ŠTVRTOK 13. MARCA 2008

1 ŠTVRTOK 13. MARCA 2008 PREDSEDÁ: PÁN VIDAL-QUADRAS podpredseda 1. Otvorenie rokovania (Rokovanie sa začalo o 10.05 hod.) Jim Allister (NI). Vážený pán predsedajúci, včera popoludní v neplánovanom oznámení v tejto sále uvalil pán predseda teatrálnym spôsobom na niekoľkých poslancov finančné sankcie kvôli decembrovému protestu. Rád by som vedel, či si pán predseda myslí, že je správne urobiť takého oznámenie bez toho, aby dotyčným poslancom prejavil aspoň základnú slušnosť a vopred im povedal, že sa niečo podobné oznámi a kedy sa to oznámi. Pán predseda toho veľa narozprával o slušnosti voči poslancom v Parlamente, prečo teda, pýtam sa, tým z nás, ktorých sa toto oznámenie týkalo, neprejavil slušnosť a neoznámil nám, že takéto oznámenie plánuje urobiť? Som príliš náročný, ak očakávam odpoveď na túto otázku? Predsedajúci. Pán Allister, povinnosťou predsedníctva nie je posudzovať slušnosť. Našou úlohou je presadzovať predpisy. Môžete si byť absolútne istý, že predpisy sme dodržali do bodky. Hans-Peter Martin (NI). (DE) Vážený pán predsedajúci, s odvolaním sa, okrem iného, na článok 164 rokovacieho poriadku ste práve povedali, že vašou povinnosťou je presadzovať predpisy. Mohol by mi niekto vysvetliť, prečo rokovania neustále začínajú neskoro, v niektorých prípadoch o niekoľko minút alebo dokonca o štvrťhodinu neskôr? Plytvá sa tak peniazmi daňových poplatníkov. Dodržiavanie rokovacieho poriadku posudzujete veľmi prísne, pokiaľ ide o politických oponentov, ktorí sa jednoducho dožadujú referenda alebo spravodlivosti a demokracie, ale nie pokiaľ ide o vás! Keby ste všetkých v Parlamente posudzovali rovnako, už dávno by ste iniciovali konanie proti predsedníctvu pre nespočetné prípady závažných podvodov presne tak by som nazval neustále neskoré začiatky zasadaní, pre ktoré sa plytvá peniazmi daňových poplatníkov. Používa sa tu dvojitý meter a musíte uznať, že tento Parlament koná svojvoľne a úmyselne vytláča politických oponentov na základe formalít, kým sám neustále toleruje, čo sa deje v jeho vlastných radoch, pričom dokonca zakrýva závažné podvody! Predsedajúci. Pán Martin, veľmi pekne vám ďakujem za vaše zaujímavé názory. 2. Politika rozvojovej spolupráce EÚ ako výzva pre nové členské štáty (rozprava) Predsedajúci. Prvým bodom je správa Danutë Budreikaitëovej v mene Výboru pre rozvoj o výzve politiky rozvojovej spolupráce EÚ pre nové členské štáty (2007/2140(INI)) (A6-0036/2008). Danutë Budreikaitë, spravodajkyňa. (LT) Od posledných kôl rozširovania, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2004 a 2007, sa k Európskej únii pripojilo 12 krajín, z ktorých desať má za sebou špecifickú historickú skúsenosť. Prešli z plánovaného hospodárstva na trhové hospodárstvo a od autoritatívneho spôsobu riadenia k demokracii.

2 Pred svojím vstupom do EÚ boli tieto krajiny príjemcami pomoci, a dnes sú darcami poskytujúcimi pomoc v rámci rozvojovej spolupráce. Väčšina z nich donedávna nemala s presadzovaním politiky rozvojovej spolupráce EÚ žiadne skúsenosti. Podpísaním Zmluvy o pristúpení sa zaviazali túto politiku vykonávať. V roku 2004 navyše Komisia vydala niekoľko dokumentov zdôrazňujúcich európsku susedskú politiku, ktoré sa priamo týkali oficiálnej rozvojovej pomoci poskytovanej novými členskými štátmi. Po troch rokoch členstva je na mieste preskúmať, aké pokroky urobili nové darcovské krajiny pri riešení výzvy, ktorú pre ne predstavuje rozvojová spolupráca. Rada by som zdôraznila, že táto správa sa týka len 10 krajín, ktoré majú na pevnine spoločnú hranicu s východnými susedmi a využívajú výhody susedskej politiky. Týchto 10 krajín odnepamäti rozvíjalo dlhodobé obchodné, hospodárske a kultúrne kontakty so svojimi susedmi, s ktorými ich spájala spoločná minulosť a tiež túžba dosiahnuť rozvoj, upevniť demokraciu a zvýšiť bezpečnosť vo východnej a strednej Európe. Výsledky špeciálnej štúdie dokazujú, že väčšina nových členských štátov zvyčajne prideľuje oficiálnu rozvojovú pomoc svojim susedom krajinám západného Balkánu a Spoločenstva nezávislých štátov. Pritom vzťahy medzi Európskou úniou a jej východnými susedmi zostávajú najmenej rozvinuté, a keďže nové členské štáty majú v porovnaní so starými členskými štátmi v tomto smere výhodu, mohli by mať pozitívny vplyv na geografické umiestnenie a charakter politiky rozvojovej spolupráce. Okrem toho sa tieto nové členské štáty môžu podeliť o svoje čerstvé skúsenosti s prechodom na trhové hospodárstvo, vykonávaním dobrej verejnej správy, presadzovaním demokratických princípov a ľudských práv. Nové členské krajiny EÚ zatiaľ venujú relatívne malú pozornosť krajinám AKP. Pomoc týmto krajinám je zväčša sociálno-hospodárskeho charakteru: pripravujú sa nové projekty v oblasti školstva a zdravotníctva, je vyvíjané úsilie na podporu rozvoja verejného sektora a občianskej spoločnosti a princípov rovnosti pohlaví. Dokumenty, ktoré vymedzujú politiku rozvojovej spolupráce, neudávajú žiadne pokyny, podľa ktorých by mali krajiny pomoc dostávať. Vzhľadom na obmedzené finančné a ľudské zdroje, ktoré majú nové členské štáty k dispozícii, by bolo pre ne najlepšie, keby mohli svoju pomoc sústrediť na konkrétnu skupinu krajín a poskytovať pomoc v oblastiach, v ktorých majú najbohatšie skúsenosti, a to tak v susediacich krajinách, ako aj v krajinách AKP. Pokiaľ ide o problémy, s ktorými sa nové členské štáty stretávajú pri plnení politiky rozvojovej spolupráce, rada by som zdôraznila, že: 1) Väčšina nových členských štátov si ešte neurčila svoje kľúčové priority. 2) V oblasti politiky rozvojovej spolupráce neexistuje v podstate žiadny plánovací alebo kontrolný mechanizmus. 3) Úroveň komunikácie medzi orgánmi vykonávajúcimi politiku rozvojovej spolupráce a mimovládnymi organizáciami je nedostatočná. 4) Miera iniciatívy verejnosti je príliš nízka a vo všeobecnosti verejnosť v celej EÚ nemá o politike rozvojovej spolupráce dostatok informácií. Aby boli zúčastnené krajiny vo vykonávaní politiky rozvojovej spolupráce úspešnejšie, mali by si navzájom vymieňať pozitívne skúsenosti, pričom by sa malo prihliadať

3 i na skúsenosti nových členských štátov na východe. Nové členské štáty by sa mali zúčastňovať na príprave plánov vykonávacích činností susedskej politiky, zabezpečiť vyššiu mieru účasti zo strany národných parlamentov a zvýšiť aktivitu mimovládnych organizácií. Napriek tomu by som rada zdôraznila, že posledné dve kolá rozširovania EÚ priniesli nové vyhliadky na politiku rozvojovej spolupráce a jej nevyhnutné vyústenie do európskej susedskej politiky (ktorá je priamym výsledkom rozšírenia). Tak politika rozvojovej spolupráce, ako aj susedská politika sú neoddeliteľnou súčasťou politických a hospodárskych vzťahov s inými krajinami. Pri plnení spomenutých cieľov by mohla výrazne pomôcť inštitucionalizácia politiky rozvojovej spolupráce v EÚ. Zvýšilo by aj efektívnosť európskej susedskej politiky a zároveň efektívnosť oficiálnej rozvojovej pomoci a priaznivo ovplyvnilo výsledky plnenia miléniových rozvojových cieľov. Aby sme to dosiahli, mali by sme vytvoriť zhromaždenie EÚ a susedných krajín, ktoré by zastrešovalo aj východný rozmer a pomáhalo vykonávať politiku rozvojovej spolupráce a susedskú politiku. Žiadam preto parlament o podporu v tejto záležitosti. Louis Michel, člen Komisie. (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rád by som začal pogratulovaním pani Budreikaitëovej za jej vynikajúcu správu, v ktorej nám detailne objasnila výzvu, ktorú pre nové členské štáty predstavuje rozvojová politika. Vaša správa mi pripomenula diskusiu a obavy vyjadrované v období pred rozšírením, a to na verejnosti všeobecne, ako aj v politickom svete. Spomenul som si, ako v rôznych kruhoch prevládali podozrenie a obavy, že rozšírenie oslabí našu solidaritu s rozvojovým svetom a Afrika klesne na rebríčku priorít Európskej únie. V tomto prípade boli obavy nepodložené. Ukázalo sa, že pesimistické predpovede boli neopodstatnené. Ciele európskej rozvojovej politiky neboli nikdy predtým také ambiciózne, ako je tomu dnes, a Afrika ešte nikdy nezastávala významnejšie miesto v programe zahraničnej politiky Únie. Vaša správa dokazuje, že je tomu tak nie napriek spoluúčasti, ale vďaka nej a vďaka ochote nových členských štátov niesť plnú váhu svojich povinností. Pozrime sa najprv na otázku financovania. Samozrejme, že nové členské štáty delí od splnenia cieľov na rok 2010 ešte kus cesty; samozrejme, že je mimoriadne dôležité, aby si aj ďalšie krajiny vytvorili viacročné plány pre zvýšenie pomoci (zatiaľ tak urobili len štyri z 12 krajín, o ktorých tu hovoríme). Napriek tomu si nemôžeme nevšimnúť kolektívne úsilie, ktoré týchto 12 členských štátov vynaložilo, pretože je vskutku pozoruhodné. Od svojho vstupu do Únie tieto krajiny zdvojnásobili a v niektorých prípadoch dokonca strojnásobili úroveň nimi poskytovanej pomoci. V roku 2007 pomoc týchto 12 štátov predstavovala celkovo takmer 800 miliónov EUR. Tieto krajiny sa navyše zaviazali do roku 2015 vyčleniť zo štátnej pokladnice 0,33 % HDP na rozvojovú pomoc. Ďalšia vec, ktorú treba zvážiť, je efektívnosť pomoci. Minulý rok Európska únia prijala kódex správania, ktorý ustanovuje niekoľko princípov lepšej deľby práce v Únii. S potešením možno konštatovať, že pokiaľ ide o plnenie týchto princípov, nové členské štáty môžu byť na seba hrdé. Všetky tieto štáty presadzujú princíp sústredenia pomoci na určitý obmedzený počet krajín prístup, ktorý je v rámci osvedčených postupov už dlho považovaný za predpoklad vyššej efektívnosti. Viaceré z nových členských štátov tiež poskytujú pomoc v partnerskej spolupráci s inými členskými štátmi na základe dohôd o spolufinancovaní, vďaka čomu sa znižujú ich vlastné administratívne náklady, ako aj administratívne náklady partnerského štátu. Mám na mysli

4 napríklad spoločnú podporu, ktorú poskytujú Slovensko a Rakúsko na infraštruktúru v Keni a pomoc v odvetví vodného hospodárstva, ktorú poskytuje Česká republika v partnerskej spolupráci s Luxemburskom. Tieto príklady hovoria samy za seba a nie sú ojedinelé. Ďalším dôkazom efektívnosti je skutočnosť, že väčšina nových členských štátov podporuje rozvojové krajiny na základe pridávania hodnoty v konkrétnych sektoroch (pričom čerpajú z vlastných skúseností z politického a hospodárskeho prechodu). Mohol by som poukázať napríklad na pomoc zameranú na dobrú správu, budovanie kapacít vo verejnej správe a na hospodársku reformu. Podľa mojej mienky sú takéto kroky, ktoré schvaľuje aj kódex EÚ týkajúci sa komplementárnosti a rozdelenia práce v oblasti rozvojovej politiky, životne dôležité. V apríli, rok po prijatí kódexu, mám predložiť prvé posúdenie jeho plnenia spolu s analýzami a návrhmi, ako by bolo možné dosiahnuť zvýšenie a väčšiu konzistentnosť pomoci. Posúdenie plánujem využiť ako východisko na vážnu diskusiu so všetkými členskými štátmi o tom, ako ďalej. Len niekoľko mesiacov pred fórom na vysokej úrovni o účinnosti pomoci, ktoré sa uskutoční v Akkre, sa rozvojové krajiny spoliehajú na Európu a čakajú, že im vytýči smer, a to právom, pretože dovoľte mi, aby som vám to znova pripomenul Európa je jednoznačne najväčším zdrojom rozvojovej pomoci na svete, takže môže ísť príkladom, ba dokonca je to jej povinnosť. Vaša správa upozorňuje aj na ďalší mimoriadne dôležitý bod, a to potrebu šírenia osvety v nových členských štátoch. Je pravda, že väčšina týchto krajín nemá dlhú tradíciu rozvojovej pomoci, predovšetkým nie rozvojovej pomoci Afrike. Je preto našou úlohou pokračovať v práci na verejnej mienke, šíriť informácie o tom, že rozvojová pomoc nie je len otázkou dobročinnosti, ale aj záležitosťou spoločného záujmu pričom tu mám na mysli problematiku mieru a bezpečnosti, migrácie, klimatických zmien a bezpečnosti potravín. S vedomím všetkých týchto problémov začala Komisia v polovici februára tretí program na budovanie kapacít pre nové členské štáty. V rámci tohto programu Komisia poskytne odborné vedomosti potrebné pre rozvoj komunikačných stratégií, ktoré umožnia správnym orgánom efektívnejšie oboznamovať verejnosť o svojej činnosti a zvýšiť úroveň osvety, predovšetkým v médiách a medzi študentmi, o cieľoch rozvojovej politiky. Dámy a páni, už neexistuje stará Európa a nová Európa. Neexistuje žiadna prvá a druhá trieda, žiadne staré a nové členské štáty. Je len jedna Európa nápomocná, otvorená a politicky uvedomelá Európa, ktorá uznáva nielen európske, ale aj celosvetové hodnoty. Už samotný vývoj rozvojovej politiky za posledné roky od posledného rozšírenia EÚ je dôkazom toho, že Európska únia sa môže rozrastať a pritom nadobúdať na význame. V podstate je to mimoriadna historická skúsenosť, dôležitá pre budúcnosť rozvojovej politiky, ako aj pre budúcnosť európskej integrácie. Filip Kaczmarek, v mene skupiny PPE-DE. (PL) Vážený pán predsedajúci, na verejnom vypočutí o nových darcoch EÚ, ktoré sa v Európskom parlamente uskutočnilo v januári minulého roku, jeho účastníci vyjadrili nádej, že diskusia o rozvojovej politike nových členských štátov EÚ bude mať pokračovanie v národných parlamentoch a v ďalšej činnosti samotného Európskeho parlamentu. S potešením teda vítam správu pani Budreikaitëovej, ktorá je v histórii Európskeho parlamentu prvým pokusom o analýzu záväzku nových členských štátov voči rozvojovej politike EÚ a výzvy, ktorú táto politika pre ne predstavuje.

5 Nie je jednoduché zhrnúť všetky výzvy, pred ktorými stoja európski darcovia pri formulovaní národných rozvojových politík a modernizácii rozvojovej politiky na úrovni Spoločenstva. Preto sa zameriam len na niekoľko kľúčových otázok. V prvom rade sa musí posilniť postavenie národných parlamentov pri formovaní rozvojovej pomoci v nových členských štátoch. Národné parlamenty musia položiť pevný právny základ; bez neho nebude možné uskutočňovať efektívnu rozvojovú politiku a dopracovať sa k riadnej koordinácii plánovania a riadenia pomoci rozvojovým krajinám. V niektorých krajinách začali s vypracúvaním potrebných právnych predpisov už v roku 2004 a ešte stále neskončili. V dôsledku toho tieto krajiny nemajú žiadny program plnenia. Ďalej je potrebné popracovať aj na zvyšovaní informovanosti verejnosti, súhlasím s pánom komisárom Michelom v tom, že v nových členských štátoch je verejnosť citlivá na otázku významu rozvojovej politiky. V takomto období prechodu zohrávajú dôležitú úlohu osveta v prospech rozvoja, rozsiahle sociálne konzultácie, kampaň v masovokomunikačných prostriedkoch a informačná kampaň. Čím viac je verejnosť informovaná, tým ochotnejšie spoločnosť prijme finančné bremeno. S pánom komisárom sa zhodneme aj pokiaľ ide o názor, že rozvojová politika sa nezaobíde bez európskej solidarity. Musíme koordinovať našu spoluprácu a učiť sa jeden od druhého. Na jednej strane záväzky a poznatky vyplývajúce z histórie a z obdobia prechodu, ktorým prešli nové členské štáty, môžu pomôcť celej Európskej únii rozvinúť a posilniť demokraciu v prechodových krajinách, na strane druhej vedomosti starých členských štátov získané skúsenosťami, a predovšetkým v súvislosti s ich pomocou najchudobnejším krajinám sveta, môžu prispieť k zvýšeniu rozvojovej pomoci a k jej lepšiemu nasmerovaniu do tých krajín, ktoré ju najviac potrebujú napríklad do krajín subsaharskej Afriky, ktorú nové členské štáty nepovažujú za hlavnú destináciu pomoci. Takéto vzájomné poučenie a podpora môžu zefektívniť rozvojovú pomoc celej Európskej únie. Corina Creţu, v mene skupiny PSE. (RO) Význam správy, o ktorej dnes diskutujeme, spočíva podľa mňa v tom, že novým členským štátom Európskej únie pomôže vymedziť si nové politiky a mechanizmy pomoci krajinám, ktorým Európska únia venuje pozornosť. Vychádzajúc zo základných hodnôt Únie a zo záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv, ktoré naše krajiny podpísali, si nové štáty opätovne vymedzujú politiky rozvojovej spolupráce poskytovanej krajinám, ktoré ju potrebujú, diverzifikujú nástroje spolupráce a oblasti, ktoré pomoc dostávajú. To, čo spravodajkyňa povedala v predslove, je čistá pravda, teda že priority nie sú určené dosť jasne a dobré úmysly sú často obmedzované nedostatočnými finančnými zdrojmi. Zdá sa, že nové členské štáty ešte stále potrebujú čas, aby sa mohli prispôsobiť rozhodovacím systémom Rady a jej prioritám v oblasti rozvojovej spolupráce. Rumunsko má národnú stratégiu pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, na základe ktorej podporuje rozvoj štátov v geografických oblastiach, ktoré sú v rámci medzinárodných vzťahov označené za prioritné, konkrétne krajiny východnej Európy, západného Balkánu a južného Kaukazu. Ďalšie úsilie sa vzťahuje na postupné rozširovanie pomoci na africké štáty, a to predovšetkým v oblasti vzdelávania. Som rada, že sa tento rok, 1. októbra, v Bukurešti uskutoční Deň rozvoja organizovaný európskymi socialistami, a chcem sa poďakovať tu a teraz kolegom socialistom za jednomyseľné hlasovanie v prospech môjho návrhu zorganizovať toto podujatie v novom členskom štáte Európskej únie, v Rumunsku. Chválim túto správu, ktorá pre nové členské štáty Európskej únie predstavuje užitočný rámec konceptualizácie v danej oblasti.

6 Toomas Savi, v mene skupiny ALDE. Vážený pán predsedajúci, v utorok prezident Estónskej republiky Toomas Hendrik Ilves povedal, že by sme mali prestať s používaním výrazu nové členské štáty. Tento výraz sa objavuje aj v názve správy pani Budreikaitëovej. Hoci v zásade so svojím prezidentom súhlasím, označenie nové členské štáty má aj kladnú konotáciu, ktorá v sebe nesie zavádzanie inovácií a pripravenosť na reformy. Dnešná správa prináša vyčerpávajúci prehľad pokroku, aký v oblasti rozvojovej spolupráce zaznamenali nové darcovské krajiny Európskej únie, ktoré ešte pred desiatimi rokmi boli poberateľmi podobnej pomoci, a poukazuje tak na nedostatky, ako i na možnosť ešte viac zvýšiť ich prínos do politiky rozvojovej spolupráce EÚ. V roku 1970 Organizácia spojených národov odsúhlasila cieľovú sumu rozvojovej pomoci vo výške 0,7 % HDP na odstránenie extrémnej chudoby najväčšej potupy pre človeka. Milí kolegovia, nezabúdajme, že tento stav sa týka približne tretiny svetovej populácie. Bohužiaľ, úsilie, ktoré bolo doteraz vyvinuté, zjavne nestačí. Žiadny z nových členských štátov doposiaľ tento cieľ nesplnil. To isté sa týka starých členských štátov, s výnimkou Dánska, Luxemburska, Holandska a Švédska. Nórsko tiež dosiahlo tento cieľ, hoci nie je členom EÚ. Rád by som poďakoval pani Budreikaitëovej za veľký kus práce, ktorý odviedla pri zostavovaní návrhu správy a úprave pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré som vypracoval ja a moji kolegovia z Výboru pre rozvoj. Spravodajkyňa bola zvolená z novej darcovskej krajiny a nové darcovské krajiny si jej správu celkom iste podrobne preštudujú. Výnimkou nebude ani Estónsko. Nakoniec pripomeniem, že Európsky konsenzus o rozvoji obsahuje záväzok ďalej zvyšovať určené fondy a nabádam všetky členské štáty, aby k tomuto záväzku pristupovali s plnou vážnosťou. Správa je chvályhodným dokumentom, ktorý nám opäť raz pripomína naše záväzky a ja naliehavo žiadam všetkých kolegov, aby ju podporili. Adam Bielan, v mene skupiny UEN. (PL) Vážený pán predsedajúci, aj ja by som rád poblahoželal pani Budreikaitëovej za túto vynikajúcu správu. V tomto dokumente sa spomína Východná dimenzia EÚ, vonkajšie vzťahy a potreba nového zhromaždenia podľa vzoru zhromaždení EUROLAT alebo EUROMED, zhromaždenia, ktoré by stavalo predovšetkým na historickej skúsenosti nových členských štátov, vrátane mojej vlastnej krajiny, Poľska. V tomto so spravodajkyňou úplne súhlasím. Európa potrebuje novú víziu širšej sféry vplyvu, ktorá by pokrývala celý Balkán a čiernomorský región a tiahla sa až po južný Kaukaz. Politika EÚ pre tieto oblasti je zastaraná. Už len samotný názov Európska susedská politika je nevhodný a urážlivý pre niektoré krajiny, napríklad pre Ukrajinu, ktorá do Európy nepochybne patrí. Tento názov by sa mal zmeniť na Susedskú politiku Európskej únie, ako na poslednom stretnutí Rady pre spoluprácu medzi EÚ a Ukrajinou správne podotkol bývalý minister zahraničných vecí Ukrajiny Boris Tarasiuk. Európska únia by mala viac podporovať Ukrajinu a Gruzínsko a vtiahnuť ich do svojej sféry vplyvu. Tieto krajiny potrebujú našu pomoc viac, než ju potrebovali krajiny strednej Európy pred rozšírením v roku 2004. Potrebujú individuálny prístup zo strany Európskej únie, nie všeobecnú susedskú politiku, ktorá s Ukrajinou zaobchádza de facto rovnako, ako s krajinami, ktoré historicky do Európy nepatria. Ukrajina, Gruzínsko a aj Bielorusko sú chudobnejšie, hospodársky slabšie a politicky problémovejšie než krajiny, ktoré k Únii pristúpili po roku 2004.

7 V posledných rokoch sme svedkami značného posilnenia postavenia Ruska v regióne. Ochota Ruska využívať zásoby energie na politické vydieranie bráni Európskej únii v oponovaní hanebným praktikám Kremľa, ktoré s demokraciou nemajú nič spoločné. Moskva sa pokúša zvrátiť prechod k demokracii v Gruzínsku a Ukrajine. Susedská politika Európskej únie, ako by sme ju mali nazývať, musí našim najbližším susedom ponúknuť okamžitú politickú a hospodársku pomoc. Poľsko už má hotové projekty pripravené na realizáciu, ako napríklad projekt nezávislej televízie Belsat pre Bielorusko. Gabriele Zimmer, v mene skupiny GUE/NGL. (DE) Vážený pán predsedajúci, vrátim sa k samotnému predmetu správy. Dovoľte mi, aby som sa pani Budreikaitëovej poďakovala za správu, ktorú pokladám za veľmi vyváženú a kompetentnú. Navyše v tomto momente je to správa mimoriadne dôležitá, pretože môžeme urobiť provizórnu inventúru a tiež vyvodiť závery v súvislosti s väčšou rozvojovou spoluprácou zo strany nových členských štátov, osobitne pokiaľ ide o spoluprácu so štátmi AKP. Je zrejmé, že vstup do EÚ prináša aj zo Zmluvy vyplývajúce povinnosti prijať výsledky acquis communautaire. Je však rovnako zrejmé, že jedna vec je Zmluva a druhá vec je informovanosť verejnosti v jednotlivých krajinách o dôležitej oblasti politiky. Štatistiky, ktoré boli predložené, o tom jasne vypovedajú. V krajinách, ktoré v hospodárskom rozvoji ešte samy zaostávajú, sa rozvojová spolupráca so štátmi Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky často nejaví ako obzvlášť pálčivá otázka. Preto musíme spoločne usilovať o pochopenie významu tejto úlohy a naliehať, aby sa pokračovalo v jej plnení, pričom možno nadviazať na rozvojovú spoluprácu, ktorá sa v minulosti nepochybne rozvíjala s niektorými štátmi, predovšetkým s africkými krajinami. Mnohé putá, ktoré existovali pred rokom 1989, sa veľmi rýchlo a takmer nepozorovane rozviazali. Došlo aj k niekoľkým poľutovaniahodným udalostiam. Množstvo projektov, ktoré boli v týchto krajinách rozbehnuté, dnes zapadá prachom. Myslím, že potrebujeme začať odznova. Okrem toho ma dosť mrzí, že po dohode s Komisiou takmer všetky členské štáty strednej a východnej Európy sústredia svoju rozvojovú spoluprácu na spoluprácu s bývalými sovietskymi republikami, čím sa obchádza skutočný cieľ rozvojovej spolupráce, ktorým je plnenie miléniových rozvojových cieľov. Ak sa aj novým členským štátom podarí do roku 2010 dosiahnuť zvýšenie oficiálnej rozvojovej pomoci na 0,17 %, ako to bolo dohodnuté, sú na mieste obavy, že len malý zlomok z tejto sumy pôjde na rozvoj a podporu najchudobnejších krajín sveta. Dovoľte mi ešte raz sa vrelo poďakovať pani Budreikaitëovej za jej správu. Frank Vanhecke (NI). (NL) Podľa môjho názoru je táto správa v niekoľkých ohľadoch dobrá. Ponúka zaujímavý prehľad toho, aké postavenie zastáva rozvojová spolupráca v nových členských štátoch. A to je dobre. V zásade som však presvedčený, že táto správa predstavuje predovšetkým premrhanú príležitosť. Namiesto podnecovania nových členských štátov, aby sa snažili plniť tradičné ciele európskej rozvojovej pomoci, by Parlament urobil oveľa lepšie, keby o týchto cieľoch diskutoval a zamyslel sa nad tým, či dnes vôbec má význam jednoducho pokračovať v tradičnom spôsobe rozvojovej pomoci. Parlament znova a znova povyšuje finančné ciele na určitú dogmu, bez riadnej diskusie, a znova a znova odmietame priznať zásadné príčiny, ktoré sú koreňom problémov väčšiny rozvojových krajín. V Afrike nepochybne platí, že hlavnou príčinou chudoby, hladu,

8 neistoty a obrovských sociálnych a hospodárskych problémov v rozvojových krajinách je v skutočnosti veľmi zlé riadenie totálne skorumpovanými režimami. Nové členské štáty tu vyzývame, aby zorganizovali informačné a osvetové kampane. S tým súhlasím, ale nemali by sme ľudí informovať aj o tom, že africké národy míňajú na zbrane viac, než dostávajú v rozvojovej pomoci? Alebo o tom, že africkí panovníci a vladári majú zašité miliardy na švajčiarskych kontách, pričom celkovo je táto suma vyššia, než mnohoročný súhrn rozvojovej pomoci? Ak existuje jeden signál, že Európa by mala pomoc pozastaviť, je ním skutočnosť, že len demokracie, kde vládne zákon, zaručujú ľuďom skutočnú šancu na zlepšenie životných podmienok, a že len za týchto okolností bude rozvojová pomoc účinná a prospešná. V súčasnosti tomu tak, bohužiaľ, nie je. Theodor Dumitru Stolojan (PPE-DE). (RO) Chválim túto správu, ktorá novým členským štátom skutočne pomôže pri plnení záväzkov, ktoré na seba vzali v súvislosti s politikou rozvojovej spolupráce. Podporujem odporúčania uvedené v správe a rád by som zdôraznil dve z nich v prvom rade potrebu stratégie osvety občanov. Neznamená to, že obyvatelia členských štátov, v ktorých hrubý domáci produkt na obyvateľa predstavuje len 38 % priemeru EÚ, ako je tomu v prípade Rumunska, majú pochopiť, že musia vyčleniť časť svojho rozpočtu na rozvoj iných krajín, ale že to je základná hodnota Európskej únie, ktorú sme sa zaviazali presadzovať a Rumunsko, ktoré sa ako členský štát nachádza v takejto situácii, podnikne v tomto smere potrebné kroky. Rád by som tiež poukázal na odporúčanie týkajúce sa predávania pozitívnych skúseností starších členských štátov novším členským štátom, aby sa v rozvojovej spolupráci zamedzilo chybám, akými sú nesplnenie cieľa, neúčinnosť a vznik príležitostí na korupciu v krajinách prijímajúcich pomoc. Chcel by som tiež zdôrazniť významnú úlohu, ktorú rozvojová spolupráca zohráva v súvislosti so vzdelávaním a školením ľudských zdrojov. V tejto súvislosti má Rumunsko mimoriadne pozitívne skúsenosti, keďže prideľuje štipendiá žiakom a študentom z Moldavska a juhovýchodnej Ukrajiny. Existuje tu priame prepojenie medzi rumunskými univerzitami a školami na jednej strane a žiakmi a študentmi zo spomínaných krajín na strane druhej. Justas Vincas Paleckis (PSE). (LT) Blahoželám spravodajkyni pani Budreikaitëovej za správu, ktorej príprava si určite vyžiadala veľa času a úsilia. Je príjemné vedieť, že za taký krátky čas sa nové členské štáty pretransformovali z príjemcov pomoci na darcov pomoci. Je však možné, že väčšina týchto krajín ak nie všetky bude mať problém splniť cieľ, ktorým je do roku 2010 vyčleniť 0,17 % HDP na rozvojovú pomoc. Aké sú možné príčiny? Krajiny, ktoré k EÚ pristúpili v 21. storočí, sú ešte stále brzdené etnocentrizmom. Majú pocit, že oni trpeli najviac, že čelia problémom a že potrebujú najviac pomoci. Práve členstvo v EÚ a spoluúčasť na rozvojovej politike pomáha odstraňovať úzkoprsosť. V Litve, kde sa ešte donedávna projekty rozvojovej pomoci stretávali s nedôverou a pochybnosťami, dnes väčšina populácie verí, že takáto pomoc je vítaná a potrebná. Nové členské štáty majú tú výhodu, že môžu predávať svoje skúsenosti z prechodného obdobia iným regiónom sveta. Poznáme ťažkosti, s ktorými bojujú naši blízki susedia v strednej Európe, na Kaukaze a v strednej Ázii, pretože nedávno sme podobnými ťažkosťami sami prechádzali.

9 Avšak našu pozornosť a pomoc musíme sústrediť ešte ďalej. Je pomerne ťažké vidieť chudobu v afrických a ázijských krajinách z pohľadu Vilniusu, Varšavy, Budapešti alebo Bukurešti, ale musíme si uvedomiť, že ak dnes pomáhame tým, ktorí sú v núdzi, v skutočnosti pomáhame sami sebe. Každá krajina na tejto planéte je prepojená s ostatnými krajinami, platí tu princíp spojených nádob. Rastúca priepasť medzi najbohatšími a najchudobnejšími krajinami, rovnako ako nezastaviteľný príval hospodárskych migrantov, podomieľajú základy, na ktorých stojí svet. Popri štátnej pomoci zohrávajú veľmi významnú úlohu aj organizácie občianskej spoločnosti. Hodnota peňazí a hmotných vecí vyzbieraných mimovládnymi organizáciami, školami a cirkvou nie je veľká, ale vysoko sa cení. Ryszard Czarnecki (UEN). (PL) Vážený pán predsedajúci, moja krajina niekoľko rokov dostávala pomoc v dôsledku prevládajúcej chudoby. Dnes, po štyroch rokoch členstva v Európskej únii, sa Poľsko čím ďalej tým aktívnejšie zapája do pomoci rozvojovým krajinám. Nedávno sme napríklad odpísali veľmi veľký dlh Angoly. Okrem toho vynakladáme peniaze na podporu elity vo rozvojových krajinách tým, že financujeme štipendiá na štúdium v Poľsku. V zásade sa totiž domnievame, že investovanie do vzdelania a vytváranie elity nie sú o nič menej dôležité, ako rozdávanie dobročinných príspevkov. Musím povedať možno so mnou niektorí z vás nebudú súhlasiť že pomoc rozvojovým krajinám by sa nemala obmedzovať len na podporu afrických krajín, a pripomínam, že Európsky konsenzus z roku 2005 nám neukladá povinnosť smerovať našu rozvojovú pomoc Afrike. Ako Poliak som hrdý na to, že moja krajina, nový členský štát, vyčleňuje na pomoc rozvojovým krajinám rovnaké percento HDP ako Grécko, ktoré je v Európskej únii už 27 rokov, Portugalsko, ktoré je členským štátom už 22 rokov, a Taliansko, zakladajúci člen Spoločenstva. Katrin Saks (PSE). (ET) Rada by som poďakovala spravodajkyni za aktuálnu a vyváženú správu. Mám niekoľko pripomienok vyplývajúcich tak z predchádzajúcej diskusie o tejto správe, ako aj z dnešnej diskusie v tejto rokovacej sále. Moja prvá poznámka sa týka názoru, že v nových členských štátoch ľudia zastávajú k rozvojovej spolupráci a humanitárnej pomoci len vlažný postoj. Myslím si, že šírenie osvety zohráva v tejto súvislosti veľmi významnú úlohu. V Estónsku sa uskutočnila štúdia, v ktorej sa porovnávali dnešné postoje s postojmi spred troch rokov, a dokonca aj štatistiky spred troch rokov hovoria, že povedomie o rozvojovej spolupráci sa zlepšilo až do takej miery nielen v inštitúciách, ale medzi obyvateľstvom všeobecne že to umožnilo značnú rozpočtovú podporu poskytovanú na rozvojovú spoluprácu (alebo zvýšenie tejto podpory). Je dôležité, aby verejnosť vedela, že peniaze neputujú do veľkej čiernej diery, ale do konkrétnych krajín na konkrétne projekty. Rozvojová spolupráca Estónska je založená na zásade, že zodpovednosť za rozvoj spočíva v prvom rade v rukách samotných rozvojových krajín. Nič nemožno dosiahnuť nasilu. Z toho dôvodu je mimoriadne dôležitá úzka spolupráca a veľmi dobrým príkladom je spolupráca medzi Estónskom a Gruzínskom. Preto vítam odsek 17 správy, v ktorom sa uvádza, že najväčšou výzvou bude zvýšenie rozpočtu a osveta, predovšetkým v radoch širokej verejnosti. Hoci napríklad suma, ktorú Estónsko v roku 2006 vyčlenilo na medzinárodný rozvoj, predstavovala 0,09 % HDP, dnes je situácia taká, že by sa táto suma mala zvyšovať a naším cieľom je do roku 2011 dosiahnuť číslo 0,17 % HDP, v súlade s programom rozvojovej spolupráce, prijatým v roku 2006.

10 Vítam skutočnosť, že návrhy predložené mojimi kolegami, mojimi estónskymi kolegami, boli zapracované do správy v štádiu návrhu a verím, že to znamená zásadnú zmenu v tom zmysle, že sa nové členské štáty pretvorili z príjemcov pomoci na poskytovateľov pomoci. Dúfam, že táto podpora bude aj naďalej rásť. Liam Aylward (UEN). Vážený pán predsedajúci, je šokujúce, že máme na svete 200 miliónov pracujúcich detí. Takéto praktiky sú absolútne neprijateľné. Medzinárodné spoločenstvo musí intenzívnejšie usilovať o to, aby sa medzinárodné kódexy postupov, ktoré bojujú proti detskej práci, presadzovali prísnejšie vo všetkých krajinách na svete. Toto musí byť za každých okolností kľúčovou otázkou v kontexte politík rozvojovej pomoci EÚ. Európska únia musí úzko spolupracovať s Organizáciou spojených národov, organizáciou UNICEF, Svetovou bankou, Medzinárodnou organizáciou práce, darcami a mimovládnymi organizáciami, aby boli zavedené správne stratégie a všade začali platiť rovnaké zákony na zastavenie neľudských praktík detskej práce. Ak má byť problém detskej práce účinne vyriešený na celom svete, je potrebný viacrozmerný prístup. Je potrebné presadiť opatrenia sociálnej ochrany a zmeniť pravidlá trhu práce. Problém detskej práce je neoddeliteľne prepojený s otázkami vzdelávania. V prípade detí, ktorým je odopieraný prístup k vzdelaniu, je vyššia pravdepodobnosť zapojenia do detskej práce. Európska únia ako najväčší poskytovateľ rozvojovej pomoci na svete musí aj naďalej postupovať priebojne, aby sa do roku 2015 splnili miléniové rozvojové ciele, vrátane cieľov stanovených medzinárodným spoločenstvom v súvislosti s dostupnosťou vzdelania všetkým deťom na svete. Mieczysław Edmund Janowski (UEN). (PL) Vážený pán predsedajúci, pomáhať druhým, keď ešte sami potrebujete pomoc, je vskutku dôkazom solidarity. Takýto dôkaz podáva činnosť 12 štátov, ktoré nedávno vstúpili do Európskej únie, a malo by byť ocenené. V novembri minulého roku som prostredníctvom výstavy s názvom Poľská pomoc svetu prezentoval, čo v tejto otázke podniká Poľsko. Aj ja som pani Budreikaitëovej vďačný za jej komplexnú prezentáciu tejto problematiky. V miléniových cieľoch, o ktorých diskutujeme už niekoľko rokov, ide o to pomôcť ľuďom žijúcim v chudobe, vrátane miliónov podvyživených detí. Táto pomoc by však nemala spočívať v naservírovaní hotovej ryby na tanieri, lepšie urobíme, ak podáme udicu a naučíme ľudí rybáriť. Musíme tiež usilovať o dosiahnutie spravodlivejšieho systému obchodovania s krajinami tretieho sveta. Je potrebné, aby boli darcovia štedrejší a ochotnejšie odpisovali dlhy a šírili ďalej vedecké objavy, predovšetkým z oblasti medicíny. Podporujme školy a univerzity v týchto krajinách, aby mohli ich absolventi prispievať k uspokojovaniu potrieb svojich krajanov. Pomôžme vyriešiť problém s nedostatkom pitnej vody. My, obyvatelia Európskej únie, tvoríme sotva 7,5 % svetovej populácie, ale pripadá na nás 23 % svetového HND. Samozrejme, že aj my Európania máme vlastné problémy, vrátane hospodárskych problémov. Ale musíme sa na ne dívať v kontexte. Nesmieme byť ľahostajní k utrpeniu hladujúcich a chorých, alebo ľudí bez vzdelania, ktorí žijú v chudobe, núdzi alebo v ohrození života. Reinhard Rack (PPE-DE). (DE) Vážený pán predsedajúci, rád by som sa vrátil k postrehu pána komisára z jeho úvodného prehlásenia, a síce že by sme nemali rozvojovú pomoc len dávať, ale mohli a mali by sme ju poskytovať v súvislosti so všeobecnými záujmami nie v zmysle takého druhu mocenskej politiky neustáleho kladenia si podmienok, akú

11 kedysi viedli USA a bývalý Sovietsky zväz, a ktorú dnes presadzuje Rusko a Čína, ale v zmysle usilovania o dobré riadenie, presadzovania ľudských práv a boja proti korupcii. Toto sú záujmy, ktoré by sme mali hlásať a tým nemám na mysli len nové členské štáty a ich politiku rozvojovej pomoci, ale nás všetkých. Možno je práve toto reálna príležitosť, aby sme na tieto záujmy začali klásť ešte väčší dôraz. Jan Zahradil (PPE-DE). (CS) Vážený pán predsedajúci, táto správa je, prirodzene, veľmi užitočná. Rozvoj v tejto oblasti je veľmi dynamický a dokonca za ním správa zaostáva. V správe sa napríklad neuvádza skutočnosť, že niektoré nové členské štáty už založili rozvojové organizácie. Rád by som však hovoril o niečom inom. Chcel by som vyvrátiť všeobecne rozšírený mýtus, že nové členské štáty nemajú v tejto oblasti žiadne skúsenosti. Skúsenosti máme, hoci sme ich získali v čase, keď bola Európa rozdelená, za železnou oponou, v inom režime, keď bolo všetko motivované ideologicky a politicky. Faktom však zostáva, že sme v rozvojových krajinách kedysi stavali elektrárne a pivovary a poskytovali poľnohospodársku pomoc. Mimochodom, ešte stále nám dlhujú peniaze a niektoré z týchto dlhov sú dosť veľké, ale na tom teraz nezáleží. Ide o to, že know-how máme. A bol by som rád, keby sme ho mohli použiť. Rád by som tiež pri tejto príležitosti požiadal Komisiu, aby nové členské štáty prestala považovať za neskúsených zelenáčov a radšej využila ich existujúce vedomosti. Miloslav Ransdorf (GUE/NGL). (CS) Vážený pán predsedajúci, rád by som pokračoval tam, kde môj kolega, pán Zahradil, skončil. Má absolútnu pravdu. Bývalé Československo, ako aj ďalšie krajiny sovietskeho bloku, boli v rozvojových krajinách aktívne. Naša krajina sa úspešne zapájala do pomoci hospodárstvam týchto krajín a teraz môžeme z tohto potenciálu začať ťažiť. Je tu však aj niekoľko negatívnych aspektov vyplývajúcich zo skutočnosti, že vonkajšie zdroje rastu nikdy nemôžu nahradiť zdroje vnútorné: hospodárstva, ktoré sa nachádzajú v tejto situácii, sa často nedokážu rozvíjať zvnútra. Pred nejakým časom, vlastne to už bolo dosť dávno, Gunnar Myrdal vydal knihu Ázijská dráma. V tejto knihe dáva do kontrastu optimizmus, ktorý prevládal po druhej svetovej vojne napríklad v Afrike, s pesimizmom prevládajúcim v ázijských krajinách. Dnes je situácia úplne iná. Mnohé ázijské krajiny vykazujú silný rast, zatiaľ čo Afrika priťahuje len 2 % svetových investícií a hospodárstva afrických krajín sa nachádzajú v tiesnivej situácii. Existuje tu tiež spojitosť medzi správaním vládnucej elity v týchto dvoch regiónoch, ktoré bolo v ostrom kontraste. Istá francúzska štúdia porovnáva správanie týchto elít a ukazuje, že zatiaľ čo ázijská elita investovala do hospodárstva, africká elita nazhromaždila zdroje, ktoré boli vytvorené, a presunula ich z vlastného územia. Louis Michel, člen Komisie. (FR) Vážený pán predsedajúci, pravdaže musím začať poďakovaním všetkým rečníkom za vysokokvalitné príspevky a relevantnosť prednesených pripomienok, ktoré verne odzrkadľujú moje vlastné znepokojenia. Tiež by som rád, hneď na začiatku, poďakoval slovinskému predsedníctvu, ktoré zaujalo nevšedne osviežujúci postoj: pracuje na tom, aby povzbudilo a zaktivizovalo nové členské štáty k zamysleniu sa nad rozvojovou politikou a už zorganizovalo dve mimoriadne produktívne stretnutia, na ktorých sa o týchto otázkach diskutovalo. Pokiaľ ide o komentáre týkajúce sa miery pomoci to znamená potrebnej sumy peňazí úplne chápem ťažkosti, ktorým čelia nové členské štáty. Rád by som vám však pripomenul iste, sami ste to už vo všeobecnosti spomenuli že existuje množstvo alternatívnych

12 spôsobov, ako sa zapojiť a použiť prenos odbornosti, čo nestojí veľa. Jeden z rečníkov tu napríklad hovoril o projektoch spolupráce v oblasti vzdelávania. Očividne, vysielanie inštruktorov alebo učiteľov do afrických krajín stojí relatívne málo, a predsa to pre tieto krajiny predstavuje mimoriadne významný prínos. Základná otázka, ktorá tu vyvstáva, a síce či by nebolo lepšie, keby nové členské štáty investovali do svojho susedstva susedstvo možno nie je najvhodnejšie slovo, snáď mi napadne nejaké lepšie namiesto investovania do Afriky, je podľa môjho názoru nesprávna. V plnej miere si uvedomujem, že investovanie do susedstva je bezpochyby atraktívnejšie a ľahšie zdôvodniteľné, a že je príťažlivejšie z hľadiska verejnej mienky vo vašich krajinách i pre potenciálnych partnerov rozvojovej politiky. Jeden prístup však nevylučuje druhý a pre mladých ľudí môže byť mimoriadne poučné vidieť, ako sa národ rozhodne pre rozšírenie svojho záväzku pomáhať aj na Afriku, ako sa otvorí Afrike, pretože to vyjadruje hodnoty, ktoré sú na jednej strane európske v tom najhlbšom zmysle slova, a zároveň celosvetové. Dovoľte mi, aby som ďalej podotkol, že dôvodom, prečo som vôbec načal tému prítomnosti nových členských štátov v Afrike, je skutočnosť, že niektoré z vašich krajín už majú s touto oblasťou skúsenosti, a že tieto skúsenosti vo všeobecnosti zanechali kladné stopy, predovšetkým v súvislosti s budovaním určitých štátov a určitých štátnych služieb a vo forme skutočne odborných znalostí, ktoré sa zachovali. V druhom bode, dámy a páni, by som rád hovoril o tom, že, pokiaľ ide o Afriku, plnenie miléniových cieľov nejde podľa plánu. Ciele budú splnené vo všetkých rozvojových krajinách okrem Afriky. Preto si dovolím tvrdiť, že sme zodpovední, alebo spoluzodpovední, za to, aby sa investície do Afriky neznižovali, a rád by som znovu zdôraznil, pričom budem opakovať slová jedného z rečníkov, že investície možno realizovať vo forme výmeny odbornosti. Pobádanie a motivovanie našich univerzít, vysokých škôl, miest a miestnych orgánov, aby sa zapojili do výmeny s rozvojovými krajinami, predstavuje očividne pomerne nenákladný, a zároveň efektívny prístup. Musím tiež povedať, že veľmi ochotne prizvem predstaviteľov takzvaných nových členských štátov, aby ma sprevádzali na niektorej z mojich misií. Som presvedčený, že je mimoriadne dôležité, aby na vlastné oči videli nielen záležitosti, o ktorých sa rokuje, ale aj skutočne tragickú situáciu, akej niektoré krajiny a národy čelia. Na záver by som rád spomenul istý aspekt, ktorý ponúka veľký potenciál pridanej hodnoty pravdepodobne väčší, než aký máme v niektorých našich krajinách, ako už niekto podotkol a tým je celá oblasť verejnej správy. Čo vlastne myslíme pod pojmom verejná správa? Verejná správa je schopnosť štátu vziať na seba najdôležitejšie vládnuce úlohy a poskytovať svojmu ľudu základnú úroveň sociálnych služieb. Som presvedčený, že je toho ohromne veľa, čím môžete prispieť z hľadiska verejnej správy (myslí sa tým všetko, čo súvisí s budovaním štátu a aby som zdôraznil pripomienku, ktorú predniesol, myslím, pán Lambsdorff čokoľvek, čo súvisí s cestou od obdobia prechodu k budovaniu štátu alebo konkrétnejších štruktúr). Mám tu na mysli vyberanie daní, vytvorenie administratívy na miestnej úrovni, presadzovanie zásady subsidiarity a decentralizácie. Všetky tieto aspekty majú nepochybne kľúčový význam pre budovanie štátov, ktoré budú skutočne schopné slúžiť svojim obyvateľom, a je zrejmé, že vy tu môžete zohrať významnú úlohu. Verím, že by bolo prospešné a aj to sám navrhnem prizvať 12 takzvaných nových členských štátov, aby spolupracovali s Komisiou v rámci programu desiateho Európskeho rozvojového fondu. Súčasná situácia je taká, že sme viac-menej ukončili tvorbu programu desiateho Európskeho rozvojového fondu a stálo by za to, keby si nové členské štáty určili, postupne po jednotlivých krajinách, akým spôsobom by sa podľa ich mienky mohli

13 najlepšie v rámci tohto programu realizovať. Mohli by napríklad poskytnúť inštruktáž v oblasti spravodlivosti, alebo by sme ich mohli požiadať, aby dali k dispozícii určitých odborníkov. Niektoré nové členské štáty majú napríklad odborníkov v oblasti elektronickej verejnej správy a po tomto druhu odbornosti je v niektorých afrických krajinách veľký dopyt. Preto predkladám svoj návrh. Myslím si, že je dôležité, že sme diskutovali a vidím, že existuje niekoľko schodných ciest, ktorými sa možno vydať. Chcem tým povedať, že ak chceme pracovať naozaj efektívne a pohnúť veci dopredu, navrhujem, aby sme sa čo najskôr stretli s predstaviteľmi 12 krajín, o ktorých tu hovoríme, a aktívne sa týmito otázkami zaoberali, aby sme v nasledovných týždňoch mohli pripraviť spoločné programy. Som presvedčený, že je to príležitosť, ktorú si nemôžeme dovoliť premrhať. Napokon ste hovorili o kladení podmienok a toto stanovisko úplne chápem. Všetko, čo sa týka hodnôt, ľudských práv, rešpektovania ľudských práv a boja proti korupcii, je nepochybne dôležité, s tým súhlasím, ale v niektorých prípadoch môže byť veľmi ťažké, a dokonca kontraproduktívne, dávať do súvislosti alebo podmieňovať rozvojovú pomoc prísnym dodržiavaním týchto hodnôt, hoci sú nám nepochybne nesmierne drahé. Musíme si uvedomiť, že podmieňovanie pomoci hodnotovými súvislosťami v krajinách, v ktorých tento druh požiadavky nerešpektujú, ublíži v prvom rade radovým obyvateľom. Našou odpoveďou na tento problém v krajinách, kde sa dobrá verejná správa nerešpektuje je pracovať v spolupráci s konkrétnymi subjektmi, či už nepriamymi miestnymi subjektmi alebo s mimovládnymi organizáciami, prípadne agentúrami OSN. Rozpočtovú podporu poskytujeme len krajinám, ktoré zabezpečujú aspoň minimálnu úroveň dobrej verejnej správy. Takže si myslím, že niet pochýb, že natoľko sme vo veci tohto prístupu na rovnakej vlnovej dĺžke. Čo sa týka hodnôt, o ktorých som hovoril, sú to hodnoty, o ktoré dôsledne a trvale usilujeme. Neustále sa snažíme ich propagovať a presadzovať cestou politického dialógu. Je však ťažké zavádzať prísnu podmienenosť, ak chceme skutočne pomáhať ľuďom priamo na mieste, a to je, koniec koncov, hlavným cieľom. Danutë Budreikaitë, spravodajkyňa. (LT) Vrelá vďaka všetkým, ktorí sa zúčastnili na diskusii a podporili moju správu. Tiež by som rada poďakovala všetkým členom Výboru pre rozvoj za to, že jednomyseľne hlasovali v prospech správy. Chcela by som zdôrazniť niekoľko záležitostí. nové členské štáty v skutočnosti je toto označenie len dočasné; vďaka nemu ľahšie rozlišujeme staré členské štáty od tých, ktoré do EÚ vstúpili po dvoch kolách rozširovania v dôsledku ich špecifického historického vývoja a možno i skutočnosti, že sú chudobnejšie než staré členské štáty. Rada by som spomenula skúsenosti s politikou rozvojovej spolupráce. Táto politika sa začala uplatňovať v roku 1958. Krajiny strednej Európy Česká republika, Slovensko a iné mali s rozvojovou spoluprácou viac skúseností. Pobaltské štáty sa na rozvojovej pomoci zúčastňovali v oveľa menšej miere. Napriek tomu v súčasnosti moja krajina poskytuje pomoc africkej krajine Maurícijskej republike v oblasti oceánografie. Pokrok je očividný. Prečo zdôrazňujem východný rozmer, východné krajiny? Pretože sú jednoducho našimi dôležitými susedmi. Nemá zmysel snažiť sa vymedzovať oblasť alebo politiky rozvojovej spolupráce, je zbytočné, aby o tom politici do detailov diskutovali. Tieto názory sú prepojené. V Bielorusku, ktoré je naším susedom, niektorí ľudia musia vyžiť z dvoch dolárov na deň. Ku ktorej skupine krajín teda Bielorusko patrí? Tieto krajiny sú tiež zaostalé a žiadajú pomoc, pričom zastávajú názor, že by mali byť príjemcami pomoci. Všetci chceme, aby mali naši susedia slušnú kvalitu života. Zdá sa teda, že sledujeme rovnaké globálne ciele.

14 Pomáhame africkým krajinám bojovať proti chudobe, znižovať mieru migrácie, zvyšovať kvalitu života, oživovať hospodárstvo, zápasiť s chorobami a stať sa sebestačnými. Tým, že našim susedom pomáhame v boji proti chudobe, tým, že im podávame pomocnú ruku vždy, keď je to možné, a v oblastiach, v ktorých máme náležité skúsenosti, prispievame k stabilizácii celej Európy a pobaltského regiónu. Ďakujem vám všetkým za to, že ste sa zapojili do diskusie, a za vašu podporu. Predsedajúci. Rozprava sa skončila. Hlasovanie sa uskutoční dnes o 12.00 hod. Písomné vyhlásenia (článok 142 rokovacieho poriadku) Sebastian Valentin Bodu (PPE-DE), písomne. (RO) Hoci má návrh uznesenia, o ktorom sa diskutuje, ambiciózne ciele, som presvedčený, že bude ťažké dopracovať sa v blízkej budúcnosti k spoločnej politike, ktorá by bola z principiálneho hľadiska vyrovnaná. Hoci tvoríme jednu veľkú rodinu, pokiaľ ide o krajiny alebo geografické regióny, ktorým sa v súčasnosti poskytuje pomoc v rámci regionálnej rozvojovej spolupráce, každý členský štát Európskej únie má vlastné priority priority, ktoré sú motivované hospodárskymi, geopolitickými, etnickými, historickými a inými záujmami a je nepravdepodobné, že sa táto schéma výrazne zmení. Pri nedávnom incidente, ktorý sa udial v súvislosti s vyhlásením nezávislosti Kosova, sa ukázala názorová nejednotnosť členských štátov a rovnako je pravdepodobné, že podobná rôznorodosť názorov sa ukáže, keď príde na rad diskusia o situácii našich nečlenských susedov. Pravdou je, že významným krokom bolo vymenovanie vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci na základe Lisabonskej zmluvy. Keďže však chýbajú jasné pravidlá pre určovanie priorít Spoločenstva, každý členský štát sa bude snažiť presadzovať a zameriavať sa rozvojové politiky, vrátane finančných politík (prídely z rozpočtu Únie) v takých regiónoch mimo Spoločenstva, ktoré vyhovujú ich vlastným prioritám. PREDSEDÁ: PÁN MARTÍNEZ MARTÍNEZ podpredseda 3. Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce (rozprava) Predsedajúci. Ďalším bodom je správa pani Feleknas Ucaovej v mene Výboru pre rozvoj o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce (2007/2182(INI)) (A6-0035/2008). Feleknas Uca, spravodajkyňa. (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, pred piatimi dňami sme oslavovali sté výročie Medzinárodného dňa žien. Dosiahli sme toho veľa, ale v najchudobnejších krajinách sveta ešte stále nepozorujeme rovnosť príležitostí. Ľudské práva žien a dievčat ešte stále ani zďaleka nie sú neodňateľnou, jednotnou a neoddeliteľnou súčasťou všeobecných ľudských práv, akej sa dovoláva viedenské vyhlásenie Organizácie spojených národov z roku 1993. Vo svojej správe podrobne rozoberám situáciu žien a dievčat v rozvojových krajinách a skúmam aj možnosti, ako by európska rozvojová spolupráca mohla život týchto žien zlepšiť. Dovoľte mi, aby som stručne uviedla niekoľko faktov a čísel.

15 Dve tretiny všetkých negramotných na svete tvoria ženy. Viac než 40 % žien v Afrike nenavštevovalo základnú školu. V Afrike tvoria ženy 52 % celkovej populácie, ale vykonávajú 75 % poľnohospodárskych prác a vyrábajú a predávajú 60 80 % potravín. Aktualizovaná stratégia Komisie pre rovnosť žien a účasť na rozvojovej spolupráci sa zaoberá dôležitými oblasťami a navrhuje konkrétne opatrenia na presadzovanie rovnosti. Dvojitý prístup stratégie v rámci ktorého sa zefektívňuje uplatňovanie rodového hľadiska a zároveň sa navrhujú samostatné opatrenia na presadzovanie rovnosti je vítaný. Chválim aj 41 praktických opatrení v oblasti zodpovednej verejnej správy, zamestnanosti, hospodárstva, školstva, zdravotníctva a v oblasti násilia proti ženám. Napriek tomu vo svojej správe niekoľko bodov kritizujem. Dovoľte, aby som stručne rozobrala tie najdôležitejšie z nich. Som presvedčená, že základom opatrení pre boj proti násiliu voči ženám by mal byť boj proti tradičným formám násilia. Po druhé, musím povedať, že som prekvapená, že sa v stratégii nespomínajú dohody o hospodárskom partnerstve. Na žiadnom mieste sa neuvádza súvislosť medzi posilňovaním úlohy žien a hospodárskymi dohodami medzi EÚ a štátmi AKP. Pokiaľ ide o špecifickú situáciu žien vo vojnových konfliktoch, je mi ľúto, že sa stratégia nevyjadruje k špecifickej úlohe, akú zohrávajú ženy v takzvaných slabých štátoch a v najmenej rozvinutých krajinách. Mimoriadna pozornosť by mala byť venovaná aj otázke reprodukčného zdravia a sexuálnych práv žien v rozvojových krajinách. Je mi veľmi ľúto, že vo väčšine návrhov na zmeny a doplnenia ide len o to, aby sa zo správy vymazali časti, v ktorých sa žiada, aby ženy mali právo slobodne a nezávisle rozhodovať o svojom tele a živote. Nechápte to ako vystatovanie, ale moja správa sa netýka len tejto otázky. V tejto súvislosti vítam pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pani Buitenwegovej v mene skupiny Verts/ALE a ďakujem jej za dôležité príspevky. Pokiaľ ide o reprodukčné zdravie, v tomto momente chcem povedať len jedno: každá žena má právo slobodne a nezávisle rozhodovať o svojom tele a živote. Prístup žien k zdravotníckym službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia je základným predpokladom pre dosiahnutie rodovej rovnosti. Kým bude ženám tento prístup upieraný, o ich telách a životoch budú rozhodovať iní. A to si predsa nikto, komu naozaj záleží na európskej humanistickej tradícii, našich spoločných hodnotách a dodržiavaní ľudských práv, nemôže priať! (potlesk) Louis Michel, člen Komisie. (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte, aby som začal blahoželaním spravodajkyni za toto mimoriadne dôkladné preskúmanie veľmi dôležitej prierezovej témy. Vyššia účasť žien na hospodárskom živote a spravodlivá deľba moci medzi mužmi a ženami sú v skutočnosti predpokladom rozvoja. Ak nedokážeme zabezpečiť rodovú rovnosť v rámci rozvojovej spolupráce, nikdy sa nám nepodarí splniť miléniové ciele alebo dosiahnuť udržateľný hospodársky rast. Prečo v krajinách subsaharskej Afriky tvoria ženy len 34 % trvale zamestnanej pracovnej sily? Prečo zárobok týchto žien predstavuje len 10 % celkových príjmov a prečo ženy vlastnia len 1 % majetkov? Tieto otázky sú prirodzene mimoriadne dôležité. A prečo, ako hovorí vaša správa, 70 % z 1,3 miliardy ľudí žijúcich v úplnej chudobe tvoria ženy? Ilustrujeme tu špecifický druh tragédie, ktorý je neoddeliteľne spojený s osudom ženy. Bohužiaľ, podobných otázok, na ktoré musíme nájsť odpoveď, je príliš veľa. Dokonca aj v Európe, dokonca aj v národných parlamentoch našich členských štátov, v ktorých je