4

7 PROGRAM OPATRENÍ Štruktúra programu opatrení odpovedá identifikovaným významným vodohospodárskym problémom (organické znečistenie povrchových vôd, znečistenie povrchových vôd živinami, znečistenie vôd prioritnými látkami a látkami relevantnými pre SR, hydromorfologické zmeny a problémy kvantity a kvality podzemných vôd). Program opatrení je navrhovaný vo vzťahu k cieľom k roku 2015 stanoveným na národnej úrovni a úrovni medzinárodného povodia Dunaj pre jednotlivé významné vodohospodárske problémy. Nasledujúce podkapitoly týkajúce sa jednotlivých významných vodohospodárskych problémov popisujú stanovené vízie, národné ciele, prístup k dosiahnutiu cieľov, sumárne zhodnotenie opatrení a ich efektívnosť v členení na jednotlivé čiastkové povodia. Interpretácia výsledkov a závery sú súčasťou jednotlivých podkapitol. Analýzy v programe opatrení obsahujú stručný popis významných vplyvov v členení na čiastkové povodia, predpokladané zlepšenie stavu vôd a progres v dosahovaní cieľov k roku 2015 v dôsledku realizácie navrhnutých opatrení. Kapitola 7.7 sumarizuje hlavné závery týkajúce sa významných vodohospodárskych problémov s prioritizáciou opatrení. Dôležitejším záverom analýz programu opatrení je odhad, či stanovené ciele pre jednotlivé významné vodohospodárske problémy budú dosiahnuté do roku 2015. Následne budú načrtnuté kroky pre ďalší plánovací cyklus a spätná väzba medzi medzinárodnou a národnou úrovňou. V prípade, že jednotlivé ciele nebudú dosiahnuté do roku 2015, je potrebné navrhnúť ďalšie opatrenia. Povrchové vody Rieky a útvary so zmenenou kategóriou 7.1 Organické znečistenie 7.1.1 Environmentálne ciele Environmentálne ciele pre medzinárodné povodie Dunaj (úroveň plánovania A) sú pre redukovanie organického znečistenia vôd definované nasledovne: A Vízia MKOD pre celé povodie je nulové vypúšťanie nečistených odpadových vôd do vôd povodia Dunaja B Operačné ciele pre organické znečistenie na úrovni celého povodia Dunaj k roku 2015 odpovedajú stratégii návrhu opatrení národnej úrovne C Národné ciele - dosiahnuť pre jednotlivé vodné útvary dobrý stav. Kritériá dobrého stavu sú uvedené v správe Predbežné hodnotenie stavu vodných útvarov povrchových vôd Slovenska ( www.vuvh.sk ) 1

7.1.2 Prístup k návrhu programu opatrení Z textu uvedeného v kapitole 3 vyplýva, že napriek postupnému znižovaniu vypúšťaného znečistenia (o 60 % oproti roku 1995 v ukazovateli CHSK Cr ) a množstva odpadových vôd (o 25 % oproti roku 1995) do povrchových vôd nie je situácia v nakladaní s odpadovými vodami vyhovujúca. Z celkového množstva vypúšťaného znečistenia podľa CHSK Cr (37 312,23 ton) pripadal najväčší podiel v roku 2005 na verejné kanalizácie (54,8 %), na priemyselné zdroje 44,6 %, na poľnohospodárstvo 0,1 % a na ostatné aktivity 0,5 %. Z aglomerácií nad 2 000 EO vypúšťané znečistenie v roku 2005 predstavuje v ukazovateli BSK 5-7 814 ton, CHSK Cr - 27 744 ton (pozri tabuľku č. 3.1.1.1.3). Nevyhovujúci stav v organickom znečistení vodných útvarov potvrdzuje skutočnosť, že 35 % vodných útvarov je v riziku nedosiahnutia ekologických cieľov do roku 2015. Tento nevyhovujúci stav je dôsledkom neplnenia požiadaviek prístupových dohôd s Európskym spoločenstvom a národnej legislatívy. Z toho dôvodu bol prístup k návrhu opatrení založený na analýze plnenia požiadaviek smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd, smernice Rady 86/278/ EHS o ochrane životného prostredia a zvlášť pôdy pri využívaní kalov v poľnohospodárstve a smernice Rady 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania. Sú to základné záväzné opatrenia, ktorých dôsledná implementácia zabezpečí riešenie bodových a čiastočne i difúznych zdrojov znečistenia. K analýze dosiahnutia dobrého stavu vôd je potrebné poznať výhľad vypúšťaného znečistenia v roku 2015. Výhľad k roku 2015 Výhľad k roku 2015 bol spracovaný na základe predpokladu plnenia podmienok Zmluvy o pristúpení SR k EÚ o plnení implementácie smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd. Podmienky Zmluvy sú podrobne popísané v správe /1/. V zmysle Zmluvy by mali byť požiadavky smernice Rady 91/271/EHS splnené do 31.12.2015, čo sa kryje s termínom pre splnenie cieľov Rámcovej smernice o vodách. Pre odhad dopadov splnenia požiadaviek smernice na množstvo vypúšťaného znečistenia v ukazovateľoch BSK 5, CHSK Cr, N c a P c bol použitý nasledovný prístup: Množstvo znečistenia, ktoré je potrebné odvádzať a následne odstraňovať na ČOV, je dané veľkosťou aglomerácií - za východisko boli brané veľkosti aglomerácií za rok 2006 uvádzané v Národnom programe SR pre implementáciu smernice Rady 91/271/EHS v znení smernice Komisie 98/15/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1882/2003/ES - Aktualizácia k 31.12.2006, vyjadrené v EO. Vyprodukované znečistenie bolo vyjadrené v ukazovateľoch BSK 5, CHSK Cr, N c a P c nasledovne: ٠ BSK 5 60 g/eo/deň ٠ CHSKCr 120 g/eo/deň ٠ Nc 11 g/eo/deň ٠ Pc 2,5 g/eo/deň 2

٠ Pc 1,5 g na 1 EO za deň - v prípade zavedenia bezfosfátových detergentov na pranie. % odkanalizovania - neuvažuje so 100 % odkanalizovaním aglomerácií, koeficient odkanalizovania všetkých aglomerácií je uvažovaný 95 %, Účinnosť odstraňovania - na komunálnych ČOV v zhode s požiadavkami smernice ٠ pre aglomerácie nad 10 000 EO s 94 %, pre aglomerácie 2 000 EO 10 000 EO so 70 % účinnosťou pre BSK 5 ٠ pre aglomerácie nad 10 000 EO s 88 %, pre aglomerácie so 75 % účinnosťou pre CHSK Cr ٠ keďže celé územie SR je vyhlásené za citlivú oblasť, pre aglomerácie s veľkosťou nad 10 000 EO je potrebné dôkladnejšie čistenie, účinnosť odstraňovania na komunálnych ČOV v zhode s požiadavkami smernice bola uvažovaná 70 % pre N c a 80 % pre P c. Výsledky výpočtu výhľadu k roku 2015 pre výhľadový scenár za jednotlivé čiastkové povodia sú uvedené v tabuľke č. 7.1.2.1. Porovnanie výsledkov s východiskovou situáciou (je uvedená v kapitole 3) dokumentuje tabuľka č. 7.1.2.2 a obrázok č. 7.1.2.1. Predpoklad vypúšťaného znečistenia z aglomerácií nad 2000 EO k r. 2015 Tab. č. 7.1.2.1 Čiastkové Povodie Predpoklad vypúšťaného znečistenia v tonách za rok z aglomerácií nad 2 000 EO pri 95 %-nej miere odkanalizovania P c (1,5 g/eo/d) P BSK 5 CHSK Cr N c c (2,5 g/eo/d) Morava 253 1012 232 35 21 Dunaj 239 957 219 33 20 Váh 3785 15140 3469 526 316 Hron 549 2196 503 76 46 Ipeľ 124 497 114 17 10 Slaná 193 773 177 27 16 Bodva 37 150 34 5 3 Hornád 712 2848 653 99 59 Bodrog 400 1599 366 56 34 Dunajec a Poprad 245 980 226 34 20 Správne územie povodia Dunaj 6293 25172 5767 874 524 SR celkom 6538 26151 5993 908 545 Predpoklad zmeny vnosu znečistenia z aglomerácií nad 2000 EO k r. 2015 Tab. č. 7.1.2.2 Zmeny vnosu znečistenia v % pri 95 % odkanalizovaní BSK 5 CHSK Cr N c P c (2,5 g/eo/d) P c (1,5 g/eo/d) Čiastkové povodie Váh 22 14 35 42 65 Slaná -25-51 -7-19 29 Hron 20 6 14 14 48 Dunajec a Poprad 0 38 15 50 70 Morava -222-156 7-20 28 Ipeľ 22 8 19-2 39 3

Hornád -57-55 30 25 55 Dunaj 56 35 37 50 70 Bodrog 36-11 5 8 45 Bodva -124-194 -5-13 32 Správne územie povodia Dunaj 17 4 29 34 60 SR celkom 16 6 29 35 61 Obr. č. 7.1.2.1 Porovnanie výhľadu množstva vypúšťaného znečistenie z aglomerácií k roku 2015 s východiskovou situáciou Vypúšťané znečistenie z aglom erácií 30000 25000 ton/rok 20000 15000 10000 5000 0 Scenár 0 Scenár 1 BSK5 CHSKCr Nc Vypúšťané znečistenie z aglom erácií ton/rok 1600 1400 1200 1000 800 600 400 200 0 Pc (2,5 g/eo/d) Scenár 0 Scenár 1 Pc (1,5 g/eo/d) Z porovnania výhľadu k roku 2015 s východiskovou situáciou možno konštatovať nasledovné: v priemere za SR dôjde k poklesu vnosu znečistenia do povrchových vôd vyjadreného všetkými skúmanými ukazovateľmi znečistenia. Pokles znečistenia charakterizovaného ukazovateľom BSK 5 predstavuje 16 %, pre CHSK Cr 4 %, pre celkový dusík 29 %, a pre celkový fosfor o 34 %. Pri zavedení výroby a používaní bezfosfátových detergentov na pranie by pokles vnosu celkového fosforu do povrchových vôd predstavoval v priemere za SR 61 %. 4

v jednotlivých čiastkových povodiach situácia v zmene vnosu znečistenia pre tento scenár je rôzna. Dokonca v niektorých čiastkových povodiach nastane nárast vnosu znečistenia - týka sa to čiastkových povodí Slaná, Morava, Bodva. Je to spôsobené tým, že v súčasnosti je vybavenie aglomerácií verejnými kanalizáciami s následným čistením OV v týchto povodiach pomerne nízke. pozitívny efekt na podzemné vody napriek tomu, že táto kvantifikácia nebola vykonaná. Z uvedenej analýzy vyplýva, že doplnkové opatrenie týkajúce sa legislatívneho zabezpečenia výroby bezfosfátových detergentov na pranie na území SR by malo byť prioritným opatrením. 7.1.3 Návrh opatrení pre redukovanie organického znečistenia Menovitý zoznam opatrení vyplývajúci z povinnosti plnenia podmienok Zmluvy o pristúpení SR k EÚ o plnení implementácie smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd je uvedený v Prílohe 7.1. Prehľad počtu a druhu opatrení v jednotlivých čiastkových povodiach je uvedený v tabuľke č.7.1.3.1. Z prehľadu vyplýva, že na zosúladenie vypúšťania odpadových vôd z aglomerácií nad 2 000 EO je na Slovensku potrebné intenzifikovať 150 ČOV, vybudovať 47 nových ČOV a dobudovať verejné kanalizácie v 277 obciach. Tieto opatrenia v zmysle Zmluvy o pristúpení je potrebné realizovať do roku 2015. Počet a druh opatrení podľa smernice Rady 91/271/EHS Tab. č. 7.1.3.1 Čiastkové povodie Morava Dunaj Váh Hron Ipeľ Slaná Bodva Hornád Počet aglomerácií / priemyselných podnikov vyžadujúcich Počet obcí vyžadujúcich výstavbu stokových sietí intenzifikáciu ČOV výstavbu ČOV A 10 0 20 B 0 C 0 A 4 1 8 B 0 C 1 A 74 21 142 B 4 C 2 A 18 4 22 B 20 C 1 A 8 2 10 B 4 C 0 A 7 3 12 B 5 C 0 A 1 2 5 B 0 C 0 A 14 7 25 B 4 C 1 5

Bodrog Dunajec a Poprad Správne územie povodia Dunaj A 11 7 27 B 1 C A 3 0 6 B 2 C 0 A 147 47 271 B 0 38 0 C 5 0 0 A 150 47 277 B 0 40 0 SR spolu C 5 0 0 Vysvetlivky: A - Aglomerácie nad 2 000 EO B - Aglomerácie pod 2 000 EO s vybudovanou verejnou kanalizáciou C - agropotravinársky priemysel Počet obcí nespadajúcich pod smernicu Rady 91/271/EHS vyžadujúcich opatrenia na odvádzanie a čistenie odpadových vôd Tab. č. 7.1.3.2 Počet obcí Počet obcí vyžadujúcich intenzifikáciu ČOV výstavbu ČOV Čiastkové povodie 2015 2021 2027 Morava 24 N N A TN Dunaj 15 N N A TN Váh 214 N N A TN Hron 32 N N A TN Ipeľ 15 N N A TN Slaná 4 N N A TN Bodva 3 N N A TN Hornád 49 N N A TN Bodrog 85 N N A TN Dunajec a Poprad 13 N N A TN Správne územie povodia Dunaj 441 N N A TN SR spolu 454 N N A TN N nie, A - áno Doplnkové opatrenia Počet obcí vyžadujúcich výstavbu stokových sietí Realizácia do roku Na dosiahnutie cieľov smernice navrhujeme nasledovné doplnkové opatrenia: Dôvod posunu termínu 6

Na dosiahnutie cieľov smernice RSV je nevyhnutné riešiť nakladanie s odpadovými vodami v ďalších obciach, ktoré nie sú obsiahnuté v Národnom programe Slovenskej republiky pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd v znení smernice Komisie 98/15/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1882/2003/ES. Zoznam týchto obcí je zostavený z obcí, ktoré v Pláne rozvoja VK a VV pre územie SR patria do aglomerácií nad 2 000 EO, ale podľa najnovších pokynov EK boli z týchto aglomerácií vyčlenené. Sumárny prehľad počtu týchto obcí v jednotlivých čiastkových povodiach je uvedený v tabuľke č. 7.1.3.2, ich menovitý zoznam v Prílohe 2. Vzhľadom na technickú náročnosť realizácie týchto opatrení navrhujeme posun ich realizácie do roku 2027. Posun realizácie týchto opatrení do ďalších plánovacích období bude mať dopad na nedosiahnutie environmentálnych cieľov pre veľký počet vodných útvarov k roku 2015. Ďalej opatrenia legislatívne: komplexne riešiť problematiku malých domových ČOV, legislatívne doriešenie povinnosti čistenia a merania odľahčovaných odpadových vôd, legislatívne ošetrenie vypúšťaní oteplených a výrazne mineralizovaných vôd z geotermálnych vodných parkov Opatrenia ostatné: zvýšená kontrola, výchova a zvyšovanie ekologického povedomia spoločnosti. Predpoklad dopadu opatrení na stav vodných útvarov Efektívnosť navrhnutých opatrení je vyhodnotená v kapitole 7.7. 7.2 Znečistenie povrchových vôd živinami 7.2.1 Environmentálne ciele Environmentálne ciele pre medzinárodné povodie Dunaj (úroveň plánovania A) sú pre redukovanie znečisťovania vôd živinami definované nasledovne: A B Vízia MKOD pre znečistenie vôd živinami je vyvážená kontrola emisií živín z bodových i difúznych zdrojov znečistenia v celom povodí Dunaja tak, aby vody Dunaja a tiež vody Čierneho mora neboli ohrozené alebo negatívne ovplyvnené eutrofizáciou. Operačné ciele pre znečistenie živinami na úrovni celého povodia Dunaj k roku 2015 sú: ٠ postupné obmedzovanie s úplným zastavením najneskôr do roku 2015 vypúšťania nečistených odpadových vôd z aglomerácií > 10 000 EO a zo všetkých veľkých priemyselných a poľnohospodárskych podnikov, ٠ znížiť celkové množstvo živín vstupujúcich do Dunaja a jeho prítokov na úroveň, ktorá bude v súlade s dosiahnutím dobrého ekologického a chemického stavu v Dunaji do roku 2015, ٠ znížiť vypúšťané zaťaženie živinami do povodia Čierneho mora na úroveň, ktorá umožní ekosystémom v oblasti Čierneho mora zregenerovať sa na úroveň 60. rokov 20. storočia. ٠ zníženia obsahu fosfátov v detergentoch na pranie. 7

C Národná úroveň - dosiahnuť pre jednotlivé vodné útvary dobrý stav. Kritériá dobrého stavu sú uvedené v správe Predbežné hodnotenie stavu vodných útvarov povrchových vôd Slovenska ( www.vuvh.sk) 7.2.2 Prístup k návrhu programu opatrení Z kapitoly 3.1.2 vyplýva, že živiny spolu s organickými látkami vypúšťanými do povrchových vôd sú príčinou rizika dosiahnutia cieľov RSV k roku 2015 v 35 %-ách vodných útvarov SR. Živiny v povrchových vodách pochádzajú z bodových a difúznych zdrojov znečistenia. V roku 2005 bolo z aglomerácií nad 2000 EO, ktoré sú hlavným zdrojom živín vo vzťahu k bodovým zdrojom znečistenia, vypustené znečistenie v ukazovateli N celk 8 436 ton a P celk - 1 388 ton (pozri tabuľku č. 3.1.1.1.3). Množstvo živín z difúznych zdrojov znečistenia predstavuje 34 821 ton dusíka za rok a 1750 ton fosforu za rok. Najväčší podiel na celkovej emisii dusíka do povrchových vôd má prírastok z podzemných vôd, u fosforu hlavným zdrojom znečistenia je erózia a obce bez verejných kanalizácií a ČOV. Prístup k návrhu opatrení je podobný ako v prípade znečisťovania vôd organickým znečistením s rozdielom, že do návrhu opatrení sa zaraďujú opatrenia na redukovanie vstupu živín z poľnohospodárstva. Tieto opatrenia vyplývajú z povinností smernice Rady 91/676/EHS o ochrane podzemných vôd pred znečistením dusičnanmi (transponovaná do zákona č. 364/2004 Z. z. - paragraf 35) a Akčného programu vypracovaného na jeho aplikáciu v praxi. Výhľad emisií živín k roku 2015 Situáciu v celkovom odtoku živín v čiastkových povodiach a území SR k roku 2015 je možné simulovať modelovaním. Pre tento účel bol použitý model MONERIS. Na vypracovanie výhľadu je potrebné stanoviť základné predpoklady vývoja hybných síl ovplyvňujúcich odtok živín z územia. Použité predpoklady sú nasledovné: Aplikácia minerálnych hnojív mierny nárast oproti referenčnému stavu (110 %) prebytok N v pôde na úrovni referenčného roka Počet hospodárskych zvierat trvalý stav Vypúšťanie odpadových vôd z aglomerácií v súlade s požiadavkami smernice Rady 91/271/EHS Pri rešpektovaní uvedených základných predpokladov boli modelované 4 scenáre : Scenár 1: všetky odpadové vody z verejných kanalizácií budú čistené 95 % obyvateľov bývajúcich v aglomeráciách SR je napojených na VK s ČOV koncentrácia na odtoku z ČOV pre aglomerácie veľkostnej kategórie 2 000 10 000 EO 60 6 10 000 100 000 EO 15 2 Ncelk v mg/l Pcelk v mg/l 8

nad 100 000 EO 10 1 Scenár 2: predpoklady pre scenár č.1 doplnený o používanie bezfosfátových detergentov na pranie. Scenár 3: predpoklady pre scenár č. 2 doplnený o zníženie eróznych procesov z poľnohospodárskej pôdy priamo do povrchových vôd o 20 % konverzia ornej pôdy so sklonom nad 4 % na pasienky Scenár 4: predpoklady pre scenár č.3 doplnený o konverzia ornej pôdy so sklonom nad 4 % na neornú pôdu. Výsledky modelovania scenárov sú uvedené v tabuľkách č. 7.2.2.2.1 a č. 7.2.2.2.2. Odtok N celk. z čiastkových povodí Tab. č. 7.2.2.2.1 Povodie Ncelk t/rok Scenár 0 r. 2005 Scenár 1 r. 2015 Scenár 2 r. 2015 Scenár 3 r. 2015 Scenár 4 r. 2015 Dunaj 360 356 354 356 348 Morava 1215 1198 1198 1198 1190 Váh 19517 18943 18433 18902 18827 Hron 5034 4454 4454 4454 4440 Ipeľ 1641 1616 1616 1616 1605 Slaná 2734 2734 2734 2734 2726 Bodva 419 409 409 409 404 Hornád 2848 2719 2655 2719 2711 Bodrog 5855 5788 5788 5787 5726 Dunajec a Poprad 1837 Správne územie povodia Dunaja 39622 38218 37643 38176 37978 Redukcia oproti scenáru 0 0 3,5 % 5,0 % 3,7 % 4,1 % SR 41458 Odtok P celk. z čiastkových povodí Tab. 7.2.2.2.2 Povodie Pcelk - /rok Scenár 0 r. 2005 Scenár 1 r. 2015 Scenár 2 r. 2015 Scenár 3 r. 2015 Scenár 4 r. 2015 Dunaj 44 42 37 37 33 Morava 100 94 82 82 76 Váh 1350 998 879 878 827 Hron 234 212 209 209 198 Ipeľ 119 117 113 113 106 Slaná 120 109 105 105 99 Bodva 29 29 27 27 23 Hornád 250 226 221 221 215 Bodrog 309 299 286 286 254 Dunajec a Poprad 200 Správne územie povodia Dunaja 2555 2125 1961 1959 1830 9

Redukcia oproti scenáru 0 16,8 % 23,2 % 23,3 % 28,4 % SR 2754 Z vyššie uvedených tabuliek vyplýva, že z hľadiska redukcie živín sa najvhodnejším scenárom javí scenár 4, ktorý predpokladá rozsiahle opatrenia na zamedzenie erózie. Z hľadiska jeho realizovateľnosti v horizonte do roku 2015 nie je tento scenár reálny. Preto pre časovú úroveň rok 2015 navrhujeme za najvyššiu prioritu scenár 2. 7.2.3 Návrh opatrení pre redukovanie znečistenia živinami Základné opatrenia Vzhľadom k tomu, že znečisťovanie povrchových vôd organickým znečistením a znečistením živinami prebieha v prevažnej miere paralelne sa opatrenia pre aglomerácie uvedené v kapitole 7.1.3 týkajú i opatrení na redukovanie znečistenia živinami. Ďalšie základné opatrenia v oblasti poľnohospodárstva vyplývajú z implementácia smernice 91/676/EHS o ochrane podzemných vôd pred znečistením dusičnanmi (transponovaná do zákona č. 364/2004 Z. z. - paragraf 35), prostredníctvom Programu poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach vypracovaného k tejto smernici. Popis aktivít na redukovanie znečistenia v poľnohospodárstve uvádza Príloha 7.3. Doplnkové opatrenia Ako doplnkové opatrenia pre 1. plánovací cyklus navrhujeme: Legislatívne opatrenia legislatívne opatrenie na výrobu bezfosfátových detergentov v SR Ostatné opatrenia aplikácie kódexov správnej poľnohospodárskej praxe,. poradné servisy pre poľnohospodárov, výchova k zvyšovaniu ekologického povedomia spoločnosti, finančné dotácie pre organické farmy, kompenzačné platby pre zmenu využívania krajiny, zvýšená kontrola, integrácia plánovania pre oblasť vôd a územné plánovanie, vytváranie a obnovovanie mokradí tieto opatrenia sa prekrývajú s opatreniami kapitoly 7.4.2, vplyvy (činnosti) ovplyvňujúce mokrade (napr. úpravy tokov alebo znečistenie) môžu mať dopad na ekologický stav vodných útvarov; vytváranie mokradí a ich revitalizácia v rámci programu opatrení je jedným z opatrení na zabezpečenie udržateľného, nákladovo efektívneho a sociálne akceptovateľného mechanizmu, na dosiahnutie environmentálnych cieľov (kontrola znečistenia, doplňovanie zásob podzemných vôd) a pozitívne prispieva k manažmentu povodní. 10

Predpoklad dopadu opatrení na stav vodných útvarov Efektívnosť navrhnutých opatrení je vyhodnotená v kapitole 7.7. 7.3 Znečistenie prioritnými a relevantnými látkami 7.3.1 Environmentálne ciele Environmentálne ciele pre medzinárodné povodie Dunaj (úroveň plánovania A) sú pre redukovanie znečisťovania vôd prioritnými a relevantnými látkami definované nasledovne: A B C Vízia MKOD v znečistení vôd prioritnými látkami 1 a ostatnými látkami relevantnými pre povodie Dunaja dosiahnuť takmer nulové riziko alebo ohrozenie ľudského zdravia a vodného prostredia povodia Dunaja a povodia Čierneho mora. Operačné ciele pre znečistenie týmito látkami na úrovni celého povodia Dunaj k roku 2015 zodpovedajú stratégii návrhu opatrení národnej úrovne. Národná úroveň - dosiahnuť pre jednotlivé vodné útvary dobrý stav. Kritériá dobrého stavu sú uvedené v správe Predbežné hodnotenie stavu vodných útvarov povrchových vôd Slovenska ( www.vuvh.sk) 7.3.2 Prístup k návrhu programu opatrení Z kapitoly 3 vyplýva, že v SR bolo k roku 2007 zaznamenaných 67 prevádzok vypúšťajúcich odpadové vody s obsahom prioritných látok priamo do povrchových vôd a 34 prevádzok s nepriamym vypúšťaním t.j. prostredníctvom ČOV iných prevádzkovateľov. Celkove je vo vypúšťaní odpadových vôd v SR povolených 21 prioritných látok z tohto počtu je 10 látok identifikovaných ako prioritne nebezpečných. Proti znečisťovaniu vôd prioritnými látkami je potrebné prijať opatrenia zamerané na významnú redukciu týchto znečisťujúcich látok, a v prípade prioritných nebezpečných látok opatrenia na zastavenie alebo postupné ukončenie vypúšťania, emisií a únikov v časovom harmonograme, ktorý nepresiahne obdobie 20 rokov od prijatia smernice. Sumárny prehľad vypúšťania prioritne nebezpečných látok k roku 2007 za SR uvádza tabuľka č.7.3.2.1. Najväčšie množstvá prioritne nebezpečných látok (s výnimkou antracénu) sú vypúšťané v povodí Váhu. Celkové množstvá vypúšťaných ostatných prioritných látok za SR pre rok 2007 uvádza tabuľka č.7.3.2.1. Celkové vypúšťané množstvo relevantných 2 látok pre SR obsahuje tabuľka č.7.3.2.3. Vypúšťanie prioritných nebezpečných látok do povrchových vôd v roku 2007 Tab.č.7.3.2.1 Názov látky Antracén Benzo(a)pyrén Benzo(k)fluora ntén Benzo(g,h,i)pe rylén Indeno (1,2,3- c,d) pyrén Kadmium a jeho zlúč. Nonylfenoly Ortuť a jej zlúčeniny 1 Prioritná látka je látka, pre ktorú sú stanovené environmentálne normy kvality na úrovni EÚ 2 Relevantné látky pre SR znečisťujúce látky identifikované na základe smernice 76/464/EHS 11

Vypúšťané množstvo v kg/rok Dominantné vypúšťanie v povodí 14,6 4,5 6,2 5,9 6,6 395 22,6 371,6 Hornád Váh Váh Váh Váh Váh Váh Váh Vypúšťanie ostatných prioritných látok do povrchových vôd v roku 2007 Tab.č. 7.3.2.2 Názov látky Vypúšťané množstvo v kg/rok o Bis(2-etylhexyl)- ftalát (DEHP) 975 1,2-dichlóretán 3590, 1 Flourantén Hexachlórbenzén (HCB) Naftalén 6,8 0,5 37,8 Nikel a jeho zlúčeniny 7819, 5 Olovo a jeho zlúčeniny Tetrachlóretén 1,2,4-trichlórbenzén (1,2,4, TCB) Trichlóretén Trichlórmetán 307 29,1 17,9 197,1 296,2 Vypúšťanie relevantných látok pre SR do povrchových vôd v roku 2007 Tab.č.7.3.2.2 Látka Anilín Arzén a jeho zlúčeniny Benztiazol Bisfenol A Dibutylftalát Difenylamín Fenantrén Formaldehyd Chróm a jeho zlúč. Kyanidy-celkové Meď a jej zlúč. MCPA 4-metyl-2,6-di-terc butylfenol-0 4-(terc)-oktylfenol PCB a jeho kongenéry Toluén Xylény Zinok Množstvo v kg/rok 9963 105,4 46442 2,3 115,4 699,4 15,4 10689 531 719,4 560 16179 72,3 0,6 52,9 872,4 3069 Dominantn é vypúšťanie v povodí Váh Hron Dunaj Váh Váh Váh Hornád Bodrog Hron Hornád Hornád Dunaj Dunaj Dunaj Dunaj Váh Váh Hornád Výhľad k roku 2015 Vo všetkých čiastkových povodiach je predpoklad rozvoja priemyslu a ekonomických aktivít. Napriek tomu nárast vypúšťania znečistenia z priemyselných podnikov sa nepredpokladá, naopak predpokladáme pokles znečistenia charakterizovaného ukazovateľmi prioritný látok i látok relevantných pre SR. Toto konštatovanie je založené na predpokladoch, že do roku 2015 nastane: Zosúladenie vypúšťania odpadových vôd s požiadavkami nariadenia vlády SR č. 296/2005 Z.z, do ktorého bola transponovaná smernica Rady 76/464/EHS o vypúšťaní nebezpečných látok do povrchových vôd a dcérskych smerníc 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS, novelizované smernicami 88/347/ EHS a 90/415 EHS (na túto smernicu v rámci prístupového procesu do EÚ EK akceptovala prechodné obdobie pre 3 zdroje CHZ Nováky (Cu, benzopyrén, 12

organohalogén. zlúčeniny), Duslo Šaľa (tetrachlóretylén, trichlóretylén, tetrachlórmetán), Chemko Strážske (PCB) v termíne do 31.12.2006). Zosúladenie vypúšťania odpadových vôd s požiadavkami zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (smernice Rady 96/61/EC o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia). Na túto smernicu v rámci prístupového procesu do EÚ EK akceptovala prechodné obdobia ٠ Slovenský Hodváb a.s., Senica 31.12.2011 ٠ Istrochem, a.s., Bratislava 31.12.2011 ٠ NCHZ, a.s., Nováky 31.12.2011 ٠ DUSLO, a. s. Šaľa 31.12.2010 ٠ Bukocel, a.s 31.12.2009 ٠ SLZ Chémia a.s. Hnúšťa (kat. činnosti 5.4) 31.12.2008 ٠ SLZ Chémia a.s. Hnúšťa (kat. činnosti 4.1b) 31.12.2011 ٠ SLZ Chémia a.s. Hnúšťa (kat. činnosti 4.1k) 31.12.2010 ٠ U.S. Steel 31.12.2010 ٠ Matador, a.s. Púchov 31.12.2011 Vydanie legislatívneho predpisu špecifikujúceho požiadavky na dobrý chemický a ekologický stav (imisné limity prioritných a relevantných látok). V praxi bude aplikovaný Program znižovania znečistenia vôd škodlivými a obzvlášť škodlivými látkami v SR spracovaný v zmysle článku 11 smernice Rady 76/464/EHS (vrátane jeho aktualizácie). Na základe uvedeného možno konštatovať, že v roku 2015 budú všetky uvedené významné zdroje znečistenia používať vo svojom výrobnom procese BAT technológie s minimálnym dopadom na životné prostredie. 7.3.3 Návrh opatrení pre redukovanie znečistenia prioritnými a relevantnými látkami Základné opatrenia Zosúladenie vypúšťania odpadových vôd všetkých zdrojov znečistenia vypúšťajúcich odpadové vody s obsahom prioritných a relevantných látok so zákonom. Zoznam týchto zdrojov uvádza Príloha 7.3. Doplnkové opatrenia Ako doplnkové opatrenia pre prvý plánovací cyklus navrhujeme : Aktualizáciu Programu znižovania znečisťovania vôd v zmysle smernice Rady 76/464/EHS a čl. 16 RSV, Prehodnotenie vydaných vodoprávnych a integrovaných rozhodnutí rešpektujúc environmentálne normy kvality pre prioritné látky Sprísnenie kontroly. Predpoklad dopadu opatrení na stav vodných útvarov Efektívnosť navrhnutých opatrení je vyhodnotená v kapitole 7.7. 13

7.4 Opatrenia na elimináciu hydromorfologických vplyvov Hydromorfologické zmeny sú v zmysle významných vodohospodárskych problémov členené na 4 základné druhy vplyvov: narušenie pozdĺžnej kontinuity riek a habitatov narušenie laterálnej spojitosti mokradí/inundácií s tokom hydrologické zmeny výhľadové infraštruktúrne projekty. Návrh programu opatrení pre jednotlivé druhy ovplyvnenia uvádzajú nasledujúce podkapitoly. 7.4.1 Opatrenia na zabezpečenie pozdĺžnej kontinuity riek a habitatov 7.4.1.1 Environmentálne ciele pre narušenie pozdĺžnej kontinuity riek a habitatov Environmentálne ciele pre tento druh vplyvov sú definované nasledovne : A. Vízia MKOD je vyvážené riadenie minulých i budúcich štrukturálnych zmien riečneho prostredia, aby biologická rozmanitosť organizmov v celom povodí Dunaja fungovala holistickým spôsobom a bola zastúpená všetkými pôvodnými druhmi. Vízia MKOD pre narušenú pozdĺžnu kontinuitu je, aby antropogénne prekážky a úbytok stanovíšť nebránili migrácii a treniu rýb aby druhy jesetera a ostatné špecifikované migračné druhy rýb mali prístup k Dunaju a jeho prítokom a aby boli zastúpené sebestačnými populáciami v povodí Dunaja podľa ich prirodzeného historického rozšírenia (referenčný stav). B. Operačné ciele MKOD pre narušenie pozdĺžnej kontinuity riek a habitatov k roku 2015: výstavba zariadení pre migráciu rýb a ďalšie opatrenia k dosiahnutiu / zlepšeniu kontinuity rieky Dunaj a prítokov k zabezpečeniu reprodukcie a zachovaniu druhov jesetera a ďalších druhov (bude určený počet rybovodov navrhovaných k roku 2015), obnovenie, zachovanie a zlepšenie habitatov a ich kontinuity pre druhy jesetera a ďalšie vybrané migrujúce druhy rýb v Dunaji a príslušných prítokoch (bude určený počet a lokalizácia lokalít). C. Národné ciele - dosiahnuť pre jednotlivé vodné útvary dobrý stav. 7.4.1.2 Prístup k návrhu programu opatrení Ako vyplýva z kapitoly 3, v s súčasnosti je identifikovaných 724 vodných útvarov s bodovým ohodnotením viac ako 5 pre parameter 9 hate a stupne, čo je v zmysle použitej metodiky považované za významnú zmenu. V 23-och prípadoch sú tieto stavby príčinou zmeny kategórie vodného útvaru z riečneho na jazerný. Prehľad počtu vodných útvarov s významným narušením kontinuity dokumentuje tabuľka č. 7.4.1.2.1. Najviac stavieb s dopadom na narušenie pozdĺžnej spojitosti tokov a habitatov je identifikovaných v povodí Váh a Bodrog. 14

Prehľad vodných útvarov s významnými zmenami na pozdĺžnej kontinuite riek Tab.č.7.4.1.2.1 Morava Dunaj Váh Hron Ipeľ Slaná Hornád Bodva Bodrog Dunajec a Poprad SR spolu Počet vodných útvarov 42 9 227 100 58 48 85 15 106 34 724 Hlavnými hybnými silami, ktoré boli príčinou antropogénnych zásahov do riečneho systému sú: výroba energie - vodné elektrárne, lodná doprava, protipovodňová ochrana a zabezpečenie krytia potrieb vody - pre pitné účely, priemysel a poľnohospodárstvo. Návrh opatrení sa realizoval v priebehu testovania kandidátov na HMWB a to na základe fotodokumentácie z monitorovania bariér vykonanej ŠOP SR, posudkov biológov vrátane rybárov a technických pracovníkov SVP š.p. jednotlivých závodov. Procesom testovania ku koncu roku 2008 prešlo 104 vodných útvarov, z toho 103 s plochou povodia nad 100 km 2 (stredné a veľké VÚ) a 1 vodný útvar z kategórie malých vodných útvarov (s plochou povodia 10 100 km 2 ). Prehľad počtu hydrotechnických stavieb narušujúcich pozdĺžnu kontinuitu na doteraz testovaných tokoch v jednotlivých povodiach uvádza tabuľka č. 7.4.1.2.1. Z tabuľky vyplýva, že na testovaných tokoch existuje 276 stavieb narúšajúcich pozdĺžnu kontinuitu tokov, z toho prevažná časť (265) nemá vybudovaný funkčný rybovod. Menovitý zoznam spolu s návrhom opatrení je obsahom prílohy 7.6. Prehľad počtu prekážok na pozdĺžnej kontinuite riek Tab.č.7.4.1.2.1 Povodie celkom Počet prekážok bez funkčného rybovodu s funkčným rybovodom Morava 9 9 0 Dunaj 3 2 1 Váh 76 76 0 Hron 29 29 0 Ipeľ 32 27 5 Slaná 37 37 0 Bodva 10 10 0 Hornád 29 27 2 Bodrog 24 21 3 Dunajec a Poprad 27 27 0 Správne územie povodia Dunaj 249 238 11 SR 276 265 11 7.4.1.3 Návrh programu opatrení Na spriechodnenie tokov a habitatov boli navrhované 4 druhy opatrení, a to: 15

spriechodnenie funkčným rybovodom alebo biokoridorom prebudovanie existujúcich prekážok na sklzy alebo rampy odstránene existujúcej stavby zmena manipulačného poriadku. Počet navrhnutých opatrení podľa druhu opatrení obsahuje tabuľka č. 7.4.1.3.1. Celkove je navrhnutých 174 rybovodov alebo biokoridorov, prebudovanie súčasných 57 stavieb na sklzy a rampy umožňujúce priechodnosť pre ryby, 3 diela odstrániť a v 15 prípadoch upraviť manipulačný poriadok. Podľa predbežných výpočtov je potrebných na tieto opatrenia investície vo výške 12,457 mil.eur (375,283 mil.sk). Podľa predbežných výpočtov na tieto opatrenia sú potrebné investície v rozsahu od 7,488 do 12,457 mil. EUR (225,578 375,283 mil. SK). Realizácia opatrení bude rozložená do dlhšieho časového obdobia. Stavby, ktoré budú realizované v prvom plánovacom cykle t.j. do roku 2015 zatiaľ nie sú určené. Toto bude predmetom konzultácií s SVP š.p. hlavným prevádzkovateľom týchto stavieb. Prehľad počtu prekážok na pozdĺžnej kontinuite riek Tab.č.7.4.1.3.1 Povodie Počet prekážok Rybovod / biokoridor Druh opatrenia - počet Sklz / rampa Odstrániť Zmena manipulácie Náklady v mil.eur Náklady v mil.sk Morava 9 8 0 0 0 0,147 4,417 Dunaj 2 2 0 0 0 0,200 6,033 Váh 76 54 8 2 4 2,955 89,035 Hron 29 25 3 0 1 1,606 48,389 Ipeľ 27 15 7 0 4 4,103 123,604 Slaná 37 30 7 0 0 1,017 30,648 Bodva 10 4 3 0 2 0,185 5,563 Hornád 27 20 1 0 2 0,811 24,442 Bodrog 21 13 4 1 2 0,922 27,763 Dunajec a Poprad 27 3 24 0 0 0,680 20,493 Správne územie povodia Dunaj 238 173 33 3 15 11,946 359,895 SR 265 174 57 3 15 12,457 375,283 Pri návrhu prioritizácie spriechodňovania bariér do roku 2015 sa bude uplatňovať princíp spriechodňovania ichtyologicky dôležitých tokov od ústia k prameňu. Predpoklad dopadu opatrení na stav vodných útvarov Efektívnosť navrhnutých opatrení je vyhodnotená v kapitole 7.7. 16

7.4.2 Opatrenia pre zabezpečenie laterálnej spojitosti mokradí/inundácií s tokom 7.4.2.1 Environmentálne ciele pre narušenie laterálnej spojitosti mokradí/inundácií s tokom Environmentálne ciele pre tento druh vplyvov sú definované nasledovne : A. Vízia MKOD je, aby údolné nivy/mokrade v celom povodí Dunaja boli opäť prepojené a obnovené. Integrovaná funkcia týchto pririečnych systémov zabezpečí rozvoj sebestačných vodných populácií, ochranu proti povodniam a znižovanie znečistenia v povodí Dunaja. B. Operačné ciele pre narušenie pozdĺžnej kontinuity riek a habitatov k roku 2015: Ochrana, zachovanie a obnova mokradí/záplavových území k zabezpečeniu biodiverzity, dobrý stav v prepojenej rieke a jej prítokoch dosiahnutý do roku 2015, max. možná ochrana pred povodňami a zníženie znečistenia, Stanoviť kroky pre obnovu a opätovné pripojenie stratených záplavových území a mokradí pozdĺž Dunaja a jeho prítokov, stanovenie priorít so zreteľom na povodňovú retenciu, zníženie obsahu živín a prepojenie mokradí/záplavových území, Implementácia princípu no-net loss 3. C. Národné ciele - dosiahnuť pre jednotlivé vodné útvary dobrý stav. 7.4.2.2 Prístup k návrhu programu opatrení Ako vyplýva z kapitoly 3, v s súčasnosti je identifikovaných 680 vodných útvarov, s významnými zmenami pre hydromorfologické kritérium 7 kombinované hodnotenie, ktoré súvisí s odrezaním pôvodných inundácií a mokradí s tokmi. Prehľad počtu vodných útvarov s významným narušením laterálnej spojitosti v jednotlivých čiastkových povodiach dokumentuje tabuľka č.7.4.2.2.1. Najviac narušení pôvodných inundácií s tokom je identifikovaných v povodí Váh a Bodrog. Prehľad vodných útvarov s významnými zmenami na laterálnej spojitosti riek Tab.č.7.4.2.2.1 Morava Dunaj Váh Hron Ipeľ Počet vodných útvarov 67 8 189 83 59 55 18 65 110 26 680 Slaná Hornád Bodva Bodrog Dunajec a Poprad SR spolu 3 No net loss principle = zachovanie záplavových území a mokradí všade kde to je možné pokiaľ sú územia zmenené kvôli iným účelom, celková základňa mokradí musí byť vykompenzovaná vytvorením alebo revitalizáciou iných mokradí). 17

Hlavnými hybnými silami, ktoré si vynútili antropogénne zásahy tohto druhu do riečneho systému sú: výroba energie - vodné elektrárne, lodná doprava, protipovodňová ochrana, urbanizácia a poľnohospodárske využívanie krajiny. Prístup k návrhu opatrení je totožný s prístupom uvedeným v kapitole 7.4.1.2. Realizoval sa v priebehu testovania kandidátov na HMWB, pri zohľadňovaní existujúceho potenciálu odrezaných území na opätovné pripojenie s vodnými útvarmi. 7.4.2.3 Návrh programu opatrení Na zabezpečenie laterálnej spojitosti mokradí a inundácií s tokom boli navrhované opatrenia: prepojenie mŕtvych ramien s tokom. Cieľom týchto opatrení je prepojenie habitatov a zvýšenie druhovej diverzity vodných organizmov, čo v konečnom dôsledku zlepší ekologický stav vodných útvarov. Tieto opatrenia majú priaznivý účinok i na redukciu živín a protipovodňovú ochranu. Počet navrhnutých opatrení v jednotlivých čiastkových povodiach obsahuje tabuľka č. 7.4.2.3.1. Celkove je navrhnutých 21 lokalít (mŕtvych ramien) na pripojenie s hlavným tokom. Sú to pôvodné ramená rieky Morava, Dunaj, Bodrog, Tisa, Latorica, Uh a Čierna voda. Potrebné investičné náklady neboli zatiaľ odhadnuté. Realizácia opatrení bude rozložená do dlhšieho časového obdobia. V priebehu prvého plánovacieho cyklu sa navrhujú realizovať opatrenia na Čiernej vode (VÚ SKB0152), ostatné v ďalších plánovacích cykloch. Časový harmonogram realizácie týchto opatrení bude predmetom konzultovania s SVP, š. p.,, š.p. hlavným prevádzkovateľom týchto stavieb a iných dotknutých subjektov. Prehľad opatrení pre zabezpečenie laterálnej spojitosti Tab.č.7.4.2.3.1 Povodie celkom Počet navrhnutých opatrení Realizácia do r. 2015 2027 Dôvod posunu termínu Dunaj 1 0 1 TN Morava 11 0 11 TN Váh 0 0 0 TN Hron 0 0 0 TN Ipeľ 0 0 0 TN Slaná 0 0 0 TN Bodva 0 0 0 TN Hornád 0 0 0 TN Bodrog 9 1 8 TN Poprad 0 0 0 TN Správne územie povodia Dunaj 21 1 20 TN SR 21 21 20 TN Predpoklad dopadu opatrení na stav vodných útvarov Efektívnosť navrhnutých opatrení je vyhodnotená v kapitole 7.7. 18

7.4.3 Opatrenia pre zlepšenie hydrológie 7.4.3.1 Environmentálne ciele pre hydrologické zmeny Environmentálne ciele pre tento druh vplyvov sú definované nasledovne: A. Vízia MKOD v hydrologických zmenách je, aby zmeny neovplyvňovali vodné ekosystémy a neboli prekážkou v ich prirodzenom vývoji a rozširovaní. C. Národné ciele - dosiahnuť pre jednotlivé vodné útvary dobrý stav 7.4.3.2 Prístup k návrhu programu opatrení Prístup k návrhu opatrení je totožný s prístupom uvedeným v kapitole 7.4.1.2. Realizoval sa v priebehu testovania kandidátov na HMWB. V zmysle dohovoru na úrovni MKOD bol za významnú redukciu prietokov považovaný zaručený prietok, ktorý je menší ako 50%Q355. 7.4.3.3 Návrh programu opatrení Na zlepšenie hydrologického režimu v problémových vodných útvaroch je navrhované opatrenie: prehodnotenie manipulačného poriadku na vodných dielach. Opatrenia sú navrhnuté na rieke Váh, Morava a Dunaj pozri tabuľku č.7.4.3.3.1. Na rieke Váh sa opatrenia týkajú prehodnotenia manipulačných poriadkov na 6 vodných nádržiach / hatiach. V prípade hraničných tokov je potrebné tieto otázky riešiť s dotknutou stranou. Dunaj sa rieši na úrovni vládnych delegácií SR a MR o implementácii rozsudku MSD. Odporúčame aby navrhnuté opatrenia na rieke Váh boli realizované v prvom plánovacom cykle (do roku 2015). Tieto opatrenia - budú konzultované s dotknutými subjektmi Ministerstvom hospodárstva, Slovenskými elektrárňami a.s., SVP š.p. a inými dotknutými subjektmi. Prehľad opatrení pre zabezpečenie laterálnej spojitosti Tab.č.7.4.3.2.1 Ovplyvnený úsek - r. km Opatrenie Kód VÚ Názov VÚ od do Významná redukcia Q do roku 2015 SKD0017 Dunaj pod haťou Čuňovo 1811,00 1851,60 1)? SKM0001 Morava pod haťou Hodonín 98,40 101,80? SKV0006 Váh pod VD Krpeľany 275,50 294,30 A MP SKV0007 Váh pod VD Hričov 217,00 247,10 A MP SKV0007 Váh pod VD Nosice 204,80 209,20 A MP SKV0007 Váh pod haťou Dolné Kočkovce 165,70 201,40 A MP SKV0007 Váh pod haťou Trenčianske Biskupice 120,50 163,10 A MP SKV0019 Váh pod VN Sĺňava 101,30 114,60 A MP spolu Vysvetlivky: 1) posúdenie je v kompetencii vládnych delegácií SR a MR o implementácii rozsudku MSD A áno MP zmena manipulačného poriadku 19

Predpoklad dopadu opatrení na stav vodných útvarov Efektívnosť navrhnutých opatrení je vyhodnotená v kapitole 7.7. 7.4.4 Výhľadové infraštruktúrne projekty 7.4.4.1 Environmentálne ciele pre výhľadové infraštruktúrne projekty Environmentálne ciele pre tento druh vplyvov sú definované nasledovne : A. Vízia MKOD je, aby budúce projekty v oblasti infraštruktúry v celom povodí Dunaja boli realizované s použitím najlepších ekologických postupov a najlepších dostupných techník, aby sa predišlo nepriaznivým dopadom na dobrý stav alebo zhoršeniu stavu a negatívnym tranz-hraničným vplyvom alebo aby boli zmiernené alebo kompenzované. B. Operačné ciele pre budúce projekty infraštruktúry Splnenie podmienok stanovených v čl. 4 RSV, najmä ustanovení týkajúcich sa nových úprav a zmien špecifikovaných v čl. 4, bod 7; Odporučenie pre zainteresované subjekty pre implementáciu najlepších environmentálnych praktík a najlepších dostupných technológií; Uskutočňovanie EIA a/alebo SEIA v priebehu spracovávania plánu pripravovaného projektu infraštruktúry, pokiaľ je nutná. C. Národné ciele uplatňovať najlepšie ekologické postupy a techniky, aby sa predišlo dopadom na stav vôd, alebo aby sa nepriaznivé dopady zmiernili. 7.4.4.2 Výhľadové infraštruktúrne projekty V súčasnosti existujú nasledovné výhľadové infraštruktúrne zámery: Návrhy protipovodňových opatrení uvedených v Rozvojovom programe priorít na roky 2008 2010 a v Súhrnnom programe verejných prác, ktoré navrhlo SVP, š.p. Program protipovodňovej ochrany SR (aktualizovaný na roky 2008-2015) Koncepcie vodohospodárskej politiky SR do roku 2015 Koncepcia rozvoja malých vodných elektrární. Konkrétne technické riešenia stavieb budú predmetom posudzovania EIA, pri ktorých sa zohľadnia dopady plánovanej stavby na vodné prostredie a zabezpečí sa splnenie článku 4 RSV. Ďalšími výhľadovými stavbami môžu byť stavby navrhované v rámci: Sústavy vodných diel Gabčíkovo Nagymaros (SVD G-N), realizovaných v zmysle medzištátnej Zmluvy o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo Nagymaros z r.1977. Práce na realizácii projektu v úseku Dunaja Sap Budapešť v súčasnosti neprebiehajú. Rokovania vládnych delegácií SR a MR o implementácii Rozsudku MSD prebiehajú o tom, ako budú v tomto úseku Dunaja splnené ciele Zmluvy 1977. Súčasťou týchto rokovaní je aj práca na SEA v zmluvnom úseku Dunaja Bratislava Budapešť. Na základe výsledkov rokovaní vládnych delegácií sa uvažuje s následnou implementáciou 20

výsledkov rokovaní do spoločného zmluvného projektu, s realizáciou projektu a jeho zohľadnením v ďalšom pláne manažmentu povodia. 7.5 Podzemné vody 7.5.1 Kvalita podzemných vôd 7.5.1.1 Environmentálne ciele pre podzemné zmeny Vízia MKOD je, aby emisie znečisťujúcich látok nezhoršovali kvalitu podzemných vôd v povodí Dunaja. Tam, kde je podzemná voda už znečistená, je ambíciou dosiahnuť jej dobrú kvalitu. Operačné ciele pre znečistenie podzemných vôd na úrovni celého povodia Dunaj Cesta k splneniu vízie je v súlade s postupom navrhovaným pre národnú úroveň - uvedeným v kapitole 10.3. Národná úroveň dosiahnuť dobrý stav útvarov podzemných vôd 7.5.1.2 Prístup k návrhu opatrení Prístup k návrhu opatrení a ich konkrétny návrh pre povrchové vody rieši zároveň i problémy znečisťovania podzemných vôd. Ostatné potrebné opatrenia pre zabezpečenie dobrého kvalitatívneho stavu podzemných vôd môžeme rozdeliť na: preventívne opatrenia realizácia týchto opatrení pre prevádzkovateľov vyplýva zo zákona č. 359/2007 Z.z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o doplnení a o zmene niektorých zákonov, environmentálne záťaže vzniknuté pred účinnosťou zákona č.359/2007 Z.z.. Návrh opatrení pre riešenie environmentálnych záťaží bude vychádzať z Identifikácie environmentálnych záťaží Slovenskej republiky /2/. 7.5.1.3 Návrh opatrení Finančné prostriedky potrebné na sanáciu záťaží uvedených v kapitole 3.2.1 sú nasledovné: pravdepodobné environmentálne záťaže (REZ časť A) v rozsahu 195 000 000-250 000 000 Sk (cca 6 500 000-8 300 000 ) environmentálne záťaže (vrátane nákladov na prieskumy, sanácie a monitoring REZ časť B) v rozsahu 14 500 000 000-21 500 000 000 Sk (480 000 000-715 000 000 ). Vzhľadom na uvedené prostriedky realizáciu opatrení je potrebné rozvrhnúť do širšieho časového obdobia. Konkrétne opatrenia navrhnuté na realizáciu do roku 2015 budú doplnené do konca januára 2009. 21

7.5.2 Kvantita podzemných vôd 7.5.2.1 Environmentálne ciele pre kvantitu podzemných vôd Vízia MKOD je optimálne využívanie podzemných vôd a využívať len využiteľné množstvá vody v povodí Dunaja a zohľadnenie budúcich klimatických zmien. Operačné ciele pre kvantitu podzemných vôd na úrovni celého povodia Dunaj - zamedzenie nadmerného využívania podzemných vôd prostredníctvom spoľahlivého manažmentu podzemných vôd a plnenie požiadaviek RSV aby využiteľná kapacita zdroja podzemnej vody nebola prekročená dlhodobým priemerným ročným odoberaným množstvom. Národná úroveň - dosiahnutie dobrého kvantitatívneho stavu do roku 2015 v 8 útvaroch podzemných vôd, ktoré boli identifikované ako rizikové a udržania dobrého stavu vo všetkých útvaroch podzemných vôd. 7.5.2.2 Prístup k návrhu opatrení Program opatrení v oblasti zvrátenia zlého kvantitatívneho stavu útvarov podzemných vôd popísaného v kapitole 4.2.4. predstavuje návrh akčných postupov zameraných na dosiahnutie dobrého kvantitatívneho stavu všetkých útvarov podzemných vôd do roku 2015. Pretože kľúčovým vplyvom spôsobujúcim zlý kvantitatívny stav útvarov podzemných vôd na Slovensku je nadmerné využívanie podzemných vôd v útvare podzemnej vody, opatrenia v tejto oblasti musia byť orientované primárne na zníženie/reguláciu existujúcich odberov podzemných vôd resp. na zmenu stratégie využívania podzemných vôd v identifikovaných, vodohospodársky problémových lokalitách. Hlavnými opatreniami zameranými na zaistenie kvantitatívnej ochrany podzemných vôd a zlepšenie kvantitatívneho stavu útvaru podzemnej vody vo všeobecnosti sú: a) opatrenia zamerané na spresnenie hodnotenia kvantitatívneho stavu útvarov podzemných vôd : číslo opatrenia OP1pzv OP2pzv OP3pzv popis opatrenia spresnenie hodnotenia zdrojov a zásob podzemných vôd v útvare podzemnej vody, sledovanie a vypracovanie prognóz vývoja bilančného stavu útvarov podzemných vôd zlepšenie evidencie využívaných zdrojov podzemných vôd a kontrola odberných množstiev podzemných vôd, b) opatrenia zamerané na zlepšenie kvantitatívneho stavu zmenou využívania podzemných vôd : číslo opatrenia popis opatrenia OP4pzv zaistenie vyváženého stavu medzi využívaním podzemných vôd 22

a prirodzeným odberov podzemných vôd, dopĺňaním zdrojov a zásob podzemných vôd, regulácia OP5pzv OP6pzv OP7pzv návrh koncepcie využívania nových vodných zdrojov (doplnkových a náhradných) budovanie nových vodárenských systémov a prepojenia existujúcich vodárenských systémov nadlepšovanie odberov podzemných vôd využívaním zdrojov povrchových vôd Návrh opatrení pre jednotlivé útvary podzemných vôd v zlom kvantitatívnom stave sú nasledovné: SK1001200P - Útvar medzizrnových podzemných vôd kvartérnych náplavov oblasti povodia Hornád 1. Dôvod zaradenia útvaru podzemnej vody do zlého kvantitatívneho stavu: dokumentovaný dlhodobý pokles hladín podzemných vôd, vplyv odberov podzemných vôd na stav útvarov povrchových vôd, 2. Zoznam odberov podzemných vôd spôsobujúcich zlý kvantitatívny stav: Príloha 7.8 3. Návrh opatrení: OP2pzv, OP3pzv, OP4pzv (redukcia odberov najmä na lokalitách Valaliky, Gýňov, Čečejovce a Veľká Ida a ostatných dokumentovaných v Prílohe 7.8, OP5pzv. SK200030FK - Útvar puklinových a krasovo-puklinových podzemných vôd Pezinských Karpát oblasti povodia Váh 4. Dôvod zaradenia útvaru podzemnej vody do zlého kvantitatívneho stavu : bilančné hodnotenie podzemných vôd, 5. Zoznam odberov podzemných vôd spôsobujúcich zlý kvantitatívny stav: Príloha 7.9 6. Návrh opatrení : OP2pzv, OP3pzv, OP4pzv (redukcia odberov na lokalitách Pezinok, Doľany a Píla), OP5pzv, OP6pzv. SK200220FP - Útvar puklinových a medzizrnových podzemných vôd s. časti Stredoslovenských neovulkanitov oblasti povodia Hron 1. Dôvod zaradenia útvaru podzemnej vody do zlého kvantitatívneho stavu : vplyv odberov podzemných vôd na stav útvarov povrchových vôd, 2. Zoznam odberov podzemných vôd spôsobujúcich zlý kvantitatívny stav: Príloha 7.10 3. Návrh opatrení : OP1pzv (v súčasnosti vysoký podiel využiteľných množstiev podzemných vôd v kategóriách s nízkou zabezpečenosťou I, II a III), OP3pzv, OP4pzv (redukcia odberov na lokalitách Očová, Kremnica, Krahule a Dobrá Niva), OP5pzv, OP6pzv. SK200360FK - Útvar puklinových a krasovo-puklinových podzemných vôd severovýchodu Nízkych Tatier oblasti povodia Váh 1. Dôvod zaradenia útvaru podzemnej vody do zlého kvantitatívneho stavu : vplyv odberov podzemných vôd na stav útvarov povrchových vôd, 2. Zoznam odberov podzemných vôd spôsobujúcich zlý kvantitatívny stav: Príloha 7.11 23

3. Návrh opatrení : OP1pzv (v súčasnosti vysoký podiel využiteľných množstiev podzemných vôd v kategóriách s nízkou zabezpečenosťou I, II a III), P3pzv, OP5pzv (lokalita Liptovská Teplička), OP6pzv. SK200380FK - Útvar puklinových a medzizrnových podzemných vôd neovulkanitov Pokoradzskej tabule oblasti povodia Hron 1. Dôvod zaradenia útvaru podzemnej vody do zlého kvantitatívneho stavu : bilančné hodnotenie podzemných vôd, 2. Zoznam odberov podzemných vôd spôsobujúcich zlý kvantitatívny stav: Príloha 7.12 3. Návrh opatrení: OP4pzv (redukcia odberov na lokalite Vyšný Skálnik), OP7pzv (VN Malinec). 7.5.2.3 Návrh opatrení Sumárny prehľad opatrení uvádza tabuľka č.7.6.2.3.1. Prehľad opatrení pre zlepšenie kvantitatívneho stavu podzemných vôd 7.6.2.3.1 Tab.č. číslo a názov opatrenia OP1pzv spresnenie hodnotenia zdrojov a zásob podzemných vôd v útvare podzemnej vody OP2pzv sledovanie a vypracovanie prognóz vývoja bilančného stavu útvarov podzemných vôd OP3pzv zlepšenie evidencie využívaných zdrojov podzemných vôd a kontrola odberných množstiev podzemných vôd OP4pzv zaistenie vyváženého stavu medzi využívaním podzemných vôd a prirodzeným dopĺňaním zdrojov a zásob podzemných vôd, regulácia odberov podzemných vôd OP5pzv návrh koncepcie využívania nových vodných zdrojov (doplnkových a náhradných zdrojov) číslo útvaru podzemnej vody s návrhom na uplatnenie programu opatrenia SK200220FP SK200360FK SK1001200P SK200030FK SK1001200P SK200030FK SK200220FP SK200360FK SK1001200P SK200030FK SK200220FP SK200380FP SK1001200P SK200030FK SK200220FP 24

číslo a názov opatrenia číslo útvaru podzemnej vody s návrhom na uplatnenie programu opatrenia SK200360FK OP6pzv budovanie nových vodárenských systémov a prepojenia existujúcich vodárenských systémov SK200030FK SK200220FP SK200360FK OP7pzv nadlepšovanie odberov podzemných vôd využívaním zdrojov povrchových vôd SK200380FP 7.6 Sumárne zhodnotenie V predchádzajúcich kapitolách bol popísaný prístup k návrhu opatrení a samostatný návrh opatrení na riešenie jednotlivých významných vodohospodárskych problémov. V rámci navrhovania opatrení sú uvádzané základné opatrenia potrebné na splnenie iných smerníc z oblasti vôd a navrhované doplnkové opatrenia potrebné na dosiahnutie dobrého stavu vôd. Nakoľko realizácia niektorých opatrení je rozložená do širšieho časového obdobia, dobrý stav vôd nebude dosiahnutý do roku 2015. Posun dosiahnutia dobrého stavu predĺženie termínu dosiahnutia dobrého stavu umožňuje čl4.(4) RSV čo zdôvodňujeme technickou nerealizovateľnosťou opatrení v časovom rozpätí do roku 2015. Sumárne vyhodnotenie dopadu opatrení realizovaných do roku 2015 vo vzťahu k redukcii vplyvov jednotlivých významných vodohospodárskych problémov a následne k dosiahnutiu cieľov uvádza nasledujúci text. Efektívnosť opatrení realizovaných do r.2015 útvary povrchových vôd Vyjadrenie efektívnosti navrhnutých opatrení vo vzťahu k ekologickým cieľom pre jednotlivé vodné útvary je v tomto plánovacom cykle spojené s vysokou neistotou. Neistota spočíva najmä: vo vyhodnotení stavu vôd, ktorý bol v prevažnej miere vyhodnotený s nízkou mierou spoľahlivosti, v nedokonalom poznaní vzájomných vzťahov medzi jednotlivými skupinami ukazovateľov: hydromorfologické - biologické, biologické - chemické, hydromorfologické - chemické. Z toho dôvodu je na odhad efektívnosti opatrení použitá jednoduchá schéma s trojstupňovou škálou vyjadrenia: ++ - vplyvy sa budú znižovať do úrovne, že nebudú prekážkou pre dosiahnutie cieľa; + - vplyvy sa budú znižovať, ale nebudú dostatočné na dosiahnutie cieľa; 25