DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV ROČNÍK XXVI 04/2018 Vychovávajú i slúžia Andrej a Zuzana Strany 4-5 Loví ryby či ľudí? Kaplán Martin s udicou Strana 8 Pretvor naše srdce
EDITORIAL Milí čitatelia, opäť skladačka. Vždy pred dokončením čísla Farského listu, ktoré má ísť do tlače, mi začnú niektoré slová viac rezonovať a vzniknú z toho dve-tri, ktoré tvoria akoby posolstvo celého čísla. Tentoraz sú to slová odvaha, čisté srdce, rybár. Vychádzajú z článkov, ktoré si môžete prečítať. Do tejto skladačky zachytím správu, že Svätý Otec František vyzýva Boží ľud k modlitbe a pokániu. Celý Boží ľud, teda aj mňa. Prečo? Trápia ho všetky kauzy sexuálneho zneužívania v Cirkvi, trpí, lebo trpia zraniteľní a tiež preto, lebo niečo iné hovoríme a niečo iné konáme. No ako otec trpí nielen kvôli tomu. Je toho veľa, čo treba naprávať. Nielen vo svetovej, ale aj v tej našej domácej, rodinnej cirkvi. Všetko to prežíva, trpí a koná. Vyzýva nás naučiť sa pozerať tam, kam sa pozeral Pán, byť tam, kde nás chce mať Pán, obrátiť sa v srdci stojac v jeho prítomnosti. Na tento účel nám pomôžu modlitba a pokánie. Obnova zvnútra. Svätý Otec ako rybár má odvahu vyzvať všetkých kresťanov, aby očisťovali svoje srdce. Očisťujúce čítanie. Eva Murínová Príspevky a námety do Farského listu zasielajte na e-mail: farskylist.dk@gmail.com V júli sme vo farnosti privítali nového kňaza Mgr. František Ondrek V júli sme sa rozlúčili s kaplánom Martinom Bartošom, a po kaplánovi Filipovi Orlovskom nám práve František bude celý rok rozdávať svoje novokňazské požehnanie. Pochádza z Beňadova, takže domov to nebude mať ďaleko. Vie, ako to chodí na dedine, teraz bude zakúšať život v meste a mestskej farnosti. Viac sa o ňom dozvieme v niektorom z nasledujúcich čísel. V mesiacoch júl a august ste možno zaregistrovali aj iné nové tváre pri oltári. To mali dvaja diakoni v našej farnosti diakonskú prax. Adam Konkoľ pochádza z Novej Ľubovne. Dvojtýždňovú prax vykonával u nás od 28. 7. Počas nej sa podľa jeho slov mal u nás úžasne. Veľmi som bol povzbudený z prijatia na fare, z množstva rozličných úloh a služieb, ktoré som mohol robiť a naučiť sa ako funguje farnosť zvnútra. Každému spolužiakovi by som prial takúto prax.. Milan Lupták pochádza z neďalekých Liptovských Sliačov. Striedal diakona Adama a v Dolnom Kubíne pôsobil do 25. augusta. Táto prax bola veľmi prínosná, prepisoval som matriky, naučil som sa vypisovať rôzne tlačivá v kancelárii. Mohol som rozdávať sv. prijímanie v nemocnici a hlavne slúžiť pri sv. omšiach. Aj sestry saleziánky obmenili svoj kolektív. Zatiaľ čo Anka Šutková odišla do Humenného, do dolnokubínskej komunity prišla Monika Wassermannová. Pochádza z Košíc, má 30 rokov, vyštudovala sociálnu pedagogiku a vychovávateľstvo v Trnave, po prvých sľuboch pôsobila tri roky v Bratislave, dva roky v Košiciach a v Dolnom Kubíne prichádza viesť Stredisko voľného času Laura. Odpustová svätá omša Kostol povýšenia Svätého kríža 16. septembra 2018 o 10.00 h Kazateľ: IcLic. Peter Majcher, kancelár a riaditeľ spišského biskupského úradu Snímka na titulnej strane: Eva Reviľáková DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV. VYDAL: Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu. CENZOR: prof. Ľubomír Pekarčík, PhD. ŠÉFREDAKTOR: Ing. Eva Murínová. REDAKČNÁ RADA: Mgr. Filip Orlovský, PhDr. Zuzana Machajová,PhD., Mgr. Martin Farbák, Ida Hanušniaková, Mgr. Eva Horváthová, Ing. Tatiana Rešová, Viera Antalíková, FMA, PaedDr. Mária Karasová, PhD, Lucia Podstrelená, Mgr. Marcela Kršková, Mgr. Martina Flajsová. SPOLUPRACOVNÍCI: Ľudovít Oravec, Stanislav Chomistek. IMPRIMATUR: Mons. prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské Podhradie,13. 12. 2000 pod č. 161/2000. REGISTRAČNÉ ČÍSLO: A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. NÁKLAD: 800 ks. Uzávierka budúceho dvojčísla je 10. októbra 2018. Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením Pre Farský list alebo e-mailom na adresu: farskylist.dk@gmail.com. Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov. SADZBA A TLAČ: Tlačiareň Vrábel, Dolný Kubín 2 FARSKÝ LIST 04 2018
Vernosť Božiemu slovu TEXT: VLADIMÍR ŠOSTÁK SNÍMKA: INTERNET Zo zamyslení, ktoré boli súčasťou duchovnej prípravy na blahorečenie Anky Kolesárovej (krátené) Ak by sme sa pokúsili hľadať to, čo by sme mohli nazvať sumarizáciou Ježišovho učenia, iste by sme sa mnohí zhodli, že sú to blahoslavenstvá z Ježišovej reči na hore. Sú pomyselnou reťazou, na ktorej každé jedno blahoslavenstvo je článkom reťaze, ktoré zapadá do toho ďalšieho. Prvé štyri blahoslavenstvá hovoria o čomsi podstatnom, čo ak sa naplní v našom živote, tak budeme svedkami toho, čo je opísané v ďalších štyroch blahoslavenstvách. Táto tretia katechéza súvisiaca s odkazom života Anky Kolesárovej je téma čistoty, resp. čistého srdca. Čo znamená čisté srdce? Samotné umiestnenie tohto blahoslavenstva do druhej polovice nám niečo naznačuje. Pokúsme sa však zájsť na hlbinu tohto posolstva. To prvé, čo už aj z bežného života môžeme povedať o čistote je skutočnosť, že veci čistíme kvôli tomu, aby sme ich mohli ďalej použiť. Som presvedčený, že všetky pozemské viditeľné veci nás učia o tých nebeských neviditeľných, ako to vyjadril aj Ježiš: Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach; akože uveríte, keď vám budem rozprávať o nebeských? (Jn 3,12) Čisté srdce je podobne nevyhnutnou podmienkou k tomu, aby Boh mohol použiť kohokoľvek z nás pri budovaní svojho kráľovstva. Ak sa chceme postaviť do jeho služieb, ak túžime, aby nás Boh použil v tejto dobe, musíme si uvedomiť, že jediným PIN kódom k tomu je čisté srdce. Čisté srdce v tom pôvodnom biblickom význame znamená srdce nerozdelené alebo srdce celistvé. Keďže ono je epicentrom nášho bytia, z ktorého vychádzajú všetky naše postoje a rozhodnutia, je dôležité najprv samotné rozhodnutie: chcieť slúžiť Bohu, rozhodnúť sa v svojom živote mu skutočne slúžiť. Práve v reči na vrchu Pán Ježiš upozorňuje na to, že nemôžeme slúžiť dvom pánom. (Mt 6,24) Cesta k čistote srdca? Modlitba. Počúvať Boha. Ak môžeme definovať modlitbu tak, ako sme sa to od detstva učili, čiže ako rozhovor s Bohom, tak Boh je v tomto rozhovore s nami oveľa dôležitejší a jeho slovo je na úplne inej rovine ako to naše, ľudské. Preto najistejšou a najzákladnejšou cestou k čistému srdcu je cesta jeho očisťovania dvojsečným mečom, ktoré preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a správne posudzuje myšlienky a úmysly srdca (porov. Hebr. 4,12) Na ceste k očisťovaniu srdca zohráva teda dôležitú úlohu Božie slovo. Prečo je to tak? Čo je vlastne Božie slovo? Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti. (2Tim 3,16) Božie slovo je slovom, ktoré vyšlo zo srdca Boha. A ak nás ľudí spája rozprávanie sa medzi sebou, vzájomné zdieľanie vzájomná komunikácia, tak podobne nás to spája aj s Bohom. Nikdy nás však s niekým nezblíži náš monológ bez počúvania. Tak nás aj s Bohom nezblížia iba naše, hoci aj úprimné, slová modlitby bez počúvania jeho slova. Čisté srdce nie je produktom nášho úsilia, našej snahy, našej námahy, či výlučne iba nášho rozhodnutia. Je to Božie dielo, na ktorom sme tým všetkým spomínaným pozvaní k spolupráci. Preto sa často modlíme: Pretvor naše srdce podľa Srdca svojho! FARSKÝ LIST 04 2018 3
TÉMA Andrej a Zuzana jedni z nás TEXT: FILIP ORLOVSKÝ, MARTINA FLAJSOVÁ SNÍMKY: ARCHÍV RODINY Manželov Kuhejdovcov snáď ani nie je potrebné predstavovať. Tento rok je to už desať rokov, čo zdieľajú spoločný manželský život. Majú tri dcéry - Máriu, Katarínu a Zuzanu. Aj napriek mnohým povinnostiam, rodinným či pracovným, ich pomerne často vidíme zapájať sa do služby vo farnosti. Andreja ako mimoriadneho rozdávateľa sv. prijímania a vedúceho zboru Jána Pavla II. a Zuzanu ako lektorku. Preto sme ich oslovili, aby nám povedali, ako tieto služby zvládajú. Odkiaľ pochádzate a akým spôsobom ste sa dostali do spoločenstva? Andrej: Narodil som sa v Dolnom Kubíne do tradične veriacej rodiny. Mám 5 sestier, ja som najstarší. Do spoločenstva mladých som sa dostal skrze katechétu Juraja Lakoštíka, ktorý mňa i mojich kamarátov zavolal. Mal som vtedy asi 15 rokov a túžil som sa niekam zaradiť. Dovtedy som so spevom nemal žiadne skúsenosti, preto ma oslovili najmä rôzne sprievodné aktivity, ktorými sme budovali spoločenstvo - opekačky, chaty, výlety, zábavy... Zuzana: Tak ako Andy i ja pochádzam z Dolného Kubína, z tradičnej kresťanskej rodiny a som najstaršia, mám mladšiu sestru a brata. Do zboru ma takisto zavolal Juraj Lakoštík, no ja som na rozdiel od Andyho na jeho pozvanie čakala. Totiž ako dieťa som chodila do detského zboru a už som len vyčkávala, kedy dosiahnem potrebný vek, aby som mohla patriť medzi mládežníkov. Ako ste sa dostali k tomu, že ste sa stali vedúcimi zboru? Andrej: Postupom času som sa zdokonalil v hre na gitare i basgitare a aktívne som sa zapájal takmer do všetkých akcií. A možno aj vďaka tomu mi vtedajšia vedúca zverila do rúk vedenie zboru. Nebolo to ľahké a nevedel som si predstaviť seba vo vedúcej pozícii. Nemal som žiadne skúsenosti, nepoznal som noty, ale na druhej strane som cítil, že ľudí, ktorí tam boli, som mal rád a nechcel som, aby to celé zaniklo. Mal som asi 18 rokov. V tom čase došlo v zbore aj ku generačnej výmene, pretože v ňom bolo veľmi veľa zboristov starších odo mňa. Tí starší teda zo zboru poodchádzali a prišli noví ľudia, trošku sa zmenilo aj smerovanie, zakladal som to celé na vzťahoch, spoznávaní sa, spoznávaní jednotlivých rodín. Navštevovali sme sa, chodili sme koledovať, na Vianoce. Zuzana: Keďže som bola veľká bifľoška, nemala som toľko času na zbor, aspoň zo začiatku. No postupne som sa začala zapájať do prípravy omší (písaním prosieb a komentárov k obetným darom) a pomáhala som pri organizovaní rôznych zborových akcií. V tom čase, keď sa stal Andy vedúcim, začal sa rozvíjať aj náš osobný vzťah, a tak som popri ňom na niekoľko rokov zaujala pozíciu zborovej mamy. Zúčastňovala som sa takmer každej akcie a mala som na starosti najmä drobnosti, na ktoré netreba zabudnúť, ako napr.: lopárik či škrabku na zemiaky. Ako a kedy ste začali spolu chodiť a aký bol čas vášho chodenia? Andrej: Naše cesty sa teda spojili v zbore. Ako vedúci som cítil otcovskú potrebu venovať sa všetkým, a nad hlbším vzťahom s dievčaťom som nerozmýšľal. Zuzka patrila k ľuďom, ktorí mi často pomáhali a vnímal som ju ako všetky ostatné dievčatá v zbore. Čiže nebola to láska na prvý pohľad. Až neskôr som rozumovo dospel, že ju chcem lepšie spoznať, a tak sme prežívali čas vzájomného spoznávania sa, kým sme začali spolu chodiť. Náš vzťah sa vyvíjal veľmi pomaly a len málo ľudí vedelo, že spolu chodíme. Robili sme prednášky o čistote, chodili sme na Paľa Hudáka, a ako vedúci sme sa snažili byť príkladom pre iné vzťahy v zbore. Cítili sme istú zodpovednosť, že náš vzťah by mal byť akýmsi ukážkovým, vzorom pre všetkých ostatných. A keďže sme sa venovali naplno zboru, veľa času osamote sme jednoducho nemali. Chodili sme spolu 6 rokov a práve spoločenstvo nás udržalo v čistote až do manželstva. Zuzana: Mne sa Andy páčil už dlhšie, a v podstate som len túžobne čakala, kedy si ma všimne. A stalo sa. Nerobila som však žiadne kroky, ktoré by ma prezrádzali. Možno som niekedy povedala slovo, ktoré by niečo naznačovalo, ale nikdy nič do očí bijúce, nápadné. Čas nášho spoznávania sa trval približne rok a ponuku hlbšieho vzťahu som od Andyho dostala v liste, ktorý mi napísal. Chodili sme spolu pomerne dlho, a tak som cítila potrebu byť vo vzťahu akousi brzdou, nastavovačkou hraníc. Za ruku sme sa prvýkrát chytili až po roku chodenia a po ďalšom roku sme si dali prvú pusu. Vyznieva to možno smiešne, ale ovocie týchto pomalých krokov žneme dodnes. Ako prebiehali zásnuby? Zuzana: Počas toľkých rokov chodenia sme sa samozrejme rozprávali aj o spoločnej budúcnosti, o tom, kedy by sme sa mohli vziať a pod. Prekvapením bolo pre mňa len miesto a čas. Oficálne nás zasnúbil vtedajší dolnokubínsky kaplán Ľudovít Spuchľák a ako zásnubné prstene sme si dali ružence. Potom bola svadba, spoločné bývanie... Bola to pre vás veľká zmena? Andrej: Bola to zmena. Zrazu sme museli myslieť aj na rôzne iné veci, hlavne materiálne. Dovtedy sme vždy fungovali spolu iba na chatách a pod., a teraz sme zrazu začali spolu bývať. Ale na to všetko sme sa počas celého obdobia chodenia pripra- 4 FARSKÝ LIST 04 2018
vovali a vzájomne sa jeden druhému odovzdávali aj v tej čistote. Ako sa zmenila vaša služba vo farnosti po tom, ako ste sa zobrali? Andrej: Ja som zbor viedol takmer 10 rokov. Vnímali sme, že musíme za seba hľadať nejakú náhradu, lebo nebudeme zvládať zbor aj manželské, príp. rodičovské povinnosti. Preto bolo jasné, že sme sa museli akýmsi spôsobom stiahnuť a prenechať to niekomu ďalšiemu v našom prípade Jankovi Palugovi a Katke Grofčíkovej, teraz už jeho manželke. Mne sa ale odchádzalo veľmi ťažko, preto mi to aj dlhšie trvalo. Ostal som v službe mimoriadneho rozdávateľa sv. prijímania, takže som až tak úplne zo služby vo farnosti nevypadol. Zuzana: Keď sa narodila naša prvorodená - Mária, začala som sa naplno venovať jej, takže som sa stiahla rýchlejšie ako Andy. Bolo to podľa mňa prirodzené a normálne, aj keď dosť náročné. Musím priznať, že mi v tom čase spoločenstvo veľmi chýbalo. No s radosťou tiež musím povedať, že po niekoľkých rokoch som opäť v tom istom spoločenstve, aj keď už nie sme zboristky, ale maminy a pravidelne sa stretávame. Ako vznikla myšlienka zboru, ktorý momentálne vediete? Andrej: S touto myšlienkou sme sa s Jankom Palugom pohrávali už dlhšie. Chceli sme vytvoriť priestor pre mladé rodiny, pre ľudí, ktorí odchádzali z mládežníckeho zboru, či ľudí, ktorí ukončili vysokú školu a vrátili sa naspäť do Kubína. Po rozhovore s pánom dekanom sme vytvorili zbor Jána Pavla II. a podobne ako mládežnícky, aj tento sa snažíme viesť v duchu, že spoločenstvo je to podstatné. Ak niekto túži po umení, harmónii či dokonalosti v hudbe, bude pri nás sklamaný. Nácvikov sa zúčastňujú aj naše deti, takže je to niekedy dosť hlučné, ale zato úprimné. Vašou primárnou službou však nie je služba vedenia zboru, ale služba v rodine a výchova detí. Ako sa vám darí? Je táto služba náročná? Andrej: Na jednej strane si človek uvedomuje, že deti sú veľký Boží dar, na druhej strane je to náročná služba starostlivosť a výchova. Deti sú veľmi vnímavé, všímajú si nás a kopírujú. Sme pre nich zrkadlom a v podstate sú odrazom našej osobnosti. No musím povedať, že keď sa stane, že som pár dní bez nich, chýbajú mi a nevedel by som si to bez nich už predstaviť. Zuzana: Čítala som niekoľko kníh o výchove a skúšala rôzne metódy, no časom som zistila, že deťom treba hranice a hlavne veľa lásky. A obaja s Andym máme čo robiť, aby sme to zvládali. Za veľkú pomoc vo výchove vnímam to, že bývame v rodinnom dome a máme skvelých susedov. Čo by ste odporučili mladým, ktorí žijú vo vzťahu, aby ich vzťah vytrval? Zuzana: Základom je jednoznačne spoločenstvo. My nie sme jediný manželský pár, ktorý zo zboru vzišiel, takže asi čosi na tom bude... Tiež si myslím, že v oblasti telesnosti by mala mať žena podstatné slovo a určovať, pokiaľ ich vzťah zájde. Vnímam, že všetko má svoj čas, a netreba sa s ničím ponáhľať. FARSKÝ LIST 04 2018 5
UDALOSTI VO FARNOSTI Odvážny čas v Prešove V dňoch 26.-29. júla sa v metropole Šariša konalo Národné stretnutie mládeže P18, na ktorom sa zišlo viac než 4500 mladých ľudí z celého Slovenska. Samozrejme, nemohli medzi nimi chýbať ani mladí z našej farnosti. Organizátori si pre nás pripravili bohatý program. Dopoludnia boli vyplnené katechézami otcov biskupov, svedectvami a umeleckými vystúpeniami, večery zase popretkávané modlitbami. Novinkou bolo piatkové Popoludnie angažovanosti, kedy sa mladí mohli v duchu výzvy pápeža Františka 1 milión mladých pre pápeža aktívne zapojiť do rôznej formy pomoci a šíriť tak sociálne učenie Cirkvi do spoločnosti. Prešovská Hlavná ulica zase v sobotu popoludní ožila obľúbeným podujatím EXPO povolaní, kde svoju charizmu mladým ale aj náhodným okoloidúcim predstavili stovky rehoľníkov. V rámci nedeľnej pozvánky na najbližšie Svetové dni mládeže sme si mohli po prvýkrát vypočuť hymnu SDM Panama v slovenčine a vidieť videoklip, ktorý vznikal počas jej nahrávania. Spolu s desiatkami mladých z celého Slo- venska sa v ňom mihli aj dvaja zástupcovia nášho mládežníckeho zboru. Keďže toto podujatie bolo vyvrcholením prípravy s názvom Odvážny rok a zároveň prípravou na Svetové dni mládeže s mottom Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha, nieslo sa celé v myšlienke odvahy. Odvaha vykročiť, odvaha byť mladým teraz, odvaha ísť proti prúdu, odvaha veriť... Toto slovo sa skloňovalo naozaj často. No je len na nás, či tú autentickú odvahu, ku ktorej nás vyzýva Ježiš, dokážeme pretaviť aj do nášho každodenného života. Alena Žákovičová Snímka: Sr. Mária Gregová FMA Fotoobjektívom z púte do Levoče Snímky: Adam Skirčák Modlíme sa za budúcnosť našich detí V dňoch 29. júna až 1. júla 2018 sa v našej farnosti v Kostole povýšenia Svätého kríža na Brezovci uskutočnilo modlitbové trojdnie matiek, ktoré organizovali členky hnutia Modlitby matiek. Na modlitbovom trojdní sa stretli mamy z celého Dolného Kubína. Piatok bol pre nás dňom pôstu a pokánia za vlastné hriechy. Pri spoločnej modlitbe sme sa sústredili na svoj hriech a prosili sme o dar ľútosti a pokánia. Prosili sme Pána Ježiša, aby nám ukázal, čo by sme mali zmeniť v našich životoch. Odprosovali sme tiež za všetky naše hriechy a viny. Sobota bola dňom pokánia za tých, ktorí ublížili nám a našim deťom. Modlili sme sa za tých, ktorí svojím konaním a skutkami zle ovplyvňujú naše deti (cez drogy, pornografiu, multimédiá, zlé vyučovanie, internet, za popových spevákov, za zlé vzory, nemravnosť, nevšímavosť...). Nedeľa bola dňoch chvál a vďakyvzdania za všetko, čo spravil Pán Ježiš v našich životoch. Modlitbové trojdnie je veľkým Božím darom nielen pre členky hnutia Modlitby matiek, ale pre všetky mamy v meste a pre celý svet. Modlitbové trojdnia sú v rovnakom čase vo všetkým krajinách sveta, kde pôsobia Modlitby matiek (v súčasnosti je to už 112 krajín sveta) a konajú sa štyri razy do roka. Členky hnutia Modlitby matiek pozývajú všetky mamy z Dolného Kubína. Spojme sa spoločne v odprosujúcej a ďakovnej modlitbe za budúcnosť našich detí a nášho mesta. Hnutie Modlitby matiek je otvoreným spoločenstvom, ktoré s láskou prijme každú mamu, ktorá sa chce modliť. Pozývame aj krstné a birmovné mamy. Najbližšie trojdnie sa bude konať opäť v kostole na Brezovci v dňoch 28. až 30. septembra 2018. mamy z hnutia MM 6 FARSKÝ LIST 04 2018
Krásne jubileum Dolnokubínsky rodák, v súčasnosti výpomocný duchovný v našej farnosti, vdp. Viktor Maretta, oslávil v stredu 27. júna 2018 svoje 45. výročie kňazskej vysviacky. Slávnostnú svätú omšu celebroval vo farskom Kostole sv. Kataríny Alexandrijskej jeho spolužiak a dobrý priateľ, biskup Litoměřickej diecézy, Mons. Jan Baxant. Počas svojho príhovoru vyjadril radosť a nadšenie z otvorenosti a prijatia dolnokubínskymi farníkmi. Svojím humorným rozprávaním upútal pozornosť všetkých prítomných a počas kázne spomínal na školské časy a na ťažké obdobie, v ktorom boli spolu s vdp. Marettom vysvätení za kňazov. O pár dní neskôr bol sviatok sv. Petra a Pavla, preto o. biskup vo svojej kázni pripodobnil ťažké kňazské časy aj týmto dvom svätcom. V závere svätej omše obaja vdp. Maretta aj Mons. Baxant prijali blahoželania k ich veľkému kňazskému jubileu. Jubilant Viktor Maretta poďakoval o. biskupovi za jeho prítomnosť a povzbudivé slová v homílii a pánovi dekanovi za jeho ústretovosť. Martina Flajsová Snímka: autorka Anka Kolesárová sa na Puťák dostala! Začiatok prázdnin je už neodmysliteľne spojený s Puťákom. Tento netypický prímestský tábor má v Dolnom Kubíne dlhoročnú tradíciu a teší sa veľkej popularite. Aj tento rok mohli deti počas piatich júlových dní spoznať zaujímavé turistické trasy, miesta v okolí Kubína a dosýta sa pokochať prekrásnymi výhľadmi. Nacifrované devy v sukničkách a s fertuškami, junáci s parádnymi kalapmi. Roboty sa nebáli ani veľkí, ani malí, vzorne pracovali na svojich poliach od svitu do mrku a do toho si popevovali songy naších materí. Júúúj, tábor bol na ľudovú nôtu! Ako správna dedina aj naša Vysoká nad Uhom mala svojho pána richtára, aj farára, žandára, ba aj totky, ktoré vedeli aj to, čo vy neviete. Počas týždňa sa vyporiadali s kadečím s lenivcom aj inovercom, s pohromami, biedou aj ohováračkami. No nakoniec sa uzmierili aj rozvadení snúbenci a na Srňacom bola svadba ako lusk. A prečo slovenská dedina? Nenápadná Anka Kolesárová, ktorú začiatkom septembra vyhlásia v Košiciach za blahoslavenú ako mučeníčku čistoty, bola jednou z nás komu mohla, pomohla. Žila svätosť v každodennosti, bez veľkých ovácií. Rástla v čnosti a pracovala na dedine, až kým ju nezabil opitý ruský vojak, ktorý ju chcel znásilniť. A tak bola a je pre veľkých aj malých Puťákovcov vzorom! Päť dní plných turistiky, priateľstiev, spoznávania ľudových zvykov ale aj hodnôt, pre ktoré Anka Kolesárová položila život, sa však nepripravili samy od seba. Ďakujeme približne tridsiatim ochotným animátorom, ktorí spolu so sestrami saleziánkami venovali časť svojich prázdnin viac ako stovke mladších kamarátov. Sr. Mery Gregová FMA (alias Božena od Paľovských) Snímky: archív FMA Fotoobjektívom z festivalu Verím, Pane Snímky: Adam Skirčák FARSKÝ LIST 04 2018 7
ROZHOVOR Rybár ľudí TEXT: MARTINA FLAJSOVÁ SNÍMKA: ARCHÍV MB Prišiel do našej farnosti pred tromi rokmi ako novokňaz. Venoval sa mladým a mal na starosti aj fatimské soboty v kostole na Brezovci. Nie je tajomstvom, že svoj voľný čas trávil na rybačke. Pán kaplán Martin Bartoš odišiel z našej farnosti, aby bol rybárom ľudí v Spišskej Novej Vsi. spiritualitu snažíme priblížiť k Bohu a k sebe navzájom.. Počas svätých omší ste často vyjadrovali svoju radosť z prítomnosti mužov v kostole a povzbudzovali ste ich, aby prišli znova... Je vo všeobecnosti známe, že mužov je v kostoloch menej ako žien. Zvlášť počas týždňa či na púťach. Muž v rodine má byť akoby kňazom, ktorý drží vieru i hodnoty, bráni ich a rozvíja. Preto som mal vždy radosť, keď som videl, ako sa mocní dospelí muži modlia, spievajú a zapájajú do aktivít. Dnešný svet si často myslí o nás, kňazoch, že sme čudáci, ale keď svet vidí, že okrem kňaza tam je aj veľa iných chlapov, ktorí to s vierou myslia vážne, tak to je silné svedectvo viery. Pán kaplán, je o vás známe, že ste vášnivý rybár. Ako ste sa k tejto záľube dostali? Zaujímalo vás rybárčenie už v detstve, alebo ste sa k tomu dostali až neskôr? K rybačke som mal blízko už od mladosti, pretože som poznal viacerých rybárov. Ale nikdy som rybár nebol, bol to však môj detský sen. K rybám som sa dostal cez farnosť, pretože s Andrejom Kuhejdom sme sa spoznali v kostole a raz mi spomenul, že je rybár. A potom to už išlo. Bol som na skúškach s Pavlom Polákom, organistom, úspešne sme ich zvládli a začali sme. Bolo to milé, lebo skúšky vyšli presne na moje narodeniny. Druhým krásnym zážitkom v ten deň bolo, keď mi pán dekan večer doniesol novú udicu a základnú rybársku sadu. Nezabudol ani na mydlo a uterák, na to rád spomínam. Cez rybárčenie som spoznal veľa farníkov z Dolného Kubína, ktorí majú podobný koníček. Pán kaplán, počas vášho pôsobenia ste sa v našej farnosti naplno venovali mladým a birmovancov ste pripravovali na sviatosť kresťanskej dospelosti. Ako hodnotíte túto vašu službu? Práca s mladými nie je jednoduchá. Pochopiť správne postoje mladých a viesť ich k dobrému dielu je náročné. Zvlášť, keď sa im ponúka veľa možností z rôznych strán. Konkurovať dnešnému svetu a jeho vábivým pokušeniam je možné len hodnovernosťou a dlhodobou formáciou. Tri roky sú z takejto perspektívy možno málo, ale napriek tomu som rád, že som mohol nastúpiť do rozbehnutého vlaku a svojou snahou pomôcť pri formovaní mladých vo farnosti. Práca s mladými, ktorí sú aktívni vo farnosti napr. cez zbor je jednoduchšia ako práca s birmovancami. Birmovancov totiž tvorí rôzne zoskupenie mladých. Bola to obohacujúca skúsenosť a verím, že mnohí birmovanci si odniesli veľa dobrého. Touto cestou chcem tiež poďakovať všetkým, ktorí mi pomáhali pri práci s mládežou. Okrem mladých ste viedli aj fatimské soboty, teda prvé soboty v mesiaci. Ovplyvnila táto skúsenosť váš vzťah s Pannou Máriou? Za fatimské soboty som nesmierne vďačný. Som rád, že fungujú v Dolnom Kubíne už niekoľko rokov, podobne aj ružencové bratstvo. Bolo pre mňa povzbudením vidieť, ako sa spoločne modlíme a cez mariánsku Čo vás najviac potešilo počas vašej pastoračnej služby? Veľa drobností, ktoré potešili v správny čas. Cez slovo, dar, priateľstvo... A zo spätného pohľadu musím povedať, že skúsenosť (kňazská i ľudská) počas troch rokoch v pastorácii na dolnej Orave. Spomeniete si na nejakú vtipnú príhodu, ktorá sa vám v našej farnosti stala a na ktorú budete s láskou a s úsmevom na perách spomínať? Vtipných príbehov bolo viac. Väčšina z nich však súvisí s pastoračnou službou, preto ich nechcem spomínať, aby som sa niekoho nedotkol. Na čo však s úsmevom spomínam je, že keď končila sv. omša počas birmovania, mladí mi poďakovali zaujímavým spôsobom. Dostal som košík plný klobás a mäsových výrobkov... Potešilo ma to viac ako kytica kvetov. Vo farnosti sa hovorilo, že mám rád klobásky a tie som naozaj dostal viackrát počas rôznych príležitostí. Každý kňaz sa dokáže vďaka tomu, že nepochádza z miesta, v ktorom pôsobí, pozerať na farnosť s nadhľadom. Čo by ste nám odporučili, aby sme si zachovali, a naopak, čo by sme mali zmeniť? Problémy i radosti mestských farností sú veľmi podobné v celej diecéze. V Dolnom Kubíne veľa vecí funguje naozaj veľmi dobre, od služby v nemocnici, cez farský úrad, kostoly, spevácke zbory až po pastoračné aktivity. Povzbudzujem všetkých, aby neprestávali v konaní dobrých vecí a radi spolupracovali s kňazmi. Bez osobnej obety a zaangažovanosti sa to nedá. A ako som často vravieval, akékoľvek zlo je treba premáhať konaním dobra. Prajem všetkým veľa milostí a požehnania, pamätám v modlitbách i spomienkach, a tiež prosím o modlitby. 8 FARSKÝ LIST 04 2018
ČNOSTI KRESŤANA LÁSKA tretia teologálna čnosť Lásku charakterizuje Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC) ako teologálnu čnosť, ktorou milujeme Boha nadovšetko pre neho samého a svojho blížneho z lásky k Bohu ako seba samého. Táto definícia by stačila na dlhé a plodné premýšľanie. Ak si však uvedomíme, akými zákernými bludiskami sa dnes ľudská láska uberá, je na mieste upozorniť na vzory správania, ktoré doviedli čnosť lásky až k virtuozite. Listujme v Písme od Starého zákona k Novému zákonu a pokračujme históriou kresťanstva. Na začiatok sa posilnime Pavlovým hymnom na lásku: Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. (1 Kor 13, 4-7). Súčasný svet potrebuje morálnu revolúciu, bolo by v našej spoločnosti menej dusno. Kresťanstvo ma naučilo, že na život mám iba jeden výstrel, že čas sa nedá vrátiť späť. Preto musím každý svoj deň prežiť dobre, hovorí Marek Orko Vácha, katolícky kňaz. Ovocím lásky je radosť, pokoj a milosrdenstvo ( KKC ) Starogrécke ponímanie lásky rozlišovalo štyri druhy tejto čnosti: eros - mám ťa rád, lebo mi to robí radosť; filia - vzájomné dávanie sa v priateľstve; storgé - vzťah rodiča a dieťaťa a agapé - milujem ťa, lebo existuješ (tak miluje Boh človeka, bezpodmienečne). Akým typom lásky disponoval Abrahám, keď v jeho autobiografii nachádzame odhodlanie milovať Boha Stvoriteľa a Životodarcu nadovšetko? Pre Abraháma je hlavným protagonistom Pán, Boh. Nie syn jedináčik, ktorému rodičia znesú aj modré z neba a nekriticky ospravedlnia všetky jeho zlyhania. Praotec z knihy Genezis syna nezbožstvil, kladením zviazaného Izáka na drevo oltára bol schopný urobiť z neho obetu, nie boha. Aká to bola miera Abrahámovej lásky k Bohu! (Gen 22, 9-10). Kniha Rút prináša pekný príklad lásky mladšej generácie k staršej, keď Noemi a jej dve nevesty ovdovejú a vyberú sa nazad do Betlehema. Jedna z neviest sa obetuje a putuje so svokrou, aby neostala sama. Zamení svoju vlasť Moabsko za Júdsko a pohanských bohov za Boha Izraelitov. Obetavá láska k svokre jej dáva silu ísť do neznáma a čeliť neistej budúcnosti. Starozákonný, ale stále aktuálny príbeh. Manželstvo je ikonou lásky Boha k nám (pápež František) Skúšaný ohňom utrpenia bol aj starozákonný Jób v nezaslúženej telesnej i duševnej biede: Telo mi šatia červíky a chrasty a koža puká, rozpadáva sa (Jób 7,5). Nie jednoducho si kliesni cestu spracovania bolestného navštívenia. Dozrieva v láske k Bohu i k priateľom, ktorí ho súdia a hľadajú na ňom vinu. Prečo je Kniha Jób taká zdĺhavá? Snaží sa preprať špinavú bielizeň všetkých ľudských útrap tak, aby sme my, novodobí čitatelia, obdržali návod, ako sa vyrovnávať s neprávosťou. Jóbov osud sa končí šťastne. V akom slova zmysle? Veď niektoré stratené hodnoty sa vrátiť nedajú! Očistením mysle a srdca sa Jób dopracoval k múdrosti života a posunul sa do vyššieho levelu lásky k Bohu a ľuďom. Trápenie ustalo, splnilo svoju uzdravujúcu funkciu. Jób s nádejou na záchranu tvrdí: Som presvedčený, že môj Obranca žije... (Jób 19, 25). Ja sa však iba k Pánovi utiekam, Bohu zverím svoje právo (Jób 19,25 ) Premostením Starého a Nového zákona môže byť myšlienka z proroka Izaiáša 53,5: On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení. Čakajúci ľud Izraela sa dožil svojho kráľa lásky. Denne čítame príbehy z evanjelií na každej omši. Dokonalý človek a Boh v jednej osobe vyučuje záujemcov dve tisícročia predmet s názvom Božia láska. Svoju kvalifikáciu potvrdil potupnou smrťou na kríži a následným zmŕtvychvstaním. Príťažlivosti Ježišovho učenia nevedia odolať ľudia z rôznych národov, rás, vzdelania, postavenia. Nechajme sa zajať jeho láskou k nám tak, ako to urobil trinásty apoštol. Stal sa jeho nadšeným hovorcom a zanechal nám vo svojich listoch a Skutkoch apoštolov návod, ako žiť kresťanstvo. Kristovo posolstvo nie je rebríčkom populárnosti. Stáva sa hlbokým životným presvedčením ovplyvňujúcim životný štýl človeka, jeho hodnoty, myslenie a správanie, píše František Trstenský v brožúrke Sv. Pavol z Tarzu. Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk (Flp 1, 21) Príťažlivosť Ježišovej lásky uchvacuje niektorých natoľko, že sa dobrovoľne vzdávajú dobra tohto sveta nechávajúc ho ležať ladom. Dokonalejší ideál po tejto zemi nechodil, ani chodiť nebude, lebo neexistuje. Tak načo váhať. Je potrebné sa rozhodnúť. Na záver magické súradnice 1 Kor 13,13: A tak teraz zostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia je LÁSKA. Láska splodí ďalšie čnosti, o ktorých popremýšľame v budúcich číslach: rozvážnosť, spravodlivosť, mravná sila a miernosť. Domáca úloha, asi prvá v novom školskom roku: Svätý Pavol apoštol a jeho listy. Študujme! Tatiana Rešová Snímka: internet FARSKÝ LIST 04 2018 9
ZO SVETA CIRKVI Viete, že... - Kostol svätého Františka v bratislavskej Karlovej Vsi dostal relikvie svätého Maximiliána Maria Kolbeho? Tento poľský minorita, ktorý v koncentračnom tábore vymenil svoj život za život odsúdeného otca rodiny, zakladal počas svojho 47-ročného života mariánske kláštory v Poľsku a Japonsku a tiež založil mariánske apoštolské hnutie Rytierstvo Nepoškvrnenej. Pátri minoriti, ktorí spravujú karloveskú farnosť, plánujú s relikviami výjazdy každý mesiac do farností s týmto mariánskym hnutím. Veriaci po celom svete si sv. Maximiliána uctievajú ako patróna masmédií a patróna hnutia za život. - Do seminára v poľskej Čenstochowej sa na nový školský rok neprihlásil žiadny kandidát na štúdium? Kňazi tejto diecézy teda prišli s myšlienkou kajúcej kňazskej púte a tak až do 20. augusta putovali pešo od kostola ku kostolu v jednotlivých dekanátoch, nesúc kríž s nápisom: Hľadám práve teba. To bol len začiatok iniciatív za povolanie, ktorých centrom má byť hlavne modlitba a pôst. - Členom Švajčiarskej gardy, malého vojenského oddielu, ktorého hlavnou úlohou je ochraňovať pápeža a Vatikán, postavia nové kasárne? Doterajšie tri budovy z predminulého storočia nahradia dve úplne nové, ktoré by mali byť hotové do štyroch rokov. Dôvodom je nevyhovujúci stav budov, pretože doteraz vôbec neboli rekonštruované, i malá kapacita, lebo plánujú tento oddiel v budúcnosti zvýšiť z doterajších 110 na 135 mužov. - V parížskom metre po tohtoročných Majstrovstvách sveta vo futbale konaných v Moskve premenovali šesť staníc? Siahli pritom nemiestne aj na veľmi známy názov stanice Notre-Dame-des- -Champs. Taký názov má i novorománsky kostol Panny Márie, ktorý pripomína jedno z najstarších miest spätých s dejinami kresťanstva vo francúzskom hlavnom meste a podľa ktorého pomenovali stanicu metra. Aby vzdali hold výhre Francúzov na tomto šampionáte, premenovali ju na Notre Didier Deschamps (Náš Didier Deschamps) podľa mena francúzskeho trénera. -radiovaticana.cz-, tkkbs.sk- O Národnom stretnutí aj v číslach Vyše 75 tisíc eur ušetrili toto leto dobrovoľníci, ktorí sa zapojili do organizácie a príprav letného Národného stretnutia mládeže P18 v Prešove, ktoré sa konalo koncom júla. Vyplýva to zo štatistiky, ktorú vypracovali po skončení podujatia. Počas príprav, ktoré trvali jeden a pol roka, spolu odpracovali vyše 27 tisíc hodín bez nároku na odmenu. Na príprave sa podieľalo vyše päťsto dobrovoľníkov, z ktorých približne tretinu tvorili animátori. Najväčšia časť z nich zavítala do metropoly Šariša týždeň pred akciou, kde sa zapojila do takzvaného prípravného týždňa. Celú akciu P18 koordinoval centrálny tím ôsmich ľudí spolu s vedúcimi pracovných tímov pod vedením Rady pre mládež a univerzity Konferencie biskupov Slovenska (KBS). Z informácií registračného tímu P18 vyplýva, že na stretnutie prišlo vyše 4 500 mladých ľudí. Viac ako 4 200 bolo oficiálne prihlásených, zvyšok sa zaregistroval priamo na mieste. Dve tretiny z počtu zúčastnených boli ženy. Najviac mladých prišlo z Košickej arcidiecézy (vyše 800). Z hľadiska veku ich bolo najviac vo veku 16 a 17 rokov. Okrem toho viac než sto tvorili zahraniční účastníci. Z nich najviac okolo 60 z Čiech. Okrem toho prišli stovky kňazov a rehoľníkov a takmer všetci biskupi Slovenska. K tomuto počtu organizátori pridávajú aj ďalšie tisíce, ktoré sa zúčastnili na verejných bodoch programu. Viac ako 3 000 ľudí navyše prišlo na sobotné EXPO povolaní na Hlavnú ulicu, kde mohli nahliadnuť do 70 stánkov. O tisíc viac zaznamenali na štvrtkovej špeciálnej N(M) oci modlitby a ďalšiu tisícku na ranných katechézach a liturgických sláveniach. V službe bolo zapojených aj 35 zdravotníkov vrátane lekárov a záchranárov, predstavilo sa viac než 100 účinkujúcich. Na podujatie sa akreditovalo viac než 20 novinárov. Organizátori postavili na hlavnom programe v hale viac než 10 ton vážiace pódium. Účastníci stretnutia aktívne pomohli aj rodinám v núdzi. Na podujatí vyzbierali približne 2 500 kusov školských pomôcok, podporili tým celoslovenskú zbierku školských pomôcok Slovenskej katolíckej charity. Súčasťou programu boli aj štyri originálne výstavy: o osudoch národov, rodín a jednotlivcov po páde Berlínskeho múru (20 plagátov), dejiny Európy v 20. storočí (190 fotografií a 26 veľkoplošných plagátov), ďalšia priniesla kritický pohľad mladej generácie na dnešnú spoločnosť, politiku a verejné dianie a štvrtá s názvom O2H v umení predstavila 25 výtvarných diel slovenských kresťanských umelcov. V rámci P18 vyšli v SSV aj dve nové publikácie pre mladých: kniha Docat približuje sociálnu náuku Cirkvi prerozprávanú jazykom mladých, publikácia Y-Biblia prináša prierez celou Bibliou cez jednotlivé knihy Starého i Nového zákona a ponúka výber biblických textov s krátkymi exegézami a komentármi. Športoví patróni Šport, rovnako ako každá iná ľudská činnosť, má svojich svätých ochrancov a patrónov. Tým hlavným, ktorý sa prihovára za šport ako celok je svätý Krištof. Tohto muža závideniahodnej fyzickej kondície, pomocníka na cestách a ochrancu pred nebezpečenstvom aj pokušením, si liturgicky pripomíname 25. júla. Na jeho miesto by však mohol kandidovať svätý pápež Ján Pavol II., ktorý sám aktívne športoval (ako futbalový brankár, plavec, kanoista a lyžiar) a okrem mnohých príhovorov na túto tému napísal tiež modlitbu športovcov v Jubilejnom roku (r. 2000). Pápež František v duchovnej podpore športu tiež nezaostáva - športovcom počas doterajšieho pontifikátu venoval deväť audiencií a podnietil spísanie prvého cirkevného dokumentu na tému športu. V Taliansku majú mnohé športové odvetvia svojich patrónov, bez miestneho patróna sa nezaobíde ani jedna obec. Kto iný by mohol chrániť horolezcov, ako sv. Bernard z Menthonu (či z Aosty), ktorý prepožičal svoje meno nielen alpskej psej rase, ale tiež dvom horským priesmykom. Svätého Sebastiana, vážne zraneného, ale nie usmrteného strelami šípov, si zasa každoročne 20. januára pri svätej omši pripomínajú talianski lukostrelci. Svätá Lidvina, holandská mystička, zostala ochrnutá po páde na ľade. Je teda jasné, že ju volajú za ochrankyňu všetci tí, ktorí zo seba vydávajú to najlepšie na ľade a na korčuliach. Svätý Juraj chráni jazdcov na koni a šermiarov a sv. Bernarda Sienskeho, ktorý odhodlane kázal proti mnohým dobovým nešvárom, si do znaku namaľoval taliansky ragbyový klub. Cyklisti v Taliansku sa utiekajú pod ochranu sv. Kataríny Sienskej a letci ešte niekam vyššie - k Panne Márii Loretánskej. O post patróna snáď najsledovanejšieho športu - futbalu - sa hlási viac uchádzačov. Nám je najznámejší zakladateľ saleziánskej kongregácie, sv. Ján Bosco -radiovaticana.cz- 10 FARSKÝ LIST 04 2018
SVÄTÉ PÍSMO DNES Blahoslavení čistého srdca Zase sa zmiluje nad nami, zmyje naše hriechy a do morských hlbín zahodí všetky naše viny. (Mich 7,19) Čo pre mňa znamená čistota? Jasný pohľad uprený len na Boha! Hoci sa točím dookola vo víre tých istých dní, chýb, situácií, sklamaní, zmätku, bolestí,... on je jediný maják na rozbúrenom mori. To malinké svetielko nádeje, keď všade navôkol je ticho, až neznesiteľná samota, a ty napriek všetkej temnote vieš, že to svetielko je pre teba nádejou. Nádejou väčšou ako je more, ba dokonca oceán, že to svetielko pohltí akúkoľvek temnotu srdca a vyčistí dušu nielen od špiny a zvyškov hriechu, ale aj od smútku, zlých pocitov plných beznádeje a zmätku. Lebo táto láska s veľkým L má moc upratať v srdci a živote, nielen v tom mojom, ale i tvojom. A zrazu sú slová:...a do morských hlbín zahodí všetky naše viny také jasné a krištáľovo čisté. Boh nespomína viac. To len my máme tendenciu vŕtať sa až pridlho a pričasto v minulosti. Keď sa príliš zameriavame na minulosť, uniká nám možnosť meniť sa v prítomnosti, aby sme mali čistejšie srdce pre budúce dni. More nášho srdca... Nie, naše srdce je neprebádané more, ktoré skrýva tajomstvá i pred nami samotnými a my ho naplno pochopiť nemôžeme. To môže len ON! Ten, ktorý utíši každú búrku na hladine. Na povrchu toľkej masy vody, ktorá napriek svo- A im povedal: Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru? Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú? (Mk 4, 40 41) Napodobňujte Boha ako milované deti a žite v láske tak, ako aj Kristus miluje nás a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône! Smilstvo a akákoľvek nečistota alebo lakomstvo nech sa ani len nespomenú medzi vami, ako sa patrí na svätých. (Ef 5,1 3) jej ničivej zúrivosti a sile nemá moc rozbúriť dno. Ono ostáva pokojné, nedotknuté, preniknuté jeho žiarou a konaním, v tom zvláštnom až opojnom tichu, čo prináša istotu, že Boh je vždy s nami. Stojí za to si prečítať Evanjelium podľa Marka, 4, 35 41 a tiež Žalm 107, verše 28 29. Neprebádané morské hlbiny a všemohúci Kráľ a Pán celého vesmíru, ktorý stvoril nielen teba, ale aj to najposlednejšie zrnko piesku na dne oceánu, on nemá problém zahodiť naše chyby, zlozvyky, hriechy do takých hlbín, že tam nemáme šancu doplávať ani tou najvybavenejšou ponorkou. Ostanú zabudnuté. A my by sme to isté mali robiť v našich vzťahoch. A čo teda znamená čisté srdce? Dôvera, priam taká detská, že to má pevne v rukách, že on dokáže ešte aj tie naše slabosti a zlyhania použiť na dobré. A premeniť naše srdce, ktoré je zas o krôčik viac schopné milovať bez predsudkov či podmienok. Dávať lásku bez nároku na jej opätovanie, milovať napriek bolesti, sklamaniu a momentálnemu chaosu či nepochopeniu toho, čo sa vlastne deje. Len jednoducho aspoň na malinkú chvíľu Stvoriteľovi sveta dôverovať, že má náš svet, životy našich blízkych, aj dnešný deň pevne v rukách. Že mu nie je ľahostajné naše srdce, pocity, obavy, bijúce sa túžby, ale aj každučký vlások na našej hlave má nielen spočítaný, ale vie o ňom viac, než si dokážeme predstaviť. A ako môžeme získať čisté srdce? Prvý krok je veľmi jednoduchý. Zmieriť sa s Bohom a v tejto sviatosti prijať všetky milosti a odpustenie, čo nám ponúka. Ten moment je ako jemný dážď, čo odplaví hriech, zmyje špinu i všetky stopy po nej. Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové. Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia. Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia. Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás. V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom! Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou. (2 Kor 5, 17 21) Sväté písmo je plné tejto nádeje. Stačí, ak si nájdeme čas, aby sme sa nechali napĺňať jeho slovami. Mária Karasová Snímka: internet FARSKÝ LIST 04 2018 11
MARIÁNSKE ZJAVENIA Panna Mária z Knock, oroduj za nás! TEXT: MARTIN FARBÁK SNÍMKA: INTERNET V Írsku sa 14. augusta 2018 začala tradičná novéna k Panne Márii z Knocku. Jej tohtoročná téma súvisí s aktuálnym Svetovým stretnutím rodín v Dubline a znie: Viera a rodina. Počas stretnutia rodín aj pápež František navštívi túto mariánsku svätyňu. Knock je najväčším mariánskym pútnickým miestom v Írsku. Toto malé mestečko leží v severozápadnej časti krajiny v oblasti Mayo a je späté aj s patrónom Írska, svätým Patrikom. Miesto a čas: Knock, Írsko, 21. augusta 1879 Situácia pred zjavením Mesto Knock je v Írsku, vzdialené viac než 200 km od Dublina, leží vo východnej časti ostrova a je súčasťou diecézy Taum. Obývané centrum tohto mesta sa nachádza okolo farského kostola, ktorý je zasvätený Jánovi Krstiteľovi. Večer 21. augusta 1879 začalo podvečer silno pršať a fúkal silný vietor. Maria McLoughlin, gazdiná farára Dona Bartolomea Cavanagh, jedná o nové sochy zakúpené farárom alebo o niečo iné. Úcta k Eucharistii dlane obrátené jednu oproti druhej, ako pri modlitbe. Madona hľadela na nebo v hlbokej kontemplácii. Po jej pravici bol svätý Jozef s rukami zopnutými k modlitbe. Po ľavici stál Ján Evanjelista v bielom pontifikálnom rúchu. V ľavej ruke držal otvorenú knihu, zatiaľ čo pravá bola zdvihnutá. Máriino posolstvo Toto mariánske zjavenie bolo síce tiché, no nesie v sebe hlboký odkaz. V zjavení bol tiež oltár a nad ním Baránok Boží a kríž. Všetci prítomní ihneď pokľakli, priťahovaní tým nádherným zjavením. Napriek tomu, že medzi 15 prítomnými ľuďmi boli deti, dospelí i starci, všetci sa zhodli, že rozpoznali postavu Panny Márie, po jej pravici sv. Jozefa, jej snúbenca, a po ľavici Jána Evanjelistu, ktorý bol ochrancom Panny Márie od Ježišovej smrti. Približne o deviatej večer zjavenie zmizlo a už sa neopakovalo. Trvalo dve hodiny. David M. Lindsey, ktorý udalosť v Knocku opísal v knihe The Women and the Dragon: Apparitions of Mary, hovorí, že hoci zjavenie v Knocku bolo bez slov, pri pozornej analýze sa ukáže jeho posolstvo. Mária sa zjavuje so svojím pozemským ženíchom sv. Jozefom a so svojím adoptívnym synom sv. Jánom; na hlave má zlatú korunu nebeskej Kráľovnej. Uprostred žiaril nepoškvrnený Baránok, ako ho videl sv. Ján v Apokalypse, kde hovorí:,hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou (Zjv 3, 20). Klopať sa po anglicky povie knock, čo je názov írskej dedinky, ktorá sa stala dejiskom tejto vízie. spolu s ďalšími dvoma dievčatami akurát naponáhlo prechádzali okolo kostola. V tú chvíľu blesk osvietil v tme tri postavy. Pretože pršalo, ženy si neboli isté, či sa Zjavenie O zaujímavých postavách, ktoré ženy v žiare blesku videli, ihneď rozpovedali ďalším a ku kostolu napriek hustému dažďu bežalo 15 ľudí najrôznejšieho veku. Naraz sa im v šere daždivého večera zjavilo svetlo, v ktorom všetci prítomní jasne videli nadprirodzenú scénu, ktorá sa odohrávala asi 30 cm nad trávnikom. Svedkovia videli postavy a oltár. Majestátna a trochu vyššie bola vyzdvihnutá postava Panny Márie. Mala biele šaty, zdvihnuté ruky a Udalosti po zjaveniach Všetci ľudia, ktorí mali milosť sledovať toto nádherné videnie, zostali zamyslení a užasnutí. Aj v nasledujúcich dňoch zostali svedkovia až prekvapivo mlčanliví. Miestny farár nebol svedkom udalostí, no kontaktoval svojho biskupa, aby sa vec preverila. Zjavenie sa interpretuje ako znamenie nebeskej výzvy pre všetkých kresťanov, aby si ctili Eucharistiu a utiekali sa k Matke Božej. Po hlbšom skúmaní bola pravosť zjavenia oficiálne uznaná a v roku 1954, ktorý bol pre celú Katolícku cirkev rokom mariánskym, bola Madona z Knocku s dovolením vatikánskej kapituly korunovaná rítom. 12 FARSKÝ LIST 04 2018
ŽILI MEDZI NAMI svedčilo, že si ako malé dievča odmietala obliekať krásne šaty a často hovorila, aký je Boh dobrý. Obdarovaná zvláštnou silou Keď mala Karolína 15 rokov, prijala sviatosť birmovania a dary Ducha Svätého sa u nej začali plnšie prejavovať. Jej rodina obhospodarovala šesť hektárov pôdy a bývala v drevenej chate oddelenej od statku. Karolína v dôsledku ťažkej fyzickej práce stále trpela únavou. Napriek tomu si pravidelne urobila čas na duchovné čítanie, modlitbu i spoločné rozjímanie so svojimi rovesníčkami. Tie ju rady počúvali a prijímali jej rady. Chlapci k nej vzhliadali s obdivom a rešpektom, pretože bola milá, pôvabná, no zároveň nikdy neustupovala zo svojich zásad. Anka Karolína Anka Kolesárová & Karolína Kózka mučenice čistoty TEXT: MARTIN FARBÁK SNÍMKY: INTERNET Dočkali sme sa. Naše modlitby boli vypočuté. Kongregácia pre kauzy svätých oficiálne potvrdila svätosť Anky Kolesárovej a od 1. septembra je blahoslavená. O živote tejto bohabojnej dievčiny sme si už vo Farskom liste síce písali, no nespomínali sme vtedy zaujímavý fakt. V Poľsku sa odohral veľmi podobný príbeh mladému dievčaťu - Karolíne Kózkówej, o ktorom si teraz povieme viac. Prechod ruských vojsk Bol začiatok I. svetovej vojny a za ustupujúcou rakúskou armádou smerom ku Krakovu postupovali ruské oddiely. 18. 11. 1914 pred desiatou hodinou vtrhol do domu Kózkovcov ruský vojak. Od Jána Kózku bol privítaný chlebom a maslom, ale pohostenie nepekne odmietol a pod hrozbou smrti mu nariadil, aby s ním a s jeho 16-ročnou dcérou išiel do lesa. Tam otcovi znova pod hrozbou smrti prikázal vrátiť sa. Akurát na tých miestach sa pred vojakmi ukrývali dvaja chlapci František Zálesný a František Broda, ktorí neskôr opísali, čo videli a keď pochopili, čo sa dialo, utekali po pomoc. Vojak nútil Karolínu ísť ďalej do lesa, tá však bola odhodlaná bojovať o svoju čistotu zo všetkých síl. Často sa rozhliadala a potom napol bosá sa mu pokúšala ujsť. O tom svedčili aj neskôr nájdené stopy. Karolína mala roztrhané šaty a bola doškriabaná, ako sa snažila utiecť. Šesťkrát bola seknutá šabľou, ktorú nakoniec uchopila za čepeľ. Vojak ju napokon zabil, no svoje panenstvo si uchránila, čo dokázala neskoršia lekárska obhliadka tela. Naša Anka Božia služobníčka Anna Kolesárová sa narodila 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom v okrese Michalovce. Už ako trinásťročnej jej zomrela mama a ona sa musela chopiť starostlivosti o domácnosť. Žila príkladným mravným životom. V závere druhej svetovej vojny - 22. novembra 1944 - ju zastrelil vojak sovietskej armády. Mladé dievča sa mu napriek výstrahám odmietlo vydať a zaplatilo za to životom. Jej posledné slová boli: Apočko, zbohom! Ježiš, Mária, Jozef! Pochovaná bola v rodnej obci, kde sa tento rok uskutočnila exhumácia jej ostatkov. Dekrét o jej mučeníctve schválil začiatkom marca 2018 Svätý Otec František. Poľská Mária Gorreti Blahoslavená Karolína Kózka sa narodila 2. 8. 1898 v dedine Wal-Ruda v diecéze Tarnow v dnešnom Poľsku, na území vtedajšieho rakúskeho Haliča. Bola štvrtým dieťaťom z jedenástich detí Jána a Márie. Karolína šesť rokov navštevovala miestnu základnú školu a pre svoju miernu a ochotnú povahu i stále dobrú náladu bola obľúbená medzi spolužiakmi i učiteľmi. Rada čítala požičané knihy od strýka Františka, už v pomerne nízkom veku ju zaujímalo Sväté písmo a životopisy svätých. S matkou sa každoročne zúčastňovala na púťach a vytvorila si blízky vzťah k Panne Márii. O jej odhodlaní Kvet poľskej zeme Telo Karolíny Kózkovej bolo nájdené po niekoľkých dňoch, no vďaka chladnému počasiu nepodľahlo porušeniu. Doktor, ktorý telo obhliadal spolu s pôrodnou asistentkou, protokolárne dosvedčili, že surovo zmrzačené telo dievčaťa nebolo znásilnené. Pozostatky mučenice, ktorú označujú za druhú Máriu Goretti, bolo uložené do hrobky Zabawského kostola. Začala byť nazývaná kvet poľskej zeme a blahorečená bola v Tarnówe 10. júna 1987 pápežom Jánom Pavlom II. Pri slávnosti upozornil na to, čím nás Karolína i Anka zahanbujú skutočným dodržiavaním hodnôt. FARSKÝ LIST 04 2018 13
POSTREHY ZO ŽIVOTA Láska proti egu B olo letné ráno. No nie také krásne, ako zvyčajne v lete býva. Ani vtáčiky nespievali, ani slnko sa nepredieralo oblakmi. Práve naopak. Hmla sadala na všetko, čo jej prišlo do cesty a namiesto rannej rosy sa z neba spustil tichý dážď. A predsa malo toto ráno svoje čaro a naplnilo mi srdce radosťou. Kráčala som popri hlavnej ceste a namiesto spevu vtáčikov som počula iba šuchot kolies áut popri ceste, ktoré špliechali časti mláky okolo seba. Mala som rýchlejší krok. O chvíľu som dobehla ženičku, ktorá tlačila pred sebou vozík naložený odpadom. Dobré ránko vám prajem, so psíkom...?, opýtala sa ma a obdarovala ma úsmevom. Áno, áno... na chvíľku... a pekný deň vám prajem! Aj ja vám, odpovedala a pokračovala ďalej, kráčajúc z nohy na nohu, svojím obvyklým tempom. Stretnutie s touto ženou ma vždy spomalí v tom, čo robím, kam idem a zastaví ma v myšlienkach. Hoci má svoje meno, volám ju žienka s vozíkom. Pre mňa je táto osôbka druhým Jánom Krstiteľom alebo Jonášom kráčajúcim mestom v chatrnom odeve, zbierajúc Vďačnosť za všetko, čo máme odpad mesta, ktorá mi vždy pripomenie, že som prach a na prach sa obrátim. Tempo svojej rannej prechádzky som zmiernila a tak ako vždy, aj teraz som uvažovala o nej, o sebe, o nás, ako žijeme, čo máme, ako sa strachujeme, sužujeme, čo všetko potrebujeme, a za čím sa naháňame, aby sme uspokojili svoje potreby a mali sa dobre. Skoro všetci tak žijeme. Máme svoje potreby, ktoré chceme naplniť. Napríklad my ženy - chceme sa páčiť, zvýrazniť svoju ženskú krásu. Koľko oblečenia potrebujeme, aby sme zladili, čo k čomu ide, v čom vyzeráme lepšie, ako sa upraviť, namaľovať. Akú kabelku, topánky, aký účes a koľko nás to stojí času. Alebo taká domácnosť potrebujeme mobil, auto, televízor, práčku, sušičku, chladničku, mrazničku, fén, mixér, kulmu, žehličku aj na vlasy, no nebudem pokračovať, vieme čo všetko potrebujeme, aby sme si zachovali svoj komfort. A to už nehovorím o jedle. No a čo práca a rodina? Potrebujeme stihnúť veľmi veľa vecí. Prácu, záhradu, domácnosť, variť, prať žehliť, upratať, vychovávať deti, seba a niekedy aj iných. V tomto kolobehu však občas prichádzajú situácie, ktoré nás spomalia. A hoci sú na začiatku nechcené, vždy nás obohatia. Choroba, strata blízkeho človeka, bolesť, ktorou musíme prejsť. Veľakrát nás to ovplyvní, zmeníme štýl, možno spomalíme, možno si viac všímame druhých, možno zosilnieme vo viere a máme viac času na všetko a niekedy sa prinútime venovať čas sebe, aby sme mohli načerpať silu, mali v sebe viac rovnováhy ako nervozity a vedeli viac rozdávať úsmev ako sa sťažovať. V toto nádherné letné ráno, keď z neba padal dážď milosti, som stretla jednoduchosť. Skrytú tichú lásku kráčajúcu mestom už niekoľko rokov. Vždy tá istá, nezmenená, nezlomená, nenáročná a dotýkajúca sa môjho ega. Teraz ma spomalila ona. Prehodila som rýchlosť na nižší stupeň a nechala plynúť myšlienky vďačnosti za všetko, čo mám a čo si myslím, že potrebujem. Dotýkala som sa Boha v jeho jednoduchosti, lebo som jednoduchosť stretla, rozprávala sa s ňou a opäť ma zahanbila. Nedokázala som viac myslieť na to, čo ma dnešný deň čaká, nechala som stekať kvapky dažďa po tvári, privrela oči a v tichom úsmeve dojatia Božej prítomnosti mi srdce zašeptalo tichú modlitbu. Och, Pane, vďaka za všetko, čo máme, lebo... stačilo by nám aj menej. Ritta Snímka: internet 14 FARSKÝ LIST 04 2018
ODPORÚČAME kniha fi l m hudba Denisa Fulmeková: Konvália Autorka vyštudovala žurnalistiku, investigatívu cítiť aj v tomto jej životopisnom románe. Mapuje neľahkú dobu medzivojnového a povojnového chaosu. Fajnšmekri štýlu si tiež prídu na svoje. Menej zdatní čitatelia sa trochu stratia v texte, ale labyrint je priechodný, život nepíše prvoplánovo jednoduché scenáre. Na pozadí utrpenia mladej židovskej hrdinky Valérie Reiszovej, ktorej v roku 1938 zomiera matka, sa začína príbeh zakázanej lásky dvoch poeticky nadaných sŕdc, Valérie a Rudolfa. Do hry vstupuje holokaust a reálna hrozba možného odsunu Valérie spolu s ostatnými Židmi. Reiszovci sa ocitajú v existenčnej núdzi po arizácii ich živobytia. Rudolf vďaka svojim známostiam zakročí na najvyšších miestach v prospech Valérie. Ako sa ďalej vyvíjal vzťah dvoch protagonistov od začiatku odsúdený na neúspech? Majú nejakú nádej v tej neprajnej dobe? Denisa listuje v korešpondencii, pátra po historických faktoch, študuje policajné záznamy a archívne dokumenty, zhromažďuje fotky, číta ich krásne básne, ktoré venovali jeden druhému. Prichádza na trh s vlastnou kožou - je vnučkou hlavných hrdinov. Romantika postriekaná krvou vojnových udalostí a ukrižovaná odlúčením pre povojnové zmeny v Československu sa nedá označiť ako príbeh s hapyendom. Môže splniť funkciu výstrahy ako si nezariadiť život. Román je akurát do kabelky a jeho obsah na niekoľko vreckoviek. Hodno prečítať i precítiť. Tatiana Rešová Snímka: internet Krajina tieňov Krajina tieňov je britským snímkom z deväťdesiatych rokov a približuje nám jeden úsek života známeho filológa a filozofa, ale i spisovateľa C. S. Lewisa, ktorý je medzi mládežou a verejnosťou populárny najmä príbehom z bájnej krajiny Narnia. Scenárista W. Nicholson napísal pôvodne scenár pre televíznu hru, neskôr úspešnú divadelnú hru a až potom ako scenár na plátno kín v réžii R. Attenborougha. Príbeh je skôr romantickým príbehom s dramatickou zápletkou, zachytáva obdobie života univerzitného profesora v podaní výborného A. Hopkinsa, ktorý je síce odborníkom na stredovekú milostnú poéziu a píše traktáty o láske a utrpení, v bežnom živote je však plachý, uzavretý, samotársky. Jeho život sa postupne mení a obrusuje pod vplyvom konvertovanej židovky Joy Greshamovej (D. Winger) a jej malého syna Douglasa. Spracovanie príbehu venuje čas nielen dejovej línii, ale aj postavám, ich charakteru a vnútornému svetu, zmenám, ktorými prechádzajú. Môžeme si tak uvedomiť ako stret rôznych názorov, postojov k životu môže meniť vnútro človeka, jeho náhľad na život i smrť. Osudová láska v tomto prípade netrvá dlho a Lewis sa musí postupne vyrovnať s chorobou a nadchádzajúcou smrťou svojej manželky, nájsť nádej, vieru a ďalší zmysel života i napriek bolestnej skúsenosti, ktorá už nie je len filozofickou myšlienkou, úvahou na papieri, ale reálnou skúsenosťou poznačenou bolesťou a utrpením. Zuzana Machajová Snímka: internet Sára Jarková: Milovaná (2017) Na debutovom singli pod názvom Milovaná nájdeme tri autorské piesne (Milovaná, Lidža man, Zem zasľúbená) a speváčkino svedectvo. Snom tejto mladej talentovanej speváčky je to, o čom sníva snáď každý hudobník - vydanie vlastného albumu. Túžba privádzať ľudí k Bohu, k uvedomeniu si jeho prítomnosti je aj poslaním Sáry Jarkovej cez texty piesní a melódiu, ktorou sa autorka snaží vyjadriť svoj osobný vzťah k Bohu. Mladú speváčku hudobne doprevádza Jozef Goroľ (elektrická gitara), Tomáš Sivák (basová gitara) a Jan Goroľ (bicie). V dnešnej dobe nám hudobný priemysel ponúka mnoho komerčnej hudby, no nie vždy s hudobným odkazom, ktorý by nás hlboko oslovil alebo zasiahol. Aj medzi hudobným balastom nájdeme skvosty, ktoré je potrebné dostať do povedomia poslucháčov. Umelecké centrum F6, ktoré prinieslo koncom roka 2017 na trh tento singel, prichádza so zaujímavým projektom, do ktorého sa môžeme zapojiť všetci a môžeme tak pomôcť Sáre splniť si sen o vydaní albumu v profesionálnom nahrávacom štúdiu. Cez stránku umeleckého centra je možné Sáru podporiť priamo finančnou čiastkou alebo prostredníctvom zakúpenia singla. Zároveň môžete cez grafické zobrazenie sledovať výšku doteraz vyzbieranej sumy. Tak čo, pridáte sa a podporíte aj vy Sárin sen? Zuzana Machajová Snímka: internet 10 % zľava Zľava platná od 1. 9. do 31.10. 2018 v Kníhkupectve ZRNO na Radlinského ulici v D. Kubíne na tieto tituly kníh: Mária Kočanová: Nemý mních 17,40 eur Anselm Grün: Malá škola modlitby 7,90 eur Tomáš Kempenský: Nasledovanie Márie 5,90 eur FARSKÝ LIST 04 2018 15
FARSKÉ RECEPTY Hubová polievka Ponúkame vám recept na polievku, ktorej názov určite neulahodí tým, ktorý nemajú radi huby. No ponúkame ju s podtitulom: Polievka, ktorú si zamiloval aj kaplán, ktorý huby absolútne nemusí. Preto sa aspoň oplatí ju vyskúšať, čím je tak originálno-všedná. 16 FARSKÝ LIST 04 2018
Suroviny: huby čierne korenie celé i mleté zemiaky soľ bravčová masť cibuľa sladká paprika vajíčko hrubá múka vegeta 1 2 3 4 5 Postup: Do vody v hrnci pridáme zo 2 hrste húb, najlepšie sú čerstvé, ak nie, môžu byť aj sušené. Pridáme zopár zrniečok čierneho korenia, lyžičku a pol soli a varíme. Medzitým si pripravíme zemiaky v približnom počte 1 zemiak na osobu. Tie ošúpeme, pokrájame na kocky a pridáme k obvareným hubám (cca po 10-15 minútach) a spolu uvaríme do mäkka. Medzitým si v menšom hrnci rozpustíme trocha bravčovej masti (môžeme omastiť aj škvakami) a v tom upražíme nadrobno nakrájanú cibuľu. Na záver pridáme červenú papriku sladkú, aby to pekne zafarbila. Ďalšia časť prípravy tejto výnimočnej polievky sú halušky. Do misky rozbijeme jedno vajíčko, pridáme štipku soli a hrubú múku. Tej musí byť toľko, aby sme urobili poriadne husté cesto a nastrúhame ho na hrubom strúhadle. Keď sú zemiaky v polievke mäkké, pridáme halušky a poriadne premiešame, aby sa dobre rozmiešali. Ak sa nám polievka po pridaní všetkých týchto ingrediencií zdá príliš hustá, prilejeme do nej podľa potreby ešte trocha prevarenej vody. Nikdy nevieme, kto môže prísť na návštevu a zavonia náhodou polievku, tak aby sme jej mali dostatok... :) Na záver pridáme upraženú cibuľu, lyžičku vegety a štipku mletého čierneho korenia a ochutnáme. Ak cítime, že tomu niečo chýba, pridáme to. Napríklad ešte zelenú petržlenovú vňať... Chvíľku len necháme prevrieť a podávame. Do hlbokého taniera, s láskou a veľkou lyžicou. Dobrú chuť! 6 7 8 9 10 11 FARSKÝ LIST 04 2018 17
KVÍZ Svätci v spolupráci Zbierky životopisov svätých nám hovoria o ich čnostiach, láske i čistote, ale hovoria nám i o tom, že všetci nežili ako pustovníci. Mnohí spolupracovali medzi sebou, boli si oporou a tak si pomáhali rásť vo svojich čnostiach. O takýchto pároch, ba i skupinkách svätých, je aj náš kvíz na koniec leta. 1. Sv. František Saleský, ženevský biskup a cirkevný učiteľ, autor teologického diela Filotea, úzko spolupracoval so sv. Janou Františkou de Chantal, s ktorou založil ženskú rehoľnú spoločnosť Navštívenia Panny Márie. Viete, v ktorom roku to bolo? A) v roku 1610 B) v roku 1628 C) v roku 1612 2. Sv. Benedikt z Nursie, patriarcha západného mníšstva. Jeho regula usmernila vývoj reholí v západnom kresťanstve. Aj pre neho bola veľkou oporou jeho sestra, ktorá sa pokladá za spoluzakladateľku ženskej vetvy benediktínskej rehole. Viete, ako sa volala? A) sv. Cecília B) sv. Helena C) sv. Školastika 3. Sv. Ján z Kríža, rehoľný reformátor v 16.storočí. V roku 1567 bol vysvätený za kňaza po svojich štúdiách v Salamanke. Prvú sv. omšu slúžil v Medine del Campo a tam sa zoznámil so sv. Teréziou Avilskou, s ktorou zakladal mnoho kláštorov reformovaných karmelitánov. Ani jednému z nich nevadilo, že medzi nimi je väčší vekový rozdiel. Viete, o koľko bola sv. Terézia staršia? A) o 17 rokov B) o 21 rokov C) o 27 rokov 4. O svätom Františkovi z Asiisi a jeho spolupútničke, sv.kláre, boli natočené mnohé filmy. Zakladateľ rehole františkánov uskutočňoval Božie dielo v Cirkvi a sv. Klára ho modlitbami duchovne sprevádzala a podporovala. Založila tiež ženskú rehoľnú spoločnosť. Ktorú? A) klarisky B) františkánky C) kapucínky 5. Sv. Kozma a Damián. O týchto svätcoch z prelomu 3. a 4. storočia vieme veľmi málo. Pochádzali z Blízkeho východu. Pripisujú sa im veľké zázraky a uzdravenia. Na ich počesť je vybudovaná známa bazilika. V ktorom meste? A) v sýrskom Kýrose B) v egyptskej Káhire C) v tureckom Istanbule 6. Ďalšia známa dvojica svätcov je sv. Cyril a sv. Metod. V roku 863 prišli na Veľkú Moravu k našim predkom a doniesli im kresťanskú vieru. Na Morave si ich uctievajú aj ako patrónov. Viete čoho? A) patrónov vína B) patrónov učiteľov C) patrónov pekárov 7. Sv. Cyril a sv. Metod mali aj učeníkov a nasledovateľov. Dnes sú známi ako sedmopočetníci. Patrili k nim svätí Gorazd, Klement, Naum, Angelar a Sáva. Ďalších dvoch už uhádnite... A) sv. Svorad a Benedikt B) sv. Neitus a Irenej C) sv. Cyril a Metod 8. Svätý Svorad a Benedikt. Svorad pochádzal z Poľska. Pre nepokoje, ktoré tam vznikli, prišiel na územie Slovenska. Tradícia hovorí, že jeho pustovňa bola na Skalke pri Trenčíne. V starobe dostal pomocníka, mladého mnícha Benedikta, ktorý potom pokračoval v jeho diele. Obaja prísne zachovávali pôst. Veď sv. Svoradovi na celý 40-denný pôst pred Veľkou nocou stačilo: A) 40 zemiakov B) 40 orechov C) 40 krajcov chleba 9. Zélia a Louis Martinovci, rodičia sv. Terézie z Lisieux. Hoci neboli rehoľníci, svojim manželským životom, starostlivosťou o výchovu detí si zaslúžili stav svätosti. Môžu byť príkladom pre mnohé naše rodiny. Viete, ktorý pápež ich vyhlásil za svätých? A) pápež Ján Pavol II. B) pápež František C) pápež Benedikt XVI. 10. Máme však aj inú skupinu svätých, ochrancov všetkých ľudí. Sú to anjeli strážcovia. Aj keď nie sú ľudia, milujú ľudí a pomáhajú nám. Možno sú z nás v tej dnešnej uponáhľanej dobe aj unavení. A preto i v liturgickom kalendári na nich pamätáme. Viete, kedy oslavujeme ich sviatok? A) 29. septembra B) 22. októbra C) 2. októbra Ľudovít Oravec Správne odpovede: 1A, 2C, 3C, 4A, 5A, 6A, 7C, 8B, 9B, 10C, VTIPY Stretli sa 50-centovka s 500-eurovkou. A 500-eurovka vraví: Ako je to možné, že ty, taká škaredá, malá a ťažká, si išla do neba? A ja, taká pekná, ľahká a obľúbená, som išla do pekla? A 50-centovka na to: Moja, povedz mi úprimne, koľko ráz si bola v kostole? Ako zbadáte rybára na nedeľnej svätej omši? Ťažko. Čo urobila Eva, keď Adam prišiel domov až ráno? Spočítala mu rebrá. Dvaja kňazi sa rozprávajú: Mne sú zo všetkých športovcov sympatickí cyklisti. Prečo? Pretože sa starajú o svoje duše. Viete akú majú veveričky webovú stránku? www.rička.sk Čo je medzi nebom a zemou? Odpoveď: a Viete prečo žiarovka bliká? Upútava pozornosť. Keď máte v jednom vrecku 100,- eur a v druhom 100,- eur, čo máte? Cudzie nohavice. Inzerát: Predám rodinu včiel. Zn: Aj jednotlivo. Predám ozdobený stromček z minulého roka. Zn: Smrek. Výhodný nákup: Umelý vianočný stromček 150 cm. Balenie obsahuje: Tyčka - 1 ks, vetvy - 46 ks, ihličie - 13 543 ks, lepidlo - 3 litre 18 FARSKÝ LIST 04 2018
SPRAVODAJSKÝ SERVIS Bohoslužobný poriadok v týždni Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej 6.00 a 18.00 hod. (piatok - 18.30 hod. sv. omša za účasti mládeže) (sobota 6.30 a 18.00 hod.) Kostol Povýšenia sv. Kríža Brezovec 18.30 hod. (štvrtok 17.00 hod. sv. omša za účasti detí) (sobota 7.00 hod., večer nie je) Filiálny kostol Najsv. Trojice, Vyšný Kubín Piatok 17.00 hod. Nemocnica s poliklinikou 16.00 hod. (utorok, štvrtok) Adoračná miestnosť je otvorená každý deň od 7.00 do 19.00 hod. Úmysly Apoštolátu modlitby Obetovanie dňa na úmysly: Nebeský Otče, obetujem ti celý svoj deň a svoje modlitby, práce, radosti aj utrpenia v spojení s tvojím Synom Ježišom Kristom, ktorý sa ti stále obetuje vo svätej omši za spásu sveta. Nech ma Duch Svätý vedie a nech mi dá silu svedčiť o tvojej láske. S Pannou Máriou, Matkou nášho Pána a Matkou Cirkvi, prosím za úmysly Svätého otca a našich biskupov na tento mesiac: SEPTEMBER Evanjelizačný úmysel: Aby mladí Afričania mali prístup ku vzdelávaniu a práci vo vlastnej krajine. Úmysel slovenských biskupov: Nech námahy našich žiakov a študentov sprevádza pomoc Ducha Svätého. OKTÓBER Všeobecný úmysel: Aby zasvätení ľudia opätovne roznietili svoju misionársku horlivosť a boli prítomní medzi chudobnými, bezbrannými a ľuďmi na okraji spoločnosti. Úmysel slovenských biskupov: Nech sa naše rodiny prehlbujú spoločnou domácou modlitbou posvätného ruženca. Bohoslužobný poriadok v nedeľu Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej 6.30 9.00 11.00 14.45 hod. Kostol Povýšenia sv. Kríža Brezovec 7.45 10.00 18.30 hod. Filiálny kostol Najsv. Trojice Vyšný Kubín 9.15 hod. Nemocnica s poliklinikou 16.00 hod. Požehnanie matiek pred pôrodom kedykoľvek na požiadanie kňaza Stránkové dni na Farskom úrade Pondelok piatok: 8.00 11.30 a 12.30 15.00 hod., v stredu do 17.00 hod. V súrnom prípade po večerných bohoslužbách. V prípade potreby (k chorým) volajte katol. kňaza 0915 818 308 FARSKÝ LIST 04 2018 19
Lucka? Keď... pre mň a tá škola asi nie je... Myslíš si, že by nám pomohli naši kamaráti s vylúštením týchto domácich úloh? Samozrejme, Jurko! Do 18. októbra to istotne stihnú vyriešiť a vhodiť do krabičky v kostole na Brezovci. Aj ich za to odmeníme! Tak sa prestaň skrývať a poď sa pripraviť do školy. Veď to predsa nie je žiadna veda! Takmer každý deň má nejaký svätec sviatok. Zisti mená svätcov, ktorých si pripomenieme už v najbližších dňoch. odiny si už h ami. Jurko á h dank. vu nad iť la t h š lú e roz lám mu ich Pomôž V septembri bude naša farnosť opäť oslavovať. V Kostole povýšenia Svätého kríža na Brezovci budeme mať odpustovú slávnosť. Dokresli druhú polovicu stavby nášho kostola (riaď sa podľa už nakreslenej polovičky). Viete, čo sa chystá? Alebo ste to už prešvihli? 1. septembra bude... (správnu odpoveď nájdete po vylúštení osemsmerovky). meno priezvisko vek (trieda) Pripravila: Lucka Podstrelená Kresby: autorka