PRIESTOROVÁ VARIABILITA SEDIMENTOV VERTIKÁLNEJ AKRÉCIE (PRÍKLAD DUNAJA A BELEJ) M. Lehotský, A. Kidová, J. Novotný, J. B. Szmańda, Š. Horáčková
Ciele metodológia a význam alostratigrafického prístupu pri výskumu sedimentov a fluviálnych foriem analýza vertikálne akretovaných sedimentov v starom koryte Dunaja po odvedení vôd do drenážneho kanála v roku 1992 a jej konsekvencie povodňové sedimenty proximálnej (agradačného valu a hrany brehu) medzihrádzovej časti nivy Dunaja v oblúku pod Bratislavou sedimenty vrcholových častí lavíc divočiaceho vodného toku Belá a ich zdroje
Kombinované použitie alostratigrafického a morfolitostragrafickéjho prístupu (CUAL) základom alostratigrafického prístupu je definovanie litostratigrafických jednotiek (aloformácií) na základe diskordancií (nesúhlasností), ktoré ich v stratigrafickom slede ohraničujú
ohraničujúce plochy (bounding surface) ako hierarchia diskordancií základom morfolitostratigrafického prístupu je určenie litorstratigrafických jednotiek (aloformácií), ktoré budujú formu reliéfu
Metódy Odbery a zamerania Analýzy Datovanie
Skúmané územia Belá Dunaj - niva Staré koryto Dunaja
Staré koryto Dunaja
Mocnosť akrécie a granulometria sedimentov
vodný stav [cm] Povodňové udalosti a ich datovanie 1000 900 800 700 600 500 400 300 200 100 0 536 642 551 805921 678 718 827 799 723 568 608 505 770 844 795 792 1000 900 800 700 600 500 400 300 200 100 0 average daily water level in gauge station Dobrohošť (more than 700 cm) 1.11.1995 1.11.1996 1.11.1997 1.11.1998 1.11.1999 1.11.2000 1.11.2001 1.11.2002 1.11.2003 1.11.2004 1.11.2005 1.11.2006 1.11.2007 1.11.2008 1.11.2009 1.11.2010
age of wilow (7 years) flood events in 2008-9 flood events in 2006 start of growing 2005 accreation 82 cm from 2002 to 1997
discharge (m3/s) Dunaj medzihrádzová niva Mean dayly discharge of the Danube river in Bratislava (March and August 2002; September 2007) 12000 10000 8000 6000 Full bank flow 4000 2000 0 1 3 5 7 9 11 13 15 17 19 21 23 25 27 29 31 day March 2002 August 2002 September 2007
Levee structure
Sandy cover lihofacial structure on the roof of natural levee
Bank structure
Bank lithofacial structure
The highest number of grains are transported mainly by saltation or traction. Grains in size of 5-6.6 phi are transported by saltation and in size of 0-4 phi by traction in Muddy lithofacies. Grains in size of 4 phi are transported by saltation in Sandy lithofacies. Grains in size of 0-1 phi are transported by traction in Gravelly lithofacies. Lithofacie Freq. 1 Folka, Warda (1957) Parameters Grain transport Avg Velocity M 2 3 z σ 1 Sk K G Trak. 1 Salt. 1 Sus. 1 CT 2 FT 2 Fm 13,5 6.2 1.5 0.3 1.1 4 0 60 40-6 FSm 38,1 5.1 1.8 0.3 1.1 5.2 0.2 33.8 34 0 5.5 FSm (H) 1,6 4.3 2.6-0.1 1.1 6.6 38 40 22 3.7 6 SFm 25,4 3.7 1.6 0.4 1.2 7.6 0 64 36-4 SFh 2,4 3.3 1.3 0.4 1.5 8.6 0 78 22-3.8 SFmi (L) 3.2 1.4 0.5 1.5 8.7 0 89 11-3.5 5,6 SFmi (H) 2.5 1.3 0.4 1.7 10.6 0 92 8-3.2 Sm 2,4 2.4 0.9 0.4 2.0 10.9 0 76 24-3.7 Sr 0,8 1.9 0.9 0.3 1.4 12.2 0 87 13-3.7 GSm 5,6-1,1 2,4 0,3 0,6 26,6 70 29,5 0,5 1 5 Dm 2-1,7 2,8 0,7 1,0 32,2 89 19 1 2 5 Gm 3-3,5 1,1 0,4 1,8 52,0 85 93 7 0-1 -2-0
Rate of vertical accretion and dating of sediment layers bunker (built up in the 1937) thickness of sediments 110 cm (above the door-step) 40 cm since 1997 rate of vertical accretion 1.6 cm/year
Belá - vrcholové časti lavíc (divočiace koryto)
Sedimetrics 1,4 Materiál je evidentne vysoko nekohézny - v minulosti lavice vznikali akumuláciou hrubozrnného materiálu (Φ -9,0-3,0) diverzifikácia v čase i priestore (dominancia lokálnych podmienok) 0,8
Gradistat 100% 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% Vrcholové časti centrálnych lavíc 5,1 3,8 12,1 9,3 11,3 14,8 19,3 0% 19,3 14,8 12,1 12,1 11,3 9,3 5,1 3,8 3,8 8.00 4.00 2.00 1,000 0,500 0,250 0,125 0,100 0,063 <0,063
100% 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% Vrcholové časti pozdĺžnych lavíc 0,6 6,1 5,7 6,7 12,6 12,5 14,9 19,3 0% 22,5 19,3 0,5 14,8 12,6 12,5 6,7 6,1 5,7 0,6 0,5 22,5 16.00 8.00 4.00 2.00 1,000 0,500 0,250 0,125 0,100 0,063 <0,063
Ďakujem za pozornosť