešské. Dĺžka cesty je 0,588 km. Návrh: vedľajšia poľná cesta VPC 3,00/30 ľahká konštrukcia spevnenia - úprava pláne zhutnením a zatrávnením, bez pozdĺžneho odvodnenia. Pozdĺž poľnej cesty z ľavej strany navrhujeme vybudovanie ekologického prvku nip-7b. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 135

137 Označenie Kategória Dĺžka Priem.š. Plocha Navrhovaný stav Cestné objekty Návrh cesty poľnej cesty cestného (m2) existuje/popis súč.stavu sprievodnej zelene a cesty (km) telesa návrh/popis navrh.stavu pozdĺžneho odvodnenia (m) nie/neplánujeme objekty 3,00/30 npc-32 PPC 0,763 5, nespevnená zemná nie nie nespevnená 3,00/30 npc-33 PPC 0,433 4, nespevnená zemná nie nie nespevnená 3,00/30 npc-34 PPC 0,285 4, nespevnená zemná nie nie nespevnená 3,00/30 existuje/hospodársky npc-35 PPC 0,878 4, nespevnená zemná zjazd HZ8 nie nespevnená 3,00/30 existuje/hospodársky npc-36 PPC 1,027 4, nespevnená zemná zjazd s priepustom nie nespevnená HZ7+P7 3,00/30 LKS - ľahká existuje/hospodársky pravostranné npc-37 VPC 1,236 5, konštrukcia spevnenia zjazd HZ1 vybudovanie nip-7a spevnená (zhut.pláne a zatrávnenie) 3,00/30 npc-38 PPC 0,556 5, nespevnená zemná návrh/rúrový priepust nie nespevnená 3,00/30 ľavostranné npc-39 PPC 0,642 6, nespevnená zemná návrh/rúrové priepusty vybudovanie nip-6 nespevnená 3,00/30 npc-40 PPC 0,704 5, nespevnená zemná nie nie nespevnená 3,00/30 npc-41 PPC 0,180 5,2 933 nespevnená zemná nie nie nespevnená 3,00/30 existuje/hospodársky npc-42 PPC 0,793 7, nespevnená zemná zjazd HZ9 nie nespevnená návrh/rúrový priepust 3,00/30 npc-43 PPC 0,300 5, nespevnená zemná nie nespevnená návrh/rúrový priepust 3,00/30 npc-44 PPC 0,720 4, nespevnená zemná nie nie nespevnená 3,00/30 LKS - ľahká pravostranné npc-45 VPC 0,260 4, konštrukcia spevnenia nie vybudovanie nip-8a,b spevnená (zhut.pláne a zatrávnenie) 3,00/30 npc-46 PPC 1,260 5, nespevnená zemná návrh/3 rúrové priepusty nie nespevnená -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 136

138 3,00/30 LKS - ľahká existuje/hospodársky ľavostranné npc-47 VPC 0,588 4, konštrukcia spevnenia zjazd HZ1 vybudovanie nip-7b spevnená (zhut.pláne a zatrávnenie) Popis trás navrhnutých prístupových koridorov npk-1 Prístupový koridor navrhujeme popri štátnej ceste SC-1 na sprístupnenie pozemkov medzi intravilánom, železnicou a štátnou cestou SC-1. npk-2 Prístupový koridor navrhujeme za intravilánom v lokalite Malobešské na sprístupnenie pozemkov v tejto lokalite medzi štátnou cestou SC-1 a železnicou. npk-3 Prístupový koridor navrhujeme ako pokračovanie poľnej cesty PC-8 popri železnici na sprístupnenie pozemkov v lokalite Horné konopnice medzi železnicou a potokom Liska. npk-4 Prístupový koridor navrhujeme na sprístupnenie pozemkov pod Železnou reťazou smerom k potoku Liska a napojený je na novonavrhovanú poľnú cestu npc-38. npk-5 Prístupový koridor navrhujeme na sprístupnenie pozemkov pod Železnou reťazou smerom k štátnej ceste SC-2b a napojený je na novonavrhovanú poľnú cestu npc-45. npk-6 Prístupový koridor navrhujeme popri štátnej ceste SC-2b na sprístupnenie pozemkov v lokalite Baročovo s napojením na zjazd Z14. npk-7 Prístupový koridor navrhujeme na sprístupnenie pozemkov medzi štátnymi cestami SC-2b, SC-3 a katastrálnou hranicou s k.ú. Bardoňovo. Prístupový koridor je napojený na hospodársky zjazd HZ16 a supľuje v súčasnosti zoranú časť poľnej cesty PC-14. npk-8 Prístupový koridor navrhujeme na sprístupnenie pozemkov v lokalite Hrkotadlo medzi poľnými cestami PC-26a a novonavrhovanou poľnou cestou idúcou popri potoku npc-46. npk-9 Prístupový koridor navrhujeme na sprístupnenie pozemkov v juhozápadnej časti katastrálneho územie, napojený na novonavrhovanú poľnú cestu npc-40. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 137

139 npk-10 Prístupový koridor navrhujeme ako pokračovanie poľnej cesty PC-20 na sprístupnenie pozemkov západnejších v tejto lokalite pod Veľkým hájom. npk-11 Prístupový koridor navrhujeme na sprístupnenie pozemkov za Malou Pozbou a poľnou cestou PC- 20, napojený na túto poľnú cestu PC-20. npk-12 Prístupový koridor navrhujeme na sprístupnenie pozemkov za Malou Pozbou napojený na poľnú cestu PC-21 a prístupový koridor npk-11. npk-13 Prístupový koridor navrhujeme na sprístupnenie pozemkov pod Veľkým hájom, je napojený za mostom M4 na poľnú cestu PC-20. npk-14 Prístupový koridor navrhujeme na sprístupnenie pozemkov v lokalite Pri Dedinke a je napojený na poľnú cestu PC-17. npk-15 Prístupový koridor navrhujeme na sprístupnenie pozemkov v lokalite Pri Dedinke a je napojený na Pri Dedinke a je napojený na prístupový koridor npc-14. npk-16 Prístupový koridor navrhujeme na sprístupnenie pozemkov v lokalite Záblatie pri trvalých trávnych porastoch a je napojený na na PC-17. npk-17 Prístupový koridor navrhujeme na sprístupnenie pozemkov v lokalite Záblatie popri nelesnej drevinovej vegetácii a je napojený na na PC-17. npk-18 Prístupový koridor navrhujeme na sprístupnenie pozemkov v juhovýchodnej časti katastrálneho územie, napojený je na poľnú cestu PC-15b. Existujúce poľné cesty navrhnuté na rekonštrukciu V rámci návrhu všeobecných zásad funkčného usporiadania územia navrhujeme ponechať existujúcu cestnú sieť v súčasnej lokalizácii, dôjde iba k určitým úpravám dĺžok, šírok a povrchu vozoviek. Jedná sa o nasledovné existujúce poľné cesty. rpc-2 Poľná cesta nespevnená existujúca, slúži ako prístup k poľnohospodárskym pozemkom v lokalite Maďalóš, ide súbežne so sprievodnou vegetáciou poľných ciest (podľa MÚSES interakčný prvok existujúci-ip4). Prístup na PC-2 je z poľnej cesty PC-3a, PC-3b alebo PC-4. Dĺžka cesty v súčasnosti je km. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 138

140 Návrh: V pláne spoločných zariadení a opatrení upresňujeme v existujúcej časti trasy cesty iba jej polohu, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty VPC 3,00/30 ľahká konštrukcia spevnenia - úprava pláne zhutnením a zatrávnením, bez pozdĺžneho odvodnenia. Dĺžka cesty po návrhu je 0,783 km. rpc-3 Existujúca vedľajšia poľná cesta nespevnená sprístupňuje veľkoblokové poľnohospodárske pozemky v severnej časti katastrálneho úzenia. Vedľajšiu poľnú cestu nespevnenú zatrávnenú sme rozdelili na tri úseky a, b, c kvôli podrobnejšiemu popisu jednotlivých úsekov. rpc-3a je spojnica PC-1 a PC-2, je v celej svojej dĺžke 0,646 km zatrávnená, v úrovni terénu a sprístupňuje pozemky v lokalite Maďalóš. Ide súbežne so sprievodnou vegetáciou poľných ciest (podľa MÚSES interakčný prvok existujúci-ip4). Prístup na PC-3a je z PC-4. Návrh: V pláne spoločných zariadení a opatrení navrhujeme rekonštrukciu úseku poľnej cesty tak, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty VPC 3,00/30 ľahká konštrukcia spevnenia - úprava pláne zhutnením a zatrávnením, bez pozdĺžneho odvodnenia. Dĺžka úseku cesty po návrhu je 0,640 km. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 139

141 rpc-3b je spojnica PC-2, PC-4 a PC-5, je v celej svojej dĺžke 0,501 km zatrávnená, v úrovni terénu a sprístupňuje pozemky v lokalite Horné podvŕšie. Ide súbežne so sprievodnou vegetáciou poľných ciest (podľa MÚSES interakčný prvok existujúci-ip4) a asi v strede je vyjazdená ako obchádzka stojatej vody a v tejto časti má šírku 3,70 m. Prístup na PC-3b je z PC-4 a PC-5a. Návrh: V pláne spoločných zariadení a opatrení navrhujeme rekonštrukciu úseku poľnej cesty tak, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty VPC 3,00/30 ľahká konštrukcia spevnenia - úprava pláne zhutnením a zatrávnením, bez pozdĺžneho odvodnenia. V kritickom mieste stojatej vody navrhujeme použiť väčšiu vrstvu kamennej navážky s geotextíliou na prepustenie vody. Dĺžka úseku cesty po návrhu je 0,506 km. rpc-3c je úsek poľnej cesty od PC-5 po katastrálnu hranicu. Tento úsek poľnej cesty PC-3 je najkritickejší, pretože v prvej štvrtine dĺžky úseku PC-3a je cesta podmáčaná a vyjazdené koľaje sú nevyhovujúce. Ostatná časť úseku je zatrávnená v úrovni terénu. Dĺžka úseku existujúcej poľnej cesty PC-3c je 0,348 km a sprístupňuje pozemky v lokalite Horné podvŕšie. Prístup na PC-3c je z PC-5. Návrh: V pláne spoločných zariadení a opatrení navrhujeme rekonštrukciu úseku poľnej cesty tak, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty VPC 3,00/30 ľahká konštrukcia spevnenia - úprava pláne zhutnením a zatrávnením, bez pozdĺžneho odvodnenia. V kritickom podmáčanom mieste navrhujeme použiť väčšiu vrstvu kamennej navážky s geotextíliou na prepustenie vody. Dĺžka úseku cesty po návrhu je 0,355 km. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 140

142 rpc-4 Poľná cesta nespevnená existujúca v dĺžke 1,147 km, slúži ako prístup k veľkoblokovým poľnohospodárskym pozemkom v lokalite Malobešské a Dlhé. Prístup na PC-4 je hospodárskym zjazdom HZ3 zo štátnej cesty II.triedy II/580 Levice - Šurany (SC-1) v staničení 0,550 km. Návrh: V pláne spoločných zariadení a opatrení navrhujeme rekonštrukciu poľnej cesty tak, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty VPC 3,00/30 ľahká konštrukcia spevnenia - úprava pláne zhutnením a zatrávnením, bez pozdĺžneho odvodnenia. Dĺžka úseku cesty po návrhu je 1,146 km. Na rekonštrukciu navrhujeme aj hospodársky zjazd HZ3 zo štátnej cesty na PC-4, jeho prebudovanie na HZ s rúrovým priepustom (napr. železobetónová rúra DN 500). rpc-27 Existujúca poľná cesta nespevnená zatrávnená ide popod maloblokové vinice od PC-31 po PC-29. Poľná cesta sprístupňuje zospodu vinice v strednej časti maloblokového viničného honu. Táto poľná cesta je intenzívne využívaná vlastníkmi a užívateľmi viníc. Dĺžka cesty je 0,570 km a šírka je 3,50 m. Návrh: V pláne spoločných zariadení a opatrení navrhujeme cestu na rekonštrukciu spevnenie (asfaltový koberec), s pozdĺžnym odvodnením cestnou priekopou spevnenou žľabovkami a betónovými doskami zo svahovej strany tak, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty VPC 3,00/30. Dĺžka úseku cesty po návrhu je 0568, km -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 141

143 rpc-29 Poľná cesta nespevnená existujúca zatrávnená sprístupňuje vinice v maloblokovom hone a veľkoblokovú vinicu. Prístup na PC-29 je hospodársky zjazdom HZ19 z miestnej komunikácie MK-3a za mostom M2. Poľná cesta je intenzívne využívaná vlastníkmi a užívateľmi viníc. Ide v celej svojej dĺžke 0,770 km po spádnici a po dažďoch sú v nej hlboké erodované ryhy, je vyjazdená, nevyhovujúca. Návrh: V pláne spoločných zariadení a opatrení navrhujeme cestu na rekonštrukciu spevnenie (asfaltový koberec) tak, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty VPC 3,00/30. Vzhľadom k tomu, že cesta vedie po spádnici zo svahovej strany navrhujeme cestnú priekopu (lichobežníkového profilu) spevnenú žľabovkami a betónovými doskami, ktorá bude okrem odvodňovacej funkcie plniť aj funkciu protieróznu proti vodnej plošnej erózii. Cestnú priekopu navrhujeme vyústiť do potoka Od Malej Pozby. Na vozovku (asfaltový koberec) navrhujeme pre efektívnejšie odvedenie vody do cestnej priekopy osadiť priečne zvodnice. Dĺžka úseku cesty po návrhu je 0,768 km. Na rekonštrukciu navrhujeme aj hospodársky zjazd HZ19 z miestnej komunikácie MK-3 na PC-4, jeho prebudovanie na HZ s rúrovým priepustom. rpc-31 Poľná cesta existujúca je pokračovaním miestnej komunikácie MK-5 do maloblokových viníc. Úsek a je v dĺžke 0,120 km spevnený betónmi, úsek b v dĺžke 0,245 km je nespevnený v úrovni terénu a po dažďoch sú v ňom hlboké erodované ryhy. Poľná cesta ide po spádnici, v nespevnenom úseku je nevyhovujúca. Návrh: V pláne spoločných zariadení a opatrení navrhujeme cestu na rekonštrukciu spevnenie (asfaltový koberec) tak, aby spĺňala kategóriu vedľajšej poľnej cesty VPC 3,00/30. Vzhľadom k tomu, že cesta vedie po spádnici zo svahovej strany navrhujeme cestnú priekopu (lichobežníkového profilu) spevnenú žľabovkami a betónovými doskami, ktorá bude okrem odvodňovacej funkcie plniť aj funkciu protieróznu proti vodnej plošnej erózii. Okrem spevnenia cestnej priekopy navrhujeme aj vybudovanie dvoch prepadových stupňov v staničeniach cca 0,120 km a 0,240 km. Cestnú priekopu navrhujeme vyústiť do potoka Liska popri miestnej komunikácii MK-5, kde treba dobudovať cestnú priekopu. Na vozovku (asfaltový koberec) navrhujeme pre efektívnejšie odvedenie vody do cestnej priekopy osadiť priečne zvodnice.dĺžka úseku cesty po návrhu je 0,365 km -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 142

144 Označenie Kategória Dĺžka Priem. Plocha Návrh na rekonštrukciu Cestné objekty Sprievodná vegetácia cesty poľnej cesty šírka (m2) áno áno áno cesty (km) cestného popis rekonštrukcie popis súčasného stavu popis súčasného stavu telesa návrh návrh (m) popis navrh. stavu popis navrh. stavu nie nie 3,00/30 áno áno rpc-2 VPC 0,783 4, LKS-ľahká koštrukcia nie súvislá nespevnená spevnenia (zhutnenie pláne sprievodná NDV a zatrávnenie) 3,00/30 áno áno rpc-3a VPC 0,640 4, LKS-ľahká koštrukcia nie súvislá nespevnená spevnenia (zhutnenie pláne sprievodná NDV a zatrávnenie) 3,00/30 áno áno rpc-3b VPC 0,506 4, LKS-ľahká koštrukcia nie súvislá nespevnená spevnenia (zhutnenie pláne sprievodná NDV a zatrávnenie) 3,00/30 áno áno rpc-3c VPC 0,355 4, LKS-ľahká koštrukcia nie súvislá nespevnená spevnenia (zhutnenie pláne sprievodná NDV a zatrávnenie) 3,00/30 áno návrh rpc-4 VPC 1,146 4, LKS-ľahká koštrukcia HZ3 rekonštrukcia na nie nespevnená spevnenia (zhutnenie pláne rúrový priepust pri a zatrávnenie) napojení na SC-1 3,00/30 áno rpc-27 VPC 0,568 6, asfaltové spevnenie, odvodnenie nie nie spevnená cestnou priekopou -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 143

145 3,00/30 áno návrh rpc-29 VPC 0,768 6, asfaltové spevnenie, odvodnenie HZ19 rekonštrukcia na nie spevnená cestnou priekopou rúrový priepust pri napojení na MK-3 3,00/30 áno rpc-31 VPC 0,365 6, asfaltové spevnenie, odvodnenie nie nie spevnená cestnou priekopou 3.2 VODOHOSPODÁRSKE A HYDROLOGICKÉ NÁVRHY Vodné hospodárstvo správa a údržba vodných tokov Vodné toky riešeného územia patria medzi vodné toky s dažďovo-snehovým typom režimu odtoku s akumuláciou vôd v decembri až vo februári, vysokou vodnosťou v marci až v apríli, s najnižšími prietokmi v septembri, s podružným zvýšením vodnosti v druhej polovici novembra až začiatkom decembra, s nízkymi stavmi od polovice júla do konca septembra. V obvode projektu pozemkových úprav sa nachádzajú vodné toky v nasledovnom rozsahu: - vodohospodársky významný tok Liska - drobný vodný tok Od Malej Pozby - drobný vodný tok Od Mariánskej studničky - drobný vodný tok Záblatie Uvedené vodné toky spravuje Slovenský vodohospodársky podnik š.p., Odštepný závod Piešťany, Správa povodia dolnej Nitry. Predmetné vodné toky sú regulované. Podľa významu a dôležitosti sa prevádza ich čistenie od sedimentov, výrub stromov a krovín v prietočnom profile ako i kosenie trávneho porastu. S investičným zámerom sa v predmetnej lokalite neuvažuje. Návrh: Vzhľadom na charakter a funkciu všetkých vodných tokov je potrebné prečistenie dna všetkých regulovaných vodných tokov od nánosov sedimentov, ktoré dosahujú v priemere cm, vo veľmi kritických miestach až 1,00 m. Ďalej je potrebný výrub sromov a kríkov v priečnom profile vodných tok a udržiavať brehový porast v takom stave, aby zbytočne nezabraňoval prirodzenému odtoku a nevytváral prekážky. Výsadbu novej sprievodnej vegetácie je nutné realizovať minimálne 1,5 m od brehovej čiary. Výsadbu je nutné z dôvodu prístupu mechanizácie k vodnému toku realizovať len jednostrannú. Z dôvodu zadržiavania vody v krajine navrhujeme vyčistenie, prípadne opravenie vývarov pod stupňami, kde by sa voda zadržiavala v malých vodných plochách. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 144

146 3.3 PROTIERÓZNE A PÔDOOCHRANNÉ NÁVRHY Vodnej erózii, a tým aj zmyvu pôdy a agrochemikálií do vodných tokov, možno zabrániť viacerými opatreniami a spôsobmi ich realizácie, ktoré ovplyvňujú hodnoty faktorov L, S, C a P. Delíme ich na organizačné, agrotechnické, biologické a technické. Pri posudzovaní potreby realizácie návrhu protieróznych opatrení sme vychádzali z výpočtu stupňa eróznej ohrozenosti pôdy, a teda z prípustných hodnôt ročnej straty pôdy stanovenej podľa Zákona č. 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Limitné hodnoty odnosu pôdy pri vodnej erózii sú v závislosti od hĺbky pôdy uvedené v tabuľke: Limitné hodnoty odnosu pôdy při Hĺka pôdy vodnej erózii (t.ha -1.rok -1 ) príloha č.1 zákona 220/2004 Z.z. plytké pôdy (do 0,30 m) 4 stredne hlboké pôdy (0,30-0,60 m) 10 hlboké pôdy (0,60-0,90 m) 30 veľmi hlboké pôdy (nad 0,90 m) 40 Realizáciu protieróznych opatrení je potrebné navrhovať v tých prípadoch, kedy hodnota odnosu pôdy presahuje prípustnú hodnotu straty pôdy. Na základe kategórii stupňa eróznej ohrozenosti pôdy navrhujeme nasledovné protierózne a pôdoochranné opatrenia v lokalitách, kde sme špecifikovali prekročený stupeň eróznej ohrozenosti pôdy: Lokality s prejavmi plošnej vodnej erózie: Lokalita 1 v najsevernejšej časti katastrálneho územia (Maďalóš), kde sa začína tvoriť plošná vodná erózia dosahujúca stupeň stredne až výrazne ohrozenej pôdy. Lokalita 2 - v severnej časti katastrálneho územia nad štátnou cestou Šurany Levice, pri katastrálnej hranici s katastrálnym územím Trávnica sa začína tvoriť plošná vodná erózia, ktorá dosahuje stupeň stredne až výrazne ohrozenej pôdy. Lokalita 4 - pod maloblokovýni vinicami (pôdny blok vymedzený poľnými cestami do viníc) sa prejavuje plošná vodná erózia 3. triedy (výrazne ohrozené pôdy). Lokalita 5 - v juhozápadnej časti katastrálneho územia Pod veľkým hájom, medzi dvoma NDV sa prejavuje plošná vodná erózia 3. a 4. triedy (výrazne a veľmi výrazne ohrozené pôdy). Lokalita 6 - v juhozápadnej časti katastrálneho územia Pod veľkým hájom, medzi lesom a NDV sa prejavuje plošná vodná erózia 3. a 4. triedy (výrazne a veľmi výrazne ohrozené pôdy). Lokalita 10 v západnej časti katastrálneho územia medzi štátnou cestou Pozba Bardoňovo a Železnou reťazou sa sa prejavuje plošná vodná erózia 3. triedy (výrazne ohrozené pôdy). Odnos sedimentov sa koncentruje až na štátnej ceste. Návrh: Organizačné a agrotechnické opatrenia: Uvedené pôdne celky doporučujeme bezpodmienečne agrotechnicky obrábať v smere vrstevníc. Erózne ohrozená pôda by nemala ostať bez dostatočného vegetačného krytu, alebo aspoň -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 145

147 krytu z pozberových zvyškov (strnište), predovšetkým v období častého výskytu prívalových dažďov (od polovice mája po do začiatku septembra). Ornú pôdu je možné chrániť návrhom osevných postupov bez okopanín, predovšetkým kukurice. Navrhujeme vylúčenie pestovania všetkých erózne náchylných plodín (VENP). Vlastná protierózna agrotechnika, predovšetkým smer orby, sejby a všetky kultivačné a zberové operácie (aj na plochách TTP), by mali byť realizované, pokiaľ to mechanizačné prostriedky vzhľadom na sklon dovolia, v smere vrstevníc, resp. S malým odklonom od tohto smeru. Aby k negatívnym prejavom nedochádzalo ani v budúcnosti, navrhujeme optimalizáciu tvaru, výmery a priestorového umiestnenia nových pozemkov v takom slova zmysle, aby vlastníkov (resp. potenciálnych užívateľov) prinútila k vrstevnicovému obrábaniu pôdy, t. j. nové pozemky, pokiaľ možno, orientovať s dlhšou stranou rovnobežne s vrstevnicami. Lokalita 3 - Hrkotadlo v západnej časti katastrálneho územia, medzi potokom Liska a maloblokovými vinicami kde sa prejavuje plošná vodná erózia 3. a 4. triedy (výrazne a veľmi výrazne ohrozené pôdy). Odnos sedimentov sa koncentruje popri potoku v zamokrených trvalých trávnych porastoch aj v potoku Liska. Lokalita 7 - v južnej časti katastrálneho územie Záblatie sa prejavuje plošná vodná erózia 3. a 4. triedy (výrazne a veľmi výrazne ohrozené pôdy). Návrh: Na základe morfometrických charakteristík lokalít doporučujeme prerušiť dĺžku svahov v uvedených lokalitách 6-metrovým zasakovacím pásom, výmera ktorého je započítaná v rámci ekologických prvkov. Lokalita 8 - v južnej časti katastrálneho územie Stredné záblatie sa prejavuje plošná vodná erózia 3. a 4. triedy (výrazne a veľmi výrazne ohrozené pôdy). V severnejšej časti lokality sa prejavuje dokonca erózia 5. triedy (katastrofálne ohrozené pôdy). Lokalita 9 v juhozápadnej časti katastrálneho územia medzi štátnou cestou Pozba Dedinka a katastrálnou hranicou (k.ú. Bardoňovo) sa prejavuje plošná vodná erózia 3. triedy (výrazne ohrozené pôdy). Návrh: Organizačné a agrotechnické opatrenia: Na základe morfometrických charakteristík lokality, svahy sa nachádzajú na hranici delimitačných kritérií, navrhujeme - doporučujeme ich delimitovanie do trvalých trávnych porastov. Bilancia protieróznych opatrení Výmera všetkých biotechnických protieróznych opatrení (zasakovacie pásy, vetrolamy) je zarátaná do ekologických prvkov, nakoľko plnia kombinovanú erózne-ekologickú a estetickú funkciu v krajine. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 146

148 3.4 NÁVRH POĽNOHOSPODÁRSKEHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA Delimitácia pôdneho fondu Pri delimitácii pôdneho fondu sa rieši rozmiestnenie jednotlivých druhov pozemkov, t. j. ornej pôdy, špeciálnych druhov pozemkov a trvalých trávnych porastov (TTP), ako aj pôdy navrhnutej do lesnej pôdy na zalesnenie. Pri návrhu umiestnenia jednotlivých druhov pozemkov treba brať do úvahy kritériá a charakteristiky, ako sú klimatické, geologické, pedologické, hydrologické pomery, mechanizačná dostupnosť, erózna ohrozenosť, hĺbka pôdneho profilu, hĺbka podzemnej vody atď. Delimitácia člení pôdny fond na: poľnohospodársku pôdu, lesnú pôdu, vodné plochy, neplodnú, zastavanú a ostatnú pôdu. Prehľad delimitačných kategórií z hľadiska protieróznej ochrany pôdy (podľa STN ) pre poľnohospodársku pôdu udáva tabuľka. Poľnohospodárska pôda Lesná pôda a) 0 I 20 I > 20 b) 0 I 25 I > 25 Orná pôda TTP a) 0 I 12 a) 12 I 20 b) 0 I 17 b) 17 I 25 Základná Chránená a) 0 I 4 a) 4 I 12 b) 0 I 10 b) 10 I 17 Mierne Výrazne Neohrozená ohrozená Stredne ohrozená ohrozená a) 0 I 2 a) 2 I 4 a) 4 I 8 a) 8 I 12 b) 0 I 7 b) 7 I 10 b) 10 I 15 b) 15 I 17 Delimitačné kritéria podľa STN ( I = sklon svahu, a) - platí pre ťažké pôdy a oblasti s úhrnom zrážok nad 750 mm, b) - platí pre pôdy ľahké a stredne ťažké, s ročným úhrnom zrážok menej ako 750 mm) V analýze súčasného stavu z dôvodu lokalizovania výskytu prejavov plošnej vodnej erózie doporučujeme delimitovať z ornej pôdy do trvalých trávnych porastov plochu, ktorú predstavuje KN parcela č.1989/2 v súčasnosti využívaná ako orná pôda. Ďalej doporučujeme delimitovať z ornej pôdy do trvalých trávnych porastov plochu, ktorú predstavuje KN parcela č.1988/2, ktorá je v súčasnosti tiež využívaná ako orná pôda (stav bol zistený pri rekognoskácii v teréne ), ale pri komisionálnom šetrení nesúladov ešte nebola využívaná ako orná pôda. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 147

149 3.4.1 Rozhraničenie poľnohospodárskej a lesnej pôdy Cieľom projektu pozemkových úprav je navrhnúť vhodný a všeobecne prijateľný spôsob funkčného využívania daného územia s prihliadnutím na ostatné požiadavky a potreby v danom území (vymedzenie verejných a spoločných zariadení a opatrení). Pri návrhu priestorovej štruktúry územia boli do úvahy brané najmä nasledovné kritéria : - rozhraničenie medzi poľnohospodárskou a lesnou pôdou (posúdenie vhodnosti súčasného stavu, posúdenie vhodnosti ponechania plôch zarastených samonáletom, návrh zmien hranice medzi PP a LP), - vymedzenie plôch pre lesné hospodárstvo, - vymedzenie plôch pre poľnohospodárstvo, funkčná delimitácia poľnohospodárskej pôdy. Hranica medzi PP a LP bola členmi komisie na zisťovanie priebehu hraníc v rámci upresňovania druhov pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav a zmien druhov pozemkov v teréne upresnená a záväzne bol aj odsúhlasený priebeh hranice (komisionálne šetrenie sa konalo dňa ). Súčasne boli odsúhlasené delimitácie plôch medzi PP a LP, zmeny druhov pozemkov na poľnohospodárskej pôde. Lesné pozemky tvoria v záujmovom území obvodu projektu pozemkových úprav 65,82 ha (7,40%) a situované sú takmer výlučne na južnom okraji riešeného územia, v rámci lesného komplexu Veľký háj. Menšie plochy lesných porastov sú nad Malou Pozbou, pri potoku Studnička a v časti Železná reťaz. Z hľadiska lesohospodárskeho členenia patria predmetné lesné pozemky do LHC Nitra, užívateľom sú Lesy SR š.p., Banská Bystrica, OZ Palárikovo. Plochy lesnej pôdy sú súčasťou ekologických opatrení. Na základe konzultácií na obecnom úrade je zrejmé, že nové účelové zariadenia pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo sa v obvode pozemkových úprav v budúcnosti neplánujú. 3.5 NÁVRHY NA ZLEPŠENIE EKOLOGICKEJ STABILITY A KVALITY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Nitra vznikol ako jeden z viacerých štúdií regionálnych ÚSES okresov Slovenskej republiky na podnet Ministerstva životného prostredia SR. Štúdia bola vypracovaná v roku Hlavným spracovateľom bola firma Aurex, spol. s r.o., Bratislava. Miestny územný systém ekologickej stability na účely pozemkových úprav bol vypracovaný v roku 2007 (, hlavná riešiteľka Ing.D.Čumová Ekospol, Banská Bystrica). Na stretnutí predstavenstva ZÚPÚ Pozba dňa boli návrhy spracované v MÚSES predstavené a prezentované. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 148

150 Biocentrá Číslo a názov: Výmera: m 2 Charakteristika: Stav: Negatívne faktory: Cieľové spoločenstvá: Návrh opatrení: nrbc 1 Biocentrum regionálneho významu Veľký háj navrhované Predstavuje segment krajiny so súvislým lesným komplexom (cerovými dubinami) na južnom okraji katastra, ktoré je jediným väčším zachovalým biotopom prirodzeného charakteru v riešenom území. Poskytuje vhodné podmienky pre viaceré druhy rastlín a živočíchov viažucich sa na tento typ biotopov v danom priestore. Do istej miery ho možno označiť za ich refúgium, keďže okolitá krajina má nelesný charakter a je poľnohospodársky využívaná. Dubovo-cerové porasty sa vyznačujú typickou vertikálnou trojetážovou štruktúrou. Z floristického hľadiska sú na rozdiel od iných, podobných typov druhovo menej pestré a viaceré charakteristické a indikačné druhy absentujú. Vzhľadom na dôležité kritériá rozlohy a štruktúry ho možno považovať za priaznivý, čiastočne je narušený prítomnosťou nepôvodných inváznych druhov. Za negatívne faktory z hľadiska vegetácie možno označiť masový výskyt invázneho druhu netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora) v bylinnom poschodí dubovo-cerových porastov a na okrajoch porastu prítomnosť rovnako agresívneho druhu agáta bieleho (Robinia pseudoacacia). Najmä netýkavka sa podieľa výraznou mierou na vytlačení charakteristických druhov z týchto spoločenstiev, je jediným, dominantným druhom bylinnej etáže, čo spôsobuje nízku druhovú diverzitu. Dubovo-cerové biotopy bez nepôvodných inváznych druhov, s prítomnosťou väčšiny indikačných a charakteristických druhov pre tento typ biotopu. Odstrániť netýkavku malokvetú z porastov odporúčanými spôsobmi, najmä mechanickou likvidáciou, nakoľko je potenciálnym nebezpečenstvom aj pre porasty, kde sa zatiaľ nevyskytuje. Predpokladáme, že dôvodom jej neprítomnosti v severovýchodnej časti porastu je vyššia zapojenosť krovinnej etáže. Pri odclonení, tzn. znížení pokryvnosti stromového alebo krovinného poschodia, je jej nástup viac ako pravdepodobný. -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 149

151 Číslo a názov: MBc 1 Biocentrum miestneho významu Studnička Výmera: m 2 Charakteristika: Stav: Negatívne faktory: Cieľové spoločenstvá: Návrh opatrení: Predstavuje komplex lesných a nelesných biotopov v okolí pútnického miesta Mariánska studnička, ktorý je navrhnutý na ochranu v kategórii chránený krajinný prvok. Lesné biotopy reprezentujú dubové a agátové porasty. Rôznoveký dubový porast možno považovať za zachovalý, s dobre vyvinutou typickou trojetážovou štruktúrou a prevahou prirodzených prvkov v ostatných poschodiach. Trvalé trávne porasty sú kvalitatívne rôzne. Najcennejším je nížinná kosná lúka biotop európskeho významu. Je to xerofytnejší variant uvedených lúk, na rozdiel od iných nížinných lúk v riešenom území sú tieto oveľa druhovo chudobnejšie, fyziognomicky homogénnejšie. Nižšiu druhovú pestrosť spôsobuje prevaha tráv sprevádzaná absenciou viacerých typických bylinných druhov, čo vyplýva z ich obhospodarovania v minulosti. Bohato sú zastúpené kríky na zarastajúcich TTP, tento typ vegetácie sa viaže na územie v južnej časti postihnuté svahovými deformáciami plazením. Vo vstupnej časti, pri pútnickom mieste, rastie pozoruhodný exemplár agáta bieleho s obvodom kmeňa 450 cm vo výške 130 cm nad terénom, ktorý je zaujímavý svojím habitom. Priaznivý stav lesných biotopov je negatívne ovplyvnený zvýšeným výskytom nepôvodného druhu agáta bieleho, najmä v okrajových častiach lesných porastov. Plošný výskyt bol zistený najmä v prístupovej časti do biocentra, pri ceste z Pozby. Priaznivý stav lúk je do istej miery ovplyvnený intenzitou a spôsobom ich využívania v minulosti, ale i v súčasnosti. Nesprávne využívanie sa odrazilo na čiastočne pozmenenom druhovom zložení (chýbajú niektoré charakteristické druhy, prevládajú trávy, podiel bylinných druhov je nižší) aj na rozlohe biologicky cenných lúk, ktorá sa výrazne zmenšila v dôsledku degradácie lúk v zosuvnom území. Výskyt agáta bieleho negatívne ovplyvňuje najmä biotické a ekologické hodnoty biocentra, súčasne bráni rozvoju biologicky cennejších, miestnych druhov. Charakter lesnej i nelesnej vegetácie sa mení následkom vysádzania ďalších nepôvodných rastlín (okrasných) v okolí objektov a tiež prenikaním ruderálnych druhov z odpadkov (najmä na miestach koncentrovaného pobytu a pohybu návštevníkov). Svahové pohyby (plazenie) spôsobujú deštrukciu povrchu s trhlinami rôznej veľkosti a rozsahu a tiež znemožňujú obhospodarovanie postihnutého územia. Zachovať súčasné prirodzené a poloprirodzené typy lesnej i nelesnej vegetácie: dubové lesy a kosné nížinné lúky s minimálnym podielom sekundárnych floristických prvkov. - Priestor pútnického miesta riešiť koncepčne a komplexne, aby pôsobil jednotne a zabezpečoval požiadavky nekonfliktného fungovania: doprava odstavné plochy a systém chodníkov, prepojenie objektov, hygienické -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 150

152 zariadenia, priestor na oddych, koncepcia vegetačných úprav a pod. - Eliminovať rozpínavosť agáta bieleho najmä v severnej a západnej časti biocentra, pokúsiť sa nahradiť ho domácimi druhmi drevín. - Zachovať a posilňovať prírodný charakter prostredia pútnického miesta s vylúčením pestovania okrasných rastlín (možnosť úniku do okolitého prírodného prostredia). - Vyčistiť priestor od odpadkov, odstrániť resp. priebežne odstraňovať smetiská. Odporúčame tu umiestniť igelitové vrecia na odpad na stojanoch. - Zabrániť svahovým deformáciám vybudovaním preložky cesty a zatrávnením územia najnáchylnejšieho na svahové deformácie. - Hospodársky využívať TTP. Číslo a názov: Výmera: m 2 Charakteristika: nmbc 2 Biocentrum miestneho významu Železná reťaz navrhované Geomorfologicky predstavuje údolie s občasným vodným tokom s veľmi malým prietokom, ktorý je súvislejším vodným tokom zrejme len v extrémne vodnom období. Údolie je orientované na sever, k potoku Liska, jeho svahy patria k najstrmším v riešenom území. Biocentrum nadväzuje na navrhovaný Biokoridor regionálneho významu potok Liska a zahŕňa viac typov biotopov. Podstatnú časť zaberajú krovinové a kríčkové biotopy, v severnej časti sa nachádzajú cenné kosné lúky a na kontakte s biokoridorom potoka Liska aj mokrade. Na svahoch bola v minulosti mozaika úzkopásových polí (polia, vinice, sady, TTP), ale v súčasnosti je už -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 151

153 Stav: takmer úplne zarastená drevinovou (kríkovou) vegetáciou. Predstavuje pomerne rozsiahly komplex t. č. ťažko využívateľných pozemkov so sekundárne vzniknutými biotopmi krovín, príp. monocenóznymi plochami agáta bieleho. Krovinové porasty sú takmer úplne zapojené a spôsobujú nepriechodnosť územia. Približne v strede sa nachádzajú lesné porasty. Neobhospodarovanie mozaikových polí je zrejme zapríčinené vysokými sklonmi svahov, ktoré výrazne zvyšujú náročnosť prác. Len malú časť na severnom okraji biocentra tvoria biotopy kosných svahových teplomilných lúk, ktoré sa využívajú aj v súčasnosti, preto ešte nezarástli. V tejto lokalite rastie i ohrozený druh bledavka Boucheova (Ornithogalum bouscheanum). Spodný okraj lúk je vlhší (voda stekajúca zo svahu sa na päte svahu drží o niečo dlhšie ako na svahu), kým lúky vyššie na svahu sú xerofytnejšie. To sa odráža aj na zastúpení cenóz a ich druhovom zložení. Na svahu s xerofytnejším charakterom trávnato-bylinných porastov sa spolu s dominantnou kostravou červenou (Festuca rubra) vyskytovali: nezábudka drobnokvetá, rožec obyčajný, repík lekársky, peniažtek roľný, divozel rakúsky, veľmi hojne kosáčik obyčajný, ľadenec rožkatý, kotúč poľný, skorocel prostredný, nátržník strieborný, mliečnik chvojkový, lipkavec pravý, veronika obyčajná, fialka roľná, hluchavka purpurová, zbehovec ženevský. Na päte svahu, ktorý je vlhší, má prevahu psiarka lúčna (Alopecurus pratensis), vyskytuje sa tu i hrachor lúčny. Spolu s psiarkou lúčnou rastú ďalšie lúčne druhy nitrofilného a mezofilného charakteru. Na severne orientovanom svahu nad potokom Liska boli identifikované dve jarabiny oskorušové (Sorbus domestica), ktoré sme zaradili medzi pozoruhodné stromy. Mokrade sa vyvinuli na nive potoka Liska, zachované zostali v neobhospodarovaných častiach na jej prechode do svahu a tiež v depresii, ktorá je zakončením údolia. K vlhkomilnejšiemu až močiarnemu typu lúk patria porasty s prevahou vysokých ostríc (najmä ostrice štíhlej, sporadicky ostrice pobrežnej), ktoré sú zaradené medzi biotopy národného významu. Trstinové spoločenstvá mokradí sú porasty s prevahou trste obyčajnej (Phragmites australis), ktoré nepatria k druhovo pestrým a bohatým spoločenstvám, čo je dané vysokou konkurenciou dominanty. V zachovalejších porastoch trste obyčajnej pri potoku Liska sme i napriek absencii optimálneho vplyvu podzemných a povrchových vôd zaevidovali viaceré typické druhy, ktoré tieto spoločenstvá charakterizujú. Trstinové spoločenstvá v riešenom území patria medzi biotopy miestneho významu. Je nepriaznivý najmä z hľadiska štruktúry porastov, diverzity biotopov i druhov. Vzhľadom na súčasné druhové zloženie prevládajúcich krovinových biotopov, ich nízku druhovú diverzitu, štruktúru, (vysoká zapojenosť, nepreniknuteľné porasty slivky trnkovej, ruže šípovej, hlohov, agáta a iných drevín) nie je možné označiť ich za významné biotopy či biotopy v priaznivom stave. V oveľa priaznivejšom stave (ak neberieme do úvahy absenciu niektorých indikačných či charakteristických druhov) sú kosné lúky, ktoré vytvárajú vhodné podmienky pre viaceré druhy trávnato-bylinných biotopov. Podobne možno hodnotiť biotopy mokradí - porasty vysokých ostríc a trstinové -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 152

154 Negatívne faktory: Cieľové spoločenstvá: Návrh opatrení: spoločenstvá, ktoré môžu dosiahnuť priaznivý stav pri optimalizácii hydrologických pomerov. V súčasnosti lokalita Železná reťaz neplní funkcie biocentra. Dlhodobá absencia primeraného využívania pozemkov, obhospodarovania a prevaha nepreniknuteľných krovitých porastov. Vzácne exempláre jarabiny oskorušovej sú ohrozené postupným zarastaním územia. Mozaika lúk, pasienkov, malých lesíkov, viníc, ovocných sadov, krovinovej vegetácie a podsvahových mokradí. V prípade existujúcich lúk i mokradí sú existujúce spoločenstvá už cieľové, ale sú existenčne podmienené aktívnym využívaním územia. Pre bývalé mozaikové polia je vzhľadom na situáciu v riešenom území tento cieľ síce najžiadúcejší, ale málo reálny, pretože hospodárenie na takýchto strmých svahoch je veľmi náročné a chýba preň spoločenská objednávka resp. potreba. Za reálny cieľ možno považovať využívanie spomínaných mozaikových polí ako trvalých trávnych porastov a lesných porastov. Možné je i prípadné využívanie ako sadov na TTP. Základom ich rozdielneho využívania má byť v prvom rade sklon terénu a tiež ochota vlastníka pravidelne udržiavať TTP vo vyhovujúcom stave kosením a pasením. Absencia využívania pozemkov zapríčinila nenávratnú zmenu týchto biotopov, resp. zmenu, ktorej náprava by si vyžiadala nemalé úsilie. - Eliminovať rozpínavosť agáta bieleho, pokúsiť sa nahradiť ho domácimi druhmi drevín. - Rozčlenenie územia na druhy pozemkov (TTP, les, sad, vinica). - Redukcia až totálna likvidácia porastov krovín a stromov. Postupne odstrániť porasty krovín tak, aby bolo možné územie sprístupniť a efektívnejšie využívať. - Založiť vybrané kultúry a najmä v prvých rokoch im venovať vyššie úsilie, chrániť ich predovšetkým pred zarastaním. - Hospodársky využívať TTP, sady a vinice, pestovať les podľa stanovených postupov. Biokoridory Číslo a názov: Výmera: 9041 m 2 Charakteristika: RBk 1 Biokoridor regionálneho významu Bešianskej pahorkatiny Biokoridor regionálneho významu Bešianskej pahorkatiny do územia vedie po juhozápadnej katastrálnej hranici a prepája navrhované Biocentrum Veľký háj a navrhované Biocentrum Trávnica. V k. ú. Pozba ho tvoria jednak prirodzené lesné spoločenstvá dubín a tiež antropogénne biotopy reprezentované mozaikou viníc, sadov a polí s rôznou -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 153

155 intenzitou využívania na východne a západne orientovaných svahoch. Súčasťou biokoridoru sú i rozľahlé TTP a oráčiny. Z prirodzených typov vegetácie sa v mozaikových štruktúrach obnovujú typické lúčne a pasienkové spoločenstvá, ktoré tu boli pôvodne zastúpené. Na kontakte s uvedenými typmi vegetácie sa vyskytujú i línie ovocných drevín a nelesná drevinová vegetácia v rôznych formáciách, pričom je hojne zastúpený i nepôvodný, invázny agát biely (Robinia pseudoacacia). Na nive potoka Liska sa vyskytujú i mokraďové typy vegetácie. Funkciu biokoridoru plnia okrem fragmentov prirodzených biotopov i antropogénne biotopy (mozaiková úzkopásová štruktúra), kde sa lokálne zachovala drevinová vegetácia. Na dlhodobo opustených stanovištiach je v súčasnosti zjavná rozsiahla sukcesia rôznych druhov drevín, čo eliminuje zastúpenie trávnato-bylinných typov biotopov. Tie sa udržiavajú najmä na okrajoch sukcesiou pozmenených stanovíšť. Stav: Časť biokoridoru so zastúpenými prirodzenými, poloprirodzenými i antropogénnymi biotopmi je vo vyhovujúcom stave. Úsek s dĺžkou niekoľko sto metrov na západnej hranici k. ú. Pozba neplní funkciu biokoridoru kvôli absencii vhodných prvkov SKŠ i biotopov, sú tu len intenzívne využívané TTP. Negatívne faktory: Cieľové spoločenstvá: Návrh opatrení: Biokoridorová funkcia je narušená len sčasti, a to v území, kde prevládajú intenzívne obhospodarované pozemky (TTP) a väčšina prirodzených typov vegetácie bola odstránená. Cieľovými spoločenstvami na intenzívne obhospodarovaných pozemkoch (TTP) by mal byť niektorý z nelesných trávnato-bylinných biotopov, tzn. nížinných svahových lúk, príp. pasienkov, ktoré vznikli v minulosti ako náhradné po odstránení lesnej vegetácie. Ich prítomnosť v úsekoch, kde drevinová vegetácia absentuje, umožní obnoviť resp. optimalizovať funkciu biokoridoru. Absenciu prirodzených typov vegetácie je možné riešiť i doplnením nelesnej drevinovej vegetácie. Optimalizácia súčasného stavu je nielen predpokladom obnovenia jeho biokoridorovej funkcie, ale tiež i dôvodom na zvýšenie ekosozologickej hodnoty tohto prvku regionálneho významu. Je potrebné zabezpečiť kontinuálnosť biokoridoru a tým optimalizovať i jeho funkciu. Na katastrálnej hranici vytvoriť líniu krovín a stromov. Funkciu biokoridoru posilnia aj navrhované interakčné prvky sprievodné porasty poľných ciest a medze. Číslo a názov: nrbk 2 Biokoridor regionálneho významu potok Liska navrhovaný Výmera: m 2 Charakteristika: Potok Liska v dôsledku regulačných zásahov stratil svoj prirodzený charakter, pobrežné ekosystémy boli odstránené, jeho niva bola vo východnej časti odvodnená a na viacerých miestach rozoraná. Tok je vyrovnaný, koryto má lichobežníkový tvar. Voda v potoku je silno eutrofizovaná, jej hĺbka dosahuje okolo 25 cm. Je hlavným biokoridorom regionálneho významu pre -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 154

156 Stav: Negatívne faktory: Cieľové spoločenstvá: stavovce, najmä obojživelníky, ale aj plazy a migrujúce druhy vtákov. Sprievodná drevinová vegetácia toku má zmenený charakter. Potok nemá obojstranný súvislý brehový porast s dobre vyvinutou vertikálnou štruktúrou (3 poschodia). Pôvodne zrejme súvislé vŕbové porasty sú zredukované na niekoľko skupiniek vŕby krehkej (Salix fragilis). Najmä vo východnej časti sa sformoval netypický sprievodný porast z xerotermných druhov: ruža šípová (Rosa canina), ostružina ožinová (Rubus caesius), slivka trnková (Prunus spinosa), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), hloh obyčajný (Crataegus oxyacantha) a chmeľ obyčajný (Humulus lupulus). V úsekoch, kde absentuje drevinová vegetácia, sú na jeho brehoch súvislé porasty ostrice štíhlej (Carex acuta), menej ostrice pobrežnej (Carex riparia), z ďalších druhov sa vyskytujú: štiav tupolistý (Rumex obtusifolius), vrbica vŕbolistá (Lythrum salicaria), povoja plotná (Calystegia sepium), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), iskerník plazivý (Ranunculus repens), psiarka lúčna (Alopecurus pratensis), lipkavec mäkký (Galium mollugo), iskerník prudký (Ranunculus acris), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), krížavka jarná (Cruciata glabra), bedrovník väčší (Pimpinella major). Najmä na kontakte s obcou vo vode vytvára fácie pálka širokolistá (Typha latifolia). Na nive potoka Liska sa častejšie vyskytujú porasty vysokých ostríc patriace k vlhkomilnejšiemu až močiarnemu typu lúk. Porasty najmä ostrice štíhlej (Carex acuta) zaberajú rôzne veľké plochy alebo len fácie medzi porastami trste obyčajnej (Phragmites australis). Druhovo ide o chudobné spoločenstvá, ktorých základom je dominantný druh. K nej pristupujú rôzne hydrofilné a nitrofilné druhy z okolitých cenóz, napr. kostihoj lekársky (Symphytum officinale), lipkavec obyčajný (Galium aparine), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), povoja plotná (Calystegia sepium), ostružina ožinová (Rubus caesius), hrachor lúčny (Lathyrus pratensis), pichliač roľný (Cirsium arvense), ostrica chlpatá (Carex hirta), pýr plazivý (Elytrigia repens), ostrica pašachorová (Carex pseudocyperus). Do porastov ostrice štíhlej (Carex acuta) preniká aj kosatec žltý (Iris pseudacorus), pálka širokolistá (Typha latifolia). Analogické druhové zloženie majú aj porasty ostrice pobrežnej (Carex riparia), kde táto je dominantou, pričom sprievodné druhové zloženie je veľmi podobné. Zloženie poukazuje na zmeny v druhovom zložení týchto spoločenstiev zapríčinené dlhodobou absenciou vysokej hladiny podzemnej vody. Napriek veľmi zmenenému charakteru toku sa v ňom objavuje aj ohrozený druh okrasa okolíkatá (Butomus umbelatus). Stav potoka Liska ako regionálneho biokoridoru je nevyhovujúci. Biokoridorová funkcia (najmä migrácia vodných organizmov) je značne oslabená. Vegetácia je na toku len sporadická, medzernatá, bez typickej vertikálnej i horizontálnej štruktúry. Väčšina charakteristických prvkov absentuje, napr. charakteristické pobrežné ekosystémy. V dôsledku regulácie je oslabená samočistiaca schopnosť toku. Otepľovanie vody vyplýva z absencie tieniacej brehovej vegetácie. Tok je znečisťovaný organickým odpadom. Voda je eutrofizovaná vplyvom okolitých oráčin, ktoré siahajú až po brehovú čiaru. Súvislý líniový brehový porast s prvkami potenciálnej vegetácie lužných -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 155

157 Návrh opatrení: nížinných lesov (podzväz Ulmenion), ktorý bude zabezpečovať všetky funkcie vrátane biokoridorovej. Obnovou brehových porastov s charakteristickým druhovým zložením a štruktúrou sa obmedzia možnosti prenikania nepôvodných, najmä inváznych druhov rastlín, ktoré využívajú na osídľovanie práve stanovištia so zníženou konkurenciou domácich druhov. Zlepšenie jeho stavu je predpokladom nielen obnovenia jeho biokoridorovej funkcie, ale i zvýšenia hodnoty tohto prvku územného systému ekologickej stability na biokoridor regionálneho významu. - Je potrebné zabezpečiť kontinuálnosť biokoridoru a tým optimalizovať i jeho funkciu. - Obnoviť brehový porast z autochtónnych druhov drevín (charakteristických druhov pre tento typ vegetácie) ich cielenou výsadbou. - Tam, kde nie je možné obnoviť brehový porast, navrhujeme zabezpečiť vytvorenie sprievodného brehového porastu rovnocenného typu a charakteru z hľadiska horizontálnej i vertikálnej štruktúry, zodpovedajúceho cieľovým spoločenstvám. Číslo a názov: Výmera: m 2 MBk 1 Biokoridor miestneho významu Potok z Veľkého hája Charakteristika: Spája Biocentrum regionálneho významu Veľký háj na južnom okraji k. ú. Pozba prostredníctvom biokoridoru potoka Liska s inými prvkami ÚSES. Potok z Veľkého hája pramení na severných svahoch lesného komplexu Veľký háj, jeho horný tok tvoria dva prakticky rovnocenné potôčiky s dĺžkou po cca 500 m. Na hornom toku majú oba, v riešenom území výnimočne, zachovalú líniovú pobrežnú vegetáciu s prirodzeným druhovým zložením. Takmer celý tok vrátane oboch horných častí má upravené koryto, od sútoku horných potôčikov nadol chýba prirodzený sprievodný porast. Brehový porast horného toku Potoka z Veľkého hája tvorí v stromovom poschodí dominantná vŕba krehká (Salix fragilis) a ojedinele topoľ čierny -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 156

158 Stav: Negatívne faktory: Cieľové spoločenstvá: Návrh opatrení: (Populus nigra). Baza čierna (Sambucus nigra), ruža šípová (Rosa canina), slivka trnková (Prunus spinosa) sú súčasťou krovinnej etáže. Bylinné poschodie je rôznorodé, najčastejšími druhmi sú pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), lipkavec obyčajný (Galium aparine), psiarka lúčna (Alopecurus pratensis), povoja plotná (Calystegia sepium), pýr plazivý (Elytrigia repens), ovsík vyšší (Arrhenatherum elatius), ostrica štíhla (Carex acuta), nátržník plazivý (Potentilla reptans), ostrica chlpatá (Carex hirta), palina obyčajná (Artemisia vulgaris) a bedrovník väčší (Pimpinella major). V toku sa vyskytuje berla vzpriamená (Berula erecta), škripina lesná (Scirpus sylvatica) i pálka širokolistá (Typha latifolia), či kosatec žltý (Iris pseudacorus). V prelukách, kde absentuje drevinová vegetácia vypĺňa priestor spoločenstvo ostrice štíhlej (as. Caricetum gracilis) s fáciami pálky širokolistej (Typha latifolia). Spolu s nimi rastú: hrachor lúčny (Lathyrus pratensis), čerkáč peniažtekový (Lysimachia nummularia), vrbovka vŕbolistá (Lythrum salicaria) a pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica). Na nánosoch v hornom toku našiel vhodné podmienky zraniteľný druh flóry Slovenska berla vzpriamená (Berula erecta). Sprievodná drevinová vegetácia potoka od sútoku potôčikov až po ústie do potoka Liska je fragmentárna a veľmi podobná sprievodnému porastu potoka Liska vo východnej časti (ruža šípová, ostružina ožinová, slivka trnková). Súčasný stav horného toku možno až na kratšie poškodené úseky považovať za optimálny. Okrem typickej drevinovej vegetácie sú vytvorené vhodné ekologické podmienky aj na existenciu plošne menších močiarnych porastov. Stredný a dolný tok má úplne zmenený charakter a jeho stav je nepriaznivý. Absencia súvislého obojstranného brehového porastu od sútoku dvoch potôčikov až po ústie. Podobne ako v potoku Liska je oslabená samočistiaca schopnosť toku, voda sa otepľuje a je eutrofizovaná. Cieľovým spoločenstvom je dobre štrukturovaný líniový porast tvorený pôvodnými druhmi typickými pre potenciálnu vegetáciu bývalých nížinných lužných lesov. Doplniť chýbajúcu drevinovú vegetáciu v brehovom poraste (najmä v severnej časti) autochtónnymi druhmi drevín. Číslo a názov: Výmera: m 2 Charakteristika: MBk 2 Biokoridor miestneho významu Potok Studnička Nový tok antropogénneho pôvodu, vytvorený bol pravdepodobne kvôli odvodneniu územia. Potok Studnička pramení v pútnickom mieste Mariánska studnička, do potoka Liska sa vlieva na južnom okraji obce. Tok má dĺžku cca 1100 m, koryto je spevnené a má lichobežníkový tvar so strmými svahmi. Brehový porast z hľadiska druhového zloženia nie je pestrý. Najčastejším druhom v stromovej etáži je vŕba krehká (Salix fragilis), sporadicky sa vyskytuje dub letný (Quercus robur). Horizontálna štruktúra je narušená, rovnako sa nedá vždy na celom úseku hovoriť o dobre diferencovanej vertikálnej, tzn. trojetážovej -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 157

159 Stav: Negatívne faktory: Cieľové spoločenstvá: štruktúre. Fyziognómiu toku okrem brehového porastu (línie) dotvárajú aj plošné porasty drevinovej vegetácie nadväzujúce na brehový porast. Agát biely (Robinia pseudoacacia) tvorí samostatný porast na pravom brehu, nad potokom. Zaujímavosťou je prítomnosť rôznych druhov jabloní (Malus sp.), ktoré sa sporadicky vyskytujú pozdĺž toku. V poschodí krovín patrí k najčastejším druhom slivka trnková (Prunus spinosa), ktorá sa miestami rozrastá do hustých, 4 až 6 m širokých pásov. Tým vytvára vonkajší lem brehového porastu a je zároveň deliacou zeleňou medzi tokom a susednými ornými pôdami, príp. zvyškami lúk. V krovinovej etáži sa ešte vyskytujú: vŕba košikárska (Salix viminalis), hojne vŕba rakytová (Salix caprea), čerešňa vtáčia (Cerasus avium), hojne ostružina ožinová (Rubus ceasius), baza čierna (Sambucus nigra), zob vtáčí (Ligustrum vulgare) a ruža šípová (Rosa canina). V bylinnom poschodí rastú typické nitrofyty ako napr. trebuľka lesná (Anthriscus sylvestris), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), lopúch menší (Arctium lappa), lipkavec obyčajný (Galium aparine), palina obyčajná (Artemisia vulgaris), pichliač roľný (Cirsium arvense). Tam, kde absentuje drevinová vegetácia, brehový porast nahrádza lúčny porast s druhmi: rebríček obyčajný (Achillea millefolium), reznačka obyčajná (Dactylis glomerata), pýr plazivý (Elytrigia repens), nevädzovec lúčny (Jacea pratensis), alebo porast vysokobylinných ostríc. Ostrica pobrežná (Carex riparia) a ostrica štíhla (Carex acuta) tvoria porasty v toku Studnička aj na priľahlom svahu, kde je hydrologický režim ovplyvňovaný aj stekajúcimi svahovými vodami. Na ploche asi 2 x 8 m v blízkosti potoka Studnička sme zaznamenali výskyt vrbice vŕbolistej (Lythrum salicaria), lipkavca obyčajného (Galium aparine), pŕhľavy dvojdomej (Urtica dioica), ostružiny ožinovej (Rubus caesius). Aj keď potok Studnička nemá vyvinutý typický, dobre horizontálne a vertikálne diferencovaný brehový porast, môže sprievodná drevinová vegetácia toku spolu s ostatnými typmi biotopov (kroviny, vysokobylinné ostricové porasty, trstinové spoločenstvá mokradí) zabezpečovať v dostatočnej miere biokoridorovú funkciu na lokálnej úrovni. Potok Studnička nie je udržiavaný, zarastanie koryta spôsobuje jeho zanášanie. Výška hladiny vody v toku kolíše, miestami sa stráca. Brehy sú veľmi strmé. Brehové porasty nie sú udržiavané a vychovávané, porast je medzernatý, poschodia málo diferencované, druhová diverzita veľmi nízka. Polia siahajú miestami až k línii brehových či sprievodných porastov, zjavné sú znaky ruderalizácie. Charakteristický, dobre horizontálne i vertikálne diferencovaný brehový porast s prirodzeným druhovým zložením. Spoločenstvá vysokých ostríc pri osamotenom dome sú v optimálnom stave. Návrh opatrení: - Vhodnými asanačnými zásahmi (odstránenie prestarnutých jedincov, nepôvodných druhov), doplnením, výsadbou drevín najmä stromového poschodia zabezpečiť vytvorenie typickej línie súvislého brehového porastu z pôvodných, domácich druhov drevín. - Medzi tokom a oráčinou vytvoriť zasakovacie pásy, tzn. ponechať TTP -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 158

160 so šírkou aspoň 5 m na oboch brehoch toku. - Tok pravidelne čistiť od organických zvyškov. - Nezasahovať do vodného režimu, neprehlbovať dno koryta, aby neboli poškodené močiarne biotopy a druhy, ktorých súčasný stav možno označiť na rozdiel od iných, analogických za priaznivý, čo je podmienené práve fungujúcim hydrologickým režimom. Interakčné prvky Číslo a názov: Výmera: m 2 Charakteristika: IP 1 Línie NDV Veľký Háj Malá Pozba Sú to erózne ryhy s hustou drevinovou vegetáciou miestnej proveniencie. Prepájajú Biokoridor miestneho významu Potok z Veľkého hája s Biocentrom regionálneho významu Veľký háj. Sú útočiskom viacerých druhov živočíchov. Rôznoveké, druhovo pestré porasty krovín: slivka trnková (Prunus spinosa), ruža šípová (Rosa canina), baza čierna (Sambucus nigra), bršlen európsky (Euonymus europaea), zob vtáčí (Ligustrum vulgare) a i. a vtrúsených solitérnych stromov agát biely (Robinia pseudoacacia), orech kráľovský (Juglans regia), dub letný (Quercus robur), čerešňa vtáčia (Cerasus avium), javor poľný (Acer campestre). Bylinné poschodie tvoria typické nitrofilné druhy ako napr. trebuľka lesná -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 159

161 Stav: Negatívne faktory: Cieľové spoločenstvá: Návrh opatrení: (Anthriscus sylvestris), vratič obyčajný (Tanacetum vulgare), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), lipkavec obyčajný (Galium aparine), lastovičník väčší (Chelidonium majus), fialka lesná (Viola reichenbachiana) a iné. Po obvode rastú trnkové kriačiny, kde dominujúcim druhom je slivka trnková, občasne je prítomná ruža šípová, ostružina černicová, zob vtáčí. Ich stav možno pokladať za priaznivý. Z hľadiska vegetačného krytu je jediným negatívom prítomnosť nepôvodného, invázneho agáta bieleho. Zmiešané porasty krovín a drevín. Ponechať v súčasnom stave. Číslo a názov: Výmera: m 2 Charakteristika: IP 2 Vinohrady na Pereši Rozsiahla mozaika úzkopásových viníc, sadov a polí s rôznou intenzitou využívania, ktoré nadväzujú na Biokoridor regionálneho významu Bešianska pahorkatina vedúci západnou katastrálnou hranicou. Nachádza sa na východne orientovanom svahu, pod jeho hrebeňom. Najväčšie zastúpenie majú vinice, nachádzajú sa tu aj sady a najmenšie zastúpenia majú polia. Táto mozaiková štruktúra patrí medzi významné krajinné prvky nielen v riešenom území ale v celom regióne. Ako pozostatok pôvodných druhov a odrôd ovocných drevín sa tu nachádza niekoľko exemplárov čoraz zriedkavejšieho druhu jarabiny oskorušovej (Sorbus domestica). V severnej časti rastú tri exempláre. V južnej časti rastie jedna oskoruša, ktorá je najmohutnejším jedincom známym v riešenom území, dosahuje obvod kmeňa 230 cm vo výške 130 cm nad zemou. Všetky oskoruše sú zaradené medzi pozoruhodné stromy z dôvodu ich vytrácania sa z krajiny, ale túto najmohutnejšiu odporúčame vyhlásiť za chránený strom. Z hľadiska vegetačného krytu sa tu nachádzajú biotopy sekundárneho (antropogénneho) pôvodu. V opustených vinohradoch sú cennými najmä -Tento projekt je spolufinancovaný ES- 160