COMBINED EFFECT OF TEMPERATURE AND WATER ACTIVITY ON THE GROWTH DYNAMICS OF STAPHYLOCOCCUS AUREUS IN MODEL ENVIRONMENT

COMBINED EFFECT OF TEMPERATURE AND WATER ACTIVITY ON THE GROWTH DYNAMICS OF STAPHYLOCOCCUS AUREUS IN MODEL ENVIRONMENT Adriana Studeničoá, Alžbeta Medeďoá, Ľubomír Valí ABSTRACT The eect o water actiity alues and incubation temperature on the Staphylococcus aureus 064 growth dynamic was described in model media. The alues o water actiity o the tested media were adjusted by sodium chloride, using alues rom a w = 1.0 up to 0.85. Experiments were carried out at temperature 5 C in PCA broth. Based on cultiation experiments the growth cures were obtained and related growth parameters were calculated. On their basis, by use o the mathematical equations, the eect o water actiity on the growth dynamics o S. aureus 064 at obsered incubation temperature was described. Based on obtained results it can be concluded, that during the incubation at 5 C the NaCl concentration up to 18.17 % was tolerated by S. aureus 064 and the inhibition was obsered at a w higher than 19 % in PCA medium. The eect o water actiity on the S. aureus 064 lag-phase duration was described by modiied model according to Daey with discrepancy.8 %. The growth rate was precisely described by Gibson model with alidation indices o B = 0.999 and D = 11.9 %. Keywords: Staphylococcus aureus, temperature, water actiity, predictie microbiology ÚVOD Staphylococcus aureus, predošetým jeho rast a producia enterotoxíno, predstauje potrainách, zhľadom na podmieny nútorného a onajšieho prostredia, potenciálne až reálne rizio ohrozenia erejného zdraia, toré spočía o zniu stayloooých enterotoxióz. Podľa Aspergera a Zangerla (003) a Kérouantona a ol. (007), je S. aureus po rode Salmonella, druhým najčastejším agens potrainoých otrá o sete. Rastie dobre žinom médiu bez obsahu NaCl, ale jeho charateristicým znaom, torý ho odlišuje od ostatných patogénnych batérií, je jeho ysoá tolerancia oči nízym hodnotám atiity ody a oncentráciám chloridu sodného až do 0 % (Sutherland a ol., 1994; Jay, 000). V potrainách so zníženou hodnotou atiity ody a za aeróbnych podmieno sa pozoruje producia termostabilných enterotoxíno rozsahu hodnôt 0,89 až 0,86 a (Ewald a Notermans, 1998). S. aureus patrí do supiny mezoilných batérií. Bremer (004), Asperger a Zangerl (003) a Jay (000) uádzajú ao minimálnu teplotu pre rast S. aureus T min = 6,5 až 7 C. Minimálna teplota 7 C bola potrdená aj prácach Medeďoej (009), Burdoej a Lauoej (001) a Tatini (1973). Na druhej strane, ao uádza Dengremont a Membré (1995) a Notermans a Heuelman (1983), S. aureus nebol schopný množenia ani po mesačnej inubácii pri teplote 8 C. Optimálna teplota pre rast S. aureus je rozmedzí teplôt 35 až 40 C (Görner a Valí, 004). A naoniec, Asperger a Zangerl (003), Jay (000) a Baird-Parer (000) uádzajú ao rastoé maximum teplotu 48 C, Halpin-Dohnale a Marth (1989) doonca uádza ao maximálnu teplotu pre rast S. aureus až teplotu 50 C. Vyššia oncentrácia staylooo sa môže objaiť mlieu pri stayloooých mastitídach rá, a preto sú dojnice pradepodobne hlaným zdrojom ontaminácie suroého mliea (Bergdoll, 1990), obzlášť tie so sublinicou mastitídou. A je ontaminoané emeno zieraťa, S. aureus sa dojením dostáa do mliea a jeho počty ňom sa môžu pohyboať od 10 1-10 8 KTJ.ml -1, zyčajne ša oolo 10 4 KTJ.ml -1 (Asperger a Zangerl, 003). Počas ýroby je možná ontaminácia suroého mliea a suroých mliečnych produto z ľudsej manipulácie alebo z prostredia. Často sa buny do potraín dostáajú prostredníctom rú (inioané rany, ožné poranenia) alebo ašľaním a ýchaním (Boynuara a ol., 008). Neexistuje snáď úspešnejší ľudsý patogén než S. aureus. Približne u tretiny ľudí žije o zťahu blízom omensalizmu na oži alebo na slizniciach a neyoláa žiadne ťažosti. Stačí ša sebe menšia porucha prirodzenej odolnosti, aby o sebe dal edieť tým, že sa prejaí ao patogén a spôsobiť ta buď alimentárne inecie, ožné ochorenia a mnoho ďalších (Votaa a ol., 003). Cieľom tejto práce bolo experimentálne popísať ply atiity ody interale a 1 až 0,86, nastaenej prídaami NaCl pre rast izolátu S. aureus 064 počas inubácie GTK bujóne pri inubačnej teplote 5 C a následne pomocou princípo preditínej mirobiológie podrobiť ýsledy seundárneho modeloania matematicej alidácii. MATERIÁL A METÓDY Miroorganizmus. Izolát S. aureus 064 pochádza z očieho hrudoého syra a bol izoloaný na Štátnom eterinárnom a potrainoom ústae Prešoe MVDr. A. Hanzélyoou. Jeho totožnosť bola potrdená pomocou Gramoho arbenia, atalázoého testu, API systému (BioMériux, Marcy létoile, Francúzso), luorescenčného arbenia VIT-Staphylococcus (Vermicon, Mnícho, Nemeco) a PCR analýzy súlade s prácami Ainedena a ol. (007), Boynuara a ol. (008) a Pereiru a ol. (009). roční 5 1 mimoriadne číslo, ebruár/011

Inoulácia a inubácia. Do predtemperoaného GTK bujónu (IMUNA, Šarišsé Michaľany, Sloenso) s nastaenou hodnotou atiity ody sme inouloali čistú 18 h ultúru S. aureus 064 yrastenú na GTK agare (IMUNA, Šarišsé Michaľany, Sloenso) pri 37 ºC, ta aby sme aždej paralele dosiahli počiatočnú denzitu miroorganizmu približne 10 3 KTJ.ml -1. Paralelne inouloané zory žiných médií boli staticy aeróbne ultioané pri teplote 5 ºC ± 1 ºC, za účelom popísania dynamiy rastu S. aureus 064 záislosti od meniacej sa hodnoty atiity ody. Hodnota atiity ody bola nastaená prídaom NaCl (Sigma-Aldrich, Buchs, Šajčiarso) podľa Rödela a ol. (1979) a ontroloaná použitím a -metra (Nowasina, Lachen, Šajčiarso). Stanoenie počtu S. aureus 064 GTK bujóne. V príslušne stanoených časoých interaloch sme odoberali príslušné množstá na stanoenie denzity S. aureus 064 na GTK agare podľa STN ISO 4833, pričom sme pri aždom yhodnocoaní sledoali charateristicé olónie, torých morológia bola oerená aj mirosopicy. Zo zistených počto miroorganizmo sme zostrojili rastoé čiary záislosti od času a teploty inubácie podľa Baranyiho D-modelu (Baranyi a ol., 1993). Seundárne modeloanie. Seundárne modely sú onštruoané ta, aby popísali záislosť atoro a podmieno žiotného prostredia na parameter rastu. Maximálna rastoá rýchlosť a lag-áza, toré odhadujú ýšu riy boli modeloané ao uncia hodnoty atiity ody. Na tento typ modeloania bola použitá užitočná transormácia atiity ody b 1 a, zaedená Gibsonoou a ol. (1994), torá predpoladá, že optimálna hodnota atiity ody je menšia ao a = 1 (Valí a Piecoá, 001). Následne je prirodzený logaritmus špeciicej rastoej rýchlosti modeloaný podľa nasledonej adraticej uncie: ln C C b C b (1) 0 1 Na popísanie záislosti lag-ázy od inubačnej teploty a atiity ody bol použitý Daey-o model, torý rozšíril Arrhenio typ modelu o ply teploty a odnej atiity. Tento model má nasledonú ormu: ln C T C 1 C0 C 3a C4a () de je rastoá rýchlosť, a je hodnota atiity ody, T je teplota a C 0,...C 4 sú neznáme oeicienty (Ross a McMeein, 1994; Daughtry a ol., 1997). Validácia rastoých parametro. Na alidáciu matematicých modelo popisujúcich ich presnosť a spránosť poronaní s experimentálnymi ýsledami boli yužité da indexy a to index presnosti A a index spoľahliosti B, na zálade torých môžeme jednotlié modely medzi sebou poronáať (Baranyi a ol., 1999). Tatiež sa yužía index percenta disrepancie označoaný ao D. T A B m ln 1 exp m ln 1 exp A 1 100 x ln m x ln m (3) (4) D (5) de μ je maximálna špeciicá rýchlosť ao uncia atoro prostredia, x = (x 1, x,..., x n ) je etor atoro prostredia a m je počet meraní. VÝSLEDKY A DISKUSIA Dynamia rastu Staphylococcus aureus 064 záislosti od atiity ody pri 5 C Vzhľadom na častý ýsyt S. aureus u ľudí a potrainách, dobrý rast potrainoých matriciach a následnej možnej producii termostabilných enterotoxíno je dôležité poznať a deinoať podmieny, toré edú jeho inhibícii. Naoľo je soľ bežne použíané aditíum pri ýrobe potraín a nadäznosti na prácu Medeďoej (009), torej bol popísaný ply teploty na sledoaný izolát, sme sa našej práci zamerali na ply prídau NaCl do žiného média na dynamiu rastu S. aureus 064 modeloom prostredí GTK bujónu pri teplote 5 C. Pri pohľade na rastoé čiary pri 5 C GTK bujóne zobrazené na obr. 1 je zrejmé, že zyšujúca sa oncentrácia inhibične pôsobiacej láty (NaCl) mala negatíny dopad na nárast sledoaného miroorganizmu S. aureus 064. Po 3 h lag-áze, pri hodnote atiity ody a = 0,988 znásoboal soje počty po 56 minútach (G R,0 = 0,30 log KTJ.ml -1.h -1 ). Na proti tomu, Charlier a ol. (008) uádzajú pri teplote 7 C 3 hodinoú lag-ázu. Dengremont a Membré (1995) uádzajú, že S. aureus sa pri 5 C, ph 7,6 a nuloom prídau soli rozmnožoal rastoou rýchlosťou G R = 0,456 log KTJ.ml -1.h -1, čo je približne 1,5-násobne yššia hodnota rastoej rýchlosti ao pri 5 C. V našom prípade, pri tato ysoej hodnote a bol počet bunie na začiatu pousu 1,8.10 3 KTJ.ml -1 a po približne 31 h inubácie zrástol ich počet o 5 logaritmicých poriado, na hodnotu 8,4.10 8 KTJ.ml -1. A sa oncentrácia NaCl zýšila na 5,0 % (a = 0,995), prišlo prirodzenému predĺženiu lag-ázy na 6 hodín a 1,4-násobnému polesu rastoej rýchlosti na G R 5,0 = 0,37 log KTJ.ml -1.h -1 oproti rastoej rýchlosti pri nuloom prídau soli, pričom Sutherland a ol. (1994) uádzajú pri 5 C, ph = 5,9 a 6,5 % prídau NaCl podobnú hodnotu rastoej rýchlosti G R = 0,30 log KTJ.ml -1.h -1. Pri polese hodnoty atiity ody na a = 0,894 (13,05 % NaCl) sa buny staylooa množili z počiatočnej denzity N 0 = 1,3.10 3 KTJ.ml -1 po 35 h lag-áze 6-násobne pomalšou rastoou rýchlosťou, poronaní s pousom bez naýšenia oncentrácie soli. Počas tohto 6 dní trajúceho roční 5 13 mimoriadne číslo, ebruár/011

experimentu, dosiahli soje maximálne počty na úroni 7 log poriado. Priblížením sa minimálnej hodnote atiity ody (18,17 %, a = 0,865) sme naprie očaáaniam stále pozoroali rast izolátu S. aureus 064. Z počiatočnej denzity N 0 = 1,6.10 3 KTJ.ml -1 sa doázal pomnožiť doonca až o 4 logaritmicé poriady na N max = 1,9.10 7 KTJ.ml -1. V tomto prípade bola lag-áza prirodzene najdlhšia a dosiahla hodnotu λ 18,17 = 00 hodín (8 dní). Rastoá rýchlosť polesla na G R 18,17 = 0,0016 log KTJ.ml -1.h -1 (t d = 188 h). dodržaním ostatných atoro prostrediam, orem iného aj inubačnej teploty. Schopnosť batérií rásť pri ysoých oncentráciách soli súisí s ich schopnosťou prispôsobiť sa osmoticému stresu intracelulárnou aumuláciou ompatibilných rozpustných láto rátane K +, glutamátu, betaínu, trehalózy, prolínu, arnitínu atď., toré sa môžu ysytoať prostredníctom de noo syntézy alebo prostredníctom transportu z rastoého média (Wood et al., 001). Tieto zlúčeniny pôsobia ao osmolyty, toré znižujú straty intracelulárnej ody osmózou a ich oncentrácia bune je jedným z hlaných atoro určujúcich začatie rastu prostredí s ysoým obsahom soli (Koutsoumanis, 008). Tab. 1: Rastoé parametre S. aureus 064 GTK bujóne pri teplote 5 C % NaCl a lag [h] G r [log KTJ.ml - 1.h -1 ] 0 0,988 3 0,30 1,7 0,977 3 0,70 5,0 0,955 6 0,37 7,95 0,941 13 0,3 10,6 0,917 0 0,138 13,05 0,894 35 0,060 15,5 0,879 81 0,040 18,17 0,865 00 0,0016 19,0 0,859 - -0,113 Obr. 1: Dynamia rastu S. aureus 064 GTK bujóne pri teplote 5 C záislosti od hodnoty atiity ody Za účelom deinoania hraničnej oncentrácie NaCl prostredí sme do bujónu pridali 19,95 % NaCl (a = 0,859). Za taýchto nepriazniých podmieno daný organizmus už nebol schopný prispôsobiť sa a dochádzalo úbytu bunie staylooa, čo sa prejailo aj na jeho zápornej rastoej rýchlosti. Tieto údaje tiež potrdili sutočnosť, že minimálnou hodnotou pre rast S. aureus je hodnota atiity ody a = 0,860, aj eď táto hodnota je do značnej miery determinoaná Vply atiity ody a inubačnej teploty na lag-ázu Staphylococcus aureus 064 Vply onajších atoro prostredia na dĺžu trania lag-ázy bol predmetom seundárneho modeloania. Daughtry a ol. (1997) prispôsobili Daey-o model na popísanie plyu inubačnej teploty na tranie lag-ázy. V tomto modely sme nahradili parameter teploty atiitou ody a následne aplioali na zísané ýsledy. Vyššie popísané rastoé čiary a graicé znázornenie na obr. potrdili, že so zyšujúcou sa hodnotou atiity ody sa postupne sracoala dĺža trania lag-ázy izolátu S. aureus 064 GTK bujóne. Z obr. yplýa, že čím bola hodnota atiity ody yššia, tým sa dĺža lag-ázy postupne sracoala. Najratšia lag-áza, λ 0 = 3 hodiny, bola zaznamenaná pri nuloom prídau soli. Medeďoá a ol. (009) uádzajú hodnotu trania lagázy pre izolát 064 mlieu pri 5 C λ 5 = 3,4 h, čo je poronateľná hodnota s dĺžou trania lag-ázy pri nuloom prídau soli. Táto doba sa zdojnásobila pri 5 %-nom prídau chloridu sodného a soj 6-násobo dosiahla, a oncentrácia NaCl prostredí bola 10,6 %. Fáza prispôsoboania sa doonca predĺžila až na 3 (81 h) resp. 8 dní (00 h), a oncentrácia soli rastoom médiu bola yššia ao 15 % a 18 %, poradí. Tranie lag-ázy S. aureus 064 GTK bujóne pri inubačnej teplote 5 C je popísané adraticou ronicou 6 a mieru nepresnosti daného modelu sme yjadrili deinoaním príslušných alidačných oeiciento, A = 1,8, B, % = 0,993, D =,8 % a aj pomocou orelačného oeicienta R =. roční 5 14 mimoriadne číslo, ebruár/011

1 ln lag 5 51,973a 84,570a 33,394 Obr. : Graicé znázornenie záislosti trania lag-ázy S. aureus GTK bujóne od hodnoty odnej atiity pri 5 C Vply atiity ody a inubačnej teploty na rastoú rýchlosť S. aureus 064 Na popísanie plyu atiity ody na rastoú rýchlosť S. aureus 064 pri inubačnej teplote 5 C bol použitý Gibsonoej transormoaný model (Gibson a ol., 1994), pričom pre GTK bujón je graicé znázornenie záislosti plyu atiity ody pri danej inubačnej teplote na špeciicú rýchlosť zobrazené na obr. 3. Body na grae predstaujú pozoroané hodnoty rastoej rýchlosti S. aureus 064 pri teplote 5 C a čiara predstauje modeloý priebeh záislosti plyu atiity ody na rastoú rýchlosť, popísaný ronicou 7, s príslušnými alidačnými oeicientami, A = 1,119, B, % = 0,999, D = 11,9 % a R =. Z uedeného obr. 3 yplýa, že so zyšujúcou sa hodnotou atiity ody bude rastoá rýchlosť yššia, pričom soje maximum dosiahne rozmedzí hodnôt a = 0,98 až 0,99. (6) ln 53,5a 16,387a 1,5691 (7) 5 Obr. 3: Záislosť plyu atiity ody na rastoú rýchlosť S. aureus 064 GTK bujóne podľa Gibsonoej modelu pri 5 C ZÁVER Výsledy inubačných pouso potrdili, že rast študoaného izolátu pri teplote 5 C bol pozitíne determinoaný lesajúcou oncentráciou chloridu sodného GTK bujóne, čo sa odzradlilo na sracoaní trania lagázy a intenzínejšom raste exponenciálnej áze. Po dosiahnutí maximálnej prípustnej oncentrácie chloridu sodného rastoom médiu sme pozoroali zastaenie rastu miroorganizmu a ďalšej áze dochádzalo doonca úbytom bunie. Na zálade ultiačných pouso možno onštatoať, že ompletná reducia počto S. aureus 064 pri 5 C bola pozoroaná GTK bujóne pri 19,0 %-nom prídau NaCl. V ďalšej časti boli experimentálne zísané údaje yhodnocoané pomocou primárneho Barayiho D- modelu (Baranyi a ol., 1993). Rastoé parametre boli seundárnej áze matematicého modeloania popísané hodnými modelmi. Jednotlié záislosti boli podrobené nútornej alidácii za účelom zistenia hodnosti použitých modelo na predpoedanie rastu S. aureus. Na zálade ysoých orelačných oeiciento a pomerne nízych indexo disrepancie sú na popísanie plyu atiity ody na dynamiu rastu nežiaduceho miroorganizmu hodné modely prezentoané tejto práci. LITERATÚRA AKINEDEN, Ö., HASSAN, A.A., SCHNEIDER, E., USLEBER, E. 007. Enterotoxinogenic properties o Staphylococcus aureus isolated rom goats mil cheese. In International Journal o Food Microbiology, ol. 14, 007, p. 11-16. ASPERGER, H., ZANGERL, P. 003. Staphylococcus aureus. Encyclopedia o Dairy Sciences. Academic Press, 003, p. 563-569. BAIRD-PARKER, T. C. 000. Staphylococcus aureus. LUND, B. M., BAIRD-PARKER, T. C., GOULD, G. W. The Microbiological Saety and Quality o Food. Gaithersburg: Aspen Publishers, Inc., ol. 1, 000, ISBN 0-834-133-0. p. 1317-1330. BARANYI, J., PIN, C., ROSS. T. 1999. Validating and comparing predictie models. In International Journal o Food Microbiology, ol. 48, 1999, p. 159-166. BARANYI, J., ROBERTS, T.A., McCLURE, P. 1993. A non-autonomous dierential equation to model becterial growth. In Food Microbiology, ol. 10, 1993, p. 43-59. BERGDOLL, M. 1990. Analytical methods or Staphylococcus aureus. In Journal o Food Microbiology, ol. 10, 1990, p. 91-100. BOYNUKARA, B., GULHAN, T., ALISARLI, M. et al. 008. Classical enterotoxinogenic characteristics o Staphylococcus aureus strains isolated rom boine subclinical mastitis in Van, Turey. In International Journal o Food Microbiology, ol 15, 008, p. 09-11. BREMER, P.J., FLETCHER, G.C., OSBORNE, C. 004. Staphylococcus aureus. Christchurch: New Zealand Institute or Crop and Food Research Limited, 004, 6p. BURDOVÁ, O., LAUKOVÁ, A. 001. Zdraotná nešodnosť mliea a mliečnych ýrobo. In Mliearsto, roč. 3, 001, č. 1, p. -4. CHARLIER, C., CRETENET, M., EVEN, S., Le LOIR Y. 008. Interactions between Staphylococcus aureus and lactic acid bacteria: an old story with new perspecties. In International Journal o Food Microbiology. ISSN 0168-1605, ol. 18, 008, p. 197-03. DAUGHTRY, B.J., DAVEY, K.R., KING, K.D. 1997. roční 5 15 mimoriadne číslo, ebruár/011

Temperature dependence o growth inetics o ood bacteria. In Food Microbiology. ISSN 0740-000, ol. 14, 1997, p. 1-30. DENGREMONT, E., MEMBRÉ, J.M. 1995. Statistical approach or comparison o the growth rates o ie strains o Staphylococcus aureus. In Applied and Enironmental Microbiology. ISSN 0099-40, ol. 61, 1995, no. 1, p. 4839-4395. EWALD, S., NOTERMANS, S. 1998. Eects o water actiity on growth and enterotoxin D production o Staphylococcus aureus. In International Journal o Food Microbiology. ISSN 0168-1605, ol. 6, 1998, p. 5-30. GIBSON, A., BARANYI, J., PITT, J.I. et al. 1994. Predicting ungal growth_the eect o water actiity on Aspergillus laus and related species. In International Journal o Food Microbiology. ISSN 0168-1605, ol. 3, 1994, p. 419-431. GÖRNER, F., VALÍK, Ľ. 004. Aplioaná mirobiológia požíatín. 1. yd. Bratislaa: Malé centrum, 004. 58s. ISBN 80-967064-9-7. HALPIN-DOHNALEK, M.J., MARTH, E.H. 1989. Staphylococcus aureus: Production o extracellular compounds and behaiour in oods - a rewie. In Journal o Food Protection. ISSN 036-08X, ol. 5, 1989, no. 4, p. 67-8. JAY, J.M. 000. Staphylococcal Gastroenteritis. In JAY, J.M. Modern Food Microbiology. 6th ed. Gaithersburg: Aspen Publishers, Inc., ol. 3. 000. ISBN 0-834-1671- X, p. 441-459. KÉROUANTON, A., HENNEKINNE, J.A., LETERTRE, C. et al. 007. Characterization o Staphylococcus aureus strains associated with ood poisoning outbreas in France. In International Journal o Food Microbiology. ISSN 0168-1605, ol. 115, 007, p. 369-375. KOUTSOUMANIS, K. 008. A study o the ariability in the growth limits o indiidual cells and its eect on the behaior o microbial populations. In International Journal o Food Microbiology. ISSN 0168-1605, ol. 18, 008, p. 116-11. MEDVEĎOVÁ, A. 009. Apliácia antitatínej a preditínej mirobiológie pri zyšoaní hygienicej bezchybnosti potraín. Dizertačná práca. Bratislaa, 009, 179 p. MEDVEĎOVÁ, A., VALÍK, Ľ., SIROTNÁ Z., LIPTÁKOVÁ, D. 009. Growth Characterisation o Staphylococcus aureus in Mil: a Quantitatie Approach. In Czech Journal o Food Sciences, ol. 7, 009, p. 443-453. MEDVEĎOVÁ, A., VALÍK, Ľ., STUDENIČOVÁ, A. 009. The eect o temperature and water atiity on the growth o Staphylococcus aureus. In Czech Journal o Food Sciences, ol. 7, 009, p. 8-35. NOTERMANS, S., HEUVELMAN, C.J. 1983. Combined eect o water atiity, ph and sub-optimal temperature on growth and enterotoxin production o Staphylococcus aureus. In Journal o Food Science. ol. 48, 1983, p. 183-1840. PEREIRA, V., LOPES, C., CASTRO, A. et al. 009. Characterization or enterotoxin production, irulence actors, and antibiotic susceptibility o Staphylococcus aureus isolates rom oods in Portugal. In Food Microbiology, ol. 6, 009, p. 78-8. RÖDEL, W., KRISPEN, K., LEISTNER, L. 1979. Measuring the water acitiity (aw-alue) o meat and meat products. In Fleischwirtshcat. ol. 59, 1979, p. 849-851. ROSS, T., McMEEKIN, T.A. 1994. Predictie microbiology, reiew paper. In International Journal o Food Microbiology. ISSN 0168-1605, ol. 3, 1994, p. 41-64. STN ISO 4833. Mirobiológia: Všeobecné poyny na stanoenie celoého počtu miroorganizmo. Metóda počítania olónií ultioaných pri 30 C. Bratislaa: Sloensý ústa technicej normalizácie, 1997, 9 s. SUTHERLAND, J.P., BAYLISS, A.J., ROBERTS, T.A. 1994. Predictie modelling o growth o Staphylococcus aureus: the eects o temperature, ph and sodium chloride. In International Journal o Food Microbiology. ISSN 0168-1605, ol. 1, 1994, p. 17-36. TATINI, S.R. 1973. Inluence o ood enironments on growth o Staphylococcus aureus and production o arious enterotoxins. In Journal o Mil and Food Technology. ISSN 0095-9766, ol. 36, 1973, p. 559-563. VALÍK, Ľ., PIECKOVÁ, E. 001. Growth modelling o heatresistant ungi: the eect o water actiity. In International Journal o Food Microbiology. ISSN 0168-1605, ol. 63, 001, p. 11-17. VOTAVA, M. 003. Staylooy oagulasopozitiní. In VOTAVA, M. a ol. Léařsá mirobiologie speciální. Brno: Neptun, 003. ISBN 80-90898-6-5, p. 100-106. WOOD, J.M., BREMER, E., CSONKA, L.N. et al. 001. Osmosensing and osmoregulatory compatible solute accumulation by bacteria. In Journal o Comparatie Biochemistry and Physiology. ol. 130, 001, p. 437-460. Poďaoanie: Táto práca bola podporená z grantu MŠ SR VEGA č. 1/0094/10 a z grantu STU č. 6409/PM. Contact: Adriana Studeničoá, Institute o Biochemistry, Nutrition and Health Protection, Faculty o Chemical and Food Technology, Sloa Uniersity o Technology in Bratislaa, Radlinsého 9, 81 37 Bratislaa Sloaia, Email: adriana.studenicoa@stuba.s. Alžbeta Medeďoá, Institute o Biochemistry, Nutrition and Health Protection, Faculty o Chemical and Food Technology, Sloa Uniersity o Technology in Bratislaa, Radlinsého 9, 81 37 Bratislaa Sloaia, Email: alzbeta.mededoa@stuba.s. Ľubomír Valí, Institute o Biochemistry, Nutrition and Health Protection, Faculty o Chemical and Food Technology, Sloa Uniersity o Technology in Bratislaa, Radlinsého 9, 81 37 Bratislaa Sloaia, Email: lubomir.ali@stuba.s. roční 5 16 mimoriadne číslo, ebruár/011