Vplyv pestovateľského systému cukrovej repy na zmenu pôdnych vlastností hnedozeme

VPLYV PESTOVATEĽSKÉHO SYSTÉMU CUKROVEJ REPY NA ZMENU PÔDNYCH VLASTNOSTÍ HNEDOZEME THE INFLUENCE OF SUGAR BEET FARMING SYSTEM ON THE SOIL CHARACTERISTICS CHANGING OF ORTHIC LUVISOL Režo, L. - Pospišil, R. Katedra rastlinnej výroby, FAPZ, SPU v Nitre The work dealt with characteristics of chemical a physically properties of Orthic luvisol in the sugar beet farming system. There have been two ways of soil tillage included into the experiment conventional and reduced and also an aplication of two biopreparate BETA- LIQ and. Inpact of the conventional tillage was moor favourable on the value of soil reaction. From the physicall properties the conventional soil tillage influenced bulk density and soil porosity. Strip tillage positivly influanced the content of total nitrogen and C:N ratio. From the physicall properties on the storage and utilization of the soil moisture. The biopreparate aplication had a favorouble influance on the content of total nitrogen and C:N ratio. The biopreparate aplication had a favorouble influance on the active soil reaction. Key words: Orthic Luvisem, sugar beet, tillage, biopreparates, fertilizers Úvod Výška úrody a kvalita repy cukrovej je v komplexe atmosféra pôda rastlina podmienená mnohými biologickými, klimatickými a pôdnymi faktormi. Kvalita a zdravotný stav pôdy tvoria jeden komplex a je veľmi zložité celkom spoľahlivo určiť ich rozhodujúcu charakteristiku (Galovič a i., 2004). Amberger (996) uvádza, že vývoj rastlín je okrem ich genetických predpokladov významne ovplyvnený podmienkami stanovišťa, klímou, vodným režimom, pôdnymi vlastnosťami atď. Dôležitú úlohu majú práve pôdne vlastnosti, ktoré môžu byť čiastočne ovplyvnené spôsobom obrábania pôdy (Hoffmann a Koch, 998). obrábanie pôdy pozmeňuje vzhľadom ku klasickému obrábaniu pôdy fyzikálne, chemické i biologické vlastnosti pôdy. To môže ovplyvniť zásobovanie a príjem živín rastlinami a spôsobiť rozdiely v ich vývoji, raste a úrode (Tomanová a i., 2004). Rehora (994) uvádza, že najvhodnejšie pôdy pre pestovanie repy cukrovej sú fluvizeme a čiernice, ako vhodné označuje černozeme a najväčšie skupiny tvoria hnedozeme na sprašiach. Repe cukrovej najlepšie vyhovujú pôdy, ktoré majú nasledujúce vlastnosti: - musia byť veľmi hlboké a to až do,5 m, - pôda má byť hlinitá s dostatkom prachových častíc, - optimálne rozpätie pôdnej reakcie je 6,7 7,5 ph, teda neutrálna až zásaditá, - ornica sa musí hlboko orať a hnojiť organickými hnojivami, - sorpčná kapacita má byť vysoká, pôdny koloidný komplex nasýtený, pórovitosť pôd 46 55 % objemových, objemová hmotnosť 400 kg.m -3. Pulkrábek (994) dodáva, že pre pestovanie repy cukrovej sú najlepšie pôdy stredne ťažké, hlinité až ílovito hlinité, humózne a biologicky činné. Kvalitná repárska pôda je ďalej charakterizovaná optimálnou štruktúrou a pórovitosťou, nízkym penetračným odporom pôdy, maximálne 2,5 % s prevažujúcim podielom humínových kyselín nad fulvokyselinami. Nepriaznivé sú glejové a pseudoglejové horizonty v pôde, ktoré bránia prekoreneniu repy cukrovej a prítomnosť za vlhka väzných a za sucha spečených horizontov. Preto sa repe cukrovej nedarí na niektorých fluvizemiach, inak veľmi priaznivých, nízko položených subkarpických kotlín (Hraško a Bedrna, 988). 27

Veľmi dôležitý je aj obsah humusu, najmä z hľadiska eróznych procesov, pufrovacej schopnosti pôdy a jej utužovania. Pôdy s nízkym obsahom humusu majú malú schopnosť pútať živiny a veľmi ľahko podliehajú erózii. Preto sa žiada, aby dobré repné pôdy mali 3 4 % humusu. Stlačenie a utuženie pôdy negatívne ovplyvňuje jej fyzikálny, chemický a biologický stav. Zvyšuje objemovú hmotnosť a znižuje pórovitosť. V dôsledku toho sa znižuje jej vodná a vzdušná kapacita a dochádza k porušeniu vzájomného pomeru medzi vodou a vzduchom v pôde. Repa cukrová na zhutnenie pôdy reaguje zníženou kontrakciou koreňa, jeho rozkonárovaním, deformáciou buliev a viac vyčnieva nad povrch pôdy. To má za následok zvýšené straty pri zbere repy cukrovej. V uvedených prípadoch dochádza k zníženiu úrody buliev až o 20 30 % a zníženiu cukornatosti o 0,8,4 % (Briedik, 992). Kotorová a Šanta (200) zistili významnú závislosť medzi úrodou buliev a celkovou pórovitosťou fluvizemí. Repa cukrová vyžaduje pôdu, v ktorej je 5 20 % pórov vyplnených vzduchom. Pri pestovaní repy cukrovej je dôležité, aby sa nevytváral pôdny prísušok, ktorý najmä v začiatočnom vývojovom štádiu veľmi poškodzuje vývin mladých rastlín. Cieľ Cieľom práce bol výskum chemických a fyzikálnych vlastností hnedozeme v pestovateľskom systéme cukrovej repy. Konkrétne sme sa zamerali na vplyv spôsobu obrábania a aplikácie biopreparátu na zmeny v kvantite a kvalite pôdnej organickej hmoty, pôdnu reakciu a základné fyzikálne a hydrofyzikálne vlastnosti pôdy. V práci sme sa zamerali aj na posúdenie platnosti doterajších hypotéz o priaznivom vplyve konvenčného obrábania na pôdu a možností využitia látok podporujúcich rozklad pozberových zvyškov plodín s ich pozitívnym vplyvom na pôdne vlastnosti s využitím bežných analytických metód. Materiál a metodika Riešenie čiastkovej úlohy bolo vykonané na stacionárnom pokuse založenom Katedrou rastlinnej výroby v lokalite Dolná Malanta pri Nitre. Územie Dolnej Malanty leží v dolnej časti povodia Selenec a jeho prítokov, ktoré patria do strednej časti povodia rieky Nitra. Nachádza sa východne od mesta Nitra na Žitavskej pahorkatine. Sú tu priemerné podmienky pre väčšinu plodín pestovaných v kukuričnej výrobnej oblasti s pomerne vysokou kvalitou úrody (Hrnčiarová, 200). Čurlík (992) zistil, že morfologické znaky študovaných pôdnych profilov skúmanej oblasti a hlavne mikromorfologické štúdium vzoriek jednotlivých genetických horizontov ukazujú, že pôdy v skúmanej oblasti sa vyvinuli z pôvodne proluviálnych, poprípade soliflukčných sedimentov. Potvrdzuje to prítomnosť úlomkov hornín (granodiority, kvarcily) a minerálov (živce, biotit, kremeň). S prihliadnutím k miestnym pomerom, úlomkovitý materiál pochádza zo zvetralín delúvií kryštalinika zoborskej časti Tribeča. Tieto materiály boli transportované vodou, prípadne soliflukčnými pochodmi po úpätí Zobora a postupne prekrývali aj neogénne sedimenty okrajových častí Žitavskej pahorkatiny. Neskôr dochádza k ich zosprašovaniu. V jednotlivých profiloch je mikroskopicky pozorovateľný nevýrazný argilický horizont, ktorý sa prejavuje tvorbou argilanov (kutanov), charakterizovaný povlakmi na štruktúrnych agregátoch. Ílová zložka plazmy má masepickú povahu mikroskladby. Plazmové separácie v základnom materiály vytvárajú škvrnité, orientované vzory, bez spojenia s povrchom zŕn skeletu alebo so stenami pórov. Pruhovaná orientácia je predĺžená paralelne k dĺžke zón. Okrem argilanov je pozorovateľný aj častý výskyt ferranov tvorených sesquánmi železa, nodulov a konkrécií. Geograficky sa územie nachádza v západnej časti Žitavskej pahorkatiny, ktorej charakteristický trojuholníkový tvar vymedzuje pohorie Tribeč a rieky Nitra a Žitava. 28

Lokalita výskumnej bázy má charakter roviny s nepatrným úklonom k juhu. Nadmorská výška dosahuje 75-80 m. Geologický substrát je tvorený horninami s vyšším obsahom jemnozrnejšieho materiálu. Mladé neogénne sedimenty obsahujú íl, hlinu a piesok na ktorých sa v Pleistocéne usadili sprašové sedimenty (Hrnčiarová a Miklós, 99). Na danom území je hlinitá Orthic Luvisol (FAO). Obr. : Varianty pokusu v pestovateľskom systéme cukrovej repy 6 BQ BQ a3b3 a4b3 a5b3 ab3 a2b3 BQ BQ 3 6 tri tri a2b a3b a4b a5b ab tri tri 6 tri tri a2b3 a3b3 a4b3 a5b3 ab3 tri tri 6 tri tri a2b2 a3b2 a4b2 a5b2 ab2 tri tri 3 6 k k ab3 a2b3 a3b3 a4b3 a5b3 k k 6 m k k ab2 a2b2 a3b2 a4b2 a5b2 k k 6 k k ab a2b a3b a4b a5b k k 6 5,4 5,4 5,4 5,4 5,4 5,4 5,4 43,2 m ( konvenčný spôsob obrábania) 43,2 m (redukovaný spôsob obrábania) 5,4 m = jeden záber sejačky (2 riadkov) ODRODY (a) postreky (b) a Swing kontrola b a2 Signum Biafit b2 a3 Federica Humix univerzál plus b3 a4 Radek a5 Esprit kontrola k Takt Betaliq BQ Terano Trichomil tri Varianty pokusu, z ktorých boli vzorky odoberané sú na schéme vyznačené tieňovaním. Maloparcelový poľný pokus zahŕňal dva spôsoby obrábania pôdy (A3 - klasické, B2 - redukované) a aplikáciu dvoch druhov biostimulátorov ( a ). Pôdne vzorky pre chemické analýzy boli odoberané na spomínaných variantoch z hĺbky do 0,3 m a 0,3-0,6 m dvakrát ročne (po výseve a pred zberom plodiny) a pre fyzikálne analýzy jedenkrát ročne. Boli sledované nasledovné parametre: a) Chemické vlastnosti: - obsah organického uhlíka (C ox ) metódou Ťurina v modifikácii Nikitina (Ťurin, 966), - celkový dusík (N t ) (Peterburskij, 963), pomer C : N - ph aktívne potenciometricky (Fiala a i., 999), b) Fyzikálne vlastnosti (Fiala a i., 999): 29

ρ s - merná hmotnosť, ρ d - objemová hmotnosť redukovaná, P - pórovitosť, P n - nekapilárne póry, Θ - momentálna vlhkosť, Θ 30 - objemová vlhkosť po 30 minútach odtekania, Θ p - využiteľná vodná kapacita, W v - zásoba využiteľnej vody, Θ ZD - bod zníženej dostupnosti, Θ v - bod vädnutia, ΘKN - kapilárna nasiakavosť, ΘKMK - maximálna kapilárna vodná kapacita, ΘRK - retenčná vodná kapacita, V AM - momentálny obsah vzduchu, V A - minimálna vzdušná kapacita. Získané výsledky boli matematicky a štatisticky vyhodnotené. Výsledky a diskusia V práci hodnotíme výsledky trojročných pokusov (2004 2006) v pestovateľskom systéme repy cukrovej. Zamerali sme sa na vplyv obrábania pôdy a aplikácie biopreparátov na chemické vlastnosti pôdneho typu hnedozem. Z chemických vlastností bola sledovaná kvantita a kvalita pôdnej organickej hmoty a pôdna reakcia. Obsah uhlíka (TOC) (graf ) bol nízky, v rozpätí hodnôt 0,832 % až,389 %, s priemernou hodnotou,00 %. Rozpätie hodnôt bolo 0,557 %. V priemere vyšší obsah uhlíka bol zaznamenaný na jar (,22 %) v porovnaní s jesenným meraním (,07 %). Vplyv obrábania a biopreparátu sa na obsahu uhlíka výraznejšie neprejavil. Pri konvenčnom spôsobe obrábania pôdy bol jeho obsah v priemere vyšší (,22 %) a pri redukovanom obrábaní pôdy (,078 %). Graf. Obsah uhlíka (TOC) Graph. Carbon content Obsah uhlíka (TOC) Carbon content,6,4 Hodnota (mg.kg - ) Value,2 0,8 0,6 0,4 jar konvenčný jar redukovaný jeseň konvenčný jeseň redukovaný BETALIQ 0,2 0 2 3 4 5 6 7 8 9 0 Odber Soil sampling Vo variantoch s aplikáciou biopreparátu bol jeho obsah,097 % nižší ako vo variantoch s aplikáciou -u,9 %. V prepočte na humus to znamená, že v priemere bol obsah humusu na políčkach, kde sa repa pestovala,896 %. Bajči a i. (997) však uvádza pre dobré repné pôdy obsah humusu 3-4 %. Pri hodnotení kvality organickej hmoty v pôde veľmi dôležitú úlohu zohráva obsah celkového dusíka (NT) (graf 2), nakoľko na základe tohto parametra sa určuje aj pomer C:N, ako jedného z kvalitatívnych parametrov definujúcich pôdnu organickú hmotu. 30

Jeho hodnoty boli v rozpätí hodnôt 94 897 mg.kg -, s priemernou hodnotou 406 mg.kg -. V priemere vyšší obsah celkového dusíka bol zaznamenaný na jeseň 53 mg.kg - ako na jar 096 mg.kg -. Na výsledný obsah celkového dusíka mal vplyv aj samotný spôsob obrábania pôdy. V priemere bol jeho obsah vyšší pri redukovanom spôsobe obrábania 7 mg.kg - ako pri konvenčnom 070 mg.kg -. Vo variantoch s aplikáciou biopreparátu bol jeho obsah nižší 074 mg.kg - ako v prípade biopreparátu 39 mg.kg -. Graf 2. Obsah celkového dusíka (NT) Graph 2. Contents of the total nitrogen Obsah celkového dusíka (NT) Contents of the total nitrogen 2000 800 Hodnota (mg.kg - ) Value 600 400 200 000 800 600 400 200 0 2 3 4 5 6 7 8 9 0 Odber Soil sampling jar konvenčný jar redukovaný jeseň konvenčný jeseň redukovaný BETALIQ Obsahy uhlíka a dusíka sa prejavili aj na výslednom pomere C:N (tab. ). Tento je jedným z parametrov určujúcich priebeh procesov transformácie a zároveň aj jedným z parametrov pre posúdenie kvality organickej hmoty v pôde. Hodnoty pomeru C:N varírovali v širokom rozpätí hodnôt od 4,74 do 25,68. Na jar bol v priemere pomer C:N širší (,047) ako na jeseň (9,684). Na výsledný pomer C:N mal značný vplyv aj samotný spôsob obrábania pôdy. V priemere širší pomer C:N bol zaznamenaný vo variantoch s konvenčným spôsobom obrábania pôdy (,3) ako s redukovaným (9,59). Pri aplikácii biopreparátov bol zaznamenaný širší pomer C:N vo variantoch s aplikáciou -u (,25) a užší pomer, teda priaznivejší stav pri aplikácii -u (0,25). Hodnoty aktívnej pôdnej reakcie (ph H2O ) (tab. 2) kolísali od 5,30 kyslá do 6,95 neutrálna, s priemernou hodnotou 6,06 slabo kyslá. Na jar bola hodnota aktívnej pôdnej reakcie 5,96 a na jeseň 6,7. V obidvoch prípadoch sa jedná o slabo kyslú pôdnu reakciu. Vplyv obrábania pôdy a aplikácie biopreparátu sa výraznejšie neprejavil. Zubrický a i. (988) poukázal na optimálne hodnoty pôdnej reakcie pre repu cukrovú 6,7-7,4, čo je neutrálne pôdne ph. Tieto optimálne hodnoty boli stanovené len v niekoľkých variantoch a vo väčšine boli hlboko pod optimom. Wild (988) hovorí o hodnotách ph pod 5,9 ako o limitujúcich 3

pre rast repy cukrovej. Kyslé pôdy majú tiež zvýšený obsah Al 3+ a Fe 3+, ktoré sú toxické pre živú zložku pôdy a pestované plodiny (Bielek, 996). Tabuľka. Pomer C:N v jednotlivých pokusných ročníkoch Table. C:N ratio in individual experimental years Rok 5 Odber Obrábanie Hĺbka pôdy 2 Varianty 3 odberu 4 [m] 2004 2005 2006 0,0-0,3 2,9 9,44 9,37 0 0,3-0,6 6,42,3 6,09 Jar 6 Jeseň 7 8 9 0,0-0,3 8,47 25,68 0,9 0,3-0,6 7,4,06 7,25 0,0-0,3 5,40 0,79 7,20 0,3-0,6 8,48 0,03 6,96 0,0-0,3 0,07 3,50 9,43 0,3-0,6 7,07 2,40 6,29 0,0-0,3 9,60 8,83 9,2 0,3-0,6 8,38 9,34 7,33 0,0-0,3 9,46,03 9,07 0,3-0,6 0,86 4,44 6,40 0,0-0,3,4 0,70 7,5 0,3-0,6 0,50 8,00 2,94 0,0-0,3 9,94,03-0,3-0,6 9,68 8,8-0,0-0,3 2,29 9,30-0,3-0,6,69 8,56-0,0-0,3 3,42 7,63 4,74 0,3-0,6 0,40,00 8,20 0,0-0,3,06 8,58-0,3-0,6 0,78 8,93-0,0-0,3,97 5,99-0,3-0,6 2,3 0,44 - soil sampling, 2 tillage, 3 variants, 4 depth of consumption, 5 year, 6 spring, 7 autumn, 8 convention tillage, 9 strip tillage, 0 - control 32

Tabuľka 2. Aktívna pôdna reakcia ph H2O Table 2. Active soil reaction ph H2O Odber Jar Obrábanie pôdy Varianty Hĺbka Rok odberu [m] 2004 2005 2006 0,0-0,3 5,96 6,5 6,27 0,3-0,6 6,06 6,68 6,60 0,0-0,3 5,83 6,4 6,2 0,3-0,6 6,0 6,62 6,52 0,0-0,3 5,89 5,57 6,06 0,3-0,6 5,96 5,86 6,52 0,0-0,3 5,90 5,82 5,76 0,3-0,6 6,06 6,29 6,8 0,0-0,3 6,0 6,02 6, 0,3-0,6 6,05 6,35 6,36 0,0-0,3 5,82 5,45 6,09 0,3-0,6 5,94 6,3 6,30 0,0-0,3 6,95 6,5 5,30 0,3-0,6 7,0 6,5 5,67 0,0-0,3 6,79 6,22-0,3-0,6 6,84 6,49 - Jeseň 0,0-0,3 6,5 5,96-0,3-0,6 6,89 5,7-0,0-0,3 6,8 5,56 5,55 0,3-0,6 7,33 6,23 5,97 0,0-0,3 6,75 5,94-0,3-0,6 7,00 6,0-0,0-0,3 6,30 5,65-0,3-0,6 6,76 6,9 - Okrem chemických vlastností boli hodnotené aj základné fyzikálne a hydrofyzikálne vlastnosti pôdy. Hodnota mernej hmotnosti (tab. 3) bola pri hĺbke pôdy 0,05-0,5 m v priemere 2620 kg.m -3 a v hĺbke 0,20-0,30 m 2,66 kg.m -3. Nižšia hodnota mernej hmotnosti v povrchovom horizonte bola v dôsledku vyššieho zastúpenia organického podielu v porovnaní s hlbšími časťami pôdneho profilu. Hodnota objemovej hmotnosti (tab. 3) bola nižšia pri konvenčnom spôsobe obrábania 370 kg.m -3 ako pri redukovanom 590 kg.m -3. Pri redukovanom spôsobe obrábania hodnota objemovej hmotnosti pôdy poukazuje už na zhutnenú pôdu. Pórovitosť (tab.3) bola taktiež vyššia pri konvenčnom obrábaní 48,30 % ako pri redukovanom 38,32 %. Aj v tomto prípade sa pri redukovanom spôsobe obrábania pôdy jedná o zhutnenú pôdu. Momentálna vlhkosť pôdy (tab. 3) bola vyššia pri redukovanom spôsobe obrábania ako pri konvenčnom. Pri redukovanom spôsobe bola vo vrchnej časti pôdneho profilu 0,05-0,5 m ešte vyššia ako v hĺbke 0,20-0,30 m. Z uvedeného vyplýva, že pozitívom redukovaného obrábania pôdy je lepšie hospodárenie s pôdnou vodou. Maximálna kapilárna vodná kapacita (qkmk) (tab. 3) a retenčná vodná kapacita (qrk) (tab. 3) poukazujú na schopnosť pôdy hospodáriť s pôdnou 33

vodou. Hodnoty qkmk sú takmer vyrovnané v celom pôdnom profile a to v priemere okolo 30,95 %. Stanovené hodnoty nepresahujú kritickú hranicu (>35 %) a svedčia o vysokej retenčnej schopnosti pôdy. Dôležitý však nie je len obsah vody, ale aj jej prístupnosť pre rastliny. Tabuľka 3. Fyzikálne vlastnosti. časť Table 3. Phyzical parameters. part Obrábanie Hĺbka odberu r s r d P q qkn qmkvk q RK pôdy [m] [kg.m -3 ] [%] 0,05-0,5 2,65,37 48,30 25,4 34,25 30,28 29,09 0,20-0,30 2,70,60 40,74 27,88 3,79 29,60 29,9 0,05-0,5 2,58,59 38,32 30,03 33,24 3,74 3,50 0,20-0,30 2,6,58 39,46 28,9 36,00 32,6 3,49 merná hmotnosť (r s ), objemová hmotnosť redukovaná (r d ), pórovitosť (P), momentálna vlhkosť (q), kapilárna nasiakavosť (qkn), maximálna kapilárna vodná kapacita (qmkvk), retenčná vodná kapacita (qrk) Tabuľka 4. Fyzikálne vlastnosti 2. časť Table 4. Phyzical parameters 2. part Obrábanie pôdy Hĺbka odberu V AM V A q v [m] [%] q p W v 0,05-0,5 22,89 8,02 3,79 5,30,62 0,20-0,30 2,86,4 6,7 3,02 24,57 0,05-0,5 8,29 6,58 5,84 5,66 22,48 0,20-0,30 0,55 7,30 5,88 5,6 23,58 momentálny obsah vzduchu (V AM ), minimálna vzdušná kapacita (V A ), bod vädnutia zodpovedajúci pf = 4,2 (q v ), využiteľná vodná kapacita (q p ), zásoba využiteľnej vody (W v ) Najstabilnejšou hydrofyzikálnou vlastnosťou je bod vädnutia (q v ) (tab. 4), ktorého hodnoty závisia predovšetkým od obsahu a kvality ílovej frakcie. O niečo nižšie hodnoty q v boli stanovené pri konvenčnom spôsobe obrábania pri hĺbke 0,05-0,5 m. Využiteľná vodná kapacita (q p ) poukazuje na schopnosť pôdy zadržiavať a sprístupňovať zrážkovú i závlahovú vodu pre rastliny. Vyššia zásoba využiteľnej vody (W v ) (tab. 4) bola pri redukovanom spôsobe obrábania pôdy 23,03 % ako pri konvenčnom 4,6 %. Hodnoty fyzikálnych vlastností pôdy poukazujú na priaznivejšie pôsobenie konvenčného spôsobu obrábania pôdy vo vzťahu k základným fyzikálnym vlastnostiam a redukovaného vo vzťahu k zásobe a využiteľnosti pôdnej vody. Závery Na základe výsledkov získaných z trojročných pokusov v pestovateľských ročníkoch 2004-2006 možno vyvodiť nasledovné závery: a) Konvenčný spôsob obrábania priaznivejšie vplýval na hodnoty pôdnej reakcie a z fyzikálnych vlastností na objemovú hmotnosť a pórovitosť pôdy než redukovaný spôsob obrábania pôdy. b) Redukovaný spôsob obrábania pôdy vplýval priaznivejšie na obsah celkového dusíka, pomer C:N, z fyzikálnych vlastností na zásobu a využiteľnosť pôdnej vody v porovnaní s konvenčným spôsobom obrábania. c) Aplikácia biopreparátu priaznivejšie ovplyvnila obsah celkového dusíka v pôde a pomer C:N. 34

d) Aplikácia biopreparátu priaznivejšie ovplyvnila hodnoty aktívnej pôdnej reakcie v porovnaní s kontrolným variantom. Literatúra AMBERGER, A. 996. Pflanzenernährung : Ökologische und physiologische Grundlagen, Dynamik und Stoffwechsel der Nährelemente. 39, Ulmer, 996. BAJČI, P. PAČUTA, V. ČERNÝ, I. 997. Cukrová repa. Nitra : NOI. 997, s. ISBN 80-85330-35-3. BIELEK, P. 996. Ochrana pôdy. Kódex správnej poľnohospodárskej praxe v Slovenskej republike. Bratislava : VÚPÚ, 996. 54 s. ISBN 80-8536-2-3. BRIEDIK, D. 992. Využitie ďalších netradičných prvkov v technológii pestovania cukrovej repy. In Nové poznatky z oblasti technológie pestovania, spracovania a ekonomického zhodnotenia. Nitra, 992, s. 4 26. ČURLÍK, J. 992. Mikromorfologický výskum pôd Dolná Malanta. Manuskript 992. FIALA, K. KOBZA, J. MATÚŠKOVÁ, L. BREČKOVÁ, V. MAKOVNÍKOVÁ, J. BARANČÍKOVÁ, G. BÚRIK, V. LITAVEC, T. HOUŠKOVÁ, B. CHROMANIČOVÁ, A. VÁRADIOVÁ, D. PECHOVÁ, B. 999. Záväzné metódy pre pôdne analýzy. Čiastkový monitorovací systém Pôda. VÚPOP, 999, 42 s. GALOVIĆ, V. BERTIĆ, B. VUKADINOVIĆ, V. 2004. Model pro doporučené hnojení cukrovky založený na analýze EUF. In Listy cukrovarnické a řepařské, roč. 20, 2004, č. 2, s. 337. ISSN 20 3306. HOFFMANN, C. KOCH. H. - J. 998. Einfluss reduzierter Bodenbearbeitung auf Ertrag und N Aufnahme von Weizen und Gerste bei unterschiedlicher N Düngung. Pflanzenbauwissenschaften, 2, 998, č. 2, s. 69. HRAŠKO, J. BEDRNA, Z. 988. Aplikované pôdoznalectvo.. vydanie. Bratislava : Príroda, 988, 474 s. HRNČIAROVÁ, T. MIKLÓS, L. 99. Morphometric indices interpretation of water and material motion dynamics illustrated on the example Dolná Malanta. In Ekológia, roč. 0, 99, č. 2, s. 87 22. HRNČIAROVÁ, T. 200. Ekologická optimalizácia poľnohospodárskej krajiny (modelové územie Dolná Malanta). Bratislava : VEDA, 200, 34 s. ISBN 80-224-0664-3. KOTOROVÁ, D. ŠANTA, I. 200. Vplyv fyzikálnych vlastností fluvizemí na úrody cukrovej repy. In IV. celoslovenská vedecká repárska konferencia, Nitra : SPU, 200, s. 43. PETERBURSKIJ, A. 963. Praktikum po agronomičeskoj chimiji. Moskva : Izd. Seľskochozjajstvennoj literatury, žurnalov a plakatov, 963, 59 s. PULKRÁBEK, J. 994. Podzimní příprava půdy pro cukrovku. In Úroda, roč. 42, 994, č. 8, s. 28 29. ISSN 039 603. REHORA, J. 994. Súčasné problémy pestovania cukrovej repy z hľadiska pestovateľa. In Cukrová repa v trhovom mechanizme a jej výroba, Bratislava, 994, s. 2 24. TOMANOVÁ, O. KÖNIG, H. P. KOCH, H. J. 2004. Vliv rozdílného zpracování půdy na příjem živin cukrovkou. In Listy cukrovarnické a řepařské, roč. 20, 2004, č. 2, s. 324. ISSN 20 3306. ŤURIN, I. V. 966. K metodike analiza deja sravníteľnogo izučenja sostava počvennogo peregnoja ili gumusa. In Voprosy genezisa i plodorodija počv. Moskva : Nuka, 966. WILD, A. 988. Soil conditions and plant growth. New York : J. Wiley & SONS, 988, 98 s. ZUBRICKÝ, J. - NAJMAN, L. - BARAN, L. 988. Fundamentals of plant production and forage production. Bratislava : Príroda, 988, 266 s. Poďakovanie. Príspevok vznikol s podporou grantu VEGA /444/07 35