Folia faunistica Slovaca, 2000, 5: HERPETOFAUNA POVODIA RIEKY GIDRY JOZEF KLEMBARA 1, IVAN BARTÍK 2 1 Katedra ekológie, Prírodovedecká Fakulta

Prepis

1 Folia faunistica Slovaca, 2000, 5: HERPETOFAUNA POVODIA RIEKY GIDRY JOZEF KLEMBARA 1, IVAN BARTÍK 2 1 Katedra ekológie, Prírodovedecká Fakulta Univerzity Komenského, Mlynská dolina, Bratislava 2 Katedra zoológie, Prírodovedecká Fakulta Univerzity Komenského, Mlynská dolina, Bratislava KLEMBARA, J., BARTÍK, I., 2000: Herpetofauna of the Gidra river basin. Folia faunistica Slovaca 5: Abstract: In the years , a herpetological research in the Gidra basin was made. On the investigated area, at 20 localities, 8 amphibian and 4 reptilian species were recorded. The most species diversity occurs in the upper part of the Gidra River. The most common species were Bufo bufo and Lacerta agilis. Keywords: herpetofauna, Slovakia, Gidra basin ÚVOD Predložená práca bola vykonaná v rámci grantovej úlohy 1/50/98. Jej cieľom bolo zistiť druhovú skladbu obojživelníkov a plazov v oblasti povodia rieky Gidry. Tieto údaje budú súčasne východiskom pre budúce výskumy vplyvu prírodných a antropogénnych činiteľov na druhové zloženie herpetofauny daného územia. S výnimkou záznamu výskytu troch druhov plazov (Elaphe longissima, Natrix natrix, Anguis fragilis) v okolí obcí Píla a Častá (LÁC a LECHOVIČ 1971), nebol na študovanom území doposiaľ vykonaný ani základný faunistický výskum. Údaje o výskyte obojživelníkov a plazov z iných lokalít Malých Karpát sumarizuje LÁC (1963) a LÁC a LECHOVIČ (1971). Niektoré novšie údaje o výskyte obojživelníkov a plazov v oblasti Malých Karpát sú uvedené v práci BARUŠ, OLIVA a kol. (1992a, b). SLEDOVANÉ ÚZEMIE Študované územie sa rozprestiera od pramennej oblasti Gidry ležiacej v pohorí Malé Karpaty medzi vrchmi Vysoká (754 m), Jelenec (695 m) a Kukla (564 m) až po vtok Gidry do Dolného Dudváhu (obr. 1). V hornom toku preteká Gidra pôvodnými bukovými lesmi a s výnimkou malých vodných priehrad Fúgelka (na Kamennom potoku) a Biela skala (na Gidre) nie je antropogénne narušená. Po výtoku z lesnatej časti preteká cez územie využívané poľnohospodársky a po ústie do Dolného Dudváhu preteká cez intravilán viacerých obcí. V tomto strednom a dolnom toku je rieka v niektorých úsekoch regulovaná a voda eutrofizovaná splachmi z okolitých polí. Brehy rieky sú na väčšine stredného a dolného toku husto zarastené. V blízkosti niektorých obcí je okolie Gidry výrazne narušené (napr. smetiská). MATERIÁL, METODIKA A LOKALITY Obojživelníky a plazy boli odchytávané individuálne v priebehu troch sezón v rokoch (tab. 1). Materiál sme zbierali v rôznych biotopoch (lúky, zarastené brehy potokov a vodných nádrží, okraje lesov, lesy, rúbaniská, kaluže a vodné nádrže) na týchto lokalitách (obr. 1):

2 1 - Kamenný potok 1 pri severnom okraji rybníka Fúgelka (DFS 7569) 2 - Kamenný potok m juhozápadne od rybníka Fúgelka (vľavo od potoka) (DFS 7569) 3 - Gidra 1 navezené kmene stromov vľavo od rieky (2 km severozápadne od Hornej Píly) (DFS 7569) 4 - Gidra 2 okraj lesa vľavo od rieky (100 m severozápadne od lokality Gidra 1) (DFS 7569) 5 - Gidra 3 lúka vľavo od rieky (300 m juhozápadne od lokality Gidra 1) (DFS 7569) 6 - Gidra 4 - pramenná oblasť (DFS 7569) 7 - Píla južný okraj obce (DFS 7670) 8 - Detské sanatórium 1 severná strana vodnej nádrže Biela skala (DFS 7569) 9 - Detské sanatórium 2 severovýchodný okraj vodnej nádrže Biela skala (DFS 7569) 10 - časť Jarná obce Cífer 1 lúka východne od obce (DFS 7670) 11 - časť Jarná obce Cífer 2 smetisko vpravo od rieky Gidra (DFS 7670) 12 - Lindavský les - severovýchodný okraj lesa (DFS 7670) 13 - rybník Hájiček - hrádza na južnom okraji rybníka (DFS 7670) 14 - Horná Píla 1 - chaty vpravo od Kamenného potoka (DFS 7669) 15 - Horná Píla 2 - les asi 500 m južne od obce (DFS 7669) 16 - Papiernička 1 - asi 300 m juhozápadne od obce, ľavý breh Zajačieho jarka (DFS 7669) 17 - Papiernička 2 - asi 300 m severovýchodne od obce, pravý breh Kamenného potoka (DFS 7669) 18 - Papiernička 3 - asi 200 m severozápadne od obce, ľavý breh Kamenného potoka (DFS 7569) 19 Malá Mača rybník SZ od obce (DFS 7771) 20 - Abrahám ľavý breh Gidry, JZ od obce (DFS 7771) VÝSLEDKY A DISKUSIA V priebehu sledovaného obdobia sme na uvedených lokalitách (obr. 1) zaznamenali výskyt 8 druhov obojživelníkov a 4 druhy plazov v celkovom počte 85 jedincov (tab. 1). Z toho je 5 druhov obojživelníkov (Salamandra salamandra, Hyla arborea, Rana arvalis, Rana dalmatina, Rana ridibunda) a dva druhy plazov (Coronella austriaca, Natrix natrix) uvedených v Červenej knihe ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov ČSSR (BARUŠ a kol. 1989). V zmysle novej kategorizácie ekosozologického statusu podľa IUCN (URBAN et al., 1998) sú nami identifikované obojživelníky a plazy hodnotené nasledovne: Bombina bombina (Linnaeus, 1761) Bufo bufo (Linnaeus, 1758) LR:cd Hyla arborea (Linnaeus, 1758) Rana arvalis Nilsson, 1842 Rana dalmatina Bonaparte, 1839 Rana ridibunda Pallas, 1771 EN?? Rana temporaria Linnaeus, 1758 Salamandra salamandra (Linnaeus, 1758) Anguis fragilis Linnaeus, 1758 Lacerta agilis Linnaeus, 1758 Coronella austriaca Laurentus, 1768 Natrix natrix (Linnaeus, 1758) (EN ENDANGERED ohrozený; LR LOWER RISK menej ohrozený, s podkategóriami LR: cd conservation dependent taxón závislý na ochrane, near threatened takmer ohrozený taxón, least concern najmenej ohrozený) Z obojživelníkov sme najviac jedincov zaznamenali v prípade ropuchy bradavičnatej (Bufo bufo); najviac v období rozmnožovania. Tento druh sme tiež našli na väčšine lokalít.

3 Vo vodnej nádrži Biela skala sme zistili 10 kusov dospelých jedincov ropuchy bradavičnatej (a veľké množstvo vajíčok), zatiaľ čo v ten istý deň sme v rovnako veľkej, avšak vo väčšej nadmorskej výške sa nachádzajúcej vodnej nádrži Fúgelka (obr. 1) nenašli ani jednu ropuchu bradavičnatú (ani vajíčka). Je to spôsobené pravdepodobne chladnejšou vodou a celkove chladnejšou klímou v údolí, v ktorom je nádrž Fúgelka situovaná. Ako ukazuje tabuľka 1, ostatné druhy obojživelníkov boli na sledovanom území zaznamenané len vo veľmi malom počte. Výnimkou bola len lokalita 13 (rybník Hájiček), kde bolo zaznamenaných 10 kusov skokana rapotavého (Rana ridibunda). Najčastejšie zaznamenaným plazom bola jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis), ktorú sme tiež našli na väčšine lokalít. Bola prítomná aj v bezprostrednej blízkosti ľudských o- bydlí a dokonca aj smetiska (časť Jarná obce Cífer). Všetky ostatné druhy plazov boli na skúmanom území zaznamenané len ojedinele. Aj LÁC a LECHOVIČ (1971) zaznamenali na nami sledovanom území užovku obojkovú (Natrix natrix) z okolia Píly a Častej a slepúcha lámavého (Anguis fragilis) z okolia Častej. Nami v tejto práci prezentovaný výskyt plazov povodia rieky Gidry dopĺňa údaj LÁCA a LECHOVIČA (1971) o prítomnosti užovky stromovej (Elaphe longissima) v okolí obce Častá. My sme však počas celého trojročného obdobia tento druh nezaznamenali, napriek tomu, že podľa LÁCA a LECHOVIČA (1971) je tento druh najhojnejší práve v Malých Karpatoch. Dva chladnomilné druhy, vretenica severná (Vipera berus) a jašterica živorodá (Lacerta vivipara), ktorých výskyt sme nezaznamenali, sa podľa LÁCA a LECHOVIČA (1972) v Malých Karpatoch nevyskytujú. Väčšina nachádzaných druhov obojživelníkov a plazov obývala oblasť prameniska a horného toku rieky Gidra a Kamenného potoka, zatiaľčo v oblasti stredného a dolného úseku Gidry, negatívne ovplyvnenej činnosťou človeka, sme zistili prítomnosť iba ropuchy bradavičnatej (Bufo bufo) a jašterice krátkohlavej (Lacerta agilis). SÚHRN Autori vykonali v období rokov herpetologický prieskum povodia Gidry v rámci grantu 1/50/98. Na skúmanom území bolo zistených 8 druhov obojživelníkov a 4 druhy plazov na 20 lokalitách. Najväčšia druhová pestrosť bola v hornom toku rieky Gidra. Najčastejšie sa vyskytovali obojživelníky ropucha bradavičnatá (Bufo bufo) a jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis). Vzhľadom na to, že sledované územie je z hľadiska výskumu druhového zloženia obojživelníkov a plazov rozsiahle, bude nutné sa v budúcnosti sústrediť na podrobnejší výskum na menších plochách. LITERATÚRA BARUŠ, V., 1989: Červená kniha ohrožených a vzácných druhů rostlin a živočichů ČSSR 2. Kruhoústí, ryby, obojživelníci, plazi, savci. Státní zemědělské nakladatelství, Praha, 133 s. BARUŠ, V., OLIVA, O. et al., 1992a: Fauna ČSFR, zv. 25. Obojživelníci. Amphibia. Academia, Praha: BARUŠ, V., OLIVA, O. 1992b: Fauna ČSFR, zv. 26. Plazi. Reptilia. Academia, Praha: LÁC, J., 1963: Obojživelníky Slovenska. Biologické práce 9: LÁC, J., LECHOVIČ, A. 1971: Plazy Malých Karpát. Československá ochrana prírody 12: URBAN, P., KADLEČÍK, J., KAUTMAN, J., KMINIAK, M., UHRIN, M., 1998: Červený (sozologický) zoznam obojživelníkov (Amphibia) a plazov (Reptilia) Slovenskej Republiky. Ochrana prírody 16:

4 Tab. 1 Tab. 1 Počet exemplárov obojživelníkov a plazov nájdených v daných dňoch na jednotlivých lokalitách. Lokality sú uvedené horným indexom. Number of specimens of amphibians and reptiles found in given days at individual localities. Localities are designated by upper index. Dátumy odchytov Druh Celkový počet jedincov Lacerta agilis Linnaeus, Počet exemplárov Bombina bombina (Linnaeus, 1761) Bufo bufo (Linnaeus, 1758) Hyla arborea (Linnaeus, 1758) Rana arvalis Nilsson, Rana dalmatina Bonaparte, Rana ridibunda Pallas, Rana temporaria Linnaeus, Salamandra salamandra (Linnaeus, 1758) Anguis fragilis Linnaeus, Lacerta agilis m. erythronota Coronella austriaca Laurentus, Natrix natrix (Linnaeus, 1758)

5 Obr. 1 Fig. 1 Schematický náčrt sledovaného územia - povodie Gidry - s vyznačenými lokalitami. A sketch of the territory under investigation Gidra basin with indication of localities.