Slovenský hydrometeorologický ústav AGROMETEOROLOGICKÉ A FENOLOGICKÉ INFORMÁCIE VÝCHODOSLOVENSKÝ REGIÓN MÁJ 2013 Číslo: 5 Kraj: Košický a Prešovský Ob

Prepis

1 Slovenský hydrometeorologický ústav AGROMETEOROLOGICKÉ A FENOLOGICKÉ INFORMÁCIE VÝCHODOSLOVENSKÝ REGIÓN MÁJ 2013 Číslo: 5 Kraj: Košický a Prešovský Obsah 1. Agrometeorologické charakteristiky 1.1 Počasie 1.2 Teplota vzduchu 1.3 Atmosférické zrážky 1.4 Teplota, premŕzanie a vlhkosť pôdy 2. Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poľných plodín 2.2 Stav a vývin ovocných drevín a viniča hroznorodého 2.3 Stav a vývin lesných rastlín 2.4 Prejavy sťahovavého vtáctva a iných živočíchov 3. Tabelárna príloha 3.1 Klimatologický prehľad 4. Grafická príloha 4.1 Mapa mesačných úhrnov atmosférických zrážok Vydáva Slovenský hydrometeorologický ústav Košice, Ďumbierska 26, PSČ Zostavil a vypracoval kolektív pracovníkov Odboru Meteorologická služba Košice. Spracované údaje neprešli revíziou a nemožno ich používať ako úradný doklad. Slúžia len na informáciu.

2 1. Agrometeorologické charakteristiky 1.1 Počasie 1. mája sa od západu presunulo nad Poľsko, Čechy a Nemecko zvlnené frontálne rozhranie, ktoré v nevýraznom tlakovom poli ovplyvňovalo počasie u nás až do 4.5., kedy sa cez Slovensko presunulo ďalej na východ. Za ním sa v chladnom vzduchu od západu rozšíril do strednej Európy výbežok tlakovej výše. Od 6. do 8.5. sa v nevýraznom poli relatívne vyššieho tlaku nad našou oblasťou udržiavalo zvlnené frontálne rozhranie spojené s tlakovou nížou nad Talianskom a Jadranským morom. 9. a k nám od východu zasahovala tlaková výš. 11. a ovplyvňoval počasie u nás zvlnený studený front a za ním studený front, ktoré nad Slovensko postúpili od západu. Od 13. do 15. mája sa naše územie nachádzalo pod vplyvom výbežku vyššieho tlaku vzduchu, ktorý sa k nám rozšíril od juhovýchodu začal do Karpatskej oblasti po prednej strane tlakovej níže nad Nemeckom prúdiť od juhu teplý vzduch. V noci na prechádzalo cez naše územie ďalej na severovýchod zvlnené frontálne rozhranie. Za ním pokračoval prílev vlhkého vzduchu od juhu. Ďalší frontálny systém začal ovplyvňovať počasie u nás večer. Tento studený front prešiel cez naše územie smerom na východ. Za ním sa nad naše územie prechodne od juhu rozšíril nevýrazný výbežok vyššieho tlaku. 22. mája oblasť vyššieho tlaku nad našou oblasťou zoslabla a prešiel smerom na juhovýchod cez strednú Európu studený front. V ďalších dňoch sa nad strednou Európou a Pobaltím nachádzala rozsiahla oblasť nízkeho tlaku vzduchu a k nám prúdil od severu až severozápadu chladný vzduch. 27. až bolo počasie na našom území pod vplyvom tlakovej níže so stredom striedavo nad naším územím a juhozápadným Poľskom. V noci na sa prechodne rozšíril od západu nad Alpy a Karpaty nevýrazný výbežok tlakovej výše, avšak v priebehu dňa a následne až do konca mesiaca sa počasie dostalo opäť pod vplyv nízkeho tlaku vzduchu so stredom nad strednou Európou. Úhrny slnečného svitu dosiahli na území východného Slovenska od 184 hodín v Poprade do 221 hodín v Milhostove, čo predstavuje 95 až 112 % dlhodobého priemeru. Z hľadiska trvania slnečného svitu bol máj normálny. Počas mesiaca sa vyskytlo 15 až 21 dní s trvaním slnečného svitu nad 5 hodín. Slnko denne svietilo do 14 hodín. 1.2 Teplota vzduchu Na väčšine územia východného Slovenska bol máj teplotne normálny, miestami nadnormálny s priemernou teplotou vzduchu od 12,3 C v Poprade do 16,6 C na Východoslovenskej nížine. Odchýlka od normálu sa pohybovala v intervale 0,6 až 1,8 C. Najteplejšia bola druhá májová pentáda, absolútne maximálne teploty vzduchu s hodnotami od 23,3 do 29,5 C boli zaznamenané na väčšine územia 8. a 11. mája. Najteplejšie bolo na VSN Najchladnejšia bola piata pentáda mesiaca. Absolútne minimá teplôt vzduchu poklesli na 8,7 až 2,1 C, najnižšia teplota bola nameraná v Poprade. Na staniciach prevažne na severozápade územia bol 1 deň s prízemným mrazom. Počas mesiaca sa vyskytlo 5 až 11 letných dní, v Poprade nebol žiaden.

3 1.3 Atmosférické zrážky Mesiac bol na väčšine územia Košického a Prešovského kraja zrážkovo normálny až nadnormálny, v Košickej a Rožňavskej kotline silne nadnormálny. Mesačné úhrny zrážok v poľnohospodársky využívaných oblastiach v okresoch východného Slovenska dosiahli od 56 do 218 mm, čo predstavuje 88 až 226 % normálu. V poslednej májovej dekáde sa zrážky vyskytovali každý deň, vplyvom búrkovej činnosti miestami s krupobitím v nej boli namerané najvyššie denné úhrny, až do 50 mm. Počas mesiaca sa vyskytlo 14 až 23 zrážkových dní. Bolo zaznamenaných 2 až 7 búrok, počas 9. májových dní sa vyskytlo krupobitie. Atmosférické zrážky podľa okresov Okres Úhrn [mm] % N Okres Úhrn [mm] % N Poprad Sp.N.Ves St. Ľubovňa Rožňava Bardejov Sabinov Svidník Gelnica Humenné Levoča Michalovce Kežmarok Trebišov Stropkov Vranov n./t Medzilaborce Košice Snina Prešov Sobrance Revúca Rim.Sobota Teplota, premŕzanie a vlhkosť pôdy Priemerné mesačné teploty pôdy v hĺbke 5 cm sa pohybovali od 14,6 do 18,8 o C. Maximálna denná teplota pôdy nameraná v tejto hĺbke bola 27,8 o C na začiatku mesiaca v Moldave nad Bodvou a minimálna 10,0 o C v Podolínci v polovici mesiaca. Priemerné mesačné teploty pôdy v hĺbke 20 cm sa pohybovali od 13,8 do 18,0 o C. Maximálna denná teplota pôdy v tejto hĺbke bola 21,6 o C v Somotore na konci druhej dekády a minimálna denná teplota pôdy 11,8 o C na stanici Plaveč nad Popradom a Podolínec. Pôdna vlhkosť sa merala v Milhostove pod trávnatým porastom. Vyššie hodnoty využiteľnej vodnej kapacity boli namerané v prvej dekáde s výnimkou hĺbok do 10 a 20 cm, ktoré boli bohatšie na pôdnu vlhkosť v závere mesiaca. V povrchovej vrstve (v profile do hĺbky 10 cm) sa pohybovali hodnoty od 27 % na začiatku poslednej dekády (najnižšia hodnota mesiaca) do 78 % VVK v posledný deň mesiaca. V hĺbke do 30 cm boli v Milhostove namerané hodnoty od 52 % do 97 % VVK, do hĺbky 60 cm od 69 do 102 %. V ďalšej meranej hĺbke do 80 cm sa pohybovali hodnoty využiteľnej vodnej kapacity od 77 do 103 % a v hĺbke do 100 cm od 82 do 105 % (najvyššia nameraná hodnota mesiaca) v prvej májovej pentáde.

4 2. Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poľných plodín Od prvej pentády mája sa vytvárali druhé kolienka jačmeňa ozimného a raže ozimnej. V druhej a tretej dekáde mája bolo zaznamenané zdurenie pošvy posledného listu a klasenie, miestami od druhej dekády aj začiatok kvitnutia ozimných obilnín. Len ojedinele klasili porasty ozimín už v prvej dekáde na VSN. Na väčšine sledovaného územia bolo do konca druhej dekády zaznamenávané všeobecné kvitnutie repky ozimnej, ale niektoré fenologické stanice pozorovali aj koniec kvitnutia. Dĺžka kvitnutia u tejto olejniny, ktorá trvá v priemere 20 dní, bola kratšia. Jarné obilniny vytvárali prvé aj druhé kolienka v druhej a tretej dekáde mája. Na konci mesiaca jačmeň jarný klasil len výnimočne. Neskoré sejby tejto jariny sa odrazili na nevyrovnanom vzraste porastov. Kukurica na siláž v prvej dekáde vzchádzala a spolu s kukuricou na zrno vytvárala od druhej dekády tretie listy. Na väčšine sledovaného územia sa zemiaky v druhej a tretej májovej dekáde zapájali do riadkov. Na juhu VSN bol na konci mája zaznamenaný začiatok kvitnutia skorých zemiakov. V prvej dekáde vzchádzala slnečnica ročná a ľan olejný, v tretej dekáde mája začal kvitnúť hrach siaty. V prvej dekáde začala kvitnúť ďatelina lúčna a začala sa kosiť, v druhej dekáde už aj lucerna siata a trávy. 2.2 Stav a vývin ovocných drevín a viniča hroznorodého Vinič hroznorodý začal kvitnúť v poslednej májovej dekáde. Zimné odrody jabloní a hrušiek ukončovali v nižších polohách kvitnutie do konca prvej dekády, vo vyšších v druhej dekáde. V prvej a na začiatku druhej dekády bol ešte zaznamenávaný začiatok kvitnutia zimných jabloní a hrušiek. V prvej dekáde bolo na viacerých staniciach pozorované ukončenie kvitnutia orecha kráľovského. 2.3 Stav a vývin lesných rastlín Borovica lesná vytvárala prvé májové výhonky najskôr v prvej dekáde mája, kedy začala aj kvitnúť, spolu s jedľou bielou a brusnicou obyčajnou. Od prvej dekády bol pozorovaný začiatok kvitnutia agáta bieleho, ruže šípovej i ostružiny malinovej v teplejších lokalitách. V poslednej dekáde začali miestami kvitnúť tiež vtáčí zob, lipa veľkolistá aj malolistá a borovica horská v poslednej dekáde. V druhej a tretej dekáde bol pozorovaný začiatok kvitnutia bazy čiernej i margaréty bielej, iba ojedinele v prvej dekáde. 2.4 Prejavy sťahovavého vtáctva a iných živočíchov Od prvej dekády bol pozorovaný prvý aj hromadný výskyt pásavky zemiakovej. V prvých dvoch dekádach pokračovali prílety belorítky i lastovičky domovej, dážďovníka obyčajného ešte v tretej dekáde. 3. Tabelárna príloha 4. Grafická príloha

5 Stanica N.v. [m] Úhrn [mm] Atmosférické zrážky Počet dní so DP N [%] [%] Klimatologický prehľad za mesiac máj ,9 mm 5 a viac mm Priemer Odchýlka DP Teplota vzduchu Odchýlka N Max. Absolútna Min. Príz.min. Priemer Teplota pôdy 5 cm 20 cm Bardejov ,3 1,5 1,3 26,6 5,2 2,0 x x x x 738 Čaklov ,0 1,9 1,6 28,1 6,5 5,5 188 x x x 833 Jakubovany x ,0 0,8 0,6 27,0 4,5 2, ,6 11,4 14,5 731 Kamenica nad Cirochou ,5 1,9 1,5 28,6 5,0 1,7 192 x x x 813 Košice, letisko ,8 1,9 1,4 27,1 6,0 0, ,9 11,8 14,7 832 Medzilaborce ,4 2,2 1,8 28,5 4,2 2,0 x 15,6 10,4 14,3 736 Michalovce ,4 1,6 1,4 29,5 8,7 4,0 x 18,2 11,4 17,0 854 Milhostov ,2 1,6 1,4 28,5 7,0 2, ,8 12,6 16,2 845 Moldava nad Bodvou ,4 1,2 0,8 28,0 6,0 4,5 x 16,7 10,2 x 805 Orechová ,6 1,2 0,8 28,6 6,6 3, ,2 13,2 17,1 872 Plaveč nad Popradom ,9 1,1 1,2 26,6 3,8-0,8 x 15,1 10,4 13,8 657 Podolínec ,9 2,0 1,3 26,4 3,0 0,0 x 15,1 10,0 13,8 658 Poprad ,3 1,8 1,2 23,3 2,1-0,2 184 x x x 629 Prešov, vojsko ,6 1,0 0,6 26,8 3,8-0, ,8 10,9 14,4 766 Rožňava ,1 0,8 1,0 26,0 5,0 1,5 x 17,1 12,5 16,2 338 Somotor ,6 1,5 1,0 29,5 7,6 5, ,8 12,0 18,0 865 Spišské Vlachy ,6 1,4 1,7 26,5 4,4 3,0 x 16,0 11,1 15,4 719 Švedlár ,5 1,4 1,0 25,5 3,0-0,3 x x x x 630 Tisinec ,6 1,5 1,3 27,7 5,8 1, ,8 12,8 15,8 766 N. v. [m] - nadmorská výška x - údaj chýba DP [%] - percento dlhodobého priemeru z rokov N [%] - percento normálu z rokov Odchýlka DP - odchýlka od dlhodobého priemeru z rokov Odchýlka N - odchýlka od normálu z rokov * - suma priemerných denných teplôt vzduchu 0,0 C od 1. apríla Slnečný svit [hod.] Min. Priemer Suma od 1.4. tpr 0 * Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava Agrometeorologické a fenologické informácie

6

7