EN

Prepis

1 SK SK SK

2 KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV Brusel, SEK(2009) 895 PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE Sprievodný dokument k návrhu odporúčania Rady o prostredí bez dymu ZHRNUTIE HODNOTENIA VPLYVU {COM(2008) 328 final} {SEC(2008) 894} {SEC(2008) 896} SK SK

3 1. ÚVOD Vo svojom akčnom pláne pre životné prostredie a zdravie ( ) sa Komisia zaviazala zlepšiť kvality vzduchu vo vnútorných priestoroch, najmä podporou obmedzenia fajčenia na všetkých pracoviskách. Z konzultácie, ktorá sa začala zelenou knihou Komisie K Európe bez tabakového dymu: Možnosti politiky na úrovni EÚ vyplynulo, že komplexné politiky v prospech prostredia bez dymu a ďalšia činnosť EÚ na podporu prostredí bez dymu majú významnú podporu. Stratégia Spoločenstva o zdraví a bezpečnosti v práci ( ) navrhuje väčšie úsilie pri zlepšovaní ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov. Rámcovým dohovorom WHO o kontrole tabaku sa jeho strany na medzinárodnej úrovni zaviazali riešiť vystavenie tabakovému dymu na vnútorných pracoviskách a verejných miestach. 2. SÚVISLOSTI A VYMEDZENIE PROBLÉMU 2.1. Súvislosti Vplyv vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu na zdravie Vystavenie environmentálnemu tabakovému dymu (ETS) ktorý sa takisto označuje ako sekundárny tabakový dym je rozšírenou príčinou úmrtnosti, chorobnosti a zdravotného postihnutia v EÚ. Environmentálny tabakový dym môže u dospelých spôsobiť rakovinu pľúc, koronárnu chorobu srdca, mozgové príhodu, astmu a chronická obštrukčná choroba pľúc. Environmentálny tabakový dym je škodlivý aj pre deti, pretože spôsobuje syndróm náhlej smrti dojčaťa, akútne infekcie dýchacích ciest, chorobu stredného ucha a ťažkú astmu. Podľa zdržanlivých odhadov zomrelo v roku 2002 približne dospelých vrátane nefajčiarov v dôsledku vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu na pracoviskách v krajinách EÚ-25. Ďalších úmrtí vrátane úmrtí medzi nefajčiarmi súviselo s vystavením environmentálnemu tabakovému dymu v domácnostiach 1. V tomto hodnotení vplyvu sa celkový počet úmrtí v dôsledku pasívneho fajčenia v kanceláriách a baroch/reštauráciách odhaduje na v krajinách EÚ-27 v roku 2008, vrátane nefajčiacich pracovníkov. Vystavenie osôb z radov návštevníkov, ako napr. zákazníkov barov a reštaurácií, by podľa odhadov mohlo predstavovať značnú dodatočnú záťaž pre zdravie. 1 The Smoke Free Partnership (2006). Lifting the smokescreen: 10 reasons for a smoke-free Europe Brusel, Belgicko, Európska respirologická spoločnosť: 146. SK 2 SK

4 Odhadovaná úmrtnosť v EÚ v dôsledku vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu medzi fajčiacimi a nefajčiacimi zamestnancami v roku 2008 Kancelá rie Nefajčiari Bary a reštaurácie Celko vo Kancelá rie Fajčiari Bary a reštaurácie Celko vo Fajčiari a nefajčiari Celkovo Rakovina pľúc Mozgová príhoda Srdcové choroby Chronické choroby dolných dýchacích ciest Celkovo Porovnanie s úmrtnosťou v dôsledku iných zdravotných rizík úrazov, ku ktorým dochádza výlučne na pracovisku a úrazov ku ktorým dochádza medzi celkovým obyvateľstvom - ukazuje značnú zdravotnú zaťaž v dôsledku vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu Ekonomická záťaž v dôsledku vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu Vystavenie environmentálnemu tabakovému dymu predstavuje značnú finančnú záťaž. Makroekonomické náklady spojené s vystavením environmentálnemu tabakovému dymu na pracovisku v rámci EÚ-27 sa odhadujú na 2,46 miliardy EUR/rok. Táto suma pozostáva z viac ako 1,3 miliardy EUR, čo predstavuje výdavky na zdravotnú starostlivosť na choroby spôsobené tabakom (vrátane 560 miliónov EUR v prípade nákladov na nefajčiacich zamestnancov) a viac ako 1,1 miliardy EUR, čo predstavuje iné náklady súvisiace so stratou produktivity (vrátane 480 miliónov EUR v prípade nákladov na nefajčiacich zamestnancov). Mikroekonomická záťaž vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu zahŕňa nižšiu produktivitu pracovníkov, poškodenie v dôsledku požiarov spôsobených fajčiarskymi výrobkami potrebami, ako aj dodatočné náklady na upratovanie znečistenia a opätovné maľovanie v súvislosti s fajčením Vymedzenie problému Nedostatočné dodržiavania medzinárodných povinností vyplývajúcich z rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku Rámcovým dohovorom WHO o kontrole tabaku ktorý ratifikovalo Spoločenstvo a 26 členských štátov vzniká povinnosť pre jeho strany zaistiť účinnú ochranu pred vystavením sekundárnemu tabakovému dymu vo vnútorných priestoroch na pracoviskách, vo verejnej doprave a na vnútorných verejných miestach. Druhá konferencia strán dohovoru prijala v júli 2007 usmernenia, čím sa stanovil zlatý štandard, ktorý by sa každá strana mala snažiť dosiahnuť. Do dnešného dňa však iba o niečo viac ako tretina členských štátov prijala politiky, aby splnili svoj záväzok v rámci dohovoru. Viacero krajín sa pri zavádzaní a/alebo presadzovaní komplexných právnych predpisov v prospech prostredia bez dymu stretlo s veľkými ťažkosťami. Ukázalo sa, že regulácia je obzvlášť zložitá v prípade barov a reštaurácií. V súčasnosti sa zdá, že bez politického stimulu a vytvorenia mechanizmu monitoringu na SK 3 SK

5 úrovni EÚ je nepravdepodobné, že všetky členské štáty budú schopné dodržať svoje záväzky v rámci dohovoru. Spoločenstvo zatiaľ podniklo iba čiastočné opatrenia na podporu prostredia bez dymu. Tejto problematike sú venované nezáväzné rezolúcie a odporúčania, ktoré ale neposkytujú podrobné usmernenia o tom, ako zabezpečiť prostredie bez dymu. Viaceré príslušné smernice z oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci sú okrem toho venované tejto problematike, v niektorých prípadoch nepriamo, pričom v iných nie je úroveň ochrany komplexná Vysoký a nerovnomerný výskyt environmentálneho tabakového dymu v rámci EÚ-27 V krajinách, v ktorých neexistujú komplexné opatrenia v prospech prostredia bez dymu, sa tabak vyskytuje na viacerých verejných miestach, pričom väčšina z nich je zároveň čímsi pracoviskom. Na základe údajov Eurobarometra z konca roku 2006 sa odhaduje, že 28 % zamestnancov v EÚ je denne vystavených environmentálnemu tabakovému dymu na vnútorných pracoviskách a v kanceláriách, pričom toto číslo je v prípade barov a reštaurácií 39 % (údaje z konca roku 2008). Okrem toho zákazníci zariadení, v ktorých sa podávajú nápoje a jedlá, sú ohrození najmä vysokými úrovňami vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu a s tým súvisiacimi zdravotnými rizikami. Vystavenie environmentálnemu tabakovému dymu sa medzi členskými štátmi výrazne líši a siaha od 3 % v Írsku po 85 % v Grécku. Rozsah a pôsobnosť vnútroštátnych právnych predpisov v prospech prostredia bez dymu je hlavným faktorom zodpovedným za rozdiely vo vystavení environmentálnemu tabakovému dymu v rámci EÚ. Okrem toho je riziko vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu výrazne vyššie medzi nižšími socio-ekonomickými skupinami, čo zhoršuje existujúce nerovnosti v oblasti zdravia Nedostatočná ochrana detí a mladých ľudí pred tabakovým dymom Vystavenie detí a mladistvých tabakovému dymu predstavuje osobitný zdravotný problém. Deti majú nad vystavením environmentálnemu tabakovému dymu zo strany dospelých fajčiarov iba malú alebo žiadnu kontrolu. Deti sú takisto osobitne citlivé na vplyv environmentálneho tabakového dymu na zdravie. Okrem rizík pre zdravie súvisiacich s environmentálnym tabakovým dymom zvyšuje vystavenie tabakovému dymu aj pravdepodobnosť, že deti budú fajčenie vnímať ako bežné správanie dospelých, a teda začnú samy fajčiť počas dospievania. Detí sú vo väčšine prípadov vystavené environmentálnemu tabakovému dymu zo strany rodičov a dochádza k nemu v domácnostiach. Počas posledného Eurobarometra sa viac ako tretina fajčiarov vyjadrila, že fajčia vo svojich domácnostiach v spoločnosti detí. V globálnej štúdii WHO o fajčení mládeže (WHO Global Youth Tobacco Study) sa zistilo, že % tínedžerov bolo vystavených environmentálnemu tabakovému dymu v ich domácnostiach v rámci dvanástich členských štátov EÚ. Okrem fajčenia v domácnosti je fajčenie v autách zdrojom vystavenia osobitne vysokým úrovniam environmentálneho tabakového dymu. Deti takisto bežne vidia dospelých, ktorí sú pre nich vzorom, fajčiť na vonkajších miestach, ako sú verejné ihriská, vonkajšie priestory škôl, nemocníc a iných zariadení poskytujúcich služby pre deti, ako aj počas športových alebo kultúrnych podujatí, konajúcich sa vonku. SK 4 SK

6 3. ODÔVODNENIE OPATRENÍ EÚ Články 137 a 152 Zmluvy o ES poskytujú jasný právny základ pre opatrenie EÚ v oblasti ochrany pred tabakovým dymom. Takáto podpora na úrovni EÚ by pomohla včasnému a jednotnému vykonávaniu ustanovení rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku v súlade s medzinárodnými záväzkami členských štátov a EÚ. Prispela by aj k zníženiu rozdielov v oblasti ochrany pred vystavením environmentálnemu tabakovému dymu tak v rámci členských štátoch, ako aj medzi nimi a z toho vyplývajúcimi nerovnosťami v zdraví a negatívnymi cezhraničnými dôsledkami. Opatrenie Spoločenstva by celkom iste predstavovalo pridanú hodnotu k vnútroštátnemu úsiliu tým, že by sa vytvorila dôkazová základňa, uľahčila výmeny skúseností a najlepšej praxe medzi členskými štátmi, poskytli usmernenia členským štátom na implementáciu komplexných právnych predpisov v prospech prostredia bez dymu, ak k ich vykonanie ešte nedošlo (ku ktorým by prípadne boli pripojené minimálne normy EÚ v oblasti ochrany pracovníkov) a monitoroval pokrok v rámci EÚ. 4. CIELE Všeobecný cieľ Zlepšiť zdravie občanov a pracovníkov v súlade s článkami 152 a 137 Zmluvy o ES prostredníctvom zníženia chorobnosti a úmrtnosti súvisiacich s tabakom Osobitné ciele Operačné ciele Súlad so záväzkami EÚ a členských štátov v rámci rámcového dohovoru o kontrole tabaku Pomôcť členským štátom pri odstraňovaní vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu na pracoviskách/verejných miestach a pri podpore domácností bez dymu Transponovanie ustanovení rámcového dohovoru o kontrole tabaku do kontextu EÚ Monitorovať pokrok smerom k prostrediu bez dymu 5. MOŽNOSTI POLITIKY 1) Žiadna zmena súčasného stavu Táto možnosť by neznamenala novú činnosť zo strany EÚ, ktorá by pokračovala v súčasnej práci v oblasti environmentálneho tabakového dymu v rámci rôznych programov Spoločenstva, informačných a osvetových kampaní a sieťových iniciatív. SK 5 SK

7 2) Otvorená metóda koordinácie (OMK) V rámci tejto možnosti by boli členské štáty podporené pri spolupráci na vytvorení prostredí bez dymu s cieľom výmeny informácií, dohody na spoločných cieľoch a ukazovateľoch a pravidelného preskúmavania. Bolo by potrebné vytvoriť koordinačný subjekt spoločný pre členské štáty a Európsku komisiu. Náplň tejto možnosti by súvisela s dohodami medzi členskými štátmi, ale teoreticky by mohla byť svojím rozsahom do značnej miery vyčerpávajúca a mohla by siahať nad rámec usmernení rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku (ktoré sú zamerané na ochranu pred environmentálnym tabakovým dymom na vnútorných verejných miestach a pracoviskách). 3) / 4) Odporúčanie Komisie alebo Rady Odporúčanie Komisie alebo Rady založené na čl. 152 by podporilo členským štátom a pomohlo im pri zavádzaní komplexných politík v prospech prostredia bez dymu v súlade s požiadavkou rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku, zavedením jednotnej lehoty pre vykonávanie a jasné mechanizmy predkladania správ a monitorovania v rámci EÚ. Okrem ustanovení v rámci usmernení rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku by takéto odporúčanie malo zahŕňať aj opatrenia zamerané na riešenie vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu medzi deťmi a dospievajúcimi, ako aj sprievodné opatrenia, ako zvyšovanie povedomia a podporu pri ukončení fajčenia. 3+ / 4+ Kombinácia odporúčania Komisie alebo odporúčania Rady a otvorená metóda koordinácie Odporúčanie Komisie alebo Rady by mohlo byť podnetom na posilnenú spoluprácu medzi členskými štátmi. V tomto kontexte by znenie odporúčania predstavovalo východiskový a referenčný bod, pričom by si členské štáty vymieňali informácie a najlepšiu prax o jeho vykonávaní, schvaľovali by spoločné ciele a kritériá na splnenie a prípadne prekročenie rámca jeho požiadaviek a vytvárali by spoločné ukazovatele na monitorovanie pokroku. 5) Záväzné právne predpisy Prijatie záväzných legislatívnych opatrení by mohlo spočívať v revízií existujúcich smerníc v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti (najmä smernice 89/654/EHS o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku a/alebo smernice 2004/37 o karcinogénoch a mutagénoch) alebo v prijatí samostatnej smernice o fajčení na pracovisku na základe článku 137 Zmluvy o ES. Táto možnosť by bola obmedzená na prostredie na pracovisku a nevzťahovala by sa na verejné miesta, ktoré nie sú pracoviskami ani na samostatne zárobkovo činné osoby. 6. POSÚDENIE MOŽNOSTÍ Spomenuté možnosti politiky boli posúdené na základe piatich hlavných parametrov: pridaná hodnota opatrení na úrovni EÚ, očakávaná rýchlosť prijatia daného nástroja politiky, pravdepodobný obsah príslušnej politickej možnosti, úroveň politického alebo právneho záväzku na splnenie príslušných požiadaviek na strane členských štátov a prípadné nezamýšľané dôsledky. Na základe tejto kvalitatívnej analýzy a predpokladaného vývoja v členských štátoch boli vyvodené nasledujúce závery o relatívnej účinnosti každej uvedenej politickej možnosti z hľadiska zníženia výskytu environmentálneho tabakového dymu v prostredí do roku 2013 (t. j. posledného roku súčasnej stratégie v oblasti zdravia): SK 6 SK

8 Možnosť 1 (zachovanie súčasného stavu) by viedla k najmenšiemu zníženiu výskytu environmentálneho tabakového dymu, čo by vo veľkej miere zodpovedalo situácií, v ktorej krajiny s pokročilými alebo pomerne pokročilými návrhmi nefajčiarskych právnych predpisov vykonajú navrhnuté politiky do roku Bolo by možné očakávať pokračovanie súčasného trendu smerom k prostrediu bez dymu, bolo by však pomalšie. Účinky uvedených piatich neregulačných možností budú pravdepodobne dosť podobné v tom zmysle, že poskytnú podporu pre vytváranie politiky, avšak nebudú môcť členským štátom uložiť povinnosť prijať a presadzovať nefajčiarske zákony. Očakáva sa, že ich výsledkom môže byť v porovnaní so súčasnou situáciou dvojnásobné až štvornásobné zníženie výskytu environmentálneho tabakového dymu. Možnosti 2 (otvorená metóda koordinácie) a 3 (odporúčanie Komisie) pravdepodobne budú z uvedených neregulačných možností najmenej účinné. Vykonávanie otvorenej metódy koordinácie by bolo pomerne zdĺhavé a zdá sa, že nie je príliš vhodné na riešenie takého veľkého problému, akým je environmentálny tabakový dym. Na druhej strane, vplyv odporúčania Komisie by bol obmedzený, pretože by nevytvoril pocit záväzku medzi členskými štátmi. Možnosť 4 (odporúčanie Rady) môže byť účinnejšia, predovšetkým vzhľadom na vytvorenie vedomia zodpovednosti. Podobné účinky možno predpokladať pri možnosti 3+ (odporúčanie Komisie s otvorenou metódou koordinácie). Z neregulačných možností bude pravdepodobne najúčinnejšia možnosť 4+ (odporúčanie Rady s otvorenou metódou koordinácie). Táto možnosť by členským štátom dodala najsilnejší pocit zodpovednosti, keďže by boli zodpovedné za prijatie znenia odporúčania, ako aj za vytváranie kritérií a ukazovateľov pre jeho vykonávanie. Možnosť 5 (záväzné právne predpisy) pravdepodobne prinesie najvýraznejšie zníženie výskytu environmentálneho tabakového dymu. V najlepšom prípade sa dá predpokladať, že táto možnosť povedie k takmer úplnému odstráneniu vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu na pracoviskách v EÚ. Táto možnosť by však mala užšiu oblasť pôsobnosti ako neregulačné možnosti, pretože príslušné právne predpisy by sa nevzťahovali na samostatne zárobkovo činné osoby, ani na sprievodné opatrenia. Okrem toho by sa prínosy takéhoto nového právneho nástroja prejavili pravdepodobne až po pomerne dlhom čase Porovnanie možností Očakávané sociálne, hospodárske a environmentálne účinky každej z možností politiky sú založené na posúdení potenciálu týchto možností z hľadiska zníženia výskytu vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu. Z tohto dôvodu možno predpokladať, že možnosť politiky 5 (záväzné právne predpisy) je najúčinnejšia, po nej nasleduje možnosť 4+ (odporúčanie Rady + otvorená metóda koordinácie), 4/3+ (odporúčanie Rady / odporúčanie Komisie + otvorená metóda koordinácie) a 2/3 (otvorená metóda koordinácie / odporúčanie Komisie), pričom zachovanie súčasného stavu by prinieslo najmenšie zmeny Sociálne vplyvy Očakáva sa, že znížením výskytu vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu sa zníži počet ochorení a úmrtnosť v dôsledku hlavných chorôb súvisiacich s environmentálnym tabakovým dymom (rakovina pľúc, mozgová príhoda, srdcová choroba a chronické choroby dolných dýchacích ciest). Takisto by sa mal prejaviť nepriamy účinok na chorobnosť a úmrtnosť súvisiacu s aktívnym fajčením v dôsledku zníženia spotreby tabaku a podporením úsilia fajčiarov prestať fajčiť. Iniciatíva EÚ by pravdepodobne bola osobitne prospešná v prípade najviac znevýhodnených sociálnych skupín. Takisto by mohla prispieť k posilneniu podpory politík v prospech prostredia bez dymu, okrem iného aj v prípade fajčenia SK 7 SK

9 v domácnosti. Možným nezamýšľaným dôsledkom pre fajčiarov by mohol byť pocit stigmatizácie a odcudzenia. Sociálne vplyvy Zníženie počtu úmrtí za rok v dôsledku vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu medzi zamestnancami Zníženie chorobnosti v dôsledku vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu Zníženie počtu úmrtí v dôsledku zníženia aktívneho fajčenia Zníženie chorobnosti v dôsledku zníženia aktívneho fajčenia Zníženie výskytu environmentálneho tabakového dymu v domácnostiach Zníženie nerovností socio-ekonomických Zvýšená podpora nefajčiarskych politík Hospodárske vplyvy Základn ý stav Možnos ť 1 Možnos ť 2 Možnos ť 3 Politika 3+ /Možnosť až Politika 4 + Politika Na makroekonomickej úrovni sa očakáva, že zlepšenie zdravia v dôsledku iniciatívy EÚ prispeje k výraznejšiemu zníženiu nákladov na zdravotnú starostlivosť, ako aj iných nákladov spojených s hlavnými chorobami súvisiacimi s environmentálnym tabakovým dymom. Očakávané obmedzenie aktívneho fajčenia pravdepodobne nebude mať výraznejší vplyv na príjmy členských štátov zo zdanenia tabakových výrobkov. Medzi hospodárske vplyvy na mikroekonomickej úrovni patrí zníženie nákladov na čistenie, udržiavanie a opätovné maľovanie a zníženie nákladov na škody spôsobené požiarom. Hlavnými dotknutými odvetviami sú odvetvie stravovacích a ubytovacích služieb a tabakový priemysel. Z dôkazov uvedených v odbornej literatúre vyplýva, že vplyv na zamestnanosť a príjmy v odvetví stravovacích a ubytovacích služieb by mohol predstavovať pokles aj nárast. Celkovo sa zásadný hospodársky vplyv neočakáva. V prípade tabakového priemyslu môže byť zaznamenaný nižší zisk, čo môže viesť k zníženiu zamestnanosti v tomto odvetví. Hospodárske vplyvy Zníženie ročných nákladov na zdravotnú starostlivosť v dôsledku zníženia vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu medzi zamestnancami Zníženie iných nákladov, ako nákladov na zdravotnú starostlivosť za rok v dôsledku vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu medzi zamestnancami Základný stav mil mil. Politika 1 Politika 2 Politika 3-85 mil mil. -73 mil mil. Politika 3+ /Politika mil. až mil mil. až -290 mil. Politika 4 + Politika mil mil mil mil. SK 8 SK

10 Znížené príjmy zo zdanenia tabakových výrobkov Produktivita pracovníkov súvisiaca prestávkami na fajčenie Zníženie nákladov v súvislosti s požiarmi, upratovaním a opätovným maľovaním Ročná zmena príjmov v odvetví stravovacích a ubytovacích služieb Zmena zamestnanosti v odvetví stravovacích a ubytovacích služieb Ročná strata príjmu v tabakovom priemysle Zrušené pracovné miesta v tabakovom priemysle Náklady na vykonávanie a presadzovanie /- ++/-- +++/ / / mil. 114 miliárd +/- ++/-- +++/ / / miliárd až + 10 miliárd /- ++/-- +++/ / / až miliárd - 3,3 miliardy Vplyvy na životné prostredie Hlavným vplyvom na životné prostredie by bolo výrazné zlepšenie kvality vnútorného ovzdušia. Medzi možné negatívne vplyvy patria rozšírenejšie využívanie terasových ohrievačov a väčšie znečistenie ulíc cigaretovými ohorkami. Tieto vplyvy však budú pravdepodobne pomerne malé. Vplyvy na životné prostredie Zníženie znečistenia vnútorného ovzdušia Väčšie znečistenie ulíc a využívanie ohrievačov vzduchu Základný stav 6.2. Uprednostňovaná možnosť Politika 1 Politika 2/ Politika 3 Politika 3+ /Politika 4 Politika 4 + Politika Najvýraznejšie zníženie výskytu environmentálneho tabakového dymu a súvisiace zdravotné a hospodárske prínosy by síce zaistili záväzné právne predpisy, ale ich vykonávanie by bolo časovo náročnejšie a oblasť pôsobnosti užšia ako v prípade odporúčania. Z krátkodobého hľadiska je uprednostňovanou možnosťou odporúčanie Rady s prvkami otvorenej metódy koordinácie, pretože sa zdá byť najrýchlejším a najkomplexnejším nástrojom, ktorý by členským štátom pomohol s vykonávaním prísnych nefajčiarskych zákonov v súlade s ich záväzkom vyplývajúcim z rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku a ktorý by zároveň zaistil primerané riešenie problému. SK 9 SK

11 7. MONITOROVANIE A HODNOTENIE Ukazovatele na monitorovanie vplyvov zvolenej možnosti politiky by mali zahŕňať pôsobnosť a kvalitu vnútroštátnych politík, vystavenie tabakovému dymu v rôznych prostrediach, používanie tabaku, znalosti a postoje týkajúce sa tabaku (tabakového dymu) a výskyt chorôb súvisiacich s tabakom a úmrtnosť v dôsledku takýchto chorôb. Hodnotenie celkového vplyvu tejto iniciatívy by sa malo vykonať v roku 2010 alebo 2011 prostredníctvom oznámenia o stratégií na kontrolu tabaku. SK 10 SK