Obsah. Úvod 2. Hlavné zistenia 3. Objem oficiálnej rozvojovej pomoci SR 3.. Slovenská republika v rámci Európskej únie 3.2. Bilaterálna verzus multilaterálna rozvojová pomoc Slovenskej republiky 4. Teritoriálne zameranie oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky 4.. Pomoc najchudobnejším krajinám 5. Sektorové zameranie bilaterálnej rozvojovej pomoci SR podľa prioritných krajín 6. Realizátori v rámci bilaterálnych rozvojových projektov 7. Iné formy rozvojovej spolupráce 7.. Výdavky na utečencov a štipendiá 7.2. Humanitárna pomoc 7.3. Zdieľanie transformačných skúseností Program CETIR 7.4. Vysielanie dobrovoľníkov do rozvojových krajín 7.5. Mikrogranty 7.6. Účelové finančné príspevky 7.7. Rozvojové vzdelávanie 8. Transparentnosť rozvojovej spolupráce 9. Koherencia politík pre rozvoj 0. Odporúčania Platformy MVRO pre ďalšie smerovanie slovenskej rozvojovej spolupráce 4 5 6 6 8 3 4 20 20 20 2 23 24 25 26 26 27 28 30 / 3
. Úvod Správa Slovenská rozvojová spolupráca v roku 204 sa zaoberá štruktúrou, teritoriálnym a obsahovým zameraním, ako aj objemom oficiálnej rozvojovej spolupráce v roku 204 v porovnaní s rokom 203. Hodnotí tiež kvalitatívne zmeny, ktoré uplynulý rok priniesol. Zámerom publikácie je ponúknuť pohľad na obsah a formu rozvojovej spolupráce SR zo strany mimovládnych organizácií, ako aj formulovať odporúčania Platformy MVRO pre ďalšie smerovanie slovenskej rozvojovej spolupráce. Publikáciu spracovala Platforma mimovládnych rozvojových organizácií (Platforma MVRO, www.mvro.sk), strešná organizácia 32 slovenských mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú zahraničnou rozvojovou spoluprácou, humanitárnou pomocou a globálnym vzdelávaním. Príprava publikácie je jedným z výstupov projektu Partnerstvo pre rozvoj: efektivita a koherencia v rozvojovej spolupráci, financovaného zo zdrojov programu SlovakAid. Pri spracovaní publikácie boli ako zdrojové materiály použité najmä dokumenty Správa o oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky za rok 204 (resp. 203, 202, 20), ktorú na rokovanie Vlády Slovenskej republiky predkladá MZVaEZ SR a Výročná správa za rok 204 Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (resp. za rok 203) 2. Správa o oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky za rok 204. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, 205, http://bit.ly/hzwfl 2 Pozri oficiálnu stránku Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu: http://www.slovakaid.sk, http://bit.ly/uxrskt / 4
2. Hlavné zistenia V roku 204 sa oproti roku 203 celková poskytnutá pomoc znížila o 3,55 mil. eur; podiel ODA na hrubom národnom dôchodku (ODA/HND) predstavoval 0,084 %. Od roku 2006 ide o najnižšiu dosiahnutú percentuálnu úroveň; na adresnú a viditeľnú bilaterálnu spoluprácu dávame iba 2 % z celkového objemu pomoci. Sedemdesiatdeväť percent pomoci tvoria naše povinné príspevky do rozpočtu EÚ a do medzinárodných organizácií; objem spolupráce realizovaný prostredníctvom bilaterálnych rozvojových projektov slovenských organizácií (t.j. cez Slovenskú agentúru pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu - SAMRS) má v posledných troch rokoch stále klesajúcu tendenciu v roku 20 to bolo 6 mil. eur, v roku 204 je to už len 2 mil. eur, čo je prepad o 66 %; najväčší podiel bilaterálnej spolupráce podľa regiónov v roku 204 smeroval do Európy, a to až 55 %, nasleduje Ázia s 24 % a Afrika s 20 %; podiel bilaterálnej projektovej spolupráce najchudobnejším a nízkopríjmovým krajinám bol v roku 204 len vo výške 3 %. Slovensko realizuje 69 % rozvojovej spolupráce najmä v strednopríjmových krajinách (Západný Balkán, Východné Partnerstvo); päť percentný podiel výdavkov na migrantov a štipendiá nepredstavuje reálny finančný transfer v prospech rozvojových krajín, ale spotrebuje sa na Slovensku. / 5
3. Objem oficiálnej rozvojovej pomoci SR V roku 204 poskytla Slovenská republika (SR) oficiálnu rozvojovú pomoc (Official Development Assistance - ODA) v celkovom objeme 6,29 mil. eur. Podiel ODA na hrubom národnom dôchodku (ODA/HND) tak predstavoval 0,084 %. Od roku 2006 tak ide o najnižšiu úroveň podielu rozvojovej pomoci na hrubom národnom dôchodku. Na porovnanie, v roku 203 poskytlo Slovensko ODA vo výške 64,84 mil. eur s podielom na HND vo výške 0,092 %. V absolútnych číslach tak ide o pokles 3,55 mil. eur. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ SR) odôvodňuje pokles tým, že už v roku 203 boli niektoré príspevky SR do medzinárodných organizácií zaplatené formou preddavkov. Naďalej platí, že pri súčasnom objeme poskytovanej rozvojovej pomoci a bez výrazného navýšenia prostriedkov, SR nedokáže naplniť svoje medzinárodné záväzky, v rámci ktorých sa spoločne s ostatnými novšími členskými štátmi EÚ (EÚ3) zaviazala dosiahnuť v roku 205 podiel poskytovanej pomoci na HND vo výške 0,33 %. Tabuľka č. : ODA SR a jej podiel na HND v rokoch 2006 204 ROK V ABSOLÚTNYCH ČÍSLACH % ODA/HND v tis. SK v mil. eur 2006 2007 2008 2009 200 20 202 203 204 638 8 652 386 970 000 54,8 65,4 54,0 55,8 6,9 60,9 64,8 6,29 0,03 0,093 0,02 0,086 0,085 0,09 0,087 0,092 0,084 Zdroj: Správa o oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky za rok 204 / 3.. Slovenská republika v rámci Európskej únie Slovensko v rámci skupiny krajín EÚ 3 kleslo na predposledné miesto. V porovnaní s predchádzajúcim rokom, tri krajiny z EÚ 3 svoju pomoc zvýšili (Estónsko, Maďarsko, Rumunsko), štyri krajiny ju udržali na rovnakej percentuálnej úrovni a päť krajín svoju pomoc v roku 204 pomoc znížilo (Slovensko, Poľsko, Litva, Cyprus, Bulharsko). Chorvátsko vykazovalo svoju ODA prvý krát. / 6
Slovensko sa v roku 204 dostalo na predposlednú pozíciu. Zaujímavý je fakt, že aj nová členská krajina Chorvátsko venovala na rozvojovú spoluprácu väčšie percento HND ako Slovensko. Tabuľka č. 2: ODA krajín EÚ 3 s ukazovateľom podielu ODA/ HND v roku 202, 203, 204 % ODA/HND 204 mil. eur 204 Krajiny EÚ3 Malta Estónsko Slovinsko Maďarsko Česká republika Chorvátsko Rumunsko Cyprus Bulharsko Litva Poľsko Slovensko Lotyšsko % ODA/HND 202 0,23 0, 0,3 0,0 0,2-0,08 0,2 0,08 0,3 0,09 0,09 0,07 Zdroj: Rada Európskej únie, 205 % ODA/HND 203 0,20 0,3 0,3 0,0 0, - 0,07 0, 0,0 0,2 0,0 0,09 0,08 0,20 0,5 0,3 0,2 0, 0, 0,0 0,0 0,09 0,09 0,08 0,08 0,08 6 28 46 26 58 49 5 5 38 30 329 6 9 Graf : Umiestnenie SR v rámci poskytovateľov ODA EÚ 3 v roku 204 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov z Rady Európskej únie, 205 / 7
/ 3.2. Bilaterálna verzus multilaterálna rozvojová pomoc Slovenskej republiky Z celkovej sumy 6,29 mil. eur bolo poskytnutých 3,0 mil. eur (2 %) na bilaterálnu rozvojovú pomoc a 48,28 mil. eur (79 %) na multilaterálnu rozvojovú pomoc, ktorú SR poskytuje prostredníctvom povinných príspevkov do medzinárodných organizácií a finančných inštitúcií, vrátane EÚ. Aj keď v roku 204 došlo v porovnaní s rokom 203 k nárastu objemu poskytnutej bilaterálnej ODA SR o cca. 850 tis. eur, slovenská rozvojová pomoc tak vykazuje nízky pomer adresnej bilaterálnej pomoci konkrétnym rozvojovým krajinám, ktorá prináša aj zviditeľnenie Slovenska. Graf 2: Bilaterálna verzus multilaterálna pomoc v rokoch 20 204 Zdroj: Vlastné spracovanie na základe materiálu Správa o oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky za rok 204 a 203, 202, 20 Väčšinu slovenskej rozvojovej pomoci tvorila v roku 204 platba na rozvojovú spoluprácu do rozpočtu Európskej únie 37,5 mil. eur a finančný príspevok do Európskeho rozvojového fondu (EDF) 6,6 mil. eur, spolu 72 %. Ide o príspevky, ktoré sú povinné a vyplývajú z členstva SR v EÚ. Medzinárodné príspevky, ktorých výšku SR môže ovplyvniť ako sú napríklad príspevky do OSN, Európskej investičnej banky (EIB), Medzinárodného menového fondu (IMF), Svetovej banky (World Bank) a i., tvoria asi 7 % celkovej pomoci (4,5 mil. eur). / 8
Bilaterálna a multilaterálna pomoc bola poskytnutá na tieto typy modalít: Tabuľka č. 3: Výdavky na ODA SR v roku 204 v porovnaní s rokom 203, 202 a 20 (v eur) ODA SR 204 203 202 20 Bilaterálna rozvojová pomoc rozvojové projekty (realizované prostredníctvom slovenských MVO, podnikateľských subjektov, štátnych a akademických inštitúcií) 3 006 699 2 063 046 2 56 334 3 488 82 3 846 40 4 068 383 5 49 477 6 075 223 rozvojové vzdelávanie a verejná informovanosť v SR Údaj zahrnutý 200 549 20 25 88 58 v rámci rozvojových projektov mikrogranty (poskytované lokálnym organizáciám prostredníctvom zastupiteľských úradov SR v rozvojových krajinách) humanitárna pomoc (materiálna a finančná) CETIR Centrum na odovzdávanie skuseností z transformácie a reforiem utečenci vysielanie dobrovoľníkov do rozvojových krajín štipendiá pre študentov z rozvojových krajín, výučba slovenčiny medzinárodné policajné misie (v 204 v Afganistane, Palestíne, Kirgizsku, Gruzínsku, Macedónsku, Tadžikistane, Kosove, Moldavsku a Ukrajine) volebné, pozorovateľské a civilné misie (EUMM Gruzínsko, OBSE Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Ukrajina) bilaterálne príspevky (v 204: EBOR, UNDP, IVF, OBSE, ICRC, ANA Trust fund Afganistan, a i.) školenia, odborné stáže, konzultácie (MF, UJD, MPRV) administratívne náklady a služobné cesty (MZVaEZ, agentúra SAMRS, MF, MŠVVaŠ) systém vykazovania ODA Multilaterálna rozvojová pomoc príspevky do medzinárodných organizácií, medzinárodných finančných inštitúcií (OSN, Svetová banka,...) rozpočet EÚ Európsky rozvojový fond (EDF) ODA celkom 27 836 935 76 4 906 743 48 202 50 2 323 664 874 48 88 744 3 48 053 49 027 430 65 263 934 48 28 753 4 88 705 37 490 000 6 603 048 6 288 452 33 03 367 234 25 929 726 270 4 77 2 297 328 746 200 829 850 85 60 25 64 536 946 52 686 46 8 32 46 38 70 000 6 95 000 64 842 480 39 09 323 500 28 600 736 902 69 364 2 278 308 49 992 2 573 290 78 77 484 523 05 240 47 36 84 5 36 84 36 360 000 5 460 000 60 983 224 370 468 538 827 56 888 2 58 626 0 2 273 624 404 900 740 049 334 848 286 026 80 000 46 495 798 3 582 3 37 790 000 5 23 685 6 95 275 Zdroj: Správa o oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky za rok 204, 203, 202 a 20 / 9
Objem spolupráce realizovaný prostredníctvom bilaterálnych rozvojových projektov slovenských organizácií (t.j. administrovaných cez Slovenskú agentúru pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu - SAMRS) má v posledných troch rokoch stále klesajúcu tendenciu v roku 20 to bolo 6 mil. eur, v roku 204 je to už len 2 mil. eur, čo je prepad o 66 %. Tento trend negatívne vplýva na budovanie kapacít slovenských subjektov podieľať sa na bilaterálnej rozvojovej spolupráci, ktorá v sebe nesie adresnosť a zviditeľnenie slovenského donora. Nízku vyplatenú sumu v roku 204 ovplyvnila aj skutočnosť, že kvôli dlhému schvaľovaciemu procesu žiadostí o dotácie na rozvojové projekty počas roka 204 sa projekty začali implementovať ku koncu roka alebo až začiatkom roka 205 (to znamená, že veľká časť zazmluvnených prostriedkov z roku 204 sa bude započítavať až do roku 205). Naopak stúpli bilaterálne príspevky do medzinárodných organizácií (z,8 mil. eur na 3,4 mil. eur). Sumu zvýšil najmä príspevok Ministerstva financií SR do Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), v rámci Fondu technickej spolupráce SR, do ktorého sa zapájajú slovenské podnikateľské subjekty, vo výške 2 mil. eur. Z fondu boli podporené štyri nové projekty, ktoré sú zamerané na oblasť telekomunikácií (Srbsko), transformácie právneho systému (regionálny projekt), municipálnej a environmentálnej infraštruktúry (Turecko) a komunikácie/sociálne služby budovanie kapacít v oblasti energetickej efektívnosti budov (Kirgizsko). Z bilaterálnych komponentov trojnásobne stúpol objem humanitárnej pomoci a to najmä v dôsledku konfliktu na Ukrajine a zdvojnásobil sa tiež rozpočet na vysielanie slovenských dobrovoľníkov do rozvojových krajín. Pokles multilaterálnych príspevkov (z 8 mil. eur na 4 mil. eur) do medzinárodných organizácií odôvodňuje MZVaEZ SR tým, že niektoré z nich boli zaplatené formou preddavkov už v roku 203. Graf 3: Bilaterálna verzus multilaterálna pomoc v roku 204 Zdroj: Spracované na základe materiálu Správa o oficiálnej rozvojovej pomoci SR v roku 204 / 0
4. Teritoriálne zameranie oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky Najväčší podiel bilaterálnej pomoci podľa regiónov v roku 204 smeroval do Európy, a to až 55 %, nasleduje Ázia (24 %) a Afrika (20 %). V porovnaní s rokom 203 rastúci podiel pomoci pre krajiny v Európe sa realizoval v neprospech regiónu Ázia a Afrika. V rámci jednotlivých krajín bola pomoc významnejšie navýšená pre Ukrajinu a Bosnu a Hercegovinu, z dôvodu poskytnutia humanitárnej pomoci pre obete konfliktu na Ukrajine a obete záplav na Balkáne. Objem rozvojovej spolupráce poklesol pre krajiny, ako je Keňa, Južný Sudán a Afganistan, v dôsledku podpory nižšieho počtu projektov. Tabuľka č. 4: Výdavky na bilaterálnu ODA v roku 204 v porovnaní s rokom 203 podľa teritoriálneho zamerania (vo výdavkoch sú zarátané okrem rozvojových projektov, humanitárnej pomoci, mikrograntov prostredníctvom zastupiteľských úradov, programu CETIR, náklady na vysielanie dobrovoľníkov, výdavky na štipendiá a ďalšie modality) Krajina/región 204 Európa Srbsko Ukrajina Moldavsko Bosna a Hercegovina Kosovo Čierna Hora Bielorusko Macedónsko Albánsko Ázia Afganistan Gruzínsko Mongolsko Palestína Čína Sýria Kirgizsko Tadžikistan Vietnam Uzbekistan Kambodža Irak Arménsko Kazachstan Thajsko Jemen Azerbajdžan Indonézia 54.58% 5.22% 2.57% 8.66% 5.45% 4.48% 2.83% 2.69%.98% 0.70% 24.2% 0.95% 3.62%.73%.52%.43% 0.84% 0.75% 0.52% 0.49% 0.34% 0.33% 0.29% 0.28% 0.28% 0.7% 0.5% 0.3% 0.06% Objem ODA eur v 204 4 229 37 79 644 973 964 670 796 42 957 347 474 29 08 208 668 53 43 54 23 869 05 848 744 280 392 33 689 7 560 0 444 65 467 58 87 40 355 38 35 26 500 25 600 22 642 22 033 2 980 3 357 520 9 820 4 320 Objem ODA eur v 203 3 062 795 09 845 49 924 482 478 59 540 304 02 80 864 62 937 4 848 29 257 3 25 70 8 060 424 4 50 000 57 572 3 054 /
Libanon Jordánsko India ostatné ázijské krajiny v 203 Afrika Keňa Južný Sudán Tunisko Libéria Sudán Benin Etiópia Guinea Lesotho Burundi Rwanda Tanzánia Namíbia Madagaskar Seychely Zimbabwe Burkina Faso Uganda Mali ostatné africké krajiny v 203 Amerika Peru Ekvádor Brazília Mexiko Kostarika ostatné americké krajiny v 203 Spolu 0.06% 0.06% 0.05% 20.42% 3.29% 3.84%.8% 0.44% 0.37% 0.20% 0.9% 0.9% 0.7% 0.3% 0.09% 0.08% 0.06% 0.05% 0.04% 0.04% 0.04% 0.02% 0.88% 0.35% 0.24% 0.6% 0.3% 0.00% 4 320 4 320 3 540 582 246 029 937 297 659 9 79 33 82 28 627 5 220 5 060 5 000 2 960 0 080 7 082 6 000 4 680 3 840 3 240 3 000 2 880 369 68 430 26 760 8 430 2 640 0 420 80 00% 7 748 98 Zdroj: Správa o oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky za rok 204 a 203 65 63 2 29 508 239 943 520 465 294 339 40 000 24 76 99 690 34 25 65 565 8 507 703 Graf 4: Teritoriálne zameranie bilaterálnej ODA SR v roku 203 a 204 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Správy o oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky za rok 204 a 203 / 2
/ 4.. Pomoc najchudobnejším krajinám Pokiaľ ide o poskytovanie slovenskej rozvojovej pomoci krajinám, ktoré patria podľa klasifikácie OECD/DAC k najchudobnejším krajinám sveta, podiel tých krajín, ktoré to potrebujú najviac, teda najmenej rozvinutých a nízko príjmových krajín je 3 % oproti krajinám so stredným príjmom 69 %, ako sú krajiny západného Balkánu, Východného partnerstva a Tunisko. Tabuľka č. 5: Poskytovanie ODA SR do rozvojových krajín podľa klasifikácie OECD/DAC v roku 204 Najmenej rozvinuté krajiny (LDCs) Poskytnutá suma v eur Krajiny s nízkym príjmom Poskytnutá suma v eur Krajiny s nižším stredným príjmom Poskytnutá suma v eur Krajiny s vyšším stredným príjmom Poskytnutá suma v eur Afganistan Južný Sudán Burkina Faso Burundi Kambodža Uganda Lesotho Benin Etiópia Rwanda Guinea Madagaskar Sudán Tanzánia Jemen Libéria Celkom % v 204 % v 203 % v 202 % v 20 848 744 297 659 2 880 0 080 25 600 369 2 960 5 220 5 060 7 082 5 000 3 840 28 627 6 000 520 33 82 335 462 7,20 % 42,23 % 4,96 % 6,00 % Keňa Tadžikistan 02 9937 40 355 070 292 3,80 % 22,26 % 40,8 % 27,70 % Ukrajina Kirgizsko Moldavsko Gruzínsko Arménsko India Indonézia Kosovo Mongolsko Vietnam Sýria Palestína Uzbekistan 973 964 58 87 670 796 286 392 22 033 3 540 4 320 347 474 33 689 38 35 65 467 7 560 26 500 2 748 237 35,50 % 6,96 % 7,87 % 7,30 % Srbsko Bielorusko Čierna Hora Bosna a Hercegovina Macedónsko Albánsko Kazachstan Tunisko Čína Azerbajdžan Brazília Kostarika Ekvádor Irak Seychely Mexiko Thajsko Jordánsko Libanon Namíbia Peru 79 644 208 668 29 08 42 957 53 43 54 23 2 980 9 79 0 444 9 820 2 640 80 8 430 22 642 3 240 0 420 3 357 4 320 4 320 4 680 26 760 2 59 928 33,50 % 8,56 % 26,98 % 39,00 % / 3
Graf 5: Podiel slovenskej pomoci pre najchudobnejšie krajiny sveta Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Správy o oficiálnej rozvojovej pomoci SR za rok 204 5. Sektorové zameranie bilaterálnej rozvojovej pomoci SR podľa prioritných krajín AFGANISTAN Stratégia SR pre rozvojovú spoluprácu s Afganistanom na roky 204 208 definuje tri hlavné oblasti rozvojovej spolupráce SR v Afganistane:. vzdelávanie vzdelávanie so zameraním na vstup na trh práce a vlastné podnikanie, 2. poľnohospodárstvo pre zabezpečenie udržatelného rozvoja vidieckych komunít, 3. reforma bezpečnostného sektora najmä formou finančných príspevkov do multidonorských fondov. V roku 204 bol schválený jeden projekt, s názvom Laboratórium základných bioprocesov pre analýzu potravín na Heratskej univerzite. Finančný príspevok na financovanie udržateľnosti afganských národných bezpečnostných síl vo výške 42-tisíc eur bol poskytnutý do ANA Trust Fund. V akademickom roku 204/205 bolo udelených 6 štipendií študentom z Afganistanu na štúdium na verejných vysokých školách na Slovensku. Problémom napĺňania zvolenej stratégie je však najmä fakt, že v roku 204, tak ako v roku 203, projektová komisia schválila iba jeden projekt na tému odborné vzdelávanie, ktorý predložila Slovenská technická univerzita s realizačným tímom so zástupcami afganskej diaspóry na Slovensku vo výške cca 200 000 eur. V rozpočte bolo pritom k dispozícií 500 000 eur. Viaceré slovenské subjekty, ktoré pôsobili v krajine niekoľko rokov, neboli úspešné a z toho dôvodu ukončili svoje pôsobenie v tejto krajine. MZVaEZ SR uvádza ako jednu z príčin zvýšené riziko pre pôsobenie slovenských občanov z dôvodu zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie. / 4
KEŇA Stratégia SR pre rozvojovú spoluprácu s Keňou na roky 204 208 definuje štyri hlavné ciele rozvojovej spolupráce SR v Keni:. Zlepšiť zdravotný stav obyvateľov Kene, s osobitným dôrazom na deti a matky, sprístupnením kvalitnej zdravotnej a preventívnej starostlivosti. 2. Znížiť úroveň nezamestnanosti mladých zlepšením prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu a získavaniu praktických zručností. 3. Znižovať chudobu a posilniť potravinovú bezpečnosť prostredníctvom podpory ekonomického rastu v sektore poľnohospodárstva. 4. Prispievať k posilňovaniu demokratického politického systému, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a implementácii reforiem, najmä prostredníctvom zdieľania transformačných a reformných skúseností. V roku 204 boli schválené 4 projekty tri, ktoré podporujú druhý cieľ ( Budovanie praktických zručností znevýhodnenej mládeže v Keni príprava na budúce povolanie a Rozšírenie remeselného vzdelania pre sociálne slabé skupiny obyvateľstva v Keni, Stredná škola, kvalitné vzdelávanie a získavanie praktických zručností pre mladých na vidieku na ostrove Rusinga a jeden, ktorý podporuje tretí cieľ stratégie Zníženie chudoby a posilnenie potravinovej bezpečnosti na pobreží Kene prostredníctvom rozvoja hospodárskych aktivít obyvateľov a trvalo udržateľného využívania morských zdrojov.) V roku 204 bolo poskytnutých desať mikrograntov. Väčšina z nich bola sektorovo zameraná na oblasť vzdelávania (6). Ďalšie boli orientované na oblasť zdravotníckej starostlivosti (2) a na oblasť potravinárstva a poľnohospodárstva (2). V rámci nástroja Start-up bol v roku 204 schválený jeden start-up projekt Informačnokomunikačné technológie v Keni, ktorý je zameraný na tvorbu softwarových riešení pre sektor kenského poistného trhu. Projekt odráža potreby Kene v oblastiach boja proti kriminalite, bezpečnosti a správy dát a informácií. V roku 204 bolo do Kene vyslaných sedemnásť dobrovoľníkov a bolo udelených šesť štipendií študentom z Kene na štúdium na verejných vysokých školách na Slovensku. Stratégia pre Keňu je so svojimi štyrmi cieľmi navrhnutá vzhľadom na disponibilný objem financií priveľmi ambiciózne a v minimálnej miere sa venuje cieľu zdravotníctva a dobrej správe vecí verejných. MOLDAVSKO Stratégia SR pre rozvojovú spoluprácu s Moldavskou republikou na roky 204 208 definuje dva ciele:. Dobrá správa vecí verejných efektívne fungujúca štátna správa, samospráva a silná občianska spoločnosť 2. Voda a sanitácia efektívne a udržateľné hospodárenie s vodnými zdrojmi a odpadom / 5
V roku 204 sa Moldavsko stalo programovou krajinou slovenskej ODA, pre krajinu bolo schválených šesť projektov. Štyri projekty sa venujú prvému cieľu dobrej správe vecí verejných. Názvy projektov: Budovanie kapacít samosprávy a občianskej spoločnosti v regióne Gagauzsko, Nezávislá samospráva: predpoklad demokratizácie na lokálnej úrovni, Budovanie kapacít miest v oblasti integrovaného mestského plánovania, Perspektíva európskej budúcnosti moldavských regiónov zameraný na zvýšenie povedomia o európskej integrácii v moldavských regiónoch s prevažne negatívnym postojom k EÚ. Druhému cieľ sa venujú dva projekty: Prístup k pitnej vode v regióne Hincesti a Podpora spracovania programu opatrení pre oblasť sanitácie vôd ako súčasť plánov manažmentu povodí v Moldavsku. V roku 204 bolo v spolupráci s Moldavskom realizovaných päť projektov CETIR. Išlo o expertné návštevy/konzultácie ku komunikácii o európskych záležitostiach, študijnú cestu predstaviteľov Kancelárie prezidenta Moldavska v SR, výmenu skúseností Zboru väzenskej a justičnej stráže SR s moldavským partnerom, výmenu skúseností Protimonopolného úradu SR a Rady pre konkurenciu Moldavska, zapojenie slovenských expertov do vysvetľovacej kampane o EÚ v Moldavsku. V septembri 204 bola prostredníctvom finančného príspevku zo zdrojov SlovakAid podporená platforma moldavských mimovládnych organizácií Pro Europe, združujúca 56 miestnych subjektov a zameraná na podporu proeurópskeho smerovania krajiny. Príspevok bol určený na pokrytie nákladov činnosti sekretariátu platformy počas prvých šiestich mesiacov jeho fungovania. V roku 204 bolo pre ZÚ Kišiňov schválených dvadsať mikrograntov. Väčšina z nich bola orientovaná na malé rekonštrukcie školských zariadení alebo inej občianskej vybavenosti obcí. Do Moldavska boli vyslaní traja dobrovoľníci a bolo udelených päť štipendií vlády SR študentom z Moldavska na štúdium na verejných vysokých školách na Slovensku. V prípade Moldavska zostáva konštatovať, že stratégia bola navrhnutá primerane a zodpovedá aj prideleným finančným zdrojom. Väčšina schválených aktivít rozvojové projekty, CETIR aktivity či finančný príspevok smerujú k prvému z cieľov stratégie. Väčší súlad so stratégiou by vyžadoval program mikrograntov, ktorý by mal tiež smerovať k dvom cieľom dobrej správe vecí verejných a k vode a sanitácii. JUŽNÝ SUDÁN V roku 204 bol pre Južný Sudán realizovaný len jeden projekt v severnej časti krajiny pod názvom Posilnenie potravinovej bezpečnosti v oblasti Deim Zubeir prostredníctvom zvýšenia množstva vypestovaných, spracovaných a uskladnených plodín. Finančná alokácia na projekty v Južnom Sudáne umožnila financovanie len jedného projektu, čo považujeme vzhľadom na bohaté zastúpenie aktivít slovenských univerzít a mimovládnych organizácií v predchádzajúcich rokoch za plytvanie vybudovanými kapacitami z minulosti. / 6
V Južnom Sudáne, tak ako v Afganistane sa zhoršuje bezpečnosť, avšak pokiaľ je reakciou zredukovanie až zastavenie aktivít v regiónoch, ktoré práve v ťažkej situácii potrebujú pomoc zo zahraničia, nepovažujeme to za krok správnym smerom. ZÁPADNÝ BALKÁN Sektorové zameranie dotačných výziev pre Západný Balkán sa týkalo budovania občianskej spoločnosti (všetky krajiny Západného Balkánu) a podpory tvorby trhového prostredia (Bosna a Hercegovina) či vodného a odpadové hospodárstva (Kosovo, Albánsko). Na naplnenie týchto cieľov však bol v dotačnej výzve alokovaný nízky objem finančných prostriedkov. ALBÁNSKO V roku 204 boli pre Albánsko schválené dva projekty. Prvý projekt Národný konvent o EÚ v Albánsku je zameraný na inštitucionalizáciu verejnej debaty o otázkach európskej integrácie. Náplňou druhého projektu Zlepšovanie podnikateľského prostredia v Albánsku je zavedenie expertného hodnotenia prijímanej legislatívy a jej dopadov na podnikanie, boj proti korupcii a pod. V rámci programu CETIR boli realizované tri aktivity. SR navštívila delegácia pracovníkov Kancelárie parlamentu Albánska a následne sa uskutočnil týždenný študijný pobyt pracovníkov odboru parlamentných výskumných služieb a odboru legislatívnych služieb Kancelárie parlamentu Albánska v Kancelárii NR SR. Regionálnou aktivitou bol pracovný seminár zástupcov krajín Západného Balkánu v oblasti justície, v súvislosti s ich prístupovými rokovaniami do EÚ (kapitoly 23 a 24). Jeden udelený mikrogrant bol zameraný na osvetu detí základných škôl v triedení odpadu. Boli udelené tri štipendiá albánskym študentom na štúdium na verejných vysokých školách na Slovensku. BOSNA A HERCEGOVINA V roku 204 bol pre Bosnu a Hercegovinu schválený jeden projekt Budovanie kapacít inštitúcií v Bosne a Hercegovine v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Bolo poskytnutých desať mikrograntov, z ktorých väčšina bola zameraná na nákup prostriedkov (zariadení), ktoré zlepšia životné a pracovné podmienky občanov (8 mikrograntov). Jeden mikrogrant bol zameraný na podporou rozvoja podnikateľského prostredia a jeden na vypracovanie štúdie o kompatibilite Ústavy Bosny a Hercegoviny s európskymi štandardmi. V rámci programu CETIR bola zrealizovaná jedna študijná cesta pracovníkov Ministerstva zahraničného obchodu a hospodárskych vzťahov Bosny a Hercegoviny venovaná implementácii smernice o obmedzení emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení. / 7
Pre študentov z Bosny a Hercegoviny boli poskytnuté tri štipendiá na štúdium na verejných vysokých školách na Slovensku. KOSOVO V roku 204 bol pre Kosovo schválený jeden projekt Budovanie kapacít občianskej spoločnosti Severného Kosova prostredníctvom Slovenského fondu pre verejnú politiku na Balkáne. V roku 204 bolo v Kosove realizovaných osem mikrograntov, sektorovo zameraných na budovanie občianskej spoločnosti a spoluprácu vládneho a mimovládneho sektora. Smerovanie mikrograntovej pomoci bolo najmä do menšinových a národnostných skupín. Väčšina projektov bola zameraná na technickú pomoc a nákup rôzneho technického vybavenia. V roku 204 boli po prvýkrát pre Kosovo poskytnuté štyri štipendiá na štúdium na verejných vysokých školách na Slovensku. VÝCHODNÉ PARTNERSTVO Sektorové zameranie dotačných výziev pre krajiny Východného partnerstva sa týkalo budovania občianskej spoločnosti (Bielorusko, Ukrajina) a podpory tvorby trhového prostredia (Bielorusko, Gruzínsko) či vodného a odpadové hospodárstva (Gruzínsko). Na naplnenie týchto cieľov však bolo v dotačnej výzve alokovaný nízky objem finančných prostriedkov. Navyše niektoré podané projekty na pomoc východnej Ukrajine neboli schválené z dôvodu obavy o bezpečnosť slovenských občanov. BIELORUSKO V roku 204 bol schválený jeden projekt Budovanie kapacít a zvyšovanie mobility zástupcov občianskej spoločnosti na lokálnej a regionálnej úrovni. Cieľom projektu je podporiť demokratizačný proces v Bielorusku formou zdieľania transformačných skúseností SR v oblasti budovania občianskej spoločnosti. V rámci CETIR boli zrealizované dve aktivity: pracovná cesta zástupcov Slovenskej lekárskej komory do Minska za účelom stretnutia vrcholných predstaviteľov a Bieloruskej asociácie lekárov a účasť bývalého splnomocnenca vlády SR pre prijatie eura na medzinárodnej konferencii Transformation Programe for Belarus: Regional Experience and Challenges. Pre bieloruských študentov boli udelené dve štipendiá na štúdium na verejných vysokých školách na Slovensku. GRUZÍNSKO V roku 204 bol schválený jeden projekt Posilnenie procesu ochrany vôd cez kontrolu vypúšťania odpadových vôd a monitoringu rizikových vodných útvarov v Gruzínsku. / 8
Prostredníctvom CETIR boli zrealizované dve aktivity: stáž diplomatky gruzínskeho Ministerstva zahraničných vecí na MZVaEZ SR a študijná cesta dvoch zástupcov Ministerstva vnútra Gruzínska na Správe štátnych hmotných rezerv SR. V roku 204 bol udelený jeden mikrogrant zameraný na rekonštrukciu školskej knižnice na miestnej základnej škole Saguramo. V rámci dobrovoľníckeho programu boli do Gruzínska vyslaní štyria dobrovoľníci. Pre gruzínskych študentov boli poskytnuté tri štipendiá na štúdium na verejných vysokých školách na Slovensku. UKRAJINA Rozvojová spolupráca s Ukrajinou bola v roku 204 ovplyvnená prebiehajúcim vojenským konfliktom. V roku 204 boli schválené dva projekty. Cieľom projektu Škola lokálnej demokracie, Ukrajina Slovensko je odovzdať skúsenosti z oblasti budovania autentickej demokratickej samosprávy, komunitných iniciatív, občianskej participácie na miestnej úrovni. Projekt Budovanie ukrajinskej občianskej spoločnosti prostredníctvom posilňovania kapacít ukrajinských mimovládnych organizácií v oblasti reformy bezpečnostného sektora sa týka dobrej správy vecí verejných v oblasti bezpečnosti. V roku 204 boli na Ukrajine realizované štyri mikrogranty. Obsahovo boli zamerané na zvyšovanie povedomia ukrajinského obyvateľstva o EÚ, zabezpečenie vybavenia pre centrum pre zrakovo postihnuté deti predškolského veku, zabezpečenie vybavenia pre študentské parlamentné centrum v Užhorode a zorganizovanie medzinárodnej konferencie pri príležitosti 20 rokov slovenských štúdií v Užhorode. Cez nástroj CETIR boli na Ukrajine realizované štyri projekty zamerané na reformu systému stredoškolského vzdelávania, decentralizáciu verejnej správy, tréning ukrajinských lekárov v oblasti krízovej chirurgie a stáž diplomata ukrajinského Ministerstva zahraničných vecí na MZVaEZ SR. Pre ukrajinských študentov boli poskytnuté tri štipendiá na štúdium na verejných vysokých školách na Slovensku. INÉ KRAJINY Širší záber krajín bol využitý pre modalitu vysielania dobrovoľníkov do rozvojových krajín. Taktiež šlo o príjemcov humanitárnej pomoci, vládnych štipendií, mikrograntov, poskytovaných zastupiteľskými úradmi SR lokálnym inštitúciám, či krajiny, zaradené do programu CETIR. / 9
6. Realizátori v rámci bilaterálnych rozvojových projektov O dotácie na realizáciu projektov z bilaterálneho programu SlovakAid sa v otvorenej súťaži môžu uchádzať všetky typy subjektov verejné inštitúcie, súkromné či mimovládne organizácie. V roku 204 získali najvyšší podiel projekty mimovládnych organizácií. Stále sa nezvýšilo zapojenie podnikateľských subjektov, pre ktoré bola určená aj špeciálna schéma start-up grantov na rozbehnutie podnikateľských príležitostí v rozvojových krajinách, v ktorej bol schválený len podnikateľský zámer v Keni. V materiáli uvádzame pre ilustráciu modalitu bilaterálne rozvojové projekty v partnerských krajinách, ktoré boli schválené v rámci dotačných výziev počas roka 204 v celkovej sume 2,7 mil. eur (vyplatená v roku 204 však bola len časť, zvyšok sa bude započítavať až do roku 205, z dôvodov posunu začiatku projektov z administratívnych príčin). Tabuľka č. 6: Podiel realizátorov v rámci bilaterálnych rozvojových projektov schválených v roku 204 Typ realizátora Mimovládne organizácie Podnikateľské subjekty Podnikateľské asociácie Akademické inštitúcie Štátne organizácie Regionálne rozvojové agentúry Spolu Zdroj: Výročná správa SAMRS 204 Počet schválených rozvojových projektov 5 2 2 22 7. Iné formy rozvojovej spolupráce / 7.. Výdavky na utečencov a štipendiá Aj keď sa výdavky na utečencov a štipendiá pre študentov z rozvojových krajín započítavajú do oficiálnej rozvojovej pomoci, nepredstavujú pre rozvojové krajiny reálny finančný transfer a ich dopad na rozvoj nie je možné jednoznačne posúdiť. Tieto prostriedky, ktoré tvoria 5 % z celkovej vykázanej rozvojovej pomoci, ostávajú na Slovensku. Zatiaľ neexistujú štatistiky, koľkí zo študentov sa vrátia do svojej domovskej krajiny a neexistuje ani mechanizmus, ako štúdium na Slovensku podmieniť návratom do domovskej krajiny. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vykázalo v roku 204 výdavky na pobyt študentov z rozvojových krajín na Slovensku v celkovej výške 2,35 mil. eur. Štipendiá sa poskytli Vrátane nákladov na štipendiá, príspevkov pre študentov, bežných výdavkov jednotlivých vysokých škôl spojených so vzdelávaním štipendistov, administratívnych nákladov jednotlivých vysokých škôl súvisiacich so zabezpečovaním ich študijných pobytov a výučby slovenčiny. / 20
422 študentom, z toho 48 bolo novo priznaných štipendií pre študentov z krajín: Afganistan (6), Albánsko (3), Bielorusko (2), Bosna a Hercegovina (3), Gruzínsko (3), Keňa (6), Kosovo (4), Moldavsko (5), Mongolsko (4), Palestína (4), Ukrajina (3), Vietnam (5). Výdavky na utečencov vo výške 0,74 mil. eur vykázalo Ministerstvo vnútra SR. Peniaze sa použili na financovanie poskytovania pomoci žiadateľom o azyl a azylantom. / 7.2. Humanitárna pomoc MZVaEZ SR poskytlo v roku 204 finančnú pomoc a MV SR materiálnu pomoc v celkovej výške 936 474 eur. V porovnaní s rokom 203, kedy sa poskytla humanitárna pomoc v objeme 367 234 eur, tak došlo k trojnásobnému nárastu, najmä z dôvodu pomoci Ukrajine. Finančná pomoc bola realizovaná najmä prostredníctvom finančných príspevkov medzinárodným a lokálnym zahraničným organizáciám alebo štátnym inštitúciám. Finančná humanitárna pomoc sa v súlade s Mechanizmom poskytovania humanitárnej pomoci Slovenskej republiky do zahraničia udeľuje na základe rozhodnutia ministra zahraničných vecí. Už niekoľko rokov upozorňujeme na fakt, že pomoc nie je realizovaná prostredníctvom slovenských organizácií, čo nezvyšuje vizibilitu donora v teréne a nepomáha budovať kapacity slovenských humanitárnych organizácií. Ani počas roka 204 neexistoval mechanizmus, v rámci ktorého by sa mohli slovenské organizácie v transparentnej súťaži uchádzať o finančné príspevky na humanitárnu pomoc. Existuje iba možnosť poskytovať finančné príspevky medzinárodným a zahraničným subjektom napríklad aj lokálnym partnerom slovenských mimovládnych organizácií. Súčasný Zákon o oficiálnej rozvojovej pomoci (č. 27/2007), umožňuje pre slovenské subjekty iba systém prideľovania dotácií, čo je však časovo náročný systém a nevyhovuje kritériám urgentnosti v prípade humanitárnej pomoci. MZVaEZ SR aj z tohto dôvodu pripravuje novelizáciu predmetného zákona. Tabuľka č. 7: Čerpanie finančných prostriedkov na humanitárnu pomoc v eur Krajina Ukrajina Typ pomoci, príjemca pomoci Materiálna pomoc pre Červený kríž Ukrajiny Materiálna pomoc pre Ministerstvo obrany Materiálna pomoc pre Ministerstvo obrany Zdravotnícka starostlivosť o ukrajinských občanov na území SR Finančná pomoc na nákup liekov pre Kyjevské mestské centrum detskej neurochirurgie Humanitárna pomoc pre Ministerstvo zdravotníctva Potravinová pomoc pre vysídlené osoby, príjemca lokálna organizácia ADRA Ukrajina Humanitárna pomoc školenie expertov v oblasti odmínovania (MO SR) Humanitárna pomoc materiálna v eur 282 28 04 39 754 22 80 Humanitárna pomoc finančná v eur 0 000 0 000 0 000 20 000 / 2
Krajina Bosna a Hercegovina Srbsko Čierna Hora Bielorusko Afganistan Libéria Guinea Jordánsko Irak Palestína Libanon SPOLU Typ pomoci, príjemca pomoci Humanitárna pomoc ukrajinským občanom priamym účastníkom protestov, príjemca Horezza s.r.o. v SR Humanitárna pomoc ukrajinským deťom, príjemca Pravoslávna cirkev obec Pstriná, SR Humanitárna pomoc do zvereneckého fondu NATO pre Ukrajinu Materiálna pomoc pre Ministerstvo bezpečnosti Materiálna pomoc pre Červený kríž Bosna a Hercegovina (MV SR + MO SR) Materiálna pomoc pre Ministerstvo bezpečnosti Finančná pomoc, príjemca lokálne organizácie Caritas a ADRA Bosna a Hercegovina Humanitárna pomoc pre Bosnu a Hercegovinu príjemca Zastupiteľský úrad Sarajevo * Materiálna pomoc pre Červený kríž Srbsko Finančná pomoc pre Srbskú republiku (príjemca Veľvyslanectvo Srbskej republiky v SR) Finančná pomoc, príjemca lokálne organizácie Trag a Help Materiálna pomoc, príjemca Ministerstvo vnútra Čierna Hora Finančná pomoc bieloruským deťom, príjemca Pravoslávna cirkevná obec Pstriná, SR Materiálna pomoc pre afganských vodičov vozidiel zásobujúcich leteckú základňu v Kandaháre WHO boj proti ebole WHO boj proti ebole UNHCR Jordánsko sýrski utečenci IOM kurdskí utečenci UNRWA Palestína UNHCR Libanon sýrski utečenci Zdroj: Správa o oficiálnej rozvojovej pomoci SR za rok 204 Humanitárna pomoc materiálna v eur 5 367 7 759 72 099 78 8 60 200 298 33 82 46 605 Humanitárna pomoc finančná v eur 35 369 0 000 30 000 5 000 200 000 50 000 5 000 9 500 5 000 20 000 20 000 40 000 30 000 59 869 * Na donorskej pozáplavovej konferencii v Bruseli v júli 204 sľúbila SR poskytnúť pre Srbsko a pre Bosnu a Hercegovinu príspevok v rovnakej výške 200-tisíc eur pre každú krajinu. Pomoc bola realizovaná prostredníctvom zastupiteľských úradov SR. Pre Bosnu boli schválené tri žiadosti: obstaranie 4 vozidiel na prepravu pacientov na dialýzu (75-tisíc eur); obstaranie hasičského vozidla (00-tisíc eur); výstavba mosta v obci Šekovići, ktorý bol zničený počas záplav (25-tisíc eur). V Srbsku bude suma 200.000 eur prevedená na účet povodňami postihnutej Tepelnej elektrárni Nikola Teslu v meste Obrenovac, ktorá v rámci výberového konania pristúpi k zakúpeniu a rekonštrukcii poškodených časti elektrárne (v roku 204 ešte tento finančný prevod neprebehol). Realizácia finančnej humanitárnej pomoci v objeme 200-tisíc eur na krajinu prostredníctvom zastupiteľských úradov sa uskutočnila po prvýkrát. Zbieranie návrhov od miestnych autorít a rozhodnutie o pridelení prostriedkov trvalo veľmi dlho (niekoľko mesiacov), navyše na týchto ZÚ nepracujú rozvojoví diplomati. Myslíme si, že rozdelenie objemov humanitárnej pomoci by v budúcnosti mohlo byť proporčnejšie medzi štátnymi a mimovládnymi subjektmi, keďže domáce humanitárne organizácie vedia implementovať prostriedky operatívnejšie, s pomocou začínajú pár dní po katastrofe a sú bližšie ku konkrétnym príjemcom pomoci. / 22
/ 7.3. Zdieľanie transformačných skúseností Program CETIR Od roku 20 sa na MZVaEZ SR realizuje program technickej pomoci partnerským krajinám s názvom Centrum pre odovzdávanie skúseností z integrácie a reforiem (CETIR). Jeho cieľom je prehlbovať kontakty slovenských expertov s predstaviteľmi štátnych orgánov a občianskej spoločnosti krajín Západného Balkánu a Východného partnerstva EÚ, ale aj ďalších krajín, ktoré prejavia záujem. Pri realizácii jednotlivých aktivít sa kladie dôraz najmä na konzultácie o konkrétnych otázkach reformných a integračných procesov. Presnejšie zameranie programu neexistuje. Na rok 204 bolo opäť na tieto aktivity vyčlenených 200-tisíc eur. Čerpanie v roku 204 bolo na úrovni 70 %. V rámci programu CETIR sa v roku 204 realizovalo 30 samostatných aktivít (v roku 202 ich bolo 23, v roku 203 27) v krajinách pre 99 zahraničných účastníkov a 7 vyslaných slovenských expertov. Stále platí naše odporúčanie, že zapojením mimovládneho či akademického sektora by sa posilnilo budovanie vzťahov a spoločných aktivít s ministerstvami a podporili by sa ďalšie aktivity zamerané na transformáciu a integráciu vybraných krajín. MVO a ďalší aktéri majú záujem a kapacity pozývať zástupcov inštitúcií z partnerských krajín na študijné návštevy alebo podujatia pre slovenskú verejnosť, spolufinancovať publikačné výstupy o transformácii alebo integrácii, vytvárať analýzy a štúdie o partnerských krajinách pre potreby plánovania ODA, vycestovať do partnerskej krajiny s cieľom hľadať lokálnych projektových partnerov na prípravu väčších projektov a podobne. S cieľom zvýšiť vplyv a efekt technickej pomoci by sa mali prepojiť veľké projekty podporené v rámci výziev a malé aktivity v rámci CETIR. Koordinátor programu CETIR by tak sledoval všetky bilaterálne projekty a koordinoval aktivity pre zástupcov inštitúcií z cieľových krajín s jednotlivými realizátormi. Tabuľka č. 8: Témy študijných ciest v rámci programu CETIR v roku 204 Krajiny Témy Albánsko Bielorusko Bosna a Hercegovina Čierna Hora Gruzínsko Irak Macedónsko Moldavsko Srbsko Ukrajina Vietnam Západný Balkán Zdroj: Výročná správa SAMRS 204 Parlamentné služby Stretnutie zástupcov slovenskej a bieloruskej lekárskej komory, účasť bývalého splnomocnenca pre prijatie eura na konferencii o transformácii v Minsku Zahraničný obchod a hospodárske vzťahy Boj proti organizovanému zločinu a korupcii, integrácia do EÚ, štátna školská inšpekcia Zahraničné vzťahy, štátne hmotné rezervy Metodika dokumentovania porušovania ľudských práv Parlamentná knižnica, zahraničné vzťahy Fungovanie Prezidentskej kancelárie, systém väzenskej služby, protimonopolná politika, informačné turné o EÚ, služobná cesta veľvyslanca ZÚ Atény do Moldavska Odpadové hospodárstvo, programy financované z EÚ, využívanie európskych fondov, proces rokovaní o vstupe do EÚ Tréningy v oblasti krízovej chirurgie, reforma systému stredoškolského vzdelávania, zahraničné vzťahy, decentralizácia samosprávy Nelegálna migrácia, obchodovanie s ľuďmi Justícia, rozvoj súkromného sektora / 23
Typ aktivít, ako sú tréningy v oblasti krízovej chirurgie pre lekárov z Ukrajiny by bolo presnejšie vykazovať ako humanitárnu pomoc, nie ako zdieľanie transformačných skúseností. / 7.4. Vysielanie dobrovoľníkov do rozvojových krajín V spolupráci s Platformou MVRO, bol v roku 202 spustený Program Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na vysielanie dobrovoľníkov do rozvojových krajín v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci SR (ďalej len Program). Vysielanie dobrovoľníkov, ako novšia modalita oficiálnej rozvojovej pomoci, sa zameriava na budovanie kapacít slovenských odborníkov, dobrovoľníkov, a osobitne mladých ľudí. Túto modalitu využíva väčšina tradičných donorov, či už vo forme vysielania mladých ľudí za účelom získavania skúseností s rozvojovou problematikou alebo formou vysielania expertov, ktorí sú ochotní bez nároku na odmenu odovzdávať svoje skúsenosti lokálnym inštitúciám v rozvojových krajinách. V roku 202 bol prvýkrát z programu SlovakAid financovaný pobyt 6 dobrovoľníkov, v roku 203 došlo k navýšeniu a schválených bolo 24 dobrovoľných pobytov, v roku 204 bolo vyslaných až 43 dobrovoľníkov. Ako pozitívny krok hodnotíme významné navýšenie rozpočtu na vysielanie dobrovoľníkov do rozvojových krajín, čo prispieva k budovaniu kapacít a zvyšovaniu skúseností slovenských občanov s terénnou prácou v rozvojových krajinách a tiež s budovaním povedomia verejnosti, keďže dobrovoľníci sú po návrate na Slovensko zapájaní do šírenia osvety o rozvojovej spolupráci. Úspech programu ovplyvňuje aj to, že je na rozdiel od dotačných schém SAMRS administratívne nenáročný a priaznivo nastavený tak voči žiadateľom, ako aj koncovým prijímateľom. Podľa nového zákona o rozvojovej spolupráci, ktorý by mal vstúpiť do platnosti budúci rok, sa však bude potrebné uchádzať o financie formou žiadostí o dotácie, čo môže zvýšiť administratívnu náročnosť týchto malých aktivít. Dobrovoľníci boli vyslaní prostredníctvom slovenských mimovládnych organizácií alebo univerzít a umiestnení najmä v projektoch u lokálnych partnerov. Medzi vysielajúce organizácie patrili: GLEN Slovakia (6), erko-hksd (7), Dvojfarebný svet (5), Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety (9), Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj (), Slovenská katolícka charita (2), Nadácia Pontis (2), SAVIO (), Človek v ohrození (2), ADRA (7) a CARDO (). Tabuľka č. 9: Vývoj počtu schválených dobrovoľníkov v rokoch 202-204 Rok 202 203 204 Počet schválených dobrovoľníkov 6 dobrovoľníkov 24 dobrovoľníkov 43 dobrovoľníkov Vyplatená suma v rámci programu na vysielanie dobrovoľníkov 69 364 eur 4 77 eur 202 50 eur Zdroj: Vlastné spracovanie z Výročných správ SAMRS / 24
Tabuľka č. 0: Zoznam krajín, do ktorých boli vyslaní dobrovoľníci Krajina 202 203 204 Keňa Gruzínsko Kambodža Južný Sudán Lesotho Burundi Burkina Faso Kirgizsko Kamerun Afganistan Vietnam Rwanda Uganda Etiópia Mongolsko Albánsko Bosna a Hercegovina Moldavsko Madagaskar Spolu 6 24 Zdroj: Vlastné spracovanie zo Správ o oficiálnej rozvojovej pomoci SR a Výročných správ SAMRS Najväčší počet dobrovoľníkov bol vyslaný do Kene. Sektorovo sa dobrovoľnícke vyslania zameriavali najmä na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vzdelávanie (formálne aj neformálne), podporu malého podnikania a budovanie kapacít občianskej spoločnosti. Prostredníctvom programu sú vysielaní najmä mladí ľudia do 30 rokov, ktorí sú umiestnení v partnerských organizáciách slovenských mimovládnych organizácií v rôznych rozvojových krajinách. Zámerom ministerstva je v budúcnosti schvaľovať prioritne vysielanie dobrovoľníkov do 0 krajín, ktoré sú teritoriálnymi prioritami slovenskej ODA. / 7.5. Mikrogranty 6 2 2 0 4 3 2 7 4 3 2 2 2 3 2 43 Mikrogranty do maximálnej výšky 5 000 eur sa poskytujú v rozvojových krajinách so zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky (ZÚ SR) priamo lokálnym inštitúciám. Okrem finančných príspevkov je to jediná modalita oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorá je otvorená pre subjekty z cieľových krajín. V roku 204 bolo schválených 60 mikrograntov v krajinách. Počas roka 204 bola v rámci modality mikrograntov vyplatená suma 27 835 Eur. Počet udelených mikrograntov záleží na aktivite príslušného ZÚ. V minulom roku sa táto modalita využívala najmä v Moldavsku (aj tu sa prejavila prítomnosť rozvojového diplomata) a v Keni a Bosne a Hercegovine. Počet udelených mikrograntov súvisí určite aj (ale nielen) s obmedzeným prístupom lokálnych organizácií k informáciám o tejto možnosti. Informácie možno získať len na webových stránkach zastupiteľských úradov v Nairobi, Belehrade, Pekingu (teritoriálna pôsobnosť aj pre Mongolsko) a Kyjeve. Úrady v Podgorici, Tirane a Hanoji uvádzajú informácie iba v slovenskom jazyku. / 25
Tabuľka č. : Prehľad mikrograntov Krajina Keňa Srbsko, Kosovo Bosna a Hercegovina Mongolsko Ukrajina Bielorusko Albánsko Vietnam Macedónsko Moldavsko Gruzínsko Kambodža Čierna Hora India Nigéria Kazachstan Irak Izrael Celkom Počet mikrograntov 204 0 4+5 0 2 4 Počet mikrograntov 203 5 9+0 9 5 2 2 2 59 60 Zdroj: Výročné správy SAMRS a Správa o oficiálnej rozvojovej pomoci SR za rok 204 20 2 2 Počet mikrograntov 202 6 22 7 3 3 2 3 5 67 / 7.6. Účelové finančné príspevky S cieľom podporiť konkrétne aktivity medzinárodných organizácií, ktoré sa realizujú v rozvojových krajinách, resp. aktivity implementované v rámci medzinárodných iniciatív, poskytlo MZVaEZ v roku 204 na základe rozhodnutia ministra viacero účelových finančných príspevkov. Prispelo na iniciatívu CARE sumou 5 449 eur, do UNDP na realizáciu partnerstva SR UNDP sumou 200-tisíc eur. Okrem toho poskytlo 5-tisíc eur pre platformu ProEurope v Moldavsku, ako aj 5-tisíc eur pre stály sekretariát Community of Democracies a venovalo finančný príspevok vo výške 0-tisíc eur pre pani Yuko Suzukiovú na účasť na stretnutí Globálneho partnerstva pre efektívnu rozvojovú spoluprácu. Celková výška príspevkov udelených na základe rozhodnutia ministra dosiahla výšku 270 449 eur. V záujme programového prístupu slovenskej rozvojovej spolupráce by bolo vhodné prijať strategický dokument, ktorý by definoval, na základe akých teritoriálnych alebo sektorových priorít a ktorým medzinárodným alebo zahraničným organizáciám sa budú príspevky tohto typu poskytovať. Z hľadiska transparentnosti a zvyšovania efektívnosti by bolo tiež potrebné monitorovať využitie týchto príspevkov. / 7.7. Rozvojové vzdelávanie Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí je spoločne s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, garantom napĺňania Národnej stratégie globálneho vzdelávania SR, prijatej na roky 202 206. Najdôležitejším predpokladom napĺňania / 26
cieľov stratégie je intenzívna spolupráca oboch rezortov zodpovedných za jej napĺňanie, vrátane adekvátneho finančného zabezpečenia aktivít. Avšak táto jedna z pravidelne sa opakujúcich úloh v každoročnom Akčnom pláne prehĺbenie spolupráce rezortov zodpovedných za problematiku globálneho rozvojového vzdelávania je dlhodobo nenaplnená, keďže zapojenie ministerstva školstva stále nemožno považovať za dostatočné. V grantovej výzve SAMRS v roku 204 pri vyčlenenej sume 00-tisíc eur mohli byť podporené iba tri menšie projekty, zamerané na začleňovanie rozvojového vzdelávania do výučby na vysokých školách. Vzdelávanie na iných stupňoch ZŠ a SŠ tak nie je pokryté z dôvodu, že zo strany MŠVVaŠ SR nie sú doteraz vyhradené žiadne finančné zdroje na implementáciu stratégie na školách. Zvyšovanie povedomia verejnosti o globálnych témach a rozvoj kritického myslenia občanov SR v tejto oblasti vedie k hlbšiemu porozumeniu diania vo svete. Aktivity realizované v rámci ODA potrebujú silnú podporu a porozumenie tak verejnosti, ako aj tých, ktorí o nej rozhodujú. Preto je väčšia podpora globálneho rozvojového vzdelávania nevyhnutným predpokladom kvantitatívneho i kvalitatívneho rastu slovenskej rozvojovej spolupráce. 8. Transparentnosť rozvojovej spolupráce Aj v roku 204 hodnotila organizácia Publish What You Fund transparentnosť rozvojovej spolupráce. Spomedzi 68 donorov sa Slovenská republika umiestnila na 5. mieste v poslednej kategórii. 2 V rámci indexu transparentnosti pomoci bola hodnotená Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS). Česká republika sa umiestnila o kategóriu vyššie, na 40. mieste. Poľsko skončilo na 55. a Maďarsko na 62. mieste. 3 Slovenská republika nie je členom IATI (International Aid Transparency Initiative), avšak ako člen EÚ je súčasťou kolektívneho záväzku k tzv. EU Transparency Guarnetee a k spoločnému štandardu z Busanu, ktorého hlavným komponentom je IATI. Slovensko podľa organizácie Publish What You Fund uverejnilo neambiciózny plán jeho implementácie. Slovensko sa zapojilo do Iniciatívy otvoreného vládnutia, ale jeho národný akčný plán nezahŕňa žiaden špecifický záväzok k transparentnosti pomoci. V roku 204 dosiahla SR v rámci indexu transparentnosti pomoci skóre 8,3 %, čo ju zaradilo do poslednej kategórie. Umiestnila sa tak na 33. mieste z 50 bilaterálnych donorov. Hoci celkové skóre zostáva nízke, od roku 203 tu bol zaznamenaný pokrok, ktorý sa dá pripísať novým informáciám, ktoré sú dostupné prostredníctvom databázy projektov na stránke www.slovakdev.sk. Slovensko má dobré výsledky, čo sa týka organizačného plánovania, avšak finančné dáta sú nedostatočné. Na úrovni aktivít poskytuje základné informácie. Priestor na zlepšenie je aj pri zverejňovaní informácií k výsledkom a dopadom aktivít. Slovensko neuverejňuje dáta vo formáte, ktorý je možné ďalej elektronicky spracovať, čo vytvára prekážky pre ďalšiu prácu s dátami a ich porovnávanie. www.publishwhatyoufund.org 2 Index transparentnosti pomoci kategorizuje donorov do 5 kategórií podľa skóre, ktoré dosiahli: veľmi dobré, dobré, priemerné, slabé, veľmi slabé. 3 http://ati.publishwhatyoufund.org/index-204/results/ / 27
Publish What You Fund v rámci zverejnenia výsledkov indexu transparentnosti pomoci v roku 204 odporúča, aby sa Slovensko čo najskôr prihlásilo k štandardu IATI, aby tak splnilo svoj záväzok k roku 205. Zároveň by malo aktualizovať svoj implementačný plán, vrátane časových rámcov a cieľov plnenia, aby do konca roka 205 plne uverejňovalo dáta v štandarde IATI. Zároveň odporúča zahrnúť záväzky týkajúce sa transparentnosti pomoci do národného akčného plánu Iniciatívy za otvorené vládnutie. 9. Koherencia politík pre rozvoj V roku 204 vstúpila do platnosti Strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce SR na roky 204 208. Stratégia definuje popri efektívnosti princíp koherencie politík pre rozvoj s cieľom zvýšiť kvalitu a dopad rozvojovej spolupráce. SR vychádza z definície OECD, podľa ktorej sa koherenciou politík pre rozvoj rozumie snaha zabezpečiť, aby ciele a výsledky rozvojovej politiky vlády neboli oslabované inými politikami tej istej vlády (napr. obchodnou, migračnou, environmentálnou, bezpečnostnou a pod.), ktoré majú dopad na rozvojové krajiny a aby tieto iné politiky podporovali rozvojové ciele tam, kde je to možné. Strednodobá stratégia ukladá MZVaEZ SR a ďalším rezortom do roku 206 vypracovať Stratégiu koherencie politík pre rozvoj. V roku 204 sa na ministerskej úrovni zintenzívnila diskusia o koherencii politík pre rozvoj. Táto téma bola súčasťou programu zasadnutí Koordinačného výboru pre rozvojovú spoluprácu, ktorý v roku 204 zasadal trikrát. V zmysle troch tzv. building blocks PCD, ktoré definuje OECD, SR uskutočnila kroky k vytvoreniu koordinačného mechanizmu. Pod Koordinačným výborom bola zriadená pracovná skupina ku koherencii politík pre rozvoj, ktorá po prvýkrát zasadla v novembri 204. Jednou z jej úloh je vypracovať Stratégiu koherencie politík pre rozvoj. Na dosiahnutie pokroku v uplatňovaní princípu koherencie politík pre rozvoj je podľa OECD okrem politického záväzku a koordinačných mechanizmov potrebné vytvoriť i systém pre monitoring, analýzy a informovania relevantných autorít (vláda, parlament). V tomto ohľade je v budúcnosti potrebné zintenzívniť prácu. Vytvorenie pracovnej skupiny zaoberajúcej sa koherenciou politík pre rozvoj je vnímané ako prvý a dôležitý krok k vytvoreniu mechanizmu. S cieľom vytvoriť fungujúci mechanizmus je však potrebné zapojiť i Slovenskú agentúru pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, veľvyslanectvá SR v partnerských krajinách, mimovládne organizácie, akademikov, podnikateľskú obec, poslancov NR SR i Európskeho parlamentu. Slovenská republika sa v Strednodobej stratégii zaväzuje presadzovať princíp koherencie politík pre rozvoj aj na úrovni EÚ, OECD a OSN. Koherencia politík pre rozvoj je jednou z priorít nového komisára EÚ pre rozvoj Nevena Mimicu, ktorý nastúpil do úradu v jeseni 204. Rovnako vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Frederica Mogherini hovorí o potrebe súladu politík EÚ. V súvislosti s prebiehajúcimi prípravami Predsedníctva SR v Rade EÚ v druhom polroku 206 je slovenská vláda v pozícii zdôrazniť potrebu koherencie politík v prospech rozvoja vo svojich prioritách. Trio Holadnsko Slovensko Malta bude vhodným priestorom na presadzovanie princípu koherencie politík pre rozvoj v medziministerskom dialógu vlády SR i na úrovni EÚ. / 28
Rok 205 je rokom konferenčným. Tri dôležité konferencie budú vhodnou inšpiráciou pre tvorbu slovenskej stratégie koherencie politík pre rozvoj. Konferencia v Addis Abebe ponúka tému financií a daní, ktoré môžu byť dôležitým zdrojom financovania rozvoja. Ciele udržateľného rozvoja, ktoré budú prijaté v New Yorku nebude bez súladu politík možné dosiahnuť. Klimatická zmena má vážne dopady najmä na najchudobnejšie štáty sveta, ktoré sa k nej pričiňujú minimálne. Ambiciózny konsenzus na klimatickom summite v Paríži a jeho následné aplikovanie v praxi bude preto nevyhnutné. Migranti klopú na dvere pevnosti Európa. Riešenie príčin problémov tam však znamená pozrieť sa naše politiky tu a zosúladiť ich tak, aby neškodili za našimi hranicami. / 29
0. Odporúčania Platformy MVRO pre ďalšie smerovanie slovenskej rozvojovej spolupráce Zvýšiť pomer dvojstrannej pomoci na rozvojové projekty a projekty rozvojového vzdelávania, administrované prostredníctvom agentúry SAMRS, ktorý zaznamenal v roku 204 výraznú klesajúcu tendenciu oproti roku 20 (o 66 %); Vytvoriť programové prístupy k financovaniu pomoci vo vybraných krajinách; podporovať kľúčové subjekty rozvojovej spolupráce formou dlhodobejších programových kontraktov; realizovať programové zámery aj formou verejných súťaží, tendrov; Upraviť legislatívu tak, aby bolo možné realizovať transparentnú schému pre poskytovanie finančných príspevkov na humanitárnu pomoc slovenským organizáciám; Implementovať stratégiu zapájania podnikateľských subjektov do slovenskej rozvojovej pomoci tak, aby existovali modality a finančné zdroje na podporenie projektov s udržateľným podnikateľským zámerom, ktoré napomôžu ekonomickému rastu a tvorbe pracovných príležitostí v cieľovej krajine; Zvýšiť pozornosť venovanú multilaterálnej pomoci napr. cez koordinovanejší prístup k sformulovaniu cieľov národného programu v tejto oblasti; Posilniť dialóg a medzirezortnú spoluprácu v oblasti koherencie politík pre rozvoj, zintenzívniť prácu pracovnej skupiny ku koherencii politík pre rozvoj zriadenú pod Koordinačným výborom rozvojovej spolupráce, zapojiť aj rezort hospodárstva a zosúladiť obchodné a rozvojové politiky SR; Reformovať systém SlovakAid tak, aby bol priaznivo nastavený slovenským subjektom, ktoré sú hlavnými realizátormi ODA. Znížiť administratívnu náročnosť implementácie projektov, zaviesť pravidelný monitoring a kvalitnú obsahovú evaluáciu všetkých intervencií; Budovať kapacity všetkých subjektov zapojených do ODA, a to tak na strane MZVaEZ, SAMRS, ako aj na strane potenciálne implementujúcich subjektov (MVO, verejných inštitúcií, samospráv, súkromných firiem), a vyčleniť na to potrebné zdroje. Viac zapájať slovenských expertov z rôznych oblastí do programovania a implementácie ODA; Rozvíjať trilaterálnu spoluprácu so skúsenejšími donormi a reálne podporovať zapojenie slovenských subjektov do implementácie rozvojových a vzdelávacích projektov EÚ; Pokračovať v podpore projektov globálneho a rozvojového vzdelávania na Slovensku a presadzovať tieto témy v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako súčasť učebných osnov všetkých typov škôl na Slovensku. V súlade so záväzkami 4. Fóra na vysokej úrovni o efektívnosti pomoci v Busane podniknúť kroky k zvýšeniu efektívnosti a transparentnosti rozvojovej spolupráce: aktualizovať plán implementácie spoločného štandardu a najneskôr do decembra 205 publikovať dáta v IATI. / 30
/ Zoznam skratiek používaných v texte a ich vysvetlenie CETIR DAC EBOR EDF EIB EUBAM EÚ HND (GNI) IATI IMF IOM IVF LDCs MF SR MŠVVaŠ SR MV SR MVO MZVaEZ SR NP ODA ODA OECD OSN Platforma MVRO SAMRS UNDP ZÚ SR Centrum na odovzdávanie skúseností z integrácie a reforiem Výbor pre rozvojovú spoluprácu (Development Assistance Committee) Európska banka pre obnovu a rozvoj Európsky rozvojový fond (European Development Fund) Európska investičná banka (European Investment Bank) Pomocná hraničná misia EÚ (EU Border Assistance Mission) Európska únia Hrubý národný dôchodok (Gross National Income) Medzinárodná iniciatíva za transparentnosť pomoci (International Aid Transparency Initiative) Medzinárodný menový fond (International Monetary Fund) Medzinárodná organizácia pre migráciu (International Organization for Migration) Medzinárodný vyšehradský fond (International Visegrad Fund) najmenej rozvinuté krajiny (Least Developed Countries) Ministerstvo financií Slovenskej republiky Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky mimovládne organizácie Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci oficiálna rozvojová pomoc (Official Development Assistance) Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Organisation for Economic Co-operation and Development) Organizácia spojených národov Platforma mimovládnych rozvojových organizácií Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu Rozvojový program Organizácie spojených národov (United Nation Development Program) Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky / 3
Vydala Platforma mimovládnych rozvojových organizácií s finančnou podporou programov SlovakAid v rámci projektu Partnerstvo pre rozvoj: efektivita a koherencia v rozvojovej spolupráci a EuropeAid v rámci projektu Európsky rok rozvoja: Médiá pre rozvoj júl 205