Microsoft Word - B MSWORD

Prepis

1 EURÓPY PARLAMENT Dokument na schôdzu B8-0229/2015 NÁVRH UZNESENIA predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v súlade s článkom 123 ods. 2 rokovacieho poriadku o prioritách EÚ na rok 2015 pre Radu OSN pre ľudské práva (2015/2572(RSP)) Marie-Christine Vergiat, Dimitrios Papadimoulis, Kostas Chrysogonos, Javier Couso Permuy, Marina Albiol Guzmán, Paloma López Bermejo, Ángela Vallina, Sofia Sakorafa v mene skupiny GUE/NGL RE\ doc PE v01-00 Zjednotení v rozmanitosti

2 B8-0229/2015 Uznesenie Európskeho parlamentu o prioritách EÚ na rok 2015 pre Radu OSN pre ľudské práva (2015/2572(RSP)) Európsky parlament, so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948 a na Európsky dohovor o ľudských právach z roku 1953, so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000 (A/Res/55/2) a na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN, so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rade OSN pre ľudské práva, so zreteľom na svoje naliehavé uznesenia o otázkach ľudských práv a demokracie, so zreteľom na nadchádzajúce 28. zasadnutie Rady pre ľudské práva, ktoré sa bude konať od 2. do 27. marca 2015 na pôde Úradu OSN v Ženeve, so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č o ženách, mieri a bezpečnosti, na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), na akčný program medzinárodnej konferencie o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio +20) a na pekinskú akčnú platformu; so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku, A. keďže šesťdesiat rokov po prijatí Všeobecnej deklarácie ľudských práv je boj proti diskriminácii a za dodržiavanie všetkých ľudských práv sociálnych, hospodárskych, kultúrnych, občianskych a politických práv stále každodenným bojom, B. keďže hospodárske, sociálne a kultúrne práva sú neoddeliteľnou súčasťou ľudských práv a keďže ich dodržiavanie vedie prinajmenšom k úplnému vykonávaniu ôsmich rozvojových cieľov Miléniovej deklarácie z roku 2000, ktorými sú: odstránenie extrémnej chudoby a hladu, univerzálny prístup k základnému vzdelaniu, podpora rovnosti pohlaví a emancipácie žien, zníženie detskej úmrtnosti, zlepšenie prístupu k materskej starostlivosti, boj proti HIV, sexuálne prenosným chorobám, malárii a iným chorobám, odhodlanie zaistiť trvalo udržateľný rozvoj a vytvorenie celosvetovej spolupráce pre rozvoj; keďže bol vypracovaný ambiciózny plán na uskutočnenie týchto cieľov do roku 2015, pričom však tieto ciele nie sú dnes ani zďaleka splnené; C. keďže v dôsledku finančnej krízy v krajinách OECD svet čelí najvážnejšiemu spomaleniu hospodárskej činnosti od 30. rokov 20. storočia; keďže WHO odhaduje, že z dôvodu nárastu cien potravín a energie v minulosti sa viac ako 100 miliónov osôb ocitlo v chudobe; keďže to, čo sa bežne nazýva finančná a hospodárska kríza, je v skutočnosti globálna systémová kríza, ktorá zasiahla všetky sektory spoločnosti a má dôsledky vo všetkých oblastiach: politickej, sociálnej, v oblasti životného prostredia, potravín, PE v /18 RE\ doc

3 energetiky atď.; D. keďže Európska únia a jej členské štáty by mali vo všetkých svojich vnútorných i vonkajších politikách zaručiť dodržiavanie ľudských práv a zabezpečiť medzi nimi súdržnosť, aby sa tak posilnilo postavenie Európskej únie a jej členských štátov v Rade pre ľudské práva a zabezpečila sa jeho dôveryhodnosť; E. keďže delegácia Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva vycestuje do Ženevy pri príležitosti 28. riadneho zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva rovnako ako v minulých rokoch, keď sa zúčastňovala na predchádzajúcich zasadnutiach Rady pre ľudské práva a predtým na zasadnutiach Komisie OSN pre ľudské práva; F. keďže osem členských štátov teraz zasadá v Rade pre ľudské práva, t. j. Nemecko (do roku 2015), Estónsko (do roku 2015), Francúzsko (do roku 2016), Írsko (do roku 2015), Lotyšsko (do roku 2017), Holandsko (do roku 2017), Portugalsko (do roku 2017) a Spojené kráľovstvo (do roku 2017); keďže na svojom ustanovujúcom zasadnutí 8. decembra 2014 si Rada pre ľudské práva zvolila členov predsedníctva, a najmä svojho predsedu, Joachima Rückera (Nemecko), na deviaty cyklus, ktorý bude trvať od 1. januára do 31. decembra 2015; G. keďže sa musí posilniť činnosť Únie a jej členských štátov s Radou pre ľudské práva aj v rámci nej, a to nielen preto, aby sa presadzoval koncept nedeliteľnosti ľudských práv, ale aby sa tiež lepšie zohľadňovali a realizovali odporúčania Rady pre ľudské práva v politike Únie v oblasti ľudských práv na vnútornej aj vonkajšej úrovni; H. vzhľadom na program 28. zasadnutia, najmä jeho bod č. 3 (presadzovanie a ochrana všetkých ľudských práv občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv vrátane práva na rozvoj) a bod č. 7 (situácia v oblasti ľudských práv v Palestíne a na iných okupovaných arabských územiach); Činnosť a organizácia Rady pre ľudské práva 1. opakuje svoju výzvu členským štátom Európskej únie, aby aktívne vystupovali proti akýmkoľvek snahám ohroziť koncept univerzálnosti, nedeliteľnosti a prepojenosti ľudských práv a aby aktívne podporili Radu pre ľudské práva, aby rovnakým spôsobom bojovala proti všetkým formám diskriminácie bez ohľadu na dôvody, na ktorých sú založené; 2. varuje pred zneužívaním Rady pre ľudské práva; zdôrazňuje význam jej rezolúcií týkajúcich sa jednotlivých krajín pri riešení závažných prípadov porušovania ľudských práv; upozorňuje na dôležitosť hodnotenia situácie v oblasti ľudských práv objektívnym, transparentným, neselektívnym, konštruktívnym a nekonfrontačným spôsobom na základe spoľahlivých informácií a interaktívneho dialógu a v súlade s koncepciou všeobecnej platnosti a rovnakého prístupu k všetkým štátom; vyzýva členské štáty EÚ, aby aktívne prispeli k uplatňovaniu týchto schválených zásad týkajúcich sa Rady pre ľudské práva; 3. zdôrazňuje význam riešenia prvotných príčin politickej nestability v niektorých krajinách prostredníctvom politík rozvoja v súlade s miléniovými rozvojovými cieľmi a ďalšími RE\ doc 3/18 PE v01-00

4 opatreniami sociálno-ekonomického, politického a kultúrneho charakteru, ktoré sú schopné vytvoriť prostredie, ktorým sa zabráni obnoveniu konfliktov, a ktoré sa zameriavajú na odstránenie chudoby, podporu hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja, budovanie inštitucionálnych a administratívnych kapacít, na zlepšenie kvality života obyvateľstva a posilnenie právneho štátu výlučne mierovými prostriedkami; 4. berie na vedomie zoznam kandidátov, ktorý predloží poradná skupina pre mandáty Rady pre ľudské práva; vyjadruje poľutovanie nad odstúpením člena pracovnej skupiny pre otázky ľudských práv a nadnárodné korporácie a iné podniky a zdôrazňuje význam tejto pracovnej skupiny pre zavedenie záväzných noriem v oblasti ľudských práv určených pre podniky; víta tematické priority uvedené v správe vysokého komisára OSN pre ľudské práva: posilnenie mechanizmov týkajúcich sa medzinárodných ľudských práv; posilnenie rovnosti a boja proti diskriminácii; boj proti beztrestnosti a posilnenie povinnosti niesť zodpovednosť a zásad právneho štátu; začlenenie ľudských práv do rozvoja a hospodárskej oblasti; rozšírenie hospodárskeho priestoru a mechanizmov včasného varovania a ochrany ľudských práv v situáciách konfliktov, násilia a neistoty; zdôrazňuje, že je dôležité prednostne venovať pozornosť migrácii; 5. víta zriadenie pomocného mechanizmu tvoreného skupinou piatich nezávislých odborníkov, prostredníctvom ktorého poradná skupina získa tematické kompetencie v oblasti práv pôvodného obyvateľstva; berie na vedomie, že poradná skupina navrhne predsedovi Rady zoznam kandidátov s cieľom nahradiť jedného z piatich nezávislých odborníkov mechanizmu, ktorý pochádza zo skupiny afrických štátov a ktorého mandát skončí v marci 2015; 6. poznamenáva, že Saudská Arábia bude členom Rady pre ľudské práva do roku 2016; dôrazne odsudzuje rozsiahle porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopúšťa Saudskoarabské kráľovstvo; opakuje svoju výzvu na všeobecné zrušenie trestu smrti a požaduje okamžité moratórium na vykonávanie trestu smrti v tejto krajine; odsudzuje skutočnosť, že Saudskoarabské kráľovstvo naďalej uplatňuje trest smrti z mnohých dôvodov, ktoré sa v tejto krajine považujú za trestný čin, najmä v súvislosti s homosexualitou, drogovými deliktami, odpadlíctvom a čarodejníctvom; vyzýva saudskoarabské orgány, aby okamžite skončili so všetkými telesnými trestami v krajine a do svojich vnútroštátnych právnych predpisov transponovali medzinárodné normy v oblasti ľudských práv; rovnako vyzýva saudskoarabské orgány, aby ihneď prepustili všetkých väzňov svedomia, najmä blogera Raifa Badawiho; 7. rovnako poznamenáva, že Kazachstan bude členom Rady pre ľudské práva do roku 2015; je hlboko znepokojený správami o nepretržitom tlaku, ktorý sa v Kazachstane vyvíja na organizácie občianskej spoločnosti a nezávislé odborové organizácie, ako sa uvádza vo vyhlásení Mainu Kiaiho, osobitného spravodajcu OSN pre práva na slobodu pokojne sa zhromažďovať a združovať, ktoré predniesol po svojej nedávnej návšteve Kazachstanu v januári 2015; vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcim zadržiavaním politických väzňov, najmä Vladimíra Kozlova, predsedu opozičnej strany ALGA, Vadima Kuramšina, obhajcu ľudských práv a bojovníka za práva väzňov, ako aj básnika a spisovateľa Arona Atabeka; vyzýva Radu pre ľudské práva, aby sa aktívne zasadila za ich okamžité prepustenie, ako aj za prepustenie všetkých väzňov zadržaných a obvinených z politických dôvodov; žiada Radu pre ľudské práva, aby zaujala pevný postoj k právam väzňov; vyzýva kazašské PE v /18 RE\ doc

5 orgány, najmä vzhľadom na to, že Kazachstan sa stal členom predsedníctva Rady pre ľudské práva na jej 28. zasadnutí, aby v plnej miere vykonávali odporúčania vyplývajúce z nedávneho pravidelného všeobecného preskúmania OSN a Výboru proti mučeniu a aby prejavili odhodlanie zlepšiť situáciu v oblasti ľudských práv v krajine; Výročná správa vysokého komisára OSN pre ľudské práva a správy Úradu vysokého komisára a generálneho tajomníka 8. víta výročnú správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva; považuje za mimoriadne dôležité znenie bodu 5 tejto správy: Narastajúce nerovnosti a politické, hospodárske a sociálne vylúčenie marginalizovaných skupín poškodzuje dôstojnosť a práva ľudí v mnohých krajinách a sú vo veľkej miere príčinou uvedených problémov a konfliktov. Hospodárske, sociálne a kultúrne práva a právo na rozvoj boli poznačené politikami úsporných opatrení, ktoré, rovnako ako korupcia, neprimerane zaťažujú najmä chudobné a marginalizované vrstvy obyvateľstva. Bolo odmietnuté venovať sa prioritne verejným službám a uznať právo národov na účasť na rozhodnutiach, ktoré sa týkajú ich života. Migranti sú naďalej vystavení značnému utrpeniu, nedávne udalosti, ktoré sa odohrali na mori, svedčia o bezohľadnom pohŕdaní ľudským životom a ľudskými právami. ; vyzýva Úniu a členské štáty, aby poskytli dostatočné ľudské, materiálne a finančné zdroje na operácie, ktorých cieľom bude len záchrana na mori; vyzýva EÚ a členské štáty, aby otvorili legálne cesty pre žiadateľov o azyl, najmä podstatným zvýšením počtu miest na presídlenie utečencov a udeľovaním humanitárnych víz, a aby rozvíjali spôsoby legálneho ekonomického prisťahovalectva; 9. považuje tiež za dôležité, aby sa v tejto správe venovala pozornosť posilneniu rovnosti a boja proti diskriminácii, či už je rasovo motivovaná, alebo namierená proti menšinám alebo založená na pohlaví, sexuálnej orientácii alebo identite či zdravotnom postihnutí; zdôrazňuje, že v tejto oblasti musia aj EÚ a jej členské štáty vykonávať odporúčania vysokého komisára OSN pre ľudské práva; 10. berie na vedomie správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva o situácii v oblasti ľudských práv v Kolumbii (A/HRC/28/3/Add.1 až 3); víta skutočnosť, že v decembri minulého roka sa obnovili mierové rokovania, a oceňuje úlohu, ktorú Kuba zohráva pri ukončení svojej občianskej vojny v Kolumbii; poznamenáva však, že Kolumbia je naďalej jednou z najnebezpečnejších krajín sveta, pokiaľ ide o vykonávanie odborárskej a politickej činnosti, a že tí, ktorí porušujú ľudské práva vrátane práv študentov, aktivistov opozičných strán, poľnohospodárov, žien a detí, požívajú takmer úplnú beztrestnosť; nesúhlasí preto s ratifikáciou dohody o voľnom obchode s touto krajinou; dôrazne odsudzuje skutočnosť, že spravodajská služba (DAS), ktorá sa priamo zodpovedá prezidentovi republiky, uskutočnila systematické odpočúvania a protizákonné opatrenia zamerané na diskreditáciu vysokých sudcov, opozičných poslancov a ochrancov ľudských práv; pripomína, že aj Podvýbor Európskeho parlamentu pre ľudské práva, osoby žijúce v Európe a mimovládne organizácie boli terčom týchto činností; žiada, aby tieto závažné skutočnosti nezostali nepotrestané; vyzýva Úniu, aby uplatňovala odporúčania týkajúce sa Kolumbie uvedené v správe Výboru proti mučeniu; 11. víta skutočnosť, že Rade bola predložená správa vysokého komisára o otázke ľudských práv na Cypre; opätovne odsudzuje opakujúce sa porušovanie ľudských práv vyvolávané RE\ doc 5/18 PE v01-00

6 pretrvávajúcou okupáciou 37 % územia Cyperskej republiky a neustále porušovanie medzinárodného humanitárneho práva gréckych a tureckých Cyperčanov zo strany Turecka, ktoré trvá štyridsať rokov; vyjadruje znepokojenie najmä v súvislosti so situáciou utečencov, osôb žijúcich v enklávach a príbuzných nezvestných osôb; odsudzuje odňatie prístupu k nehnuteľnému majetku a znemožnenie jeho využívania; odsudzuje zavedenie úsporných opatrení Tureckom, ktoré porušujú základné hospodárske a sociálne práva tureckých Cyperčanov v zónach pod vojenskou kontrolou; žiada delegácie Únie a členských štátov, aby sa vyjadrili k tomuto pokračujúcemu porušovaniu, odsúdili prítomnosť tureckých jednotiek a osadníkov a vyzvali na okamžité skončenie okupácie cyperského územia tureckou armádou a na uplatňovanie politiky, ktorej cieľom bude upraviť demografiu Cyperskej republiky; zdôrazňuje, že tieto porušenia predstavujú vojnové zločiny; odsudzuje skutočnosť, že Turecko premiestnilo masové hroby nezvestných osôb; žiada Turecko, aby povolilo prístup do všetkých vojenských zón a vojenských archívov s cieľom prešetriť situáciu týkajúcu sa nezvestných osôb; 12. berie na vedomie bod programu týkajúci sa témy Podpora zmierenia, zisťovanie zodpovednosti a presadzovanie ľudských práv na Srí Lanke ; pripomína, že v marci 2014 Rada pre ľudské udelila mandát vyšetrovacej komisii v súvislosti s porušovaním ľudských práv na Srí Lanke, predovšetkým čo sa týka posledných fáz občianskej vojny, v ktorej bolo brutálne zavraždených civilov (prevažne Tamilov); domnieva sa, že skutočná a nezávislá vyšetrovacia komisia, ktorá sa usiluje postaviť páchateľov pred súd, a to aj z radov vysokých príslušníkov armády, predstavuje nevyhnutný predpoklad procesu skutočného zmierenia na Srí Lanke; vyjadruje hlbokú nespokojnosť s tým, že uverejnenie správy naplánované na marec 2015 sa odložilo na koniec roka 2015; zdôrazňuje, že okrem tejto nespokojnosti pociťujú nespokojnosť obete a ich rodiny, pretože OSN a vlády členských štátov Únie nie sú odhodlané preskúmať závažné obvinenia z genocídy a beztrestnosti na Srí Lanke; v tejto súvislosti poukazuje na veľké protesty v severnej časti Srí Lanky a inde, ktorých účastníci žiadali bezodkladné uverejnenie správy, a vyzýva Radu pre ľudské práva, aby prehodnotila svoje rozhodnutie; berie tiež na vedomie záväzok novozvolenej vlády Srí Lanky spolupracovať s Radou pre ľudské práva; trvá však na tom, aby táto spolupráca bola užitočná a prispela k procesu zmierenia; zdôrazňuje, že je potrebné, aby vláda Srí Lanky urýchlene prijala opatrenia na zastavenie militarizácie severnej a východnej časti ostrova, prepustila politických väzňov a zrušila všetkých rozsudkov vrátane zákazu cestovať a nátlaku na politických oponentov, a aby zaručila neobmedzené uplatňovanie demokratických práv; 13. berie na vedomie bod programu týkajúci sa situácie v oblasti ľudských práv v Iraku vzhľadom na porušovania páchané organizáciou Islamský štát v Iraku a Levante a skupinami, ktoré sú s ňou prepojené; dôrazne odsudzuje útoky tejto organizácie namierené proti obyvateľom Iraku a Sýrie a proti týmto krajinám, vykonávanie hromadných popráv, ničenie a násilie voči civilnému obyvateľstvu; vyjadruje hlbokú solidaritu s rodinami obetí a vyslovuje im úprimnú sústrasť; požaduje okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov, ktorých zadržiava táto teroristická skupina; 14. považuje za osobitne dôležitú správu panelovej diskusie o práve na súkromie v digitálnom veku; vyjadruje poľutovanie nad tým, že informačné a komunikačné technológie a služby, najmä tie európske, sa používajú v tretích krajinách na porušovanie ľudských práv, PE v /18 RE\ doc

7 predovšetkým prostredníctvom cenzúry a masového sledovania; rovnako odsudzuje hromadnú špionáž tisícov ľudí, ktorú vykonáva Národná bezpečnostná agentúra USA; je znepokojený šírením technológií sledovania a filtrovania, ktoré predstavujú rastúcu hrozbu pre obhajcov ľudských práv a často porušujú právo na súkromie; požaduje, aby sa tieto úvahy zohľadnili v rámci tohto bodu zasadnutia; Presadzovanie a ochrana všetkých ľudských práv občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv vrátane práva na rozvoj Hospodárske, sociálne a kultúrne práva 15. víta, že na 28. zasadnutí Rady pre ľudské práva bol uznaný význam presadzovania a ochrany hospodárskych a sociálnych práv a otázky previazanosti ľudských práv; opätovne zdôrazňuje význam rovnocenného prístupu k hospodárskym, sociálnym, kultúrnym, občianskym a politickým právam; zdôrazňuje, že vysoká miera nezamestnanosti, zvýšenie miery chudoby a sociálneho vylúčenia a stále komplikovanejší prístup k cenovo dostupným verejným službám, ako sú zdravotníctvo, vzdelávanie, bývanie, doprava a kultúra, a zhoršovanie kvality týchto služieb predstavujú významné problémy; zdôrazňuje, že privatizácia a liberalizácia prispeli k zhoršeniu situácie v uplatňovaní niektorých týchto práv, že tento vývoj treba zvrátiť a že lepšie rozdelenie bohatstva, primeraný príjem a kvalitné zamestnanie sú dôležitými prostriedkami na riešenie týchto problémov; rovnako poznamenáva, že úsporné opatrenia zavedené v členských krajinách Únie, ako aj v ostatných krajinách, vrátane opatrení zavedených pod tlakom Únie, tieto nerovnosti a chudobu len prehĺbili; 16. okrem toho zdôrazňuje, že začlenenie demokracie (doložiek o ľudských právach) do dohôd o voľnom obchode, ktoré Únia podpísala s tretími krajinami, skončilo neúspechom, a to nielen preto, že sa sotva zobrali do úvahy, ale aj z dôvodu, že samotné dohody o voľnom obchode vedú k porušovaniu hospodárskych a sociálnych práv, ochudobňovaniu dotknutých spoločenstiev a monopolizácii zdrojov nadnárodnými spoločnosťami; domnieva sa, že popri týchto doložkách treba zaviesť nové formy spolupráce s cieľom uľahčiť hospodársky a sociálny rozvoj tretích krajín podľa potrieb ich obyvateľov; domnieva sa, že okrem vplyvu úsporných plánov v oblasti ľudských práv by sa Rada pre ľudské práva mala tiež venovať účinkom súčasných dohôd o voľnom obchode a informovať o nich; 17. poznamenáva, že Svetové hospodárske fórum, ktoré sa každoročne schádza v januári v Davose, v roku 2015 poukázalo na skutočnosť, že 1 % svetovej populácie vlastní 48 % bohatstva v porovnaní s iba 44 % v roku 2009, a zdôrazňuje, že hranica 50 % by sa mala v roku 2016 prekročiť; zdôrazňuje, že kríza potvrdila nebezpečenstvá súčasného ekonomického a politického systému a že sa v jej dôsledku zvýšili už aj tak výrazné sociálne nerovnosti v prospech najvyšších príjmov, ktorých vzostup oproti stredne vysokým príjmom je závratný; domnieva sa, že otázka rozdelenia bohatstva vo svete by sa mala stať absolútnou prioritou 28. zasadnutia Rady pre ľudské práva, keďže je základnou prekážkou vykonávania hospodárskych a sociálnych práv, a je presvedčený, že delegácie Únie a členských štátov by mali prijať všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa; RE\ doc 7/18 PE v01-00

8 18. víta význam, ktorý sa prikladá primeranému bývaniu ako súčasti práva na dôstojnú životnú úroveň ; vyzýva delegácie EÚ a členských štátov, aby podporovali prístup ku kvalitnému bývaniu pre všetkých, a to bez diskriminácie, ako základné právo a aby preskúmali otázku možnosti bývania v rámci Únie (najmä od začiatku krízy a zavedenia úsporných opatrení) s cieľom zasadiť sa o vyriešenie tohto chronického problému, ktorý sa v uplynulých rokoch ešte zhoršil; okrem toho potvrdzuje potrebu zabaviť prázdne bytové priestory a pozastaviť nútené vysťahúvanie v snahe čeliť súčasnej kríze v niektorých členských štátoch; 19. rovnako víta správu o práve na potraviny a predĺženie mandátu osobitného spravodajcu o tri roky, aby sa mohol naďalej venovať vplyvom celosvetovej potravinovej krízy na uplatňovanie tohto práva; zdôrazňuje, že členské štáty OSN by mali vo zvýšenej miere podporovať prístup k základným prírodným zdrojom a pôde, ako aj potravinovú bezpečnosť ako prostriedok na znižovanie chudoby a nezamestnanosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že významný počet ľudí nemá alebo prišlo o prístup k niektorým zdrojom vrátane základných komodít ako voda, a to z dôvodu skupovania týchto zdrojov podnikmi alebo súkromnými subjektmi, ktoré ťažia z podpory politických orgánov príslušných štátov, čo vedie najmä k veľkému nedostatku potravín a zvyšovaniu ich cien; žiada preto delegácie Únie a členských štátov, aby prijali nevyhnutné opatrenia na ukončenie skupovania zdrojov, najmä pôdy, predovšetkým európskymi podnikmi, a aby v rámci medzinárodných a regionálnych zoskupení a konferencií (Svetová banka, WTO, UNCTAD, MMF, OECD atď.) presadzovali návrhy uznávajúce celosvetové verejné statky a ich začlenenie do osobitného dohovoru OSN; okrem toho vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby podporili rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 64/292 z 28. júla 2010, ktorá uznáva prístup k vode ako základné právo, a aby vynaložili všetko úsilie o zabezpečenie jej záväzného vykonávania; 20. zdôrazňuje význam bodu týkajúceho sa vplyvu zahraničného dlhu a iných s ním súvisiacich medzinárodných finančných záväzkov štátov na plnohodnotné využívanie všetkých ľudských práv a je znepokojený tým, že platba úrokov z dlhu štátov sa dnes týka väčšiny krajín a slúži ako zámienka na zavedenie úsporných plánov nazývaných štrukturálne plány úprav ; znovu opakuje svoju pozíciu, najmä v súvislosti s hospodárskou a sociálnou krízou, v prospech odpísania dlhu v prípade krajín tretieho sveta, ale aj krajín (najmä členských štátov Únie) s najväčšími problémami, aby sa zabránilo zhoršeniu krízy a zaručilo sa účinné využívanie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv; 21. domnieva sa, že vzhľadom na svoje povinnosti a povinnosti niektorých členských štátov Únie v hospodárskej, sociálnej a politickej situácii, ktorá viedla k ľudovým povstaniam v krajinách tzv. Arabskej jari, musí Európska únia pomôcť inštitúciám v týchto krajinách uskutočniť audity ich pohľadávok, najmä európskych pohľadávok, s cieľom určiť nezákonnú časť týchto dlhov, ktoré neboli v prospech obyvateľstva; zdôrazňuje, že Únia musí tiež vyvinúť maximálne úsilie o rýchle zrušenie tohto nezákonného dlhu; opätovne vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby vyvinuli ďalšie výrazné úsilie o uľahčenie návratu majetku obyvateľov krajín Arabskej jari, ktorý spreneverili bývalé režimy, v primeranom čase; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s kontinuitou usmernení partnerstiev v porovnaní s predchádzajúcimi diskusiami; PE v /18 RE\ doc

9 22. zdôrazňuje skutočnosť, že politiky Únie v oblasti migrácie, ako aj podpora nedemokratických režimov pod zámienkou, že ide o dobrú správu vecí verejných a dohody o čisto hospodárskom partnerstve, poškodzujú dodržiavanie ľudských práv a samotnú dôveryhodnosť Únie na medzinárodnom poli; odsudzuje v tomto zmysle chartúmsky proces, ktorý začalo talianske predsedníctvo Únie, a vytvorenie budúcej iniciatívy zameranej na migračné trasy medzi EÚ a Africkým rohom, ktorá predpokladá spoluprácu najmä s eritrejským a sudánskym režimom; opätovne vyzýva členské štáty Európskej únie, aby zaviedli doložky o demokracii a ľudských právach do všetkých medzinárodných dohôd bez ohľadu na ich charakter a aby zaručili dodržiavanie ľudských práv vo svojich vnútorných a vonkajších politikách, bez čoho by bolo postavenie Únie v rámci Rady pre ľudské práva a v ktoromkoľvek inom medzinárodnom kontexte, kde sa rieši otázka ľudských práv, oslabené; Občianske a politické práva 23. vyzýva všetky štáty, aby bojovali proti mučeniu, a to aj na území členských štátov; vyzýva delegácie Únie a členských štátov, aby do diskusie o mučení a inom neľudskom a ponižujúcom zaobchádzaní a trestaní zahrnuli otázku zákazu obchodu s produktmi, ktoré by mohli slúžiť na účely mučenia, a to v rámci Európskej únie i mimo nej; 24. zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v práci na celosvetových postupoch týkajúcich sa najmä používania tajného zadržiavania v rámci boja proti terorizmu; vyzýva členské štáty Európskej únie, aby zabezpečili primerané opatrenia v nadväznosti na existujúce správy, a to v súlade s predchádzajúcimi pozíciami Európskeho parlamentu v tejto oblasti, najmä v uzneseniach o využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy, nezákonného väznenia a mučenia väzňov; rovnako odsudzuje, že USA systematicky používajú mučenie na svojej vojenskej základni v Guantáname; znovu poukazuje na nezákonný charakter tejto základne a požaduje jej okamžité zatvorenie a obnovenie územnej celistvosti Kuby; 25. vyzýva delegácie Únie a členských štátov, aby opätovne potvrdili svoj odmietavý postoj k trestu smrti a podporu jeho všeobecného zrušenia, ako aj zavedenie okamžitého moratória v krajinách, kde sa stále vykonáva; vyjadruje znepokojenie, že v určitých krajinách, ktoré trest smrti zrušili, sa trest smrti začína znovu vykonávať; 26. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa na tomto zasadnutí Rady pre ľudské práva riešila otázka slobody združovania sa a boja proti všetkým formám represie vrátane vrážd odborárov, politických a komunitných aktivistov, umelcov a obhajcov ľudských práv; 27. berie na vedomie správu o slobode náboženského vyznania alebo viery a pripomína, že jej predpokladom je takisto právo veriť a právo neveriť, ako aj právo presadzovať náboženské presvedčenie a právo na jeho zmenu; opätovne zdôrazňuje, že si váži sekularizmus, ktorý je základnou charakteristikou určitých štátov a kultúr a je vymedzený ako prísne oddelenie politickej a náboženskej moci, čo znamená odmietanie akéhokoľvek zasahovania náboženstva do fungovania vlády a akéhokoľvek zasahovania politickej moci do náboženských záležitostí, pokiaľ nejde o zachovanie bezpečnosti a verejného poriadku (vrátane rešpektovania slobody druhých), a ktorý zároveň zaručuje všetkým (veriacim, agnostikom alebo ateistom) rovnakú slobodu svedomia, ako aj RE\ doc 9/18 PE v01-00

10 právo na verejné vyjadrenie viery; Práva národov, skupín a jednotlivcov 28. opätovne zdôrazňuje nescudziteľné právo národov na sebaurčenie a na rozhodnutie o vlastnom politickom, hospodárskom a sociálnom smerovaní bez vonkajších zásahov; vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby pri príležitosti 28. zasadnutia Rady pre ľudské práva rázne presadzovali toto právo namiesto súčasných politík; okrem toho odsudzuje uloženie sankcií Únie a Spojených štátov amerických voči tretím krajinám s cieľom chrániť geopolitické a hospodárske záujmy nezávisle od humanitárnej situácie; 29. znovu vyjadruje znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou obhajcov, aktivistov, organizácií, inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv, ako aj novinárov, ktorá sa prejavuje rôznymi spôsobmi a na rôznych úrovniach všade na svete, a to aj v Únii; 30. zdôrazňuje význam dodržiavania základných práv domorodého a kmeňového obyvateľstva, ktoré sú vymedzené v dohovore MOP č. 169; vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou Mapučov a pôvodných obyvateľov krajín, ako je Guatemala; odsudzuje represívne opatrenia namierené proti vedúcim predstaviteľom pôvodných obyvateľov a zavraždenie vedúcich odborov a žiada, aby Medzinárodná komisia OSN proti beztrestnosti v Guatemale neprestala v septembri 2015 existovať; 31. oceňuje význam, ktorý sa na tomto 28. zasadnutí pripisuje právam dieťaťa, ako aj vôľu založenú na prijatí rezolúcie 25/6 predĺžiť mandát osobitnej spravodajkyne pre predaj detí, detskú prostitúciu a detskú pornografiu o tri roky; rovnako oceňuje skutočnosť, že Rada počas tohto 28. zasadnutia rozhodla o zorganizovaní diskusného dňa, ktorý bude v súlade s rezolúciou 25/6 venovaný téme Angažujem sa viac za práva detí a bude sa zaoberať spôsobmi, ako urýchliť medzinárodné kroky zamerané na ukončenie násilia páchaného na deťoch; 32. vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby sa prednostne venovali konkrétnym krokom Rady pre ľudské práva, ktorých cieľom je ukončiť porušovanie ľudských práv civilného obyvateľstva, a najmä žien a detí, počas vojen a násilných konfliktov; žiada, aby sa prioritne prijali opatrenia, ktorými sa ukončí nábor detských vojakov a zaručí sa ich ochrana; 33. nesúhlasí s používaním pojmu zodpovednosť za ochranu, pretože tento je v rozpore s medzinárodným právom a nepredstavuje dostatočný právny základ na odôvodnenie jednostranného použitia sily, ktorého cieľom je v mnohých prípadoch zmena režimu; odsudzuje jednostranný postoj mocných štátov, ako sú USA, alebo organizácií ako NATO, ktoré sa považujú za celosvetovú políciu; odsudzuje taktiež tzv. selektívne letecké útoky a nasadenie zahraničných pozemných vojsk; odsudzuje pokus NATO nahradiť úlohy spočívajúce v pacifikácii a stabilizácii, ak ich nemožno realizovať na základe širokej zhody v rámci Valného zhromaždenia OSN; vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s rastúcim počtom prípadov, keď sú najímané deti a mladí ľudia; pripomína, že je potrebné chrániť najmä deti a ženy postihnuté ozbrojenými konfliktami; Previazanosť ľudských práv a tematických otázok týkajúcich sa ľudských práv PE v /18 RE\ doc

11 34. považuje za nesmierne dôležitý bod nazvaný Ochrana ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu ; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že situácia v oblasti ľudských práv a verejných slobôd sa zhoršuje pod zámienkou boja proti terorizmu a neustále narastajúcej vysokej kriminalite, pričom tieto pojmy nie sú jasne vymedzené, a to aj v rámci Únie alebo prostredníctvom osobitných dohôd s určitými štátmi, v ktorých sa neuplatňujú normy o ľudských právach; vyjadruje znepokojenie predovšetkým v súvislosti s porušovaním noriem týkajúcich sa ochrany údajov a rešpektovania súkromia v tejto oblasti; 35. vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzinárodné spoločenstvo ešte stále nezačalo rokovania o uzatvorení medzinárodnej dohody o ochrane osobných údajov, ktorá by sa mohla inšpirovať dohovorom Rady Európy č. 108, a vyzýva delegácie Únie a členských štátov, aby sa v spolupráci s medzinárodnými partnermi usilovali o vypracovanie takéhoto rámca; 36. znovu odsudzuje rozsiahle využívanie súkromných vojenských alebo bezpečnostných spoločností v rámci politík, ktoré sa označujú ako bezpečnostné, pričom ide o výsadné právomoci patriace výhradne do kompetencie štátov, a vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o odstránenie týchto praktík; domnieva sa, že súkromné vojenské a bezpečnostné spoločnosti musia v tejto oblasti pod zodpovedným dohľadom štátov rešpektovať ľudské práva, obzvlášť pokiaľ ide o ochranu údajov a rešpektovanie súkromia; domnieva sa preto, že v prípade prenesenia úloh verejných orgánov musia niesť zodpovednosť za porušovanie ľudských práv a humanitárneho práva, ktorého sa dopustia zamestnanci týchto spoločností, rovnako štáty, ako aj tieto spoločnosti; 37. okrem toho trvá na tom, že nedostatočná regulácia, nepriehľadnosť a chýbajúca kontrola obchodovania so zbraňami viedli k ľudskému utrpeniu, podnietili ozbrojené konflikty, nestabilitu a korupcii, nestálosť a korupciu, spôsobili neúspech mierového procesu a viedli k zvrhnutiu demokraticky zvolených vlád a porušovaniu zásad právneho štátu, ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva; preto trvá na tom, aby sa táto otázka riešila počas tohto zasadnutia; 38. za mimoriadne dôležitý považuje aj bod týkajúci sa ľudských práv a životného prostredia a domnieva sa, že tento bod je vzhľadom na svoju podstatu úzko spojený s právami národov voľne nakladať s vlastnými prírodnými zdrojmi, pôdou a udržateľným environmentálnym systémom; domnieva sa preto, že je veľmi dôležité, aby všetci ratifikovali a vykonávali Kjótsky protokol, ako aj ostatné medzinárodné dohovory, ktoré umožňujú skutočné uplatňovanie týchto práv; Situácie týkajúce sa ľudských práv, ktoré si vyžadujú pozornosť Rady 39. berie na vedomie rozhodnutie Rady o predĺžení mandátu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie 25/23, ktorá má vyšetriť všetky prípady porušenia ľudských práv v rámci medzinárodného práva spáchané od marca 2011; dôrazne odsudzuje používanie chemických zbraní proti sýrskemu obyvateľstvu; vyjadruje poľutovanie nad neúspechom rokovaní Ženeva II a zdôrazňuje, že ďalší osud Sýrie musí byť rozhodne v rukách RE\ doc 11/18 PE v01-00

12 sýrskeho ľudu; podporuje politické riešenie konfliktu dohodnuté Sýrčanmi, a to bez akéhokoľvek zahraničného zásahu, ktoré umožní všeobecný národný dialóg zameraný na skutočné naplnenie oprávnených očakávaní a záujmov sýrskeho ľudu týkajúcich sa politických a demokratických zmien; 40. konštatuje, že situácia v oblasti ľudských práv v Iráne sa naďalej zhoršuje; konštatuje, že represívne opatrenia proti pokojným demonštrantom a disidentom (vrátane študentov, akademikov, obhajcov ľudských práv), aktivistom (a aktivistkám) za práva žien, právnikom, novinárom, bloggerom a duchovným predstaviteľom sú v tejto krajine bežným javom; zdôrazňuje prvoradú úlohu, ktorú musí v záujme zaručenia mieru zohrávať medzinárodné spoločenstvo; vyjadruje vážne znepokojenie nad neustále sa zhoršujúcou situáciou v oblasti ľudských práv v Iráne, nad rastúcim počtom politických väzňov a väzňov svedomia, neustále vysokým počtom popráv vrátane popráv maloletých osôb, mučením, nespravodlivými súdnymi procesmi a prehnanými výškami kaucií, ako aj nad vážnym obmedzovaním práva na informácie, slobody prejavu, zhromažďovania, náboženstva, práva na vzdelávanie a slobody pohybu; víta rozhodnutie Rady o predĺžení funkčného obdobia osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike o jeden rok; 41. oceňuje prebiehajúce politické a občianske reformy práv, ktoré sa uskutočnili v Mjanmarsku, vyzýva však orgány, aby zintenzívnili svoje úsilie, najmä prepustením politických väzňov, a naliehavo zakročili proti násiliu medzi komunitami; vyjadruje hlboké znepokojenie nad násilím v Rakhinskom štáte, ktoré je dlhoročným následkom diskriminačnej politiky voči Rohingyom; víta predĺženie funkčného obdobia osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku o ďalší rok; 42. vyjadruje poľutovanie nad tým, že situácia v Latinskej Amerike, najmä v Hondurase a Paraguaji, nebola zaradená do tejto diskusie; žiada, aby sa situácia v oblasti ľudských práv v Hondurase a Paraguaji, ktorá nastala po štátnych prevratoch, skutočne sledovala a aby sa urobilo všetko pre obnovu demokracie a právneho štátu v tejto krajine; vyzýva delegácie Únie a členských štátov, aby sa usilovali o dosiahnutie odsúdenia štátnych prevratov, aby neuznali de facto vlády a požadovali postavenie vinníkov pred súd; rovnako žiada, aby sa vyšetrili pokusy o štátny prevrat v iných krajinách Latinskej Ameriky (napríklad v Ekvádore alebo vo Venezuele) a aby sa stanovila zodpovednosť všetkých zúčastnených vrátane tretích krajín; 43. vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že otázka ľudských práv v Mexiku nie je na programe tohto zasadnutia, hoci čoraz častejšie dochádza k zmiznutiam a mimosúdnym popravám, a to aj v prípade mnohých žien, a bola preukázaná zodpovednosť orgánov; vyjadruje mimoriadne znepokojenie v súvislosti s beztrestnosťou v Mexiku, kde zmizlo viac ako ľudí, viac ako polovica z nich v posledných rokoch, pričom však 98 % trestných činov nebolo potrestaných; odsudzuje kriminalizáciu študentov, novinárov, sociálnych aktivistov, vodcov roľníkov a predstaviteľov odborov v krajine vrátane zmiznutí a vrážd, ako aj represálie proti nim; žiada delegácie Únie a členských štátov, aby na 28. zasadnutí podporili požiadavky MVO, ktorých cieľom je dosiahnuť, aby úrad prokurátora Medzinárodného trestného súdu a trestný tribunál v Haagu venovali osobitnú pozornosť trestným činom spáchaným v Mexiku a aby v prípade potreby začali medzinárodné vyšetrovanie; PE v /18 RE\ doc

13 44. vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že otázka ľudských práv v Turecku nebola zaradená do programu; vyjadruje osobitné znepokojenie nad zhoršením stavu demokracie v tejto krajine a nad zvýšením represálií namiereným proti zástancom demokracie, voleným zástupcom a politickým aktivistom, odborárom, novinárom, obhajcom ľudských práv a umelcom; konštatuje, že tieto represálie sú namierené najmä proti Kurdom; žiada delegáciu Únie o zabezpečenie toho, aby sa o tejto téme diskutovalo počas 28. zasadnutia Rady pre ľudské práva a aby sa deklarovala výslovná podpora novej diskusie o mierovom procese; 45. žiada tiež, aby sa diskutovalo o otázke Egyptu, pokiaľ ide o situácie, ktoré si vyžadujú pozornosť Rady; vyjadruje hlboké znepokojenie nad rozšíreným porušovaním ľudských práv v tejto krajine; vyjadruje znepokojenie v súvislosti so zákonom, ktorý obmedzuje demonštrácie, a žiada Egypt, aby v tejto súvislosti rešpektoval svoje medzinárodné záväzky týkajúce sa ľudských práv; pripomína, že účasť na pokojných protestoch alebo kritika vlády by nemali byť dôvodom na zadržanie alebo stíhanie; vyzýva egyptské orgány, aby ukončili všetky prenasledovania a represálie, aj na súdnej úrovni, v prípade aktivistov, novinárov, politickej opozície, obhajcov ľudských práv a odborárov; vyjadruje hlboké znepokojenie nad premysleným používaním hromadných rozsudkov a popráv ako nástroja svojvoľného a politického trestného stíhania štátu na potláčanie politických odporcov; 46. vyjadruje osobitné znepokojenie aj nad podmienkami, v ktorých môžu prebiehať budúce voľby, najmä v Sudáne a v Burundi; pripomína, že je nanajvýš potrebné, aby sa na voľby a podmienky ich organizácie vždy vzťahoval široký konsenzus vlád, opozície a občianskych spoločností; žiada, aby medzinárodná podpora volieb bola povinne podmienená dodržiavaním ľudských práv, v prípade potreby okamžitým ukončením konfliktov a zabezpečením transparentného, slobodného a spravodlivého procesu; Situácia v oblasti ľudských práv v Palestíne a na iných okupovaných arabských územiach 47. víta osobitnú pozornosť, ktorá sa na tomto 28. zasadnutí venuje situácii v oblasti ľudských práv v Palestíne a na iných okupovaných arabských územiach, najmä pokiaľ ide o právo palestínskeho ľudu na sebaurčenie a zriadenie nezávislého a udržateľného štátu pozdĺž hraníc z roku 1967; dôrazne nabáda delegáciu Únie, aby odsúdila všetky formy kolonializmu, najmä v Palestíne, v Predjordánsku, ako aj vo východnom Jeruzaleme; 48. odsudzuje neustálu politiku rozširovania osád a okupovania, ktorú Izrael uskutočňuje v Predjordánsku a vo východnom Jeruzaleme v rozpore s medzinárodným právom; odhodlane odsudzuje vyhosťovanie beduínskych komunít z území ich predkov v oblasti Negev a v okolí východného Jeruzalemu, ako aj izraelskú politiku presídľovania beduínov; odsudzuje systematické ničenie palestínskych domov, ktoré slúži ako nástroj hromadného trestania a kolonizácie; zdôrazňuje, že táto politika spočíva v zaberaní palestínskej pôdy, odopieraní používania poľnohospodárskej pôdy a ničení komunít; odsudzuje túto politiku, ktorej cieľom je zmariť možnosť palestínskeho štátu s východným Jeruzalemom ako hlavným mestom, ktorá je v súlade s rezolúciami OSN; naliehavo žiada delegácie členských štátov a Únie, aby odsúdili túto izraelskú politiku, požadovali jej okamžité ukončenie a prijali všetky opatrenia potrebné na tento účel; RE\ doc 13/18 PE v01-00

14 49. pripomína význam správy OSN o situácii v oblasti ľudských práv na palestínskych územiach, v ktorej sa odsudzuje skutočnosť, že izraelská politika v Predjordánsku a v pásme Gazy vedie ako sa zdá k apartheidu vzhľadom na systematické utláčanie palestínskeho ľudu a de facto vyvlastňovanie ich pôdy, ako aj porušovanie základných práv Palestínčanov izraelskými jednotkami a etnické čistky vo východnom Jeruzaleme, a zároveň pokus izraelských orgánov spraviť z Jeruzalema čisto židovské mesto a tak si ho podmaniť; zdôrazňuje, že vyšetrovateľ Richard Falk po šiestich rokoch vyšetrovania v teréne dospel k alarmujúcim zisteniam o situácii Palestínčanov, a rozhodne odsudzuje izraelskú okupáciu; zdôrazňuje, že navrhuje riešenie na potrestanie štátu za tieto kroky bojkot jeho výrobkov; 50. víta zverejnenie správy Amnesty International 2014/2015, ktorá odsudzuje násilné činy izraelských vojakov v Predjordánsku a upozorňuje na násilnú okupáciu palestínskych území Izraelom; zdôrazňuje, že podľa rôznych správ je zaobchádzanie izraelskej armády s Palestínčanmi porovnateľné s vojenskými zločinmi; odsudzuje spoluúčasť zástupcov lekárskeho povolania na zlom zaobchádzaní izraelskej armády s palestínskymi väzňami; 51. odsudzuje situáciu palestínskych väzňov v izraelských väzniciach; žiada Izraelský štát, aby okamžite prestal s hromadným uväzňovaním, administratívnym zadržiavaním, presunmi politických väzňov mimo okupovaných území, kde nemajú možnosť návštev rodinných príslušníkov, so zlým zaobchádzaním a mučením a odopieraním primeranej a včasnej zdravotnej starostlivosti, ktoré sú hrubým porušovaním medzinárodného práva; opätovne pripomína, že odsudzuje všetky formy mučenia a zlého zaobchádzania; žiada Izrael, aby okamžite zaručil, že bude dodržiavať dohovor OSN proti mučeniu, ktorého je zmluvnou stranou; odsudzuje zadržiavanie detí a zlé zaobchádzanie s nimi a žiada okamžité prepustenie uväznených detí a žien; odsudzuje skutočnosť, že prípadmi detí sa zaoberajú izraelské súdy; 52. odsudzuje situáciu palestínskych väzňov a žiada ich prepustenie; pripomína svoje uznesenie zo 14. marca 2013, v ktorom vyzýva izraelskú vládu, aby rešpektovala práva palestínskych väzňov a chránila ich zdravie a životy; je znepokojený osudom palestínskych väzňov, ktorí sú zadržiavaní bez toho, aby boli obvinení; zdôrazňuje, že v prípade týchto väzňov by malo byť vznesené obvinenie, mal by sa začať proces a že by sa im v jeho rámci mali poskytnúť súdne záruky v súlade s medzinárodnými normami alebo že by mali byť urýchlene prepustení, a vyjadruje hlboké znepokojenie, pokiaľ ide o stav a zdravie palestínskych väzňov, ktorí vyhlásili dlhodobú hladovku, a vyzýva Izrael, aby týmto hladujúcim väzňom zabezpečil neobmedzený prístup k zodpovedajúcej lekárskej starostlivosti; 53. žiada, aby bolo voči Izraelskému štátu zavedené zbrojné embargo vzhľadom na porušovanie ľudských práv; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby ukončili akúkoľvek spoluprácu s Izraelom v rámci Európskej obrannej agentúry a programu Horizont 2020; odsudzuje útok Izraela, ku ktorému došlo v júli a v auguste 2014, ako aj mnohé vojnové trestné činy páchané na obyvateľoch pásma Gazy; žiada okamžité ukončenie obliehania pásma Gazy; 54. vyjadruje poľutovanie nad tým, že otázka Západnej Sahary nie je zaradená do programu PE v /18 RE\ doc

15 tohto 28. zasadnutia Rady pre ľudské práva; znovu zdôrazňuje, že konflikt v Západnej Sahare je otázkou dekolonizácie a že Marocké kráľovstvo nemá podľa medzinárodného práva nad Západnou Saharou zvrchovanú moc, ale je okupačnou mocnosťou; odsudzuje pretrvávajúce porušovanie ľudských práv saharského ľudu a vyzýva na ochranu základných práv západosaharského ľudu vrátane slobody združovania, slobody prejavu a práva demonštrovať; požaduje prepustenie všetkých západosaharských politických väzňov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby medzinárodné spoločenstvo monitorovalo situáciu v oblasti ľudských práv v Západnej Sahare; žiada Maroko a Front Polisario, aby pokračovali v rokovaniach o mierovom a dlhodobom riešení konfliktu v Západnej Sahare, a opäť potvrdzuje právo saharského ľudu na sebaurčenie, o ktorom sa má rozhodnúť v demokratickom referende, v súlade s rezolúciami OSN č. 34/37 a 35/19; Rasizmus, rasová diskriminácia, xenofóbia a súvisiace prejavy neznášanlivosti monitorovanie a uplatňovanie deklarácie a akčného programu z Durbanu 55. víta, že na 28. zasadnutí Rady pre ľudské práva boli tieto otázky považované za dôležité; znovu odsudzuje rasistické, antisemitské, homofóbne a xenofóbne prejavy násilia namierené proti migrantom, ktoré dosiahli v niektorých členských štátoch alarmujúce rozmery, pretože orgány nepodnikajú žiadne rázne kroky; je hlboko znepokojený nárastom nenávistných slovných prejavov a stigmatizovania menšín a skupín ľudí, a rastúcim vplyvom týchto javov v médiách a mnohých politických hnutiach a stranách, čo sa v niektorých členských štátoch odráža na najvyššej úrovni politickej zodpovednosti a čo viedlo najmä k prijatiu reštriktívnych právnych predpisov; 56. vyjadruje poľutovanie nad tým, že diskriminácia žien nie je jedným z osobitných bodov tejto konferencie; zdôrazňuje, že univerzálny prístup k zdraviu a starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia musí zostať politickou prioritou, a to vrátane voľného prístupu k sexuálnej výchove, k metódam antikoncepcie a k právu na prerušenie tehotenstva; zdôrazňuje, že odstránenie násilia páchaného na ženách a dievčatách, ako aj boj proti sexuálnemu vykorisťovaniu a obchodovaniu s ľuďmi musia byť prioritami a ich cieľom musí byť dosiahnutie rovnosti medzi ženami a mužmi; preto žiada Radu OSN pre ľudské práva a medzinárodné spoločenstvo, aby realizovali proces CIPD+20, Peking +20 a Rio +20; zdôrazňuje, že je rovnako dôležité, aby členské štáty Európskej únie uplatňovali odporúčania Rady OSN pre ľudské práva z roku 2002 týkajúce sa medzinárodnej ochrany, pokiaľ ide o prenasledovanie súvisiace s pohlavím, najmä v kontexte prisťahovaleckej politiky; 57. vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že na tejto konferencii sa nebude diskutovať o otázkach súvisiacich s právami LGBTI; odsudzuje násilie a diskrimináciu, ktorým sú osoby LGBTI vystavené na celom svete; odsudzuje najmä nútenú sterilizáciu transrodových osôb, ktorá sa naďalej vykonáva v určitých štátoch, a to aj v štátoch Únie, a vyzýva na okamžité ukončenie takéhoto porušovania ľudských práv; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zvážilo prostriedky prispôsobenia jeho rodinného práva meniacim sa formám a súčasným formám rodiny vrátane možnosti zväzku a adopcie pre osoby rovnakého pohlavia; zdôrazňuje, že lesbičky často trpia mnohonásobnou diskrimináciou (jednak ako ženy, jednak ako lesbičky) a že opatrenia v prospech rovnosti pre LGBTI je nutné vykonávať súbežne s opatreniami podporujúcimi rovnosť žien a dievčat s cieľom dosiahnuť rovnosť a nediskrimináciu; RE\ doc 15/18 PE v01-00

16 58. vyjadruje znepokojenie nad tým, že narastá počet zákonov, postupov a aktov násilia, ktoré sú namierené proti osobám na základe ich sexuálnej orientácie a pohlavia; nabáda na dôsledné monitorovanie situácie v Nigérii a Gambii, kde sú v dôsledku nedávno prijatých zákonov proti LGBTI ohrozené životy sexuálnych menšín; vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti so zákonmi proti propagande, ktoré obmedzujú slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania, napríklad v Rusku a Litve, alebo ktoré v súčasnosti skúma kirgizský parlament; víta rezolúciu Rady pre ľudské práva z 26. septembra 2014 o boji proti násiliu a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identite; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada pre ľudské práva prijala 26. júna 2014 rezolúciu o ochrane rodiny, ktorá by mohla ohroziť zásadu univerzálnych a nedeliteľných ľudských práv; opätovne potvrdzuje, že podporuje pokračovanie činnosti vysokého komisára pre ľudské práva, ktorej cieľom je podporovať a chrániť možnosť osôb LGBTI uplatňovať všetky ľudské práva, najmä prostredníctvom vyhlásení, správ a kampane Sloboda a rovnosť ; nabáda vysokého komisára OSN, aby pokračoval v boji proti diskriminačným zákonom a praktikám; Technická pomoc a budovanie kapacít 59. berie na vedomie bod týkajúci sa technickej spolupráce v oblasti ľudských práv v Afganistane; vyzýva delegácie Únie a členských štátov, aby odsúdili skutočnosť, že okupácia Afganistanu zo strany NATO ešte viac zhoršila situáciu v oblasti ľudských práv v tejto krajine; žiada Radu pre ľudské práva, aby sa usilovala o zriadenie vyšetrovacieho výboru pod záštitou OSN a o to, aby sa v rámci právomocí Medzinárodného trestného súdu začal súdny proces v súvislosti s vojnovými zločinmi, ako aj so zverstvami a s vraždami civilného obyvateľstva, ku ktorým došlo v Iraku a Afganistane; 60. berie tiež na vedomie bod o technickej pomoci pre Líbyu v oblasti ľudských práv; opätovne odsudzuje zásah armády v Líbyi, uskutočnený pod záštitou NATO, a zdôrazňuje, že sa zdá, že situácia, ktorá má ďaleko od stabilizácie, sa od oficiálneho skončenia vojny naopak skôr zhoršila, čo vedie k rozdrobeniu krajiny, neschopnosti štátu zabrániť násiliu, nárastu rasových trestných činov, ako aj k absencii spravodlivosti a demokracie; dúfa, že Rada pre ľudské práva bude schopná vykonať nezávislé a nestranné vyšetrovanie situácie v oblasti ľudských práv v krajine, ktoré objasní zodpovednosť všetkých síl, ktoré sa zapojili do konfliktu; vyzýva na okamžité ukončenie spolupráce medzi misiou Eurobam pre pomoc pri kontrole hraníc a líbyjskými orgánmi, v rámci ktorej sa poskytuje výcvik vojenským a policajným silám a vybavenie s modernou technológiou s cieľom zamedziť akémukoľvek odchodu migrantov a utečencov v krajine, ktorú sužuje činnosť geríl a v ktorej nie je zabezpečená ochrana práv migrantov a utečencov; žiada, aby boli urýchlene podniknuté opatrenia koordinovanej podpory v občianskej spoločnosti a príslušných orgánoch na podporu zavedenia vnútroštátneho azylového systému a systému prijímania migrantov, ktorý bude rešpektovať práva žiadateľov o azyl, utečencov a migrantov; 61. berie na vedomie bod o technickej pomoci a posilnení kapacít v oblasti ľudských práv v Južnom Sudáne; vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti so súčasným konfliktom, ktorý priniesol obete v radoch civilistov a v ktorom sú násilne verbované deti; vyzýva na okamžité prímerie medzi obomi stranami konfliktu a vyjadruje podporu neutrálnej mediácii, ktorá umožní dosiahnuť čo najskôr dohodu; vyjadruje podporu občianskej PE v /18 RE\ doc