Svetlo - základné vlastnosti

Prepis

1 SVETLO SVETLO. ZAKLADNÉ VLASTNOSTI alebo O záladnýh prinípoh Eletromagnetié lnenie s lnoými dĺžami = (380nm - 780nm) - spôsobuje ou fyziologiý nem, nazýaný idenie. Príslušná časť eletromagnetiého lnenia sa nazýa setlo. Optia je eda, torá súma záonitosti setelnýh jao: - pri šírení setla prostrediah, na ih rozhraniah, - pri zájomnom pôsobení interaie setla a láty, - študuje podstatu setla. Setelný zdroj - je aždé teleso, toré ysiela setlo. Setelné zdroje - prirodzené (Slno a ďalšie hiezdy), - umelé (žiaroy). Názory na podstatu setla Vlnoá teória setla Huygens poažoal setlo za pozdĺžne lnenie éteru Častioá teória setla Newton poažoal setlo za to častí yletujúih zo zdroja Eletromagnetiá teória setla Maxwell setlo je elemag. Vlnenie s lnoými dĺžami od 380 nm 780 nm. Kantoomehaniá teória setla Einstein setlo má lnoú aj častioú poahu, energia elemag. lnení nie je yžaroaná spojito, ale je yžaroaná dirétne teda dáah, antáh. Optié prostredie - je aždé prostredie, torým sa setlo šíri. Optié prostredie môže byť:. priehľadné, Optié prostredie - je aždé prostredie, torým sa setlo šíri. Optié prostredie môže byť:. priehľadné,. nepriehľadné, Priehľadné prostredie setlo prepúšťa bez podstatného zoslabenia, ez toto prostredie idíme. Nepriehľadné prostredie setlo neprepúšťa, pohluje ho alebo odráža.

2 Optié prostredie - je aždé prostredie, torým sa setlo šíri. Optié prostredie môže byť:. priehľadné,. nepriehľadné, 3. priesitné.. Priníp priamočiareho šírenia setla Z Priesitné prostredie setlo prepúšťa, ale rozptyľuje ho šetými smermi. V ronorodom optiom prostredí sa setlo šíri priamočiaro.. Priníp nezáislosti hodu setelnýh lúčo 3. Priníp zámennosti hodu setelného lúča A B A sa setelné lúče pretínajú, neoplyňujú sa a postupujú prostredím nezáisle jeden od druhého. Po tej istej trajetórii môže setlo prejsť oboma smermi. 4. Priníp onštantnej rýhlosti setla o áuu Rýhlosť setla o áuu je unierzálnou onštantou. 4. Priníp onštantnej rýhlosti setla o áuu Rýhlosť setla o áuu je unierzálnou onštantou. = m.s - = m.s - = m.s - n V inýh prostrediah záisí rýhlosť setla: - od fyziálnyh lastnosti prostredí, napr. teploty, tlau, - od freenie setla. Absolútny index lomu láty n - udáa, oľorát je rýhlosť setla láte menšia ao rýhlosť setla o áuu.

3 5. Fermato priníp A D C Po trajetórii ACB ide setlo äčšou rýhlosťou po dlhšom úseu. Medzi doma bodmi sa setlo šíri po taej trajetórii, torú prejde za najratší čas. B AD DB AC CB Záon odrazu setla ODRAZ SVETLA p Reflexia Uhol odrazu lnenia sa roná uhlu dopadu. Odrazený lúč leží roine dopadu. Záon lomu setla LOM SVETLA Refraia p Pomer sínusu uhla dopadu sínusu uhla lomu je pre de dané prostredia eličina stála a roná sa pomeru rýhlostí setla obidoh prostrediah.

4 Záon lomu setla A absolútne indexy lomo prostredí yjadríme pomoou rýhlostí a : n n n Dosadíme do záona lomu n n n n Pomer sínusu uhla dopadu sínusu uhla lomu je pre de dané prostredia eličina stála a roná sa obrátenému pomeru absolútnyh indexo lomo prostredí. n Snello záon lomu V 7. storočí doázal zťah pre lom setla n n Willebord an Roijen Snell (59-66) Záon lomu setla optiy redšie prostredie Prehod lnenia rozhraním prostredí p optiy hustejšie prostredie Keď má setlo jednom prostredí äčšiu rýhlosť ao druhom, je pré prostredie zhľadom na druhé optiy redšie a druhé zhľadom na pré optiy hustejšie. p p Pri prehode setla z optiy redšieho do hustejšieho prostredia nastáa lom u olmii. p Pri prehode setla z optiy hustejšieho do redšieho prostredia nastáa lom od olmie. Prehod setla do optiy redšieho prostredia (z ody do zduhu, zo sla do zduhu a pod.) Prehod setla do optiy redšieho prostredia (z ody do zduhu, zo sla do zduhu a pod.) m o 90 m m - medzný uhol Pri určitom uhle dopadu m je uhol lomu = 90 o. A setlo dopadá na rozhranie prostredí pod uhlom dopadu > m, setlo sa od rozhrania odrazí. Nastal úplný (totálny) odraz setla.

5 Experiment Biele setlo neháme dopadať na optiý hranol. ZÁVISLOSŤ RÝCHLOSTI SVETLA OD FREKVENCIE Disperzia setla Biele setlo sa prehodom ez rozhrania prostredí láme. Pri lome sa rozloží na sústau farebnýh pruho-spetrum. f 0 9 Hz 0 8 Hz 0 7 Hz 0 6 Hz 0 5 Hz 0 4 Hz 0 3 Hz 0 Hz 0 Hz 0 0 Hz 000 MHz 00 MHz 0 MHz 000 Hz lúče X lúče UV INF miro rádio 0 - nm 0 - nm 0 0 nm 0 nm 0 nm 0-4 m 0-3 m 0 - m 0 - m 0 0 m 0 m m 0 m 0 m 0 3 m 375 nm 400 nm 45 nm 450 nm 475 nm 500 nm 55 nm 550 nm 575 nm 600 nm 65 nm 650 nm 675 nm 700 nm fialoá indigoá modrá zelená žltá oranžoá 75 nm čerená Disperzia setla Je záislosť fázoej rýhlosti setla danom prostredí od freenie setla f. f n n f Index lomu n daného optiého prostredia záisí od freenie f. Farby predmeto prírode Biele setlo je zmesou jednoduhýh spetrálnyh setiel, teda zmesou lnení s rôznymi freeniami. fialoé setlo. čerené setlo f f = 7,8.0 4 Hz, f = 380 nm f č = 3,8.0 4 Hz, č = 780 nm Setlo s jednou freeniou je monofreenčné. Farba setla je haraterizoaná freeniou. Farba predmetu je daná farbou odrazeného setla. Biely predmet odráža šety zložy bieleho setla. Čierny predmet pohluje šety zložy bieleho setla.

6 OHYB SVETLA Difraia Ohyb lnenia - lnenie sa dostane aj do oblasti tieňa preážy, prenine za preážu. Ohyb lnenia je ýrazný tedy, a rozmery preážo sú poronateľné s lnoou dĺžou lnenia. Keďže lnoé dĺžy setla sú eľmi malé, ohyboé jay u setla sú zreteľne pozoroateľné pri úzyh štrbináh, malýh otoroh a pod. setla = ( ) nm nano Ohyb setla na štrbine Ohyb setla na ruhoom otore ohyboá štrbina ohyboý ruhoý otor Pri určitej šíre ohyboej štrbiny (menej ao 0, mm) sa oblasti geometriého tieňa objaí ohyboý obraze - tmaé a setlé prúžy interferenčnýh maxím a miním. Na premietaej stene sa oblasti geometriého tieňa striedajú maximá a minimá setla. Ohyb setla na mrieže ohyboá mrieža Optiá mrieža - sústaa eľého počtu štrbín. Mriežoá onštanta b - zdialenosť stredo doh susednýh štrbín.