PPÚ_Veľkú_Šariš_VZFUÚ_Technická_správa

Prepis

1 VŠOBECNÉ ZÁSADY FUNKČNÉHO USPORIADANIA ÚZEMIA TECHNICKÁ SPRÁVA IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE Katastrálne územie: Veľký Šariš (869198) Obec: Veľký Šariš (524405) Okres: Prešov (707) Kraj: Prešovský (7) Názov úlohy: Spracovávaná etapa: PROJEKT POZEMKOVÝCH ÚPRAV v katastrálnom území Veľký Šariš 1/d/1 Návrh všeobecných zásad funkčného usporiadania v obvode projektu pozemkových úprav Číslo zmluvy o dielo: 1049/04 Objednávateľ: Ministerstvo pôdohospodárstva SR Dobrovičova Bratislava Zhotoviteľ návrhu: Vedúci projektant: Spracovali: Progres CAD Engineering, s.r.o. Masarykova 16, P. O. Box Prešov Ing. Peter Repáň Ing. Martin Pukančík Ing. Peter Repáň ZAHÁJENIE PRÁC: JANUÁR 2007 UKONČENIE PRÁC: NOVEMBER 2007 (AKTUALIZÁCIA 04/2008, 09/2008)

2 OBSAH Zoznam tabuliek 4 Zoznam máp 5 Zoznam skratiek 6 Úvod 7 1 Popis prírodných pomerov Klimatické pomery Reliéf Geologická stavba územia Hydrologické pomery Pôdne pomery Biota vegetácia a živočíšstvo Súčasná krajinná štruktúra 24 2 Súčasný stav verejných a spoločných zariadení a opatrení 29 Spoločné zariadenia a opatrenia 2.1 Komunikačné opatrenia a súvisiace stavby Vodohospodárske a hydromelioračné pomery Protierózne opatrenia na ochranu pôdy pred eróziou Priestorová a funkčná optimalizácia rozmiestnenia druhov pozemkov (rozhraničenie a štruktúra) Opatrenia k ochrane a tvorbe životného prostredia a k zvýšeniu ekologickej stability územia 44 Verejné zariadenia a opatrenia 2.6 Ostatné nepoľnohospodárske zariadenia a opatrenia 46 3 Návrh spoločných a verejných zariadení a opatrení 49 Spoločné zariadenia a opatrenia 3.1 Návrh cestnej siete Vodohospodárske a hydroekologické návrhy Protierózne a pôdoochranné návrhy Návrh poľnohospodárskeho využívania územia Návrhy na zlepšenie ekologickej stability krajiny a kvality ŽP 55 Verejné zariadenia a opatrenia 3.6 Návrh nepoľnohospodárskeho využívania územia 66 4 Stav užívacích a vlastníckych pomerov Užívacie pomery Vlastnícke pomery 68 5 Zhodnotenie vplyvu navrhnutých opatrení na poľnohospodárske využívanie Komunikačné opatrenia 70 2

3 5.2 Vodohospodárske opatrenia Protierózne a pôdoochranné opatrenia Ekologické opatrenia 70 6 Bilancia plôch určených na pokrytie potrieb pre spoločné a verejné zariadenia a opatrenia Bilancia výmer určených pre spoločné zariadenia a opatrenia Bilancia výmer určených pre verejné zariadenia a opatrenia 72 7 Plán všeobecných zásad funkčného usporiadania územia 73 3

4 ZOZNAM TABULIEK Tabuľka č. 1 Zastúpenie klimatických regiónov v OPPÚ 8 Tabuľka č. 2 Výmera jednotlivých pôdnych typov v závislosti od obsahu skeletu a percentuálne zastúpenie týchto pôd v OPPÚ 15 Tabuľka č. 3 Hlavné pôdne jednotky 16 Tabuľka č. 4 Druhy pôd podľa zrnitosti 17 Tabuľka č. 5 Typologicko-produkčné kategórie 17 Tabuľka č. 6 Chránené biotopy v území 23 Tabuľka č. 7 Súčasná krajinná štruktúra 27 Tabuľka č. 8 Tabuľka zastúpenia druhov pozemkov v obvode pozemkových úprav podľa evidencie Správy katastra (stav C-KN) a súčasnej krajinnej štruktúry 28 Tabuľka č. 9 Charakteristika miestnych komunikácií existujúcich 31 Tabuľka č. 10 Charakteristika poľných ciest existujúcich 36 Tabuľka č. 11 Bilancia verejné zariadenia a opatrenia 49 Tabuľka č. 12 Návrhový stav poľných ciest 50 Tabuľka č. 13 Delimitačné kritéria 54 Tabuľka č Zmeny PPF a LPF 55 Tabuľka č. 15 Celkový záber pre ekologické opatrenia 66 4

5 ZOZNAM MÁP Mapa č.1 Mapa areálov BPEJ Mapa č.2 Súčasná krajinná štruktúra Mapa č.3 Dopravné pomery súčasný stav Mapa č.4 Vodohospodárske pomery súčasný stav Mapa č.5 Intenzity plošnej erózie Mapa č.6 Ekologické prvky územia Mapa č.7 Stav užívacích pomerov Mapa č.8 Návrh všeobecných zásad funkčného usporiadania územia 5

6 ZOZNAM SKRATIEK BEV biotopy európskeho významu BNV biotopy národného významu BPEJ bonitované pôdno-ekologické jednotky CCh cyklistický chodník C-KN súbor C katastra nehnuteľností E-KN súbor E katastra nehnuteľností HD hospodársky dvor HPJ hlavné pôdne jednotky IBV investičná bytová výstavba IP interakčný prvok J juh JV juhovýchod JZ juhozápad k. ú. katastrálne územie LC lesná cesta LHP lesný hospodársky plán LKS ľahká konštrukcia spevnenia (pri poľných cestách) LOU lesy osobitného určenia LPF lesný pôdny fond m n. m. metrov nad morom (výška) m p. t. metrov pod terénom (hĺbka) MBc miestne biocentrum MBk miestny biokoridor MK miestna komunikácia MP SR Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky MÚSES miestny územný systém ekologickej stability MŽP SR Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky NDV nelesná drevinová vegetácia NPR národná prírodná rezervácia NRBc nadregionálne biocentrum OPaK ochrana prírody a krajiny OPPÚ obvod projektu pozemkových úprav PC poľná cesta PP poľnohospodárska pôda PPF poľnohospodársky pôdny fond PPÚ projekt pozemkových úprav PPV prirodzená potenciálna vegetácia RBk regionálny biokoridor RÚSES regionálny územný systém ekologickej stability S sever SHMÚ Slovenský hydrometeorologický ústav SHR súkromne hospodáriaci roľník SKEUV chránené územie európskeho významu SKŠ súčasná krajinná štruktúra (výsledky účelového mapovania polohopisu) SV severovýchod SVP Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. SZ severozápad ŠHV Šarišský hradný vrch TKO tuhý komunálny odpad TPK typologicko-produkčné kategórie TTP trvalé trávne porasty ÚSES územný systém ekologickej stability V východ VÚPOP Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy VZFUÚ všeobecné zásady funkčného usporiadania územia VZO verejné zariadenie a opatrenie Z západ ŽP životné prostredie 6

7 ÚVOD Návrh všeobecných zásad funkčného usporiadania územia predstavuje súbor opatrení, ktoré majú vytvoriť podmienky pre splnenie cieľov pozemkových úprav, stanovených predovšetkým zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, v znení neskorších predpisov. Hlavným cieľom všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode projektu pozemkových úprav bolo stanovenie pravidiel ekologicky optimálneho spôsobu hospodárenia v krajine v zmysle priestorového a funkčného členenia, pričom ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia súčasne zabezpečuje vyhovujúcu ekologickú stabilitu priestorovej štruktúry krajiny, ochranu a racionálne využívanie prírody, biodiverzity a prírodných zdrojov, tvorbu a ochranu územného systému ekologickej stability a bezprostredného životného prostredia. Spracovateľ vyhotovil návrh všeobecných zásad funkčného usporiadania územia na základe podrobného prieskumu a celej rady ďalších podkladov v súlade s pripomienkami vlastníkov a terajších užívateľov pozemkov. Podkladom pre vypracovanie všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode projektu pozemkových úprav boli doteraz spracované dostupné podklady a záväzné podklady pre riešené územie: výsledky účelového mapovania polohopisu v obvode projektu pozemkových úprav, výsledky účelového mapovania výškopisu v obvode projektu pozemkových úprav, výsledky aktualizácie máp BPEJ, výsledky diaľkového prieskumu Zeme pre potreby projektu pozemkových úprav, údaje registra pôvodného stavu, koncepcia územného rozvoja Slovenska, územný plán regiónu, územný plán obce, výhľadová štúdia diaľnic a štátnych ciest, dokumentácia vybudovaných hydromelioračných a zúrodňovacích opatrení, legislatívne vymedzené územia s funkciou ochrany prírody a prírodných zdrojov, pásma hygienickej ochrany a technické pásma údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu, územné systémy ekologickej stability Dokumentácia všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode projektu pozemkových úprav predstavuje podklad pre ďalšie etapy projektu najmä zásady pre umiestnenie pozemkov a plán verejných a spoločných zariadení. 7

8 1 POPIS PRÍRODNÝCH POMEROV 1.1 KLIMATICKÉ POMERY Typ s teplou klímou sa nachádza na vyhriatych JZ až JV svahoch pahorkatinového územia s nižšími nadmorskými výškami. Priemerne ročné teploty vzduchu sa pohybujú v rozmedzí 8-8,5 C. Typ s mierne teplou klímou sa viaže prevažne na širšie i užšie údolné oblasti, ktoré sú ochladzované najmä hromadením chladnejšieho vzduchu stekajúceho z vyšších polôh pozdĺž priliehajúcich svahov. Okrem týchto svahových oblastí pahorkatinového územia majú mierne teplú klímu i vyššie položené úbočia, kde teplota vzduchu klesá už v dôsledku väčšej nadmorskej výšky. Priemerné ročné teploty vzduchu dosahujú 7,5-8,0 C. Typ s málo chladnou klímou sa vyskytuje prevažne v otvorených kopcovitých lokalitách a na priliehajúcich svahoch väčšinou SV až SZ orientácie, kde teplota vzduchu okrem vyššej nadmorskej výšky je znižovaná i schladzovacím účinkom prevládajúceho S a SZ prúdenia vzduchu. Priemerné ročné teploty vzduchu dosahujú 7-7,5 C. Typ s mierne chladnou klímou sa nachádza len vo vrcholovej oblasti Šarišského hradného vrchu. Priemerné ročné teploty vzduchu dosahujú 6,5-7,9 C. K. ú. sa nachádza v zrážkovom tieni okolitých pohorí a tak klíma je tu prevažne mierne suchá až mierne vlhká. Priemerné ročné úhrny zrážok sa pohybujú okolo 600 mm a len o málo vlhšia klíma je v predhorí horského komplexu Stráže a vo vrcholových polohách Šarišského hradného vrchu. Zrážky vykazujú veľkú premenlivosť. Z hľadiska klimatických regiónov pre bonitačný informačný systém (Džatko, Mašát, Cambel, 1989) ) sú v obvode projektu pozemkových úprav tieto klimatické regióny: klimatický región 06 - pomerne teplý, mierne suchý až mierne vlhký, vrchovinový, kontinentálny a región 07 - mierne teplý, mierne vlhký. Tab. č. 1 - Zastúpenie klimatických regiónov v OPPÚ Oblasť Klimatický región TS > 10 o C td < 5 o C T jan. o C T veget. o C teplá 06 - pomerne teplý, mierne suchý až mierne 07 mierne teplý, mierne teplá vlhký až TS > 10 o C - suma priemerných denných teplôt nad 10 o C td < 5 o C - dĺžka obdobia s teplotou nad 5 o C v dňoch T jan. o C - priemerná teplota vzduchu v januári T veget. o C - priemerná teplota vzduchu za vegetačné obdobie (IV.-IX.) Priemerné mesačné (ročné) úhrny zrážok a úhrny letného polroku v mm ( ) Stanica I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok Letný polrok Prešov Chmiňany

9 Základné klimatické charakteristiky širšieho záujmového územia (stanica Prešov) Klimatický ukazovateľ Obdobie Hodnota ukazovateľa Priemerný ročný úhrn zrážok (mm) Priemerný úhrn zrážok v januári (mm) Priemerný úhrn zrážok v júli Absolútne maximum mesačných úhrnov zrážok (mm) Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou Priemerné mesačné (ročné) teploty vzduchu ( 0 C) a za vegetačné obdobie ( ) stanica I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok IV IX Prešov -3,7-1,5 2,7 8,7 13,6 17,3 18,6 17,8 13,8 8,6 3,5-1,3 8,2 15,0 Základné klimatické charakteristiky širšieho záujmového územia (Prešov) Klimatické ukazovatele Obdobie pozorovania Hodnota ukazovateľa Priemerná ročná teplota vzduchu (0C) Priemerná teplota vzduchu v januári (0C) (-3) (-4) Priemerná teplota vzduchu v júli (0C) Priemerný ročný počet vykurovacích dní Početnosť smerov vetra v % v klimatickej stanici Prešov za roky smer vetra S SV V JV J JZ Z SZ Bezvetrie početnosť smerov v % Priemerná rýchlosť vetra v klimatickej stanici Prešov v m.s -1 za roky smer vetra S SV V JV J JZ Z SZ Bezvetrie priemerná rýchlosť v m.s-1 3,8 3,6 2,5 4,4 4,3 3,2 2,4 3,3-1.2 RELIÉF Geomorfologické jednotky Katastrálne územie Veľký Šariš leží z hľadiska geomorfologického členenia územia Slovenskej republiky (podľa Mazúra a Lukniša) v Alpsko-Himalájskej sústave, podsústave Karpaty, provincii Západné Karpaty, subprovincií Vonkajšie Západné Karpaty. K. ú leží ďalej v Podhôľno-magurskej oblasti, celku Spišsko-šarišské medzihorie a dvoch oddieloch. SZ, S, SV a V časť k. ú. leží v oddiely Stráže. Zvyšná časť k. ú. leží v oddiely Šarišské podolie a v jeho podcelku Šarišský vrch. Hranicu medzi dvoma základnými oddielmi Šarišské podholie a Stráže tvorí rozhranie lúk a lesov západne od Kanaša. Určenie morfogenetickej formy georeliéfu a geometrickej formy V k. ú. nachádzame jednu základnú morfoštruktúru a to vrásovo-blokovou fatranskotatranskú morfoštruktúru s prechodnými štruktúrami centrálnokarpatských vrchovín. 9

10 Vyskytuje sa tu päť morfologicko-morfometrických typov reliéfu a štyri typy eróznodenudačného reliéfu: - V SZ časti k. ú. sú to mierne členité pahorkatiny s lineárnymi vrstevnicami a spádnicami a miestami mierne zvlnenými vrstevnicami. Typom erózno-denudačného reliéfu je reliéf kotlinových pahorkatín. - Alúvium Torysy tvoria nerozčlenené roviny. Typom erózno-denudačného reliéfu je reliéf rovín a nív s výrazným fluviálnym procesom na vysokých riečnych terasách. - V Z a JZ ide o stredne členité pahorkatiny s lineárnymi až konkávno-konvexnými zvlnenými vrstevnicami a lineárnymi spádnicami. Strže a výmole majú lineárny tvar spádnic. Typ erózno-denudačného reliéfu je rovnako ako v SZ časti k. ú. reliéf kotlinových pahorkatín. - V SV časti k. ú. sa nachádzajú silne členité pahorkatiny s konkávno-konvexnými zvlnenými vrstevnicami a lineárnymi spádnicami. Typom erózno-denudačného reliéfu je hornatinový reliéf. - Vo V časti k. ú. pozorujeme stredne členité vrchoviny s lineárnymi, miestami konkávno-konvexnými vrstevnicami a lineárnymi spádnicami. Typom eróznodenudačného reliéfu je reliéf sedimentovaných podvrchovín a pahorkatín. Z vybraných tvarov reliéfu sa okrem spomínaných vysokých riečnych terás rieky Torysy v SZ a J časti jej alúvia nachádza v J časti k. ú. - na spojnici medzi k. ú. a k. ú. mesta Prešov tzv. prielomová nekaňonovitá dolina. Dominantu územia tvorí Šarišský hradný vrch vulkanický kužeľ (tvrdoš), ktorý je tvorený mladotreťohornými amfibolicko-pyroxenickými andezitmi. Je to veľmi výrazný geomorfologický útvar (570 m n. m.), ktorý má nielen krajinársky význam ale je aj dôležitou fytogeografickou lokalitou. K. ú. má relatívne prevýšenie 314 m. Najvyšší bod - Šarišský hradný vrch - má 570 m n. m. a najnižší bod - niva Torysy v J časti k. ú. má 256 m n. m. Stred obce má nadmorskú výšku 269 m n. m. Súčasný dominantný geomorfologický proces Súčasný dominantný geomorfologický proces priamo súvisí so základným typom reliéfu, s piatimi morfologicko-morfometrickými typmi reliéfu a štyrmi typmi erózno-denudačného reliéfu a geometrickými formami nachádzajúcimi sa na území k. ú. V mierne, stredne a silne členitých pahorkatinách a v stredne členitých vrchovinách ide o pohyb zvetralín, splach a ryhovú eróziu. V alúviu rieky Torysy a miestnych potokov ide o fluviálnu eróziu. Svahové pohyby predstavujú v k. ú. najdôležitejší bariérový prvok geologického prostredia. Ich výskyt je koncentrovaný do SV cípu územia, kde sa nachádzajú priaznivé geologické pomery pre ich výskyt: - zvýšená energia reliéfu, - prítomnosť strmých andezitových telies, - podmáčanie ílovitých polôh podzemnou vodou stekajúcou z vulkanického prostredia a intenzívnejšia antropogénna činnosť. V prevažnej miere sa jedná o plošné zosuvy S od Kanaša a po obvode Lysej stráže. Viazané sú na svahy so sklonom 7 až 9 st. s plytkým založením (4 až 6 m) a recentného veku. Prevažná časť má rotačno-planárnu šmykovú plochu. Vodná erózia sa v k. ú. prejavuje najmä vo forme eróznych rýh a roklín, ktoré vznikli a v súčasnosti sa stále rozvíjajú sústredeným tokom vody stekajúcej po svahoch a predstavuje 10

11 výrazný prvok v reliéfe terénu. Sústreďuje sa obyčajne na strmšie svahy pokryté kvartérnymi sedimentmi. Priamym v teréne zistiteľným dôkazom fluviálnej erózie je tok Torysy a jej úsek pod Šarišským hradným vrchom, kde v dôsledku podmytia päty svahu, nad ktorým sa už nachádza lesný pôdy fond došlo a dochádza tu k veľkému zosuvu celého lesného porastu (50 70 ročné buky spolu s krovinatým podrastom) aj s pôdou do toku rieky. Prerušený bol aj lesný chodník pod Šarišským hradným vrchom v tejto časti a stal sa nepriechodným. Veľké trhliny sú evidentné a dochádza tu k obnažovaniu pôdotvorného substrátu. V prípade pokračujúcich extrémnych dažďov v budúcnosti hrozí masívny zosuv pôdy, ktorý môže potenciálne zahatať tok Torysy a spôsobí jej ľavostranné vybreženie a zaplavenie ako železničnej trate, tak aj priemyselného areálu nachádzajúceho sa v tomto území. Je tu potrebný väčší vodohospodársky zásah a odklonenie trasy toku Torysy od päty svahu. V súčasnosti je tento zosun zhruba do hĺbky 40 až 60 m v hradnom vrchu, lesnom poraste. Vyskytujú sa aj erózne ryhy a rokliny zarezané hlboko do podložných neogénnych alebo paleogénnych hornín. V oblasti Šarišskej vrchoviny nie sú zriedkavé aj m hlboké rokliny, ktoré najmä v záveroch menších potokov tvoria vejárovité zárezy. Ich aktivity sa prejavuje prehlbovaním horninového materiálu najmä po prívalových búrkach, ako aj predlžovaním do svahu. Podobne ako zosuvy znehodnocujú poľnohospodársku a lesnú pôdu, znižujú stabilitu svahov a sťažujú podmienky realizácie inžinierskych diel. Plošne sa vodné erózne rokliny na skúmanom území koncentrujú skoro výlučne na polohy pieskovcov a ílovcov zuberských vrstiev, ktoré vystupujú na povrch bez kvartérneho pokryvu. Takéto erózne rokliny a ryhy môžeme sledovať na strmých svahoch nad alúviom Paťovského potoka v Z časti k. ú., na J (JZ-JV) svahoch Šarišskej hory a predovšetkým na Z a S svahoch Bykoša na J k. ú.. Plošná erózia svahov bola spôsobená aj intenzívnym pasením dobytka najmä v okolí Medzian a S od Kanaša. V súčasnosti sa už intenzívne pasenie dobytka nerealizuje. 1.3 GEOLOGICKÁ STAVBA ÚZEMIA Na geologickej stavbe k. ú. Veľký Šariš sa podieľajú paleogénne a neogénne jednotky. Tieto jednotky sú prekryté kvartérnym pokryvom. Paleogén je zastúpený vnútrokarpatským paleogénom, pričom najrozšírenejšie je tzv. zuberské súvrstvie, ktoré buduje svahy Šarišskej hory (kóta 414 m n. m.), Dúbravy (kóta 393 m n. m.), Bykoša (kóta 388 m n. m.) a úpätie Šarišského hradného vrchu. Petrograficky sa jedná o flyšové striedanie pieskovcov, prachovcov a ílovcov, ojedinele aj zlepencov, väčšinou pri báze. Pieskovce sú sivé, sivohnedé až modrosivé, prevažne strednozrné. Sú premenlivo vápnité, sľudnaté, na odlučných plochách často so zuhoľnatenou sečkou. Pomer pieskovcov k ílovcom kolíše od 2:1 až do 1:2. Vekovo bolo zaradené do spodného až vrchného eocénu. Hrúbka je dosť variabilná a pohybuje sa od 100 do 1200 m. Neogén je tvorený sedimentmi a neovulkanitmi, pričom vulkanity tvoria len nepatrnú časť povrchu. vo V časti k. ú. v okolí Kanaša vystupujú sedimenty neogénu zastúpené prešovským súvrstvím. Predstavuje S ohraničenie východoslovenskej neogénnej molasy. Na povrch vystupuje v prešovskej tehelni, odkiaľ sa tiahne v úzkom pruhu na S až ku Kanašu. Faciálne sú zastúpené dvoma vývojmi: - svetlosivé hrubozrnné pieskovce až zlepence tvoriace strmý hrebeň medzi časťami Dúbrava a Šidlovcom (kóty 318 až 223 m n. m.) pokračujúci na S cez kótu 384 m n. m. až k južnému koncu osady Kanaš pri moste ponad potokov Dzikov. Menšie polohy vystupujú aj S a Z od Kanaša (kóta 375 SZ od kostolíka v Kanaši). Petrograficky sa jedná o strednozrnné drobivé pieskovce s lavicami hrubozrnných pieskovcov, 11

12 v ktorých sa objavujú hrubé šošovkovité vykliňujúce polohy zlepencov. Hrúbka fácie sa pohybuje od 20 do 100 m. - sivé a tmavosivé prachovce a ílovce najlepšie dokumentované na profile prešovskej tehelne. Tvoria V a JV hranicu k.ú. (kóta 391 m n. m. Okruhliak). Vulkanity neogénu sú v k. ú. zastúpené tzv. formáciou Lysá stráž Oblík. Tvoria ju extruzívne andezitové telesá a plytkointruzívne telesá diorit-porfyritov, ktoré vystupujú na povrch v pozdĺžnej SV-JV vulkano-tektonickej zóne pozdĺž S okraja neogénnej molasovej panvy. Excentrické postavenie má teleso Šarišského hradného vrchu, ktoré leží JZ od spomínanej zóny. Petrograficky sa jedná o andezity svetlosivej farby s výraznými porfyrickými výrastlicami plagioklasov, amfibolov a hlavne granátov. Časté sú taktiež xenolity rôznej veľkosti (od 2 do 30 cm) tvorené zrohovcovatenými pelitickými sedimentmi. Kvartérne sedimenty sú najrozšírenejším typom sedimentu k. ú.. Ich rozšírenie a hrúbka je závislá od energie reliéfu a klimatických podmienok v poslednom období, ako aj charakteru hornín podložia. Pokrývajú z väčšej časti podložné paleogénne a neogénne sedimenty. Na skúmanom území vystupujú hlavne fluviálne a deluviálne sedimenty. Fluviálne sedimenty vypĺňajú predovšetkým aluviálne nivy povrchových tokov (rieky Torysa, potoka Dzikov a Paťovského potoka). Deluviálne sedimenty predstavujú najrozšírenejší genetický komplex kvartérnych hornín. Jedná sa predovšetkým o ílovité sedimenty s nízkym obsahom (10-15%) ostrohranných alebo zaoblených úlomkov skalných hornín. Inžiniersko-geologické rajóny V zmysle inžiniersko-geologickej typologickej rajonizácie bolo hodnotené územie rozdelené na základe rovnorodosti horninových jednotiek na úrovni litologického komplexu na tieto rajóny : Rajón zlepencových hornín Sz vystupuje na povrch v izolovaných úsekoch na JV skúmaného územia medzi mestskými časťami Dúbrava a Šidlovec (kóty 318 až 332 m n. m.) pokračujúc na sever cez kótu 384 m n. m. až k južnému koncu osady Kanaš pri moste ponad potok Dzikov. Menšia poloha vystupuje aj severozápadne od Kanaša (kóta 375 SZ od kostolíka v Kanaši). Je to rajón strmých svahov a miestami aj eróznych rýh a preto nie je vhodnou základovou pôdou. Horniny zaraďujeme v zmysle ČSN do tried R 3 a R 4. Tento rajón poskytuje podmienečne vhodné územia pre trasy dopravných stavieb s nutnosťou technických opatrení pri prekleňovaní rýh a roklín. Ojedinelé výskyty silne zvetraných zlepencov môžu poskytovať lokálny zdroj štrkovitých materiálov. Rajón ílovcových hornín paleogénu Si vystupuje na povrch v strmších svahoch a buduje svahy Bykoša a Dúbravy na juhu katastra, Šarišskej hory a SZ svahy kóty 375 m n. m. pri Kanaši. Ojedinele vystupuje na povrch severne od Kanaša a v okolí Paťovského potoka na západe katastra. Rajón buduje flyšové zuberské súvrstvie zastúpené ílovcami a prachovcami s polohami pieskovcov. Na povrch vystupujú v strmých svahoch ako aj hrebeňových častiach mierne modelovaného terénu. Z hydrogeologického hľadiska sú významné len pieskovcové polohy, v ktorých sú viazané menšie zásoby podzemnej vody. Pramene sú ojedinelé, hladina býva hlbšie ako 10 m p. t. Z hľadiska výstavby strmé svahy a ryhy nie sú vhodné pre zakladanie, ploché časti územia sú vhodné. Horniny zaraďujeme podľa ČSN do triedy R 3 a R 4. Pre vedenie dopravných stavieb územie je vhodné (naprieč miernymi svahmi), podmienečne vhodné po vrstevniciach, resp. nevhodné pri strmých svahoch. Je potrebné 12

13 upozorniť na zvetranú zónu, ktorá môže miestami dosiahnuť až 5 m. Využitie paleogénnych ílovcov a pieskovcov je vzhľadom na stupeň ich zvetrania veľmi obmedzené. Rajón náplavov nížinných tokov Fn predstavuje na ploche územie aluviálnych nív nížinných tokov, kde vystupujú pokryvné ílovité sedimenty na štrkoch dnovej výplne alebo priamo na neogénnom a paleogénnom podloží. Miestami ílovitý pokryv štrkov chýba. Mocnosť tejto polohy je 6.0 m. Ílovité sedimenty majú charakter ílov, miestami s prímesou piesku a mäkkých siltov na báze. Štrky dnovej výplne sú stredno a hrubozrnné, polymiktné (kremeň, kremenec, pieskovec, zlepenec, andezit, bridlice), oválne až suboválne, s priemerom 2-8 cm. Obsahujú piesčitú a ílovitú prímes. Predstavujú významný kolektor podzemnej vody, ktorej hladina kolíše v hĺbke 1 až 5 m p. t., miestami aj vyššie, podľa stavu v toku Torysy. Územie rajónu poskytuje vhodné staveniská bežných druhov inžinierskych stavieb, avšak so stretmi záujmov (kvalitné poľnohospodárske pôdy, zamokrené a podmáčané plochy, inundácie, silné stlačiteľné a málo únosné zeminy, silné prítoky podzemnej vody do stavebných jám, kvalitné štrkovité suroviny a významné zdroje podzemných vôd). Náročnejšie stavby vyžadujú štrkové násypy, zakladanie na pilotoch resp. do štrkovej dnovej výplne (pod hladinou podzemnej vody). Zeminy zaraďujeme do tried G1-G3, 5, pokryv F6 a F8. Východne od Šarišského hradného vrchu sa v nive Torysy nachádza vodohospodárske ochranné pásmo. Rajón deluviálnych sedimentov D je plošne najrozšírenejším. Vyznačuje sa pestrým litologickým zložením a značnou hrúbkou 1 až 20 m. Vyskytuje sa predovšetkým na veľmi miernych a miernych svahoch. Granulometricky ho môžeme charakterizovať ako íly s variabilným obsahom piesčitej a štrkovitej frakcie. Po obvode extruzívnych andezitových telies sa vyskytujú mohutné vrstvy ílovitých delúvií s ostrohrannými úlomkami andezitov. V oblastiach budovanými pelitmi neogénu a zuberským súvrstvím paleogénu vystupujú prevažne íly s podradným obsahom štrku - úlomkami pieskovcov a zlepencov. Podzemná voda sa viaže na priepustnejšie polohy piesčité alebo štrkovité, resp. na styk s podložnými sedimentmi. Vytvára súvislú zvodeň mierne napätú. Územie rajónu poskytuje vhodné, ale aj menej vhodné a nevhodné staveniská (svahové deformácie, erózne ryhy, strmé svahy, poľnohospodárske plochy, zalesnenie). Rajón extruzívnyh hornín Vl tvorí vrcholové časti Šarišského hradného vrchu, Lysej stráže a Stráže. Vytvára nápadné elevačné formy reliéfu so strmými svahmi. Prevažná časť územia tohto rajónu je pokrytá lesmi. Územie rajónu poskytuje málo vhodné staveniská (strmé svahy, nutnosť zárezov). Podľa stupňa zvetrania zaraďujeme horniny do tried R1 až R 4. Andezity poskytujú dobrý materiál na hrubú kamenársku výrobu a kvalitné drvené kamenivo. Rajón pleistocénnych riečnych náplav Ft predstavuje len maličkú plochu JV od mesta a buduje morfologicky výrazné plošiny tvorené terasovými štrkmi po ľavej strane št. cesty Sabinov - Prešov a to v úseku od križovatky Veľký Šariš - Kanaš po sútok potoka Dzikov s Torysou. Typický odkryv je hneď za križovatkou, vpravo od cesty do Kanaša. Štrky vystupujú v nadloží ílovcov a pieskovcov zuberského súvrstvia. Hydrogeologicky je územie bezvýznamné pre svoju malú rozlohu. Petrograficky sa jedná o polymiktné strednozrnné štrky tvorené okruhliakmi pieskovca, kremeňa, rohovca a andezitu do priemeru 3-5 cm. Valúny sú oválne až suboválne. Vzhľadom na malé plošné rozšírenie a morfológiu je územie podmienečne vhodné na staveniská. Zeminy zaraďujeme podľa ČSN do tried G 3, F 4 13

14 a S 5. Štrky predstavujú pomerne dobrý materiál do betónu a sú vhodné i ako sypaný materiál na rôzne účely. 1.4 HYDROLOGICKÉ POMERY Povrchové vody Z hydrologického hľadiska územie patrí do čiastkového povodia Hornád (číslo hydrologického poradia povodia 4-32), základné povodie Torysa (číslo hydrologického poradia ). Riečnu kostru územia tvorí rieka Torysa tečúca severojužným smerom, jej pravostranné prítoky Paťovský a Šarišský potok a ľavostranný prítok Dzikov potok. Riečnu kostru dopĺňa aj sieť bezmenných prítokov týchto tokov. Rieka Torysa má priemerný prietok v meste Prešov 3,94 m 3.s -1, v obci Haniska po pribratí prítokov Sekčov a Delňa 7,02 m 3.s -1. Najvýznamnejším ľavostranným prítokom Torysy v širšom okolí je rieka Sekčov (priemerný prietok 2,75 m 3.s -1 ). Charakteristické hydrologické údaje rieky Torysa vo vodomernej stanici Prešov Tok Miesto Plocha povodia (km 2 ) Zrážky (mm) Straty (mm) Odtok (mm) Odtokový koeficient Špecifický odtok (l.s -1.km -2 ) Prietok (m 3.s -1 ) Torysa Prešov 673, ,27 6,32 4,54 Prietoky prekročené priemerne počas n dní v roku (m 3.s -1 ) Tok Miesto Torysa Prešov 10,3 2,79 1,64 0,77 Veľké vody dosiahnuté alebo prekročené raz za n rokov (m 3.s -1 ) Tok Miesto Torysa Prešov Vodné toky v širšom dotknutom území môžeme podľa režimu odtoku zaradiť do vrchovinno-nížinnej oblasti s dažďovo-snehovým režimom odtoku. Najvyššie vodné stavy sú začiatkom jari v mesiacoch február, marec a apríl, najnižšie vodné stavy sú koncom leta a na začiatku jesene v mesiaci september. Priemerný ročný špecifický odtok v časovom období rokov sa v širšom dotknutom území mesta Veľký Šariš pohyboval v intervale od 5 do 10 l.s -1.km- 2, minimálny špecifický odtok 364 denný v intervale od 0,5 do 1,0 l.s -1.km- 2 a maximálny špecifický odtok v intervale s pravdepodobnosťou opakovania raz za 100 rokov od 1,0 do 1,4 m 3.s -1.km- 2. Podzemné vody Z hľadiska hydrogeologickej rajonizácie SR sa k. ú. nachádza v hydrogeologickom rajóne QP 120 Paleogén Spišsko-šarišského medzihoria, Bachurne a Šarišskej vrchoviny v povodí 14

15 Torysy. Rajón je budovaný horninami centrálno-karpatského paleogénu, a to ílovcovopieskovcovým súvrstvím, ktoré sa vyznačuje prevahou ílovcov nad pieskovcami. Najvýznamnejšími dvomi hydrogeologickými kolektormi sú v páse v smere SZ - J štrky a piesky s vysokou prietočnosťou (T= m².s -1 ) - rieka Torysa a jej alúvium. Na zvyšnom území pieskovce a ílovce s miernou prietočnosťou (T= m².s -1 ). Podľa údajov Hydroekologického plánu povodia Hornádu, MŽP SR, 2002 a Hydrologickej ročenky - Podzemné vody, 2004 Slovenského hydrometeorologického ústavu sa v k. ú. nachádzajú dva pozorovacie objekty úrovne hladín podzemnej vody, v ktorých priemerná úroveň hladiny podzemnej vody je 2,58 m a 1,72 m. Cyklické striedanie obidvoch fácií a ich litologický charakter vytvára nepriaznivé podmienky pre akumuláciu väčšieho množstva podzemných vôd. V čiastkovom rajóne alúvia rieky Torysy sú pre akumuláciu podzemných vôd priaznivé štrkovito-piesčité sedimenty. Najväčšie mocnosti zvodnenej vrstvy okolo 9,0 m sú viazané na poklesovú oblasť v hornej časti toku mimo k. ú., kde výdatnosti jednotlivých vrtov sa pohybujú od 10,0 až 45,0 l.s -1 a koeficient filtrácie od 1, do 7, m.s -1. V ostatných častiach v smere po toku dochádza k zmenšovaniu mocnosti zvodnenej vrstvy. Prejavuje sa to aj na nižších výdatnostiach vrtov a nižších filtračných parametroch. Oblasti budované vnútrokarpatským paleogénom sú považované za chudobné na podzemné vody. Závisí to prevažne od litologického zloženia resp. veľkosti jednotlivých zŕn. Časté výskyty ílovcovitých polôh znemožňujú hlbší obeh a hromadenie podzemnej vody. Výdatnosť vrtov v oblasti zuberského súvrstvia je najčastejšie od 1 l.s -1. Chemizmus podzemných vôd je kalciovo (nátriovo) magnéziovo bikarbonátového typu s celkovou mineralizáciou 300 až 400 mg.l -1. Neogénne sedimenty sú zastúpené pelitickým vývojom, čo predstavuje prevažne íly, ílovce a prachovce a nedáva možnosť na prieniky zrážkovej vody a významnejšie hromadenie podzemnej vody. Ojedinele sa vyskytujúce šošovky detritickejších piesčitých a štrkových polôh majú len lokálny význam, pričom často sú zdrojom artézskej vody. Vulkanické horniny sú v blízkosti povrchu rozpukané, čo umožňuje presakovanie zrážkovej vody ale plošne predstavujú len malý povrch a tak viacero prameňov na styku andezitov a deluviálnych sedimentov má len malú výdatnosť. Sprievodným javom je znižovanie stability svahov ich podmáčaním (okolie Lysej stráže, 697 m n. m.). 1.5 PÔDNE POMERY Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôd, pobočka Prešov vykonal v rámci rebonitácie poľnohospodárskych pôd výskumnú činnosť aj na predmetnom k. ú.. Výstupom je podrobná aktualizovaná mapa bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, ktorá bola podkladom pre spracovanie tejto kapitoly. Vývoj pôd v riešenom území sa odvíja od pôdotvorného substrátu, ktorý tvoria v severnej polovici k. ú. prevažne pieskovce, ílovce a zlepencami v južnej polovici k. ú pieskovce a vápnité ílovce-flyš. Z petrografického hľadiska sa jedná o horniny s nízkym nasýtením bázickými katiónmi. Preto sú pôdy na týchto horninách z kvalitatívneho hľadiska prevažne kyslé až silne kyslé. V tabuľke č. 2 je uvedená výmera jednotlivých pôdnych typov v závislosti od obsahu skeletu a percentuálne zastúpenie týchto pôd v OPPÚ. Tab. č. 2 Skelet Výmera v ha Zastúpenie v % bez skeletu 1 104, ,4% 15

16 Skelet Výmera v ha Zastúpenie v % slabo skeletovité 355, ,7% stredne skeletovité 177, ,8% silne skeletovité 0,0000 0,0% Z kvantitatívneho hľadiska ide v k. ú. o pôdy bez skeletu až stredne skeletovité, pričom prevažujú pôdy bez skeletu (67,4%). Určenie pôdneho typu, pôdneho druhu a popis pôdnych horizontov V k. ú. sa vyskytujú tieto typy pôd: Kambizeme (hnedé pôdy) sú pôdy s rôzne hrubým svetlým humusovým horizontom, pod ktorým je B horizont zvetrávania skeletnatých substrátov s rôznym, väčšinou vyšším obsahom skeletu. Fluvizeme sú pôdnym typom, ktorý sa vyskytuje len v nivách vodných tokov, ktoré sú alebo donedávna boli ovplyvňované záplavami a výrazným kolísaním hladiny podzemnej vody. Majú svetlý humusový horizont. Luvizeme (v starších klasifikáciách illimerizované pôdy) sú pôdy na sprašových a im podobných s tenkým humusovým horizontom, väčšinou aj s eluviálnym (vylúhovaným horizontom, vždy s hlbokým B horizontom nahromadenia ílu). Pseudogleje (v starších klasifikáciách oglejené pôdy) sú pôdy s tenkým humusovým horizontom, pod ktorým je vylúhovaný eluviálny horizont a hlboký B horizont s výrazným oglejením, ktoré sa vyskytuje aj v eluviálnom horizonte. celý profil je sezónne výrazne prevlhčený v dôsledku nízkej priepustnosti B horizontu pre vodu. Rendziny sú charakteristické pôdy na vápencoch a dolomitoch, väčšinou s tmavým humusovým horizontom, pod ktorým je substrát alebo B horizont zvetrávania. V celom profile alebo len v substráte obsahujú karbonáty. Regozeme (mačinové pôdy) sú pôdy s veľmi tenkým, svetlým humusovým horizontom, ktorý sa vytvoril na viatych pieskoch, na íloch, slieňoch alebo sprašiach. Veľmi často sú tieto pôdy na miestach, kde boli eróziou úplne odstránené pôvodné pôdy. V tabuľke č. 3 sú uvedené hlavné pôdne jednotky jednotlivých pôdnych typov. Tab. č. 3 Kód HPJ HPJ Charakteristika HPJ 06 FMm fluvizeme typické, stredne ťažké 11 FMG fluvizeme glejové, stredne ťažké 12 FMG fluvizeme glejové, ťažké 15 FM fluvizeme typické, stredne ťažké s ľahkým podorničím 50 HMg Hnedozeme pseudoglejové na sprašových a polygénnych hlinách, stredne ťažké 54 HMe hnedozeme erodované na výrazných svahoch, stredne ťažké až 57 PGm ťažké 63 KMm pseudogleje typické na sprašových a polygénnych hlinách 69 KMg Kambizeme typické na minerálne bohatých zvetralinách 75 KMg kambizeme pseudoglejové, stredne ťažké 82 KMg kambizeme typické v komplexe s rendzinami, stredne ťažké až 16

17 Kód HPJ HPJ Charakteristika HPJ 87 KMg ťažké 88 RMm až RMp stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké) 00 regozeme typické až regozeme pelické, ojedinele hnedozeme erodované, alebo kambizeme erodované na slieňoch alebo íloch, kambizeme pseudoglejové typické na ostatných substrátoch, na výrazných svahoch pôdy na zrázoch nad 25o (bez rozlíšenia typu pôdy) V tabuľke č. 4 sú uvedené druhy pôd nachádzajúce sa v k. ú. v OPPÚ. Tab. č. 4 Druh pôdy Výmera v ha Zastúpenie v % Piesočnatá ľahká 5,0176 0,3 % Hlinitá stredne ťažká 1 320, ,1 % Piesočnato-hlinitá stredne ťažká až ľahká 210, ,9 % Ílovito-hlinitá ťažká 92,5222 5,7 % Z hľadiska druhu pôd prevažujú pôdy hlinité, stredne ťažké až ťažké, lokálne sa vyskytujú v J polovici k. ú. aj pôdy ľahké. Hĺbka pôdneho profilu Hĺbka pôdneho profilu je na 74,53 % PP nad 60 cm, teda ide o pôdy hlboké, na 21,7 % PP ide o pôdy stredne hlboké a sporadicky sa vyskytujú aj pôdy plytké s hĺbkou pôdneho profilu do 30 cm (4,3 %). Typologicko produkčné kategórie Z hľadiska racionálneho využívania a pôdoznaleckého hodnotenia produkčnej schopnosti sú začlenené všetky PP do typologicko produkčných kategórií. Prehľad typologicko produkčných kategórií v k. ú. je uvedený v tabuľke č. 5. Tab. č. 5 Typologicko-produkčné kategórie Výmera v ha Zastúpenie v % O 4 - produkčné orné pôdy 47,2722 2,9 % O 5 - pomerne produkčné orné pôdy 898, ,9 % O 6 - mierne produkčné orné pôdy 428, ,2 % O 7 - málo produkčné orné pôdy 18,9029 1,2 % OT 2 - mierne produkčné striedavé polia 21,5201 1,3 % OT 3 - málo produkčné striedavé polia 5,4871 0,3 % T 2 - produkčné trávne porasty 0,0000 0,0 % T 3 - mierne produkčné trávne porasty 175, ,7 % T 4 - málo produkčné trávne porasty 11,4096 0,7 % N - nevyvinuté pôdy 30,1459 1,8 % Prehľad typologicko - produkčných kategórií v tabuľke č. 5 poukazuje na relatívne veľmi dobrú produkčnú schopnosť PP, kde produkčné orné pôdy tvoria viac ako polovicu PP v OPPÚ. 17

18 V zmysle hodnotenia prírodných podmienok (geologický podklad, klíma), typov pôd, druhov pôd, skeletovitosti, pôdoznaleckého hodnotenia produkčnej schopnosti a potenciálnej erodovateľnosti pôd je možné konštatovať, že jednotlivé hodnoty sledovaných kategórií predurčujú využívať poľnohospodársku krajinu v severnej polovici tohto k. ú. na iné než na intenzívne poľnohospodárske účely. Dôležitým faktorom tu musí byť protierózna ochrana a správne osevné a pestovateľské postupy. Grafické rozmiestnenie BPEJ v obvode projektu PÚ zobrazuje mapa č BIOTA VEGETÁCIA A ŽIVOČÍŠSTVO Aj keď v k. ú. prevládajú poľnohospodárske pôdy s intenzívnym využitím, napriek tejto skutočnosti sú tu relatívne rovnomerne zastúpené rôzne formy významných krajinných prvkov, ktoré podmieňujú fytologickú a zoologickú biodiverzitu na území. Aj vyššie uvedené analýzy klimatických, geografických a fytogeografických pomerov dávajú predpoklad na takýto stav. Na území sa stretávame s rôznymi formami nelesnej drevinovej vegetácie, biotopmi európskeho a národného významu a chránenými územiami - národnou prírodnou rezerváciou a územím NATURA 2000, ktoré podmieňujú bohatý výskyt fauny. Ako reprezentatívne územia fytologického mapovania boli spracovateľom MÚSES vybraté tieto lokality: Šarišský hradný vrch, biotopy európskeho a národného významu a územie NATURA 2000 Fintické svahy Rastlinstvo Fytogeografické členenie V zmysle regionalizácie na báze floristického zloženia (Kolény, Barka) je k. ú. začlenené do stredoeurópskej provincie. Podľa fytograficko - vegetačného členenia (Plesník) sa k. ú. nachádza v dubovej zóne, horskej podzóne, flyšovej oblasti, okrese Beskydské predhorie, západnom podokrese a obvode Šarišské podolie. Prirodzená potenciálna vegetácia Prirodzenú potenciálnu vegetáciu na riešenom k. ú. predstavujú tri základné spoločenstvá (Maglocký): 1. Na prevažnej časti k. ú. je to spoločenstvo Carici pilosae Carpinetum (Querco- Carpinetum medioeuropaeum) (C) karpatské dubovo-hrabové lesy s reprezentatívnymi druhmi Quercus petraea, Carpinus betulus, Tilia cordata, Acer campestre, Carex pilosa, Dentaria bulbifera a Tithymalus amygdaloides. 2. Vtrúsene sa v SZ, J, JZ a V časti k. ú. môže nachádzať spoločenstvo Quercetum petraeae-cerris (Qc) dubovo cerové lesy s reprezentatívnymi druhmi Quercus cerris, Quecus petraea, Quercus delachampii, Quercus penduculiflora, Carex montana, Lembostropis nigricanus 3. V alúviu Torysy a ostatných potokov v k. ú. je to spoločenstvo Alnetum glutinosae (Al) s reprezentatívnymi druhmi Alnus glutinosa, Alnus incana, Fraxinus excelsior, Salix fragilis, Prunus padus, Carpinus betulus, Aegopodium podagraria, Matteuccia struthiopteris. 18

19 Bublinatka obyčajná Ďatelina šarišská Kosatec trávolistý Ľan žltý Paľadenec prímorský Pupkovec nezábudkovitý Reálna vegetácia Na území Šarišského hradného vrchu je zachytený v relatívne zachovalom stave najsevernejšie položený súbor lesných rastlinných spoločenstiev na karpatských vyvrelinách. Svojrázny kužeľovitý reliéf umožnil vývoj rôznych, ale veľmi charakteristických a typických lesných spoločenstiev, ktoré sú podmienené expozíciou a pôdno-ekologickými podmienkami stanovišťa. Botanický výskum ŠHV má svoju históriu. Známy botanik F. Hazslinszky pri výskume hradného vrchu v prvej polovici minulého storočia opísal nový rastlinný druh a to ďatelinu šarišskú (Trifolium sarosiense). Opísanie tohto nového taxónu slovenskej flóry vošlo v systematickej botanike v botanickej terminológii do histórie. Na formovanie a charakter vegetácie ŠHV má najväčší vplyv jeho fytogeografické postavenie a konfigurácia terénu. ŠHV vystupuje ako izolovaný tvrdoš, tepelne a svetelne vystavený po celý deň účinkom týchto dôležitých ekologických faktorov. Na J a JZ strane sú svahy kopca miernejšie, kým na S expozíciách sú strmé sutinové svahy, čo má veľký význam pre rastlinstvo. V najhrubších rysoch môžeme povedať, že na stanovištiach exponovaných na J je zastúpená teplomilná vegetácia a na S svahoch chladnejšie bukové a sutinové spoločenstvá, ktoré sa od seba veľmi výrazne odlišujú, a to tak zo stránky fytocenologickej, ako aj svojou floristickou náplňou. Fytogeografické postavenie ŠHV v poriečnej nive Torysy, ktorá bola dôležitou migračnou cestou pre prenikanie teplomilnej vegetácie z juhu, dáva najmä obvodovým častiam ŠHV vcelku teplomilný charakter a ráz. Teplomilná vegetácia tu bola v minulosti oveľa viac rozšírená, najmä na J a JZ svahoch a úpätiach ŠHV. Svedčia o tom herbárové doklady spred 40 rokov o druhoch, ktoré tu už dnes nerastú, ako napr. poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis). Dnes sú tu teplomilné lesostepné zárasty kríkov a na voľných lúčkach trávnaté 19

20 porasty mrvice perovitej (Brachypodium pinnatum) a kostravy žliabkovitej (Festuca rupicola). Pozoruhodnejší je väčší výskyt dráča obyčajného (Rhamnus cathartica), z bylín tu rastie černohlávok veľkokvetý (Prunella grandiflora), černohlávok výkrojkatý (Prunella laciniata), veronika rozprestretá (Veronica prostrata), púpava hladká (Taraxacum laevigatum), kotúč ploskolistý (Eryngium planum), veronika rakúska (Veronica austriaca), veronika klasnatá (Veronica spicata), veternica lesná (Anemone silvestris), hrachor chlpatý (Lathyrus hirsutus), hlaváč žltkastý (Scabiosa ochroleuca), klinček kartuziánsky (Dianthus carthusianorum), a mnoho iných teplomilných druhov. V lesných porastoch na J expozícii prevládajú dubovo-hrabové porasty s lipnicou hájnou (Poa nemoralis), ktorá je hlavným podrastovým druhom. Okrem nej miestami v podraste prevláda ostrica chlpatá (Carex polosa), častá je reznačka laločnatá (Dactylis glomerata subsp. pylogama), vzácnejšia mednička ovisnutá (Melica nutans), miestami vytvára kolónie a súvislé zárasty zimozeleň menší (Vinca minor), a marinka voňavá (Asperula odorata). V krovinatej etáži rastú svíb uhorský (Swida hungarica), svíb krvavý (Swida sanguinea), egreš obyčajný (Ribes uvacrispa), zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum), bršlen európsky (Euonymus europea) a bežné druhy, ako vtáčí zob obyčajný, lieska, ruže, hlohy, javor poľný a i. Z bylín je najpozoruhodnejší častý výskyt ďateliny šarišskej (Trifolium sarosiense), ktorá miestami vytvára aj väčšie skupiny. Z ostatných druhov dubín, resp. dubo-hrabín spomenieme aspoň niekoľko, ako hrachor čierny (Lathyrus niger), hrachor jarný (Lathyrus vernus), fialka srstnatá (Viola hirta), fialka podivuhodná (Viola mirabilis), hviezdovka hlístová (Neottia nidus-avis), jastrabník okolikatý (Hieracium umbellatum), jastrabník lesný (Hieracium silvaticum), zvonček repkovitý (Campanula rapunculoides), lipkavec Schultesov (Galim schultesii), lipkavec jarný (Galium vernum), marulka obyčajná (Calamitha clinopodium), hviezdica veľkokvetá (Stellaria holostea), kokorík mnohokvetý (Pylogonatum multiflorum), kozinec sladký (Astragalus glycyphyllos), zádušník chlpatý (Glachoma hirsuta), zvonček broskyňolistý (Campanula persicifolia), fialka lesná (Viola silvatica). Na jar najmä na vlhších miestach kvitnú blyskáč cibuľkonosný (Ficaria bulbifera), krivec žltý (Gagea lutea), veternica iskerníkovitá (Anemone ranunculoides), pižmovka morušová (Adoxa moschatellina), veronika brečtanolistá (Veronica hederifolia), veterník žltuškovitý (Isopyrum thalictroids), chochlačka dutá (Corydalis cava), chchlačka plná (Corydalis solida), zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera), vzácne krivec najmenší (Gagea minima). Teplomilný charakter dubín, resp. dubo-hrabín na J a JZ svahoch zvýrazňuje prítomnosť druhov, ako vika hrachovitá (Vicia pisiformis), plamienok rovný (Clematis recta), lazerník širokolistý (Laserpitium latifolium), marinka sivá (Asperula glauca), pakost krvavý (Geranium sanguineum), ďatelina červenastá (Trifolium rubens), čistec rovný ((Stachys recta), nátržník rovný (Potentila recta), medunica medovkolistá (Melittis melisophyllum), z krovín dráč obyčajný (Berberis vulgaris), ruža bedrovníkolistá (Rosa pimpinellifolia), brekyňa obyčajná (Sorbus torminalis) a i. Mimoriadne významný je aj výskyt kosatca trávolistého (Iris graminea subsp. pseudocyperus). Miestami na miernejších svahoch, sú dubiny s absolútne prevládajúcou lipnicou hájnou (porasty as. Poo nemoralis-quercetum), kým na prudších svahoch sa vyvinuli lipové hrabiny (porasty as. Tilio-Carpinetum). Floristicky je bohatá časť JV svahu s uvoľneným lesným porastom dubín, borovicou sosnou a lúčnymi čistinkami, kde je v dôsledku presvetlenia najviac vyvinutá lesostepná vegetácia. V trávnatých porastoch mrvice perovitej (Brachypodium pinnatumf1) a kostravy žliabkovitej (Festua rupicola) tu okrem vyššie spomínaných druhov rastú ešte ďatelina alpínska (Trifolium alpestre), luskáč lekársky (Cynanchum vincetoxicum), silenka hájna (Silene nemoralis), silenka nadutá (Silene inflata), nevädza hlaváčovitá (Centaurea scabiosa), betonika lekárska (brtonica officinalis), hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys), pľúcnik mäkký ((Pulmonaria mollis), hrachor lesný (Lathyrus sivestris), vika kašubská (Vica cassubica), králika chocholíkatý (Chrysanthemum corymbosum), zanoväť černejúca (Cytisus nigricans), kručinka farbiarska 20

21 (Genista tinctoria), omán hnidák (Inula conyza) a mnoho ďalších teplomilných druhov. Svahy so S expozíciou sú prudké, skalnaté, miestami sú to skalné sutiny. Reliéf S svahu je charakteristický striedaním zbiehajúcich chrbtov a úžľabín, kde je podľa pôdno-ekologických podmienok mozaikovito vyvinutá lesná vegetácia. Na vyvýšených extrémnych stanovištiach chrbtov sú fragmenty kyslých bučín s chlaňou hájnou (Luzul aluzuloides) a v úžľabinách sú bučiny takmer bez bylinného porastu. Na skalnatejších stanovištiach sú lipové javoriny (porasty as. Tilio-Aceretum). Okrem prevládajúceho buka je tu častá lipa malolistá a javor mliečny, z krov vzácnejšia ruža ovisnutá (Rosa pendulina), z bylín deväťsil biely (Petasites albus) a i. Na miernejších svahoch sú bučiny v podraste s ostricou chlpatou (porasty as. Carici pilosae-fagetum). Ako vzácnosť sme zistili aj výskyt mesačnice trvácej (Lunaria rediviva). Do floristického inventára ŠHV patrí aj rastlinstvo, ktoré je podmienené antropogénnou činnosťou. Nachádzame ho okolo cesty vedúcej k hradnému areálu a najmä na hradných múroch. Z nich spomenieme bazu červenú (Sambucus racemosa), hulevník tuhý (Sisymbrium strictissimum), rebricu horskú (Libanotis montana), na hradných múroch hojnú a nápadnú taricu skalnú (Alyssum saxatile) a mnoho ďalších sem zavlečených druhov. Na Z svahu ŠHV je častá breza bradavičnatá a po okrajoch borovica Živočíšstvo Podľa získaných údajov od členov Spolku na ochranu vtáctva na Slovensku boli v súčasnosti v k. ú. pozorované tieto druhy avifauny: cca 15 ex. penica čiernohlavá Sylvia atricapilla, cca 10 ex. penica hnedokrídla aj s mláďatami Sylvia communis, cca 20 ex. sýkorka veľká Parus major, 3 ex. volavka popolavá Ardea cinerea, 1 ex. volavka biela - Egretta alba, 1 ex. sliepočka zalenonohá Gallinula chloropus, 1 ex. rybárik riečny - Alcedo atthis, cca 5 ex. sýkorka belasá Parus caeruleus, cca 10 ex. strnádka žltá Emberiza citrinella, 5 ex. kavka obyčajná Corvus monedula, 2 ex. trasochvost biely Motacilla alba, 2 ex. trasochvost horský Motacilla cinerea, cca 15 ex. žltochvost domový Phoenicurus ochruros, 1 ex. orol krikľavý Aquila pomarina, 5 ex. myšiak hôrny - Buteo buteo, 3 ex. trasochvost žltý Motacilla flava, 3 ex. glezg hrubozobý Coccothraustes coccothraustes, cca 20 ex. holub hrivnák Columba palumbus, cca 10 ex. hrdlička poľná - Streptopelia turtur, cca 40 ex. hrdlička záhradná Streptopelia decaocto, 1 ex. loviaca haja tmavá Milvus migrans, cca 100 ex. pinka lesná aj mladé Fringilla coelebs, cca 10 ex. škovránok poľný Alauda arvensis, 1 ex. jastrab krahulec samica s uloveným vtákom vyplašená Accipiter nisus, cca 15 ex. pŕhľaviar čiernohlavý Saxicola torquata, cca 15 ex. straka obyčajná Pica pica, 5 ex. sojka škriekavá Garrulus glandarius, 3 ex. prepelica poľná Coturnix coturnix, 3 ex. strakoš červenochrbtý Lanius collurio, cca 10 ex. stehlík konôpkár Carduelis cannabina, cca 20 ex. stehlík pestrý Carduelis carduelis, 2 ex. stehlík zelený Carduelis chloris. Podľa údajov z Atlasu hniezdneho rozšírenia vtáctva na Slovensku za sledované obdobie rokov 1980 až 2000 ako aj súčasných pozorovaní udávaných členmi Šarišského ornitologického klubu vo Veľkom Šariši z kriticky ohrozených a ohrozených druhov, ako aj európsky a národne významných druhov sa v k. ú. nachádzajú nasledovné druhy: hniezdiče: - potápka hnedá Tachybaptus ruficollis, bocian biely Ciconia ciconia, bocian čierny - Ciconia nigra, kačica divá Anas platyrhynchos, včelár lesný Pernis apivorus, orol krikľavý Aqila pomarina, prepelica poľná Coturnix coturnix, chriašteľ poľný Crex crex, sliepočka zelenonohá Gallinula chloropus, lyska čierna Fulica atra, kulík riečny - Charadrius dubius, cíbik chochlatý Vanellus vanellus, kalužiak riečny Actitis hypoleucos, hrdlička poľná Streptopelia turtur, výr skalný Bubo bubo, sova dlhochvostá Strix uraliensis, rybárok riečny - Alcedo atthis, dudok 21

22 chochlatý Upupa epops, krutihlav hnedý Jynx torquilla, žlna sivá Picus canus, tesár čierny Dryocopus martius, ďateľ hnedkavý Dendrocopos syriacus, ďateľ prostredný Dendrocopos medius, ďateľ bielochrbtý Dendrocopos leucotos, pipíška chochlatá Galerida cristata, škovránok poľný Alauda arvensis, brehuľa hnedá Riparia riparia, pŕhľaviar čiernohlavý Saxicola torquata, penica jarabá - Sylvia nisoria, muchár sivý Muscicapa striata, muchárik bielokrký Ficedula albicollis, strakoš červenochrbtý Lanius colurio, migranti: volavka biela Egretta alba, kačica chrapľavá Anas querquedula, kačica lyžičiarka Anas clypeata, žeriav popolavý Grus grus, kalužiak tmavý Tringa erythropus, kalužiak sivý Tringa nebularia, kalužiak perlavý Tringa ochropus, kalužiak močiarny Tringa glareola, volavka popolavá Ardea cinerea, kaňa sivá Circus cyaneus, zimujúci: - volavka popolavá Ardea cinerea, sokol kobec Falco columbarius, strakoš sivý Lanius excubitor. Lyska čierna Kačica divá Kalužiak riečny Cíbik chochlatý Krutihlav hnedý Žeriav popolavý 22

23 Potápka hnedá Sokol kobec Výr skalný Včelár lesný Strakoš sivý Volavka popolavá Biotopy Biotopy európskeho významu a biotopy národného významu vyskytujúce sa podľa údajov DAPHNE, Inštitútu aplikovanej ekológie, v hraniciach OPPÚ. Prehľad všetkých biotopov je uvedený v tabuľke č. 6. Tab. č. 6 Chránené biotopy v území Kód NATURA Kód SK Názov biotopu 6510 Lk1 Ovsíkové lúky nížinné a podhorské 6430 Lk5 Vlhké lúky podhorských a horských oblastí - Lk6 Podmáčané lúky podhorských a horských oblastí 23

24 Kód NATURA Kód SK Názov biotopu - Lk9 Porasty plazivých druhov - Lk3B - Lk11 Trsťové porasty stojatých vôd a močiarov 6210 Tr1 Xerotermné travinnobylinné biotopy na vápencoch Biotopy európskeho významu sú vyznačené tučne, ostatné biotopy sú národného významu. Opis vybraných druhov biotopov je podrobne uvedený v dokumentácii MÚSES. Botanicky významné lokality Po podrobnom floristickom prieskume vykonanom v rámci záujmového územia v roku 1994, boli zhodnotené všetky doteraz evidované floristicky významné lokality v k. ú. Veľký Šariš, pričom sa dôraz kládol najmä na zisťovanie prítomnosti vzácnych a chránených taxónov. V riešenom území má z tohto pohľadu významné nasledovné lokality: nálezisko bublinatky obyčajnej (Utricularia vulgaris) v aluviálnom území na ľavej strane toku Torysy navrhnuté na vyhlásenie za chránený areál, krovinato trávnaté porasty Z od Bykoša sukcesne zarastajúce borovicou lesnou a výskytom vzácneho taxónu pupkovca nezábudkovitého, JZ vrchy Šarišskej hory pri križovatke cesty I/68 s odbočkou k časti Kanaš a takisto Z vrchy Paťovského potoka pri lokalite nad mestom sú charakteristické výskytom xerotermnej lesostepnej vegetácie, ktorá v tejto oblasti predstavuje optimum. V krovinatých porastoch sa vyskytujú na teplo náročné druhy, ako višňa krovitá (Cerasus fruticosa) alebo ľan žltý (Linum Flavum), voľné plochy vypĺňajú spoločenstvá mrvice perovitej (Brachypodium ponnatum) a kostravy žliabkovitej (Festuca rupicola). Podmáčaná plôška S od potoka Dzikov, v okolí kóty 290 m n. m., na lokalite Veľký Surdok, významná z hľadiska výskytu paľadenca prímorského, JZ svahy pod lesíkom Klimkov háj. Je to pozoruhodná lokalita v západnej časti obce Kanaš, porastená trávnatou a krovinatou vegetáciou, kde sa vyskytuje zriedkavejší stepný druh repčca trvácneho (Rapistrum parenne). Lokalita má charakter prirodzenej lúky v intenzívne využívanej krajine. 1.7 SÚČASNÁ KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA Súčasná krajinná štruktúra bola vyhotovená na podklade výstupov účelového mapovania polohopisu v obvode projektu pozemkových úprav. Základom tvorby mapy SKŠ je interpretácia leteckých snímok, ortofotomáp a terénny prieskum, na základe ktorého sa upresňujú jednak hranice ako i funkčné charakteristiky jednotlivých prvkov SKŠ. V katastrálnom území Veľký Šariš je zastúpenie ornej pôdy 801,49 ha 66,75% z obvodu PPÚ, zastúpenie TTP 200,11 ha 16,67 % z obvodu PPÚ. Poľnohospodárska pôda zaberá spolu 1002,16 ha plochy obvodu PPÚ. Lesná pôda je v riešenom území zastúpená na 3,31 ha 0,28%. Nelesná drevinová vegetácia zaberá 158,84 ha 13,19 % obvodu PPÚ. Stručná špecifikácia súčasnej krajinnej štruktúry je uvedená v tabuľke č. 7. Poľnohospodárska krajina v obvode PPÚ predstavuje prevažne ornú pôdu a trvalé trávne porasty. 24

25 A) Orná pôda Po lesoch má orná pôda druhé najväčšie zastúpenie v k. ú.. Najväčšie plochy ornej pôdy pri Kanaši sú na jeho J okraji smerom na V a JV. Pestuje sa tu prevažne kukurica a obilie. Ďalšími lánmi ornej pôdy sú plochy na S a SZ k. ú. pod cestou I/68 v smere Prešov Sabinov, a tiež aj S od mesta Veľký Šariš. No najväčšie zastúpenie ornej pôdy je na J a JZ k. ú. smerom na Prešov. Tieto plochy sú predelené krajinnou zeleňou, ktorá tu pôsobí esteticky, nie však protierózne, pretože sa nachádza v terénnej preliačine medzi dvoma chrbtami, kde najmä v jarnom období dochádza k povrchovému odtoku a následnej erózii pôdy. Stabilita týchto území je nízka. maloplošné bloky pôdy Jedná sa o časti ornej pôdy v súkromnom vlastníctve, najčastejšie po okrajoch intravilánov. Majú rovnaký charakter ako predchádzajúci typ vegetácie, tieto plochy sú spravidla menšie a menej intenzívne využívané. viacročné krmoviny Tieto plochy sa nachádzajú na J územia pod cestou v smere Veľký Šariš Malý Šariš. Jedná sa o veľký lán pôdy. Orné pôdy sú považované za nestabilný prvok z hľadiska výpočtu koeficientu ekologickej stability. B) Trvalé trávne porasty lúky a pasienky prirodzené Sú to extenzívne využívané lúky a pasienky nehnojené, bez radikálnej zmeny vodného režimu, tvorené prirodzenými rastlinnými druhmi, často s výskytom vzácnych a ohrozených taxónov. Obhospodarované sú len kosením, najčastejšie ručne. Nachádzajú sa na celom území a mimo ornej pôdy. Tieto plochy sú ohodnotené ako stabilné. lúky a pasienky polokultúrne Nachádzajú sa prevažne napravo od lesnej komunikácie smerom na Kanaš. Sú to lúky a pasienky intenzívnejšie obhospodarované, hnojené a kosené príp. využívané na pastvu dobytka. Tieto lúky sú často predelené krajinnou zeleňou, medzami alebo aj eróznymi ryhami. Pri preháňaní dobytka len jedným miestom vznikajú plochy bez zelene, devastované plochy, na ktorých vzniká často erózia. lúky a pasienky kultúrne Nachádzajú sa prevažne na poľnohospodárskej pôde, na J okraji k. ú.. Sú to plochy intenzívne obhospodarované, hnojené. Veľkoplošné lány posiate viacročnými krovinami, často spásané dobytkom alebo kosené. Časť týchto lúk a pasienkov sa nachádza aj na S k. ú. Z hľadiska ekologickej stability predstavujú tieto lúky a pasienky stabilný prvok v poľnohospodárskej krajine vzhľadom na ich protieróznu a retenčnú funkciu a sú považované za stabilný prvok z hľadiska výpočtu koeficientu ekologickej stability. C) Nelesná drevinová vegetácia NDV je zastúpená rôznymi formami v závislosti od abiotických pomerov lokality a spôsobu i intenzite antropogénnych aktivít. Je tvorená prevažne krami a stromami nízkeho 25

26 a stredného vzrastu bez krov ruderálnych. Do tejto kategórie zaraďujeme aj porasty vŕby, topoľa, jelše pod ŠHV v nive Torysy, brehové nárasty vŕby a jelše pri miestnych potokoch (Paťovskom a Dzikov). Ďalej je to roztrúsená zeleň na lúčnych, poľných a obecných častiach, ktorá má jednak estetický, protierózny a ochranný, ale aj biologický význam. Brehové porasty Najzachovalejšie brehové porasty v riešenom území sa nachádzajú v alúviu rieky Torysa a jej miestnych prítokov, pozdĺž Paťovského potoka a potoka Dzikov. Tvoria ich viacetážové porasty reprezentujúce jelšové lesy na nivách vodných tokov. Prevládajúce druhy Salix alba, Salix fragilis, Salix caprea, Alnus glutinosa, Alnus incana, Acer pseudoplatanus, Coryllus avellana. NDV Vyskytujú sa v komplexoch extenzívnych trvalých trávnych porastov. Tieto pásové formácie krovitých porastov sú významným krajinným prvkom a vegetačnou štruktúrou nie len z estetického a kultúrneho hľadiska. Majú multifunkčný význam v poľnohospodárskej krajine, kde plnia dôležitú funkciu protieróznej ochrany pôdy, podporujú retenčnú funkciu a predstavujú nenahraditeľný biotop pre drobnú zver, avifaunu a včelstvo. Ich vertikálna štruktúra a druhová skladba je podobná. Prevláda lieska obyčajná, trnka, zmes dopĺňajú jelša, breza, vŕba, vtáčí zob, hloh, čremcha, ruža šípová, višňa a baza čierna. D) Lesné pozemky Lesný pôdny fond je v k. ú. zastúpený na 801,19 ha. Vytvára viac komplexov. Vekové rozvrstvenie je rovnomerné s priemerným vekom cca 70 rokov. K. ú. podľa geomorfologického členenia Slovenska vrátane lesných porastov patrí do lesnej oblasti 22 Šarišská vrchovina, Spišsko-šarišské medzihorie, podoblasť 22A šarišská vrchovina, šarišské Podolie. Lesný hospodársky plán na lesnom hospodárskom celku Prešov je platný od roku 2004 až do roku V k. ú. sa nachádzajú tri kategórie lesov a to: lesy hospodárske, lesy ochranné a lesy osobitného určenia. Hospodárske lesy okrem produkčnej funkcie majú aj funkcie celospoločenské. Ochranné lesy sú na nepriaznivých stanovištiach a plnia predovšetkým funkciu ochrany pôdy. Lesy osobitného určenia vyhlásené podľa z dôvodu ochrany prírody sú zaradené do NPR. Je to komplex lesov ŠHV pre zachovanie pôvodných prírodných lesov, ako aj zachovanie historickej pamiatky šarišského hradu. Ďalšou kategóriou lesov osobitného určenia sú prímestské a rekreačné lesy. Lesné porasty sa na území obvodu PPÚ nachádzajú v okrajových častiach hospodárskych lesoch na výmere 3,31 ha. E) Vodné plochy a toky Z hydrologického hľadiska územie patrí do čiastkového povodia Hornád (číslo hydrologického poradia povodia 4-32), základné povodie Torysa (číslo hydrologického poradia ). Riečnu kostru územia tvorí rieka Torysa tečúca severojužným smerom, jej pravostranné prítoky Paťovský potok (tok č. 238) a Šarišský potok (tok č. 221) a ľavostranný prítok Dzikov potok (tok č. 208). Riečnu kostru dopĺňa aj sieť prítokov týchto tokov: 26

27 Bantelky (tok č. 222), prítok Gregorov (tok č. 230), Veľký (tok č. 232), Uzovský (tok č. 233), Medzanský (tok č. 239). V katastrálnom území mesta Veľký Šariš sa nenachádzajú žiadne prirodzené vodné plochy. Umelé vodné plochy predstavujú jamy po ťažbe štrku v blízkosti rieky Torysa, severne od zastavanej časti územia mesta. F) Zastavané plochy a nádvoria Zastavané plochy tvoria vzhľadom na determináciu abiotickými prvkami kompaktné jadrové zastavané územie obce. V k. ú. sa nenachádzajú roztrúsené zastavané plochy v krajine. Zastavané plochy sú považované za nestabilný prvok z hľadiska výpočtu koeficientu ekologickej stability. Všetky zastavané plochy sú vyňaté z územia obvodu PPÚ. G) Ostatné plochy Na území obvodu PPÚ sa nachádza uzavretá skládka, ktorú je nutné zrekultivovať. Tab. č. 7 Súčasná krajinná štruktúra Druh pozemku Výmera m 2 Podiel z OPPÚ/kategória SKŠ % Orná pôda spolu ,75% orná pôda ,60% orná pôda zamokrená ,15% Trvalé trávne porasty spolu ,67% TTP ,29% TTP nevyužívané ,13% TTP zarastené krovinami ,47% TTP zarastené stromami ,78% Nelesná drevinová vegetácia spolu ,19% Lesné porasty spolu ,28% Ostatne spolu ,08% skládka ,08% Komunikácie spolu ,78% miestne komunikácie ,12% poľné cesty ,66% lesné cesty 290 0,00% Vodné toky a plochy ,25% vodné toky ,25% spolu Obvod projektu pozemkových úprav ,67% (podiel z výmery k.ú.) Výmera katastrálneho územia Zobrazenie homogénnych priestorových areálov súčasnej krajinnej štruktúru zobrazuje mapa č

28 Tab. č. 8 Tabuľka zastúpenia druhov pozemkov v obvode pozemkových úprav podľa evidencie Správy katastra (stav C-KN) a SKŠ Súčasná krajinná Stav C - KN Zmeny štruktúra Druh pozemku výmera v m 2 výmera v % výmera v m 2 výmera v % výmera v m 2 výmera v % Orná pôda ,96% ,75% ,21% Trvalé trávne porasty ,92% ,67% ,26% Lesné pozemky 0 0,00% ,28% ,28% Vodné plochy ,67% ,25% ,43% Zastavané plochy ,27% 0 0,00% ,27% Ostatné plochy ,17% ,06% ,89% Spolu ,00% ,00% 28

29 2 SÚČASNÝ STAV VEREJNÝCH A SPOLOČNÝCH ZARIADENÍ A OPATRENÍ Hlavnými podkladmi pre charakteristiky súčasného stavu verejných a spoločných zariadení a opatrení v riešenom území boli: dokumentácia MÚSES na účely pozemkových úprav v k. ú. Veľký Šariš, požiadavky mesta Veľký Šariš, podmienky správnych orgánov, Správa o stave životného prostredia Prešovského kraja, požiadavky vlastníkov a užívateľov pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav, informácie získané z terénneho prieskumu a podrobného mapovania územia a pod. Spoločné zariadenia a opatrenia slúžia vlastníkom a užívateľom pozemkov v obvode pozemkových úprav a patria sem komunikačné, protierózne opatrenia, opatrenia na ochranu životného prostredia, vodohospodárske opatrenia, prípadne iné zariadenia a opatrenia. V rámci charakteristiky súčasného stavu spoločných zariadení a opatrení v obvode projektu pozemkových úprav budú riešené opatrenia v členení: komunikačné opatrenia a súvisiace stavby, vodohospodárske opatrenia slúžiace k neškodnému odvedeniu povrchových vôd a k ochrane územia pred záplavami a hydromelioračné opatrenia, protierózne opatrenia na ochranu pôdy pred veternou a vodnou eróziou a súvisiace stavby, priestorová a funkčná optimalizácia rozmiestnenia druhov pozemkov v krajine, opatrenia k ochrane a tvorbe ŽP a zvýšeniu ekologickej stability územia. Verejné zariadenia a opatrenia slúžia obyvateľom obce daného územia a patria sem napríklad zariadenia na dodávku pitnej vody, skládky tuhého komunálneho odpadu, zariadenia na rekreáciu, prípadne iné verejné zariadenia. V rámci charakteristiky súčasného stavu verejných zariadení a opatrení v obvode projektu pozemkových úprav budú riešené: ostatné nepoľnohospodárske zariadenia a opatrenia (rekreácia, šport), prieskum zámerov územného plánovania, výskyt skládok, studní príp. iných zvláštností. SPOLOČNÉ ZARIADENIA A OPATRENIA 2.1 KOMUNIKAČNÉ OPATRENIA A SÚVISIACE STAVBY Charakteristika existujúcej dopravnej siete v obvode projektu pozemkových úprav bola vyhotovená na podklade zamerania skutočného stavu, z rekognoskácie územia a dostupných podkladov. Cestná sieť zo všetkých líniových stavieb najvýraznejšie ovplyvňuje organizáciu pôdneho fondu. Okrem dopravnej funkcie plní spolu s priekopami aj funkciu protieróznej ochrany a spolu so sprievodnou zeleňou dotvára ráz krajiny. Dopravná sieť nachádzajúca sa v riešenom území je miestneho významu a slúži všetkým obyvateľom daného regiónu. Ďalej uvádzame podrobnú charakteristiku existujúcich ciest v obvode pozemkových úprav, každú cestu dokumentujeme popisom. 29

30 Grafické zobrazenie stavu existujúcich dopravných pomerov v obvode PPÚ zobrazuje mapa č Železničná sieť Cez mesto Veľký Šariš je trasovaná elektrifikovaná železničná trať č. 188 Kysak - Plaveč Muszyna (Poľsko) s elektrickou trakciou s medzinárodným významom zaradenej do zoznamu trás AGTC, ktorá je v železničnej stanici Kysak napojená na železničnú trať č. 180 Žilina Košice s medzinárodným významom, ktorá je zaradená medzi medzinárodné trasy kombinovanej dopravy podľa medzinárodných dohôd AGC, AGTC, TEN a TER ako železničná trať C - E 40: Morava - Čadca - Žilina - Poprad - Košice - Čierna nad Tisou. Zaradením trate štátna hranica Poľska a Slovenska Plaveč - Prešov - Košice - štátna hranica Slovenska a Maďarska do medzinárodných tranzitných koridorov (ako tzv. severojužné prepojenie koridoru číslo IX. na trase Krakov - Muszyna - Plaveč - Prešov - Kysak - Košice - Čaňa - Maďarsko - Rumunsko - Bulharsko - Alexandropolis) vzniká potreba modernizovať túto trať na požadované parametre medzinárodnej dohody AGTC. Návrh modernizácie vychádza z perspektívy využitia tejto trasy pre tranzitnú osobnú a nákladnú prepravu v smere sever - juh. Na východnom okraji mesta Veľký Šariš na hranici medzí obytnou a priemyselnou zónou sa nachádza rovnomenná železničná stanica. Z tejto stanice sú vedené koľajové vlečky do areálu Pivovaru Šariš, ČKD a bývalého mlyna. Železničnou stanicou Veľký Šariš prechádzajú v oboch smeroch denne 2 medzinárodné rýchliky Budapešť - Krakov, 4 medzinárodné zrýchlené vlaky Košice - Krakov a priemerne 15 osobných vlakov Sieť štátnych sieť Z obvodu PPÚ je sieť štátnych ciest vyňatá. Z hľadiska širších dopravných pomerov je riešený obvod PPÚ Veľký Šariš napojený na štátnu komunikáciu I. triedy I/68 Prešov Sabinov - Stará Ľubovňa, štátne komunikácie III. triedy III/ Kanaš - Veľký Šariš - Medzany a III/01817 Veľký Šariš - Malý Šariš. Pripravuje sa stavba rýchlostnej komunikácie R4 Prešov severný obchvat, ktorá by mala prechádzať aj k.ú. Veľký Šariš. V štádiu spracovania je aj projekt rekonštrukcie štátnej cesty I/ Sieť miestnych komunikácií Miestne komunikácie (označenie MK-1 až MK-9) sú obslužné komunikácie miestneho významu, prevažne so spevneným povrchom. Slúžia predovšetkým ako prístupové cesty k rodinným domom a k iným verejným objektom. Miestne komunikácie sa využívajú aj ako prístupové cesty na poľnohospodárske pozemky. MK-1 Existujúca miestna komunikácia spevnená sprístupňujúca skládku odpadov v lokalite Pod Zámkom zo štátnej cesty III. triedy č. III/ Dĺžka cesty v obvode PÚ je 0,191 km. MK-2 Krátky úsek existujúcej miestnej komunikácie spevnenej. Sprístupňuje skládku odpadov Pod Zámkom zo štátnej cesty III. triedy č. III/ Dĺžka cesty v obvode PÚ je 0,021 km. 30

31 MK-3 Existujúca miestna komunikácia spevnená sprístupňujúca lokalitu Cigancer v intraviláne mesta Veľký Šariš. Cesta je prístupná zjazdom (mimo obvod PPÚ) zo štátnej cesty č. I/68. Dĺžka cesty v obvode PÚ je 0,052 km. MK-4 Existujúca miestna komunikácia spevnená sprístupňujúca priemyselnú zónu v lokalitu Ku kanálu v intraviláne mesta Veľký Šariš. Cesta je prístupná zo štátnej cesty č. I/68. Dĺžka cesty v obvode PÚ je 0,122 km. MK-5 Existujúca miestna komunikácia nespevnená sprístupňujúca rieku Torysu v mieste ťažby štrku. (lokalita Pri hati). Cesta je prístupná z intravilánu mesta Veľký Šariš zo Sabinovskej ulice. Dĺžka cesty v obvode PÚ je 0,963 km. MK-6 Existujúca miestna komunikácia spevnená z väčšej časti nachádzajúca sa v k.ú. Prešov, časť Dúbrava. Dĺžka cesty v obvode PÚ je 0,226 km. MK-7 Existujúca miestna komunikácia spevnená nachádzajúca sa v lokalite Pod Zámkom sprístupňujúca Šarišský hrad. Cesta je zároveň turistickým chodníkom na trase Veľký Šariš - Šarišský hrad - Šarišské Michaľany (žltá značka). Dĺžka cesty v obvode PÚ je 0,458 km. MK-8 Existujúca miestna komunikácia nespevnená sprístupňujúca vodohospodársky zdroj Močiare a miestnu komunikáciu MK-5. Cesta je prístupná zo štátnej cesty č. I/68. Dĺžka cesty v obvode PÚ je 0,464 km. MK-9 Existujúca miestna komunikácia spevnená sprístupňujúca sociálne byty v lokalite Stará draha. Cesta je prístupná z intravilánu mesta Veľký Šariš. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,264 km. Tab. č. 9 Charakteristika miestnych komunikácií existujúcich Označenie Dĺžka [km] Výmera [m 2 ] MK-1 0, MK-2 0, MK-3 0, MK-4 0, MK-5 0, MK-6 0, MK-7 0, MK-8 0, MK-9 0, Spolu 2,

32 2.1.5 Sieť poľných ciest Poľné cesty (označenie PC-1 až PC-31) v rámci obvodu pozemkových úprav majú charakter účelových ciest miestneho významu, slúžia väčšinou ako prístupové alebo spojovacie komunikácie. Celková dĺžka existujúcich poľných ciest v rámci obvodu pozemkových úprav v katastrálnom území Veľký Šariš je 22,624 km. Existujúce cesty sme na základe parametrov cestného telesa a zvoznej oblasti začlenili do kategórií hlavných poľných ciest P 4,50/30 P 4,00/30, vedľajších poľných ciest P 4,00/30, P 3,50/30 a prístupových poľných ciest v kategóriách Pp 2,00/30 a Pp 3,00/30. V mnohých prípadoch však len v určitých častiach svojich úsekoch spĺňajú danú kategóriu. Na základe zadefinovaných kategórii, sme upravili polohopis a v niektorých prípadoch sme navrhli cestu na rekonštrukciu. PC-1 Poľná cesta nespevnená existujúca, nachádzajúca sa na hranici k.ú. s obcou Medzany. Cesta je z časti mimo obvod PÚ. Prístup na PC-1 je zjazdom z miestnej komunikácie, ktorá sprístupňuje usadlosť Lazy. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,157 km. PC-2 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodárske celky 2 a 3. Cesta slúži aj ako prístup k záhradkárskej oblasti v lokalite Tabuľa od lánov. Prístup na PC-2 je zjazdom z miestnej komunikácie, ktorá sprístupňuje usadlosť Lazy. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,240 km. PC-2a Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodársky celok 4. Cesta slúži aj ako prístup k rieke Torysa (ťažba štrku). Prístup na PC-2a je z PC-2. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,228 km. PC-3 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodárske celky ornej pôdy 6 a 7. Prístup na PC-2 je zjazdom z miestnej komunikácie, ktorá sprístupňuje usadlosť Lazy. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,102 km. PC-4 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodárske celky TTP v lokalite Na zámok. Cesta je prístupná z intravilánu mesta Veľký Šariš. Pôvodne cesta slúžila aj ako prístupová cesta k usadlosti Košalkov kút (HD Lazy). Dĺžka cesty je v obvode PÚ 1,901 km. PC-5 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodárske celky TTP a lesné porasty v lokalite Na zámok. Cesta je prístupná z poľnej cesty PC-4. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,300 km. PC-6 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodársky celok ornej pôdy 16. Cesta slúži aj ako prístup k rieke Torysa (ťažba štrku). Cesta je prístupná z intravilánu mesta Veľký Šariš. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 1,352 km. 32

33 PC-7 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodársky celok ornej pôdy 16. Cesta slúži aj ako prístup k rieke Torysa (ťažba štrku). Cesta je prístupná z intravilánu mesta Veľký Šariš. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 1,377 km. PC-8 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodársky celok ornej pôdy 15. Cesta je prístupná z intravilánu mesta Veľký Šariš zo Sabinovskej ulice. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,624 km. PC-9 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodársky celok ornej pôdy 10. Cesta je prístupná zjazdom zo štátnej cesty č. I/68. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,312 km. PC-10 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodárske celky TTP v lokalite Malé a je pokračovaním poľnej cesty PC-11. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,866 km. PC-11 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodárske celky TTP a ornej pôdy 22, 23 v lokalite Zalamoviská. Cesta je prístupná zjazdom zo štátnej cesty č. I/68. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,616 km. PC-12 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodársky celok ornej pôdy 42 v lokalite Veľký Sordok. Cesta je prístupná zjazdom zo štátnej cesty III. triedy č. III/ Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,308 km. PC-13 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodárske celky ornej pôdy 48 a 49 v lokalite Veľký Sordok. Cesta je prístupná zjazdom zo štátnej cesty III. triedy č. III/ Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,198 km. PC-13a Krátky úsek poľnej cesty nespevnenej, sprístupňujúcej poľnohospodársky celok ornej pôdy 50 v lokalite Veľký Sordok. Cesta je prístupná z poľnej cesty PC-13. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,023 km. PC-14 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodárske celky ornej pôdy 36, 37, 40, 41 v lokalite Medzi bachty. Cesta je prístupná z časti Kanaš. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 1,115 km. PC-14a Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodársky celok ornej pôdy 41 v lokalite Medzi bachty. Cesta je prístupná z poľnej cesty PC-14. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,148 km. 33

34 PC-15 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodársky celok ornej pôdy 34 a lesné porasty v lokalite Lemešanská. Cesta je prístupná z časti Kanaš. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,509 km. PC-15a Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodársky celok ornej pôdy 34 a lesné porasty v lokalite Lemešanská. Cesta je prístupná z poľnej cesty PC-15. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,096 km. PC-16 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodársky celok TTP a lesné porasty v lokalite Kozí rožok. Cesta je prístupná z časti Kanaš. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,537 km. PC-17 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodárske celky ornej pôdy 24, 25, 26, 27, 28 v lokalite Dzikov. Cesta je prístupná z časti Kanaš. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,494 km. PC-18 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodárske celky TTP a chatovú oblasť v lokalite Nad stavom. Cesta je prístupná zo severnej časti Kanaš. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,426 km. PC-19 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodárske celky TTP v lokalite Nad stavom. Cesta je prístupná zo severnej časti Kanaš. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,442 km. PC-20 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodárske celky TTP v lokalite Cigancer. Cesta je prístupná z intravilánu mesta Veľký Šariš, vedie popri rieke Torysa a železničnej trati. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,522 km. PC-21 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodárske celky TTP v lokalite Pod Bykošom. Cesta je prístupná z intravilánu mesta Veľký Šariš. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,847 km. PC-22 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodárske celky TTP v lokalite Lapanč a Nižný bankut. Cesta je prístupná z MK-9. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 1,913 km. PC-22a Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodárske celky ornej pôdy 56 a 68 v lokalite Od duba. Cesta je prístupná z poľnej cesty PC-22. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,893 km. 34

35 PC-23 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodárske celky TTP v lokalite Stará dráha a spájajúca CP-22 so štátnou cestou III. triedy č. III/ Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,513 km. PC-24 Krátke úseky poľnej cesty nespevnenej existujúcej. Sprístupňuje poľnohospodárske celky TTP v lokalitách Stará dráha a Doliny. Cesta je prístupná zo štátnej cesty III. triedy č. III/ Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,198 km. PC-25 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodárske celky ornej pôdy 59 a TTP v lokalite Dolina. Cesta je prístupná zo štátnej cesty III. triedy č. III/ Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,130 km. PC-26 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodárske celky ornej pôdy 60, 61, 62, 63 a 64 v lokalite Povrazy a Kliny. Cesta je prístupná zo štátnej cesty III. triedy č. III/ Dĺžka cesty je v obvode PÚ 1,636 km. PC-26a Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodárske celky ornej pôdy 60 a 61 v lokalite Kliny. Cesta spája poľnú cestu PC-22 a štátnu cestu III. triedy č. III/ Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,926 km. PC-26b Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodárske celky ornej pôdy 60 v lokalite Kliny. Cesta je prístupná zo štátnej cesty III. triedy č. III/ Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,362 km. PC-27 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodárske celky ornej pôdy 64 a 65 v lokalite Povrazy. Cesta je prístupná zo štátnej cesty III. triedy č. III/ Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,230 km. PC-28 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodárske celky ornej pôdy 66 a TTP v lokalite Zajacovka. Cesta je prístupná zo štátnej cesty III. triedy č. III/ Dĺžka cesty je v obvode PÚ 1,272 km. PC-29 Krátky úsek poľnej cesty nespevnenej. Existujúca, sprístupňujúca poľnohospodársky celok ornej pôdy 50 v lokalite Pod dúbravou. Cesta je prístupná zo štátnej cesty I. triedy č. I/68. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,020 km. PC-30 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodársky celok ornej pôdy 9 v lokalite Pri rybníčku. Cesta je prístupná z miestnej komunikácie MK-5. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,306 km. 35

36 PC-31 Poľná cesta nespevnená existujúca, sprístupňujúca poľnohospodárske celky ornej pôdy 52, 53, 54 a 55 v lokalite Bačička. Cesta je prístupná zjazdom (mimo obvod PPÚ) zo štátnej cesty I. triedy č. I/68. Dĺžka cesty je v obvode PÚ 0,485 km. Tab. č. 10 Charakteristika poľných ciest existujúcich Označenie cesty Dĺžka cesty [km] Plocha [m 2 ] PC-1 0, PC-2 0, PC-2a 0, PC-3 0, PC-4 1, PC-5 0, PC-6 1, PC-7 1, PC-8 0, PC-9 0, PC-10 0, PC-11 0, PC-12 0, PC-13 0, PC-13a 0, PC-14 1, PC-14a 0, PC-15 0, PC-15a 0, PC-16 0, PC-17 0, PC-18 0, PC-19 0, PC-20 0, PC-21 0, PC-22 1, PC-22a 0, PC-23 0, PC-24 0, PC-25 0, PC-26 1, PC-26a 0, PC-26b 0, PC-27 0,

37 Označenie cesty Dĺžka cesty [km] Plocha [m 2 ] PC-28 1, PC-29 0, PC-30 0, PC-31 0, Spolu 22, Sieť lesných ciest V obvode PPÚ sa nachádza jedna lesná cesta označená LC-1, ktorá sprístupňuje lesné porasty v lokalite Dúbrava. Dĺžka cesty v obvode PPÚ je 91 metrov. 2.2 VODOHOSPODÁRSKE A HYDROMELIORAČNÉ POMERY Vodohospodárske opatrenia zabezpečujú krajinu pred prívalovými vodami a podmáčaním a zabezpečujú zdroj vody na krytie vlahového deficitu (nádrže, poldre, odvodnenia a závlahy). Na území obvodu PÚ patria medzi spoločné zariadenia a opatrenia, majú však aj verejný charakter (môžu slúžiť všetkým obyvateľom obce, často majú aj ekologický a rekreačný význam). A) Povrchové vody Z hydrologického hľadiska územie patrí do čiastkového povodia Hornád (číslo hydrologického poradia povodia 4-32), základné povodie Torysa (číslo hydrologického poradia ). Riečnu kostru územia tvorí rieka Torysa tečúca severojužným smerom, jej pravostranné prítoky Paťovský potok (tok č. 238) a Šarišský potok (tok č. 221) a ľavostranný prítok Dzikov potok (tok č. 208). Riečnu kostru dopĺňa aj sieť prítokov týchto tokov: Bantelky (tok č. 222), prítok Gregorov (tok č. 230), Veľký (tok č. 232), Uzovský (tok č. 233), Medziansky (tok č. 239). Toky sa nachádzajú v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. OZ Košice, Správa povodia Hornádu a Bodvy. B) Chránené vodné zdroje Ich ochranu zabezpečuje zákon NR SR č. 364/2004 Z. z. o vodách (vodný zákon), ktorý všestranne chráni vody pre ich nenahraditeľnosť a celospoločenský význam, ako po kvantitatívnej, tak aj po kvalitatívnej stránke. Legislatívnu ochranu vodných zdrojov ďalej zabezpečuje vyhláška MŽP SR č. 29 z , ktorou sa stanovujú podrobnosti o určovaní ochranných pásiem na ochranu vôd a v technických úpravách v ochranných pásmach vodných zdrojov. V k.ú. Veľký Šariš je situovaný vodný zdroj v lokalite Močiare. Pásmo hygienickej ochrany I. stupňa je oplotené a je vyňaté z obvodu PPÚ. C) Podzemné vody Z hľadiska hydrogeologickej rajonizácie SR sa k. ú. nachádza v hydrogeologickom rajóne QP 120 Paleogén Spišsko-šarišského medzihoria, Bachurne a Šarišskej vrchoviny v povodí Torysy. Rajón je budovaný horninami centrálno-karpatského paleogénu, a to ílovcovopieskovcovým súvrstvím, ktoré sa vyznačuje prevahou ílovcov nad pieskovcami. 37

38 Najvýznamnejšími dvomi hydrogeologickými kolektormi sú v páse v smere SZ - J štrky a piesky s vysokou prietočnosťou (T= m².s -1 ) - rieka Torysa a jej alúvium. Na zvyšnom území pieskovce a ílovce s miernou prietočnosťou (T= m².s -1 ). D) Hydromelioračné opatrenia a zariadenia V katastrálnom území Veľký Šariš podľa podkladov š.p. HYDROMELIORÁCIE sú evidované nasledujúce hydromelioračné stavby: Stavba ev. č Odvodnenie pozemkov Malý Šariš, z roku 1932 pozostávajúca z otvoreného kanála 001 v dĺžke 0,550 km a podzemnej drenáže na ploche 109,0 ha, ktorá je v správe príslušného subjektu hospodáriaceho na poľnohospodárskej pôde. Stavba ev. č Odvodnenie pozemkov JRD Veľký Šariš z roku 1943, pozostávajúca z otvoreného kanála 001 v dĺžke 5,996 km a podzemnej drenáže na ploche 105,0 ha, ktorá je v správe príslušného subjektu hospodáriaceho na poľnohospodárskej pôde. Stavba ev. č OP JRD Šarišské Michaľany z roku 1980, pozostávajúca z objektu 001 otvoreného kanála Gregorovce 03 v dĺžke 0,060 km a podzemnej drenáže vybudovanej na okolitých pozemkoch, ktorá je v správe príslušného subjektu hospodáriaceho na poľnohospodárskej pôde. V rámci tejto stavby evidujeme v IS i úpravy miestnych tokov, ktoré sú v správe SVP, š.p. Banská Štiavnica. E) Vodné plochy V katastrálnom území mesta Veľký Šariš sa nenachádzajú žiadne prirodzené vodné plochy. Umelé vodné plochy predstavujú jamy po ťažbe štrku v blízkosti rieky Torysa, severne od zastavanej časti územia mesta. V severnej časti intravilánu mesta Veľký Šariš sa nachádzajú aj umelo vybudované Šarišské rybníky. Vodohospodárske a hydrologické prvky územia sú znázornené v mape č PROTIERÓZNE OPATRENIA NA OCHRANU PÔDY PRED ERÓZIOU Erózia pôdy má negatívne dôsledky na vlastnosti pôdneho krytu spôsobuje celkovú fyzikálnu a biologickú degradáciu pôdy spočívajúcu v strate vrchnej najúrodnejšej vrstvy pôdy, úbytku humusu, organickej hmoty a rastlinných živín, znižuje rozsah biologického oživenia pôdy a jej celkovú produkčnú schopnosť (úrodnosť). Sprievodnými vplyvmi sú napr. zanášanie a eutrofizácia vodných tokov a nádrží, zvýšenie skeletnatosti pôdy, zmeny zrnitosti pôdy, zhoršenie jej obrábateľnosti. Vodná erózia patrí v podmienkach Slovenska medzi najrozšírenejšie procesy degradácie pôdy. Postihuje rakticky dve tretiny územia - najmä pahorkatiny, kotliny, horské a podhorské polohy. Silnou a extrémnou vodnou eróziou je ohrozených 35 % poľnohospodárskeho pôdneho fondu (Jambor, Ilavská, 1998). Veternou eróziou sú intenzívnejšie postihované odlesnené územia v teplej suchej klimatickej oblasti so silnými vetrami, podmienkou je slabá ochrana pôdy vegetačným krytom (územia využívané ako orná pôda). NÁCHYLNOSŤ ÚZEMIA NA VODNÚ ERÓZIU Pre analýzu eróznej ohrozenosti pôd bola použitá rovnica RUSLE (Revised Universal Soil Loss Equation). Ide o modifikovanú rovnicu USLE (Wischmeir, Smith 1978), v ktorej bol 38

39 faktor dĺžky a sklonu svahu nahradený LS faktorom, ktorý vychádza z mapy akumulácie povrchového odtoku. Sp = R K C P LS kde: Sp odnos pôdy, intenzita vodnej erózie, strata pôdy [t.ha -1. rok -1 ] R faktor eróznej účinnosti prívalového dažďa (erozivita dažďa) [MJ. ha -1. rok -1 ] K faktor náchylnosti pôdy na vodnú eróziu [t. MJ -1 ] C faktor ochranného vplyvu vegetácie P faktor účinnosti protieróznych opatrení LS geomorfologický faktor R (faktor eróznej účinnosti dažďa) je ukazovateľom charakterizujúcim potenciálnu schopnosť dažďa spôsobiť eróziu pôdy. Získame ho interpretáciou intenzity dažďa a celkového úhrnu prívalového dažďa z ombrografických záznamov. Hodnoty R faktora územia Slovenska sa pohybujú v rozmedzí Pre naše záujmové územie sme použili hodnotu faktora R = 25,59 (ombrografická stanica Prešov). K (faktor náchylnosti pôdy na vodnú eróziu) sa definuje ako intenzita erózie na jednotkovom pozemku. Uvedený faktor (koeficient) je vypočítaný a uvádzaný pomocou bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek. Jeho hodnoty sa pre územie Slovenska pohybujú od 0,12 po 0,67. Podľa hlavných pôdnych jednotiek v riešenom území boli použité nasledovné hodnoty faktora K: HPJ Pôdny typ K faktor 00 0,72 06 FMm 0,31 11 FMG 0,34 12 FMG 0,26 15 FM 0,31 50 HMg 0,59 54 HMe 0,51 57 PGm 0,30 63 KMm 0,30 69 KMg 0,25 75 KMg 0,39 82 KMg 0,40 87 KMg 0,39 88 RMm, RMp 0,31 C (faktor ochranného vplyvu vegetácie) vyjadruje ochranný vplyv vegetačného krytu v procese erózie. Ochranný vplyv vegetácie je priamoúmerný pokryvnosti a hustote porastu najmä v čase pôsobenia prívalových dažďov. Faktor bol určený na základe mapy súčasnej krajinnej štruktúry v nasledovných kategóriách: trvalé trávne porasty (C = 0,005), orná pôda (C = 0,23), NDV (C = 0,001). P (faktor účinnosti protieróznych opatrení) vyjadruje účinnosť protieróznych opatrení realizovaných v území. Patria sem organizačné, agrotechnické a technické opatrenia, 39

40 pôsobením ktorých sa znižuje intenzita eróznych procesov. V prípade výpočtu straty pôdy pre k. ú. nebol faktor protieróznych opatrení uvažovaný (P=1). LS (geomorfologický faktor) hodnota LS faktora bola vypočítaná v programe GIS funkciami mapovej algebry z mapy dĺžok svahov a mapy sklonu vzťahom. Hĺbka pôdy prípustná strata pôdy [t.ha -1.rok -1 ] plytká (do 30 cm) 4 stredne hlboká (30 60 cm) 10 hlboká (nad 60 cm) 30 Grafické zobrazenie intenzity plošnej erózie v obvode PPÚ zobrazuje mapa č.5. Intenzita plošnej erózie dosahuje najvyššie hodnoty v lokalitách Zalamoviská (pôdne celky č.22 a č.23), Vyšný Bankut (pôdny celok č.60), Nižný Bankut (pôdny celok č.58), Lapanč (pôdny celok č.56), Zalamoviská (pôdny celok č.22, 23). 2.4 PRIESTOROVÁ A FUNKČNÁ OPTIMALIZÁCIA ROZMIESTNENIA DRUHOV POZEMKOV V KRAJINE (ROZHRANIČENIE A ŠTRUKTÚRA) Jedným z hlavných cieľov etapy všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v rámci projektu pozemkových úprav, je navrhnúť vhodný a všeobecne prijateľný spôsob funkčného využívania územia v obvode projektu pozemkových úprav, pričom z hľadiska využívania územia v obvode pozemkových úprav dominuje predovšetkým poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo. V katastrálnom území Veľký Šariš je zastúpenie ornej pôdy 801,49 ha 66,75% z obvodu PPÚ, zastúpenie TTP 200,11 ha 16,67 % z obvodu PPÚ. Poľnohospodárska pôda zaberá spolu 1002,16 ha plochy obvodu PPÚ. Výrobná oblasť lokality je zemiakárska. V štruktúre rastlinnej výroby dominujú obilniny, z toho hlavne pšenica, jačmeň, ovos. Ďalej sa tu pestujú okopaniny (zemiaky, kŕmna repa) a olejniny (sója). V riešenom území sa nachádzajú maloplošné pozemky záhumienky v lokalitách Bačička a Medzi bachty. V obvode projektu pozemkových úprav sa nachádza hospodársky dvor Lazy (súkromne hospodáriaci roľník p. Macko), hospodársky dvor firmy AGRO-LENT, s.r.o., hospodársky dvor firmy ŽREBČINEC Veľký Šariš SK, s.r.o. (p. Demeter) a hospodársky dvor Kanaš. HD Lazy (Zámocká 28, Veľký Šariš) sa nachádza v severozápadnej časti k. ú. v lokalite Košalkov kút a susedí s pestovateľskou stanicou Lesy SR, š.p. V hospodárskom dvore sa prevádzkuje rastlinná výroba na cca 178 ha (17 ha vo vlastníctve) v obvode PPÚ. HD firmy ŽREBČINEC Veľký Šariš SK, s.r.o. (Ulica Pod Bykošom 1, Veľký Šariš) sa nachádza v južnej časti intravilánu mesta Veľký Šariš. Firma je zameraná na chov plemenných žrebcov, rastlinnú a živočíšnu výrobu a výrobu biopalív. Hospodári na cca 202 ha (15 ha vo vlastníctve) v obvode PPÚ Veľký Šariš. HD firmy AGRO-LENT, s.r.o. (č.189, Malý Šariš) sa nachádza v južnej časti intravilánu mesta Veľký Šariš. Firma je zameraná na chov rastlinnú výrobu (pšenica, jačmeň, ovos, kukurica, repa, sója, zemiaky) a živočíšnu výrobu (hovädzí dobytok ks, ovce 500 ks). Firma hospodári na cca 571 ha (nájomné zmluvy) v obvode PPÚ Veľký Šariš. 40

41 Zastúpenie druhov pozemkov poľnohospodárskej pôdy v obvode projektu pozemkových úprav podľa evidencie Správy katastra (stav C-KN) a súčasnej krajinnej štruktúry: Stav C - KN Súčasná krajinná štruktúra Druh pozemkov výmera v výmera m2 v % výmera v m 2 výmera v % Orná pôda ,96 % ,75 % Trvalé trávne porasty ,92 % ,67 % Pri analýze štruktúry a rozhraničenia poľnohospodárskej pôdy sme vychádzali z hodnotenia produkčných a ekonomických kritérií hodnotenia štruktúry pôdneho fondu (bodová hodnota produkčného potenciálu, typologicko-produkčné kategórie, skupiny ochrany pôd pred záberom, úradná hodnota) tvarových a veľkostných kritérií vzhľadom na formy využívania a prírodné podmienky (veľkostné kritérium, tvarové kritérium) technických a výrobných kritérií (mechanizačná dostupnosť, prístupnosť na pôdne celky, ochranné pásma v obvode projektu pozemkových úprav). A) Typologicko-produkčné kategórie Stanovenie homogenity pozemkov na základe typologicko-produkčných kategórií spočíva vo vyjadrení percentuálneho zastúpenia typologicko-produkčných kategórií na pôdnom celku. V súvislosti s homogenitou pôdnych celkov platia tieto štyri zásady: 1. Z delimitačného hľadiska nespájať do jedného pôdneho celku rôzne kategórie TPK (napr. O s T). 2. Do jedného pôdneho celku nespájať subtypy s odstupom viac ako dvoch stupňov kategorizácie (napr. O1 s O4). 3. Ak sú do pôdnych celkov zaraďované pozemky s menej kvalitnou pôdou, nemal by jej podiel presahovať 20 % výmery pôdneho celku. 4. Ak do pôdneho celku s menej kvalitnou pôdou sú zaradené pozemky s kvalitnejšou pôdou, nemal by jej podiel presahovať výmeru 15 % výmery pozemku, u TTP %. B) Veľkostné a tvarové kritériá súčasnej štruktúry pôdneho fondu Veľkostné kritérium Optimálna veľkosť pôdnych celkov v pahorkatinnom území je doporučená na 50 ha. Možno konštatovať, že veľkostné kritérium je vo väčšine pôdnych celkov dodržané. Pôdne celky z hľadiska veľkostného kritéria sú riešené v rámci VZFUÚ vzhľadom aj na výrazné prejavy vodnej a veternej erózie. Tvar pôdnych celkov Ďalším kritériom je tvar pôdnych celkov. Podľa doterajších skúseností je potrebné vytvárať z dôvodov poľnohospodárskej mechanizácie a to predovšetkým z hľadiska efektívneho využitia poľnohospodárskej techniky, nové pozemky v tvare rovnobežníkov a im podobných tvaroch (obdĺžniky, kosodĺžniky, štvorce a i.). Určujúcim prvkom plochy pozemkov, prípadne pôdnych celkov je dĺžka a šírka. Záujmové územie je pahorkatina, kde šírka pozemkov závisí od hydrografickej siete a eróznych pomerov. Táto by však nemala klesnúť pod 20 m. Ďalším dôležitým kritériom je jazda mechanizmov na ornej pôde, kde ekonomická jazda je m, tieto údaje zodpovedajú predovšetkým pre rovinaté 41

42 a mierne zvlnené územia. Výsledky poukazujú, že väčšina pozemkov má tvar výhodný pre obhospodarovanie mechanizačnými prostriedkami, teda sú to pravouholníky alebo kosodĺžniky, resp. pozemky na takéto tvary rozložiteľné, ktorých vnútorné uhly nie sú menšie ako 60. Ďalším z dôležitých kritérií ovplyvňujúcich tvarové kritérium je hodnota prípustnej dĺžky svahu. C) Technické a výrobné kritériá Prístupnosť Ďalším hodnoteným kritériom je prístupnosť na pôdne celky. Tá závisí predovšetkým od veľkosti pôdneho celku, výrobnej oblasti, špecializácie výroby, intenzity dopravy, ako aj terénneho reliéfu, geologických a pôdnych pomerov a spôsobu protieróznej ochrany. V rámci návrhu funkčného usporiadania pozemkov boli na území obvodu pozemkových úprav navrhnuté viaceré nové poľnohospodárske poľné cesty tak, aby bol zabezpečený prístup na všetky bloky poľnohospodárskych pozemkov. Taktiež boli niektoré cesty navrhnuté na rekonštrukciu, aby spĺňali kritériá poľných ciest. Mechanizačná dostupnosť Ďalej je potrebné zhodnotiť faktor mechanizačnej dostupnosti pôdnych celkov. Mechanizačná dostupnosť má tri triedy: 1. trieda mechanizačnej dostupnosti (M I) je na svahoch so sklonom 0 8 (0 14 %) a možno ju charakterizovať ako priaznivú. Pri obhospodarovaní je možné použiť všetky bežné mechanizmy. 2. trieda mechanizačnej dostupnosti (M II) má sklon 8 10 (14 18 %). Ide o prechodný stupeň a je možné použiť ľahšie bežné mechanizmy s úpravou. 3. trieda mechanizačnej dostupnosti (M III) má sklon (17 ) (18 27 %) (31 %) a pri obhospodarovaní je treba použiť špeciálnu svahovú techniku. Z hľadiska použitia jedného druhu mechanizmov je potrebné, aby sa celý pôdny celok nachádzal v jednej triede mechanizačnej prípustnosti. Striktné dodržanie tejto podmienky pri návrhu pozemkov by bolo veľmi zložité a viedlo by k roztriešteniu pôdneho fondu. Preto je možné k pozemkom ležiacim v M I zradiť aj svahy so sklonom do 10 (18 %), ale tak, aby plocha so sklonom 8 10 tvorila max. 20 % celej výmery uvažovaného pozemku. Podobne, k pozemkom patriacim prevažne do M II je možné pripojiť plochy so sklonom do 13 (23 %) (podiel plôch so sklonom tvorí max. 20 % celej výmery). Technické prekážky Medzi technické faktory patrí systém technických prekážok (napr. komunikačné stavby s ochrannými pásmami, priehrady s ochrannými pásmami, melioračné stavby, priemyselné a ťažobné objekty, nadzemné a podzemné vedenia s ochrannými pásmami a pod.). Tieto prekážky-limity je väčšinou potrebné rešpektovať v plnom rozsahu. V obvode projektu pozemkových úprav sme špecifikovali nasledovné technické prekážky. Dopravné prvky Z hľadiska širších dopravných pomerov je riešený obvod PPÚ Veľký Šariš napojený na štátnu komunikáciu I. triedy I/68 Prešov Sabinov Stará Ľubovňa, štátne komunikácie III. triedy III/ Kanaš Veľký Šariš-Medzany a III/01817 Veľký Šariš Malý Šariš. Ochranné pásmo okolo štátnej cesty I. triedy je určené 50 m kolmo od osi vozovky. Ochranné pásmo okolo štátnej cesty III. triedy je určené 20 m kolmo 42

43 od osi vozovky. V tomto pásme je zakázaná, alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť cesty, alebo prevádzku na nich. Zeleň v ochranných pásmach v zásade nie je obmedzená, uplatňujú sa len zásady zachovania profilu a prehľadnosti v oblúkoch a križovatkách. Zeleň je poškodzovaná výfukovými splodinami a negatívnymi účinkami splachov ropných látok a chemických prostriedkov zimnej údržby. Elektrické vedenia a ochranné pásmo Územím sú vedené 22 kv elektrické vedenia s viacerými odbočkami k jednotlivým objektom. Vedenie má ochranné pásmo 10 m na každú stranu od krajného vodiča. V území sú vedené viaceré 110 kv elektrické vedenia s ochranným pásmom 20 m z rozvodne, ležiacej v obvode PPÚ mimo jeho územia. Ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia 400 kv je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti 25 m meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča. Ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia 200 kv je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti 20 m meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča. Ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia 22 kv (1kV až 35 kv vrátane, pre vodiče bez izolácie) je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti 10 m meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča. Podľa 36 zákona č. 656/2004 o energetike a o zmene niektorých zákonov je v ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením zakázané: - zriaďovať stavby a konštrukcie, - pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m; vo vzdialenosti presahujúcej 5 m od krajného vodiča vzdušného vedenia možno porasty pestovať do takej výšky, aby sa pri páde nemohli dotknúť vodiča elektrického vedenia, - uskladňovať ľahko horľavé alebo výbušné látky, - vykonávať iné činností, pri ktorých by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, pripadne pri ktorých by sa mohlo poškodiť elektrické vedenie alebo ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, prípadne pri ktorých by sa mohlo poškodiť elektrické vedenie alebo ohroziť bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky. Verejné vodovody a verejné kanalizácie Pásma ochrany sú vymedzené najmenšou vodorovnou vzdialenosťou od vonkajšieho pôdorysného okraja vodovodného a kanalizačného potrubia na obidve strany: - 1,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii do priemeru 500 mm, - 2,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii nad priemer 500 mm. Vodné zdroje V k. ú. Veľký Šariš sa nachádza vodný zdroj Močiare. Jeho pásmo hygienickej ochrany I. stupňa je oplotené. Vodný zdroj má vyhlásené aj pásmo hygienickej ochrany II. stupňa, ktoré je znázornené na mape vodohospodárskych pomerov. 43

44 Vodné toky Pobrežné pozemky, ktoré môže užívať správca vodného toku pri výkone správy toku a správy vodných stavieb, sú pozemky do 10 m od brehovej čiary pri vodohospodársky významnom toku (Torysa) a pri drobných tokoch do 5 m od brehovej čiary. Telekomunikačné vedenie Ochranné pásmo telekomunikačného vedenia je stanovené na 1,5 m na každú stranu od osi vedenia. Osobitne chránené časti prírody a krajiny Chránené územia s 5. stupňom ochrany NPR Šarišský hradný vrch - účelom vyhlásenia ochrany je pestrosť biocenóz všetkých expozícií. Územie sa nachádza mimo obvod PPÚ. Chránené územia s 3. stupňom ochrany Ochranné pásmo NPR Šarišský hradný vrch, ktorým je v zmysle 17 ods. 7 zákona o OPaK územie do vzdialenosti 100 m smerom von od jeho hranice a platí v ňom 3. stupeň ochrany ( 14 zákona o OPaK). Územie čiastočne zasahuje do obvodu PPÚ. Chránené územia s 2. stupňom ochrany Územie NATURA 2000 Fintické svahy (Identifikačný kód SKUEV0322). V k. ú. zaberá parcely č. 2035, 2037, 2038, 2039, 2040, 2041, 2733/2 a Územie ako celok je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu. Územie sa nachádza mimo obvod PPÚ. Účelové zariadenia pre poľnohospodársku a lesnú výrobu V obvode projektu pozemkových úprav aj mimo neho sa nachádzajú účelové zariadenia poľnohospodárskej výroby hospodárske dvory HD AGRO-LENT, s.r.o., Malý Šariš, HD ŽREBČINEC Veľký Šariš SK, s.r.o., HD Kanaš a HD Lazy súkromne hospodáriaceho roľníka p. Macka. 2.5 OPATRENIA K OCHRANE A TVORBE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A ZVÝŠENIU EKOLOGICKEJ STABILITY ÚZEMIA A) Osobitne chránené časti prírody a krajiny a časti prírody pripravované na ochranu V súčasnosti je štatút chránených území legislatívne upravený zákonom o ochrane prírody a krajiny, ktorý rozdeľuje celé územie Slovenska do piatich stupňov ochrany. Územnou ochranou podľa tohto zákona sa rozumie osobitná ochrana prírody a krajiny v druhom až piatom stupni ochrany. Prvý stupeň ochrany platí na území, ktorému sa neposkytuje územná ochrana podľa 17 až 31 zákona o ochrane prírody a krajiny a teda platí všade tam, kde nie je vyhlásený vyšší ako prvý stupeň ochrany v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny. Ďalšími chránenými územiami sú územia európskeho významu v zmysle Výnosu MŽP SR č.3/ zo , ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu. Dňa nadobudol účinnosť zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol novelizovaný zákon o ochrane prírody a krajiny. V zmysle tejto novely podľa 27 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny Navrhované územie európskeho významu sa môže nachádzať aj na chránenom území [ 17 ods. 1 písm. a) až g)], ako aj v jeho ochrannom pásme. Ak stupeň ochrany na navrhovanom 44

45 území európskeho významu a na vyhlásenom chránenom území a v jeho ochrannom pásme je rôzny, platia na spoločnom území podmienky ochrany určené neskorším právnym predpisom. Stupne ochrany SKUEV v zmysle vyššie uvedeného legislatívneho stavu, majú teda prednosť pre pôvodnými stupňami ochrany. V k. ú. nachádza niekoľko území, ktoré majú duplicitnú až strojnásobenú ochranu a zároveň majú funkcie v reálnych hierarchických štruktúrach platných územných systémov ekologickej stability vyšších úrovní ako miestnej (biosférickej, nadregionálnej a regionálnej). Prehľad chránených území nachádzajúcich sa v k. ú.: Súčasné chránené územia s 5. - najvyšším stupňom ochrany ( 16 zákona o OPaK): NPR Šarišský hradný vrch účelom vyhlásenia ochrany je pestrosť biocenóz všetkých expozícií a jej ochranné pásmo, ktorým je v zmysle 17 ods. 7 zákona o OPaK územie do vzdialenosti 100 m smerom von od jej hranice a platí v ňom 3. stupeň ochrany ( 14 zákona o OPaK). Súčasné chránené územia s 3. stupňom ochrany ( 14 zákona o OPaK): Ochranné pásmo NPR Šarišský hradný vrch, ktorým je v zmysle 17 ods. 7 zákona o OPaK územie do vzdialenosti 100m smerom von od jej hranice a platí v ňom 3. stupeň ochrany ( 14 zákona o OPaK). Súčasné chránené územia s 2. stupňom ochrany ( 13 zákona o OPaK): Územie NATURA 2000: Fintické svahy (Identifikačný kód: SKUEV0322) Katastrálne územia: Fintice, Fulianka, Kapušany, Terňa, Tulčík, Veľký Šariš, Záhradné V k. ú. zaberá parcely č.: 2035, 2037, 2038, 2039, 2040, 2041, 2733/2 a Územie ako celok je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Pionierske spoločenstvá plytkých silikátových pôd (8230), Silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8220), Subpanónske travinnobylinné porasty (6240), Eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku (91I0), Teplomilné panónske dubové lesy (91H0), Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Kyslomilné bukové lesy (9110), Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130) a druhov európskeho významu. Navrhované chránené územia Chránený areál ŠTRKOVISKO PRI VEĽKOM ŠARIŠI ( 21 zákona o OPaK), kde môže platiť 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany. Lokalita sa nachádza na ľavej strane toku Torysy, v aluviálnom území, v mieste, kde Torysa prechádza pravým oblúkom. Z botanicko- ochranárskeho hľadiska sa jedná o najsevernejšie známe nálezisko veľmi vzácnej mäsožravej rastliny Bublinatky obyčajnej (Urticularia vulgaris). B) Priemet generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability SR Nadregionálne biocentrum (NRBc) Stráže v smere západ-východ v strednej a severnej časti k. ú. sa tiahne terestrický nadregionálny biokoridor Stráže. Je tvorený 45

46 komplexmi vzácnych spoločenstiev lesov, ktoré svojím druhovým zložením predstavujú významný krajinný prvok na danom území. C) Priemet regionálneho územného systému ekologickej stability Regionálny biokoridor (RBk) Alúvium Torysy hydrický regionálny biokoridor tvorený tokom rieky Torysa a jej brehových porastov.. VEREJNÉ ZARIADENIA A OPATRENIA 2.6 OSTATNÉ NEPOĽNOHOSPODÁRSKE ZARIADENIA A OPATRENIA Medzi ostatné nepoľnohospodárske zariadenia a opatrenia, ktoré je potrebné zohľadňovať v procese pozemkových úprav, patria najmä verejné zariadenia a opatrenia charakteru vybavenosti obce, rekreačných a športových zariadení, zariadení na dodávku pitnej vody, ostatná technická infraštruktúra, ale aj zámery na obytnú výstavbu a výrobné aktivity na území obce. Do verejných opatrení a zariadení sme v obvode projektu pozemkových úprav zaradili miestne komunikácie a vodné toky a plochy Bývanie a vybavenosť obce Začiatky osídlenia v oblasti mesta Veľký Šariš siahajú až do paleolitu dokumentovanou stanicou so szeletienskou industríou. Dokladovaný je výskyt neolitického sídliska bukovohorskej kultúry, eneolitické osídlenie s kanejovanou keramikou a mohylovými násypmi hatvanskej kultúry zo staršej doby bronzovej. Hrad Šariš je datovaný od roku Bol jediným kráľovským stoličným hradom, rezidenciou uhorských panovníkov v Šariši. Na hrade sa koncentrovala správa župy vyčleňujúcej sa zo župy Nového hradu (Abova). Po vzniku Šarišskej stolice (v pol. 14. storočia) ostal sídlom županov. Roku 1660 bol hrad čiastočne zničený pri náhodnom výbuchu, v r zapálený a spustol. Vyvinutá obec pri kráľovskom komitátnom hrade Šariš sa spomína V pol. 13. storočia mala tradičné týždenné trhy a do 1346 prvoradé hospodárske postavenie medzi okolitými dedinami a mestami Prešov a Sabinov. Roku 1299 sa stal Veľký Šariš slobodným kráľovským mestom. Roku 1856 tu bol postavený parný mlyn, v roku 1967 pivovar. Boli postavené rozsiahle výrobné haly a prevádzky kovospracujúceho podniku. K. ú. Veľký Šariš susedí s k.ú. Prešov, Fintice, Gregorovce, Šarišské Michaľany, Medzany a Malý Šariš. Zástavba mesta Veľký Šariš sa plošne rozprestiera na oboch brehoch rieky Torysa, ktorá tvorí základnú urbanistickokompozičnú os sídla v severojužnom smere. Centrum mesta sa nachádza na jej pravom brehu a je tvorené námestím s kostolom, budovou mestského úradu a okolitou nízko podlažnou obytnou zástavbou. Z hľadiska priestorového rozmiestnenia jednotlivých funkčných plôch areály priemyselných podnikov sú lokalizované vo východnej a severovýchodnej časti mesta (Pivovar Šariš, ČKD), v severozápadnej časti je lokalizovaný areál bývalého Šarišského mlyna. Ostatné prevádzky sa nachádzajú rozptýlené v rámci mesta predovšetkým v blízkosti trasy cesty Veľký Šariš Medzany Ražňany. V rámci obytných plôch dominantné zastúpenie má nízko podlažná rodinná zástavba, vysoko podlažná zástavba bytových domov je sústredená iba na malej ploche v lokalite západne od areálu železničnej stanice. Špecifikom v sídelnej štruktúre mesta Veľký Šariš je miestna časť Kanaš, nachádzajúca sa asi 4 km východne od zastavaného územia samotného mesta, tvorená dvoma od seba fyzicky 46

47 oddelenými osadami s prevahou nízko podlažnej staršej rodinnej zástavby V poslednom období, vzhľadom na atraktívne okolité prírodné prostredie a bezprostrednú blízkosť krajského mesta Prešov, sa v miestnej časti Kanaš realizuje nízko podlažná výstavba nových rodinných domov predovšetkým obyvateľmi mesta Prešov. Vo Veľkom Šariši bolo vybudovaných v roku sociálnych nájomných bytov a v roku bytov Výrobné aktivity Okres Prešov má spolu s okresmi Humenné a Poprad dominantné postavenie s celkovým viac ako trojštvrtinovým podielom na priemyselnej produkcii v rámci územia kraja. Rovnako má okres Prešov spolu s okresom Poprad dominantné postavenie v rámci územia Prešovského kraja i v stavebníctve, čo je dané predovšetkým lokalizáciou významných podnikateľských subjektov v stavebníctve na jeho území. V samotnom meste Veľký Šariš je Pivovar Šariš najvýznamnejším priemyselným subjektom. Pivovar Šariš je najväčší slovenský pivovar z hľadiska objemu výroby a patrí k technologicky najmodernejším pivovarom v krajine. Od na Slovensku pôsobí pivovarnícka spoločnosť Pivovary Topvar, a.s., ktorá je výsledkom zlúčenia spoločností Pivovar Šariš, a.s., a Topvar, a.s. Hlavní zamestnávatelia v meste sú: Pivovar Šariš, GOHR s.r.o., Šariš- Park, SA-KO výroba drevených paliet, Agromelio s.r.o., Pekáreň Šariš, JMJ s.r.o., MK Ilumination, Lunas s.r.o., WTX Automotive Slovakia s.r.o., Biofer, Ag-pulz s.r.o., ALAS, Dolce Vita, Brodem, Ukovmi, Klimex, Kropet, Hydrex s.r.o., Terek&spol. s.r.o Technická infraštruktúra, odpadové hospodárstvo Medzi skládky odpadov, na ktorých bola činnosť ukončená k a boli prevádzkované za osobitných podmienok, patrí aj skládka Veľký Šariš. Skládka, ktorá vyhovuje právnym požiadavkám je v celom okrese Prešov len jedna a je to skládka na odpad nie nebezpečný v obci Petrovany. Vznik nebezpečných odpadov podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností je v okrese Prešov najväčší v odvetví dopravy a spojov a priemyslu. Zneškodňovanie nebezpečného odpadu je zabezpečené na základe zmluvných vzťahov u organizácií oprávnených nakladať s týmto odpadom. Ostatné odpady sa zneškodňujú na skládke odpadov Petrovany v okrese Prešov a skládke odpadov Petrovce v okrese Vranov nad Topľou. Zo zariadení na zhodnocovanie odpadov majú najväčšie zastúpenie zariadenia, v ktorých sa spracovávajú odpady za účelom ich materiálového využitia, okrem toho je spaľovňa, ktorá slúži na energetické zhodnotenie odpadov. V niektorých prípadoch sa odpady zhodnocujú na vlastných zariadeniach (Lesy SR, š.p. Prešov, Kronospan -Slovakia s.r.o. Prešov). V širšom území sú prevádzkované 2 spaľovne nebezpečných odpadov, z toho jedna iba na spaľovanie odpadov zo zdravotníckej starostlivosti. Mesto Veľký Šariš zabezpečuje zneškodňovanie tuhého komunálneho odpadu jeho odvozom na riadenú skládku odpadov v Petrovanoch, odpad z plastov je odvážaný do spaľovne FECUPRAL. 47

48 2.6.4 Zariadenia na agroturistiku, cestovný ruch a rekreáciu Najvýznamnejšou kultúmo-historickou pamiatkou mesta v Veľký Šariš je hrad Šariš, ktorého zrúcaniny sa rozprestierajú na vrcholovom plate Šarišského hradného vrchu, viditeľného zo širokého okolia a dotvárajúceho charakteristickú scenériu krajiny tejto časti regiónu Šariš. Hrad pochádza z 13. storočia. Predstavoval rozsiahly župný hrad s predhradím, nádvoriami a veľkým počtom bášt. V hornom hrade bol palác (v 16. storočí znovu opevnený). Dnes je hrad v zrúcaninách. Ranogotický rímsko-katolícky kostol vo Veľkom Šariši pochádza z 2. polovice 13. storočia, prístavba svätyne a sakristie z obdobia , barokové úpravy a prístavby po r a koncom 18. storočia. Historickou pamiatkou je aj kaplnka v bývalom parku kaštieľa, postavená v gotickom slohu z polovice 14. storočia. Archeologické, a paleontologické nálezisko, alebo geologická lokalita neboli na priamo dotknutom území identifikované Ostatné verejné zariadenia a opatrenia - miestne komunikácie Opatrenie Označenie Výmera [m 2 ] miestne komunikácie MK miestne komunikácie MK-2 53 miestne komunikácie MK miestne komunikácie MK miestne komunikácie MK miestne komunikácie MK miestne komunikácie MK miestne komunikácie MK miestne komunikácie MK SPOLU vodné plochy a vodné toky Opatrenie Výmera [m 2 ] Rieka Torysa Veľký potok 9012 Gregorov potok 2628 kanál VS Bezmenný kanál I Bezmenný kanál II Šarišský potok 3988 Bentelky 2229 Bezmenný kanál III SPOLU

49 Tab. č. 11 Bilancia verejné zariadenia a opatrenia Opatrenie Výmera [m 2 ] miestne komunikácie vodné toky a plochy SPOLU NÁVRH SPOLOČNÝCH A VEREJNÝCH ZARIADENÍ A OPATRENÍ SPOLOČNÉ ZARIADENIA A OPATRENIA 3.1 NÁVRH CESTNEJ SIETE Miestne komunikácie Miestne komunikácie sú všeobecne prístupné a užívané ulice, cesty a priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií, podľa osobitných predpisov. V obvode PÚ sa uvažuje s vybudovaním miestnej komunikácie MK-10 (4,00/30, s výhybňami), ktorej účelom je sprístupniť HD Lazy a škôlkárske stredisko Šariš, Lesy SR, š.p. z intravilánu mesta Veľký Šariš. V súčasnosti je lokalita prístupná iba cez obec Šarišské Michaľany. Komunikácia MK-10 je pokračovaním miestnej komunikácie z obce Šarišské Michaľany. Je trasovaná popri Paťovskom potoku, cez rieku Torysa a pôdny celok č.8 a napája sa na miestnu komunikáciu MK-5. Ďalej sa uvažuje s dobudovaním a rekonštrukciou miestnej komunikácie MK-5 na kategóriu 4,00/30, s výhybňami. Komunikácie začína v intraviláne mesta (Sabinovská ulica) a napojí sa na plánovanú miestnu komunikáciu MK-10. Poľné cesty Súčasná sieť poľných ciest v rámci obvodu pozemkových úprav je popísaná v kapitole 2.1. Podľa súčasnej krajinnej štruktúry sa nachádza v obvode celkovo 22,62 km nespevnených poľnohospodárskych (poľných) ciest. Dopravná sieť poľných ciest bola navrhnutá na základe analýzy skutočného stavu, rekognoskácie terénu zhotoviteľom, zamerania skutočného stavu a dostupných podkladov. Účelom poľných ciest je: Zabezpečiť sprístupnenie pozemkov vlastníkom (možnosť uplatnenia vlastníckych práv) pre účely užívania poľnohospodárskej výroby a dopravy. o Sprístupnenie krajiny a doplnenie existujúcej siete miestnych komunikácií a tým prepojenie dôležitých bodov vo voľnej krajine z hľadiska možnosti vedenia turistických a cyklistických chodníkov. Napojenie na miestne komunikácie, lesnú dopravnú sieť. Umožnenie prepojenia poľnohospodárskych podnikov, alebo fariem vzájomne medzi sebou a miestom odbytu poľnohospodárskych produktov. Zníženie, alebo vylúčenie prejazdov zastavaným územím obce. 49

50 Zvýšenie priechodnosti krajiny a priepustnosti poľnohospodársky využívaného územia. Vytvorenie dôležitého krajinotvorného polyfunkčného prvku s funkciou ekologickou, vodohospodárskou a estetickou. Využitie poľných ciest ako základného líniového tvaru vhodného pre stanovenie novej hranice pôdnych celkov. Začlenenie do systému protieróznej ochrany pôdy. Začlenenie do systému vodohospodárskych opatrení na ochranu vodného režimu v území. Umožnenie prístupu k vodohospodárskym stavbám, ekologickým opatreniam a pod. Popis navrhovanej poľnohospodárskej cestnej siete Z hľadiska kategorizácie ciest sú PC navrhnuté ako vedľajšie poľné cesty jednopruhové ľahká konštrukcia spevnenia, v prevažnej miere doplnené ekologickými pásmi zelene s funkciou protieróznou a ekologickou v kategóriách P 4,00/30 a P 3,50/30, ďalej ako hlavné jednopruhové poľné cesty spevnené bezprašné (príp. asfaltové spevnenie) v kategóriách P 4,00/30 a 4,50/30 a prístupové poľné cesty nespevnené v kategóriách pp 2,00/30 a pp 2,50/30. Podrobná cestná sieť bude definitívne upravená pri spracovaní rozdeľovacieho plánu a bude zohľadňovať aj historický prístup k pozemkom, spracovaný na základe leteckého mapovania z roku Návrh úprav existujúcich poľných ciest je charakterizovaný v tabuľke č. 12. Tab. č Návrhový stav poľných ciest Opatrenie Označenie Kategória/Spevnenie Výmera [m 2 ] Stav poľné cesty PC-1 pp 3/30 (LKS) 675 rekonštrukcia poľné cesty PC-2 pp 3/30 (LKS) 1032 rekonštrukcia poľné cesty PC-2a pp 3/30 (nespevnená) 613 rekonštrukcia poľné cesty PC-3 pp 2/30 (nespevnená) 438 rekonštrukcia poľné cesty PC-4 pp 2,5/30 (nespevnená) 9952 rekonštrukcia poľné cesty PC-5 pp 3/30 (nespevnená) 844 rekonštrukcia poľné cesty PC-6 pp 3/30 (nespevnená) 4284 rekonštrukcia poľné cesty PC-7 pp 3/30 (LKS) 4044 rekonštrukcia poľné cesty PC-8 pp 3/30 (nespevnená) 1903 rekonštrukcia poľné cesty PC-9 pp 3,5/30 (nespevnená) 992 rekonštrukcia poľné cesty PC-10 pp 3,5/30 (LKS) 2134 rekonštrukcia poľné cesty PC-11 pp 2,5/30 (nespevnená) 1949 rekonštrukcia poľné cesty PC-13 pp 2,5/30 (nespevnená) 269 rekonštrukcia poľné cesty PC-13a pp 2,5/30(nespevnená) 47 rekonštrukcia poľné cesty PC-14 HPC 6/30 (AS) 3264 rekonštrukcia poľné cesty PC-14a pp 3,5/30 (LKS) 370 rekonštrukcia poľné cesty PC-15 pp 2,5/30 (LKS) 1605 rekonštrukcia poľné cesty PC-15a VPC 4/30 (AS) 240 rekonštrukcia poľné cesty PC-16 VPC 4/30 (AS) 1838 rekonštrukcia poľné cesty PC-17 pp 2,5/30 (LKS) 1878 rekonštrukcia poľné cesty PC-18 VPC 4/30 (AS) 1756 rekonštrukcia 50

51 Opatrenie Označenie Kategória/Spevnenie Výmera [m 2 ] Stav poľné cesty PC-19 pp 3,5/30 (nespevnená) 1390 rekonštrukcia poľné cesty PC-20 pp 3,5/30 (LKS) 1949 rekonštrukcia poľné cesty PC-21 MK 6/30 (AS) 2593 rekonštrukcia poľné cesty PC-22 MK 7/30 (AS) 5739 vybudovanie poľné cesty PC-22a HPC 6/30 (AS) 2679 vybudovanie poľné cesty PC-23 HPC 6/30 (AS) 1721 vybudovanie poľné cesty PC-24 HPC 6/30 (AS) 657 rekonštrukcia poľné cesty PC-25 pp 3,5/30 (nespevnená) 435 rekonštrukcia poľné cesty PC-26 HPC 6/30 (AS) 4908 rekonštrukcia poľné cesty PC-26a VPC 4/30 (AS) 2778 rekonštrukcia poľné cesty PC-26b pp 3,5/30 (nespevnená) 1086 rekonštrukcia poľné cesty PC-27 pp 3,5/30 (nespevnená) 526 rekonštrukcia poľné cesty PC-28 pp 3,5/30 (LKS) 2997 rekonštrukcia poľné cesty PC-29 pp 3,5/30 (LKS) 60 rekonštrukcia poľné cesty PC-30 pp 3/30 (nespevnená) 1073 rekonštrukcia poľné cesty PC-31 pp 3/30 (LKS) 1716 rekonštrukcia poľné cesty PC-32 pp 3/30 (nespevnená) 707 vybudovanie SPOLU VODOHOSPODÁRSKE A HYDROLOGICKÉ NÁVRHY A) Vodné hospodárstvo správa a údržba vodných tokov Vodné toky sú vo vlastníctve SR v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., odštepný závod Košice, Správa Hornádu a Bodvy Košice. B) Vodohospodárske a protipovodňové návrhy V obvode PPÚ sa uvažuje s vybudovaním rybníka v lokalite Košalkov Kút o rozlohe cca. 0,1 ha. V minulosti (r. 1949) bol v tejto lokalite rybník. Nachádza sa tu výdatný prameň. V lokalite Košalkov kút je navrhované vybudovanie suchej ochrannej protipovodňovej nádrže (SP-1) v blízkosti toku Paťovský potok. Koryto potoka je vyregulované ale napriek tomu sa každoročne vylieva a ohrozuje priľahlý HD Lazy a šľachtiteľskú stanicu LESY SR, š.p. Na Paťovskom potoku sa uvažuje aj s vybudovaním ľavostrannej hrádze, po korune ktorej, by mohla viesť prístupová poľná cesta. V lokalite Lapanč je navrhované vybudovanie suchej ochrannej protipovodňovej nádrže (SP-2) v blízkosti toku Šarišský potok. Nádrž bude slúžiť ako protipovodňová ochrana pred prívalovými vodami, ktoré ohrozujú HD Žrebčinec Veľký Šariš a sociálne byty v lokalite Stará draha. Priamym v teréne zistiteľným dôkazom fluviálnej erózie je tok Torysy a jej úsek pod Šarišským hradným vrchom, kde v dôsledku podmytia päty svahu, nad ktorým sa už nachádza lesný pôdy fond došlo a dochádza tu k veľkému zosuvu celého lesného porastu (50 70 ročné buky spolu s krovinatým podrastom) aj s pôdou do toku rieky. Prerušený bola aj lesná cesta pod Šarišským hradným vrchom v tejto časti a stal sa nepriechodným. Veľké trhliny sú 51

52 evidentné a dochádza tu k obnažovaniu pôdotvorného substrátu. V prípade pokračujúcich extrémnych dažďov v budúcnosti hrozí masívny zosuv pôdy, ktorý môže potenciálne zahatať tok Torysy a spôsobí jej ľavostranné vybreženie a zaplavenie ako železničnej trate, tak aj priemyselného areálu nachádzajúceho sa v tomto území. Na základe hore uvedeného navrhujeme väčší vodohospodársky zásah a to, odklonenie trasy toku Torysy od päty svahu, stabilizáciu päty svahu Šarišského hradného vrchu a odvodnenie šmykových plôch v súčinnosti so Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p. V súčasnosti je tento zosun zhruba do hĺbky 40 až 60 m v hradnom vrchu, lesnom poraste. Priepusty na vodných tokoch pod miestnymi komunikáciami a poľnými cestami sú navrhované na rekonštrukciu a je potrebné ich dimenzovať na väčšie prietoky. Na malých vodných tokoch v obvode PPÚ nie je potrebné realizovať žiadne brehové úpravy. Na tých častiach tokov, ktoré nemajú upravované brehy, resp. úpravy sú už nebadateľné, je nutné zvážiť vykonanie technických opatrení (prehlbovanie potokov,...), pretože je potrebné zvyšovať schopnosť krajiny zadržiavať vodu a táto schopnosť sa prehlbovaním, narovnávaním a umelým spevňovaním koryta znižuje. Naopak na zlepšenie vodného režimu na týchto miestach sa navrhuje rozšírenie a obnovenie brehových porastov a ponechanie prirodzených mokradí. Nenavrhujú sa ani žiadne územia na realizáciu detailného drenážneho odvodnenia a ani výstavba nových melioračných kanálov. 3.3 PROTIERÓZNE A PÔDOOCHRANNÉ NÁVRHY Vodnej erózii, a tým aj zmyvu pôdy a agrochemikálií do vodných tokov, možno zabrániť viacerými opatreniami a spôsobmi ich realizácie, ktoré ovplyvňujú hodnoty faktorov L, S, C a P. Delíme ich na organizačné, agrotechnické, biologické a technické. Pri posudzovaní potreby realizácie návrhu protieróznych opatrení sme vychádzali z výpočtu stupňa eróznej ohrozenosti pôdy, a teda z prípustných hodnôt ročnej straty pôdy stanovenej podľa zákona č. 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Limitné hodnoty odnosu pôdy pri vodnej erózii sú v závislosti od hĺbky pôdy uvedené v tabuľke. Limitné hodnoty odnosu pôdy pri vodnej erózii sú v závislosti od hĺbky pôdy sú uvedené v nasledujúcej tabuľke: Hĺbka pôdy Limitné hodnoty odnosu pôdy pri vodnej erózii [t.ha -1.rok -1 ] príloha č. 1 zákona č. 220/2004 Z. z. Plytké pôdy 4 Stredne hlboké pôdy 10 Hlboké pôdy 30 Veľmi hlboké pôdy 40 Realizáciu protieróznych opatrení je potrebné navrhovať v tých prípadoch, kedy hodnota odnosu pôdy presahuje prípustnú hodnotu straty pôdy. Na základe kategórii stupňa eróznej ohrozenosti pôdy navrhujeme nasledovné protierózne a pôdoochranné opatrenia v lokalitách, kde sme špecifikovali prekročený stupeň eróznej ohrozenosti pôdy: 52

53 A) Organizačné opatrenia Základom možných protieróznych opatrení v území sú organizačné opatrenia predovšetkým úprava veľkosti a tvaru pozemkov. Takáto úprava by mala zohľadňovať pevné hranice v krajine (cesty, porasty vegetácie), konfiguráciu terénu (sklonitosť a dĺžku svahu) a mala by zabezpečiť dosiahnutie prípustnej hodnoty erózie pôdy. Úprava veľkosti a tvaru pozemkov z dôvodov protieróznej ochrany je potrebná v pahorkatinnej časti územia. Výber osevných postupov a spôsob striedania plodín sú ďalšími možnými protieróznymi opatreniami. Na plochách erózne ohrozených je vhodné používať protierózne osevné postupy a to v závislosti na intenzite potenciálnej erózie. Možné sú viaceré kategórie protieróznych osevných postupov napr. osevný postup s vylúčením pestovania silážnej kukurice bez mulčovania povrchu pôdy a medziplodiny (možno ho použiť na erózne slabo až stredne ohrozenej ornej pôde), resp. osevný postup s vylúčením pestovania kukurice (na erózne stredne až silno ohrozenej pôde). Účinný je aj ďalší spôsob protieróznej ochrany pásové striedanie plodín. V rámci tohto striedania môžu byť na erózne silno ohrozenej pôde uplatnené aj protierózne osevné postupy. Návrh konkrétneho postupu a navrhovaná šírka pásov vychádza z výpočtu prípustnej dĺžky svahov v návrhových areáloch. B) Agrotechnické opatrenia Okrem organizačných opatrení je možné použiť aj agrotechnické opatrenia, ktoré spočívajú v používaní vhodného spôsobu obhospodarovania pôdy. Základným opatrením, ktoré je vhodné použiť v území, je vrstevnicové obrábanie pôdy. Možné je aj využitie tzv. bezorbových technológií (výsev do ochrannej plodiny, resp. strniska), prípadne mulčovanie povrchu pôdy. Posledným typom vhodných agrotechnických opatrení je ochranné zatrávnenie, ktoré sa používa na ochranu erózne veľmi silno ohrozenej pôdy. Niektoré navrhované pozemky so silnou náchylnosťou na vodnú eróziu a prejavmi aktuálnej erózie pôdy preto odporúčame alternatívne využívať ako trvalé trávne porasty, resp. prednostne na pestovanie viacročných krmovín na ornej pôde. Ako opatrenie na spomalenie povrchového odtoku z erózne ohrozeného územia je možné využiť aj zatrávnenie údolnice. Na základe analýzy potenciálnej erózie boli navrhnuté lokality na realizáciu ochranného zatrávnenia a zatrávnenia údolnice v lokalitách Zalamoviská (pôdne celky č. 22 a č. 23), Vyšný Bankut (pôdny celok č. 60), Nižný Bankut (pôdny celok č. 58), Lapanč (pôdny celok č. 56), Zalamoviská (pôdny celok č. 22, 23). C) Technické protierózne opatrenia Technické protierózne opatrenia (terénne urovnávky, terasovanie, prielohy, priekopy, protierózne nádrže a i.) nie je potrebné v území špeciálne realizovať, avšak poľné cesty v pahorkatinnom území je nutné navrhnúť tak, aby ich odvodňovacie priekopy spĺňali funkciu protieróznych prielohov. 3.4 NÁVRH POĽNOHOSPODÁRSKEHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA Delimitácia pôdneho fondu Pri delimitácii pôdneho fondu sa rieši rozmiestnenie jednotlivých druhov pozemkov, t. j. 53

54 ornej pôdy, špeciálnych druhov pozemkov a trvalých trávnych porastov, ako aj pôdy navrhnutej do lesnej pôdy na zalesnenie. Pri návrhu umiestnenia jednotlivých druhov pozemkov treba brať do úvahy kritériá a charakteristiky, ako sú klimatické, geologické, pedologické, hydrologické pomery, mechanizačná dostupnosť, erózna ohrozenosť, hĺbka pôdneho profilu, hĺbka podzemnej vody atď. Delimitácia člení pôdny fond na: poľnohospodársku pôdu, lesnú pôdu, vodné plochy, neplodnú, zastavanú a ostatnú pôdu. Návrh funkčnej delimitácie pôdneho fondu vychádza v riešenom území z posúdenia eróznej ohrozenosti. Keďže delimitácia niektorých druhov pozemkov (predovšetkým prevod niektorých plôch nelesnej drevinovej vegetácie do lesnej pôdy), prebehla už v predchádzajúcich etapách pozemkových úprav v tejto časti riešime delimitáciu s ohľadom na protieróznu ochranu poľnohospodárskej pôdy podľa delimitačných kritérií STN Prehľad delimitačných kategórií z hľadiska protieróznej ochrany pôdy (podľa STN ) pre poľnohospodársku pôdu udáva tabuľka č. 13. Tab. č. 13 Delimitačné kritéria podľa STN Poľnohospodárska pôda a) 0 < I 20 b) 0 < I 25 Orná pôda a) 0 I 12 b) 0 I 17 TTP a) 12 < I 20 b) 17 < I 25 Základná Chránená Stredne ohrozená Výrazne ohrozená a) 4 I 8 b) 0 I 10 a) 8 I 12 b) 10 I 17 Neohrozená Mierne Stredne Výrazne ohrozená ohrozená ohrozená a) 0 I a) 2 I 4 2 a) 4 I 8 a) 8 I 12 b) 0 I 7 b) 7 I 10 b) 10 I 15 b) 15 I 17 I = sklon svahu a) - platí pre ťažké pôdy a oblasti s úhrnom zrážok nad 750 mm b) -platí pre pôdy ľahké a stredne ťažké, s ročným úhrnom zrážok menej ako 750 mm Lesná pôda I > 20 I > 25 V analýze súčasného stavu sme dospeli k záverom, že na hranici delimitačných kritérií sú pôdne celky ornej pôdy č. 36 (11,64 ha) v lokalite Medzi bachty a č. 22 a 23 (23,14 ha) v lokalite Zalamoviská. Navrhujeme vymedzenú časť pôdnych celkov delimitovať z ornej pôdy do trvalých trávnych porastov na základe delimitačných kritérií podľa STN príp. realizovať ich zatrávnenie. 54

55 3.4.2 Rozhraničenie poľnohospodárskej a lesnej pôdy Údaje katastra nehnuteľností o druhu pozemku na rozhraní lesného (a poľnohospodárskeho pôdneho fondu nezodpovedajú skutkovému stavu v teréne. Na základe výsledkov šetrenia a merania zmien správny orgán na úseku ochrany PPF a LPF vykonal ohliadku pozemkov dotknutých zmenou a v pochybnostiach rozhodol o druhu pozemku. Po ustálení druhov pozemkov sa vytvorila nová línia oddeľujúca rozhranie LPF a PPF. Tab. č Zmeny PPF a LPF Názov Číslo parcely podľa C KN Výmera podľa mapy [m 2 ] Pôvodný druh pozemku Pôvodný kód využitia pozemku Nový druh pozemku Nový kód využitia pozemku ZK-LP/ ZK-LP/ ZK-LP/ ZK-LP/ ZK-LP/ ZK-LP/6 2720/ SPOLU: NÁVRHY NA ZLEPŠENIE EKOLOGICKEJ STABILITY A KVALITY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA V súčasnosti nie je v obvode PPÚ Veľký Šariš vyhlásené žiadne chránené územie prírody a krajiny v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej zákon). Do obvodu PPÚ zasahuje ochranné pásmo NPR Šarišský hradný vrch, v ktorom platí 3. stupeň ochrany. Ekologické prvky územia sú znázornené v účelovej mape č. 6. Nadregionálny a regionálny územný systém ekologickej stability Nadregionálny ÚSES spracovaný na úrovni Generelu nadregionálneho ÚSES, schválený uznesením vlády č. 312/1992, ukladá dotknutým rezortom uplatňovať ho pri koncepčnej, plánovacej a rozhodovacej činnosti, ktorá sa dotýka priestorovej organizácie, využívania územia a prírodných zdrojov. Vymedzuje ekologicky najhodnotnejšie priestory v rozsahu územia SR v mierke 1: a 1: Regionálny ÚSES rozpracováva a upresňuje Generel NÚSES v administratívnych hraniciach okresov v mierke 1:50000 a vymedzuje regionálne významné prírodné prvky a navrhuje ekostabilizačné opatrenia v štruktúre krajiny podľa Územného plánu VÚC Prešovského kraja, schváleného Uznesením vlády SR č. 268 zo v znení neskorších doplnkov. V zmysle uvedených platných dokumentov, ktorými boli schválené vyššie hierarchie územných systémov ekologickej stability sa na k. ú. nachádzajú tieto prvky, ktoré svojím 55

56 významom a funkciou v krajine boli zaradené od biosférickej cez nadregionálnu až po regionálnu úroveň ÚSES: A) Nadregionálne biocentrum Číslo a názov NRBc 01: Stráže Výmera cca ha Ekologická funkcia Nadregionálne biocentrum Popis V smere Z - V v strednej a S časti k. ú. sa tiahnuci terestrický nadregionálny biokoridor, tvorený komplexmi vzácnych spoločenstiev lesov, ktoré svojím druhovým zložením predstavujú významný krajinný prvok na danom území. Charakteristika Plošne najrozsiahlejší prvok MÚSES bol vylíšený v rámci Generelu MÚSES. Jedná sa o zachovalé prirodzené lesné spoločenstvá v okolí andezitových kužeľov Stráž /740 m/ a Lysá Stráž /696 m/ sopečného pôvodu. Tento priestor zasahuje čiastočne do severovýchodnej časti riešeného územia, zaberá komplex Dúbrava, Šarišskú horu a prechádza na pravý breh Torysy, kde jeho súčasťou je NPR Šarišský hradný vrch. Komplex Stráží má popri svojom prirodzenom charaktere aj výrazne krajinárske hodnoty, ktoré kontrastujú s okolitým nelesným, poľnohospodársky využívaným územím. Jadro nadregionálneho biocentra - NPR Šarišský hradný vrch. Toto maloplošné chránené územie o výmere 145,74 ha tvorí západnú časť NRBc Stráže. Jedná sa o exotický tvrdoš sopečného pôvodu nad pravým brehom Torysy s vývojom rôznych charakteristických a typických lesných biovnóz podmienených svojráznym kužeľovitým reliéfom, expozíciou a stanovištnými podmienkami. Z legislatívneho hľadiska v rámci NPR Šarišský hradný vrch platí 5. stupeň ochrany. B) Regionálny biokoridor Číslo a názov RBk 01: Alúvium Torysy I. Výmera m 2 Ekologická funkcia Regionálny biokoridor Popis Hydrický regionálny biokoridor tvorený tokom rieky Torysa a jej brehových porastov. Charakteristika Tento regionálne významný biokoridor bol prevzatý z dokumentácie VÚC. Jeho význam v rámci riešeného územia spočíva najmä v tom, že tvorí spojnicu medzi časťami NRBc Stráže a keďže prechádza pozdĺž celého územia, je významnou migračnou cestou fauny viazanej na tento biotop. Veľkú úlohu z hľadiska pôsobenia alúvia Torysy ako biokoridoru zohrávajú brehové porasty pozdĺž toku, patriace do skupiny pôvodných lužných lesov podhorských a horských a tiež močiare a podmáčané stanovištia s veľkou biologickou diverzitou, v rámci týchto porastov. Porasty jednak zabezpečujú trvalé podmienku pre existenciu veľkého množstva živočíšnych druhov a jednak majú pôdoochranné účinky, spočívajúce v ochrane brehov Torysy pred deštrukciou, vymieľaním a rozplavovaním, spevňujú štrkové 56

57 nánosy a zabraňujú ich odnášaniu tým, že koreňovou sústavou drevín, krovín a bylinotrávnej vegetácie mechanicky spevňujú pôdu. Tieto funkcie plní len zdravý a stabilný brehový porast, ktorý nie je prerušovaný. Poznámka: Veľkým zásahom do funkčnosti biokoridoru bola úprava toku Torysy v r. km 53,435-55,200, z dôvodu ochrany intravilánu Veľkého Šariša proti prívalovým vodám so zameraním na čo najrýchlejšie odvedenie tých vôd. Súčasťou realizácie projektu úpravy toku Torysy bolo jej prevedenie do umelého koryta so spevnením dna a brehov. Kvôli rýchlemu odvedeniu prívalových vôd sa približne 25 m od osi toku na obe strany neráta s výsadbou krovitej ani stromovej vegetácie. Tým je funkcia biokoridoru na tomto úseku značne obmedzená a v tejto časti toku mu priradzujeme funkciu interakčného prvku IP6. Vplyvom ťažby štrku boli niektoré časti alúvia Torysy značne devastované. Jedná sa najmä o úsek medzi priemyselnou časťou mesta a NPR Šarišský hradný vrch v SZ časti k. ú.. Tieto plochy navrhujeme rekultivovať podľa spracovanej projektovej dokumentácie. Časť plôch je možné ponechať sukcesnému pôsobeniu, nakoľko sú už z časti porastené drevinami a veľké štrkové jamy /najmä okraje/ postupne zarovnať navážkami zeminy. V alúviu Torysy bolo lokalizované väčšie množstvo spomínaných skládok TKO, ktoré navrhujeme v čo najkratšom čase z tohto územia odstrániť. Miestny územný systém ekologickej stability Návrh MÚSES vyplýva z podrobných analýz, mapovania a syntéz abiotických a biotických prvkov, územného priemetu zaťaženia prírody a krajiny a taktiež nadväzuje na systém ÚSES vyšších hierarchii. Keďže sa na časti k. ú. nachádza NRBc Stráže nebolo nutné v tejto časti navrhovať miestne prvky ale návrh sa zameral na zmapovanie významných krajinných prvkov tvoriacich tento NRBc. Návrh MÚSES sledoval podchytenie tých významných krajinných prvkov, ktoré jednak vytvárajú charakteristicky ráz krajiny jednak majú multifunkčnú funkciu v zmysle udržiavania ekologickej stability k. ú. Miestny územný systém ekologickej stability pre potreby pozemkových úprav bol vypracovaný v roku 2007 firmou EKOLAND, Prešov. V nasledovnej časti uvádzame popis vymedzených prvkov MÚSES. 57

58 C) Miestne biocentrá Číslo a názov Výmera Ekologická funkcia Charakteristika MBc 01: Fintické svahy m 2 (mimo obvod PPÚ) Miestne biocentrum Lesný komplex v SV časti k. ú., tvorený typickým lesným spoločenstvom tvoriaci zároveň územie NATURA 2000 s biotopmi európskeho významu. Číslo a názov Výmera Ekologická funkcia Charakteristika MBc 02: Bykoš m 2 (mimo obvod PPÚ) Miestne biocentrum Lesný komplex v J časti k. ú., tvorený lesnými komplexmi a zároveň aj zaradenými do kategórie LOU. Je to lesný komplex na J k. ú., po pravej strane toku Torysy. Tvoria ho prirodzené lesné spoločenstvá 2. lesného vegetačného stupňa a 3. vegetačného stupňa (SLT Querceto-Fagetum). Porasty sú stabilné, ročné, s prevahou duba zimného. Pozdĺž S a SV hranice tohto biocentra prechádza regionálny biokoridor alúvium Torysy, čím je zabezpečené prepojenie tohto prvku s ostatnými stabilizujúcimi súčasťami v rámci riešeného územia. Poznámka : Na základe schválenej aktualizácie Generálneho plánu Lesného parku mesta Prešov, je tento lesný komplex vedený ako jeho súčasť, pričom sa ráta s jeho produkčno-rekreačným využitím. V rámci funkcie z hľadiska MÚSES je preto tento lesný komplex vhodný k plneniu plošnej interakcie medzi krajinou prirodzenou a človekom. Z tohto dôvodu je potrebné zabezpečiť dotvorenie tohto komplexu na lesný park podľa schválenej aktualizácie GP LPMP po etapách, v časových horizontoch. Projekt ráta s rozdelením časti Bykoš na funkčné zóny s dobudovaním základnej siete chodníkov, rekreačných priestorov, funkčných plôch a s biologickými a esteticko-technickými úpravami. D) Miestne biokoridory Číslo a názov MBk 01: Paťovský potok Výmera m 2 (sčasti mimo obvod PPÚ) Ekologická funkcia Miestny biokoridor Popis Hydrický biokoridor tvorený Paťovským potokom a jeho brehovými porastmi v oráčinovo - lúčnej krajine. Zarastené a stabilizované výmole pozdĺž toku majú špecifickú a nenahraditeľnú funkciu v protieróznej ochrane doliny potoka. Charakteristika Zachovalý, prirodzený vodný tok so súvislou brehovou vegetáciou na západe riešeného územia je vhodný migračným prepojením ekologicky stabilnejších častí (NPR Šarišský hradný vrch) s genofondovo významnými plochami v poľnohospodárskej krajine. 58

59 Číslo a názov MBk 02: Šarišský potok Výmera m 2 (sčasti mimo obvod PPÚ) Ekologická funkcia Miestny biokoridor Popis Hydrický biokoridor tvorený Šarišským potokom a jeho brehovými porastmi v oráčinovo - lúčnej krajine. Návrh opatrení Brehové porasty narušené antropogénnou činnosťou navrhujeme dobudovať, čím sa zastabilizuje okolitá orná pôda a posilni sa protierózna funkcia územia. Zároveň sa dotvorí významný krajinný prvok krajine s potravinovou bázou pre bohatú avifaunu v k. ú.. Číslo a názov Výmera Ekologická funkcia Popis MBk 03: Martala m 2 (sčasti mimo obvod PPÚ) Miestny biokoridor Hydrický biokoridor tvorený umelým náhonom rieky Torysy v SZ časti k. ú. s jeho brehovými porastmi. 59

60 Charakteristika Návrh opatrení Číslo a názov Výmera Ekologická funkcia Popis Charakteristika Návrh opatrení Je to umele vytvorené rameno Torysy, ktoré začína SV od ŠHV a v intraviláne opäť vteká do Torysy. Účelom tohto kanála je využitie vodnej energie pre Šarišský mlyn. Hoci v súčasnosti tento náhon nie je funkčný, v jeho S časti sú zachované brehové porasty, po oboch stranách umelého koryta až k samotnému mlynu. Od mlyna až po ústie do Torysy, je koryto kanála zanesené bahnom a porastené makrofaunou. Z hľadiska zhustenia siete stabilizačných prvkov navrhujeme daný náhon obnoviť, z brehových porastov odstrániť staré, vyschnuté alebo poškodené jedince a zanesené časti kanála vyčistiť. Obnovením činnosti náhonu by sa posilnila ekologická stabilita tejto časti územia, zvýšila by sa migrácia druhov viazaných na riečny biotop a v konečnom dôsledku by sa získala alternatívna energia pre Šarišský mlyn. MBk 04: Dzikov potok m 2 (sčasti mimo obvod PPÚ) Miestny biokoridor Hydrický biokoridor tvorený Dzikovým potokom a jeho brehovými porastmi v časti Kanaš.. Potok Dzikov sa svojimi vlastnosťami a polohou vyníma nad ostatnými prvkami lokálnej úrovne. Je to ľavostranný prítok Torysy, ktorý v riešenom území preteká od obce Kanaš smerom na J. Spĺňa všetky požiadavky biokoridoru, lebo je obkolesený súvislým pásmom brehových porastov. Prestarnuté a poškodené jedince brehového porastu je potrebné odstrániť a vzniknuté alebo stávajúce medzery v rámci brehovej vegetácie je potrebné výsadbou umele doplniť. Tento biokoridor má z lokálneho hľadiska prvoradý význam, pretože prepája stabilizačné prvky rôznej úrovne a umocňuje ich vplyv na krajinu. 60

61 E) Interakčné prvky Číslo a názov IP 01: Zajacovka Výmera m 2 Ekologická funkcia Interakčný prvok Charakteristika NDV a lesné porasty s multifunkčným ekologickým významom s priaznivým vplyvom na okolitú poľnohospodársku krajinu, zahrňujúci biotopy významné z hľadiska ochrany prírody B1 a B2, ktorých účasťou sú BEV a BNV. Číslo a názov IP 02: Povrazy Výmera m 2 Ekologická funkcia Interakčný prvok Charakteristika NDV kompaktného a líniového tvaru s multifunkčným ekologickým významom s priaznivým vplyvom na okolitú poľnohospodársku krajinu, zahrňujúca biotopy významné z hľadiska ochrany prírody B3, ktorého súčasťou sú BEV a BNV. Číslo a názov IP 03: Kliny Výmera m 2 Ekologická funkcia Interakčný prvok Charakteristika NDV kompaktného a líniového tvaru a TTP s multifunkčným ekologickým významom s priaznivým vplyvom na okolitú poľnohospodársku krajinu. Číslo a názov IP 04: Doliny Výmera m 2 Ekologická funkcia Interakčný prvok Charakteristika TTP s protieróznou funkciou v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine. Číslo a názov IP 05: Na čelo Výmera m 2 Ekologická funkcia Interakčný prvok Charakteristika NDV a lesné porasty s multifunkčným ekologickým významom s bohatou diverziou abiotických a biotických prvkov a priaznivým vplyvom na okolitú poľnohospodársku krajinu. Číslo a názov IP 06: Alúvium Torysy II. Výmera m 2 Ekologická funkcia Interakčný prvok 61

62 Charakteristika Hydrický prvok tvorený úsekom rieky Torysy, vedúcom cez zdevastované, upravované a ďalšou antropogénnou činnosťou zničené pôvodné brehové porasty a koryta. Prerušenie RBk Alúvium Torysa navrhnuté VÚC je umelé a nevhodné z hľadiska kontinuity prenosu bioenergie, preto je potrebné dobudovať v rámci IP 6 vhodné štruktúry na posilnenie diverzity tejto zničenej časti alúvia z hľadiska ochrany prírody. Číslo a názov IP 07: Na zámok Výmera m 2 Ekologická funkcia Interakčný prvok Charakteristika Veľmi citlivá plocha tesne pod Šarišským hradným vrchom z hľadiska zastabilizovania proti fluviálnej erózii, no zároveň je tvorená pestrou skladbou významných krajinných prvkov. Odporúčame urýchlene vypracovať odborný rekultivačno - krajinársky projekt na riešenie akútnej problematiky stability svahu. Číslo a názov IP 08: Pod dúbravou Výmera m 2 Ekologická funkcia Interakčný prvok 62

63 Charakteristika NDV kompaktného a líniového tvaru s multifunkčným ekologickým významom s priaznivým vplyvom na okolitú poľnohospodársku krajinu, zahrňujúca biotopy významné z hľadiska ochrany prírody, ktorého súčasťou sú biotopy európskeho významu. Číslo a názov IP 09: Medzi bachty Výmera m 2 Ekologická funkcia Interakčný prvok Charakteristika Veľmi citlivá plocha vo východnej časti k. ú. medzi dvoma LK z hľadiska zastabilizovania proti plošnej erózii, no zároveň je potrebné doplniť výsadbu NDV a delimitácia ornej pôdy do TTP. Číslo a názov IP 10: Zalamoviská Výmera m 2 Ekologická funkcia Interakčný prvok Charakteristika Sústava významných krajinných prvkov (lesný komplex, NDV, TTP) s protieróznou a ďalšími funkciami v území náchylnom na eróziu. Je súčasťou NRBc Stráže. Číslo a názov IP 11: Pod pachmatom Výmera m 2 63

64 Ekologická funkcia Interakčný prvok Charakteristika NDV kompaktného a líniového tvaru s multifunkčným ekologickým významom s priaznivým vplyvom na okolitú poľnohospodársku krajinu. Interakčné prvky líniové Označenie Výmera [m 2 ] IP IP IP IP IP IP IP IP IP IP IP IP spolu Interakčné prvky navrhnuté v rámci VZFUÚ Označenie Výmera [m 2 ] IP IP IP spolu