Microsoft Word - Diplomova praca_Ludvig.doc

Prepis

1 UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE Fakulta prírodných vied MENIACE SA PODMIENKY KLIMATICKÉHO A HYDROLOGICKÉHO REŽIMU V POVODÍ RIEKY POPRAD Michal Ludvig 1

2 UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE Fakulta prírodných vied MENIACE SA PODMIENKY KLIMATICKÉHO A HYDROLOGICKÉHO REŽIMU V POVODÍ RIEKY POPRAD DIPLOMOVÁ PRÁCA Školite: Prof. RNDr. Juraj Hreško, PhD. Bc. Michal Ludvig Environmentalistika Nitra, 1 1

3

4 ESTNÉ VYHLÁSENIE Dolu podpísaný Michal Ludvig vyhlasujem, že som túto diplomovú prácu s názvom Meniace sa podmienky klimatického a hydrologického režimu v povodí rieky Poprad napísal samostatne pod odborným vedením konzultanta.... podpis autora 3

5 POAKOVANIE Na tomto mieste sa chcem poakova Prof. RNDr. Jurajovi Hreškovi, PhD. za odborné vedenie a konzultácie, ktoré mi pomohli k vypracovaniu diplomovej práce.

6 ABSTRAKT LUDVIG, Michal: Meniace sa podmienky klimatického a hydrologického režimu v povodí rieky Poprad. [Diplomová práca]. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Fakulta prírodných vied. Školite: Prof. RNDr. Juraj Hreško, PhD. Stupe odbornej kvalifikácie: Magister environmentalistiky. Nitra : FPV, 1. 7 s. Témou práce sú klimatické zmeny a hydrologické zmeny povodia rieky Poprad za obdobie Úvod práce zaína detailným opisom územia, geologický a hydrogeologický vývoj územia, geomorfologické rozdelenie územia, jeho klimatické pomery, hydrologickú situáciu, pôdne pomery a biologické zložky nachádzajúce sa na území. Práca alej opisuje klímu, klimatické zmeny, klimatológiu, hydrológiu, povodne, ako aj scenáre dopadov klimatických zmien na prietoky. Jadrom práce je grafická interpretácia teploty a zrážok v rozdielnych nadmorských výškach, z meteorologických staníc Poprad a Plave nad Popradom, zrážok z meteorologickej stanice Skalnaté pleso, a prietokov z hydrologických staníc Poprad Matejovce a Chmenica. V závere práce analyzujeme všetky zistené skutonosti, klimatické zmeny a zmeny hydrologického režimu, a tieto zmeny porovnáme so scenármi klimatických a hydrologických zmien. Zistíme priebeh týchto zmien a pomocou štatistiky aj alší možný klimatický a hydrologický vývoj v povodí rieky Poprad v blízkej budúcnosti. Kúové slová: Povodie. Rieka Poprad. Meteorologická stanica Poprad. Meteorologická stanica Plave nad Popradom. Meteorologická stanica Skalnaté pleso. Hydrologická stanica Poprad Matejovce. Hydrologická stanica Chmenica. Prírodné pomery. Vysoké Tatry. Meteorologická stanica. Hydrologická stanica. Teplota vzduchu. Zrážky. Prietok. Klíma. Klimatológia. Hydrológia. Klimatická zmena. Hydrologický režim. Grafická analýza.

7 ABSTRACT LUDVIG, Michal: The changing conditions of climate and hydrological regime in the river basin Poprad. [Diploma Thesis]. Constantine the Philosopher University in Nitra. Faculty of Natural Sciences. Supervisor: Prof. RNDr. Juraj Hreško, PhD. Degree of Qualification: Master of Environmentalist. Nitra : FNS, 1. 7 p. The theme is climate and hydrological changes in river Poprad between The work begins with a detailed description of the territory, geological and hydrogeological development of an area, geomorphological division of an area, climatic conditions, hydrological situation, soil conditions and biological components present. The work then describes climate, climate changes, climatology, hydrology, floods, as well as the scenarios of the impacts of climate changes on the flow. The main part of the work describes the graphic interpretation of temperature and precipitation at different altitudes, from the meteorological stations Poprad and Plavec upon Poprad, precipitations from the meteorological station Skalnate tarn and flows from hydrological stations Poprad- Matejovce and Chmelnica. In the final part, we analyse all findings, climate changes and changes of the hydrological regime and we compare these changes with the scenarios of climate and hydrological changes. We find out the course of these changes and with the help of statistics we also find another possible climate and hydrological development of the river Poprad in the near future. Keywords: River basin. Poprad river. Weather-station Poprad. Weather-station Plavec upon Poprad. Weather-station Skalnate tarn. Hydrologic-station Poprad Matejovce. Hydrologic-station Chmelnica. Natural conditions. High Tatras. Weather-station. Hydrologic-station. Air temperature. Rainfall. Flow. Climate. Climatology. Hydrology. Climate change. Hydrological regime. Graphical analysis.

8 OBSAH ÚVOD A CIE PRÁCE PREHAD LITERATÚRY...1 METODIKA PRÁCE VYMEDZENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA...1 PRÍRODNÉ POMERY ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA Geologické a hydrogeologické pomery Geomorfologické pomery Klimatické pomery Hydrologické pomery...1. Pedologické pomery...3. Vegetané pomery....7 Živoíšstvo... KLÍMA, KLIMATICKÉ ZMENY, KLIMATOLÓGIA. HYDROLÓGIA. POVODNE. SCENÁRE DOPADOV KLIMATICKÝCH ZMIEN NA PRIETOKY... GRAFICKÁ ŠTATISTICKÁ ANALÝZA PRIEMERNÝCH TEPLÔT, ÚHRNOV ZRÁŽOK A PRIETOKOV NA VYBRANÝCH METEOROLOGICKÝCH A HYDROLOGICKÝCH STANICIACH ZA OBDOBIE DISKUSIA... ZÁVER... 9 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY... 1 MAPOVÁ PRÍLOHA...7 7

9 Zoznam ilustrácií Obr.1 Geomorfologické lenenie základného povodia rieky Poprad Mazúr, E., Lukniš M. (19), (Ludvig, 1) s.1 Obr. Základné povodie rieky Poprad, Atlas krajiny Slovenskej republiky (), (Ludvig, 1) s.1 Zoznam tabuliek Tab.. 1 Základné hydrologické charakteristiky (Šimo, Zako, ) s.19 Tab.. Základné bilanné údaje povodia rieky Poprad: Poprad Chmenica priemerné mesané prietoky m3/s (Šimo, 197) s.19 Tab.. 3 M-denné prietoky (m3.s-1) vo vodomerných staniciach na toku povodia rieky Poprad (MŽPSR, 9) s. Tab.. N-roné prietoky (m3.s-1) vo vodomerných staniciach na toku povodia rieky Poprad (MŽPSR, 9) s.1 Tab.. Skalnaté pleso - teplota - trend 191»1 (Zdroj: SHMÚ; Ludvig, 1) s.1 Tab.. Rozdiel teplôt, zrážok a prietokov v období od 191 do 1 (Zdroj SHMÚ; Ludvig, 1) s.1 Zoznam použitých skratiek HR hydrologický rok HS hydrologická stanica MS meteorologická stanica NADM. V. VD nadmorská výška nula vodotu PP Poprad PMP priemerný mesaný prietok PMT priemerná mesaná teplota PMÚZ priemerný mesaný úhrn zrážok PRP priemerný roný prietok PRT priemerná roná teplota PRÚZ priemerný roný úhrn zrážok

10 ÚVOD A CIE PRÁCE Zmeny klímy v poslednom období sú z hadiska innosti udskej spolonosti vemi diskutovanou témou, pretože sú veké obavy, že práve trvalo neudržatený globálny rozvoj udstva a nebezpené zásahy do fungovania klimatického systému Zeme a odvodovanie pôdy majú na svedomí dlhodobé extrémne výkyvy poasia a prírodné katastrofy. Klimatické zmeny, nech sú akékovek a nech ich ovplyvuje okovek, sa týkajú nás všetkých. Je preto potrebné pátra, o tie zmeny vytvára, i za tými zmenami stojí výlune lovek a jeho chamtivé, deštrukné správanie a neúcta k prírode a k uom, alebo Zem a príroda sama spolu s nebeskými telesami, alebo spolone. Je potrebné zisti, kto a akou mierou prispieva k tomuto klimatickému chaosu, a napravi o sa dá, kým nebude neskoro. Nielen ažba dreva v kopcoch a narúšanie lesnej pôdy, ale predovšetkým vemi veké meliorané zásahy staia nato, aby sme zniili komplet celý hydrologický cyklus, a to sa nám úspešne darí od. svetovej vojny. Vysušovanie pôdy pre pestovanie stepných plodín a obilia majú za následok pri zrážkach zvýšený odtok vody, zniené meandre, zabetónované a napriamené regulované toky sú tou najhoršou formou, ako predchádza povodniam. Rýchlo odtekajúce vody sa zarezávajú do podkladu, pôda má zníženú retennú schopnos, zvyšuje sa erózia pôdy, vyplavujú sa živiny, klesá hladina podzemných vôd. Vysušené pôdy bez zdravého vegetaného krytu, orba po spádniciach, chýbajúce medze alebo pásy zelene, zlý stav lesa, zlé hospodárenie v om ako aj zvážnice a lesné cesty, to všetko a ešte omnoho viac môže by katalyzátorom budúcej lokálnej povodne. Povodne sú ojedinelým nebezpeným javom, ktoré si história pamätá od dávnych ias. Ale v posledných desaroiach sa s povodami ako keby roztrhlo vrece. Otázne je, i je to chyba iba klimatických zmien a extrémov poasia, alebo aj vinou loveka. Spolonos asto vinníka za povode vzniknutú nad ich obydliami nepozná, zato je presvedovaná, že za povodne je zodpovedné extrémne poasie a že chyba je práve v nedostatonej regulácii tokov. Cieom diplomovej práce je zisti a vyhodnoti klimatické a hydrologické zmeny na povodí rieky Poprad, predovšetkým teplotné zmeny, zmeny zrážkového režimu, hydrologické zmeny a riziko povodní, a trendy alšieho vývoja na vybraných staniciach za obdobie Graficky si premietneme klimatické a hydrologické údaje namerané poas posledného polstoroia na meteorologických a hydrologických staniciach vyskytujúcich sa na povodí rieky Poprad a pokúsime sa zisti, i došlo k výrazným klimatickým a hydrologickým zmenám, i sa viac zvýšil odtok z povodia a i sa zvýšila pravdepodobnos výskytu povodní. 9

11 1 PREHAD LITERATÚRY Podstatnú as použitej literatúry tvoria každodenné výsledky merania poasia poskytnuté od Slovenského hydrometeorologického ústavu za obdobie od novembra 19 do roku 1. Pri vyleovaní územia a opise prírodných pomerov sme použili materiály od autorov z Atlasu krajiny Slovenskej Republiky (), od autorov z druhého zväzku vlastivedného diela Slovensko od M. Lukniša et al. (197), od autorov z diela Tatranský národný park od I. Vološuka et al. (199), od autorov z Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a z Výskumného ústavu vodného hospodárstva v Bratislave, alej od autorov Jetel, Tometz, Šiška, Špánik, Igaz, Novák. Pri opise klimatických zmien, klimatológie, hydrológie, povodní, zmeny hydrologického režimu v Tatrách a scenárov klimatických zmien sme použili materiály vydané Ministerstvom životného prostredia SR a ich Národného klimatického programu Slovenskej Republiky, Národnej správe o zmene klímy, materiály od autorov: Lapin, Tomlain, P. Petrovi, Szolgay et al., Žalud, Havlík Kostka et al., EEA a SHMÚ, pre zrážkové pomery v Tatrách sme použili materiály od autorov Hlavatá, Škvarenina, epeková. Grafická as zaha údaje poskytnuté Slovenským hydrometeorologickým ústavom. 1

12 METODIKA PRÁCE Rozhodli sme sa porovna teplotné, zrážkové a hydrologické pomery od obdobia 191 do roku 1 na území povodia rieky Poprad. Ako hlavný zdroj sme použili údaje poskytnuté Slovenským hydrometeorologickým ústavom. Ako reprezentatívne meteorologické stanice sme vybrali meteorologickú stanicu Skalnaté pleso, meteorologickú stanicu Poprad letisko, meteorologickú stanicu Plave nad Popradom; alej hydrologickú stanicu Poprad Matejovce a hydrologickú stanicu Chmenica. Vytvorená metodika obsahuje nasledovné asti: 1. Štúdium literatúry a dostupných údajov o území, získanie hydrometeorologických údajov z SHMÚ. Vymedzenie záujmového územia, zmapovanie prírodných pomerov záujmového územia 3. Opis klímy, klimatológie, hydrológie. Povodne. Vplyv lesnej kalamity v Tatrách na hydrologický režim v povodí Popradu. Scenáre klimatických a hydrologických zmien.. Štatistická analýza z poskytnutých údajov - grafická interpretácia štatistických analýz a zhodnotenie zmien na vybraných meteorologických a hydrologických staniciach za obdobie 191-1; Vypracúvajú sa zvláš teploty a zrážky a zvláš prietok. Budeme sledova dva územia za rovnaké obdobie, tj. horné a dolné povodie rieky Poprad. alej budeme sledova klíma hydrologické zmeny paralelne na oboch územiach. Grafické a tabukové výstupy budú robené v programe Excel, ktorý disponuje nám potrebnými štatistickými funkciami. Všetky údaje nám poskytol Slovenský hydrometeorologický ústav.. Diskusia porovnanie a zhodnotenie zistených výsledkov.. Záver vyhodnotenie práce a ciea práce; návrh alšieho riešenia problematiky v záujmovom území. 7. Zoznam použitej literatúry a zoznam príloh. 11

13 3 VYMEDZENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA Povodie rieky Poprad Základné povodie rieky Poprad (príloha.1) sa rozprestiera v severovýchodnej asti Slovenska. Zaberá celú severozápadnú as Prešovského kraja, predovšetkým okresy Poprad, Kežmarok a Stará ubova. Hranicu povodia na Slovensku tvorí hlavná rozvodnica medzi Baltským a iernym morom. Rieky Poprad a Dunajec ako jediné na Slovensku patria do povodia Visly a odtekajú smerom do Poska do rieky Visly a nakoniec do Baltského mora. Poda MŽPSR (9) severnú a as západnej hranice iastkového povodia tvorí štátna hranica Slovenskej republiky s Poskom. Západná hranica pokrauje na území Slovenska od západných svahov masívu Rysy a pokrauje na juh na Kozie chrbty, až na vrchol Kozí kame, ktorý je hlavný bod rozvodia povodí Váh, Hornád a Poprad. Odtia sa tiahne východným smerom po vrch Ostrá hora v Levoských vrchoch a pokrauje juhovýchodnou hranicou povodia severovýchodným smerom cez Levoské vrchy na vrch Minol v pohorí ergov. Tu zaína krátka východná hranica, ktorá koní pri obci Obruné na štátnej hranici s Poskom. Povodie Popradu poda Šima (197) zaberá plochu 191,3 km po štátnu hranicu, povodie Dunajca plochu 31,1 km po štátnu hranicu, spolu 193 km, o je dokopy 3,9% plochy Slovenska. Samotné povodie Popradu zaberá 3,% plochy Slovenska. Keže sa budeme venova výhradne základnému povodiu rieky Poprad, povodie Dunajca vynecháme. Povodie rieky Poprad odvoduje celú Popradskú kotlinu, znanú as južnej a juhovýchodnej úboe Vysokých Tatier, as Belianskych Tatier, Spišskej Magury a ubovnianskej vrchoviny na avej strane, východný okraj Pienin, severne orientované svahy východnej asti Kozích chrbtov, vekú as Levoských vrchov, severozápadnú as Spišsko-šarišského medzihoria a odvoduje aj severozápadné svahy ergovských vrchov. Vo Vysokých Tatrách pramenia tri veké rieky: Biely Váh - zdrojnica Váhu, Poprad a Biely Dunajec - zdrojnica Dunajca. 1

14 PRÍRODNÉ POMERY ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA.1 Geologické a hydrogeologické pomery Poda MŽPSR (9) geologická stavba je základným initeom, ktorý preduruje charakter hydrogeologických pomerov územia. Keže Vysoké Tatry sú najväšou zdrojnicou vody v rieke Poprad, je vhodné venova im viac pozornosti z geologického a hydrogeologického hadiska. Najstarší hydrogeologický celok predstavuje kryštalinikum tatrika (prvohory). Poda Bieleho, Bezáka a i. () je centrálna as silne rozpukaného masívu Tatier tvorená horninami kryštalinika, zloženými z biotitických tornalitov až granodioritov. Výdatnos prameov z kryštalických bridlíc dosahuje prevažne do,3 l.s-1, z granitoidných hornín do 1, l.s-1 a v oblasti tektonických pásiem aj viac (max. 1 l.s-1).podstatná as podzemných vôd kryštalinika Vysokých Tatier vyviera na tektonickom styku s paleogénom (podtatranský zlom) v kotlinách v podobe rozsiahlych pramenísk (MŽPSR, 9). Poda Nemoka (199) mezozoikum tatrika (druhohory) tvoria zlepence, kremence, pestré ílovité bridlice, slienité bridlice, pieskovce, vápence a dolomity. Mezozoikum buduje prevažnú as Belianskych Tatier. Na stavbe mezozoika sa podieajú nízko zvodnené ílovité a slienité bridlice a kremence. Vznikajú v nich puklinové a vrstevné pramene nízkych výdatností 1,-1, l.s-1. Stredne zvodnené sú polohy sinemurských kremencov a kremitých pieskovcov, kde výdatnosti puklinových a vrstevných prameov dosahujú až 1, l.s-1. Najvýznamnejšie po stránke hydrogeologickej sú vápence a dolomity stredného triasu a kriedy. Vyvierajú z nich puklinové, vrstevné a erózne pramene, ale aj krasové vyvieraky (MŽPSR, 9). Terciérne (treohorné) sedimenty vnútrokarpatského paleogénu reprezentujú zlepence, brekcie, dolomitové pieskovce, vápence, ílovce a pieskovce v rôznom pomere. Poda MŽPSR (9) sedimenty centrálno-karpatského paleogénu ako aj vonkajšieho flyšového pásma sú ako celok vemi slabo priepustné, resp. nepriepustné. Cyklické striedanie ílovcov a pieskovcov, resp. prevaha ílovcových súvrství bráni väšej infiltrácii zrážkových vôd. Prevažuje puklinová priepustnos. Pramenné vývery paleogénnych sedimentov sú vemi nízkej a premenlivej výdatnosti od, do,3 l.s-1. Z vonkajšieho flyšového pásma sú najlepšie zvodnené pieskovce magurského typu v pohorí ergov. Poda Maglaya a Pristaša () kvartérny pokryv Vysokých Tatier tvoria glacigénne sedimenty. Centrálnu a východnú as Popradskej kotliny tvoria glacifluviálne štvrtohorné sedimenty, tvorené pieskami, hrubými až balvanovitými piesitými štrkmi. 13

15 Poda Jetela a Tometza (1997) medzi najvýznamnejšie kvartérne (štvrtohorné) kolektory patria predovšetkým silne priepustné glacifluviálne sedimenty predpolia Vysokých Tatier. Medzi balvanmi morén je výpl piesitá, resp. kamenito-piesitá. Pramene sú bariérové, erózne, resp. líniové s výdatnosami, až 1, l.s-1, niekedy aj nad, l.s-1. Vo vyšších astiach dolín vznikajú pramene vekých výdatností do 1 l.s-1, ktoré sú ovplyvnené povrchovými vodami z povrchových tokov (MŽPSR, 9). V okolí toku Popradu sa nachádzajú fluviálne a piesito-kamenité až kamenité glacifluviálne sedimenty a obsahujú väšie množstvo prachovo-ílovitej frakcie. Pramene vrstevné a erózne, dosahujú výdatnos prevažne menšiu ako, l.s-1. Vekú rozlohu zvodneného kolektora povodia zaberajú kvartérne sedimenty nižších polôh. Sú to hlavne fluviálne 1 m náplavy štrkov a pieskov toku Poprad a jeho prítokov. Doplovanie je najmä infiltráciou z povrchových tokov ale aj zo zrážok a prestupom podzemných vôd z karbonátov mezozoika, menej z pieskovcov paleogénu (MŽPSR, 9). Poda Fusána (197) sú Belianske Tatry tvorené mezozoikom Krížanského príkrovu zloženým zo spodnotriasových kremencov, bazálnymi brekciami, dolomitmi a vápencami, z vložkami pieskovcov, zlepencov a viacerými druhmi vápencov. Pieniny sú tvorené bradlovým pásmom, zloženým predovšetkým z vápenca, miestami sa nachádzajú bridlice, sliene, smerom do nadložia pribúdajú vložky pieskovcov. Kozie chrbty sú tvorené prevažne horninami choského permu, bazálnym súvrstvím tvoreným melafýrmi, tmavosivými vápencami, pieskovcami a ílovcami. Levoské vrchy sú rozsiahle flyšové, málo priepustné pohorie, zložené z hrubozrnných zlepencov, predovšetkým pieskovcov, menej ílovcov, brekcii a bridlíc. Spišská Magura je tvorená vnútrokarpatským eocénnym, málo priepustným flyšom. Zaína sa tmavosivými vápencami a dolomitmi, ílovitými bridlicami, bazálnym súvrstvým, zlepencami, brekciami a hlavne pieskovcami a vápnitými ílovcami. Z najmladších sedimentov sa tu nachádzajú štvrtohorné vyzrážané travertíny z termálnych prameov pri Ružbachoch. ergovské vrchy sú eocénne flyšové pohorie, tvorené hlavne pieskovcami, menej ílovcami, ílovitými bridlicami, zlepencami. Spišskošarišské medzihorie je tvorené pieskovcami, ílovcami, s prevahou zlepencov. ubovnianska vrchovina je tvorená paleogénnym flyšom, prevažne zloženého z pieskovcov, ílovitých bridlíc, zlepencov a ílovcov a vápnitých ílovcov. Hydrogeologická charakteristika hornín povodia rieky Poprad: Výskyt priepustnosti hornín v % z celkovej plochy povodia: nepriepustné až vemi slabo priepustné 19-%, slabo priepustné -1%, slabo až dobre priepustné 3%, dobre až vemi dobre priepustné 1-%, krasové oblasti -% (MŽPSR, 9). 1

16 . Geomorfologické pomery Geomorfologické lenenie základného povodia rieky Poprad Obr.1 Zdroj: Mazúr, E., Lukniš M., 19 Vypracoval: Ludvig, 1 Povodie rieky Poprad sa nachádza v sústave: Alpsko-Himalájska, podsústave: Karpaty, provincie: Západné Karpaty a dvoch subprovinciach: 1. subprovincia: Vnútorné Západné Karpaty. V nej sa nachádza jedna oblas: Fatransko-tatranská a v nej celky: Podtatranská kotlina (1-Liptovská kotlina, -Popradská kotlina, 3-Tatranské podhorie) a Kozie chrbty (1-Važecký chrbát, -Dúbrava-Dubiná) a podcelok: Východné Tatry (.1-Vysoké Tatry,.-Belianske Tatry).. subprovincia: Vonkajšie Západné Karpaty, v nej dve oblasti: 1. Oblas: Podhôno-magurská oblas a v nej celky: Spišská Magura (1-Repisko, -Veterný vrch), Spišsko-Šarišské Medzihorie (1- ubovnianska kotlina, - ubotínska pahorkatina, 3-Jakubianska brázda, -Hromovec, -Šarišské podolie), Podtatranská brázda (-Ždiarska brázda) a Levoské vrchy (1-Levoská vysoina, -Levoská vrchovina, 3-Levoské planiny).. Oblas: Východné Beskydy a v nej celky: Pieniny, ubovnianska vrchovina a ergov. 1

17 Poda MŽPSR (9) je charakter reliéfu, najmä západná as povodia kontrastne odlišný, reprezentujú ho vysokohorská (Tatry) a kotlinová as (Popradská kotlina), ktoré sú oddelené hlbinným zlomom v smere ZV. Východná as povodia má prevažne stredohorský charakter. Z morfologického hadiska má základné povodie charakter lenitého územia s vekými výškovými rozdielmi. Nachádzajú sa v om typy reliéfu od pahorkatín až po vehornatiny. Najväšia as povodia Popradu leží v nadmorskej výške 7m.n.m., druhým najrozahlejším výškovým stupom je 7 9m.n.m., najmenšiu rozlohu zaberajú výškové stupne pod m.n.m. a nad 1 1m.n.m. Maximálna vertikálna disekcia - energia reliéfu vyjadrená rozdielom maximálnej a minimálnej nadmorskej výšky je daná hodnotou m.n.m. (Gerlachovský štít) 379m.n.m. (koniec hraniného úseku Popradu pri Mníšku nad Popradom) = 7 m. V geomorfologickom celku Tatry poda Midriaka (199) dominujú Vysoké Tatry. Sú najväším pohorím v Západných Karpatoch s asymetrickou stavbou. Tatry boli vo štvrtohorách niekoko krát zaadnené. Lukniš (197) uvádza, že adovcové doliny sa vytvorili vplyvom obrovskej hmotnosti adu. Mnoho úlomkov i jemnejšej drviny, balvany, štrk, piesok a hlina prinesené adovcami a uložené pred dolinami sa nazývajú morény. Rieka Poprad so svojimi prítokmi rozplavovala v jednotlivých adových dobách morény, ktoré ukladali adovce. Z vyplaveného štrku vybudovala sústavy adovcovo-rienych kužeov. Okrem rieky Poprad takéto kužele uložila Mlynica, Batizovský, Velický, Studený a Kamenný potok, Kežmarská Biela voda a Biela. Poda Zvaru a Gašpara () sklon údolnej nivy Popradu je 1-, sklon kotlín a pahorkatín je -1, sklon vrchovín a plochy nad hranicou lesa majú sklon viac ako 1. Geomorfologická relácia povodia Popradu je vemi pestrá a má vemi rozmanitý reliéf. Poda Lukniša (197) Belianske Tatry a Pieniny sú vemi zaujímavé nielen svojim druhohorným zložením, ale predovšetkým zaujímavými úkazmi, ako krasové úkazy, jaskyne, podzemné dutiny, tiesavy, bralá, skalné stpy a veže. Levoské vrchy sú masívne flyšové pohorie s vemi malou priepustnosou podložia. Lemujú ich hlboko zarezané doliny. Spišská Magura je taktiež masívna flyšová vrchovina s malou priepustnosou podložia. Stráne budované z flyšových hornín sú vemi náchylné na zosuvy a eróziu. Zosuvy tu zahradili dná dolín a vytvorili sa tu jazerá, napr. jazero pri Osturni i Jazerské jazero, oba v Spišskej Magure. ubovnianska vrchovina lemuje rieku Poprad po oboch svojich stranách. Kozie chrbty tvoria prirodzenú nepriepustnú bariéru medzi povodiami Poprad, Hornád a Váh. Popradská kotlina s ubovnianskou kotlinou a Spišsko-Šarišským medzihorím majú pahorkatinový reliéf, v okolí rieky reliéf rovinnej depresie. 1

18 .3 Klimatické pomery Poda Petrovia (197) je klíma dlhodobý režim poasia a tvoria ju klímotvorné initele, a tým je predovšetkým slnené žiarenie, alším sú fyzicko-geografické pomery sledovanej oblasti, a tretí je atmosférická cirkulácia. Najdôležitejšími klimatickými initemi urujúcimi ráz krajiny sú teplota vzduchu a zrážky, preto sa teplotné a zrážkové pomery dôkladne sledujú. Poda Poláka a Hlásneho () patrí oblas povodia rieky Poprad do mierneho pásma atlanticko-kontinentálnej oblasti s horským podnebím. Poda Lapina, Faška, Mela, Šastného a Tomlaina () sa podcelok Východných Tatier nachádza v chladnej vemi vlhkej oblasti so studenou horskou klímou. Okraj Východných Tatier má chladnú horskú klímu. Popradská kotlina, Levoské vrchy, Spišská Magura, ubovnianska vrchovina a ergov majú mierne chladnú klímu. Východný okraj Popradskej kotliny, ubovnianska kotlina a severný okraj ubovnianskej vrchoviny sa nachádzajú v mierne teplej oblasti s mierne teplou, vlhkou klímou, s chladnou až studenou zimou. Poda SHMÚ je priemerná roná teplota vzduchu za obdobie 1- na povodí rieky Poprad od -3 vo Vysokých Tatrách, + C v Levoských vrchoch, až po + C vo východnej asti povodia. Petrovi (197) alej uvádza, že k teplotnej charakteristike záujmového územia patria aj údaje o najvyšších a najnižších teplotách. Na štítoch Tatier je priemerná júlová teplota poda SHMÚ okolo C, ale zriedkakedy dosahuje maximálna teplota za najhorúcejších dní do C. V povodí rieky Poprad je priemerná júlová teplota okolo 1 C v Poprade, maximálne teploty v dolinách, kotlinách a na svahoch do 1m.n.m. môžu dosiahnu 3 C. V zime je na Lomnickom štíte priemerná teplota vo februári -11 C, no najnižšie môžu dosahova aj viac ako - C. Iné je to ale v horských dolinách a kotlinách, kde síce priemerná teplota v januári je okolo - C, ale pri pokojnom ovzduší a jasnej oblohe môžu noné teploty dosiahnu aj -3 C, prízemná teplota môže ojedinele presiahnu -3 C. Maximálna hbka premzania pôdy v podtatranskej oblasti, vypoítaná na základe mrazového indexu, je 13 cm ( ). Smolen a Ostrožlík (199) uvádzajú, že väšia as tatranskej a podtatranskej oblasti má obvyklý roný chod teploty vzduchu s minimom v januári a maximom v júli, ale vo vyšších polohách (od m n. m.) sa najnižšia teplota presúva z januára na február a najvyššia teplota sa asto presúva z júla na august. Poda Petrovia (197) typickým znakom teplotných pomerov horských a vrchovinových oblastí sú aj teplotné inverzie, ke za pokojného poasia sú v dolinách a kotlinách nižšie teploty než na svahoch, a že vlastne teplota s výškou stúpa. 17

19 Poda Tomlaina a Hrvoa () bola priemerná roná suma globálneho žiarenia v období v záujmovej oblasti kwh.m -. Poda Smolena a Ostrožlíka (199) bola priemerná relatívna vlhkos vzduchu v Poprade 7% a vo Vysokých Tatrách na Lomnickom štíte %. Lapin a Tekušová () uvádzajú, že v období vo Vysokých Tatrách prevládali prevažne SZ vetry s priemernou rýchlosou m.s -1 a % bezveterných dní, na západnom okraji povodia ZSZ vetry -m.s -1 a % bezveterných dní a na východnom okraji povodia premenlivo do 3m.s -1 a % bezveterných dní. Poda Smolena a Ostrožlíka (199) v Tatrách na vyšších svahových polohách pohoria, v pásme padavých vetrov, môže rýchlos vetra v nárazoch presahova ojedinele aj km.h -1. Petrovi (197) uvádza, že priemerná roná oblanos na území v období bola -% pokrytia oblohy oblakmi, poet jasných dní - do roka. Poda Faška, Handžáka a Šrámkovej () bola v záujmovom území v období priemerná výška (cm) snehu/poet dní so snehovou pokrývkou 1/ až 1/ v Tatrách. Roný chod gradientu klimatických zmien v záujmovom území za obdobie 191- vykazuje v poslednom období najrýchlejší nárast rozdielu teplôt koncom zimy a zaiatkom jari a posúva sa takmer o mesiac skôr skorý nástup jari. Poda Petrovia (197) druhý najdôležitejší inite pri vytváraní rázu krajiny sú zrážky, ktoré sú asovo a priestorovo ešte premenlivejšie než teplota vzduchu. Rovnako aj zrážkové pomery sa sledujú vemi dlho. Poda SHMÚ boli v období 191- priemerné roné úhrny zrážok vo Vysokých Tatrách do mm a v povodí rieky Poprad okolo mm. Za posledných tridsa rokov sa zvýšilo množstvo zrážok v povodí o 1%. Poda Smolena a Ostrožlíka (199) priemerný poet dní so zrážkami predstavuje v tatranskej oblasti 3-%, v extrémnych prípadoch ich môže by až dní do roka. Evapotranspirácia je proces, pri ktorom sa vyparuje voda (evaporácia) spolu s vyluovaním vody rastlinami (transpirácia). Tomlain () uvádza, že priemerné roné úhrny aktuálnej a potenciálnej evapotranspirácie v záujmovej oblasti v období boli približne mm. Poda Šišku, Špánika a Igaza () sa so zvyšujúcou teplotou bude zvyšova aj množstvo evapotranspirácie, ale najviac v stredných nadmorských výškach do 7m.n.m., v horských oblastiach s dostatkom vody bude limitujúcim faktorom evapotranspirácie príkon energie dostupnej pre proces vyparovania, a v nížinách bude limitom hlavne voda dostupná k vyparovaniu. Poda Nováka (1) lesy, ktoré sú na území povodia zastúpené takmer %, prepustia do povodia menej vody ako nelesná vegetácia a zvyšujú evapotranspiráciu o 1-1%. 1

20 . Hydrologické pomery Horská as európskeho rozvodia vystupuje najvyššie na Hrubom vrchu (31m.n.m.) v západnej asti Vysokých Tatier. Cez chrbát Kozieho kamea pri Poprade na Kráovu hou (193m.n.m.) až do Cerovej vrchoviny, sa na tejto línií poda Šima (197) nachádza tzv. hlavná rozvodnica, ktorá rozdeuje územie Slovenska na tri hlavné povodia: veké povodie Dunaja, zbernú oblas Tisy so sústavou Bodrogu a sústavou Slanej a tretie je malé povodie Dunajca, prítoku Visly, so svojím hlavným prítokom Popradom. Poda Pacla (199) klesá na jese množstvo zrážok vo Vysokých Tatrách, keže sú Tatry chránené pred juhozápadným prúdením, ktoré prináša na ostatnom území Slovenska výdatnejšie dažde. Tým klesá aj vodnatos tatranských tokov. V zimnom období majú tatranské toky vemi nízke prietoky, iba -3% z roného prietoku, keže zrážky sú zväša premenené v sneh a ad a slabé zásoby podzemných vôd sú od jesene takmer úplne vyerpané. Podstatné stúpnutie prietokov nastáva koncom zimy, ke sa zanú topi najprv relatívne bohaté zásoby snehu v najnižších polohách a podmienia k výdatnejšiemu stúpnutiu prietokov po zimných minimách. Neskôr v júli, ke sa zvýši množstvo zrážok, zvýši sa teplota a topí sa najvyššie uložený sneh, sa zvýši vodnatos na maximum, teda na 1-1% z roného odtoku. Rozdiel medzi náveternou a záveternou stranou Tatier je výraznejší práve v lete, v období zrážkového maxima. Preto júlové zrážky spôsobia alšie, ale nie až príliš výrazné zvýšenie vodnosti, o sa prejaví ako maximum priemerného roného odtoku. Takže z percentuálneho rozdelenia odtoku vyplýva, že v letnom vegetanom období odteká v Tatrách 7-% z celoroného odtoku. Tatry patria medzi naše oblasti s najvyššími odtokmi. Ich odtokový režim sa výrazne podiea na vodnosti rieky Poprad. Majú dostatok zrážok, dlhé obdobia so snehovou pokrývkou, akumulaný vplyv jazier, morén, sutín, lesa. Približne 7 % zrážok odteie riekami a 3% sa vyparí. Pre oblas Tatier je charakteristické vysoký roný úhrn zrážok a nízky klimatický výpar. Poda Leškovej a Majerákovej () priemerný roný špecifický odtok bol v období vo Vysokých Tatrách 3- l.s -1.km - a v celom povodí Popradu 1- l.s -1.km -. Vodohospodársky význam Vysokých Tatier na vodnosti jednotlivých hlavných povodí a na vodnosti Slovenska je preto vemi významný. Povodie je územie, z ktorého celý povrchový odtok vteká prostredníctvom sietí potokov, riek a prípadne jazier do mora jediným vyústením, ústím alebo deltou rieky. iastkové povodie je as územia, z ktorého celý povrchový odtok vteká prostredníctvom riek, potokov alebo jazier do uritého profilu vodného toku (SAŽP, 9). 19

21 Na území SR boli vymedzené dve Správne územia povodí: Dunaja; a Správne územie povodia Visly, ktoré je tvorené jedným iastkovým povodím Popradu a Dunajca. Základné povodie Popradu patrí medzi samostatné povodie s vlastnou medzinárodnou znakou. Rieka Poprad vrátane Dunajca patrí do povodia Visly, ktorá odvádza vodu do Baltského mora. Hydrologické lenenie iastkového povodia: Medzinárodné oznaenie povodia: Visla 3--; iastkové povodie: Dunajec a Poprad 3-1; základné povodie: Poprad pod ubicou (Kežmarok) 3-1- a Poprad od ubice po štátnu hranicu Šimo (197) uvádza, že rieka Poprad vzniká vo Vysokých Tatrách ako sútok Hincovho potoka a Krupej, vytekajúcej z Popradského plesa. Z Vysokých Tatier a Belianskych Tatier po svojej ceste priberá aj poetné avostranné kratšie, ale výdatné prítoky ako Velický potok (km), teúci dlho paralelne s ním, Slavkovský potok (1,3km), Luivnianka (Malý Poprad) (,km), Studený potok (17,km), Biela (,9), Kežmarská Biela voda (19,1km) a alšie; z pravej strany k významnejším prítokom patrí ubica (,km), Jakubianka (1,), Mlynica (,km), Vrbovský potok (11km), ubotínka (1,km) a alšie. V Spišsko-Šarišskom medzihorí teie mocným oblúkom, meniac smer toku postupne na východ, a prevažne sever a západ, priom pri severovýchodnom úpätí ubovnianskej vrchoviny vytvára na meandrovitom km dlhom úseku slovensko-poskú štátnu hranicu. Pri Mníšku nad Popradom opúša naše územie po prekonaných 1, km. Rienu sie Popradu, ktorého väšinu prítokov tvoria iba krátke potoky bez významnejších poboiek, možno charakterizova ako vemi málo vyvinutú. Sklon toku je znaný, najmä na hornom úseku pred výstupom z hôr. V Popradskej kotline a alej sa sklon zmenšuje, s výnimkou úsekov, kde sa rieka zarezáva do podkladu. Základné hydrologické charakteristiky (Šimo, Zako, ) Oblas akumulácia vysoká vodnos najvyššie Q ma najnižšie Q ma Vysokohorská Východné Tatry X III (IV) IV VII (VIII) V VI (VII>IV) I II Stredohorská Horné povodie PP XI III IV - VI V (VI<IV) I II Stredohorská Dolné povodie PP XI - II III - V IV (V>III) I - II Q ma priemerný mesaný prietok (m 3.s -1 ); Q a dlhodobý priemerný roný prietok (m 3.s -1 ) Základné bilanné údaje povodia rieky Poprad: Poprad Chmenica priemerné mesané prietoky m 3 /s (Šimo, 197) Tab.. 1 Tab.. mesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Q a priemer,3 1,1 19,,7,7,, 1, 13, 1,9 1, 1, 17, Q ma /Q a,1,9 1,1 1, 1, 1,9 1,1 1,7,7,,,

22 Poda Majerákovej () priemerný roný prietok za obdobie na tej istej stanici bol Q a 1,m 3 /s, priemerné roné zrážky na celom povodí boli 9mm, odtok 373mm, výpar 3mm a koeficient odtoku,1, o znamená, že 1% vody odteie a 9% vody sa vyparí. Povodie rieky Poprad má zo všetkých slovenských povodí najväší odtok. Kvalita vody povrchového toku rieky Poprad je poda MŽPSR (1) zlá, voda má v hraninom profile charakter silno zneistenej vody, má zvýšené množstvo nutrientov ako aj mikrobiologické zneistenie (revné enterokoky a termotolerantné koliformné baktérie). Brehy rieky sú na mnohých úsekoch stabilizované murovanými kamemi, predovšetkým na úsekoch prechádzajúce mestami resp. blízko obydlí, stabilizované sú aj mnohé kaskády, resp. malé vodopády predovšetkým na hornom toku, na kritických miestach je priebežne vykonávaná protipovodová ochrana spojená s reguláciou rieky. Na rieke je inštalovaná aj malá vodná elektráre pri obci Sulín, okr. Stará ubova. Režim malej vodnosti Malá vodnos je fáza hydrologického režimu poas ktorej prietok v toku je tvorený vyerpávaním zásob podzemných vôd. Trvanie malej vodnosti je súvislé asové obdobie poas ktorého je prietok menší ako vhodne zvolená prahová hodnota, ktorá vyplýva z vodohospodárskych úvah, alebo z hraníc klasifikácie vodnosti toku. Malá vodnos so zvolenou prahovou hodnotou prietoku je charakterizovaná prietokovými a neprietokovými charakteristikami. Malá vodnos v povodí Popradu je sústredená do zimnej prietokovej depresie s minimom v mesiaci január a február. Spracovanie prietokových charakteristík malej vodnosti si nevyžaduje zvolenie prahovej hodnoty a preto sa používa pri základnej hydrologickej charakteristike toku. Najpoužívanejšou prietokovou charakteristikou malej vodnosti je 3 denný prietok za zvolené obdobie. Je výsledkom štatistického spracovania radu priemerných denných prietokov za zvolené obdobie. Udáva hodnotu prietoku, ktorá vo zvolenom období bola zabezpeená v priemere 3 dní v roku. Tabuka.3 udáva M - denné prietoky v období Prietok Q3 dosahuje v uvedených profiloch hodnoty až 31% dlhodobého priemerného roného prietoku z obdobia (Qa)191- (MŽPSR, 9). M - denné prietoky (m 3.s -1 Tab..3 ) vo vodomerných staniciach na toku povodia rieky Poprad M - denné prietoky (m 3.s -1 ) Tok Profil Qa (m 3.s -1 ) Poprad Matejovce 3,91 7,7,71,9,7 1, 1,3 1, Poprad Chmelnica 1, 3, 17,3 1,,3,9 3,9, 1

23 Režim vekých vôd Najpoužívanejšou charakteristikou režimu vekých vôd je kulminaný prietok povodovej vlny. Významnos kulminanej vlny hodnotíme priemernou dobou v priebehu ktorej možno oakáva dosiahnutie, alebo prekroenie uvedenej hodnoty tzv. N-roný prietok. Tieto hodnoty v povodí uvádza tabuka. Podobne ako v rozdelení vodnosti poas roka, prevláda v povodí Popradu najväší odtok v neskorom jarnom a letnom období, aj výskyt kulminaných prietokov sa sústreuje do jarno-letného obdobia. Povodne v tomto období sú typické väšími objemami, nakoko ide spravidla o povodne z topiaceho sa snehu, príp. povodne z topiaceho sa snehu a daža. Uvedené hodnoty kulminaných prietokov sú výsledkom štatistického spracovania vo vodomerných staniciach. N-roné prietoky boli preverené novým spracovaním v roku (MŽPSR, 9). N-roné prietoky (m 3.s -1 Tab.. ) vo vodomerných staniciach na toku povodia rieky Poprad Tok - profil Plocha povodia km Poprad - Matejovce 311, Poprad Chmelnica 1, Základné povodie rieky Poprad Obr. Vysoké Tatry a povodie hlavného toku Popradu Zdroj: Atlas krajiny Slovenskej republiky, Vypracoval: Ludvig, 1

24 . Pedologické pomery V povodí rieky Poprad majú poda MŽPSR (9) najväšie plošné zastúpenie hlinité, až ílovito hlinité, kyslé variety kambizemných pôd doprevádzané rankrami. Vyskytujú sa hlavne v lesných astiach povodia: Levoské vrchy, Spišská Magura, ubovnianska vrchovina, ergov. V nižších nadmorských výškach plošne prevažujú hnedé lesné pôdy nasýtené a sú to prevažne ponohospodársky využívané pôdy - orné pôdy, resp. pasienky. Tretiu skupinu tvoria kambizeme pseudoglejové nasýtené. Priestorovo sú viazané na piesitejšie flyšoidné horniny. Tieto pôdy sú intenzívne ponohospodársky využívané - orné pôdy, na niektorých miestach (vyšší sklon svahu) sú zalesnené monokultúrami (smreky, borovice). Pri úpätí Tatier, vo vlhkom a chladnom podnebí, pod ihlinatými porastmi vznikajú na niektorých miestach prechodné formy k podzolom. až 1 % plochy povodia pokrývajú: kambizeme districké - hlavne na rozsiahlych vrcholových astiach Levoských vrchov, ojedinele v Spišskej Magure a ergove v zalesnených astiach iastkového povodia v nadmorských výškach okolo 9 m n. m. a vyššie; pseudogleje typické kyslé - vyvinuté hlavne na glacifluviálnych sedimentoch; kambizeme pseudoglejové kyslé - v severnej asti Spišskej Magury; rankre - viazané na výskyt glaciálnych a glacifluviálnych sedimentov v predpolí Tatier; rendziny litické - v pohoriach Pieniny, Kozie Chrbty a na bradlových eleváciách; rendziny vylúhované - vyskytujú sa vo vysokohorskej oblasti Belianskych Tatier; fluvizeme typické - sú mladé pôdy na nekarbonátových aluviálnych sedimentoch s rôznym stupom glejovatenia, vyskytujú sa v depresných astiach alúvia rieky Poprad (MŽPSR, 9). Pôdny kryt vo Východných Tatrách poda Miiana (197) zastupujú dva typy: hnedé lesné pôdy na silikátových horninách a rendziny na karbonátových horninách. V kosodrevinovom stupni sa vytvorili humusovo-železité podzoly a litozeme. V alpínskom stupni sú hojné alpínske mainové pôdy (alpínske rankery), ktoré sa tu striedajú s kamennými morami a holými skalami. Nad hornou hranicou alpínskych lúk, vo Vysokých Tatrách, nájdeme okrem skalných brál asto malé plôšky alpínskych surových pôd. Poda Korea, Linkeša a Bublinca (199) pri pedologickom prieskume na najvyšších vrcholoch Vysokých Tatier sa na hrubších zvetralinách všade vyskytujú pôdy blízke podzolom. Na rovinatých prvkoch reliéfu, ako sú morény, na severných alebo tienených svahoch sa nachádzajú prevažne podzoly organozemné. 3

25 . Vegetané pomery Lesné pomery Územie povodia Popradu pokrýva 37,% lesov na ploche 9 km. Súvislejšie lesné komplexy sa nachádzajú najmä v Tatrách, Spišskej Magure, Pieninách, ubovnianskej vrchovine a Levoských vrchoch. Zastúpenie ihlinatých drevín je 7,1%, listnatých drevín 1,% a holiny (t. j. lesné pozemky, kde lesné porasty boli doasne odstránené s cieom ich obnovy) sa nachádzajú na, % výmery lesných porastov. Najviac zastúpenou ihlinatou drevinou je smrek (Picea abies), najväšie zastúpenie z listnáov dosahuje buk lesný (Fagus silvatica). Hospodárske lesy v celom iastkovom povodí, t. j. lesy s prevažujúcou produknou funkciou tvoria,%, ochranné lesy tvoria 3,% a lesy osobitného urenia tvoria,% z celkovej výmery lesov iastkového povodia. Z lesných vegetaných stupov má najväšie rozšírenie smrekovo-jedovo-bukový stupe v nadmorskej výške 9-13m.n.m. a jedovo-bukový v nadmorskej výške -1m.n.m. V nadmorskej výške 1-1m.n.m. sa na menšej ploche nachádza smrekový a nad 1m.n.m. kosodrevinový vegetaný stupe (MŽPSR, 9). Oblastné špecifiká Mokrade medzinárodného významu sa vyskytujú v okolí Spišskej Belej, a to Belianske lúky na ploche 9 m a Rašelinisko Krivý kút s plochou 3 m. Severozápadne od Stráne pod Tatrami je mokra Kút (plocha 11 m ). V okrese Stará ubova v katastri obce ubotín a Plave sú mokrade národného významu na ploche 1,km Plaveské štrkoviská. Rašeliniská vrchoviská - je typ rašeliniska, ktorý vzniká pod vplyvom atmosférickej vlhkosti a zrážok. Predstavuje jeden z najkyslejších a na živiny najchudobnejších biotopov, pretože jediným zdrojom je zrážková voda. Na väšine plochy vrchoviska stále prebieha proces tvorby rašeliny. Na Slovensku sú vrchoviská vzácne, pretože sa vyskytujú na južnej hranici európskeho rozšírenia. Najviac lokalít sa nachádza v Tatrách (MŽPSR, 9). Poda Šoltésovej (199) najvýznamnejším a najvzácnejším zástupcom kveteny Východných Tatier patria nesporne endemity a glaciálne relikty. K najstarším západokarpatským endemitom na území Tatier patrí klinek lesklý (Dianthus nitidus), straonôžka tatranská (Delphinium oxysepalum) i lomikame trváci (Saxifraga wahlenbergii). Poda Futáka (197) sa na území povodia Popradu vyskytujú aj vzácne druhy ako kostihoj srdcovitý (Symphytum cordatum), zvonek karpatský (Campanula carpatica), šafran karpatský (Crocus heuffelianus) a iné.

26 .7 Živoíšstvo Povodie rieky Poprad je vemi pestré. Poda Korbela (199) živoíšne spoloenstvá v regióne povodia Popradu a Tatier majú charakter západokarpatskej horskej fauny. Sú tu rôzne zoogeografické zložky, no prevažné zastúpenie majú živoíchy severskej fauny. Žijú tu viaceré západokarpatské endemické druhy a relikty treohornej fauny. Z bezstavovcov sa tu poda Ferianca, Korbela a Vileka(197) vyskytujú napr. ulitník (Helicigona cingulella), vidlochvostka (Campodea augens), bežec snežný (Nebria tatrica), veslonôžka (Mixodiaptomus laciniatus), chvostoskoky (Collembola), maloštetinavec (Tubiflex montanus), mnohonôžka (Leptoiulus tatricus) i jaso ervenooký (Parnassius apollo), v nižších polohách blízko vôd možno zbada viacero druhov vážok (Odonata). Zo stavovcov sa tu vyskytujú vodné živoíchy: mihua potoná (Lampetra planeri), pstruh potoný (Salmo trutta trutta morpha fario), lipe obyajný (Thymallus thymallus), pstruh dúhový (Salmo gairdneri) a iné. Z obojživelníkov sa na území povodia Popradu a Tatier vyskytujú: mlok veký (Triturus alpestris), skokan hnedý (Rana temporaria), kunka žltobruchá (Bombina variegata), ropucha zelená (Bufo viridis), ropucha obyajná (Bufo bufo) a iné. Z plazmi sa môžeme stretnú asto v nižších polohách na slnených stráach medzi kamemi: užovka obyajná (Natrix natrix), vretenica obyajná (Vipera berus), jašterica obyajná (Lacerta agilis) a iné. Z vtákov je možné spozorova bežné druhy ako: sýkorka bielolíca (Parus major), drozd ierny (Turdus merula), trasochvost horský (Motacilla cinerea), bocian biely (Ciconia ciconia), kaica divá (Anas platyrhynehos), veké húfy škorcov obyajných (Sturnus vulgaris) i havranov obyajných (Corvus frugilegus). Vo vyšších polohách: krivonos obyajný (Loxia curvirostra), ate trojprstý (Picoides tridactylus alpinus), tetrov obyajný (Lyrurus tetrix), abtuška vrchovská (Anthus spinoletta), orol skalný (Aquila chrysaëtos), orol krikavý (Aquila pomarina), sokol sahovavý (Falco peregrinus), jastrab veký (Accipiter gentilis), sova lesná (Strix aluco), výr skalný (Bubo bubo) a iné. Z drobných cicavcov možno vo vyšších polohách spozorova: piskor vrchovský (Sorex alpinus), hraboš snežný tatranský (Microtus nivalis mirhanreini), syse obyajný (Spermophilus citellus) i sviš vrchovský tatranský (Marmota marmota latirostris). Z väších cicavcov: jele obyajný (Cervus elaphus), srnec hôrny (Capreolus capreolus), svia divá (Sus scrofa), medve hnedý (Ursus arctos), vlk dravý (Canis lupus), rys ostrovid (Lynx lynx) i kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica).

27 . KLÍMA, KLIMATICKÉ ZMENY, KLIMATOLÓGIA. HYDROLÓGIA. POVODNE. SCENÁRE DOPADOV KLIMATICKÝCH ZMIEN NA PRIETOKY Klíma poda Lapina () spolu s klimatickými pomermi alebo podmienkami zaberajú v iných odboroch pomerne širokú škálu problematiky. Poda Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) je klíma alebo podnebie dlhodobý režim poasia. Za dlhšie považuje WMO najmenej 3-roné obdobie, priom obdobie je teraz štandardné normálové obdobie (charakteristiky klímy z tohto obdobia sa používajú na medzinárodné porovnávanie klimatických pomerov na celej Zemi). Klimatické zmeny predstavujú jednu z najväších environmentálnych, sociálnych a hospodárskych hrozieb (EEA, 9). Poda Lapina a Tomlaina (1) sa klimatické zmeny poda IPCC (Medzivládny panel pre klimatickú zmenu) nazývajú prevažne už len zmeny klímy prirodzeného charakteru, teda najmä zmeny v minulých dobách Zeme. Pod pojmom zmena klímy (klimatická zmena) rozumieme iba tie zmeny v klimatických pomeroch, ktoré súvisia s antropogénne podmieneným rastom skleníkového efektu atmosféry od zaiatku priemyselnej revolúcie (asi od 17 r. n.l.), ak ich vieme odlíši od zmien prirodzených. Prirodzené kolísanie klimatických charakteristík je dané predovšetkým solárnou klímou (roný chod, 11-roný cyklus ), iné cykly súvisia s cyklinosou niektorých klimatotvorných procesov, cyklus adových dôb má na severnej pologuli periódu okolo 1 až 1 rokov, za nízkofrekvenné cykly sa považuje kolísanie s periódou dlhšou ako 11 rokov, a pod. Trend je niekedy iba asou nejakého cyklu. Klimatické pomery charakterizujeme stredovými, rozptylovými, trendovými a cyklickými charakteristikami -rozptylové charakteristiky reprezentujú premenlivos klímy. Klimatológia je poda Lapina () veda o súvislostiach a príinách vzniku uritých klimatických pomerov alebo podmienok a o ich zmenách, o vplyvoch klímy na objekty innosti loveka a naopak. Poda SHMÚ (1) sa klimatológia zaoberá štúdiom podnebia alebo klímy, sleduje dlhodobý charakter a celkové úinky meteorologických procesov prebiehajúcich na v rôznych a rôzne vekých regiónoch a aj na celej Zemi. udia, ktorí v tejto oblasti pracujú sú tiež meteorológovia alebo klimatológovia. Hydrológia je veda zaoberajúca sa poznaním zákonov výskytu a obehu vody v prírode. lení sa na: Hydrometriu (návrh prístrojov a metódy merania) a Hydrografiu (zaoberá sa pozorovaním, zhromažovaním získaného materiálu). Základnou úlohou hydrológie je urenie hlavného prvku Prietok objem vody preteený daným profilom za jednotku asu. Q=V/t; Q prietok (m 3.s -1 ), V objem (m 3 ), t as (s) (Havlík, 1).

28 Povode je poda Žaluda (1) prírodný jav, ktorý je súasou krajiny. Katastrofou sa však táto udalos stáva len z pohadu loveka. K tejto katastrofe dochádza spravidla vplyvom náhlej alebo neoakávanej zmene meteorologickej situácie. Príinami povodní môžu by: intenzívne lokálne zrážky, dlhotrvajúce dažové zrážky, jarné topenie snehu významným faktorom sa stáva skutonos, že je v tejto dobe pôda ešte zamrznutá, a tak nemá žiadnu retennú schopnos; a prehradenie vodného toku nahromadením prekážok v užších miestach, pod mostmi (adové kryhy, kmene stromov) i zosuvom pôdy a následným vytvorením prírodnej hrádze a vyliatím nad brehy koryta. Poda MŽPSR (1) sa v archívoch zachovali informácie o niivých povodniach v povodí Popradu v auguste 1, na zaiatku augusta 17 a v auguste 113. Najrozsiahlejšia povode bola zaznamenaná v roku 19 s prietokom na úrovni 1-ronej vody. Pri prívalovej povodni.7.1 sa v Štrbskom potoku vyskytol prietok, ktorý sa môže opakova priemerne raz poas 1 rokov. V prítoku Popradu ubický potok bol..1 v obci ubica zaznamenaný kulminaný prietok 1 m 3.s -1. V minulosti sa v ubickom potoku pravdepodobne rovnaký prietok vody vyskytol už v roku 1. Vplyv veternej kalamity v Tatrách na hydrologický režim horného povodia rieky Poprad KOSTKA et al., () sa vo svojej práci zaoberali simuláciou vodnej hodnoty snehu a zmenou parametrov vegetácie pre územie Tatier postihnuté veternou kalamitou (povodie rieky Poprad po záverený profil Kežmarok) a pokúsili sa odhadnú vplyv poškodenia lesa na vodnú hodnotu snehu a odtokový režim v celom povodí. Cieom projektu bolo vyhodnotenie vplyvu odlesnenia spôsobeného veternou kalamitou vo Vysokých Tatrách na hydrologický režim subpovodí horného Popradu. Okrem analýzy dlhodobých údajov z SHMÚ boli na konci roka 7 osadené limnigrafy v mikropovodiach vo Vysokých Tatrách na území postihnutom veternou kalamitou. Analýza hydrologického režimu v povodí horného Popradu a jeho subpovodiach (plocha povodí km ) na základe meraných údajov SHMÚ pre obdobie 19-9 (denné, resp. hodinové údaje) nepoukázala na dramatický vplyv odlesnenia spôsobeného veternou kalamitou v roku. Rovnaký výsledok bol získaný analýzou údajov (hydrologická bilancia, hydrologické reakcie na extrémne zrážky) z novozaložených mikropovodí. Scenáre dopadov klimatických zmien na prietoky Poda Národného klimatického programu Slovenskej republiky (NKP SR) (), v druhej národnej správe o zmene klímy poda klimatických scenárov možno oakáva 7

29 zvyšovanie teploty; a alej poda všetkých aplikovaných klimatických scenárov je ovea pravdepodobnejší pokles priemerných roných prietokov ako zachovanie súasného stavu (t.j. referenné obdobie ) alebo dokonca zvýšenie prietokov. Znižovanie prietokov je úmerné narastaniu priemernej ronej teploty a poklesu roných zrážok. Pokles prietokov sa zväšuje smerom k vzdialenejším asovým horizontom. Zmeny majú severojužný gradient, priom sever Slovenska bude ovplyvnený najmenej. Aridita južných a juhovýchodných nížin môže dosiahnu poas typického letno-jesenného obdobia malej vodnosti (ktoré sa v dôsledku predpokladanej klimatickej zmeny ešte viac zvýrazní a predži) významný stupe. To znamená, že špecifický odtok sa v uritých oblastiach môže priblíži až k nule. Szolgay a kol. (1999) uvádza, že poda scenárov klimatickej zmeny a vývoja dlhodobého priemerného špecifického odtoku na východnom Slovensku pre horizonty 1, 3, 7 vyplýva, že v zimnom období možno ráta so zvyšovaním prietokov, oproti tomu v jarnom a letnom období možno uvažova s trvalým poklesom vodnosti, najmenej zasiahnuté bude pravdepodobne jesenné obdobie, ktoré bude prechodom z letného obdobia poklesu do zimného obdobia nárastu odtoku. Maximálne nárasty odtoku sú obyajne koncom zimy a v asovom horizonte môžu narás až dvojnásobne do roku 7. Najvýraznejší pokles vodnosti možno oakáva na jar v apríli až máji, do roku 7 až o polovicu. Toky môžu ma tendenciu vytvára súvislé obdobie nízkej vodnosti od mája po september až október a priame odbery z tokov budú môc ma zníženú bilannú kapacitu. Najvýraznejší pokles dlhodobých priemerných roných prietokov sa predpokladá v oblasti nížin, pre asový horizont 7 o viac ako štvrtinu. V stredných výškových pásmach sa oakáva mierny až výraznejší pokles odtoku. V severných horských oblastiach možno v zimných mesiacoch poíta s nárastom prietokov a v letných mesiacoch treba ráta s pomerne vyrovnaným znižovaním prietokov. Zimné zvýšenie prietokov bude ma vyrovnávajúci vplyv na kolísanie odtoku v rámci roka. Treba poíta aj s tým, že zvýšený odtok sa bude realizova formou povodní a že aj letné sucho bude prerušované extrémnymi povodami. Poda Petrovia (199) scenáre s teplejšou zimou zrejme spôsobia skrátenie obdobia výskytu snehovej pokrývky, zvýšenie odtoku a dôjde aj k zvýšeniu zimného výparu. Výsledkom bude zníženie tzv. zimných zásob vody zo snehovej pokrývky v pôde, o znamená horší štart do vegetaného obdobia s teplejším letom a s letnými zrážkami bez zmeny. Z bilannej zabezpeenosti roného chodu oakáva kritické vlahové podmienky v ronom chode vlhkosti pôdy skôr ako doteraz. Bude to teda znamena zvýšenie nárokov na dodávku vody pre doplnkovú závlahu, ako aj otázku, kde túto naviac vodu nájs.

30 GRAFICKÁ ŠTATISTICKÁ ANALÝZA PRIEMERNÝCH TEPLÔT, ÚHRNOV ZRÁŽOK A PRIETOKOV NA VYBRANÝCH METEOROLOGICKÝCH A HYDROLOGICKÝCH STANICIACH ZA OBDOBIE V tejto kapitole sa budeme zaobera rozsiahlou analýzou spracovaných údajov teplôt, zrážok a prietokov z meteorologickej stanici (MS) Skalnaté pleso, MS Poprad letisko a MS Plave nad Popradom (Plave - okr. Stará ubova), hydrologickej stanici (HS) Poprad Matejovce a HS Chmenica; za obdobie Budeme interpretova grafické výstupy a porovnáva jednotlivé obdobia a mesiace poda priemerných teplôt, úhrnov zrážok a prietokov, a budeme sa snaži zisti kvantitatívne zmeny vybraných klimatických a hydrologických údajov na vybraných MS a HS za uvedené obdobie, ako aj trendy ich alšieho smerovania. Budeme porovnáva horné a dolné povodie rieky Poprad z klimatického a hydrologického hadiska a sledova zmeny za posledné polstoroie, zmeny v referenných obdobiach aj v jednotlivých mesiacoch. Budeme sledova roný prietokový priemer a prietokové odchýlky vedúce k zvýšeniu rizika vzniku povodní v budúcnosti. Klimadiagramy boli vytvorené v pomere 1:, tzn. 1 C = mm zrážok, o poda nás lepšie vystihuje vyjadrenie aridného a humídneho klimatu podhorských oblastí severného Slovenska. Keže v hydrológii je zaužívané, že hydrologický rok zaína od prvého novembra predošlého kalendárneho roku, prispôsobili sme klimadiagramy a priemerné mesané údaje hydrologickým rokom, aby boli zmeny opticky a údajovo správne a prehadné. Grafické výstupy sú spracované v prostredí Excel, ktorý disponuje pre nás potrebnými štatistickými funkciami. Pre viditenejšiu zmenu klimatického a hydrologického režimu od roku 191 do roku 1 sme použili v grafoch polynomický typ trendovej iary. stupa, a pre presný výpoet zmien v percentách sme použili lineárny trend. MS Skalnaté pleso Sš, 1 9 Vd, 177m.n.m. MS Poprad letisko 9 Sš, 1 Vd, 9m.n.m., teplomer 9m.n.m. MS Plave n. Popradom Sš, Vd, m.n.m., teplomer 7m.n.m. HS Poprad Matejovce tok PP NADM. V. VD 9,m.n.m., rieny km 11, HS Chmenica tok Poprad NADM. V. VD 7,1m.n.m., rieny km,1 *Keže MS Plave nad Popradom fungovala až od roku 191, údaje z XI. a XII. 19 na MS Plave nad Popradom boli vyrátané z krátkodobého priemeru z MS Poprad; s presnosou ±, C a ± 1%. *Keže HS Poprad Matejovce nebola v innosti v roku 1, údaje z roku 1 na HS Poprad - Matejovce boli vyrátané z krátkodobého priemeru z 3km vyššie položenej HS Poprad Veká na toku Velický potok; s presnosou ± %. *Hydrologické údaje z XI. a XII. 1 neboli zarátané, keže poda hydrologického roka spadajú už pod rok 11. * = približný (neúplný alebo nepresný) údaj 9

31 11 Roný úhrn zrážok a priemerná roná teplota - Poprad Graf. 1 7, 1 7, 9, 7, Teplota ( C) 3, 3, 1, Prietok (m³.s-¹), 7, 7,,,,,,, 3, 3,, Zdroj: SHMÚ Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 Priemerná roná teplota (PRT) minimálna bola +, C v roku 19, maximálna +7,7 C v rokoch 7 a, za rokov priemerný nárast trendovej teploty o cca +1,3 C z +,7 C na +7 C. Priemerný roný úhrn zrážok (PRÚZ) minimálny bol 13,mm v roku 19, maximálny 13mm v roku 1, trendové roné zrážky po miernom poklese do roku 19 zo mm na mm narástli do roku 1 o cca 13mm za rok na hodnotu 7mm. Qn=,m³.s-¹ Priemerný roný prietok - Poprad - Matejovce Priemerný roný úhrn zrážok - Skalnaté pleso Graf. Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 Priemerný roný prietok (PRP) minimálny bol,7m 3.s -1 v roku 19 a max. bol *7,73m 3.s -1 v roku 1. Trendový prietok klesol od 191 do 19 zo,m 3.s -1 na 3,7m 3.s -1 a potom narástol do roku 1 na,9m 3.s -1. Graf Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PRÚZ bol najnižší 9mm v roku 191 a najvyšší v roku 1 s hodnotou 19mm. Trend roných zrážok od roku 191 s hodnotou približne 1mm stagnoval do konca 7.-tych rokov a do roku 1 priemerné roné zrážky vzrástli na hodnotu približne 1mm. 3 1

32 Roný úhrn zrážok a priemerná roná teplota - Plave nad Popradom 191-1, 7, 7,,,, 7,,, 3, 3,,, 1, Teplota ( C) Prietok (m³.s-¹) Zdroj: SHMÚ Graf. Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 PRT min. bola +,3 C v roku 19, max. +,1 C v roku, trendová PRT od roku 191 do roku 1 narástla z +, C na +7, C, rozdiel cca +1, C. PRÚZ bol min. v roku 1971 s hodnotou,mm a max. bol 1,mm v roku 1. Trendové roné zrážky narástli od roku 191 do 1 zo mm na 3mm za rok. Qn=1,11m³.s-¹ Priemerný roný prietok - Poprad - Chmenica Graf Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PRP min. bol 9,m 3.s -1 v roku 191 a max. bol,1m 3.s -1 v roku 1. Trendový prietok najprv klesol od roku 191 do roku 19 zo 1m 3.s -1 na 1,1m 3.s -1 a potom narástol do roku 1 na 17,7 m 3.s -1. ROK (191-1) MS Skalnaté pleso zrážky nárast z 1197mm na 193mm =rozdiel +9mm = +,7% MS Poprad zrážky nárast z mm na 3mm = rozdiel mm = rozdiel +1,9% MS Plave zrážky nárast zo 9mm na mm = rozdiel 193mm = rozdiel +31,7% MS Poprad teplota nárast z +, C na +, C = rozdiel +1,3 C MS Plave teplota nárast z +,3 C na +,9 C = rozdiel +, C HS PP Matejovce prietok nárast z 3,7m 3.s -1 na,m 3.s -1 = +,7m 3.s -1 = +,% HS Chmenica prietok nárast zo 1,3m 3.s -1 na 1,91m 3.s -1 = +1,1m 3.s -1 = +11,3% 1, 31

33 Teplota ( C) Poprad 9 m.n.m Graf. KLIMADIAGRAM Priemerná roná teplota, C Priemerný roný úhrn zrážok 9, mm XI. XII.. I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. Teplota Zrážky Zdroj: SHMÚ Vypracoval: Ludvig, 1 Mesiace 1 Pozitívna vlahová bilancia sa prejavuje od novembra do júna, nedostatok vlahovej bilancie sa prejavuje od júla do októbra. Teplota má stúpajúcu tendenciu od januára s maximom v júli a potom klesá od augusta s minimom v januári. Zrážky stúpajú (narastajú) mierne od januára do marca, a prudko od marca do svojho maxima v júni, a kaskádovito klesajú konca júna až do svojho minima v januári Teplota ( C) Poprad 9 m.n.m Graf. 7 KLIMADIAGRAM Priemerná roná teplota, C Priemerný roný úhrn zrážok, mm XI. XII. I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. Teplota Zrážky Zdroj: SHMÚ Vypracoval: Ludvig, 1 Mesiace 1 Pozitívna vlahová bilancia sa prejavuje od novembra do júna, nedostatok vlahovej bilancie sa prejavuje od júla do októbra. Teplota má stúpajúcu tendenciu od januára s maximom v júli a potom klesá od augusta s minimom v januári. Zrážky stúpajú od januára do svojho maxima v júni, a plynulo klesajú od konca júna do svojho zimného minima v januári. 3

34 Teploty ( C) Prietok (m³.s-¹) Poprad 9 m.n.m. 1-1 KLIMADIAGRAM Priemerná roná teplota, C Priemerný roný úhrn zrážok 71, mm XI. XII. I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X Zrážky Teplota - Zdroj: SHMÚ Mesiace Vypracoval: Ludvig, 1 Pozitívna vlahová bilancia sa prejavuje od novembra do marca, a od mája do polovice augusta, nedostatok vlahovej bilancie sa prejavuje v apríli, a od polovice augusta do októbra. Teplota má stúpajúcu tendenciu od januára s maximom v júli a potom klesá od augusta s minimom v januári. Zrážky narastajú od februára kaskádovito až do svojho letného maxima v júli, a od konca júla prudko klesajú do októbra, a potom plynulo klesajú až do svojho minima vo februári. Priemerné mesané prietoky - Poprad - Matejovce Graf. 9, 7, 7,,,,,,, 3, 3,,, 1, XI. XII. I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. Zdroj: SHMÚ Vypracoval: Ludvig, 1 Mesiace n m.n.m. Graf. Priemerný mesaný prietok (PMP) narastá od februára do mája a klesá od júna do januára. Za posledné obdobie PMP menej narástol v januári, vo februári a apríli, viac narástol v marci a najviac od mája do septembra. Od októbra do januára je takmer bez zmeny. Najväší prietok je najastejšie v máji a najmenší je v januári až februári. Priemerný mesaný úhrn zrážok - Skalnaté pleso November December Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október Mesiace Zdroj: SHMÚ Vypracoval: Ludvig, 1 Graf. 1 Priemerné mesané zrážky za posledné obdobie narástli od januára do marca, v apríli poklesli, a znova narástli do júla, kde dosiahli svoje roné maximum. Od augusta, v ktorom letné zrážky mierne narástli, opä zrážky prudko klesajú až do decembra, kde momentálne dosahujú svoje roné minimum

35 Teplota ( C) Plave m.n.m Graf. 11 KLIMADIAGRAM Priemerná roná teplota, C Priemerný roný úhrn zrážok 9, mm XI. XII. I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X.. Zrážky Teplota Zdroj: SHMÚ Mesiace Vypracoval: Ludvig, 1 1 Pozitívna vlahová bilancia sa prejavuje od novembra do polovice marca, od druhej polovice marca do konca apríla je vlahová a teplotná bilancia v rovnovážnom stave, a alej pozitívna vlahová bilancia prejavuje od mája do augusta, a jej nedostatok sa prejavuje od septembra do októbra. Teplota má stúpajúcu tendenciu od januára s maximom v júli a potom klesá od augusta s minimom v januári. Zrážky stúpajú od marca prudko až do svojho maxima v júni, a potom kaskádovito klesajú od júla až do svojho roného minima vo februári až marci. Teplota ( C) Plave m.n.m Graf. 1 KLIMADIAGRAM Priemerná roná teplota, C Priemerný roný úhrn zrážok 77,9 mm XI. XII. I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. Teplota Zrážky Zdroj: SHMÚ Mesiace Vypracoval: Ludvig, 1 Pozitívna vlahová bilancia sa prejavuje od novembra do konca augusta, nedostatok vlahovej bilancie sa prejavuje od septembra do októbra. Teplota má stúpajúcu tendenciu od januára s maximom v júli a potom klesá od augusta s minimom v januári. Zrážky stúpajú od januára plynulo do marca a potom prudko až do svojho letného maxima v júli, a od augusta opä klesajú prudko do novembra, drobno stúpnu do decembra a opä klesnú do svojho minima v januári

36 Teplota ( C) Plave m.n.m. 1-1 Graf. 13 KLIMADIAGRAM Priemerná roná teplota 7, C Priemerný roný úhrn zrážok 79,1 mm XI. XII. I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X Teplota Zrážky - Zdroj: SHMÚ Mesiace Vypracoval: Ludvig, 1 Pozitívna vlahová bilancia sa okrem apríla prejavuje poas celého roka. Teplota má stúpajúcu tendenciu od januára s maximom v júli a potom klesá od augusta s minimom v januári. Zrážky od februára plynulo narastajú do apríla, a potom prudko stúpajú až do svojho letného maxima v júli, potom prudko klesajú až do decembra, mierne narastú v januári a opä mierne klesnú do svojho minima v januári Priemerné mesané prietoky - Poprad - Chmenica Graf. 1 Prietok (m³.s-¹) XI. XII. I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. Mesiace Zdroj: SHMÚ Vypracoval: Ludvig, 1 n PMP narastá od februára do svojho maxima v júni, a klesá od júla do svojho minima v januári. Najväší nárast PMP bol od júna do novembra, a najväší pokles bol v apríli, menší pokles bol v decembri a januári. 3

37 Prietok (m³.s-¹) ,, 3, 3, 1, November - Priemerné mesané zrážky a teplota - Poprad XI.19 XI.191 XI.19 XI.193 XI.19 XI.19 XI.19 XI.197 XI.19 XI.199 XI.197 XI.1971 XI.197 XI.1973 XI.197 XI.197 XI.197 XI.1977 XI.197 XI.1979 XI.19 XI.191 XI.19 XI.193 XI.19 XI.19 XI.19 XI.197 XI.19 XI.199 XI.199 XI.1991 XI.199 XI.1993 XI.199 XI.199 XI.199 XI.1997 XI.199 XI.1999 XI. XI.1 XI. XI.3 XI. XI. XI. XI.7 XI. XI.9 XI.1 Zdroj: SHMÚ Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 Qnov=,7m³.s-¹ November - Priemerný mesaný prietok - Poprad - Matejovce Graf. 1 Priemerná mesaná teplota (PMT) minimálna bola -3,7 C v roku 19, maximálna +, C v roku. Trendová PMT po poklese teploty z +3, C od 19 do roku 191 na +,7 C opä stúpala na hodnotu +3, C do roku 1. Priemerný mesaný úhrn zrážok (PMÚZ) min. bol,9mm v 19 a max. 13,mm v roku 19. PMÚZ má po poiatonom poklese zo 7mm na 3mm do roku 199 mierny nárast na mm v roku 1. Graf. 1 XI.19 XI.191 XI.19 XI.193 XI.19 XI.19 XI.19 XI.197 XI.19 XI.199 XI.197 XI.1971 XI.197 XI.1973 XI.197 XI.197 XI.197 XI.1977 XI.197 XI.1979 XI.19 XI.191 XI.19 XI.193 XI.19 XI.19 XI.19 XI.197 XI.19 XI.199 XI.199 XI.1991 XI.199 XI.1993 XI.199 XI.199 XI.199 XI.1997 XI.199 XI.1999 XI. XI.1 XI. XI.3 XI. XI. XI. XI.7 XI. XI.9 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMP min. bol 1,1m 3.s -1 v roku 19 (197 hydrologického roku [HR]) a max. bol,11m 3.s -1 v roku 19 (191HR). Trendový prietok narástol od roku 191HR do roku 1HR z,7m 3.s -1 na 3,1m 3.s -1. November - Priemerný mesaný úhrn zrážok - Skalnaté pleso Graf. 17 XI.19 XI.191 XI.19 XI.193 XI.19 XI.19 XI.19 XI.197 XI.19 XI.199 XI.197 XI.1971 XI.197 XI.1973 XI.197 XI.197 XI.197 XI.1977 XI.197 XI.1979 XI.19 XI.191 XI.19 XI.193 XI.19 XI.19 XI.19 XI.197 XI.19 XI.199 XI.199 XI.1991 XI.199 XI.1993 XI.199 XI.199 XI.199 XI.1997 XI.199 XI.1999 XI. XI.1 XI. XI.3 XI. XI. XI. XI.7 XI. XI.9 XI.1 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMÚZ bol min. 3,mm v roku 197 a max. 17,mm v roku 19, trendové zrážky od roku 19 s hodnotou 9mm najprv poklesli na 7mm okolo roku 19 a potom narástli do roku 1 na hodnotu cca 1mm Teplota ( C)

38 Prietok (m³.s-¹) November - Priemerné mesané zrážky a teplota - Plave nad Popradom XI.19 XI.191 XI.19 XI.193 XI.19 XI.19 XI.19 XI.197 XI.19 XI.199 XI.197 XI.1971 XI.197 XI.1973 XI.197 XI.197 XI.197 XI.1977 XI.197 XI.1979 XI.19 XI.191 XI.19 XI.193 XI.19 XI.19 XI.19 XI.197 XI.19 XI.199 XI.199 XI.1991 XI.199 XI.1993 XI.199 XI.199 XI.199 XI.1997 XI.199 XI.1999 XI. XI.1 XI. XI.3 XI. XI. XI. XI.7 XI. XI.9 XI.1 Zdroj: SHMÚ Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 Qnov=9,m³.s-¹ November - Priemerný mesaný prietok - Poprad - Chmenica Graf. 1 PMT min. bola -, C a max. bola +, C v roku. Trendová teplota od roku 19 poklesla z +, C na +1, C okolo roku 19, a potom narástla do roku 1 na + C. PMÚZ min. bol 7,mm v roku 197 a max. bol v roku 19 s hodnotou 9,mm. Trendové zrážky od roku 19 poklesli z mm na 3mm v roku 19, a potom mierne narástli do roku 1 na mm. Graf. 19 XI.19 XI.191 XI.19 XI.193 XI.19 XI.19 XI.19 XI.197 XI.19 XI.199 XI.197 XI.1971 XI.197 XI.1973 XI.197 XI.197 XI.197 XI.1977 XI.197 XI.1979 XI.19 XI.191 XI.19 XI.193 XI.19 XI.19 XI.19 XI.197 XI.19 XI.199 XI.199 XI.1991 XI.199 XI.1993 XI.199 XI.199 XI.199 XI.1997 XI.199 XI.1999 XI. XI.1 XI. XI.3 XI. XI. XI. XI.7 XI. XI.9 Roky Zdroj: SHMÚ Vypracoval: Ludvig, 1 PMP min. bol 3,m 3.s -1 v roku 197 (19HR) a max. bol,m 3.s -1 v roku 9 (1HR). Trendový prietok najprv klesá od 191HR do 193HR z 11m 3.s -1 na,1m 3.s -1 a potom narastá (stúpa) do roku 1HR na 13m 3.s -1. NOVEMBER (19-1) [191-1HR] MS Skalnaté pleso zrážky nárast zo 77,9mm na 7,mm = rozdiel +9,9mm= +1,7% MS Poprad zrážky pokles z 1mm na 3,3mm = rozdiel -,7mm = rozdiel -,% MS Plave zrážky pokles zo,mm na 3,mm = rozdiel -1,1mm = rozdiel -,7% MS Poprad teplota nárast z +1,3 C na +1,7 C = rozdiel +, C MS Plave teplota pokles z +, C na +, C = rozdiel -,3 C HS PP Matejovce prietok nárast z,m 3.s -1 na,9m 3.s -1 = +,39m 3.s -1 = +1,3% HS Chmenica prietok nárast z,m 3.s -1 na 1,m 3.s -1 = +1,m 3.s -1 = +1,% Teplota ( C) 37

39 1 December - Priemerné mesané zrážky a teplota - Poprad Graf Teplota ( C) Prietok (m³.s-¹),, 3, 3, 1, XII.19 XII.191 XII.19 XII.193 XII.19 XII.19 XII.19 XII.197 XII.19 XII.199 XII.197 XII.1971 XII.197 XII.1973 XII.197 XII.197 XII.197 XII.1977 XII.197 XII.1979 XII.19 XII.191 XII.19 XII.193 XII.19 XII.19 XII.19 XII.197 XII.19 XII.199 XII.199 XII.1991 XII.199 XII.1993 XII.199 XII.199 XII.199 XII.1997 XII.199 XII.1999 XII. XII.1 XII. XII.3 XII. XII. XII. XII.7 XII. XII.9 XII.1 Zdroj: SHMÚ Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 PMT min. bola -, C v roku 19 a maximálna +1,1 C v roku 19. Po miernom náraste z - C na -, C v roku 199 má PMT mierne klesajúci charakter na -3, C v roku 1. PMÚZ min. bol,mm v roku 197 a max.,mm v roku. Po miernom poklese má PMÚZ mierny stúpajúci charakter na hodnotu 3mm v roku 1. Qdec=,3m³.s-¹ December - Priemerný mesaný prietok - Poprad - Matejovce XII.19 XII.191 XII.19 XII.193 XII.19 XII.19 XII.19 XII.197 XII.19 XII.199 XII.197 XII.1971 XII.197 XII.1973 XII.197 XII.197 XII.197 XII.1977 XII.197 XII.1979 XII.19 XII.191 XII.19 XII.193 XII.19 XII.19 XII.19 XII.197 XII.19 XII.199 XII.199 XII.1991 XII.199 XII.1993 XII.199 XII.199 XII.199 XII.1997 XII.199 XII.1999 XII. XII.1 XII. XII.3 XII. XII. XII. XII.7 XII. XII.9 Roky Zdroj: SHMÚ Vypracoval: Ludvig, 1 December - Priemerný mesaný úhrn zrážok - Skalnaté pleso Graf. 1 PMP min. bol 1,m 3.s -1 v roku 19 (197HR) a max. bol,1m 3.s -1 v roku 197 (197HR). Trendový prietok jemne klesol od 191HR do 19HR z,m 3.s -1 na,3m 3.s -1 a do roku 1 HR mierne narástol na, m 3.s -1. Graf. XII.19 XII.191 XII.19 XII.193 XII.19 XII.19 XII.19 XII.197 XII.19 XII.199 XII.197 XII.1971 XII.197 XII.1973 XII.197 XII.197 XII.197 XII.1977 XII.197 XII.1979 XII.19 XII.191 XII.19 XII.193 XII.19 XII.19 XII.19 XII.197 XII.19 XII.199 XII.199 XII.1991 XII.199 XII.1993 XII.199 XII.199 XII.199 XII.1997 XII.199 XII.1999 XII. XII.1 XII. XII.3 XII. XII. XII. XII.7 XII. XII.9 XII.1 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMÚZ bol min. mm v roku 19 a max. 1,mm v roku, trend po miernom náraste zo mm na73mm okolo roku 19 poklesol do roku 1 opä na mm. December 19 bol najsuchším mesiacom na Skalnatom plese za obdobie

40 1 December - Priemerné mesané zrážky a teplota - Plave nad Popradom Graf Teplota ( C) Prietok (m³.s-¹) XII.19 XII.191 XII.19 XII.193 XII.19 XII.19 XII.19 XII.197 XII.19 XII.199 XII.197 XII.1971 XII.197 XII.1973 XII.197 XII.197 XII.197 XII.1977 XII.197 XII.1979 XII.19 XII.191 XII.19 XII.193 XII.19 XII.19 XII.19 XII.197 XII.19 XII.199 XII.199 XII.1991 XII.199 XII.1993 XII.199 XII.199 XII.199 XII.1997 XII.199 XII.1999 XII. XII.1 XII. XII.3 XII. XII. XII. XII.7 XII. XII.9 XII.1 Zdroj: SHMÚ Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 PMT min. bola -7, C a max. bola *+1, C, trendová teplota od roku 19 po jemnom náraste z -3, C na -,9 C do roku 199 jemne poklesávala na -3, C do roku 1. PMÚZ najnižší bol v roku s hodnotou mm a najvyšší bol 99,mm v roku 19, trendové zrážky na hodnote cca 3mm s jemným poklesom do roku 1 na 33mm. Qdec=,m³.s-¹ December - Priemerný mesaný prietok - Poprad - Chmenica Graf. XII.19 XII.191 XII.19 XII.193 XII.19 XII.19 XII.19 XII.197 XII.19 XII.199 XII.197 XII.1971 XII.197 XII.1973 XII.197 XII.197 XII.197 XII.1977 XII.197 XII.1979 XII.19 XII.191 XII.19 XII.193 XII.19 XII.19 XII.19 XII.197 XII.19 XII.199 XII.199 XII.1991 XII.199 XII.1993 XII.199 XII.199 XII.199 XII.1997 XII.199 XII.1999 XII. XII.1 XII. XII.3 XII. XII. XII. XII.7 XII. XII.9 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMP min. bol,m 3.s -1 v roku 19 (197HR) a max. bol 1,m 3.s -1 v roku 19 (19HR). Trendový prietok klesol od roku 191HR do roku 19HR z 9,3m 3.s -1 na m 3.s -1, kde sa ustálil a neskôr do roku 1HR sa jemne zvýšil na,3m 3.s -1. December 19 bol s najnižším prietokom na HS Chmenica za obdobie 191-1HR. DECEMBER (19-1) [191-1HR] MS Skalnaté pleso zrážky nárast zo mm na 79,mm = rozdiel +1,mm = +,7% MS Poprad zrážky nárast z,mm na 9,mm = rozdiel +1,1mm = rozdiel +3,7% MS Plave zrážky pokles z 3,mm na 3,mm = rozdiel -,mm = rozdiel -,7% MS Poprad teplota nárast z -3, C na -, C = rozdiel +, C MS Plave teplota nárast z -3,1 C na -,9 C = rozdiel +,1 C HS PP Matejovce prietok pokles z,m 3.s -1 na,33m 3.s -1 = -,7m 3.s -1 = -,9% HS Chmenica prietok pokles z,7m 3.s -1 na 7,1m 3.s -1 = -,9m 3.s -1 = -1,% -1 39

41 Prietok (m³.s-¹) , 3, 3, 1, 1, 1 1 Január - Priemerné mesané zrážky a teplota - Poprad I.191 I.19 I.193 I.19 I.19 I.19 I.197 I.19 I.199 I.197 I.1971 I.197 I.1973 I.197 I.197 I.197 I.1977 I.197 I.1979 I.19 I.191 I.19 I.193 I.19 I.19 I.19 I.197 I.19 I.199 I.199 I.1991 I.199 I.1993 I.199 I.199 I.199 I.1997 I.199 I.1999 I. I.1 I. I.3 I. I. I. I.7 I. I.9 I.1 Zdroj: SHMÚ Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 Qjan=,m³.s-¹ Január - Priemerný mesaný prietok - Poprad - Matejovce Január - Priemerný mesaný úhrn zrážok - Skalnaté pleso Graf. PMT min. bola -11, C v roku 193 a max. +1, C v roku 7. Po miernom náraste od roku 191 z - C na - C v roku 199 má PMT ustálený až jemne klesajúci charakter. PMÚZ min. bol,mm v roku 19 a max. 77,mm v roku 7. Trend PMÚZ má mierne stúpajúcu tendenciu mm na 3mm v roku 1. Január 193 bol najchladnejším mesiacom v Poprade a január 19 bol najsuchším mesiacom v Poprade za obdobie Graf. I.191 I.19 I.193 I.19 I.19 I.19 I.197 I.19 I.199 I.197 I.1971 I.197 I.1973 I.197 I.197 I.197 I.1977 I.197 I.1979 I.19 I.191 I.19 I.193 I.19 I.19 I.19 I.197 I.19 I.199 I.199 I.1991 I.199 I.1993 I.199 I.199 I.199 I.1997 I.199 I.1999 I. I.1 I. I.3 I. I. I. I.7 I. I.9 I.1 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMP min. bol,93m 3.s -1 v roku a max. bol *,m 3.s -1 v roku 1, druhý max. bol,1m 3.s -1 v roku 197. Trendový prietok klesal od roku 191 do roku cca 197 z,m 3.s -1 na 1,m 3.s -1 a potom narástol do roku 1 na,m 3.s -1. Január mal najnižší prietok na HS Poprad - Matejovce za obdobie Graf. 7 I.191 I.19 I.193 I.19 I.19 I.19 I.197 I.19 I.199 I.197 I.1971 I.197 I.1973 I.197 I.197 I.197 I.1977 I.197 I.1979 I.19 I.191 I.19 I.193 I.19 I.19 I.19 I.197 I.19 I.199 I.199 I.1991 I.199 I.1993 I.199 I.199 I.199 I.1997 I.199 I.1999 I. I.1 I. I.3 I. I. I. I.7 I. I.9 I.1 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMÚZ bol min. 1,7mm v roku 191 a max. 7,mm v roku 7. Trendové zrážky po jemnom poklese okolo roku 19 s hodnotou cca mm vzrástli do roku 1 na hodnotu približne 9mm Teplota ( C)

42 Prietok (m³.s-¹) Január - Priemerné mesané zrážky a teplota - Plave nad Popradom I.191 I.19 I.193 I.19 I.19 I.19 I.197 I.19 I.199 I.197 I.1971 I.197 I.1973 I.197 I.197 I.197 I.1977 I.197 I.1979 I.19 I.191 I.19 I.193 I.19 I.19 I.19 I.197 I.19 I.199 I.199 I.1991 I.199 I.1993 I.199 I.199 I.199 I.1997 I.199 I.1999 I. I.1 I. I.3 I. I. I. I.7 I. I.9 I.1 Zdroj: SHMÚ Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 Qjan=7,m³.s-¹ Január - Priemerný mesaný prietok - Poprad - Chmenica Graf. PMT min. bola -1, C v roku 197 a max. bola +,7 C v roku 197, trendová teplota od roku 191 narástla z -,7 C na - C v roku 199 a jemne poklesla do roku 1 na -, C. Január 197 bol najchladnejším mesiacom v Plavi poas obdobia PMÚZ najnižší bol v roku 19 s hodnotou 7,mm a najvyšší bol,mm v roku 197. Trendové zrážky od roku 191 jemne narástli z mm na 3mm do roku 1. Graf. 9 I.191 I.19 I.193 I.19 I.19 I.19 I.197 I.19 I.199 I.197 I.1971 I.197 I.1973 I.197 I.197 I.197 I.1977 I.197 I.1979 I.19 I.191 I.19 I.193 I.19 I.19 I.19 I.197 I.19 I.199 I.199 I.1991 I.199 I.1993 I.199 I.199 I.199 I.1997 I.199 I.1999 I. I.1 I. I.3 I. I. I. I.7 I. I.9 I.1 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMP min. bol 3,1m 3.s -1 v roku a max. bol,1m 3.s -1 v roku 197. Trendový prietok klesá od roku 191 do roku 1 z,m 3.s -1 na 7,m 3.s Teplota ( C) JANUÁR (191-1) MS Skalnaté pleso zrážky nárast zo 3mm na 7,mm = rozdiel +,mm = +13% MS Poprad zrážky nárast z,7mm na,mm = rozdiel +,mm = rozdiel +% MS Plave zrážky nárast z,1mm na 33,3mm = rozdiel +,mm = rozdiel +1,% MS Poprad teplota nárast z -, C na -3, C = rozdiel +,1 C MS Plave teplota nárast z -,9 C na -3, C = rozdiel +,3 C HS PP Matejovce prietok nárast z 1,m 3.s -1 na,1m 3.s -1 = +,3m 3.s -1 = +1% HS Chmenica prietok pokles zo 7,9m 3.s -1 na,7m 3.s -1 = -1,7m 3.s -1 = -13,% 1

43 Prietok (m³.s-¹) ,, 3, 3, 1, Február - Priemerné mesané zrážky a teplota - Poprad II.191 II.19 II.193 II.19 II.19 II.19 II.197 II.19 II.199 II.197 II.1971 II.197 II.1973 II.197 II.197 II.197 II.1977 II.197 II.1979 II.19 II.191 II.19 II.193 II.19 II.19 II.19 II.197 II.19 II.199 II.199 II.1991 II.199 II.1993 II.199 II.199 II.199 II.1997 II.199 II.1999 II. II.1 II. II.3 II. II. II. II.7 II. II.9 II.1 Zdroj: SHMÚ Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 Qfeb=,m³.s-¹ Február - Priemerný mesaný prietok - Poprad - Matejovce II.191 II.19 II.193 II.19 II.19 II.19 II.197 II.19 II.199 II.197 II.1971 II.197 II.1973 II.197 II.197 II.197 II.1977 II.197 II.1979 II.19 II.191 II.19 II.193 II.19 II.19 II.19 II.197 II.19 II.199 II.199 II.1991 II.199 II.1993 II.199 II.199 II.199 II.1997 II.199 II.1999 II. II.1 II. II.3 II. II. II. II.7 II. II.9 II.1 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 Február - Priemerný mesaný úhrn zrážok - Skalnaté pleso Graf. 3 PMT min. bola -9,7 C v roku 193 a max. +, C v roku 19, trend je mierne sa zvyšujúca PMT z -3,9 C na -,3 C v roku 1. PMÚZ min. bol 1,mm v roku 197 a max.,mm v roku 197. Po poiatonom poklese z 3mm na mm v roku 19 má trend opä stúpajúcu tendenciu na 3mm v roku 1. Graf. 31 PMP min. bol 1,13m 3.s -1 v roku 19 a max. bol,1m 3.s -1 v roku 19. Trendový prietok klesol od roku 191 do roku 1991 z,m 3.s -1 na 1,9m 3.s -1 a do roku 1 opä narástol na,m 3.s -1. Graf. 3 II.191 II.19 II.193 II.19 II.19 II.19 II.197 II.19 II.199 II.197 II.1971 II.197 II.1973 II.197 II.197 II.197 II.1977 II.197 II.1979 II.19 II.191 II.19 II.193 II.19 II.19 II.19 II.197 II.19 II.199 II.199 II.1991 II.199 II.1993 II.199 II.199 II.199 II.1997 II.199 II.1999 II. II.1 II. II.3 II. II. II. II.7 II. II.9 II.1 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMÚZ min. bol,mm v roku 197 a max. 11,mm v roku 197. Trendové zrážky po prudkom poklese z mm od roku 191 na hodnotu 7mm do roku 19 opä prudšie narastali do roku 1 na hodnotu 1mm Teplota ( C)

44 Prietok (m³.s-¹) Február - Priemerné mesané zrážky a teplota - Plave nad Popradom II.191 II.19 II.193 II.19 II.19 II.19 II.197 II.19 II.199 II.197 II.1971 II.197 II.1973 II.197 II.197 II.197 II.1977 II.197 II.1979 II.19 II.191 II.19 II.193 II.19 II.19 II.19 II.197 II.19 II.199 II.199 II.1991 II.199 II.1993 II.199 II.199 II.199 II.1997 II.199 II.1999 II. II.1 II. II.3 II. II. II. II.7 II. II.9 II.1 Zdroj: SHMÚ Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 Qfeb=,m³.s-¹ Február - Priemerný mesaný prietok - Poprad - Chmenica Graf. 33 PMT min. bola -9, C v roku 193 a max. bola +,1 C v roku, trendová teplota od roku 191 do roku 1 mierne narástla z -3,3 C na -, C. PMÚZ min. bol,mm v roku 197 a max. bol 9,1 v roku, trendové zrážky od roku 191 najprv poklesli z 3mm na mm okolo roku 19 a potom narástli do roku 1 na 37mm. Február 197 bol najsuchším mesiacom v Plavi na obdobie Graf. 3 II.191 II.19 II.193 II.19 II.19 II.19 II.197 II.19 II.199 II.197 II.1971 II.197 II.1973 II.197 II.197 II.197 II.1977 II.197 II.1979 II.19 II.191 II.19 II.193 II.19 II.19 II.19 II.197 II.19 II.199 II.199 II.1991 II.199 II.1993 II.199 II.199 II.199 II.1997 II.199 II.1999 II. II.1 II. II.3 II. II. II. II.7 II. II.9 II.1 Roky Zdroj: SHMÚ Vypracoval: Ludvig, 1 PMP min. bol 3,m 3.s -1 v roku 19 a max. bol 3,m 3.s -1 v roku 19. Trendový prietok klesol od roku 191 do roku cca 1991 z 11,3m 3.s -1 na 7,3m 3.s -1 a do roku 1 narástol na 1m 3.s -1. FEBRUÁR (191-1) MS Skalnaté pleso zrážky nárast z 3,mm na 73,3mm = rozdiel +19,mm = +37% MS Poprad zrážky pokles z,7mm na,mm = rozdiel -1,17mm = rozdiel -,% MS Plave zrážky nárast z 7,3mm na 3,mm = rozdiel +3,1mm = rozdiel +11,% MS Poprad teplota nárast z -3,7 C na -, C = rozdiel +1, C MS Plave teplota nárast z -3, C na -,1 C = rozdiel +1,1 C HS PP Matejovce prietok nárast z,1m 3.s -1 na,33m 3.s -1 =+,17m 3.s -1 = +,77% HS Chmenica prietok pokles z 9,9m 3.s -1 na 7,m 3.s -1 = -1,9m 3.s -1 = -1,% Teplota ( C) 3

45 Prietok (m³.s-¹) Marec - Priemerné mesané zrážky a teplota - Poprad III.191 III.19 III.193 III.19 III.19 III.19 III.197 III.19 III.199 III.197 III.1971 III.197 III.1973 III.197 III.197 III.197 III.1977 III.197 III.1979 III.19 III.191 III.19 III.193 III.19 III.19 III.19 III.197 III.19 III.199 III.199 III.1991 III.199 III.1993 III.199 III.199 III.199 III.1997 III.199 III.1999 III. III.1 III. III.3 III. III. III. III.7 III. III.9 III.1 Zdroj: SHMÚ Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 Qmar=3,9m³.s-¹ Marec - Priemerný mesaný prietok - Poprad - Matejovce Graf. 3 PMT min. bola - C v roku 197 a max. +,7 C v roku 199. Trend PMT po miernom vzostupe z -, C na 1,3 C v 197 jemne klesá do roku 1 na +,7 C. PMÚZ min. bol 3,mm v roku 197 a max. 7mm v roku 7. Trend PMÚZ po miernom poklese na mm približne okolo roku 197 má rastúcu tendenciu na 3mm v roku 9. Graf. 3 III.191 III.19 III.193 III.19 III.19 III.19 III.197 III.19 III.199 III.197 III.1971 III.197 III.1973 III.197 III.197 III.197 III.1977 III.197 III.1979 III.19 III.191 III.19 III.193 III.19 III.19 III.19 III.197 III.19 III.199 III.199 III.1991 III.199 III.1993 III.199 III.199 III.199 III.1997 III.199 III.1999 III. III.1 III. III.3 III. III. III. III.7 III. III.9 III.1 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMP min. bol 1,3m 3.s -1 v roku 19 a max. bol,1m 3.s -1 v roku 7. Trendový prietok klesol od roku 191 do roku 197 zo,9m 3.s -1 na 3,3m 3.s -1 a do roku 1 narástol na,m 3.s -1. Marec - Priemerný mesaný úhrn zrážok - Skalnaté pleso Graf. 37 III.191 III.19 III.193 III.19 III.19 III.19 III.197 III.19 III.199 III.197 III.1971 III.197 III.1973 III.197 III.197 III.197 III.1977 III.197 III.1979 III.19 III.191 III.19 III.193 III.19 III.19 III.19 III.197 III.19 III.199 III.199 III.1991 III.199 III.1993 III.199 III.199 III.199 III.1997 III.199 III.1999 III. III.1 III. III.3 III. III. III. III.7 III. III.9 III.1 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMÚZ min. bol,9mm v roku 197 a max. až 3,mm v roku. Trendové zrážky od 191 po poklese z mm na mm v roku 19 prudšie narástli do roku 1 na 1mm Teplota ( C)

46 Prietok (m³.s-¹) Marec - Priemerné mesané zrážky a teplota - Plave nad Popradom III.191 III.19 III.193 III.19 III.19 III.19 III.197 III.19 III.199 III.197 III.1971 III.197 III.1973 III.197 III.197 III.197 III.1977 III.197 III.1979 III.19 III.191 III.19 III.193 III.19 III.19 III.19 III.197 III.19 III.199 III.199 III.1991 III.199 III.1993 III.199 III.199 III.199 III.1997 III.199 III.1999 III. III.1 III. III.3 III. III. III. III.7 III. III.9 III.1 Zdroj: SHMÚ Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 Qmar=17,m³.s-¹ Marec - Priemerný mesaný prietok - Poprad - Chmenica Graf. 3 PMT min. bola - C v roku 197 a max. bola +,3 C v roku 1977, trendová teplota najprv narástla od roku 191 z +,3 C na + C v roku 19 a potom poklesla do roku 1 na +1 C. PMÚZ min. bol,mm v roku 197 a max. bol 7,mm v roku. Trendové zrážky od roku 191 boli najprv ustálené na 7mm, od.-tych rokov jemne stúpajú do roku 1 na mm. Graf. 39 III.191 III.19 III.193 III.19 III.19 III.19 III.197 III.19 III.199 III.197 III.1971 III.197 III.1973 III.197 III.197 III.197 III.1977 III.197 III.1979 III.19 III.191 III.19 III.193 III.19 III.19 III.19 III.197 III.19 III.199 III.199 III.1991 III.199 III.1993 III.199 III.199 III.199 III.1997 III.199 III.1999 III. III.1 III. III.3 III. III. III. III.7 III. III.9 III.1 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMP min. bol,m 3.s -1 v roku 197 a max. bol 3,93m 3.s -1 v roku. Trendový prietok klesol od roku 191 do roku 19 z m 3.s -1 na 1m 3.s -1 a do roku 1 opä narástol na,m 3.s -1. MAREC (191-1) MS Skalnaté pleso zrážky nárast z mm na 9,mm = rozdiel +3,mm = +3,% MS Poprad zrážky nárast z 1,9mm na 37,1mm = rozdiel +1,mm = rozdiel +9,% MS Plave zrážky nárast z 3,9mm na,mm = rozdiel +,7mm = rozdiel +11,3% MS Poprad teplota nárast z +, C na +1,3 C = rozdiel +1,1 C MS Plave teplota nárast z +1,17 C na +1,7 C = rozdiel +,1 C HS PP Matejovce prietok nárast z 3,m 3.s -1 na,1m 3.s -1 = +,m 3.s -1 = +13,7% HS Chmenica prietok nárast zo 17,9m 3.s -1 na 17,m 3.s -1 = +,37m 3.s -1 = +,1% Teplota ( C)

47 Prietok (m³.s-¹) Apríl - Priemerné mesané zrážky a teplota - Poprad IV.191 IV.19 IV.193 IV.19 IV.19 IV.19 IV.197 IV.19 IV.199 IV.197 IV.1971 IV.197 IV.1973 IV.197 IV.197 IV.197 IV.1977 IV.197 IV.1979 IV.19 IV.191 IV.19 IV.193 IV.19 IV.19 IV.19 IV.197 IV.19 IV.199 IV.199 IV.1991 IV.199 IV.1993 IV.199 IV.199 IV.199 IV.1997 IV.199 IV.1999 IV. IV.1 IV. IV.3 IV. IV. IV. IV.7 IV. IV.9 IV.1 Zdroj: SHMÚ Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 Qapr=,9m³.s-¹ Apríl - Priemerný mesaný prietok - Poprad - Matejovce Graf. PMT min. bola +, C v roku 1997 a max. +9, C v roku 9. PMT po miernom poklese na +, C do roku 19 narastá na približne + C v roku 1. PMÚZ bol min.,3mm v roku 7 a max. 11,mm v roku 199, trendové zrážky po miernom náraste z 3mm na cca 7mm mierne poklesli na mm do roku 1. Graf. 1 IV.191 IV.19 IV.193 IV.19 IV.19 IV.19 IV.197 IV.19 IV.199 IV.197 IV.1971 IV.197 IV.1973 IV.197 IV.197 IV.197 IV.1977 IV.197 IV.1979 IV.19 IV.191 IV.19 IV.193 IV.19 IV.19 IV.19 IV.197 IV.19 IV.199 IV.199 IV.1991 IV.199 IV.1993 IV.199 IV.199 IV.199 IV.1997 IV.199 IV.1999 IV. IV.1 IV. IV.3 IV. IV. IV. IV.7 IV. IV.9 IV.1 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMP min. bol 1,m 3.s -1 v roku 19 a max. bol 9,m 3.s -1 v roku. Trendový prietok najprv klesol od roku 191 do roku 19 z,m 3.s -1 na,3m 3.s -1 a do roku 1 opä narástol na m 3.s Teplota ( C) Apríl - Priemerný mesaný úhrn zrážok - Skalnaté pleso Graf. IV.191 IV.19 IV.193 IV.19 IV.19 IV.19 IV.197 IV.19 IV.199 IV.197 IV.1971 IV.197 IV.1973 IV.197 IV.197 IV.197 IV.1977 IV.197 IV.1979 IV.19 IV.191 IV.19 IV.193 IV.19 IV.19 IV.19 IV.197 IV.19 IV.199 IV.199 IV.1991 IV.199 IV.1993 IV.199 IV.199 IV.199 IV.1997 IV.199 IV.1999 IV. IV.1 IV. IV.3 IV. IV. IV. IV.7 IV. IV.9 IV.1 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMÚZ min. bol 1,9mm v roku 9 a max. 11mm v roku 199. Trendové zrážky od roku 191 po náraste z mm na 1mm v roku 199 zaali do roku 1 mierne klesa na hodnotu mm.

48 Prietok (m³.s-¹) Apríl - Priemerné mesané zrážky a teplota - Plave nad Popradom IV.191 IV.19 IV.193 IV.19 IV.19 IV.19 IV.197 IV.19 IV.199 IV.197 IV.1971 IV.197 IV.1973 IV.197 IV.197 IV.197 IV.1977 IV.197 IV.1979 IV.19 IV.191 IV.19 IV.193 IV.19 IV.19 IV.19 IV.197 IV.19 IV.199 IV.199 IV.1991 IV.199 IV.1993 IV.199 IV.199 IV.199 IV.1997 IV.199 IV.1999 IV. IV.1 IV. IV.3 IV. IV. IV. IV.7 IV. IV.9 IV.1 Zdroj: SHMÚ Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 Qapr=3,7m³.s-¹ Apríl - Priemerný mesaný prietok - Poprad - Chmenica Graf. 3 PMT min. bola +3,3 C v roku 1997 a max. bola +1,1 C v roku. Trendová teplota od roku 191 najprv klesla z + C na +,7 C do roku 197, a opä narástla do roku 1 na + C. PMÚZ min. bol,mm v roku 191 a max. bol 113,mm v roku 199, trendové zrážky od roku 191 najprv narástli z 33mm na mm do roku 199, a potom zaali klesa do roku 1 na cca mm. Graf. IV.191 IV.19 IV.193 IV.19 IV.19 IV.19 IV.197 IV.19 IV.199 IV.197 IV.1971 IV.197 IV.1973 IV.197 IV.197 IV.197 IV.1977 IV.197 IV.1979 IV.19 IV.191 IV.19 IV.193 IV.19 IV.19 IV.19 IV.197 IV.19 IV.199 IV.199 IV.1991 IV.199 IV.1993 IV.199 IV.199 IV.199 IV.1997 IV.199 IV.1999 IV. IV.1 IV. IV.3 IV. IV. IV. IV.7 IV. IV.9 IV.1 Roky Zdroj: SHMÚ Vypracoval: Ludvig, 1 PMP min. bol,7m 3.s -1 v roku 197 a max. bol 9,97m 3.s -1 v roku 19. Trendový prietok klesol od roku 191 do roku 1991 z 3,m 3.s -1 na,m 3.s -1 a do roku 1 mierne narástol na,m 3.s -1. APRÍL (191-1) MS Skalnaté pleso zrážky nárast zo 79,mm na 97,mm = rozdiel +1mm = +,% MS Poprad zrážky nárast zo 1,mm na 7,mm = rozdiel +mm = rozdiel +1,% MS Plave zrážky nárast zo,mm na 3,mm = rozdiel +,mm = rozdiel +19,% MS Poprad teplota nárast z +,7 C na +, C = rozdiel +1,1 C MS Plave teplota pokles z +7,19 C na +7,13 C = rozdiel -, C HS PP Matejovce prietok nárast z,7m 3.s -1 na,m 3.s -1 = +,m 3.s -1 = +,% HS Chmenica prietok pokles z,m 3.s -1 na,7m 3.s -1 = -,73m 3.s -1 = -1,% Teplota ( C) 7

49 Máj - Priemerné mesané zrážky a teplota - Poprad Graf Teplota ( C) 7 Prietok (m³.s-¹) V.191 V.19 V.193 V.19 V.19 V.19 V.197 V.19 V.199 V.197 V.1971 V.197 V.1973 V.197 V.197 V.197 V.1977 V.197 V.1979 V.19 V.191 V.19 V.193 V.19 V.19 V.19 V.197 V.19 V.199 V.199 V.1991 V.199 V.1993 V.199 V.199 V.199 V.1997 V.199 V.1999 V. V.1 V. V.3 V. V. V. V.7 V. V.9 V.1 Zdroj: SHMÚ Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 PMT min. bola +,1 C v roku 19 a max. +1, C v roku 3, trendová PMT stúpa lineárne z +1, C od roku 191 na +1, C do roku 1. PMÚZ bol min. 1,9mm v roku 19 a max. 1,7mm v roku 1, trendové zrážky narastajú lineárne z mm od roku 191 na 7mm do roku 1. Qmaj=7,1m³.s-¹ Máj - Priemerný mesaný prietok - Poprad - Matejovce V.191 V.19 V.193 V.19 V.19 V.19 V.197 V.19 V.199 V.197 V.1971 V.197 V.1973 V.197 V.197 V.197 V.1977 V.197 V.1979 V.19 V.191 V.19 V.193 V.19 V.19 V.19 V.197 V.19 V.199 V.199 V.1991 V.199 V.1993 V.199 V.199 V.199 V.1997 V.199 V.1999 V. V.1 V. V.3 V. V. V. V.7 V. V.9 V.1 Roky Zdroj: SHMÚ Vypracoval: Ludvig, 1 Máj - Priemerný mesaný úhrn zrážok - Skalnaté pleso Graf. PMP min. bol,99m 3.s -1 v roku 191 a max. bol *1m 3.s -1 v roku 1. Trendový prietok narástol od roku 191 do roku 1 z,3m 3.s -1 na,m 3.s -1. Graf. 7 V.191 V.19 V.193 V.19 V.19 V.19 V.197 V.19 V.199 V.197 V.1971 V.197 V.1973 V.197 V.197 V.197 V.1977 V.197 V.1979 V.19 V.191 V.19 V.193 V.19 V.19 V.19 V.197 V.19 V.199 V.199 V.1991 V.199 V.1993 V.199 V.199 V.199 V.1997 V.199 V.1999 V. V.1 V. V.3 V. V. V. V.7 V. V.9 V.1 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMÚZ min. bol,mm v roku 1999 a max. 31,mm v roku 1. Trendové zrážky od roku 191 približne do roku 19 boli ustálené na hodnote cca 1mm, do roku 1 sa zvýšili na približne 17mm. 3

50 Prietok (m³.s-¹) Máj - Priemerné mesané zrážky a teplota - Plave nad Popradom V.191 V.19 V.193 V.19 V.19 V.19 V.197 V.19 V.199 V.197 V.1971 V.197 V.1973 V.197 V.197 V.197 V.1977 V.197 V.1979 V.19 V.191 V.19 V.193 V.19 V.19 V.19 V.197 V.19 V.199 V.199 V.1991 V.199 V.1993 V.199 V.199 V.199 V.1997 V.199 V.1999 V. V.1 V. V.3 V. V. V. V.7 V. V.9 V.1 Zdroj: SHMÚ Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 Qmaj=3,9m³.s-¹ Máj - Priemerný mesaný prietok - Poprad - Chmenica Graf. PMT min. bola +9 C v roku 1991 a max. bola +1,1 C v rokoch 199 a 3. Trendová teplota od roku 191 do roku 1 narastá z +11,7 C na 1, C. PMÚZ min. bol 3,mm v roku 1973 a max. 1,7mm v roku 1. Trendové zrážky od roku 191 do 1 narástli zo 73mm na 11mm za mesiac. Graf. 9 V.191 V.19 V.193 V.19 V.19 V.19 V.197 V.19 V.199 V.197 V.1971 V.197 V.1973 V.197 V.197 V.197 V.1977 V.197 V.1979 V.19 V.191 V.19 V.193 V.19 V.19 V.19 V.197 V.19 V.199 V.199 V.1991 V.199 V.1993 V.199 V.199 V.199 V.1997 V.199 V.1999 V. V.1 V. V.3 V. V. V. V.7 V. V.9 V.1 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMP min. bol,7m 3.s -1 v roku 191 a max. bol 3,3m 3.s -1 v roku 199. Trendový prietok narástol od roku 191 do roku 199 z m 3.s -1 na,m 3.s -1 a do roku 1 mierne poklesol na m 3.s -1. MÁJ (191-1) MS Skalnaté pleso zrážky nárast zo 11mm na 11,7mm =rozdiel +,7mm = +,% MS Poprad zrážky nárast zo,mm na 7,9mm = rozdiel +1,1mm = rozdiel +1,1% MS Plave zrážky nárast zo,mm na 17,mm =rozdiel +1,3mm = rozdiel +,% MS Poprad teplota nárast z +1, C na +1,3 C = rozdiel +,3 C MS Plave teplota nárast z +11,77 C na +1, C = rozdiel +,1 C HS PP Matejovce prietok nárast z,93m 3.s -1 na,1m 3.s -1 = +,17m 3.s -1 = +3,% HS Chmenica prietok nárast z 1,3m 3.s -1 na,9m 3.s -1 = +,13m 3.s -1 = +1,9% Teplota ( C) 9

51 Jún - Priemerné mesané zrážky a teplota - Poprad Graf Teplota ( C) 7 Prietok (m³.s-¹) VI.191 VI.19 VI.193 VI.19 VI.19 VI.19 VI.197 VI.19 VI.199 VI.197 VI.1971 VI.197 VI.1973 VI.197 VI.197 VI.197 VI.1977 VI.197 VI.1979 VI.19 VI.191 VI.19 VI.193 VI.19 VI.19 VI.19 VI.197 VI.19 VI.199 VI.199 VI.1991 VI.199 VI.1993 VI.199 VI.199 VI.199 VI.1997 VI.199 VI.1999 VI. VI.1 VI. VI.3 VI. VI. VI. VI.7 VI. VI.9 VI.1 Zdroj: SHMÚ Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 PMT min. bola +11,7 C v roku 19 a max. +17, C v roku 19, trendová teplota po malom poklese z +1, C na +1 C okolo roku 197 narástla na +1 C do roku 1. PMÚZ bol min. 1,mm v roku 197 a max. 1, v roku 1973, trendové zrážky po poiatonom poklese zo 1mm v 191 na 3mm v roku 19 jemne narástli na 9mm do roku 1. Qjun=,9m³.s-¹ Jún - Priemerný mesaný prietok - Poprad - Matejovce Graf. 1 VI.191 VI.19 VI.193 VI.19 VI.19 VI.19 VI.197 VI.19 VI.199 VI.197 VI.1971 VI.197 VI.1973 VI.197 VI.197 VI.197 VI.1977 VI.197 VI.1979 VI.19 VI.191 VI.19 VI.193 VI.19 VI.19 VI.19 VI.197 VI.19 VI.199 VI.199 VI.1991 VI.199 VI.1993 VI.199 VI.199 VI.199 VI.1997 VI.199 VI.1999 VI. VI.1 VI. VI.3 VI. VI. VI. VI.7 VI. VI.9 VI.1 Roky Zdroj: SHMÚ Vypracoval: Ludvig, 1 PMP min. bol 3,m 3.s -1 v roku 3 a max. bol,9m 3.s -1 v roku 19. Trendový prietok najprv klesol od roku 191 do roku 19 z,1m 3.s -1 na m 3.s -1 a potom narástol do roku 1 na 9m 3.s -1. Jún 19 bol s najvyšším mesaným prietokom v Poprade Matejovciach za obdobie Jún - Priemerný mesaný úhrn zrážok - Skalnaté pleso Graf. VI.191 VI.19 VI.193 VI.19 VI.19 VI.19 VI.197 VI.19 VI.199 VI.197 VI.1971 VI.197 VI.1973 VI.197 VI.197 VI.197 VI.1977 VI.197 VI.1979 VI.19 VI.191 VI.19 VI.193 VI.19 VI.19 VI.19 VI.197 VI.19 VI.199 VI.199 VI.1991 VI.199 VI.1993 VI.199 VI.199 VI.199 VI.1997 VI.199 VI.1999 VI. VI.1 VI. VI.3 VI. VI. VI. VI.7 VI. VI.9 VI.1 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMÚZ min. bol 7,7mm v roku 197 a max. 379,1mm v roku 19. Trendové zrážky s hodnotou 1mm v roku 191 najprv poklesli do roku približne 1993 na 17mm a mierne sa zvýšili do roku 1 na cca 19mm.

52 Jún - Priemerné mesané zrážky a teplota - Plave nad Popradom Graf Teplota ( C) Prietok (m³.s-¹) VI.191 VI.19 VI.193 VI.19 VI.19 VI.19 VI.197 VI.19 VI.199 VI.197 VI.1971 VI.197 VI.1973 VI.197 VI.197 VI.197 VI.1977 VI.197 VI.1979 VI.19 VI.191 VI.19 VI.193 VI.19 VI.19 VI.19 VI.197 VI.19 VI.199 VI.199 VI.1991 VI.199 VI.1993 VI.199 VI.199 VI.199 VI.1997 VI.199 VI.1999 VI. VI.1 VI. VI.3 VI. VI. VI. VI.7 VI. VI.9 VI.1 Zdroj: SHMÚ Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 PMT min. bola +1, C v roku 19 a max. bola 1, C v roku 1979, trendová teplota od roku 191 najprv poklesla z 1,7 C na 1, C okolo roku 19 a potom narástla do roku 1 na 1 C. PMÚZ min. bol 19,3mm v roku 19 a max. bol 1,mm v roku 1973, trendové mesané zrážky narástli do roku 1 z 9mm na 13mm. Qjun=3,9m³.s-¹ Jún - Priemerný mesaný prietok - Poprad - Chmenica Graf. VI.191 VI.19 VI.193 VI.19 VI.19 VI.19 VI.197 VI.19 VI.199 VI.197 VI.1971 VI.197 VI.1973 VI.197 VI.197 VI.197 VI.1977 VI.197 VI.1979 VI.19 VI.191 VI.19 VI.193 VI.19 VI.19 VI.19 VI.197 VI.19 VI.199 VI.199 VI.1991 VI.199 VI.1993 VI.199 VI.199 VI.199 VI.1997 VI.199 VI.1999 VI. VI.1 VI. VI.3 VI. VI. VI. VI.7 VI. VI.9 VI.1 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMP min. bol 9,9m 3.s -1 v roku 19 a max. bol 71,7m 3.s -1 v roku 19. Trendový prietok najprv klesol od roku 191 do roku cca 19 z 31m 3.s -1 na m 3.s -1 a potom opä narástol do roku 1 na 3,m 3.s -1. V júni 19 bol v Poprade Chmenici najvyšší mesaný prietok za obdobie JÚN (191-1) MS Skalnaté pleso zrážky pokles zo 19mm na 17,mm = rozdiel -1,mm = -9,% MS Poprad zrážky pokles z 9,mm na 3,9mm = rozdiel -,7mm = rozdiel -9,% MS Plave zrážky nárast z mm na 1,mm = rozdiel +3,mm = rozdiel +,% MS Poprad teplota nárast z +13,1 C na +1,1 C = rozdiel +1,37 C MS Plave teplota nárast z +1, C na +1, C = rozdiel +,3 C HS PP Matejovce prietok nárast zo,m 3.s -1 na 7,3m 3.s -1 = +,m 3.s -1 = +1,3% HS Chmenica prietok nárast z 3,39m 3.s -1 na,1m 3.s -1 = +1,m 3.s -1 = +,3% 1

53 3 Júl - Priemerné mesané zrážky a teplota - Poprad Graf Teplota ( C) Prietok (m³.s-¹) VII.191 VII.19 VII.193 VII.19 VII.19 VII.19 VII.197 VII.19 VII.199 VII.197 VII.1971 VII.197 VII.1973 VII.197 VII.197 VII.197 VII.1977 VII.197 VII.1979 VII.19 VII.191 VII.19 VII.193 VII.19 VII.19 VII.19 VII.197 VII.19 VII.199 VII.199 VII.1991 VII.199 VII.1993 VII.199 VII.199 VII.199 VII.1997 VII.199 VII.1999 VII. VII.1 VII. VII.3 VII. VII. VII. VII.7 VII. VII.9 VII.1 Zdroj: SHMÚ Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 PMT min. bola +13, C v roku 19 a max. +1, C v roku 199, trendová PMT narástla z +1, C od roku 191 na +17,7 C do roku 1. PMÚZ bol min.,1mm v roku 199 a max.,mm v roku 1, trendové zrážky po miernom poklese na mm okolo roku 1973 narástli na cca 1mm do roku 1. Júl 199 bol extrémne teplý a aj vemi suchý. V júli 9 bol v Poprade najvyšší mesaný úhrn zrážok za obdobie Qjul=,3m³.s-¹ Júl - Priemerný mesaný prietok - Poprad - Matejovce Graf. VII.191 VII.19 VII.193 VII.19 VII.19 VII.19 VII.197 VII.19 VII.199 VII.197 VII.1971 VII.197 VII.1973 VII.197 VII.197 VII.197 VII.1977 VII.197 VII.1979 VII.19 VII.191 VII.19 VII.193 VII.19 VII.19 VII.19 VII.197 VII.19 VII.199 VII.199 VII.1991 VII.199 VII.1993 VII.199 VII.199 VII.199 VII.1997 VII.199 VII.1999 VII. VII.1 VII. VII.3 VII. VII. VII. VII.7 VII. VII.9 VII.1 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMP min. bol,3m 3.s -1 v roku 19 a max. bol 1,1m 3.s -1 v roku 1. Trendový prietok stúpa od roku 191 do roku 1 zo,m 3.s -1 na,m 3.s -1. Júl - Priemerný mesaný úhrn zrážok - Skalnaté pleso Graf. 7 VII.191 VII.19 VII.193 VII.19 VII.19 VII.19 VII.197 VII.19 VII.199 VII.197 VII.1971 VII.197 VII.1973 VII.197 VII.197 VII.197 VII.1977 VII.197 VII.1979 VII.19 VII.191 VII.19 VII.193 VII.19 VII.19 VII.19 VII.197 VII.19 VII.199 VII.199 VII.1991 VII.199 VII.1993 VII.199 VII.199 VII.199 VII.1997 VII.199 VII.1999 VII. VII.1 VII. VII.3 VII. VII. VII. VII.7 VII. VII.9 VII.1 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMÚZ min. bol,1mm v roku 199 a max. 9,mm v roku 1. Trendové zrážky od roku 191 po jemnom poklese z mm na 1mm narástli do roku 1 na hodnotu približne 7mm. V júli 1 bol na Skalnatom plese najvyšší mesaný úhrn zrážok za obdobie

54 Júl - Priemerné mesané zrážky a teplota - Plave nad Popradom Graf Teplota ( C) Prietok (m³.s-¹) VII.191 VII.19 VII.193 VII.19 VII.19 VII.19 VII.197 VII.19 VII.199 VII.197 VII.1971 VII.197 VII.1973 VII.197 VII.197 VII.197 VII.1977 VII.197 VII.1979 VII.19 VII.191 VII.19 VII.193 VII.19 VII.19 VII.19 VII.197 VII.19 VII.199 VII.199 VII.1991 VII.199 VII.1993 VII.199 VII.199 VII.199 VII.1997 VII.199 VII.1999 VII. VII.1 VII. VII.3 VII. VII. VII. VII.7 VII. VII.9 VII.1 Zdroj: SHMÚ Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 PMT min. bola +1,3 C v roku 19 a max. bola +1,7 C v roku 1, trendová mesaná teplota narástla do roku 1 z 1,3 C na 1 C. PMÚZ min. bol 1,mm v roku a max. bol,mm v roku 1997, trendové mesané zrážky narástli do roku 1 z 9mm na 1mm. V júli 9 bol v Plavi najvyšší mesaný úhrn zrážok za obdobie Qjul=,m³.s-¹ Júl - Priemerný mesaný prietok - Poprad - Chmenica Graf. 9 VII.191 VII.19 VII.193 VII.19 VII.19 VII.19 VII.197 VII.19 VII.199 VII.197 VII.1971 VII.197 VII.1973 VII.197 VII.197 VII.197 VII.1977 VII.197 VII.1979 VII.19 VII.191 VII.19 VII.193 VII.19 VII.19 VII.19 VII.197 VII.19 VII.199 VII.199 VII.1991 VII.199 VII.1993 VII.199 VII.199 VII.199 VII.1997 VII.199 VII.1999 VII. VII.1 VII. VII.3 VII. VII. VII. VII.7 VII. VII.9 VII.1 Roky Zdroj: SHMÚ Vypracoval: Ludvig, 1 PMP min. bol,m 3.s -1 v roku 19 a max. bol,9m 3.s -1 v roku 1. Trendový prietok narastá od roku 191 do roku 1 z 1m 3.s -1 na m 3.s -1. JÚL (191-1) MS Skalnaté pleso zrážky nárast zo 1mm na 39mm = rozdiel +9mm = +3,% MS Poprad zrážky nárast z 7,mm na 17,mm = rozdiel +mm = rozdiel +7% MS Plave zrážky nárast z,mm na 19,mm = rozdiel +,7mm = rozdiel +,9% MS Poprad teplota nárast z +1, C na +17,1 C = rozdiel +,3 C MS Plave teplota nárast z +1,7 C na +17, C = rozdiel +1, C HS PP Matejovce prietok nárast zo,7m 3.s -1 na,31m 3.s -1 = +1,7m 3.s -1 = +33,1% HS Chmenica prietok nárast zo 17,m 3.s -1 na 3,9m 3.s -1 = +,m 3.s -1 = +3,% 9 3

55 August - Priemerné mesané zrážky a teplota - Poprad Graf Teplota ( C) Prietok (m³.s-¹) VIII.191 VIII.19 VIII.193 VIII.19 VIII.19 VIII.19 VIII.197 VIII.19 VIII.199 VIII.197 VIII.1971 VIII.197 VIII.1973 VIII.197 VIII.197 VIII.197 VIII.1977 VIII.197 VIII.1979 VIII.19 VIII.191 VIII.19 VIII.193 VIII.19 VIII.19 VIII.19 VIII.197 VIII.19 VIII.199 VIII.199 VIII.1991 VIII.199 VIII.1993 VIII.199 VIII.199 VIII.199 VIII.1997 VIII.199 VIII.1999 VIII. VIII.1 VIII. VIII.3 VIII. VIII. VIII. VIII.7 VIII. VIII.9 VIII.1 Zdroj: SHMÚ Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 PMT min. bola +1, C v roku 197 a max. +19,3 C v roku 199, trend PMT na vzostupe z +1,7 C od roku 191 na +1, C do roku 1. PMÚZ bol min. 11mm v roku 1973 a max. 17,mm v roku 199, trendové zrážky po miernom poklese na mm okolo roku 191 opä narástli na 9mm do roku 1. August 199 bol najteplejším mesiacom v Poprade za obdobie Qaug=,1m³.s-¹ August - Priemerný mesaný prietok - Poprad - Matejovce Graf. 1 VIII.191 VIII.19 VIII.193 VIII.19 VIII.19 VIII.19 VIII.197 VIII.19 VIII.199 VIII.197 VIII.1971 VIII.197 VIII.1973 VIII.197 VIII.197 VIII.197 VIII.1977 VIII.197 VIII.1979 VIII.19 VIII.191 VIII.19 VIII.193 VIII.19 VIII.19 VIII.19 VIII.197 VIII.19 VIII.199 VIII.199 VIII.1991 VIII.199 VIII.1993 VIII.199 VIII.199 VIII.199 VIII.1997 VIII.199 VIII.1999 VIII. VIII.1 VIII. VIII.3 VIII. VIII. VIII. VIII.7 VIII. VIII.9 VIII.1 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMP min. bol 1,7m 3.s -1 v roku 3 a max. bol,3m 3.s -1 v roku. Trendový prietok po stagnácii narastá od roku 191 do roku 1 zo,1m 3.s -1 na m 3.s -1. August - Priemerný mesaný úhrn zrážok - Skalnaté pleso Graf. 3 VIII.191 VIII.19 VIII.193 VIII.19 VIII.19 VIII.19 VIII.197 VIII.19 VIII.199 VIII.197 VIII.1971 VIII.197 VIII.1973 VIII.197 VIII.197 VIII.197 VIII.1977 VIII.197 VIII.1979 VIII.19 VIII.191 VIII.19 VIII.193 VIII.19 VIII.19 VIII.19 VIII.197 VIII.19 VIII.199 VIII.199 VIII.1991 VIII.199 VIII.1993 VIII.199 VIII.199 VIII.199 VIII.1997 VIII.199 VIII.1999 VIII. VIII.1 VIII. VIII.3 VIII. VIII. VIII. VIII.7 VIII. VIII.9 VIII.1 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMÚZ min. bol,9mm v roku 1973 a max. 31,mm v roku Trend zrážok lineárny, ustálený až nebadane sa zvyšujúci od roku 191 do 1 zo 1mm na 17mm.

56 August - Priemerné mesané zrážky a teplota - Plave nad Popradom Graf Teplota ( C) VIII.191 VIII.19 VIII.193 VIII.19 VIII.19 VIII.19 VIII.197 VIII.19 VIII.199 VIII.197 VIII.1971 VIII.197 VIII.1973 VIII.197 VIII.197 VIII.197 VIII.1977 VIII.197 VIII.1979 VIII.19 VIII.191 VIII.19 VIII.193 VIII.19 VIII.19 VIII.19 VIII.197 VIII.19 VIII.199 VIII.199 VIII.1991 VIII.199 VIII.1993 VIII.199 VIII.199 VIII.199 VIII.1997 VIII.199 VIII.1999 VIII. VIII.1 VIII. VIII.3 VIII. VIII. VIII. VIII.7 VIII. VIII.9 VIII.1 Zdroj: SHMÚ Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 PMT min. bola +13, C v roku 19 a max. bola +1,9 C v roku 199. Trendová mesaná teplota od roku 191 do 1 po jemnom poklese z +1,7 C na +1, C narástla na +17 C. PMÚZ min. bol 1,1mm v roku 1973 a max. bol,1mm v roku 19, trendové mesané zrážky do roku 1 mierne narástli z mm na 9mm. August 199 bol najteplejším mesiacom v Plavi v období Prietok (m³.s-¹) Qaug=1,9m³.s-¹ August - Priemerný mesaný prietok - Poprad - Chmenica Graf. VIII.191 VIII.19 VIII.193 VIII.19 VIII.19 VIII.19 VIII.197 VIII.19 VIII.199 VIII.197 VIII.1971 VIII.197 VIII.1973 VIII.197 VIII.197 VIII.197 VIII.1977 VIII.197 VIII.1979 VIII.19 VIII.191 VIII.19 VIII.193 VIII.19 VIII.19 VIII.19 VIII.197 VIII.19 VIII.199 VIII.199 VIII.1991 VIII.199 VIII.1993 VIII.199 VIII.199 VIII.199 VIII.1997 VIII.199 VIII.1999 VIII. VIII.1 VIII. VIII.3 VIII. VIII. VIII. VIII.7 VIII. VIII.9 VIII.1 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMP min. bol,99m 3.s -1 v roku 3 a max. bol,7m 3.s -1 v roku 19. Trendový prietok narastá od roku 191 do roku 1 zo 1m 3.s -1 na 17,m 3.s -1. AUGUST (191-1) MS Skalnaté pleso zrážky nárast zo 17,7mm na 1,mm=rozdiel +9,1mm = +,77% MS Poprad zrážky nárast zo,9mm na 77,9mm = rozdiel +1mm = rozdiel +1,% MS Plave zrážky nárast z,mm na 9,mm = rozdiel +1,3mm = rozdiel +1,% MS Poprad teplota nárast z +1,3 C na +1, C = rozdiel +,1 C MS Plave teplota nárast z +1, C na +1,1 C = rozdiel +1,33 C HS PP Matejovce prietok nárast z 3,71m 3.s -1 na,7m 3.s -1 = +,99m 3.s -1 = +,7% HS Chmenica prietok nárast z 13,m 3.s -1 na 17,1m 3.s -1 = +3,m 3.s -1 = +,7%

57 September - Priemerné mesané zrážky a teplota - Poprad Graf Teplota ( C) 7 Prietok (m³.s-¹) IX.191 IX.19 IX.193 IX.19 IX.19 IX.19 IX.197 IX.19 IX.199 IX.197 IX.1971 IX.197 IX.1973 IX.197 IX.197 IX.197 IX.1977 IX.197 IX.1979 IX.19 IX.191 IX.19 IX.193 IX.19 IX.19 IX.19 IX.197 IX.19 IX.199 IX.199 IX.1991 IX.199 IX.1993 IX.199 IX.199 IX.199 IX.1997 IX.199 IX.1999 IX. IX.1 IX. IX.3 IX. IX. IX. IX.7 IX. IX.9 IX.1 Zdroj: SHMÚ Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 PMT min. bola +, C v roku 199 a max. +1, C v roku 19, trendová teplota lineárne jemne klesá od roku 191 z +11, C na +11,3 C do roku 1. PMÚZ bol min.,mm v roku 199 a max. 11,mm v roku 19, trendové zrážky od roku 191 parabolicky rástli z mm na 3mm do roku 199 a alej mierne klesli do roku 1 na 7mm. Qsep=3,m³.s-¹ September - Priemerný mesaný prietok - Poprad - Matejovce IX.191 IX.19 IX.193 IX.19 IX.19 IX.19 IX.197 IX.19 IX.199 IX.197 IX.1971 IX.197 IX.1973 IX.197 IX.197 IX.197 IX.1977 IX.197 IX.1979 IX.19 IX.191 IX.19 IX.193 IX.19 IX.19 IX.19 IX.197 IX.19 IX.199 IX.199 IX.1991 IX.199 IX.1993 IX.199 IX.199 IX.199 IX.1997 IX.199 IX.1999 IX. IX.1 IX. IX.3 IX. IX. IX. IX.7 IX. IX.9 IX.1 September - Priemerný mesaný úhrn zrážok - Skalnaté pleso Graf. Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMP min. bol 1,7m 3.s -1 v roku 191 a max. bol 1,71m 3.s -1 v roku 199. Trendový prietok narastá od roku 191 do roku 1 z,m 3.s -1 na,m 3.s -1. Graf. 7 IX.191 IX.19 IX.193 IX.19 IX.19 IX.19 IX.197 IX.19 IX.199 IX.197 IX.1971 IX.197 IX.1973 IX.197 IX.197 IX.197 IX.1977 IX.197 IX.1979 IX.19 IX.191 IX.19 IX.193 IX.19 IX.19 IX.19 IX.197 IX.19 IX.199 IX.199 IX.1991 IX.199 IX.1993 IX.199 IX.199 IX.199 IX.1997 IX.199 IX.1999 IX. IX.1 IX. IX.3 IX. IX. IX. IX.7 IX. IX.9 IX.1 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMÚZ min. bol 1,mm v roku 199 a max. 3,mm v roku 19. Od roku 191 sa trendové zrážky najprv zvýšili zo mm na 13mm do roku 199, a potom do roku 1 klesli na približne 1mm.

58 September - Priemerné mesané zrážky a teplota - Plave nad Popradom Graf Teplota ( C) Prietok (m³.s-¹) IX.191 IX.19 IX.193 IX.19 IX.19 IX.19 IX.197 IX.19 IX.199 IX.197 IX.1971 IX.197 IX.1973 IX.197 IX.197 IX.197 IX.1977 IX.197 IX.1979 IX.19 IX.191 IX.19 IX.193 IX.19 IX.19 IX.19 IX.197 IX.19 IX.199 IX.199 IX.1991 IX.199 IX.1993 IX.199 IX.199 IX.199 IX.1997 IX.199 IX.1999 IX. IX.1 IX. IX.3 IX. IX. IX. IX.7 IX. IX.9 IX.1 Zdroj: SHMÚ Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 PMT min. bola +9, C v roku 199 a max. bola +1,1 C v roku 197, trendová mesaná teplota do roku 1 klesá z +1, C na 11, C. PMÚZ bol najnižší v roku 199 s hodnotou 7,mm a najvyšší bol 1,9mm v roku 7. Trendové mesané zrážky od roku 191 najprv narástli zo mm na 7mm v roku 19 a potom jemne klesli do roku 1 na 3mm. Qsep=11,73m³.s-¹ September - Priemerný mesaný prietok - Poprad - Chmenica Graf. 9 IX.191 IX.19 IX.193 IX.19 IX.19 IX.19 IX.197 IX.19 IX.199 IX.197 IX.1971 IX.197 IX.1973 IX.197 IX.197 IX.197 IX.1977 IX.197 IX.1979 IX.19 IX.191 IX.19 IX.193 IX.19 IX.19 IX.19 IX.197 IX.19 IX.199 IX.199 IX.1991 IX.199 IX.1993 IX.199 IX.199 IX.199 IX.1997 IX.199 IX.1999 IX. IX.1 IX. IX.3 IX. IX. IX. IX.7 IX. IX.9 IX.1 Roky Zdroj: SHMÚ Vypracoval: Ludvig, 1 PMP min. bol,3m 3.s -1 v roku 191 a max. bol 9,9m 3.s -1 v roku 199. Trendový prietok narastá od roku 191 do roku 1 z 7,7m 3.s -1 na 1,7m 3.s -1. SEPTEMBER (191-1) MS Skalnaté pleso zrážky nárast z 9,mm na 13mm = rozdiel +,mm = +,9% MS Poprad zrážky nárast zo mm na 3,7mm = rozdiel +7,7mm = rozdiel +1,7% MS Plave zrážky nárast zo,3mm na 71,7mm = rozdiel +3,mm = rozdiel +,% MS Poprad teplota pokles z +11,3 C na +11, C = rozdiel -,33 C MS Plave teplota pokles z +1, C na +11, C = rozdiel -1 C HS PP Matejovce prietok nárast z,m 3.s -1 na,31m 3.s -1 = +1,m 3.s -1 = +,% HS Chmenica prietok nárast zo 7,1m 3.s -1 na 1,3m 3.s -1 = +,m 3.s -1 = +1% 7

59 Október - Priemerné mesané zrážky a teplota - Poprad Graf Teplota ( C) X.191 X.19 X.193 X.19 X.19 X.19 X.197 X.19 X.199 X.197 X.1971 X.197 X.1973 X.197 X.197 X.197 X.1977 X.197 X.1979 X.19 X.191 X.19 X.193 X.19 X.19 X.19 X.197 X.19 X.199 X.199 X.1991 X.199 X.1993 X.199 X.199 X.199 X.1997 X.199 X.1999 X. X.1 X. X.3 X. X. X. X.7 X. X.9 X.1 Zdroj: SHMÚ Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 PMT min. bola +3, C v roku 197 a max. +1, C v roku 19, trendová teplota takmer lineárne po menšom poklese na +, C v období okolo roku 197 ustálená s jemným nárastom do roku 1 na hodnotu +,9 C. PMÚZ bol min. 1,1mm v roku 199 a max. 1,3mm v roku 197, trend zrážok po jemnom náraste od roku 191 takmer lineárne ustálený po celú dobu do roku 1 na hodnote cca mm. Prietok (m³.s-¹) Qokt=3,m³.s-¹ Október - Priemerný mesaný prietok - Poprad - Matejovce Október - Priemerný mesaný úhrn zrážok - Skalnaté pleso Graf. 71 X.191 X.19 X.193 X.19 X.19 X.19 X.197 X.19 X.199 X.197 X.1971 X.197 X.1973 X.197 X.197 X.197 X.1977 X.197 X.1979 X.19 X.191 X.19 X.193 X.19 X.19 X.19 X.197 X.19 X.199 X.199 X.1991 X.199 X.1993 X.199 X.199 X.199 X.1997 X.199 X.1999 X. X.1 X. X.3 X. X. X. X.7 X. X.9 X.1 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMP min. bol 1,m 3.s -1 v roku 19 a max. bol 9,7m 3.s -1 v roku 197. Trendový prietok mierne narástol od roku 191 do roku 1 z 3m 3.s -1 na 3,m 3.s -1. Graf X.191 X.19 X.193 X.19 X.19 X.19 X.197 X.19 X.199 X.197 X.1971 X.197 X.1973 X.197 X.197 X.197 X.1977 X.197 X.1979 X.19 X.191 X.19 X.193 X.19 X.19 X.19 X.197 X.19 X.199 X.199 X.1991 X.199 X.1993 X.199 X.199 X.199 X.1997 X.199 X.1999 X. X.1 X. X.3 X. X. X. X.7 X. X.9 X.1 Zdroj: SHMÚ Roky Vypracoval: Ludvig, 1 PMÚZ min. bol,7mm v roku 1977 a max. 3,mm v roku 19. Trendové zrážky od roku 191 s hodnotou cca mm sa do roku 1 mierne zvyšovali takmer lineárne na hodnotu 1mm.

60 Október - Priemerné mesané zrážky a teplota - Plave nad Popradom Graf Teplota ( C) 3 1 X.191 X.19 X.193 X.19 X.19 X.19 X.197 X.19 X.199 X.197 X.1971 X.197 X.1973 X.197 X.197 X.197 X.1977 X.197 X.1979 X.19 X.191 X.19 X.193 X.19 X.19 X.19 X.197 X.19 X.199 X.199 X.1991 X.199 X.1993 X.199 X.199 X.199 X.1997 X.199 X.1999 X. X.1 X. X.3 X. X. X. X.7 X. X.9 X.1 Zdroj: SHMÚ Roky Zrážky Teplota Vypracoval: Ludvig, 1 PMT min. bola +, C v roku 1 a max. bola +11, C v roku 19. Trendová mesaná teplota do roku 1 poklesla zo 7,7 C na 7,3 C. Priemerný mesaný úhrn zrážok bol najnižší v roku 1977 s hodnotou mm, a najvyšší bol 1,1mm v roku 19. Trendové mesané zrážky do roku 1 mierne narástli zo 3mm na 7mm. -1 Prietok (m³.s-¹) Qokt=11,1m³.s-¹ Október - Priemerný mesaný prietok - Poprad - Chmenica Graf. 7 X.191 X.19 X.193 X.19 X.19 X.19 X.197 X.19 X.199 X.197 X.1971 X.197 X.1973 X.197 X.197 X.197 X.1977 X.197 X.1979 X.19 X.191 X.19 X.193 X.19 X.19 X.19 X.197 X.19 X.199 X.199 X.1991 X.199 X.1993 X.199 X.199 X.199 X.1997 X.199 X.1999 X. X.1 X. X.3 X. X. X. X.7 X. X.9 X.1 Roky Zdroj: SHMÚ Vypracoval: Ludvig, 1 PMP min. bol 3,m 3.s -1 v roku 199 a max. bol,m 3.s -1 v roku 19. Trendový prietok narástol od roku 191 z 9m 3.s -1 na cca 1m 3.s -1 do roku 19, kde stagnoval približne na tej istej hodnote až do roku 1. OKTÓBER (191-1) MS Skalnaté pleso zrážky nárast z 3,mm na 11,3mm = rozdiel +17,mm = +1,3% MS Poprad zrážky nárast z 3,mm na,1mm = rozdiel +,7mm = rozdiel +1,% MS Plave zrážky nárast z 3,9mm na 3,mm = rozdiel +1,mm = rozdiel +37,% MS Poprad teplota nárast z +,7 C na +,7 C = rozdiel +,1 C MS Plave teplota pokles z +7, C na +7,1 C = rozdiel -,9 C HS PP Matejovce prietok nárast z,9m 3.s -1 na 3,1m 3.s -1 = +,3m 3.s -1 = +17,% HS Chmenica prietok nárast z 9,9m 3.s -1 na 1,3m 3.s -1 = +,m 3.s -1 = +,% 9

61 9 DISKUSIA Analýza zrážok v oblasti Tatier je pomerne zložitá, pretože zrážkové úhrny sa menia v závislosti od nadmorskej výšky a expozície voi prevládajúcemu prúdeniu. Hlavný hrebe delí celú tatranskú oblas na výrazné zrážkové návetrie a závetrie, o sa prejavuje výraznými rozdielmi v zrážkach. Dôsledkom toho je v západne a severne exponovaných svahoch viac zrážok ako na južne alebo východne orientovaných svahoch pri tej istej nadmorskej výške. Pri analýze mesaných úhrnov zrážok na klimatických staniciach vo Vysokých Tatrách sa ukázalo, že na väšine staníc majú zrážky jednoduchý roný chod s minimom v zime (prevažne vo februári) a maximom v lete (prevažne v júli). Výnimku tvoria vrcholové polohy (Lomnický štít), kde bol chod zrážok v období -1 s hlavným zimným maximom v januári a vedajším maximom v novembri a marci. Hlavné minimum zrážok pripadá na október, vedajšie na apríl. Táto anomália na Lomnickom štíte je spôsobená tým, že v zime sú zrážky zvýšené jednak navievaním snehu, jednak intenzívnou tvorbou námrazy vo vnútri zrážkomera. Z hadiska poetnosti výskytu mesaných extrémov zrážok je zrejmé, že výskyt zrážkového maxima pripadá spravidla na leto, s najastejším výskytom v júli. Výskyt bohatých zrážok na vrcholových polohách je daný predovšetkým tým, že sa tu väšmi uplatuje orografický faktor, hlavne náveternos a záveternos svahov, väšie zrážkové úhrny v lokalitách orientovaných náveterne voi prevládajúcemu prúdeniu a naopak, menej zrážok v oblastiach tzv. zrážkového tiea, ako aj vrcholová inverzia zrážkových úhrnov (Hlavatá, Škvarenina, epeková, 11). 3 m.n.m. Priemerné mesané zrážky - Lomnický štít Graf November December Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október Mesiace Zdroj: SHMÚ Vypracoval: Ludvig, Poda našich zistení sa rovnako potvrdilo, že vrcholové polohy Tatier majú od novembra do marca úplne opaný chod zrážok ako v nižších polohách. Potvrdilo sa nám v tejto práci aj to, že s pribúdajúcou nadmorskou výškou sa zvyšuje aj množstvo spadnutých zrážok, avšak neplatí to pre submontánnu oblas Popradu a nižšie položenú kolínnu oblas Plava. Je to podmienené predovšetkým už spomínaným zrážkovým tieom, ktorý výrazne zasahuje najmä do horného povodia rieky Poprad.

62 Pre lepší prehad zmenou klimatického režimu v horskom prostredí sme doplnili prácu o teplotné rozdiely zo Skalnatého plesa z obdobia od roku 191 do 1. Skalnaté pleso teplota TREND 191»1 Tab.. TEPLOTA ( C) XI. XII. I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. ROK OD 191-1, -, -,1 -, -,1 -,1 +,1 +7,1 +,7 +9, +,1 +3, +1,3 DO 1 -, -3,3 -,13 -,1-3, +,77 +,3 +,9 +11,3 +1,7 +,3 +3,1 +, Zdroj: SHMÚ Vypracoval: Ludvig, 1 Tieto teplotné rozdiely sme doplnili do komplexnej tabuky všetkých zmien klimatického a hydrologického režimu v povodí rieky Poprad zaínajúce obdobím od zaiatku hydrologického roku 191, koniace obdobím do konca kalendárneho roku 1. ROZDIEL TEPLÔT, ZRÁŽOK A PRIETOKOV V OBDOBÍ OD 191 DO 1 Tab.. PRVOK [*] XI. XII. I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. ROK STANICA TEPLOTA [ C] +, +1, +, +1,3 +,9 +,9 +, +1, +, +1,7 -,7 -,3 +1,7 MS Skalnaté pleso TEPLOTA [ C] +, +, +,1 +1, +1,1 +1,1 +,3 +1,37 +,3 +,1 -,33 +,1 +1,3 MS Poprad TEPLOTA [ C] -,3 +,1 +,3 +1,1 +,1 -, +,1 +,3 +1, +1,33-1, -,9 +, MS Plave ZRÁŽKY [mm] +9,9 +1, +, +19, +3, +1 +,7-1, +9 +9,1 +, +17, +9 MS Skal. pleso (%) +1,7 +, , +, +, -9, +3, +,77 +,9 +1,3 +,7 ZRÁŽKY [mm] -,7 +1,1 +, -1,17 +1, + +1,1 -, ,7 +,7 + MS Poprad (%) -, +3,7 + -, +9, +1, +1,1-9, +7 +1, +1,7 +1, +1,9 ZRÁŽKY [mm] -1,1 -, +, +3,1 +,7 +, +1,3 +3, +,7 +1,3 +3, +1, +193 MS Plave (%) -,7 -,7 +1, +11, +11,3 +19, +, +, +,9 +1, +, +37, +31,7 PRIETOK [m 3.s -1 ] +,39 -,7 +,3 +, +, +, +,17 +, +1,7 +,99 +1, +,3 +,7 HS PP Matej. (%) +1,3 -,9 +1 +,77 +13,7 +, +3, +1,3 +33,1 +,7 +, +17, +, PRIETOK [m 3.s -1 ] +1, -,9-1,7-1,9 +,37 -,73 +,13 +1, +, +3, +, +, +1,1 HS Chmenica (%) +1, -1, -13, -1, +,1-1, +1,9 +,3 +3, +,7 +1 +, +11,3 Zdroj: SHMÚ Vypracoval: Ludvig, 1 Z týchto nami vyrátaných zmien ako aj zo všetkých údajov zistených na hornom a dolnom povodí rieky Poprad od roku 191 do roku 1 sme dospeli k týmto záverom: 1

63 Teplotné zmeny sú výraznejšie na hornom povodí, kde medzirone vzrástla teplota dvojnásobne oproti dolnému povodiu. Najvýraznejšie narástla teplota v celom povodí o viac ako C v januári, potom už len v hornom povodí prekroil nárast teploty o C aj v máji, júli a auguste. Pokles teploty bol naopak najvýraznejší v dolnom povodí od septembra do novembra. Zmeny zrážkového režimu boli výraznejšie na dolnom povodí predovšetkým z dôvodu, že aj ke sa zvýšilo množstvo zrážok vo Vysokých Tatrách, zrážkový tie prepustí do submontánnej asti horného povodia asi len tretinu zrážok, ostatné zachytí horská as povodia, ktorá túto väšinu zrážok zvedie potokmi až do rieky Poprad. Preto sa zrážky z horného povodia nemôžu bra komplexne v jednom profile, ako je tomu pri teplote, pretože nadmorská výška robí markantné rozdiely medzi úhrnom zrážok a zrážkový tie vehorského masívu tomu dodáva ešte väší rozdiel. Najvýraznejší nárast zrážok na Skalnatom plese bol v januári a v júli, jediný mierny pokles bol v júni. V Poprade bol veký nárast zrážok v marci, a najvyšší nárast zrážok bol práve v júli, ktorý ako jediný mesiac v Poprade robí poloviný nárast zrážok oproti nárastu za celý rok. Pokles zrážok v Poprade bol najvyšší v novembri. V dolnom povodí bol najvyšší nárast zrážok od mája do júla a v septembri až októbri, najväší pokles bol rovnako v novembri. Prietokové zmeny boli viac výraznejšie na hornom povodí. Najväší rozdiel v náraste prietoku na oboch povodiach bol zaznamenaný v septembri, pri poklese prietoku je v oboch povodiach rozdiel. Kým na hornom povodí je jediný pokles v decembri, na dolnom je od decembra do februára a v apríli, kde je pokles najvyšší. Najnižší prietok je na oboch povodiach v januári, najvyšší je na hornom v máji a na dolnom v júni. Novembrové zrážky a teplota sú na oboch povodiach v momentálnom narastajúcom trende, a je vemi pravdepodobné, budú aj naalej narasta. Prietoky na oboch povodiach budú tiež pravdepodobne narasta. Decembrová teplota je momentálne v miernom poklese, je možné však oakáva jej stagnáciu, alebo mierny pokles. Úhrn zrážok stagnuje až mierne klesá. Je možné aj naalej oakáva mierny pokles prietoku na oboch povodiach. Januárová teplota momentálne stagnuje až jemne klesá, a jemný pokles je aj naalej pravdepodobný. Zrážky sú poda momentálneho trendu v náraste na oboch povodiach. Môžeme oakáva narastanie prietoku na hornom povodí a alší mierny pokles na dolnom. Februárová teplota stagnuje až mierne narastá, a je možné oakáva aj alší rast. Zrážky momentálne narastajú a pravdepodobne budú mierne narasta aj naalej. Prietoky na oboch povodiach sú momentálne v miernom náraste, a možno oakáva alší nárast.

64 Marcová teplota momentálne mierne klesá, a je možné oakáva miernu stagnáciu na hornom povodí, na dolnom alší pokles. Zrážky sú na celom povodí v náraste, a oakáva sa alší rast. Taktiež prietoky sú v momentálnom náraste a je možné aka alší rast. Aprílová teplota je na celom povodí momentálne v prudšom náraste a je možné oakáva mierny nárast aj v alšom období. Zrážky sú momentálne v poklese, a je možné oakáva alší mierny pokles. Prietoky sú v náraste a predpokladá sa aj alší rast. Májová teplota na hornom povodí prudko stúpa, na dolnom len mierne, a je pravdepodobné, že aj v alších rokoch je možné oakáva nárast. Zrážky na hornom povodí rastú len mierne, na dolnom rastú viac, ale na celom povodí sa aj naalej oakáva nárast zrážok. Prietok na hornom povodí je v náraste, na dolnom momentálne stagnuje, ale je možné na celom povodí oakáva alší nárast prietoku v alších rokoch. Júnové zrážky, teplota a prietoky sú momentálne v náraste, a je vemi pravdepodobné, že tento trend bude pokraova aj naalej. Júlové zrážky a teplota sú v náraste, a je možné oakáva sa aj ich alší nárast v budúcnosti. Prietoky sú v jasnom náraste, a preto je možné oakáva aj alší nárast. Augustová teplota narastá, a pravdepodobne bude narasta aj naalej. Zrážky momentálne narastajú, a však nie je ich dostatoné množstvo k nárastu teploty. Je možné oakáva alší mierny nárast zrážok. Prietoky sú v jasnom náraste a na tom by sa pravdepodobne nemalo v budúcnosti ni meni. Septembrová teplota klesá na celom povodí už dlhodobo, takže je možné oakáva aj alší pokles. Zrážky momentálne klesajú v celom povodí, ale je možné oakáva mierny pokles, až stagnáciu. Prietoky prudko stúpajú, takže alší nárast je vemi pravdepodobný. Októbrová teplota na hornom povodí jemne stúpa, na dolnom mierne klesá, takže je možné predpoklada na hornom povodí stagnáciu až mierny nárast teploty a na dolnom mierny pokles. Zrážky aj prietoky sú v miernom náraste, a je možné oakáva alší mierny nárast v alších rokoch. Roné zrážky, teplota a prietoky sú v náraste a oakáva sa ich alší nárast. Nárast teploty na hornom povodí je výraznejší než na dolnom, ale na dolnom je zase výraznejší nárast zrážok. Rok 1 patril medzi najextrémnejšie roky od 191 z hadiska množstva úhrnu zrážok a prietoku. Na viacerých miestach dosahoval prietok úrove sto ronej vody. Pravdepodobnos takýchto extrémov poasia sa zvyšuje príchodom chladnejšieho roku po teplom roku. Samozrejme lokálne povodne v horskom a podhorskom prostredí sú ovea špecifickejšie a prudkejšie ako v nížinách, a je takmer nemožné ich vas predpoveda. 3

65 Poda národného klimatického programu sa potvrdil nárast teploty, nepotvrdilo sa znižovanie prietokov vplyvom zvyšovania teploty. Sever Slovenska v tomto nebol negatívne ovplyvnený. V zimnom období sa potvrdilo zvyšovanie prietokov na hornom povodí, na dolnom bol zaznamenaný naopak pokles. V jarnom a letnom období sa nepotvrdil pokles (okrem apríla na dolnom povodí) prietoku, v jesennom období sa potvrdil nárast prietoku. Maximálne nárasty prietokov sa nepotvrdili koncom zimy, ale koncom leta. Najvýraznejší pokles sa potvrdil v apríli na dolnom povodí, na hornom bol naopak nárast. Nepotvrdilo sa súvislé obdobie nízkej vodnosti od mája do októbra, potvrdilo sa, že je to obdobie zvýšeného nárastu prietoku. V strednom výškovom pásme sa momentálne nepotvrdil univerzálny pokles prietoku, práve naopak, došlo k jeho nárastu. V severných horských oblastiach sa potvrdil v zimnom období mierny nárast prietoku, v letných mesiacoch sa potvrdilo vyrovnané znižovanie prietoku, o je po maxime na konci jari bežným javom. Keže sa momentálne nepotvrdil výrazný zvýšený zimný nárast prietoku, je málo pravdepodobné, žeby mal tento prietok zvýšený vyrovnávací vplyv na kolísanie odtoku poas roka. o sa týka povodní, je viac pravdepodobné, že zvýšený odtok od jari do konca leta sa môže realizova formou povodní a je tiež zvýšená pravdepodobnos, že aj letné suchá môžu by prerušované extrémnymi povodami. Scenáre s teplejšou zimou potvrdili zníženie výskytu snehovej pokrývky, avšak nepotvrdili zvýšenie odtoku predovšetkým na dolnom povodí, a keže v zimnom období došlo k výraznému zvýšeniu teploty, bude to ma vplyv aj na zvýšenie zimného výparu. Keže z klimatického hadiska množstvo zrážok v zimnom období nie je dostaujúce k výraznému zvýšeniu teploty, bude to ma za následok zníženie zimných zásob vody v pôde a horší štart do vegetaného obdobia. Zárove tieto chýbajúce zrážky urýchlia skorší suchší nástup jari, predovšetkým v hornom povodí, s vlhkým prechodom do suchšieho leta plným extrémnych zrážok, a s alším prechodom do mierne suchej jesene. Oproti hornému je dolné povodie klimatický stálejšie s vyrovnanejším množstvom zrážok vo vegetanom období.

66 1 ZÁVER Cieom tejto práce bolo zisti zmeny klimatického a hydrologického režimu horného a dolného povodia rieky Poprad v období od roku 191 do roku 1. Cie sa nám podarilo splni a výsledky zaujmú urite nielen skúseného odborníka. Zistili sme totiž, že: Horné povodie prechádza väšími klimatickými zmenami než to spodné. Týka sa to hlavne dvojnásobného nárastu priemernej ronej teploty oproti dolnému povodiu. Zrážky sa takisto výrazne zvýšili v horskej asti horného povodia, ale drvivá as z nich sa vplyvom zrážkového tiea nedostane na celé horné povodie, ale dopadne v horách a odteie potôikmi do rieky Poprad. Aj z tohto dôvodu má dolné povodie vyšší prísun zrážok ako horné. Hydrologické zmeny boli výraznejšie na hornom povodí, ale aj dolné prešlo výraznejšími zmenami. Hydrologické a klimatické zmeny patria urite k vemi diskutovaným otázkam, a je preto vemi vhodné sa týmto témam viac venova, aby sme mohli dobre porozumie tomu, o tieto zmeny vyvoláva a ako predvída a predchádza rizikovým situáciám akými sú napríklad povodne. Pri diskusii pod Vysokými Tatrami s niektorými dlhoronými skúsenými odborníkmi na predpovedanie poasia sme sa dozvedeli, že po výstavbe vodnej nádrže Liptovská Mara sa predpovedanie poasia pod Tatrami stalo vekým problémom. Regionálny klimatický vplyv tejto umelej vekej vodnej plochy môže ma teda uritý vplyv na zmenu klimatického a hydrologického režimu predovšetkým na hornom povodí rieky Poprad. Je preto vemi vhodné sa zaobera viac aj touto témou.

67 11 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY BIELY, A., BEZÁK, V., ELEKO, M., GROSS, P., KALIIAK, M., KONENÝ, V., LEXA, J., MELO, J., NEMOK, J., POLÁK, M., POTFAJ, M., RAKÚS, M., VASS, D., VOZÁR, J., VOZÁROVÁ, A.. Geologická stavba. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky.. s FAŠKO, P., HANDŽÁK, Š., ŠRÁMKOVÁ, N.. Poet dní so snehovou pokrývkou a jej priemerná výška. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky.. s. 99. FERIANC, O., KORBEL, L., VILEK, F Živoíšne spoloenstvá. In: Lukniš, M. et al.: Slovensko II Príroda s. 7. FUSÁN, O Vnútorné Karpaty. In: Lukniš, M. et. al.: Slovensko II Príroda s. -. FUTÁK, J Fytogeografický prehad Slovenska. In: Lukniš, M. et al.: Slovensko II Príroda s. 7. HLAVATÁ, H., ŠKVARENINA, J., EPEKOVÁ, E. 11. Bioklimatické a zrážkové pomery v horských a vysokohorských oblastiach Slovenska na príklade Tatier. Životné prostredie, 11,,, s. -7. KORBEL, L Zoogeografická charakteristika. In: Vološuk, I. et al.: Tatranský národný park s KORE, M., LINKEŠ, V., BUBLINEC, E Charakteristika pôd. In: Vološuk, I. et al.: Tatranský národný park s LAPIN, M., FAŠKO, P., MELO, M., Š ASTNÝ, P., TOMLAIN, J.. Klimatické oblasti. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky.. s. 9. LAPIN, M., TEKUŠOVÁ, M.. Rýchlos a smer vetra a inverznos územia. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky.. s. 1. LAPIN, M., TOMLAIN, J. 1. Všeobecná a regionálna klimatológia. Vydavatestvo UK, Bratislava. 1 s. LEŠKOVÁ, D., MAJERÁKOVÁ, O.. Priemerný roný špecifický odtok. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky.. s. 1. LUKNIŠ, M Reliéf. In: Lukniš, M. et al.: Slovensko II - Príroda s LUKNIŠ, M. et al Slovensko II Príroda. 1. vyd. Bratislava: Obzor, s. MAGLAY, J., PRISTAŠ, J.. Kvartérny pokryv. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky.. s.. MAJERÁKOVÁ, O.. Povodia hlavných tokov s hydrologickou bilanciou. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky.. s. 1.

68 MAZÚR, E., LUKNIŠ M. 19. Geomorfologické jednotky. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky.. s.. MIIAN, Pôdy. In: Lukniš, M. et al.: Slovensko II Príroda s MIDRIAK, R Povrch. In: Vološuk, I. et al.: Tatranský národný park s. 33- MIKLÓS, L. red.. Atlas krajiny Slovenskej republiky. 1. vyd. Bratislava : Ministerstvo životného prostredia SR,. 3 s. ISBN MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY.. Oakávané dôsledky klimatickej zmeny, zranitenos prostredia a adaptané opatrenia. In: Národný klimatický program SR, NKP 9/. Bratislava,. s. 9. NEMOK, J Horninové podložie. In: Vološuk, I. et al.: Tatranský národný park s PACL, J Vodstvo. In: Vološuk, I. et al.: Tatranský národný park s PETROVI, P Dopady klimatických zmien na vodohospodársky režim. Bratislava: Výskumný ústav vodného hospodárstva, 199. s. 3. PETROVI, Š Poasie a klíma. In: Lukniš, M. et al.: Slovensko II Príroda s POLÁK, N., HLÁSNY, T.. Podnebie Európy. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky.. s. 9. VOLOŠUK, I. et al Tatranský národný park. Martin : Gradus, s. SMOLEN, F., OSTROŽLÍK, M Podnebie. In: Vološuk, I. et al.: Tatranský národný park s ŠIMO, E Povrchové vody. In: Lukniš, M. et al.: Slovensko II - Príroda s.3- ŠIMO, E., ZA KO, M.. Typy režimu odtoku. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky.. s. 13. ŠOLTÉSOVÁ, A Cievnaté rastliny. In: Vološuk, I. et al.: Tatranský národný park s TOMLAIN, J.. Priemerné roné hodnoty klimatického ukazovatea zavlaženia. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky.. s. 9. TOMLAIN, J.. Priemerné roné úhrny aktuálnej a potenciálnej evapotranspirácie. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky.. s. 9. TOMLAIN, J., HRVO, J.. Globálne žiarenie a relatívne trvanie slneného svitu. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky.. s. 9. ZVARA, I., GAŠPAR, A.. Sklon reliéfu. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky.. s. 9. 7

69 Elektronická literatúra: EURÓPSKA ENVIRONMENTÁLNA AGENTÚRA. 9. Klimatické zmeny HAVLÍK, A. 1. Základy hydrologie HOLKO, L., HLAVATÁ, H., KOSTKA, Z., NOVÁK, J. 9. Hydrological regimes of small catchments in the High Tatra mountains before and after extraordinary wind-induced deforestation. In Folia Geographica-Physica, ISSN 71-71, vol. XL, no. no., JETEL, J., TOMETZ, L Rozmiestnenie zdrojov podzemných vôd na východnom Slovensku a ich využitenos KRAJSKÝ ÚRAD ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA V PREŠOVE LAPIN, M.. Strune o teórii klimatického systému Zeme, najmä v súvislosti so zmenami klímy LAPIN, M.. Zmeny a zmena klímy, scenáre klimatickej zmeny MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 11. Analýza stavu protipovodovej ochrany na území Slovenskej republiky MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 11. Analýza stavu protipovodovej ochrany na území Slovenskej republiky. Príloha MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 9. Plán manažmentu iastkového povodia Dunajca a Popradu. %FINAL_1.pdf MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY.. Projekt územného rozvoja prihraniia Slovenskej republiky a Poskej republiky MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 1. Správa o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike v roku

70 NOVÁK, V. 1. Evapotranspiration and its Distribution over Slovakia. Život. Prostr., Vol. 3, No. 3, 133, SHMÚ. 1. Slovník vybraných meteorologických pojmov a výrazov SHMÚ. 1. Zoznam meteorologických staníc SHMÚ. 9. Zoznam vodomerných staníc SLOVENSKÁ AGENTÚRA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA. 9. Vodné plánovanie a plány manažmentu povodí SZOLGAY, J., HLAVOVÁ, K., UNDERLÍK, J., PARAJKA, J Vplyv oakávanej zmeny klímy na odtokové pomery a výdatnos vodných zdrojov východného Slovenska. Vydala: Katedra vodného hospodárstva krajiny, Stavebná fakulta STU, Bratislava, ŠIŠKA, B., ŠPÁNIK, F., IGAZ, D.. Zmeny evapotranspirácie vo výškovom profile Slovenska z pohadu možného vývoja klímy VÝSKUMNÝ ÚSTAV VODNÉHO HOSPODÁRSTVA /Poprad_Dunajec.pdf ŽALUD, Z. 1. Bioklimatologie

71 1 MAPOVÁ PRÍLOHA príloha. 1 7