SK SK SK
KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV Brusel, 23.2.2009 KOM(2009) 84 v konečnom znení OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU STRATÉGIA EÚ NA PODPORU ZNIŽOVANIA RIZIKA KATASTROF V ROZVOJOVÝCH KRAJINÁCH {SEK(2009) 217} {SEK(2009) 218} {SEK(2009) 220} SK SK
1. ÚVOD Katastrofy spomaľujú rozvoj a ohrozujú plnenie rozvojových cieľov tisícročia. Už dlho sa ukazuje, že znižovanie rizika katastrof je z hľadiska pomeru nákladov a prínosov výhodnejšie. Medzinárodná stratégia OSN na zmiernenie následkov katastrof (International Strategy for Disaster Reduction ISDR) definuje znižovanie rizika katastrof takto: Opatrenia prijaté s cieľom znižovať riziko katastrof a nepriaznivých následkov prírodných pohrôm prostredníctvom systematického úsilia o analýzu a riešenie príčin katastrof, vrátane vyhýbania sa rizikám, znižovania sociálnej a hospodárskej citlivosti voči rizikám a zvýšenej pripravenosti na nepriaznivé udalosti. EÚ je najväčším poskytovateľom humanitárnej pomoci na svete, ale chýba jej strategický rámec pre riadenie podpory znižovania rizika katastrof v rozvojových krajinách. V tomto oznámení sa navrhuje stratégia EÚ na podporu znižovania rizika katastrof v rozvojových krajinách tak prostredníctvom rozvojovej spolupráce, ako aj humanitárnej pomoci s cieľom podporiť Akčný rámec z Hyogo z roku 2005 1 a dosahovanie rozvojových cieľov tisícročia. Na základe článku 180 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva tvorí táto stratégia jednu polovicu balíka opatrení, ktorý sa zaoberá problematikou znižovania rizika katastrof v rámci EÚ 2 a mimo nej, pričom nezabúda ani na príslušné väzby medzi týmito dvoma oblasťami. Dopĺňa a podporuje existujúce iniciatívy EÚ zamerané na zmenu klímy. 2. ODÔVODNENIE 2.1. Narastá počet katastrof najviac postihnuté sú rozvojové krajiny Za posledných 30 rokov vzrástol počet katastrof a takisto vzrástla ich intenzita. Celkový počet nahlásených katastrof vzrástol zo 73 v roku 1975 na približne 440 v roku 2007. Počet klimatických katastrof sa takmer strojnásobil, t. j. z 1280 v rokoch 1978 až 1987 na 3435 v rokoch 1998 až 2007 3. Katastrofami sú najviac postihnuté rozvojové krajiny, pretože sú voči nim najcitlivejšie a disponujú najmenšími kapacitami na vyrovnanie sa s ich následkami. Napríklad pri zemetrasení so silou 6,6 stupňa, ktoré zasiahlo Irán v roku 2003, zahynulo viac ako 40 000 ľudí. Naproti tomu si zemetrasenie so silou 6,5 stupňa, ktoré zasiahlo strednú Kaliforniu o štyri dni skôr, vyžiadalo dva životy a 40 zranených 4. Kvôli katastrofám je takisto často potrebné značné národné zdroje určené na rozvoj použiť na záchranné akcie, obnovu a rekonštrukciu, čím sa vyčerpávajú zdroje pre chudobné obyvateľstvo potrebné na boj proti chudobe. Odhaduje sa, že následkom cunami v roku 2004 vzrástol v regióne Aceh v Indonézii podiel ľudí žijúcich pod hranicou chudoby z 30 % na 50 % 5. 1 2 3 4 5 Prijatý na svetovej konferencii o znižovaní rizika katastrof. Oznámenie Komisie o prístupe Spoločenstva k prevencii prírodných katastrof a katastrof spôsobených človekom (KOM(2008)xx). V spolupráci so Strediskom pre výskum epidemiológie katastrof (Centre for Research on the Epidemiology of Disasters CRED). DFID (2006): Znižovanie rizika katastrof. Tamže. SK 2 SK
Okrem toho sú rozvojové krajiny veľmi závislé na dobrom zdravotnom stave zvierat a rastlín (plodín), takže katastrofy v dôsledku biologických rizík môžu mať nepriaznivý vplyv na potravinovú bezpečnosť a následne spôsobovať nové katastrofy. Pokiaľ ide o biologické riziká, nesmieme zabudnúť na to, že v prípade, že sa výskyt chorôb alebo škodcov nebude primerane riešiť, môže sa ľahko stať endemickým, a tak významne ovplyvniť hospodársku situáciu krajiny alebo regiónu a tým aj jej/jeho strednodobé a dlhodobé perspektívy. Medzivládny panel o zmene klímy dospel k záveru, že došlo k zmenám vo frekvencii a/alebo intenzite extrémnych meteorologických fenoménov 6. Tieto zmeny môžu už v súčasnosti prispievať k zvýšenému počtu a intenzite katastrof, čím sa potreba účinného znižovania rizika katastrof stáva ešte naliehavejšou. 2.2. Investovať do znižovania rizika katastrof sa oplatí Katastrofám je možné predchádzať. Existujú spôsoby, ako znižovať riziká a obmedzovať následky katastrof napríklad riešením hlavných príčin ohrozenia ľudí a zvyšovaním ich schopnosti riešiť vzniknuté krízové situácie. Znižovanie rizika katastrof zahŕňa pripravenosť, zmierňovanie následkov katastrof a prevenciu. Cieľom je zvýšiť odolnosť voči katastrofám a táto odolnosť sa opiera o vedomosti v oblasti riadenia rizík, budovania kapacít a využívania informačných a komunikačných technológií a zariadení na pozorovanie Zeme. Úspechy dosiahnuté pri znižovaní rizika katastrof Hurikán Michelle, ktorý v roku 2001 dosiahol silu štvrtého stupňa, bol najsilnejším hurikánom na Kube za posledných 50 rokov. Vďaka účinnému systému Kuby pre včasné varovanie a jej plánu pripravenosti na hurikány bolo evakuovaných 700 000 ľudí. Z toho 270 000 ľuďom bolo poskytnuté dočasné ubytovanie a základné potreby na prežitie na dlhšie obdobie. Približne 777 000 zvierat bolo presunutých do bezpečných oblastí. Hurikán síce značne zasiahol hospodárstvo krajiny, ale hlásených bolo iba päť mŕtvych a 12 zranených. 7 V roku 1998 zahynulo pri cunami na severozápadnom pobreží Papuy-Novej Guiney 2 200 ľudí. V roku 2000 cunami síce zničila tisícky domov, ale vďaka úsiliu o znižovanie rizík katastrof zo strany Ázijského strediska pre znižovanie rizika katastrof nedošlo k žiadnym stratám na životoch. 8 Účinné znižovanie rizika katastrof môže viesť k zníženiu strát na životoch a majetku. Podľa štúdií sa vplyvy katastrof eliminujú alebo znížia o dva až štyri doláre za každý dolár investovaný do znižovania rizika katastrof 9. 2.3. Medzinárodné úsilie o znižovanie rizika katastrof V posledných rokoch sa dôraz presunul z úsilia zameraného predovšetkým na riešenie situácie po katastrofách na uplatňovanie komplexného prístupu k znižovaniu rizika katastrof. V roku 2005 prijalo 168 vlád akčný rámec z Hyogo na obdobie 2005 2015: Budovanie odolnosti národov a spoločenstiev voči katastrofám, ktorého implementáciu Komisia 10 v plnej miere podporuje. Výzvou teraz zostáva premeniť tento rámec na účinné opatrenia na celosvetovej, regionálnej, vnútroštátnej a miestnej úrovni. Mnohé rozvojové krajiny vynakladajú značné 6 7 8 9 10 IPCC (2007): Štvrtá hodnotiaca správa. ISDR (2004): Život v ohrození: Celkový prehľad iniciatív zameraných na znižovanie rizika katastrof. ADRC (2001). DFID (2006): Znižovanie rizika katastrof. Akčný rámec z Hyogo mohli prijať iba vlády a preto ho Komisia formálne neprijala. SK 3 SK
úsilie na jeho implementáciu, nemajú však dostatok financií a kapacít 11. Cieľom druhej Celosvetovej platformy pre znižovanie rizika katastrof, ktorá sa má uskutočniť v júni 2009, je podporiť iniciatívu z Hyogo a zhodnotiť dosiahnutý pokrok. Z iniciatív ako je napríklad Svetovou bankou vytvorený Celosvetový nástroj na znižovanie rizika katastrof a obnovu (Global Facility for Disaster Reduction and Recovery GFDRR) je zjavné, že medzinárodné povedomie rastie. Na rokovaniach na základe rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a najmä v akčnom pláne z Bali prijatom v roku 2007 bolo znižovanie rizika katastrof označené za prostriedok na prispôsobenie sa zmene klímy a zníženie vplyvu, ako aj za príspevok k dlhotrvajúcemu úsiliu o zmiernenie zmeny klímy 12. 2.4. Dôvody pre prijatie opatrení EÚ v oblasti znižovania rizika katastrof Európsky konsenzus o rozvoji z roku 2005 a Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci z roku 2007 zaväzujú EÚ podporovať politiku a opatrenia v oblasti znižovania rizika katastrof. Rada vo svojich záveroch o posilnení schopnosti Únie reagovať na katastrofy vyzvala Komisiu, aby predložila návrh stratégie EÚ na znižovanie rizika katastrof v rozvojových krajinách. Európsky parlament takisto opakovane požadoval razantnejšiu politiku v oblasti znižovania rizika katastrof a navýšenie finančných prostriedkov. Väčšina členských štátov EÚ a Komisia pravidelne podporujú opatrenia v oblasti znižovania rizika katastrof vo všetkých regiónoch rozvojových krajín. Dobrým príkladom koordinácie EÚ je napríklad Bangladéš, kde EK a DFID spoločne podporia Komplexný program na vyrovnanie sa s katastrofami na obdobie 2010 2014. Napriek tomu však existujúce opatrenia EÚ nesledujú žiadnu stratégiu, pretože sa uskutočňujú na princípe ad hoc projektov/programov a sú často nekoordinované a neadekvátne. Komisia si uvedomuje, že napríklad za 10 rokov činnosti v oblasti pripravenosti na katastrofy, najmä prostredníctvom programov DIPECHO v šiestich oblastiach sveta, ktoré sú často postihované katastrofami, existuje veľmi malé množstvo príkladov formálnej spolupráce s členskými štátmi. Zdá sa, že účinnosť opatrení EÚ nepriaznivo ovplyvňuje niekoľko faktorov: Absencia politických a strategických rámcov na znižovanie rizika katastrof. Hoci akčný rámec z Hyogo poskytuje harmonizované usmernenia v oblasti znižovania rizika katastrof, nie je možné ho pružne použiť na účely rozvojovej spolupráce. Regionálny kontext je napríklad napriek komparatívnym výhodám a úspore z rozsahu z regionálnych opatrení sotva spomenutý. Iba Spojené kráľovstvo a Švédsko (SIDA) doposiaľ vypracovali konkrétnu politiku/stratégiu na znižovanie rizika katastrof, avšak ostatné členské štáty plánujú vypracovanie takejto politiky/stratégie. V skutočnosti sa v súčasnej dobe zintenzívnila individuálna podpora v oblasti znižovania rizika katastrof zo strany Komisie a asi približne 10 členských štátov. Ak nebude vytvorená žiadna stratégia na riadenie takýchto opatrení na úrovni EÚ, bude to určite viesť k väčšej fragmentácii a/alebo duplicite úsilia. Absencia spoločného stanoviska. V súčasnosti EÚ nedisponuje žiadnym spoločným stanoviskom, ktoré by sa týkalo znižovania rizika katastrof, hoci 11 12 ISDR: Celkový prehľad za rok 2007. Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (2007), Akčný plán z Bali, rozhodnutie 1/CP.13. SK 4 SK
názory na túto tému sú zhodné. Je potrebné, aby bolo znižovanie rizika katastrof súčasťou politického dialógu medzi EÚ a rozvojovými krajinami. Znižovanie rizika katastrof bude mať najväčší účinok vtedy, keď bude posolstvo EÚ konzistentné a koordinované. Napríklad nevýrazná a nekoordinovaná účasť EÚ na prvom zasadnutí Celosvetovej platformy pre znižovanie rizika katastrof z roku 2007 bola zjavná. Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy je ďalším fórom, na ktorom by bol koordinovaný postoj EÚ k otázke znižovania rizika katastrof a zmeny klímy žiaduci. Nedostatočný pokrok v súvislosti so začleňovaním znižovania rizika katastrof do rozvojovej spolupráce EÚ. Vzhľadom na riziko, ktoré katastrofy predstavujú pre rozvoj, je potrebné, aby bola otázka znižovania rizika katastrof lepšie začlenená do rozvojovej spolupráce EÚ. V súčasnosti sa o to usiluje niekoľko členských štátov a Komisia, avšak dosiahnutý pokrok je zatiaľ nerovnomerný a nedostatočný a vyžaduje si zlepšenie 13. Nedostatočné prepojenie otázky znižovania rizika katastrof a zmeny klímy. Znižovanie rizika katastrof je významnou súčasťou úspešného prispôsobenia sa zmene klímy, a ak má byť účinné, musí stále viac zohľadňovať zmeny v rizikách, ktoré zmena klímy prináša. V praxi však nie sú výhody a synergie plynúce z prepojenia otázky znižovania rizika katastrof a prispôsobenia sa zmene klímy systematicky identifikované a využívané. Z uvedeného vyplýva, že stratégia EÚ, ktorá by podporila otázku znižovania rizika katastrof v rozvojových krajinách, by EÚ poskytla strategické zameranie, ktoré jej v súčasnosti chýba, a zároveň by viedla k zjednoteniu úsilia EÚ v oblasti znižovania rizika katastrof. To by umožnilo využiť výhody a synergie jednotnejším a koordinovanejším spôsobom, a to aj výhody a synergie týkajúce sa politickej súdržnosti, neduplicity úsilí, cenovej efektívnosti, účinnosti a výmeny osvedčených postupov. 3. NA CESTE K VYTVORENIU STRATÉGIE EÚ NA PODPORU ZNIŽOVANIA RIZIKA KATASTROF V ROZVOJOVÝCH KRAJINÁCH Navrhovaná stratégia sa opiera o strategickú činnosť Európskej komisie 14 a členských štátov EÚ, ako aj o skúsenosti získané v oblasti znižovania rizika katastrof vo všetkých regiónoch rozvojových krajín. Hoci sú ďalej uvedené prioritné oblasti intervencie v plnom súlade s prioritami akčného rámca z Hyogo, všeobecný ciel stratégie, strategické ciele a priority vykonávania odrážajú najmä kontext existujúceho partnerstva a spolupráce medzi EÚ a rozvojovými krajinami, okrem iného aj na regionálnej úrovni. 13 14 Tearfund (2007): Pokrok inštitucionálnych darcov pri začleňovaní otázky znižovania rizika katastrof. Oznámenia Komisie o posilnení kapacít Únie v oblasti reakcie na katastrofy (KOM(2008) 130). Vytvorenie globálnej aliancie proti zmene klímy medzi Európskou úniou a chudobnými rozvojovými krajinami, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy (KOM(2007) 540); Posilnenie reakcie EÚ na katastrofy a krízy v tretích krajinách (KOM(2005) 153), Spoločný dokument vysokého predstaviteľa a Komisie o zmene klímy a medzinárodnej bezpečnosti (S113/08) a pracovný dokument útvarov Komisie o predchádzaní katastrofám a pripravenosti na ne (2003). SK 5 SK
3.1. Ciele Všeobecným cieľom je účinnejším znižovaním rizika katastrof prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju a odstráneniu chudoby znižovaním bremena katastrof, s ktorým zápasia chudobné a najohrozenejšie krajiny a skupiny obyvateľstva. Na dosiahnutie tohto všeobecného cieľa bude EÚ podporovať tieto strategické ciele: (1) podpora rozvojových krajín pri účinnom začleňovaní otázok znižovania rizika katastrof do ich rozvojových politík a plánovania, (2) podpora rozvojových krajín a spoločenstiev pri účinnejšom znižovaní rizika katastrof prostredníctvom cielených opatrení zameraných na predchádzanie katastrofám, zmierňovanie ich následkov a pripravenosť na ne, (3) účinnejšie začleňovanie otázky znižovania rizika katastrof do politík a programovania EÚ v oblasti rozvojovej a humanitárnej pomoci, ako aj do opatrení v rámci reakcie na krízy, pokiaľ zahŕňajú reakciu na katastrofy a obnovu. 3.2. Geografické pokrytie, rozsah a prístup Táto stratégia sa vzťahuje na všetky rozvojové krajiny 15 a zámorské krajiny a územia (ZKÚ), avšak zvláštna pozornosť sa bude venovať oblastiam, ktoré sú často postihované katastrofami, najmenej rozvinutým a veľmi ohrozeným krajinám a miestam, ako aj najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva 16. Takisto sa v oblasti znižovania rizika katastrof posilní spolupráca s najvzdialenejšími regiónmi. Katastrofy, na ktoré sa zameriava táto stratégia, sú spôsobené prírodnými 17 a technickými rizikami. Rôzne riziká však môžu pôsobiť spoločne a vyvolať tzv. domino efekt napr. zhoršovanie stavu životného prostredia spôsobujúce veľké záplavy, v dôsledku ktorých vznikajú epidémie. Preto by sa mal podľa možnosti prijať koncept zahŕňajúci viacero rizík, ktorý by mohol viesť k zvýšenej odolnosti aj v prípade iných druhov katastrof. Hoci sa v rámci stratégie uznáva, že katastrofy môžu viesť k zhoršeniu existujúceho napätia či nestabilite, táto stratégia nezahŕňa katastrofy spôsobené človekom ako napr. konflikty alebo vojny 18. Do úvahy sa budú brať tak postupne vznikajúce, ako aj náhle katastrofy, rozsiahle, ako aj často sa vyskytujúce lokálne katastrofy, ako napr. zosuvy pôdy, veľké záplavy, požiare, víchrice, prepuknutie ochorení človeka a zvierat, ako aj výskyt škodcov rastlín. Pritom sa zohľadní skutočnosť, že tieto katastrofy si môžu vyžadovať rôzne koncepčné opatrenia. Stratégia je kombináciou podpory začleňovania otázok znižovania rizika katastrof do vonkajších opatrení EÚ a do stratégií rozvojových krajín a podpory cielených opatrení v oblasti znižovania rizika katastrof, ktoré môžu toto úsilie o začlenenie vhodne doplniť a priniesť okamžité výsledky. Príkladom sú napríklad kľúčové investície v oblasti znižovania rizika katastrof s dobrým potenciálom pre využitie aj v iných oblastiach, ako napr. špecifické programy v oblasti znižovania rizika katastrof alebo regionálne systémy včasného varovania. Regionálna dimenzia je veľmi dôležitá, pretože katastrofy sa nezastavia na hraniciach krajiny. 15 16 17 18 Zoznam OECD/DAC prijímateľov oficiálnej rozvojovej pomoci. Spresnenie je potrebné vykonať na základe analýzy rizika na príslušných úrovniach a na základe zisteného ohrozenia a osobitných potrieb. Biologický, geofyzikálny a hydrometeorologický charakter. V takýchto prípadoch bude dôležité spojiť otázku znižovania rizika katastrof s predchádzaním krízam a reakciou na krízy. SK 6 SK
EÚ využije svoju váhu a skúsenosti na regionálnej úrovni, aby podporila opatrenia, ktoré sa v súlade so zásadami komparatívnej výhody a subsidiarity prijímajú efektívnejšie na regionálnej úrovni. 4. PRIORITNÉ OBLASTI INTERVENCIE 4.1. Zabezpečiť, aby znižovanie rizika katastrof bolo vnútroštátnou a miestnou prioritou so silnou inštitucionálnou základňou pre implementáciu Politický záväzok má pre napredovanie v otázkach znižovania rizika katastrof na všetkých úrovniach kľúčový význam. EÚ bude podporovať rozvojové krajiny, ktoré prevezmú vedúcu úlohu v oblasti znižovania rizika katastrof a budú implementovať akčný rámec z Hyogo, a bude sa zasadzovať o znižovanie rizika katastrof tým, že znižovanie bude zviditeľňovať a poukazovať na jeho význam. Implementácia akčného rámca z Hyogo takisto zahŕňa podporu lepšieho začlenenia otázky znižovania rizika katastrof do: a) rozvojových a humanitárnych politík a plánovania, b) reakcie na krízy v prípade, že ide o reakciu na katastrofu a o obnovu a c) stratégií zameraných na prispôsobenie sa zmene klímy. Na podporu uvedeného je potrebné nájsť zdroje v rámci Komisie, v členských štátoch EÚ a rozvojových krajinách. Okrem toho účinné znižovanie rizika katastrof vyžaduje silnú inštitucionálnu základňu, ktorú je možné posilniť napr. vytváraním kapacít, dobrou správou veci verejných, podporovaním vhodných politík a právnych predpisov, uľahčovaním výmeny informácií, a účinnými koordinačnými mechanizmami. Na vnútroštátnej úrovni by sa mali vytvoriť platformy pre dialóg s viacerými zainteresovanými stranami, ktoré by poskytli politické usmernenia a umožnili koordináciu činností. Aby sa maximalizoval účinok pomoci, je takisto dôležité posilniť kapacity medzinárodného systému zameraného na medzinárodné záväzky a koordináciu darcovstva v EÚ. Európska únia: podporí začlenenie otázky znižovania rizika katastrof do programu politických zasadnutí na vysokej úrovni a do pravidelného politického dialógu s rozvojovými krajinami, podporí začlenenie otázky znižovania rizika katastrof do rozvojových politík a plánovania v rozvojových krajinách, ako aj do príslušných sektorových politík, stratégií na prispôsobenie sa zmene klímy a prierezových otázok, vhodnejšie začlení otázku znižovania rizika katastrof do politík EÚ, podporných stratégií, programov a projektov, podporí rozvoj a implementáciu vnútroštátnych politík, právnych a inštitucionálnych rámcov pre znižovanie rizika katastrof, ako aj vnútroštátnych a regionálnych platforiem, zabezpečí užšiu koordináciu činností zameraných na znižovanie rizika katastrof v rozvojových krajinách s cieľom pomôcť pri implementácii tejto stratégie, podporí Medzinárodnú stratégiu OSN na zmiernenie následkov katastrof ako koordinačný orgán pre implementáciu akčného rámca z Hyogo. SK 7 SK
4.2. Rozpoznanie, vyhodnotenie a monitorovanie rizík katastrof a zlepšenie včasného varovania Lepšie poznatky týkajúce sa nebezpečenstva najmä v súvislosti s narastajúcou premenlivosťou a citlivosťou klímy, alebo v súvislosti s významným nárastom celosvetového obchodu so živými zvieratami a výrobkami, umožňujú miestnym spoločenstvám a krajinám lepšie chápať, predvídať a minimalizovať riziko katastrof. Tieto poznatky by sa mali zahrnúť do procesu tvorby politiky. Vzhľadom na súčasné nedostatky v analýzach je nevyhnutné zdokonaliť a posilniť kapacitu analýzy rizika, podporiť integrované hodnotenie citlivosti a kapacít, modernizovať stanice pre monitorovanie údajov a kapacity spoľahlivého včasného varovania. Ďalej je potrebné podporiť spoločné vyhodnocovanie škôd a potrieb po katastrofách 19 s cieľom vypracovať stratégie a opatrenia na znižovanie rizika katastrof, ktoré budú vhodne prispôsobené výnimočným situáciám ohrozených ľudí, a posilniť odolnosť. Budovanie kapacít a nástroje, ktoré zabezpečia, aby sa včasné varovanie dostalo aj k tým najohrozenejším miestnym spoločenstvám a skupinám obyvateľstva, bude v tomto procese veľmi dôležité. Pre odstránenie tohto nedostatku je dôležité rozšíriť výskum, štatistické kapacity a šíriť výsledky týkajúce sa znižovania rizika katastrof. EÚ disponuje významnými výskumnými kapacitami, ku ktorým patrí aj 7. rámcový program pre výskum a Spoločné výskumné centrum, prostredníctvom ktorých sa podporujú nástroje ako napríklad Kopernikus, ktorý by mal prispieť k vlastnému úsiliu rozvojových krajín a dopĺňať ho. EÚ zabezpečí vhodné prepojenie s iniciatívami na konsolidáciu poznatkov, ktoré boli preskúmané v rámci oznámenia o koncepte Spoločenstva na predchádzanie prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným človekom. Európska únia: podporí rozšírenie výskumu (vedeckého, technologického a socio-ekonomického) a štatistickej kapacity v rozvojových krajinách, podporí vytvorenie vnútroštátneho systému vyhodnocovania rizika pre rôzne nebezpečenstvá a tiež podporí výmenu informácií a poznatkov týkajúcich sa rizika, podporí spoločné vyhodnocovanie škôd a potrieb po katastrofách spolu so Svetovou bankou a OSN na podporu vyhodnocovania uskutočňovaného na vnútroštátnej úrovni s cieľom zvýšiť odolnosť krajín voči krízam, podporí vyhodnocovanie rizík miestnymi spoločenstvami a prepojí ho s vnútroštátnym a regionálnym vyhodnotením, podporí výmenu osvedčených postupov, nápadov a skúseností tak medzi rozvojovými krajinami, ako aj medzi rozvojovými a rozvinutými krajinami, podporí rozvoj a posilnenie systémov včasného varovania, ako aj systému včasného varovania zameraného na obyvateľstvo a rovnako podporí budovanie príslušných kapacít. 19 Spoločná akčná platforma OSN, Svetovej banky a EK pre Analýzu stavu po kríze a plán obnovy, ktorá sa uplatňuje po skončení katastrofy. SK 8 SK
4.3. Využitie poznatkov, inovácií a vzdelávania na dosiahnutie bezpečného a odolného prostredia na všetkých úrovniach Katastrofy je možné výrazne obmedziť v prípade, že ľudia budú dobre informovaní o rizikách, ktorým môžu čeliť, a o možnostiach a opatreniach týkajúcich sa zníženia ohrozenia a lepšej prípravy. Informovanosť verejnosti v súvislosti so znižovaním rizika katastrof je možné podporiť šírením informácií týkajúcich sa rizika katastrof medzi príslušnými orgánmi a miestnym obyvateľstvom, aby sa ľudia mohli chrániť a zvýšili svoju odolnosť voči katastrofám. Média môžu zohrávať dôležitú úlohu. Predovšetkým deti je možné informovať o znižovaní rizika katastrof tým, že sa materiál týkajúci sa znižovania rizika katastrof zahrnie do formálneho a neformálneho vzdelávania a odborného vzdelávania a umožnením jednoduchého prístupu k informáciám týkajúcim sa rizika katastrof a prostriedkov ochrany. Podpora implementácie trhových princípov v systémoch poistenia môže takisto predstavovať nástroj na zlepšenie informovanosti verejnosti o rizikách katastrof, čo by takisto malo fungovať ako podnet k správaniu, ktoré znižuje riziko. Európska únia: podporí kampane a programy zamerané na zvyšovanie informovanosti, podporí začlenenie otázky znižovania rizika katastrof do vzdelávania a odborného vzdelávania, pomôže sprístupniť informácie týkajúce sa znižovania rizika katastrof, a to najmä ľuďom vo vysoko rizikových oblastiach, podporí rozvoj a modernizáciu programov miestnych spoločenstiev, ktoré sú zamerané na riadenie rizík v prípade katastrof, ako aj využívanie trhových princípov v systémoch poistenia. 4.4. Zníženie základných rizikových faktorov Citlivosť voči rizikám zvyšujú viaceré faktory: napr. chudoba, zlé územné plánovanie a málo bezpečné osídlenia, prudký rast populácie, zvyšovanie hustoty obyvateľstva a rýchla urbanizácia, zlá správa vecí verejných, nedostatok sociálnych a finančných záchranných sietí, slabý zdravotný stav a invalidita, zlé hospodárenie s prírodnými zdrojmi, zhoršenie životného prostredia, rodová nerovnosť, potravinová neistota, zhoršovanie zmeny klímy a skutočnosť, že v súčasnosti žije v ohrozených oblastiach stále viac ľudí. EÚ podporí prepojenie otázok znižovania rizika katastrof s týmito rôznymi otázkami s cieľom zjednotiť pomoc EÚ a zvýšiť odolnosť voči katastrofám pri súčasnom využití možných synergii. EÚ predovšetkým zabezpečí, aby došlo k vhodnému prepojeniu programov oblasti prírodných zdrojov a životného prostredia, vrátane iniciatív ako napr. Globálna aliancia proti zmene klímy (GCCA), spoločný dokument Komisie a Generálneho sekretariátu Zmena klímy a medzinárodná bezpečnosť 20 a akčný plán EÚ v oblasti klímy a rozvoja 21. Prepojenie otázky znižovania rizika katastrof a prispôsobenia sa zmene klímy môže priniesť veľa výhod v súvislosti so zamedzením duplicity úsilia a inštitúcií. 20 21 (S113/08). Dokument Rady 15164/04. SK 9 SK
Európska únia: podporí začlenenie otázky znižovania rizika katastrof do oblastí predstavujúcich základný rizikový faktor vzniku katastrof, bude hľadať spôsoby, ako jednoznačnejšie a harmonickejšie prepojiť ciele v oblasti znižovania rizika katastrof a prispôsobenia sa zmene klímy, podporí integrované programy alebo projekty zamerané na znižovanie rizika katastrof a rôzne ďalšie otázky, ktoré sú považované za komplexné rizikové faktory (napr. znižovanie rizika katastrof/prispôsobenie sa zmene klímy/potravinová bezpečnosť), preskúma možnosti mobilizácie inovatívneho financovania v prospech znižovania rizika katastrof, ako aj prispôsobenia sa zmene klímy. 4.5. Zvýšenie pripravenosti na katastrofy s cieľom zabezpečiť účinnú reakciu na všetkých úrovniach Pripravenosť na katastrofy zahŕňa viacero druhov činností ako napr. plánovanie postupu v mimoriadnych situáciách, skladovanie vybavenia a zásob, pohotovostné služby a pohotovostné opatrenia, komunikácia, riadenie informácií a koordinačné opatrenia, budovanie kapacít a inštitúcií v miestnych spoločenstvách, ktoré sú v ohrození, školenie personálu, výcvik a cvičenia v rámci miestneho spoločenstva a vzdelávanie verejnosti. Činnosti zamerané na pripravenosť na katastrofy sú takisto prirodzene prepojené s činnosťami v oblasti reakcie na katastrofy a obnovy. V tomto zmysle predstavujú vhodnú príležitosť na zabezpečenie súdržnosti medzi činnosťami na vyrovnanie sa s katastrofami, ktoré často spadajú do pôsobnosti organizácií civilnej ochrany, a na zabezpečenie súdržnosti a vzájomnej doplnkovosti medzi humanitárnou a rozvojovou oblasťou, napríklad prostredníctvom rozvoja alebo rozširovania vnútroštátnych kapacít na vyhodnocovanie škôd a potrieb po katastrofe a na prípravu plánov pre obnovu a rekonštrukciu so zreteľom na znižovanie rizika katastrof. Účinné plány a organizácia v oblasti pripravenosti na katastrofy takisto pomáhajú vyrovnať sa s katastrofami malého a veľkého rozsahu, ktoré sa opakovane vyskytujú v mnohých miestnych spoločenstvách. Pre trvalo udržateľné znižovanie chudoby je dôležitá podpora miestnych spoločenstiev tak, aby boli v prípade katastrofy sebestačné, a finančná pripravenosť, ktorá umožní vyrovnať sa s následkami katastrof bez toho, aby došlo k vzniku neprimeraných makroekonomických alebo rozpočtových ťažkostí. Vlády by mohli poskytovať podnety/podporu s cieľom podnietiť zodpovedné správanie podnikov a partnerstvá verejného a súkromného sektoru, ktoré sú obzvlášť dôležité pre rozvoj (finančne dostupných) mechanizmov poistenia proti katastrofám. Európska únia: podporí programy miestnych spoločenstiev v oblasti pripravenosti na katastrofy, podporí vypracovanie plánov v oblasti pripravenosti a plánov postupu v mimoriadnych situáciách na základe informácií obsiahnutých v najnovších vyhodnoteniach rizík, podporí začlenenie otázky znižovania rizika katastrof do procesu reakcie na katastrofu a obnovu, SK 10 SK
podporí mechanizmy zdieľania a prevodu rizika. 5. IMPLEMENTÁCIA STRATÉGIE 5.1. Priority pri implementácii stratégie EÚ bude podporovať úplnú implementáciu tejto stratégie a využije pritom svoje rozsiahle skúsenosti v oblasti znižovania rizika katastrof. Navrhuje sa však, aby sa rýchlo začalo konať v ďalej uvedených oblastiach, v ktorých má EÚ komparatívnu výhodu: Politický dialóg týkajúci sa znižovania rizika katastrof. EÚ začne s politickým dialógom týkajúcim sa znižovania rizika katastrof so všetkými rozvojovými regiónmi a krajinami na existujúcich fórach a súčasne bude podporovať rokovania o zmene klímy v súvislosti s Rámcovým dohovorom Organizácie Spojených národov o zmene klímy po roku 2012. Cieľom EÚ bude usilovať o koordinovanú účasť na druhom zasadnutí Celosvetovej platformy pre znižovanie rizika katastrof v júni 2009. Regionálne akčné plány v oblasti znižovania rizika katastrof. EÚ bude podporovať vypracovanie a implementáciu akčných plánov v oblasti znižovania rizika katastrof v regiónoch, ktoré sú často postihované katastrofami. To je možné čiastočne realizovať aktualizáciou existujúcich projektov a programov EÚ v oblasti znižovania rizika katastrof, pričom je potrebné vychádzať zo stratégií a priorít rozvojových krajín. Takisto by mali dopĺňať a podporovať iniciatívy v oblasti prispôsobenia sa zmene klímy, ako je napr. Globálna aliancia proti zmene klímy. Navrhuje sa začať s akčným plánom pre karibskú oblasť a podporiť tak okrem iného implementáciu Komplexnej stratégie na vyrovnanie sa s katastrofami 22. Nasledovať by mali ďalšie akčné plány, napr. pre Latinskú Ameriku, juhovýchodnú Áziu, Afriku a Tichomorie. Začleňovanie otázky znižovania rizika katastrof do politík a plánovania EÚ a rozvojových krajín a podpora kľúčových vnútroštátnych investícií do znižovania rizika katastrof. EÚ začlení otázku znižovania rizika katastrof do rozvojovej spolupráce EÚ, humanitárnej pomoci a opatrení pre obnovu, pričom bude v plnej miere využívať osvedčené postupy začleňovania a nástroje vyvinuté zo strany Komisie a jednotlivých členských štátov, ako aj nástroje vyvinuté pre oblasť životného prostredia a zmeny klímy a pre orgány civilnej ochrany. Komisia využije ďalšie priebežné hodnotenie strategických dokumentov jednotlivých krajín a regiónov na plné začlenenie otázok znižovania rizika katastrof do jej rozvojovej pomoci tam, kde to bude vhodné do ďalšieho programovacieho cyklu, ktorý sa začne v roku 2012. EÚ takisto podporí začlenenie otázky znižovania rizika katastrof do vnútroštátnych politík a plánovania rozvojových krajín, ako aj do príslušných sektorových politík a stratégií, najmä strategických dokumentov o znižovaní 22 Krajiny východného Karibiku patria medzi 10 krajín sveta, ktoré sú najčastejšie postihované katastrofami. Akčný plán pre karibskú oblasť by mal byť takisto úzko prepojený s implementáciou vyhlásenia Cariforum EÚ o zmene klímy a energetike (05/08). SK 11 SK
chudoby (PRSP), sektorov citlivých na katastrofy a príslušných prierezových oblastí. EÚ bude koordinovať svoju podporu kľúčových investícií do oblasti znižovania rizika katastrof, ktoré už boli v príslušných vnútroštátnych rámcoch stanovené a naplánované. 5.2. Spolupráca EÚ, doplnkovosť a koordinácia EÚ bude implementovať túto stratégiu v zmysle Parížskeho vyhlásenia o účinnosti pomoci a Kódexu EÚ týkajúceho sa rozdelenia práce: vybudovanie účinných koordinačných mechanizmov, prehĺbenie politického dialógu EÚ na tému znižovania rizika katastrof v rozvojových krajinách pri posilňovaní národnej a miestnej zodpovednosti pri riešení inštitucionálnych nedostatkov, ktoré existujú v oblasti znižovania rizika katastrof nedostatkov v oblasti rozvoja, humanitárnej pomoci a zmeny klímy, aktívna podpora úzkej koordinácie v rámci krajiny a na úrovni regiónov medzi darcami a vládami so zvláštnym dôrazom na koordináciu EÚ a harmonizáciu metód. Na úrovni ústredia bude EÚ koordinovať svoje úsilie s ďalšími hlavnými procesmi, nástrojmi a programami, ktoré udávajú politickú líniu 23, či na úrovni EÚ, alebo v spolupráci s regionálnymi a medzinárodnými organizáciami, darcami mimo EÚ, mimovládnymi organizáciami na medzinárodnej úrovni a na úrovni Spoločenstva, Federáciou Červeného kríža a Červeného polmesiaca, Svetovou bankou, OSN a systémom ISDR. S cieľom prehĺbiť politický dialóg na tému znižovania rizika katastrofy, zabezpečiť dohľad nad implementáciou stratégie, posilniť koordináciu a súlad podpory EÚ Komisia zriadi riadiacu skupinu EÚ pre otázku znižovania rizika katastrof, ktorá bude takisto zahŕňať Komisiu a členské štáty EÚ. Táto riadiaca skupina: v roku 2009 vypracuje implementačný plán, v ktorom objasní kľúčové opatrenia, zodpovednosti, hlavné nástroje a postup implementácie priorít uvedených v bode 5.1. V roku 2011 tento plán preskúma s cieľom urýchliť implementáciu zvyšných bodov tejto stratégie, podporí zriadenie sietí v oblasti znižovania rizika katastrof v krajinách a regiónoch často postihovaných katastrofami, ktoré budú zamerané na výmenu informácií a skúseností a podporu príležitostí pre spoluprácu a lepšiu implementáciu stratégie, zriadi fórum pre pravidelné konzultácie a výmenu informácií s občianskou spoločnosťou, mimovládnymi organizáciami a vnútroštátnymi a regionálnymi zástupcami, vypracuje vhodný rámec na monitorovanie pokroku a financovania a pre hodnotenie implementácie stratégie. 23 Ako sú napr. Celosvetová platforma Svetovej banky pre znižovanie rizika katastrof a opatrenia prijaté v rámci rozvojového programu OSN určené na znižovanie rizika katastrof a prispôsobenie sa zmene klímy. SK 12 SK
5.3. Finančné nástroje EÚ 24 EÚ zabezpečuje implementáciu tejto stratégie s použitím celého spektra finančných nástrojov, ktoré má k dispozícii, a takisto v súvislosti s cieľom EÚ zvýšiť oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) na 0,56 % HDP do roku 2010 25. Niektoré členské štáty a Komisia 26 zvyšujú v súčasnosti svoje finančné prostriedky pre oblasť znižovania rizika katastrof v rámci existujúcich finančných rámcov. Hoci toto oznámenie nemá žiadny dodatočný finančný dosah a opatrenia budú financované v rámci existujúcich finančných rámcov na obdobie 2007 2013, poskytuje rámec na zabezpečenie vzájomnej doplnkovosti existujúcich nástrojov a ich najlepšieho využitia, vrátane lepšieho prepojenia finančných prostriedkov určených na znižovanie rizika katastrof a pochádzajúcich z rozvojových a humanitárnych nástrojov. Pokiaľ ide o Európske spoločenstvo, medzi jeho hlavné finančné zdroje patria Európsky rozvojový fond (ERF) a nástroje všeobecného rozpočtu ES 27. Konkrétne prostriedky pridelené pre oblasť znižovania rizika katastrof sú stanovené v štátnych a regionálnych strategických dokumentoch pre všetky rozvojové regióny, vnútorných programoch AKT, programoch zameraných na prípravu na sucho a DIPECHO programoch v oblasti humanitárnej pomoci a v tematických programoch zameraných na potravinovú bezpečnosť a životné prostredie/prírodné zdroje. Z prostriedkov 10. Európskeho rozvojového fondu určených na spoluprácu v rámci AKT bolo napríklad navrhnuté, aby sa suma vo výške 180 miliónov EUR pridelila na znižovanie rizika katastrof 28. Komisia preskúma možnosti lepšieho prepojenia uvedených opatrení. Výskum a nástroje v oblasti rizika a katastrof sú takisto významne podporované prostredníctvom 7. rámcového programu pre výskum a Spoločného výskumného centra Komisie. EÚ takisto preskúma, do akej miery je možné zmobilizovať pre oblasť znižovania rizika katastrof a prispôsobenia sa zmene klímy inovatívne financovanie, ktoré by doplnilo existujúcu oficiálnu rozvojovú pomoc. Jedným z týchto nástrojov by mohol byť globálny mechanizmus na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy, na ktorom Komisia v súčasnosti pracuje. 24 25 26 27 28 Príloha II. Cieľ bol opätovne potvrdený na konferencii v Doha v roku 2008. Záväzky v roku 2006: 39,95 milióna EUR a v roku 2007: 65,06 milióna EUR zo zdrojov Dipecho, prostriedky pre širšiu oblasť Afrického rohu a finančné prostriedky z ERF. Nástroje pre: i) rozvojovú spoluprácu, ii) humanitárnu pomoc, iii) stabilitu, iv) nástroj európskeho susedstva a partnerstva. Viacročný vnútorný program AKT, ktorý má byť prijatý vo februári 2009. SK 13 SK