Prognózy vývoja slovenského a európskeho hospodárstva Zhodnotenie aktuálnej ekonomickej situácie na finančných trhoch a možný ďalší vývoj Pracovné raňajky s guvernérom Národnej banky Slovenska. Slovensko-rakúska obchodná komora, Radisson Blu Carlton, Bratislava 17. apríl 2019 Jozef Makúch guvernér Národnej banky Slovenska
Prognózy vývoja slovenského a európskeho hospodárstva Spomaľovanie globálnej ekonomiky ako aj ekonomiky eurozóny výrazne ovplyvňuje ekonomický vývoj na Slovensku. Vo 4. štvrťroku 2018 medziročný rast ekonomiky SR výrazne spomalil. Výsledkom slabšieho dopytu po našej produkcii zo zahraničia a časové prehodnotenie nábehu a rozsahu výroby v automobilovom priemysle spôsobili revidovanie vývoja HDP Slovenska smerom nadol. Rast HDP SR pravdepodobne zaznamenal svoj vrchol už v roku 2018 a začne spomaľovať na úroveň 3,5% v roku 2019, 3,4% v roku 2020 resp. na 2,8% v roku 2021. Aj napriek revíziám si ekonomika SR stále zachováva solídny rast nad úrovňou potenciálu. Naďalej, aj keď mierne pomalšie sa budú v ekonomike SR tvoriť pracovné miesta a vytvárať predpoklady pre znižovanie miery nezamestnanosti. Spomalenie dynamiky zamestnanosti súvisí s cyklickými ako aj štrukturálnymi faktormi pnutia na trhu práce. Cenový vývoj predpokladáme stabilný, inflácia sa očakáva na úrovni približne 2,5%. Predpokladáme postupné zníženie vplyvu cien energetických a potravinárskych komodít. Silný trh práce postupne podporí rast dopytovej inflácie. Riziká v HDP a cenovom vývoji sú vybilancované. V reálnej ekonomike riziko pomalšieho rastu externé faktory (Brexit) a ďalšie spomalenie globálnej ekonomiky. Pozitívne riziko je rýchlejšie čerpanie eurofondov a dynamickejšie oživenie automobilového priemyslu. 16.04.2019 2
Predikcia ECB výrazné revízie výhľadu eurozóny 2018 2019 2020 2021 HDP (medziročný rast v %) 1,9 1,1 1,6 1,5 Revízia (p. b.) 0,0-0,6-0,1 0,0 Revízia HDP: slabý koniec roka, zhoršený krátkodobý výhľad spomalenie zahraničného dopytu 2018 2019 2020 2021 HICP (medziročný rast v %) 1,7 1,2 1,5 1,6 Revízia (p. b.) -0,1-0,4-0,2-0,2 Revízia HICP: pomalší rast ekonomickej aktivity čiastočné prehodnotenie vplyvu miezd na ceny Dopad na zahraničný dopyt SR: slabší dopyt po exportoch SR navyše riziká slabšieho rastu (krátkodobé technické odhady rastu EA + nowcasting NBS) dodatočné expertné zníženie rastu zahraničného dopytu SR (dopad -0,1 p.b. v rokoch 2019 a 2020) Predikcie vývoja HDP eurozóny Zdroj: Now-casting.com, výpočty NBS, ECB. 3
Technické predpoklady prognózy NBS výraznejšie revízie Ropa výrazne vyššia úroveň z dôvodu obmedzenia produkcie OPEC+ a sankcií USA voči Iránu a Venezuele Výmenný kurz USD/EUR slabší o 0,4-0,5 % NEER slabší o 0,6 % Ropa v EUR (medziročný rast v %) 21,0 25,0-4,7-0,8-2,8 Revízia (p. b.) 0,0-0,4 14,0-2,5-4,4 Zahraničný dopyt Zahraničný dopyt SR (medziročný rast v %) 6,2 3,9 3,4 4,0 3,8 Revízia (p. b.) 0,1 0,0-0,5-0,2-0,1 výrazne nižší rast hlavne v roku 2019 zhoršený výhľad globálnej ekonomiky v dôsledku spomalenia v Číne, neistota v obchodných vzťahoch medzi USA a Čínou pokračovanie slabého ekonomického rastu eurozóny Cena ropy (EUR) Zahraničný dopyt (medziročný rast v %) 65 6,5 6,0 60 5,5 55 5,0 4,5 50 4,0 3,5 45 3,0 P1Q-2019 P4QA-2018 P1Q-2019 P4QA-2018 Zdroj: Výpočty NBS. Zdroj: Výpočty NBS. 4
Vývoj ekonomiky SR - výraznejšie spomalenie rastu Faktory prispievajúce k zmene rastu HDP strana použitia (p. b.) 0,6 0,4 0,2 0,0-0,2-0,4-0,6-0,8-1,0-1,2-1,4 2018 2019 2020 2021 Súkromná spotreba Verejná spotreba Fixné investície Zmena stavu zásob Čistý export HDP Zdroj: ŠÚ SR, výpočty NBS. Dekompozícia zmeny rastu HDP medzi prognózami pohľad cez faktory (p. b.) 0,0-0,1-0,2-0,3-0,4-0,5-0,6-0,7-0,8-0,74-0,56-0,19 2019 2020 2021 HDP (medziročný rast v %) 2018: najvyšší rast 2019 a 2020: nábeh novej výroby v automobilovom priemysle V celom horizonte prognózy: pokračuje rast spotreby obyvateľstva, investície podporené čerpaním eurofondov Prečo revízia nadol? 2018 2019 2020 2021 4,1 3,5 3,4 2,8 Revízia (p. b.) -0,1-0,7-0,6-0,2 Pomalší vývoj vo 4. štvrťroku 2018 Slabší zahraničný dopyt (vplyv aj na prehodnotenie časového nábehu a rozsahu výroby v automobilovom priemysle) Spomalenie konečnej spotreby obyvateľstva (trh práce slabší, prenos do disponibilného dôchodku prehodnotený) História Technické predpoklady Automobilky Zvyšné úpravy Zmena rastu HDP Zdroj: ŠÚ SR, výpočty NBS. 5
Nová produkcia v automobilovom priemysle prehodnotenie predpokladov Spomaľovanie globálneho dopytu (Brexit, Čína, klesanie záujmu o dieslové motory) ovplyvní posunie aj nábeh novej produkcie Príspevok k rastu ekonomiky SR sa zníži Rast HDP (%) a príspevok JLR k rastu (p. b.) 4,5 4,0 3,5 3,0 4,2 3,5 4,0 3,4 3,0 2,8 2,5 2,0 1,5 3,5 3,1 3,3 3,1 2,8 2,7 1,0 0,5 0,0 P4QA-18 P1Q-19 P4QA-18 P1Q-19 P4QA-18 P1Q-19 2019 2020 2021 HDP bez efektu JLR Efekt JLR HDP Zdroj: ŠÚ SR, výpočty NBS. 6
Vývoj trhu práce ochladenie ekonomiky ho spomaľuje, ale je stále priaznivý Zamestnanosť (medziročný rast v %, ESA 2010) 2,2 2,0 1,2 0,8 0,6 Revízia (p. b.) 0,0 0,0-0,2-0,2-0,1 Spomaľovanie dynamiky zamestnanosti zachované ale posunuté na nižšie úrovne slabší rast ekonomiky očakávania zamestnávateľov sa zmierňujú aktuálne prepúšťanie v niektorých priemyselných podnikoch Napätie na trhu práce sa začalo zmenšovať Tvorba pracovných miest je stále výrazná (kumulatívny nárast zamestnanosti o 63 tis. ) Príspevky ukazovateľov pri výpočte faktora napätia na trhu práce (štandardizované ukazovatele a ich vážený priemer) Miera nezamestnanosti (%, VZPS) 8,1 6,5 6,0 5,8 5,8 Revízia (p. b.) 0,0-0,1 0,0 0,2 0,3 Miera nezamestnanosti sa naďalej znižuje ale miernejšie (slabšia ekonomika) Pokles nezamestnaných kumulatívne o 20 tisíc Kumulatívny vývoj zamestnanosti za obdobie 2018 2021 a príspevky z ponukovej stránky (tis. osôb) Zdroj: EK, ŠÚ SR a výpočty NBS. Zdroj: ŠÚ SR a výpočty NBS. 7
Mzdový vývoj slabší, ale stále dynamický Priemerná nominálna mzda (medziročný rast v %) 4,6 6,2 6,6 6,3 5,6 Priemerná reálna mzda (medziročný rast v %) 3,3 3,6 4,0 3,6 3,0 Revízia (p. b.) 0,0-0,1-0,3-0,2-0,3 Zvýšenie platov vo verejnom sektore + príplatky za prácu v noci, cez víkend a sviatky (2019) Následne odznenie týchto efektov a normalizácia cyklu (postupné spomalenie) Revízia nadol zmiernenie tlakov na trhu práce, nižší rast ekonomiky, slabšia inflácia Príspevky súkromného a verejného sektora k rastu priemernej mzdy v ekonomike (%, p. b.) Revízia (p. b.) 0,0-0,1-0,2-0,3-0,1 8 1,6 6 1,2 4 0,8 2 0,4 0 0,0-2 -0,4-4 -0,8-6 Revízia 2018-2021, p. b. -1,2 Súkromný sektor Verejný sektor Celá ekonomika (%) Zmena voči P4QA, pravá os, p. b. Zdroj: EK, ŠÚ SR a výpočty NBS. Pozn.: Priemerná mzda v metodike štatistického výkazníctva ŠÚ SR. Verejný sektor tvorený aproximáciou pomocou odvetví O,P,Q klasifikácie SK NACE Rev 2. 8
Produkčná medzera menej otvorená Prehodnotenie potenciálneho produktu zníženie produkcie v automobilovom priemysle Spomalenie potenciálneho rastu na konci horizontu zachované - odznievanie pozitívnych efektov nábehu automobilovej výroby Prehrievanie ekonomiky prítomné ale miernejšie ( peak v 2020) Rast potenciálneho produktu, HDP a produkčná medzera (%) 5 5 4,2 4,1 4 3,5 3,4 3,1 3,2 4 2,8 2,8 3 3 Rast potenciálneho HDP (%) a príspevok JLR k rastu (p. b.) 4,0 3,6 3,5 3,3 3,2 3,1 2,9 2,9 3,0 2 1,7 1,5 2 2,5 1 0 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,0 0,1 1 0 2,0 1,5 3,0 3,0 2,8 2,9 2,7 2,8-1 -2-0,3-0,7 2012 2013 2014 2015 2016 Produkčná medzera (% z potenciálneho HDP), pravá os Rast potenciálneho HDP (%) Rast HDP (%) Zmena produkčnej medzery P1Q-2019 vs. P4QA-2018 (p. b.) -0,9-1 -2 1,0 0,5 0,0 P4QA-18 P1Q-19 P4QA-18 P1Q-19 P4QA-18 P1Q-19 2019 2020 2021 Pot. HDP bez efektu JLR Efekt JLR Pot. HDP Zdroj: ŠÚ SR, výpočty NBS. Zdroj: Výpočty NBS. 9
Inflácia stabilná, revidovaná nadol HICP (medziročný rast v %) 1,4 2,5 2,5 2,5 2,4 Revízia (p. b.) 0,0 0,0-0,1 0,0-0,3 Inflácia by mala byť stabilná na úrovni 2,5 % Energie: významný príspevok ceny komodít (postupne sa zmierňuje) Potraviny: komodity ich vplyv zmenšujú Služby: nákladové faktory (mzdy) + dopyt = zrýchlenie cien služieb Revízia nadol: prehodnotenie v dopytovej inflácii Vývoj štruktúry HICP (p. b., %) 3 2,5 2 1,5 1 0,5 0-0,5-1 -1,5 2016 Zdroj: ŠÚ SR, výpočty NBS. Administratívne ceny bez energií Dopytová inflácia Energie Potraviny HICP Porovnanie s P4QA-2018 (p. b.) 0,3 0,2 0,1 0,0-0,1-0,2-0,3-0,4 2018 2019 2020 2021 Zdroj: ŠÚ SR, výpočty NBS. Administratívne ceny bez energií Dopytová inflácia Energie Potraviny HICP 10
1.16 7.16 1.17 7.17 1.18 7.18 1.19 7.19 1.20 7.20 1.21 7.21 1q2008 1q2009 1q2010 1q2011 1q2012 1q2013 1q2014 1q2015 1q2016 1q2017 1q2018 1q2019 1q2020 1q2021 Dopytová inflácia rôzne vplyvy Dopytová (medziročný rast v %) 1,4 2,2 1,9 2,3 2,6 Revízia (p. b.) 0,0 0,0-0,3-0,2-0,5 Pozn.: Dopytová inflácia predstavuje infláciu očistenú o vplyv administratívnych cien, energií a potravín. 2019 revízia nadol: letenky (zánik domácich destinácií); aktuálny vývoj služby + január priemyselné tovary + február; obedy zadarmo vyššia váha 2020 a 2021 revízia nadol: prehodnotenie cyklickej pozície a vplyvu dynamiky miezd na ceny služieb Vývoj štruktúry HICP (p. b., %) Posun v cyklickej pozícii a dopytovej inflácii HICP 4,0 3,5 3,0 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0-0,5-1,0 P1Q-2019 6 4 2 0-2 -4-6 -8 P1Q-2019 Zdroj: ŠÚ SR, výpočty NBS. Stravovanie Letenky Služby bez administratívnych cien, leteniek a stravovania Priemyselné tovary bez energií a administratívnych cien Dopytová inflácia HICP (%) Output gap P1Q-2019 Zdroj: ŠÚ SR, výpočty NBS. Dopytová inflácia P1Q-2019 Output gap P4QA-2018 Dopytová inflácia P4QA-2018 11
Strednodobá predikcia P1Q-2019 Skutočnosť P1Q-2019 Zmena oproti P4QA-2018 2018 2019 2020 2021 2019 2020 2021 HDP (medziročný rast v %) 4,1 3,5 3,4 2,8-0,7-0,6-0,2 HICP (medziročný rast v %) 2,5 2,5 2,5 2,4-0,1 0,0-0,3 Priemerná nominálna mzda (medziročný rast v %) 6,2 6,6 6,3 5,6-0,3-0,2-0,3 Priemerná reálna mzda (medziročný rast v %) 3,6 4,0 3,6 3,0-0,2-0,3-0,1 Zamestnanosť (medziročný rast v %, ESA 2010) 2,0 1,2 0,8 0,6-0,2-0,2-0,1 Miera nezamestnanosti (%, VZPS) 6,5 6,0 5,8 5,8 0,0 0,2 0,3 12
Zhodnotenie aktuálnej situácie na finančných trhoch Vývoj v SR Pokročilá etape expanzívnej fázy finančného aj ekonomického cyklu Rast retailových úverov medziročne mierne spomalil (z 11,7 % na 10,3 %) Ceny bytov naďalej rastú tempom 10 % ročne Stabilný rast úverov podnikom medzi 4 % a 6 % medziročne Ziskovosť bánk medziročne vzrástla o 7 % Kapitálová primeranosť poklesla z 18,6 % na 18,2 % Ukazovateľ krytia likvidity zostal relatívne stabilný 13
Úvery retailu Rast retailových úverov medziročne mierne spomalil (z 11,7 % na 10,3 %) Úvery na bývanie: Medziročné spomalenie z 12,8 % na 11,4 %, dočasné zastavenie spomaľovania v druhom a treťom štvrťroku 2018 vplyv implementácie opatrení NBS Naďalej najrýchlejší rast v EÚ Ďalší pokles sadzieb na tretiu najnižšiu úroveň v eurozóne Spotrebiteľské úvery Výrazné spomalenie rastu približne na polovicu Tempo rastu úverov retailu 25 20 15 10 5 0 Relatívne medziročné zmeny (v %) spotrebiteľské úvery úvery na nehnuteľnosti 3500 3000 2500 2000 1500 1000 500 0 Absolútne medzir. zmeny (v mil. EUR) úvery na nehnuteľnosti (ľavá os) spotrebiteľské úvery (pravá os) 700 600 500 400 300 200 100 0 Zdroj: NBS Zdroj: NBS 14
12-15 3-16 6-16 9-16 12-16 3-17 6-17 9-17 12-17 3-18 6-18 9-18 12-18 Trh nehnuteľností Ceny bytov naďalej rastú tempom 10 % ročne Rast cien bytov na sekundárnom trhu zaznamenali všetky kraje a všetky veľkosti bytov Ponuka na sekundárnom trhu ďalej klesala V Bratislave získal dominantné postavenie trh novostavieb, kde rast cien mierne zrýchlil (na 10 %) Výrazné vypredanie ponuky aj na primárnom trhu Medziročný rast cien bytov 15% 10% 5% 0% -5% Novostavby v BA Sekundárny trh 10% Počet novostavieb v ponuke na primárnom trhu 12000 2500 10000 2000 8000 1500 6000 4000 1000 2000 500 0 0 12-14 12-15 12-16 12-17 12-18 Prítok bytov do ponuky (pravá os) Počet bytov vo výstavbe Zdroj: CNM, Lexxus Zdroj: Lexxus 15
2006Q1 2007Q1 2008Q1 2009Q1 2010Q1 2011Q1 2012Q1 2013Q1 2014Q1 2015Q1 2016Q1 2017Q1 2018Q1 Rast úverov podnikom Stabilný rast úverov podnikom medzi 4 % a 6 % medziročne Rast vo väčšine ekonomických odvetví, v druhom polroku oživenie aj v sektore malých a stredných podnikov Hlavným faktorom bol silný dopyt, vďaka priaznivému ekonomickému vývoju a vo všeobecnosti nízkym úrokovým sadzbám Úrokové sadzby na konci r. 2018 mierne vzrástli, prvýkrát od roku 2014, zostávajú blízko priemeru EÚ Zadlženosť podnikového sektora sa výraznejšie nemenila Klesol podiel likvidných aktív na celkovom dlhu podnikov Medziročný rast úverov podnikom v SK a EÚ Nárast zadlženosti podnikov (% HDP) 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% Min - max rozpätie CEE Slovensko Medián EÚ Medián CEE Zdroj: ECB Zdroj: ECB. CEE= Stredná a východná EÚ 16
Finančná pozícia, solventnosť, likvidita Ziskovosť bánk medziročne vzrástla o 7 % Ziskovosť vzrástla najmä vďaka stabilizácii, neskôr dokonca miernemu nárastu sadzieb na úvery podnikom Úroková marža v retaili naďalej klesala, banky to kompenzovali rýchlym rastom úverov Kladný vplyv mal aj ďalší pokles miery nákladov na kreditné riziko Rastie citlivosť bánk na opätovný nárast kreditného rizika Ak by miera nákladov na kreditné riziko vrátila na úroveň z 2013-16, zisk by klesol takmer o tretinu, v niektorých stredne veľkých bankách dokonca ešte výrazne viac Aktuálne nízka miera nákladov na kreditné riziko môže viesť k podhodnocovaniu budúceho nárastu kreditného rizika príliš nízke úrokové marže Kapitálová primeranosť poklesla z 18,6 % na 18,2 % Primeranosť CET 1 klesala v skupine veľkých bánk, rástla v skupine menších a stredne veľkých bánk Kapitálová primeranosť zostáva v rámci EÚ na úrovni dolného kvartilu Navýšenie kapitálu sa týkalo najmä bánk, ktoré vykazovali najnižšiu úroveň kapitálovej primeranosti Z dlhodobejšieho pohľadu IRB banky zároveň znižujú rizikové váhy na retailové expozície Ak by rizikové váhy zostali rovnaké ako v r 2016, dnešná kap. primeranosť by bola o 0,8 p.b. nižšia Ukazovateľ krytia likvidity zostal relatívne stabilný Podiel likvidných aktív na bilančnej sume klesal, zatiaľ čo podiel vkladov rástol Pokračujúci rast úverov prehlboval časový nesúlad aktív a pasív 17
Ostatné sektory finančného trhu Poisťovne Poistné rástlo najmä v neživotnom poistení, v životnom naopak kleslo Čistý zisk medziročne poklesol o 1,6 % Hlavné faktory: zníženie finančného výsledku v životnom aj neživotnom poistení, ako aj technického výsledku v neživotnom poistení Pozitívne prispeli Solventnosť poisťovní sa medziročne opäť mierne znížila Naďalej veľkú časť kapitálu tvoria očakávané budúce zisky Negatívny vývoj v investičnom životnom poistení rast poistného sa spomalil, aktíva poklesli a investori zaznamenali straty Dôchodkové fondy Príspevky výrazne vzrástli V treťom pilieri bol nárast počtu sporiteľov najvyšší za viac ako 10 rokov Sporitelia preferovali najmä rizikovejšie fondy s agresívnejšou stratégiou Všetky typy fondov v 2. aj 3. pilieri zaznamenali straty Podielové fondy Predchádzajúci dynamický rast sa zabrzdil, najmä kvôli poklesu dopytu Dopyt sa naďalej sústredil najmä na zmiešané, realitné a čiastočne aj akciové fondy Veľká časť fondov dosiahla záporný výnos, kladný výnos len v peňažných a realitných fondoch 18
Zhrnutie situácie na finančných trhoch Pokračuje kumulácia rizík cyklického charakteru vyplývajúcich z pokročilej expanzívnej fázy ekonomického a finančného cyklu. Napriek miernemu spomaleniu naďalej dvojciferný rast retailových úverov. Pokračujúci pokles úrokových marží v retailovom sektore, klesá aj miera výnosu z poplatkov. Rastie riziko udržateľnosti obchodných modelov (najmä pri financovaní retailového sektora), doteraz banky udržiavali ziskovosť len vďaka neustálemu poklesu nákladov na kreditné riziko. Zvyšuje sa citlivosť bánk na prípadného zhoršenie ekonomického vývoja, čo potvrdzujú aj výsledky makrostresového testovania. Tlaky na podhodnocovanie rizika vzhľadom na aktuálne nízke miery zlyhania a náklady na kreditné riziko. Riziká sa ešte výraznejšie prejavujú v skupine menej významných bánk. Prehlbuje sa vystavenie bánk voči riziku likvidity. 19
Prognózy vývoja slovenského a európskeho hospodárstva: Zhodnotenie aktuálnej ekonomickej situácie finančných trhoch a možný ďalší vývoj Ďakujem za pozornosť... Pracovné raňajky s guvernérom Národnej banky Slovenska. Slovensko-rakúska obchodná komora, Radisson Blu Carlton, Bratislava 17. apríl 2019 Jozef Makúch guvernér Národnej banky Slovenska