Európske partnerské sociálne organizácie; Úcast sociálnych partnerov krajín strednej a východnej Európy na Európskom sociálnom dialógu:.. Aké sú potreby sociálnych partnerov? Správa z národného seminára Topolcianky Slovenská republika 29. a 30. januára 2004 Vypracoval: ARITAKE WILD Február 2004
Spolocný projekt európskych sociálnych organizácií Aká je úcast sociálnych partnerov krajín strednej a východnej Európy na Európskom sociálnom dialógu? Topolcianky Slovenská republika 29. a 30. január 2004 Prvý zo série piatich národných seminárov, ktoré boli pripravené so zámerom identifikovat tie vlastnosti organizácií a jednotlivcov, ktoré umožnia úcastníkom efektívne sa zapojit do Európskeho sociálneho dialógu, sa uskutocnil v Slovenskej republike v dnoch 29.-30. januára 2004. Ciele pre slovenských sociálnych partnerov boli pocas dvojdnového podujatia definované nasledovne: Identifikovat charakteristiky organizácií a jednotlivcov, ktoré môžu co najefektívnejšie prispiet k Európskemu sociálnemu dialógu; Rozvinút plány jednotlivých partnerských sociálnych organizácií ako aj spolocné akcné plány s cielom pripravit sa na ich plné clenstvo v procese Európskeho sociálneho dialógu po vstupe do EÚ 1. mája 2004. Na seminári sa zúcastnili zástupcovia Slovenských zamestnávatelských organizácií a odborových zväzov; zástupcovia Európskych sociálnych partnerov UNICE, UEAPME, CEEP a ETUC; a experti. Kompletná prezencná listina seminára je pripojená ako Príloha c. 1. Metodická stránka seminára bola pripravená tak, aby zabezpecila maximálnu participáciu slovenských odborových zväzov a zamestnávatelov spolu s pridanou hodnotou vstupov zo strany expertov a úcastníkov z európskych partnerských sociálnych organizácií. Väcšia cast podujatia prebiehala vo forme diskusií v malých pracovných skupinách, ktoré sa pravidelne striedali s plenárnymi fórami posilnujúcimi spätnú väzbu a so sekciami na dosiahnutie konsenzu. Kvôli ulahceniu generovania a rozvíjania myšlienok a stratégií prebiehalo rokovanie pracovných skupín v slovenskom jazyku, pricom bolo nenápadne tlmocené pre úcastníkov z radov európskych sociálnych partnerov a expertov. Kompletné tlmocenie bolo zabezpecené aj pocas plenárnych rokovaní. Naviac, vzhladom na snahu maximalizovat bipartitnú diskusiu, dohodu a akcné plánovanie tam, kde prebiehali diskusie v pracovných skupinách, boli vytvorené tri skupiny: jedna zahrnala výlucne zástupcov odborových zväzov; druhá združovala 2
výlucne reprezentantov zamestnávatelských organizácií a tretia skupina bola zmiešaná. Výstupy zo všetkých troch skupín boli prezentované a prediskutované v pléne. Prvý den seminára bol venovaný identifikácii najdôležitejších charakteristík, postupov a spôsobov správania, ktoré povedú k úspešnému vstupu do Európskeho sociálneho dialógu pre slovenských sociálnych partnerov. Prostredníctvom kombinácie po sebe idúcich pracovných skupín, spätno-väzbových fór, expertných vstupov a rokovaní, pocas ktorých sa hladal konsenzus, boli úcastníci povzbudzovaní k tomu, aby identifikovali krátky zoznam klúcových problémov, o ktorých by sa podla ich názoru malo diskutovat. Druhý den bol venovaný tvorbe akcných plánov pre jednotlivých sociálnych partnerov a spolocných akcných plánov týkajúcich sa každého z prioritných problémov, ktoré by mali urýchlit prechod a maximalizovat efektívnost slovenských sociálnych partnerov v Európskom sociálnom dialógu. Táto správa sa pridržiava štruktúry programu seminára, pricom prináša prehladný obraz o každom z ôsmich pracovných rokovaní a koncí schváleným akcným plánom, ktorý bol výstupom konecného pracovného stretnutia. Detailný program stretnutia je priložený ako príloha 2, avšak osem pracovných rokovaní, ktoré tvorili jadro seminára, môžeme zhrnút nasledovne: Obsah rokovaní v bodoch Typ rokovania Rokovanie 1 Objasnenie Európskeho sociálneho dialógu. expertný vstup - plénum Rokovanie 2 Budovanie úspešných organizácií a príprava jednotlivcov pre Európsky sociálny dialóg. Pracovné skupiny Rokovanie 3 Spätná väzba z rokovania pracovných skupín. Budovanie úspešných organizácií a príprava jednotlivcov pre Európsky sociálny dialóg. Rokovanie 4 Úspešní sociálni partneri a úspešné rokovania prezentácia výskumných výsledkov. Rokovanie 5 Charakteristiky, postupy a spôsoby správania, ktoré prispievajú k úspešnej úcasti na sociálnom partnerstve. Plenárne prezentácie Expertný vstup plénum Rokovanie na dosiahnutie konsenzu plénum. Pracovné skupiny Rokovanie 6 Tvorba akcného plánu na základe bodov, ktoré boli zhodnotené ako prioritné Rokovanie 7 Spätná väzba z rokovania pracovných skupín. Tvorba Plenárne akcného plánu na základe bodov, ktoré boli zhodnotené prezentácie ako prioritné. Rokovanie 8 Diskusia a zhoda na špecifických akcných plánoch Rokovanie na dosiahnutie konsenzu plénum. 3
Rokovanie 1 (Expertný vstup) Objasnenie Európskeho sociálneho dialógu Den 1 (29. január 2004) História, vývoj, úcastníci, pracovné pravidlá, praktiky a priority Európskeho sociálneho dialógu boli zhrnuté vo formálnych prezentáciách jedného z expertov seminára (Alan Wilde) a riaditelky sociálnych vecí UNICE (Thérèse de Liederkerke). Tieto prezentácie sú priložené v poradí ako 3. a 4. príloha. Okrem toho každý z reprezentantov európskych sociálnych partnerov, Juliane Bir zastupujúca ETUC, Lilliane Volozinskis zastupujúca UEAPME a Inge Reichert z CEEP strucne komentovali podobnosti a rozdiely v prístupoch svojich organizácií k rozvoju negociacných pozícií, hovorili o ukoncovaní procesu uzatvárania dohôd a metód komunikácie a implementácie. Na záver rokovania 1 obdržali slovenskí sociálni partneri súbor špecifických otázok, ktoré mali posúdit pocas trvania seminára: Ako budú organizovat clenské diskusie a predkladat vstupné informácie ku konzultáciám? Ako pripravia technické vstupy pre negociacné mandáty? Ako získajú súhlas pre tento mandát? Ako budú navzájom spolupracovat? Ako vysvetlia svojim clenom kompromisy? Ako zorganizujú následné postupy? Rokovanie 2 (Cinnost pracovnej skupiny) Budovanie úspešných organizácií a príprava jednotlivcov pre Európsky sociálny dialóg Národní zástupcovia boli rozdelení do troch pracovných skupín. Dve tretiny zástupcov odborových zväzov vytvorili skupinu odborárskych zväzov, dve tretiny zamestnávatelov sformovali skupinu zamestnávatelských organizácií - zvyšná tretina celkového poctu úcastníkov vytvorila spolocnú skupinu. Zástupcovia z UNICE a UEAPME spolu s jedným expertom sa pripojili ku skupine zamestnávatelských organizácií, zástupca z ETUC spolu s jedným expertom vstúpili do skupinu odborových 4
zväzov a zástupca z CEEP spolu s jedným expertom sa pripojili k spolocnej skupine. Predsedajúci/moderátor pre každú skupinu bol urcený spomedzi národných zástupcov. Pracovným skupinám boli poskytnuté dve hodiny na to, aby posúdili nasledujúce otázky: Co musíme urobit, aby sme na národnej úrovni vytvorili úspešné partnerské organizácie pre sociálny dialóg, ktoré by boli schopné efektívne prispievat k Európskemu sociálnemu dialógu? (skupina odborových zväzov a skupina zamestnávatelských organizácií) Aké kroky a spôsoby správania zabezpecia, aby boli naše spolocné stretnutia co najúspešnejšie? (spolocná skupina) Rokovanie 3 (Spätná väzba z pracovných skupín) Budovanie úspešných organizácií a príprava jednotlivcov pre Európsky sociálny dialóg Spätné informácie z troch pracovných skupín sa týkali nasledujúcich problémov: Skupina odborových zväzov Zlepšenie kvality a profesionality odborových zväzov a ich zástupcov v záujme dosiahnutia vyššej autority; Zlepšenie štruktúry odborových zväzov, s cielom napomôct dosiahnutiu dohody; Vytvorenie prepojenia na dalších sociálnych partnerov a vybudovanie mechanizmu na dosiahnutie jednotného mandátu, definovanie problému a poskytnutie konkrétneho riešenia; Stanovenie prehladného casového rozvrhu, identifikácia a navrhnutie zodpovedných vyjednávacov; Urcenie postupu na revíziu negociacných postojov a na dosiahnutie zhody; Investovanie do vzdelania, najmä jazykového. Odborové zväzy by mali využívat možnosti mladých ludí, ktorí už majú potrebné jazykové zrucnosti; Príprava na zmeny spojené s novými štruktúrami a novým dialógom; Zlepšit vzájomné vztahy medzi slovenskými sociálnymi partnermi, podujatia ako toto umožnia kultivované stretnutie sociálnych partnerov. 5
Skupina zamestnávatelských organizácií Na vytvorenie pozitívneho prostredia pre dialóg je nevyhnutná dobrá vôla aktérov; Je nutné, aby bol zahrnutý tripartitný dialóg ako aj bipartitné dialógy. Do úvahy sa musí vziat aj úloha štátu ako hlavného zamestnávatela; Potreba vylepšit spôsob, akým sú na všetkých úrovniach reprezentované malé a stredné podniky; Potreba pripravit delegátov, ktorí budú reprezentovat zamestnávatelské organizácie. Spolocná skupina Potreba mat sociálny dialóg na bipartitnom a tripartitnom základe; Urcit, v ktorom okamihu do dialógu vstupuje vláda... a s akou úlohou; Nájst financné zdroje na zabezpecenie štruktúr; Sociálny dialóg musí aktívne zahrnat malé a stredné podniky Ustanovit proces ucenia sa; Tažisko na spolocných pozíciách; Stanovit implementacný proces pre dobrovolné dohody; Zlepšit komunikacné štruktúry; Urcit, akým spôsobom bude zapojený tretí sektor vláda ako zamestnávatel a obcianska spolocnost; Zhodnotit konkurencné prostredie vstupujúcich krajín verzus stará Európa; Bipartitný dialóg musí byt spustený rýchlo; Vláda musí vytvorit atmosféru pre dobrý sociálny dialóg; Vytvorit štruktúrovaný program implementácie a zapojenia sa; Zaistit, aby vláda nemenila, ale stabilizovala právny rámec pre sociálny dialóg; Zlepšit konzultácie medzi sociálnymi partnermi; otázky ekonomickej stratégie by mali byt prejednané na bipartitnej úrovni, (napr. mzdová politika); Eliminovat osobné animozity, zlepšit vzájomné porozumenie, dôveru a dobrú vôlu. 6
Rokovanie 4 (Expertný vstup) Úspešní sociálni partneri a úspešné stretnutia prezentácia výskumných výsledkov Jeden z expertov prítomných na seminári (Alan Wild) prezentoval výsledky malého výskumného projektu realizovaného špeciálne pre potreby tejto série národných seminárov. 14 v súcasnosti aktívnych clenov Európskeho sociálneho dialógu, osem clenov odborárskych zväzov a šest clenov zamestnávatelských zväzov z európskej pätnástky odpovedalo na nasledujúce otázky súvisiace s organizacnými vlastnostami viac ci menej úspešných organizácií, krokmi a spôsobmi správania sa viac ci menej úspešných jednotlivcov. Mohli by ste mi na základe Vašich skúseností povedat, aké sú vlastnosti úspešného sociálneho partnera na európskej úrovni? Mohli by ste vymenovat tri alebo štyri charakteristiky organizácií - úspešných sociálnych partnerov? Mohli by ste mi na základe Vašich skúseností povedat, aké sú vlastnosti najmenej úspešných sociálnych partnerov na európskej úrovni? Mohli by ste vymenovat tri alebo štyri vlastnosti organizácií najmenej úspešných sociálnych partnerov? Obrátme teraz pozornost na spôsoby správania. Mohli by ste sa vyjadrit, ktoré najdôležitejšie kroky a spôsoby správania vedú k väcšej alebo menšej úspešnosti jednotlivcov v Európskom sociálnom dialógu? Existujú nejaké spôsoby správania alebo kroky, ktoré spôsobujú, že urcité národné delegácie (zamestnávatelia a odborové zväzy spolocne) sú viac ci menej úspešné? Cielom tohto rokovania bolo umožnit úcastníkom seminára, aby retrospektívne zhodnotili priebeh svojich diskusií a prezentácií z casti 3 a 4 v kontexte poznatkov a skúseností jednotlivcov z rôznych krajín, ktoré participovali na Európskom sociálnom dialógu už dlhšiu dobu. Úplná prezentácia je pripojená k správe ako Príloha 5. 7
Faktory, ktoré boli identifikované vo výskume možno zhrnút nasledujúcim spôsobom. Charakteristiky najúspešnejších organizácií sociálnych partnerov Sociálnemu dialógu sa prikladá vážnost; Jasná zodpovednost za sociálny dialóg je daná jednému alebo dvom jednotlivcom; Kontinuita v zastupovaní; Zástupcovia sú na národnej úrovni dôveryhodní; Silné prepojenia medzi národnými a medzinárodnými aktivitami; Jasný postup pri rozvoji mandátu; Jasný postup pri spätnom informovaní; Postupy na realizáciu dohôd; Poskytnutie dostatocných zdrojov administratívnych, výskumných a IT; Permanentná prítomnost v Bruseli. Postupy/Spôsoby správania najúspešnejších jednotlivcov Záujem o predmet a motivácia; Pripravenost na výskum a ucenie sa; Trpezlivost!; Jazykové zrucnosti; Dobrá schopnost pocúvat; Práca mimo formálnych stretnutí 10% vnútri, 90% mimo; Silný vo vytváraní informacných sietí; Kultúrne povedomie a citlivost; Uvedomenie si podmienok v iných krajinách; Uvedomenie si postojov iných národných sociálnych partnerov; Rozvinuté zrucnosti v oblasti IT; Európske myslenie. Charakteristiky menej úspešných organizácií - sociálnych partnerov Strata priority alebo záujmu o sociálny dialóg; Strata prehladu o tom, kto reprezentuje organizáciu; Strata delegovania autority privela odporúcaní adresovaných národnej centrále; Nízka dôveryhodnost na národnej alebo európskej úrovni; Zmeny v reprezentácii od stretnutia k stretnutiu; Nedostatky v procese preukazovania mandátu, spätného informovania alebo implementácie; Prepolitizované organizácie/postoje nedostatok nezávislosti, vplyv straníckej politiky ; Nedostatocné elektronické komunikacné médiá; Nedostatocné zviditelnenie v Bruseli. Postupy/spôsoby správania menej úspešných jednotlivcov Žiadne skúsenosti v kolektívnom vyjednávaní; Nedostatok jazykových zrucností; Nedostatok záujmu; Politickí pracovníci; Necestnost; Nacionalistické prístupy; Hovorenie, s cielom dostat mená do zápisnice; Internetová negramotnost; Slabý vo vytváraní informacných sietí; Neschopnost pracovat efektívne mimo formálnych stretnutí; Nedostatok dôvery k inému národnému sociálnemu partnerovi; Pracovníci s fixným pracovným casom od 9 do 5. 8
Rokovanie 5 (Rokovanie na dosiahnutie konsenzu) Charakteristiky, postupy a spôsoby správania, ktoré prispievajú k úspešnej úcasti na sociálnom partnerstve. Každý jednotlivec bol vyzvaný k tomu, aby vo svetle rokovaní 4 a 5 zvážil, co považuje za najdôležitejšie témy, ktoré z nich vyplynuli. Pocas aktivity tour de table (diskusia okolo stola), do ktorého boli zapojení národní úcastníci, bola každá téma, ktorá z diskusie vyplynula, zaznamenaná na obrazovke ; výsledkom coho bol nasledujúci dlhý zoznam problémov. Tento zoznam presne zaznamenáva to, co bolo vytvorené na stretnutí. Jednotlivé body na zozname sú zoradené bez reflektovania akejkolvek priority a vyjadrujú len poradie, v ktorom boli problémy spomenuté. Takisto nereflektuje viacnásobný výskyt položiek. NÁRODNÝ BIPARTITNÝ SOCIÁLNY DIALÓG ZDROJE PROGRAM PRE DIALÓG VZDELANIE A PRIPRAVENOST SOCIÁLNYCH PARTNEROV NA ÚCAST V SOCIÁLNOM DIALÓGU POZNANIE EURÓPS KYCH ZÁLEŽITOSTÍ JAZYKOVÝ VÝCVIK VÝMENA INFORMÁCIÍ VÝMENA INFORMÁCIÍ KONVENCNÉ NÁZORY NA POSTAVENIE POHLAVÍ V SOCIÁLNOM DIALÓGU POSILNENIE JEDNOTY ZAMESTNÁVATELOV ZAPOJENIE MLADŠÍCH LUDÍ NÁJST SPÔSOBY, AKO POMÔCT STAREJ EURÓPE POCHOPIT POTREBY NOVEJ EURÓPY NÁJST SPÔSOBY, AKO S A DOSTAT DO EURÓPY PRE OBE STRANY POSOLSTVO PRE VLÁDU POSILNOVAT NIE OSLABOVAT SOCIÁLNY DIALÓG ZDROJE NA POSILNENIE SOCIÁLNEHO DIALÓGU TRANSFER KARDINÁLNYCH TÉM Z NÁRODNEJ ÚROVNE NA EURÓPSKU AKCEPTÁCIA VÝSLEDKOV DIALÓGU V PRAXI ZJEDNOTENIE SLOVENSKÉHO SYSTÉMU SOCIÁLNEHO DIALÓGU, VPLYV EÚ NA POSKYTNUTIE PRÍLEŽIT OSTÍ STREDNÉMU A VÝCHODNÉMU SLOVENSKU PROFESIONALIZMUS, ET ICKÉ PRINCÍPY ÚLOHA TRETIEHO ZAMESTNÁVATELA ŠTÁT TRIPARTITA ZACLENENIE MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV DO PROCESU V RÁMCI SEKTORU, REGIÓNOV A NA NÁRODNEJ ÚROVNI EURÓPSKA ÚNIA MUSÍ PRIPRAVIT A POMÔCT PRISTUPUJÚCIM KRAJINÁM REALIZOVAT SOCIÁLNY DIALÓG V MALOM PODNIKANÍ REPREZENTÁCIA SPOLOCNOSTI TRETÍ SEKTOR SPOLUÚCAST DRUŽSTVÁ IMPLEMENTÁCIA EXISTUJÚCICH ZISKOV NA NÁRODNEJ ÚROVNI SPOLUPRÁCA S ORGANIZÁCIAMI, KTORÉ MAJÚ ÚRADY ODBOROVÝCH ZVÄZOV A ZAMESTNÁVATELSKÝCH ZVÄZOV V BRUSELI RÝCHLA A EFEKTÍVNA INFORMACNÁ KAMPAN V SLOVENSKOM JAZYKU AKO ZAPOJIT NEORGANIZOVANÝCH ZAMESTNÁVATELOV URCENIE EFEKTÍVNYCH PRIORÍT ROZVINUTÉ ZÁUJMY OSTATNÝCH SKUPÍN SPOTREBITELIA, DÔCHODCOVIA, ATD. 9
Po tour de table národných úcastníkov boli požiadaní experti, aby poskytli svoje názory na to, co považujú za najdôležitejšie priority pre slovenských sociálnych partnerov. V tejto krátkej casti experti a sociálni partneri na európskej úrovni formulovali nasledujúce body: Pristupujúce krajiny nastúpili na idúci vlak. Je dôležité, aby sa rýchlo pohybovali v smere riešenia vzniknutých problémov, uprednostnujúc tie, ktoré by ulahcili rýchly a bezproblémový vstup; Neexistuje jeden jednoduchý najúspešnejší model národného sociálneho dialógu. Slovensko by malo realizovat také opatrenia, ktoré by co najlepšie vyhovovali jeho národnému kontextu; Terajší clenovia Európskeho sociálneho dialógu musia zvážit súcasnú agendu Európskeho sociálneho dialógu tak, aby ulahcili vstup pristupujúcich krajín; Jediný spôsob, ktorým môže nová Európa efektívne ovplyvnit starú Európu je ked si pristupujúce krajiny stanovia presné ciele a dobre naplánujú svoje intervencie; Hoci je tripartitný sociálny dialóg dôležitou inštitúciou s jasne definovanou úlohou, pre Slovensko je rovnako dôležité nastolenie silného a autonómneho bipartitného sociálneho dialógu, ktorý prispeje k zvýšenej efektívnosti tripartitných diskusií. Následne po tejto všeobecnej diskusii bol každý z národných úcastníkov požiadaný, aby vybral tri body z vyššie uvedeného dlhého zoznamu, ktorým by sa nasledujúci den chceli podrobne venovat. Táto užšie zameraná tour de table viedla ku zhode na piatich všeobecných oblastiach; Zdroje Rozvoj ludských zdrojov Inštitucionálna výbava Budúci vplyv Informacné prúdy financné, bruselská reprezentácia, IT, administratíva, úrovne obsadzovania pracovných pozícií; vzdelávanie, výcvik, jazykové zrucnosti, negociacné zrucnosti, profesionalita; národný sociálny dialóg, reprezentácia malých a stredných podnikov, dôvera, vzájomné pochopenie; implementácia acquis, mandátne a implementacné mechanizmy; zabezpecenie adekvátnych úrovní informácií v použitelnej forme. Zaistenie efektívnej clenskej komunikácie. 10
Do druhého dna boli tieto všeobecné oblasti pretvorené na zadania špecifických úloh a pretlmocené pre pracovné skupiny. DEN 2 (30. január) Rokovanie 6 (Pracovné skupiny) Príprava akcného plánu Tri pracovné skupiny; opätovne bola vytvorená jedna skupina odborových zväzov, jedna zamestnávatelská skupina a jedna spolocná skupina, ktorým boli poskytnuté tri hodiny na to, aby sformulovali odpovede na nasledujúce otázky; Vytvorte špecifický akcný plán pre Vašu organizáciu (alebo spolocne), pricom sa budete venovat každej z nasledujúcich tém: 1. Identifikujte financné zdroje nevyhnutné pre to, aby sme boli schopní efektívne sa zúcastnovat v Európskom sociálnom dialógu, a spôsoby na ich zaistenie; 2. Nacrtnite vzdelávací a výcvikový plán pre Vaše organizácie, clenov a tých jednotlivcov, ktorí sa priamo zúcastnujú na procese Európskeho sociálneho dialógu; 3. Definujte postup pre národný sociálny dialóg a plány, ako zaistit jeho reprezentatívnost; uznanie autority clenmi a vládou; vzájomný rešpekt a dôvera k inému sociálnemu partnerovi; 4. Ako vybudujete mandát Vašej skupiny, ktorý by mal byt uplatnený v Európskom sociálnom dialógu a ako budete komunikovat a implementovat jeho výsledky? 5. Ako môžete získat informácie o postupoch sociálneho dialógu v pravidelnej a použitelnej forme, aby boli využívané Vašou organizáciou a clenmi? Pocas diskusie o týchto bodoch majte na pamäti: konvencné názory na postavenie pohlaví a zapojenie mladých ludí Pre každú skupinu bol urcený jej predsedajúci/ moderátor; do skupín sa rozdelili aj experti podla podobného klúca, ako vo vyššie spomínanom rokovaní 3. 11
Rokovanie 7 (Spätná väzba z pracovných skupín) Tvorba akcného plánu Pracovné skupiny považovali za tažkú úlohu venovat adekvátnu pozornost všetkým 5 oblastiam v urcenom case. Každá z nich sa rozhodla podrobne venovat otázkam od prvej po tretiu (zdroje, vzdelávanie a výcvik, národný sociálny dialóg); pocas týchto diskusií zistili, že sa zacínajú zaoberat mnohými problémami obs iahnutými v otázke 5 a 6 (mandáty a implementácia; a informácie). Spravodajcovia z jednotlivých skupín predniesli nasledujúcu spätnú informáciu zo svojich pracovných rokovaní: Spolocná skupina Národný sociálny dialóg Použite existujúcu štruktúru už v tripartitnej štruktúre, vytvorte bipartitu za použitia tých istých zástupcov bez vlády. Uvažujte o použití zástupcov pracujúcich v súcasných komisiách na európskej úrovni, napr. ECOSOC; Smernice diskusia a kde je potrebné aj dohoda o spolocnom prístupe k európskej agende; diskusia a kde je potrebné aj dohoda o problémoch v rámci tripartitného sociálneho dialógu; implementácia dohôd dosiahnutých na európskej úrovni; problémy domáceho sociálneho dialógu; Opatrenia by sa mali realizovat do konca marca. Zdroje Financovanie môže byt pokryté z clenských poplatkov; Je možné presvedcit slovenskú vládu, aby prispela na niektoré špecifické otázky, napr. hlavná správa, bruselská kancelária, atd.; Preskúmat dalšie využitie európskych fondov vrátane krátkodobého financovania bruselskej prítomnosti; Uchádzat sa u ILO o financnú podporu pre spolocne rozvíjané projekty. Vzdelávanie a výcvik Spolocné vzdelávanie v niektorých oblastiach spolocných pre obe skupiny, hlavnou úlohou je definovat tieto spolocné témy. Vzdelávacie programy pre clenov môžu pritiahnut externé financovanie; Rozvinút treba aj jazykové zrucnosti, potenciálne s pomocou mladých ludí. jednou z metód stabilizácie mladých ludí s jazykovými zrucnostami v Bruseli je post stáleho delegáta a hostitela pre hostujúcich expertov. 12
Zamestnávatelská skupina Národný sociálny dialóg Zabezpecte, aby sociálny dialóg mal aktívne, nie pasívne postavenie. Snažte sa o prepracovanie zákonov a prípadne o lobing slovenskej vlády; Zdroje Mali by sa podniknút kroky na zabezpecenie financných zdrojov zo strany clenov alebo z príspevku vlády; Vzdelávanie a výcvik Využit vzájomné vztahy s ludmi s jazykovými zrucnostami, aby sa zapojili do bipartitného a tripartitného procesu a vybudovali siete/osobné vztahy; Oživit existujúci výbor fungujúci napriec zamestnávatelskými organizáciami, ktorý by poskytol informácie o tom, ktoré spojenia a vztahy už existujú a ako je ich možné najlepšie využit pre skupinu ako celok. Skupina odborových zväzov Zdroje Do úvahy sa musí vziat súcasná a dlhodobá perspektíva financovania; Financovanie sa môže zvýšit prostredníctvom alokácie clenských príspevkov a sociálnych fondov; Možnost pre alokáciu zo štátneho rozpoctu a Európskych fondov prostredníctvom grantov a spolocných projektov medzi národnými sociálnymi partnermi, so zameraním na sociálny dialóg. Akcný príspevok by mohol zahrnat vytvorenie tímu, ktorý nacrtne návrh projektu; Vzdelávanie a výcvik problematika vzdelávania a výcviku je u odborových zväzov už ciastocne vyriešená v rámci súcasného výcvikového inštitútu odborových zväzov. Podnikli sa už takisto kroky na zabezpecenie stretnutí o európskych otázkach od najnižších po najvyššie úrovne; Vo vztahu k sociálnemu dialógu je jazyk najdôležitejším prvkom; tento problém by sa mohol ciastocne riešit formou stáží; Národný sociálny dialóg Národný sociálny dialóg existuje už posledných 10 rokov, hoci vládnuca koalícia niekedy ignoruje názory sociálnych partnerov. Bipartitný dialóg existuje aj napriek chýbajúcemu oficiálnemu rámcu. Je tu aj další priestor pre rozvoj vzhladom na reprezentáciu malého a stredného podnikania. 13
Rokovanie 8 (Rokovanie na formulovanie konsenzu) Rozvoj akcného plánu Pocas diskusie k správam z pracovných skupín v pléne sa úcastníci dohodli, že akcné plány je možné vytvorit pre tri z piatich prioritných oblastí. V rámci akcných plánov pre zdroje, vzdelávanie, výcvik anárodný sociálny dialóg by mohli byt zahrnuté položky, ktoré by pokrývali problematiku mandátu/implementácie, informacných podmienok a informacných tokov. Tieto akcné plány by mali rozdelovat zodpovednost medzi štyri skupiny, ktoré sú prítomné na seminári: odborové zväzy, zamestnávatelské organizácie, spolocná skupina národných sociálnych partnerov a spolocná skupina sociálnych partnerských organizácií na európskej úrovni. Bola uzatvorená dohoda, že formálny akcný plán, ktorý bude výsledkom seminára, by mal byt konkrétne zameraný a dosiahnutelný. Pripomenulo sa, že o mnohých myšlienkach obsiahnutých vo vyššie spomínaných pracovných materiáloch by sa mohlo dalej diskutovat, nemali by byt zabudnuté. Všetky strany sa dohodli na nasledujúcich krokoch: Zdroje Odborové zväzy Zamestnávatelské organizácie Spolocný postup národných sociálnych partnerov Sociálni partneri na európskej úrovni Overit relokáciu súcasných financných zdrojov na národnej úrovni pri súcasnom reflektovaní zmien v pracovnej vyváženosti v smere k európskym aktivitám; Preskúmat možnosti zvýšenia financovania prostredníctvom súcasných a nových clenov. Vykonat celkový prehlad dostupných ludí/ludí už pracujúcich v európskej oblasti v každej organizácii; Maximalizovat využitie týchto jednotlivcov pre zisk celej skupiny; Preskúmat možnosti zvýšenia financovania prostredníctvom súcasných a nových clenov. Požiadavka o financovanie vládou; o Špecifické projekty v oblasti sociálneho dialógu; o Infraštruktúra klúcovej administratívy pre sociálny dialóg; o o Zariadenie úradu v Bruseli. Preskúmat projektové UNICE, UEAPME, CEEP, ETUC vyvinú spolocný postup voci Európskej komisii na financovanie svojej prítomnosti v Bruseli; Poskytnút pomoc pri identifikácii smerov v rozpocte EÚ, kde by bolo možné financovat iniciatívy v oblasti národného sociálneho dialógu; 14
financovanie na európskej úrovni a financovanie s ILO pre projekty v oblasti sociálneho dialógu. Vzdelávanie a výcvik Odborové zväzy Zamestnávatelské organizácie Spolocný postup národných sociálnych partnerov Sociálni partneri na európskej úrovni Pokracovat v prispôsobovaní súcasných vzdelávacích programov, ktoré sa realizujú v rámci inštitútu slovenských odborových zväzov a tak dosiahnut dodatocné zameranie na európske otázky; Preskúmat využitie stáží na podporu jazykových kompetencií mladých ludí. Zamerat vzdelávacie a výcvikové zdroje na tých jednotlivcov, ktorí boli identifikovaní prostredníctvom uplatnenia siete popísanej vyššie. Prostredníctvom vládneho alebo EÚ financovania zabezpecit prítomnost v Bruseli. Využit mladých ludí s jazykovými zrucnostami ako stálych delegátov a pozývat hostujúcich expertov; Identifikovat vzdelávací/výcvikový projekt, ktorý by umožnil získat európske financie a pomohol vytvorit potrebné zrucnosti Asistovat pri identifikácii a získavaní financií z EÚ pre príslušné projekty. 15
Národný sociálny dialóg Odborové zväzy Zamestnávatelské organizácie Spolocný postup národných sociálnych partnerov Sociálni partneri na európskej úrovni Uvažujte o clenstve národného sociálneho dialógu z aspektu reprezentovania slovenských pracujúcich. Uvažujte o clenstve národného sociálneho dialógu z aspektu reprezentovania slovenských zamestnávatelov vrátane malých a stredných podnikov. Súcasný systém tripartity by mal zostat zachovaný a jeho efektívnost posilnená rozvojom národného bipartitného sociálneho dialógu; Národná bipartitná štruktúra by mala byt založená na zástupcoch odborových zväzov a zamestnávatelov v súcasnej tripartitnej štruktúre; Malo by sa uvažovat aj o ludoch už aktívne fungujúcich v európskych výboroch; Smernice pre národný sociálny dialóg by mali zahrnút; o diskusiu a kde je možné aj dohodu o spolocnom prístupe k európskej agende; o diskusiu a kde je možné aj dohodu o problémoch tripartitného sociálneho dialógu; o implementáciu 16
o dohôd dosiahnutých na európskej úrovni; problémy domáceho sociálneho dialógu; Do konca marca by mala byt diskusia medzi národnými zamestnávatelmi a odborovými zväzmi, v ktorej by sa dohodla štruktúra národného sociálneho dialógu, smernice, prevádzkové postupy a spustenie. Stretnutie sa skoncilo všeobecným súhlasom, že vo velmi krátkom case sa toho podarilo dosiahnut vela. Nielen že sa prostredníctvom sérií aktivít realizovala dohoda o dôležitých veciach, ale stretnutie ako také velmi konštruktívnym spôsobom napomohlo upevneniu pozitívnych vztahov medzi národnými partnermi. Podakovanie patrí všetkým, ktorí sa zúcastnili na príprave a realizácii seminára. 17
AGENDA Spolocný projekt Európskych sociálnych partnerských organizácií: Úcast sociálnych partnerov CEEC na Európskom sociálnom dialógu: Aké sú potreby sociálnych partnerov? Národný seminár c. 1 Miesto: Hotel Národný Dom, Topolcianky, Slovenská republika Dátum: 29. a 30. Január 2004 DEN PRVÝ Štvrtok 29. Január 0900-0930 Registrácia 0930-1000 Predstavenie a uvítanie Plenárne 1000-1045 Predstavenie Európskeho sociálneho dialógu Plenárne Mr. Alan Wild 1045-1100 Obcerstvenie 1100-1300 Tri súbežné pracovné skupiny; Skupina 1 Aké sú charakteristiky partnera pri úspešnom sociálnom dialógu na Európskej úrovni? skupina odborárov. Pracovné skupiny Skupina 2 Aké sú charakteristiky partnera pri úspešnom sociálnom dialógu na Európskej úrovni? skupina zamestnávatelov Skupina 3 Aké kroky a formy správania urobia našu úcast na Európskom sociálnom dialógu úspešnou? - spolocná skupina odborárov a zamestnávatelov. 1300-1400 Obed 1400 1500 Spätná väzba od skupiny 1,2 a 3 Plenárne 1500-1515 Obcerstvenie 1515-1600 Prezentácia výskumu; Úspešný sociálny partneri a úspešné rokovanie na Európskej úrovni ucenie sa zo skúseností 1600-1800 Všeobecná diskusia a snaha o dosiahnutie zhody na klúcových problémoch charakteristikách, krokoch a formách správania, ktoré podporujú úspešné sociálne partnerstvo na Európskej úrovni. Plenárne Plenárne Mr. Alan Wild 18
1800 Uzatvorenie a oznamy (o vecernom programe) Plenárne Vecerný program podla oznamov DEN DVA Piatok 30. Január 0900 1200 Obcerstvenie 1030 Tri súbežné pracovné skupiny; Skupiny 4 Na základe vcerajších záverov identifikácia problémov, na ktorých je potrebné dalej pracovat, aby bola úcast našej organizácie na Európskom stupni sociálneho dialógu, co najefektívnejšia skupina odborárov. Skupina 5 Na základe vcerajších záverov identifikácia problémov, na ktorých je potrebné dalej pracovat, aby bola úcast našej organizácie na Európskom stupni sociálneho dialógu, co najefektívnejšia skupina zamestnávatelov Skupina 6 Na základe vcerajších záverov identifikácia problémov, na ktorých je potrebné dalej pracovat, aby bola naša úcast na Európskom sociálnom dialógu úspešná? Aké špeciálne kroky musíme vykonat? - spolocná skupina odborárov a zamestnávatelov. Pracovné skupiny 1200-1300 Spätná väzba od skupiny 4,5 and 6 Plenárne 1300-1400 Obed 1400 1630 Obcerstvenie 1500 Diskusia a snaha o dosiahnutie zhody pri klúcových problémoch a špecifických krokoch, ktoré by sa mali vykonat odborármi a zamestnávatelmi jednotlivo a spolocne. Plenárne 1630-1700 Záverecné poznámky Plenárne 19