TrencTurna_UPNO_zadanie

Prepis

1 ÚZEMNÝ PLÁN OBCE T R E N Č I A N S K A T U R N Á ZADANIE obstarávateľ: poverený obstarávaním zhotoviteľ: Hlavný riešiteľ: Obec Trenčianska Turná Ing. arch. Marianna Bogyová autorizovaný architekt SKA, č.0921 AA Odborne spôsobilá osoba pre obstarávanie ÚPP a ÚPD reg. č.295 adresa: N. Teslu 4404/1, Piešťany Architektonický ateliér BP adresa: Bratislavská 110, Piešťany Ing. arch. Bohuslav Pernecký autorizovaný architekt SKA č.1048 AA november 2014

2 OBSAH A) DÔVODY NA OBSTARANIE ÚZEMNÉHO PLÁNU... 4 B) URČENIE HLAVNÝCH CIEĽOV ROZVOJA ÚZEMIA VYJADRUJÚCICH ROZVOJOVÝ PROGRAM OBSTARÁVATEĽA A VARIANTY A ALTERNATÍVY ROZVOJA ÚZEMIA... 4 B.1. GLOBÁLNY CIEĽ... 4 B.2. STRATEGICKÉ CIELE A PRIORITY... 4 B.3. HLAVNÝMI ÚLOHAMI PRE RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE SÚ NAJMÄ:... 5 C) VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA... 5 C.1. POLOHA OBCE... 5 C.2. RIEŠENÉ ÚZEMIE... 5 D) POŽIADAVKY VYPLÝVAJÚCE Z NÁVRHU ÚZEMNÉHO PLÁNU REGIÓNU NA ÚZEMIE OBCE, VRÁTANE VÝSTUPOV ZO ZÁVÄZNEJ ČASTI... 7 D.1. ZÁVÄZNÉ REGULATÍVY VYPLÝVAJÚCE Z ÚPN-VÚC TRENČIANSKEHO KRAJA... 7 D.2. VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY VYPLÝVAJÚCE Z ÚPN-VÚC TRENČIANSKEHO KRAJA E) ZHODNOTENIE VÝZNAMU OBCE V ŠTRUKTÚRE OSÍDLENIA F) POŽIADAVKY NA RIEŠENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA OBCE G) ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ ÚDAJE A PROGNÓZY G.1. SÚČASNÝ STAV A ROZBOR G.2. POŽIADAVKY NA RIEŠENIE H) POŽIADAVKY NA URBANISTICKÚ KOMPOZÍCIU H.1. ZÁMERY VYPLÝVAJÚCE Z PRÍPRAVNÝCH A PRIESKUMNÝCH PRÁC H.2. ZÁMERY VYPLÝVAJÚCE Z NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE H.3. ZÁMERY Z PREDCHÁDZAJÚCEHO ÚPN-SÚ TRENČIANSKA TURNÁ H.4. OSOBITNÉ POŽIADAVKY NA OBNOVU, PRESTAVBU A ASANÁCIU I) POŽIADAVKY NA RIEŠENIE ROZVOJA DOPRAVY A KONCEPCIE TECHNICKÉHO VYBAVENIA I.1. DOPRAVA I.2. ZÁSOBOVANIE PITNOU VODOU I.3. KANALIZÁCIA I.4. PLYNOFIKÁCIA I.5. ELEKTRIFIKÁCIA I.6. SPOJE A TELEKOMUNIKAČNÉ ZARIADENIA I.7. ZÁSOBOVANIE TEPLOM J) POŽIADAVKY NA OCHRANU PRÍRODY A TVORBU KRAJINY, KULTÚRNEHO DEDIČSTVA, NA OCHRANU PRÍRODNÝCH ZDROJOV, LOŽÍSK NERASTOV A VŠETKÝCH ĎALŠÍCH CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ A ICH OCHRANNÝCH PÁSIEM VRÁTANE POŽIADAVIEK NA ZABEZPEČENIE EKOLOGICKEJ STABILITY ÚZEMIA J.1. OCHRANA PRÍRODY A TVORBA KRAJINY J.2. OCHRANA KULTÚRNEHO DEDIČSTVA J.3. OCHRANA PRÍRODNÝCH ZDROJOV A LOŽÍSK NERASTOV J.4. CHRÁNENÉ ÚZEMIA, OCHRANNÉ PÁSMA K) POŽIADAVKY Z HĽADISKA OCHRANY TRÁS NADRADENÝCH SYSTÉMOV DOPRAVNÉHO A TECHNICKÉHO VYBAVENIA ÚZEMIA K.1. OCHRANNÉ PÁSMA DOPRAVNÉHO VYBAVENIA K.2. OCHRANNÉ PÁSMA VEDENÍ A ZARIADENÍ TECHNICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY L) POŽIADAVKY VYPLÝVAJÚCE NAJMÄ ZO ZÁUJMOV OBRANY ŠTÁTU, POŽIARNEJ OCHRANY, OCHRANY PRED POVODŇAMI, CIVILNEJ OCHRANY OBYVATEĽSTVA L.1. OBRANA ŠTÁTU L.2. CIVILNÁ OCHRANA OBYVATEĽSTVA L.3. POŽIARNA OCHRANA... 35

3 L.4. OCHRANA PRED POVODŇAMI M) POŽIADAVKY NA RIEŠENIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA A FUNKČNÉHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA OBCE S PRIHLIADNUTÍM NA HISTORICKÉ, KULTÚRNE, URBANISTICKÉ A PRÍRODNÉ PODMIENKY ÚZEMIA VRÁTANE POŽIADAVIEK NA STAVBY VYUŽÍVANÉ OSOBAMI S OBMEDZENOU SCHOPNOSŤOU POHYBU M.1. STAV M.2. POŽIADAVKY NA RIEŠENIE: N) POŽIADAVKY NA RIEŠENIE BÝVANIA, OBČIANSKEHO VYBAVENIA, SOCIÁLNEJ INFRAŠTRUKTÚRY A VÝROBY N.1. POŽIADAVKY NA RIEŠENIE BÝVANIA N.2. POŽIADAVKY NA RIEŠENIE OBČIANSKEHO VYBAVENIA A SOCIÁLNEJ INFRAŠTRUKTÚRY N.3. POŽIADAVKY NA RIEŠENIE REKREÁCIE N.4. POŽIADAVKY NA RIEŠENIE VÝROBY O) POŽIADAVKY Z HĽADISKA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA, PRÍPADNE URČENIE POŽIADAVIEK NA HODNOTENIE PREDPOKLADANÝCH VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE O.1. VODA O.2. PÔDA O.3. OVZDUŠIE O.4. HLUK O.5. ODPADY O.6. SEIZMICITA O.7. RADÓNOVE RIZIKO O.8. OCHRANA ZDRAVIA O.9. POŽIADAVKY NA RIEŠENIE Z HĽADISKA OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA VŠEOBECNE P) OSOBITNÉ POŽIADAVKY Z HĽADISKA OCHRANY POĽNOHOSPODÁRSKEHO PÔDNEHO FONDU A LESNÉHO PÔDNEHO FONDU P.1. POĽNOHOSPODÁRSKA PÔDA P.2. LESNÝ PÔDNY FOND Q) POŽIADAVKY NA RIEŠENIE VYMEDZENÝCH ČASTÍ ÚZEMIA OBCE, KTORÉ JE POTREBNÉ RIEŠIŤ ÚZEMNÝM PLÁNOM ZÓNY R) POŽIADAVKY NA URČENIE REGULATÍVOV PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA A FUNKČNÉHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA S) POŽIADAVKY NA VYMEDZENIE PLÔCH NA VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY S.1. POŽIADAVKY NA VYMEDZENIE PLÔCH NA VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY VYPLÝVAJÚCE Z VYŠŠEJ ÚPD S.2. POŽIADAVKY NA VYMEDZENIE PLÔCH NA VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY VYPLÝVAJÚCE Z RIEŠENIA ÚZEMNÉHO PLÁNU T) POŽIADAVKY NA ROZSAH A ÚPRAVU DOKUMENTÁCIE ÚZEMNÉHO PLÁNU... 49

4 A) DÔVODY NA OBSTARANIE ÚZEMNÉHO PLÁNU Návrh zadania pre Územný plán obce Trenčianska Turná je spracovaný v zmysle ustanovení 2, 8 a 20 zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a v znení 8 vyhlášky MŽP SR č.55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii. Dôvodom na obstaranie Územného plánu obce Trenčianska Turná sú najmä: zmenené územno-technické, hospodárske a sociálne predpoklady, na ktorých základe bola navrhnutá koncepcia predchádzajúceho územného plánu sídelného útvaru pre Obec Trenčianska Turná schválený dňa , uznesením OZ č. 87/1993, a nasledovných zmien a doplnkov: - Doplnok č.1 ÚPN-SÚ Trenčianska Turná schválený dňa , uznesením OZ č. 122/2008. Záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 3/2008. VZN nadobudlo právoplatnosť dňa Zosúladenie rozvoja obce so záväznými podmienkami rozvoja regiónu Trenčiansky samosprávny kraj v zmysle schváleného Územného plánu veľkého územného celku (ÚPN VÚC) Trenčianskeho kraja, schváleného , uznesením vlády SR č.284/1998, ktorého záväzná časť je vyhlásená Nariadením vlády SR č. 149/1998 Z. z., uverejnenom v Zbierke zákonov, čiastka 54 z roku 1998 a jeho zmenami a doplnkami: - č. 1/2004 (ZaD č.1/2004 ÚPN VÚC TK). Tento dokument bol schválený Zastupiteľstvom TSK uznesením č.259/2004 dňa Všeobecne záväzné nariadenie TSK č.7/2004, ktorým sa vyhlásili Zmeny a doplnky č. 1/2004 záväznej časti ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja, bolo schválené Zastupiteľstvom TSK uznesením č. 260/2004 zo dňa č. 2 územného plánu veľkého územného celku Trenčianskeho kraja (ZaD č.2 ÚPN VÚC TK). Tento dokument bol schválený Zastupiteľstvom TSK uznesením č. 297/2011, dňa , záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením TSK č.8/2011. zabezpečenie optimálnych zásad vecnej a časovej koordinácie stavebnotechnických priestorových a územných aktivít v meste a priľahlej krajine vytvorenie platnej a záväznej koncepčnej platformy pre umožnenie využívania hospodárskej pomoci Európskej únie najmä pri realizácií rozvojových programov B) URČENIE HLAVNÝCH CIEĽOV ROZVOJA ÚZEMIA VYJADRUJÚCICH ROZVOJOVÝ PROGRAM OBSTARÁVATEĽA A VARIANTY A ALTERNATÍVY ROZVOJA ÚZEMIA b.1. GLOBÁLNY CIEĽ Zabezpečiť vyvážený trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj obce s dlhodobým programom postupného napĺňania zámerov a deficitov obce a vytvárania podmienok pre plnohodnotné uspokojovanie životných potrieb jej obyvateľov. Pre budúci trvale udržateľný, proporcionálny rozvoj Obce Trenčianska Turná sú vytipované strategické ciele a zámery za príslušnú rozvojovú oblasť, v rámci ktorých sú zahrnuté aj projektové zámery občanov a právnických osôb sídliacich na území obce. b.2. STRATEGICKÉ CIELE A PRIORITY podpora priaznivého demografického vývoja v obci zlepšovanie podmienok pre ekonomickú aktivitu obyvateľov, rozvoj podnikania vytváranie podmienok a podpora činnosti záujmových spolkov a občianskych združení, rozvíjanie kultúrnych, športových a spoločenských tradícií v obci ochrana prírodného potenciálu obce vytvorenie oddychových a zelených zón v obci, rozvoj cestovného ruchu dobudovanie a rozvoj technickej infraštruktúry vo všetkých častiach obce výstavba, rekonštrukcia, opravy a údržba obecných komunikácií, ulíc a chodníkov dobudovanie a rozvoj sociálnej infraštruktúry, nová výstavba a rekonštrukcia bytového fondu obce, odstránenie neobývaných, starých a nevyhovujúcich stavieb, najmä hospodárskych budov v obci, rozvoj obchodu a služieb Územný plán by mal vytvoriť predpoklady najmä pre nasledovné okruhy cieľov, ktoré sú zabezpečované príslušnými opatreniami: zlepšenie podmienok pre hospodársky rozvoj podnikateľských aktivít, s dôrazom na zvýšenie úrovne zamestnanosti a rozsahu, úrovne a kvality služieb pre obyvateľov obce a návštevníkov (malé a stredné podnikanie, podnikanie s orientáciou na služby a remeslá, poľnohospodárstvo, cestovný ruch s ohľadom na atraktivitu Považského Inovca) 4/49

5 posilňovať rast miestnych pracovných príležitostí a miestneho využitia ľudského potenciálu pre rozvoj obce vrátane rastu vzdelanosti, využitie prírodných a spoločenských zdrojov na zvýšenie ekonomickej úrovne obce pri rešpektovaní a obnove ekologického potenciálu územia, vytváranie podmienok pre stabilizáciu obyvateľov poskytnutím možnosti bývania obcou a vytváraním primeraných podmienok k zabezpečeniu bývania samotnými obyvateľmi, zabezpečenie rozvoja komplexnej infraštruktúry a občianskej vybavenosti podporujúcej rozvoj obce a zohľadňujúcej rast kvality života a životného prostredia (šport, rekreácia, turizmus, cestovný ruch), plnohodnotné zabezpečenie občianskeho vybavenia na území obce, ako aj vybavenia obce dopravou a technickou infraštruktúrou, zvyšovanie kvality životného prostredia odstránením disproporcií, osveta, výchova a informovanosť o stave životného prostredia, zabezpečenie podmienok na ochranu životného prostredia obce a zachovanie permanentne udržateľného stavu, rast kvality života rozvojom duchovného a spoločenského života v obci a rozvojom informačných technológií. Zabezpečenie podmienok pre oddych a relaxáciu občanov v rámci priestorových a funkčných možností obce. b.3. HLAVNÝMI ÚLOHAMI PRE RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE SÚ NAJMÄ: stanovenie koncepcie dlhodobého rozvoja obce, stratégie a zásad tohto rozvoja a jeho priemetu do územia obce v rozsahu jeho katastra; určenie regulatívov priestorového usporiadania a využívania územia obce v rozsahu jeho katastra, osobitne však najmä v zastavanom a na zástavbu navrhovanom území obce; prehĺbenie a usmernenie koncepčných zámerov, ale aj limitov a lokálnych obmedzení, vyplývajúcich z nadradenej územnoplánovacej dokumentácie, z jej záväzných častí a z ostatných územnoplánovacích podkladov a odvetvových koncepcií; vymedzenie chránených území, objektov a ochranných pásiem a zabezpečenie ochrany historického dedičstva, ochrany prírody, tvorby krajiny, a ekosystémov; určenie zásad a možností činností v území obce a racionálneho využívania prírodných zdrojov tak, aby sa neprekročilo únosné zaťaženie územia, zabezpečil sa trvale udržateľný rozvoj obce, vytvárala sa a udržiavala ekologická stabilita krajiny na jeho katastrálnom území; vytváranie podmienok tvorby kvalitného životného a obytného prostredia v jednotlivých funkčných zónach obce; tvorba koncepcie zabezpečenia územia obce verejnou dopravnou a technickou vybavenosťou; vytváranie predpokladov saturácie územia zariadeniami sociálnej infraštruktúry a ostatného verejného občianskeho vybavenia; priestorové riešenie diferencovanej škály rozvoja základných funkcií a aktivít bývania a občianskej vybavenosti, výroby, športu, rekreácie a zotavenia; vytváranie podmienok a opatrení na sanáciu urbánnych štruktúr, zástavby a intenzívne využívaných častí krajiny; návrh podmienok využívania územia; vymedzenie zastavaného územia obce a určenie verejnoprospešných stavieb; stanovenie potreby vypracovania podrobnejšej územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov; koordinácia aktivít a riešenie konfliktov a stretov záujmov. C) VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA c.1. POLOHA OBCE Obec Trenčianska Turná leží uprostred Trenčianskeho Podolia na ľavom brehu stredného toku Váhu, uprostred trenčianskej kotliny, lemovanej Strážovskou vrchovinou, Považským Inovcom a na západe Bielymi Karpatmi. Leží na priesečníku dôležitých obchodných ciest sever juh (Baltické Stredozemné more) a východ západ (stredné Slovensko a Morava). c.2. RIEŠENÉ ÚZEMIE Riešeným územím územného plánu obce je celý kataster obce o výmere 1723,81 ha, ktorý sa skladá z dvoch katastrálnych území, t. j. z Trenčianskej Turnej (1626,57 ha) a k.ú. Hámre (97,45 ha). Severná časť chotára v podolí je mierne zvlnená odlesnená pahorkatina, južná členitá hornatinná časť vystupuje na zalesnený hlavný chrbát Považského Inovca. Súvislý lesný porast je len v pohorí. Obcou prechádzajú cesty, ktoré zo severu spájajú obec s krajským mestom Trenčín vo vzdialenosti cca 3km (miestna časť Biskupice) z juhozápadu s Trenčianskymi Stankovcami a z juhovýchodu s obcou Mníchova Lehota. Hranice intravilánu z juhu tvorí významný dopravný ťah cesta E 50/l s napojením na diaľnicu D1 a smerom na štátne hranice s Českou republikou, v druhom smere na Banskú Bystricu. 5/49

6 Cez územie obce prechádza železničná trať Trenčín - Chynorany. 6/49

7 D) POŽIADAVKY VYPLÝVAJÚCE Z NÁVRHU ÚZEMNÉHO PLÁNU REGIÓNU NA ÚZEMIE OBCE, VRÁTANE VÝSTUPOV ZO ZÁVÄZNEJ ČASTI Nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou pre obec Trenčianska Turná je Územný plán veľkého územného celku (ÚPN VÚC) Trenčianskeho kraja, schválený , uznesením vlády SR č.284/1998, ktorého záväzná časť je vyhlásená Nariadením vlády SR č. 149/1998 Z. z., uverejnenom v Zbierke zákonov, čiastka 54 z roku 1998 a jeho zmeny a doplnky: Zmeny a doplnky č. 1/2004 (ZaD č.1/2004 ÚPN VÚC TK). Tento dokument bol schválený Zastupiteľstvom TSK uznesením č.259/2004 dňa Všeobecne záväzné nariadenie TSK č.7/2004, ktorým sa vyhlásila záväzná časť Zmien a doplnkov č.1 ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja, bolo schválené Zastupiteľstvom TSK uznesením č. 260/2004 zo dňa Zmeny a doplnky č. 2 územného plánu veľkého územného celku Trenčianskeho kraja (ZaD č.2 ÚPN VÚC TK). Tento dokument bol schválený Zastupiteľstvom TSK uznesením č. 297/2011, dňa , záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením TSK č.8/2011. Zo záväzných častí uvedeného ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja a zo záväzných častí jeho zmien a doplnkov pre Obec Trenčianska Turná vyplýva: d.1. ZÁVÄZNÉ REGULATÍVY VYPLÝVAJÚCE Z ÚPN-VÚC TRENČIANSKEHO KRAJA 1 V oblasti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry 1.1 Pri územnom rozvoji kraja vychádzať z rovnocenného zhodnotenia nadregionálnych a vnútroregionálnych vzťahov, pri zdôraznení územnej polohy kraja a jeho špecifických podmienok, rozvíjať ťažiská osídlenia a sídla trenčianskeho kraja pozdĺž spojníc katowickej a viedenskej aglomerácie a katowickej a budapeštianskej aglomerácie (v smere Žilina - Trenčín - Bratislava, Trenčín - Nitra), upevňovať sídelné väzby považských ťažísk osídlenia a považského sídelného pásu na paralelný sídelný pás v Českej republike (trenčianske ťažisko osídlenia, považskobystricko - púchovské ťažisko osídlenia), vytvárať nadnárodnú sieť spolupráce medzi jednotlivými mestami, regiónmi a ostatnými aktérmi územného rozvoja v Slovenskej republike a okolitých štátoch, s využitím väzieb jednotlivých sídiel a sídelných systémov v euroregiónoch (a ďalších oblastiach cezhraničnej spolupráce), rozvíjať dotknuté sídla na trasách multimodálnych koridorov, predovšetkým v uzloch križovania týchto koridorov v smere sever-juh a západ-východ (Považská Bystrica, Púchov, Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Bánovce nad Bebravou, Partizánske, Prievidza). 1.2 Formovať ťažiská osídlenia Trenčianskeho kraja na všetkých úrovniach prostredníctvom regulácie formovania funkčnej a priestorovej štruktúry jednotlivých hierarchických úrovní centier osídlenia a priľahlých vidieckych sídiel a priestorov, podieľajúcich sa na vzájomných sídelných väzbách v rámci daného ťažiska osídlenia, uplatňujúc princípy dekoncentrovanej koncentrácie, podporovať predpoklady vytvorenia trenčianskeho ťažiska osídlenia ako aglomeráciu celoštátneho významu s prepojením na najvyššiu európsku polycentrickú sústavu aglomerácií a miest, zabezpečovať rozvojovými osami pozdĺž komunikačných prepojení medzinárodného a celoštátneho významu sídelné prepojenia na medzinárodnú sídelnú sieť, ako aj konzistenciu a rovnocennosť rozvojových podmienok ostatného územia kraja, prispieť formovaním osídlenia Trenčianskeho kraja k formovaniu sídelnej štruktúry na celoštátnej a nadregionálnej úrovni prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých ťažísk osídlenia, centier osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov kraja. 1.3 Podporovať ťažiská osídlenia kraja v súlade s ich hierarchickým postavením v sídelnom systéme Slovenskej republiky: podporovať trenčianske ťažisko osídlenia najvyššej úrovne ako aglomeráciu celoštátneho významu, podporovať ťažiská osídlenia ako rozvojové sídelné priestory vytváraním ich funkčnej komplexnosti so zohľadnením ich regionálnych súvislostí, podporovať nástrojmi územného rozvoja diverzifikáciu ekonomickej základne ťažísk osídlenia pri využívaní špecifických daností a podmienok jednotlivých území, sledovať pri decentralizácii riadenia rozvoja územia vytváranie polycentrických systémov - sietí miest a aglomerácií, ktoré efektívne podporujú vytváranie vyššej funkčnej komplexnosti regionálnych celkov, 7/49

8 1.3.8 upevňovať vnútroštátne sídelné väzby medzi ťažiskami osídlenia. 1.4 Podporovať budovanie rozvojových osi v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry. Podporovať ako rozvojové osi prvého stupňa: považskú rozvojovú os: hranica trnavského samosprávneho kraja - Trenčín -hranica žilinského samosprávneho kraja Podporovať ako rozvojové osi druhého stupňa: ponitriansku rozvojovú os: Trenčín - Bánovce nad Bebravou - hranica nitrianskeho samosprávneho kraja, 1.9 Podporovať rozvoj centier osídlenia lokálneho významu v sídlach, ktoré zabezpečujú komplexné základné vybavenie pre obyvateľov bezprostredného zázemia. Ide o sídla: v okrese Trenčín: Horné Srnie, Horná Súča, Dolná Súča, Drietoma, Motešice, Trenčianske Jastrabie, Trenčianska Turná, Trenčianske Stankovce a Melčice- Lieskové. V týchto centrách podporovať predovšetkým rozvoj následných zariadení: a) základných škôl, b) predškolských zariadení, c) zdravotníckych zariadení všeobecných lekárov, zubných lekárov a lekární, d) stravovacích zariadení s možnosťou ubytovania, e) pôšt, f) zariadenia opravárenských a remeselníckych služieb na pokrytie základnej potreby, g) nákupných zariadení na pokrytie základnej potreby, h) zariadení voľného času a rekreácie s dostatočnými plochami zelene 2 V oblasti rekreácie a cestovného ruchu 2.1 Podporovať predovšetkým rozvoj tých foriem rekreácie a cestovného ruchu, ktoré majú medzinárodný význam. Sú to: kúpeľníctvo, rekreácia pre pobyt pri vodných plochách, vodná turistika (na Váhu), cykloturistika, poľovníctvo, poznávací kultúrny turizmus (návšteva pamätihodností, podujatí), kongresový cestovný ruch a výstavníctvo, tranzitný cestovný ruch. Podporovať nenáročné formy cestovného ruchu (agroturistika, vidiecky turizmus) hlavne v kopaničiarskych oblastiach s malým dopadom na životné prostredie. 2.2 podporovať najvýznamnejšie ťažiskové územia rekreácie, cestovného ruchu a kúpeľníctva: mesto Trenčín a kúpeľné miesto Trenčianske Teplice, 2.4 skvalitňovať a vytvárať podmienky pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky predovšetkým v sídlach s perspektívou rozvoja týchto progresívnych aktivít, podporovať združenia a zoskupenia obcí s takýmto zameraním na území kraja, 2.5 usmerňovať rozvoj individuálnej rekreácie do vhodných sídiel na chalupársku rekreáciu, 2.6 zabezpečiť podmienky na krátkodobú rekreáciu obyvateľov okresných a väčších miest v ich záujmovom území, hlavne v priestoroch s funkciou prímestských rekreačných zón, 2.8 pri realizácii všetkých rozvojových zámerov rekreácie a cestovného ruchu na území kraja: sústavne zvyšovať kvalitatívny štandard nových, alebo rekonštruovaných objektov a služieb cestovného ruchu, postupne vytvárať komplexný systém objektov a služieb pre turistov na diaľničnej a ostatnej cestnej sieti medzinárodného a regionálneho významu, pri výstavbe a dostavbe stredísk rekreácie a turizmu využívať najnovšie technické a technologické prvky a zariadenia, všetky významné centrá rekreácie a turizmu postupne vybaviť komplexným vzájomne prepojeným informačno-rezervačným systémom pre turistov s možnosťou jeho zapojenia do medzinárodných informačných systémov, 2.9 podporovať rozvoj využívania geotermálnych vôd v cestovnom ruchu a v kúpeľníctve, 2.10 zachovať pri novej výstavbe a ďalšom rozvoji územia jestvujúce ochranné pásma prírodných liečivých a prírodných minerálnych stolových vôd, 2.11 dodržiavať na území osobitne chránených krajinných oblastí a NATURA 2000 únosný pomer funkcie ochrany prírody s funkciami spojenými s rekreáciou a cestovným ruchom, 2.12 na celom území Trenčianskeho kraja podporovať a usmerňovať využitie územia pre rozvoj rekreácie a cestovného ruchu v súlade s rešpektovaním prírodných hodnôt územia, 3 V oblasti sociálnej infraštruktúry 3.1 Školstvo rozvíjať školstvo na všetkých stupňoch a zabezpečiť územnotechnické podmienky, 8/49

9 3.1.3 optimalizovať sieť škôl a školských zariadení, rovnomernejšie pokryť územie kraja zariadeniami stredného školstva a podľa potreby trhu práce aktuálne reprofilovať študijné odbory, 3.2 Zdravotníctvo rozvíjať zdravotnú starostlivosť vo všetkých formách jej poskytovania - ambulantnej, ústavnej a lekárenskej v súlade so schválenou verejnou minimálnou sieťou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, vytvárať podmienky pre rovnocennú prístupnosť a primeranú dostupnosť obyvateľov jednotlivých oblastí kraja k nemocničným zariadeniam a službám 3.3 Sociálna starostlivosť rekonštruovať a obnovovať budovy a zariadenia sociálnej starostlivosti a komplexne modernizovať infraštruktúru v existujúcich zariadeniach sociálnych služieb, zvyšovať štandardy, optimalizovať kapacity a vytvárať podmienky na zlepšenie kvality poskytovania sociálnej starostlivosti a služieb pre obyvateľov poproduktívneho veku, takisto pre sociálne marginalizované skupiny obyvateľstva a deti, zabezpečiť rozvoj programu sociálnej starostlivosti a jeho realizáciu pre rôzne vekové, zdravotné a sociálne skupiny občanov a dobudovať sieť sociálnej starostlivosti tak, aby územie Trenčianskeho kraja bolo v tejto oblasti sebestačné a aby sa vytvorila sieť kvalitných, dostupných, ekonomicky efektívnych a flexibilných sociálnych služieb, vytvárať podmienky pre nové, nedostatkové či chýbajúce formy sociálnych služieb, očakávať nárast podielu obyvateľov v poproduktívnom veku v súvislosti 4 V oblasti usporiadania územia z hľadiska kultúrno-historického dedičstva 4.1 rešpektovať kultúrno-historické dedičstvo, predovšetkým vyhlásené kultúrne pamiatky, vyhlásené a urbanistické súbory (mestské pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ich ochranné pásma) a súbory navrhované na vyhlásenie, a historické krajinné štruktúry (pamiatkovo chránené parky), 4.2 rešpektovať typickú formu a štruktúru osídlenia charakterizujúcu územie kraja (kopaničiarske osídlenie), 4.3 uplatňovať a rešpektovať typovú a funkčnú profiláciu jednotlivých mestských a vidieckych sídiel, 4.4 rešpektovať dominantné znaky typu krajinného prostredia, 4.5 posudzovať pri rozvoji územia kraja význam a hodnoty jeho kultúrno - historických daností v nadväznosti na všetky zámery v sociálne ekonomickom rozvoji. 4.6 Zohľadňovať a revitalizovať v územnom rozvoji kraja: územia historických jadier miest a obcí, známe a predpokladané lokality archeologických nálezísk, územia miest a obcí, kde je zachytený historický stavebný fond, ako aj časti rozptýleného osídlenia, historické technické diela. 5 V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekológie, ochrany prírody a krajiny, ochrany poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu 5.1 rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond a lesný pôdny fond ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj kraja, definovaný v záväznej časti územného plánu. 5.2 realizovať systémy správneho využívania poľnohospodárskych pôd a ich ochranu pred eróziou, zaburinením, nadmernou urbanizáciou, necitlivým riešením dopravnej siete a pred všetkými druhmi odpadov, 5.3 pri obnovách lesných hospodárskych plánov potrebných k obhospodarovaniu lesov zohľadňovať požiadavky ochrany prírody, 5.4 v jednotlivých okresoch kraja neproduktívne a nevyužiteľné poľnohospodárske pozemky navrhnúť na zalesnenie, 5.5 podporovať riešenie eróznych problémov, ktoré je navrhované v rámci pozemkových úprav a projektov miestneho územného systému ekologickej stability, prostredníctvom remízok, protieróznych pásov a vetrolamov, v oblastiach Myjavskej pahorkatiny, Bielych Karpát, Malých Karpát, Strážovských vrchov, Javorníkov a Považského Inovca 5.7 obmedzovať reguláciu a melioráciu pozemkov v kontakte s chránenými územiami a mokraďami, 5.8 vytvárať podmienky pre zastavenie procesu znižovania biodiverzity v celom území kraja, 5.9 podporovať opatrenia na sanáciu a rekultiváciu zosuvných a opustených ťažobných, poddolovaných území a začleniť ich do funkcie krajiny 5.11 postupne riešiť problematiku budovania spevnených a nespevnených lesných ciest tak, aby nedochádzalo k erózii pôd na svahoch, 9/49

10 5.12 revitalizovať priestory so zmenenou krajinnou štruktúrou podľa osobitných revitalizačných programov, 5.14 rekultivovať jestvujúce vyťažené priestory štrkovísk, zemníkov, lomov, 5.15 uplatňovať opatrenia na zlepšenie stavu životného prostredia vyplývajúce zo schválených krajských a okresných environmentálnych akčných programov, 5.16 Rešpektovať pri organizácii, využívaní a rozvoji územia význam a hodnoty jeho prírodných daností a najmä v osobitne chránených územiach (v zmysle územnej ochrany, sústavy NATURA 2000 a pod.), biotopov európskeho a národného významu," prvkoch územného systému ekologickej stability, NECONET, zvlášť biotopoch osobitne chránených a ohrozených druhov bioty, mokradí a voľne žijúcich živočíchov. Využívanie územia zosúladiť s funkciou ochrany prírody a krajiny podporovať alternatívne poľnohospodárstvo v chránených územiach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, v pásmach hygienickej ochrany 5.18 v miestach s intenzívnou veternou a vodnou eróziou zabezpečiť protieróznu ochranu pôdy prevažne v oblastiach Myjavskej pahorkatiny, Bielych Karpát, Malých Karpát, Strážovských vrchov, Považského Inovca, Tríbeča, Vtáčnika, Javorníkov odstrániť skládky odpadov lokalizované v chránených územiach prírody 5.20 regulovať rozvoj rekreácie v územiach ochrany prírody v lesných ekosystémoch využívať rekreačný potenciál v súlade s ich únosnosťou (Vršatské Podhradie, Kalnica, Stará Myjava, Bezovec, Kľačno, Zelená Voda,...) 5.21 revitalizovať toky upravené na kanálový typ, kompletizovať sprievodnú vegetáciu výsadbou pásu domácich druhov drevín a krovín pozdĺž tokov zvýšením podielu trávnych porastov na plochách okolitých mikrodepresií, čím vzniknú podmienky na realizáciu navrhovaných biokoridorov pozdĺž tokov 5.22 venovať pozornosť revitalizácii jestvujúcich potokov a prinavráteniu funkcie čiastočne likvidovaným resp. nevhodne upraveným tokom na riešenom území -zvlášť mimo zastavané územie obcí (zapojenie pôvodných ramien, važín, prírodných úprav brehov a pod. - napr. Dudváh, Biely potok, apod.), vysadiť lesy v nivách riek na plochách náchylných na eróziu, chrániť mokrade, spomaliť odtok vôd v upravených korytách 6 V oblasti usporiadania územia z hľadiska hospodárskeho rozvoja 6.1 vytvárať podmienky pre zlepšenie výkonnosti a efektívnosti hospodárstva a harmonicky využívať celé územie kraja, 6.2 nové podniky lokalizovať predovšetkým do disponibilných plôch v intraviláne obcí v existujúcich hospodárskych areáloch, prípadne uvažovať s možným využitím uvoľnených areálov poľnohospodárskych dvorov, 7 V oblasti rozvoja nadradenej dopravnej infraštruktúry 7.1 Cestná infraštruktúra Rešpektovať lokalizáciu existujúcej cestnej infraštruktúry a vyplývajúce obmedzenia v ochranných pásmach Realizovať rýchlostnú cestu R2 v kategórii R24,5/120: v trase AGR č. E572, v úsekoch Chocholná križovatka s diaľnicou D1 - Bánovce nad Bebravou - Nováky - Prievidza - Handlová - hranica Banskobystrického kraja, vrátane úsekov preložiek cesty I/50 vyvolaných realizáciou rýchlostnej cesty R Homogenizovať existujúcu trasu cesty II/507 (regionálneho významu) v kategórii C 9,5/ Zabezpečiť územnú rezervu - koridor pre cestu II/507 (regionálneho významu) v kategórií C 9,5/70-60, v trase a úseku: v katastrálnom území Trenčianske Stankovce, Bierovce, Trenčianska Turná. 7.4 Infraštruktúra leteckej dopravy Rešpektovať ochranné pásma letísk a heliportov všetkých druhov, v súlade s platnými rozhodnutiami o určení ochranných pásiem. 7.6 Hromadná doprava V návrhovom období, v aglomeráciách Stredného Považia a Hornej Nitry, vybudovať integrované systémy hromadnej prepravy osôb s koordinovanou tarifnou politikou. 7.7 Infraštruktúra cyklistickej dopravy Vytvoriť územné podmienky k prepojeniu cyklomagistrál a pripojeniu regionálnych cyklotrás na Považskú cyklomagistrálu 8 V oblasti nadradenej technickej infraštruktúry 8.1 Energetika 10/49

11 8.1.1 rešpektovať jestvujúce koridory pre nadradený plynovod a elektrické vedenie pre veľmi vysoké napätie, Vytvárať priaznivé podmienky a podporovať intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov v systémovej energetike s vylúčením negatívneho dopadu na charakter krajiny vytvárať podmienky pre postupnú plynofikáciu obcí kraja. 8.2 Vodné hospodárstvo rešpektovať ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov, Na úseku verejných kanalizácií: v súlade s Plánom rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácii pre územie Slovenskej republiky a Koncepciou vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky: j) Aglomerácia Trenčianske Stankovce: intenzifikácia a dobudovanie ČOV a kanalizácie v obciach: Trenčianske Stankovce a Trenčianska Turná, vybudovanie kanalizácie v ďalších obciach tejto aglomerácie, Na úseku odtokových pomerov povodí: v súlade s požiadavkami ochrany prírody a odporúčaniami Rámcovej smernice o vodách a) vykonávať na upravených tokoch údržbu za účelom udržiavania vybudovaných kapacít, b) zlepšovať vodohospodárske pomery na malých vodných tokoch a v povodí zásahmi smerujúcimi k stabilizácii pomerov v extrémnych situáciách tak povodňových, ako aj v období sucha, c) zabezpečiť na neupravených úsekoch tokov predovšetkým ochranu intravilánov miest a obcí, nadväzne komplexne riešiť odtokové pomery na tokoch v súlade s rozvojovými programami a koncepciou rozvoja, d) zabezpečovať preventívne protierózne opatrenia najmä v svahovitých častiach povodí Chvojnice a Myjavy, dbať na dodržiavanie správnych agrotechnických postupov, výsadbu a udržiavanie ochranných vegetačných pásov v blízkosti poľnohospodárskych plôch a zriaďovanie vsakovacích plôch, e) vytvárať územnotechnické predpoklady na úpravu a revitalizáciu vodných tokov v čiastkovom povodí Váhu a Nitry v súlade s rozvojovými programami a koncepciou vodného hospodárstva, f) vytvoriť podmienky pre včasnú prípravu a realizáciu protipovodňových opatrení, g) zabezpečiť ochranu inundačných území tokov a zamedziť v nich výstavbu a iné nevhodné činnosti V oblasti protipovodňovej ochrany Realizovať stavby spojené s protipovodňovými opatreniami v čiastkových povodiach Váhu, Nitry a Myjavy na ochranu intravilánov miest a obcí v súlade s Programom protipovodňovej ochrany SR a ďalších tokov v čiastkových povodiach Váhu, Nitry a Myjavy v súlade s investičným rozvojovým programom Slovenského vodohospodárskeho podniku a koncepciou vodného hospodárstva, 9.1 V oblasti odpadového hospodárstva Riešiť zneškodňovanie odpadov na území kraja v súlade so schváleným Programom odpadového hospodárstva SR, pričom v jeho v intenciách rozpracovať Program odpadového hospodárstva Trenčianskeho kraja. Usmerňovať odpadové hospodárstvo v zmysle znižovania negatívnych vplyvov na životné prostredie zo starých skládok odpadov a ďalších environmentálnych záťaží Riešiť budovanie zberných stredísk na vyseparované zložky z komunálneho odpadu v mestách a obciach kraja a budovanie kompostární v súlade s právnymi predpismi EÚ Riešiť vybudovanie nových etáp existujúcich skládok odpadov v súlade s právnymi predpismi Podporovať vo všetkých oblastiach vzniku odpadov separovaný zber pre rozvoj recyklácie materiálov zo zhodnotiteľských odpadov Celoplošne rozšíriť separovaný zber odpadov s čo najväčším počtom separovaných zložiek (papier, sklo, plasty, kovy a BRO) Zvyšovať množstvo biologicky rozložiteľného odpadu (zo všetkých zdrojov) zhodnocovaného aeróbnym alebo anaeróbnym spôsobom (kompostovaním, resp. spracovaním na bioplyn). 11/49

12 9.1.8 Uprednostniť spaľovanie energeticky využiteľných odpadov pred skládkovaním, a to len v prípade, že nie je možné tieto odpady materiálovo zhodnotiť Povoľovať nové zariadenia na spaľovanie odpadov za podmienky energetického využitia a zároveň tieto odpady nie je možné materiálovo zhodnotiť Zabezpečiť zneškodňovanie nebezpečných odpadov z priemyslu a zdravotníctva určených na spaľovanie na vyhovujúcich zariadeniach spĺňajúcich stanovené emisné limity Riešiť skládkovanie odpadov na existujúcich a navrhovaných veľkokapacitných regionálnych skládkach s vyhovujúcimi technickými podmienkami a v územiach vhodných pre umiestňovanie skládok odpadov a v ktorých sa prirodzene zabezpečuje minimalizácia rizík ohrozenia zdravia obyvateľov a znečistenia zložiek životného prostredia (najmä zásob a kvality podzemných vôd): b) skládka Luštek v k. ú. Dubnica nad Váhom v okrese Ilava, d.2. VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY VYPLÝVAJÚCE Z ÚPN-VÚC TRENČIANSKEHO KRAJA Verejnoprospešné stavby dopravnej infraštruktúry 1 Cestná infraštruktúra 1.1 Rýchlostná cesta R2 v trase a úsekoch Chocholná križovatka s diaľnicou D1 - Bánovce nad Bebravou - Nováky - Prievidza - Handlová - hranica Banskobystrického kraja, Verejnoprospešné stavby v oblasti vodného hospodárstva 2 Oblasť odvádzania a čistenia odpadových vôd Verejné kanalizácie v jednotlivých aglomeráciách : 12. Aglomerácia Trenčianske Stankovce, E) ZHODNOTENIE VÝZNAMU OBCE V ŠTRUKTÚRE OSÍDLENIA V zmysle Koncepcie územného rozvoja Slovenska v znení jeho zmien a doplnkov a záväznej časti ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja v znení jej zmien a doplnkov v rámci koncepcie sídelnej štruktúry je obec Trenčianska Turná začlenená do prechodného typu regiónu, subtyp so starým obyvateľstvom, avšak s prírastkom obyvateľstva. Spádovaná je k Trenčínu ako centru osídlenia, hierarchicky vo vzťahu k Trenčínu ako hierarchickému stupňu III. skupiny je začlenená ako ostatná obec. Funkčný typ obce je obytná, poľnohospodárska. Administratívne je obec Trenčianska Turná začlenená do Trenčianskeho kraja, do okresu Trenčín. Obec je členom v týchto združeniach: Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Hlavným cieľom združenia je presadzovanie oprávnených záujmov územnej samosprávy do legislatívnych predpisov Regionálne združenie miest a obcí stredného Považia (RZMOSP). Členskú základňu tvorí 170 obcí a miest okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Považská Bystrica, Púchov a Trenčín. Prostredníctvom vlastného Regionálneho vzdelávacieho centra zabezpečuje prípravu a organizáciu vzdelávacích aktivít pre členov združenia, spolupracuje s ostatnými regionálnymi vzdelávacími centrami a obdobnými subjektmi na území SR i v zahraničí. Mikroregión Inovec, ktorý združuje obce: Trenčianska Turná, Mníchova Lehota, Soblahov, Selec, Trenčianske Stankovce, Krivosúd Bodovka, Veľké Bierovce, Opatovce. Cieľom združenia okrem iného je aj spoločná podpora a rozvoj historických tradícií, miestnej kultúry a propagácia regiónu. F) POŽIADAVKY NA RIEŠENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA OBCE Záujmovým územím obce Trenčianska Turná je predovšetkým katastrálne územie obce, v rámci širších súvislostí je to vzťah na susedné sídla, najmä na mesto Trenčín, ale aj na obce susediace s jej katastrom: Soblahov, Mníchova Lehota, Trenčianske Jastrabie, Selec, Trenčianske Stankovce, Veľké Bierovce. Zo susedných obcí má spracovanú a schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu: - mesto Trenčín, - obce: Soblahov, Mníchova Lehota, Trenčianske Stankovce, Veľké Bierovce, rozpracovanú ÚPD má obec Trenčianske Jastrabie V širších súvislostiach je potrebné zohľadňovať najmä nadobecné zámery a súvislosti, ktoré vyplývajú zo začlenenia obce podľa predchádzajúcej kapitoly. Z hľadiska zabezpečenia požiadaviek na riešenie územia obce v súvislostiach širšieho záujmového územia ide predovšetkým o nasledovné: podporovať rozvoj obce, ktorá v rámci koncepcie sídelnej štruktúry je začlenená do prechodného typu regiónu, subtyp so starým obyvateľstvom, avšak s prírastkom obyvateľstva, spádovaná k Trenčínu ako centru osídlenia, hierarchicky vo vzťahu k Trenčínu ako hierarchickému stupňu III. skupiny je začlenená ako ostatná obec. Podporovať predovšetkým rozvoj bývania a zariadenia 12/49

13 občianskej vybavenosti, zdravotnícke zariadenia, výrobné služby, obchodné zariadenia s komplexným sortimentom tovarov, zariadenia cestovného ruchu, rekreácie a voľného času. rešpektovať a vytvárať priestor pre realizáciu verejnoprospešných stavieb vyplývajúcich zo záväznej časti ÚPN VÚC TK a jeho zmien a doplnkov: rešpektovať a chrániť historicky založené väzby v urbanistickej štruktúre rešpektovať koridory dopravnej a technickej infraštruktúry a jej ochranné a bezpečnostné pásma, rešpektovať vodohospodárske zariadenia, vodné toky a ich ochranné pásma, chrániť prírodu a vytvárať a udržiavať ekologickú stabilitu územia, zachovávať integritu lesných pozemkov, genofondové plochy a rešpektovať ich ochranné pásma, rešpektovať zámery záväzného charakteru, ktoré riešia širšie regionálne a nadregionálne súvislosti G) ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ ÚDAJE A PROGNÓZY g.1. SÚČASNÝ STAV A ROZBOR V obci Trenčianska Turná najväčší podiel pripadá na vek k obyvateľov v produktívnom veku (62,02%), najmenší podiel na obyvateľov v predproduktívnom veku Predproduktívny vek 519 (16,57%). Spomínané javy sa odzrkadľujú v indexe (0-14 rokov) % 16,57% vitality, ktorý v roku 2012 dosahoval hodnotu 77,35, t. j. Produktívny vek celkom 1943 na jedného poproduktívneho obyvateľa (dôchodcu) % 62,02% pripadalo v obci Trenčianska Turná 0,77 obyvateľa v predproduktívnom veku. Produktívny vek ženy 884 Najvýraznejšie zastúpenie v obci má úplné stredné (15-54 rokov) % 28,22% odborné vzdelanie s maturitou, nasleduje vysokoškolské Produktívny vek muži 1059 vzdelanie a učňovské bez maturity. Uvedená (15-59 rokov) % 33,80% vzdelanostná štruktúra má pozitívny pomer a dáva Poproduktívny vek 671 predpoklad k ekonomickému rozvoju obce, vytvára možnosti na trhu práce a ovplyvňuje hospodársku % 21,42% aktivitu obce, najmä záujem o samostatné podnikanie.. Index vitality 77,35 V súvislosti s doterajším vývojom demografického Index starnutia 129,29 salda sa dá predpokladať nárast počtu obyvateľov z dôvodu vytvárania priaznivých podmienok pre bývanie, ako aj vzhľadom na zlepšujúcu sa socioekonomickú situáciu obyvateľstva, čo sa prejaví v postupnom zlepšovaní vekovej štruktúry obyvateľstva. V celkovom vývoji počtu obyvateľov obce je potrebné uvažovať s nárastom tak, aby obec zodpovedala nielen veľkosťou a počtom obyvateľov svojmu významu (pozri kapitolu e), ale aj občianskou a technickou vybavenosťou zabezpečujúcou v obci zodpovedajúci komfort. Vývoj počtu obyvateľov je ovplyvnený reprodukciou obyvateľstva i možnosťami a rozsahom novej bytovej výstavby. Spätne možnosti bytovej výstavby pozitívne ovplyvnia migráciu obyvateľstva. Tým môže dôjsť postupným zabezpečovaním vhodných plôch s funkciou bývania k stabilizácii obyvateľstva. Nárast obyvateľstva obce je možné dosiahnuť jednak prirodzeným rastom, ale aj z dosťahovania obyvateľov do obce. Nakoľko pri trvalej migrácii prevládajú mladšie vekové kategórie obyvateľstva, (do 40 rokov), dosídľovanie môže mať priaznivý vplyv na demografický vývoj a vekové zloženie obyvateľstva obce v budúcnosti. V tejto súvislosti treba zohľadniť skutočnosť sociálnej a ekonomickej štrukturalizácie obyvateľstva, diferenciáciu ekonomických či záujmových vzťahov. g.2. POŽIADAVKY NA RIEŠENIE Požiadavkami a cieľom riešenia ÚPN M Trenčianska Turná je v oblasti demografie: stanoviť prognózu demografického vývoja v obci pri zohľadnení celkového ekonomického a spoločenského vývoja, špecifík a trendov SR v súčasnom období na základe retrospektívnych štatistických ukazovateľov, premietnuť do územného plánu demografické charakteristiky riešeného územia podľa navrhnutej koncepcie funkčného a územno-priestorového riešenia. H) POŽIADAVKY NA URBANISTICKÚ KOMPOZÍCIU h.1. ZÁMERY VYPLÝVAJÚCE Z PRÍPRAVNÝCH A PRIESKUMNÝCH PRÁC Pri spracovaní územného plánu bude potrebné prehodnotiť a zohľadniť: zámery definované obcou počas prípravných prác (podrobnejšie sú uvedené v prípravných prácach a v príslušných kapitolách týchto prieskumov), zámery obce, na ktoré boli spracované prehlbujúce dokumentácie zámery na ktoré bolo vydané územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie výstupy vyplývajúce z prieskumných prác. 13/49

14 Selekcia, konkretizácia a spôsob návrhu riešenia zámerov v tomto štádiu nemôže byť definitívny, pretože ich možno komplexne a odborne spracovať až v priebehu riešenia a prerokovania konceptu a následne návrhu riešenia ÚPN-O, v súlade so zadaním, ktoré stanovuje hlavné ciele rozvoja územia mesta.rekapitulácia konkrétnych zámerov, ktoré boli stanovené a prerokované s obcou Trenčianska Turná v priebehu prípravných a prieskumných prác ako potrebné zhodnotiť a zapracovať do koncepcie územného plánu: Č. Zámer Z1 IBV Zajarčie - lokalita na bývanie V r bola na časť lokality vypracovaná urbanistická štúdia (UŠ). Lokalita je zahrnutá v ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja vo výhľade Z2 Rozšírenie podnikateľskej zóny Časť tejto lokality a polohy s ňou kontaktné boli zahrnuté aj do pôvodného územného plánu. Podmienkou pre túto lokalitu je nezávadná výroba, vytvorenie izolačnej zelene od navrhovaného bývania (zámer 1) Z3 Plochy výroby v lokalite Močiar Lokalita má vytvoriť nadväznosť na priemyselný park v Trenčianskych Stankovciach. Časový horizont tejto lokality zahrnúť do výhľadového obdobia Z4 IBV pri k.ú. Sedličná Lokalita na bývanie, ktorá priamo nadväzuje na výstavbu v susednom katastri. Momentálne sa realizuje 5 rodinných domov (vydané stavebné povolenia), zámer je rozšíriť lokalitu IBV Z5 IBV Hámre Háj východ Lokalita na bývanie. V blízkosti sa nachádza cintorín s 50 m ochranným pásmom, ktoré je potrebné rešpektovať Z6 Lokalita na rekreáciu. Zámer je zmeniť v pôvodnom územnom pláne navrhovaný golf na individuálnu rekreáciu Z7 IBV Hámre Lokalita na bývanie. Tento zámer priamo nadväzuje na zámer Z1 s rovnakým funkčným využitím. Zámer Z7 je premietnutý aj do schválenej územnoplánovacej dokumentácie VÚC Z8 Centrum obce - bolo definované urbanistickou štúdiou centra obce (Ateliér DOMOVA s.r.o., Prof. Ing. arch. Šarafín) - požiadavka obce je toto územie rozšíriť Z9 Rekreácia a oddych v lokalite Kyslá Voda Z10 Rekreácia a oddych v lokalite Brezinská Kyselka Z11 Rekreácia a oddych v lokalite Kyselka Vlčie Jamy Z12 Rozšírenie siete cyklotrás v telese bývalej lesnej železničky. Účelovú lesnú cestu ponechať ako zvážnicu a súčasne ako regionálnu cyklotrasu (uvedené funkcie sa nevylučujú) Z13 Územie Považského Inovca navrhnúť na rekreačné využitie bez narušenia jestvujúceho prírodného prostredia Z14 Miestne cyklotrasy pri železničnej stanici popri potoku na Bierovce pozdĺž cesty pri Z1, Z7, zokruhovať až do Hámrov pozdĺž cesty III/507 75, pokračovanie v súbehu s cestou I/50 smerom na Veľké Bierovce Z16 Lokalita na bývanie - zmena funkčného využitia parciel určených na obrábanie poľnohospodárskej pôdy na stavebný pozemok. Lokalita je v kontakte s katastrom obce Mníchova Lehota Z18 Lokalita Vrlačky, Kyselá voda a Patlíková zaradiť ako pozemky určené na vytvorenie záhrad a sadov s možnosťou výstavby záhradných domov, u ktorých sa predpokladá využitie na účel samozásobovania obyvateľstva, aktívny oddych a rekreáciu. Z19 Lokalita v oblasti Vysoká, Bočiny, Kráčiny, Kosiská zaradiť do ÚPN-O ako lokalitu drobných poľnohospodárskych prevádzok so zameraním na poľnohospodársku výrobu, drobnochov s obmedzeným počtom hospodárskych zvierat Z21 Lokality Kyslá voda" a okolie ako zóna na rekreáciu a oddychu resp. záhrady, ovocné sady so záhradnými domčekmi a včelárstvo Z26 Vytvoriť rekreačnú oblasť pre individuálnu rekreáciu s možnosťou výstavby menších rekreačných objektov - chát pre individuálnu rekreáciu, s prípadnými verejnými ohniskami v lokalite Poteky, so záchytným parkoviskom v lokalite Za mrežou Z27 Objekt Pajta určiť na agroturistiku Z30 Lukáčovec 14/49

15 Č. Zámer Z31 Nádrž na dažďovú vodu v lokalite Za Oravcom Z32 Suchý polder Zámery z pôvodného ÚPN-SÚ, jeho zmien a doplnkov č.1 a z ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja Z33 Podnikateľský areál Zajarčie bol navrhnutý v pôvodnom ÚPN-SÚ, momentálne je rozpracovaný Z34 Rozšírenie cintorína a dom smútku zámer bol v pôvodnom ÚPN-SÚ ako verejnoprospešná stavba č.17 Z35 Vodné nádrže Sedličná zámer bol v pôvodnom ÚPN-SÚ ako verejnoprospešná stavba č.18 Z36 Športový areál Hámre zámer bol v pôvodnom ÚPN-SÚ ako verejnoprospešná stavba č.19 Z37 Obytná zóna Podlužie navrhovaná obytná funkcia (bývanie, vybavenosť v menšej miere), pozostáva z častí: Močiar, Za Oravcom, Podlužie, Územie preriešené UŠ Podlužie (v r. 2007) bolo zahrnuté v zmenách a doplnkoch č.1 k pôvodnému ÚPN-SÚ (Lokalita č. 01) je zahrnuté v ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja Z38 Obytná zóna Staničná - navrhovaná obytná funkcia bolo zahrnuté v zmenách a doplnkoch č.1 k pôvodnému ÚPN-SÚ (Lokalita č. 02) je zahrnuté v ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja Pri riešení bude potrebné zohľadniť ochranné pásmo rozšírenia cintorína Z39 IBV mestské bolo zahrnuté v zmenách a doplnkoch č.1 k pôvodnému ÚPN-SÚ (Lokalita č. 03) je zahrnuté v ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja Z40 Rezerva Močiar - bližšie nešpecifikovaná územná rezerva zaradená do výhľadového obdobia v zmenách a doplnkoch č.1 k pôvodnému ÚPN-SÚ (Lokalita č. 05). Lokalita leží prieskumnom území termálnych vôd, po zreálnení skutočností ohľadom kvality, výdatnosti a technických možností využitia termálnych zdrojov bude stanovené využitie územia. Zatiaľ bude možné v území realizovať iba objekty a zariadenia súvisiace s prieskumom a využitím termálnych vôd. Z41 Priemyselná zóna Nad tehelňou - funkčné využitie výroba tehelňa a ďalšie areály podobnej, alebo doplnkovej výroby bolo zahrnuté v zmenách a doplnkoch č.1 k pôvodnému ÚPN-SÚ (Lokalita č. 06) je zahrnuté v ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja Z42 Obytné územie - je zahrnuté v ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja Z43 Rekreačné územie - je zahrnuté v ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja Z44 Prieskumné územie termálnych vôd - v území realizovať iba objekty a zariadenia súvisiace s prieskumom a využitím termálnych vôd. Z45 Komunikácia II/507 - územná rezerva obchvatu bolo zahrnuté v zmenách a doplnkoch č.1 k pôvodnému ÚPN-SÚ (Lokalita č. 10) ako výhľad je zahrnuté v ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja Ďalšie zámery vyplývajúce z prípravných a prieskumných prác Z46 Trasa cesty R2 na zámer bolo vydané územné rozhodnutie bolo zahrnuté v zmenách a doplnkoch č.1 k pôvodnému ÚPN-SÚ (Lokalita č. 08) je zahrnuté v ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja Z47 Rekonštrukcia cesty I/50 U cesty I/50 v úseku Chocholná - Mníchova Lehota uvažovať s rekonštrukciou, s kompletnou výmenou betónovej konštrukcie vozovky v existujúcom smerovom a výškovom vedení. Z48 Riešenie križovatky ciest I/50 s III/507 75, II/507 a križovatky ciest I/50 s II/507 15/49

16 16/49

17 h.2. ZÁMERY VYPLÝVAJÚCE Z NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE Zámery, ktoré vyplynú z riešenia územného plánu obce a jeho prerokovania budú stanovené v priebehu riešenia ÚPN obce. Konkretizácia zámerov v tomto štádiu nemôže byť definitívna, pretože ju možno komplexne a odborne spracovať až v priebehu riešenia konceptu a následne návrhu riešenia ÚPN-O v súlade so zadaním. Všetky zámery zapracované do územného plánu obce nevylučujú aj možnosť ďalších námetov, ktoré môžu byť počas prác, ale aj následne po schválení územného plánu formou zmien a doplnkov spracované, prerokované a schválené. Pri tvorbe urbanistickej kompozície územného plánu treba vychádzať z nasledovných zásad: vytvoriť územno-technické predpoklady pre rozvoj jednotlivých funkcií obce: - bývanie - občianska vybavenosť, rekreácia a šport - výroba, výrobné služby a drobné podnikanie - doprava a technická vybavenosť rešpektovať jestvujúcu urbanistickú koncepciu, ktorej úpravy by mali smerovať k vyriešeniu súčasných požiadaviek a potrieb obce s víziou budúcich nárokov na všetky jeho funkcie ako neustále sa vyvíjajúceho organizmu podporiť hmotovo-priestorovým riešením dokomponovanie hlavných kompozičných osi celého zastavaného územia obce so zachovaním historicky vyprofilovaných parciálnych kompozičných zásad. samostatnú pozornosť venovať doriešeniu hmotovo-priestorového, kompozičného, výtvarnoestetického a funkčného charakteru centra a širšieho centra obce s rešpektovaním typológie prevažujúcej historickej zástavby, výškovej profilácie objektov a celkovej mierky, podporiť riešením rekonštrukcie a prestavby týchto štruktúr a dotvárania nových štruktúr; rovnako je potrebné navrhnúť spôsob dotvorenia niektorých peších koridorov prepájajúcich priestory spoločensky najviac frekventované a rozptylných plôch v rámci týchto priestorov tak, aby sa nestratil "génius loci', t.j. bez implementácie architektonicky a typologicky nevhodných stavieb vytvoriť logické a prevádzkovo jasné vzťahy medzi jednotlivými funkciami obce, stanoviť ich polohu a prioritu, nové rozvojové územia je riešiť s ohľadom na prevládajúci objemovo-priestorový charakter územia a jeho kompozičný systém navrhnúť systém dotvorenia zastavaného územia štruktúrou verejne prístupnej vzrastlej zelene a s potenciálnym využitím vodných prvkov v systéme zástavby pri dokomponovaní všetkých hlavných aj podružných kompozičných osí uprednostniť humánnu mierku objemovej skladby rešpektujúcej dominantné historické pozadie a jeho akcenty a dominanty využívať priestorovú disponibilitu väčších výmer pridomových záhrad v logickom objemovo priestorovom usporiadaní vo väzbe na organizujúce osi zástavby uplatňovať profesionálny prístup s účasťou architekta pri rozvíjaní predstáv o ďalšom rozvoji zástavby; vylúčenie živelného prístupu k zástavbe už od úrovne rodinného domu rešpektovať a chrániť kultúrne dedičstvo, hnuteľné i nehnuteľné kultúrne pamiatky, archeologické nálezy, objekty pamiatkového záujmu, definovať zásady a regulatívy pre starostlivosť o životné prostredie, rešpektovať a vhodne využívať hodnotné územia prírody v riešenom území prioritné dobudovanie nadväzných investícií riešením rekreácie a rekreačných priestorov, na rozvoji zelene s vysadením biokoridorov postupná delimitácia znehodnocujúcich objektov zo spoločensky najcennejších priestranstiev a dostavba rozostavaných navrhnúť adekvátny spôsob obnovy jestvujúceho staršieho stavebného fondu, s prihliadnutím na zásady pamiatkovej ochrany, systém zástavby, typológiu objektov, prevažujúce výškové proporcie a funkčné využitie zástavby. pri návrhu novej zástavby, resp. obnove jestvujúceho fondu brať do úvahy potrebu vytvárania ucelených funkčných zón bez premiešavania nezlučiteľných funkcií bývanie s výrobou väčšieho rozsahu minimalizovať asanácie, na asanáciu navrhnúť len tie objekty, ktoré bránia realizácii zámerov verejného záujmu, alebo ich technický stav znemožňuje ich rekonštrukciu a ďalšie využívanie. pri rozvoji sídla zosúladiť rozvojové zámery najmä s koncepciou trvalej udržateľnosti problematiku rozvoja obce doriešovať formou podrobnejších dokumentácií s jasnými regulatívmi pre možnosti výstavby 17/49