Obezita ako rizikový faktor bolesti chrbta v lumbálnej oblasti T. Harag, J. Kozák Súhrn Obezita je chronické metabolické ochorenie charakterizované zv

Obezita ako rizikový faktor bolesti chrbta v lumbálnej oblasti T. Harag, J. Kozák Súhrn Obezita je chronické metabolické ochorenie charakterizované zvýšeným ukladaním tuku v tele. Nadhmotnosť a obezita predstavujú rizikový faktor mnohých ochorení, ako sú kardiovaskulárne, metabolické, respiračné, gastrointestinálne a onkologické ochorenia. Intenzívne sa študuje aj vzťah medzi nadhmotnosťou/ obezitou a bolesťami chrbta v lumbálnej oblasti. Bolesť chrbta je závažným verejno -zdravotníckym problémom, ktorý bol celosvetovo identifikovaný ako vedúca príčina práceneschopnosti. Negatívne ovplyvňuje kvalitu života postihnutých jedincov a vytvára vysokú ekonomickú záťaž pre zdravotné systémy priamymi aj nepriamymi finančnými nákladmi, najmä ak ide o chronické štádium ochorenia. Napriek nejednoznačným názorom sú dostatočné dôkazy, že nadhmotnosť a obezita tesne súvisia s bolesťou chrbta v lumbálnej oblasti, sú predispozíciou pre jej chronický priebeh a znižujú pravdepodobnosť dosiahnuť v jej liečbe dobré výsledky. Na vznik obezity aj bolesti chrbta vplývajú ovplyvniteľné negatívne faktory životného štýlu, ktorých eliminácia môže viesť k zmierneniu oboch stavov a komplikácií z nich vyplývajúcich. Kľúčové slová obezita nadhmotnosť bolesť chrbta lumbálna oblasť Summary Obesity as a risk factor for back pain in the lumbar region. Obesity is a chronic metabolic disorder characterized by increased fat storage in the body. Overweight and obesity are risk factors for many dis eases such as cardiovascular, metabolic, respiratory, gastrointestinal and oncological dis eases. The relationship between overweight/ obesity and back pain in the lumbar region is also subject of intensive studies. Back pain is a serious public health problem that has been global ly identified as the lead ing cause of incapacity for work. It impairs quality of life of a f ected individuals and creates a high economic burden on health systems due to direct and indirect financial costs, especial ly when it comes to the chronic stage of the dis ease. Despite the ambiguous opinions, there is sufcient evidence that overweight and obesity are strongly as sociated with back pain in the lumbar region, they are predispos ing factors to its chronic course and reduce the likelihood of achiev ing good back pain treatment results. Both obesity and back pain are influenced by preventable negative lifestyle factors, the elimination of which can help improve both conditions and result ing complications. Key words obesity overweight back pain lumbar region Úvod Obezita sa v dnešnej dobe pokladá za epidémiu 21. storočia. Je jedným z najvýznamnejších celosvetových zdravotných problémov. Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization WHO) ju označuje za vážnejšiu hrozbu pre zdravie než malnutríciu. Obezita sa považuje za hlavnú príčinu zlého zdravotného stavu, postihnutia a úmrtnosti nielen u dospelých, ale aj u detí a adolescentov [1]. Je dávno známou skutočnosťou, že je rizikovým faktorom viacerých chronických neprenosných chorôb, ako sú kardiovaskulárne (KV), metabolické, respiračné, gastrointestinálne a onkologické ochorenia [2]. Jej manažment preto musí byť komplexný, vrátane riešenia s obezitou spojených komorbidít a zlepšenia kvality života obéznych pa cientov [3]. Predpokladom úspešného riešenia obezity a nadhmotnosti je, aby samotný pa cient porozumel zdravotným rizikám, ktoré s nimi súvisia. Mnohí autori konštatujú nedostatočnú vedomostnú úroveň pa cientov alebo laickej verejnosti o faktoroch životného štýlu a ich súvislosti s chronickými ochoreniami. Obezitu a nadhmotnosť ako riziko nádorových ochorení v lokálnej štúdii na Slovensku vnímalo len 58,1 % respondentov, pričom sa nezistil žiaden štatisticky významný rozdiel medzi respondentmi podľa hodnoty ich indexu telesnej hmotnosti (BMI Body Mass Index ) [4]. Značná pozornosť sa venuje aj výskumu, či je nadhmotnosť a obezita rizikovým faktorom muskuloskeletárnych ochorení, vrátane bolestí chrbta v lumbálnej oblasti (LO). Článok podáva základné informácie o obezite a o bolestiach chrbta v LO a sústreďuje sa na prehľad súčasných poznatkov o ich vzájomnom vzťahu. Definícia, klasifikácia a epidemiológia obezity Obezita je chronické metabolické ochorenie charakterizované zvýšeným ukladaním tuku v tele, postihujúce deti a dospelých tak v ekonomicky rozvinutých, ako aj v rozvojových krajinách. Je výsledkom genetických, metabolických, envi 15

Tab. 1. Klasifikácia nadhmotnosti a obezity podľa WHO [6]. WHO klasifikácia BMI (kg/m 2 ) podvýživa < 18,5 normálna hmotnosť 18,5 24,9 nadhmotnosť 25,0 29,9 obezita I 30,0 34,9 obezita II 35,0 39,9 obezita III 40,0 ronmentálnych ako aj behaviorálnych faktorov, a spája sa so zvýšenou morbiditou a mortalitou. V klinickej praxi sa telesný tuk určuje podľa BMI. Pre odhad KV rizika je vhodnejším parametrom obvod pása, lebo lepšie koreluje s intraabdominálnym obsahom tukového tkaniva (tab. 1 a 2). Ďalším parametrom je index, udávajúci pomer obvodu pásu k telesnej výške, počítaný v rovnakých jednotkách, napr. v centimetroch. Za normu sa považuje hodnota menej ako 0,5 [3,5]. V roku 2014 trpelo nadmernou telesnou hmotnosťou viac ako 1,9 miliardy dospelých ľudí, z nich 600 miliónov bolo obéznych. Obezita postihuje veľmi výrazne aj deti. Udáva sa, že až 42 miliónov detí mladších ako 5 rokov malo v roku 2013 nadváhu alebo obezitu. Štatistiky WHO uvádzajú, že v európskom regióne je prevalencia obezity 21,5 % u mužov a 24,5 % u žien a prevalencia nadváhy u detí mladších ako 5 rokov je 12,4 % [7]. Na Slovensku v skupine pa cientov od 25 do 64 rokov trpelo v roku 2014 nadváhou a obezitou 65 % mužov a 55 % žien. Pri porovnaní výsledkov programu CINDI (Countrywide Integrated Non-communicable Dis ease Intervention Programme Celonárodný integrovaný program intervencie proti neinfekčným chorobám) sa medzi rokmi 2005 a 2011 na Slovensku zaznamenal 10% nárast nadváhy a obezity vo vekovej skupine mladých mužov 25- až 34-ročných, kde prevalencia nadhmotnosti a obezity bola 54,6 % [8]. V systematickej analýze The Global Burden of Dis ease Study 2013 sa konštatuje, Tab. 2. Obvod pása a riziko metabolických komplikácií spojených s obezitou podľa pohlavia [6]. Riziko metabolických komplikácií Obvod pása (cm) muži ženy zvýšené 94 80 významne zvýšené 102 88 že v roku 2010 obezita zapríčinila 3,4 milióna úmrtí; 3,9 % stratených rokov života a 3,8 % stratených rokov pre zdravotné postihnutie [9]. Bolesti chrbta v lumbálnej oblasti charakteristika a epidemiológia Bolesti chrbta patria medzi najčastejšie typy bolesti. Odhaduje sa, že celosvetová prevalencia vážneho stavu je okolo 9 % [10]. Podľa lokalizácie môže ísť o bolesti v hrudnej alebo lumbálnej časti chrbta. Predpokladá sa, že bolesť chrbta v LO sa vyskytne aspoň raz v živote až u 80 % ľudí [11]. Bolesť chrbta v LO sa definuje ako bolesť lokalizovaná medzi dolným okrajom rebrového oblúka a spodným sedacím zárezom, ktorá zahŕňa alebo nezahŕňa bolesti dolných končatín [12]. Z hľadiska príčiny sa rozlišuje špecifická a nešpecifická bolesť chrbta v LO. Špecifická bolesť chrbta v LO zahŕňa symptómy spôsobené špecifickými patofyziologickými mechanizmami, akými sú napríklad herniácia intervertebrálneho disku, infekcia, zápal, osteoporóza, reumatická artritída, zlomenina alebo tumor. Len približne v 10 % prípadov môžeme príčinu bolesti presne identifikovať. V prevažnej väčšine sa príčina bolesti chrbta nezistí a tieto prípady spadajú do kategórie nešpecifickej bolesti. Nešpecifická bolesť chrbta v LO sa na základe trvania klasifikuje ako akútna (trvá menej ako 6 týždňov), subakútna (trvá 6 až 12 týždňov), alebo chronická (trvá viac ako 12 týždňov). Vo všeobecnosti je prognóza dobrá a väčšina pa cientov s epizódou nešpecifickej bolesti chrbta v LO sa uzdraví v priebehu niekoľkých dní až týždňov. Často však dochádza k recidívam a k prechodu do chronického stavu, keď bolesť trvá viac ako 3 mesiace a bolestivé epizódy sa opakujú [13]. Epidemiologické štúdie o bolestiach chrbta v LO sa intenzívne publikujú už dlhodobo. Veľká epidemiologická štúdia v Holandsku už v roku 1988 skúmala 335 000 pa cientov a preukázala incidenciu 28 epizód na 1 000 osôb za rok. Incidencia bola vyššia u mužov (32 %) než u žien (23,2 %) a bola najvyššia v populácii medzi 25. a 64. rokom života [14]. Iná štúdia z roku 1996 z južného Manchestru v trvaní 1 roka skúmala epizódy bolesti chrbta, ktoré nevyžadovali konzultáciu u lekára. Jej výsledky potvrdili, že 31 % mužov a 32 % žien zaradených do súboru malo v sledovanom období novovzniknuté bolesti chrbta [15]. Celoživotná prevalencia sa v jednotlivých štúdiách líši, a to v rozsahu od 49 do 80 %. Z pohľadu dynamiky prevalencie je zaujímavá štúdia zo Severnej Karolíny z roku 2009. Porovnávala počet osôb trpiacich na chronickú bolesť chrbta v LO, a to medzi rokmi 1992 a 2006. Za 14 rokov vzrástol počet pa cientov s bolesťami chrbta v LO z 3,9 % v roku 1992 na 10,2 % v roku 2006 [16]. Metaanalýza z roku 2012 vyhodnocovala globálne prevalencie bolestí chrbta v LO zo 165 dostupných štúdií z 54 krajín sveta medzi rokmi 1980 a 2009. Zistilo sa v nej, že na bolesti chrbta v LO častejšie trpia ženy a ďalej osoby vo veku 40 80 rokov. Samotná prevalencia bolesti, limitujúcej aktivity jedincov v trvaní aspoň 1 dňa bola 11,9 ± 2,0 %, v trvaní 1 mesiaca 23,2 ± 2,9 % [17]. Rizikové faktory bolesti chrbta v lumbálnej oblasti Rizikových faktorov, ktoré sa podieľajú na vývine akútnej či chronickej bolesti chrb ta v LO, je mnoho. Niektoré z nich 16

Tab. 3. Prehľad rizikových faktorov bolestí chrbta v lumbálnej oblasti [19]. individuálne faktory psychosociálne faktory profesijné faktory Výskyt bolesti vek, fyzická kondícia, aktivita hlbokého stabilizačného systému stres, úzkosť, negatívne emócie, správanie voči bolesti manuálna práca, ohýbanie sa, vibrácie celého tela, zlé pracovné vzťahy a nízka sociálna podpora, monotónna práca Chronické bolesti obezita, nízky stupeň dosiahnutého vzdelania, silná bolesť, invalidita úzkosť, depresívne nálady nespokojnosť s pracovným zaradením, nepreradenie na pozíciu s menšou fyzickou záťažou po návrate z liečenia, práca vyžaduje dvíhanie telies 3/4 pracovnej doby sú významnejšie, kým iné predisponujú k závažnosti ochorenia či vývoju nechceného chronického štádia menej významným spôsobom. Celkovo sa za potenciálne rizikové faktory považujú vyšší vek, ženské pohlavie, nižšie vzdelanie, fyzicky náročná práca a emočné poruchy [18]. Rizikové faktory sa rozdeľujú do troch skupín: individuálne, psychosociálne a profesijné (tab. 3). Majú rôzny vzťah k výskytu bolestivých stavov a tiež k ich prechodu do chronického stavu. Psychosociálne faktory (stres, negatívne emócie, depresívne nálady) a profesijné faktory (fyzicky náročná alebo monotón na práca, dvíhanie bremien, ohýbanie, ťahanie, absorpcia vibrácií pri práci) sa považujú za rizikové faktory pre výskyt bolestí chrbta ako aj ich chronickosti. Z individuálnych faktorov sa v súvislosti s výskytom bolestí uvádzajú aktivita (resp. funkčnosť) hlbokého stabilizačného systému, vek a celková telesná kondícia. Obezita sa považuje za faktor, ktorý predisponuje k vývoju chronického štádia ochorenia [19]. Je obezita rizikovým faktorom bolesti chrbta v lumbálnej oblasti? Presvedčivé spojenie obezity a bolestí chrbta v LO prezentujú mnohé práce [20 22]. Odpoveď na položenú otázku je kontroverzná, pretože niektoré práce potvrdzujú len slabú asociáciu medzi obezitou a bolesťami chrbta v LO [23]. Obezita sa jednoznačne spája s rýchlejšou degeneráciou diskov a opotrebovaním kĺbov, čo zvyšuje fyzické nároky na svaly a väzivové tkanivo a vedie k bolestivým prejavom v LO [24]. V čínskej populačnej štúdii z roku 2011 sa sledoval výskyt juvenilnej degenerácie disku v populácii 13- až 20-ročných jedincov a zistilo sa, že degenerácia disku významne súvisela s obezitou (p = 0,023), pričom so zvyšujúcim sa BMI stúpala aj závažnosť poškodenia IV disku [25]. Jednou z prvých prác, ktorá skúmala vzťah obezity a fajčenia s bolesťami chrbta v LO, bola štúdia z roku 1989. Prezentovala, že 20 % pa cientov s najvyšším BMI v sledovanom súbore malo 1,7-krát vyššie riziko vzniku bolestí chrbta než 20 % pa cientov s najnižším BMI [26]. Prierezová štúdia z roku 2013, ktorá skúmala nórsku populáciu v rokoch 1995 až 1997 a 2006 až 2008, hodnotila celkovo 24 000 dospelých mužov a žien. Zistila, že hodnoty BMI nad 30 predisponovali k vývinu chronickej bolesti chrbta v LO. Pomer pravdepodobností (odds ratio; OR) pri BMI nad 30 oproti BMI 25 bol 1,34 [22]. Autori fínskej štúdie z roku 2013 potvrdili, že obezita a nízka pohybová aktivita sú nezávislé predilekčné faktory bolesti chrbta [27]. V roku 2016 publikovali metaanalýzu, ktorá zahŕňala 10 kohortných štúdií s celkovým počtom 29 748 subjektov. V metaanalýze sa konštatovalo, že nadhmotnosť a obezita sú rizikovými faktormi bolesti chrbta tak u mužov, ako aj u žien. Poolované OR pre nadhmotnosť a obezitu oproti normálnej hmotnosti bolo 1,15 [28]. Japonská štúdia z roku 2017 skú mala 1 152 mužov v priebehu 20 rokov. Obezita sa hodnotila pomocou BMI a % zastúpenia tuku na celkovom telesnom zložení. Výsledok štúdie potvrdil, že nadhmotnosť a obezita sú rizikovými faktormi bolestí chrbta. OR pre pretrvávajúcu bolesť chrbta bol oproti populácii s normálnou hmotnosťou 1,37 pre populáciu s nadhmotnosťou a 3,31 pre populáciu s obezitou [29]. V ďalšej metaanalýze publikovanej v roku 2010 sa ukázalo, že v prierezových štúdiách bola obezita spojená s vyššou prevalenciou bolestí chrbta v LO za posledných 12 mesiacov (poolované OR = 1,33), s častejším vyhľadaním lekára (OR = 1,56) a chronickým stavom (OR = 1,43). Vyššia prevalencia bolestí chrbta v LO sa potvrdila v prípade nadhmotnosti a ešte vyššia v prípade obezity, kedy sa zistila aj vyššia incidencia týchto bolestí (OR = 1,53). Autori konštatovali, že obezitu a nadhmotnosť treba považovať za vážne riziko bolestí chrbta v LO, ich chronického priebehu a nutnosti odbornej starostlivosti [30]. Chou et al sledovali vzťah medzi zložením tela a bolesťami chrbta v LO u mužov. Zverejnili silnú závislosť medzi vyšším BMI, vyšším pomerom pás/ boky a vyšším indexom telesného tuku. Pri posledných dvoch asociáciu zvyšovali súčasné emočné poruchy. Uvedené výsledky naznačujú, že medzi telesnou hmotnosťou, emočným stavom a bolesťami chrbta v LO existujú biopsychosociálne interakcie [31]. Úlohu telesnej hmotnosti pri bolestiach chrbta podčiarkujú aj závery štúdií, keď pokles hmotnosti, najmä ak išlo o ťažkú formu obezity, priniesol významne lepšie výsledky liečby [32]. Ewald et al konštatovali, že BMI je re 17

levantným prediktorom odpovede na liečbu bolestí chrbta v LO. Podľa nich je pravdepodobnosť zlepšenia týchto bolestí u obéznych pa cientov bez úpravy telesnej hmotnosti nízka, a to bez ohľadu na spôsob liečby [33]. Pravdepodobné mechanizmy vedúce k vzniku bolesti chrbta pri obezite V literatúre sa popisuje niekoľko mož ných mechanizmov vedúcich k vzniku bolesti chrbta v LO u obéznych pa cientov. Jedným z nich je bio mechanická záťaž chrbtice a intervertebrálnych diskov spôsobená samotnou nadmernou hmotnosťou [34]. Zvýšené mechanické požiadavky zapríčinené obezitou urýchľujú fyzické opotrebenie kĺbov chrbtice. Štúdia z roku 2005 popisovala posturálne zmeny u morbídne obéznych žien. V štúdii hodnotili uhlové odchýlky od zvislej osi vzpriameného tela. Najčastejšími zmenami boli nadmerné zakrivenia chrbtice, a to hrudná kyfóza a lumbálna hyperlordóza [35]. Ďalším možným mechanizmom ovplyvňujúcim vznik bolesti je samotná aktivita zmnoženého tukového tkaniva. Obezita, kombinovaná s komorbiditami ako diabetes mel litus a arteriálna hypertenzia, môžu pravdepodobne meniť patofyziológiu starnutia šliach a väzov, čo môže viesť k následnej bolesti [36]. Je známe, že viscerálny tuk je metabolicky aktívne tkanivo schopné ovplyvniť a meniť imunologické, metabolické a endokrin né prostredie. Adipocytokíny, čiže cytokíny produkované tukovým tkanivom, akými sú napríklad TNFα (Tumor Necrosis Factor α) alebo interleukín IL-6, zapríčiňujú chronický zápal nízkej intenzity, ktorý okrem iného podporuje aj vznik bolesti [37]. V etiopatogenéze bolesti chrbta v LO môžu zohrávať úlohu aj fyzická inaktivita, nízka telesná kondícia a sedavý spôsob života, ktoré zároveň priamo súvisia s nadmernou telesnou hmotnosťou [38]. Posilňujú to aj zistenia, že obézni a fyzicky neaktívni pa cienti trpeli bolesťou signifikantne viac než tí, ktorí pravidelne cvičili [27]. Nadmerné množstvo telesného tuku a hypotrofia kostrového svalstva pri vyšších stupňoch obezity sú ďalšími možnými mechanizmami, ktoré súvisia s bolesťou chrbta v LO [39]. DOPADY BOLESTi CHRBTA V LUMBÁLNEJ OBLASTI Recidívy a chronické štádium bolesti chrb ta predstavujú závažné dôsledky pre samotného pa cienta, zdravotný systém a spoločnosť. Ekonomický dosah zahŕňa priame náklady poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ako aj nepriame náklady v podobe straty pracovnej produktivity, pretože obmedzenie funkčnosti postihnutého jedinca je najčastejšou príčinou pracovnej absencie [40]. V USA vyčíslili, že v roku 2006 náklady na bolesti chrbta v LO predstavovali 100 miliárd amerických dolárov ročne, pričom až v 2/ 3 išlo o nepriame náklady [41]. V štúdii Global Burden of Dis ease Study 2015 sa konštatovalo, že bolesti chrbta v LO majú najväčší podiel na tzv. DALYs (Disability-adjusted Life Years roky života stratené v dôsledku postihnutia) [42]. Chronická bolesť nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu života pa cientov [43]. Telesné postihnutie, opakovanie liečby, závislosť od liekov, pracovné ťažkosti, sociálna izolovanosť, emočne problémy a poruchy spánku znižujú najmä fyzickú doménu kvality života, a to tým väčšmi, čím je vyššia intenzita bolestí alebo ich dlhšie trvanie (chronický stav) [44]. Riešiť obezitu alebo bolesti chrbta v lumbálnej oblasti? Ak obezitu chápeme len ako nadbytok tuku, a teda nadbytok mechanickej záťaže, je rizikom spojeným s bolesťami chrbta v LO len u morbídne obéznych pa cientov. Pokiaľ ju však považujeme za komplexné ochorenie, vznikajúce na podklade fyzickej inaktivity a zvýšeného energetického príjmu, ktoré sprevádza diabetes či arteriálna hypertenzia, sociálna izolácia alebo depresia, zistíme, že je nezanedbateľným faktorom spojeným s bolesťami chrbta v LO, a to nielen vzhľadom na ich výskyt, ale aj na recidívy, riziko chronickosti a limitácií dosiahnuť požadovaný výsledok liečby. Vzhľadom na vzájomné súvislosti obidvoch stavov je vzájomné riešenie obezity aj bolestí chrbta nielen vhodné, ale aj nevyhnutné. Vincent et al publikovali štúdiu, kde porovnávali 25 morbídne obéznych pa cientov, ktorí podstúpili bariatrickú operáciu žalúdka, s 20 morbídne obéznymi pa cientmi, ktorí operáciu nepodstúpili. Pa cienti v chirurgickej skupine počas 3-mesačného sledovania schudli v priemere o 19,4 kg a obsah telesného tuku znížili o 5,2 %. Operovaní pa cienti uvádzali aj významnú redukciu bolestí v chrbte a kolenách oproti neoperovanej skupine [45]. Cieľom liečby bolestí chrbta je najmä zamedziť prechodu akútnej bolesti do chronickej. Dôvodom je, že liečba pa cienta s chronickou bolesťou chrb ta je časovo aj finančne náročná a má neuspokojivé výsledky. V USA a Kanade je 2- až 3-násobne vyššia spotreba opioidných liekov, pričom viac než polovica užívateľov tak robí z dôvodu tlmenia bolesti [46]. Okrem zdravotného hľadiska je zaujímavý aj tlak zamestnávateľov, pretože chronické bolesti vyraďujú pracovníkov z pracovného procesu a znižujú produktivitu práce [40]. Liečba chronických bolestí chrbta je zvyčajne dlhodobá a musí byť komplexná. Najčastejšie ide o farmakoterapiu s rôznorodými prístupmi, rehabilitáciu a pohybovú terapiu, ale aj o kognitívno-behaviorálnu psychoterapiu či chirurgickú intervenciu. Nadmerná telesná hmotnosť, resp. obezita, predstavujú vážne úskalia pri liečbe bolestí v LO. U väčšiny pa cientov sú na podklade obezity vyvinuté ďalšie KV komorbidity a metabolické ochorenia, ktoré od roku 2012 výrazne limitujú použitie nesteroidových antiflogistík, ako dlhodobého farmakoterapeutického prístupu v liečbe bolesti chrbta [47] či iným spôsobom komplikujú prípadný chirurgický zákrok. Komorbidita obezity a bolesti chrbta vytvárajú circulus vitiosus, nakoľko chronická bolesť je jeden z hlavných dôvodov prírastku hmotnosti [48] a funkčné obmedzenia z nej 18

vyplývajúce vedú k následnému prejedaniu sa a fyzickej pasivite [49]. Efektívne riešenie bolestí chrbta v LO bez ohľadu na konkrétny terapeutický prístup preto zásadne vyžaduje súčasnú úpravu telesnej hmotnosti. Záver Obezita ako metabolické ochorenie, a podobne aj bolesť chrbta v LO ako príznak rôznorodých patologických stavov, majú negatívny vplyv na zdravotný stav obyvateľstva, a takisto vyžadujú nemalé finančné výdavky, ktoré sú spojené s ich liečbou, ako aj nimi spôsobenou práceneschopnosťou a invaliditou. Nevhodný životný štýl v podobe fyzickej inaktivity a aktívneho i pasívneho prejedania vystavuje ľudí riziku obe zity a následne aj bolestiam chrbta. Metaanalýzy viacerých štúdií za posledné roky dokázali vzájomnú súvislosť medzi obezitou a bolesťami chrbta v LO. Riešenie obidvoch stavov musí byť súčasťou zodpovedného prístupu k pa cientovi. Výhodným momentom je fakt, že činitele, ktoré podporujú vznik obezity, a podobne aj činitele, ktoré prispievajú k vzniku bolestí chrbta, sú ovplyvniteľnými faktormi životného štýlu. Preto správne diétne návyky a dostatok pohybovej aktivity môžu podporiť pokles výskytu oboch stavov a z nich vyplývajúcich komplikácií. Literatúra 1. Frühbeck G, Toplak H, Woodward E et al. Obesity: the gateway to ill health an EASO position statement on a ris ing public health, clinical and scientific chal lenge in Europe. Obes Facts 2013; 6(2): 117 120. doi: 10.1159/ 000350627. 2. Pi-Sunyer X. The medical risks of obesity. Postgrad Med 2009; 121(6): 21 33. doi: 10.3810/ pgm.2009. 11.2074. 3. Minárik P, Ogurčák D. Manažment obezity v ambulantnej praxi. Via practica 2009; 6(6): 244 249. 4. Minárik P, Mináriková D, Szücs G et al. Public awareness of food and other lifestyle-related factors towards cancer development among adults in Slovakia: a pilot study. J Food Nutr Res 2016; 55(4): 342 351. 5. Minárik P, Mináriková D. Rakovina a výživa. Mýty a fakty. 1. vyd. Bratislava: Kontakt 2013. 6. World Health Organization. Obesity: prevent - ing and manag ing the global epidemic. Report of a WHO Consultation. Geneva (Switzerland): WHO Technical Report Series 894; 2000. Available at: http:/ / www.who.int/ nutrition/ publications/ obesity/ WHO_TRS_894/ en/. 7. Yumuk V, Tsigos C, Fried M et al. European Guidelines for obesity management in adults. Obes Facts 2015; 8(6): 402 424. doi: 10.1159/ 000442721. 8. Fábryová Ľ. Epidemiológia a zdravotné dôsledky obezity. Via practica 2015; 12(1): 8 14. 9. Ng M, Flem ing T, Robinson M et al. Global, regional, and national prevalence of overweight and obesity in children and adults dur ing 1980 2013: a systematic analysis for the Global Burden of Dis ease Study. Lancet 2014; 384(9945): 766 781. doi: 10.1016/ S0140-6736(14)60460-8. 10. Hoy D, March L, Brooks P et al. The global burden of low back pain: estimates from the Global Burden of Dis ease 2010 study. Ann Rheum Dis 2014; 73(6): 968 974. doi: 10.1136/ annrheumdis-2013-204428. 11. Ibrahimi-Kaçuri D, Murtezani A, Rrecaj S et al. Low back pain and obesity. Med Arch 2015; 69(2): 114 116. doi: 10.5455/ medarh.2015.69.114-116. 12. van Tulder M, Koes B. Chronic low back pain. Am Fam Physician 2006; 74(9): 1577 1579. 13. Gogolák I. Bolesti chrbta. Via practica 2013; 10(1): 22 27. 14. van den Velden J, de Bakker DH, Claes sens A et al. A national study on dis eases and actions in general practice. basic report: morbidity in general practice. Utrecht: Institute of Primary Health Care. NIVEL. 1991. Available at: https:/ / www.nivel. nl/ sites/ default/ files/ bestanden/ ns2_r0_h02. pdf. 15. Papageorgiou AC, Croft PR, Thomas E et al. Influence of previous pain experience on the episode incidence of low back pain: results from the South Manchester Back Pain Study. Pain 1996; 66(2 3): 181 185. 16. Freburger JK, Holmes GM, Agans RP et al. The ris ing prevalence of chronic low back pain. Arch Intern Med 2009; 169(3): 251 258. doi: 10.1001/ archinternmed.2008.543. 17. Hoy D, Bain C, Wil liams G et al. A systematic review of the global prevalence of low back pain. Arthritis Rheum 2012; 64(6): 2028 2037. doi: 10.1002/ art.34347. 18. Hoy D, Brooks P, Blyth F et al. The epidemiology of low back pain. Best Pract Res Clin Rheumatol 2010; 24(6): 769 781. doi: 10.1016/ j.berh.2010.10. 002. 19. Koes BW, van Tulder MW, Thomas S. Dia gnosis and treatment of low back pain. BMJ 2006; 332(7555): 1430 1434. doi: 10.1136/ bmj.332.7555.1430. 20. Mirtz TA, Greene L. Is obesity a risk factor for low back pain? An example of us ing the evidence to answer a clinical question. Chiropr Osteopat 2005; 13(1): 2. doi: 10.1186/ 1746-1340-13-2. 21. Janke EA, Col lins A, Kozak AT. Overview of the relationship between pain and obesity: What do we know? Where do we go next? J Rehabil Res Dev 2007; 44(2): 245 262. 22. Heuch I, Heuch I, Hagen K et al. Body mass index as a risk factor for develop ing chronic low back pain: a fol low-up in the Nord-Trondelag Health Study. Spine 2013; 38(2): 133 139. doi: 10.1097/ BR- S.0b013e3182647af2. 23. Dario AB, Fer reira ML, Refshauge KM et al. The relationship between obesity, low back pain, and lumbar disc degeneration when genetics and the environment are considered: a systematic review of twin studies. Spine J 2015; 15(5): 1106 1117. doi: 10.1016/ j.spinee.2015.02.001. 24. Xu X, Li X, Wu W. As sociation between overweight or obesity and lumbar disk dis eases: a meta- -analysis. J Spinal Disord Tech 2015; 28(10): 370 376. doi: 10.1097/ BSD.0000000000000235. 25. Samartzis D, Karppinen J, Mok F et al. A population based study of juvenile disc degeneration and its as sociation with overweight and obesity, low back pain, and diminished functional status. J Bone Joint Surg Am 2011; 93(7): 662 670. doi: 10.2106/ JBJS.I.01568. 26. Deyo RA, Bass JE. Lifestyle and low-back pain. The influence of smok ing and obesity. Spine 1989; 14(5): 501 506. 27. Shiri R, Solovieva S, Husgafvel-Pursiainen K et al. The role of obesity and physical activity in non-specific and radiat ing low back pain: the Young Fin ns study. Semin Arthritis Rheum 2013; 42(6): 640 650. doi: 10.1016/ j.semarthrit.2012.09.002. 28. Zhang TT, Liu Z, Liu YL et al. Obesity as a risk factor for low back pain: a meta-analysis. Clin Spine Surg 2018; 31(1): 22 27. doi: 10.1097/ BSD.00000 00000000468. 29. Hashimoto Y, Matsudaira K, Sawada SS et al. Obesity and low back pain: A retrospective cohort study of Japanese males. J Phys Ther Sci 2017; 29(6): 978 983. doi: 10.1589/ jpts.29.978. 30. Shiri R, Karppinen J, Leino-Arjas P et al. The association between obesity and low back pain: a meta-analysis. Am J Epidemiol 2010; 171(2): 135 154. doi: 10.1093/ aje/ kwp356. 31. Chou L, Brady SR, Urquhart DM et al. The association between obesity and low back pain and disability is a fected by mood disorders: a population-based, cros s-sectional study of men. Medicine (Baltimore) 2016; 95(15): e3367. doi: 10.1097/ MD. 0000000000003367. 32. Atchison JW, Vincent HK. Obesity and low back pain: relationships and treatment. Pain Manag 2012; 2(1): 79 86. doi: 10.2217/ pmt.11.64 33. Ewald SC, Hurwitz EL, Kizhakkeveettil A. The e fect of obesity on treatment outcomes for low back pain. Chiropr Man Therap 2016; 24: 48. doi: 10.1186/ s12998-016-0129-4. 34. Aro S, Leino P. Overweight and musculoskeletal morbidity: A ten-year fol low up. Int J Obesity 1985; 9(4): 267 275. 35. Baker PG, Giles LG. Is Excess Weight Related to Chronic Spinal Pain? Chiropr J 1999; 29: 51 54. 36. Fabris de Souza SA, Faintuch J, Valezi AC et al. Postural changes in morbidly obese patients. Obes Surg 2005; 15(7): 1013 1016. 37. Buckwalter JA, Goldberg VM, Woo SL. Musculoskeletal soft tis sue aging: impact on mobility. Rose- 19

mont: American Academy of Orthopaedic Surgeons Symposium 1993. Available at: https:/ / thestylingbook.com/ musculoskeletal-soft-tis sue-agingimpact-on-mobility-symposium-free-relatedbooks.html. 38. Tilg H, Moschen AR. Adipocytokines: mediators link ing adipose tis sue, inflam mation and immunity. Nat Rev Im munol 2006; 6(10): 772 783. doi: 10.1038/ nri1937. 39. Marcus DA. Obesity and the impact of chronic pain. Clin J Pain 2004; 20(3): 186 191. 40. Delitto A, George SZ, Van Dil len LR et al. Low back pain. J Orthop Sports Phys Ther 2012; 42(4): A1 A57. doi: 10.2519/ jospt.2012.0301. 41. Katz JN. Lumbar disc disorders and low-back pain: socioeconomic factors and consequences. J Bone Joint Surg Am 2006; 88 (Suppl 2): 21 24. 42. GBD 2015 Dis ease and Injury Incidence and Prevalence Col laborators. Global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 310 dis eases and injuries, 1990 2015: a systematic analysis for the Global Burden of Dis ease Study 2015. Lancet 2016; 388(10053): 1545 1602. doi: 10.1016/ S0140-6736(16)31678-6. 43. Darzi MT, Pourhadi S, Hos seinzadeh S et al. Comparison of quality of life in low back pain patients and healthy subjects by us ing WHOQOL-BREF. J Back Musculoskelet Rehabil 2014; 27(4): 507 512. doi: 10.3233/ BMR-140474. 44. Stefane T, dos Santos AM, Marinovic A et al. Chronic low back pain: pain intensity, disability and quality of life. Acta Paul Enferm 2013; 26(1): 14 20. doi: 10.1590/ S0103-21002013000100004. 45. Vincent HK, Ben-David K, Conrad BP et al. Rapid changes in gait, musculoskeletal pain, and quality of life after bariatric surgery. Surg Obes Relat Dis 2012; 8(3): 346 354. doi: 10.1016/ j.soard.2011.11.020. 46. Deyo RA, Von Korf M, Duhrkoop D. Opioids for low back pain. BMJ 2015; 350: g6380. doi: 10.1136/ bmj.g6380. 47. EMA ukončila prehodnocovanie údajov o kardiovaskulárnej bezpečnosti nesteroidových protizápalových liekov. ŠÚKL 2012. Dostupné na: http: // www.sukl.sk/ sk/ bezpecnost-liekov/ bezpecnostne- -upozornenia/ ema-ukoncila-prehodnocovanie- udajov-o-kardiovaskularnej-bezpecnosti-nesteroidovych-protizapalovych-liekov?page_id=3191. 48. Ferguson S, Al-Rehany L, Tang C et al. Self-reported causes of weight gain: among prebariatric surgery patients. Can J Diet Pract Res 2013; 74(4): 189 192. doi: 10.3148/ 74.4.2013.189. 49. Janke AE, Kozak AT. The more pain I have, the more I want to eat: obesity in the context of chronic pain. Obesity (Silver Spring) 2012; 20(10): 2027 2034. doi: 10.1038/ oby.2012.39. MU Dr. Tomáš Harag 1,2 MU Dr. Ján Kozák 1 1 Neurochirurgická klinika LF UK, SZU a UN, Bratislava 2 Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava harag.tomasko@gmail.com 20