AKO TO MÁ VYZERAŤ

Prepis

1 VPLYV VYBRANÝCH ENDOGÉNNYCH FAKTOROV NA ROZVOJ MIKROREGIÓNU DOLINA ČERGOVA THE INFLUENCE OF CHOSEN ENDOGENOUS FACTORS ON THE DEVELOPMENT OF DOLINA ČERGOVA MICROREGION Beáta Pustá 1, Barbora Némethyová 2 1 Katedra geografie a regionálneho rozvoja, FHPV PU, Ul. 17 novembra č. 1, Prešov, beata.pusta@gmail.com 2 Katedra geografie a regionálneho rozvoja, FHPV PU, Ul. 17 novembra č. 1, Prešov, barbora.nemethyova@gmail.com Abstract Micro-regional associations of municipalities have become quite interesting topics for discussions nowadays, although they have not been defined exactly so far. In the contribution we propose the perception of micro-regional associations of municipalities and on the example of Dolina Čergova micro-region we evaluate the influence of chosen endogenous factors on its development. The aim of the paper is to outline the influence of social and technical infrastructure and demographic potential on the development of the researched micro-region. Key words: micro-region, development, endogenous factors 1 Úvod Postavenie a možnosti rozvoja vidieckeho priestoru sa neustále menili. Najintenzívnejšiu zmenu v súvislosti s postavením a rozvojom obcí priniesla reforma verejnej správy, prostredníctvom ktorej obce získali skutočnú právnu subjektivitu ako aj nové kompetencie. S prenosom kompetencií obciam pribudlo aj mnoho problémov. Sú to jednak problémy týkajúce sa ľudského potenciálu, ale aj ekonomické, bytové problémy, problémy v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb a pod. V dôsledku toho začal narastať počet problémových sídel s nepriaznivými predpokladmi ďalšieho rozvoja. V súvislosti s prenosom kompetencií na lokálnu úroveň a so snahou obcí riešiť vzniknuté problémy, sa zároveň výrazne zvýšila potreba spolupráce vidieckych sídel s cieľom zlepšiť svoje možnosti pri riešení aktuálnych problémov a problémov súvisiacich s rozvojom. Jednou z foriem tejto spolupráce sú aj mikroregionálne združenia obcí. V príspevku približujeme problematiku mikroregionálnych združení obcí a na príklade mikroregiónu Dolina Čergova hodnotíme vplyv vybraných endogénnych faktorov na jeho rozvoj. Cieľom príspevku je priblížiť vplyv sociálnej a technickej infraštruktúry a demografického potenciálu na rozvoj skúmaného mikroregiónu. 2 Mikroregionálne združenia obcí Termín mikroregión (v zmysle mikroregionálneho združenia obcí) sa dnes používa pomerne často, napriek tomu nebol doteraz jednoznačne definovaný. V nasledujúcej časti príspevku uvádzame vymedzenie pojmu mikroregión. Spišiak (1999 in Gajdoš 2004) definuje mikroregión ako základnú geografickú jednotku so spoločnou ekonomickou, sociálno-kultúrnou a v neposlednom rade aj enviromentálnou problematikou, ktorá je schopná vytvoriť vlastný identický rozvojový program na báze využitia miestnych zdrojov a inovatívnych postupov. Poskytuje možnosť pre neskoršie vytváranie municipalít, ktoré autor charakterizuje ako sídelné zoskupenie vytvárajúce základný sociálno-hospodársky celok tvorený viacerými obcami, ktoré naň delegujú niektoré 516

2 svoje kompetencie rozhodnutím obecného zastupiteľstva. Vznik mikroregionálnych združení nie je zatiaľ motivovaný procesmi municipalizácie, teda spoločného riadenia správy vecí verejných, ale je skôr výsledkom potreby pri presadzovaní a realizácii konkrétnych záujmov participujúcich obcí. Krnáč (2004) vymedzuje mikroregión ako inštitúciu s vlastnou organizačnou štruktúrou, v ktorej je združených niekoľko obcí spojených ekonomicky alebo geograficky, aby spoločne riešili určité nadobecné problémy alebo plánovali svoj rozvoj. Združenia obcí mikroregiónu majú charakter dobrovoľných nepolitických záujmových združení právnických subjektov alebo občianskych združení. Vo všeobecnosti teda môžeme konštatovať, že pod pojmom mikroregión najčastejšie rozumieme dobrovoľné združenie obcí a miest zoskupených za účelom riešenia spoločných problémov a za účelom hľadania nových možností pre rozvoj príslušného územia. Vznik týchto združení súvisí aj so skutočnosťou, že v súčasných podmienkach dokáže len málo obcí zabezpečiť celú škálu služieb a propagáciu svojho územia. Zoskupovanie obcí a miest do mikroregiónov preto predstavuje efektívne riešenie, ktoré môže prispieť k zvýšeniu kvality života na vidieku. 3 Vymedzenie mikroregiónu Dolina Čergova Združenie regiónu Dolina Čergova sa nachádza v centrálnej časti Prešovského kraja, v okrese Sabinov (obr. 1). Susedí s mikroregiónmi Horná Torysa, Čierna hora a Stráže. Skúmaný mikroregión vznikol v roku 1999 a bol zaregistrovaný na Krajskom úrade na odbore všeobecnej a vnútornej správy v Prešove. Medzi zakladajúce obce patrili Červenica pri Sabinove, Hanigovce, Jakovany, Jakubova Voľa, Ľutina, Olejníkov a Pečovská Nová Ves. K týmto obciam po komunálnych voľbách v roku 2006 pribudla jedna obec, Červená Voda. Na rozlohe 93,68 km² mikroregión zoskupuje obyvateľov. Obr. 1 Poloha mikroregiónu Dolina Čergova 517

3 4 Analýza endogénnych faktorov Determinanty alebo faktory regionálneho rozvoja predstavujú predpoklady, resp. zdroje, ktoré umožňujú rozvoj určitého regiónu alebo naopak, tomuto rozvoju bránia. Na význam endogénnych faktorov poukázali napríklad Matlovič, Matlovičová (2005), ktorí zdôrazňujú, že regionálny rozvoj obce by mal byť organizovaný predovšetkým zvnútra endogénne a územie by malo byť riešené samostatne ako celok, a to integrovane a systémovo. Práve endogénna regionálna politika môže citlivejším nastavením nástrojov a opatrení podpory lepšie odrážať špecifiká regionálnych štruktúr a výraznejšie aktivizovať vnútorné faktory a zdroje regiónu. Z endogénnych faktorov, ktoré môžu ovplyvňovať rozvoj záujmového mikroregiónu sme si vybrali technickú a sociálnu infraštruktúru a demografický potenciál. 4.1 Technická a sociálna infraštruktúra mikroregiónu Dolina Čergova Pri spracovaní problematiky technickej a sociálnej infraštruktúry sme vychádzali z príspevku Analýza infraštruktúry mikroregiónu Dolina Čergova (Pustá, Solár, 2009). Pod pojmom infraštruktúra chápeme množinu stavebných prepojených prvkov, ktoré plnia podpornú funkciu vo vzťahu k celku. Zahŕňa zariadenia všeobecnej povahy vytvárajúce podmienky pre efektívnu prácu v rôznych odvetviach, pre život obyvateľstva a rozmiestnenie pracovných síl. Infraštruktúra sa vnútorne člení na technickú a sociálnu. Technická infraštruktúra mikroregiónu Dolina Čergova Vybavenosť územia technickou infraštruktúrou predstavuje dôležitú podmienku ekonomického ale aj sociálneho rozvoja mikroregiónov. Jej úlohou je na konkrétnom území zabezpečiť základné funkcie. Pod technickou infraštruktúrou rozumieme súbor technických zariadení, sietí na zabezpečenie dopravného spojenia, zásobovanie vodou, zásobovanie elektrickou energiou, zemným plynom, teplom ale aj zabezpečenie telekomunikačných služieb, televízneho signálu a internetu. V rámci technickej infraštruktúry skúmaného mikroregiónu sme hodnotili dopravnú, energetickú a informačnú infraštruktúru. Z hľadiska dopravnej infraštruktúry môžeme konštatovať, že mikroregiónom Dolina Čergova prechádza štátna cesta I. triedy č. E68 v smere Prešov-Stará Ľubovňa, ktorá pokračuje do Poľska. V tesnej blízkosti tejto cesty sa nachádzajú obce Pečovská Nová Ves a Červenica pri Sabinove. Prepojenie obcí skúmaného územia zabezpečujú cesty II., III. triedy a miestne komunikácie. Južnou časťou mikroregiónu prechádza aj elektrifikovaná železničná trať č. 188 Kysak - Prešov Plaveč Muszyna. V mikroregióne sa nachádzajú dve železničné stanice v obci Pečovská Nová Ves a v obci Červenica pri Sabinove. V prípade energetickej infraštruktúry sme hodnotili zásobovanie mikroregiónu pitnou vodou, plynom, teplom, elektrickou energiou a napojenie obcí na kanalizáciu. Obecným vodovodom sú vybavené obce Červenica pri Sabinove, Ľutina, Červená Voda, Pečovská Nová Ves. V obci Jakubova Voľa je vodovod v súčasnosti vo výstavbe. V ostatných obciach vodovod absentuje. S výnimkou obce Olejníkov sú všetky obce skúmaného územia plynofikované. Na vykurovanie využívajú predovšetkým plyn, aj keď vzhľadom na jeho rastúcu cenu sa objavuje čoraz častejšie kombinované vykurovane. Všetky obce záujmového mikroregiónu sú napojené na zdroj elektrickej energie. Tri obce mikroregiónu Dolina Čergova sú pripojené na kanalizačnú sieť, a to Pečovská Nová Ves, Jakubova Voľa a obec Ľutina. V ostatných obciach kanalizácia chýba. Pri hodnotení informačnej infraštruktúry sme zisťovali vybavenosť obcí skúmaného mikroregiónu televíziou, internetom, telekomunikáciami a miestnym rozhlasom. Obce mikroregiónu Dolina Čergova nie sú vybavené káblovou televíziou. Televízny signál je zabezpečovaný prostredníctvom individuálnych TV antén z vysielača nad obcou Hanigovce. Internet je zavedený na obecných úradoch všetkých obcí mikroregiónu. Napojenie domácností na internet si občania zabezpečujú individuálne. Skúmaný mikroregión je 518

4 telekomunikačnými službami vybavený na dostupnej úrovni. Pokrytie územia signálom jednotlivých mobilných operátorov je zabezpečené ich samotnými vysielačmi. Miestny verejný rozhlas je v obciach záujmového územia využívaný prevažne na vnútorné potreby, akými sú rôzne obecné oznamy a reklamu pre podnikateľov prichádzajúcich do obce za účelom predaja rôznych tovarov. Sociálna infraštruktúra mikroregiónu Dolina Čergova Sociálnu infraštruktúru tvoria zariadenia, ktoré slúžia na zabezpečenie podmienok pre existenciu, vzdelanie a regeneráciu obyvateľstva (Dolná, Z., Dravecká, B., 2009). V prípade sociálnej infraštruktúry sme sa zamerali na vybavenosť mikroregiónu školskými a predškolskými zariadeniami, zdravotníckymi a sociálnymi zariadeniami, maloobchodnými, ubytovacími, stravovacími a športovými zariadeniami. Rovnako sme sa zaujímali o zariadenia verejnej správy a peňažníctva. V mikroregióne Dolina Čergova sa nachádza šesť materských škôl, 5 základných škôl, z toho 3 školy sú školy pre ročník, a to v obciach Červenica pri Sabinove, Jakubova Voľa a Červená Voda. Základné školy pre ročník sa nachádzajú v obci Ľutina a Pečovská Nová Ves, ich súčasťou je aj školský klub, ktorý zabezpečuje voľnočasové aktivity žiakov. Z hľadiska zdravotníckych zariadení sa v združení regiónu Dolina Čergova nachádza ambulancia všeobecného lekára pre dospelých, pre deti a dorast a stomatologická ambulancia. Všetky tieto zariadenia sú dostupné v obci Pečovská Nová Ves. Zo sociálnych zariadení sa v obciach skúmaného územia nachádza len opatrovateľská služba a to v troch obciach Červenica pri Sabinove, Ľutina a Pečovská Nová Ves. Každá obec mikroregiónu Dolina Čergova je vybavená maloobchodom s potravinami a zmiešaným tovarom, v obci Pečovská Nová Ves sa nachádza aj maloobchod s mäsom, pečivom, textilom, lekáreň, jedna špecializovaná predajňa - železiarstvo a stánok PNS, ktorý sa nachádza aj v obci Červenica pri Sabinove. Zo stravovacích zariadení sa v mikroregióne nachádza len jedna reštaurácia v obci Pečovská Nová Ves a šesť pohostinstiev. Verejnou jedálňou je vybavená len obec Pečovská Nová Ves. Mikroregión nie je vybavený žiadnym hotelom, penziónom, ubytovaním na súkromí ani kempingom. Ubytovanie v chatách, chalupách a bungalovoch je možné v piatich obciach, a to v Hanigovciach, Jakubovej Voli, Ľutine, Olejníkove a v Pečovskej Novej Vsi. Záujmové územie je vybavené šiestimi ihriskami. Absentujú len v Hanigovciach a v Červenej Vode. V obci Pečovská Nová Ves sa nachádza jeden športový areál a tenisovým kurtom disponuje obec Červenica pri Sabinove. Každá obec záujmového územia je vybavená obecným úradom, obce Hanigovce a Pečovská Nová Ves aj matrikou. V skúmanom území sa nachádzajú dve pošty a bankomatom je vybavená len obec Pečovská Nová Ves. 4.2 Demografický potenciál mikroregiónu Dolina Čergova Transformáciu slovenskej ekonomiky, jej rozvoj i rozvoj regiónov najkomplexnejšie ovplyvňuje kvantita a kvalita ľudských zdrojov. Prioritou v oblasti ľudských zdrojov je rozvoj ľudského potenciálu (Kuzmišinová, 2002). Liptáková (2007) uvádza, že ľudské zdroje sú najdôležitejším prvkom rozvoja regiónu. Vzdelaná pracovná sila je kľúčovým konkurenčným faktorom. Ľudské zdroje ovplyvňujú regionálny rozvoj dvojakým spôsobom. Predstavujú ponuku práce, pričom veková, ale najmä kvalifikačná štruktúra obyvateľov je dôležitým faktorom, ktorý zohľadňujú investori pri svojich lokalizačných rozhodnutiach. Na druhej strane ako spotrebitelia podmieňujú obyvatelia rozvoj výroby i ponuky služieb v regióne. 519

5 V prípade demografického potenciálu mikroregiónu Dolina Čergova sme sa zamerali na hodnotenie vývoja počtu obyvateľov a na vzdelanostnú štruktúru obyvateľov vybraného mikroregiónu. Obrázok 2 vyjadruje vývoj počtu obyvateľov v rokoch V roku 1869 počet obyvateľov záujmového mikroregiónu dosiahol V rokoch sa tento počet pohyboval na približne rovnakej úrovni, markantnejší nárast bol zaznamenaný v roku 1940, kedy počet obyvateľov presiahol 5120 a následne prudko klesol až na V roku 1980 počet obyvateľov prekročil až 5764 obyvateľov, následne klesol a od roku 1991 sa udržiava na približne rovnakej úrovni Obr. 2 Vývoj počtu obyvateľov mikroregiónu Dolina Čergova v rokoch , (Štatistický úrad SR, Krajská správa v Prešove) Obrázky 3 a 4 znázorňujú vzdelanostnú štruktúru obyvateľov skúmaného mikroregiónu v rokoch 1991 a V roku 1991 vo vzdelanostnej štruktúre mikroregiónu Dolina Čergova dominujú osoby s ukončeným základným vzdelaním (1896 osôb) a s učňovským vzdelaním bez maturity (1091 osôb), ktoré z celkového počtu obyvateľov tvoria 42%. Stredné odborné vzdelanie bez maturity dosiahlo 56 osôb (1%) a úplné stredné odborné a učňovské s maturitou 431 osôb (7,4%). Úplné stredné všeobecné vzdelanie v mikroregióne je zastúpené 91 osobami. Vysokoškolsky vzdelaní obyvatelia tvorili 1,3% obyvateľstva ( 80 osôb). Bez vzdelania bolo 51 osôb. 520

6 Dosiahnuté vzdelanie u mužov a žien v roku 1991 v mikroregióne Dolina Čergova základné vzdelanie učňovské bez maturity stredné odborné bez maturity úplné stredné odborné a učňovské s maturitou úplné stredné všeobecné vyššie vysokoškolské bez vzdelania Obr. 3 Dosiahnuté vzdelanie u mužov a žien v roku 1991 v mikroregióne Doline Čergova, (Štatistický úrad SR, Krajská správa v Prešove) V roku 2001 vo vzdelanostnej štruktúre mikroregiónu Dolina Čergova dominujú osoby s ukončeným základným vzdelaním (1441 osôb) a s učňovským vzdelaním bez maturity (877 osôb), ktoré z celkového počtu obyvateľov tvoria 17,9%. Pomerne vysoký podiel obyvateľov záujmového územia má ukončené úplné stredné odborné a učňovské s maturitou (773). Stredné odborné vzdelanie bez maturity dosiahlo 435 osôb (8,7%). Úplné stredné všeobecné vzdelanie je zastúpené 126 osobami. Vysokoškolsky vzdelaní obyvatelia tvorili 1,7% obyvateľstva (119 osôb). Bez vzdelania bolo 15 osôb, vyššie vzdelanie v mikroregióne dosiahlo 14 osôb. Vzdelanostnú štruktúru mikroregiónu Dolina Čergova približuje aj obrázok 5. Dosiahnuté vzdelanie u mužov a žien v roku 2001 v mikroregióne Dolina Čergova základné vzdelanie učňovské bez maturity stredné odborné bez maturity úplné stredné odborné a učňovské s maturitou úplné stredné všeobecné vyššie vysokoškolské bez vzdelania Obr. 4 Dosiahnuté vzdelanie u mužov a žien v roku 2001 v mikroregióne Doline Čergova, (Štatistický úrad SR, Krajská správa v Prešove) 521

7 Obr. 5 Štruktúra obyvateľstva podľa dosiahnutého vzdelania v roku 2001 v mikroregióne Dolina Čergova, (vlastné spracovanie) 5 Záver Rozvoj konkrétneho územia ovplyvňujú tak endogénne, ako aj exogénne faktory. V príspevku sme hodnotili vplyv vybraných endogénnych faktorov na rozvoj mikroregiónu Dolina Čergova. Z nich sme vybrali technickú a sociálnu infraštruktúru a demografický potenciál. Pri hodnotení technickej a sociálnej infraštruktúry môžeme konštatovať, že vybudovanie infraštruktúry je nevyhnutnou podmienkou rozvoja regiónov, resp. mikroregiónov. V súvislosti s dopravnou infraštruktúrou môžeme spomenúť, že skúmaný mikroregión sa nachádza severne od cesty I. triedy č. E68 a aj elektrifikovanej železničnej trate č. 188 Kysak - Prešov Plaveč Muszyna. Prepojenosť obcí navzájom zabezpečujú cesty II. a III. triedy. Z hľadiska energetickej infraštruktúry mikroregiónu Dolina Čergova sa najväčším problémom javí vybavenie obcí kanalizáciou. Úroveň sociálnej infraštruktúry mikroregiónu je porovnateľná s inými regiónmi. Každá obec je vybavená maloobchodným zariadením s potravinami a rozličným tovarom, kostolom a cintorínom. V mikroregióne sa nachádza 5 základných škôl, ambulancia všeobecného lekára pre dospelých, deti a dorast aj stomatologická ambulancia. 522

8 V súvislosti s ľudskými zdrojmi je potrebné zdôrazniť, že práve tieto zdroje sú obrovským potenciálom rozvoja regiónu. Investície do ľudského kapitálu, do rozvoja vzdelávania a vzdelanosti nepredstavujú nenávratné investície, ale práve naopak. Sú to investície, ktoré prinášajú, aj keď neskôr, svoje opodstatnenie. Avšak len vzdelanostná skladba obyvateľstva nezabezpečuje ekonomický rast daného regiónu. K tomu je potrebné, aby sa vzdelaná zložka obyvateľstva mala v regióne aj kde uplatniť. Len tak bude zabezpečený rozvoj daného regiónu (Dolná, Pustá, 2009). V roku 2001 v porovnaní s rokom 1991 došlo k nárastu vzdelanostnej úrovne obyvateľov skúmaného mikroregiónu, čo sa prejavilo poklesom obyvateľstva so základným vzdelaním a učňovským vzdelaním bez maturity. Naopak, nárast bol zaznamenaný v strednom odbornom a učňovskom vzdelaní s maturitou a v úplnom strednom všeobecnom vzdelaní. Pozitívom vývoja mikroregiónu je aj nárast vysokoškolsky vzdelaných osôb a pokles obyvateľov bez vzdelania. 6 Literatúra ALEXY, J., BOROŠ, J., SIVÁK, R. Manažment ľudských zdrojov a organizačné správanie. Bratislava: IRIS, s. ISBN GAJDOŠ, P. (2004): Typológia regionálnej diferenciácie SR. In: Regionálny rozvoj Slovenska. Východiská a súčasný stav. Falťan, Ľ., Pašiak, J. Bratislava, 2004, s KLAMÁR, R. Strategické plánovanie rozvoja mikroregiónu Ptava. Geografické práce, č. 12, Prešov, 2007 KOTÝNKOVÁ, M., NĚMOC, O. Lidské zdroje na trhu práce. Praha: Professional Publishing, s. ISBN KRNÁČ, J. (2004): Inštitucionálne zabezpečenie regionálneho rozvoja v podmienkach Banskobystrického kraja, Regionálny rozvoj Slovenska v európskych integračných kontextoch, Bratislava, 2004, s KUZMIŠINOVÁ, V. Vzdelanosť ľudských zdrojov ako faktor regionálneho rozvoj a Prešovského kraja. Stály rozvoj regiónov, Prešov: ManaCon, s LIPTÁKOVÁ K. Ľudský potenciál ako jeden z faktorov regionálneho rozvoja, Technica University of Košice, Faculty of Economics, 2nd Central European Conference in Regional Science CERS, 2007 Košice, s MATLOVIČ, R., MATLOVIČOVÁ, K. Vývoj regionálnych disparít na Slovensku a problémy regionálneho rozvoja Prešovského kraja. In: Acta Facultatis Studiorum Humanitatis et Naturae Universitatis Prešoviensis, Prírodné vedy, Folia Geographica, 8, PU Prešov, 2005, s PALÁN, Z. Lidské zdroje Výkladový slovník. Praha: Academia, s. ISBN URBANČÍKOVÁ, N. Úloha ľudského a sociálneho kapitálu regionálnom rozvoji. Technical University of Košice, Faculty of Economics, 2nd Central European Conference in Regional Science CERS, s URBANČÍKOVÁ, N. Ľudské zdroje v regionálnom rozvoji. Košice: Ekonomická fakulta TU, s. ISBN WOKOUN, R. a kol. Regionální rozvoj. Praha: Linde, ISBN Recenzent: Prof. RNDr. Robert Ištok, PhD., Katedra geografie a regionálneho rozvoja, Fakulta humanitných a prírodných vied, Prešovská univerzita v Prešove, Ul. 17 novembra č.1, Prešov, istok@unipo.sk 523