Obsah

Stredisko pre štúdium práce a rodiny ANALÝZA ZÁKONOV VZŤAHUJÚCICH SA NA OBLASŤ BEZPEČNOSTI A OCHRANY ZDRAVIA PRI PRÁCI V ZÁUJME ZJEDNODUŠENIA ZAMESTNÁVANIA A NÁVRHY NA ICH ÚPRAVU Bratislava, február 2005

Riešiteľská organizácia : Stredisko pre štúdium práce a rodiny Zadávateľ: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR Sekcia stratégie a koordinácie Číslo úlohy : 2304 Názov úlohy: V záujme zjednodušenia zamestnávania analyzovať zákon č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších prepisov, zákon č.95/2000 Z.z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a navrhnúť a odôvodniť ich zmeny, vrátane sociálnych a ekonomických dopadov Doba riešenia: 02/2005 Zodpovedná riešiteľka: Ing. Slávka Matulová Riešitelia: Ing. Teodor Hatina PhDr. Beata Perichtová Ing. Viera Škvarková Ing. Tatiana Gorelková RNDr. Miroslava Kordošová Vedúci pracovnej skupiny výskumu BOZP: Ing. Teodor Hatina Riaditeľka SŠPR : Doc. PhDr. Kvetoslava Repková, CSc.

Obsah strana Anotácia 3 Úvod 4 Východiská a kritériá uplatnené pri analýze 7 Zákon NR SR č.330/1996 Z. z. o BOZP v znení neskorších predpisov 9 Zákon NR SR č.95/2000 Z. z. o IP v znení neskorších predpisov 19 Zákon NR SR č.311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov- Zákonník práce 34 Závery analýzy a návrhy opatrení 44 Ekonomické a sociálne dopady 47

Anotácia V zmysle zadania MPSVR SR je obsahom predkladanej správy analýza troch zákonov vzťahujúcich sa na oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len BOZP ) a to zákonov stanovujúcich základné princípy a požiadavky na zaistenie BOZP v pracovnom procese, vrátane zákona ustanovujúceho systém kontroly dodržiavania týchto požiadaviek. Cieľom úlohy je spracovať návrhy smerujúce na zmenu legislatívnej úpravy predmetnej oblasti s cieľom zjednodušiť zamestnávanie. Predmetom analýzy boli nasledujúce zákony : zákon č. 311/2001 Z.z. z 2. júla 2001 Zákonník práce v znení zákona č.165/2002 Z.z., zákona č. 408/2002 Z.z., zákona č. 413/2002 Z.z., zákona č.210/2003 Z.z. zákona č. 433/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z.z., zákona č.5/2004 Z.z. a zákona č. 365/2004 Z.z. zákon č. 330/1996 Z.z. z 25. októbra 1996 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z. z. a zákona č. 158/2001 Z.z. (úplné znenie - zákon č. 367/2001 Z.z.) zákon č. 95/2000 Z.z. z 8. februára 2000 o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2002 Z.z. zákona č. 121/2004 Z.z. Pri riešení zadanej úlohy boli uplatnené najmä hľadiská znižovania administratívnej náročnosti pri plnení povinností zamestnávateľa v oblasti zaisťovania BOZP, zefektívnenia pomoci zamestnávateľom v tejto oblasti, ako aj upresnenia znenia ustanovení predmetných zákonov, s cieľom vytvoriť vhodné podmienky pre zjednodušenie zamestnávania a v konečnom dôsledku aj pre podporu procesu vytvárania nových pracovných príležitostí. 3

Úvod Lisabonská stratégia pre Slovensko (Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010) stanovuje cieľ vyrovnať čo najrýchlejšie životnú úroveň Slovenska s vyspelými krajinami Európskej únie prostredníctvom rýchleho a dlhodobého hospodárskeho rastu. Rast konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky sa má zabezpečiť na základe rastu zamestnanosti a produktivity práce.na ich dosiahnutie stratégia stanovuje zameranie na štyri prioritné rozvojové oblasti : ľudské zdroje a vzdelávanie informačná spoločnosť podnikateľské prostredie veda, výskum a inovácie. V rámci rozvojovej oblasti ľudské zdroje a vzdelávanie je na dosiahnutie vysokej miery zamestnanosti spomedzi viacerých označené ako jedno z kľúčových opatrení spružniť pracovnoprávne vzťahy a zjednodušiť regulačné a administratívne bremeno pri zamestnávaní a pri účasti jednotlivcov vo formálnej ekonomike. Na podporu podnikateľského prostredia a uľahčenie rozvoja najmä malých a stredných podnikov sa zdôrazňuje potreba minimalizovať regulačnú a finančnú záťaž podnikateľov, čomu má napomôcť aj zjednodušenie vzťahov verejnej správy a podnikateľov, predovšetkým v oblasti ochrany životného prostredia, stavebných povolení a informačných povinností a vôbec zjednodušenie požiadaviek verejných inštitúcií smerom k podnikateľom. V súvislosti s napĺňaním lisabonskej stratégie v EÚ ako celku sa v poslednom čase vyskytli názory, že Európa musí dať prednosť ekonomike pred sociálnou ochranou a starostlivosťou o životné prostredie, aby obstála v medzinárodnej konkurencii a dala prácu miliónom svojich nezamestnaných. Jednoznačnou prioritou by mal byť hospodársky rast a vytváranie nových pracovných miest. V trojuholníku ekonomika - sociálna agenda - životné prostredie má sa sústrediť úsilie na ekonomiku, na jej uzdravenie. Podpora rýchleho hospodárskeho rastu by však nemala byť založená na opatreniach a politikách, ktoré nepriaznivo zasahujú do sociálnej sféry alebo neprimerane poškodzujú životné prostredie. Hospodársky rast, sociálna agenda a ochrana životného prostredia by mali byť vzájomne prepojené a podmienené. Pri vyváženej stratégii rozvoja spoločnosti by sa mali všetky tri oblasti navzájom dopĺňať a pozitívne podporovať. 4

Oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je jedna z typických oblastí, kde sa v rámci cieľavedomej hospodárskej činnosti zameranej na uspokojovanie potrieb spoločnosti prelínajú a stretajú záujmy hospodárske a sociálne a kde neplnenie príslušných požiadaviek bezpečnosti môže nepriaznivo ovplyvňovať aj životné prostredie. Problematika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je špecifická v tom, že jej vecným obsahom sú tie aspekty výrobného a pracovného procesu, ktoré majú dopad na zdravie človeka. Sú to faktory vyplývajúce z pracovných podmienok, z pracovného prostredia, zo všetkých materiálnych, technických a organizačných podmienok, z celého spôsobu zaisťovania procesu hospodárskej činnosti príslušného subjektu. Právo na ochranu života a zdravia je jedným zo základných práv občanov v každej vyspelej demokratickej spoločnosti. Ústava SR taktiež zakotvuje toto právo a súčasne vo svojom článku 36 deklaruje právo zamestnancov na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky. Citujeme zákon im zabezpečuje najmä : a) právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň, b) ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskrimináciu v zamestnaní, c) ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci, d) najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času, e) najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky na zotavenie, f) právo na kolektívne vyjednávanie. Uvedené zásady sú premietnuté do komplexu právnych noriem, z ktorých určujúce a najvýznamnejšie sú : zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov zákon č. 330/1996 Z. z. o BOZP v znení neskorších predpisov zákon č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Dodržiavanie platných právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na jednotlivých pracoviskách sa zaisťuje okrem iného systémom výkonu dozorných a poradenských aktivít inšpekčných orgánov. Pre uvedený systém vytvára právny rámec predovšetkým : zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov zákon č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov 5

zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o banskej správe v znení neskorších predpisov zákon č.130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie v znení neskorších predpisov a ďalšie zákony, ktoré sú uvedené v časti analýza zákona o inšpekcii práce.. Pôvodne bola právna úprava základných zásad pri zaisťovaní BOZP v SR zabezpečovaná v celom rozsahu Zákonníkom práce (zákonom č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov). Spoločensko-ekonomický vývoj po r. 1989 a potreba väčšieho súladu s Dohovormi MOP, ako aj s právom EÚ si vyžiadali nasledujúce zmeny : v r. 1996 bol schválený samostatný zákon s problematikou BOZP, zákon č. 330, s nadobudnutím účinnosti od 1.1.1997, ktorý prevzal niektoré ustanovenia zo vtedajšieho Zákonníka práce a súčasne formuloval nové ustanovenia a zaviedol niektoré nové inštitúty (ako napr. zástupca zamestnancov). harmonizácia nášho práva s acquis communautaire, menovite potreba implementácie tzv. rámcovej smernice EÚ o BOZP si vyžiadala novelizáciu pôvodného zákona z r.1996, v rámci ktorej bol opäť novelizovaný aj vtedy platný Zákonník práce, dnes už nahradený úplne novým zákonom č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podobne výkon štátneho dozoru nad oblasťou BOZP bol pôvodne zaisťovaný najmä zákonom č.174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení neskorších predpisov, ktorý bol v r. 2000 nahradený novým zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov. Nový zákon, ktorý zaviedol inštitút inšpekcie práce vychádza z Dohovoru MOP č.81 z r.1947 o inšpekcii práce v priemysle a obchode a z Dohovoru MOP č.129 z r.1969 o inšpekcii práce v poľnohospodárstve. 6

Východiská a kritériá uplatňované pri analýze Základným východiskom pri analýze bola skutočnosť, že zjednodušenie zamestnávania s cieľom vytvárania ďalších pracovných miest je aktuálne najmä pre stredné, malé a mikro podniky, nakoľko : tvoria väčšinu zamestnávateľských subjektov (počet podnikov s počtom do 49 zamestnancov predstavuje vyše 90% z celkového počtu /takmer 95% - zdroj ŠÚ SR/); hospodárska politika štátu sa má orientovať na ich podporu; najmä v týchto subjektoch pociťujú zamestnávatelia povinnosti súvisiace so zaisťovaním BOZP ako nadmernú záťaž, spočívajúcu v nadbytočnej administratívnej náročnosti, v nevyhnutnosti orientovať sa na získavanie nových informácií, znalostí a požiadaviek predpisov a tiež ako finančnú záťaž. Nadväzne na uvedené boli stanovené nasledujúce okruhy problémov, riešenie ktorých by malo napomôcť zjednodušeniu zamestnávania : zníženie administratívnej náročnosti pri praktickom plnení ustanovení zákona a naň nadväzujúcich predpisov; (pri vypracovávaní rôznych dokumentov, písomných podkladov); zjednodušenie a sprehľadnenie legislatívy tým, že sa : - zaistí jednoznačnosť, spresnenie a cielenosť ustanovení zákona smerom na zamestnávateľské subjekty (rozlíšiť niektoré povinnosti s ohľadom na veľké, stredné a malé až mikro podniky a najmä so zohľadnením miery rizika v príslušných odvetviach ekonomickej činnosti a u konkrétnych zamestnávateľov); - integruje legislatívna úprava oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (zákon č.330/1996 Z. z. o BOZP v znení neskorších predpisov) a oblasti ochrany zdravia na pracovisku (zákon č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov); - uľahčí praktická aplikácia zákona vydaním vykonávacích právnych predpisov, ktoré stanovia jasné a jednoznačné podmienky a pravidlá pre naplnenie povinností zamestnávateľa, ako aj podmienky existencie a činnosti súvisiacich inštitútov, ako napr. závodnej zdravotnej služby, bezpečnostného technika, ďalej napr. vzdelávacích aktivít v oblasti BOZP, 7

udeľovania rôznych oprávnení a osvedčení o odbornej spôsobilosti, evidencie a registrácie pracovných úrazov; zabezpečenie poradenskej a metodickej pomoci zamestnávateľským subjektom v podobe rôznych príručiek, návodov, usmernení a pod; ponechanie väčšej voľnosti v rozhodovaní zamestnávateľa o spôsobe a metódach zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia svojich zamestnancov v zmysle zákona. Uvedené okruhy problémov, ako predpoklady zjednodušenia zamestnávania, a tým aj vytvárania nových pracovných príležitostí, boli uplatňované pri analýze predmetných zákonov ako kritériá, pričom bol zohľadňovaný celý proces zamestnávania, do ktorého možno zahrnúť: - vytvorenie pracovného miesta - akt prijímania pracovníka - zamestnanca - výkon pracovnej činnosti (v zmysle pracovnej dohody) - prepustenie zamestnanca. 8

Zákon č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z.z. a zákona č. 158/2001 Z.z. Ustanovenia zákona č.330/1996 Z.z. o BOZP v znení neskorších predpisov vychádzajú z dokumentov Medzinárodnej organizácie práce, ako je Dohovor MOP č. 155 o bezpečnosti a zdraví zamestnancov a o pracovnom prostredí, Odporúčanie generálnej konferencie MOP č.164 o bezpečnosti a zdraví zamestnancov a o pracovnom prostredí, Dohovor MOP č. 161 o závodných zdravotných službách a sú plne zladené s rámcovou Smernicou Rady 89/391/EHS o zavádzaní/vykonávaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci. Smernica Rady 89/391/EHS stanovuje základné smery a oblasti v zaisťovaní BOZP, pričom jej požiadavky predstavujú minimálnu nevyhnutnú úroveň a každý členský štát EÚ si môže v rámci svojej právnej úpravy tieto požiadavky sprísniť. Znenie nášho zákona o BOZP v súlade so smernicou, aj v kontexte so Zákonníkom práce, vychádza z filozofie zodpovednosti zamestnávateľa za zaisťovanie BOZP, ktorá je uplatňovaná vo všetkých vyspelých demokratických krajinách a vzťahuje sa na všetky odvetvia hospodárskej činnosti. Zákon ustanovuje základné podmienky na zaistenie BOZP, na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce a všeobecné zásady prevencie. Základnou myšlienkou zákona je, že systém starostlivosti o zaisťovanie BOZP má byť založený na prevencii. To si vyžaduje predovšetkým včas rozpoznať a identifikovať nebezpečenstvá a ohrozenia na konkrétnom pracovisku, posúdiť riziko, aby bolo možné vykonať ex ante adekvátne opatrenia, najmä riziká eliminovať a neodstrániteľné znižovať na prijateľnú úroveň príslušnými opatreniami. Z týchto zásad vychádzajú povinnosti zamestnávateľa stanovené zákonom. K princípom prevencie patrí aj informovanie a oboznamovanie zamestnancov s možnými ohrozeniami a opatreniami, ako aj s príslušnými predpismi, pravidlami a postupmi, v čom tiež zákon stanovuje základné zásady. V neposlednom rade môže pri zaisťovaní BOZP prispieť aj dialóg medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ich vyvážená spolupráca a účasť zamestnancov na riešení problémov, pre ktorú zákon vytvára priestor. 9

Konkrétne pripomienky, poznámky a návrhy k jednotlivým ustanoveniam zákona č.330/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov na základe analýzy vykonanej v zmysle uvedených východísk a kritérií s cieľom zjednodušenia zamestnávania sú nasledujúce : K 2 K ods.3) Povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom sa primerane vzťahujú aj na SZČO, ktorými sa na účely tohto zákona rozumejú. Pripomienka: Ustanovenie, ktorým sa síce znižuje rozsah povinností pre SZČO, avšak je nejednoznačné, nepresné a umožňuje subjektívny výklad. Návrh : Upresniť primeranosť povinností a opatrení, ktoré sa vzťahujú na SZČO, napr. v nadväznosti na zákon vydaním metodického usmernenia, resp. iného dokumentu. K 8 Všeobecné zásady prevencie Návrh : Z hľadiska praktických potrieb znížiť mieru komplikovanosti pri zamestnávaní by celý paragraf mal byť vyčlenený z direktívnych ustanovení zákona a mal by byť predmetom preambuly k zákonu. Vzhľadom na jeho obsah by ho bolo možné využiť ako deklaráciu princípov koncepcie politiky BOZP a zverejniť v materiáli, ktorý nie je kontrolovaný inšpektormi u zamestnávateľa. K 8a Všeobecné povinnosti zamestnávateľa Pripomienka všeobecná k viacerým ustanoveniam: Povinnosti zamestnávateľa by bolo vhodné deklarovať diferencovane podľa reálneho rizika na jeho pracoviskách, podobne ako to stanovuje zákon o ochrane pred požiarmi, ktorý výrazne zjednodušuje rozsah povinností organizácie (podnikateľa) na miestach a pri činnostiach, kde nie je explicitne zvýšené nebezpečenstvo požiaru. Prepracovať v ustanoveniach zákona povinnosti zamestnávateľa tak, aby ustanovovali merateľné kritériá, ktorých vykonaním je požiadavka zákona splnená a ktoré nemôže inšpektor tvorivo rozvíjať. 10

K jednotlivým konkrétnym ustanoveniam 8a : K ods.1) K písm.c) zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika u všetkých zamestnancov, najmä pri osobitných skupinách zamestnancov. Osobitnými skupinami zamestnancov sú najmä tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiace ženy, mladiství a zamestnanci so zmenenou pracovnou schopnosťou,. Pripomienka k obsahu ustanovenia (vzhľadom na aplikáciu v praxi): Zisťovanie nebezpečenstiev a ohrození ako prvý krok v rámci posudzovania rizika a celý proces posudzovania rizika sú jedným zo základných podmienok a zásad prevencie. Posudzovaním rizika získava zamestnávateľ zásadnú orientáciu, aké má stanoviť a vykonávať opatrenia na zaistenie BOZP so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce. Súčasné znenie tohto ustanovenia nie je jednoznačné, keď hovorí, že u všetkých zamestnancov, najmä pri osobitných skupinách Návrh na úpravu znenia: Posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument je povinný u všetkých zamestnancov. Obzvlášť musí pri posudzovaní rizika zohľadniť dopad pracovných podmienok a pracovného prostredia na osobitné skupiny zamestnancov, ktorými sú najmä tehotné ženy, atď. Poznámka a návrh k požiadavke na vypracovanie písomného dokumentu : Uľahčiť a zjednodušiť povinnosti zamestnávateľa v tomto smere by mohli návody, príp. predtlačené formuláre so zoznamom druhov ohrozenia pre rôzne typy činností a pod., ktoré by zamestnávateľ mohol získať v rámci systému poradenstva. Spoločné stanovisko k poradenským aktivitám je uvedené v závere analýzy. K písm. i) určovať bezpečné pracovné postupy Poznámka - návrh: Zamestnávateľovi, menovite v malých a stredných podnikoch, by uľahčilo a zjednodušilo splniť túto povinnosť, keby mal k dispozícii súbor vzorových bezpečných pracovných postupov pre vytypované najčastejšie pracovné činnosti jednoduchšieho charakteru, ako základný návod, ktorý by aplikoval a aktualizoval na svoje podmienky. Takýto súbor by sa mohol poskytovať v rámci poradenskej činnosti. 11

K písm. j) určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať, Poznámka návrh: Podobne ako v predchádzajúcom bode zamestnávateľom by uľahčilo splniť túto povinnosť, ak by pre najčastejšie pracovné činnosti boli spracované vzorové prehľady ochranných opatrení (najmä technických) vychádzajúc z konkrétnych ohrození. K písm. k) vydávať pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, Poznámka: Vydávanie pravidiel o BOZP a dávanie pokynov na zaistenie BOZP, vychádzajúc z konkrétnych pracovných činností a pracovných podmienok zamestnávateľa je nevyhnutná súčasť zaisťovania BOZP. Poznámka je tu uvedená len ako upozornenie na súvisiace ustanovenia v Zákonníku práce a v zákone o inšpekcii práce, z ktorých vyplýva, že zamestnávateľ musí ním spracované pravidlá predložiť na posúdenie na príslušný inšpektorát práce, resp. môže ich vydať po dohode s IP. Táto povinnosť uložená zamestnávateľovi je komentovaná v analýze príslušných dvoch zákonov, kde je navrhnuté zrušiť povinnosť predkladania na posúdenie. K písm. n) zabezpečiť podľa miery ohrozenia zdravia a pre vybrané povolania pravidelné lekárske prehliadky ustanovené osobitnými predpismi, Poznámka: Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti sa upravuje Smernicami vydanými v r.1970. Návrh: Spracovať aktuálnejšie znenie usmernenia pre posudzovanie zdravotnej spôsobilosti. Kompetencia MZ SR K písm. o) zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu v pravidelných intervaloch s ohľadom na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, a tiež vtedy, ak o to zamestnanec požiada, Návrh: 12

Upresniť obsah povinností vyplývajúcich z tohto ustanovenia, pravdepodobne vo vykonávacom predpise o závodných zdravotných službách. K písm. r) oznamovať príslušným orgánom spôsobom ustanoveným osobitným predpisom vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce, havárií, zisťovať a odstraňovať príčiny ich vzniku, viesť ich evidenciu a vykonávať registráciu Poznámka - návrh : V súčasnosti platný predpis nahradiť aktuálnejším znením, pričom pre potreby štatistiky a možnej komparácie s inými štátmi, najmä definovať pracovný úraz v súlade s rámcovou smernicou 89/391 /EHS. K písm. s) písomne vypracovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program jej realizácie obsahujúci najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania a pravidelne ich vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať, Pripomienka k textu ustanovenia : Toto ustanovenie bolo do zákona zapracované novelou, ktorá mala dôslednejšie implementovať rámcovú Smernicu č.89/391/ehs. Myšlienka vypracovať koncepciu vychádza z princípu uplatňovania prevencie v oblasti BOZP. Možno ju hodnotiť ako správnu, súčasne však treba pripustiť, že pre menšie podniky a najmä také subjekty, v ktorých pracovná činnosť zamestnancov je spojená s menšou mierou ohrozenia a menším rizikom, požiadavka písomného spracovania koncepcie politiky BOZP sa javí ako nadbytočná, keďže zamestnávateľ musí vykonať posúdenie rizika a vypracovať písomný dokument o posúdení aj vyhodnotení neodstrániteľných nebezpečenstiev a ohrození, s návrhom opatrení. Z textu rámcovej smernice vyplýva, že táto povinnosť je pre zamestnávateľa stanovená ako developing a coherent overall prevention policy.., čiže vyvíjanie, vykonávanie politiky prevencie a nie je výslovne uvedená nevyhnutnosť jej písomného spracovania. Návrh: Upraviť znenie príslušného ustanovenia v tom zmysle, že písomne musia vypracovať koncepciu len zamestnávatelia s počtom zamestnancov nad 50. K ods. 2 ) 13

K písm. c) udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v použiteľnom a vo funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie, Poznámka: Požiadavka sa vzťahuje zrejme najmä na situácie, keď okolnosti vyžadujú, aby ten istý OOPP používalo viac zamestnancov, ako to upresňuje NV č.504/2002 Z.z. o podmienkach poskytovania OOPP. Napriek tomu treba konštatovať, že na tom, či bude príslušné OOPP v použiteľnom a funkčnom stave, sa podieľa aj zamestnanec. Návrh: Zainteresovať aj zamestnanca na udržiavaní použiteľného a funkčného stavu, nie však v zmysle finančnom, ale upresnením povinnosti zamestnanca, alebo zvýšením jeho motivácie - do 14 f) doplniť K odseku 3) K písm. b) zamestnávateľ je povinný bezplatne poskytovať zamestnancom..ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, aj ochranné nápoje Poznámka návrh : Pre jednoznačnejšiu orientáciu zamestnávateľa by bolo potrebné aktualizovať podmienky poskytovania ochranných nápojov. Smernice pre túto oblasť boli vydané v roku 1964. K 8c) Povinnosti zamestnávateľa pri bezprostrednom a vážnom ohrození života alebo zdravia Poznámka: Bolo by vhodné upresniť situácie, v ktorých hrozí vážne a bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia, napr. vymenovaním najpravdepodobnejšie možných, ako je požiar, únik nebezpečných látok a pod. K 8f Rekondičné pobyty Pripomienka (s ohľadom na sprehľadnenie zákona): Zásadnú požiadavku na zabezpečovanie rekondičných pobytov ponechať v zákone, ale podrobnejšie požiadavky a upresnenia vydať v ďalšom, samostatnom vykonávacom predpise. 14

K 10 Zástupca zamestnancov K ods.1) Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 10 zamestnancov, vymenúva jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov Zástupcu zamestnancov možno vymenovať len s jeho súhlasom. Pripomienka s ohľadom na spresnenie znenia: V ustanovení tohto odseku sa prejavuje nesúlad. Zamestnávateľ má povinnosť vymenovať zástupcu, resp. zástupcov zamestnancov, avšak môže to byť len s jeho súhlasom (zamestnanca). V prípade, že žiadny zamestnanec nie je ochotný dať súhlas, nemôže zamestnávateľ splniť túto povinnosť. Návrh na úpravu znenia : Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 10 zamestnancov je povinný umožniť, aby si zamestnanci zvolili minimálne 1 zástupcu, ktorého vymenuje ako zástupcu (zástupcov) pre oblasť BOZP. K 11 Komisia BOZP Pripomienka : Postavenie komisie BOZP je nejasné. Je konštituovaná ako poradný orgán zamestnávateľa, ale má právo uplatňovať voči zamestnávateľovi požiadavky. Praktické skúsenosti z činnosti komisií nepotvrdzujú jej racionálnu funkčnosť a opodstatnenosť. Zamestnávatelia ju kvalifikujú ako administratívne opatrenie. Návrh : Zrušiť inštitút komisie K 12 Bezpečnostnotechnická služba K ods.1) "Zamestnávateľ zamestnávajúci viac ako 100 zamestnancov je povinný určiť dostatočný počet odborne spôsobilých zamestnancov (bezpečnostného technika), ktorí budú vykonávať úlohy pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ( ďalej len bezpečnostná služba ). Úlohy bezpečnostnotechnickej služby môže zamestnávateľ zabezpečiť aj dodávateľským spôsobom. Pripomienka: Každý zamestnávateľ si musí vykonávať agendu BOZP zodpovedajúco rozsahu a charakteru jeho ekonomickej činnosti a požiadavkám predpisov. Spôsob, ktorý zvolí v rámci svojho systému riadenia/riadiaceho prístupu je v jeho kompetencii. Návrh na zmenu znenia ustanovenia odseku (1) : 15

Zamestnávateľ si na plnenie povinností a úloh pri zaisťovaní BOZP určí dostatočný počet osôb, ktoré majú príslušnú odbornú spôsobilosť (ďalej bezpečnostný technik) tak, aby to zodpovedalo stupňu ohrozenia pri práci na jeho pracoviskách, ako aj počtu zamestnancov (ďalej len bezpečnostnotechnická služba). Úlohy bezpečnostnotechnickej služby môže zamestnávateľ zabezpečiť vlastnými zamestnancami alebo dodávateľským spôsobom. Poznámka: V zmysle rámcovej smernice EÚ si môže štát definovať kategórie podnikov, v ktorých si zamestnávateľ, za predpokladu, že je kvalifikovaný, môže osobne vykonávať činnosť bezpečnostného technika. Táto možnosť v našom zákone nie je ustanovená, vyžadovalo by si to však predovšetkým charakterizovať zadefinovať príslušné kategórie podnikov a kritériá na zadelenie do kategórií. Požiadavka na vytvorenie kategórií podnikov podľa veľkosti rizika sa ukazuje ako odôvodnená vo viacerých súvislostiach. K ods.3) Bezpečnostným technikom môže byť len osoba, ktorá má úplné stredné vzdelanie, alebo Pripomienka: Požiadavky na kvalifikáciu bezpečnostného technika a získavanie osvedčenia, ako aj ďalšie podrobnosti súvisiace s postavením bezpečnostného technika v štruktúre podniku nie sú týmto ustanovením dostatočne jasne vymedzené. Návrh : Bolo by vhodné vydať k tejto problematike osobitný vykonávací predpis. K 13 Závodná zdravotná služba Pripomienka : Na dôslednú a správnu aplikáciu 13 v praxi je potrebné čo najskôr vydať predpis ustanovujúci podrobnosti o rozsahu a náplni výkonu závodnej zdravotnej služby, ako je to uvedené v 16 odsek 2). Poznámka : Kompetencia MZ SROV. K 15 Výchova a vzdelávanie K ods.3) Právnické a fyzické osoby môžu vykonávať poradenstvo, výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce ako podnikateľskú činnosť len na základe oprávnenia vydaného orgánom inšpekcie práce a príslušným orgánom dozoru. Pripomienka: 16

Vzhľadom na možné rozšírenie podnikateľských aktivít v oblasti poradenstva, výchovy a vzdelávania upraviť vydávanie oprávnení samostatným predpisom, ktorý by presne vymedzoval podmienky udeľovania oprávnenia. K 16 Splnomocňovacie ustanovenia Poznámka: Nariadenia vlády uvedené v odseku 1) sú už v platnosti. Pre potreby praxe je však nevyhnutné a naliehavé, aby boli vydané aj všeobecne záväzné predpisy uvedené v tomto paragrafe, a to aj z pohľadu uľahčenia a zjednodušenia zamestnávania, ku ktorému prispejú vymedzením jasných a jednoznačných pravidiel. Závery analýzy : Zákon č. 330/1996 Z. z. o BOZP v znení neskorších predpisov ustanovuje povinnosti zamestnávateľov v podobe základných zásad a úloh. Konkrétnejší obsah naplnenia týchto zásad a úloh, aj pokiaľ ide o administratívnu náročnosť je v mnohých prípadoch obsahom ďalších predpisov a technických noriem. Povinnosti, tak ako sú formulované v zákone, sú pretransformované zo Smernice č.89/391/ehs o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a predstavujú nevyhnutnú minimálnu úroveň na zaistenie bezpečných a zdravých pracovných podmienok. Pri posudzovaní požiadaviek zákona nemožno preto navrhnúť prípadné zrušenie niektorých zásadných povinností a ísť tak cestou znižovania úrovne BOZP. Takéto riešenie nie je možné ani s ohľadom na legislatívu EÚ, ani na súčasný stav BOZP na Slovensku, ako aj na celosvetové trendy zdôrazňujúce potrebu zlepšovania pracovných podmienok. V záujme podpory podnikateľského prostredia a vo vzťahu k zjednodušovaniu zamestnávania sú však možné určité úpravy a upresnenia v spôsobe naplnenia zákonných povinností a tieto boli navrhnuté ku konkrétnym ustanoveniam. Malé a stredné podniky na Slovensku majú v súčasnom období mnohé problémy s prežitím a potrebovali by viac podpory aj zo strany štátu. Zaisťovanie BOZP vnímajú ako záťaž, chýbajú im poznatky a skúsenosti v tejto oblasti a nemajú prostriedky nazvyš. Jednou z významných podporných aktivít na uľahčenie zamestnávateľovi plniť zákonné povinnosti v oblasti BOZP by mohla byť konzultačná a poradenská činnosť, v rámci ktorej by získavali potrebné informácie, návody, metodické príručky dobrej praxe, rôzne dokumenty a 17

tlačivá. Takáto činnosť je v mnohých štátoch EÚ zabezpečovaná v rámci systému úrazového poistenia, ako prevencia. Ďalším opatrením, ktoré by umožnilo znižovať náklady a redukovať administratívu zamestnávateľovi v súvislosti s plnením jeho povinností pri zaisťovaní BOZP by bola realizácia diferencovaného prístupu k rozsahu a spôsobu plnenia povinností podľa veľkosti rizika na pracoviskách konkrétneho zamestnávateľského subjektu. Realizácia takéhoto prístupu si vyžaduje spracovať kategorizáciu podnikov podľa miery ohrozenia a veľkosti rizika, v závislosti na druhu ekonomickej činnosti a počtu zamestnancov. Racionálnym opatrením z hľadiska zamestnávateľa by bola aj integrácia oblasti bezpečnosti práce a oblasti ochrany zdravia do jedného systému ochrany zamestnanca pri práci pred nepriaznivým a negatívnym pôsobením faktorov pracovného procesu. 18

Zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2002 Z. z. a zákona č. 121/2004 Z. z. Využitie zákona č. 95/2000 Z. z. v systéme zjednodušenia zamestnávania vychádza zo zásady, že na aplikácii legislatívy v ekonomickej praxi má výrazný podiel aj výkon inšpekcie práce, tzn. spôsob akým sa naplnenie legislatívnych požiadaviek a prístupov v praxi presadzuje. Využitie je aktuálne v dvoch základných rovinách: a/ úpravou ustanovení zákona s cieľom znížiť administratívnu náročnosť pri vytváraní bezpečnostných predpokladov (napr. nahlasovacie a predkladacie povinnosti), prispôsobiť ustanovenia zákona novým poznatkom a možnostiam a celkovému vývoju zamestnanosti, b) hľadaním ciest, ako súčasné dikcie zákona aplikovať v praxi inšpekcie práce, s cieľom maximálne racionalizovať pôsobenie inšpekčných orgánov, a tým podnietiť zvýšený záujem podnikateľov o rozšírenie ich ekonomických aktivít s následnou tvorbou nových pracovných miest. Zákonom sú deklarované nasledovné zásadné kompetencie: MPSVR SR: zodpovedá za tvorbu a uskutočňovanie štátnej politiky ochrany práce, koordinuje činnosť orgánov štátnej správy v oblasti ochrany práce a zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti, zodpovedá za výkon inšpekcie práce, riadi a kontroluje Národný inšpektorát práce (ďalej len NIP ), vydáva a odoberá podnikateľom oprávnenia na vykonávanie poradenstva, výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce, zabezpečuje a odborno-metodicky usmerňuje výskumnú činnosť v oblasti ochrany práce, ustanovuje rozsah a podrobnosti zaistenia bezpečnosti technických zariadení a určuje, ktoré zariadenia sa považujú za vyhradené, ustanovuje spôsob evidencie a registrácie pracovných úrazov, prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení. NIP: riadi a kontroluje inšpektoráty práce, zjednocuje a racionalizuje pracovné metódy inšpektorátov práce, 19

vydáva a odoberá oprávnenia právnickým osobám na vydávanie certifikátov o bezpečnosti technických zariadení, vydáva a odoberá oprávnenia a osvedčenia podnikateľom a fyzickým osobám na vykonávanie činnosti na zariadeniach v jadrovej energetike, vykonáva inšpekciu práce a trhový dohľad na zariadeniach v jadrovej energetike, navrhuje ministerstvu, ktoré zariadenia sa považujú za vyhradené a spôsob evidencie a registrácie pracovných úrazov, prevádzkových nehôd a porúch technických zariadení. Inšpektoráty práce: kontrolujú, či sú zamestnávatelia, resp. podnikatelia oprávnení vykonávať príslušnú činnosť a či táto činnosť zodpovedá požiadavkám predpisov na zaistenie BOZP a bezpečnosti technických zariadení, uplatňujú požiadavky ochrany práce pri povoľovaní a kolaudácii stavieb, dohliadajú, či určené výrobky uvádzané na trh zodpovedajú stanoveným podmiekam, vyšetrujú, resp. zúčastňujú sa vyšetrovania pracovných úrazov, prevádzkových nehôd a porúch technických zariadení, technických a organizačných príčin priemyslových otráv a chorôb z povolania, vydávajú a odoberajú osvedčenia a oprávnenia podnikateľom a fyzickým osobám na činnosti na vyhradených zariadeniach, posudzujú predpisy na zaistenie BOZP vydávané zamestnávateľmi. Zamestnávateľom vyplývajú zo systému výkonu inšpekcie práce nasledujúce povinnosti: požiadať o vydanie oprávnenia na výkon činností súvisiacich s vyhradenými technickými zariadeniami alebo na vydávanie certifikátov o bezpečnosti technických zariadení, požiadať o vydanie oprávnenia na vykonávanie poradenstva, výchovy a vzdelávania v oblasti BOZP, predložiť kópiu živnostenského oprávnenia, resp. výpis z obchodného registra s určením činnosti, oznámiť začatie prevádzky, ich podstatné zmeny a skončenie, oznámiť každú zmenu alebo dodatok vykonaný v materiáloch a dokladoch predložených pri previerke odbornej spôsobilosti, preukázať dôvody vymenovania nižšieho počtu zástupcov zamestnancov pre BOZP, ako stanovuje zákon, oznámiť termín výchovnej a vzdelávacej akcie organizovanej oprávnenou osobou a termín konania skúšok, 20

predložiť na posúdenie pravidlá o BOZP vydávané zamestnávateľmi, oznamovať vznik pracovných úrazov, porúch a havárií technických zariadení, chorôb z povolania a profesionálnych otráv, viesť ich evidenciu a vykonávať registráciu, oznámiť zmenu závažnosti pracovného úrazu, zabezpečiť miesto pracovného úrazu až do príchodu inšpekcie práce, oznámiť plnenie opatrení prijatých na zamedzenie opakovania sa úrazov z podobných príčin, predložiť odpis záznamu o úraze, oznámiť použitie iného dokladu, ako je určený formulár záznamu o úraze. Pre splnenie požiadaviek bezpečnosti technických zariadení (osobitne vyhradených technických zariadení) vyplývajúcich zo zák. č. 330/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov je zamestnávateľ povinný: splniť požiadavky na odbornú spôsobilosť a požiadať Technickú inšpekciu o jej overenie na výrobu, montáž, rekonštrukciu, opravy a údržbu vyhradených technických zariadení, na vykonávanie ich odborných prehliadok a skúšok a označovanie, na plnenie tlakových nádob na dopravu plynov vrátane nádrží motorových vozidiel, požiadať Technickú inšpekciu o overenie odbornej spôsobilosti fyzických osôb a vydanie osvedčenia na vykonávanie odborných prehliadok a skúšok, skúšobného technika výrobcu, elektrotechnika špecialistu, a na obsluhu vybraných vyhradených technických zariadení, požiadať pri výrobe, dodávke, montáži a rekonštrukcii zariadenia o vydanie odborného a záväzného stanoviska Technickej inšpekcie k technickej dokumentácii (ak požiadavky na zariadenie nie sú upravené predpismi), predložiť Technickej inšpekcii na posúdenie konštrukčnú dokumentáciu na výrobu, montáž alebo rekonštrukciu vyhradených technických zariadení, v priebehu výroby alebo pri dodávke vyhradených technických zariadení (pri ktorých sa vyžaduje osvedčenie konštrukčnej dokumentácie) predložiť Technickej inšpekcii na požiadanie dokumentáciu a doklady o skúškach a umožniť overiť bezpečnosť zariadení vykonaním ich skúšky, pri výrobe vyhradených technických zariadení, na ktoré boli vydané osvedčenia o typovej skúške vyžiadať od Technickej inšpekcie posúdenie všetkých zmien, požiadať Technickú inšpekciu pred uvedením do prevádzky o vykonanie prvej úradnej skúšky vyhradeného technického zariadenia, 21

požiadať Technickú inšpekciu počas prevádzky vyhradeného technického zariadenia o vykonanie opakovanej úradnej skúšky v predpísaných termínoch, pri plynových a tlakových vyhradených technických zariadeniach požiadať po ukončení opravy tlakového celku Technickú inšpekciu o vykonanie úradnej skúšky a vydanie osvedčenia, požiadať Technickú inšpekciu o overenie vedomostí a vydanie osvedčenia alebo preukazu na obsluhu nízkotlakových kotlov, predložiť Technickej inšpekcii na posúdenie projektovú dokumentáciu kotolne. x x x Koordinačná pôsobnosť MPSVR SR sa vzťahuje najmä na činnosť ústredných orgánov štátnej správy SR v oblasti výkonu štátneho dozoru nad bezpečnosťou práce. Činnosť štátnych inšpekčných orgánov, ktoré svojím regulačným, kontrolným, poradenským a represívnym pôsobením presadzujú aktuálne potreby bezpečnosti práce, je jednou z foriem aktívnej spoluúčasti štátu na tvorbe štátnej politiky bezpečnosti práce. Orgány štátneho odborného dozoru sú ustanovené zákonmi, ktorými sú tiež vymedzené ich kompetencie. Sú to: a) zák. č. 95/2000 Z.z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov, Národný inšpektorát práce, inšpektoráty práce, b) zák. č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, Úrad verejného zdravotníctva, regionálne úrady verejného zdravotníctva, c) zák. č. 130/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov Úrad jadrového dozoru d) zák. č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov Hlavný banská úrad, obvodné banské úrady, e) zák. č 143/1998 Z.z. o civilnom letectve v znení neskorších predpisov Letecký úrad f) zák. č. 164/1967 Zb. o dráhach v znení neskorších predpisov Štátny dráhový úrad g) zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe Štátna plavebná správa h) zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, krajské a okresné úrady, 22

i) zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície oddelenie štátneho odborného dozoru všeobecnej sekcie MV SR, služobný úrad Železničnej polície MDPT SR, služobný úrad Zboru väzenskej a justičnej stráže MS SR, organizačná zložka Slovenskej informačnej služby. j) zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov služobný úrad MF SR k) zák. č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe služobný úrad MO SR l) zák. č. 261/2002 Z.z. o prevencii závažných pracovných úrazov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Ministerstvo životného prostredia SR, inšpekcie životného prostredia, orgány inšpekcie práce, orgány štátneho zdravotného dozoru, orgány štátneho banského dozoru, krajské a okresné úrady. Štruktúra a najmä početnosť štátnych dozorných orgánov SR nie je porovnateľná s krajinami EÚ. Dôsledky súčasného stavu otvárajú potrebu riešiť nasledovné otázky: 1) Absencia inštitucionálneho, obsahového i procedurálneho zastrešovania štátnych dozorných inštitúcií, absencia koordinácie a kooperácie medzi zainteresovanými rezortnými orgánmi a inštitúciami. 2) Potreba integrovať výkon štátneho dozoru, čo by prispelo k zvýšeniu jeho efektívnosti a k celkovému zjednodušeniu dozorného procesu. Zamestnávateľský subjekt je objektom kontroly viacerých dozorných orgánov (inšpekcia práce, štátny zdravotný dozor, štátna banská správa, štátny dráhový dozor, inšpekcia životného prostredia a i. ). Integrovaný dozor by sa prejavil aj v racionálnej odozve výkonu dozorných činností v kontrolovaných subjektoch. 3) Nejednoznačnosť kompetencií štátnych dozorných orgánov, v dôsledku čoho je zamestnávateľ v konkrétnej problematike kontrolovaným subjektom pre viac štátnych dozorných inštitúcií. 4) Nejednotný výklad legislatívnych dokumentov upravujúcich bezpečnosť práce zo strany rôznych dozorných inštitúcií. Nejednotný prístup k systému podnikového riadenia bezpečnosti práce a i. 5) Absencia kompatibility a prepojenia informačných systémov jednotlivých dozorných 23

orgánov a inštitúcií (najmä Národného inšpektorátu práce, Úradu verejného zdravotníctva, živnostenských úradov, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálnej poisťovne, Štatistického úradu SR, Ministerstva vnútra SR), čo by pomohlo zabezpečiť ich efektívny a koordinovaný postup a pre zamestnávateľský subjekt by predstavovalo zníženie administratívnej náročnosti napr. pri nahlasovacích povinnostiach. Veľký počet orgánov dozoru a najmä rozličná úroveň pri zabezpečovaní dozorných úloh nevytvárajú priaznivé podmienky pre presadzovanie rovnakých priorít v dozornej činnosti jednotlivých orgánov dozoru zo strany štátu. Hranice kompetencií jednotlivých dozorných orgánov nie sú vždy legislatívne presne vymedzené, príp. sa ich kompetencie prekrývajú. Z uvedených dôvodov dochádza ku kompetenčným sporom, k zdvojenej kontrole a k duplicite pri nariaďovaní opatrení na odstránenie nedostatkov. Kompetenčné zákony a na ne nadväzujúce predpisy sú často neprehľadné, obsahujú množstvo výnimiek a odkazov na iné dozorné orgány, čo sťažuje najmä novým podnikateľom orientáciu v danej oblasti, zneisťuje ich napr. pri nahlasovaní vzniku mimoriadnych udalostí a bráni im v možnosti obrátiť sa v rámci poskytovaného poradenstva na kompetentný dozorný orgán. Najmä súbežné vykonávanie inšpekcie a dozoru inšpektorátmi práce a úradmi verejného zdravotníctva komplikuje zamestnávateľským subjektom situáciu, keďže zamestnávatelia sú zaťažovaní súvisiacimi a prelínajúcimi sa požiadavkami oboch orgánov osobitne (napr. hodnotenie rizík musí zamestnávateľ predkladať inšpekcii práce, orgánom pre ochranu zdravia, navyše požiarnej ochrane a tiež inšpekcii životného prostredia, pričom každá z uvedených inštitúcií požaduje zdôraznenie ňou kontrolovaných faktorov). Inšpekčné a dozorné činnosti oboch orgánov sú vykonávané u toho istého zamestnávateľa takmer bez vzájomnej koordinácie. Predstavuje to zbytočnú stratu času i prostriedkov, ktoré by zamestnávateľ mohol venovať podnikateľským aktivitám. Uvedenú situáciu kritizoval aj audit SLIC vykonaný v roku 2002 v Slovenskej republike. Výhrady boli hlavne k nedostatku koordinácie medzi dvoma hlavnými štátnymi orgánmi pre inšpekciu a dozor BOZP, čo má za následok frustráciu zamestnávateľa, ktorý musí osobitne komunikovať so samostatnými inšpekciami týchto orgánov. Základné podmienky, ktoré vytvárajú predpoklady pre racionálny a účinný výkon dozoru a pre jeho zjednodušenie sú najmä: uplatňovať na všetkých pracoviskách jednotný systém inšpekcie práce, osobitne vykonávať inšpekciu len na tých pracoviskách, kde si špecifické podmienky takýto 24

prístup vyžadujú (ozbrojené zložky, banské činnosti a i.), zabezpečiť aby na jednom pracovisku bol v predmetnej oblasti činný len jeden dozorný orgán, smerovať dozor do preventívnej oblasti (na jej plánovanie, vykonávanie a sledovanie účinnosti prijatých opatrení vo vzťahu k eliminácii nebezpečenstiev), ďalšie činnosti súvisiace s kontrolou plnenia požiadaviek bezpečnosti práce zabezpečiť akreditovanými organizáciami, pokiaľ možno formou služieb (posúdenie dokumentácie, stanovisko ku kolaudácii, overovanie odbornej spôsobilosti apod.). Vychádzajúc z týchto podmienok by inšpekcia práce mala využívať prostriedky dané zákonom najmä na: zistenie (overenie), či zamestnávateľ prijal nevyhnutné opatrenia na plnenie požiadaviek legislatívy a či vytvoril predpoklady a zabezpečil prostriedky, ktoré mu umožnia identifikovať zdroje rizík, hodnotiť ich, odstraňovať a najmä im predchádzať, stimulovanie zamestnávateľov, aby chránili zdravie a zaisťovali bezpečnosť svojich zamestnancov, podporu zamestnancov s cieľom, aby využívali svoje práva a tým napĺňali svoju úlohu pri dosahovaní bezpečného pracovného prostredia, poskytovanie príslušných informácií a návodov zamestnávateľom i zamestnancom. Doterajšia prax dozorných orgánov sa sústreďovala a sústreďuje najmä na zisťovanie, či stav na pracoviskách, technické zariadenia a vykonávané činnosti sú v súlade s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Nový prístup k presadzovaniu BOZP by mal klásť dôraz na hľadanie spôsobov ako predchádzať nedostatkom, aby vôbec nevznikali. Pri racionálnom uplatňovaní dozornej funkcie pri priamom výkone v zamestnávateľských subjektoch by sa inšpekcia práce nemala orientovať na detailné zisťovanie nedostatkov. Pri výkone inšpekcie by sa mal viac uprednostňovať systémový prístup a následne selektívny podľa zistených nedostatkov a sústrediť sa najmä na: posúdenie prijatej koncepcie politiky BOZP, jej primeranosti miestnym podmienkam a programovosti, posúdenie systému organizácie a riadenia BOZP zamestnávateľom (neovplyvňovať direktívnym zásahom do vnútorného systému riadenia, ale poskytnúť progresívne usmernenie), efektívne plánovanie, kontrolu a vyhodnocovanie plnenia preventívnych a nápravných opatrení, 25

systém identifikácie a eliminácie nebezpečenstiev, ohrození a rizík (riadenie rizík), problematiku mimoriadnych udalostí (pracovné úrazy, havárie), oboznamovanie, vzdelávanie a overovanie vedomostí zamestnancov, poskytovanie informácií zamestnancom (prostredníctvom zástupcov pre BOZP) a ich podnecovanie k aktivite a účasti na riešení problémov BOZP, posúdenie zmluvných vzťahov pri pôsobení viacerých zamestnávateľských subjektov na spoločných pracoviskách, spoluprácu zamestnávateľa so zamestnancami. Výber podnikateľských (zamestnávateľských) subjektov pre priamy výkon kontroly si vyžaduje selektívny prístup. Popri jednotnom centrálnom usmerňovaní na národnej úrovni sa inšpektoráty práce individuálne rozhodujú podľa regionálnych podmienok. Vhodným východiskom pre zvýšenie miery objektivizácie pri tomto rozhodovaní by mohlo byť prijatie modelu, založeného na kategorizácii zamestnávateľských subjektov podľa miery úrovne starostlivosti o BOZP (príkladom môže byť model Dánskeho kráľovstva). Kategorizácia napr. s využitím bodovej metódy by vychádzala z relevantných štatistických ukazovateľov (pracovné úrazy, choroby z povolania, rizikové práce) a z predchádzajúcich poznatkov inšpekcie práce. Vhodné by tiež bolo v rámci podniku cielené zameranie výkonu dozoru (targeting) výhradne na prevádzky so zvýšeným rizikom ohrozenia zdravia zamestnancov. Osobitnou problematickou oblasťou je výkon inšpekcie v mikropodnikoch, malých a stredných podnikoch, čo potvrdzujú aj skúsenosti inšpekcie práce nielen u nás, ale aj v zahraničí. Netradičný prístup je vynútený ich veľkým počtom a diverzifikáciou, nízkou úrovňou starostlivosti o BOZP a celkovej ochrany zamestnanca pri práci podmienenou nedostatkom vedomostí, finančných prostriedkov, nedostačujúcim právnym vedomím apod. Pre zvýšenie efektívnosti, jednoduchosti, ale i podnikateľskej príťažlivosti by bolo vhodné, aby inšpektori pri výkone kontrol týchto subjektov sa orientovali na všetky aktuálne problémy BOZP (v súčasnosti napr. inšpektor so špecializáciou na tlakové zariadenia kontroluje len stav a prevádzku týchto zariadení), sa vo zvýšenej miere orientovali na poskytovanie poradenstva (resp. povinného 26

poradenstva), propagovali praktické a progresívne riešenia BOZP rozširovaním príručiek dobrej praxe a iných inštruktážnych materiálov, Pre popularizáciu vhodných opatrení a postupov v praxi malých a stredných podnikateľov, ale i samozamestnávateľov, by inšpekcia práce mala v širšej miere využívať prostriedky masovej komunikácie. Je potrebné pri tom zdôrazniť, že tvorcom prostredia, resp. atmosféry podporujúcej podnikanie a zamestnávanie je vždy konkrétny reprezentant štátneho dozorného orgánu, ktorým je inšpektor. Hlavný smer možného pokroku s cieľom podpory podnikania je príprava inšpektora nielen z hľadiska jeho odbornej profesionality, ale aj spôsobu komunikácie so zamestnávateľom pri výkone inšpekcie. Je potrebné odbúrať stresujúci prístup inšpektora k podnikateľovi, keďže už pri začatí výkonu vytvára atmosféru strachu proklamovaním princípu, že kontrola musí vždy niečo nájsť. Pre zlepšenie vnímania inšpekcie a zníženie obťažujúceho dojmu je významným reálne naplnenie poradenského poslania a snahy pomôcť skvalitniť stav BOZP. Zmeny v oblasti inšpekcie práce kladú nové nároky aj na úroveň inšpektorov, ich prípravu a ďalšie vzdelávanie. Mení sa aj skladba inšpektorov práce vzhľadom na ich kvalifikáciu, pričom začína pribúdať inšpektorov práce s právnickým a ekonomickým vzdelaním. Táto skutočnosť by mala mať dosah na obsah, metódy a formy a celý systém výchovy a vzdelávania inšpektorov práce, ktorí musia obsiahnuť a ovládať rovnako všetky oblasti inšpekcie práce, vrátane BOZP. V tejto súvislosti by bolo potrebné zvážiť dvojstupňové vzdelávanie inšpektorov práce, a to zamerané na spoločný všeobecný základ inšpekcie práce a neskoršiu špecializáciu (odborné zameranie) zohľadňujúcu záujem (a aj pôvodnú kvalifikáciu) inšpektora a požiadavky inšpektorátu práce na odbornostnú skladbu inšpektorov. Jednou z podnikateľských aktivít je vykonávanie poradenstva, výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce. Vydávanie oprávnení na vykonávanie poradenstva, výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce má podľa 4, ods. 1 písm. i) v kompetencii MPSVR SR. Proces vydávania oprávnení je veľmi zdĺhavý, nakoľko ministerstvo žiadosť o vydanie oprávnenia posiela na príslušný inšpektorát práce, ktorý v zmysle 6, ods. 3, písm. e) preveruje podmienky uvedené v žiadosti. Túto žiadosť neposiala ministerstvo inšpektorátu priamo, ale prostredníctvom NIP, ktorý tiež posudzuje žiadosť a vyjadruje sa k nej. Tento 27

proces je potrebné zracionalizovať, nakoľko je zdĺhavý, odrádza a niekedy kladie zbytočné prekážky podnikaniu v predmetnej oblasti BOZP. Rozsah a štruktúra oprávnení na poradenstvo a vzdelávanie v oblasti ochrany práce sú široké. V rámci nich sa vydávajú oprávnenia aj na vzdelávanie bezpečnostných technikov. Keďže ide o náročnú profesiu, bolo by vhodné zvážiť ich vzdelávanie v školskom systéme (pomaturitné vzdelávanie, bakalárske vzdelávanie). Týkalo by sa to hlavne bezpečnostných technikov, ktorí svoje služby poskytujú podnikateľským subjektom (hlavne malým a stredným) dodávateľsky. Cieľom takejto úpravy je zvýšiť kvalitu dodávaných bezpečnostno-technických služieb, nakoľko zodpovednosť za stav BOZP nenesie dodávateľ bezpečnostno-technickej služby, ale zamestnávateľský subjekt. V neškolských zariadeniach by bolo ponechané vzdelávanie bezpečnostných technikov, ktorí vykonávajú funkciu bezpečnostného technika v rámci zamestnaneckého pomeru a takto získaná odbornosť by sa nemohla uplatňovať v odvetviach so zvýšeným rizikom pracovných úrazov. Pomoc zamestnávateľským subjektom v orientovaní sa v predpisoch, zabezpečovanie dostupných, prehľadných a zrozumiteľných informácií, edukačných materiálov a usmernení, ktoré pružne reagujú na potreby praxe výroby, prevádzok a služieb pri plnení ustanovení právnych predpisov z oblasti BOZP je ďalším krokom podpory ich podnikateľských aktivít. V zmysle 5 ods. 3 písm. r) zabezpečuje tvorbu, obstarávanie, šírenie, sprístupňovanie, publikovanie a propagáciu informácií v oblasti ochrany práce Národný inšpektorát práce. Ide o podpornú činnosť inšpekcie práce. Z toho dôvodu, že NIP v súčasnosti racionalizuje svoje aktivity a pre zefektívnenie činnosti v tejto oblasti tvorbou, publikovaním, šírením, sprístupňovaním informácií a vydávaním tzv. Pravidiel dobrej praxe (návodov pre zamestnávateľské subjekty, ako splniť požiadavky predpisov) by mala byť poverená organizácia v pôsobnosti MPSVR SR, ktorá má odborné kapacity pre oblasť ochrany práce i tvorbu edukačných a informačných materiálov a ktorá má prehľad o potrebách ekonomickej praxe. Tvorba, vydávanie a šírenie informácií vyžaduje určité finančné náklady. Ak ide o systematickú činnosť, nie je možné sa spoliehať na sponzorstvo. Náklady by z časti mohli byť hradené z úrazového poistenia (podsystém sociálneho poistenia) a z časti finančnými prostriedkami získanými ich predajom. Na racionalizáciu podnikateľských aktivít by pozitívne vplývalo i zjednodušenie sústavy povinností zamestnávateľov vo vzťahu k inšpekcii práce ustanovených 15 zák. č. 95/2000 Z.z. 28