WORKSHOP ENTEPRISE PERFORMANCE MANAGEMENT AND INVESTMENT 2018

Prepis

1 SECTORIAL ANALYSIS WITH USE OF THE MACROECONOMIC INDICATORS IN SLOVAKIA WITH FOCUS ON THE SERVICE SECTOR SEKTOROVÁ ANALÝZA PODĽA ODVETVÍ Z POHĽADU MAKROEKONOMICKÝCH UKAZOVATEĽOV NA SLOVENSKU SO ZAMERANÍM NA SEKTOR SLUŽIEB BEÁTA ŠOFRANKOVÁ Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu, Prešov, Slovenská republika beata.sofrankova@unipo.sk ERIKA ONUFEROVÁ Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu, Prešov, Slovenská republika erika.onuferova@smail.unipo.sk PAULINA FILIP Univerzita v Rzeszowe, Ekonomická fakulta, Rzeszow, Poľsko paola@ur.edu.pl Abstract Sectorial specialization is important for the long-term but also short-term growth of the economy. Sectors development may be different in relation to the economic cycle that is conditioned by the interdependence of the sectors within the economy and the degree of their integration in the global environment. The aim of the study is to realize sectorial development analysis of the selected macroeconomic indicators by sectors in Slovakia with a focus on the service sectors for the period The analysis was conducted on the basis of data published by the Statistical Office of the Slovak Republic according economic entities. Macroeconomic indicators included metrics such as the number of enterprises, the number of employees and the rewards of employees, by means of which we conducted a sectorial evaluation with focus on the service sector. Financial macroeconomic indicators were applied to create a performance model and trend analysis by comparison of the all sector and service sector. Indicators analysis and performance model results confirmed the growing development trend of these sectors. The service sector achieved the majority share within all sector with the highest share of G, H, I subsectors (wholesale and retail, repair of motor vehicles and motorcycles, transport and storage, accommodation and catering services). The trend analysis not confirmed a significant percentage changes within sectors. Keywords: sectorial analysis, macroeconomic indicators, service sectors, performance model, trend analysis JEL codes: O11 C02, M21 PERFORMANCE

2 Abstrakt Sektorová špecializácia má dôležitý význam pre rast ekonomiky z dlhodobého, ale aj krátkodobého aspektu. Vývoj v jednotlivých odvetviach môže byť odlišný vzhľadom na hospodársky cyklus, ktorý je podmienený previazanosťou odvetví v ekonomike a stupňom ich integrácie v globálnom prostredí. Cieľom príspevku je realizovať sektorovú analýzu vývoja vybraných makroekonomických ukazovateľov podľa odvetví na Slovensku so zameraním sa na sektor služieb za obdobie Analýza bola vykonaná na podklade údajov z databáz Štatistického úradu SR za ekonomické subjekty. Medzi makroekonomické ukazovatele patrili metriky ako počet podnikov, počet zamestnancov a odmeny zamestnancov pomocou ktorých sme vykonali odvetvové zhodnotenie so zameraním sa na sektor služieb. Finančné makroekonomické ukazovatele sme aplikovali pri vytvorení modelu výkonnosti a trendovej analýze v komparácii celého odvetvia a sektora služieb. Výsledky analýzy na základe ukazovateľov a modelu výkonnosti potvrdili rastúci trend ich vývoja. Majoritné podielové zastúpenie v odvetví dosahoval práve sektor služieb s najvyšším podielom sekcií G, H, I (veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel a motocyklov; doprava a skladovanie; ubytovacie a stravovacie služby). V rámci trendovej analýzy neboli potvrdené výrazne vyššie percentuálne zmeny sektorov. Kľúčové slová: sektorová analýza, makroekonomické ukazovatele, sektor služieb, model výkonnosti, trendová analýza JEL klasifikácia: O11, C02, M21 1. ÚVOD Turbulentný vývoj globálnej ekonomiky v posledných rokoch bol sprevádzaný viacerými neočakávanými javmi, ktoré ovplyvnili hospodársky cyklus jednotlivých ekonomík tak rozvinutých, ako aj rozvíjajúcich sa a rozvojových (RaRK). Tieto javy boli výsledkom predpovedateľných i nepredpovedateľných faktorov (EÚ SAV 2015). V súčasnosti nastúpila globálna ekonomika do novej trajektórie vývoja s pozitívnymi signálmi do budúcnosti. Doterajšie štatistiky hovoria o zvýšení ekonomických aktivít väčšiny regiónov aj v kľúčových ekonomikách. Tento pozitívny trend možno pripísať okrem iného aj rastu dopytu v rozvinutých krajinách a viacerým politikám podporujúcim ekonomický rast a flexibilný globálny obchod. Globálna finančná stabilita pokračuje v zlepšení od posledného kvartálu roka Napriek všeobecnému pozitívnemu i keď nepatrnému trendu, ekonomický rast naprieč spomínaným skupinám krajín ostáva nerovnomerný. Sú ekonomiky, ktoré pokračujú v rastúcom trende, iné sú v procese stabilizácie a iné sa dostávajú z recesie. Okrem toho globálny ekonomický vývoj je obklopený viacerými rizikami, ktoré môžu tento pozitívny trend otočiť. Niektoré z nich sú viac-menej globálne, ako napríklad geopolitické riziká, iné súvisia so zvyšovaním verejných dlhov a poklesom cien primárnych komodít a ďalšie riziko ohrozujúce globálnu finančnú stabilitu pramení z politiky neistoty vo svete (EU SAV 2017a). 2. SÚČASNÉ TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ Globálny dopyt rástol aj napriek celoplošnému zintenzívneniu geopolitických rizík. Eurozóna ako celok rástla stabilnými tempom a preukázala odolnosť voči šokom. Zlepšovanie je viditeľné aj v ekonomických fundamentoch. Ťažiskom rastu aj v roku 2016 ostal domáci dopyt, hlavne PERFORMANCE

3 rastúca spotreba domácností. Darilo sa aj americkej ekonomike. Naopak japonská ekonomika zaostávala v uplynulom roku za očakávaniami. V rozvojových krajinách odznievali negatívne šoky. Čínska ekonomika zatiaľ pokračuje v robustnom raste, ale v strednodobom horizonte sa očakáva mierne spomalenie (Ministerstvo financií SR 2017). Vývoj predstihových indikátorov spolu s prognózami zahraničných inštitúcií (Európska komisia, Medzinárodný menový fond a Organizácia pre hospodársku spolupráci a rozvoj) naznačujú, že existuje potenciál na ďalšie zrýchlenie ekonomického rastu hlavných obchodných partnerov Slovenska v tomto roku. Signalizujú taktiež zrýchlenie tempa rastu eurozóny na agregátnej úrovni najmä vďaka očakávaným pozitívnym impulzom zo svetového obchodu. Pretrvávajúca politická neistota však ostáva hlavnou brzdou mohutnejšej akcelerácie hospodárskeho rastu a primárnym rizikom výhľadu ekonomického vývoja v externom prostredí. Negatívnymi rizikami prognózy sú najmú nejasný politický výhľad v Európe (voľby vo Francúzsku a Nemecku), nestabilita bankového sektora v Taliansku, vplyv tvrdého Brexitu a možný nástup protekcionizmu v obchode (Ministerstvo financií SR 2017). Slovenská ekonomika naďalej patrí medzi krajiny dobiehajúce výkonnosť najvyspelejších krajín Európy. Nejde však iba o dobiehanie úrovne výkonnosti, ale aj dobiehanie úrovne v ďalších sociálno-ekonomických parametroch (EÚ SAV 2017b). Rok 2016 bol pre slovenskú ekonomiku ťahanú spotrebou domácností a zahraničným dopytom vo viacerých ohľadoch rekordný. Pozitívny ekonomický vývoj v minulom roku sa pretavil do rekordnej úrovne zamestnanosti keď počet pracujúcich presiahol 2,3 mil. osôb, čo je najviac v histórii Slovenska. Miera dlhodobej nezamestnanosti sa znížila na historicky najnižšiu úroveň. Trh práce zostáva vo výbornej kondícii a miera nezamestnanosti prepíše historické minimá. Rast ekonomiky bude v nasledujúcich rokoch akcelerovať, a to najmä vďaka novým výrobným kapacitám v automobilovom priemysle (Ministerstvo financií SR 2017). 3. CIEĽ, DÁTA A METODOLÓGIA Cieľom príspevku je realizovať sektorovú analýzu vývoja vybraných makroekonomických ukazovateľov podľa odvetví na Slovensku so zameraním sa na sektor služieb za časové obdobie Sekundárne data predstavujú údaje za ekonomické subjekty patriace do jednotlivých sekcií (A S) vrátane príslušných divízii z hľadiska štatistickej klasifikácie ekonomických činností, Rev. 2 (SK NACE Rev. 2). Údaje boli získané z databázy Štatistického úradu SR a ďalších verejne dostupných správ, ktoré sa zaoberajú problematikou hodnotenia vývoja slovenských odvetví na základe makroekonomických ukazovateľov. Pre sektorovú analýzu odvetví na Slovensku za účelom naplnenia stanoveného cieľa príspevku sme si vybrali nasledovné ukazovatele (v súlade s kategorizáciou SK NACE): a) makroekonomické ukazovatele počet podnikov (v členení a. s., s. r. o., ostatné obchodné spoločnosti, družstvá), počet zamestnancov, odmeny zamestnancov, b) finančno - makroekonomické ukazovatele hrubá produkcia, (v stálych cenách reťazením objemov k referenčnému roku 2010), pridaná hodnota. PERFORMANCE

4 Pre účely tohto príspevku budeme vychádzať z klasifikácie odvetví podľa štruktúry, ktorú uvádza Štatistický úrad SR (2017): Tabuľka 1 Klasifikácia sekcií na Slovensku Sekcia Popis sekcie Zaradenie A Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov výrobný B, C, D, E Priemysel spolu sektor F Stavebníctvo G, H, I Veľkoobchod a maloobchod, oprava MVaM, doprava a skladovanie, ubytovacie a stravovacie služby J Informácie a komunikácia K Finančné a poisťovacie činnosti sektor L Činnosti v oblasti nehnuteľnosti služieb M, N Odborné, vedecké a technické činnosti; administratívne služby O, P, Q Verejná správa, obrana; povinné SZ; vzdelávanie; zdravotníctvo a sociálna pomoc R, S Umenie, zábava a rekreácia; ostatné činnosti (Zdroj: vlastné spracovanie na základe podkladov ŠÚ SR 2017) Medzi metódy vzájomnej komparácie môžeme zaradiť metódu poradia, bodovaciu metódu, metódu normovanej premennej, metódy vzdialenosti od fiktívneho objektu, metódy zhody poradia a iné metódy, ktoré uvádzajú autori ako Zalai a kol. (2010), Kiseľáková Bertová Šoltés (2014), Jenčová Litavcová (2013), Kubíčková Jindřichovská (2015), Horváthová Mokrišová Vravec (2015), Jenčová (2016), Kiseľáková Šoltés (2017). Dáta boli spracované pomocou tabuľkových a grafických nástrojov programu MS EXCEL. V príspevku sme z vybraných finančno makroekonomických ukazovateľov pomocou klasickej bodovacej metódy vytvorili model výkonnosti, v rámci ktorého sme dosiahnuté hodnoty ukazovateľov za celé odvetvie a za sektor služieb tranformovali na bodové hodnotenie pre vytvorenie modelu výkonnosti. Maximálny počet bodov bol 10 a bol určený pre najlepšie dosiahnuté hodnoty daného ukazovateľa. Boli zvolené 3 finančné makroekonomické ukazovatele, teda pre vytvorený model výkonnosti bolo stanovené maximálne bodové hodnotenie 30 bodov. Pre ukazovatele, ktorých trend má byť rastúci, vypočítame bodové hodnotenie pomocou nasledovného vzťahu: bi = Xi/Xi(max). 10 pričom do menovateľa dosadíme najlepšiu (najvyššiu) hodnotu zvoleného finančného makroekonomického ukazovateľa. Z dosiahnutých bodových hodnotení vybraných finančných makroekenomických ukazovateľov pre jednotlivé roky analyzovaného obdobia sme použitím regresnej analýzy vytvorili nelineárny model pre odvetvie služieb i pre celé analyzované odvetvie. V ďalšej časti príspevku sme sa zamerali aj na analýzu percentuálnej komparácie zmeny vo vývoji vybraných finančno makroekonomických ukazovateľov. 4. VÝSLEDKY A DISKUSIA Nasledujúca časť príspevku je zameraná na sektorové zhodnotenie a interpretáciu vývoja vybraných makroekonomických ukazovateľov (počet podnikov, počet zamestnancov a výšky odmeny zamestnancov) podľa odvetví na Slovensku so zameraním sa na sektor služieb počas rokov PERFORMANCE

5 4.1 Hodnotenie vývoja počtu podnikov podľa kategorizácie sekcií Vývoj celkového počtu podnikov pôsobiacich v sektore služieb v komparácii s odvetvím SR prezentuje Graf 1 a prehľad podielov sekcií služieb v rámci sektora služieb podáva Tabuľka 2. Graf 1 Vývoj počtu podnikov Vývoj počtu podnikov v sledovanom období nadobúdal neustále rastúci trend v prípade sektora služieb aj celého odvetvia, s výnimkou mierneho poklesu v roku V roku 2016 vykonávala svoju podnikateľskú činnosť v odvetví najviac podnikov ( ) a z toho pôsobilo 80,28 % podnikov v sektore služieb. Najvyšší medziročný nárast v počte pôsobiacich podnikov bol zaznamenaný v roku V danom roku pôsobilo v sektore služieb o a v celom odvetví o viac podnikov oproti roku Jediná negatívna zmena vo vývoji bola zistená v roku 2015, kedy došlo k poklesu podnikov pôsobiacich v odvetví o 0,51 % a v sektore služieb o 1,78 % oproti predchádzajúcemu roku. Celkovo sa počet podnikov v odvetví za roky zvýšil indexom 1,6537 a v priemere pôsobilo na trhu podnikov. V sektore služieb bol kvantifikovaný nárast podnikov indexom 1,6903 s priemerným počtom podnikov. V grafe 1 je zobrazený aj vývoj percentuálneho podielu počtu podnikov pôsobiacich v sektore služieb na celkovom odvetví a podľa výsledkov môžeme konštatovať, že najvyššie zastúpenie mali podniky sektora služieb v roku 2014 s podielom 81,05 % a to aj napriek tomu, že v danom roku nebol dosiahnutý najvyšší počet podnikov v tomto sektore. Naopak najnižšie zastúpenie podnikov sektora služieb v rámci odvetvia môžeme vidieť v roku 2009 (78,54 %), ale aj v tomto prípade pôsobilo v sektore služieb stále viac ako 2/3 podnikov. Tabuľka 2 Podiel jednotlivých sekcií služieb v sektore služieb podľa počtu podnikov (%) Sekcia G, H, I 50,46 48,59 47,17 46,14 45,46 44,88 40,98 43,11 J 5,56 5,86 5,98 6,10 6,22 6,28 6,82 6,50 K 0,80 0,75 0,72 0,68 0,67 0,61 0,50 0,42 L 8,06 8,19 8,18 8,05 7,87 7,80 7,87 7,59 M, N 27,51 28,87 30,04 31,07 31,71 32,30 34,76 33,72 O, P, Q 5,27 5,30 5,38 5,40 5,36 5,35 5,92 5,58 R, S 2,34 2,44 2,53 2,56 2,70 2,79 3,15 3,09 PERFORMANCE

6 Pri analýze podielu jednotlivých sekcií v rámci sektora služieb podľa indikátora počet podnikov sme zistili, že najvyššie zastúpenie si v sledovanom období napriek klesajúcemu vývoju udržala skupinová sekcia G, H, I (veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel a motocyklov; doprava a skladovanie; ubytovacie a stravovacie služby). V roku 2009 bol zaznamenaný najvyšší podiel týchto sekcií (50,46 %), ale aj napriek nárastu počtu týchto podnikov do roku 2016 (v absolútnom vyjadrení o ) ich podiel poklesol o 7,35 %. Druhé najvyššie zastúpenie v službách mali podniky sekcie M a N (odborné, vedecké a technické činnosti; administratívne služby), ktorých vývoj naopak nadobúdal rastúci trend s výnimkou mierneho poklesu v poslednom analyzovanom roku. V priemere pôsobilo v tejto oblasti podnikov a nárast ich počtu za roky indexom 2,0715 bol spomedzi všetkých sekcií najvyšší. Všetky ostatné sekcie dosahovali menej ako 9 % podiel v službách. 4.2 Hodnotenie vývoja počtu zamestnancov v službách a v celom odvetví Druhým skúmaným ukazovateľom bol vývoj počtu zamestnancov pracujúcich v službách a v celom odvetví. Výsledné hodnoty zobrazuje graf 2. Tabuľka 3 prezentuje percentuálne zastúpenie sekcií služieb v sektore služieb podľa tohto indikátora. Graf 2 Vývoj počtu zamestnancov (v osobách) V analyzovanom období môžeme sledovať kolísavý trend vývoja počtu zamestnancov (v osobách) tak v sektore služieb ako aj v celom odvetví. Najnižší počet zamestnancov bol zaznamenaný v roku 2010, v sektore služieb v danom roku pracovalo zamestnancov, (čo predstavovalo 66,22 % podiel na celkovom počte zamestnancov) a súhrnne vo všetkých sekciách pracovalo zamestnancov. V nasledujúcich rokoch je viditeteľný pozitívny trend vo vývoji počtu zamestnancov pre obidve sledované skupiny, s výnimkou v roku 2013, keď došlo k identickému miernemu medziročnému poklesu počtu zamestnancov v celom odvetví aj v službách o 0,51 %. V roku 2016 dosiahol počet zamestnancov svoje maximum (v sektore služieb pracovalo zamestnancov a súhrnne za všetky sekcie bol počet zamestnancov na úrovni ). Najnižší podiel zamestnancov pracujúcich v službách bol kvantifikovaný v roku 2009 vo výške 65,45 % a to aj napriek tomu, že počet zamestnancov v službách nebol v danom roku na svojom minime. Percentuálne zastúpenie týchto zamestnanocov sa v ďalších rokoch zvyšovalo až na úroveň 67,30 % v roku 2015, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje ľudí. PERFORMANCE

7 Tabuľka 3 Podiel jednotlivých sekcií služieb v sektore služieb podľa počtu zamestnancov (v %) Sekcia G, H, I 39,82 39,45 39,67 39,62 39,69 40,07 39,66 39,26 J 3,63 3,44 3,77 3,66 3,86 3,95 3,96 4,05 K 2,85 2,73 2,69 2,69 2,68 2,63 2,63 2,61 L 1,47 1,65 1,80 1,81 1,70 1,61 1,59 1,85 M, N 12,13 12,13 12,45 13,52 13,20 12,93 13,91 14,09 O, P, Q 36,60 37,09 36,16 35,31 35,41 35,22 34,69 34,46 R, S 3,50 3,51 3,46 3,40 3,47 3,58 3,56 3,69 Aj v prípade druhého indikátora sme sa venovali analýze podielu jednotlivých sekcií služieb na celkovom vývoji sektora služieb podľa počtu zamesntancov a snažili sme sa zistiť veľkosť ich participácie. Najvyšší a zároveň takmer identický podiel na službách mala skupinová sekcia G, H, I (veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel a motocyklov; doprava a skladovanie; ubytovacie a stravovacie služby) v priemernej výške 39,66 % (v absolútnom vyjadrení v priemere zamestnancov). Druhé navyššie zastúpenie na službách bolo indikované pre skupinovú sekciu O, P, Q (verejná správa, obrana, povinné sociálne zabezpečenie; vzdelávanie; zdravotníctvo a sociálna pomoc), ktorej podiel od roku 2010 síce klesal, ale počet zamestnancov v týchto sekciách bol naďalej druhý najvyšší spomedzi všetkých sekcií. Tretiu najväčšiu skupinu podľa počtu zamestnancov predstavuje skupina sekcií M, N (odborné, vedecké a technické činnosti; administratívne služby), v ktorej pracovalo v priemere zamestnancov. Vo všetkých ostatných sekciách osobitne pracovalo za roky menej ako 4,05 % zamestnancov v rámci daného hodnotenia. 4.3 Hodnotenie vývoja odmien zamestnancov Skupinu makroekonomických ukazovateľov pomocou ktorých sme realizovali sektorovú analýzu jednotlivých sekcií uzatvára ukazovateľ vývoja odmien zamestnancov. Výsledné zistené údaje sú zobrazené v nasledujúcom grafe. Percentuálne zastúpenie odmien v jednotlivých sekciách v rámci sektora služieb prezentuje Tabuľka 4. Graf 3 Vývoj odmien zamestnancov (v mil. ) PERFORMANCE

8 Podľa výsledkov zobrazených v grafe 3 môžeme konštatovať, že ukazovateľ odmien zamesntancov dosahoval za sledované obdobie pozitívny trend vývoja v sektore služieb, z čoho logicky vyplýva, že najvyššia hodnota odmien bola dosiahnutá v roku 2016 vo výške mil.. Podobný vývojový trend bol indentifikovaný aj pre hodnoty odmien za všetky sekcie spolu. Z hľadiska trendovej analýzy prichádzame ku konštatovaniu, že najvyšší medziročný nárast odmien bol zistený v roku 2015, v rámci sektora služieb išlo o nárast o 5,94 % (čo predstavuje ) a v rámci všetkých sekcií spolu nárast o 5,67 % (čo predstavuje ). Analýza ďalej ukázala, že v sektore služieb za roky došlo k nárastu odmien indexom 1,3074 (4 929 mil. ) a nárastu indexom 1,3143 (7 563 mil. ) pre celé odvetvie spolu. Podľa výsledkov z grafu 3 môžeme vidieť, že podiel odmien v službách v komparácii s celkovými odmenami v odvetví sa výrazne nemenil a nachádzal sa v rozmedzí od %. Na základe toho môžeme konštatovať, že odmeny v službách síce rástli, ale rovnako rýchlo rástli odmeny aj vo výrobnom sektore. Tabuľka 4 Podiel jednotlivých sekcií služieb v sektore služieb podľa odmeny zamestnancov (v %) Sekcia G, H, I 35,84 35,90 36,49 36,03 34,96 35,47 35,40 34,39 J 5,64 5,66 6,30 6,26 6,42 6,44 6,58 6,58 K 5,03 4,74 4,87 5,10 4,71 4,88 4,81 4,86 L 1,33 1,67 1,83 1,79 1,58 1,44 1,42 1,68 M, N 12,31 11,90 12,20 12,56 13,10 12,34 12,72 12,72 O, P, Q 36,85 37,26 35,52 35,48 36,50 36,68 36,25 36,87 R, S 3,00 2,87 2,80 2,78 2,73 2,75 2,83 2,89 Pri analýze percentuálneho podielu odmien jednotlivých sekcií služieb v rámci sektora služieb môžeme sledovať podobné výsledky ako v prípade ukazovateľa počtu zamestnancov. Najvyššie odmeny zamesntancov boli kvantifikované v skupinovej sekcii O, P, Q (verejná správa, obrana, povinné sociálne zabezpečenie; vzdelávanie; zdravotníctvo a sociálna pomoc) s priemerným podielom vo výške 36,43 %, čo predstavuje hodnotu 6 671,43 mil.. O niečo málo nižšie odmeny boli zistené pre skupinovú sekciu G, H, I (veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel a motocyklov; doprava a skladovanie; ubytovacie a stravovacie služby) s priemerným podielom 35,56 %. Trojicu sekcií s najvyššími odmenami dopĺňa už tradične skupinová sekcia M, N (odborné, vedecké a technické činnosti; administratívne služby) s priemerným podielom 12,48 %. V súvislosti s uvedením hodnotením je dôležité zdôrazniť, že výška odmien predstavuje súhrnnú položku odmien všetkých zamestnancov a je do značnej miery determinovaná práve počtom zamestnancov pracujúcich v jednotlivých sekciách. 4.4 Hodnotenie vývoja ukazovateľa V nasledujúcej časti príspevku sme sa zo skupiny finančných makroekonomických ukazovateľov venovali analýze ukazovateľa (v stálych cenách vypočítaných reťazením objemov k referenčnému roku 2010) podľa zvolených skupín sekcií výrobný sektor a sektor služieb (viď Tabuľka 1). Výsledné hodnoty sú zobrazené v nasledujúcom grafe. PERFORMANCE

9 Graf 4 Vývoj podľa zaradenia sekcií (v mil. ) (Poznámka: bez čistých daní z produktov) Výsledky analýzy vývoja ukazovateľa ukazujú, že jeho hodnota za všetky sekcie spolu nadobúdala rastúci trend. Za sledované obdobie došlo k nárastu HPD indexom 1,2257 (v absolútnom vyjadrení to predstavuje sumu približne mil. ). Pri komparácii sektora služieb a výrobného sektora (ostatné odvetvia) sme zistili, že majoritné zastúpenie na tvorbe má sektor služieb s priemerným podielom 54,98 %. Hodnota dosahovala v sektore služieb priaznivý vývoj, s malou výnimkou v roku 2014, kedy ukazovateľ poklesol o 3,23 %. V nevýrobnom sektore bola rovnako zaznamenaný pozitívny trend vývoja, ale opäť s malou výnimkou v roku 2013, kedy poklesol o 575,20 mil.. Pri hodnotení vývoja sme sa v ďalšej časti príspevku zamerali na hlbšiu analýzu tohto ukazovateľa podľa jednotlivých sekcií patriacich do sektora služieb a sledovali sme ich percentuálne zastúpenie nielen v rámci sektora služieb, ale aj ich podiel na celkovom odvetví. Výsledné kvantifikované hodnoty sú zobrazené v nasledujúcej Tabuľke 5. Tabuľka 5 Podiel služieb na celkových službách podľa (v %) Sekcia služieb Podiel sekcií služby služby služby služby služby služby služby služby služieb na G, H, I 20,03 34,74 19,45 34,57 18,96 34,41 18,89 33,86 17,99 31,69 18,73 34,09 18,17 34,38 17,88 34,45 J 4,26 7,38 4,07 7,24 4,10 7,44 4,55 8,17 4,22 7,43 3,88 7,07 3,70 7,00 3,72 7,16 K 3,62 6,29 3,65 6,49 3,72 6,75 3,69 6,62 3,80 6,68 4,18 7,61 4,38 8,29 4,06 7,81 L 6,55 11,36 6,25 11,10 6,41 11,63 6,57 11,78 8,28 14,59 6,04 10,99 5,65 10,69 5,60 10,79 M, N 6,78 11,76 6,74 11,97 6,51 11,82 6,75 12,09 6,99 12,31 7,24 13,17 6,81 12,89 6,67 12,85 O, P, Q 13,56 23,52 13,33 23,69 12,49 22,67 12,24 21,96 12,46 21,94 11,74 21,36 11,00 20,81 10,91 21,02 R, S 2,85 4,95 2,77 4,93 2,90 5,27 3,08 5,52 3,04 5,36 3,14 5,71 3,14 5,94 3,07 5,91 Spolu 57, , , , , , , , V sledovanom období vidíme kolísavý trend vývoja v prípade percentuálnych podielov všetkých sekcií služieb na hodnotách. Výsledky opäť potvrdli, že najvyššie zastúpenie na tvorbe mala skupinová sekcia G, H, I (veľkoobchod; maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov; doprava a skladovanie; ubytovacie a stravovacie služby). Vo variante sledovania jej podielu na celkovej hodnote všetkých sekcií sme kvantifikovali navyššiu PERFORMANCE

10 hodnotu v roku 2009 a najnižšiu hodnotu v roku v roku Z toho vyplýva, že daná sekcia sa čoraz menej podieľala na tvorbe. V druhom variante sledovania percentuálneho podielu tejto sekcie na sektora služieb sme zaznamenali najvyššiu hodnotu opäť v roku 2009 a naopak najnižšiu v roku Z toho tiež dedukujeme, že ostatné sektory v rámci služieb sa čoraz viac podieľali na tvorbe. 4.5 Hodnotenie sektora služieb pomocou modelu výkonnosti a regresnej analýzy V nasledujúcej časti príspevku sme z vybraných finančných makroekonomických ukazovateľov pomocou klasickej bodovacej metódy vytvorili model, v rámci ktorého sme dosiahnuté hodnoty ukazovateľov za celé odvetvie a za sektor služieb tranformovali na bodové hodnotenie pre vytvorenie modelu výkonnosti. Výsledné grafické zobrazenie modelu výkonnosti pre celé odvetvie (SCORE - CO) a pre sektor služieb (SCORE - SS) uvádzame v nasledujúcom grafickom spracovaní. Graf 5 Vývoj v komparácii sektora služieb a odvetvia (v mil. ) Pri hodnotení odvetvia (SCORE CO) a zároveň aj pri hodnotení sektora služieb (SCORE SS) vytvoreným modelom výkonnosti sme zistili priaznivý trend vývoja za analyzované obdobie. Najlepšie výsledky boli kvantifikované v poslednom sledovanom roku a lepšie bodové ohodnotenie bolo zaznamenané pre skóre sektora služieb. Jediný negatívny pokles v hodnotení vybraných finančno - makroekonomických ukazovateľov bol zistený v sektore služieb v roku 2014 a príčinou bol pokles indikátora o 3,23 %. Vykonaná trendová analýza (polynóm 2. stupňa, R 2 = 0,98) naznačuje aj naďalej rastúci trend indikátorov a tiež aj rýchlejšie tempo rastu celého odvetvia v porovnaní s tempom rastu sektora služieb. 4.6 Hodnotenie analýzy percentuálnej komparácie zmien vo vývoji vybraných finančno makroekonomických ukazovateľov V nasledujúcej časti príspevku sme sa zamerali aj na analýzu percentuálnej komparácie zmeny (rast alebo pokles) vo vývoji vybraných finančno - makroekonomických ukazovateľov. V nasledujúcom grafe 6 prezentujeme výsledky percentuálnej zmeny produkcie v službách v porovnaní s vývojom v odvetví. PERFORMANCE

11 Graf 6 Komparácia zmeny hrubej produkcie v službách a v odvetví (v %) Podľa výsledkov zobrazených v grafe 6 môžeme konštatovať, že v rámci rokov nebol zaznamený žiaden medziročný pokles hrubej produkcie ani v sektore služieb, ani v celom odvetví. Napriek pozitívnemu trendu vývoja produkcie v prípade oboch sledovaných skupín sekcií hodnotíme vývoj ukazovateľa negatívne a to z dôvodu neustále klesajúceho tempa rastu v porovnaní s rokom Najnižší medziročný nárast pre sektor služieb bol kvantifikovaný v roku 2014 a naopak najvyšší v roku V medziročnej komparácii celého odvetvia sme indikovali najvyšší nárast v roku 2011 a naopak najnižší nárast v roku Hrubá produkcia v sektore služieb vzrástla za sledované obodobie o 25,65 % (v absolútnom vyjadrení to predstavuje hodnotu mil. ) a v celkovo v odvetví o 39,23 % (v absolútnom vyjadrení to predstavuje hodnotu mil. ). V nasledujúcom Grafe 7 prinášame výsledky realizovanej analýzy zameranej na porovnanie percentuálnej zmeny v službách a v celom odvetví. Graf 7 Komparácia zmeny v službách a v odvetví (v %) Výsledky analýzy ukázali, že v skúmanom období v rámci ukazovateľa boli dosiahnuté pozitívne medziročné zmeny s výnimkou jediného poklesu ukazovateľa v roku 2014 indexom 0,9677 ( 3,23 %). Aj v tomto prípade bola v roku 2010 identifikovaná najlepšia medziročná zmena celkovo v odvetví o 5,04 %. V ďalších rokoch, ale tempo rastu postupne klesalo až do PERFORMANCE

12 roku 2013 (rast o 1,49 %) a následne sa opať začalo zvyšovať, no nepriblížilo sa už hodnotám z roku Tretím finančno-makroekonomickým ukazovateľom u ktorého sme sledovali medziročné zmeny vo vývoji bola pridaná hodnota a kvantifikované výsledky prezentujeme v grafe 8. Graf 8 Komparácia zmeny pridanej hodnoty v službách a v odvetví (v %) Ukazovateľ pridanej hodnoty nadobúdal v rokoch v rámci celého odvetvia neustále žiaduci trend vývoja. Najvyššia medziročná zmena bola zistená v roku 2010 vo výške 5,75 %, čo predstavuje hodnotu mil.. Ako môžeme vidieť v grafe 8, v ďalších rokoch už bola percentuálna zmena ukazovateľa síce kladná, ale už len nižšia ako v roku Pri hodnotení sektora služieb sme naopak zaznamenali aj negatívny trend vývoja, keď v roku 2014 došlo k medziročnému poklesu pridanej hodnoty o 1,11 %. V sektore služieb bola najvýraznejšia medziročná zmena bola dosiahnutá v roku 2013 (4,78 %) a priemerný medziročný nárast pridanej hodnoty predstavoval 3,21 %. 5. ZÁVER Cieľom príspevku bola realizácia sektorovej analýzy vývoja vybraných makroekonomických ukazovateľov podľa odvetví na Slovensku so zameraním na sektor služieb za časové obdobie V rámci realizovaných analýz bola aplikovaná bodovacia metóda pre zostavenie modelu výkonnosti, ktorý pozostával z vybraných finančno - makroekonomických ukazovateľov ako hrubá produkcia, a pridaná hodnota a pre tento model bola aplikovaná aj regresná analýza. V poslednej časti príspevku sme sa zamerali na percentuálnu komparáciu zmeny (rast alebo pokles) vo vývoji vybraných finančno - makroekonomických ukazovateľov. Sektorová analýza vybraných makroekonomických indikátorov v rámci celého odvetvia a tiež sektora služieb za roky ukázala, že všetky ukazovatele, t. j. počet podnikov, počet zamestnancov a rovnako aj výška odmien zamestnancov nadobúdali rastúci trend vývoja, čo sa pozitívne odzkadlilo aj vo vývoji sledovaných finančných makroekonomických ukazovateľoch. Taktiež sme zistili, že majoritné postavenie v rámci skúmaných makroekonomických ukazovateľov dosahoval sektor služieb a jeho podielové zastúpenie na celom odvetví sa nachádzalo v rozmedzí od 65,45 % do 81,05 %. Na základe komparačnej analýzy jednotlivých sekcií služieb v rámci sektora služieb môžeme konštatovať, že dominantné postavenie PERFORMANCE

13 dosahovali sekcie G, H, I (veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel a motocyklov; doprava a skladovanie; ubytovacie a stravovacie služby). Hrubá produkcia v sektore služieb vzrástla za sledované obodobie o 25,65 % (v absolútnom vyjadrení to predstavuje hodnotu mil. ) a v celkovo v odvetví o 39,23 % (v absolútnom vyjadrení to predstavuje hodnotu mil. ). Výsledky analýzy ukázali, že v skúmanom období v rámci ukazovateľa boli dosiahnuté pozitívne medziročné zmeny s výnimkou jediného poklesu ukazovateľa v roku 2014 indexom 0,9677 (-3,23 %). Ukazovateľ pridanej hodnoty nadobúdal v rokoch v rámci celého odvetvia neustále žiaduci trend vývoja. Pri hodnotení sektora služieb sme naopak zaznamenali aj negatívny trend vývoja, keď v roku 2014 došlo k medziročnému poklesu pridanej hodnoty o 1,11 %. V sektore služieb bola najvýraznejšia medziročná zmena bola dosiahnutá v roku 2013 (4,78 %) a priemerný medziročný nárast pridanej hodnoty predstavoval 3,21 %. Pri hodnotení sektora služieb ako aj celého analyzovaného odvetvia pomocou vytvoreného modelu výkonnosti sme zistili priaznivý trend vývoja za analyzované obdobie. Najlepšie výsledky boli kvantifikované v poslednom sledovanom roku a lepšie bodové ohodnotenie bolo zaznamenané pre skóre sektora služieb. Jediný negatívny pokles v hodnotení vybraných finančno - makroekonomických ukazovateľov bol zistený v sektore služieb v roku 2014 a príčinou bol pokles indikátora o 3,23 %. Vykonaná trendová analýza (polynóm 2. stupňa) naznačuje aj naďalej rastúci trend indikátorov a tiež aj rýchlejšie tempo rastu celého odvetvia v porovnaní s tempom rastu sektora služieb. Príspevok je jedným z výstupov projektu VEGA č.1/0791/16 Moderné prístupy zvyšovania podnikateľskej výkonnosti a konkurencieschopnosti s využitím inovatívneho modelu Enterprise Performance Model pre zefektívnenie manažérskeho rozhodovania. POUŽITÁ LITERATÚRA HORVÁTHOVÁ, J., M. MOKRIŠOVÁ a VRAVEC, J Kontrola a controlling. Prešov: Bookman. 192 s. ISBN EKONOMICKÝ ÚSTAV SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky: Krehké oživenie globálnej ekonomiky v čase relatívne nízkych cien ropy a pretrvávajúcich geopolitických rizík. Bratislava: ALFA, s. r. o. ISBN EKONOMICKÝ ÚSTAV SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED. 2017a. Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky: Krehký posun z oblasti rizika do rastovej trajektórie. Bratislava: VEDA, s. r. o. ISBN EKONOMICKÝ ÚSTAV SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED. 2017b. Hospodársky vývoj Slovenska v roku 2016 a výhľad do roku Bratislava: VEDA, s. r. o. ISBN JENČOVÁ, S., Finančno-ekonomická analýza podnikateľských subjektov. Prešov: Grafotlač Prešov, s. r. o. ISBN JENČOVÁ, S., LITAVCOVÁ, E Implementácia finančných a štatistických modelov v podmienkach firmy 21. storočia. Brno: Tribun EU. ISBN KISEĽÁKOVÁ, D., D. BERTOVÁ a ŠOLTÉS, M Využitie analýzy vybraných pomerových ukazovateľov pri riešení finančných rizík podnikateľských subjektov. In: MMK Mezinárodní Masarykova konference pro doktorandy a mladé vědecké pracovníky [elektronický zdroj]: sborník příspěvku z mezinárodní vědecké konference. Hradec Králové: Magnanimitas, s ISBN KISEĽÁKOVÁ, D., ŠOLTÉS, M Modely řízení finanční výkonnosti v teorii a praxi malých a středních podniků. Praha: Grada Publishing, a. s. ISBN PERFORMANCE

14 KUBÍČKOVÁ, D., JINDŘICHOVSKÁ, I Finanční analýza a hodnocení výkonnosti firmy. Praha: C. H. Beck. ISBN MINISTERSTVO FINANCIÍ SR Program stability Slovenskej republiky na roky 2017 až [online]. [cit ]. Dostupné z: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR [online]. [cit ]. Dostupné z: ZALAI, K. a kol., Finančno ekonomická analýza podniku. Bratislava: Sprint dva. ISBN KONTAKTNÁ ADRESA: Ing. Beáta Šofranková, PhD. Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu, Katedra financií, Konštantínova 16, Prešov, Slovenská republika beata.sofrankova@unipo.sk Mgr. Erika Onuferová Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu, Katedra financií, Konštantínova 16, Prešov, Slovenská republika erika.onuferova@smail.unipo.sk Dr Paulina Filip, PhD. Univerzita v Rzeszowe, Ekonomická fakulta, Katedra financií, al. Rejtana 16c, Rzeszow, Poľsko paola@ur.edu.pl PERFORMANCE