Kapitola 6. prof. MUDr. Ján Slezák, DrSc. Výskum a vývoj (VaV) Slovenskej republiky v období rokov a perspektíva ich rozvoja v najbližšej bu

Kapitola 6. prof. MUDr. Ján Slezák, DrSc. Výskum a vývoj (VaV) Slovenskej republiky v období rokov 2002 2005 a perspektíva ich rozvoja v najbližšej budúcnosti Vzdelanie, veda a výskum sa ťahajú históriou ľudstva ako červená niť. Sú hodnotami, ktoré robia človeka človekom a sú zábezpekou pokroku a ekonomickej prosperity spoločnosti. Ako ukazuje história, ich podporovatelia sa stali nesmrteľnými a ich ignorantov, prípadne odporcov história zabudla alebo zatratila. Sledované obdobie rokov 2000 2005 možno v oblasti vedy, výskumu a inovácií v Slovenskej republike označiť za roky stagnácie a mierneho úpadku, čo sa v celoeurópskom kontexte prejavuje ako výrazné zaostávanie. EÚ a jej členské štáty vrátane nových členských štátov svoju vedeckotechnickú základňu v novej situácii výrazne aktivizujú a posilňujú. Na financovanie výskumu a vývoja sa zo štátneho rozpočtu vyčleňujú prostriedky, ktoré majú tvoriť približne 1/3. Zvyšok asi 2/3 z celkových výdavkov na výskum a vývoj by mali tvoriť prostriedky z podnikateľských zdrojov. V marci 2005 bol prijatý zákon 172 o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja, ktorý rozlišuje a charakterizuje výskum základný a aplikovaný a vývoj. Právnické a fyzické osoby, ktoré výskum vykonávajú začleňuje do štátneho sektora, sektora vysokých škôl, neziskového sektora a podnikateľského sektora. Podporu výskumu a vývoja delí na formu účelovú, ktorá je poskytovaná na základe súťaže a inštitucionálnu podporu výskumu. 1. Postavenie slovenského výskumu a jeho podpora v rokoch 1997 2004 1.1. Stav investovania do vedy a techniky Slovenska z pohľadu EÚ Vláda sa hlási k celosvetovému trendu, ktorý uznáva a posilňuje úlohu vedy a techniky ako primárneho zdroja a nástroja zvyšovania konkurencieschopnosti ekonomiky, zlepšovania sociálnej úrovne občanov a rozvoja poznatkovej základne. Formuje sa spoločnosť založená na znalostiach, kde hlavnými mechanizmami a akcelerátormi jej rozvoja je veda, výskum a inovácie. Európska únia na Barcelonskom summite v marci 2002 potvrdila orientáciu a systematické zvyšovanie financovania vedy a techniky tak, aby výdavky na vedu a techniku v roku 2010 dosiahli úroveň 3% z HDP, z toho 1% HDP zo štátneho rozpočtu. Z hľadiska reálnych možností ekonomiky Slovenskej republiky sa po konzultáciách s Ministerstvom financií SR dohodlo modifikovať ciele z Barcelony a Lisabonu tak, aby do roku 2010 celkový podiel výdavkov na výskum a vývoj dosiahol 1.8 % z HDP a podiel výdavkov štátneho rozpočtu 0,6 %. O týchto zámeroch informovalo Ministerstvo školstva SR Európsku komisiu dňa 16.11.2003. Ostatné kandidátske krajiny si stanovili tieto ciele takto: Česká republika 2% do 2010 Poľsko 1,5 % do 2006 Maďarsko 2 % do 2010 Estónsko 1,5% do 2006 Lotyšsko 2% do 2010 Litva 1,5 % do 2006 Slovinsko 3 % do 2010 Realita vo financovaní vedy a techniky v Slovenskej republike však nezabezpečuje vládou schválený medziročný nárast výdavkov na vedu a techniku, dokonca hovorí o opaku. Od roku 2000

dochádza vo vzťahu k HDP k permanentnému poklesu podielu výdavkov zo štátneho rozpočtu na tento účel. V roku 2002 SR na vedu a techniku vynaložilo zo štátneho rozpočtu najnižšie percento z HDP v krajinách V4. V roku 2003 sa investovalo do vývoja a výskumu (VaV) na Slovensku 0,3%! V návrhu východísk štátneho rozpočtu na rok 2004 sa toto percento odhadovalo na menej ako 0,31 % z HDP! Na neúnosne nízke prostriedky vyčlenené zo štátnych zdrojov na vedu a techniku pri zostavovaní štátneho rozpočtu poukázala Rada vlády SR pre vedu a techniku už dňa 22. 05. 2003 vo svojom memorande. Európska komisia predpokladala potrebu priemerného rastu výdavkov v Európskej únii na vedu ročne na úrovni priemerne 8%. Slovensko však vtedy zaznamenalo pokles mínus 9,7 %, čo je najhlbší pokles zo všetkých 25 krajín. Pokračovanie úpadku vo financovaní vedy a techniky na Slovensku má zjavný negatívny dopad na jeho súčasný i perspektívny hospodársky a spoločenský rozvoj, znižovanie úrovne vysokoškolského vzdelávania a odchod mladých tvorivých vzdelaných ľudí do zahraničia. Predchádzajúcou vládou deklarovaný postupný nárast celkových výdavkov na vedu a techniku sa nerealizoval, ale naopak, každoročne dochádzalo k relativnému poklesu percenta celkových výdavkov na vedu. Zaostávanie Slovenska za krajinami V4 v intenzite financovania VaV je spôsobený dlhodobo klesajúcou podporou výskumu a vývoja zo štátneho rozpočtu (0,37 % HDP v roku 1995 a 0,30 % HDP v roku 2003), pričom tento pokles nebol vyvažovaný zo strany podnikateľského sektora. Negatívnym javom je aj neustály nízky podiel kapitálových výdavkov na VaV, čo bráni plneniu požiadaviek na modernizáciu prístrojového a technického vybavenia. Oproti roku 1997 poklesol celkový podiel výdavkov z 1,13 % na 0,59 % v r. 2002 a na 0,58 % v r. 2003. Výška podpory výskumu a vývoja zo štátnych zdrojov poklesla z 0,41 % z HDP na 0,32 % v roku 2002 a v roku 2003 dosiahla 0,30 %. Podprahové financovanie neumožnilo, aby sa dosiahla optimálna a efektívna vedecká produkcia, veda Slovenskej republiky živorí a investované prostriedky nemôžu priniesť lepšie výsledky. Počet vedeckých publikácií na milión obyvateľov má klesajúcu tendenciu -1,9 %. K starostlivosti vlády o vedu na Slovensku sa EÚ opakovane kriticky vyjadrovala: 4. 11. 1998 - Správa Európskej komisie konštatuje, že Slovenská republika nevenuje dostatočnú pozornosť rozvoju vedy a techniky. 26. 10. 1999 - na zasadnutí asociačného podvýboru EÚ pre inovácie vedy a techniky v Bratislave, bola vyjadrená potreba zlepšenia stavu vo vývoji výdavkov na vedu a techniku (štát vtedy vyčleňoval pre vedu a výskum 0,42%). 8. 11. 2000 - EK zverejnila pravidelnú hodnotiacu správu postupu Slovenskej republiky pri vstupe do EÚ. V nej sa hovorí...bude potrebné podstatné zvýšenie finančnej podpory ak bude chcieť (SR) naplno využiť možnosti komunitárnych programov... bude nevyhnutné zvýšiť percento HDP vydávané na výskum, ktoré je relatívne veľmi nízke. November 2001 - Hodnotiaca správa EK za rok v oblasti vedy a vzdelávania uvádza: Pre zabezpečenie ďalšieho rozvoja sektora je nevyhnutné zvýšiť výdavky na vedu a techniku vyjadrené percentom z HDP. Správa EK - 2003 - výsledky zverejnené v správe Európskej komisie týkajúce sa investícií do vedy a techniky indikujú, že prakticky v každom kvantitatívnom ukazovateli dosahuje Slovenská republika najhoršie výsledky zo všetkých 25 hodnotených krajín. Vo všetkých ukazovateľoch sledovaných Európskou komisiou a OECD sa Slovensko žiaľ prepadáva na posledné miesta. Týka sa to tak kvalitatívnych, ako aj kvantitatívnych ukazovateľov. Zvlášť negatívne sú ukazovatele týkajúce sa objemu finančných prostriedkov investovaných v Slovenskej republike do vedy a výskumu. V roku 2003 predstavoval tento objem finančných

zdrojov 0,57% z HDP, čo nás zaradilo na posledné miesta v Európskej únii (menej investovali len Lotyšsko a Cyprus). Pokiaľ hodnotíme dymaniku rastu investovaných zdrojov k HDP za roky 1998 2003, Slovenská republika má z tohto pohľadu suverénne najhorší ukazovateľ zo všetkých členských štátov EÚ a to pokles z 0,79 % z HDP v roku 1998 na 0,57 % v roku 2003 (len Poľsko za uvedené obdobie zaznamenalo pokles avšak nižší, ako Slovensko a všetky ostatné štáty EÚ zaznamenali nárast tohto ukazovateľa). 1. 2 Zamestnanci (ľudské zdroje) Zo zisťovaní vykonávaných Štatistickým úradom SR a Ministerstvom školstva SR vyplýva, že po roku 1989 došlo k výraznej redukcii výskumnej a vývojovej základne, k znižovaniu počtu zamestnancov výskumu a vývoja a k zníženiu finančnej podpory vedy a techniky. Po roku 1995 v oblasti zamestnanosti vo výskume a vývoji je možné rozlíšiť dve etapy. V prvej etape (1995-1998) došlo k stabilizácii celkového počtu zamestnancov výskumu a vývoja. V druhej etape (1999-2003) sa prejavil pokles. Celkovo sa zvýšil podiel zamestnancov výskumu a vývoja s vysokoškolským vzdelaním, prípadne s vedeckou kvalifikáciou alebo s tretím stupňom vysokoškolského vzdelania, na celkovom počte zamestnancov výskumu a vývoja. Nárast tohto podielu je možné vysvetliť transformačnou stratégiou na mikroúrovni (t.j. zachovať tvorivých výskumných pracovníkov na úkor ostatného personálu), resp. zvýšením priemerného veku tvorivých výskumných pracovníkov spojenú s ich nižšou mobilitou. Výskumno-vývojový potenciál slovenskej ekonomiky sa v podstate nezmenil. Ale dosahované hodnoty v prepočítanom počte zamestnancov výskumu a vývoja (FTE) v roku 2002 sú o 25 % nižšie ako je priemer za Európsku úniu, pričom napríklad Fínsko prevyšuje viac ako štyrikrát slovenské hodnoty. Nedostatočné financovanie vedy a výskumu sa prejavilo i na poklese (-1,4%) počtu výskumníkov na 1000 pracovníkov. 1.2.1. Počty zamestnancov VaV štatistické ukazovatele 2004 I. Ukazovatele podľa zisťovania ŠÚ SR prvotné ukazovatele. Por. č. Ukazovateľ Jednotka Hodnota Tendencia 04/03 % 1 2 3 4 5 28. Počet právnických osôb VV a fyzických osôb VV počet 271 102,2 28.1. v tom - v podnikateľskom sektore počet 168 100,6 28.2. v tom - v sektore vysokých škôl počet 22 115,8 28.3. v tom -v štátnom sektore počet 70 94,6 28.3. z toho - SAV počet 58 100,0 29. Evidenčný počet zamestnancov VV k 31.12. osoby 22217 106,2 29.1. z toho evidenčný počet zamestnancov VV na VŠ osoby 12939 110,6 29.2. Podiel evidenčného počtu zamestnancov VV na VŠ z celkovej evidencie počtu zamestnancov VV % 58,2 104,1 29.3. z toho evidenční počet zamestnancov VV v SAV osoby 3216 101,0 29.4. Podiel evidenčného počtu zamestnancov VV v SAV z celkového počtu zamestnancov VV % 14,5 95,2 30. Prepočítaný počet zamestnancov VV podľa človekorokov FTE 14329 107,3 30.1. z toho prepočítaný počet zamestnancov VV podľa človekorokov na VŠ FTE 6942 117,7 30.2. Podiel prepoč. počtu zamestnancov VV na VŠ z celkového prepoč. počtu zamestnancov VV % 48,4 109,5 30.3. z toho prepoč. počet zamestnancov VV podľa človekorokov v SAV FTE 2880 101,2 30.4. Podiel prepoč. počtu zamestnancov VV v SAV z celkového počtu zamestnancov VV % 20,1 94,4 31. Podiel kapacít VV v FTE v oblasti prírodných vied % 29,8 94,0

32. Podiel kapacít VV v FTE v oblasti inžinierstva a technológií % 30,0 96,4 33. Podiel kapacít VV v FTE v oblasti lekárskych vied % 13,2 119,0 34. Podiel kapacít VV v FTE v oblasti pôdohospodárskych vied % 9,6 90,0 35. Podiel kapacít VV v FTE v oblasti spoločenských vied % 13,5 114,8 36. Podiel kapacít VV v FTE v oblasti humanitných vied % 3,9 109,5 II. Ukazovatele podľa zisťovania MŠ SR doplnkové ukazovatele. 37. Počet právnických osôb VV a fyzických osôb VV počet 179 114,7 37.1. - nevykonávajúce výskum a vývoj počet 85 132,8 37.2. - v konkurze a v likvidácii počet 8 40,0 38. Prepočítaný počet zamestnancov VV podľa človekorokov FTE 14805,8 143,8 38.1. v tom prepoč. počet zamestnan. VV v základ. výskume FTE 9372,8 149,8 38.2. v tom prepoč. počet zamestnancov VV v aplikovanom výskume FTE 4084,5 130,0 38.3. v tom prepoč. počet zamestnancov VV v experimentálnom vývoji FTE 1348,5 168,3 38.4. z toho prepoč. počet zamestnancov VV pre inžinierske činnosti FTE 2018,1 129,7 39. Podiel kapacít VV v FTE v základnom výskume % 63,3 104,3 40. Podiel kapacít VV v FTE v aplikovanom výskume % 27,6 87,6 41. Podiel kapacít VV v FTE v experimentálnom vývoji % 9,1 116,8 41.1. z toho podiel kapacít VV v FTE pre inžinierske činnosti % 13,6 90,3 54. Finančné prostriedky na medzinárodné úlohy spolu mil. Sk 906,9 126,4 54.1. z toho zo zahraničných zdrojov spolu mil. Sk 644,6 130,0 Použité údaje: časť I. - výsledky štatistického zisťovania ŠÚ SR za rok 2004 / časť II. - výsledky doplnkového štatistického zisťovania MŠ SR za rok 2004 1.2.2 Počty zamestnancov VaV štatistické ukazovatele (1999 2004) Ukazovateľ Jednotka Hodnota údaju r.1999 r.2000 r.2001 r.2002 r.2003 r.2004 14. Evidenčný počet zamestnancov VV k 31.12. osoby 22467 22256 21997 21025 20928 22217 Tendencia 0X/99 % 100 99,1 97,9 94,5 93,1 98,9 15. Prepočítaný počet podľa človekorokov FTE FTE 14849 15221 14422,5 13631,3 13353,6 14329 Tendencia 0X/99 % 100 102,5 97,1 91,8 89,9 96,5 Ukazovateľ Jednotka Hodnota údaju r.1999 r.2000 r.2001 r.2002 r.2003 r.2004 16. Počet právnických osôb VV a fyzických osôb VV počet 315 303 326 270 265 271 Tendencia 0X/99 % 100 96,2 103,5 85,7 84,1 86,0 17. Počet právnických osôb VV a fyzických osôb VV v štátnom sektore počet 85 84 83 80 74 70 Tendencia 0X/99 % 100 98,8 97,6 94,1 87,1 82,3 18. Počet právnických osôb VV a fyzických osôb VV v podnikateľskom sektore počet 168 151 176 168 167 168 Tendencia 0X/99 % 100 89,9 104,8 100 99,4 100,0 1.2.3 Zamestnanci VaV - členenie podľa kvalifikácie a zaradenia (2000 2004) Ukazovateľ 2000 2001 2002 2003 2004 Zamestnanci výskumu a vývoja k 31. 12. spolu (osoby) 22 256 21 997 21 025 20 928 22 217 Pracovné zaradenie (osoby) výskumníci 15 747 15 923 15 385 16 108 17 354 technici a ekvivalentný personál 4 406 4 108 3 792 3 229 3 108 pomocný personál 2 103 1 966 1 848 1 591 1 755 Kvalifikačná štruktúra (osoby)

s VŠ a vyššou kvalifikáciou 16 601 16 753 16 223 16 664 17 949 v tom s bakalárskym vzdelaním 41 48 46 82 56 s úplným vysokoškolským vzdel. 9 145 9 099 8 716 8 906 9 484 s vyššou kvalifikáciou (DrSc., CSc., prof., doc.) 7 415 7 606 7 461 7 676 8 409 so stredoškolským vzdelaním 5 066 4 745 4 300 3 790 3 747 so základným vzdelaním 589 499 502 474 521 Stav zamestnancov výskumu a vývoja v FTE ekvivalente spolu (človekoroky) 15 221,0 14 422,5 13 631,3 13 353,6 14 328,9 Podiel na činnostiach výskumu a vývoja (človekoroky) do 49 (%) 3 504,2 2 883,4 2 968,4 3 149,9 3 080,7 od 50 89 (%) 3 599,5 3 495,0 3 226,9 3 351,0 3 467,1 nad 90 (%) 8 117,3 8 044,1 7 436,0 6 852,7 7 781,1 Pracovné zaradenie (FTE) (človekoroky) výskumníci 9 955,0 9 584,8 9 181,1 9 626,5 10 717,8 technický a ekvivalentný personál 3 596,8 3 323,2 3 032,2 2 483,3 2 402,5 pomocný personál 1 669,2 1 514,5 1 418,0 1 243,8 1 208,6 Kvalifikačná štruktúra (FTE) (človekoroky) s VŠ a vyššou kvalifikáciou 10 615,1 10 181,8 9 796,2 10 035,0 11 076,1 v tom s bakalárskym vzdelaním 25,4 33,8 31,8 51,4 46,2 s úplným vysokoškolským vzdel. 6 131,7 5 859,3 5 591,5 5 609,3 6 099,9 s vyššou kvalifikáciou (DrSc., CSc., prof., doc.) 4 458,0 4 288,7 4 172,9 4 374,3 4 930,0 so stredoškolským vzdelaním 4 126,4 3 839,3 3 445,0 2 951,3 2 905,7 so základným vzdelaním 479,5 401,4 390,1 367,3 347,1 1.2.4 Členenie vo FTE podľa sektorov a vedných oblastí (2000 2004) Ukazovateľ (v človekorokoch) 2000 2001 2002 2003 2004 Zamestnanci výskumu a vývoja spolu 15 221,0 14 422,5 13 631,3 13 353,6 14 328,9 Sektor

podnikateľský sektor 5 171,8 4 756,6 4 470,5 3 651,2 3 473,0 vládny sektor 4 188,7 3 987,1 3 818,9 3 842,1 3 493,3 sektor vysokých škôl 5 860,5 5 678,8 5 339,0 5 856,2 7 285,4 súkromný neziskový sektor 2,9 4,1 77,2 Vedná oblasť prírodné vedy 4 015,8 4 533,0 3 876,5 4 239,2 4 275,0 technické vedy 5 503,8 4 676,9 4 830,9 4 157,9 4 295,2 lekárske a farmaceutické vedy 1 639,8 1 785,6 1 729,7 1 486,7 1 886,6 pôdohospodárske vedy 1 637,8 1 436,0 1 306,3 1 424,1 1 378,2 spoločenské vedy 1 876,5 1 747,5 1 527,9 1 570,2 1 937,5 humanitné vedy 547,3 243,5 360,0 475,5 556,4 1.2.5 Komentár k niektorým údajom štatistickej ročenky 2005 o ľudských zdrojoch VaV Kapacity VaV v základných skupinách odborov: Celkové vykázané výskumné a vývojové kapacity 15325,8 FTE boli rozdelené medzi základné skupiny odborov výskumu a vývoja nasledovne: - technické vedy 32,4% - prírodné vedy 23,7 % - spoločenské vedy 20,9 % - lekárske a farmaceutické vedy 9,5 % - pôdohospodárske vedy 8,0 % - humanitné vedy 5,5 % Najväčšie výskumné a vývojové kapacity boli podľa výkazu za rok 2004 smerované (s vynechaním nešpecifikovaných kapacít) do vedecko-technickej oblasti ekonomické vedy a manažment. Tieto kapacity boli rozčlenené medzi 18 právnických osôb VaV a fyzických osôb VaV, ktoré sa tejto oblasti venovali. - Na druhom mieste boli poľnohospodárske vedy, ktorým sa venovalo 17 právnických osôb VaV a fyzických osôb VaV. - Na treťom mieste boli biologické vedy, ktorým sa venovalo 9 právnických osôb VaV a fyzických osôb VaV. - Na štvrtom mieste bolo strojárstvo, ktorému sa venovalo pomerne veľký počet 29 právnických osôb a fyzických osôb VaV. - Na piatom mieste bola elektrotechnika, ktorej sa venovalo 17 právnických osôb VaV a fyzických osôb VaV. - Na šiestom mieste boli fyzikálne vedy, ktorým sa venovalo pomerne málo, 3 právnické osoby. Evidenčný počet zamestnancov výskumu a vývoja k 31.12. ako aj prepočítaný počet zamestnancov v FTE v rokoch 2001 a 2003 poklesol. Medzi dôvodmi tejto skutočnosti bola stagnácia financovania výskumu a vývoja v porovnaní s inými sektormi. V roku 2004 je tento ukazovateľ pozitívny, došlo k nárastu počtu zamestnancov k 31. 12. o 6,2 % a v prepočítanom stave FTE o 7,3 %. Rodové zastúpenie: Podiel kapacít FTE - ženy - z celkovej kapacity dosahuje 44,1 %, pričom v jednotlivých základných odboroch VV sú podiely nasledovné : - prírodné vedy 50,3 %, - technické vedy 34,0 %, - lekárske a farmaceutické vedy 45,3 %, - pôdohospodárske vedy 48,3 %, - spoločenské vedy 41,4 %

- humanitné vedy 76,4 %. Najmenšie zastúpenie žien je v technických vedách 34,0 %. V ostatných 5 základných skupinách odborov VV sú ženy zastúpené cez 40 % kapacít FTE s najväčším podielom 76,4 % v odbore humanitných vied. Riešiteľké kapacity a výstupy: Vo veľkosti riešiteľských kapacít podľa štruktúry VaV činností vyjadrenej počtom FTE, je - na prvom mieste - 63,3 % - základný výskum, - na poslednom treťom mieste so stúpajúcou tendenciou 9,1 % je vývoj, výsledkom ktorého by predovšetkým mali byť realizačné výstupy pre prax. S uvedeným konštatovaním je v súlade aj skladba počtu realizačných výstupov v ktorej: - cca 63 % sú výstupy vo forme nových poznatkov bez konkrétnej aplikácie, - cca 25 % sú výstupy vo forme nových poznatkov orientovaných na konkrétny cieľ, - cca 5 % sú výstupy určené na priamu realizáciu. Pravda, počet drobných nehmotných výstupov nevyžaduje také náklady na riešenie ako niekoľko málo hmotných výstupov. Veľký počet výstupov prvej kategórie je znakom rozptýlenosti výskumu a vývoja v oblasti základného výskumu. Prístrojové vybavenie: Podiel prístrojového vybavenia nadštandardnej úrovne 37,5 % / 41,4 % je negatívnym ukazovateľom. Je dôsledkom malého objemu kapitálových výdavkov na výskum a vývoj. Znižuje konkurencieschopnosť právnických osôb VaV a fyzických osôb VaV v SR na medzinárodnom trhu výskumných a vývojových prác. Riešenie medzinárodných úloh: Právnické osoby VaV a fyzické osoby VaV v Slovenskej republike sa zúčastnili v roku 2004 na riešení 1911 medzinárodných úloh VaV. Priemerné finančné prostriedky na riešenie jednej úlohy činili 482 tisíc Sk (čo je cca 13 tisíc EUR), t. j. väčšina úloh bolo relatívne malých. Skoro 50 % výdavkov bolo vynaložených na základný výskum. 1.2.6 Vývoj počtu pracovníkov z pohľadu Z PVVO Významným pozitívom transformácie výskumno-vývojovej základne v priemysle je fakt, že všetky transformované organizácie si ponechali svoje pôvodné odvetvovo orientované výskumno-vývojové zameranie. Rozpad pôvodných trhov a výrazný útlm výroby v domácich priemyselných odvetviach však spôsobil, že organizácie výskumu a vývoja výrazne zredukovali svoje výskumné činnosti. V porovnaní s rokom 1990 poklesol počet pracovníkov priemyselného výskumu o viac ako 50 %. Zväz priemyselných výskumných a vývojových organizácií združuje v súčasnom období 30 výskumno-vývojových organizácií. V rámci týchto organizácií pracuje niečo cez 3 500 pracovníkov. Vzhľadom na zvýšený podiel výrobných a servisných činností v súvislosti s ich podnikateľskou orientáciou sa na výskumných činnostiach podieľa asi 2 000 pracovníkov. To predstavuje približne 13 % z celkového počtu výskumných pracovníkov na Slovensku. Tento stav považujú za nedostatočné východisko pre zvládnutie dynamickejších inovačných zmien v priemysle. Počet výskumných pracovníkov pôsobiacich priamo v organizačných zložkách výskumu a vývoja v priemysle by mal predstavovať minimálne 25 % podiel z celkového počtu výskumných pracovníkov na Slovensku. Očakáva sa, že v tomto smere začnú v budúcom období aktívne pôsobiť novoprijaté stimuly na podporu investovania na Slovensku a to ako pre zahraničných, tak i pre domácich investorov. 1.3. Výdavky na výskum a vývoj z pohľadu štatistických údajov SR Vzhľadom na úzku väzbu medzi počtom zamestnancov výskumu a vývoja a výdavkami na výskum a vývoj je možné aj vo vývoji poskytovania finančnej podpory rozlíšiť dve etapy. V rokoch 1989-1995 došlo k výraznému poklesu objemu výdavkov. Roky 1997-2003 sa vyznačujú značnými fluktuáciami v nominálnom, ako aj v reálnom vyjadrení.

Celkové výdavky na výskum a vývoj 1997 1999 2000 2001 2002 2003 Celkové výdavky 7743,8 5552,3 6085,5 6466,8 6332,6 7016,3 Výdavky zo ŠR 2675,1 2657,7 2592,1 2668,0 2792,8 3566,9 Podiel celkových výdavkov z HDP (%) 1,13 0,68 0,686 0,65 0,59 0,59 Podiel výdavkov zo ŠR z HDP (%) 0,38 0,33 0,292 0,27 0,26 0,30 Výdavky na výskum a vývoj celkom (v mil. Sk, bežné ceny) a ich podiel na HDP (%) Celkové výdavky na výskum a vývoj v absolútnom vyjadrení po poklese v rokoch 1998-1999 mierne narastali až do roku 2001, v roku 2002 došlo k poklesu o 2,5 % v porovnaní s rokom 2001. K nárastu výdavkov na vedu a techniku zo štátneho rozpočtu došlo v roku 2003 oproti roku 2002 o 10,8% a aj to len z toho dôvodu, že do celkových výdavkov na vedu a techniku zo štátneho rozpočtu bolo započítané aj členské na šiesty rámcový program pre výskum a technický rozvoj vo výške 500 miliónov Sk. Zároveň však rástla aj výška HDP, čím sa dosiahla stagnácia podielu výdavkov na vedu a techniku zo štátneho rozpočtu voči HDP. Napriek nárastu výdavkov na VaV v roku 2003 predstavoval priemerný medziročný nárast celkových výdavkov na výskum a vývoj v roku 2003 v porovnaní s rokom 2001 iba 5,35 %. Zvýšenie výdavkov na VaV v sledovaných rokoch bolo pod úrovňou inflácie. Nepriaznivý je vývoj ukazovateľa výdavkov na výskum a vývoj z HDP, ktorý má klesajúcu tendenciu, pričom hodnota ukazovateľa je nižšia ako v krajinách EÚ. Podiel celkových výdavkov na VaV stagnuje v ostatných rokoch na úrovni 0,59 % z HDP. Z celoeurópskeho hľadiska podiel celkových výdavkov na vedu a techniku dosahuje hodnoty podstatne vyššie než v Slovenskej republike. Fínsko, ktoré patrí medzi krajiny s približne rovnakým počtom obyvateľov ako Slovensko, už v roku 1969 malo celkové výdavky na vedu a techniku na úrovni 0,8 % z HDP a do roku 1999 ich výška dosiahla úroveň 3,1 % z HDP. Priemerná hodnota podielu celkových výdavkov na vedu a techniku v krajinách Európskej únie bola už v roku 1998 1,92 % z HDP a je nižšia v porovnaní s krajinami, ktoré na vedu a techniku vyčleňujú väčšie množstvo finančných prostriedkov, ako napr. Švédsko 3,7 % z HDP, Japonsko 2,91 % z HDP a USA 2,62 % z HDP. Európska únia vydala v marci 2002 dokument zameraný na systematické zvyšovanie financovania VaV. Členské krajiny Európskej únie sa jednoznačne zaviazali zvyšovať celkové výdavky na výskum, vývoj a inovácie tak, aby v roku 2010 investovali do tejto sféry 3 % z HDP, z toho zo štátneho rozpočtu 1 % z HDP a zo súkromných zdrojov 2 % z HDP. V súlade so závermi Barcelonského summitu Slovenská republika z hľadiska reálnych možností slovenskej ekonomiky stanovený cieľ modifikovala nasledovne: dosiahnuť v roku 2010 taký stav vo financovaní VaV v Slovenskej republike, aby v tomto cieľovom roku percentuálny podiel výdavkov na VaV zo štátneho rozpočtu z HDP predstavoval 1,8 %, pričom percentuálny podiel výdavkov štátneho rozpočtu na výskum a vývoj z HDP predstavuje 0,6%. Predmetné ukazovatele z predchádzajúcich rokov za Slovenskú republiku poukazujú na pokračovanie poklesu vo financovaní VaV na Slovensku so zrejmými negatívnymi dopadmi na jeho hospodársky a spoločenský rozvoj, znižovanie úrovne vysokoškolského vzdelávania, odchod mladých, tvorivých, vzdelaných ľudí do zahraničia a v konečnom dôsledku spochybnenie hlásenia sa Slovenska k tvoriacemu sa Európskemu výskumnému priestoru. Znamená to súčasne oslabenie vplyvu nových legislatívnych a koncepčných nástrojov na predpokladané oživenie vplyvu vedy a techniky na rozvoj Slovenska. 1.3.1. Výdavky na výskum a vývoj podľa vedných oblastí (1997 2003) 1997 1999 2000 2001 2002 2003 Výdavky celkom 7743,8 5552,3 6 085,5 6 466,8 6 332,6 7 016,3 Prírodné vedy 11,3 16,2 26,3 25,8 27,2 30,2

Technické vedy 67,9 53,5 47,1 47,4 48,7 40,3 Lekárske vedy 5,2 10,9 8,1 9,2 9,8 10,6 Pôdohospodárske vedy 11,5 11,1 11,8 10,8 7,9 11,1 Spoločenské vedy 3,5 7,3 5,8 6,2 5,9 7,0 Humanitné vedy 0,6 1.0 0,9 0,6 0,5 0,8 Výdavky na výskum a vývoj celkom (v mil. Sk, bežné ceny) a podľa vednej oblasti (v %) V štruktúre výdavkov na výskum a vývoj podľa vedných oblastí sa podiel výskumu v technických vedách výrazne znížil, z takmer dvoch tretín na menej než jednu polovicu. Podobný trend zaznamenali aj poľnohospodárske vedy. Súvisí to s tým, že v poslednej tretine 90. rokov došlo na Slovensku k istému poklesu výkonov v podnikateľskom sektore, a že ani vlastnícke zmeny vo VaV po roku 1996 neviedli k udržaniu podielu podnikateľského sektora, v ktorom sa vykonáva rozhodujúca časť výskumu v technických vedách. 1.3.2. Výdavky na VaV základný výskum a aplikovaný výskum (1997 2003) 1997 1999 2000 2001 2002 2003 Bežné výdavky celkom 6825,9 4932,6 5571,6 5964,1 5804,7 6239,0 Základný výskum 1332,6 1422,3 1385,5 1534,0 1645,4 2329,1 Podiel na bežných výdavkoch (v %) 19,5 28,8 24,9 25,7 28,3 37,3 Aplikovaný výskum 4056,7 2362,2 2913,2 2840,3 2746,7 2790,1 Podiel na bežných výdavkoch (v%) 59,4 47,9 52,3 47,6 47,3 44,7 Experimentálny vývoj 1436,6 1148,1 1272,9 1589,8 1412,6 1119,8 Podiel na bežných výdavkoch (v%) 21,0 23,3 22,8 26,7 24,3 17,9 Bežné výdavky na výskum a vývoj celkom a podľa činností výskumu a vývoja (v mil. Sk) V štruktúre bežných výdavkov na VaV došlo v rokoch 1997-2003 k relatívnemu zníženiu bežných výdavkov na aplikovaný výskum o 5,5 % a ku zvýšeniu výdavkov na základný výskum o 41,5 % v porovnaní s rokom 2002. Nepriaznivým ukazovateľom je významný pokles výdavkov na vývoj o 20,7 %. Po roku 1997 došlo k výraznému poklesu podielu aplikovaného výskumu. Podiel bežných výdavkov na základný výskum sa pohyboval v rokoch 1999-2002 medzi 24,9 až 28,8 %. Za rok 2003 tento podiel činil 37,3 % pri absolútnom náraste bežných výdavkov o 31,9 %. Základný výskum je financovaný predovšetkým zo štátnych zdrojov. Tento nárast je mimo iného spôsobený aj začatím riešenia úloh VaV štátnych programov, u ktorých v prvých rokoch riešenia má prevahu základný výskum. 1.3.3. Výdavky na VaV - bežné výdavky a kapitálové výdavky celkom (1997 2003) 1997 1999 2000 2001 2002 2003 Výdavky celkom 7743,8 5552,3 6085,5 6466,8 6332,6 7016,3 Bežné výdavky 6825,9 4932,6 5571,6 5964,2 5804,6 6239,1 Kapitálové výdavky 917,9 619,7 513,9 502,6 528,0 777,2 Bežné výdavky a kapitálové výdavky celkom (v mil. Sk) Podiel kapitálových výdavkov na VaV z celkových výdavkov na výskum bol v sledovanom období priemerne na úrovni 10 %. 1.3.4. Výdavky na výskum a vývoj rokoch (2000 2004) Ukazovateľ 2000 2001 2002 2003 2004 Výdavky na výskum a vývoj spolu (mil. Sk) 6 086 6 467 6 333 7 016 6 965 v tom kapitálové výdavky 514 503 528 777 742 bežné výdavky 5 572 5 964 5 805 6 239 6 223 Výdavky na výskum a

vývoj spolu (%) 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 v tom kapitálové výdavky 8,4 7,8 8,3 11,1 10,7 bežné výdavky 91,6 92,2 91,7 88,9 89,3 Podiel výdavkov na výskum a vývoj z HDP (%) 0,65 0,64 0,58 0,58 0,53 Stručný prehľad vybraných ukazovateľov z výsledkov štatistického zisťovania údajov o výskume a vývoji za rok 2004 uskutočneného Štatistickým úradom SR Výdavky na VaV v roku 2004 činili : Ukazovateľ Jednotka Hodnota údaju Tendencia 04/03 % Celkové výdavky na VaV mil. Sk 6965,430 99,3 Výdavky na VaV zo ŠR mil. Sk 3978,389 111,5 Údaj HDP mil. Sk 1325486 110,8 Celkové výdavky na VaV z HDP % 0,525 89,0 Výdavky na VaV zo ŠR z HDP % 0,300 100 Výdavky na VaV zo ŠR z celk. výdavkov ŠR % 0,128 150,6 Podiel výdavkov na VaV zo ŠR z celkových výdavkov na VaV % 57,1 112,4 Údaj HDP je oficiálny údaj Štatistického úradu SR ku dňu 7. 10.2005. 1.3.5. Komentár k financovaniu VaV v roku 2004 Celkové výdavky na VaV sa znížili v roku 2004 oproti výdavkom v roku 2003 v bežných cenách (bez započítania vplyvu inflácie) o 0,7 %. K poklesu výdavkov došlo vo výdavkoch z podnikateľských zdrojov o 15,7 % pri náraste výdavkov na VaV zo ŠR o 11,5 %. Podiel celkových výdavkov na VaV z HDP v roku 2004 0,525 % poklesol o 11% oproti podielu 0,59 % v roku 2003 pri absolútnom poklese výdavkov o 50,8 miliónov Sk. Podiel výdavkov na VaV zo štátneho rozpočtu z HDP 0,3 % zostal na úrovni roku 2003 pri absolútnom náraste výdavkov o 411,5 miliónov Sk. V štruktúre bežných výdavkov na VaV podľa základných druhov VaV došlo k zníženiu výdavkov na aplikovaný výskum (o 19,3 %) a k zvýšeniu výdavkov na základný výskum (o 19,5%) v roku 2004 v porovnaní s rokom 2003. Priaznivým ukazovateľom je nárast výdavkov na vývoj o 6,7 %. V štruktúre výdavkov na VaV celkom podľa odborov výskumu a vývoja došlo k absolútnemu i relatívnemu zníženiu výdavkov na prírodné a technické vedy pri náraste výdavkov na ostatné vedné odbory v roku 2004 v porovnaní s výdavkami v roku 2003. V roku 2004 pri absolútnom náraste výdavkov na VaV zo štátnych zdrojov o 11,5 % v porovnaní s rokom 2003 sa znížil podiel výdavkov na VaV z podnikateľských zdrojov na 38,3 % celkových výdavkov na VaV. Podiel výdavkov na VaV zo štátnych a verejných zdrojov činil v roku 2004 57,1 % a z ostatných zdrojov mimo podnikateľských a štátnych iba 4,6 %. Ostatné zdroje financovania VaV sú pomerne málo významné. Výdavky na VaV z podnikateľských zdrojov celkom poklesli v roku 2004 s porovnaním s rokom 2003 o 15,7 %, čo môže mať za následok zníženie inovácií výroby v podnikateľskom sektore. Celkové výdavky na úlohy VaV spolu sa znížili v roku 2004 oproti výdavkom v roku 2003 o 3,1 %, pričom výdavky na úlohy VaV financované štátom sa zvýšili o 18,2 %, čím ich podiel z celkových výdavkov na úlohy VaV dosiahol 66,6 %.

Nasledujúca tabuľka je z najnovších zdrojov (február 2006) Európskej komisie a ukazuje jej pohľad na perspektívy financovania VaV všetkých 25 členských štátov. Slovensko sa opäť dostáva na posledné miesto s neistou perspektívou, ktorú označujú (?). Perspektívy a ciele financovania VaV 25 členských štátov EÚ Členská krajina 2004 2010 Belgicko 1,93 3,00 Česká republika 1,28 1,65 Dánsko 2,63 3,00 Nemecko 2,49 3,00 Estónsko 0,91 1,90 Grécko 0,58 1,50 Španielsko 1,15 2,00 Írsko 1,20 1,96 Cyprus 0,37 0,65 Litva 0,42 1,50 Lotyšsko 0,76 2,00 Luxemburg 1,92 3,00 Rakúsko 2,26 3,00 Portugalsko 0,88 1,80 Slovinsko 1,61 3,00 Fínsko 3,51 4,00 Švédsko 3,74 4,00 Veľká Británia 1,93 2,25* Francúzsko 2,16? Taliansko 1,14? Maďarsko 0,89? Malta 0,29? Holandsko 1,77? Poľsko 0,58? Slovenská republika 0,53? EÚ (18 členských štátov) 2,60 EÚ (25 členských štátov) 1,90 2,20** * - údaj je predpoklad do roku 2014 ** - v rámci výsledného údaja sa v prípade 7 krajín označených otáznikom brali do úvahy údaje uvedené za rok 2004 1.3.6. Komentár a závery k financovaniu VaV (1999 2004) - Celkové výdavky na VaV v porovnaní s rokom 1999 v priebehu rokov 1999-2004 medziročne mierne narastali až do roku 2001 celkove o 16,5 %, v roku 2002 došlo k poklesu o 2,5 % v porovnaní s rokom 2001, v roku 2003 došlo k nárastu oproti roku 2002 o 10,8 % a v roku 2004 došlo k poklesu 0,7 % oproti roku 2003. Priemerný medziročný nárast za obdobie rokov 1999 až 2004 činí iba 5,1 %. - Zvýšenie výdavkov na VaV v sledovaných rokoch bolo pod úrovňou inflácie. - Nepriaznivý je vývoj ukazovateľa výdavkov na VaV z HDP, ktorý má klesajúcu tendenciu, pričom hodnota ukazovateľa je nižšia ako v krajinách EÚ. Táto skutočnosť je v rozpore s deklarovanou podporou výskumu a vývoja. - Podiel kapitálových výdavkov na VaV z celkových výdavkov na výskum a vývoj osciluje okolo 8-10 %, čo treba považovať za nedostačujúci z hľadiska postupného zlepšovania infraštruktúry právnických osôb VaV a fyzických osôb VaV v oblasti prístrojového vybavenia pracovísk.

- Podiel výdavkov na základný výskum z bežných výdavkov na VaV sa pohyboval v rokoch 1999-2002 medzi 24,9 až 28,8 %. Za rok 2003 tento podiel činil 37,3% a v roku 2004 až 44,7% pri absolútnom náraste bežných výdavkov o 455 miliónov Sk. Základný výskum je financovaný predovšetkým zo štátnych zdrojov. - Výdavky na VaV z podnikateľských zdrojov boli v porovnaní s výdavkami zo štátneho rozpočtu v rokoch 2000-2002 vyššie o 21,1 až 35,9 % a v absolútnom objeme predstavujú 3 300-3 600 miliónov Sk. Tendencia zvyšovania týchto výdavkov sa prakticky neprejavuje, v roku 2003 došlo k poklesu o 6,7 % a nadväzne v roku 2004 o 15,7%. Z prehľadu vybraných ukazovateľov za roky 1999-2004 možno vysloviť nasledovné zásadné závery: a) Celková tendencia zmien vo výdavkoch na VaV v roku 2004 v porovnaní s rokom 2003 je nepriaznivá, ide o absolútny pokles výdavkov v bežných cenách celkom o 0,7 %, pričom došlo k nárastu výdavkov zo štátneho rozpočtu na VaV o 11,5 %. Relatívny ukazovateľ výdavkov na VaV vo vzťahu k objemu HDP sa znížil na 0,525 % pri ustálenom podiele zo štátneho rozpočtu 0,3%. b) Pokles výdavkov na VaV bol najvýraznejší vo výdavkoch z podnikateľských zdrojov (o 15,7%). Táto skutočnosť sa premieta do absolútneho i relatívneho poklesu výdavkov na aplikovaný VaV. c) Evidenčný počet zamestnancov VaV narástol v roku 2004 voči počtu v roku 2003 o 6,2 % a prepočítaný počet zamestnancov v človekorokoch FTE narástol o 7,3 %. K nárastu počtu zamestnancov došlo ako na pracoviskách vysokých škôl tak aj na pracoviskách v SAV. d) Vybrané ukazovatele charakterizujú aj vzájomné relácie výdavkov na VaV a kapacít VaV v FTE na základný výskum, aplikovaný výskum a vývoj. Podľa ukazovateľov poklesli v roku 2004 bežné výdavky na aplikovaný výskum a narástli na základný VaV. Posúdenie primeranosti vzájomných relácií najmä výdavkov na základný a aplikovaný výskum a vývoj, ako aj opodstatnenosti tendencií zmien vzájomných relácií je v kompetencii príslušných orgánov štátnej správy. e) V štruktúre úrovne laboratórneho vybavenia právnických osôb VaV a fyzických osôb VaV došlo podľa predložených výkazov za rok 2004 k zlepšeniu podielu nadštandardnej a štandardnej úrovne a k poklesu vybavenia zastaralej úrovne v porovnaní s rokom 2003. Uvedené údaje môžu byť výsledkom iného prístupu jednotlivých respondentov ku kategórií laboratórneho vybavenia špičkovej úrovne. Zásadné závery: - Výdavky na VaV poklesli a ich podiel z HDP poklesol voči úrovni roku 2003, čo nezodpovedá zámerom na zvyšovanie váhy VaV v ekonomike Slovenskej republiky, ako aj cieľov stanoveným v Koncepcii štátnej vednej a technickej politiky. - V ďalších rokoch je potrebné držať sa trendov EÚ. V oblasti VaV Európska únia stanovila v materiáli Investing in research: an Action plan for Europe 22 indikátorov, ktoré umožnia monitorovať stav výskumu a vývoja a jeho smerom k dosiahnutiu cieľa Barcelonského summitu na národnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ ako celku. Ide o vstupné a výstupné indikátory, ktoré sú rozčlenené do 6 oblastí: investície, ľudské zdroje, inovačný potenciál, inovácie v oblasti podnikateľského sektora, konkurencieschopnosť. Súčasťou sú aj dva indikátory skladby (integrované). Väčšina týchto indikátorov už bola použitá v niektorých dokumentoch Európskej únie - Je potrebné prehodnotiť prístupy k podpore rozvoja VaV ako z hľadiska požiadaviek EÚ, tak aj z hľadiska zvyšovania inovatívnosti produkčnej bázy Slovenskej republiky, ktorá sa opiera o aplikáciu výsledkov VaV v podnikateľskom sektore. 1.4. Legislatíva a koncepcia Dňa 1. júla 2005 nadobudol účinnosť zákon č. 172/2005 Z. z. zo dňa 21. marca 2005 o organizácii

štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Na základe vyššie uvedeného zákona a Akčného plánu pre oblasť vedy, výskumu a inovácií Ministerstvo školstva SR pracuje na pokrytí štátnej vednej a technickej politiky novými koncepčnými dokumentmi, ako je napr. Dlhodobý zámer štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015. Roky 2005 2006 sú rokmi, kedy dochádza k zmene v oblasti štátnych programov a APVT, preto v tejto kapitole uvádzame ich pôvodnú štruktúru. 1. 4. 1. Štátne programy výskumu a vývoja Vládou Slovenskej republiky schválené štátne programy výskumu a vývoja (uznesenie vlády SR č. 1007/2002), v súčasnosti končí ich riešenie. Väčšina úloh končí v roku 2005 a len niektoré pokračujú aj v rokoch 2006-2008. Vláda Slovenskej republiky v roku 2002 schválila nasledovné štátne programy a ich administratívnych garantov: Budovanie informačnej spoločnosti administrátor MŠ SR, Kvalita života zdravie, výživa, vzdelávanie - administrátor SAV, Rozvoj progresívnych technológií pre výkonnú ekonomiku - administrátor MH SR, Využívanie domácich surovín a zdrojov administrátor MH SR, Uplatnenie progresívnych princípov výroby a premien energie administrátor MH SR, Účasť spoločenských vied na rozvoji spoločnosti administrátor SAV, Rozvoj osobnosti a talentu mladých zamestnancov a doktorandov výskumu a vývoja do 35 rokov administrátor SAV, Komplexné riešenie podpory a efektívneho využívania infraštruktúry výskumu a vývoja administrátor MŠ SR, Prognóza rozvoja a využívania vedy a techniky do roku 2015 vypracovanie metódou Technológie prognózovania (Technology Foresight) administrátor SAV, Aktuálne otázky rozvoja spoločnosti administrátor MŠ SR. Rady štátnych programov a rady podprogramov koncom roku 2002 sformulovali výzvy a súťažné podmienky pre vyhlásenie obchodných verejných súťaží na podávanie návrhov úloh VaV štátnych programov a podprogramov. V roku 2003 z takto vybraných úloh VaV začalo riešenie 58 úloh. Na riešenie úloh VaV štátnych programov bolo na základe výsledkov obchodných verejných súťaží v roku 2003 vynaložených 540 513 tisíc Sk zo štátneho rozpočtu, z ktorých najviac smerovalo do štátneho sektora 45 % a potom do podnikateľského sektora 31 %. Do sektora vysokých škôl smerovalo 22 % a do neziskového sektora 2 %. Na riešenie štátnych programov bolo v roku 2003 v rámci podielového financovania vo vzťahu k prostriedkom štátneho rozpočtu zmluvne požadovaných 128 960 tisíc Sk z mimorozpočtových zdrojov. Požiadavky a vyčlenené prostriedky štátneho rozpočtu na štátne programy výskumu a vývoja (v tis. Sk) Rozpočtová kapitola 2003 2004 2005 požiadavky rozpočet požiadavky rozpočet požiadavky rozpočet Ministerstvo školstva SR 179 100 179 100 315 000 173 100 330 348 103 860 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR 5 000 5 000 5 000 5 000 5 000 5 000 Ministerstvo hospodárstva SR 275 200 275 200 472 587 215 200 507 906 191 000 Ministerstvo pôdohospodárstva SR 189 842 189 842 225 000 224 500 252 000 252 000 Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR 11 000 11 000 10 000 10 000 10 000 10 000 Slovenská akadémia vied 96 000 96 000 150 600 96 000 157 000 96 000 Spolu 756 142 756 142 1 178 187 723 800 1 514 254 657 860 Rozdelenie finančných prostriedkov na štátne programy VaV do rozpočtových kapitol

Okrem roku 2003 bolo v štátnom rozpočte na štátne programy vyčlenených výrazne menej prostriedkov ako bola požiadavka na základe uzatvorených zmlúv, čo v konečnom dôsledku spôsobilo predlžovanie riešenia a posun ukončenia úloh výskumu a vývoja a ich realizácie. V súlade so Stratégiou konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 a jej Akčným plánom pre vedu výskum a inovácie schváleným uznesením vlády SR č. 557/2005 zo dňa 13. júla 2005 sa od roku 2006 navrhuje zúženie priorít Slovenskej republiky. V zmysle uvedených strategických dokumentov má byť definovaný obmedzený počet prioritných oblastí, v ktorých má Slovenská republika potenciál realizovať konkurecieschopný VaV na medzinárodnej úrovni a na tieto oblasti by mali byť podľa predchádzajúcej vlády zamerané nové štátne programy výskumu a vývoja. 1.4.2. Agentúra na podporu vedy a techniky Agentúra na podporu vedy a techniky (ďalej len agentúra ) bola zriadená zákonom č. 203/2001 Z. z. (ďalej len zákon ). Agentúra podporila úlohy podľa výskumného zámeru žiadateľov zo všetkých sektorov výskumu a vývoja štátneho, vysokoškolského, neziskového a podnikateľského (princíp zdola nahor ). Zriadením agentúry sa vytvorilo konkurenčné prostredie, v ktorom sa všetci oprávnení žiadatelia mohli uchádzať o účelové prostriedky štátneho rozpočtu vo voľnej súťaži podaním príslušnej žiadosti. Kvalita výskumných zámerov žiadateľov bola vyhodnotená vopred definovaným spôsobom, v ktorom závažnú úlohu zohrávali posudky externých domácich a zahraničných odborníkov. Poskytnutie prostriedkov na jednotlivé výskumné úlohy schvaľovala rada agentúry. V troch výzvach agentúra dostala postupne 246, 254 a 356 žiadostí. Agentúra podporila z prvej výzvy 136 projektov a z druhej výzvy 56 projektov. Celkový objem finančných prostriedkov poskytnutý agentúrou pre všetky podporené úlohy v rokoch 2002 až 2005: Rok 2002 2003 2004 2005 Bežné výdavky (tis. Sk) 92 880 132 380 192 221 476 753 Schválený objem finančných prostriedkov na zabezpečenie riešenia úloh VaV podporovaných APVT Poskytnuté prostriedky riešiteľom (v tis. Sk) v členení podľa sektorov sú uvedené v nasledujúcej tabuľke: 2002 2003 2004 Vysoké školy * 20403 31227 33006 Štátny sektor SAV 18965 41944 72898 Štátny sektor ostatné 7576 19941 33426 Podnikateľské subjekty 24739 36087 49061 Neziskové organizácie a obč. združenia 1197 3181 3830 Spolu 72880 132380 192221 Finančné prostriedky poskytnuté riešiteľom úloh VaV APVT v jednotlivých rokoch * vrátane Medzinárodného laserového centra V zmysle zákona č. 172/2005 Z. z. zo dňa 21. marca 2005 o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja bol vytvorený základný legislatívny rámec pre lepšie vynakladanie prostriedkov štátu v tejto oblasti. Z uvedeného zákona, ako aj akčného plánu pre vedu, výskum a inovácie vyplýva úloha transformovať existujúcu Agentúru na podporu vedy a techniky na Agentúru na podporu výskumu a vývoja, ktorá bude predstavovať hlavnú inštitúciu, ktorá bude administrovať a rozdeľovať prostriedky zo štátneho rozpočtu. V zmysle zákona sa na fungovaní agentúry budú podieľať svojou činnosťou v predsedníctve a v radách špičkoví zahraniční odborníci. Po transformácii agentúry bude potrebné zabezpečiť výrazný a kontinuálny nárast finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu, ktoré bude Agentúra poskytovať. Tieto zdroje by mali byť poskytované prostredníctvom

financovania na základe princípu súťaže. V zmysle nového zákona Agentúra vyhlásila novú štvrtú výzvu bez tematického obmedzenia dňa 1. júla 2005 s tým, že projekty sa mohli predkladať do 31. augusta 2005. 1.5. Infraštruktúra VaV Rozbor infraštruktúry VaV Závažným problémom vedy a techniky je stav infraštruktúry VaV, jej modernizácia a prístupy k jej využívaniu. Kvalitná infraštruktúra je jedným zo základných podmienok z kritérií pri riešení medzinárodných projektov, je to dôležité kritérium pri vzniku centier excelentnosti a podobne. Za účelom hodnotenia stavu infraštruktúry bola zriadená ešte v roku 2000 stála Komisia ministra školstva pre pravidelné zhodnocovanie stavu infraštruktúry výskumu a vývoja v SR vybudovanej z prostriedkov štátneho rozpočtu. Táto komisia by mala na základe skutkového stavu v určitých časových etapách posúdiť a navrhnúť riešenia zlepšenia stavu infraštruktúry výskumu a vývoja. Štatistické zisťovanie výskumného a vývojového potenciálu SR za roky 1998 a 1999 potvrdilo skutočnosť, že kapitálové výdavky na výskum a vývoj sú nepostačujúce. Problému infraštruktúry sa dotýka i dokument Koncepcia štátnej vednej a technickej politiky do roku 2005, ktorého hlavnou úlohou bolo vyjadriť účasť štátu na rozvoji a využívaní vedy a techniky na obdobie do roku 2005. Hlavnou úlohou komisie, ktorá vyplynula z uznesenia vlády SR č.724/2000 bod B.5 bolo zhodnotenie stavu infraštruktúry organizácií a pracovísk výskumu a vývoja SR vybudovanej z prostriedkov štátneho rozpočtu a vypracovanie a predloženie na rokovanie vlády správu s návrhmi na opatrenia pre zlepšenie infraštruktúry výskumu a vývoja SR. V metodike boli pre potreby zisťovania údajov o infraštruktúre navrhnuté tri kategórie vybavenia organizácií a pracovísk výskumu a vývoja. Jedná sa o tieto kategórie : I. Kategória : Laboratórne zariadenia a prístroje : Kontrolné, meracie a skúšobné laboratórne zariadenia a prístroje využívané na účely laboratórneho výskumu a vývoja periodicky/ustálene viac ako na 50 % ich celkového rozsahu využívania. II. Kategória : Technologické výrobné zariadenia : Technologické, výrobné zariadenia, stroje a nástroje využívané na účely výskumu a vývoja na výrobu prototypov, súčastí a vzoriek periodicky/ustálene viac ako na 50 % ich celkového rozsahu využívania. III. Kategória : Informačná technika : Hardwarové a softwarové vybavenie informačnej techniky využívané na účely výskumu a vývoja na simuláciu, registráciu a porovnanie sledovaných údajov, na projektovanie zariadení, prístrojov a objektov periodicky/ustálene viac ako na 50 % ich celkového rozsahu využívania. Zistilo sa, že podiel zastaranosti zariadení VaV v Slovenskej republike je až 66,1 %-ný (ide o percentuálny podiel zariadení starších ako 8 rokov z celkového počtu prístrojov a zariadení). Hlavným výstupom tohto zisťovania sa stala databáza prístrojov a zariadení, ktoré sú používané na výskumné účely a ktoré je možné si vyhľadať podľa názvu alebo druhu zariadenia na osobitnej internetovej stránke Ministerstva školstva SR Veda a technika v Slovenskej republike (www.veda-technika.sk). Zároveň sa pravidelne štatistickým zisťovaním o výskumno-vývojovom potenciáli monitoroval stav infraštruktúry VaV. Negatívnym ukazovateľom je malý podiel prístrojového vybavenia nadštandardnej úrovne (33,3% nadobúdacej hodnoty, 7,9% zostatkovej hodnoty), čo je dôsledkom malého objemu kapitálových výdavkov. V záujme medzinárodnej konkurencieschopnosti výskumno-vývojového potenciálu SR, doloženej vysokou úrovňou laboratórneho vybavenia, by sa mal podiel nadštandardnej laboratórnej techniky pohybovať v rozmedzí 40-50 % popri podiele zastaranej v rozmedzí 20-30 %.

V zmysle schváleného zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja sa predpokladá podporovať infraštruktúru VaV prostredníctvom tzv. rozvojových programov infraštruktúry výskumu a vývoja a v zmysle akčného plánu pre oblasť vedy, výskumu a inovácií prostredníctvom tzv. národných centier excelentnosti. 1.6. Informačné zabezpečenie vedy a techniky Ministerstvo školstva SR je prevádzkovateľom Celoštátneho informačného systému výskumného a vývojového potenciálu Slovenskej republiky (ISVVP), ktorý bol budovaný v predchádzajúcich rokoch. Jeho prevádzka je zabezpečovaná v zmysle 20 zákona č. 132/2002 Z. z. Podrobnosti o jeho prevádzkovaní a činnosti sú určené vyhláškou Ministerstva školstva SR č. 192/2003 Z.z. Informačný systém sa člení na jednotlivé obsahovo samostatné a vzájomne previazané základné podsystémy, ktorými sa zabezpečujú úlohy informačného systému najmä získavanie údajov o: a) úlohách výskumu a vývoja, b) expertoch výskumu a vývoja, c) výskumnom a vývojovom potenciáli, d) infraštruktúre výskumu a vývoja, e) medzinárodnej vedecko-technickej spolupráci. Technickým správcom ISVVP je Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR), ktorý zabezpečuje v spolupráci s Ministerstvom školstva SR a ostatnými ústrednými orgánmi, SAV a APVT aktualizáciu jeho databáz a sprístupňovanie informácií najmä prostredníctvom osobitnej web stránky Ministerstva školstva SR o vede a technike v SR www.vedatechnika.sk. V zmysle zákona č. 172/2005 Z. z. z 21. marca 2005 o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a akčného plánu pre oblasť vedy, výskumu a inovácií bude do 30. júna 2006 vytvorený centrálny informačný portál pre oblasť vedy, výskumu a inovácií. Centrálny informačný portál bude realizovaný ako centrálny bod v rámci ústredného portálu verejnej správy, z ktorého sa budú môcť občania a inštitúcie dozvedieť informácie o všetkých programoch, aktivitách a výsledkoch projektov v oblasti vedy, výskumu a inovácií podporovaných z verejných zdrojov. Súčasne v zmysle novej priority štátnej vednej a technickej politiky priblížiť VaV verejnosti bude začiatkom roku 2006 vypracovaná grantová schéma na financovanie popularizácie vedy a techniky. 1.7. Výchova doktorandov a postdoktorandov Výchova doktorandov a postdoktorandov sa uskutočňuje ako tretí stupeň vysokoškolského vzdelávania podľa Zákona o vysokých školách č. 131/2002 Z.z. Slovenská republika ako člen Európskej únie musí aj v oblasti VaV zabezpečiť trvalý rozvoj a stabilizáciu ľudských zdrojov a primerane sa podieľať na VaV v rámci európskeho vedeckého priestoru. Pre riešenie problematiky mladých pracovníkov výskumu a vývoja bol vypracovaný a vládou SR schválený tematický štátny program Rozvoj osobnosti a talentu mladých zamestnancov a doktorandov výskumu a vývoja do 35 rokov gestorom ktorého je Ministerstvo školstva SR a administratívnym garantom bola Slovenská akadémia vied. Uvedený štátny program vychádzal zo snahy zabezpečiť komplexný rozvoj osobnosti, zlepšiť pracovné a sociálne podmienky mladých zamestnancov a doktorandov VaV (ďalej len mladých zamestnancov ), zapojiť ich výraznejšie do samostatnej vedeckovýskumnej práce a vytvoriť podmienky pre tvorbu vedeckej kariéry podporovaním aktívnej mobility mladých zamestnancov, zlepšovaním postavenia vedy a techniky v spoločnosti a zlepšovaním pracovných podmienok. Riešenie štátneho programu prebiehalo do roku 2005 s postupnou realizáciou dosiahnutých výsledkov v ďalších rokoch ako aj ďalšieho riešenia do roku 2010. Problematika mladých zamestnancov výskumu a vývoja sa rieši aj prostredníctvom Agentúry na podporu výskumu a vývoja, ktorá vytvorila osobitný program na podporu projektov podávaných

mladými vedeckými pracovníkmi výskumu a vývoja. Cieľom programu, ktorý bude s veľkou pravdepodobnosťou pokračovať je: 1. motivovať mladých pracovníkov k systematickej a samostatnej vedecko-výskumnej práci, 2. pomôcť pri vyhľadávaní talentovaných zamestnancov výskumu a vývoja a umožniť im prácu pri vedení kolektívov, 3. priviesť mladých zamestnancov výskumu a vývoja ku kariére vedecko-výskumných pracovníkov, 4. podporiť formovanie návykov nevyhnutných pre prácu v konkurenčnom prostredí grantového systému, 5. napomôcť znižovaniu priemerného veku zamestnancov výskumu a vývoja. V rámci tohto programu agentúra podporuje kvalitné projekty podané mladými vedeckými pracovníkmi výskumu a vývoja. Projekty môžu podávať mladí pracovníci samostatne alebo kolektívy pozostávajúce z mladých pracovníkov. Všetci členovia kolektívu a aj jeho vedúci musia byť mladí pracovníci, ktorí v čase podania projektu neprekročili vek 35 rokov. Vecné zameranie projektov mladých pracovníkov nie je tematicky obmedzené. V rámci tohto programu agentúra začala v roku 2004 v rámci tohto programu podporovať 12 projektov. V roku 2004 dostala agentúra v rámci programu podpory mladých 90 žiadostí o podporu a vzhľadom na lepšiu finančnú situáciu bude možné podporiť približne polovicu projektov. Súčasťou akčného plánu pre oblasť vedy, výskumu a inovácií je aj úloha zaviesť systém podpory doktorandov a post-doktorandov vo forme doplnku k existujúcemu systému financovania doktorandského štúdia prostredníctvom grantovej schémy na podporu najkvalitnejších ľudských zdrojov. Tento systém by mal okrem iného slúžiť aj na motiváciu podnikateľských subjektov pri podpore externého doktorandského štúdia ich špičkových zamestnancov vo forme finančnej spoluúčasti. Druhou formou podpory ľudských zdrojov v zmysle akčného plánu bude vypracovanie mobilitnej grantovej schémy. Najúspešnejšie krajiny majú i najväčší počet absolventov PhD. štúdia na milión obyvateľov. Zatiaľ čo u nás je okolo 83 absolventov PhD/milión v najvyspelejších krajinách (Švajčiarsko, Fínsko, Švédsko, Nemecko) je ich počet 4 5 násobný, preto je potrebné u nás počítať so zvýšením počtu doktorandov. 1.8. Medzinárodná vedecko-technická spolupráca (MVTS) Ministerstvo školstva SR má prierezové kompetencie za oblasť medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce. Ide o mimoriadne dôležitú oblasť v zmysle novej priority štátnej vednej a technickej politiky internacionalizácie výskumu a vývoja, ktorá je nevyhnutná vzhľadom na to, že sme súčasťou EÚ a súčasne Slovensko patrí medzi menšie štáty. Medzi jeho hlavné úlohy patrí: koordinovanie a vyhodnocovanie dvojstrannej a mnohostrannej medzinárodnej vedeckotechnickej spolupráce (MVTS) s dôrazom na zapájanie sa SR do programov a projektov v oblasti vedy a techniky v rámci Európskych spoločenstiev, a aktivít v tejto oblasti, ktoré sú uskutočňované na základe medzinárodných dohôd a zmlúv a vyplývajú z členstva v medzinárodných vládnych a mimo vládnych organizáciách pre oblasť vedy a techniky, vytváranie podmienok a predpokladov na: o plnenie úloh vyplývajúcich z členstva v medzinárodných organizáciách V&T, o vstup a zapojenie SR do vybraných medzinárodných vládnych a mimo vládnych organizácií vedy a techniky, o zvýšenie konkurencieschopnosti pracovísk SR v rámci ERA (Európskeho výskumného priestoru) a implementáciu vedeckých poznatkov do praxe. Ani ekonomicky, intelektuálne a priemyselne vyspelé krajiny nie sú schopné samostatne zvládnuť financovanie finančne náročných výskumných programov. Preto medzinárodná integrácia je v tomto smere nevyhnutná. Ministerstvo školstva SR zabezpečuje najmä spoluprácu: