07

POMOC DRUHÝM A POMOC SPOLOČNOSTI AKO VÝZNAMNÉ HODNOTY BUDÚCICH SOCIÁLNYCH PRACOVNÍKOV Lucia DROTÁROVÁ Abstrakt: V príspevku uvádzame niektoré výsledky mapovania kvality života 372 prešovských študentov sociálnej práce a teológie. V článku sa sústredíme na uvádzané životné hodnoty týkajúce sa pomoci druhým a pomoci spoločnosti. Dáta boli získané pomocou metódy SEIQoL (Schedule for the Evaluation of Individual Quality of Life Systém individuálneho hodnotenia kvality života) v úprave E. Drotárovej a L. Drotárovej a spracované v aplikácii VLD (autor P. Drotár). Kľúčové slová: Hodnoty, kvalita života, SEIQoL, viera, životná spokojnosť Abstract: The article presents selection of results from research on Quality of Life. Responses were collected from 372 students of social work and theology in the city of Presov. This article focuses on the subject of helping others and helping the society as a quality-of-life affecting factor. The research uses SEIQoL (Schedule for the Evaluation of Individual Quality of Life) as adapted by E.Drotarova and L.Drotarova, and realized using the VLD application (programmed by P. Drotár). Key words: Values, Quality of life, SEIQoL, faith, life satisfaction Výsledky prezentované v tomto príspevku sú analýzou časti dát získaných v rámci výskumu týkajúceho sa kvality života študentov sociálnej práce v Prešove. Spracovanie malo overiť využitie webovej analytickej aplikácie vytvorenej pre účely kvalitatívnej i kvantitatívnej analýzy dát (autor Bc. Pavel Drotár). POPIS METODIKY Pre potreby výskumu sme použili metodiku SEIQoL (Schedule for Evaluation of Individual Quality of Life Program hodnotenia individuálnej kvality života) tak, ako ho u nás spropagoval J. Křivohlavý 1 v úprave E. Drotárovej a L. Drotárovej 2, rozšírenú o ďalšie grafické škály. Zvolená metóda sa orientuje na individuálne poňatie kvality života respondentov. Respondenti sami určia, čo je v ich živote a v ich súčasnej situácii dôležité, aké sú ich životné ciele a ako sú spokojný s ich naplňovaním. 1 Pozri KŘIVOHLAVÝ, J.: Psychologie zdraví a Psychologie nemoci. Praha 2002, 2003. 2 DROTÁROVÁ, E. - DROTÁROVÁ, L.: Skúsenosti so subjektívnymi metódami merania kvality života. In: TOKÁROVÁ, A. KREDÁTUS, J. - FRK, V.(ed.): Kvalita života a rovnosť príležitostí z aspektu vzdelávania dospelých a sociálnej práce. Prešov 2005. s. 82-88. 48

Kvalita života teda v tomto pojatí je určená životnými hodnotami respondentov. V tomto príspevku sa nebudeme zaoberať všeobecne kvalitou života, ale bližšie výskytom hodnôt súvisiacich s vierou u študentov sociálnej práce. Metóda SEIQoL v nami upravenom variante pozostáva z nasledujúcich krokov: 1. Požiadame skúmanú osobu, aby uviedla 5 svojich najdôležitejších životných cieľov, úloh, ako dlhodobých cieľových snažení. 2. Pri každej zvolenej téme osoba určí mieru spokojností s dosahovaním tejto hodnoty vo vlastnom živote, a to rozsahu 0-100%. 3. Respondent určí ďalej mieru relatívnej dôležitosti každej uvedenej hodnoty tak, že rozdelí celkovo 100% medzi zvolených 5 tém. 4. Na grafickej škále ohodnotí celkovú spokojnosť so svojím životom. 1 5. Rovnako ohodnotí kvalitu života spoločnosti. 6. Respondent ďalej na grafickej škále hodnotí mieru spokojnosti s odhadovanou možnosťou uplatnenia po skončení VŠ a mieru spokojnosti s vybraným študijným zameraním. Celkové skóre kvality života dosiahneme vynásobením dôležitosti a subjektívnej spokojnosti pri každej téme a sčítaním týchto piatich súčinov. Výsledok (dosahuje 0-10 000) delíme 100, čím dostávame hodnotu v rozmedzí 0-100. Príklad vyplneného formulára: Dôležitosť danej témy v % Životná téma: O čo vám v živote ide a o čo vám ide predovšetkým (najviac)? Miera spokojnosti v % (v každom riadku od 0 do 100) 20% celoživotné vzdelanie 50% 20% pomáhať ľuďom 50% 10% mať prácu 100% 40% mať rodinu 100% 10% bojovať za lepší svet 30% Miera spokojnosti s vlastným životom:... x... Je to také zlé, ako len je to možné Je to také dobré, ako len je to možné Ako hodnotíte kvalitu života našej spoločnosti:... x... 1 V tomto príspevku sa pre obmedzenie rozsahu budeme venovať iba prvým dvom zo zmienených grafických škál. 49

Je to také zlé, ako len je to možné Je to také dobré, ako len je to možné Miera spokojnosti s odhadovanou možnosťou uplatnenia po skončení školy:... x... Je to také zlé, ako len je to možné Je to také dobré, ako len je to možné Miera spokojnosti s vybraným študijným zameraním:... x... Je to také zlé, ako len je to možné Je to také dobré, ako len je to možné WEBOVÁ ANALYTICKÁ APLIKÁCIA Na spracovanie výsledkov sme v spolupráci s Bc. Pavlom Drotárom vytvorili webovú analytickú aplikáciu, pracovne nazvanou VLD. Výhodou tejto varianty oproti jednoduchšej lokálnej databáze je možnosť súbežného zadávania výsledkov viacerými pracovníkmi, čo výrazne zrýchli zber dát a má aj iné výhody (prístup k výsledkom/dátam z ktoréhokoľvek zariadenia pripojeného k WWW sieti). NIEKTORÉ VÝSLEDKY VÝSKUMU Pomocou uvedeného programu sa nám podarilo nielen kvantitatívne vyhodnotenie (celkové skóre SEIQoL), ale i kvalitatívna analýza uvádzaných hodnôt. Percentuálny výskyt jednotlivých kategórií prehľadne ilustruje nasledujúci graf: 15 najčastejších hodnotových kategórií spokojnosť; 2,3% smerovanie života; 3,3% voľnočasové aktivity; 3,6% spoločenské vzťahy; 4,6% nezávislosť; láska; 1,2% 0,7% pomoc druhým; 1,4% osobnostné hodnoty; 1,5% viera; 1,6% šťastie; 1,8% hmotné zabezpečenie; 7,7% zdravie; 10,9% iné; 6,1% vzdelanie; 14,3% rodina; 22,8% zamestnanie; 16,3% rodina zamestnanie vzdelanie zdravie hmotné zabezpečenie spoločenské vzťahy voľnočasové aktivity smerovanie života spokojnosť šťastie viera osobnostné hodnoty pomoc druhým láska nezávislosť iné 50

Vzhľadom k charakteru spracovanej vzorky (študenti teológie, študenti sociálnej práce s podielom duchovne orientovaných predmetov) hodnotíme výskyt hodnoty pomoc druhým ako pomerne nízky len 1,4% V tabuľke prehľadne uvádzame aktuálne výsledky 15 najčastejších hodnôt, percentuálny priemer spokojnosti respondentov s touto hodnotou a smerodajnú odchýlku 1 : Kategória N % všetkých μ σ rodina 425 22,8% 58.14 % 35.570 % zamestnanie 304 16,3% 51.42 % 33.159 % vzdelanie 266 14,3% 58.68 % 29.702 % zdravie 203 10,9% 73.34 % 24.775 % hmotné zabezpečenie 144 7,7% 46.42 % 31.097 % spoločenské vzťahy 86 4,6% 70.65 % 25.162 % voľnočasové aktivity 67 3,6% 45.22 % 28.920 % smerovanie života 62 3,3% 57.21 % 31.104 % spokojnosť 42 2,3% 56.88 % 26.687 % šťastie 34 1,8% 66.32 % 27.368 % viera 29 1,6% 55.21 % 33.619 % osobnostné hodnoty 28 1,5% 53.89 % 29.140 % pomoc druhým 26 1,4% 65.19 % 26.979 % láska 22 1,2% 68.95 % 27.227 % nezávislosť 13 0,7% 53.08 % 30.479 % iné 114 6,1% Do tejto kategórie sme zaradili hodnoty ako pomáhať tým, čo to najviac potrebujú, pomôcť týraným ženám a deťom, pomáhať obrovským skupinám ľudí ale aj hodnoty typu prispieť k lepšiemu fungovaniu spoločnosti či zlepšiť sociálne problémy SZČO Za pozornosť však stojí nielen výskyt hodnôt spojených s pomocou druhým či orientovaným na prospech celej spoločnosti, ale i ich sýtenie hlavne v parametre spokojnosť, kde respondenti udávajú spokojnosť s dosahovaním tejto hodnoty vo svojom živote na stupnici 0-100 (čím nižšia hodnota, tým nižšia spokojnosť). 1 Pre úplnosť uvádzame i celkový výsledok spokojnosti s vlastným životom meraným pomocou metódy SEIQoL: μ=60.07%, σ=25.750%. 51

Výsledky hlavnej hypotézy: Výsledky hlavnej hypotézy (kľúčová kategória pomoc druhým ovplyvňuje kvalitu života) Skupina osôb n n % μ tí, ktorí uviedli pomoc druhým 23 6.17% 64.911 ostatní 350 93.83% 59.756 Výsledky poukazujú na to, že respondenti, ktorí uviedli hodnotu zaraditeľnú do kategórie pomoc druhým dosahujú vyššie skóre kvality života, merané pomocou metódy SEIQoL. Ďalej sme sa zamerali na súvislosť odpovedí z kategórie pomoc druhým s mierou spokojnosti s vlastným životom, udanou pomocou grafickej škály. Pri použití tejto metódy nám naopak vychádza nižšia prezentovaná spokojnosť s vlastným životom u pomáhajúcich, čo podľa nášho názoru môže súvisieť s mnohými faktormi a vyzýva k samostatnému výskumu, medzi pracovné hypotézy by sme zaradili nižšie sebavedomie týchto respondentov, ktoré by mohlo mať vplyv na nižšie než reálne hodnotenie vlastnej situácie, ale i tendenciu riešiť subjektívne neuspokojujúcu situáciu pomocou iným. Hlavne druhá hypotéza je zaujímavá a mohla by nám napomôcť k vyhľadaniu osôb so silnejšou predispozíciou k syndrómu vyhorenia a cielenej prevencii. Tomu nasvedčujú i ďalšie výsledky (viď nižšie). Odpovede na otázku Miera spokojnosti s vlastným životom v závislosti na výskyte kategórie pomoc druhým Splnená 23 6.17 60.30 21.22 NIE 350 93.83 64.06 21.55 V ďalšom skúmaní sme sa zamerali na možný vplyv parametru dôležitosť kategórie pomoc druhým. Bližšia analýza ukazuje zaujímavé výsledky: ak je táto hodnota pre respondentov dôležitá (má 20 a viac %), ich spokojnosť so životom udávaným na grafickej škále je vyššia než u respondentov ktorí túto kategóriu neuvádzajú a výrazne vyššia, než u respondentov, ktorí jej dôležitosť znížili v prospech iných hodnôt. Zároveň vidíme i výrazne nižší rozptyl spokojnosti respondentov s kategóriou pomoc druhým s vyššou dôležitosťou v porovnaní s takmer identickým rozptylom u druhých dvoch podskupín: 52

Odpovede na otázku Miera spokojnosti s vlastným životom v závislosti na výskyte kategórie pomoc druhým (Podmienka: pomoc druhým má v SEIQoL dôležitosť aspoň 20%) Splnená 8 2.14 70.25 16.96 Nesplnená 15 4.02 55.00 21.35 NIE 350 93.83 64.06 21.55 Pri ďalšej analýze sme sa zamerali na parameter spokojnosti s hodnotou pomoc druhým. Ako pozornosti hodné a k ďalšej analýze vyzývajúce vnímame zistenie, že respondenti s udávanou vysokou mierou spokojnosti (67% a viac) majú v priemere nižšiu udávanú spokojnosť s vlastným životom, než respondenti s nižšou mierou spokojnosti a respondenti neuvádzajúci dotyčnú kategóriu vôbec (posledné dve kategórie majú takmer identický priemer s vyšším rozptylom respondentov túto hodnotu neuvádzajúcich čo sa čiastočne vysvetľuje i výrazne vyšším počtom respondentov spadajúcich do tejto kategórie). Odpovede na otázku Miera spokojnosti s vlastným životom v závislosti na výskyte kategórie pomoc druhým (Podmienka: pomoc druhým má v SEIQoL mieru spokojnosti aspoň ⅔) Splnená 13 3.49 56.77 23.28 Nesplnená 10 2.68 64.90 17.13 NIE 350 93.83 64.06 21.55 Naopak nízka uvádzané spokojnosť (pod 33%) sa neukazuje ako štatisticky významná: Odpovede na otázku Miera spokojnosti s vlastným životom v závislosti na výskyte kategórie pomoc druhým (Podmienka: pomoc druhým má v SEIQoL mieru spokojnosti najviac ⅓) Splnená 4 1.07 60.25 16.45 Nesplnená 19 5.09 60.32 22.09 NIE 350 93.83 64.06 21.55 53

Uvedené zistenia podporujú našu hypotézu o možnosti screeningu vytypovania osôb s vyšším rizikom syndrómu vyhorenia pomocou uvedených (vhodne doplnených) metód a vnímame ako vhodné sa tejto oblasti ďalej venovať. V ďalšej časti práce sme sa zamerali na súvislosť kategórie pomoc druhým s hodnotením kvality života našej spoločnosti, ako ju vnímajú respondenti pomocou merania na grafickej škále: Odpovede na otázku Ako hodnotíte kvalitu života našej spoločnosti v závislosti na výskyte kategórie pomoc druhým Splnená 23 6.17 32.35 20.16 NIE 350 93.83 31.47 19.57 V hodnotení kvality života našej spoločnosti pomocou grafickej škály sa skupina respondentov uvádzajúcich a neuvádzajúcich hodnoty súvisiace s pomocou druhým (kam sme zaradili i hodnoty týkajúce sa pomoci celej spoločnosti) nelíšia v priemere ani v rozptyle. Možné rozdiely sme sa pokúsili nájsť pri sledovaní dôležitosti pripisovanej týmto hodnotám. V nasledujúcej tabuľke vidíme, že respondenti s vysokou dôležitosťou (20% a viac) hodnotia kvalitu života našej spoločnosti výrazne lepšie, než druhé dve skupiny respondentov: Dôležitosť aspoň 20% Odpovede na otázku Ako hodnotíte kvalitu života našej spoločnosti v závislosti na výskyte kategórie pomoc druhým (Podmienka: pomoc druhým má v SEIQoL dôležitosť aspoň 20%) Splnená 8 2.14 42.88 23.48 Nesplnená 15 4.02 26.73 15.44 NIE 350 93.83 31.47 19.57 Zároveň je zaujímavé, že najlepšie hodnotia kvalitu života našej spoločnosti respondenti s nízkou subjektívnou spokojnosťou s naplňovaním hodnoty pomoc druhým, i keď tento rozdiel nie je príliš výrazný: 54

Odpovede na otázku Ako hodnotíte kvalitu života našej spoločnosti v závislosti na výskyte kategórie pomoc druhým (Podmienka: pomoc druhým má v SEIQoL mieru spokojnosti aspoň ⅔) Splnená 13 3.49 30.31 22.21 Nesplnená 10 2.68 35.00 16.76 NIE 350 93.83 31.47 19.57 Ešte nižšie štatisticky nepodstatné - rozdiely vidíme v hodnotení kvality života spoločnosti, ak sa zameriame na respondentov uvádzajúcich subjektívnu mieru spokojnosti s uvádzanou hodnotou pomoc druhým : Odpovede na otázku Ako hodnotíte kvalitu života našej spoločnosti v závislosti na výskyte kategórie pomoc druhým (Podmienka: pomoc druhým má v SEIQoL mieru spokojnosti najviac ⅓) Splnená 4 1.07 33.50 14.19 Nesplnená 19 5.09 32.11 21.19 NIE 350 93.83 31.47 19.57 ZÁVER Môžeme teda povedať, že pre ďalšiu analytickú prácu s hodnotou pomoc druhým, či už v súvislosti s vnímaním spokojnosti s vlastným životom, alebo s vnímaním kvality života spoločnosti, je podstatnejšia subjektívne vnímaná dôležitosť tejto hodnoty, než subjektívna spokojnosť s jej aktuálnym naplňovaním v živote respondenta. Čiastočné výsledky publikované v tomto článku podľa nás presvedčivo ukazujú, že bežné používanie metodiky SEIQoL s využitím iba priemerov, prípadne rozptylov spokojnosti bez podrobnejších analýz ukazuje len nepresné výsledky a podrobnejšia analýza umožňuje pomocou tejto časovo nenáročnej metódy získať cenné poznatky. Výsledky potvrdzujú vhodnosť a užitočnosť navrhnutého programu VLD pre spracovanie veľkého množstva otvorených dotazníkových položiek a pokročilejšiu štatistikyu a prácu s údajmi, ktorú bežné spracovanie výsledkov napr. programom Excel neumožňuje. 55

Zoznam bibliografických odkazov DROTÁROVÁ, E. - DROTÁROVÁ, L.: Skúsenosti so subjektívnymi metódami merania kvality života. In: TOKÁROVÁ, A. KREDÁTUS, J. - FRK, V. (eds): Kvalita života a rovnosť príležitostí z aspektu vzdelávania dospelých a sociálnej práce. Zborník. Prešov: FF PU, 2005. s. 82-88. ISBN 80-8068-425-1. DROTÁROVÁ, E. - DROTÁROVÁ, L.: Relaxační metody. 1. vyd. Praha: Epocha 2003. 248 s. ISBN 80-86328-12-0. KŘIVOHLAVÝ, J.: Psychologie nemoci. Praha: Grada 2002. 198 s. ISBN 8024701790. KŘIVOHLAVÝ, J.: Psychologie zdraví. 2. vyd. Praha: Portál 2003. 279 s. ISBN 80-7178-744-4. Mgr. Lucia Drotárová Katedra kresťanskej pedagogiky a psychológie e-mail: lucia.drotarova@seznam.cz 56