Jún Ročník 46 Aj vtáča našlo si domov a lastovička hniezdo, kde ukladá si mlaď: oltáre Tvoje, Hospodine mocností, Kráľ môj a Boh môj! Blahoslav

Prepis

1 Jún Ročník 46 Aj vtáča našlo si domov a lastovička hniezdo, kde ukladá si mlaď: oltáre Tvoje, Hospodine mocností, Kráľ môj a Boh môj! Blahoslavení, ktorí prebývajú v Tvojom dome, oni Ťa stále chvália. Žalm 84, 4-5

2 Evanjelická Bratislava č. 2/2019 jún; ročník 46 Martin Šefranko: Úvodné slovo 1 Miloš Rejchrt: Prosba 2 Milan Jakš: Muž s olejom 3 Pavel Proksa: Spomienka na Milana Rastislava Štefánika ( ) 4 Svätodušný kvíz 8 Pavel Uhorskai: Hlavná pravda nášho textu: modlitba! (Kázeň) 10 Andrej a Zuzka Mišinovci: Nájsť si čas pre manželstvo 14 Jozef Kováč: Prečo chodím stále do zboru na Legionárskej? 17 Modlitba odovzdanosti 21 Martin Lichý: Jarná víkendovka spoločenstva Offline 22 Jaroslav Spodniak, st.: To bolo to najdôležitejšie... (Svedectvo) 23 Zdenka Valentová: Deň všetkých najkrajší (Svedectvo) 25 Eva Bachletová: Viesť deti k Bohu (Rozhovor s Katarínou Minaričovou) 26 Martin Kováč: Cirkevný zbor podporuje revitalizáciu verejných priestranstiev a navrhuje mestu zmysluplnú zámenu pozemkov 32 Milan Rúfus: Mama 34 Jozefína Marečková: Venovanie matke 35 Pán Boh má veselých ľudí rád 37 Knihy do vašej pozornosti 38 Fotoreport 39 Evanjelická Bratislava Periodicita: občasník Údaje o vydavateľovi: Názov: Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Bratislava Legionárska Sídlo: Legionárska 4, Bratislava, IČO Korešpondenčná adresa: Legionárska 4, Bratislava; legionarska.ba@gmail.com Tel.: 02/ Dátum vydania: 9. jún 2019 č. 2/2019; ročník 46 Cena výtlačku: nepredajné Evidenčné číslo: EV 4391/11 ISSN Redakčná rada: Eva Bachletová, Jozef Budaj, Jozef Kováč, Kristína Matúšková, Vlasta Okoličányová, Martin Šefranko zodpovedný redaktor Neprešlo jazykovou úpravou. Foto na obálke: Ivana Tomková Grafický dizajn: Karol Prudil Tlač: TYPIN polygrafické služby, Bratislava

3 Úvodné slovo Milí bratia a milé sestry, nedávno sme si pripomínali nedožité sté výročie narodenia generálneho biskupa Pavla Uhorskaia (* ) i sté výročie tragického skonu Dr. Milana Rastislava Štefánika ( 4. mája 1919). Kázňou brata biskupa Uhorskaia a spomienkou Pavla Proksu na Štefánika sa k spomenutým osobnostiam vraciame aj na stránkach Evanjelickej Bratislavy. Štefánikov zápas o oslobodenie ujarmeného slovenského ľudu a vytvorenie samostatného štátu Čechov a Slovákov nesie črty boja mladého Dávida proti perfektne ozbrojenému obrovi Goliášovi (1. Samuelova, 17. kapitola). Podobne ako biblický Dávid, sa ani Štefánik nezľakol tohto obrovského zápasu o slobodu. Pevne sa držal svojho sna. Veril, že Pán Boh mu dal všetko, čo potrebuje, aby bol obor porazený. Pavla Uhorskaia pre horlivú kazateľskú, misijnú a evanjelizačnú prácu zavreli a odsúdili. Prežil ťažké časy. Aj vo väzení však rozširoval modlitby, kázne, príhovory, konal duchovnopastiersku činnosť. A dožil sa nielen slobodnejších časov pre cirkev, ale aj ďalších nových možností služby. Obri zápasy s nimi, však nie sú len záležitosťou minulosti. Život odvážnych a statočných ľudí, k akým patria aj M. R. Štefánik a P. Uhorskai, potvrdzujú, že má zmysel pevne sa držať sna o lepšej Božej budúcnosti pre nás. K jeho konkrétnemu napĺňaniu prispieva aj nenápadná, verne konaná služba kresťanských matiek i všetkých, ktorí sa venujú mladej generácii a olejovaniu toho, čo škrípe. K tomu povzbudzuje text Jozefíny Marečkovej, rozhovor s Katarínou Minaričovou, riadky Milana Jakša; tiež článok Andreja a Zuzky Mišinovcov, ktorým ďakujeme za prípravu kurzu Manželské večery. Svätodušné sviatky sú impulzom k svedectvu o Spasiteľovi Ježišovi Kristovi a objaveniu tajomstva cirkevného zboru. Viac o tom sa dočítate v príspevku Jozefa Kováča. Prinášame tiež svedectvá Jaroslava Spodniaka st. a Zdenky Valentovej. Vo všetkom, o čo sa v zbore snažíme, sa nespoliehajme na vlastné sily, múdrosť, skúsenosti a šikovnosť, ale na konanie Ducha Svätého. K modlitbám 1

4 o Jeho ďalšie pôsobenie v nás, v cirkvi i vo svete nech nás inšpirujú aj slová modlitby piesne Miloša Rejchrta. Jeho Prosbu k Duchu Svätému (prevzatú zo spevníka SVÍTÁ, č. 278) uverejňujeme v českom origináli i v poslovenčenej verzii. Kiež nás Duch Boží formuje a premieňa tak, aby bol náš osobný život i pôsobenie cirkevného zboru na Božiu slávu. Prosba 1.Přijď již, přijď, Duchu stvořiteli, Duchu smíření. Přijď již a proměň svět náš celý v nové stvoření. Ref.: Duchu svatý, nás svou mocí v lásce obnovuj. Nezanech nás bez pomoci, daruj pokoj svůj. 2. Probuď svým dechem kosti suché, zažeň temnotu. Najdi zbloudilé, oslov hluché, žehnej životu. 3. Probuď svědomí otupené, sbližuj národy, zavěj a přiveď zotročené v říši svobody. Miloš Rejchrt, český ev. farár Martin Šefranko, evanjelický farár 1. Príď už, príď, Duchu Stvoriteľu, Duchu zmierenia. Príď už a premeň ľudstvo celé v nové stvorenia. Ref.: Duchu Svätý, svojou mocou v láske obnov nás, nenechaj nás kráčať nocou, osvieť rozum náš. 2. Prebuď nás svojím Duchom Svätým, zažeň temnotu. Navráť zblúdilých, prebuď hluchých, žehnaj životu. 3. Prebuď svedomie otupených, zbližuj národy. Zavej a priveď zotročených v ríšu slobody. Melódia: saleziani.sk/song/show?songid=27 2

5 Muž s olejom (Z príhovoru na Biblickej hodine ) 1) Aj drobná, vytrvalá práca prináša veľký úžitok. 2) I s málom môžeme vykonať veľa. Naklonení v bratskej láske predbiehajme sa navzájom v úctivosti. (Rímskym 12, 10) Je jeden dávny príbeh o postaršom mužovi, ktorý všade nosil so sebou plechovku s olejom. Keď išiel cez dvere, ktoré vŕzgali, natrel pánty olejom. Keď videl bránu, ktorá sa ťažko otvárala, tiež ju naolejoval. Ako šiel životom, potieral olejom všetky problematické miesta, čím uľahčil cestu ľuďom, ktorí išli za ním. Hovorili o ňom, že je výstredný, čudák, ale on v tom stále pokračoval. Často plnil plechovku, keď sa olej míňal a olejoval všetky takéto miesta, ktoré našiel. V tomto svete je mnoho životov, ktoré veľmi škrípu a vŕzgajú. Často to vyzerá, že s nimi nie je všetko v poriadku a že potrebujú natrieť či už olejom radosti, nežnosti alebo starostlivosti. Nosíš so sebou svoju plechovku s duchovným olejom? Si každé ráno pripravený svojím olejom pomôcť blížnemu? Ak ponúkneš olej niekomu blízko teba, môže mu to veľmi pomôcť. Tvoj olej radosti znamená pre niekoho, kto je skleslý, viac ako si myslíš. Olejom môže byť aj slovo povzbudenia pre človeka plného zúfalstva. Olej láskavosti zbavuje mnohé hriechom stvrdnuté životy ostrých, tvrdých brán, takže sa stavajú mäkké, ohybné a pripravené prijať zachraňujúcu milosť nášho Spasiteľa. Láskavé slovo je jasným slnečným lúčom pre skormútené srdce. Preto dávajme iným teplo tohto duchovného slnečného svetla, aby našli Pána. Nikdy neváhajme využiť čas a pomôcť, lebo naše životy sa môžu dotýkať tých iných len raz na našej ceste, potom sa rozídu a už sa viac nestretnú. 3 Milan Jakš, vedúci spoločenstva Biblických hodín Biblické hodiny sa konajú v sobotu o h v zborovej sieni na Legionárskej 6 (okrem letných prázdnin). Budete vítaní.

6 Spomienka na Milana Rastislava Štefánika ( ) Zádumčivé Bradlo sa opäť stáva stredobodom pozornosti. Bradlo pre nás znamená Štefánika a Štefánik symbolizuje Bradlo. Miloval symboly a sám sa stal symbolom túžby po slobode a súčasne mystéria obeti. On nie je legendou ani rozprávkou, a vôbec nie tým, čím ho chcú aj dnes spraviť tí, čo sa na jeho legende iba priživujú. Pod Bradlom na Košariskách v evanjelickej fare sa Milan narodil a podľa správ cirkevníkov chodieval najradšej na Kopec i na Úboč, malebné to vŕšky vypínajúce sa bezprostredne nad jeho rodným domom. Na opačnej strane doliny je Bradlo ktoré je impozantné a z ďaleka viditeľné. Bradlo v sebe skrýva veľké tajomstvo syna nášho národa i evanjelickej cirkvi. Milan mal možnosť vidieť na svojom otcovi, že pre človeka pevného predsavzatia a vytrvalosti niet nemožnosti. Keď si Košarišťania a Priepasnanci vyvolili za svojho farára Pavla Štefánika, na kopaniciach u Plačkov našiel iba cirkevnú školu a pri nej lipy. Pod nimi zhromažďoval svojich cirkevníkov, kým si za niekoľko rokov postavili mohutný chrám a priestrannú faru. Ľud bol chudobný, roličky skalnaté a predsa sa veľké dielo s pomocou Božou podarilo. Boli to slávne časy koša- 4

7 risko priepasnanského evanjelického cirkevného zboru, roky húževnatého borenia sa s prekážkami, keď sa narodil Milan. Milan vo svojom rodičovskom dome však videl aj mnohé zjavy, s ktorými jeho vnímavá duša nemohla byť spokojná a to sa odrazilo aj na jeho ďalšom poznávaní a duchovnom vývoji. Či sa nám to páči alebo nie, musíme sa zmieriť s faktom, že astronóm, meteorológ, letec, diplomat a generál Dr. Milan R. Štefánik nepreberal nekriticky všetky názory svojho otca ani po národnej ani po cirkevnej stránke. Nie, že by svoj národ alebo cirkev bol zaprel, to nie! On sa dopracoval k inej koncepcii a v pravej chvíli použil iné metódy, než o akých snívali jeho otcovia. K všetkým problémom života zaujal Milan Rastislav Štefánik svoj osobný postoj! Urobil tak aj za cenu veľkých bolestí vlastnej duše. Mnohí vidia v ňom génia, ktorý sa silou ducha a húževnatej vôle pokúšal roztínať gordické uzly všeľudských i národných problémov. Iní si všímajú jeho nedostatkov a slabosti, ktorým sa ako každý človek nemohol vyhnúť. Základnou črtou charakteru Milana Rastislava Štefánika bola čestnosť a poctivosť. Namiesto známeho hesla: veriť, milovať, pracovať v štefánikovskej literatúre sa často nachádza aj jeho heslo: viera, láska, poctivosť! Z bohatstva jeho ducha sa zachovalo torzo. Jeho tajomník ho ponúkal, aby napísal svoje názory na zásadné životné otázky. Odmietol to, povedal, že by to bolo príliš skoro veď mal vtedy čosi vyše 36 rokov. Je vraj treba ešte mnoho pracovať, než si možno zastať na katedre. Človeka s takým rozpätím ducha, tak intenzívne žijúceho až do úplného vysilenia nemožno ľahko zadeliť do bežných kategórií tuctových ľudí. Nejedno hnutie sa neskôr priživovalo na tejto osobnosti a chcelo ťažiť zo zvláštnej úcty a lásky, ktorú si získal tento človek slabej telesnej postavy nielen v slovenskom a českom národe, lež po všetkých končinách sveta, najmä vo Francúzsku a Taliansku. Nie je dobré dávať mu nálepku takú alebo onakú. On bol sám sebou! Nenapodobniteľný, jedinečný a neopakovateľný v tom komplexnom rozsahu, aký ho on prežil. Keď mu rozum nedal toľko, ako sám dúfal, všetku pozornosť koncentroval na silu svojej vôle. Stal sa zase až nadmerným voluntaristom bez toho, že by bol stratil kontakt s bohatým fondom svojich citov. Z literatúry je 5

8 o ňom známe, že síce nerád hovoril o svojej príslušnosti k cirkvi, ale je známe aj to, že nikdy nezaprel svoju cirkev, v ktorej sa narodil, bol pokrstený a vychovávaný, hoci musel neraz znášať aj príkoria obmedzených ľudí. Zachované sú písomné doklady, ako sa vždy hlásil ku svojmu protestantizmu a chválil sa svojou Bibliou na ktorej bolo vytlačené aj jeho meno ako subskribenta práve pri prvom vydaní Tranoscia. Nemal rád pokrytcov a odsudzoval povrchnú náboženskú výchovu. On sám vnútorne mnoho bojoval. Do konca života udržoval živý kontakt aj s neskorším biskupom Dr. Jurajom Janoškom a v Tranovskom kalendári uverejnil aj svoje cestopisy: Pol mesiaca na Mont Blancu (1907) a Z cesty po severnej Afrike (1910). V blízkom Krajnom, kde sa narodil jeho otec, navštevoval evanjelického farára Dr. Michala Bodického, ktorý vo svojich Rozpomienkach a pamätiach uvádza, že po maturite pod jeho vplyvom bol Milanko ochotný ísť študovať teológiu ale otec mu to vyhovoril. Píše, že aj neskoršie sa veľa zhovárali o náboženských veciach, aj o hviezde, ktorá sa ukázala na oblohe pri narodení Krista Pána. Doslova vydáva o ňom svedectvo: V náboženskom ohľade bol Milan poddajný, povedal by som detinsky veriaci. Páčilo sa mu, keď počul u nás večer spievať nábožné piesne. Keď bol u nás v Krajnom posledný raz, prišiel na jednom koni, podľa obyčaje brezovsko košariskej. Pri odobierke povedal mojej manželke: Keď prídem nabudúce k vám, prídem na aeropláne. A moja mu povedala: Len to nie, lebo sa zabijete! Oboje sa splnilo. Posledný raz sme boli spolu v apríli 1913 na pohrebe jeho otca. Po pohrebe mi riekol: Keď som vás počúval, ako by som bol, počul svojho bývalého profesora Poincaréa. Čo má spoločné profesor matematiky s evanjelickým kazateľom? To, že ste práve s takou istotou hovorili, s akou Poincaré dokazoval svoje matematické tézy. Márie Neumannová-Žilková o ňom svedčí: Přes to, že se o něm všeobcně říká, jaký byl milý a kolik měl přátel, vím, že po léta, co jsem ho znala, cítil se osamělý a nedovedl se sdíleti. Jen v řídkých chvílích, kdy pitval své vnitro a otevíral svou duši, bylo cítiti, že se snaží vypátrat, co na dně jeho bytosti se děje, a snažil se to co nejpřesněji reprodukovat. Přes všecka ta pokání hluboká nechtěl být posuzován a souzen. Napsal: Odmítám jakéhoko1iv soudce. Tím může být pouze Bůh, anebo hlas v mém svědomí. A to musíme rešpektovať 6

9 aj my. Ale i to si pripomeňme pri výročí smrti Milana Rastislava Štefánika, že slovo Božie na pohrebe generála Milana Rastislava Štefánika na Brezovej i na Košariskách zvestoval práve Michal Bodický: Ako vodca ľudu izraelského Mojžiš doviedol svoj ľud do zeme zasľúbenej, ale sám do nej nevošiel, videl ju len zvrchu. Aj Štefánik mohol len zvrchu vidieť oslobodenú vlasť, do nej nevošiel živý, iba vysoká mohyla na Bradle hlása jeho sebaobetavú lásku, dokiaľ ľudia nezabudnú. Škoda, že na jeho rodný dom, na jeho pamätnú dosku sa nedostala Hviezdoslavova báseň zostavená k tomuto cieľu: Tu orlom z hniezda vyletel na krídlach ducha po oblohu, v hviezd svetoch hľadajúc cieľ. Tam však keď poklonil sa Bohu v obdive Jeho slávnych diel, Ním hnutý k zemi zvrátil let, kde našiel cieľ, čo česť i zdar má, svoj národ vyslobodiť z jarma, v ňomž úpel prez tisícku liet. To zmôžúc v slávu vzletel späť. Pavel Proksa ( ), ev. a. v. farár Pred 100 rokmi, v roku smrti generála Štefánika 1919 sa narodil autor tohto článku, Pavel Proksa, ktorý bol v poradí štvrtým evanjelickým farárom na Košariskách Priepasnom a stal sa dôkladným znalcom diela M. R. Štefánika. (Tento článok je upravený, jeho text bol publikovaný v Tranovskom kalendári na rok 1969, str ). Pavel Proksa viedol počas štúdia teológie dorast v Bratislave, kde pôsobil ako kaplán pri Dr. L. Jurkovičovi, jeho posledným pôsobiskom bol Holíč. Uverejnené so súhlasom autorovho syna Ing. Bohumila Proksu. 7

10 Svätodušný kvíz Označte správnu odpoveď: 1) V koľký deň po Veľkej noci bol zoslaný Duch Svätý? a) v 50 b) v 44 c) v 40 2) Kde sa udialo zoslanie Ducha Svätého? a) v Antiochii b) v Jeruzaleme c) pri Genezaretskom jazere 3) V akej podobe sa zjavil Boh na Letnice? a) v zemetrasení b) v rozdelených jazykoch akoby z ohňa c) v oblakovom stĺpe 4) Ktorú zo žien Biblia menovite spomína, že bola s učeníkmi po Vstúpení Pána Ježiša pred zoslaním Ducha Svätého? a) Salomé b) Máriu, matku Ježišovu c) Máriu Magdalénu 8

11 5) Čo znamená po slovensky latinský hymnus: Veni Creator Spiritus? a) Príď, Duchu Stvoriteľu b) Príď, večný Duchu c) Príď, Duchu Svätý 6) Letnice sa zvyknú označovať aj ako: a) obnovenie cirkvi b) svadba Krista (nebeského ženícha) a cirkvi (Kristovej nevesty) c) narodeniny cirkvi 7) Ktorý biblický príbeh je anti-príbehom Letníc? a) stavba Babylonskej veže b) Nóachova stavba korábu c) vyvedenie Izraelcov z Egypta Mojžišom 8) Čo symbolizuje svätodušný symbol holubice? a) svornosť, lásku a jednotu b) odpustenie hriechov c) čistotu, pokoj a nehu 9) Akým sviatkom boli pôvodne Letnice v židovstve? a) poďakovaním za úrodu b) dňom zmierenia c) novým rokom 10) Ktorá knihe Biblie podrobne opisuje zoslanie Ducha Svätého? a) Evanjelium podľa Jána b) Evanjelium podľa Marka c) Skutky apoštolov 9 Odpovede: 1) a; 2) b; 3) b; 4) b; 5) a; 6) c; 7) a; 8) c; 9) a; 10) c )

12 Hlavná pravda nášho textu: modlitba! (Kázeň) I riekol Hospodin Mojžišovi: Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egyptskej krajiny, sa zvrhol. Veľmi rýchlo vybočili z cesty, ktorú som im prikázal; urobili si uliate teľa, klaňali sa mu, obetovali mu a hovorili: Izrael, toto sú tvoji bohovia, ktorí ťa vyviedli z Egyptskej krajiny. Potom riekol Hospodin Mojžišovi: Videl som tento ľud, že je to tvrdošijný ľud. Preto ma teraz nechaj, nech vzplanie môj hnev proti nim a vyhubím ich, teba však učiním veľkým národom. Avšak Mojžiš snažil sa obmäkčiť Hospodina, svojho Boha a hovoril: Prečo vzplanul Tvoj hnev, Hospodine, proti Tvojmu ľudu, ktorý si veľkou silou a mocnou rukou vyviedol z Egyptskej krajiny? Prečo by mali Egypťania hovoriť: Vyviedol ich so zlým úmyslom, aby ich pobil na vrchoch a vyničil z povrchu zeme. Obráť svoj prudký hnev a milostivo zmeň zlo, ktoré si chystal proti svojmu ľudu. Pamätaj na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich služobníkov, ktorým si prisahal sám na seba a riekol si im: Rozmnožím vaše potomstvo ako nebeské hviezdy a celú túto krajinu, ktorú som vám prisľúbil, dám vášmu potomstvu, a bude ju dedične vlastniť na veky. Potom Hospodin milostivo zmenil zlo, ktoré zamýšľal učiniť svojmu ľudu. (2. Mojžišova 32, 7 14) Položenie izraelského národa bolo neraz ťažké. To nie je nič zvláštne. Položenie národa i jednotlivého človeka, ktorý chce slúžiť Bohu, býva vždy ťažké. Lebo Boh je svätý a vznešený, ale svet, v ktorom žijeme, je plný ťažkostí: hriechu, nedostatku lásky, dôvery. Často sa mení, a nielen k dobrému. Národ vyšiel z Egypta, z domu služby. Keď ho utláčali, cítil sa byť národom. Ten útlak ich sceľoval. Ale na púšti nebolo utlačovateľa. Čo ich malo sceľovať? Hlad, smäd a iné nedostatky ich viac rozleptávali ako sceľovali. Zjednotiť, sceliť ich mohol len Boh. Mojžiš, vodca národa, skutočná osobnosť, vedomý si Božieho povolania a Božieho vedenia celého národa v minulosti, v tejto zlej situácii i v blízkej a ďalekej budúcnosti, viedol národ k Bohu. Neuspokojil sa so svojimi vedomosťami a schopnosťami, ktoré tiež prijal od Boha, ale radil sa s Bohom, modlil sa, postil, meditoval, rozjímal. 10

13 Odobral sa na vrch Sinai, aby nikým nerušený sa poradil s Bohom, ako z vyhladovaných kočovníkov urobiť Boží vyvolený národ. A Boh ho poučil: Izrael má slúžiť Bohu Jahvemu. Celým srdcom a opravdove. Zorganizoval bohoslužby, kňazský úrad, obete i oltáre. Nadovšetko prijal desatoro Božích prikázaní na mravnú a duchovnú hodnotu národa. To všetko dostal Mojžiš na hore Sinai. Jeho pobyt sa na hore preťahoval a Izraelci to cítili. Boli bezradní. Stratili kontakt s Bohom. A žiaľ, stratil ten kontakt aj ich veľkňaz Áron. Žiadali ho, aby im ulial zlaté teľa, a tomu sa klaňali ako Bohu. Jasali a veselili sa. Do tejto situácie sa vracia Mojžiš z vrchu Sinai, kde strávil také požehnané dni s Bohom. Vidí, že z Božieho ľudu sa stali modloslužobníci. Bol veľmi rozhorčený a rozhorčený bol aj Hospodin, ktorý chcel zničiť národ, oddaný modlám. To nie je Jeho ľud. A tu Mojžiš, ako neraz vo svojom živote, modlí sa, prosí Boha, privoláva prúd Božej milosti namiesto prúdu hnevu. A Boh sa zmilováva, Boh odpúšťa, Boh napráva a zachraňuje národ. Tu sme pri hlavnej pravde nášho textu: Modlitba! Modlitba k svätému Bohu, všemohúcemu a dobrotivému Bohu, plnému milosti, slávy a pravdy. To je veľká hodnota, bohatstvo, dar a poklad služobníkov Božích. Za túto hodnotu prosili učeníci Pána Ježiša: Pane, nauč nás modliť sa! (Lukáš 11, 1b) A Pán ich naučil modlitbu všetkých modlitieb, ktorú nazývame modlitbou Pánovou. Táto modlitba je znakom veriacich, je ich vyznamenaním. Je ich požehnaním. A ak dnes musíme konštatovať, že v mnohých rodinách, pôvodne kresťanských aj evanjelických, sa nemodlia, zmocňuje sa nás hrôza, že z Božieho ľudu sa stávajú bezbožníci, modloslužobníci, na ktorých sa hnevá Boh, ktorých Boh zavrháva a zatracuje. Či kresťanskí rodičia nepomáhajú svojim deťom stať sa nevercami, modlármi, ľahkomyseľnými, keď ich nevedú dobrým príkladom, keď ich neprivádzajú na cestu za Kristom, keď im povoľujú a darujú to, čo uspokojuje ich túžbu po zábave, ľahkom živote, záhaľke a márnomyseľnosti? Dávajú im autá, motorky, tranzistory, videorekordéry, športové vybavenia, krásne šaty a peniaze a pod., ale nehľadajú s nimi najprv kráľovstvo Božie, ku ktorému všetko ostatné nám bude pridané. Veru často sa podobajú Áronovi, ktorého ľud prosí: Ulej nám zlaté teľa, 11

14 nech sa tešíme. So všeličím prichádzajú ale často ani neprichádzajú deti za svojimi rodičmi so žiadosťami, ktoré sa v mnohom podobajú zlatému teľaťu Izraelcov pod vrchom Sinai, a rodičia im vyhovujú. Zabúdajú a zabudli na poslušnosť Bohu, na nasledovanie Spasiteľa Ježiša Krista, zabúdajú na pravdu, čistotu a svätosť, zabúdajú, že majú viesť ku Kristu, ale sa radšej dávajú odvádzať od Krista. A tu prichádza prosebná modlitba Mojžišova za národ, modlitba cirkvi za rodičov a deti, za mládež a dospelých, aby prestali chodiť po ceste zahynutia, ale vstúpili na úzku cestu skromnosti, poslušnosti, čistoty a svätosti, cestu lásky, služby a pomoci blížnym, cestu napravenia, obrátenia sa, návratu k Bohu, cestu odpúšťania. Modlíme sa pokorne, ale vrúcne, vytrvale, opravdove v moci Ducha Svätého, a Boh neostane ľahostajný ani rozhnevaný, ale zmiluje sa, ako po Mojžišovej modlitbe. Ak sme aj podľahli s Áronom planej žiadosti, svetu, ktorý hynie aj so svojimi žiadosťami, spamätajme sa, uvedomme si, že slovo Boha nášho zostáva na veky. Slovo Božie nás privedie na cestu záchrany našich detí, našej mládeže i našej cirkvi. Myslíte a bojíte sa, že sme toho nie schopní? Nebojte sa! Spomeňte si na toho istého Mojžiša, ktorý vytrvalo prosil a modlil sa so zdvihnutými rukami za víťazstvo svojho ľudu v boji s Amálekom. Keď sa modlil, jeho ľud víťazil, keď ustával v modlení, jeho ľud prehrával v boji, preto kňazi podopierali jeho ruky, aby sa mohol modliť stále, až do víťazstva svojho ľudu. Sme slabí vo svojich modlitbách? Nevládzeme? Nevieme? Prosme o dar Ducha Svätého, aby nás naučil všetkému. Aj horlivosť nám chýba. Zanietenosť, zapálenosť za vec. Mojžiš v rozhorlení kamennými doskami, na ktorých bolo vyrytých desať Božích prikázaní, rozbil modlu zlatého teľaťa. Rozbili sa i kamenné dosky, ale nerozbil, nezničil sa Boží zákon. Zunovali sa nám staré formy náboženského života? Hľadajme nové! Zostarli a sklamali nás staré poriadky, ba zostarli sme sami? Unavili sme sa? Sme blízki smrti? Je cirkev blízka zániku, rozpadu? Počúvnime Pána, ktorý nám hovorí: Musíte sa znovu narodiť. Pán činí nové všetko. Máme možnosť chodiť v novote života. Staré veci pominuli. Žalmista hovorí o novej mladosti. Pri Bohu mladnú i starci, lebo majú 12

15 pred sebou večnosť. A tak si uvedomme, že hodno zaň trpieť, hodno bojovať, ach hodno cele opustiť svet. Teda rozhorli sa a čiň pokánie! To je cesta k Bohu, k nášmu Spasiteľovi Ježišovi Kristovi. Ale ani pokánie sa neobíde bez modlitby. Aby som mohol povedať o sebe: mal svet som rád a v hriechoch rúhavých som klesol, musím skôr prosiť: Svieť, svetlo, svieť uprostred sveta tmy! Len Ty ma voď a zjav mi večný cieľ! A vďaka Bohu, naše modlitby neostávajú nevyslyšané. Boh ich vyslýcha. Ba dáva nám všetko dobré prv, než by sme Ho prosili, viac, než sme žiadali, i tak nám dáva, že ani nevieme ako. Boh je naozaj náš milostivý Otec. On má cesty ze všech cest a prostředků na tisíc na to, aby nás zachránil. Nebojme sa Ho prosiť, modliť sa k Nemu, vzývať Ho. To nie je ponižujúce ani zahanbujúce. Tento týždeň nás navštívil americký kozmonaut, ktorý pred 19 rokmi vystúpil na Mesiac. Keď sa ho v Prahe novinári pýtali, prečo sa ako vysoko vedecky vzdelaný stal kazateľom, povedal, že veľký poriadok vo vesmíre ho nútil hľadať Boha, vzývať Ho. Aj vedci hľadajú Boha. Spomína, že keď obletovali Mesiac vo vzdialenosti 14 km od neho, báli sa, že narazia do niektorého z jeho vrchov. Let neriadili sami, ale zo strediska na Zemi, v Houstone. On, James Irwin, si vtedy opakoval 121. žalm: Pozdvihujem si oči k vrchom: Odkiaľ mi príde pomoc? Od Hospodina moja pomoc, ktorý učinil nebo i zem... Aj teraz prehlasuje: Na modlitbách som sa mnohokrát presvedčil, že Boh je... Nie je dôležité, že som ja chodil na Mesiaci. Oveľa dôležitejšie je, že Kristus chodil po Zemi. On priniesol spásu ľuďom. Tento plukovník, kozmonaut je kazateľom Kristovej milosti a lásky a tomu primeraného života človeka ľudí. Modlitba je jeho životná radosť a istota, že Boh je s ním. Modlitbami Boha hľadáme i nachádzame. S Bohom hovoríme, komunikujeme. Cítime Jeho prítomnosť. Dávame sa Mu očisťovať, posväcovať, viesť i ako jednotlivci i ako cirkev. Vzývame a oslavujeme Ho. Nezanedbávajme povinnosť vzývať Boha. Nech je celý náš život oslavou Pána. Poslúchnime výzvu proroka Izaiáša: Hľadajte Hospodina... To je zmysel dnešného kázania. Amen. Pavel Uhorskai ( ; v r generálny biskup ECAV ) 13

16 Z rukopisu P. Uhorskaia prepísala Viola Fronková (VF). Kázeň nie je datovaná, no podľa zmienky o J. Irwinovi, bolo to v týždni, keď bol J. Irwin na návšteve v Československu. Navštívil ho v máji r (Pozn: VF. James Benson Irwin ( ), člen expedície Apollo 15, ôsmy človek na Mesiaci. Spolu s A. M. Wordenom a D. R. Scottom odštartovali z mysu Canaveral 26. júla Na návštevu do Československa prišiel na jar roku 1990, slúžil na evanjelizačných stretnutiach v Prahe, Bratislave a v Liptovskom Hrádku. Nocoval vo Vavrišove, u brata z BJB, Milana Dzuriaka a jeho rodiny. Milan Dzuriak sa už od čias letu J. Irwina na Mesiac modlil za jeho príchod na Slovensko. Taká návšteva bola reálna až po revolúcii v roku 1989.) Pramene: Pavel Uhorskai: Zápisnice pri odovzdávaní skladu, Kázne a príhovory; ; archív Pavla Uhorskaia; Archív ku knihe Pavel Uhorskai: Cirkev v útlaku Nájsť si čas pre manželstvo Od Národného týždňa manželstva (pozn. red.: ) sme v našom cirkevnom zbore organizovali kurz Manželské večery. Tento kurz pochádza z Anglicka, kde manželia Sila a Nicky Lee prostredníctvom moderovaných videoprednášok hovoria o ôsmych témach. Kurzy prebiehali v nedeľu večer v suteréne nášho zborového domu, kde sme šiestim manželským párom pripravovali večeru a posedenie so sviečkou tak, aby mali súkromie počas rozhovorov. Témy jednotlivých večerov boli 1. Vybudovať pevné základy, 2. Umenie komunikácie, 3. Riešenie konfliktov, 4. Sila odpustenia, 5. Rodičia a svokrovci, 6. Dobrý sex, 7. Láska v akcii a na záver 8. Slávnostná večera V čom spočíva pekné manželstvo? 14

17 Manželia, ktorí kurz navštevovali, sa veľmi rýchlo rozkukali a veríme, že každá úloha, otázka, rada a podnet smerovali k rozvoju vzájomnej dôvery, lásky a spoznávania sa. Často sa tak ponorili do rozhovoru, že sme museli počkať, kým prednáška mohla pokračovať. Kurzy počítajú s tým, že ich navštevujú páry, ktoré sú spolu krátko, ale aj tí, ktorí už sú manželmi mnoho rokov. Kurzy hneď v prvej téme vedú k tomu, aby si manželia vytvorili čas pre manželstvo. Je to aspoň raz za týždeň čas, počas ktorého sa manželia venujú svojmu vzťahu čas na rozhovor, spoločnú aktivitu, čítanie Božieho slova, či dobrá večera, prechádzka a podobne. Manželia Leeovci sú veriaci a počas kurzu pozývajú manželov, aby do svojho manželstva pozývali Pána Boha, aby bol jeho jadrom. Ďalšie témy sa zameriavali na vzájomnú komunikáciu tá sa prakticky skúšala aj počas prestávok prednášky a hoci určitý postup ako sa zhovárať s pochopením možno na prvé počutie neznie každému prirodzene, vedie k osvojeniu si dobrých návykov na to, aby nevznikali nedorozumenia, zranenia a hádky. Riešenie konfliktov opäť ukázalo dobré nástroje na zmierenie tak, aby sa manželia dokázali pochopiť a odpustiť si navzájom, alebo aj deťom, rodičom, či iným ľuďom. Ste skôr nosorožec, ktorý pri konflikte vybuchne a zaútočí, alebo ježko, ktorý sa schúli do klbka a jeho bodliaky pichnú vtedy, keď to už ani nečakáme? Aj takýmto obrazom sme sa učili spoznávať seba navzájom. Odpusteniu samotnému sme sa venovali na štvrtom pokračovaní kurzu. Je to rovnako zručnosť, ktorej sa dá učiť. Ak niekto hovorí, že toto, či ono sa odpustiť nedá, vypovedá to, že vlastne odpustiť nechce. Odpustenie je o rozhodnutí odpustiť, pretože rana, ktorá bola spôsobená nezmizne hneď a ani to, čo sa udialo sa neodstane. Ak sa však túžime dostať ďalej a znova nadobudnúť pocit bezpečia a vzájomnú dôveru, odpustenie je jediný spôsob. Mnoho z párov, ktoré kurz absolvovali v rôznych častiach sveta, na videu hovorí svoje svedectvá, ako ktorá téma pomohla ich manželstvu. A aj pri téme odpustenia zazneli silné slová o odpustení mnohých veľkých chýb, nedorozumení, či dokonca nevery. 15

18 O vplyve prostredia, v ktorom vyrastáme, na naše správanie sa v manželstve, hovorili Nicky a Sila počas piateho večera. Veľmi zaujímavo hovorili aj respondenti. Téma odhalila mnoho návykov, ale aj zlozvykov, či rozdielov, ktoré si do manželstva prinášame z našich rodín. Očakávame často rôzne veci od manželky, pretože ich tak robila naša matka, alebo manžel nerobí niečo, čo však robieval otec manželky. Skrátka, naše osobnosti sú rôzne a existujú dôvody prečo to tak je. Kurz sa snaží tieto dôvody nájsť a učí ich vzájomne chápať. Téma o sexe sa zaoberala intímnou stránkou manželstva. Rôznymi očakávaniami, predsudkami, ale aj chybami sa môžu manželia v tejto citlivej oblasti odcudzovať, ale zároveň sa môžu učiť porozumieť si a zlepšiť svoj intímny život. Siedma téma je akousi aplikáciou toho, čo sa počas kurzu manželia dozvedeli a čo sa mohli naučiť. Láska v akcii neznamená zľavu na lásku. Znamená to, že všetko, čo sme sa dozvedeli, môžeme denne aktívne využívať, mať jeden na druhého čas aj keď sme zaneprázdnení, či máme malé deti. O to skôr potrebuje naše manželstvo aktívnu lásku. Manžel aj manželka sú vedení k tomu, aby hľadali príležitosti potešiť svojho partnera, pripraviť malé prekvapenia, či bežné drobnosti, o ktorých vieme, že má ona, či on rád. Pripomenuli sme si teóriu o piatich jazykoch lásky (podľa knihy Garyho Chapmana). Manželia hľadali to, čo dáva pocit, že sú milovaní im, ale aj ich partnerom. Ôsmy večer je s krátkym videom už viac rozlúčkovým posedením pri večeri a vzájomných rozhovoroch, postrehoch a tiež príležitosťou pre spätnú väzbu organizátorom, či kurzu ako takému. Tešíme sa z tejto služby a veríme, že do budúceho kurzu sa prihlásia manželia, ktorých to posunie v manželstve ďalej. Na absolvovanie kurzu nepotrebujete problémové manželstvo; je to množstvo dobrých rád a návodov, ktoré môžu zlepšiť dobré, pokojné manželstvo, ale rovnako môžu pomôcť tam, kde sa nakopili problémy spôsobené zlou komunikáciou, hriechom, nepochopením, či prílišným egoizmom. Prosíme o Božie požehnanie všetkých manželských párov v našom cirkevnom zbore. Nech ich Pán Boh vedie a dáva svoju milosť, na ktorú sme všet- 16

19 Manželské páry počas kurzu, foto Andrej Mišina ci odkázaní. Tiež prosíme o páriky zamilovaných, ktorí o manželstve rozmýšľajú. Aby ich príprava na manželstvo bola príjemná, ale aj zodpovedná. Aby sa snažili viac o blaho svojho vyvoleného, či vyvolenej a menej o svoje. A nech Pán Boh štedro požehnáva aj tých, ktorí sú slobodní. Tým, ktorí túžia po manželstve nech pripletie do cesty toho pravého, tú pravú a nech nájdu pokoj. A tí, čo sú spokojní aj sami, nech majú svoj podiel v rodine cirkevného zboru, nech sa necítia osamelo a nech aj ich Pán vedie a požehnáva. Andrej a Zuzka Mišinovci Prečo chodím stále do zboru na Legionárskej? 17 Dovoľte mi začať svojím osobným príbehom. Kde si hrešil, tam aj svieť Keď som prišiel v roku 1963 študovať na Stavebnú fakultu v Bratislave, býval som na Bernolákovom internáte vedľa nášho Nového kostola. Do kostola som podľa možností chodil. V tom čase chodilo do kostola len zopár

20 mladých ľudí a veľmi málo bolo aj tých zo strednej generácie. To nebolo pre mňa povzbudzujúce a nesnažil som sa naviazať kontakty v zbore. Bibliu som mal z domu, ale čítal som ju len sporadicky, kde sa mi otvorila. V tom čase som neveril v Pána Ježiša ako môjho osobného Pána a Spasiteľa. Mnohé moje hriechy ma však ťažili (klamstvo, nečisté myšlienky, pokrytectvo, zlé vzťahy). Cez kontakt s jedným teológom som sa zoznámil s pani doktorkou Vierou Roháčkovou. Ona ma viedla k potrebe znovuzrodenia cez vyznanie týchto hriechov a požiadanie Pána Ježiša, aby očistil moje srdce (celú moju bytosť) a stal sa Pánom a usmerňovateľom môjho života. Pán Ježiš ma hľadal počas päť ročného štúdia a našiel ma pri konci štúdia, keď som si kľakol k posteli, vyznával svoje hriechy v plači a požiadal Spasiteľa, aby odteraz len ON viedol môj život. Musím pripomenúť, že pani doktorka ma vždy podporovala (a neskôr aj ďalších mládežníkov, teológov i jej známych), aby sme pracovali v mládeži i v cirkevnom zbore na Legionárskej ulici. Prečo práve na Legionárskej? Jasnú odpoveď som dostával z Božieho slova: Neopúšťajte svoje zhromaždenia... (Židom 10, 25a) Tiež z knihy Jana Karafiáta Chrobáčiky. Mnohí sme sa riadili dobrou a múdrou radou, ktorú dal krstný otec hlavnej postave, Svätojankovi: Kde si hrešil, tam aj svieť! Kde bol Svätojanko neposlušný? V záhrade s hruškou. Svätojanko šiel teda svietiť do záhrady pri peknom dome. Sadol si 18

21 na hrušku. Keď sa deti hrali na slepú babu, páčil sa mu chlapček Paľko. Keď mal Paľko zaviazané oči Svätojanko do neho viackrát drgol. Myslel si, že nevidí... Paľko sa nahneval a svoj čierny klobúk hodil do Svätojanka. Poranil mu krídlo, ležal polomŕtvy na tŕni... Jeho mama: Ach, on bol neposlušný. Do jari sa zotavil. Potom letel s oteckom a krstným otcom na miesta, kde mal svietiť v tmavej noci. Otec: Bojím sa ho nechať v tej záhrade! Krstný otec: Ale čo, tam kde hrešil, tam nech teraz poslúcha. Nechali ho v záhrade: Tu si hrešil, tu musíš teraz svietiť! A Svätojanko, ktorý vyznal svoju neposlušnosť išiel teraz poslušne svietiť. Stretal aj iné svätojánske mušky, on však v záhrade svietil, nedbal na nič, len svietil a svietil až do rána. Aj dnes po rokoch vidím v tom požehnanie, že ako mládežníci, neskôr členovia zboru sme poslúchali radu Písma Neopúšťať svoje spoločné zhromaždenie i dobrú radu z knihy Chrobáčiky: Kde si hrešil, tam aj svieť! Nestačí chodiť len do môjho spoločenstva? Keď sme pred 50. rokmi začali mládež na Legionárskej ulici bolo prirodzené, že naším najnavštevovanejším spoločenstvom bola sobotňajšia mládež neskoršie biblické hodiny. Od začiatku sme sa však cítili ako súčasť celého cirkevného zboru. Často sme vystupovali s programom a príhovormi na službách Božích, navštevovali sme starších bratov a sestry v domácnostiach, zapojili sa do zborového spevokolu a postupne do služby presbyterov a funkcionárov cirkevného zboru. Aj dnes sme väčšinou pravidelní návštevníci nedeľných bohoslužieb, kde spoločne všetky generácie oslavujeme Pána Boha. Tešíme sa, že v našom cirkevnom zbore (aj keď nie je dokonalý), sú vytvorené podmienky pre službu všetkým vekovým kategóriám a to stretnutia: mamičiek, predškolákov, nedeľných besiedok, mladšieho a staršieho dorastu, dvoch mládeží, spevokolu, dôchodcov, modlitebných stretnutí, služby klubu pre mládež Metro... Cez týždeň je v priestoroch nášho zboru naozaj rušno a živo. Táto živá atmosféra sa len v malej miere prenáša do našich spoločných nedeľných bohoslužieb, ktoré majú byť spoločnou oslavou Pána Ježiša Krista všetkými generáciami zboru. 19

22 Verím, že našou najdôležitejšou úlohou v cirkevnom zbore bude objaviť biblické tajomstvo cirkevného zboru. Ak ho objavíme, budeme sa ešte viac zapájať do svojich aktivít v týždni, ale nedeľa sa stane vyvrcholením týždňa v Deň Pánov v deň slávneho vzkriesenia nášho Spasiteľa. Prečo sa máme zapojiť do cirkevného zboru? Cirkev je založená samým Pánom Ježišom a ustanovená Svätým Duchom. Odmietať účasť na službe v miestnom zbore znamená znevažovať slovo Pánovo: Vybudujem svoju cirkev. Nemyslel tým iba univerzálnu Cirkev všetkých veriacich, veď Matúš 18, 15 18, hovorí o cirkevnom zbore, v ktorom sa majú usmerňovať členovia zboru. Skutky apoštolov sú živou kronikou o tom, s akým úsilím apoštolovia zakladali miestne cirkevné zbory po celom území Rímskej ríše. Všetky epištoly sú adresované miestnym zborom alebo ich zodpovedným pracovníkom. Úlohou aj nášho zboru je budovať telo Kristovo, až všetci dospejeme k jednote vo viere a poznaní Syna Božieho... (Efezským 4, 13) Aktivity nášho zboru počas nedeľných služieb Božích. Spoločné zhromaždenie zamerané na kázeň Božieho slova, modlitby, spoločný spev, Večera Pánova podľa liturgického poriadku, sú základným prvkom nedeľných zhromaždení. Aj tu sa konajú osobné modlitby členov zboru. Máme však viaceré príležitosti zapojiť sa do bohoslužieb formami, ktoré sú blízke naším domovským stretnutiam v týždni: Dopoludnie v kostole, vzdelávanie Neón, služby Božie (nielen) pre deti, príležitostné podujatia... Objavme tajomstvo cirkevného zboru Nielen my potrebujeme cirkevný zbor, ale aj cirkevný zbor potrebuje nás. Božie slovo nám cirkevný zbor predstavuje ako telo Kristovo, kde Pán Ježiš je Hlavou a členovia údami. Každý úd potrebuje celé telo, ako aj telo potrebuje každý úd. Staňme sa podľa 1. Korintským 12, Pánovými nohami, rukami, ušami, očami, sluchom..., kde niktorý úd nemôže povedať inému: Nepotrebujem ťa! Vy (spolu) ste telo Kristovo a každý osve (Jeho) úd (verš 27.) 20

23 Milý čitateľ, milá čitateľka, spojme sa v spoločnom úsilí objavovať biblické tajomstvo nášho cirkevného zboru, aby sa stal miestom, kde sa budú budovať všetky vekové kategórie členov a služobníkov zboru. Bude to zaiste na slávu našej Hlavy cirkvi Pána Ježiša, ktorý za ňu položil svoj život na Golgate a slávne z hrobu vstal, aby bol živý aj v našich životoch a v živote nášho cirkevného zboru. Objavil si už toto tajomstvo? Otázka si vyžaduje tvoju osobnú, konkrétnu odpoveď. Jozef Kováč, člen redakčnej rady, presbyter Modlitba odovzdanosti Odovzdávam Ti, Pane, svoj život; urob ho plodným. Odovzdávam Ti, Pane, svoju vôľu; urob ju identickú s Tvojou. Vezmi si moje ruky; urob ich objímajúcimi. Vezmi si moje srdce; rozpáľ ho. Vezmi si moje nohy; nech sa nikdy neunavia. Vezmi si moje oči; urob ich priezračnými. Vezmi si moje sivé chvíle; urob ich novými. Vezmi si moju únavu; urob ju svojou. Vezmi si moje chodníčky; urob ich svojou cestou. Vezmi si moje lži; urob ich pravdou. Vezmi si moju smrť; urob ju životom. Vezmi si moju poslušnosť; urob ju svojím potešením. Vezmi si moju ničotu; urob z nej, čo len chceš. Vezmi si moju rodinu; urob ju svojou. Vezmi si mojich priateľov; urob ich svojimi. Vezmi si moje hriechy; môj nedostatok lásky, moje neustále sklamania. Všetko to premeň. Vezmi si moje kríže a nechaj ma lietať. Vezmi si moje zoschnuté kvety a nechaj ma byť slobodný. 21

24 Obnov ma v dávaní, v radosti darovania, v bezhraničnom potešení odovzdať svoj život, opotrebovať sa v Tvojej službe. Amen. (Zdroj: internet) Jarná víkendovka spoločenstva Offline V apríli sme zorganizovali už po niekoľkýkrát jarnú víkendovku, ktorá tento raz vyšla na termín tesne pred Veľkou nocou, apríla Konala sa v stredisku Detskej Misie Prameň v Častej-Píle. Počas víkendovky sme sa zamýšľali nad tým, aký význam pre nás nesie modlitba a pôst v poslušnosti a našom každodennom nasledovaní Pána Ježiša. Keďže sa blížila Veľká noc, ako nosný text nám poslúžil záznam o Ježišovom 40 dňovom pôste s následným pokúšaním na púšti. Týmto textom nás počas soboty sprevádzal Vlado Terem, ktorý prijal naše pozvanie a prišiel nám zo Sliača poslúžiť. 22

25 Na sobotu bol vyhlásený dobrovoľný pôst a tento deň bol venovaný modlitbám za nových ľudí aj premýšľaniu o tom, kam by malo spoločenstvo (vysokoškolskej) mládeže Offline v budúcnosti smerovať. Okrem toho sme si urobili výlet do nedaľekej zvernice, no až na pár vrabcov sme toho veľa neuvideli. Nijakým spôsobom to však nenarušilo dobrý pocit zo spomenutého výletu. Celú víkendovku sme zakončili v nedeľu Večerou Pánovou, prislúžením ktorej nám poslúžil Peter Synak. Následne sme sa pobrali každý domov, kde už bude treba každodenne aplikovať to, čo sme počas víkendu prijali. Martin Lichý, vedúci spoločenstva mládeže Offline To bolo to najdôležitejšie... (Svedectvo) Ako 32 ročný muž, v druhom manželstve, som sa snažil zachrániť rodinu prácou v bani. Myslel som si, že keď bude viac peňazí, zlepšia sa aj vzťahy v rodine. V tejto nebezpečnej práci som sa často zamýšľal nad životom a smrťou, pretože sa tu často stávali úrazy, dokonca aj smrteľné. Vystavený otázke, čo by bolo so mnou v prípade smrteľného úrazu, som stále viac a častejšie premýšľal a hľadal zdroje informácií o zmysle života a čo sa deje s človekom po smrti. Čítal som rôznu literatúru na túto tému, ktorá obsahovala mnohé svedectvá o klinickej smrti, o duchovnom živote, ako modlitbami dosiahnuť pokoj v duši a potlačiť strach a neistotu. Stále som vnímal svoju nevedomosť a nedostatočnosť uchopiť túto tému a pravdu života. Bol som už vyčerpaný a unavený z hľadania pravdy a Boha. V tomto rozpoložení som si spomenul na mamičku, ktorá ma ako malého naučila modlitbu Otče náš. Predniesol som túto modlitbu v nádeji, že sa mi Boh dá poznať a dá mi aj odpovede na moje otázky, ktoré ma znepokojovali. Po modlitbe na kolenách som si ľahol spať s očakávaním, či sa niečo stane. Ráno som vstal do práce a pri obúvaní ma tak prudko zabolelo v krížoch, že som maródoval pol roka. Zrazu som mal veľa času. Premýšľal som nad predivným zásahom do mojich plánov po modlitbe Otče náš. Uvažoval som, odkiaľ tú modlitbu 23

26 maminka pozná, došlo mi, že z Biblie. Rozhodol som sa prečítať túto zvláštnu KNI- HU. Našiel som ju doma v knihovničke. Bola to Nová zmluva, Gideonka. So zvedavosťou som ju začal čítať. Čítanie ma hlboko zaujalo a môj obdiv k hlavnej postave Ježišovi stále rástol. Po prečítaní celej Novej zmluvy som sa dostal na poslednú stranu, kde je zhrnutie o Božej láske, o ľudskej hriešnosti a o ponuke odpustenia. S túžbou po Bohu som vyznal Pánu Bohu, že som hriešnik, že verím, že Pán Ježiš Kristus zomrel za moje hriechy na kríži a vstal z mŕtvych pre moje ospravedlnenie a že teraz HO prijímam a vyznávam ako môjho osobného Spasiteľa. Aj dnes po 22. rokoch od tohto rozhodnutia činiť pokánie a žiť nový život stále podobný Božiemu Synovi, Pánovi Ježišovi, si uvedomujem s vďakou voči Pánu Bohu, že to bolo najdôležitejšie, čo sa v mojom živote stalo. ON hľadal, našiel a zachránil stratenú ovečku. Duchovný rast mi Pán Boh daroval v Bratislave v Evanjelickom zbore na Legionárskej, kde ma s láskou prijali a boli ochotní mi pomôcť vo všetkých mojich potrebách. Ako Božia rodina sme sa povzbudzovali na Biblických hodinách, na spevokole a pri rôznych aktivitách. O moje vzácne dietky, ktorými ma Pán Boh požehnal, sa staral na táboroch Detskej misie a tiež sa im dal poznať ako milujúci a zachraňujúci Boh. Som Pánu Bohu vďačný za zasľúbenia, ktoré nám v Biblii dáva a preto ich môžeme vyprosiť pre seba, naše rodiny a potomkov. Spolu so žalmistom prosím a modlím sa: Aby naši synovia boli ako pestované štepy a naše dcéry ako stĺpy tesané v slohu chrámovom (Žalm 144, 12). Do tejto modlitby vkladám po mene svojich synov, dcéru, zaťa, nevesty, vnúčatá, pravnúčatá a aj ich životných partnerov. 24

27 Jemu, jedinému múdremu Bohu, nech je chvála, sláva, česť a veleba za všetko, čo pre nás urobil a robí. Prajem pokoj Boží, ktorý prevyšuje ľudský rozum a chráni naše srdcia v Pánovi Ježišovi Kristovi. Jaroslav Spodniak, st., dlhoročný člen zborového spevokolu Deň všetkých najkrajší (Svedectvo) Vyrastala som v evanjelickej rodine. Rodičia nás vodili každú nedeľu do kostola. Často som vídavala starú mamu modlievať sa z knihy Modlitby Pánových svedkov. Ja a sestry sme chodili na náboženstvo, potom aj na dorast a prípravu na konfirmáciu. Po skončení základnej školy som sa dostala do Bratislavy na internát. V sobotu som chodievala so spolubývajúcimi na zábavy, ale v nedeľu do kostola. Cez kolegyňu v práci, sme sa ja a spolubývajúce dostali na mládež na Legionárskej ulici. Chodilo nás päť alebo šesť dievčat. Volali nás cverničky. Nie preto, že sme boli štíhle, ale preto, že sme pracovali v Cvernovke (fabrike na výrobu nití). Trvalo to určité obdobie a teraz už viem, ako ma postupne Pán formoval. Chodili sme na mládež, na výlety, na rôzne kresťanské podujatia. Pamätám sa na prednášku na tému: Hľadáte pravé šťastie? Kto by ho nehľadal, tak sme sa zúčastnili. Mňa zaujal verš. Hľadajte najprv kráľovstvo nebeské a ostatné vám bude pridané. (Matúš 6, 33) Často som potom nad tým rozmýšľala. Chodievali sme aj na modlitebné stretnutia v nedeľu do veže kostola na Legionárskej. Na izbe som sa pripravovala tým, že som si preložila z češtiny text zo zamyslení Očekávání na Boha a vybrala pesničky. Koľkokrát som sa chcela aj pomodliť, pretože sa všetci modlili, iba my nie. Bolo mi to nepríjemné. Časť vo mne sa modlila: Pane, ale ja to chcem. Prečo sa niektoré veci nestanú tak, ako to chcem? Pri čítaní Biblie ku mne prehovoril veršík z Božieho slova. To tvoje skutky to učinili, že sa to dotýka tvojho srdca. Cítila som, že to bola pre mňa Pánova odpoveď. 25

28 Raz som dostala na modlitebnú chvíľu úlohu, pripraviť si jednu úvahu z knihy Očekávání na Boha. V nedeľu večer som to na mládeži prečítala a vyzvali ma k modlitbám tam som sa pomodlila. Možno som v modlitbe niečo naznačila, lebo bratia a sestry sa začali za mňa modliť a v ten večer som nemohla spievať jednu pieseň, najmä jej refrén Deň všetkých najkrajší mi Otec z neba dal. A vtedy som prosila Hospodina, aby som mohla zažiť ten najkrajší deň. Pán ma vypočul a v ten deň uverila aj moja spolubývajúca, ktorá pochádzala z veriacej rodiny z Bratskej cirkvi. Vyznala, že musela prísť k evanjelikom, aby mohla odovzdať svoje srdce Bohu. Také boli moje začiatky. Pán splnil aj zasľúbenia, že ostatné veci vám budú pridané, a dal mi manžela, deti, teraz už máme aj vnúčatá. Jeho dobrota a milosť ma sprevádza aj v staršom veku. Ďakujem za Jeho pomoc, požehnanie. Zdenka Valentová, členka cirkevného zboru Viesť deti k Bohu Rozhovor s Katarínou Minaričovou Sestru Katarínu Minaričovú poznajú asi najviac naše deti z cirkevného zboru. Roky už totiž vedie detskú besiedku a vyučuje žiakov náboženstvo na školách. Avšak vďaka jej vzdelávacím formám pripravuje deti na aktívny vstup do spoločenstva cirkvi, krok po kroku vedie najmenších k základom viery a formuje ich vzťah ku kresťanstvu. Sme veľmi vďační za službu sestry Kataríny Minaričovej a preto sme ju oslovili, aby sme priblížili rôznorodosť jej práce s deťmi, budúcimi členmi nášho zboru. V našom cirkevnom zbore vediete detskú besiedku. Ako dlho sa venujete práci s deťmi? Na Legionárskej som bola pokrstená a konfirmovaná počas svojho vysokoškolského štúdia (histórie a latinčiny) v roku V tom čase som bola veľmi aktívna v skautskej organizácii, kde som mala službu a v podstate i spoločenstvo, takže moja cesta do aktívnej služby v cirkvi trvala ešte pomerne dlho. Najskôr som sama, a potom aj s manželom, navštevovala spoločenstvo Klub 31 v UPC. Niekedy okolo roku 2002 sa sformovala skupinka mladých rodín, ktorá sa neskôr nazývala RoSa, keďže sa hlásila 26

29 Detská nedeľná besiedka v advente k myšlienkam rodinných spoločenstiev ECAV. Stretávali sme sa v Starom lýceu. V rámci tohto spoločenstva sme začali s manželom aj s aktívnou službou pomáhali sme organizačne s vedením skupinky a prípravou letných táborov. Až s narodením detí sme si viacerí napokon našli zázemie v Novom kostole. A ja, keďže som mala už viacročné skúsenosti s prácou s deťmi 27

30 v rámci skautingu, som sa rozhodla k službe venovanej deťom vrátiť. Tentoraz však v najmladšej vekovej kategórii v rámci Jasličiek Benjamín, ktoré v nedele začala pripravovať Ika Mišinová. Od Renátky Sochorovej sme vtedy získali program Spoznávať Boha od samého začiatku, ktorý využívame v jasličkách a na klubíkoch s najmenšími doteraz. Postupne som začala pripravovať detský program aj na utorkových stretnutiach mamičiek s deťmi na materskej dovolenke a v roku 2012 som prevzala vedenie stredajšieho Detského klubu Benjamín, ktorého sa po roku ujala Ali Popiková. Časom, ako moje vlastné deti rástli, som začala pracovať so staršími deťmi na besiedke, až som napokon opäť vrátila k menším deťom vo veku 3 6 rokov, teda k predškolskej besiedke, čo je asi aj moja srdcová veková skupina. Mám dvoch synov, momentálne vo veku 13 a 10 rokov, a ešte stále som mamou na plný úväzok, keďže sa mladší syn vzdeláva sčasti aj doma. Aké deti navštevujú detskú besiedku a aké mate ohlasy od rodičov? Detskú besiedku v súčasnosti navštevujú predovšetkým deti rodičov, ktorí sú aktívnymi členmi nášho cirkevného zboru. Nájdu sa občas, ale i náhodní návštevníci a my máme veľkú radosť, keď ich náš program osloví a uvidíme ich znova. Je to podľa mňa veľký misijný potenciál a rada by som ho do budúcnosti, ak Pán Boh dá, využila ešte viac... Myslím, že ohlasy od rodičov na besiedku sú zväčša pozitívne. Je ale pravdou, že pri príchode rodičov nastane na záver besiedky trma-vrma, takže nie je veľa priestoru na nejakú spätnú väzbu od nich a dlhšie rozhovory. Odozvu mám skôr priamo od detí, čítam ju z ich tvárí, správania a reakcií na besiedke a nazdávam sa, že sa tam cítia dobre a väčšina sa asi na besiedku celkom teší. Aký je program nedeľnej besiedky a čo najviac deti zaujíma? Program na našej besiedke má pevnú štruktúru, keďže deti v tomto veku majú radi opakujúce sa činnosti, rituály. Vnímam to, ale zároveň aj ako prípravu na služby Božie v kostole, ktoré tiež majú svoju liturgickú postupnosť. Začíname usádzaním sa v kruhu tak, ako deti do priestoru besiedky v suteréne prichádzajú, voľným rozhovorom, podelením sa o novinky a zážitky z ostatných dní. Posunieme šípku na našom nástennom kruhu cirkevného roka, všimneme si liturgickú farbu a pripomenieme si, či sme takú 28

31 Tvorivé dieľne pre deti farbu videli aj v kostole, a prečo. Potom si zaspievame a spolu s vybraným dieťaťom zapálime sviečku so slovami: Pán Ježiš povedal: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života. (J 8,12) Pomodlíme sa, zhasneme sviečku (so slovami:...ale Božie svetlo je stále s nami... ) a porozprávame si príbeh z Božieho slova. Po spoločnom 29

32 premýšľaní o ňom máme spoločenstvo pri stole. Pri servírovaní malého občerstvenia opäť pomáhajú deti. Deti majú potom možnosť rozhodnúť sa, či sa budú hrať s materiálom z niektorého biblického príbehu, alebo sa budú venovať ručnej práci, prípadne pracovať s inou pomôckou. Každé dieťa má asi niečo svoje, čo ho na besiedke zaujíma najviac, ale celkovo ich asi najviac priťahuje rozprávanie príbehu. Priblížiť deťom základy kresťanstva nie je určite jednoduché. Aké formy využívate? Už niekoľko rokov sa pri vyučovaní usilujem využívať prvky metódy Godly Play (v češtine hraní s Bohem, slovenský ekvivalent zatiaľ nemám.) Je to už celosvetovo rozšírená metóda duchovného vzdelávania detí, ktorá vychádza z niektorých princípov Montessori pedagogiky, teda využíva pri lekciách názorné pomôcky, vyrobené predovšetkým z prírodných materiálov, ktoré sú dostatočne odolné na to, aby s nimi deti potom mohli samé pracovať a formou hry sa k vypočutým príbehom vrátiť. Tento prístup teda skôr podnecuje, podporuje a vedie ich ku vlastnému duchovnému hľadaniu. Vieme o vás, že vyučujete aj náboženstvo na základnej škole. Ako reagujú dnešné deti na posolstvá evanjelia, Biblie? A aké kladú najčastejšie otázky? Áno, ak to dobre počítam, už šiesty rok vyučujem náboženstvo v škole pre deti s intelektovým nadaním, ktorej žiakmi sú aj moji synovia. Územne patríme pod CZ Dúbravka, ale škola je špecifická tým, že ju navštevujú deti z celej Bratislavy a okolia. Naše stretnutia sú organizované v popoludňajších hodinách formou krúžku, momentálne sa tam stretáva osem detí od prváka až po dvoch žiakov sekundy (teda vo veku od 7 do 13 rokov). Napohľad vyzerá toto vekové zloženie až príliš pestré na efektívne spoločné vyučovanie, ale podľa mňa je takéto spoločenstvo pre katechetickú prácu prínosom. Deti zažívajú podobnú vekovú rôznorodosť ako v širšej rodine a tiež sa pri premýšľaní o príbehoch navzájom veľmi obohacujú. Ich svieže pohľady sú často podnetné aj pre mňa. Možno je to prekvapením, ale počas tých rokov som sa nikdy nestretla s nejakou vyslovenou opozíciou detí voči biblickým posolstvám. Práve naopak, sú im veľmi otvorené a rady sa nad nimi zamýšľajú. Nádejam sa, že tieto Božie pravdy potom prinášajú aj domov... 30

33 Katka Minaričová s manželom a synmi Žijeme vo svete technológií, ako sa tento fenomén rýchlych informácií a vnemov odráža na deťoch, ktoré učíte? Je vôbec možné zaujať deti témami o Bohu, ktoré si vyžadujú sústredenosť, uvažovanie, vnútorne preciťovanie? Ako som už spomenula, pri vyučovaní používam predovšetkým trojrozmerné pomôcky z prírodných materiálov. Cielene sa vyhýbam využívaniu digitálnych technológií, keďže sú s nimi deti aj tak v ustavičnom kontakte počas vyučovania i voľného času. A práve tou ozajstnosťou a jednoduchosťou sú možno pre nich moje lekcie príťažlivé. Ešte dôležitejší je však pri vedení detí vzťah s nimi. Mojou snahou je čo najviac sa im priblížiť počúvať ich, venovať im sústredenú pozornosť, reflektovať ich prežívanie, rešpektovať ich. Toto naše zbližovanie nám potom postupne otvára dvere k spoločnému uvažovaniu a schopnosti podeliť sa o naše myšlienky aj o Božích veciach. Snažím sa byť deťom vzorom keď sa ja dokážem sústrediť na príbeh, ponoriť sa doňho, učia sa to aj ony. Výzvou pre mňa, ale aj pre ostatných učiteľov, je skutočnosť, že slobodná spoločnosť, v ktorej deti vyrastajú a nové prístupy vo výchove, ich formujú trochu inak, ako sme zažívali kedysi my. Sú často smelšie, asertívnejšie, nemajú také vnímanie prirodzenej autority dospelého, testujú naše hranice. 31

34 Vnímam to už na besiedkach. A tak za súčasť svojej práce považujem okrem toho kľúčového odovzdávania biblického posolstva a zvestovania evanjelia aj učenie sa vzájomnému rešpektu, počúvaniu, zodpovednému prístupu k prostrediu, v ktorom sa pohybujem, návyk stíšiť sa počas modlitby, slušné spoločné stolovanie... A to je beh na dlhé trate, zvládnuteľný len s Božou pomocou... A na záver, čo vás naučila práca s deťmi v našom cirkevnom zbore či na školách, kde ste učili? No, začnem tým, čo ma naučilo najviac bolo to moje vlastné materstvo. Práca s ostatnými deťmi k tomu len pridáva, respektíve zúročujem pri nej to, čo sa učím doma, keď hľadám smerovanie výchovy vlastných detí, resp. jej efektívne nástroje, ktoré sú v súlade s mojím vnútorným presvedčením. Oboje formovanie vlastných i cudzích detí ma učí najmä trpezlivosti, schopnosti prekonať sa a odpúšťať, pokore a milosrdenstvu podľa príkladu Pána Ježiša Krista: Buďte milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec. (Lukáš 6, 36) A na záver by som chcela vyjadriť svoju túžbu nájsť spolupracovníčku, ktorá by mala chuť hrať sa s Bohom a s deťmi spolu so mnou... Foto archív Kataríny Minaričovej Za rozhovor ďakuje Eva Bachletová, členka redakčnej rady. Cirkevný zbor podporuje revitalizáciu verejných priestranstiev a navrhuje mestu zmysluplnú zámenu pozemkov S takýmto nadpisom sme zverejnili na internetovej stránke nášho cirkevného zboru v marci 2019 článok o tom, že náš cirkevný zbor pokračuje v zápase o revitalizáciu plochy pred naším kostolom. Už šiesty rok. Na dosiahnutie tohto zámeru ponúkame hlavnému mestu zámenu pozemkov. Za náš pozemok o výmere jeden hektár na Račianskej ulici, ktorý ústi na Račianskom mýte, chceme získať pozemok hlavného mesta, ktorý sa nachádza pred naším Novým kostolom na Legionárskej ulici ako aj pozemok pod zborovým domom a kostolom v Dúbravke. Dnes keď je už dokončený komplex 32

35 Stein2 je presne vidieť čo zostáva na dokončenie verejný priestor medzi Kmeťovým námestím, komplexom Stein2 a naším Novým kostolom. Je to plocha v správe a vlastníctve hlavného mesta SR Bratislava. Tu je potrebné uviesť, že je to predovšetkým zodpovednosť hlavného mesta, že tento pozemok sa nachádza v takom stave v akom je. Je to miesto divokého parkovania, ktoré rozdeľuje revitalizované okolie rozpadnutým betónovým múrom s oceľovým zábradlím a náletovými drevinami. Je to niečo ako Bratislavský Berlínsky múr, ktorý poukazuje na to, že takto revitalizácia a obnova verejných priestranstiev v meste nemá vyzerať. Dnes sa už mesto nemôže vyhovárať ani na parkovaciu politiku, tú už má rozpracovanú a v procese schvaľovania. Minulý rok sa magistrát vyhovoril práve na ňu, že je podmienkou doriešenia verejného priestoru pred naším kostolom, keď sme mu adresovali petíciu. Nástupný priestor pred sakrálnou stavbou má vyzerať dôstojne. A o to nám ide. Po nástupe nového primátora hlavného mesta Matúša Valla (v decembri minulého roka) a jeho tímu sme adresovali predstaviteľom mesta veľmi jasnú výzvu na to, aby začali s nami konkrétne rokovania o revitalizácii plochy pred naším Novým kostolom a o navrhovanej zámene pozemkov. Na to, aby sme ju mohli začať, je potrebný súhlas hlavného mesta, ako vlastníka a správcu plochy. Vyzývame zástupcov mesta a dotknutých 33

36 mestských častí na dialóg, inak zostane bariéra medzi Novým kostolom na Legionárskej ulici a Kmeťovým námestím znakom nekoncepčného prístupu hlavného mesta k revitalizácii verejných priestranstiev. Ak vie hlavné mesto sformulovať návrh revitalizácie Námestia SNP (ako to predstavilo verejnosti v máji 2019), tak rovnako koncepčne sa má postaviť aj k našej požiadavke revitalizácie priestoru medzi naším kostolom a Kmeťovým námestím. Rokovania pokračujú. Martin Kováč, zástupca zborového dozorcu Mama Vie o nás všetko. Viac než mnohí iní. A napriek tomu nikdy nesklame. A nespomína dlho na prečiny. O kom to vravím? Predsa o mame. Mama. Ten človek, čo najdlhšie mlčí, keď ublížia mu jeho najbližší. Po každom páde znovu chodiť učí. Po každom plači znova utíši. Mama. Tá večná diakonka skromná. Vyperie, vyžehlí, sedí nad šitím. Takejto službe sa nič nevyrovná. No iný život bol by nebytím pre ňu, čo tŕpne pre každý náš krôčik. A dá aj to, čo sama postráda. Srdcom je pri nás, kam nevidia oči. Nechce nás stratiť. Veľmi nerada. Preto sa bojí snáď viac, než by chcela. Hádam viac než my sami o seba. Snáď myslíme si, že by nemusela a že nám toľkej lásky netreba. Nech neradí a nech sa nevyzvedá. A vtedy mnohý z nás sa poraní, keď rady matky za lesk sveta predá. Mama vždy chcela iba ochrániť. Potom snáď tuší utajenú bolesť ukrytú hlúpo, za drzosť a chlad. Pridobre pozná naše srdce holé. Mama. Ten človek, čo vždy vie mať rád. Milan Rúfus ( ) 34

37 Venovanie matke Túto knižočku bájok venujem svojej milej, dobrej mamičke. Vo všetkých obdobiach môjho života bola mojím útočiskom, mojou učiteľkou, mojou vodkyňou a mojím vzorom. Len čo som vyrástla zo školských lavíc a odišla do sveta, aby som si sama zarábala na svoj chlieb, nedala mi mama na cestu krásne šaty, ani odporúčacie listy adresované vznešeným osobám, nedala mi ani peniaze, ani iný majetok, lebo bola chudobnou vdovou, ktorá pracovala ťažko svojimi rukami, aby vychovala svoje tri deti, z ktorých som Ilustračné foto Ivana Tomková ja bola najstaršia. Ale, milí malí i veľkí čitatelia! Predsa len ma nepustila do sveta s celkom prázdnymi rukami. Dala mi do batôžka niečo, čo má väčšiu hodnotu ako peniaze alebo elegantné šaty. Vštiepila mi vlastnosti, ktoré mi pomohli nepociťovať nedostatok často i tých najdôležitejších potrieb. Zaočkovala ma proti závisti a podozrievavosti tým, že ma vychovala ku skromnosti a sebestačnosti. Nedala mi žiadne odporúčania pre významné osobnosti preto, lebo spoznala, že nad ňou je len jediný Pán, a vštiepila mi, že aj ja sa mám báť len tohto jediného Pána a len Jemu jedinému mám slúžiť. Pokiaľ sme boli ešte deti, nevodila nás ani na žiadne zábavy, na žiadne povyrazenia si, do divadiel a inde, nie preto, že by jej v tom zabránila chudoba, ale pretože nepociťovala potrebu takého rozptyľovania sa (takejto zábavy). Ale zato nás vodievala pravidelne do kostola, kde mal na nás veľký účinok burácajúci organ a nábožný spev, kde sa nám páčili kvetinové ozdoby, krásne obrazy a lesk svetiel, kde sme boli osvietení slovami kazateľa, že nie 35

38 sme len náhodou deťmi nejakej neznámej upracovanej chudobnej vdovy, ale že sme stvoreniami múdreho, všemocného Pána, že sme deťmi Božími. A ten, kto sa cíti dieťaťom Božím, ten ani nemôže závidieť a ani nezávidí kňažnám a princeznám, lebo aj ony sú tvormi všemohúceho Pána a u tohto všemohúceho Pána majú prednosť len tí ľudia, ktorí Mu verne slúžia. U tohto kráľa majú len tí ľudia vyššiu hodnosť, ktorí sú Mu oddaní telom aj dušou. Takýmito názormi mi naplnila moja milá mamička môj ruksak. A je isté to, milý čitateľ, že urobila veľmi dobre. Lebo s takýmto presvedčením sa nemôžeme cítiť chudobní, malí a opustení. Mamička mi nedala síce žiadne odporúčania, ale predsa sa mi starala o veľmi účinnú protekciu. Nepremešká ani jeden deň, ba iste ani jednu hodinu, aby neprosila toho mocného Pána o ochranu a zhovievavosť. A takýmto vytrvalým prosbám, milý čitateľ, vševedúci a všemocný Boh skutočne neodolá. V hodinách svojho zúfalstva som pocítila túto protekciu svojej matky; vždy som sa opäť vzchopila. Jarmo biedy ma doteraz neťažilo, napriek tomu, že žijem tak, ako sa hovorí z ruky do úst. A ten, kto nepociťuje biedu, ten je bohatý, nezávislý je bohatší ako milionár, lebo milionár môže svoje peniaze spočítať, ale bohatstvo chudobného je bez hraníc. A ak som niekedy predsa len zatúžila po peniazoch, bolo to preto, aby som mohla tlačiť svoje knihy, ktoré by som najradšej rozdala, aby ich mohlo čítať čo najviac detí a s ich pomocou sa vzdelávať. Bohužiaľ, ešte som nedospela tak ďaleko, aby som knihy mohla rozdávať, lebo z nich musím žiť. A velebím a blahorečím Bohu, že mi umožnil, aby som žila zo svojich vlastných diel. Čím viac starnem, tým viac spoznávam, ako ma Pán vyznamenal, ako ma medzi miliónmi detí uprednostnil tým, že mi dal takú matku. Ona je Bohom obdarovaný génius, ja som len jej malý epigon. Všemohúci, dobrotivý Pane! Vyznávam Ti, že som tejto matke Doteraz veľa žiaľu, veľa bezsenných nocí, Veľa strachu a bôľu pripravila. 36

39 Prosím Ťa, spôsob to, aby sa ešte dožila zo mňa radosti, Spôsob to, dobrotivý Bože, aby som ešte Mohla Osladiť jej večer života, spôsob, aby som Jej mohla sňať z bedier ťarchu dňa, Aby sa mohla úplne venovať Tvojim službám. Pane, vypočuj moju prosbu A neprepočuj moje volanie. Tvoje vďačné dieťa (Jozefína Marečková) Preložené voľne z češtiny z diela: Puella Classica Jozefína Marečková: Báchorky, Brno, dva rôzne české preklady vyšli v Brne v r Po slovensky bola kniha vydaná v preklade Ferka Urbánka z Trnavy v Budapešti pod názvom Pohádková kniha v r. 1917, a neskôr pod názvom Kniha bájok v Ružomberku 1918 a v Bratislave v r a 1921, ale žiaľ, nateraz som nikde knihu v slovenskom preklade nenašla. Pripravila Vlasta Okoličányová, členka redakčnej rady. Pán Boh má veselých ľudí rád Hosťujúceho farára po službách Božích pozvú na obed do jednej rodiny. V kostole sa dlho modlil za všetko možné, ale jeho modlitba pred jedlom je veľmi krátka. Synček domácich mu s uznaním povie: - Vidím, že keď si hladný, nemodlíš sa dlho. * * * * * * * Cirkevníčka je operovaná v miestnej nemocnici a po vykonaní zákroku ďakuje chirurgovi, ktorého pozná z kostola: - Vďaka vám, milý pán doktor, cítila som sa taká bezpečná vo vašich rukách; najmä preto, lebo pred narkózou som počula, ako si pískate Hrad prepevný... Chirurg sa rozpačite usmieva: - Áno, lenže ja som si nepískal prvý, ale druhý verš... (Vo švédskom znení:...naša ľudská moc, už tu nič nezmôže... ) 37

40 Pán farár ďakuje starkej, ktorá napriek tomu, že je nahluchlá a z kázne nepočuje nič, stále verne navštevuje služby Božie. - Nech neďakujú, pán farár, nech neďakujú. Veď ľudia hovoria, že beztak o príliš veľa neprichádzam. (Prevzaté z: Roberth Johansson: Aj smiech je Boží dar, vydavateľstvo Polárka) Knihy do vašej pozornosti Milan Rastislav Štefánik, kreslený príbeh rodáka z Košarísk (Lenka Mlčúchová, Nina Abramovičová). Komiks najmä mladej generácii pútavým spôsobom približuje život jednej z najvýznamnejších osobností našich novodobých dejín. Plnofarebná publikácia formátu A4, 82 strán, drôtená väzba. Viac info: Viera a práca (Timothy Keller) Autor ukazuje čitateľom, že biblická múdrosť má mnoho čo povedať aj ku každodenným otázkam ohľadom práce. Kresťanský pohľad na prácu že nepracujeme aby sme slúžili sebe, ale iným môže dať základ pre úspešný profesionálny a vyvážený osobný život. Keller vysvetľuje, ako sa môžeme tešiť z práce, vzdávať ňou česť Bohu, tiež ako sa vyhnúť extrémom negativity na jednej strane a modloslužbe na druhej strane. Vydalo: Slovenské evanjelizačné stredisko, Bratislava 2017, 248 strán, brožovaná väzba. 38

41 Sadhu Sundar Singh Stopy na horách (Janet & Geoff Benge) Ďalší z titulov edície: Kresťanskí hrdinovia kedysi a dnes obsahuje až neuveriteľný životný príbeh indického apoštola Pavla. Kým neuveril v Pána Ježiša Krista, bol proti kresťanom. Potom však peši s veľkou obetavosťou a húževnatosťou šíril kresťanskú vieru aj v oblastiach Tibetu. Vydal: ViViT, Kežmarok 2019, 148 strán, brožovaná väzba, vreckový formát. Fotoreport Zborový spevokol slúži v Novom kostole, marec Foto Jozef Okoličány 39

42 Viola Fronková pri uvedení knihy P. Uhorskai: Cirkev v útlaku II v Novom kostole, 3. marca Matúš Heise donor knihy Cirkev v útlaku II. Foto Jozef Okoličány.

43 Knihu dostali príbuzní prezekvovaných farárov. Stretnutie Spoločenstva ev. žien, 10. marec Foto Jozef Okoličány

44 Vlasta Okoličányová pri prednáškie na stretnutí SEŽ, 10. marca 2019, foto Jozef Okoličány

45 Jarná víkendovka spoločenstva mládeže Offline, apríl 2019

46 Triedne kolo Bibl. olympiády v ZŠ Teplická, 29. marec Deti s katechétkou Vierou Kováčovou Deti úspešne reprezentovali na seniorálnom kole Biblickej olympiády, 12. april 2019.

47 Drevené časti veže Nového kostola, aj konštrukcia zavesenia zvonov budú potrebovať ošetrenie. Foto Martin Kováč

48 Kurátor Vladimír Šolc pri obhliadke veže Nového kostola, 13. apríla 2019, foto Martin Kováč Na veľkonočných službách Božích sa zboru prihovoril brat generálny biskup Ivan Eľko, 21. apríl Foto Andrej Mišina

49 Služby Božie s konfirmáciou, 28. apríl Foto Ivana Tomková

50 Krst v Novom kostole. Foto Ivana Tomková Večera Pánova počas konfirmácie 28. apríla Foto Ivana Tomková

51 Na celoslovenskom kole suťaže Duchovná pieseň, 10. mája 2019 v Martine sa Esterka Popiková (druhá zľava) umiestnila v zlatom pásme. Služby Božie so seniormi, 19. máj Foto Martin Dziak

52 Ondrej Majling na službách Božích so seniormi, 19. máj Foto Martin Dziak Stretnutie so seniormi, 19. máj Foto Martin Dziak

53 ThB. Darina Bancíková prvá slovenská ev. farárka (ordinovaná v r. 1951). Bola prenasledovaná a väznená pre vieru. Jej spomienky: Divné sú cesty Božie si môžete prečítať na: júla 2019 uplynie 20 rokov odo jej úmrtia. Stretnutie so seniormi, 19. máj Foto Martin Dziak

54 EV 4391/11 ISSN