Osmanská ríša
vláda do 1281/2 - Ertogrül dobýva časť byzantského územia a nezávisle ho spravuje 1281-1298 - združovanie anatólskych bejlikov pod Osmanom I. 1299 - vznik Osmanskej ríše 1352 - územie v Európe 1389 - bitka na Kosovom poli 1396 - bitka u Nikopole 1402 - bitka u Ankary 29.5. 1453 - dobytie Konštantínopolu 1526 - bitka pri Moháči
1529 prvé obliehanie Viedne 1606 Žitavský mier 1683 druhé obliehanie Viedne 1699 Karlovický mier 1774 mier v Küčük Kajnardža 1774 1914/18 tri fáze východnej otázky
Predislamské obdobie tureckých dejín cca 550 n.l. cca 1000 n.l. Kaganáty začiatok 8. storočia islamská expanzia okolo roku 780 sa objavujú Oghuzskí Turci v Transoxánii (osmanština) Vojenský spor na hraniciach s iránskou dynastiou Sámanovcov (využívali tureckých otrokov z iných kmeňov) Alp Tegin (vojvodca v službách Sámanovcov) sa osamostatnil v provincii Ghazní (Sebük Tegin založil dynastiu Ghazníjovcov) 9/10. storočie pokojná islamizácia Transoxánie (Oghuzi)
Seldžuci 955 Seldžük (náčelník) sa osamostatnil a prestúpil na Islam cca 1000 Ghazníjovci rozširujú moc začínajú boje proti Selždukom Čagri + Togrul (Seldžükovi synovci) 1040 v bitke blízko Mervu Seldžuci porážajú sultána Mas úda Togrul prijal titul sultána
Seldžuci 1051 - Dobytie Isfahánu (Ghazníjovci) 1055 Dobytie Bagádu (Bújovci) 1071 Alp Arslan (Togrulov synovec a nasledník) porazil v bitke u Manzinkertu byzantského vládcu Romana IV. Diogena 1071 - Jeruzalem Vláda Málikšáha vrchol epochy (1072-1092) Nizám al mulk Madrasa Nizámíja v Bagdáde
Rúmski Seldžuci (1071-1307) Usadenie sa v Anatólii po bitke pri Manzinkerte Boje proti križiackym vojskám Kilič Arslan (1096-1099) hl. mesto Konya 1176 Kilič Arslan II. poráža Byzantincov Vrchol moci za Kajkávusa I. a Kajkobáda I. 1211-1237 1258 Pád Bagdádu Mongolovia 1260 Bitka u Ajn Džalút - Mameluci
Malé anatolské kniežatsvá
Ertogrul obsadil v ½ 13.st Eskisehir Osman I. Ghází 1281-1326 Osmanov sen, zakladateľ 1299 Orhan I. 1326-1362 Aleadín Paša??Janičiari?? Formovanie štátu
Formovanie štátu 1324 Orchánova listina zakladacia listina 1326 Dobytá Bursa hlavné mesto (od 1335) 1352 Süleyman Paša (Orhanov syn) získava pevnosť Čimpe/Tzympe na európskom území 1354 Dobyté Gallipoli a Ankara
Vojenský a územný rozmach Sultán Murad I. (1362-1389) Boje proti emirátu Karamán 1363 Adrianopol/(Edirne) dobyté (nové hl. mesto) 1371 poráža Bulharov pri rieke Marici 1386 porážka Osmanov pri Pločniku (Lazar) 1387 dobytý Solún 1389 bitka na Kosovom poli
Murad I. administratívny systém Sultán Diwán (vláda) Kazasker (vojenský inštitút súd) Členenie pôdy: Tímár (najmenší) Zámet (stredný)- Chás (veľký/sultánovo) rozdelenie: Anatólia a Rumélia 1383 ustanovil titul sultán بكلربكی/ Beylerbey/Beglerbegi Nový titul
Osmanské územie po bitke na Kosovom poli
Janičiari - yeni çeri Devširme daň v krvi Elitná pechota Rozdelenie Orty veliteľ Aga
Vojenský a územný rozmach Bajezíd I. Jildrim Blesk (1389-1402) 1394 prekročenie Dunaja Mirča I. vypráskal Osmanov z Valašska 1395 obliehanie Konštantínopolu 1396 bitka u Nikopole Žigmund Luxemburský 1402 bitka u Ankary Tamerlán 1402-1413 - Fetvet Devri Medzivládie/Interregnum súperenie Bajezídových synov o moc Mehmed I. (1413-1421) znovuzakladateľ a chalífa Boží porážka bratov a konsolidácia
Turkobijci Skanderbeg Ján Huňady Vlad III.
Nový začiatok Murad II. (1421-1451 ) 1444-1446 prvé povstanie janičiarov 1444 bitka u Varny vs. Ján Huňady (Uhorsko) a Vladislav III. (Poľsko) 1444-1446 sa na čas vzdáva vlády 1446 prvé povstanie Janičiarov 1448 druhá bitka o Kosovo vs. Svätá koalícia (Poľsko, Albánsko a Svätá Ríša Rímska Národa Nemeckého
Rozmach Osmanskej ríše (druhá etapa) Mehmed II. Fátih 1451-1481 29.5.1453 dobytý Konštantínopolu KonštantínXI Postupne ovládol: Srbsko Bosnu Južné Grécko Rhodos (1480 na krátky čas) tatarské štáty pri Čiernom mori
Druhá etapa Bajezíd II. (1481-1512) Stála Flotila 1486 podpora andalúzskym moslimom Boje proti Peržanom a Memalukom 1492 pozvanie židovských utečencov Donútený odstúpiť synom po vnútorných nepokojoch
Druhá etapa Selim I. Hrozný (1512-1520)-obrovská expanzia na východ a juh 1512 zničenie vnútornej opozície Turkménov a šíitov 1514 bitka na Čaldiránskej pláni/rovine - porážka Safájovcov v Iráne 1516 dobytie Sýrie 1516-1517 zabral Mamelucký sultanát v Egypte a Hidžáz - titul Chalífa (al-mutawakil III) 1519 Alžír (Hayreddín Barbaros)
Sulejman I. Nádherný / Zákonodarca (1520-1566) expanzia a vojenské úspechy 1521 dobytie Belehradu 1522 dobytý Rodos - Johaniti prchajú na Maltu 29.8.1526 bitka pri Moháči Ludvík Jagellonský 1529 prvé obliehanie Viedne 1532-1555 tri fázy vojny so Sáfijovskou Perziou dobyl Mezopotámiu a Bagdad a (Tripolsko) 1541 obsadenie celého dolného Uhorska budínsky pašalík 1562 Sedmihradsko 1565 neúspešné obliehanie Malty
Sulejman I. Kánúní Osmanské zákonníky šaría + provinčné právo Rozdelenie provincií Ejálet/Vilájet/Pašalík/Bejlerbejilik a Sandžak zahraničný obchod, clá a zvyšovanie daní postupná deteritorizácia a pozvoľný úpadok ríše 1566 obliehanie Szigetváru (Mikuláš Zrínsky)
Mehmed Paša Sokolovič Veľkovezír bosenského pôvodu počas vlády 3 sultánov (1505-1579) Moháč, Viedeň, Bagdád... Admirál osmanskej flotily Správca (bejlerbej) Rumélie Dobyl Szigetvár 1566 Obnovil srbský patriarchát
Postupný úpadok Osmanskej ríše Selim II. 1566-1574 Bitka u Lepanta 1571 - Svätá liga rozdrtila osmanskú flotilu
Úpadok OR Murad III. (1574-1595) vládol za neho tak ako za Selima III. Mehmed Paša Sokolovič a Muradova matka. 1578-1590 Vojna s Perziou 1590 Istanbulská/Konštantinopolská zmluva Za jeho vlády dosiahla Osmanská ríša najväčší územný rozmach na Blízkom východe
Mehmed III. 1595-1603 1596 dobytý Jáger/Eger (sv. Maďarsko) 1596 bitka u Mezökeresztese (Maximilián III.)
Ahmed I. 1604-1617 Úpadok OR 1606 Žitavský mier s Habsburskou monarchiou (Matej II. Habsburský)- zlom v mierových zmluvách)
Mustafa I. 1617-1618 Osman II. 1618-1622 Mustafa I. 1622-1623 Murad IV. 1623-1640 Úpadok OR - posledný sultán, ktorý priamo velil svojim vojskám Ibrahim I. 1640-1648 - najneschopnejší sultán - povstanie v Istanbule
Éra Köprülü 1656 1703 Sultán Mehmed IV. 1648-1687 (výboje až na Ukrajinu) Rusko-Turecká vojna (1676 1681) Veľkovezír Mehmed Köprülü Paša (do 1661) - ekonomický a sociálny vývoj Veľkovezír Fazil Ahmed Paša - 1663 dobyl Nové Zámky - 1670 dobyl Krétu
Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi
Bitka o Nové Zámky
Éra Köprülü Kara Mustafa druhé obliehanie Viedne 1683
Druhé obliehanie Viedne 1683 gróf Ernest Rüdiger von Starhemberg a Zdeněk Kaplíř velitelia obrany mesta Karol Lotrinský Jazdecké jednotky v okolí Viedne Evžen Savojský, Ludvík Viliam I. Bádenský Turkobijci Jan III. Sobieski Poľský kráľ a veliteľ osloboditeľskej armády (Poliaci, Rakúšania, Nemci, Litovci ) Imrich Tököli uhorskí povstalci (spojenci Osmanov)
Veľká Turecká/Protiturecká vojna 1684 Veľká protiofenzíva spojených kresťanských armád a oslobodzovanie Uhorska, postupne boli oslobodené: Nové Zámky, Budín, Jáger... Sulejman II. (1687-1691) 1687 druhá bitka u Moháča (Evžen Savojský, Karol V. Lotrinský) Strata podpory krymských spojencov (Rusko)
Veľká Turecká/Protiturecká vojna Ahmed II. 1691-1695 a veľkovezír Köprülü Fazıl Mustafa Paša 1691 bitka pri Slanom Kameni (Srbsko) Ludvík Bádenský 1692 strata Varadínu (Rumunsko) Mustafa II. 1695-1703 bitka u Zenty 1697 drtivá porážka osmanských vojsk končí sa éra dynastie Köprülü 1699 mier v Karloviciach dominantné postavenie Habsburgov
Ahmed III. (1703 1730) 1710-1711 ťaženie do Ruska vs. Peter I. Veľký 1714-1718 vojna s Benátkami 1716-1718 Rakúsko-Osmanská vojna Požarevacký mier
Obdobie tulipánov 1718-1730 (Lâle Devri)
Mahmud I. 1730-1754 1739 Dobyl Belehrad (znovu) Osman III. 1754-1757
Mustafa III. 1757-1774 1768-1774 Rusko-Turecká vojna (kľúčový konflikt) Mier v Küčük Kajnardža 1774 - Abdulhamid I. (1774-1789) Vznik východnej otázky (Rusko rozdeliť, GB zachovať) problém úžin
Východná otázka 3 etapy 1. etapa : 1774 Küčük Kajnardža až Grécke povstanie 1821-1825 2. etapa : Grécke povstanie 1821-1825 až Berlínsky kongres 1878 3. etapa : Berlínsky kongres 1878 až Prvá svetová vojna 1914-1918
Prvá etapa 1783 ruská anexia Krymu, ruský protektorát v Gruzii 1787 1792 rusko-turecká vojna 1792 - mier v Jasoch, potvrdenie Küčük Kajnardža Selim III. (1789-1806) reforma armády 1798 francúzska expedícia do Egypta 1-2. augusta 1798 bitka u Abú Qíru (Na Níle) 1806 1812 rusko-turecká vojna (Mustafa IV. 1807-1808) 1812 mier v Bukurešti, nové usporiadanie (Besarábia) na Balkáne (Mahmud II)
Prvá etapa 1821 1825 Grécke povstanie Grécko dobrá pozícia v rámci OR Tajné spolky, orientácia na Rusko 1821 - Ruské vojská prekročili hranice (Moldavska) - podnet Povstania v celom Grécku, masakre muslimov, OR bezmocná 1821 tvrdá odveta Mahmuda II. 1822 vyhlásenie nezávislosti, občianska vojna 1823 otočenie politiky VB a podpora Ruska 1825-1827 vojenský zásah Muhammada Alího
Druhá etapa Mahmud II. nazývaný Mahmut Adli (Mahmud Spravodlivý) 1808-1839 17.6.1826 Dekrét o zrušení Janičiarskych zborov Westernizácia Osmanskej ríše (oblečenie, prvé noviny, opery, stolovanie, francúzština...) 20. októbra 1827 bitva u Navarina Obava velmocí zo silnej Osmanskej ríše Koalícia Rusko, GB, Francúzsko výzva ukončenia bojov s Grékmi Absolútne zničenie turecko-egyptsko-tuniskej flotily
Druhá etapa 1828 1829 rusko-turecká vojna Rusko obsadilo Moldavsko a Valašsko, na Kavkazskej fronte až k Karsu a Erzurumu 14. septembra 1829 drinopolský mier Výsledok Rusko má hranice až k ústiu Dunaja, Moldavsko a Valašsko ruský protektorát Potvrdenie autonómie Srbska 1832 vznik nezávislého Gréckeho kráľovstva
Francúzsko sa zmocňuje Alžírska
Druhá etapa 1831-1833 Osmansko-egyptský konflikt Spor medzi Mahmudom II. a Muhammadom Alím ohladne Sýrie Uzavrenie mieru Muhammad Alí ďalej miestodržiacim v Egypte, Ibráhím guvernérom v Sýrii 1833 zmluva z Hünkar Iskelesi Osmansko-ruská zmluva OR zamedzí vstupu válečných lodí do úžin v prípade vojny 1838 Baltalimanská konvencia Obchodný charakter zrušenie monopolov a miestnych koncesií v poľnohospodárstve (zemědělství), výšky dovozného a vývozného cla (GB)
Reformy tanzímátu 1839-1876 Abdülmecid I. (1839-1861) Gülhanský vznešený dekrét 1839 Na konci Krymskej vojny Reformný dekrét - 1856 Abdülaziz (1861 1876) Murad V. (30. máj 1876 31. august 1876) Abdülhamid II. (1876 1909)
Druhá etapa 1839 1841 Osmansko-egyptský konflikt Porážka osmanských vojsk Zapojenie európskych mocností ultimátum Muhammadovi Alímu 1840 - vojenský zásah eur. mocností v Egypte 1841 režim Úžin (Londýnska dohoda) VB, Rusko, Rakúske cisárstvo, Prusko, Francia Uzatvorenie Úžin (Bospor a Dardanely) pre všetky vojnové lode, pokiaľ OR nevyhlási vojnu 1848 zmena situácie v Európe Nová aliancia VB a Francie proti Rusku - Zámienka spor o sväté miesta Skutočnosť spor mezi koncepciami východnej otázky, boj eur. mocností o pozície, nielen v Ázii
Druhá etapa 1853 1856 - Krymská vojna 1853 - Ruské vojská vstúpili do Dunajských kniežectiev 3. fázy Krymskej vojny: 1853 1854 Rusko (Bulharskí a Grécki dobrovolníci) vs. OR 1854 1855 Rusko (Bulharskí a Grécki dobrovolníci) vs. OR, Veľká Británia, Francia 1955 1956 Rusko (Bulharskí a Grécki dobrovolníci) vs. OR, Veľká Británia, Francia, Sardínia
1. fáza: Krymská vojna podivná válka na Dunaji Otvorenie Kavkazskej fronty 1853 zničenie osmanského loďstva u Sinopu
2. fáza: Krymská vojna Vytvorenie proti-ruskej koalície a vyhlásenie vojny Vstup Rakúska do sporu rakúske jednotky v Dunajských kniežactvách, zachovávajú neutralitu 1854 tzv. Štyri body západných veľmocí požiadavky na Rusko (odmietlo) Nový režim Úžin Dunajské kniežactvá pod spoločnou správou Slobodná plavba po Dunaji Kresťania v OR pod spoločnou správou
Krymská vojna 3. fáza: Zapojenie Sardínského kráľovstva na stranu mocností Pokračovannie bojov na Kavkaze Ukončenie vojenských operácií Tlak velmocí na Rusko Päť podmienok Ako štyri body predtým + odsun válečného loďstva z Čierneho mora 1856 - Pařížský kongres Ukončenie Krymskej vojny Mierová zmluva medzi mocnosťami Kresťania v OR pod spoločnou správou Čierne more neutrálne, len obchodné lode Slobodná plavba po Dunaji Valašsko, Moldavsko, Srbsko autonómia, ale pod Osmanskou zvrchovanosťou
Druhá etapa 1875 1878 Východná kríza Ekonomické problémy OR negatívne dopady na Balkán Rakúsko-Uhorsko rozširovánie vplyvu na Balkáne Nepokoje v Bosne a Hercegovine, Srbsku, Bulharsku obojstranné násilie 1976 - zosadenie sultána Abdülaziza, nastupuje Abdülhamid II. orientácia na Nemecko 1876 Carihradská konferencia VB, Rusko, Nemecko, R-U, Francia, Itália Vyhlásenie osmanskej ústavy Neúspech mierových politických snáh, koniec diplomatického vyjednávania
Druhá etapa 1877 1878 rusko-turecká vojna Dohoda R-U a Ruska neutralita výmenou za súhlas s okupáciou Bosny a Hercegoviny Vyústenie východnej krízy Pozemné operace balkánska a kavkazská fronta víťazí Rusko 1878 ruské víťazstvo v priesmyku Šipka VB mierne podporovala OR, obava z ruského vplyvu posielajú vojenské loďstvo do Úžin, ale bez boja 1878 Mier v San Stefanu Vytvorenie Veľkého Bulharska Nezávislosť Srbska, Čiernej Hory a Rumunska Rusko získa južnú Besarábiu a dôležité mestá na Kavkaze Reparácie
Druhá etapa Negatívny pohľad EU mocností na Sanstefanskú zmluvu VB v tej chvíli už zasahuje do územnej celistvosti OR okupuje Cyprus 1878 Berlínský kongres VB, Rusko, R-U, Francia, Itália, OR, Grécko, Rumunsko Rozdelení Bulharska bulharské kniežectvá a východná Rumélia Srbsko, Čierna Hora, Rumunsko nezávislosť OR si udržiava Macedóniu, Thrákiu, Albániu Bosna a Hercegovina spravovaná R-U Rusko získalo južnú Besarábiu a niektoré kavkazské mestá Reparácie
Rozdiely v usporiadaní medzi San Stefanom a Berlínskym kongresom
Tretia etapa Rastúca zadĺženosť Egypta Finančná kontrola západnými mocnosťami vyvrcholenie nespokojnosti 1882 Urábího povstanie Proti Západu 11. júla/července 1882 bombardovanie Alexandrie britskými loďami 13. září 1882 bitva u Tall al-kabíru porážka Urábího - dočasná okupácia Egypta VB 1881 Francúzsko okupuje Tunisko
Tretia etapa Obrovská moslimská migrácia z Balkánu do OR Pokračujúce finančné problémy Mezinárodné dlhy Rastúca orientácia na Nemecko, finančná pomoc, projekt bagdádskej dráhy Vnútorné problémy arménska otázka 90. roky 19. stol. aktivácia Arménov Masakry, terorismus Zmenšujúce sa impérium 1881 - Tunisko 1882 - Egypt, Pobrežie Rudého mora 1883 - Strata ďalších ostrovov v prospech Grécka 1885-1887 bulharská kríza spojenie Východnej Rumélie a Bulharských kniežactiev 1896 povstanie na Kréte Vyhlásenie vojny 1897, osmanský úspech Status Kréty však formálne OR, v skutočnosti vojenské posádky eur. krajín a vrchným komisárom grécký princ Problémy v Macedónii Reformy pod tlakom mocností Nakoniec len formálna prináležitosť OR
Tretia etapa Mladoturci Z radov novej generácie vzdelancov správa, administratíva, armáde, dobré pozície ústava, voľby, proti despotizmu a autokracii 1908 mladoturecká revolúcia Obnovenie ústavy (prinúteným sultánom), obmedzenie moci sultána Voľby do parlamentu 1909 povstanie opozičných síl v Instanbule Hlavne konzervatívni moslimovia, ulamá Potlačené - Sultán Abdülhamid II. zosadený 1911-12 Strata územia v Líbyi po prehranej vojne s Talianskom
Tretia etapa 1912 1913 Balkánske vojny Balkánsky blok Srbsko, Bulharsko, Grécko a Čierna Hora - Najprv požiadavky reforiem v Macedónii, potom vyhlásenie vojny OR Vznik nového štátu Albánia (obrana proti Srbsku) 1913 londýnska mierová zmluva a 1913 mier v Bukurešti Výsledok: Úplné vytlačenie OR z Balkánu Strata mnohých provincií Uprchlíci Etnické čistky
Tretia etapa Mehmed V 27. apríla/dubna 1909 3. júla/července 1918
Tretia etapa 1913 Mladoturecký prevrat Druhý nástup Mladoturkov k moci Snaha o aktivitu v balkánskej vojne Enver Paša, Talát Paša, Cemal Paša politická moc Oslabenie moci parlamentu i sultána Pokračovanie orientácie na Nemecko