Microsoft Word - ORGANIZÁCIA PRE HOSPODÁRSKU SPOLUPRÁCU A ROZVOJ.docx

Prepis

1 ORGANIZÁCIA PRE HOSPODÁRSKU SPOLUPRÁCU A ROZVOJ Viktória Labancová Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD 1 ) je medzinárodná vládna organizácia zastrešujúca 34 ekonomicky najrozvinutejších krajín sveta, ktorá bola založená v roku 1961 s cieľom podporovať ekonomický rast, prosperitu a dlhodobo udržateľný rozvoj jej členských štátov. Táto ekonomická organizácia slúži ako fórum pre vzájomnú spoluprácu demokratických vlád s trhovo orientovanou ekonomikou nielen v oblastiach hospodárstva (dane, clá, bankovníctvo, finančníctvo, obchod a pod.), ale aj v oblasti ochrany životného prostredia, vzdelania, zdravia, migrácie a i. (What is OECD?, 2016) OECD je skutočne unikátnou organizáciou umožňujúcou vládam priemyselných štátov skúmať a sformulovať najlepšie možné politiky aplikovateľné v ekonomickej a sociálnej sfére. V stále rastúcej globálnej spoločnosti je pre organizáciu dôležitý aj rozvoj vonkajších hospodárskych vzťahov, a teda podporovanie spolupráce s nečlenskými, ale partnerskými krajinami a inými organizáciami. Z dôvodu nízkej početnosti jej členskej základne je OECD označovaná za partikulárnu organizáciu. Na základe kritéria náročnosti prístupového procesu radíme OECD k organizáciám s polouzatvoreným členstvom, keďže prijatie kandidáta za člena nenastáva automaticky po splnení komplikovaných podmienok stanovených organizáciou, ale až po rozhodnutí organizácie zaslať tomuto štátu pozvánku. (Rosputinský, 2011) Členstvo v tejto výberovej organizácii získala v decembri roku 2000 aj Slovenská republika. Zatiaľ čo väčšina medzinárodných organizácií má univerzálne členstvo, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vznikla ako klub, pričom základnou podmienkou pre vstup do organizácie je bohatstvo krajiny; OECD však označuje toto kritérium like-mindedness (rovnaké zmýšľanie). Organizácia je preto často označovaná ako exkluzívny klub bohatých. Deň podpisu štatútu Deň vzniku inštitúcie Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj OECD Dohovor o Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj Organisation for Economic Cooperation and Development OECD 34 členov Sídlo: Paríž, Francúzsko 2500 Výška rozpočtu na rok 2015: 363 mil. 1 Vznik a vývoj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj bola založená v roku 1961, kedy jej zakladajúca listina - Dohovor o OECD, podpísaný 18 európskymi krajinami, USA a Kanadou v Paríži 14. decembra 1960, vstúpil do platnosti. Myšlienka založenia tejto organizácie siaha do obdobia po druhej svetovej vojne, kedy sa víťazné mocnosti rozhodli riešiť povojnovú situáciu inak ako ich predchodcovia z roku Uvedomili si, že najlepšou cestou k zaisteniu dlhotrvajúceho mieru, stability a bezpečnosti je podpora vzájomnej spolupráce európskych krajín a obnova vojnou spustošeného kontinentu 1 OECD je skratka pre anglické pomenovanie inštitúcie Organisation for Economic Co-operation and Development prevzatá aj do slovenčiny.

2 prostredníctvom ekonomických stimulov, a nie snaha o potrestanie porazených. (History, 2016) OECD vznikla transformáciou Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu (OEEC 2 ), ktorá bola založená už v roku 1948 z iniciatívy ministra zahraničných vecí USA Georgea Marshalla. Plán európskej obnovy, známy aj ako Marshallov plán predstavený 5. júna 1947 v jeho prejave na Harvarde, vyžadoval na jeho realizáciu v 18 západoeurópskych krajinách 3 vytvorenie stálej koordinačnej inštitúcie, ktorá by sa po administratívnej stránke zodpovedala za napĺňanie jeho cieľov. Od roku 1949 je hlavným sídlom OECD Château de la Muette nachádzajúci sa v prosperujúcej časti Paríža. (Gavaľová, 2006) Vytvorenie OEEC, ktorá by dohliadla na plnenie vytýčených cieľov, bolo podmienkou zo strany USA pre prijatie pomoci v rámci Marshallovho plánu (Lysák - Grešš, 2015). V období stále rastúceho napätia medzi Východom a Západom bolo jasné, že Marshallov plán sa nebude vzťahovať na krajiny strednej a východnej Európy a že tieto štáty ani nebudú tvoriť zakladajúcu členskú základňu OEEC. Pre Sovietsky zväz bola predstava závislosti socialistického bloku na dovoze výrobkov z USA neprijateľná. Marshallov plán sa stal symbolom úspechu, hospodárskej prosperity a pevného spojenectva USA a krajín západnej Európy. Dôvodov nahradenia OEEC Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj bolo hneď niekoľko. Okrem vytvorenia Európskeho hospodárskeho spoločenstva (1958) a Európskeho združenia voľného obchodu (1960), ktoré mali za následok rozdelenie západnej Európy na dva konkurujúce hospodárske bloky, to bolo taktiež úspešné naplnenie pôvodného cieľa OEEC, ktorá tak stratila pôvodný zmysel svojho fungovania. Došlo k oživeniu intra-európskeho obchodu, keďže nedostatok vzájomného obchodu medzi európskymi krajinami bol považovaný za hlavnú prekážku ich hospodárskeho rastu. Po presunutí mocenského ťažiska do Organizácie Severoatlantickej zmluvy sa dojem o nepotrebnosti OEEC ešte zintenzívnil. Avšak vďaka presvedčeniu mnohých štátov, že takéto hospodárske zoskupenie krajín má potenciál venovať sa aj iným ako európskym a atlantickým záležitostiam a taktiež kvôli úsiliu obnoviť hospodársku jednotu západnej Európy, sa organizácii podarilo prežiť. Došlo k vytvoreniu novej organizácie, ktorej členmi sa stali aj Kanada a USA (predtým vystupujúci v roli pozorovateľa) a Španielsko, a preto bola Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu nútená zmeniť svoj názov, ale aj kompetencie a znovu zadefinovať svoje ciele. (Lysák - Grešš, 2015) Z organizácie zameranej len na hospodárstvo sa v roku 1961 stala organizácia so všeobecnou pôsobnosťou. Členská základňa OECD sa postupne rozšírila o ďalších 14 krajín počínajúc od Japonska v roku 1964 až po Slovinsko, Estónsko, Izrael a Čile v roku Po viac ako päťdesiatich rokoch existencie je OECD naďalej považovaná za dôležitého aktéra medzinárodných vzťahov snažiaceho sa naplniť víziu silnejšej, čistejšej a spravodlivejšej svetovej ekonomiky a spoločnosti. 2 Z angl. OEEC - Organisation for European Economic Co-operation. 3 Medzi tieto krajiny patrili: Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Island, Luxembursko, Západné Nemecko, Nórsko, Portugalsko, Rakúsko, britsko-americká časť Slobodného územia Terst, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, Turecko, Veľká Británia.

3 2 Ciele Hlavným poslaním OECD je zvyšovať efektívnosť národných ekonomík členských štátov a prostredníctvom liberalizácie svetového obchodu prispievať k zlepšovaniu hospodárskeho a sociálneho blahobytu ľudí po celom svete. Článok 1 Dohovoru o OECD stanovuje tri základné ciele organizácie (Convention on the..., 2016): a) dosiahnuť najvyšší trvalo udržateľný ekonomický rast, zamestnanosť a rastúcu životnú úroveň v členských štátoch pri udržiavaní finančnej rovnováhy, a tým prispievať k rozvoju svetového hospodárstva; b) napomáhať zdravému ekonomickému rozmachu nielen v členských, ale aj v nečlenských štátoch v procese ich hospodárskeho rozvoja; c) podporiť rozvoj svetového obchodu na multilaterálnom, nediskriminačnom základe v súlade s medzinárodnými záväzkami. Zjednotenie ekonomických politík členských štátov a liberalizácia kapitálových trhov sú základnými prostriedkami k plneniu týchto cieľov. OECD ako fórum 34 demokracií s trhovo orientovanou ekonomikou predstavuje pre tieto vlády akúsi platformu pre porovnávanie skúseností a poznatkov členských štátov, riešenie spoločných problémov a identifikovanie praktík, ktoré by napomohli ďalšiemu napredovaniu tejto organizácie. Práca v OECD je založená predovšetkým na procese vzájomného učenia sa. Spolupráca v rámci OECD je zameraná aj na porovnávanie a analýzu údajov, ktoré majú vplyv na ekonomický a sociálny vývoj spoločnosti a dokážu predpovedať budúce tendencie vo svetovom hospodárstve. Preto okrem ekonomickej dimenzie venuje OECD svoju pozornosť aj zvyšovaniu úrovne školstva, energetickej spolupráci, harmonizácii legislatívy, poľnohospodárstvu a ochrane životného prostredia. (Abouth the OECD, 2016) Na rozdiel od iných sektorovo zameraných organizácií môže OECD využiť prierezový charakter svojej práce a za týmto účelom iniciovať množstvo projektov v rôznych oblastiach (Základní informace o..., 2016). OECD napomáha koordinácii politík vo vnútri štátu i na medzinárodnej scéne. S výnimkou kultúry a armády sa politiky OECD dotýkajú dôležitých otázok zo všetkých oblastí. Ďalšou dôležitou oblasťou angažovania sa OECD je jej publikačná činnosť v troch publikačných centrách, a to v Bonne, Tokiu a Washingtone. Ide predovšetkým o štatistické správy, správy o medzinárodnom vývoji, či prognostické štúdie ekonomického rozvoja a politiky, ktoré sú z dôvodu veľkého množstva faktografických údajov dôležitým zdrojom informácií; týchto publikácií vyjde ročne asi 250. (Lysák, 2001) Z dôvodu vysvetľovania nových trendov vo svetovej politike, veľkého množstva analýz, odporúčaní a výskumu býva OECD často nazýva ako neoficiálna neakademická univerzita, think tank, či monitorovacia agentúra (OECD Organizácia pre..., 2014). 3 Členstvo Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj zakladalo v roku 1961 dvadsať už spomínaných štátov. V priebehu ďalších štyridsaťdeväť rokov sa členstvo podarilo

4 získať aj Japonsku (1964), Fínsku (1969), Austrálii (1971), Novému Zélandu (1973), Mexiku (1994), Českej republike (1995), Maďarsku, Poľsku a Kórejskej republike (1996), Slovensku (2000) a v roku 2010 aj Čile, Estónsku, Izraelu a Slovinsku (List of OECD..., 2016). Aktuálny počet členov OECD a zmluvných strán Dohovoru o OECD je teda 34 a keďže ide o najvyspelejšie krajiny sveta reprezentujúce viac ako dve tretiny svetového obchodu s tovarmi a službami a viac ako tri štvrtiny celosvetových investícií, často je toto združenie označované ako klub bohatých, či exkluzívny klub priemyselne prosperujúcich štátov (OECD - Organizácia pre..., 2014). Zaujímavosťou je, že signatári Dohovoru o OECD v roku 1960 súhlasili, aby sa Európska komisia zúčastňovala rokovaní organizácie a podieľala sa na jej fungovaní bez možnosti hlasovania a povinnosti prijať právne záväzky schválené Radou OECD (Members and partners, 2016). Proces prijímania nového člena je uvedený v článku 16 Dohovoru o OECD, v ktorom sa uvádza, že Rada môže jednomyseľne rozhodnúť o pozvaní akejkoľvek vlády pripravenej prevziať záväzky členstva na pristúpenie k tomuto dohovoru (Convention on the..., 2016). Pred pozvaním Rada poverí generálneho tajomníka, aby otvoril prístupové rokovania a konkrétne výbory, aby hodnotili napĺňanie prístupového plánu. Takémuto pozvaniu však predchádza žiadosť zo strany kandidátskych krajín, ktoré ňou prejavujú záujem stať sa členom. Po implementácii všetkých odporúčaní kandidátskou krajinou, Rada OECD definitívne rozhodne o prijatí nového člena, ktorý následne podpíše Dohodu o pristúpení. Po uložení dokumentu o pristúpení k Dohovoru OECD u depozitára, ktorým je francúzska vláda, sa krajina stáva právoplatným členom OECD. (OECD and enlargement, 2016) Primárnym predpokladom pre začatie tejto procedúry je existencia takého kandidátskeho štátu, ktorý uznáva hodnoty demokracie, otvorenej trhovej ekonomiky a ľudských práv. V súčasnosti sa prístupové rokovania vedú s Ruskou federáciou (od roku 2007; od roku 2014 pozastavené), Kolumbiou a Lotyšskom (od roku 2013) a Kostarikou a Litvou (od roku 2015). Aj napriek tomu, že prístupový proces Ruskej federácie do organizácie začal už v roku 2007, integrácia Ruska do OECD stále nie je zavŕšená. Spočiatku bolo limitujúcim faktorom pokroku v prístupovom procese nečlenstvo Ruska vo Svetovej obchodnej organizácii. Táto základná podmienka prijatia za člena bola však splnená v roku Súčasnými problémami ďalšieho pokročenia v procese prijímania sú nielen neexistencia úplnej kompatibility medzi ruskou legislatívou a štandardami OECD, nerovnoprávne postavenie medzi štátnym a privátnym sektorom, nedostatky v boji proti korupcii a znečisťovaniu životného prostredia, ale aj kritická situácia na Ukrajine. (OECD v skratke, 2013) V roku 2014 boli na základe žiadosti všetkých členských krajín OECD akcie súvisiace s prijatím Ruska za člena organizácie pozastavené na dobu neurčitú. Toto rozhodnutie malo byť jednou zo sankcií uvalených na Moskvu kvôli anexii Krymu. Zánik členstva tiež upravuje Dohovor o OECD. Podľa článku 17: "akákoľvek zmluvná strana môže skončiť uplatňovanie tohto dohovoru pre seba podaním príslušného oznámenia vláde poverenej úschovou s 12 mesačným predstihom" (Gura Rosputinský, 2010, s. 149). Dohovor o OECD sa nezmieňuje o možnosti suspendácie

5 člena a v histórii organizácie ani neexistuje príklad dočasného pozbavenia výkonu právomocí spojených s členstvom v OECD. OECD sa však nesústreďuje len na spoluprácu medzi jej 34 členmi, ale aj na budovanie nových vzťahov s rozvíjajúcimi sa ekonomikami, a to konkrétne s Čínou, Indiou, Brazíliou, Indonéziou a Juhoafrickou republikou. Dohovor o OECD uvádza, že jedným zo základných cieľov organizácie je nielen hospodársky rozmach jej členov, ale i nečlenských krajín. Na základe rozhodnutia jednotlivých výborov sa títo partneri môžu aktívne zapájať do činnosti 35 výborov a hlavných orgánov OECD. (Members and partners, 2016) OECD posilňuje kooperáciu aj s medzinárodnými organizáciami. Na základe úrovne dosiahnutej spolupráce rozlišujeme tieto tri typy organizácií (OECD Partnership with..., 2006): oficiálni partneri OECD, ktorí majú uzavreté zmluvy o partnerstve: Svetová banka, Svetová obchodná organizácia, Ázijská rozvojová banka, Medziamerická rozvojová banka, Konferencia OSN pre obchod a rozvoj, organizácie, ktoré veľmi úzko spolupracujú s OECD na organizácii rôznych projektov: napr. Africká rozvojová banka, Medzinárodná organizácia práce, Medzinárodný menový fond, Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, poradné výbory OECD: Poradný výbor pre priemysel a obchod (BIAC) a Odborový poradný výbor (TUAC). Efektívna spolupráca medzi týmito organizáciami a OECD napomáha k vzájomnému vymieňaniu know-how a umožňuje OECD nazrieť do fungovania ostatných organizácií, a tým zamedziť duplicite práce. V praktickej rovine sú formami tejto spolupráce jednak spoločne financované projekty a publikácie, vzájomná účasť na spoločenských udalostiach, či výmena informácií a štatistík. 4 Členstvo Slovenskej republiky v OECD Oficiálna žiadosť o členstvo v OECD bola vládou Slovenskej republiky podaná 28. februára Rovnako tak urobili aj ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky, ktoré sa však oficiálnymi členmi organizácie stali o niekoľko rokov skôr ako SR. Rada OECD schválila začiatok rokovaní so SR o pristúpení k OECD ešte v roku 1994, avšak absolvovať všetky potrebné kroky k prijatiu (liberalizácia kapitálových pohybov, prijatie potrebných legislatívnych zmien v oblasti obchodu, životného prostredia a daňovej politiky) sa Slovensku podarilo až o šesť rokov neskôr. Po obdŕžaní pozvánky na členstvo podpísali Eduard Kukan (vtedajší minister zahraničných vecí) a Donald Johnson (vtedajší generálny tajomník OECD) 28. septembra 2000 Dohodu o pozvaní SR na prístup k Dohovoru o OECD. Po uložení tejto zmluvy u francúzskej vlády sa Slovenská republika 14. decembra 2000 stala oficiálnym 30. členom OECD. (OECD - Organizácia pre..., 2014) Dosiahnutím právoplatného členstva v organizácii došlo k naplneniu jedného zo základných zahraničnopolitických cieľov vlády SR - Slovenská republika sa stala rešpektovaným partnerom na medzinárodnej scéne, ktorému sa vďaka spolupráci členských krajín darí čeliť krízam a problémom jednoduchšie a efektívnejšie.

6 Multisektorové zameranie OECD má za následok, že sa do jej činnosti zapájajú viaceré ministerstvá, výbory, mimovládne organizácie a inštitúcie štátnej správy. Záujmy Slovenskej republiky pri OECD zastupuje Stála misia SR pri OECD so sídlom v Paríži na čele s veľvyslankyňou Ingrid Brockovou. Praktická činnosť tejto slovenskej misie je riadená zo strany Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. MZVaEZ SR je kľúčovým aktérom pre realizáciu spoločných projektov Slovenskej republiky a OECD. Slovensko sa zapája do práce viac ako 160 výborov a pracovných skupín. (Členstvo SR v..., 2015) 19. februára 2016 generálny tajomník OECD Angel Gurría oficiálne navštívil Bratislavu a s ministrom financií Petrom Kažimírom preberal aktuálny ekonomický vývoj Slovenska. Gurría hodnotil hospodársky stav republiky veľmi pozitívne, avšak upozorňoval na nedostatky v oblasti vzdelávania, trhu práce, či na regionálne rozdiely. Na tejto mimoriadnej tlačovej konferencii mu bola Medzinárodným mierovým výborom udelená Mierová cena zo Slovenska (Mr. Angel Gurría..., 2015) Zhodnotiť význam členstva v OECD pre Slovensko je zložité, pretože Slovenská republika v relatívne krátkom časovom období vstúpila do viacerých organizácií, a teda presne vymedziť výhody a nevýhody plynúce z členstva v OECD je nemožné. Členstvo SR v OECD je však rozhodne vnímané pozitívne zo strany medzinárodných organizácií, spoločností a agentúr, čo má za následok väčší príliv zahraničného kapitálu a investícií do krajiny. 5 Hlavné orgány OECD má veľmi prepracovanú a premyslenú organizačnú štruktúru. Táto štruktúra pozostáva z troch hlavných orgánov: Rady, Sekretariátu, výborov. Najvyšším orgánom OECD je Rada tvorená jedným predstaviteľom za každú členskú krajinu a zástupcom Európskej komisie. Ide o najvyšší riadiaci a dozorný orgán oprávnený prijímať dôležité právne akty OECD, ktorý disponuje všetkou právomocou organizácie. Tieto akty sú výsledkom nepretržitej práce výborov organizácie, ktorá sa týka analýzy údajov zozbieraných Sekretariátom. Tieto akty majú podobu rozhodnutí (legálne záväzné pre všetky členské krajiny, okrem tých, ktoré sa zdržali hlasovania; menej časté) alebo odporúčaní (nie sú legálne záväzné, reprezentujú však politickú vôľu členov, a preto ich implementovanie je morálnou povinnosťou pre všetkých členov). Ďalšími právnymi nástrojmi OECD sú deklarácie, dohovory, medzinárodné zmluvy. (OECD Legal Instruments, 2016) Pri rozhodovaní v Rade disponuje každý členský štát jedným hlasom, pričom ak nie je stanovené inak, rozhodnutia sú prijímané konsenzom. Zdržanie sa hlasovania neznamená neplatnosť rozhodnutia alebo odporúčania pre všetky členské štáty, iba pre ten, ktorý sa hlasovania zdržal. (Convention on the..., 1960) Jednou z hlavných úloh

7 Rady, okrem menovania generálneho tajomníka, je dohľad nad plnením strategických cieľov organizácie. Rada sa schádza na úrovni ministrov (raz ročne, spravidla na konci mája za účelom prediskutovania kľúčových otázok) alebo na úrovni stálych predstaviteľov, ktorí zastupujú záujmy členských štátov pri organizácii v Paríži (dva až štyrikrát mesačne). Predseda Rady na úrovni ministrov je volený každoročne Radou a jeho úlohou je zhrnúť na záver jednania hlavné priority organizácie na budúci rok v podobe programového vyhlásenia, ktorý je zároveň aj politickým dokumentom. Rozhodnutia prijaté na týchto výročných zasadnutiach právne zaväzujú členské štáty k ich plneniu. Predsedom Rady na úrovni stálych predstaviteľov je generálny tajomník OECD. (Pracovní orgány OECD, 2016) Generálny tajomník je menovaný Radou na obdobie piatich rokov. Na základe jeho odporúčania Rada menuje aj jeho štyroch zástupcov. Generálny tajomník stojí na čele Sekretariátu, ktorý sídli v Paríži. (Pracovní orgány OECD, 2016) Terajším generálnym tajomníkom je Mexičan José Ángel Gurría, ktorého mandát bol obnovený jednohlasne 34 členmi v roku Zastupovať organizáciu bude už po tretíkrát v období rokov Od založenia organizácie je to v poradí siedmy generálny tajomník stojaci na čele Sekretariátu. (Members renew Angel..., 2015) Sekretariát v Paríži pozostáva z zamestnancov, pričom 700 z nich tvoria ekonómovia, právnici, vedci a predstavitelia iných profesií. Väčšina týchto zamestnancov pracuje priamo v Paríži, ale sú aj takí, ktorí pracujú v administratívnych centrách 4 OECD na území iných štátov. Úlohou týchto administratívnych centier je predaj publikácií, spolupráca s národnými vládami, rozširovanie povedomia o dôležitosti tejto organizácie. Zamestnanci Sekretariátu pri výkone svojej funkcie nezastupujú národné záujmy svojho členského štátu, ale organizácie ako celku. Dohovor vyslovene zakazuje zamestnancom prijímať pokyny od národných vlád alebo iných organizácií. Pri výbere týchto zamestnancov nie sú stanovené presné kvóty národného zastúpenia jednotlivých členov. (The OECD - Organisation..., 2008) Sekretariát je výkonným a administratívnym orgánom, ktorého základnou úlohou je podporovať aktivity výborov a napomáhať činnosti Rady prostredníctvom predkladania rôznych odporúčacích návrhov. Generálny tajomník predsedá zasadnutiam Rady na úrovni stálych predstaviteľov a tvorí dôležitého prostredníka medzi národnými delegáciami a Sekretariátom. (Convention on the..., 1960) Dôležitou funkciou Sekretariátu je aj jeho publikačná činnosť. Veľké množstvo monografií, štatistík, prieskumov a analýz týkajúcich sa fungovania OECD vzniká zásluhou Sekretariátu. OECD je pravdepodobne najväčším zdrojom porovnávacích údajov o ekonomikách celého sveta. (Gavaľová, 2006) V rámci štruktúry Sekretariátu OECD pôsobí niekoľko autonómnych a kvázi autonómnych orgánov. Sú to Agentúra pre nukleárnu energiu, Medzinárodná agentúra pre energiu, Ústredie OECD pre rozvoj, Pracovná skupina pre finančné opatrenia, 4 4 administratívne centrá v Berlíne, Washingtone D.C., Tokiu a Mexiku (Valuch Rišová Seman, 2011).

8 Medzinárodné dopravné fórum a Klub Shelu a Západnej Afriky (List of departments..., 2016). Rada každoročne volí aj Výkonný výbor, ktorý spolupracuje s Radou, vypracúva pre ňu návrhy a pripravuje jej zasadnutia. Výkonný výbor je jedným z troch stálych výborov OECD; ďalšími dva sú Rozpočtový výbor a Výbor pre vonkajšie vzťahy. Hlavná časť všetkej činnosti sa však odohráva na úrovni odborných výborov a pracovných skupín. OECD je často označovaná za permanentnú medzivládnu konferenciu, pretože funguje prostredníctvom rozvetvenej štruktúry výborov a pracovných skupín, ktoré rádovo vznikajú a zanikajú. Zástupcovia jednotlivých rezortov 34 členských krajín, ale aj štátov nečlenských a iných odborníkov sa stretávajú pravidelne v špecializovaných výboroch, aby si vymenili informácie, posúdili pokrok dosiahnutý od posledného stretnutia a v spolupráci so Sekretariátom vydávali odporúčania pre riešenie súčasných problémov. V súčasnosti existuje asi 250 rôznych výborov, ktoré si vytvárajú vlastné pracovné skupiny rôzneho charakteru. (Who does what?, 2016) V Dodatkovom protokole č. 2 k Dohovoru o OECD sa jeho signatári dohodli, že OECD bude mať právnu spôsobilosť a organizácia, jej funkcionári a zástupcovia členov v nej majú nárok na výsady, výnimky a imunity upravené osobitným režimom na území zmluvných strán Dohovoru o európskej hospodárskej spolupráci z roku 1948, na území Kanady a USA a vo všetkých krajinách, ktoré si to s organizáciou dojednajú na základe individuálnej dohody (Supplementary Protocol No..., 2016). Oficiálnymi a pracovnými jazykmi OECD sú angličtina a francúzština. 6 Financovanie Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj je financovaná z viacerých položiek. Hlavnú časť rozpočtu tvoria príspevky členských štátov. Okrem povinne stanovených príspevkov môžu štáty dobrovoľne finančne podporovať špecifické programy OECD nefinancované z hlavného rozpočtu. Istú časť príjmov organizácie tvoria aj penzijné príspevky a zisky z predaja publikácií. (Financial statement of..., 2014) Spomínané členské príspevky putujú do dvoch oddelených častí rozpočtu. Všetky členské krajiny financujú Časť 1, ktorá tvorí 54% rozpočtu, pričom štáty tu prispievajú sčasti rovnakým dielom, sčasti v percentuálnom pomere k výkonu a veľkosti ich národnej ekonomiky. Najväčším prispievateľom do rozpočtu sú Spojené štáty americké (21,07%). Ďalším v poradí je Japonsko, ktorého rozpočtový podiel je až o polovicu menší ako podiel USA a tvorí 11,92%. Príspevok Slovenskej republiky do rozpočtu OECD je medzi krajinami Vyšehradskej štvorky najnižší. Slovensko sa nachádza na 32. mieste; menším prispievateľom je už len Luxembursko a Island. Časť 2 rozpočtu OECD sa týka obmedzeného množstva členov, ale aj nečlenov, ktorí sa rozhodnú financovať špecifické politiky organizácie neobsiahnuté v Časti 1. (Member Countries' Budget..., 2015) Výšku rozpočtu organizácie stanovuje každé dva roky riadiaci orgán OECD Rada, jeho prípravu má však na starosti generálny tajomník. V roku 2015 bol vyčlenený rozpočet vo výške 363 miliónov eur. Finančné vyúčtovanie sa vykonáva každoročne Najvyšším kontrolným úradom, ktorý je tvorený externými audítormi vybranými spomedzi

9 audítorských inštitúcií členských štátov Radou. (Member Countries' Budget..., 2015) OECD je oslobodená od platenia daní a na rozdiel od Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu OECD nerozdeľuje granty ani neposkytuje pôžičky (Budget, 2015). Výdavky organizácie smerujú na napĺňanie cieľov stanovených organizáciou, na dosiahnutie ďalšieho pokroku. Veľkú časť výdavkov tvoria výdavky na personál a na dôchodky v prospech bývalých zamestnancov. V roku 2015 bol základný ročný plat generálneho tajomníka eur a zástupcov tajomníka eur. (Budget, 2015) 7 Aktuálne problémy a perspektívy Po zasadnutí Rady OECD na ministerskej úrovni 3. a 4. júna 2015 bol generálnym tajomníkom vypracovaný strategický plán pre smerovanie OECD v nasledujúcich rokoch. Angel Gurría v tomto dokumente zadefinoval základné strategické ciele organizácie na roky 2015 a 2016: podporovať celkový rast, ktorý napomôže bojovať proti nezamestnanosti a zabezpečí, že jeho výhody sú zdieľané všetkými rovnako, rozvíjať produktivitu a konkurencieschopnosť členov OECD, posilniť vplyv organizácie na svetový hospodársky systém, inovovať analytický rámec organizácie, zvýšiť globálny význam organizácie a jej spoluprácu s rozvíjajúcimi sa ekonomikami a rozvojovými krajinami prostredníctvom cieleného poradenstva. Spolupráca medzi členskými a partnerskými krajinami sa musí orientovať na riešenie štyroch hlavných následkov globálnej finančnej krízy nízkeho ekonomického rastu, vysokej nezamestnanosti, klesajúcej dôvery a rastúcej nerovnosti. (Strategic orientations of..., 2015) OECD sa rozhodla riešiť negatívne následky finančnej krízy po prvýkrát v roku 2012, kedy bola na ministerskom zasadnutí Rady zahájená iniciatíva Nové prístupy k ekonomickým výzvam (NAEC), ktorej cieľom bolo vyhodnotiť závery z doznievajúcej hospodárskej krízy so snahou načrtnúť riešenia pre dosiahnutie dlhodobo udržateľného rastu a vyvodiť ponaučenia pre analytické štruktúry a politické poradenstvo (OECD v skratke, 2012). Najdôležitejšou prioritou tejto organizácie i naďalej ostáva snaha o hospodársky rast a rozvoj členských štátov. Práca OECD sa sústredí do mnohých ďalších oblastí a politík. Ide napríklad o boj proti korupcii, podporu inovácií a ekologického rastu, či rozvoj vzdelávania. Princípy boja proti korupcii a úplatkárstvu vo verejných inštitúciách boli načrtnuté v dokumente Dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, ktorý bol podpísaný 17. decembra 1997 v Paríži. Obsahom dohovoru je definícia činov, ktoré sa pod úplatkárstvom rozumejú, povinnosť prevencie a trestania týchto činov a záväzok členských štátov k vzájomnej právnej pomoci a vydávaniu za účelom efektívneho boja proti podplácaniu (Sepeši, 2010). OECD si uvedomuje riziká klimatických zmien a nutnosť ich zmiernenia, konkrétne ide o nutnosť obmedziť nárast priemernej globálnej teploty nad 2 C. Prechod k nízkouhlíkovej výrobe môže vyriešiť tento problém, a preto bude OECD finančne

10 podporovať urýchlenú transformáciu výroby za účelom energetickej efektívnosti a úspor energií. Stratégia zeleného rastu má zabezpečiť podporu nových zdrojov ekonomického rastu prostredníctvom inovácií šetrných k životnému prostrediu. Vládam je odporúčané ako ekologicky a úsporne využívať dostupné zdroje a ako docieliť, aby príroda a ekológia nadobudli v spoločnosti väčší význam (Strategic Orientations of..., 2015) Príkladom nátlaku OECD na členský štát v tejto oblasti môže byť nariadenie, aby štát zvyšoval daňové zaťaženie spoločností s environmentálne škodlivou výrobou. Čisté životné prostredie je dôležitým predpokladom silnej a zdravej ekonomiky a trvalého rozvoja. Podpora vzdelávania je ďalšou oblasťou záujmu OECD, keďže vzdelávanie je kľúčovým faktorom ekonomického rastu a spoločenskej súdržnosti. Najúspešnejším vzdelávacím program OECD je PISA - Program pre medzinárodné hodnotenie študentov predstavený v roku Ide o medzinárodný prieskum, ktorý sa koná každé tri roky a ktorého cieľom je ohodnotiť vzdelávacie systémy krajín celého sveta prostredníctvom testovania vedomostí a zručností 15-ročných študentov z oblasti matematickej, čitateľskej a prírodovednej gramotnosti. V roku 2015 sa konalo posledné testovanie študentov (zamerané predovšetkým na poznatky vedy), avšak k vyhláseniu výsledkov dôjde až v decembri Najlepšie výsledky v testovaní študentov v roku 2012 mali Šanghaj, Hongkong, Singapur, Japonsko, Kórea a z európskych krajín Fínsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, či Holandsko. (About PISA, 2014) OECD sa ďalej usiluje o zníženie nezamestnanosti mladých ľudí, ktorí sú rizikovou skupinou spoločnosti. Ďalšou zraniteľnou skupinou sú starnúci obyvatelia, medzi ktorými je riziko chudoby a nerovnosti vyššie. V neposlednom rade sa OECD v rámci svojich strategických cieľov sústreďuje na posilňovanie integrácie a spolupráce s kľúčovými partnermi, a to Čínou, Brazíliou, Indiou, Juhoafrickou republikou a Indonéziou. Otvoreným prístupovým rokovaniam s Kolumbiou, Lotyšskom, Kostarikou, Litvou a Ruskom je taktiež venovaná veľká pozornosť. V dôsledku nárastu ekonomickej sily nových globálnych hráčov 5, pozícia členských štátov OECD vo svetovej ekonomike postupne slabne. 8 Kritika OECD V súčasnosti platí, že 10% najbohatších ľudí v OECD zarába 9,8-krát viac ako 10% najchudobnejších ľudí na svete (The OECD - Organisation..., 2008). Z toho vyplýva, že základný cieľ organizácie vytýčený v roku 1961, kedy sa menil charakter inštitúcie a tá sa rozhodla venovať všeobecnému rozvoju a udržateľnému rastu globálne, nie je naplnený. Dôvodov jej nedokonalej funkčnosti je hneď niekoľko. V prvom rade ide o nepresnosť jej poslania a o to, že jej hlavné ciele sú formulované nejasne a veľmi všeobecne. Z uvedeného vyplýva otázka: Kto vlastne OECD je a aká je jej úloha v systéme medzinárodných organizácií? Potreba jej špecifikácie je dôležitá 5 Novými globálnymi hráčmi sú predovšetkým štáty označované ako BRICS - Brazília, Ruská federácia, India, Čína a Južná Afrika.

11 predovšetkým pre verejnosť, ktorá tým nadobudne lepšiu predstavu o tom, o akú organizáciu ide a čo môžu od nej očakávať. (Julin, 2003) I prípadné úspechy organizácie, dosiahnuté najmä pre jej kvalitné monitorovacie, analytické a štatistické aktivity, nie sú známe širokej verejnosti, pretože zanikajú v množstve iný projektov a iniciatív. Ďalším nedostatkom organizácie je jej rozsiahla byrokracia. Počet zamestnancov OECD je vysoký a štruktúra organizácie veľmi členitá a tvorená množstvom výborov, orgánov a skupín. Podobné zameranie niektorých výborov a pracovných skupín vedie k vytváraniu duplicitnej agendy. Rozhodovanie Rady ako najvyššieho rozhodovacieho orgánu OECD na základe princípu jednohlasného konsenzu všetkých členov má za následok stále náročnejšie a komplikovanejšie prijímanie spoločných ustanovení, najmä ak ide o také citlivé záležitosti ako napríklad daňové systémy alebo školstvo, keďže počet členov je vyšší ako v minulosti. (Julin, 2003)

12 Zoznam bibliografických odkazov Budget [online] In OECD [cit ]. Dostupné na internete: < Členstvo SR v OECD [online] In MZV [cit ]. Dostupné na internete: < Financial statement of the Organisation for Economic Co-operation and Development. In Budget Committee [online]. Paríž : Organisation for Economic Co-operation and Development, 2014 [cit ], s. 47. Dostupné na internete: < GAVAĽOVÁ, V Medzinárodné ekonomické organizácie. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, s. ISBN: History [online] In OECD [cit ]. Dostupné na internete: < JULIN, J The OECD : Securing the future. In OECD Observer [online] [cit ]. Dostupné na internete: < ml> List of departments and special bodies [online] In OECD [cit ]. Dostupné na internete: < List of OECD Member countries - Ratification of the Convention on the OECD [online] In OECD [cit ]. Dostupné na internete: < LYSÁK, L. GREŠŠ, M Medzinárodné organizácie. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, s. ISBN: Members and partners [online] In OECD [cit ]. Dostupné na internete: < Members Countries Budget Contribution [online] In OECD [cit ]. Dostupné na internete: < Members renew Angel Gurría s mandate at the helm of the OECD [online] In OECD [cit ]. Dostupné na internete: < Mr. Angel Gurría [online] In OECD [cit ]. Dostupné na internete: <

13 OECD Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj [online] In Úrad vlády SR : Boj proti korupcii [cit ]. Dostupné na internete: < OECD and enlargement [online] In OECD [cit ]. Dostupné na internete: < OECD Legal Instruments [online] In OECD [cit ]. Dostupné na internete: < OECD Partnership with international organisations [online] In Centre for co-operation with non-members [cit ]. Dostupné na internete: < pdf> OECD v skratke [online] In MZV [cit ]. Dostupné na internete: < OECD v skratke [online] In MZV [cit ]. Dostupné na internete: < Pracovní orgány OECD [online] In MZV [cit ]. Dostupné na internete: < ROSPUTINSKÝ, P Úvod do štúdia medzinárodných vzťahov. Banská Bystrica : Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov UMB, s. ISBN Supplemenatary Protocol No. 2 [online] In OECD [cit ]. Dostupné na internete:< m> The OECD [online] In OECD [cit ]. Dostupné na internete: < VALUCH, J. - RIŠOVÁ, M. - SEMAN, R Právo medzinárodných organizácií. Praha : C.H. Beck, s. ISBN: What is the OECD? [online] In US mission to the OECD [cit ]. Dostupné na internete: < Who does what? [online] In OECD [cit ]. Dostupné na internete: < ZVERKOVÁ, S Marshallov plán. In Hospodárske noviny [online] [cit ]. Dostupné na internete: < 60-rokov>