14_Regionalna strategia

Prepis

1 Udržateľná doprava a mobilita v turistických regiónoch pozdĺž Dunaja REGIONÁLNA STRATÉGIAA A REGIONÁLNY AKČNÝ PLÁN Aktivita Autor Bratislavský samosprávny kraj 31/08/2013

2 IMPRESSUM KONTAKTY Koordinácia: Bratislavský samosprávny kraj Sabinovská 16, P.O. Box Bratislava web: Autor: AUREX spol. s r.o. Ľubľanská Bratislava web: Viac informácií o projekte TRANSDANUBE a jeho aktivitách je možné nájsť na Strana 2 / 81

3 OBSAH 1 REGIONÁLNA STRATÉGIA PRE ROZVOJ UDRŽATEĽNEJ MOBILITY A TURIZMU Ciele Regionálny rámec podmienok Analýza disparít REGIONÁLNY AKČNÝ PLÁN Zoznam rozvojových opatrení Hodnotenie rozvojových opatrení Zapojenie kľúčových aktérov Prioritizácia uskutočniteľných rozvojových opatrení ZHRNUTIE PRÍLOHY Použitá literatúra Prehľad strategických a koncepčných dokumentov Mapy dostupností jednotlivých druhov atraktivít cestovného ruchu Príklady dobrej praxe Strana 3 / 81

4 1 REGIONÁLNA STRATÉGIA PRE ROZVOJ UDRŽATEĽNEJ MOBILITY A TURIZMU ÚVOD Podunajský región má vysoké predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu. Disponuje prírodným a kultúrno-historickým potenciálom, ktorý môže vstupovať do tvorby ponuky a vytvárať pomerne pestrú škálu produktov. Na druhej strane tento rozvojový potenciál Dunaja nie je využívaný v plnej miere. Príčinou je, okrem iného, aj dopravná dostupnosť, či dostupnosť relevantných informácií, ktoré často vytvárajú bariéru návštevnosti. Téma udržateľnej mobility a udržateľného cestovného ruchu nadväzuje na Stratégiu Európa 2020, ktorá hovorí o inteligentnom, udržateľnom a inkluzívnom raste. Prostredníctvom tejto stratégie sa Európska komisia snaží založiť hospodársky rast na lepších ukazovateľoch v oblasti energetickej efektívnosti, nízko uhlíkovom hospodárstve a obnoviteľných energiách. Ako nástroj pre udržateľný rozvoj na území celého Dunajského regiónu slúži aj Európska stratégia pre Dunajský región, ktorá obsahuje prioritnú oblasť zameranú na: zlepšenie mobility a multimodality, v rámci ktorej sa majú zabezpečiť udržateľné dopravné metropolitné systémy a mobilita, zlepšiť regionálna a lokálna cezhraničná infraštruktúra ako aj prístup k vidieckym oblastiam, rozvíjať multimodalita a inteligentné dopravné systémy, podporu kultúry a cestovného ruchu a kontaktov medzi ľuďmi, v rámci ktorej sa má zlepšiť udržateľná mobilita prostredníctvom dopravy a prepojenia koľajovej, autobusovej a lodnej dopravy v Dunajských krajinách a podporovať zelené dopravné spojenia a cyklo turizmus. Materiál Regionálna stratégia na rozvoj udržateľnej dopravy a turizmu (ďalej len stratégia ) je realizovaný v rámci transregionálneho projektu TRANSDANUBE, financovaného cez Operačný program Juhovýchodná Európa, ktorého hlavným zámerom je rozvoj turistických atrakcií v regiónoch pozdĺž toku Dunaja, prostredníctvom podpory trvaloudržateľnej mobility, prírodného bohatstva a kultúrneho dedičstva. Stratégia nadväzuje na už vypracovanú analytickú štúdiu Súčasný stav udržateľnej mobility a turizmu v Podunajskom regióne, ktorú si dal vypracovať Bratislavský samosprávny kraj za účelom zmapovania aktuálneho stavu v oblasti cestovného ruchu a najmä možnosti využívania udržateľnej mobility v turizme. Regionálna stratégia a regionálny akčný plán nadväzujú na aktivity uskutočnené v projekte TRANSDANUBE, v rámci ktorého bola prediskutovaná a stanovená vízia udržateľnej mobility a turizmu v Podunajskom priestore pričom boli zadefinované štyri kľúčové oblasti záujmu a to: 1. Ponuky udržateľnej mobility, 2. Produkty udržateľného cestovného ruchu, Strana 4 / 81

5 3. Informácie a marketing a 4. Finančné možnosti, organizačný a legislatívny rámec. Materiál Regionálna stratégia na rozvoj udržateľnej dopravy a turizmu sa skladá z dvoch častí: (1) samotnej regionálnej stratégie a (2) regionálneho akčného plánu. Z hľadiska územnej špecifikácie regionálna stratégia pokrýva rozvoj celého riešeného územia Podunajska na slovenskom území (bratislavský, trnavský a nitriansky kraj), pričom vytvára logický rámec pre definovanie akčných plánov na územiach jednotlivých krajov. Regionálny akčný plán podrobnejšie popisuje implementáciu stratégie na špecifickom (vymedzenom) území. Vzhľadom k skutočnosti, že nositeľom tejto stratégie je Bratislavský samosprávny kraj, regionálny akčný plán vychádza z potrieb územia bratislavského kraja a identifikuje rozvojové projekty predovšetkým pre región Bratislavského samosprávneho kraja. Cieľom projektu je vypracovať stratégiu udržateľnej mobility s ohľadom na rozvoj cestovného ruchu vo vybraných regiónoch pozdĺž Dunaja, vrátane železničnej, verejnej automobilovej, cyklistickej a lodnej dopravy za účelom zavedenia konceptu udržateľného cestovného ruchu v celom Podunajsku. Dôvodom na vytváranie podmienok vhodných na rozvoj verejnej osobnej dopravy je aj snaha o znižovanie negatívnych vplyvov individuálnej automobilovej dopravy na životné prostredie a bezpečnosť. Stratégia, v nadväznosti na víziu projektu, definuje ciele, priority a opatrenia v oblasti rozvoja udržateľnej mobility, turizmu, informovanosti a marketingu, ako aj organizačného a legislatívneho rámca, ktoré podporia zvýšenie konkurencieschopnosti regiónu a prispejú k zabezpečeniu rozvoja sektora cestovného ruchu a jeho prepájanie v podunajskom priestore. Na dosiahnutie týchto cieľov Regionálny akčný plán navrhuje súbor konkrétnych projektov s podrobným popisom, indikatívnym rozpočtom a horizontom realizácie. Pri napĺňaní cieľov stratégie a realizácii regionálneho akčného plánu je potrebné brať ohľad na prierezový cieľ, ktorým je zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja územia. Predpokladom pre masívnejšie využívanie potenciálu CHKO Dunajské luhy a Malého Dunaja je identifikácia starých environmentálnych záťaží z priemyselnej produkcie z minulosti, ktoré môžu v ďalšom období predstavovať riziko využívania potenciálu územia pre účely cestovného ruchu. Strana 5 / 81

6 1.1 CIELE Štruktúra cieľov stanovených v rámci predmetnej stratégie pozostáva zo sústavy nasledovných cieľov: globálny cieľ, ktorý je definovaný na úrovni spoločnej stratégie, špecifické ciele, ktoré sú definované na úrovni jednotlivých oblastí záujmu (ponuky udržateľnej mobility, udržateľné turistické produkty, informácie a marketing a finančné možnosti, organizačný a legislatívny rámec), operačné ciele, ktoré sú definované na úrovni konkrétnych opatrení. Cieľovú skupinu, pre ktorú je táto stratégia definovaná, tvoria obyvatelia riešeného územia, t.j. obyvatelia miest a obcí ležiacich na území Podunajska 1. Ťažiskovú cieľovú skupinu obyvateľov tvoria obyvatelia hl. m. SR Bratislavy a jeho bezprostredného okolia. Globálny cieľ: Prostredníctvom udržateľnej dopravy zlepšiť podmienky pre rozvoj cestovného ruchu v Podunajskom území. Schéma 1 Prepojenie jednotlivých úrovní cieľov 1 Pre účely projektu TRANSDANUBE, v rámci ktorého je táto stratégia spracovávaná, bolo definované územie Podunajska ako územie vo vzdialenosti cca 50 km od toku Dunaja. Strana 6 / 81

7 1.1.1 ŠPECIFICKÝ CIEĽ 1: ROZŠÍRENIE PONUKY UDRŽATEĽNEJ MOBILITY Prioritná os 1: Ponuky udržateľnej mobility Operačný cieľ 1.1: Zvýšenie kvality a rozšírenie ponuky dopravnej obslužnosti územia Malého Dunaja, Zdrže Hrušov a nástupných bodov do oblasti Dunajské luhy Minimálny štandard, ktorý má byť dosiahnuteľný v roku 2020: Rozšírenie siete cyklotrás pri Malom Dunaji s náučnými trasami s napojením na medzinárodnú cestu Eurovelo 6 a Eurovelo 13. V oblasti Zdrže Hrušov bude vybudovaná sieť cyklotrás s napojením sa na cezhraničnú sústavu cyklotrás v Maďarsku a v Rakúsku. Minimálne dva nástupné body oblasti CHKO Dunajské luhy a jej okolí budú dostupné prostredníctvom bratislavského integrovaného dopravného systému. Monitorovacie ukazovatele: Vybudovanie 15 kilometrov nových úsekov cyklotrás (spevnenie, značenie, zaradenie do siete cyklotrás). Rekonštrukcia 15 kilometrov existujúcich úsekov cyklotrás. Operačný cieľ 1.2: Vytvoriť podmienky pre zvýšenie využitia vodnej dopravy na Dunaji a Malom Dunaji Minimálny štandard, ktorý má byť dosiahnuteľný v roku 2020: Jedno pravidelné dopravné lodné spojenie centra Bratislavy a oblasti Zdrže Hrušov. Jedno pravidelné cezhraničné dopravné lodné spojenie v oblasti VD Gabčíkovo. V oblasti VD Gabčíkova budú pre turistov sprístupnené minimálne 2 nové prístaviská pre osobné lode a jachty s príslušnou infraštruktúrou. Sprístupnenie aspoň 2 prístavísk pre nemotorové plavidlá na Malom Dunaji. Vybudovanie 2 prestupových kanálov pri malých vodných elektrárňach na Malom Dunaji na zvýšenie splavnosti Malého Dunaja. Monitorovacie ukazovatele: Počet dopravných lodných spojení verejnej osobnej dopravy na Dunaji prechádzajúcich cez Bratislavu (2 spojenia: pravidelné, alebo sezónne). Sprístupnenie 4 prístavísk pre nemotorové plavidlá na Malom Dunaji. Strana 7 / 81

8 1.1.2 ŠPECIFICKÝ CIEĽ 2: ZVÝŠENIE KVALITY A ROZMANITOSTI PRODUKTOV CR Prioritná os 2: Produkty udržateľného CR Operačný cieľ 2.1: Využiť potenciál vodnej turistiky na Malom Dunaji Minimálny štandard, ktorý má byť dosiahnuteľný v roku 2020: Vytvorenie a sprístupnenie minimálne troch nových atraktivít v oblasti Malého Dunaja. Obnovenie a sprístupnenie aspoň dvoch vodných mlynov na Malom Dunaji na turistické účely. Pre turistov v oblasti Malého Dunaja bude vytvorený komplexný, dvojdňový tematický balíček vodnej turistiky. Monitorovacie ukazovatele: Počet obnovených atraktivít cestovného ruchu na Malom Dunaji a v jeho okolí (2 obnovené atraktivity). Dva zrekonštruované vodné mlyny na Malom Dunaji. Operačný cieľ 2.2: Vytvoriť podmienky pre využitie environmentálneho produktu cestovného ruchu v oblasti CHKO Dunajské luhy a jej okolí Minimálny štandard, ktorý má byť dosiahnuteľný v roku 2020: Vytvorenie aspoň dvoch nových atraktivít environmentálneho produktu cestovného ruchu v oblasti CHKO Dunajské luhy a jej okolí. Sprístupnenie minimálne jedného náučného chodníka v oblasti CHKO Dunajské luhy a jej okolí. Monitorovacie ukazovatele: Počet novozriadených atraktivít cestovného ruchu v oblasti Dunajské luhy (2 novozriadené atraktivity). 5 km sprístupnených náučných chodníkov v oblasti Dunajské luhy na území Bratislavského kraja. Operačný cieľ 2.3: Splavnenie starého koryta Dunaja Minimálny štandard, ktorý má byť dosiahnuteľný v roku 2020: Strana 8 / 81

9 Vypracovanie štúdie realizovateľnosti projektu splavnenia starého koryta Dunaja a zmapovanie potenciálu rozvoja CR v jeho okolí. Monitorovacie ukazovatele: Vybudovanie jedného nástupného bodu pre plavidlá do starého koryta Dunaja. Využitie starého koryta na turistické a rekreačné účely ŠPECIFICKÝ CIEĽ 3: INOVATÍVNA PONUKA INFORMÁCIÍ A CIELENÁ PROPAGÁCIA PRODUKTOV CR Prioritná os 3: Informácie a marketing Operačný cieľ 3.1: Ľahko prístupné informácie o turistických atraktivitách v Podunajsku Minimálny štandard, ktorý má byť dosiahnuteľný v roku 2020: Pre turistov bude k dispozícií komplexný portál s ponukou atraktivít CR v Podunajskej oblasti a s ponukou možností dopravy verejnou osobnou alebo nemotorovou dopravou. Monitorovacie ukazovatele: Päť zrealizovaných projektov zameraných na zvýšenie informovanosti o turistických atraktivitách v Podunajsku. Operačný cieľ 3.2: Zvýšiť propagáciu turistických produktov v oblasti vidieckej turistiky a gastronómie v Podunajsku Minimálny štandard, ktorý má byť dosiahnuteľný v roku 2020: Vypracovanie minimálne dvoch informačných materiálov o produktoch vidieckej turistiky a gastronómie v Podunajskej oblasti. Pre turistov v oblasti Podunajska budú vytvorené minimálne dva nové tematické balíčky produktov cestovného ruchu. Monitorovacie ukazovatele: Päť nových tematických balíčkov produktov cestovného ruchu v oblasti Podunajska. Strana 9 / 81

10 Operačný cieľ 3.3: Podpora turizmu v lokalite Malého Dunaja prostredníctvom vytvorenia produktu a jeho propagácie Minimálny štandard, ktorý má byť dosiahnuteľný v roku 2020: Vytvorenie minimálne jednej publikácie s informáciami, mapami a údajmi o cyklotrasách, vodných trasách, reštauračných a ubytovacích možnostiach. Monitorovacie ukazovatele: Jeden vytvorený propagačný materiál o možnostiach turistiky v oblasti Malého Dunaja ŠPECIFICKÝ CIEĽ 4: LEPŠIE FINANČNÉ, ORGANIZAČNÉ A LEGISLATÍVNE PODMIENKY V OBLASTI UDRŽATEĽNEJ MOBILITY A TURIZMU Prioritná os 4: Finančné možnosti, organizačný a legislatívny rámec Operačný cieľ 4.1: Zabezpečiť finančné prostriedky na podporu aktivít v oblasti ponúk udržateľnej mobility a produktov cestovného ruchu v Podunajsku Minimálny štandard, ktorý má byť dosiahnuteľný v roku 2020: Zabezpečenie finančných zdrojov z verejného sektora pre oblasť podpory turizmu v oblasti Podunajska. Zabezpečenie dodatočných finančných zdrojov minimálne od jedného subjektu zo súkromného sektora pre oblasť podpory turizmu v oblasti Podunajska. Monitorovacie ukazovatele: Výška dotačných finančných prostriedkov pre oblasť podpory mobility a turizmu z verejných zdrojov ( do r.2020). Výška dotačných finančných prostriedkov pre oblasť podpory mobility a turizmu zo súkromných zdrojov ( do r.2020). Vytvorenie dotačnej schémy na podporu udržateľnej mobility a cestovného ruchu v Podunajsku. Operačný cieľ 4.2: Vytvorenie organizačných predpokladov pre zabezpečenie horizontálnej a vertikálnej koordinácie aktivít kľúčových subjektov Strana 10 / 81

11 Minimálny štandard, ktorý má byť dosiahnuteľný v roku 2020: Prijatie minimálne jednej dohody o spolupráci medzi subjektmi verejnej samosprávy na podporu rozvoja Podunajska. Monitorovacie ukazovatele: Počet vytvorených partnerstiev (napr. PPP, pracovná skupina) pre účely podpory udržateľnej mobility a rozvoja CR v Podunajskom území (jedno vytvorené partnerstvo). Počet vytvorených cezhraničných platforiem na rozvoj CR v Podunajsku (jedna cezhraničná platforma). Operačný cieľ 4.3: Zabezpečenie priemetu rozvojovej stratégie do PHSR dotknutých krajov a obcí, ako aj monitorovanie vývoja jej implementácie Minimálny štandard, ktorý má byť dosiahnuteľný v roku 2020: Zakomponovanie oblasti udržateľnej mobility a inovatívnych produktov CR do rozvojových dokumentov regionálnej a miestnej samosprávy (PHSR). Vytvorenie spoločnej koncepcie rozvoja cestovného ruchu v Podunajskej oblasti. Monitorovacie ukazovatele: Počet prijatých legislatívnych nástrojov na ochranu životného prostredia a podporu rozvoja turizmu a udržateľnej mobility v Podunajsku (jeden legislatívny nástroj). Počet prijatých strategických dokumentov na podporu rozvoja cestovného ruchu v Podunajsku (jeden strategický dokument). Implementácia stratégie bude sledovaná prostredníctvom sústavy merateľných ukazovateľov. Sledovanie stavu implementácie stratégie zabezpečí Bratislavský samosprávny kraj. Podkladom pre monitorovanie budú dáta zisťované Úradom BSK a dotknutými mestami a obcami. Strana 11 / 81

12 1.2 REGIONÁLNY RÁMEC PODMIENOK ZHRNUTIE ANALÝZY SÚČASNÉHO STAVU UDRŽATEĽNEJ MOBILITY A TURIZMU V PODUNAJSKOM REGIÓNE 1. Systém dopravy Cez Podunajský región prechádzajú dva multimodálne koridory (IV. koridor: Drážďany Praha Bratislava Viedeň Budapešť a V. koridor: Benátky Koper Terst Ľubľana Budapešť Užhorod /doplnková trasa V.a/: Bratislava Žilina Užhorod). V súčasnosti je Slovensko súčasťou Schengenského systému a preto sú hranice v Podunajskom regióne otvorené.. Za najvýznamnejšie prestupové terminály môžeme považovať Bratislavu. Ďalšie prestupové terminály spájajúce dopravu železničnú a autobusovú s miestnou hromadnou dopravou sa nachádzajú v Trnave, Malackách, Dunajskej Strede, Galante, Komárne, Nových Zámkoch, Šali a Leviciach. Na základe málo dostupných informácií možno konštatovať, že ponuka regionálnej verejnej dopravy v regiónoch je, až na niekoľko výnimiek, málo atraktívna. Chýbajúce priame spojenia, nízke frekvencie a dlhé prestupné časy vedú k tomu, že verejná doprava nedokáže konkurovať súkromnej individuálnej automobilovej doprave. Z oblasti dopravy a dostupnosti týchto atrakcií možno konštatovať, že atrakcie v okolí východiskových bodov majú dobrú dostupnosť za pomoci verejnej dopravy. Z časového hľadiska sú dostupné do cca. 30 min bez nutnosti prestupovania. Dostupnosť ostatných atrakcií, ktoré sa ale nachádzajú vo väčšej vzdialenosti od východiskových bodov je komplikovanejšia a náročnejšia na dopravu. Vo väčšine prípadov je nutnosť prestupov a kombinovanie foriem prepravy (vlak, autobus). Z časového pohľadu je dostupnosť atrakcií priamym spojením do 60 min. a kombinovanou prepravou nad 60 min. Hlavným konkurentom verejnej dopravy je individuálna doprava. Pri komplikovaných prestupoch a dlhších časových úsekoch prepravy, verejnej doprave konkuruje a často ju i nahrádza individuálna doprava. 2. Sektor turizmu Cestovný ruch v sledovanej oblasti je zameraný najmä na pobyt a rekreáciu pri (termálnej) vode a športy sústredené pri Dunaji a jeho ramenách. Ramená Dunaja sú lemované lužnými lesmi s osobitou faunou a flórou, ktorá podnietila vznik Chránenej krajinnej oblasti - Dunajské luhy. Zaujímavou atrakciou sú aj vodné mlyny zachované na Malom Dunaji. Bohatstvo termálnych prameňov podnietilo výstavbu termálnych kúpalísk s medzinárodnou klientelou. Najväčšie kúpaliská tu dosahujú viac ako pol miliónovú ročnú návštevnosť. Regióny vďaka svojej polohe sú zamerané prevažne na letné druhy športu - splavovanie riek, plávanie, jachting, potápanie, ale aj korčuľovanie, beh, cyklistika atď. Rekreačnú činnosť dopĺňajú športy sústredené na dunajskej hrádzi. Približne 40 km trasa od Bratislavy cez Šamorín po Gabčíkovo (ako súčasť medzinárodnej cyklotrasy EuroVelo 6) poskytuje cyklistom výhodné podmienky. Trasa sa dá prejsť po oboch stranách Dunaja. Vhodné terénne Strana 12 / 81

13 podmienky a dobrá socioekonomická poloha je podpísaná aj pod netradičné druhy aktivít ako golf, automobilové a závodné dráhy. Územie je vďaka bohatej histórii posiate aj kultúrnymi a historickými pamiatkami od čias rímskej ríše až po súčasnosť. Najväčší počet pamiatok ako aj múzeí a galérií sa nachádza v hlavnom meste Bratislava. 3. Informačné systémy Pri vytváraní produktov CR sú dôležité aj informácie ohľadom denných turistov, ale tieto údaje nie sú oficiálne nikde zisťované. Zmeniť sa to má až po zverejnení výsledkov zo zavedeného satelitného účtu CR, ktorý presne určuje metodológiu ako sledovať počty denných návštevníkov. Na základe analýzy dát možno konštatovať, že trend vo všetkých sledovaných ukazovateľov má rastúcu tendenciu. 4. Organizačné, legislatívne a finančné podmienky Cestovný ruch a doprava sa považujú za jeden z akcelerátorov hospodárskeho rastu krajín. Bez podpory na národnej úrovni sa však rozvíjajú ťažko. Legislatívne opatrenia môžu vytvárať rámec pre podporu, no na druhej strane môžu znamenať vysoké bariéry v spomínaných oblastiach hospodárstva. Legislatívny rámec v oblasti dopravy sa člení do viacero sekcií podľa druhy dopravy. V oblasti cestovného ruchu tvorí základný legislatívny rámec Zákon č. 91/2010 Z.z o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov. Okrem legislatívneho rámca je pri tvorbe analýzy dopravy a cestovného ruchu dôležité poznať aj ich inštitucionálne zabezpečenie. Zaradenie oblasti dopravy a cestovného ruchu pod jednotlivé ministerstvá, agentúry, odbory a sekcie sú zrkadlom toho, aký význam sa týmto oblastiam prikladá. Samotný odbor cestovného ruchu prešiel za posledné roky niekoľkými ministerstvami (Ministerstvo hospodárstva, Ministerstvo kultúry, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií). Každý prechod na iné ministerstvá prináša v sebe zmenu agendy, kompetencií a tým unikajú podstatné náležitosti, ktoré inštitúcie v cestovnom ruchu majú aké kompetencie. Oblasť dopravy zastrešuje Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a jednotlivé sekcie ako Sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Sekcia železničnej dopravy a dráh a Sekcia civilného letectva a vodnej dopravy. Aj cestovný ruch patrí pod vyššie uvedené ministerstvo. Okrem neho plnenie úloh v cestovnom ruchu zabezpečujú aj vyššie územné celky, obce, Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR), krajské organizácie cestovného ruchu (KOCR) a oblastné organizácie cestovného ruchu (OOCR). Možnosti financovania projektov v oblasti udržateľnej dopravy a cestovného ruchu z viacerých zdrojov a ich kombinovaním, je viacero. Základné zdroje financovania je možné rozdeliť na: vlastné zdroje regionálnej samosprávy, cudzie návratné zdroje, cudzie nenávratné zdroje, zdroje súkromného sektora. Strana 13 / 81

14 Na národnej úrovni pôsobí Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Slovenská agentúra cestovného ruchu. V pôsobnosti Ministerstva pre oblasť dopravy sú ŽSR, Železničná spoločnosť a.s. a Železničná spoločnosť Cargo a.s.. Ich aktivity v oblasti rozvoja cestovného ruchu sú úzko späté s ich úlohami a kompetenciami, ktoré vyplývajú z inštitucionálneho zabezpečenia týchto oblastí. Na regionálnej úrovni sú to najmä odbory vyšších územných celkov a krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu. Ku kľúčovým aktérom patria aj organizácie z privátneho sektora ako napr. dopravné spoločnosti Slovak Lines a.s., Regiojet a.s., mikroregionálne združenia, miestne akčné skupiny a pod.. SWOT analýza Silné stránky Doprava & mobilita: - Rozvinutá cestná sieť - Výhodná poloha na hraniciach 3 krajín - Dobré spojenie verejnou dopravou s Rakúskom (Viedeň), vlak, autobus, voda, bicykel - Geografická poloha a prístupnosť Bratislavy ako centra regiónu - Integrovaný dopravný systém mesta Bratislava - Ponuka rekreačných výletov lodí na Dunaji (osobná doprava na Dunaji) - Dobre vyvinuté cyklotrasy / cesty (Eurovelo 6 a 13) - Zvýšenie popularity rekreačnej cyklistiky - Pilotný projekt elektromobility spustený (projekt VIBRATE) Slabé stránky Doprava & mobilita: - Nevyriešená statická doprava v Bratislave a ostatných mestách; parkovanie a parkovacia politika komplikuje rozvoj - Slabo rozvinuté podmienky a infraštruktúra pre rozvoj cyklodopravy v mestách (ako udržateľná forma dopravy) - Dostupnosť údajov na vnútroštátnej / regionálnej úrovni, ako aj cezhraničných údajov - Značné regionálne rozdiely v regióne - Absencia priameho železničného prepojenia železničných staníc Bratislava - Hlavná stanica a Bratislava Petržalka (do Rakúska) - Železničná a autobusová stanica nie sú považované za atraktívne verejné miesta (čistota) - Dĺžka cestovania v regióne hromadnou dopravou (vlak / autobus) je podstatné vyššia ako pri využití individuálnej dopravy (automobil) - Obmedzený počet prístavov pre rekreačné lode - Nedostatočne rozvinutá sieť cyklistických chodníkov a trás, najmä časti okolo Komárna na Štúrova a spojenie Dunajskej cyklistickej cesty a magistrály (prepojenie severu a juhu) - Vysoký tlak na dopravu, ktorý rastie v priebehu rokov v Strana 14 / 81

15 Bratislave, najmä na cesty zo Šamorína a Trnavy do Bratislavy Turistický ruch: Turistický ruch: - Prírodný potenciál: Dunajské luhy, Malé Karpaty a vinárske oblasti, Malý Dunaj, Morava - Atraktívne kultúrne, historické a technické dedičstvo a festivaly / aktivity: Bratislava, Komárno, Trnava, hrady a zámky (Devin, Červený Kameň, Smolenice, atď.), vodné mlyny - Široká škála možností vodných športov v regióne: Čunovo, Malý Dunaj, jazerá - Vďaka blízkosti hraníc veľký potenciál pre prílev zahraničných turistov - Zvýšenie počtu návštevníkov v ostatných rokoch - Termálne bazény s vysokým počtom návštevníkov - Primárna ponuka vytvára veľmi dobré podmienky na rozvoj nemasových a tiež šetrných foriem cestovného ruchu, pešej turistiky, cykloturistiky, jazdectva, poľovníctva, rybárstva - Sezónnosť letné mesiace - Obmedzený počet zariadení / zaujímavostí v regióne využiteľných v zlých poveternostných podmienkach - Ponuka a úroveň poskytovaných doplnkových služieb - Nedostatočná starostlivosť o kultúrno-historické technické pamiatky, ktoré chátrajú - Nedostupnosť údajov o členení jednotlivých návštevníkov / turistov na mieste určenia / atrakciách - Obmedzený počet vyvíjaných a predávaných produktov cestovného ruchu - Veľký rozdiel medzi ponukami cestovného ruchu v meste a na vidieku chýba komplexná ponuka - Neexistencia takmer žiadnych turistických balíkov vrátane verejnej dopravy - Absencia priestorovej informácie a orientácie - Priaznivé podmienky na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu a agroturizmu Informačné systémy & organizačné, legislatívne a finančné podmienky: - Zapojenie do nadregionálnych združení, ktorých cieľom je aj rozvoj turizmu (Centrope), aj prvé výsledky - propagácia tourcentrope.eu - Nové iniciatívy / projekty spájajúce obe strany riek Dunaj a Moravy (kompy, cyklistika) mosty,.. - Novozavedené organizácie pre destinácie cestovného ruchu (PPP), ktoré začínajú na trhu v regióne (KOCR, OOCR) Informačné systémy & organizačné, legislatívne a finančné podmienky: - Nízka úroveň koordinácie medzi zúčastnenými stranami pre účely rozvoj cykloturistiky - Úroveň informácií, koordinácia a spolupráca v oblasti cezhraničnej dopravy a mobility sú pomerne nízke - Cezhraničná koordinácia a spolupráca s rakúskymi / maďarskými organizáciami - Nedostatočný marketing predovšetkým v zahraničí - Slabá spolupráca súkromného a verejného sektora - Obmedzený počet či absencia informačných systémov cestovného ruchu v regióne Strana 15 / 81

16 - Absencia spoločnej marketingovej stratégie Podunajského regiónu - Neadekvátna jazyková vybavenosť (anglicky, nemecky) pracovníkov v cestovnom ruchu, najmä mimo mesta Bratislava Príležitosti Doprava & mobilita : - Nový plánovaný integrovaný systém verejnej dopravy v Bratislavskom kraji v roku Využitie Dunaja ako ekologickej vodnej cesty - Súčasná štruktúra a ponuka verejnej dopravy môže byť použitý ako základ pre ďalšiu integráciu a vývoj atraktívnych produktov cestovného ruchu - Možnosť využitia nových technológií pre zvýšenie atraktivity produktov mobility v cestovnom ruchu (emobility, e-bicykle, atď.) - Zvýšenie cien pohonných hmôt by mohlo viesť k zvýšeniu využívaniu verejnej dopravy - Potenciál vytvorenia alternatívnej vodnej trasy na toku Malého Dunaja nového rekreačneho prepojenia Bratislava Komárno. Ohrozenia Doprava & mobilita : - Ďalšie zvyšovanie motorizácie môže znížiť záujem o využívanie verejných dopravných prostriedkov - Riziká pre životné prostredie v dôsledku zvýšenia objemu dopravy - Neschopnosť konkurencie s maďarskou stranou Dunaja, na základe nedostatočných alebo žiadnych investícií do infraštruktúry a / alebo služieb - Zníženie dostupnosti a zaostávanie periférie a vidieckych regiónov - Vplyv krízy na znižovanie príjmov štátu, samospráv, atd. - Zhoršujúci sa technický stav vozového parku a infraštruktúry hromadnej dopravy nedostatok prostriedkov pre jej podporu znižovanie atraktivity - Dobudovanie systému priestorovej orientácie Turistický ruch: - Ďalší rozvoj Dunajskej cyklotrasy a jej regionálnych križovatiek so slovenskými trasami ako rozšírenie veľmi populárnej Dunajskej cyklotrasy z Passau do Viedne - Potenciál Dunaja ako komplexu (cestovný ruch) (podporovaný európskymi programami, ako je Danube Region) - Zvyšujúci sa všeobecný záujem o trvalo udržateľný cestovný ruch (softturistika, ekoturistika, agroturistika, atď.) - Rozvoj zariadení pre zlé počasie v regióne a doplnenie aktuálnej ponuky Turistický ruch: - Nemožnosť zvýšenia úrovne kvality infraštruktúry cestovného ruchu, zariadení a služieb - Pretrvávajúca globálna finančná kríza vo svete - Rastúca konkurencia, strata existujúcich trhov a klientov - Podceňovanie a nezáujem o údržbu kultúrnych, historických a technických pamiatok využiteľných pre cestovný ruch - Odliv kvalifikovanej sily do zahraničia - Využívanie aglomerácií v širšom regióne (Viedeň, Brno, Strana 16 / 81

17 Budapešť, atď.) na prilákanie návštevníkov - Zvýšený záujem o krátkodobú rekreáciu rezidentmi Podunajska suburbanizácia a dopyt po nových službách a atrakciach Informačné systémy & organizačné, legislatívne a finančné podmienky: - Aktivita občianskych združení v rámci podpory rozvoja cyklodopravy najmä v mestách (cyklokoalícia, BiCyBa...) - Prieskum BRAWISIMO (Región BRAtislava WIen: Štúdie Mobilitného správania) ktoré sa bude zaoberať so zberom aktuálnych a kompatibilných dát o mobilite a doprave v priebehu roku 2013 v BSK a TTSK (jeseň 2013) v rámci cezhraničného projektu VKM AT-SK Informačné systémy & organizačné, legislatívne a finančné podmienky: - Financovanie zo strany EÚ a z ďalších externých zdrojov ako hlavný zdroj pre financovania infraštruktúry a projektov - Nezáujem subjektov o spoluprácu - Pokračujúca nedostatočná koordinácia a spolupráca medzi subjektmi pôsobiacimi v oblasti cestovného ruchu - Národná cyklistická stratégia pre Slovensko posilní rozvoj a koordináciu - Využitie externých zdrojov financovania pre rozvoj mobility (vrátane PPP projektov) - Použitie externého financovania pre urýchlenie zvyšovania kvality cestovného ruchu a rekreačnej infraštruktúry, zariadení a služieb - Vypracovanie spoločných cezhraničných produktov a destinačného marketingu s Rakúskom a Maďarskom - Pomocou spolupráce v rámci Podunajska medzi zúčastnenými stranami definovať stratégiu cestovného ruchu (marketing) pre rozvoj a propagáciu regiónu Strana 17 / 81

18 1.2.2 ZÁVERY Po analyzovaní situácie na predmetnom mieste je možné konštatovať, že je tu priestor na ďalší rozvoj udržateľnej dopravy a cestovného ruchu. Primárna ponuka vytvára veľmi dobré podmienky na rozvoj nemasových a tiež šetrných foriem cestovného ruchu ako pešej turistiky, cykloturistiky, jazdectva, poľovníctva a rybárstva. Za pomoci aktivít občianskych združení, miestnych akčných skupín či samotných občanov regiónu, sa vytvoria vhodné podmienky na vyplnenie tohto priestoru. Príležitosti so sebou prinášajú ale aj riziká. Nezáujem subjektov o spoluprácu, vplyv hospodárskej krízy na znižovanie rozpočtov obcí i organizácií alebo zvýšená environmentálna záťaž na územie, môžu negatívne vplývať na celkový rozvoj oblasti. Na záver celej štúdie sa dá konštatovať, že téme udržateľnej mobility a turizmu nie je na Slovensku zatiaľ venovaná patričná pozornosť. Faktom ale zostáva, že v súčasnosti už prebiehajú pilotné projekty a téme sa začínajú venovať aj kľúčoví aktéri, čo vytvára pozitívny predpoklad na rozvoj tejto témy v budúcnosti. Spoluprácou súkromného sektora so štátnym sektorom môže vzniknúť atraktívna turistická ponuka, ktorá bude využívať prvky dopravnej mobility a tým sa stane konkurencieschopná oproti individuálnej súkromnej doprave. Strana 18 / 81

19 1.3 ANALÝZA DISPARÍT Na základe Gap analysis (analýzy nedostatkov), pri ktorej sa identifikujú medzery medzi želaným stavom vyjadreným prostredníctvom stanovených cieľov a súčasnou situáciou, môžeme určiť v jednotlivých oblastiach nasledovné medzery : SYSTÉM DOPRAVY A) nedostatočná infraštruktúra pre chodcov V rámci Podunajského regiónu je veľmi slabo rozvinutá sieť chodníkov a turistických trás pre chodcov. Problémom je ich dlhodobo neudržiavaný stav a nedostatočný počet. Zvýšenú pozornosť by preto mali samosprávy venovať tejto problematike, aby ich občania spolu s návštevníkmi mohli bližšie spoznávať krásy Podunajska. B) nevyužitý potenciál rieky Dunaj ako trasy pre hromadnú dopravu Pre propagáciu udržateľnej mobility v rámci Podunajska by sa mala vo zvýšenej miere využívať aj doprava po povodí rieky Dunaj. Rozvojom tejto formy dopravy by sa okrem čiastočného nahradenia nekonvenčnej hromadnej dopravy zvýšil aj záujem o cestovný ruch v regióne. C) nepostačujúca infraštruktúra pre cyklistov Pre ďalší rozvoj cykloturistiky na území regiónu je potrebné starať sa o údržbu, rozširovanie a prepájanie existujúcich trás, ako aj výstavbu nových cyklistických spojení. Nedostatočný záujem o preferenciu tejto formy dopravy zo strany samospráv sa odzrkadľuje aj v nízkom záujme verejnosti. Cyklotrasy môžu slúžiť nielen na rekreáciu, ale aj ako prepojenie obcí na zabezpečenie bežných dopravných potrieb obyvateľov spádovej oblasti, čo významne môže podporiť ekologický aspekt udržateľnej dopravy. Nezanedbateľným nie je ani potenciál využívania cyklochodníkov pre beh, či inline korčuľovanie SEKTOR TURIZMU A) nevyhovujúci stav existujúcich turistických atrakcií Bariérou pre zvýšenie záujmu ľudí o návštevu prírodných rezervácií, kultúrnych pamiatok a iných, ďalších turistických zariadení, je ich nevyhovujúci stav. Kľúčom k odstráneniu tejto prekážky je preto zvýšená starostlivosť o ne. Revitalizácia existujúcich produktov cestovného ruchu je menej finančne náročná, ako vybudovanie nových. B) nízka rôznorodosť atrakcií (nedostatočný počet aktivít) Ďalším problémom pri získavaní nových návštevníkov, je obmedzená ponuka poskytovaných turistických atraktivít. Pestrejšia paleta možností trávenia voľného času a oddychu dokáže zaujať Strana 19 / 81

20 väčšie a náročnejšie množstvo turistov. Dôležitou činnosťou pre samosprávy je preto identifikácia vhodných projektov a poskytnutie flexibilnej spolupráce pri ich realizácii. C) nedostatočná ponuka atrakcií na krátkodobú rekreáciu pre rezidentov územia Suburbanizácia v rýchlo osídľovaných oblastiach v okolí hl. mesta Bratislavy prináša potrebu rozvoja nového druhu rekreácie krátkodobej rekreácie počas dňa, či víkendovej rekreácie. Túto vyhľadávajú prevažne mladé rodiny s deťmi. Sú to väčšinou noví obyvatelia satelitov hlavného mesta, ktorí sú zvyknutí tráviť voľný čas vopred naplánovaným programom, ktorý je dynamický a optimálne je syntézou športových, rekreačných a vzdelávacích aktivít INFORMAČNÉ SYSTÉMY A) slabá informovanosť a propagácia existujúcich atrakcií Nedostatočná propagácia celku a zviditeľňovanie jednotlivých atrakcií je ďalšou prekážkou, ktorá bráni rozvoju turizmu v regióne Podunajska. Dobrá a zrozumiteľná informovanosť o možnostiach trávenia voľného času a využitia poskytovaných služieb je základom pre úspešné naštartovanie jeho rozvoja. Udržiavanie kvalitného informačného systému by mohol byť odpoveďou na túto prekážku. B) nevyužitý potenciál existujúcich atrakcií (nezosieťovanosť) Veľká rezerva existuje aj pri využívaní potenciálu územia a jednotlivých atrakcií. Úlohou rozhodujúcich orgánov je identifikovať podobné aktivity a integrovať ich do spoločnej, jednotnej kategórie. Pri limitovaných finančných, legislatívnych, personálnych a organizačných kapacitách samospráv, je táto bariéra rozvoja regiónu najľahšie odstrániteľná ORGANIZAČNÉ, LEGISLATÍVNE A FINANČNÉ PODMIENKY A) nejednotná koncepcia/koordinácia pre rozvoj Podunajska Základom pre každú činnosť v otázkach rozvoja cestovného ruchu je vytvorenie jednotnej, spoločnej koncepcie pre všetky samosprávy. Absencia spoločných zásad, postupov a vytýčenia priorít je v súčasnosti veľkým problémom. Vytvorenie spoločnej dokumentácie a jej následne rešpektovanie bude pozitívnym krokom k ucelenému rozvoju. B) nedostatočná medzinárodná spolupráca rozvoja Podunajska Nemenej dôležitým problémom je nedostatočná medzinárodná spolupráca medzi aktérmi v rámci rozvoja Podunajska na najnižšej úrovni. Spoznávanie problémov a požiadaviek obyvateľstva jednotlivých strán, ako aj výmena skúseností s ich riešeniam, je nesmierne potrebná súčasť pre dobrú spoluprácu. Strana 20 / 81

21 2 REGIONÁLNY AKČNÝ PLÁN Definovanie regionálneho akčného plánu predstavuje druhú (taktickú) úroveň v rámci plánovacej hierarchie. Na základe cieľov definovaných v rámci spoločnej vízie (projektu TRANSDANUBE) je regionálny akčný plán zostavený pre nasledujúce štyri oblasti: 1. Ponuky udržateľnej mobility, 2. Produkty udržateľného CR, 3. Informácie a marketing a 4. Finančné možnosti, organizačný a legislatívny rámec. Schéma 2 Regionálny akčný plán pre oblasť 1 Ponuky udržateľnej mobility Strana 21 / 81

22 Schéma 3 Regionálny akčný plán pre oblasť 2 Produkty udržateľného CR Schéma 4 Regionálny akčný plán pre oblasť 3 Informácie a marketing Strana 22 / 81

23 Schéma 5 Regionálny akčný plán pre oblasť 4 Finančné možnosti, organizačný a legislatívny rámec Strana 23 / 81

24 2.1 ZOZNAM ROZVOJOVÝCH OPATRENÍ Zoznam rozvojových opatrení predstavuje syntézu záverov analýzy disparít a návrhu cieľov definovaných na úrovni strategického plánovania (1.úroveň plánovania). Výsledkom tohto procesu je zoznam rozvojových opatrení pre nasledujúce štyri oblasti: 1. Ponuky udržateľnej mobility, 2. Produkty udržateľného CR, 3 Informácie a marketing a 4. Finančné možnosti, organizačný a legislatívny rámec. Podrobnejší popis jednotlivých projektových návrhov sa nachádza v kapitole 2.4 Prioritizácia uskutočniteľných rozvojových opatrení PO 1: PONUKY UDRŽATEĽNEJ MOBILITY P.č. Názov projektu 1. Rekreačná vodná cesta Malý Dunaj 2. Sieť cyklotrás na Malom Dunaji 3. Zapojenie nemotorizovanej dopravy do systému Bratislavskej integrovanej dopravy (BID) 4. Systém Dunajbus na trase Šamorín Hainburg 5. Systém Dunajbus na trase Šamorín Dunakiliti 6. Systém Dunajbus na trase Bratislava Orth an der Donau 7. Úprava grafikonov verejnej dopravy k sezónnym potrebám regionálnych atraktivít 8. Posledná míľa PO 2: PRODUKTY UDRŽATEĽNÉHO CR P.č. Názov projektu 1. Obnova vodných mlynov ako atraktivít cestovného ruchu 2. Vybudovanie Ekocentra pre oblasť CHKO Dunajské luhy 3. Vyhliadková veža na pozorovanie vtáctva v CHKO Dunajské luhy Strana 24 / 81

25 4. Vodný náučný chodník Objav Malý Dunaj 5. Sprietočnenie ramien na ľavom brehu Dunaja v oblasti Dunajská Lužná Kalinkovo Hamuliakovo Rovinka 6. Revitalizácia náučného chodníka CHKO Dunajské luhy Biskupické luhy 7. Štúdia využiteľnosti starého koryta Dunaja na rekreačnú a športovú plavbu 8. Splavnenie starého koryta Dunaja pre malé motorové plavidlá PO 3: INFORMÁCIE A MARKETING P.č. Názov projektu 1. Udržiavanie a aktualizácia Online katalógu turistických atraktivít v Podunajsku 2. Ucelený marketingový produkt Rekreácia na Malom Dunaji a jeho propagácia v Podunajsku 3. Vytvorenie tematických produktov cestovného ruchu v Podunajsku 4. BSK karta 5. Vybudovanie systému priestorovej orientácie prostredníctvom informačných tabúľ v Podunajsku PO 4: FINANČNÉ MOŽNOSTI, ORGANIZAČNÝ A LEGISLATÍVNY RÁMEC P.č. Názov projektu 1. Spoločná koncepcia rozvoja cestovného ruchu na území Podunajska 2. Vytvorenie a uplatňovanie dotačnej schémy pre účely rozvoja cestovného ruchu 3. Rozvoj cezhraničnej platformy za účelom zlepšenia podmienok v oblasti cestovného ruchu 4. Memorandum na podporu rozvoja cestovného ruchu v Podunajsku 5. Zlepšenie legislatívneho prostredia pre rekreačnú športovú plavbu na Malom Dunaji 6. Zakomponovanie oblasti udržateľnej mobility a inovatívnych produktov CR do rozvojových dokumentov regionálnej a miestnej samosprávy Strana 25 / 81

26 2.2 HODNOTENIE ROZVOJOVÝCH OPATRENÍ Hodnotenie vybraných rozvojových opatrení sa realizovalo na základe ich predpokladaného dopadu na celkový cieľ stratégie. Súčasťou hodnotenia bola aj tzv. prvotná kontrola realizovateľnosti, v rámci ktorej sa odhadovali predpokladané náklady, horizont realizácie a stručný prehľad predpokladaných zdrojov financovania. Ako podklad na hodnotenie rozvojových opatrení boli použité koncepčné rozvojové dokumenty spracované pre oblasť dopravy, mobility a cestovného ruchu pre riešené územie. Informácie o finančnom rámci a horizonte realizácie, v prípade neúplných informácií, boli stanovené na základe realizácie obdobných projektov v minulosti, prípadne bolo navrhnuté spracovanie komplexnej finančnej analýzy. Identifikácia zdrojov financovania vychádza, okrem iného, zo skúseností zo súčasného programového obdobia európskej politiky súdržnosti, ako aj znalostí z prípravného procesu nového programového obdobia na roky Následným krokom bolo konzultovanie identifikovaných projektov a ich špecifikácie s relevantnými kľúčovými aktérmi zástupcovia BSK, verejne správy, samospráv, súkromného sektora a ďalšími. Strana 26 / 81

27 2.3 ZAPOJENIE KĽÚČOVÝCH AKTÉROV Zoznam rozvojových opatrení a ich podrobná charakteristika boli predmetom konzultačného procesu s kľúčovými aktérmi z verejného a súkromného sektora v rámci ktorého boli identifikovaní potenciálni partneri zapojení do implementácie týchto rozvojových opatrení, ako aj ich nositelia. Za účelom získania potrebných vstupov a konkrétnych rozvojových zámerov v riešenom území boli pri procese tvorby Regionálneho akčného plánu uskutočnené nasledovné stretnutia: Pracovné stretnutie k príprave PHSR BSK s podunajskými obcami a mikroregionalného združenia Podunajsko marec 2013; Pracovné stretnutie členov regiónu centrope regiónu máj 2013; Národný workshop projektu TRANSDANUBE júl 2013; o zástupcovia OOCR, KOCR, prevádzkovatelia verejnej dopravy v regióne, komerčných subjektov cestovného ruchu, starostovia, zástupcovia štátnej správy v oblasti dopravy, cestovného ruchu, vodnej a cyklodopravy, prevádzkovatelia osobnej lodnej dopravy na Dunaji, vodácke o.z., prevádzkovatelia vodných športov; Spolupráca s mestskou časťou Čunovo a s mestskou časťou Rusovce; Stretnutie s riaditeľom Agentúry na rozvoj vodnej dopravy (Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja) júl 2013; Stretnutie s Kpt. Ľubomírom Feješom, spol. NAUTIVIA, s.r.o. júl 2013; Stretnutie č.1 so starostami podunajských obcí Nová Dedinka, Vlky, Hrubý Šúr, Hrubá Borša, Kostolná pri Dunaji 15. august 2013; Stretnutie č.2 so starostami podunajských obcí Bernolákovo, Zálesie, Most pri Bratislave, MČ Bratislava Vrakuňa, Ivanka pri Dunaji 22. august 2013; Konzultácie s odbornou organizáciou Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky CHKO Dunajské luhy august 2013; Stretnutie so zástupcami miest a obcí okresu Senec - september Strana 27 / 81

28 2.4 PRIORITIZÁCIA USKUTOČNITEĽNÝCH ROZVOJOVÝCH OPATRENÍ Prioritizácia rozvojových opatrení, s ohľadom na ich realizovateľnosť a významnosť dopadu, predstavuje výsledok konzultačného procesu s kľúčovými aktérmi. Stupeň priority vyjadruje prioritizáciu rozvojových opatrení a to konkrétne na troch úrovniach: Vysoká priorita, stredne vysoká priorita a nízka priorita. Nasledujúci text predstavuje zosumarizovanie všetkých informácií zozbieraných a vypracovaných v priebehu procesov popísaných vyššie PO 1: PONUKY UDRŽATEĽNEJ MOBILITY 1. Názov projektu Rekreačná vodná cesta Malý Dunaj 2. Popis projektu Zámerom je revitalizovať oblasť Malého Dunaja a vytvoriť nové vodné spojenie, ktoré poskytne rozšírenie možnosti trávenia voľno-časových aktivít obyvateľov, športových aktivít, pripraví pôdu na rozvoj vzdelávacích environmentálnych projektov a balíkov, a taktiež umožni oboznámenie sa s tradíciami, ktoré boli odpradávna späté s Malým Dunajom. Súčasťou projektu by malo byť stanovenie stratégie využitia oblasti s rovnomerným rozvrhnutím všetkých atrakcií (šport rekreácia vzdelávanie) a potrebného zázemia k nim. Projekt by mal odzrkadľovať potenciál územia či už kapacitne, ale aj prírodno-stabilizačne, rovnako ako aj záujem jednotlivých obcí participovať na výslednom produkte v takej miere, aby bola zachovaná rovnováha funkcií. Projekt navrhne hlavné body záujmu s potenciálom na vybudovanie zázemia a navrhne optimálny plán mobility k nim. Budú zhodnotené prírodné a technické limity územia, ekologické záťaže, stanovia sa optimálne kroky na stabilizáciu územia. Projekt počíta aj s obstaraním čistiacej lode na odpadky a prepojením existujúcich cyklochodníkov popri rieke. Projekt sa zameriava na vytvorenie legislatívnych, organizačných a technických podmienok, ako aj vybudovanie komplexnej infraštruktúry pre vodnú dopravu (plavebné komory, prístavy a prístaviská, vstupy do vody a pod.) a to v úseku od Bratislavy po sútok Dunaja s Váhom. 3. Predpokladaný dopad Cieľom projektu je získanie novej vodnej cesty na rekreačnú a športovú plavbu. Popri hlavnému cieľu sa dosiahne skultúrnenie a vyčistenie toku rieky Malý Dunaj, kde bude možné rozvíjať neformálne vzdelávanie pre rôzne cieľové skupiny v rámci rôznych foriem aktívnych (rekreácia, šport, plavba, cykloturistika) a pasívnych (náučné chodníky, tabule, obnova kultúrnych pamiatok a tradícií, vzdelávacie produkty). Týmto opatrením sa zvýši atraktivita oblasti Malého Dunaja, prilákajú sa noví turisti a rozšíria sa voľnočasové možnosti pre rezidentov územia. Región Podunajsko tým získa osobitú identitu, ktorú môže samostatne rozvíjať ako produkt cestovného ruchu. 4. Predpokladané Pre určenie výslednej sumy je potrebné vypracovať komplexnejšiu analýzu Strana 28 / 81

29 náklady 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania nákladov. Strednodobý ( ). Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), prostriedky z rozpočtov zainteresovaných samospráv a partnerov projektu. 7. Partneri projektu Obce na toku Malého Dunaja, prevádzkovatelia vodných športov v oblasti, lodenice, občianske združenia a iné. 8. Nositeľ projektu Nositeľ projektu vzíde z dohody medzi jednotlivými partnermi. 9. Vyhodnotenie opatrenia Návštevníci získajú možnosť využiť novú turistickú atraktivitu. 10. Stupeň priority Stredne vysoká 1. Názov projektu Sieť cyklotrás na Malom Dunaji 2. Popis projektu Zámerom je vytvorenie spojovacej cyklotrasy medzi obcami na Malom Dunaji s hlavnými bodmi na Rekreačnej vodnej ceste Malý Dunaj. Vzniknuté cyklotrasy prepoja jednotlivé podunajské obce, čím sa vytvorí komplexná sieť cyklotrás, ktorú budú využívať domáci obyvatelia a turisti na dopravu i turizmus. 3. Predpokladaný dopad 4. Predpokladané náklady 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania Očakáva sa, že projekt zvýši záujem domácich obyvateľov o využívanie siete cyklotrás a zároveň sa rozšíri ponuka udržateľnej mobility každodenného využitia na území Podunajska. Pre určenie výslednej sumy je potrebné vypracovať komplexnejšiu analýzu nákladov. Strednodobý ( ). EŠIF a prostriedky z rozpočtov samospráv a pridružených partnerov. 7. Partneri projektu BSK, obce na toku Malého Dunaja v rámci svojho katastra a iní. 8. Nositeľ projektu BSK, obce na toku Malého Dunaja v rámci svojho katastra a iní. 9. Vyhodnotenie opatrenia Vybudovanie minimálne 15 kilometrov nových úsekov cyklotrás. 10. Stupeň priority Stredne vysoká Strana 29 / 81

30 1. Názov projektu Zapojenie nemotorizovanej dopravy do systému Bratislavskej integrovanej dopravy (BID) 2. Popis projektu Účelom projektu je zapojenie nemotorizovanej dopravy do systému Bratislavskej integrovanej dopravy (BID) na území Podunajska. Jedná sa o budovanie chodníkov a doplnkovej infraštruktúry pre chodcov a cyklistov (parkoviská, stojany na bicykle, požičovne bicyklov), ktorým sa tak umožní lepší prístup k verejnej doprave. Cieľom je prostredníctvom lepšej dostupnosti zvýšiť atraktívnosť verejnej hromadnej dopravy. 3. Predpokladaný dopad 4. Predpokladané náklady 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania Integrovaná doprava predstavuje jednotný tarifný a informačný systém pre rôzne verejné dopravné prostriedky. Na zvýšenie atraktívnosti využívať verejnú dopravu je potrebné vybudovanie doplnkovej infraštruktúry pre nemotorizovanú dopravu (chodci, cyklisti) a jej zapojenie do systému BID. Hlavným cieľom tohto projektu je, aby obyvatelia preferovali verejnú hromadnú dopravu pred osobnou a šetrili tak životné prostredie. Pre určenie výslednej sumy je potrebné vypracovať komplexnejšiu analýzu nákladov. Strednodobý ( ). Štrukturálne fondy EÚ (EŠIF), prostriedky z rozpočtu samospráv, prostriedky z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, prostriedky od zapojených dopravcov a iné. 7. Partneri projektu Bratislavský samosprávny kraj, Hlavné mesto SR Bratislava, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Dopravný podnik Bratislava, Slovak Lines, Železničná spoločnosť Slovensko, RegioJet, Železnice Slovenskej republiky, zainteresované mestá a obce, BID, a.s. 8. Nositeľ projektu Zainteresované mestá a obce, BID, a.s. 9. Vyhodnotenie opatrenia Obyvatelia regiónu a turisti získajú možnosť využiť celú ponuku udržateľnej dopravy pri presúvaní medzi svojimi cieľmi. 10. Stupeň priority Stredne vysoká 1. Názov projektu Systém Dunajbus na trase Šamorín Hainburg 2. Popis projektu Rýchle prímestské dopravné a turistické lodné spojenie okrajových a prímestských oblastí Bratislavy s centrom mesta (trasa Šamorín - Čunovo - centrum Bratislavy - Devín - Hainburg). Navrhovaný systém počíta s obstaraním prepravného plavidla vybudovaním siete základňového a prevádzkových prístavísk. 3. Predpokladaný Cieľom navrhovaného lodného spojenia je okrem odbremenenia pozemnej cestnej Strana 30 / 81

31 dopad 4. Predpokladané náklady 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania a železničnej dopravy aj podpora ekologickej hromadnej dopravy a rozvoj cestovného ruchu. Merateľným výstupom projektu má byť určitý počet cestujúcich využívajúci toto spojenie (Zdroj: Modro-zelené spojenia na vodných cestách stredoeurópskeho regiónu CENTROPE). Strednodobý ( ). EŠIF, prostriedky z rozpočtov samospráv a súkromné zdroje. 7. Partneri projektu Súkromný sektor a zainteresované samosprávy. 8. Nositeľ projektu Súkromný sektor. 9. Vyhodnotenie opatrenia Vytvorenie nového turistického dopravného spojenia medzi sídlami odbremení konvenčnú dopravu a pritiahne nových návštevníkov. 10. Stupeň priority Stredne vysoká 1. Názov projektu Systém Dunajbus na trase Šamorín Dunakiliti 2. Popis projektu Slovensko-Maďarské lodné spojenie cez Hrušovskú zdrž vodného diela Gabčíkovo, plavebnú komoru Čunovo a staré koryto Dunaja (trasa Šamorín - Čunovo - Rajka - Dunakiliti). Navrhovaný systém počíta s obstaraním prepravného plavidla, vybudovaním siete základňového a prevádzkových prístavísk. 3. Predpokladaný dopad 4. Predpokladané náklady 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania Cieľom navrhovaného lodného spojenia je okrem odbremenenia pozemnej cestnej a železničnej dopravy aj podpora ekologickej hromadnej dopravy a rozvoj cestovného ruchu. Merateľným výstupom projektu má byť určitý počet cestujúcich využívajúci toto spojenie (Zdroj: Modro-zelené spojenia na vodných cestách stredoeurópskeho regiónu CENTROPE). Strednodobý ( ). EŠIF, prostriedky z rozpočtov samospráv a súkromné zdroje 7. Partneri projektu Súkromný sektor a zainteresované samosprávy. 8. Nositeľ projektu Súkromný sektor. 9. Vyhodnotenie opatrenia Vytvorenie nového turistického dopravného spojenia medzi sídlami odbremení konvenčnú dopravu a pritiahne nových návštevníkov. Strana 31 / 81

32 10. Stupeň priority Stredne vysoká 1. Názov projektu Systém Dunajbus na trase Bratislava Orth an der Donau 2. Popis projektu Slovensko-Rakúske lodné spojenie po Dunaji a dolnej Morave (trasa Bratislava - Devínska Nová Ves - Devín - Hainburg - Orth an der Donau). Navrhovaný systém počíta s obstaraním prepravného plavidla, vybudovaním siete základňového a prevádzkových prístavísk. 3. Predpokladaný dopad 4. Predpokladané náklady 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania Cieľom navrhovaného lodného spojenia je okrem odbremenenia pozemnej cestnej a železničnej dopravy aj podpora ekologickej hromadnej dopravy a rozvoj cestovného ruchu. Merateľným výstupom projektu má byť určitý počet cestujúcich využívajúci toto spojenie (Zdroj: Modro-zelené spojenia na vodných cestách stredoeurópskeho regiónu CENTROPE). Strednodobý ( ). EŠIF, prostriedky z rozpočtov samospráv a súkromné zdroje 7. Partneri projektu Súkromný sektor a zainteresované samosprávy. 8. Nositeľ projektu Súkromný sektor. 9. Vyhodnotenie opatrenia Vytvorenie nového turistického dopravného spojenia medzi sídlami odbremení konvenčnú dopravu a pritiahne nových návštevníkov. 10. Stupeň priority Stredne vysoká 1. Názov projektu Úprava grafikonov verejnej dopravy k sezónnym potrebám regionálnych atraktivít 2. Popis projektu V prípade atraktivít sezónneho charakteru je vhodné prispôsobiť možnosti dopravy k týmto atraktivitám podľa reálneho dopytu zo strany verejnosti. V období, v ktorom sa predpokladá vyšší záujem je vhodné posilniť verejnú dopravu. Medzi sezónnu úpravu grafikonov patrí aj úprava časových intervalov počas dňa. 3. Predpokladaný dopad 4. Predpokladané náklady Posilnením výkonov verejnej dopravy v čase vyššieho záujmu o jej využitie zo strany verejnosti sa prispeje k uprednostňovaniu využívania verejnej dopravy namiesto osobnej automobilovej. Pre určenie výslednej sumy je potrebné vypracovať komplexnejšiu analýzu nákladov. Strana 32 / 81

33 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania Strednodobý ( ). Rozpočet Bratislavského samosprávneho kraja. 7. Partneri projektu Bratislavský samosprávny kraj, organizátori sezónnych atraktivít, BID, a.s., ŽSR, Slovak lines, a.s., RegioJet, a.s. 8. Nositeľ projektu Bratislavský samosprávny kraj 9. Vyhodnotenie opatrenia Zrealizovaním projektu, teda úpravou grafikonov podľa sezónnych potrieb sa zvýši počet osôb, turistov, využívajúcich verejnú dopravu namiesto individuálnej automobilovej dopravy, a taktiež zvýši záujem verejnosti o turizmus. 10. Stupeň priority Stredne vysoká 1. Názov projektu Posledná míľa 2. Popis projektu Pod poslednou míľou rozumieme prekonanie vzdialenosti od výstupného bodu verejnej dopravy po atraktivitu, ku ktorej máme namierené. Často krát je táto vzdialenosť dôvodom, prečo ľudia uprednostňujú osobnú motorovú dopravu pred verejnou. Riešením tohto problému by mohlo byť zmapovanie potenciálnych atraktivít, pre ktoré by sa hľadali alternatívne spôsoby prekonania poslednej míle. Cieľom je vypracovať štúdiu, ktorá vytipuje vhodné atraktivity a navrhne pre ne adekvátne riešenia na prekonanie bariéry poslednej míle. 3. Predpokladaný dopad 4. Predpokladané náklady 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania Vypracovaním štúdie k problematike poslednej míle sa prispeje k vyššiemu využívaniu verejnej dopravy za účelom cestovania k turistickým atraktivitám (odhadovaná výška nákladov). Strednodobý ( ). Rozpočet Bratislavského samosprávneho kraja. 7. Partneri projektu Bratislavský samosprávny kraj, miestna samospráva, súkromný sektor, OOCR, KOCR, dopravcovia. 8. Nositeľ projektu Nositeľ projektu vzíde z dohody medzi jednotlivými partnermi. 9. Vyhodnotenie opatrenia Zmapovanie potenciálnych atraktivít a návrhy na riešenie poslednej míle vo vybraných lokalitách zvýšia atraktívnosť udržateľnej verejnej dopravy pre účely CR, čím sa podporí rozvoj turizmu, ako aj znižovanie environmentálnej záťaže plynúcej z dopravy. Strana 33 / 81

34 10. Stupeň priority Stredne vysoká PO 2: PRODUKTY UDRŽATEĽNÉHO CR 1. Názov projektu Obnova vodných mlynov ako atraktivít cestovného ruchu 2. Popis projektu Cieľom je obnoviť historické dedičstvo a začleniť ho do ponuky cestovného ruchu. Projekt sa zameriava na rekonštrukciu vodných mlynov v Dunajskom Klátove, Jelke, Jahodnej a Tomášikove spolu so zriadením verejne prístupných expozícií pre účely turizmu. 3. Predpokladaný dopad 4. Predpokladané náklady 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania Výstupom projektu je zvýšenie atraktivity a prilákanie turistov do spomínaných obcí. Zvýšeným počtom turistov v tejto oblasti sa predpokladá aj rozmach služieb v oblasti gastronómie, hotelierstva a iných (Zdroj: Štúdia realizovateľnosti a odborné poradenstvo pre rozvoj turizmu v oblasti VD Gabčíkovo). Strednodobý ( ). EŠIF, prostriedky z rozpočtov samospráv, zbierky. 7. Partneri projektu Zainteresované subjekty samosprávy dotknutého územia BSK a TTSK, neziskové organizácie, majitelia vodných mlynov a Združenie cestovného ruchu. 8. Nositeľ projektu Nositeľ projektu vzíde z dohody medzi jednotlivými partnermi. 9. Vyhodnotenie opatrenia Obnovením existujúcich atraktivít v tejto lokalite sa predpokladá, že sa podarí prilákať aj vyšší počet turistov. 10. Stupeň priority Stredne vysoká 1. Názov projektu Vybudovanie Ekocentra pre oblasť CHKO Dunajské luhy 2. Popis projektu Výstavba Ekocentra bude vychádzať z analytickej štúdie hodnotiacej potenciál chráneného územia Dunajských Lúh. Projekt ponúkne široké možnosti využitia tohto ekologicky cenného územia. Turisti získajú nástupný bod do CHKO, odkiaľ budú mať možnosť navštíviť jedinečnú faunu a flóru, vrátane pozorovania endemických druhov, ktoré žijú na tomto území. Objekt poskytne zázemie na koordináciu environmentálneho vzdelávania pre rôzne cieľové skupiny, miesto na odborné stretnutia a semináre, letné tábory, reprezentáciu záujmov partnerských Strana 34 / 81

35 organizácii, ale bude aj cieľom individuálnych prechádzok. 3. Predpokladaný dopad 4. Predpokladané náklady 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania Očakáva sa, že vďaka tomuto projektu sa zvýši okrem počtu návštevníkov a ponuky turistických aktivít v tejto oblasti, zlepši sa cezhraničná spolupráca, cezhranicný turizmus a informovanosť. Pre určenie výslednej sumy je potrebné vypracovať komplexnejšiu analýzu nákladov Dlhodobý ( ) EŠIF, prostriedky z rozpočtu Bratislavského samosprávneho kraja a zainteresovaných samospráv a iné. 7. Partneri projektu Bratislavský samosprávny kraj a Správa CHKO Dunajské luhy, m. č. Čunovo, neziskové organizácie. 8. Nositeľ projektu Nositeľ projektu vzíde z dohody medzi jednotlivými partnermi. 9. Vyhodnotenie opatrenia Vybudovaním nového turistického produktu sa očakáva zvýšená návštevnosť turistov. 10. Stupeň priority Stredne vysoká 1. Názov projektu Vyhliadková veža na pozorovanie vtáctva v CHKO Dunajské luhy 2. Popis projektu Vybudovanie vyhliadkovej veže na území CHKO Dunajské luhy v lokalite Rusovce za účelom pozorovania okolitých krás a zvlášť vodného vtáctva. Veža bude súčasťou náučného chodníka, kde sa turisti dozvedia bližšie informácie o miestnej faune a flóre. Projekt rozšíri možnosti využitia tohto ekologicky cenného územia. Objekt poskytne zázemie na koordináciu environmentálného vzdelávania pre rôzne cieľové skupiny, ale bude aj cieľom individuálnych prechádzok. 3. Predpokladaný dopad 4. Predpokladané náklady 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania Očakáva sa, že vďaka tomuto projektu sa zvýši počet návštevníkov v tejto oblasti a zvýši sa environmentálne povedomie obyvateľov (Zdroj: Úrad BSK). Strednodobý ( ). EŠIF a prostriedky z rozpočtu Bratislavského samosprávneho kraja. 7. Partneri projektu Bratislavský samosprávny kraj, zainteresované subjekty samosprávy dotknutého územia a Správa CHKO Dunajské luhy. Strana 35 / 81

36 8. Nositeľ projektu Správa CHKO Dunajské luhy. 9. Vyhodnotenie opatrenia Vybudovaním novej turistickej atraktivity sa očakáva zvýšená návštevnosť turistov. 10. Stupeň priority Stredne vysoká 1. Názov projektu Vodný náučný chodník Objav Malý Dunaj 2. Popis projektu Vybudovanie novej atrakcie netypického náučného chodníka dostupného prevažne z vodnej hladiny na toku Malý Dunaj. Kreatívnou formou bude rekreantov na vodnej ceste informovať o prírodných, kultúrnych, historických a aj praktických zaujímavostiach, ktoré súvisia s Malým Dunajom (príroda, mlyny, trampovia, vodáctvo, vodné cesty, ako prežiť v prírode, poľnohospodárstvo, geocaching, vodné elektrárne-čistá energia, zaujímavosti z histórie obcí a ostatné). 3. Predpokladaný dopad 4. Predpokladané náklady 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania Očakáva sa, že vďaka tomuto projektu sa zvýši okrem počtu návštevníkov, navýši sa tým aj ponuka nenáročných aktivít v tejto oblasti (Zdroj: Úrad BSK). Strednodobý ( ). EŠIF a prostriedky z rozpočtu Bratislavského samosprávneho kraja. 7. Partneri projektu Bratislavský samosprávny kraj, zainteresované obce, SVP š.p. a lodenica Zálesie. 8. Nositeľ projektu Lodenica Zálesie 9. Vyhodnotenie opatrenia Obnovením existujúcich atraktivít a vytvorením nového produktu zameraného na environmentálnu výchovu pre verejnosť v tejto lokalite sa predpokladá, že sa podarí prilákať vyšší počet turistov smerujúcich za rekreáciou, ako aj zvýšiť environmentálne povedomie prostredníctvom edukatívnych programov. 10. Stupeň priority Stredne vysoká 1. Názov projektu Sprietočnenie ramien na ľavom brehu Dunaja v oblasti Dunajská Lužná Kalinkovo Hamuliakovo Rovinka 2. Popis projektu Zámerom projektu je zavodniť a sprietočniť ramená smerujúce od Dunaja (od zdrže Hrušov) k uvedeným obciam a postupne ich prepojiť. Revitalizáciou ramien by sa mala dosiahnuť čiastočná obnova pôvodnej krajinnej štruktúry a tiež vytvoriť sieť lokálnych vodných biokoridorov. Strana 36 / 81

37 Súčasťou projektu je prepojenie lokálnych cykloturistických a peších trás na medzinárodnú Dunajskú cyklocestu s odbočkami pozdĺž revitalizovaných ramien do jednotlivých obcí. 3. Predpokladaný dopad 4. Predpokladané náklady 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania Revitalizácia ramenného systému a obnova krajinného prostredia zvýši ekologickú stabilitu, biodiverzitu územia a využitie potenciálu pre cestovný ruch. Pre určenie výslednej sumy je potrebné vypracovať komplexnejšiu analýzu nákladov. Strednodobý ( ). EŠIF, prostriedky z rozpočtov samospráv. 7. Partneri projektu Bratislavský samosprávny kraj a zainteresované samosprávy, SVP š.p.. 8. Nositeľ projektu Nositeľ projektu vzíde z dohody medzi jednotlivými partnermi. 9. Vyhodnotenie opatrenia Revitalizácia oblasti bude mať pozitívny efekt vo zvýšenej návštevnosti danej oblasti, ako aj priaznivý dopad na ekologickú stabilitu územia. 10. Stupeň priority Stredne vysoká 1. Názov projektu Revitalizácia náučného chodníka CHKO Dunajské luhy Biskupické luhy 2. Popis projektu Obnova schátraného náučného chodníka v Podunajských Biskupiciach. 3. Predpokladaný dopad 4. Predpokladané náklady 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania Očakáva sa, že vďaka tomuto projektu sa zvýši okrem počtu návštevníkov, navýši sa tým aj ponuka nenáročných turistických aktivít v tejto oblasti (Zdroj: Úrad BSK). Krátkodobý (2014). EŠIF a prostriedky z rozpočtu Bratislavského samosprávneho kraja. 7. Partneri projektu Bratislavský samosprávny kraj, Správa CHKO Dunajské luhy a BROZ o.z. 8. Nositeľ projektu Správa CHKO Dunajské Luhy. 9. Vyhodnotenie opatrenia Obnovením existujúcej atraktivity sa predpokladá, že sa podarí prilákať aj vyšší počet turistov a zlepší sa jej dostupnosť. 10. Stupeň priority Stredne vysoká Strana 37 / 81

38 1. Názov projektu Štúdia využiteľnosti starého koryta Dunaja na rekreačnú a športovú plavbu 2. Popis projektu Cieľom štúdie je zmapovať potenciál rozvoja cestovného ruchu v oblasti starého koryta Dunaja, ako aj navrhnúť možnosti ďalšieho využitia starého koryta Dunaja na rekreačnú a športovú plavbu s prípadným prepojením na Mošonský kanál na maďarskej strane. 3. Predpokladaný dopad 4. Predpokladané náklady 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania Predpokladá sa rozvoj starého koryta Dunaja ako turistickej destinácie, využitie jeho potenciálu a rozvoj turizmu v jeho okolí s priaznivým dopadom na miestne hospodárstvo (Zdroj: Úrad BSK). Krátkodobý (2014). EŠIF a prostriedky z rozpočtu Bratislavského samosprávneho kraja. 7. Partneri projektu Partnerstvo Slovenského zväzu vodného motorizmu, Združenia cestovného ruchu a Slovenskej plavebnej správy so spoluprácou Maďarských administratívnych orgánov a iní. 8. Nositeľ projektu Bratislavský samosprávny kraj. 9. Vyhodnotenie opatrenia Rozvojom služieb a potrebnej infraštruktúry pre turistiku sa zvýši počet návštevníkov v danej lokalite. 10. Stupeň priority Stredne vysoká 1. Názov projektu Splavnenie starého koryta Dunaja pre malé motorové plavidlá 2. Popis projektu Zámer projektu spočíva v umožnení plavby starým korytom Dunaja. Hlavným cieľom je sprevádzkovanie priechodu na stupni Čunovo a stupni Dunakiliti, ako aj splavnenie priechodu cez prehrádzky v starom koryte Dunaja. 3. Predpokladaný dopad 4. Predpokladané náklady 5. Horizont realizácie projektu Presunutím rekreačnej plavby na staré koryto Dunaja by sa zvýšila jej zaujímavosť, vďaka okolitej krajine, ako aj bezpečnosť z dôvodu oddelenia od plavby veľkých lodí, určených na prepravu tovaru. Zvýšenie atraktivity plavby by zároveň zvýšila aj počet návštevníkov v tejto oblasti (Zdroj: Štúdia realizovateľnosti a odborné poradenstvo pre rozvoj turizmu v oblasti VD Gabčíkovo). Dlhodobý ( ). 6. Zdroje EŠIF. Strana 38 / 81

39 financovania 7. Partneri projektu Partnerstvo Slovenského zväzu vodného motorizmu, Združenia cestovného ruchu a Slovenskej plavebnej správy so spoluprácou Maďarských administratívnych orgánov a iní. 8. Nositeľ projektu Nositeľ projektu vzíde z dohody medzi jednotlivými partnermi 9. Vyhodnotenie opatrenia Revitalizácia oblasti bude mať pozitívny efekt vo zvýšenej návštevnosti turistov. 10. Stupeň priority Nízka PO 3: INFORMÁCIE A MARKETING 1. Názov projektu Udržiavanie a aktualizácia Online katalógu turistických atraktivít v Podunajsku 2. Popis projektu Uvedený projekt nadväzuje a rozširuje možnosti existujúcej web stránky ( o aktuálne informácie o všetkých turistických aktivitách v regióne Podunajska (trasy pre jednotlivé typy turistiky, vínne cesty, vodné športy, kúpaliská, gastronomické špeciality, atď.). V budúcnosti je možné uvažovať s prepojením regionálnej turistickej web stránky s informačným portálom, ktorý pokrýva úroveň regiónu Centrope ( 3. Predpokladaný dopad 4. Predpokladané náklady 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania Jednoduchý a prehľadný webový portál, ktorý dá návštevníkom všetky informácie o atrakciách a špecialitách v kraji, ako aj možnosti dopravy k jednotlivým destináciám, zvýši informovanosť a následne aj záujem potenciálnych turistov o návštevu Podunajska. Pre určenie výslednej sumy je potrebné vypracovať komplexnejšiu analýzu nákladov. Strednodobý ( ). EŠIF, prostriedky z rozpočtov zainteresovaných samospráv a súkromného sektora. 7. Partneri projektu Bratislavský samosprávny kraj, Hlavné mesto Bratislava, OOCR Región Senec, KOCR Turizmus regiónu Bratislava, zainteresované obce a subjekty súkromného sektora. 8. Nositeľ projektu KOCR Turizmus regiónu Bratislava. 9. Vyhodnotenie opatrenia Ľahkou prehľadnosťou a zvýšenou informovanosťou o všetkých atrakciách v regióne sa zvýši aj záujem potenciálnych turistov o návštevu Podunajska. Strana 39 / 81

40 10. Stupeň priority Vysoká 1. Názov projektu Ucelený marketingový produkt Rekreácia na Malom Dunaji a jeho propagácia v Podunajsku 2. Popis projektu Cieľom je zlepšiť imidž Podunajska ako turistickej destinácie a účinne osloviť kľúčové trhy prostredníctvom sérií propagačných brožúr, internetovej stránky, účasťou na vybraných turistických výstavách a veľtrhoch ako aj prácou s novinármi a tour operátormi. Dôležitým faktorom na dosiahnutie cieľa bude sieťovanie produktov cestovného ruchu medzi cykloturistikou, splavovaním, reštauračnými a ubytovacími službami. Vytvorením jednotného propagačného systému komplexného zabezpečenia marketingového produktu Rekreácia na Malom Dunaji sa zefektívni proces poskytovania informácii pre široké masy. 3. Predpokladaný dopad 4. Predpokladané náklady 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania Zvýšenou propagáciou kraja na vybraných turistických výstavách a veľtrhoch sa predpokladá aj zvýšený počet zahraničných turistov. Zo zvýšenej návštevnosti potom možno predpokladať aj vyššie tržby z predaja rôznych produktov a služieb predaných na území Bratislavského kraja (Zdroj: suma je odvodená na základe kvalifikovaného odhadu) Strednodobý ( ) EŠIF, prostriedky z rozpočtov samospráv, rozpočet KOCR Turizmus regiónu Bratislava a OOCR Región Senec. 7. Partneri projektu OOCR Región Senec, KOCR Turizmus regiónu Bratislava, zainteresovaní poskytovatelia služieb a predajcovia produktov, samosprávy dotknutých obcí a Bratislavský samosprávny kraj. 8. Nositeľ projektu OOCR Región Senec. 9. Vyhodnotenie opatrenia Vylepšením imidžom regiónu Podunajska sa očakáva zvýšený záujem turistov o jeho návštevu a taktiež aj vyššie tržby predajcov produktov a poskytovaných služieb v tomto sektore. 10. Stupeň priority Vysoká 1. Názov projektu Vytvorenie tematických produktov cestovného ruchu v Podunajsku 2. Popis projektu Zámerom opatrenia je vytvoriť balíčky produktov cestovného ruchu, ktoré by Strana 40 / 81

41 pozostávali zo skupiny podobných turistických atrakcií, špecifických pre územie Podunajska. Takéto zosieťované produkty by mali pozostávať z prevádzok ponúkajúcich miestne labužnícke pochutiny, rybárske špeciality a iné gastronomické služby. Dobrým príkladom je vínna cesta, ktorá predstavuje sieť viníc, ktoré môžu turisti navštíviť. 3. Predpokladaný dopad 4. Predpokladané náklady 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania Zriadenie takýchto produktov by pomohlo lepšie prezentovať celú oblasť a následne by sa v pozitívnom smere odzrkadlila aj zvýšená návštevnosť turistov v jednotlivých prevádzkach. Pre určenie výslednej sumy je potrebné vypracovať komplexnejšiu analýzu nákladov Krátkodobý (2014) EŠIF, prostriedky z rozpočtu Bratislavského samosprávneho kraja a zainteresovaných partnerov. 7. Partneri projektu Bratislavský samosprávny kraj, OOCR Región Senec, KOCR Turizmus regiónu Bratislava a zainteresovaní poskytovatelia služieb a predajcovia produktov na území Bratislavského samosprávneho kraja. 8. Nositeľ projektu Bratislavský samosprávny kraj. 9. Vyhodnotenie opatrenia Vytvorením takýchto balíkov aktivít sa zvýši počet návštevníkov ako aj tržby za poskytnuté služby a predané produkty. 10. Stupeň priority Vysoká 1. Názov projektu BSK karta 2. Popis projektu Karta bude slúžiť na lepšiu komunikácie samosprávy s občanmi, na podporu sociálnej politiky a na podporu regionálnej mikroekonomiky. Mala by poskytnúť občanovi a návštevníkovi regiónu médium, ktoré umožní integráciu jednotlivých dopravcov v regióne a taktiež poslúži ako identifikačný preukaz pri využití rôznych služieb v oblasti kultúry, športu, gastronómie a iných. BSK karta nadviaže na projekt FamilyNet, ktorého cieľom je vytvoriť rodinné pasy pre rodiny s deťmi platné na území BSK, TTSK, Dolného Rakúska a Burgenlandu. BSK karta rozšíri funkcionalitu rodinných pasov, ktorých držitelia môžu využívať zľavy na vybrané služby v oblasti CR, o možnosť využívania ako predplatného cestovného lístka na IDS v rámci bratislavského kraja. Cieľom projektu je kontinuálne zapájanie nových poskytovateľov služieb v oblasti CR a verejnej dopravy do integrovaného systému využívajúceho prístup cez BSK kartu. 3. Predpokladaný Vďaka tejto karte, ktorá poskytne jej držiteľom rôzne zľavy a iné výhody, sa očakáva zvýšený cestovný ruch na území Bratislavského kraja. Predpokladá sa že počet Strana 41 / 81

42 dopad držiteľov tejto karty sa bude pohybovať na úrovní Predpokladané náklady 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania (Zdroj: Úrad BSK) Strednodobý ( ). EŠIF, prostriedky z rozpočtov Bratislavského samosprávneho kraja, Hlavného mesta SR Bratislavy, ostatných zainteresovaných partnerov a iné. 7. Partneri projektu Bratislavský samosprávny kraj, Hlavné mesto SR Bratislava, hlavní dopravcovia v regióne, zainteresované subjekty zo súkromného sektora, príspevkové a rozpočtové organizácie BSK, súkromný sektor, orgány štátnej správy. 8. Nositeľ projektu Bratislavský samosprávny kraj 9. Vyhodnotenie opatrenia Očakáva sa, že po zavedení sa v krátkodobom horizonte počet držiteľov kariet sa zvýši a taktiež toto opatrenie bude mať pozitívny vplyv aj na zvýšený cestovný ruch v Bratislavskom kraji. 10. Stupeň priority Stredne vysoká 1. Názov projektu Vybudovanie systému priestorovej orientácie prostredníctvom informačných tabúľ v Podunajsku 2. Popis projektu Jednotný informačný systém uplatňovaný v cestovnom ruchu umožňuje návštevníkom včas identifikovať a následne sa orientovať v turisticky zaujímavom území. Priestorový informačný systém tvoria orientačné smerové tabule pre značenie prístupu k jednotlivým pamiatkam a pre značenie trasy turistických ciest a priestorové informačné tabule, ktoré obsahujú vybrané informácie s priestorovou mapou regiónu doplnené grafickými symbolmi (piktogramami). 3. Predpokladaný dopad 4. Predpokladané náklady 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania Cieľom projektu je zabezpečiť rýchly prístup a poskytnutie jednotných a aktuálnych priestorových údajov. Zároveň takýto systém informačných tabúľ predstavuje účinný a efektívny spôsob poskytovania priestorových údajov a informácií pre široký okruh používateľov v súlade s ich požiadavkami. Poslaním priestorového informačného systému je oboznámiť s produktmi cestovného ruchu. Pre určenie výslednej sumy je potrebné vypracovať komplexnejšiu analýzu nákladov. Strednodobý ( ). Rozpočet Bratislavského samosprávneho kraja. Strana 42 / 81

43 7. Partneri projektu Bratislavský samosprávny kraj, miestna samospráva, zainteresované obce, OOCR Región Senec, KOCR Turizmus regiónu Bratislava. 8. Nositeľ projektu KOCR Turizmus regiónu Bratislava. 9. Vyhodnotenie opatrenia Vybudovanie systému informačných tabúľ umožní návštevníkom lepšiu orientáciu v území a prispeje k lepšej informovanosti o miestnych danostiach, čo v konečnom dôsledku zvýši celkovú atraktívnosť územia z hľadiska cestovného ruchu. 10. Stupeň priority Stredne vysoká PO 4: FINANČNÉ MOŽNOSTI, ORGANIZAČNÝ A LEGISLATÍVNY RÁMEC 1. Názov projektu Spoločná koncepcia rozvoja cestovného ruchu na území Podunajska 2. Popis projektu Vypracovanie koncepcie rozvoja víkendovej rekreácie obyvateľov hlavného mesta Bratislavy na území Podunajska, v oblasti Malého Dunaja, Zdrže Hrušov, CHKO Dunajské luhy a ďalších. Podstatou projektu je zameranie samospráv na podporu agroturistiky, pešej a vodnej turistiky, cykloturistiky a ďalších aktivít vo voľnej prírode spojených s kúpaním, rybolovom a inými aktivitami. 3. Predpokladaný dopad 4. Predpokladané náklady 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania Očakávaným výstupom je zvýšenie počtu návštevníkov v zmienených destináciách. Hlavný podiel by mali tvoriť obyvatelia Bratislavy a zahraniční turisti (Zdroj: Úrad BSK). Strednodobý ( ). EŠIF, prostriedky z rozpočtu Úradu Bratislavského samosprávneho kraja a iné. 7. Partneri projektu Hlavné mesto SR Bratislava, Bratislavský samosprávny kraj a zainteresované samosprávy, subjekty zo súkromného a neziskového sektora. 8. Nositeľ projektu Nositeľ projektu vzíde z dohody medzi jednotlivými partnermi. 9. Vyhodnotenie opatrenia Vytvorením spoločnej koncepcie a jej následným plnením, by sa mohol zvýšiť aj počet návštevníkov v zmienených destináciách. 10. Stupeň priority Vysoká Strana 43 / 81

44 1. Názov projektu Vytvorenie a uplatňovanie dotačnej schémy pre účely rozvoja cestovného ruchu 2. Popis projektu Vytvorenie dotačnej schémy na podporu udržateľnej mobility a turizmu v Podunajskej oblasti. Cieľom je dosiahnuť navýšenie finančných prostriedkov pre uvedenú oblasť kombináciou verejných a súkromných zdrojov. Zmyslom dotačnej schémy je vytvoriť pravidlá pre organizácie z verejného i súkromného sektora, na základe ktorých bude možné zabezpečiť spoločné financovanie vybraných oblastí rozvoja udržateľnej dopravy a produktov CR najmä v Podunajsku. 3. Predpokladaný dopad 4. Predpokladané náklady 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania Výsledkom bude zvýšenie počtu aktérov a finančných zdrojov pre podporu projektov udržateľnej mobility a produktov CR z verejných a zo súkromných zdrojov (zdroj: Úrad BSK, pozn.: jedná sa o finančné zdroje na rozvoj turizmu a udržateľnej mobility v Podunajsku na obdobie rokov ). Krátkodobý (2014). Prostriedky z rozpočtu BSK a dotácie zo súkromného sektora. 7. Partneri projektu Regionálna samospráva, súkromný sektor. 8. Nositeľ projektu Bratislavský samosprávny kraj, súkromný sektor. 9. Vyhodnotenie opatrenia Pravdepodobným výsledkom realizovaného opatrenia je zvýšenie finančných zdrojov pre oblasť udržateľnej mobility a cestovného ruchu o /rok. 10. Stupeň priority Vysoká 1. Názov projektu Rozvoj cezhraničnej platformy za účelom zlepšenia podmienok v oblasti cestovného ruchu 2. Popis projektu Zmyslom projektu je zapojenie a využitie skúseností organizácií cestovného ruchu zahraničných regiónov. Je potrebné zorganizovanie výmeny skúseností a zaradiť exkurzie do vybraných zariadení vidieckej turistiky. Ďalším cieľom spoločnej platformy je dosiahnuť spoluprácu a prepájanie prevádzkovateľov verejnej dopravy so subjektmi pôsobiacimi v cestovnom ruchu za účelom zatraktívnenia využívania verejnej dopravy pri dochádzke k turistickým atraktivitám. Príkladom je jednotný lístok na verejnú dopravu slúžiaci zároveň ako vstupenka na kúpalisko a pod. 3. Predpokladaný dopad 4. Predpokladané náklady Spolupráca organizácií na oboch brehoch Dunaja bude predstavovať dobrý základ pre plánovanie a budúci rozvoj aktivít cestovného ruchu v celom Podunajsku /rok (Pozn.: jedná sa o indikatívny odhad nákladov na zabezpečenie spoločných stretnutí pracovnej skupiny; odporúča sa zaviesť systém rotujúceho Strana 44 / 81

45 predsedníctva pracovnej skupiny). 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania Krátkodobý (2014). Prostriedky z rozpočtov samospráv a zriadených organizácií. 7. Partneri projektu Bratislavský samosprávny kraj, samospráva prihraničných regiónov (Dolné Rakúsko a Burgenland, región Győr Moson Sopron a Komárom - Esztergom) a organizácie cestovného ruchu. 8. Nositeľ projektu Slovenský Dom Centope. 9. Vyhodnotenie opatrenia Z prípadnej spolupráce organizácií na oboch brehoch Dunaja môžu vzniknúť nové turistické aktivity alebo dopravné spojenia. 10. Stupeň priority Vysoká 1. Názov projektu Memorandum na podporu rozvoja cestovného ruchu v Podunajsku 2. Popis projektu Memorandum na podporu aktivít v oblasti rozvoja cestovného ruchu, podpory udržateľnej mobility a ochrany životného prostredia medzi obcami, krajmi a ďalšími verejnými inštitúciami na území Podunajska. Memorandum iniciuje vznik pracovnej skupiny, ktorej úlohou bude riešenie problematiky rozvoja oblasti Malého Dunaja so zreteľom najmä na podporu turizmu a udržateľnej mobility. Zámerom takéhoto aktu je zabezpečiť spoločný a koordinovaný postup zainteresovaných subjektov s cieľom efektívnejšej spolupráce a rozvoja služieb cestovného ruchu a udržateľnej mobility. 3. Predpokladaný dopad 4. Predpokladané náklady 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania Výsledkom bude spoločný a koordinovaný postup pri riešení otázok rozvoja a podpory CR a udržateľnej mobility v oblasti Podunajska. 500 /rok (Pozn.: jedná sa o indikatívny odhad nákladov na zabezpečenie spoločných stretnutí pracovnej skupiny; odporúča sa zaviesť systém rotujúceho predsedníctva pracovnej skupiny). Krátkodobý (2014). Prostriedky z rozpočtu BSK a dotknutých samospráv. 7. Partneri projektu Regionálna a miestna samospráva (BSK, TTSK, NSK a iní), subjekty zo súkromného sektora. 8. Nositeľ projektu Bratislavský samosprávny kraj. 9. Vyhodnotenie Výsledkom realizovaného opatrenia je koordinovaný rozvoj, spolupráca Strana 45 / 81

46 opatrenia a koncentrácia finančných zdrojov do vytipovaných spoločných projektov. 10. Stupeň priority Stredne vysoká 1. Názov projektu Zlepšenie legislatívneho prostredia pre rekreačnú športovú plavbu na Malom Dunaji 2. Popis projektu Zapracovaním malých vodných ciest určených na rekreačnú plavbu do príslušnej legislatívy by sa získali práva a povinnosti jednotlivých subjektov voči týmto tokom. 3. Predpokladaný dopad 4. Predpokladané náklady 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania Vyznačenie vodnej cesty na Malom Dunaji; pravidelná starostlivosť o bezpečnosť, splavnosť a údržbu toku, ako aj koordináciu aktivít na ňom. Nerelevantné. Strednodobý ( ) Nerelevantné. 7. Partneri projektu Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, SVP š.p., Bratislavský samosprávny kraj, Trnavský samosprávny kraj, Nitriansky samosprávny kraj. 8. Nositeľ projektu Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. 9. Vyhodnotenie opatrenia Opatrením sa umožní využívanie Malého Dunaja pre športové plavby za stanovených podmienok, čo zvýši atraktívnosť toku pre širšiu verejnosť a prispeje tak k rozvoju cestovného ruchu na Malom Dunaji a jeho okolí. 10. Stupeň priority Stredne vysoká 1. Názov projektu Zakomponovanie oblasti udržateľnej mobility a inovatívnych produktov CR do rozvojových dokumentov regionálnej a miestnej samosprávy 2. Popis projektu Cieľom iniciatívy je vyjadrenie zámeru dotknutých samospráv o zakomponovaní podpory rozvoja CR do svojich strategických rozvojových dokumentov (PHSR, Stratégia rozvoja cestovného ruchu a pod.). Zámerom takéhoto aktu je posilniť podporu rozvoja cestovného ruchu a zabezpečiť spoločný postup miestnej a regionálnej samosprávy za účelom progresívnejšieho rozvoja služieb cestovného ruchu a udržateľnej mobility v Podunajsku. 3. Predpokladaný dopad Výsledkom iniciatívy bude spoločná podpora rozvoja cestovného ruchu a udržateľnej mobility v oblasti Podunajska. Strana 46 / 81

47 4. Predpokladané náklady 5. Horizont realizácie projektu 6. Zdroje financovania Nerelevantné. Krátkodobý (2014). Nerelevantné. 7. Partneri projektu Regionálna a miestna samospráva. 8. Nositeľ projektu Bratislavský samosprávny kraj, Trnavský samosprávny kraj, Nitriansky samosprávny kraj. 9. Vyhodnotenie opatrenia Výsledkom realizovaného opatrenia je koordinovaný rozvoj, spolupráca a koncentrácia finančných zdrojov do vytipovaných spoločných projektov. 10. Stupeň priority Stredne vysoká Strana 47 / 81

48 3 ZHRNUTIE Regionálna stratégia a regionálny akčný plán nadväzujú na aktivity uskutočnené v rámci projektu TRANSDANUBE, v rámci ktorých bola prediskutovaná a stanovená vízia udržateľnej mobility a turizmu v Podunajskom priestore a boli zadefinované štyri kľúčové oblasti záujmu a to: 1. Ponuky udržateľnej mobility, 2. Produkty udržateľného cestovného ruchu, 3. Informácie a marketing a 4. Finančné možnosti, organizačný a legislatívny rámec. Tieto oblasti boli predmetom podrobnejšej špecifikácie na slovenskej časti projektového územia. Táto stratégia taktiež prispieva k napĺňaniu cieľov a opatrení v oblastiach rozvoja mobility, udržateľnej dopravy a rozvoja turizmu, ktoré sú zadefinované v kľúčových rozvojových dokumentoch všetkých troch slovenských krajov hraničiacich s Dunajom (Bratislavský, Trnavský, Nitriansky). Jedná sa najmä o Programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) týchto krajov, kde sú navrhované opatrenia a aktivity na rozvoj integrovanej, udržateľnej, ekologickej a dostupnej mobility, rozvoj integrovanej dopravy, rozvoj siete cykloturistických trás, budovanie a rozvoj informačných systémov cestovného ruchu, podporu rozvoja špecifických foriem a produktov cestovného ruchu, rozvoj cestovného ruchu s väzbou na vodné toky a vodné plochy, či zvýšenie atraktívnosti kraja pre turistov. Gestorom stratégie ako aj akčného plánu je Bratislavský samosprávny kraj (ako projektový partner projektu TRANSDANUBE). Definovanie strategických cieľov a stanovenie regionálneho akčného plánu nadväzuje na strategické ciele a rozvojové opatrenia definované v rámci Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Bratislavského samosprávneho kraja na roky a tiež akčného plánu Úradu BSK na roky pre implementáciu PHSR BSK. Na úrovni Bratislavského kraja prispieva táto stratégia k napĺňaniu viacerých opatrení definovaných v rámci PHSR Bratislavského samosprávneho kraja na roky , a to predovšetkým: opatrenia č.6 ochrana ŽP a presadzovanie udržateľného využívania zdrojov (aktivity: 6.2 Ochrana, podpora a rozvoj kultúrneho a prírodného dedičstva, 6.3 Ochrana a obnova biologickej diverzity, ochrana pôdy a obnova a podpora ekosystémových služieb, 6.7 Investície do opatrení na zníženie znečistenia ovzdušia súvisiaceho s dopravou), opatrenia č.7 Podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach (aktivity: 7.2 Posilnenie regionálnej mobility, 7.3 Rozvoj a obnova interoperabilného železničného systému vysokej kvality, 7.5 Rozvoj integrovanej, udržateľnej, ekologickej a dostupnej mobility aj prostredníctvom investícií do čerpacej a nabíjacej stanice, 7.7 Rozvoj integrovanej dopravy) a opatrenia č.8 Podpora zamestnanosti a podporovanie mobility pracovnej sily (aktivita: 8.3 Podpora vytvárania nových malých podnikov a podpora ďalších foriem tvorby pracovných miest vo vidieckych oblastiach). Strana 48 / 81

49 Stanovenie rozvojových opatrení, v rámci regionálneho akčného plánu, sleduje existujúci potenciál rozvoja Dunaja v nadväznosti na spoločnú víziu rozvoja udržateľnej mobility a turizmu v Podunajskom území, pričom ako kľúčové špecifické rozvojové oblasti boli identifikované: Malý Dunaj, CHKO Dunajské luhy a Zdrž Hrušov a vodná doprava na Dunaji. V ďalšom kroku bude, pre niektoré rozvojové opatrenia, potrebné spracovať podrobnejšie štúdie, ktoré komplexne určia podmienky a predpoklady realizácie predmetných rozvojových opatrení a stanovia ďalšie kroky potrebné k naplneniu cieľov stanovených v rámci stratégie. Ďalším predpokladom pre úspešné napĺňanie cieľov definovaných v rámci regionálnej stratégie je aj stanovenie systému monitorovania a hodnotenia, v rámci ktorého sa zabezpečia informácie o fyzickom pokroku pri napĺňaní cieľov stanovených v tejto regionálne stratégii. Predpokladom pre úspešnú implementáciu stratégie je ďalej sa prehlbujúca cezhraničná spolupráca, spolupráca susedných regiónov i územná spolupráca medzi regiónom a lokálnou samosprávou. Dôležitým faktorom bude záujem a zapojenie sa miestnych aktérov, najmä zo súkromného sektora do celého procesu tvorby a rozvoja komplexných balíkov cestovného ruchu. K rýchlejšiemu napredovaniu v oblasti rozvoja udržateľnej mobility v turizme bude potrebná tiež externá podpora vo forme finančnej pomoci zo zdrojov EÚ. Strana 49 / 81

50 Schéma 6 Prepojenie regionálnej stratégie a regionálneho akčného plánu

51 Obrázok 1 Riešené územie

52 4 PRÍLOHY 4.1 POUŽITÁ LITERATÚRA 1. Súčasný stav udržateľnej mobility a turizmu v Podunajskom regióne 2. Národná stratégia regionálneho rozvoja Slovenskej republiky 3. Stratégia v oblasti kultúry a cestovného ruchu 2013+, CENTROPE 4. Rozvoj verejnej osobnej dopravy pred dopravou individuálnou 5. Stratégia rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku Stratégia rozvoja cestovného ruchu Bratislavského samosprávneho kraja Koncepcia a program rozvoja telesnej kultúry v podmienkach Bratislavského samosprávneho kraja na roky Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja hlavného mesta SR Bratislavy na roky Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Malacky na roky Dodatok č Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Pezinok 11. Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta Senec na roky Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Modra 13. Stratégia rozvoja verejnej osobnej dopravy SR 14. Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku Analýza súčasného stavu udržateľnej mobility a turizmu v Podunajskom regióne 16. Stratégia DATOURWAY - Medzinárodná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Podunajskej oblasti s dôrazom na cestovný ruch 17. Analýza zahraničných skúseností a návrh národnej stratégie rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike 18. Štúdia uskutočniteľnosti s komplexným vyhodnotením súvislostí zlepšenia plánovanej cezhraničnej dostupnosti v oblasti Hrušovskej zdrže Vodného diela Gabčíkovo 19. Štúdia súčasného stavu a investičných možností v oblasti cestovného ruchu na území Bratislavského samosprávneho kraja 20. Územný generel dopravy Bratislavského samosprávneho kraja 21. Koncepcia rozvoja verejných prístavov Bratislava, Komárno a Štúrovo pre ich efektívne využívanie 22. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trnavského samosprávneho kraja na roky Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Dunajská Streda na roky Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Komárno na roky Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Bratislavského samosprávneho kraja na roky Štúdia realizovateľnosti a odborné poradenstvo pre rozvoj turizmu v oblasti VD Gabčíkovo 28. Štúdia perspektívnej destinácie segmentu cestovného ruchu Agroturizmus na území BSK a TTSK Strana 52 / 81

53 4.2 PREHĽAD STRATEGICKÝCH A KONCEPČNÝCH DOKUMENTOV Názov Pozn.: Národná stratégia regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Ide o východiskový strategický dokument, ktorý komplexne určuje strategický prístup štátu k podpore regionálneho rozvoja v dlhodobom období. V zmysle zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja zabezpečuje jej vypracovanie Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Národná stratégia je východiskový strategický dokument, ktorého cieľom je komplexne určiť strategický prístup štátu k podpore regionálneho rozvoja v SR. Jej úlohou je pre región na úrovni NUTS 3: identifikovať jeho vnútorný potenciál a špecifikovať jeho možnú konkurencieschopnosť v rámci SR, charakterizovať jeho špecifické stránky a z nich vyplývajúce hlavné konkurenčné výhody v rámci Slovenskej republiky, ako aj v európskom kontexte, určiť jeho rozvojové strategické ciele a priority. Rok 2010 Prioritné oblasti BSK: pre Veda, výskum a inovácie Ľudské zdroje Zamestnanosť Konkurencieschopnosť, rast a podnikateľské prostredie Životné prostredie - zmeny klímy, obnoviteľné energetické zdroje Názov Stratégia v oblasti kultúry a cestovného ruchu 2013+, CENTROPE Pozn.: Analyticko strategický materiál CENTROPE. Rok 2012 Priority: Región kultúrneho, historického a architektonického dedičstva najbližších susedov Efektívnosť a účinnosť, ktoré posilňujú konkurencieschopnosť, zamestnanosť a kvalitu krajiny Tematické klastre Podporovanie štruktúry riadenia Európske zoskupenie územnej spolupráce CTMT transformovaný na portál cestovného ruchu Centrope Strana 53 / 81

54 Názov Rozvoj verejnej osobnej dopravy pred dopravou individuálnou Materiál Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR vychádza z uznesenia Pozn.: vlády SR č. 660/2006, ktorého cieľom je podporiť rozvoj verejnej osobnej dopravy pred dopravou individuálnou. Hlavné časti materiálu sú analýza súčasného stavu, hlavné výzvy vplývajúce na rozvoj osobnej dopravy a opatrenia na riešenie podpory verejnej dopravy vo forme Akčného plánu. Rok 2008 Strategická oblasť: Zvýšenie kvality služieb VOD a dostupnosti infraštruktúry Vytvorenie vonkajších podmienok na zvýšenie konkurencieschopnosti VOD Názov Stratégia rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku 2020 Pozn.: Stratégia je základný dokument, ktorým sa vymedzujú základné dlhodobé ciele, priority rozvoja dopravy v SR, nástroje a zdroje nevyhnutné na dosiahnutie cieľov. Je východiskom pre vypracovanie ďalších koncepčných materiálov ministerstva a formulovanie pozície SR k budúcej európskej Rok 2010 dopravnej politike EK na obdobie do roku Strategická oblasť: Kvalitná, dostupná a integrovaná dopravná infraštruktúra Konkurencieschopné služby a rovnovážny rozvoj všetkých módov dopravy Užívateľsky prijateľná doprava Ekologická, energeticky efektívna a bezpečná doprava Názov Stratégia rozvoja cestovného ruchu Bratislavského samosprávneho kraja Pozn.: Materiál Úradu BSK, ktorý predstavuje stratégiu rozvoja cestovného ruchu v Bratislavskom samosprávnom kraji v strednodobom horizonte pre roky Analyzuje aktuálny stav a situáciu v oblasti cestovného ruchu na území kraja a definuje víziu a stratégiu rozvoja cestovného ruchu v BSK. Rok 2008 Hlavné aktivity: Vznik organizačných štruktúr riadenia CR v BSK Prenos know-how a rozvoj ľudských zdrojov Rozvoj produktu cestovného ruchu v BSK Marketing produktu cestovného ruchu v BSK Strana 54 / 81

55 Názov Pozn.: Koncepcia a program rozvoja telesnej kultúry v podmienkach Bratislavského samosprávneho kraja na roky Materiál Úradu BSK, ktorý nadväzuje a dopĺňa Národný program rozvoja športu (NPRŠ), ktorý bol schválený vládou SR v septembri Predmetom dokumentu je oblasť športovej politiky, ktorá je zameraná na zvyšovanie účasti obyvateľov na najrôznejších pohybových a športových aktivitách. Rok 2009 Hlavným cieľom je podpora subjektov zabezpečujúcich telovýchovnú a športovú činnosť na regionálnej úrovni. Hlavné ciele a priority: Koordinačná a metodická činnosť aktivít obcí, škôl, športových a iných subjektov zabezpečujúcich úlohy v oblasti regionálnej telesnej kultúry Podpora organizovania športových podujatí a iných aktivít TK regionálneho, celoštátneho, alebo medzinárodného významu v kraji Zlepšenie alarmujúceho stavu športovania a pohybových návykov detí a mládeže počas i mimo vyučovania Podpora výstavby a prevádzkovania športových zariadení v zriaďovaných školách, a v spolupráci s obcami, občianskymi združeniami a s národnými športovými zväzmi aj športovej infraštruktúry v kraji Výstavba viacúčelovej športovej haly a krytej plavárne v Bratislave Rozvoj starostlivosti o TK v zriaďovaných školách, podpora školských športových súťaží a využívania športových zariadení na TK obyvateľstva v čase mimo vyučovania Vytvorenie programovo projektového systému finančnej podpory zo strany BSK Spolupráca a zjednotenie všetkých zainteresovaných subjektov na rozvoji regionálneho športu v BSK Zriadenie Regionálnej športovej rady, ako poradného orgánu predsedu BSK, dozorujúceho a usmerňujúceho rozvoj a plnenie úloh regionálnej TK v BSK Názov Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja hlavného mesta SR Bratislavy na roky Pozn.: Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce je základných programovým dokumentom podpory regionálneho rozvoja obce na lokálnej úrovni. Vypracovanie Programu hospodárskeho rozvoj a sociálneho rozvoja obce vyplýva zo zákona 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce na VÚC, ktorý vo svojom článku 1 par.2 zahŕňa úlohu vykonávania stratégie regionálneho rozvoja a vypracovanie programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Rok 2010 Strategické témy rozvoja: Bratislava nadregionálne centrum Znalostná ekonomika Kvalita života a a ľudský potenciál Strana 55 / 81

56 Kvalita životného prostredia a mestského priestoru Dopravná a technická infraštruktúra Správa a riadenia mesta Názov Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Malacky na roky Dodatok č. 2 Pozn.: Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce je základných programovým dokumentom podpory regionálneho rozvoja obce na lokálnej úrovni. Vypracovanie Programu hospodárskeho rozvoj a sociálneho rozvoja obce vyplýva zo zákona 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce na VÚC, ktorý vo svojom článku 1 par.2 zahŕňa úlohu vykonávania stratégie regionálneho rozvoja a vypracovanie programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Rok 2012 Opatrenia: Regenerácia sídiel Regionálna a mestská doprava Inovácie a technologické transfery Informatizácia spoločnosti Názov Pozn.: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Pezinok Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce je základných programovým dokumentom podpory regionálneho rozvoja obce na lokálnej úrovni. Vypracovanie Programu hospodárskeho rozvoj a sociálneho rozvoja obce vyplýva zo zákona 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce na VÚC, ktorý vo svojom článku 1 par.2 zahŕňa úlohu vykonávania stratégie regionálneho rozvoja a vypracovanie programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Rok 2007 Strana 56 / 81

57 Opatrenia: Ľudské zdroje Informatizácia a multimediálne informačné technológie Podpora a rozvoj cestovného ruchu Doprava a jej infraštruktúra Inžinierske siete, vodohospodárska a energetická politika Školstvo Kultúra Šport, rekreácia a voľnočasové aktivity Podpora mládeže Bezpečnosť v meste Imidž a atraktivita mesta Obnova a rozvoj sociálnej infraštruktúry Organizácia mestskej správy Environmentálna politika Urbanizmus, architektúra a územný rozvoj Názov Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta Senec na roky Pozn.: Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce je základných programovým dokumentom podpory regionálneho rozvoja obce na lokálnej úrovni. Vypracovanie Programu hospodárskeho rozvoj a sociálneho rozvoja obce vyplýva zo zákona 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce na VÚC, ktorý vo svojom článku 1 par.2 zahŕňa úlohu vykonávania stratégie regionálneho rozvoja a vypracovanie programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Rok 2010 Opatrenia: Občianska vybavenosť Domový a bytový fond Správa mesta Podnikateľské prostredie Cestovný ruch Doprava Technická infraštruktúra Vodné hospodárstvo Ochrana prírody a krajiny Odpadové hospodárstvo Ochrana ovzdušia Ochrana pôdy Strana 57 / 81

58 Názov Pozn.: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Modra Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce je základných programovým dokumentom podpory regionálneho rozvoja obce na lokálnej úrovni. Vypracovanie Programu hospodárskeho rozvoj a sociálneho rozvoja obce vyplýva zo zákona 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce na VÚC, ktorý vo svojom článku 1 par.2 zahŕňa úlohu vykonávania stratégie regionálneho rozvoja a vypracovanie programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Rok 2008 Strategické zámery: Skvalitnenie ekonomického potenciálu obce Hospodárna a efektívne fungujúca samospráva Kvalitné sociálne služby Kvalitné vzdelávanie Kvalitná občianska infraštruktúra Skvalitnenie dopravnej infraštruktúry Skvalitnenie technickej infraštruktúry Zvýšenie kvality životného prostredia Rozvoj medzinárodnej, medziregionálnej a medziobecnej spolupráce Názov Pozn.: Stratégia rozvoja verejnej osobnej dopravy SR Cieľom stratégie je popísať reálny, aktuálny stav v oblasti verejnej osobnej dopravy, identifikovať príčiny tohto stavu a načrtnúť možnosti budúceho vývoja. Verejná osobná doprava (VOD) a jej situácia na Slovensku vychádza z Európskej dopravnej politiky, Zásad štátnej dopravnej politiky SR a Stratégie rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku 2020 a riadi sa Nariadením (ES) č. 1370/2007 a zákonmi 488/2009 Z. z., 513/2009 Z. z., 514/2009 Z. z. a 56/2012 Z. z. Plánovanie regionálnej dopravy vychádza z Plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja a z územných plánov a, ak sú spracované, aj z Plánov dopravnej obslužnosti a Územných generelov dopravy. Rok 2013 Strategické ciele priority: a Zabezpečenie kvalitnej legislatívy, technických noriem a strategických dokumentov na podporu verejnej osobnej dopravy a nemotorovej dopravy Dosiahnutie preferovaného postavenia verejnej osobnej dopravy a nemotorovej voči automobilovej doprave Poskytovanie atraktívnej ponuky verejnej dopravy vrátenie kvalitných a dostupných dopravných informácií Definovanie štandardov dopravnej obsluhy verejnou dopravou a kvality dopravných služieb a záväzok objednávateľov k ich dodržiavaní Zvýšenie kvality vozidlového parku a infraštruktúry verejnej a nemotorovej dopravy Zabezpečenie nízkopodlažného alebo low-entry vozidlového parku v zodpovedajúcej kvalite a s vysokým komfortom pre cestujúcich a vysokou energetickou efektívnosťou Strana 58 / 81

59 Názov Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020 Pozn.: Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu SR do roku 2013 bola zrušená predchádzajúcou vládou uznesením vlády SR č. 300/2011. S cieľom koncepčného prístupu usmerňovania tohto vývoja je preto potrebné prijať novú stratégiu tak, ako to stanovuje aj Programové vyhlásenie vlády SR na roky Rok 2013 Strategické témy rozvoja: Perspektíva vývoja cestovného ruchu vízia Strategický cieľ Hlavné druhy produktové skupiny cestovného ruchu na Slovensku Oblasti a úlohy smerujúce k napĺňaniu strategického cieľa Oblasť kvality Oblasť zvýšenia atraktívnosti Slovenska ako dovolenkového cieľa, rozvoj informačných služieb cestovného ruchu Názov Analýza súčasného stavu udržateľnej mobility a turizmu v Podunajskom regióne Pozn.: Rok 2013 Štúdia zachytáva súčasný stav udržateľnej mobility a turizmu v Podunajskom regióne na Slovenku. Analyzovaným územím je územie vo vzdialenosti do 50 km od toku Dunaja. Táto oblasť sa vzťahuje na celé územie Bratislavského samosprávneho kraja, časť Trnavského samosprávneho kraja (okresy Dunajská Streda, Galanta a Trnava) a časť Nitrianskeho samosprávneho kraja (okresy Komárno, Nové Zámky, Šaľa a Levice). Analyzované oblasti: Legislatívny a inštitucionálny rámec pre oblasť udržateľnej dopravy a turizmus Existujúce rámcové dokumenty a rozvojové plány, stratégie a projekty pre oblasť udržateľnej dopravy a turizmus Doprava a mobilita v regióne so špeciálnym zameraním na systém udržateľnej dopravy Súčasná situácia v oblasti cestovného ruchu so zameraním na atraktivity cestovného ruchu Kľúčoví aktéri v oblasti udržateľnej dopravy a turizmu Názov Pozn.: Stratégia DATOURWAY - Medzinárodná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Podunajskej oblasti s dôrazom na cestovný ruch Projektu DATOURWAY je podpora rozvoja trvalo udržateľného turizmu na juhovýchodnom úseku Dunaja. Realizácia trojročného projektu, financovaného South-East Europe Transnational Cooperation Programme sa začala v máji DATOURWAY predstavuje skvelý príklad medzinárodnej spolupráce, zameranej na rozvoj turizmu na strednom a juhovýchodnom úseku rieky Dunaj, so zvláštnym dôrazom na ochranu prírodných a Strana 59 / 81

60 Rok 2009 kultúrnych zdrojov, viazaných na tento európsky veľtok. Priority: Rozvoj turistických atrakcií Rozvoj turistických služieb a produktov Posilnenie turistických manažmentových aktivít Rozvoj miestnych turistických zdrojov oblasti DATOURWAY-u Posilnenie regionálnej identity a kohézie prostredníctvom rozvoja kultúrnej turistiky Rozvoj ľudských zdrojov v oblasti DATARWAY-u Zvýšenie enviromentálneho vedomia a ochrany životného prostredia pozdĺž Dunaja Rozvoj infraštruktúry oblasti DATOURWAY-u Názov Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike Pozn.: Rok 2013 Materiál stručne popisuje súčasný, východiskový stav cyklodopravy a cykloturistiky v SR. Víziou predkladaného materiálu je zrovnoprávnenie cyklistickej dopravy s ostatnými druhmi dopravy tak, aby sa stala plnohodnotnou súčasťou dopravných systémov mestskej a regionálnej dopravy. Obsahuje predovšetkým samotný návrh Národnej cyklostratégie (NCS), so súborom konkrétnych opatrené pre rozvoj cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike na obdobie rokov , spolu s určením zodpovedných a spolupracujúcich subjektov, ako aj predpokladaných termínov implementácie a indikátorov na kontrolu úspešnosti opatrenia. Ciele stratégie: Zvýšiť podiel nemotorovej dopravy a verejnej osobnej dopravy na prepravnej práci a počte vykonaných ciest v mestách Zaistiť 7% podiel cyklistickej dopravy na prepravnej práci v mestách do roku 2020 (v priemere za celú SR) Vytvárať podmienky pre zvyšovanie bezpečnosti cyklistickej dopravy a pokles dopravných nehôd s vážnymi dôsledkami na zdraví Dosiahnuť rovnoprávnosť cyklistickej dopravy v národnej dopravnej politike a následne v regionálnych a lokálnych politikách, spojenú s vytváraním vhodného legislatívneho rámca pre používanie bicykla k dopravnému a rekreačnému účelu a zabezpečením finančnej podpory na výstavbu kvalitnej a bezpečnej cyklistickej infraštruktúry vrátane údržby existujúcej Podporovať metodické vzdelávania kompetentných úradníkov a odborníkov v oblasti rozvoja cyklistickej dopravy aj vytvorením projektu Bicyklová akadémia Zlepšovať povedomie a znalosť obyvateľov o výraznom pozitívnom prínose bicyklovania (dopravného či rekreačného) k zdraviu, stavu životného prostredia a efektivite dopravy Uplatňovať opatrenia na zlepšovanie atraktivity cykloturistiky v SR pre našich a zahraničných turistov Zabezpečiť efektívne financovanie rozvoja cyklodopravy a cykloturistiky na Slovensku, vrátane údržby existujúcej siete cykloturistických trás Strana 60 / 81

61 Názov Štúdia uskutočniteľnosti s komplexným vyhodnotením súvislostí zlepšenia plánovanej cezhraničnej dostupnosti v oblasti Hrušovskej zdrže Vodného diela Gabčíkovo Pozn.: Rok 2011 Trnavský samosprávny kraj v súlade s Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trnavského samosprávneho kraja Tematická oblasť 1 Cezhraničná, transnacionálna a interregionálna spolupráca, Slovensko maďarská hranica, Priorita č. 1.9: Cezhraničná infraštruktúra, ktorej cieľom je zlepšenie úrovne integrácie v cezhraničnej infraštruktúre, zníženie znečistenia, eliminovanie chýbajúcich alebo nedostatočných prepojení, realizuje projekt Zlepšenie cezhraničnej dostupnosti v oblasti Hrušovskej zdrže Vodného diela Gabčíkovo. Ciele projektu: Strategickým cieľom je zvýšenie hospodárskej a sociálnej integrácie v cezhraničnej oblasti spojenie pobrežných obcí predtým rozdelených Dunajom Zvýšenie hospodárskej konkurencieschopnosti v prihraničnej oblasti Rozvoj a využívanie potenciálu cestovného ruchu Generovanie nových investícií do infraštruktúry Odľahčenie kritickej dopravnej situácie na trase Šamorín Bratislava Názov Štúdia súčasného stavu a investičných možností v oblasti cestovného ruchu na území Bratislavského samosprávneho kraja Pozn.: Rok 2008 Materiál Úradu BSK, ktorý predstavuje analýzu súčasného stavu a investičných možností v oblasti cestovného ruchu na území BSK.. Analyzuje aktuálny stav a identifikuje rezervy územia z hľadiska rozvoja investícií do cestovného ruchu. Analyzované oblasti: Súčasný stav vývoja v regióne Popis prognózovaného vývoja v regióne Identifikácia rezerv územia z hľadiska rozvoja investícií do cestovného ruchu v Bratislavskom samosprávnom kraji Zámery BSK v oblasti rozvoja cestovného ruchu v kraji Infraštruktúra v regióne BSK Prehľad podporných nástrojov a podmienok pre investície v regióne BSK Názov Pozn.: Územný generel dopravy Bratislavského samosprávneho kraja Spracovaná dokumentácia pre všetky druhy dopráv pomenováva a hierarchicky usporadúva požiadavky, ktoré na dopravnú sústavu boli predpokladané vo vývojovej etape do roku Územný generel dopravy BSK je dokument, ktorý reaguje na prispôsobenie dopravných vplyvov vyplývajúcich: z rozvoja územia, Strana 61 / 81

62 Rok 2012 z rozvoja, alebo poklesu ekonomiky zo vzniku, alebo zániku rôznych funkcií v území Analyzované oblasti: Cesty a diaľnice Železničná doprava Letecká doprava Nákladná a osobná vodná doprava Nemotorická doprava Integrovaný systém dopravy Názov Koncepcia rozvoja verejných prístavov Bratislava, Komárno a Štúrovo pre ich efektívne využívanie Pozn.: Rok 2009 Koncepcia rozvoja verejných prístavov Bratislava, Komárno a Štúrovo pre ich efektívne využívanie bola vypracovaná na základe bodu C.1. uznesenia vlády SR č. 798 zo 6. novembra Strategické ciele: Prevádzkovať prekládkové služby vo verejných prístavoch Bratislava a Komárno na aplikácii riadenia verejných prístavov formou tzv. Tool Port modelu Rozšíriť portfólio ponúkaných prístavných, logistických a ďalších služieb Podporovať rast prekládkových výkonov verejných prístavov prostredníctvom proaktívneho marketingu a PR Zvýšiť konkurencieschopnosť verejných prístavov pri porovnaní s inými prístavmi na Dunaji Budovať pozitívny imidž moderného riečneho prístavu ponúkajúceho široké portfólio služieb Názov Pozn.: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce je základných programovým dokumentom podpory regionálneho rozvoja vyššieho územného celku na regionálnej úrovni. Vypracovanie Programu hospodárskeho rozvoj a sociálneho rozvoja obce vyplýva zo zákona 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce a na VÚC, ktorý vo svojom článku 1 par.3 zahŕňa úlohu vykonávania stratégie regionálneho rozvoja a vypracovanie programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Rok 2011 Strategické témy rozvoja: Hospodárstvo Ľudské zdroje Pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka Strana 62 / 81

63 Infraštruktúra Životné prostredie Názov Pozn.: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trnavského samosprávneho kraja na roky Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce je základných programovým dokumentom podpory regionálneho rozvoja vyššieho územného celku na regionálnej úrovni. Vypracovanie Programu hospodárskeho rozvoj a sociálneho rozvoja obce vyplýva zo zákona 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce a na VÚC, ktorý vo svojom článku 1 par.3 zahŕňa úlohu vykonávania stratégie regionálneho rozvoja a vypracovanie programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Rok 2009 Strategické témy rozvoja: Inštitucionálna konkurencieschopnosť TTSK Cestovný ruch a jeho prezentácia a propagácia Propagácia a marketing Interné služby Bezpečnosť Cestné komunikácie Autobusová doprava Vzdelávanie Šport Kultúra a umenie Sociálne služby Životné prostredie Zdravotníctvo Názov Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Dunajská Streda na roky Pozn.: Rok 2007 Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce je základných programovým dokumentom podpory regionálneho rozvoja obce na lokálnej úrovni. Vypracovanie Programu hospodárskeho rozvoj a sociálneho rozvoja obce vyplýva zo zákona 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce na VÚC, ktorý vo svojom článku 1 par.2 zahŕňa úlohu vykonávania stratégie regionálneho rozvoja a vypracovanie programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Strategické ciele: Trvalo udržateľný rozvoj mesta s ohľadom na životné prostredie, zabezpečenie dlhodobého hospodárskeho rastu mesta Zvýšenie kvality poskytovaných služieb a zabezpečenie zvýšenia životnej úrovne obyvateľov mesta Strana 63 / 81

64 Zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja mestskej technickej infraštruktúry, skvalitnenie životného prostredia obyvateľov Názov Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Komárno na roky Pozn.: Rok 2007 Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce je základných programovým dokumentom podpory regionálneho rozvoja obce na lokálnej úrovni. Vypracovanie Programu hospodárskeho rozvoj a sociálneho rozvoja obce vyplýva zo zákona 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce na VÚC, ktorý vo svojom článku 1 par.2 zahŕňa úlohu vykonávania stratégie regionálneho rozvoja a vypracovanie programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Strategické témy rozvoja: Oblasť ľudských zdrojov Oblasť sociálnych služieb Oblasť zdravotníctva Oblasť školstva Oblasť športu Oblasť kultúry, histórie a tradícií Oblasť občianskej spoločnosti Oblasť priemyslu a služieb Oblasť cestovného ruchu Oblasť rozvoja bývania Oblasť dopravy Oblasť životného prostredia Územné plány mesta Názov Pozn.: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Bratislavského samosprávneho kraja na roky Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce je základných programovým dokumentom podpory regionálneho rozvoja vyššieho územného celku na regionálnej úrovni. Vypracovanie Programu hospodárskeho rozvoj a sociálneho rozvoja obce vyplýva zo zákona 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce a na VÚC, ktorý vo svojom článku 1 par.3 zahŕňa úlohu vykonávania stratégie regionálneho rozvoja a vypracovanie programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Rok 2013 Strategické ciele: Rozvoj poznatkovo orientovanej ekonomiky Rozvoj služieb a turizmu Integrovaná ekologická doprava a znižovanie energetickej náročnosti Zlepšenie kvality životného prostredia Strana 64 / 81

65 Názov Štúdia realizovateľnosti a odborné poradenstvo pre rozvoj turizmu v oblasti VD Gabčíkovo Pozn.: Rok 2006 Tento dokument vznikol na základe spolupráce medzi Ministerstvom hospodárstva SR a Talianskej republiky. Štúdia realizovateľnosti rozvoja turizmu v oblasti Gabčíkova je koncipovaná do troch častí (fáz), ktoré sú odlišné obsahom a špecifickými výsledkami, ale vzájomne prepojené tak, aby sa dosiahli stanovené ciele. Strategické témy: Ochrana a zhodnotenie prírodného a vytvoreného prostredia Integrácia a rozvoj ekonomických aktivít pri riadení turizmu Zlepšenie riadenia turizmu v regióne Názov Štúdia perspektívnej destinácie segmentu cestovného ruchu Agroturizmus na území BSK a TTSK Pozn.: Rok 2012 Tento dokument vznikol na základe spolupráce medzi Bratislavským samosprávnym krajom a Trnavským samosprávnym krajom. Bol podporený z rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Časti dokumentu: Analýza územia BSK a TTSK z pohľadu agroturistických služieb Analýza úspešných produktov v Rakúsku Identifikácia podnikateľských subjektov na zadnom území, zadelenie MSP do kategórií: gastro, víno, ľudovoumelecká tvorba, voľnočasové aktivity Opatrenia a odporúčania pre rozvoj agroturizmu na území BSK a TTSK Strana 65 / 81

66 4.3 MAPY DOSTUPNOSTÍ JEDNOTLIVÝCH DRUHOV ATRAKTIVÍT CESTOVNÉHO RUCHU

67 Mapa 1 Dostupnosť obcí od atrakcií kategórie Zdroj: AUREX spol. s r.o., 2013 Pozn.: Mapa znázorňuje dostupnosť obce v km od najbližšej atraktivity danej kategórie

68 Mapa 2 Dostupnosť obcí od atrakcií kategórie Pobyt / rekreácia pri termálnej vode Zdroj: AUREX spol. s r.o., Pozn.: Mapa znázorňuje dostupnosť obce v km od najbližšej atraktivity danej kategórie

69 Mapa 3 Dostupnosť obcí od atrakcií kategórie Poznávanie kultúrnych a historických pamiatok Zdroj: AUREX spol. s r.o., Pozn.: Mapa znázorňuje dostupnosť obce v km od najbližšej atraktivity danej kategórie

70 Mapa 4 Dostupnosť obcí od atrakcií kategórie Mestský turizmus - múzeá a galérie Zdroj: AUREX spol. s r.o., Pozn.: Mapa znázorňuje dostupnosť obce v km od najbližšej atraktivity danej kategórie

71 Mapa 5 Dostupnosť obcí od atrakcií kategórie Ostatné atrakcie a podujatia Zdroj: AUREX spol. s r.o., Pozn.: Mapa znázorňuje dostupnosť obce v km od najbližšej atraktivity danej kategórie

72 Mapa 6 Železničná dostupnosť obcí Zdroj: AUREX spol. s r.o., Pozn.: Mapa znázorňuje dostupnosť obcí k najbližšej železničnej stanici

73 Mapa 7 Železničná dostupnosť obcí s atrakciami Zdroj: AUREX spol. s r.o., Pozn.: Mapa znázorňuje dostupnosť obcí, v ktorých sa nachádzajú atrakcie, k najbližšej železničnej stanici

74 4.3.1 ZOZNAM JEDNOTLIVÝCH ATRAKTIVÍT Východiskovým podkladom pre definovanie zoznam atrakcií bola analýza stavu udržateľnej mobility a turizmu v Podunajskom regióne 2, ktorá slúžila ako podklad pre spracovanie regionálnej stratégie a regionálneho akčného plánu. Názov atrakcie Vodné dielo Gabčíkovo Vodná zdrž Hrušov CHKO Dunajské luhy - Vlčie hrdlo CHKO Dunajské luhy - Podunajské Biskupice CHKO Dunajské luhy - Kalinkovo CHKO Dunajské luhy - Rusovce CHKO Dunajské luhy - Čunovo CHKO Dunajské luhy - Šamorín CHKO Dunajské luhy - Dobrohošť CHKO Dunajské luhy - Vojka nad Dunajom CHKO Dunajské luhy - Bodíky CHKO Dunajské luhy - Baka CHKO Dunajské luhy - Sap CHKO Dunajské luhy - Medveďov CHKO Dunajské luhy - Kľúčovec CHKO Dunajské luhy - Číčov CHKO Dunajské luhy - Klížska Nemá CHKO Dunajské luhy - Malé Kosihy CHKO Dunajské luhy - Zlatná na Ostrove Areál vodných športov Čunovo Mesto Šamorín - mestská časť Čilistov Obec Hamuliakovo Obec Kalinkovo Mŕtve rameno Číčov Slnečné jazerá Senec Aquapark Senec Kategória/druh 2 Súčasný stav udržateľnej mobility a turizmu v Podunajskom regióne, VVMZ spol. s r.o., február 2013 Strana 74 / 81

75 Vodné dielo Králová Splav Malého Dunaja - Zálesie Splav Malého Dunaja - Tomášov Splav Malého Dunaja - Vlky Splav Malého Dunaja - Jelka Splav Malého Dunaja - Eliášovce Splav Malého Dunaja - Madarász Splav Malého Dunaja - Jahodná Splav Malého Dunaja - Topoľníky Splav Malého Dunaja - Kolárovo Splav rieky Hron - Kalná nad Hronom Splav rieky Hron - Svodov Splav rieky Hron - Želiezovce Splav rieky Hron - Bíňa Splav rieky Hron - Kamenica nad Hronom Splav rieky Morava - Moravský Svätý Ján Splav rieky Morava - Malé Leváre Splav rieky Morava - Gajary Splav rieky Morava - Suchohrad Splav rieky Morava - Záhorská Ves Splav rieky Morava - Vysoká pri Morave Splav rieky Morava - Devínska Nov8 Ves Splav rieky Morava - Devín Thermalpark Dunajská Streda Thermal Corvinus - Veľký Meder Termálne kúpalisko Diakovce Termálne kúpalisko Podhájska Termál Centrum Galandia Termálne kúpalisko Vincov les Termálne kúpalisko Komárno Vadaš Thermal Štúrovo Kúpalisko Patince Bratislava - historické centrum Bratislava - hrad Vojnový pamätník Slavín Pobyt / rekreácia pri termálnej vode Pobyt / rekreácia pri termálnej vode Pobyt / rekreácia pri termálnej vode Pobyt / rekreácia pri termálnej vode Pobyt / rekreácia pri termálnej vode Pobyt / rekreácia pri termálnej vode Pobyt / rekreácia pri termálnej vode Pobyt / rekreácia pri termálnej vode Pobyt / rekreácia pri termálnej vode Poznávanie kultúrnych a historických pamiatok Poznávanie kultúrnych a historických pamiatok Poznávanie kultúrnych a historických pamiatok Strana 75 / 81

76 Hrad Devín Castel Gerulata Rusovce Gerulata Iža Hrad Pajštún Hrad Červený Kameň Malacký kaštieľ Trnava - Malý Rím Smolenický zámok Mesto Komárno - Stará a Nová pevnosť Mesto Komárno - Nádvorie Európy Vodný mlyn Jelka Vodný mlyn Tomášikovo Vodný mlyn Jahodná Vodný mlyn Dunajský Klátov Lodný mlyny Kolárovo Levický hrad PRĽA Brhlovce Plavecký hrad PRĽA Veľké Leváre Svätý Jur - hrad Biely Kameň Bratislava - Slovenské národné múzeum Bratislava - Slovenská národná galéria Trnava - Západoslovenské múzeum a galérie Trnava - And galéria Mesto Senec Mesto Pezinok Mesto Modra Mesto Malacky Múzeum Červený kameň Múzeum Danubiana Svätý Jur - Vlastivedné a literárne múzeum Golf rezort - Bernolákovo Golf Club - Báč Golf Club Lozorno Golf Club Hrubá Borša Poznávanie kultúrnych a historických pamiatok Poznávanie kultúrnych a historických pamiatok Poznávanie kultúrnych a historických pamiatok Poznávanie kultúrnych a historických pamiatok Poznávanie kultúrnych a historických pamiatok Poznávanie kultúrnych a historických pamiatok Poznávanie kultúrnych a historických pamiatok Poznávanie kultúrnych a historických pamiatok Poznávanie kultúrnych a historických pamiatok Poznávanie kultúrnych a historických pamiatok Poznávanie kultúrnych a historických pamiatok Poznávanie kultúrnych a historických pamiatok Poznávanie kultúrnych a historických pamiatok Poznávanie kultúrnych a historických pamiatok Poznávanie kultúrnych a historických pamiatok Poznávanie kultúrnych a historických pamiatok Poznávanie kultúrnych a historických pamiatok Poznávanie kultúrnych a historických pamiatok Poznávanie kultúrnych a historických pamiatok Poznávanie kultúrnych a historických pamiatok Mestský turizmus - múzeá a galérie Mestský turizmus - múzeá a galérie Mestský turizmus - múzeá a galérie Mestský turizmus - múzeá a galérie Mestský turizmus - múzeá a galérie Mestský turizmus - múzeá a galérie Mestský turizmus - múzeá a galérie Mestský turizmus - múzeá a galérie Mestský turizmus - múzeá a galérie Mestský turizmus - múzeá a galérie Mestský turizmus - múzeá a galérie Ostatné atrakcie a podujatia Ostatné atrakcie a podujatia Ostatné atrakcie a podujatia Ostatné atrakcie a podujatia Strana 76 / 81

77 Malokarpatská vínna cesta - Rača Malokarpatská vínna cesta - Svätý Jur Malokarpatská vínna cesta - Limbach Malokarpatská vínna cesta - Pezinok Malokarpatská vínna cesta - Vinosady Malokarpatská vínna cesta - Dubová Malokarpatská vínna cesta - Častá Malokarpatská vínna cesta - Doľany Malokarpatská vínna cesta - Viničné Malokarpatská vínna cesta - Štefanová Malokarpatská vínna cesta - Vištuk Malokarpatská vínna cesta - Šenkvice Malokarpatská vínna cesta - Budmerice Pútnické miesto Marianka NPR Šúr Slovenský Grob Chorvátsky Grob Slovakia Ring Zoologická záhrada Bratislava Botanická záhrada Bratislava Corporex jazdecký areál a pólo club Hrubá Borša Farma sibírskeho tigra Kostolná pri Dunaji Ostatné atrakcie a podujatia Ostatné atrakcie a podujatia Ostatné atrakcie a podujatia Ostatné atrakcie a podujatia Ostatné atrakcie a podujatia Ostatné atrakcie a podujatia Ostatné atrakcie a podujatia Ostatné atrakcie a podujatia Ostatné atrakcie a podujatia Ostatné atrakcie a podujatia Ostatné atrakcie a podujatia Ostatné atrakcie a podujatia Ostatné atrakcie a podujatia Ostatné atrakcie a podujatia Ostatné atrakcie a podujatia Ostatné atrakcie a podujatia Ostatné atrakcie a podujatia Ostatné atrakcie a podujatia Ostatné atrakcie a podujatia Ostatné atrakcie a podujatia Ostatné atrakcie a podujatia Ostatné atrakcie a podujatia Strana 77 / 81

78 4.4 PRÍKLADY DOBREJ PRAXE Na základe skúseností s rozvojom a podporou udržateľnej mobility a udržateľného cestovného ruchu sú v nasledovnom texte popísané príklady dobrej praxe so zameraním na zahraničné alebo cezhraničné aktivity. 1. Mošonský Dunaj Mošonský Dunaj je pravostranným ramenom Dunaja, ktoré sa odpája od hlavného toku pod Bratislavou pri vodnom diele Čunovo, prekračuje štátnu hranicu do Maďarska, tečie panónskou nížinou cez mestá Mosonmagyaróvar a Győr a po 123 kilometroch sa opäť vlieva do hlavného toku Dunaja nad obcou Gonyu. Na rieke sú vybudované táboriská, ktoré poskytujú maximálnu pohodou vodákom. Ceny sa v táboroch pohybujú okolo 500 Ft na osobu a noc. V niektorých prípadoch sa platí aj za stan prípadne plavidlo. V každom táborisku sú vybudované sociálne zariadenia a zároveň v každom je možnosť stravovania sa v reštaurácii, či v bufete. (zdroj: ) 2. Ekocentrum Tisa Ekocentrum je návštevníckym a vzdelávacím centrom, ktoré zoskupuje a sprostredkúva svojim návštevníkom prírodné hodnoty Jazera Tisa a údolia Tisy, pričom predstavuje živú prírodu druhého najväčšieho jazera v Maďarsku. Štvorpodlažné návštevnícke centrum očakáva záujemcov na 2.600m2, jeho stále výstavy, premietacia miestnosť vybavená technikou 3D a obrovské, litrové sladkovodné akvárium ponúkajú skutočný prírodný zážitok. V jeho ponuke sa popri cestovnom ruchu kladie veľký dôraz aj na vzdelávanie. Pri dopĺňaní učebnej látky základných a stredných škôl z predmetu biológia prostredníctvom praktickej výučby môžu mať určujúcu úlohu prehliadka výstav Ekocentra a účasť na organizovaných programoch, pričom môže poskytovať významnú pomoc aj pre poslucháčov vysokých škôl. V hlavnej budove ponúkajú možnosť pre organizovanie vedeckých prednášok a podujatí v moderne zariadenej konferenčnej miestnosti pre 100 osôb. Ekocentrum bude v budúcnosti spĺňať aj regionálne funkcie, podľa plánov tu bude mať miesto vysunuté pracovisko vodnej polície, pričom veža budovy bude slúžiť na umiestnenie výstražného systému pre Jazero Tisa. (zdroj: ) Strana 78 / 81

79 3. Donau Auen park Národný park Donau-Auen (Dunajské luhy) sa rozprestiera medzi európskymi hlavnými mestami Viedňou a Bratislavou a chráni posledné veľké územie pririečnej lužnej krajiny v strednej Európe. Životodarnou tepnou tohto územia je prirodzený tok Dunaja, ktorý vytvára životné prostredie pre mnohé vzácne rastliny a živočíchy. Ponuka vzdelávania v národnom parku je pestrá a rôznorodá: počas peších túr, či splavoch vás skúsení sprievodcovia zasvätia do tajov čarovnej prírody Dunajských luhov. Nové pohľady na Dunajské luhy aj s podrobnými informáciami sú návštevníkom k dispozícii v Centre národného parku - v zámku ORTH (schlossorth Nationalpark-Zentrum), v obci Orth/Donau. Súčasťou programu parku sú aj Slovenské dni v Národnom praku, ktorých súčasťou je aj prehliadka výstavy "DonAUräume (tematika NP) so slovenským sprievodcom, informačný materiál v slovenčine. Vo vstupnom je zahrnutá aj individuálna prehliadka vyhliadkovej veže a zámockého ostrova s podvodnou pozorovateľňou (plán s popisom jednotlivých stanovíšť dostanete tiež v slovenskom jazyku pri vstupe). Celková dĺžka pobytu: min. 2,5 hodiny. Centrum pre návštevníkov Národného parku umiestnené v zámku Orth (schlossorth), bývalom vodnom zámku, ktorý leží na severnom brehu Dunaja v obci Orth an der Donau, ponúka: stálu výstavu DonAUräume venovanú tematike národného parku, ktorý je prezentovaný a zobrazený v štyroch obrazoch, informačné centrum Národného parku s možnosťou rezervácie a objednávok z bohatej ponuky programov pre návštevníkov, miestne kultúrne stredisko, zámocké nádvorie, vyhliadkovú vežu s výstavou od zahraničných partnerov NP, pozorovanie bocianej rodiny prostredníctvom kamery, shop s ponukou predmetov a výrobkov z regiónu, ako aj s predajom literatúry a suvenírov, zámocký ostrov s pozorovateľňou umiestnenou pod vodou, Strana 79 / 81