Suplementum Slovenská psychiatrická spoločnosť SLS sekcia biologickej psychiatrie VII. konferencia o biologickej psychiatrii Štvrtok 30. máj 2019 PROG

Prepis

1 Slovenská psychiatrická spoločnosť SLS sekcia biologickej psychiatrie VII. konferencia o biologickej psychiatrii Štvrtok 30. máj 09 PROGRAM Kino Fontána, Piešťany hod. Príchod a registrácia hod. Slávnostné otvorenie VII. konferencie o biologickej psychiatrii hod. Blok I Šanca na zmenu pri liečbe schizofrénie (Sympózium je podporené spoločnosťou Janssen) Predsedajúca: MUDr. Lívia Vavrušová, PhD. Je možné ovplyvniť mortalitu pri schizofrénii? Dragašek, J. (Košice, SR) Liečime tak rýchlo a efektívne, ako by sme mohli? Vašečková, B. (Bratislava, SR) hod. Prestávka hod. Blok II Psychopatologické prejavy na kontinuu norma patológia vyu ži tie di men zionálnych modelov pri štúdiu duševných porúch Predsedajúci: prof. MUDr. Ján Pečeňák, CSc. Psychotické zážitky v neklinickej populácii výskyt a vplyv na každodenné fungovanie Forgáčová, Ľ., Vašečková, B., Pečeňák, J., Hajdúk, M. (Bratislava, SR) Vzájomné vzťahy medzi paranoidnou ideáciou a kvalitou spánku Hajdúk, M., Kasanová, Z., Thewissen, V., Myin-Germeys, I. (Bratislava, SR, Leuven, Belgicko, Maastricht, Holandsko) Sociálna anhedónia výskyt a koreláty v neklinickej populácii Patarák, M., Hajdúk, M., Heretik, A. jr., Pečeňák, J. (Banská Bystrica, Bratislava, SR) hod. Krst knihy Kapitoly z psychopatológie. XXIII. Guensbergerov deň a XVIII. Dobrotkov deň, ročník 09 Ľ. Forgáčová, A. Heretik (Eds.) Prestávka

2 hod. Blok III Predsedajúca: MUDr. Mária Králová, CSc. Tinitus, hypakúzia a melodické halucinácie Segeda, V., Žlnayová, L., Pečeňák, J. (Bratislava, SR) Návrh štandardných terapeutických postupov pri elektrokonvulzívnej liečbe Dragašek, J., Korcsog, P. (Košice, Rimavská Sobota, SR) Katatónia Hapalová, Z., Králová, M. (Bratislava, SR) Analýza liečby a klinickej starostlivosti pri katatónii Dubinská, S. (Košice, SR) hod. Krst knihy z edície Kapitoly z modernej psychiatrie Prestávka hod. Blok IV Predsedajúci: MUDr. Igor Riečanský, PhD. Hladiny kalprotektínu v stolici a ich korelácie s behaviorálnymi ukazovateľmi v súbore osôb s autiz mom Babinská, K., Tomova, A., Filčíková, D., Celušáková, H., Hnilicová, S., Ostatníková, D. (Bratislava, SR) Metabolická štúdia profilu aminokyselín a acylkarnitínov v súbore osôb s autizmom Vidošovičová, M., Addová, G., Górová, R., Harman, R., Árvai, M., Waczulíková, I., Ostatníková, D., Babinská, K. (Bratislava, SR) Kyselina valproová a epigenetické modulácie Buzgóová, K., Ježová, D. (Bratislava, SR) Prevalencia spánkových porúch a hodnotenie koncentrácie 6-sulfatoxymelatonínu v moči detí s poruchami autistického spektra Keményová, P., Bartakovičová, K., Stebelová, K., Waczu líková, I., Siklenková, L., Babinská, K. (Bratislava, SR) Interakcia vysokotukovej diéty a sociálnej izolácie v rozvoji depresie Benko, J., Vranková, S. (Bratislava, SR) Expresia rastových faktorov v mozgu potkanov po blokáde delta opioidných receptorov naltrindolom v spo jení s hypokinézou Chomanič, P., Balagová, L., Graban, J., Ježová, D. (Bratislava, SR) hod. Prestávka hod. Blok V (Sympózium je podporené spoločnosťou Gedeon Richter) Predsedajúci: prof. MUDr. Ján Pečeňák, CSc. Negatívne symptómy pri schizofrénii: minulosť, prítomnosť a budúcnosť Forgáčová, Ľ. (Bratislava, SR)

3 Farmakologická liečba negatívnych symptómov schizofrénie Pečeňák, J. (Bratislava, SR) Kariprazín jedinečné antipsychotikum v liečbe schizofrénie Dragašek, J. (Košice, SR) 0.00 hod. Večera v Hoteli Magnólia Piatok 3. máj hod. Blok VI Čiernobielo verzus farebne (Sympózium je podporené spoločnosťou Servier) Predsedajúca: MUDr. Lívia Vavrušová, PhD. Manuál liečby depresie Anders, M. (Praha, Česká ) Agomelatín: Čomu sme zrejme úplne neporozumeli a čomu by sme ešte porozumieť mohli Patarák, M. (Banská Bystrica, SR) hod. Prestávka hod. Blok VII Predsedajúci: MUDr. Michal Patarák Kognitívne funkcie u ľudí s depresiou Heretik, A. sr., Heretiková Marsalová, A., Smolejová, E., Vašečková, B., Cviková, V., Abrahámová, M., Heretik, A. jr. (Bratislava, SR) Súvis proporcií rúk a tváre s úzkostnosťou a impulzivitou jedinca Filo, M., Nágelová, N., Turček, M., Řičánek, M. (Bratislava, SR) Obsedantno-kompulzívna porucha evolučný princíp Provazník, V. (Bratislava, SR) Poruchy príjmu potravy Lajčiaková, Z. (Pezinok, SR) Etické aspekty liečby prvej epizódy psychózy Vavrušová, L. (Bratislava, SR).00.5 hod. Prestávka.5.00 hod. Plenárna prednáška Perinatal Mental Health Services and Training in the UK McDonald, L. (UK).00.5 hod. Prestávka 3

4 hod. Blok VIII (Sympózium je podporené spoločnosťou Lundbeck) Predsedajúca: MUDr. Mária Králová, CSc. Čo znamená úspešná liečba depresie? Králová, M. (Bratislava, SR) Krst príručky pre pacientov s depresiou hod. Obed hod. Blok IX Predsedajúci: MUDr. Zuzana Lajčiaková Duševné ochorenia a narkolepsia Jarčušková, D., Tomášiová, M., Klobučníková, K., Benča, M., Feketeová, E. (Košice, SR) Psychiatrické prejavy u HIV pozitívnych pacientov Sekula, J., Bednářová, A., Paraličová, Z., Balogová, L., Jarčuška, P. (Košice, SR) Antipsychotikami navodené stavy zmätenosti: konvulzívny status epilepticus alebo progresívna encefalopatia? Dubinská, S. (Košice, SR) CADASIL Králová, M., Mészáros Hideghéty, B., Matejčíková, T. (Bratislava, SR) Laterálna habenula (LHb) a temná stránka závislosti Višňovský, E. (Nitra, SR) Manažment hospitalizovaného fajčiara Grohol, M. (Bardejov, SR) hod. Prestávka hod. Blok X Predsedajúci: MUDr. Barbora Vašečková Adjuvantná liečba depresie z pohľadu nutričnej psychiatrie Dragašek, J. (Košice, SR) Joga v liečbe depresie neurobiologické súvislosti Jenčová, L., Kafková, Z. (Banská Bystrica, SR) Eutanázia kontroverzná liečba psychiatrických pacientov Matisová, M. (Bratislava, SR) Môže byť pornografia terapiou? Chovanec, M. (Bratislava, SR) Neurourbanizmus Minárik, P. (Pezinok, SR) 4

5 hod. Blok XI Schizofrénia, dopamín a čo ďalej (Sympózium je podporené spoločnosťou Sanofi) Predsedajúci: MUDr. Pavel Černák, PhD. Dopamínová teória schizofrénie po vyše 50 rokoch Minárik, P. (Pezinok, SR) Amisulprid liek s mnohými možnosťami Vavrušová, L. (Bratislava, SR) 9.00 hod. Odchod autobusu 0.00 hod. Večera v Chateau Krakovany Sobota. jún hod. Blok XII Aká je realita a prax v liečbe vybraných duševných porúch? (Sympózium je podporené spoločnosťou Krka) Predsedajúci: MUDr. Lívia Vavrušová, PhD. a Mgr. MUDr. Jozef Dragašek, PhD. MHA Agomelatín nové ciele liečby depresie Vavrušová, L. (Bratislava, SR) Schizoafektívna porucha ako rozumieť jej priebehu a liečbe? Dragašek, J. (Košice, SR) Ako volíme liečbu schizofrénie na Slovensku? Výsledky štúdie COSMOS Dragašek, J. (Košice, SR) hod. Postery Predsedajúci: MUDr. Igor Riečanský, PhD. Okulomotorické správanie pri adolescentnej depresii Sekaninová, N., Mešťaník, M., Mešťaníková, A., Ondrejka, I., Cesnaková, D., Hamráková, A., Olexová, L., Višňovcová, Z., Sláviková, M., Tonhajzerová, I. (Martin, SR) Oxid dusnatý a redoxný stav mozgu v experimentálnom neurovývinovom modeli schizofrénie Vranková, S., Galandáková, Z., Cebová, M., Murínová, J., Riečanský, I., Pecháňová, O. (Bratislava, SR) Úloha theta oscilácií v sémantickej kognícii Marko, M., Cimrová, B., Riečanský, I. (Bratislava, SR) Kortizolová odpoveď na sociálny stres a na mentálny výkon u detí s priemerným a výrazne nad priemerným intelektom Belica, I., Janšáková, K., Celušáková, H., Kyselico vá, K., Rajčániová, E., Szapuová, Ž., Balážová, M., Laznibatová, J., Ostatníková, D. (Bratislava, SR) 5

6 Účinok tdcs elektrickej stimulácie prefrontálnej kôry na tvorbu sémantických asociácií Marko, M., Riečanský, I. (Bratislava, SR) Malígny neuroleptický syndróm s pridruženou infekciou dýchacích ciest u pacienta s prvou psy chotickou epizódou Vančo, M. (Bratislava, SR) hod. Blok XIII Predsedajúci: Mgr. MUDr. Jozef Dragašek, PhD., MHA Sledovanie genetického polymorfizmu serotonínového transportéra 5-HTTLPR v skupinách suicidantov a pacientov s vybranými psychiatrickými poruchami pilotná štúdia Bednářová, A., Habalová, S., Farkašová Iannaccone, S., Dóci, I. (Košice, SR) Genetická interakcia medzi neuronálnou syntázou oxidu dusnatého a serotonínovým transpor térom na prepulznú inhibíciu u človeka Rovný, R., Marko, M., Repiská, G., Minárik, G., Riečanský, I. (Bratislava, SR) Účasť mozočka na riadení akustického úľakového reflexu Bestereciová, M., Rovný, R., Marko, M., Riečanský, I. (Bratislava, SR) Neuropolitika Minárik, P. (Pezinok, SR).45 hod. Slávnostné ukončenie konferencie 6

7 Manuál liečby depresie Anders, M. Psychiatrická klinika. lékařské fakulty Univerzity Karlovy a Všeobecná fakultní nemocnice v Praze, Česká Depresivní a úzkostné poruchy patří mezi velmi rozšíře né a invalidizující onemocnění celého organizmu s mnoha kon sek vencemi. Práce publikované v poslední době ukazují na zá važnost depresivní poruchy v populaci, někteří auto ři do kon ce mluví o endemii depresivní poruchy. Depresivní poru chou v roce 00 trpělo na celém světě téměř 300 milio nů lidí, kteří by si zasluhovali léčbu a péči. Bohužel, adek vát ní léčba a dostupnost psychiatrů není všude dobrá a i z tohoto důvodu přicházíme o 6 milionů roků života v důs ledku sebevražd nemocných s depresemi. V porovnání s kar dio vaskulárními chorobami, kterými ztrácíme čtyři miliony roků života, je to čtyřikrát více. Během posledních let došlo k posunu v poznání me cha nismů, které se na rozvoji tohoto onemocnění podílejí. Léčba by měla být vedena komplexním, ideálně precizním, multi dimen zio nálním přístupem, který zahrne např. psychoterapii zaměřenou na interpersonální problémy, poradenství v oblas tech finančních či bydlení, adekvátní léčbu tělesných one moc nění, ale ovlivní i již nastartované etiopatogenetické me cha nismy. Jde především o neurodegenerativní procesy spo jené s aktivací imutního systému a narušením novotvorby neuronů. Nové poznání mění i nároky na ideál ní me chanis my účinku antidepresiv, která musí být nejen účin ná, ale i dobře nemocnými tolerovaná, a to pře dev ším v při dlouho dobé léčbě. Moderní antidepresiva by ne mě la vy vo lá vat sedaci, neměla by mít negativní vliv na kar dio vas ku lární či endokrinní systém, ani pů so bit anti cho le ner gně, anti hista mi nově, také by neměla narušovat se xuál ní fun kce, a v neposlední řadě ani emoční processing, který je esen ciál ní pro sociální interakci každého z nás. Mo der ní ge nerace přípravků představovaná agomelatinem nemá výz nam ný in ter akční potenciál s jinými léčivými příprav ky. Sou čas ně by měla redukovat uvolňování neuro to xic ké ho glu ta mátu, podporovat neuroneogenezu stimulací tvorby růs to vých fak torů (např. BNDF) ev. zasahovat do neu ro de ge ra tiv ní kaskády indukované cytokiny. Ve zcela ideálním pří pa dě by měla být prospěšná pro regulaci cirkadiánního ryt mu, který je tak významně u depresivních pacientů narušen. Agomelatin, moderní antidepresivum s unikátními sy nergic kými mechanismy účinku, který máme nyní již několik let k dispozici, představuje nový proud v oblasti léčby depre sivních poruch, možná podobný, jaký jsme již prožívali v období, kdy tricyklická antidepresiva vystřídaly přípravky inhibující zpětné vychytávání serotoninu. Podpořeno MZ ČR RVO VFN6465 a Q7/LF. Hladiny kalprotektínu v stolici a ich korelácie s be haviorálnymi ukazovateľmi v súbore osôb s autizmom Babinská, K., Tomova, A., Filčíková, D., Celušáková, H., Hnilicová, S., Ostatníková, D. Akademické centrum výskumu autizmu Fyziologického ústavu LF UK v Bratislave, Slovenská Autizmus je neurovývinové ochorenie s neobjasnenou etiopa togenézou. Úlohu môže hrať chronický zápal nízkeho stup ňa, pričom zápalové zmeny sa pozorovali aj v čreve. Pred pok ladá sa, že tie môžu neurohumorálnou cestou ovplyv ňo vať procesy v CNS a podieľať sa na vzniku pre ja vov autiz mu. Cie ľom štúdie bolo analyzovať hladiny kal protek tí nu v stolici ako mar kera črevného zápalu a ich vzťah s be ha vio rál nymi pre jav mi v súbore detí a mla dis tvých s autizmom. Zistili sme signifikantne vyššie hladiny kalprotektínu u detí s autizmom ako u kontrolnej skupiny. Hladiny výz nam ne korelovali s kvalitatívnymi abnormalitami v so ciál nej in terakcii, komunikácii, aj stereotypnými vzor ca mi sprá va nia. Výsledky potvrdzujú možnú úlohu črevného zápalu v pato mechanizmoch autizmu. Práca podporená grantmi APVV , APVV , VEGA /04/7, VEGA /086/8. 7

8 Sledovanie genetického polymorfizmu serotonínového transportéra 5-HTTLPR v skupinách suicidantov a pacientov s vybranými psychiatrickými poruchami pilotná štúdia Bednářová, A., Habalová, V., Farkašová Iannaccone, S. 3, Dóci, I. II. psychiatrická klinika LF UPJŠ v Ko šiciach a UN L. Pasteura v Košiciach, Slovenská Ústav lekárskej biológie LF UPJŠ v Ko ši ciach, Slovenská 3 Ústav súdneho lekárstva LF UPJŠ v Ko šiciach, Slovenská Samovražda predstavuje mnohofaktorový problém ve rejné ho zdravia. Zahŕňa biologické, psychologické, kultúrne, so ciálne a rodinné determinanty, pričom podiel genetického pozadia jednotlivca na suicidálnom správaní môže tvoriť %. V našej práci sme sa zamerali na analýzu dvoch polymorfných alel (krátkej S alely a dlhej L alely) génu serotonínového transportéra 5-HTTLPR, kto ré sú v sú časnosti skúmané v súvislosti s rôznymi neu ro psychiat ric kými poruchami. Sledovaný súbor pozostával z troch základných jednotiek: psychiatricky liečení pacienti, suicidanti a kontrolný súbor. Prvý súbor tvorilo 4 pacientov liečených na psychotické, afektívne a úzkostné poruchy. Vylučujúcim kritériom boli samovražedné tendencie a samovražedné konanie v rodine pacientov. Kontrolný súbor tvorilo 80 osôb bez psychiatrickej anamnézy a bez akéhokoľvek suicidálneho konania. Súbor suicidantov (dokonané suicídiá) pozostával zo 68 jedincov. Naším záverom je, že ak existuje interakcia, v ktorej S alela 5-HTTLPR génu zvyšuje riziko suicidality, je závislá od prostredia a záťažových situácií jedincov, taktiež súvisí so zvýšenou citlivosťou amygdaly na záťažové situácie vyplývajúce z vonkajšieho prostredia. Kľúčové slová: 5-HTTLPR, S/L alela, suicídium, depresív na porucha, psychotická porucha Literatúra CULVERHOUSE, R. C. Collaborative meta-analysis finds no evidence of a strong interaction between stress and 5-HTTLPR genotype contributing to the development of depression. In Mol Psychiatry. 08, 3, Zv. (), p KENNA, G. A. et al. Association of the 5-HTT gene-linked promoter region (5-HTTLPR) polymorphism with psychiatric disorders: review of psychopathology and pharmacotherapy. In Pharmgenomics Pers Med. 0, Zv. 5, p Štúdia podporená projektom MEDIPARK (Kód ITMS04+: 330D03). Kortizolová odpoveď na sociálny stres a na men tálny výkon u detí s priemerným a výrazne nad priemerným intelektom Belica, I.,, Janšáková, K., Celušáková, H., Kyselicová, K., Rajčániová, E., Szapuová, Ž., Balážová, M., Laznibatová, J., Ostatníková, D. Fyziologický ústav Lekárskej fakulty UK v Bratislave, Slovenská Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava, Slovenská Zisťovali sme úroveň stresu vyvolaného psychosociálnym stre sorom (TSST-C) a kognitívnou záťažou (testy exe ku tívnych funkcií) u žiakov s rôznym intelektom (5 s výrazne nad priemerným, 7 s priemerným;,4 roka) na základe kon cen trácie kortizolu v slinách. Obom podmienkam bol kaž dý žiak vystavený v iný deň, pričom mu vždy boli odobra té vzorky slín pred a po záťaži. Rovnako tak v tre tí, kontrolný (nestresový) deň. Zistili sme, že v oboch sku pi nách vo všetkých troch dňoch priemerná kon centrá cia kor ti zolu klesla medzi prvým a druhým odberom sig ni fi kantne v situácii psychosociálneho stresu u žiakov s prie mer ným intelektom a v situácii kognitívnej záťaže u in te lek to vo mimoriadne nadaných. Skupiny sa medzi sebou sig ni fikantne nelíšili v koncentrácii kortizolu ani pred psy cho so ciálnym stresom, ani pred kognitívnou záťa žou, ani v prvej vzorke v kontrolný deň. To isté platí aj pre me dzi skupinové porovnanie koncentrácie kortizolu v dru hých vzor kách v jednotlivých dňoch. Práca podporená grantmi APVV , APVV , VEGA /04/7. 8

9 Interakcia vysokotukovej diéty a sociálnej izo lácie v rozvoji depresie Benko, J., Vranková, S. Centrum experimentálnej medicíny SAV, Bratislava, Slovenská Výskum depresie v posledných rokoch odhalil mnohé zau jímavé patofyziologické vzťahy. Bola dokázaná významná úloha neuroplasticity, imunitného systému či signálov z gastro in testinálneho traktu. Rovnako sa uvažuje o príčinnej úlohe metabolických faktorov, ktoré sme sa rozhodli pres kú mať na modeli sociálnej izolácie u potkanov kmeňa Spra gue-dawley. Konkrétne sa zameriavame na interakciu podá va nia vysokotukovej diéty (HFD) a sociálnej izolácie a ich vplyvu na expresiu BDNF, NO a aktiváciu TLR4/ NF-kappaB. Popri molekulárnych parametroch sledujeme aj be ha vio rál ne zmeny. V prvej etape riešenia sme zistili, že podávanie HFD zvýši lo aktivitu NO syntázy (NOS) v prefrontálnej kôre, no u so ciál ne izolovaných zvierat na HFD došlo k negatívnej inter ak cii a tento efekt sa neprejavil. Zvieratá na HFD strá vi li viac času mimo uzatvorené ramená a čistením srsti. Navyše, aktivita NOS v PFC korelovala s týmito para met ra mi bez ohľadu na skupinu. Naše zistenia naznačujú príčinný vzťah NO v nami na vode nom modeli depresie. Práca je podporovaná grantom VEGA /05/8. Účasť mozočka na riadení akustického úľako vé ho reflexu Besterciová, D., Rovný, R., Marko, M., Riečanský, I., Centrum experimentálnej medicíny SAV, Bratislava, Slovenská Social, Cognitive and Affective Neuroscience Unit, Department of Basic Psychological Research and Research Methods, Faculty of Psychology, University of Vienna, Vienna, Austria Dysfunkcia mozočka sa asociuje s viacerými neuro psychiat rickými ochoreniami. S ich patofyziológiou súvisí aj akustický úľakový reflex (ASR) a jeho modulácia. ASR pred stavuje rýchlu odpoveď organizmu na náhly a in tenzívny sluchový podnet. Opakovaná prezentácia úľa k ového podnetu vedie k habituácii. Slabší prepulz pred pulzom spôsobuje zmenšenie alebo zväčšenie ASR (pre pulzná inhibícia PPI, prepulzná facilitácia PPF). Cieľom práce bolo anodálnou transkraniálnou elektrickou stimuláciou (tdcs) overiť možné zapojenie mozočka na riadení ASR a jeho modulácii. Experimentu sa zúčastnilo 70 zdravých dospelých proban dov. Sluchová stimulácia zahŕňala prezentáciu pulzov (biely šum, intenzita 05 db, trvanie 40 ms) samostatne alebo v kom binácii s prepulzmi (biely šum, 75 db, 0 ms, la ten cia pulzu 30, 60, 0, 000, 4000 ms). tdcs trvala 0 minút, prúd mal intenzitu ma. V porovnaní s kontrolnou skupinou došlo v stimulovanej sku pine k zväčšeniu ASR, ostatné parametre neboli sig nifi kantne zmenené. Výsledky nasvedčujú, že mozoček riadi úľa ko vú reaktivitu. Práca podporená agentúrou VEGA (projekt /0039/7). 9

10 Kyselina valproová a epigenetické modulácie Buzgóová, K.,, Ježová, D. Ústav experimentálnej endokrinológie SAV a Biomedicínske centrum SAV, Bratislava, Slovenská Katedra farmakológie a toxikológie Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave, Slovenská Kyselina valproová je liečivo dlhodobo používané v klinickej praxi pre jej antikonvulzívny a tymoprofylaktický účinok. Jej mechanizmus účinku zahŕňa ovplyvnenie viacerých biochemických dráh v mozgu, vrátane gabaergného a gluta mátového systému, intracelulárnych kaskád a mem bránových receptorov. V literatúre sa objavujú dôkazy aj o jej antidepresívnom pôsobení, avšak presný mechanizmus účinku stále nie je známy. Zistilo sa, že jej široké spektrum účinkov zahŕňa aj moduláciu epigenetických mechanizmov, o ktorých sa v súčasnosti hovorí v spojení s rozvojom psychic kých porúch. Je známe, že kyselina valproová inhibuje deacetyláciu histónov, čím dochádza k zvýšeniu génovej ex presie, avšak o vplyve na iné epigenetické mechanizmy vieme len veľmi málo. Naše vlastné výsledky potvrdili, že kyselina valproová má antidepresívny účinok a preukázali sme aj možný vplyv na celkovú metyláciu DNA v mozgu. Práca podporená grantom VEGA /004/9. Adjuvantná liečba depresie z pohľadu nutričnej psychiatrie Dragašek, J.. psychiatrická klinika LF UPJŠ v Košiciach a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, Slovenská V období posledných rokov sa vďaka vedecky prísne nas ta veným štúdiám podarilo potvrdiť úzky vzťah medzi kva litou výživy a duševným zdravím. Viaceré epi de miolo gic ké štúdie preukázali súvislosť medzi stravovacími ná vyk mi a výskytom depresie a suicidality. Pozornosť sa sús tre ďu je predovšetkým na nutrienty, pri ktorých klinické výs ledky v prídavnej liečbe depresie dosahujú úroveň dô ka zov I a II. Tieto zahŕňajú omega-3 mastné kyseliny O3MK (I, II), vitamín D (II), kyselinu listovú (II) či N-acetylcysteín a zinok. Napríklad O3MK sprostredkúvajú celý rad neurochemických mechanizmov, napr. moduláciu tvorby neurotransmiterov, protizápalový a antiapoptotický účinok, zlepšovanie fluidity bunkových membrán a ovplyv nenie neurogenézy prostredníctvom BDNF. O3MK sa stali súčasťou medzinárodných odporúčaní Americkej psy chiat ric kej asociácie (00), Britskej asociácie pre psycho far makológiu (05), klinických odporúčaní CANMAT (06) a sú všeobecne odporúčané ako prídavná liečba pri poruchách nálady. Napriek tomu, že je v oblasti nutričnej medicíny vo vzťahu k duševným poruchám potrebný ďalší výskum, súčasné údaje nám umožňujú racionálne uvažovať o modifikácii terapeutických prístupov. Ako volíme liečbu schizofrénie na Slovensku? Výsledky štúdie COSMOS Dragašek, J.. psychiatrická klinika LF UPJŠ v Košiciach a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, Slovenská Primárnym cieľom prospektívnej, multicentrickej, nein tervenčnej, epidemiologickej, observačnej štúdie COSMOS bolo zhodnotiť výskyt psychiatrických a somatických komorbidít pri najzávažnejších psychiatrických a neurologických po ru chách, vrátane schizofrénie. Sekundárnym cieľom štú die bolo poskytnúť podrobné informácie o terapeutickom ma naž mente jednotlivých porúch, vrátane overenia do držia va nia te ra peutických odporúčaní a spolupráce v liečbe. U pa cien tov so schizofréniou a ďalšou psychiatrickou komor bi di tou bola monoterapia zvolená len v 6 %, v prí pade výs ky tu somatickej komorbidity pri schizofrénii bol podiel pacien tov liečených kombinovanou liečbou na úrovni 78 %. U pa cien tov s prítomnou aspoň jednou psy chiat rickou alebo so ma tic kou komorbiditou bola zaz na me naná nižšia adheren cia k liečbe (p < 0,00) a zvolená terapeutická stratégia bola hodnotená ako menej účinná (p = 0,00). V prezentácii pred sta víme jednotlivé profily najčastejšie používaných psycho far mák vo vzťahu k pohlaviu, klinickému podtypu, priebe hu poruchy, invalidizácii a výskytu psychiatrických a so ma tic kých ko mor bi dít. Je možné ovplyvniť mortalitu pri schizofrénii? Dragašek, J.. psychiatrická klinika LF UPJŠ v Košiciach a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, Slovenská Táto prednáška poukazuje na schizofréniu ako rizikové ocho renie, ktoré môže byť spájané s ďalšími somatickými ko mor biditami alebo so zvýšeným rizikom mortality, a na nutnosť včasnej intervencie a dlhodobej liečby u týchto pa cientov, ktorá prináša lepšie výsledky liečby u pacientov so schizofréniou. 0

11 Kariprazín jedinečné antipsychotikum v liečbe schizofrénie Dragašek, J.. psychiatrická klinika LF UPJŠ v Košiciach a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, Slovenská Kariprazín je dopamínový D3/D parciálny agonista s preferenciou D3 receptorov, indikovaný na liečbu schi zo fré nie. V prednáške predstavíme prehľad farmakokinetiky a farma ko dynamiky kariprazínu s poukázaním na jedinečný recep to rový profil, ďalej výsledky krátkodobých a dlhodobých kli nic kých sledovaní so zameraním sa na ovplyvňovanie po zi tívnych aj negatívnych príznakov, predominantne ne gatív nych príznakov, prevencie relapsu, ako aj ovplyvňovania psy cho so ciálneho fungovania. Predstavíme aj bezpečnostný profil kariprazínu s poukázaním na celkovú bezpečnosť a dobrú toleranciu kariprazínu v doteraz realizovaných kli nic kých sledovaniach. Záver prednášky venujeme odpo rúča niam pri zámene predchádzajúcej antipsychotickej liečby za kariprazín. Kariprazín je nové antipsychotikum, kto rého po ten ciálom je zmena klinického prístupu, pre do všetkým ku pacientom s predominantou negatívnou sym pto ma ti kou. Z predklinických sledovaní vyplýva aj jeho mož ný pro kogni tív ny a antidepresívny potenciál, čo však ešte musí byť preukázané v humánnych klinických štúdiách. Schizoafektívna porucha ako rozumieť jej priebehu a liečbe? Dragašek, J.. psychiatrická klinika LF UPJŠ v Košiciach a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, Slovenská Schizoafektívna porucha je chronická, potenciálne zneschop ňujúca psychotická porucha, ktorej hlavným zna kom je prítomnosť symptómov porúch nálady spolu s charak teristickými príznakmi pre schizofréniu. Jej kli nic ké vyús tenie a vplyv na psychosociálne fungovanie je vo všeo bec nosti miernejšie než pri schizofrénii a závaž nej šie v po rovnaní s vplyvom afektívnych porúch. Jej hete ro gén ny kli nic ký prejav a variabilný výskyt afektívnych príz nakov pred stavuje výzvu pre klinický manažment po ru chy. Lieč ba schi zo afektívnej poruchy zvyčajne zahŕňa súbežné po dá vanie antipsychotík, stabilizátorov nálady a/alebo anti dep resív. Efektívna liečba by mala zvládnuť akútne symptómy, prinášať dlhodobú stabilizáciu stavu a zlepšiť pacientovo fungovanie. Paliperidón je jediné aty pic ké an ti psychotikum, oficiálne schválené na liečbu schi zo afek tív nej poruchy u dospelých pacientov. Významná je jeho schop nosť rýchlej úpravy akútnych príznakov psy chó zy, mánie i depresie, pričom jeho antipsychotický úči nok je nezávislý od jeho anti dep resívneho pôsobenia. Na vy še, okrem efektívnej kon tro ly príznakov, prináša aj zlep še nie psy cho so ciálneho fun go va nia a zvyšuje spokojnosť pa cien tov s liečbou. Návrh štandardných terapeutických postupov pri elektrokonvulzívnej liečbe Dragašek, J., Korcsog, P.. psychiatrická klinika LF UPJŠ v Košiciach a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, Slovenská Psychiatrické oddelenie Nemocnice Rimavská Sobota, Slovenská Elektrokonvulzívna liečba (ECT), ktorá patrí medzi najstar šie a zároveň aj najkontroverznejšie liečebné me todiky v psychiatrii, oslávila v uplynulom roku svoje 80. na ro deniny. Napriek tomu, že v priebehu svojej exis ten cie prešla dynamickým vývojom a dnes tvorí pri ro dze nú súčasť moderných terapeutických postupov, na Slo ven sku stále neexistujú celoštátne platné štandardy pri pos ky to vaní ECT. Priestor na ich vytvorenie a perspektívnu im plemen tá ciu vznikol pri tvorbe Štandardných preventívnych, diag nos tic kých a terapeutických postupov, projektu Minis ter stva zdravotníctva SR. V prednáške predstavíme návrh celoslovensky záväzných postupov pri realizácii ECT. Existencia takýchto štandardov umožní jednoznačné ukot venie jednej z najefektívnejších liečebných modalít v kli nic kej psychiatrickej praxi, zároveň napomôže zmierniť kon tro ver zie v jej vnímaní zo strany inej odbornej ale i laickej verejnosti, okrem iného aj tým, že bude možné uplat niť kontrolný mechanizmus dodržiavania záväzného odpo rú ča ného postupu pri tomto type liečby. V budúcnosti bude potrebné pripraviť štandardné postupy aj pre ďalšie sti mu lačné biologické terapeutické metódy.

12 Analýza liečby a klinickej starostlivosti pri katatónii Dubinská, S. II. psychiatrická klinika LF UPJŠ v Košiciach a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, Slovenská Diagnóza katatonického syndrómu (ďalej len katatónia) má zá sadne dôležité klinické dôsledky. Značná časť ka tato nic kých pacientov má závažné základné zdravotné alebo psy chiat rické stavy. Časové oneskorenie dní alebo týždňov medzi výskytom prvých katatonických znakov/symptómov a adekvátnou symptomatickou liečbou nie je nič nezvyčajné. Ak sa nelieči včas a energicky, môžu sa vys kyt núť život ohro zu júce zdravotné komplikácie, ako je trom b embólia, aspi rač ná pneumónia, infekcia močových ciest, de hyd ra tácia a po ru chy elektrolytov. Diagnóza kata tó nie je výz nam ne spo je ná s vyššou mierou úmrtnosti a sa mo vraždou. Údaje z randomizovaných klinických štúdií nehovoria o účin nosti liečebných postupov a rozsiahle klinické štúdie sú zriedkavé (). Aj keď existujú dostatočné poznatky o pot re be akútnej liečby u viac malígnych katatónnych pacien tov, len málo sa vie o dobe medzi prvými príznakmi kata tó nie, účinnej liečbe a priebehmi hospitalizácií týchto čas to kriticky chorých pacientov. Náš príspevok sa venuje no vým pohľadom DSM5 na diagnostiku katatónie a metaana lýze štúdií s katatóniou. Literatúra. FRICCHIONE, G., MANN, S. C., CAROFF, S.N. Catatonia, lethal catatonia and neuroleptic malignant syndrome. In Psychiatr Ann. 000; 30, p VAN WAARDE, J. A., TUERLINGS, J. H. A. M., VERWEY, B., VAN DER MAST, R. C. Electroconvulsive Therapy for catatonia: treatment characteristics and outcome in 7 patients. In J ECT. 009, Nov 9 [Epub ahead of print]. 3. AMERICAN PSYCHIATRICASSOCIATION.DIAGNOSTIC AND STATISTICAL MANUAL OF MENTAL DISORDERS. 5th edition. Washington (DC) : American Psychiatric Association, 0, 54, CAROFF, S. N., MANN, S. S., FRANCIS, A., FRICCHIONE, G. L. Catatonia from psychopathology to neurobiology. Washington (DC) : American Psychiatric Publishing; 004. Antipsychotikami navodené stavy zmätenosti: kon vulzívny status epilepticus alebo progresívna encefalopatia? Dubinská, S. II. Psychiatická klinika LF UPJŠ v Košiciach a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, Slovenská Progresívna encefalomyelitída s rigiditou a myoklonom (PERM) je zriedkavé ochorenie, ktoré sa vyznačuje kombi ná ciou ri gidity, spazmov citlivých na stimuly, myoklonu, hy per eplexie, dysautonómie, encefalopatie, záchvatov a dysfunk cie mozgového kmeňa spojenej s protilátkou proti gly cí no vému receptoru. Diagnóza je náročná a ty pic ky one sko re ná, pretože výsledky pomocných vyšetrení sú často nor mál ne a klinické znaky sa môžu prekrývať s iný mi stavmi, ako je napríklad neuroleptický malígny syn dróm (NMS). V prípadovej štúdii uvádzame PERM u pacientky s re ziduál nou schizofréniou, ktorá bola liečená aripiprazo lom LAI počas 6 týždňov. Kvôli 7 hodín pretrvávajúcim kŕčom hodnoteným ako status epilepticus, bola prijatá na neu ro logické oddelenie. Keďže v minulosti bola pa cien tka dlhodobo liečená antipsychotikami a vyskytli sa aj katatonické stavy, aktuálne mala príznaky ako svalová ri gi di ta, diaforéza, hy pertermia a hypotenzia pri fyzikálnom vyšet rení, leu kocytóza a zvýšené hladiny kreatinfosfokinázy v la bo ratórnych testoch, pacientka bola hodnotená ako NMS. Uviedli sme tento prípad, aby sme upozornili a zdô raz nili nezvyčajné klinické znaky, ktoré viedli k inej zá važnej diagnóze, ktorá vykazovala fenotyp NMS, vrátane anti-nmdar a anti-vgkcc encefalitídy. Priebeh zahŕňal záchvaty, ence fa lo patiu, dysautonómiu a poruchy pohybu. Náš prípad zdô raz ňuje potrebu zvážiť tieto alternatívne diag nózy, keď je klinický obraz NMS atypický, najmä vzhľa dom na ne dávny objav týchto porúch súvisiacich s pro ti látkami. Literatúra SRIVASTAVA, A., BORKAR, H. A., CHANDAK, S. Olanzapineinduced neuroleptic malignant syndrome in a patient with paranoid schizophrenia. In Psychiatry Clin Neurosci. 009, 63, p. 9. CHUNGH, D. S., KIM, B. N., CHO, S. C. Neuroleptic malignant syn dro me due to three atypical antipsychotics in a child. In J Psychophar macol. 005, 9, p IYER, A., MCTAGUE, A., CURRAN, A., INBASAGARAN, A., VINCENT, A., KNEEN, R. VGKC-complex antibody mediated encepha li tis presenting with psychiatric features and neuroleptic malignant syndrome-further expanding the phenotype. In Dev Med Child Neurol. 0, 54, p KIANI, R., LAWDEN, M., EAMES, P., CRITCHLEY, P., BHAUMIK, S., ODEDRA, S. et al. Anti-NMDA-receptor encephalitis presenting with catatonia and neuroleptic malignant syndrome in patients with in tellectual disability and autism. In BJPsych Bull. 05, 39, p

13 Súvis proporcií rúk a tváre s úzkostnosťou a im pul zivitou jedinca Filo, M., Nágelová, N., Turček, M., Řičánek, M. Psychiatrická klinika LF UK v Bratislave a Univerzitnej nemocnice Bratislava, Slovenská Cieľ: Vyhľadať biologické súvislosti medzi proporciami tváre, rúk a vybranými povahovými črtami i psychiatrickými diag nózami. Nájsť možné aplikácie poznatkov na diagnostiku a terapiu psychických porúch. Metódy: Prehľadová práca, úvod do klinickej štúdie. Výsledky: Produkcia testosterónu počas skorého fetálneho obdobia je nevyhnutná na diferenciáciu mozgu. Pomer dĺžky. a 4. prsta sa považuje za biomarker pomeru fe tálneho testosterónu a estrogénu v úzkom okne skorej on togenézy. Hladiny testosterónu počas života jedinca aj fetálne hladiny testosterónu vplývajú i na vývin proporcií tváre. Záver: Mnohé doterajšie štúdie našli koreláciu medzi pome rom v dĺžke. a 4. prsta a výskytom nedostatku seba kon troly, agresie, dominantným správaním, schizofré nie, Alz hei merovej demencie a autizmu i vzťah me dzi mas kulínny mi proporciami tváre a sociálnym sta tu som, agresiou, se ba po su dzovaním dominancie či agresie, vní ma ním do minan cie a agresie, ale aj vnímaním dô ve ry hod nosti jedinca okolím. Literatúra. NOSER, E., SCHOCH, J., EHLERT, U. The influence of income and tes tosterone on the validity of facial width-to-height ratio as a bio mar ker for dominance. In PubMed COSTA, M., LIO, G., GOMEZ, A. How components of facial width to height ratio differently contribute to the perception of social traits. In PubMed BORGI, M., MAJOLO, B. Facial width-to-height ratio relates to domi nance style in the genus Macaca. In PubMed LENZ, B., BOUNA-PYRROU, P., MUHLE, C. Low digit ratio (D:4D) and late pubertal onset indicate prenatal hyperandrogenziation in alcohol binge drinking. In PubMed. 08. Negatívne symptómy pri schizofrénii: minulosť, prítomnosť a budúcnosť Forgáčová, Ľ. Psychiatrická klinika SZU a UN Bra tis lava, Slovenská Negatívne symptómy pri schizofrénii sú heterogénne a mul ti di menzionálne. T. Crow (980) popísal na základe via ce rých cha rak teristík a prierezovej symptomatiky dva schi zo fre nic ké syn dró my: schizofrénia typ I (s predo mi nantný mi po zi tív ny mi príznakmi) a schizofrénia typ II (s pre domi nantný mi negatívnymi príznakmi). Andreasen a Olsen (98) vy vi nuli di men zio nálne posudzovacie stupnice: SANS, šká la na meranie negatívnych symptómov) a SAPS, šká la na me ra nie po zi tív nych symptómov). Carpenter a kol. (988) vy me dzi li primárne negatívne symptómy (in teg rálna súčasť schizofrénie) a sekundárne negatívne sym ptó my (dôs le dok iných príčin). Negatívne symptómy pod mie ňujú dlho do bé zhoršenie psychosociálnej funkčnosti pa cien tov, výz nam ne zhoršujú kvalitu života a bránia účin nej re integrá cii. Ukazuje sa, že negatívne príznaky sú pod mie ne né od liš ný mi pa to fy zio logickými procesmi ako os tatné prízna ky schi zof ré nie. Záujem o biologický, kli nic ký aj far mako lo gic ký výs kum negatívnych príznakov pri schi zof ré nii v prie be hu os tat né ho desaťročia narastá. Výsled ky výs kumu pris pie va jú k lepšiemu porozumeniu ich vzni ku ako aj k mož nos tiam ich úspešnej liečby. Literatúra. ANDREASEN, N. C., OLSEN, S. Negative verusu positive schizophrenia: Definition a validation. In Arch. Gen. Psychiatry. 98, 39, s BUCHANAN, R. W. Persistent Negative Symptoms in Schizophrenia: An Overview. In Schizophrenia Bulletin. 007, vol 33, s CARPENTER, W. T., HEINRICHS, D. W., WAGMAN, A. Deficit and Nondeficit Forms of Schizophrenia: The Concept. In Am. J. Psychiatry. 988, 45, s NÉMETH, B. et al. Quality-adjusted life year difference in patients with predominant negative symptoms of schizophrenia treated with cariprazine and risperidone. In Comp. Eff. Res. 07, 6 (7), s

14 Psychotické zážitky v neklinickej populácii výskyt a vplyv na každodenné fungovanie Forgáčová, Ľ., Vašečková, B.,, Pečeňák, J. 3, Hajdúk, M. 3, 4 Psychiatrická klinika SZU a UN Bratislava, Slovenská Univerzitná nemocnica s poliklinikou Milosrdní bratia, spol. s r. o., Bratislava, Slovenská 3 Psychiatrická klinika LF UK a UN Bratislava, Slovenská 4 Katedra psychológie FF UK v Bratislave, Slovenská Dimenzionálne modely predpokladajú, že prejavy duševných porúch ako je schizofrénia sú prítomné aj v neklinickej popu lácii. Rozšírený fenotyp psychózy tak predstavuje určitú behaviorálnu expresiu vulnerability k psychotickému ochore niu. V neklinickej populácii v tejto súvislosti hovorí me o tzv. psychotických zážitkoch. Ich prevalencia sa od ha duje zhruba na 8 %. Rovnako ako u pacientov, tak aj u zdravých ľudí majú vzťah k iným psychopatologickým preja vom a zároveň súvisia so zhoršeným psychosociálnym fun go vaním. Cieľom výskumu bolo preskúmať výskyt psycho tic kých zážitkov u vysokoškolských študentov s cieľom overiť aj ich vplyv na každodenné fungovanie. Na vzorke viac ako 300 študentov sme zistili, že ich výskyt bol asocio vaný s depresívnou a úzkostnou symptomatikou. Frek ven cia výsky tu psychotických zážitkov súvisela aj s mie rou distresu, ktoré spô so bovali. Participanti, ktorí poci ťo vali psy cho tic ké zá žitky, boli častejšie menej spokojní so životom a sub jek tív ne vnímali intenzívnejšie problémy pri so ciál nom fungovaní. Práca podporená grantom VEGA /084/9. Manažment hospitalizovaného fajčiara Grohol, M. Psychiatrické oddelenie Nemocnice s poliklinikou sv. Jakuba, n. o., Bardejov, Slovenská Závislosť od nikotínu/tabaku je vysoko prevalentná psychic ká porucha (viac ako 0 % dospelej populácie v SR fajčí denne). Je spojená s vážnym ekonomickým aj zdravotným dosahom a je mimoriadne rezistentná na neerudované in ter ven cie. Máloktorý z chorobných stavov v medicíne je takto hru bo ignorovaný ako práve táto závislosť, napr. NCZI v ro čen kách psychiatrickej starostlivosti počty lieče ných či diag nos ti ko va ných ani neuvádza, naj skôr to vy chá dza z fak tu, že pacienti psychiatrov o lieč bu veľmi ne žia da jú. So zákonom č. 377/004 Z. z. o ochrane ne fajčia rov vstú pil do platnosti zákaz fajčenia v zdra vot níc kych za ria de niach s výnimkou vyhradených fajčiarní na psy chiatric kých od de le niach. Tým sa fajčiari, často závislé osoby, dos tá va jú na somatických lôžkach do situácie vy nú te nej ab sti nen cie. Odvykací stav je pre mno hých ne prí jem nou skú se nos ťou, nie bez rizík. Je to akútny stav. Liečba ni koti niz mu/tabakizmu sa v určitých ohľa doch od iných zá vislos tí (hlavne od al ko holu) líši, najmä inten zi tou a trva ním nadmernou túžbou po droge. Ročná miera relapsov je však po rov na teľná (po roku od liečby spra vidla iba 5 až 0 % súvisle ab sti nuje). Autor v prís pevku prezentuje výsledky pries ku mu rea li zo va né ho medzi pacientmi všeo bec nej nemocnice a prib li žuje sú čas nú situáciu v oblasti tvorby štandardov v odvykaní faj če nia a špeciálne v zvládaní odvykacieho stavu u hospi ta li zo va ných závislých od niko tínu/tabaku. V tomto prípade je sku toč ne na mieste zaviesť štan dar dné postupy a prinútiť pois ťov ne hradiť liečbu v súla de s modernými trendmi a na dô ka zoch za lo že ný mi postup mi a učiniť programy dostupné nie len na so ma tických, ale pochopiteľne aj psychiatrických lôžkach. 4

15 Vzájomné vzťahy medzi paranoidnou ideáciou a kvalitou spánku Hajdúk, M.,, Kasanová, Z., 3, Thewissen, V. 4, 5, Myin- Germeys, I. 3 Katedra psychológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave, Slovenská Psychiatrická klinika LF UK a UN Bratislava, Slovenská 3 Center for Contextual Psychiatry, Department of Neurosciences, KU Leuven University, Leuven, Belgicko 4 Faculty of Psychology and Educational Sciences, Open University, Holandsko 5 Department of Psychiatry and Psychology, School for Mental Health and Neuroscience, Maastricht University Medical Centre, Maastricht, Holandsko Poruchy spánku sú u pacientov so psychotickými poruchami veľmi časté a súvisia s rôznou psychopatológiou. Súčasné výskumy zdôrazňujú, že problémy so spánkom nie sú len sekundárnym symptómom, ale aktívne môžu prispievať k zvý šeniu intenzity paranoidnej ideácie. Cieľom štúdie bolo skúmať dynamiku vzťahu medzi kvalitou spánku a zme nami paranoidnej ideácie prostredníctvom metódy Ex pe rien ce Sampling. Participanti vypĺňali spánkové denníky a zároveň počas dňa intenzívne zaznamenávali zmeny prežívania negatívnych afektov a paranoidnej ideácie. Súbor pozostával zo 4 akútne paranoidných participantov s psychotickými poruchami, 3 psychotických pacientov bez paranoidno-perzekučných bludov a 4 participantov s vysokou mierou schizotypie. Zistili sme, že v celom sú bo re bola nízka kvalita spánku prediktorom intenzity pa ra noid nej ideácie počas nasledujúceho rána. Vzťah je podľa našich výsledkov jednosmerný a sprostredkovaný zvýšením prežívania negatívnych afektov. Katatónia Hapalová, Z., Králová, M. Psychiatrická klinika LF UK a UN Bratislava, Slovenská Katatónia je v súčasnosti vnímaná ako etiologicky he te rogénny psychomotorický syndróm sprevádzaný porucha mi afektivity, vôle a často aj vedomia. Jej prevalencia je udáva ná v rozpätí 7 7 % medzi akútnymi psychiatrickými pa cientami, čoraz častejšie však býva identifikovaná aj u pa cientov so somatickým či neurologickým ochorením. Na priek tomu sa predpokladá, že katatónny syndróm stále zos tá va nedostatočne diagnostikovaný, a tým aj ne adekvát ne liečený, čo môže mať pre pacienta nepriaznivé až fa tál ne dôsledky. V našej práci podávame prehľad aktuálnych poznatkov o kata tónii so zameraním sa na súčasné diagnostické kri té riá, jej epidemiológiu a etiológiu, ako aj patogenetické hy po té zy vzniku katatónnych príznakov. Venujeme sa klinickej ma nifes tá cii katatónie a uvádzame základné usmernenia na jej di fe ren ciálnu diagnostiku. Vzhľadom na veľkú etiologickú heterogenitu syndrómu podrobnejšie rozoberáme dva typy: malígnu katatóniu a jej liekmi indukovanú variantu, neuro leptický malígny syndróm. Z pohľadu liečby sa za me riavame na aktuálne odporúčané terapeutické postupy. Prácu dopĺňame krátkymi kazuistikami z našej klinickej praxe. Literatúra RASMUSSEN, S. A., MAZUREK, M. F., ROSEBUSH, P. I. Cata to nia: Our current understanding of its diagnosis, treatment and pato physio logy. In World J Psychiatr. 06, December, 6 (4), p FINK, M. Katatonie: Často sa vyskytující klinický syndrom, roz poznatelný a léčitelný. In Čes a slov Psychiatr. 07, 3 (), s

16 Kognitívne funkcie u ľudí s depresiou Heretik, A. sr., Heretiková Marsalová, A., Smolejová, E., Vašečková, B. 3, 4, Cviková, V., Abrahámová, M., Heretik, A. jr. Katedra psychológie FF UK v Bratislave, Slovenská REA-Ambulancia psychiatrie a psychoterapie, Bratislava, Slovenská 3 Univerzitná nemocnica s poliklinikou Milosrdní bratia, spol. s r. o., Bratislava, Slovenská 4 Psychiatrická klinika SZU a UN Bratislava, Slovenská Porucha nálady predstavuje jadrový príznak afektívnych porúch. Napriek tomu viaceré štúdie preukázali, že u pacien tov s depresiou dochádza k zmenám fungovania kogni tív nych procesov. Nejedná sa len o zmeny v tzv. horúcej kognícii, čo predstavuje určité skreslené vnímanie sveta v dôs ledku poruchy nálady, ale pacienti majú preukázateľne zhoršené aj tie funkcie, ktoré tradične meriame neuro psychologickými testami. Najvýraznejšie zhoršenie je prí tom né najmä v exekutívnych funkciách a pracovnej pa mä ti, čo má dosah aj na funkčnosť pacientov, najmä v pracovnej oblasti. Autori v príspevku priblížia predbežné zistenia projektu NEUROPSY so zameraním sa na analýzu vzťa hu depresív nej sym ptomatiky a kognitívnych funkcií u zdra vých ľudí a tak tiež u pacientov s diagnostikovanou depresívnou po ru chou. Implikácie na diagnostikovanie kognitívnych sym ptó mov depresie sú diskutované. Práca podporená grantom APVV Expresia rastových faktorov v mozgu potkanov po blokáde delta opioidných receptorov naltrindolom v spojení s hypokinézou Chomanič, P.,, Balagová, L., Graban, J., Ježová, D. Laboratórium farmakologickej neuroendokrinológie Ústavu experimentálnej endokrinológie a Biomedicínske centrum SAV, Bratislava, Slovenská Katedra farmakológie a toxikológie Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave, Slovenská V súčasnosti existuje málo poznatkov o súvise delta opioidných receptorov s expresiou rastových faktorov v mozgu. Cieľom tejto práce bolo overiť hypotézu, že blokáda delta opioid ných receptorov naltrindolom potencuje negatívny vplyv miernych stresorov na expresiu rastových faktorov v mozgu potkana. V experimente sa použilo 40 samcov potkanov rozdelených do štyroch skupín. Zvieratám sa opa kovane podával buď naltrindol (3 mg/kg, s.c.), alebo pla ce bo a buď boli vystavené hypokinéze počas 48 hod., alebo boli ponechané v pokoji. Po dekapitácii zvierat boli odo braté nadobličky a tkanivo frontálnej kôry mozgu. Vply vom krát kodobého obmedzenia pohybu nastalo zvýšenie hmotnosti nadobličky, ktoré bolo výraznejšie u skupín pot ka nov s po dávaným naltrindolom. Po vystavení zvierat hypo kiné ze nastalo zníženie génovej expresie BDNF, bez vplyvu na expresiu faktora FGF. Podávanie naltrindolu vyvo la lo zvýšenie expresie delta opioidného receptora typu. Z výsledkov vyplýva, že blokáda delta opioidných re cep torov naltrindolom v kombinácii so stresovým podne tom má za následok vyvolanie výraznejšej hypertrofie nadob li čiek. Práca podporená grantom APVV Môže byť pornografia terapiou? Chovanec, M. Katedra kriminalistiky a forenzných vied Akadémie Poli cajné ho zboru v Bratislave, Slovenská Na pornografiu je nielen v súčasnosti nazerané hlavne cez negatívnu prizmu, čo nemá pozitívny dosah na jej nielen súčasných, ale aj potenciálnych konzumentov/konzumentky. Negatívum spočíva v tom, že konzum sexuálne explicitných materiálov vyvoláva závislosť, devastuje páry, manželstvá, degraduje osobnosť človeka, odďaľuje jednotlivca od re ligiozity a iné. Toto je masívne podporované antikampaňou prost red níctvom masovokomunikačných prostriedkov, or ga ni zo va ný mi skupinami a jednotlivcami. V prezentácii sa autor zameriava na podceňovanú a nekomunikovanú strán ku spojenú s konzumom pornografie a to je napr. jej vy uži tie ako te ra peu tic kého nástroja v širšom spektre zá beru. Na uve de né nazerá cez zahraničné výskumy a články. Kľúčové slová: pornografia, terapia pornografiou, výskumy 6

17 Duševné ochorenia a narkolepsia Jarčušková, D., Tomášiová, M., Klobučníková, K., Benča, M., Feketeová, E. I. psychiatrická klinika LF UPJŠ v Košiciach, Slovenská Neurologická klinika LF UPJŠ v Košiciach, Slovenská Predmetom štúdie bolo zhodnotiť spektrum komorbidných ochorení narkolepsie na Slovensku. Participantmi bolo 6 pacientov s narkolepsiou diagnostikovanou podľa ICSD, 005 alebo ICSD3, 04, diagnostikovaných do marca 08. Retrospektívne sme v zdravotných záznamoch pacientov a na základe telefonického rozhovoru zisťovali prítomnosť ko mor bidných ochorení. K pacientom s narkolepsiou sme podľa veku a pohlavia priradili kontroly v pomere 4 : z pa cien tov hospitalizovaných pre akútne bolestivé syn drómy, náhle vzniknuté parézy hlavových nervov a násled ne zis ťo va li výskyt komorbidných ochorení pred začiat kom hos pi ta li zácie. Pacienti s narkolepsiou mali zvýšenú šancu na výs kyt du šev ného ochorenia (OR,5), dyslipidémie (OR,), ICHS (OR,09) a diabetes mellitus (OR,79). Z psy chiat ric kých komorbidít došlo najčastejšie k rozvoju neu ro tických, stresom podmienených a somatoformných ocho re ní (n = 4,9 %). Menej často sa u pacientov vyskytova li poru chy správania, poruchy psychiky a správania za príči ne né užitím psychoaktívnych látok (n =,4 %), men tál na re tar dá cia (n =,4 %), schizofrénia (n =,4 %), a poruchy sprá vania a emočné poruchy so zvyčajným začiat kom v detstve a po čas dospievania (n =,7 %). Joga v liečbe depresie neurobiologické súvislosti Jenčová, L., Kafková, Z. II. Psychiatrická klinika SZU, Banská Bystrica, Slovenská Napriek pokrokom v liečbe depresívnej poruchy zatiaľ nie sme schopní dosiahnuť úplnú remisiu u všetkých pacientov. Aj preto sa pozornosť obracia na rôzne alternatívne prístupy, ktoré by mohli obohatiť naše terapeutické arma mentárium v boji s touto zneschopňujúcou poruchou. Joga a rôzne meditačné techniky sa v posledných rokoch stali po pu lárnymi a vyhľadávanými aktivitami nielen u ľu dí trpiacich duševnou poruchou, ale aj v bežnej po pu lá cii. Via ce ré štúdie potvrdzujú priaznivý vplyv jogy a me ditácie na re duk ciu depresívnych symptómov. Podľa niektorých prác joga znižuje riziko recidívy depresívnej poruchy. Neu ro zob razovacie metódy dokumentujú funkčné i štruktu rál ne zmeny mozgu u ľudí pravidelne praktizujúcich jogu a meditáciu, a teda nejde len o placebo efekt týchto tech ník. V prednáške prinášame prehľad neurobiologických sú vis lostí na pozadí účinnosti jogy a meditácie v liečbe depre sívnych stavov. Kľúčové slová: depresívna porucha, joga, meditácia, neurobiológia Prevalencia spánkových porúch a hodnotenie kon centrácie 6-sulfatoxymelatonínu v moči detí s poruchami autistického spektra Keményová, P., Bartakovičová, K., Stebelová, K., Waczu líková, I. 3, Siklenková, L., Babinská, K. Lekárska fakulta UK v Bratislave, Slovenská Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave, Slovenská 3 Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave, Slovenská Poruchy autistického spektra (PAS) sú neurovývinové ochorenia charakterizované oslabením v sociálnej interakcii a ko munikácii a repetitívnym správaním a záujmami. Spán ko vé poruchy patria medzi časté komorbidity PAS. V štú dii participovalo 6 detí vo veku 5 rokov, z toho 77 s PAS. Sledovali sme hladiny 6-sulfatoxymelatonínu (amt6s), ktorý je metabolitom melatonínu. Priemerné hla di ny amt6s/kreatinín v rannej vzorke moču detí s PAS boli vý raz ne nižšie v porovnaní s kontrolami. Na základe spán ko vé ho dotazníka CSHQ sme u detí s PAS zaznamenali častej ší výs kyt spánkových porúch. Výsledky poukazujú na mož nú účasť zní ženej nočnej koncentrácie melatonínu na ich vzniku. Práca podporená grantmi APVV , APVV , VEGA /04/7. 7

18 Čo znamená úspešná liečba depresie? Králová, M. Psychiatrická klinika LF UK a UNB, Bratislava, Slovenská Za úspešnú liečbu depresie možno označiť taký postup, ktorý vráti pacienta do stavu, v akom bol pred depresívnou epi zódou. Ide o to, aby bol pacient znova sám sebou, aby odzneli nielen všetky príznaky jeho depresie, ale aby si do kázal znova užívať život a dokázal naplno fungovať vo všetkých svojich životných rolách. Ukazuje sa, že medzi súčas nými antidepresívami, všeobecne skutočne účinnými a v zásade dobre tolerovanými (aj podľa najnovších po rov naní), predsa len existujú rozdiely v ovplyvnení niekto rých skupín príznakov. Akékoľvek reziduálne príznaky, ktoré liečbou neod stránime, predstavujú riziko z hľadiska ďalšieho priebehu depresie a celkovej prognózy pacienta, ale najmä zásadným spôsobom limitujú návrat k premorbídnemu stavu. Do popredia záujmu pri hodnotení úspešnosti liečby depresie sa teda čoraz viac dostáva popri hodnotení účinnosti a tole ra bility hodnotenie funkčnosti pacienta, a to nielen objektívne, ale aj subjektívne. V bloku prednášok po teore tic kom úvode prezentujeme príklady úspešnej liečby depre sie z každodennej klinickej praxe. CADASIL Králová, M., Mészáros Hideghéty, B., Matejčíková, T. Psychiatrická klinika LF UK a UN Bratislava, Slovenská Cerebrálna autozomálne dominantná artériopatia so subkor tikálnymi infarktmi a leukoencefalopatiou (CADASIL) je najčastejším a najznámejším monogénnym ocho re ním ma lých ciev. CADASIL spôsobujú mutácie NOTCH3 gé nu na krátkom ramienku 9. chromozómu, ktorý sa u dospe lých ex primuje najmä v bunkách hladkej sva lo vi ny ciev. Ty pic ký mi manifestáciami CADASIL-u sú mig ré ny, ob vyk le s aurou, ktoré sa u pacienta objavujú ako naj čas tej šie pr vé pre ja vy priemerne v tretej dekáde ži vo ta, re ku ren tné subkor ti kál ne ischemické príhody (TIA alebo NCMP) v mladšej dos pe los ti, afektívne poruchy, naj častejšie de pre sia, an xióz ne po ru chy a apatia, ktoré sa vyskytujú až u 40 % pa cien tov, prog re sívny kognitívny úpa dok, kon čia ci pre važne sub kor tikálnou demenciou s do mi nan tným postih nu tím exe ku tív nych funkcií a u men šej časti pa cien tov aj epi lep tické pa ro xyz my. Často sa nie kto ré z tých to pre ja vov zis ťu jú aj v ro din nej anamnéze. Mi ni mál na pre va lencia CADASIL-u je 5 prí pa dov na ľudí. Po ru cha čas to uni ká pozor nos ti a je ne správ ne diag nos ti ko va ná, naj mä pri prevahe psy cho pa tolo gic kej sym pto ma tiky. Pred náš ku ilustrujeme ka zuis ti ka mi pa cien tov z vlastnej kli nic kej praxe. Literatúra DIDONATO, I. et al. Cerebral Autosomal Dominant Arteriopathy with Subcortical Infarcts and Leukoencephalopathy (CADASIL) as a model of small vessel disease: update on clinical, diagnostic, and management aspects. In BMC Medicine. 07, 5, 4. KALARIA, R. N. Neuropathological diagnosis of vascular cognitive impairment and vascular dementia with implications for Alzheimer s disease. In Acta Neuropathol. 06, 3, p Poruchy príjmu potravy Lajčiaková, Z. Psychosomatická klinika Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave a Psychiatrickej kliniky P. Pinela, Pezinok, Slovenská Poruchy príjmu potravy označujú pomerne široký okruh pa tologických spôsobov zaobchádzania s jedlom, preto predsta vujú heterogénnu diagnostickú skupinu a nie náhodou ich považujeme za jedny z najzáhadnejších a najhoršie ucho pi teľných psychiatrických diagnóz. Poruchy príjmu potravy (PPP) sú ochorenia, ktoré zaujali prakticky každého, kto prišiel s týmito pacientkami do kontak tu. Nielen pre mnoho laikov, ale aj pre lekárov je toto ochorenie ťažko zrozumiteľné a nadviazanie terapeutického kon tak tu s týmito pacientkami je zložité a náročné. Po dobne ako pri iných typoch návykového správania, i tu ide o ve do mú (aj keď nie vždy uvedomovanú) formu se ba deštruk cie. Poruchy príjmu potravy sú ochorením postihujúcim rozum, telo i dušu, sú zmesou závislosti, zvyku, strachu, bolesti a vydierania. Psychologickou podstatou týchto ochorení je túžba po kontrole schopnosť ovládať svoj hlad, hmotnosť, svoje telo, čo vytvára ilúziu úspechu, či dokonca zvýšeného sebavedomia a v určitých smeroch môže kompenzovať stratu kontroly nad inou časťou života. Poznatky z neurobiológie PPP zaznamenávajú naďalej svoj prevrat a prinášajú stále nové informácie o interakcii centrálneho a periférneho riadenia v príjme potravy. Umož ňu jú porovnanie patogenézy vzniku PPP s inými blíz ky mi psychiat rickými a somatickými diagnózami a ko mor bi di ta mi (OCD, PO, úzkostné poruchy, závislosti, etc.). Liečba PPP sa vyvíjala empiricky a vážne problémy v liečbe sú naďalej v dôsledku nízkej motivácie a absentovaní ak tívnej spolupráce pacienta a rodiny. Otázkou zostáva, ako je dostupná liečba pre pacientov a ich rodiny v SR. 8