ZHODNOTENIE VPLYVU PREHRÁDZKY NA ZMENY NA TOKU HRONDÍN EVALUATION OF EROSION CONTROL DAM IMPACT ON HRONDÍN STREAM Pavol KABINA, Peter HALAJ Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre ABSTRACT The article is focused on history and reasons for building of erosion control earth dam on stream Hrondín. The results of the construction impact assessment monitoring are presented in stabilized reaches of stream valley in period from 1963 to 1968. In this period the maximal discharge Q 100 was measured. After long term monitoring breakdown the measurements continued in period from 1998 to 1999. The results of measurements have enabled to make effects assessment of the construction after end of it s lifetime on Hrondin stream. KEY WORDS: Erosion control, sediments, stream, restoration ÚVOD Prirodzené toky (najmä v úsekoch s vyššími pozdĺžnymi sklonmi), ktoré sa označujú ako bystriny, unášajú väčšie alebo menšie množstvá pevných častíc. Tieto častice sa podľa hydraulických charakteristík toku pohybujú po dne ako splaveniny, alebo sa vznášajú v prúde ako plaveniny. Množstvo splavenín v toku závisí jednak od ich produkcie v povodí a vo vlastnom koryte toku, jednak od unášacej sily vody, zjednodušene povedané od veľkosti a rýchlosti prietoku v koryte. Hlavnou príčinou vzniku splavenín je rozpad a zvetrávanie hornín v povodí. Bystriny sa ďalej vyznačujú pomerne malými povodiami, ktoré môžu byť v celej rozlohe zasiahnuté jednou prietržou mračien, čo spôsobuje rýchle rozvodnenie, ale aj prudký pokles povodňovej vlny a transport veľkého množstva hrubozrnných materiálov. Účinok hĺbkovej a bočnej erózie zásobuje bystriny za prívalových dažďov množstvom materiálu, ktorý bystrina ukladá v dolnom úseku toku a aj na priľahlých poľnohospodársky využívaných plochách. Tento proces sa môže úspešne obmedziť alebo zastaviť napr. zalesňovaním plôch, ktoré sú potenciálnym zdrojom splavenín v povodí alebo technickými opatreniami v koryte alebo v údolí toku, ktoré prerušia transport splavenín do nižších úsekov toku. V príspevku sa hodnotí dlhodobá účinnosť technického zásahu - kombinovanej zemnej prehrádzky na hornom toku potoka Hrondín, vybudovanej v r. 1963, ktorá mala zabrániť transportu hrubozrnných splavenín do nižších úsekov toku.. Pretože táto prehrádzka mala zároveň stabilizovať balvanité koryto nad
ňou, ktoré bolo hlavným zdrojom hrubozrných splavenín, znehodnocujúcich nižšie ležiace pozemky, zhodnotíime zároveň aj zmeny na toku Hrondín. MATERIÁL A METODIKA Popis záujmového územia a technického riešenia prehrádzky Potok Hrondín je pravostranným prítokom potoka Štiavnica, do ktorého sa vlieva severne od obce Hokovce. Pramení nad obcou Tekovské Trsťany v úzkom horskom údolí Štiavnického pohoria. V čase pred úpravou tohto toku, t.j. pred rokom 1960, potok Hrondín vykazoval všetky charakteristické fázy prirodzeného vývoja toku. Vo svojej hornej časti v úseku od prameňa po most na štátnej ceste Tekovské Trsťany Žemberovce je to typická bystrina s priemerným sklonom 23 o / oo. Vo svojom najvyššom úseku je koryto toku zahĺbené až na materskú horninu (obr. 1), ktorú tvoria tortonské andezity, tufy a tufity. V strednej časti tohto bystrinného úseku je koryto veľmi ploché a široké (20-35 m), meandrujúce a vytvárajúce pred úpravou bohaté štrkové polia, z ktorých sa hrubozrnný materiál transportoval do nížinnej časti toku, charakterizovanej v úseku od už spomínaného mosta až po svoje zaústenie priemerným sklonom 4 o / oo a zemným korytom so šírkou dna okolo 1,0 m a premenlivou hĺbkou od 1,0 do 2,0 m. Vodohospodárska úprava potoka Hrondín sa realizovala v r. 1960-1962 a zabezpečila jeho bezporuchovú prietočnosť na Q 20 v úseku od relatívneho staničenia km 0,000 (katastrálna hranica Tekovské Trsťany Opatovské Moravce) až po kilometer 3,720. Táto úprava síce účinne odstránila časté inundovanie letných prívalových vôd v úseku medzi mostom a katastrálnou hranicou Tekovské Trsťany Opatovské Moravce, neodstránila však posun hrubozrnných splavenín a tým aj zanášanie novovybudovaného koryta. Tento stav si vynútil v r. 1963 vybudovanie zemnej záchytnej prehrádzky v kilometri 3,360, t.j. nad už uvedeným cestným mostom, ale pod úsekom najväčšieho zdroja hrubozrnných splavenín v údolí toku. Prehrádzka sa vybudovala ako homogénna, zemná, s opevneným bezpečnostným prepadom dimenzovaným na Q 100 = 24,36 m 3. s -1. Maximálny špecifický povrchový odtok sa vypočítal podľa Duba v kategórii 2a vo veľkosti 3,36 m 3. s -1. km -2, pričom plocha čiastkového povodia bola 7,25 km 2. Časť tohto povodia tvoria prevažne listnaté lesy s rozlohou 2,64 km 2. Prepadová hrana sa nachádza vo výške 1,5 m nad okolitým terénom a koruna prehrádzky 3,0 m nad terénom. Prehrádzka mala mať podľa projektu dvojakú funkciu. Predovšetkým mala vo svojom záchytnom priestore zachytávať a akumulovať hrubozrnné splaveniny, a tak zamedziť ich ďalšiemu transportu v toku. Zároveň išlo o zníženie pozdĺžneho sklonu koryta nad prehrádzkou, a tak zmenšiť eróznu činnosť toku, t.j. zmenšiť unášaciu silu vody v úseku nad prehrádzkou. Klimatické pomery povodia sú približne charakterizované meteorologickou stanicou v Leviciach, kde dlhodobý priemer ročného zrážkového úhrnu je 628 mm a priemerná ročná teplota vzduchu je 9,4 o C. VÝSLEDKY A DISKUSIA Monitoring účinnosti prehrádzky v priebehu doby jej životnosti
Každý technický zásah na toku, ktorý mení pôvodné podmienky prúdenia, okrem iných fenoménov ovplyvňuje aj režim splavenín a plavenín. Naopak, splaveniny aj plaveniny majú vplyv na každý objekt vybudovaný na toku. Ak je TKT (transportná kapacita toku) a G s je skutočný prietok splavenín a ak ich vzájomný vzťah bude vyjadrený nerovnosťou: G s < TKT, potom výsledok vzájomného pôsobenia sa prejaví ako pokračujúce vymieľanie koryta a to až do času, pokiaľ TKT a G s nebudú v rovnováhe. V prípade, že podmienky pre TKT sa podstatne znížia, napr. práve pôsobením predmetnej prehrádzky, potom tento vzťah bude vyjadrený nerovnosťou: G s > TKT, čo spôsobí v tomto úseku (nad prehrádzkou) výrazné zanášanie koryta. Zloženie materiálu dna, resp. údolia, ktoré sa zanáša, zodpovedá zloženiu a kvalite tranzitných splavenín. Celkový prietok splavenín sa v súčasnosti nedá výpočtovými metódami exaktne určiť. Presnejšie údaje sa môžu získať len meraním in situ, čo je pomerne komplikovaná a dlhodobá záležitosť. Pracovníci bývalej Katedry poľnohospodárskych meliorácií VŠP v Nitre chceli podrobnejšie sledovať tento problém na novovybudovanej prehrádzke. Preto už v apríli 1964 vytýčili naprieč potoka nad prehrádzkou osem merných profilov, z ktorých prvých sedem bolo od seba vzdialených po sto metroch, posledný bol situovaný o 500 m vyššie. Vzhľadom na praktickú nemožnosť (personálnu i finančnú) denného pozorovania prietokov a presunu splavenín, rozhodli sa od profilu č. 5 charakteristické kamene zafarbiť odolným náterom, a očíslovať ich podľa veľkosti. Každý profil mal inú farbu. Očíslované boli kamene od 40 cm vyššie. Kamene 10, 20, 30 cm sa len zafarbili a spočítali. Po vytýčení pozorovaných profilov sa v r. 1964 a 1965 v koryte potoka Hrondín nepozorovali žiadne zmeny ani pohyb označených kameňov. Prebiehalo len zanášanie úseku tesne nad prehrádzkou jemnejšími splaveninami. Až 19. 8. 1966 spadli v povodí 31 mm zrážky v trvaní 75 minút, ktoré spôsobili v profile prehrádzky prietok Q = 27,8 m 3. s -1, následkom čoho nastali zreteľné zmeny v koryte. Splaveniny sa usadzovali nad prehrádzkou približne v sklone údolia, čo značne zväčšilo záchytný priestor prehrádzky. Množstvo uložených splavenín až do kilometra 3,720 dosiahlo objem 3310 m 3. Pohyb kameňov v profiloch 5 a 6 sa vzhľadom na nánosy v nich už nedal kontrolovať. V profile 7 sa pohli všetky kamene až do 60 cm vrátane a v profile 8 až do 80 cm vrátane. Posun kameňov predstavoval desiatky až stovky metrov z pôvodného miesta. V r. 1966, 1967 a 1968 pokračovalo monitorovanie koryta potoka Hrondín nad prehrádzkou, ktoré však nezistilo žiadne ďalšie výrazné posuny hrubozrnných splavenín v koryte. Z meraní v r. 1963 až 1968 vidieť, že priebeh zanášania retenčného priestoru prehrádzky nebude závisieť natoľko od celkového ročného prietoku, ale najmä od výskytu prietokov blízkych Q max. Zistilo sa, že celkový balvanitý ráz údolia potoka Hrondín nad prehrádzkou sa nezmenil. Po r. 1968 sa ďalšie merania a pozorovania na potoku Hrondín prerušili. Pokračovanie v pozorovaní a vo vyhodnotení účinku predmetnej prehrádzky sa obnovilo pracovníkmi Katedry krajinného inžinierstva SPU v Nitre až v r. 1998 a 1999, t.j. až ku koncu doby jej teoretickej životnosti. Aktuálny stav nivelety toku Hrondín bol geodeticky zameraný po vytýčení 15-tich priečnych profilov v miestach zmien pozdĺžneho sklonu a tvarov (šírky) koryta toku. Bilancia objemu splaveninového materiálu za obdobie r. 1966-1998 predstavuje v pozorovanom úseku 1598 m 3. Toto množstvo je len necelých 50%
z množstva splavenín, ktoré bolo v pohybe a usadilo sa v priebehu jednej povodne v r. 1966. Avšak nepodarilo sa nám zistiť výskyt podobných maximálnych zrážok, ako bola zrážka v r. 1966, ktorá spôsobila prietok Q 100 korytom potoka Hrondín. Pri skúmaní uloženia splavenín v sedimentačnom priestore prehrádzky sa tesne nad prehrádzkou vytvorilo jazierko s rozmermi cca 100 m x 40 m a hĺbke cca 0,5 m, ktoré je celoročne naplnené vodou. Spôsobuje to úplne zanesený dnový výpust prehrádzky. Ďalšie usadzovanie splavenín v druhom skúmanom období výrazne ovplyvnila nová lesná cesta, križujúca údolie potoka v km 3,490. Jej vplyv je badateľný až po km 3,865. Treba však uviesť, že za r. 1964-1998 vznikol prirodzeným náletom v údolí potoka Hrondín v úseku km 3,460 až 3,870 mladý a miestami hustý les, v ktorom sú najviac zastúpené agáty, duby, smreky a borovice. Tento porast je doplňovaný miestami riedkym vŕbovým podrastom a inými krovinami. Toto pozitívne ovplyvňuje stabilizáciu už uložených splavenín a prirodzenú revitalizáciu tohto úseku údolia. Urobil sa výpočet kompenzačného sklonu v jednotlivých zameraných úsekoch toku nad prehrádzkou pre dva prietoky Q 20 a Q 100. Použil sa vzorec Shieldsa (In: Novák, 1988) v tvare: 0,06.( pm p). d is = pr. kde: i s - kompenzačný sklon (-), p m -merná hmotnosť splavenín (2410 kg. m -3 ), p - merná hmotnosť vody (1000 kg. m -3 ), R - hydraulický polomer (m), d m - smerodajné zrno (m). m Za hodnoty hydraulického polomeru R v jednotlivých úsekoch toku sa dosadili hodnoty z výsledkov výpočtov z programu RiverCAD. Hodnoty d m sa stanovili na mieste posuvným meradlom a v laboratóriu analýzou na sitách s otvormi od 0,25 do 10 mm. Pre kryciu vrstvu sa stanovila hodnota d m = 66,7 mm. Smerodajné zrno celej splaveninovej zmesi má hodnotu d m = 142,0 mm. Z priebehu sklonov znázornených na obr. 3 a obr. 4 vidieť stabilitu dna dolných úsekov toku nad prehrádzkou pri obidvoch skúmaných prietokoch. Pri extrémnom prietoku Q 100 sa však zvyšuje nestabilita horných úsekov toku, čo by sa malo v budúcnosti kompenzovať výstavbou ďalšej protieróznej prehrádzky v km 3,860. Monitorovanie účinnosti prehrádzky prebiehalo v r. 1964 až 1968 a po prerušení v ďalšom období v r. 1998 až 1999. Prehrádzka aj pri nedostatočnej údržbe splnila svoj význam tým, že zamedzila transport hrubozrnných splavenín do priestorov údolia a koryta toku pod ňou a že usmernila usadzovanie týchto splavenín do svojho sedimentačného priestoru. Pozorovaním sa zistilo, že najvýraznejší pohyb splavenín nastal v r. 1966 následkom výskytu extrémneho prietoku Q max, keď sa do pohybu dostali všetky veľkosti materiálu až do 80 cm, nachádzajúce sa v koryte. Zanášanie spôsobilo zmenšenie prirodzeného sklonu údolia nad prehrádzkou v dosahu cca 500 m, čo umožnilo sedimentovanie jemnejších častíc v tomto úseku a vytvorenie lesného porastu prirodzeným náletom (obr. 5). Pretože sa revitalizačné účinky tejto
prehrádzky takmer vyčerpali, bolo by vhodné postaviť ďalšiu prehrádzku v km 3,860 na stabilizovanie ďalšieho splaveninotvorného úseku tohto údolia. SÚHRN V príspevku sa uvádzajú dôvody výstavby protieróznej zemnej prehrádzky na bystrine Hrondín, výsledky monitorovania účinkov tejto stavby na stabilizáciu úseku údolia toku nad ňou v r. 1963 až 1968, keď sa zaznamenal aj maximálny prietok Q 100. Po dlhodobom prerušení tohto pozorovania sa v monitorovaní pokračovalo až v r. 1998 a 1999. Toto pozorovanie umožnilo vyhodnotiť jej účinnosť za praktickú dobu jej životnosti. KĽÚČOVÉ SLOVÁ Prehrádzka, splaveniny, bystrina, revitalizácia LITERATÚRA ANTAL, J. - IGAZ, D.: Aplikovaná agrohydrológia. Nitra: SPU, 2003. 173 s. ISBN: 80-8069-163-0 ÁRVAY, M. 1999. Posúdenie účinnosti protieróznej prehrádzky na toku Hrondín po uplynutí doby jej životnosti. Diplomová práca. Nitra : SPU, 1999. 55 s. HÚSKA, D. 1981. Lesotechnické meliorácie. Nitra : VŠP, 1981. 185 s. JURÍK, Ľ. TÁTOŠOVÁ, L.: Krajinné inžinierstvo a právo. Nitra : SPU, 2004. 112 s. ISBN: 80-8069-353-6 KABINA, P. - HÚSKA, D. - KRAJČÍROVÁ, Z. 1968. Riešenie protieróznej ochrany hornej časti potoka Hrondín. In: Acta fytotechnica, roč. 18, 1968, s. 177-192. KALÚZ, K.- HOLČÍK, V.: Vodné hospodárstvo. Pre FZKI. Nitra : SPU, 2002. 138 s. ISBN: 80-8069-033-2 KLOPČEK, A. - BÁREK, V. : Hydraulika. Nitra : Vydavateľské a edičné stredisko VŠP, 1992. 224 s NOVÁK, L. 1988. Stabilita dna bystřinných toků. Praha : VN MON, 1988. 174 s. SKATULA, L. 1960. Hrazení bystřin a strží. Praha : SZN, 1960. 422 s. ŠPÁNIK, F - ŠIŠKA, B.: Biometeorológia. Nitra: VŠP, 1996. 168 s. ISBN: 80-7137-259-5 Kontaktná adresa: Ing. Peter Halaj, CSc., Katedra krajinného inžinierstva, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Hospodárska 7, 949 76 Nitra tel.č: 037/6514527, fax.: 037/6512941, email: Peter.Halaj@uniag.sk
Obrázok 1 Pohľad na vyerodované dno až na materskú horninu bystriny Hrondín v km 4,240, stav v r. 1961 Figure 1 Parent material of eroded channel bed (km 4.240) on Hrondín stream year 1961 Obrázok 2 Pohľad na protieróznu prehrádzku na bystrine Hrondín v km 3,360 v čase výstavby, stav v r. 1963 Figure 2 View on erosion control dam on stream Hrondín ( km 3.360) -period of it s building in 1963
NADMORSKÁ VÝŠKA m n.m. (1) 190 185 180 175 170 165 POROVNANIE SKLONU NIVELETY DNA A KOMPENZAČNÉHO SKLONU PRI Q 20 160 3.36 3.36 3.45 3.46 3.47 3.53 3.65 3.73 3.78 3.87 3.90 3.93 3.99 4.10 4.22 STANIČENIE (2)(km) Sklon nivelety dna (3) Kompenzačný sklon (4) Obrázok 3 Figure 3 Priebeh sklonu nivelety bystriny Hrondín v km 3,360-4,216 a vypočítaného kompenzačného sklonu pre Q 20 Longitudinal profile and stable slope calculated for Q 20 discharge in Hrondín stream reach km 3.360-4.216 (1) elevation ( m a. w. s. l.), (2) Station (km), (3) bed slope (-), (4) stable slope (-) 185 POROVNANIE SKLONU NIVELETY DNA A KOMPENZAČNÉHO SKLONU PRI Q 100=24,36 m 3.s -1 NADMORSKÁ VÝŠKA m n.m. (1) 180 175 170 165 160 3.36 3.36 3.45 3.46 3.47 3.53 3.65 3.73 3.78 3.87 3.90 3.93 3.99 4.10 4.22 STANIČENIE (2)(km) Sklon nivelety dna (3) Kompenzačný sklon (4) Obrázok 4 Figure 4 Priebeh sklonu nivelety bystriny Hrondín v km 3,360-4,216 a vypočítaného kompenzačného sklonu pre Q 100 Longitudinal profile and stable slope calculated for Q 100 discharge in Hrondín stream reach km 3.360-4.216 (1) elevation ( m a. w. s. l.), (2) Station (km), (3) bed slope (-), (4) stable slope (-)
Obrázok 5 Pozdĺžny profil bystriny Hrondín so zakreslením pôvodnej nivelety z r. 1963, nánosov z r. 1966 a z r. 1998 Figure 5 Designed longitudinal profile of stream Hrondín in 1963 with delineated sediment layer boundary in 1966 and 1998