NP

Európsky parlament 2014-2019 Výbor pre právne veci 19.5.2016 ODÔVODNENÉ STANOVIO NÁRODNÉHO PARLAMENTU K SUBSIDIARITE Vec: Odôvodnené stanovisko Sejmu Poľskej republiky k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (COM(2016)0128 C8-0114/2016 2016/0070(COD)) Na základe článku 6 Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality môžu národné parlamenty do ôsmich týždňov od doručenia návrhu legislatívneho aktu poslať predsedom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie odôvodnené stanovisko s uvedením dôvodov, pre ktoré sú presvedčené, že daný návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Sejm Poľskej republiky poslal odôvodnené stanovisko k uvedenému návrhu smernice pripojené v prílohe. Podľa rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu je dodržiavanie zásady subsidiarity v pôsobnosti Výboru pre právne veci. NP\1095286.doc PE582.430v01-00 Zjednotení v rozmanitosti

PRÍLOHA Príloha k uzneseniu Sejmu Poľskej republiky z 13. apríla 2016 (č....) Odôvodnené stanovisko Sejmu Poľskej republiky z 13. apríla 2016 s uvedením dôvodov, pre ktoré je Sejm presvedčený, že návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Sejm Poľskej republiky tvrdí, že návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (COM(2016) 128 final), nie je v súlade so zásadou subsidiarity, ktorá je stanovená v článku 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). Tento návrh je v rozpore so zásadou subsidiarity, pretože navrhovaná smernica nezaručuje, že ciele zvažovaných opatrení možno na úrovni EÚ dosiahnuť lepšie ako na vnútroštátnej úrovni. Oznámeným cieľom návrhu smernice je riešiť problém nekalých praktík a podporovať zásadu, podľa ktorej sa má na rovnakom pracovnom mieste uplatňovať rovnaký spôsob odmeňovania. Tieto ciele sa majú dosiahnuť zavedením povinnosti, aby vyslaní pracovníci podliehali pracovnému právu štátu, do ktorého sú vyslaní, ak trvanie vyslania prekročí 24 mesiacov, úpravou výšky odmeňovania takýchto pracovníkov z minimálnych mzdových taríf vrátane sadzby za nadčasy na odmeňovanie vrátane sadzby za nadčasy, ako aj stanovením rovnakého odmeňovania v prípade vyslaných pracovníkov v dodávateľských reťazcoch a pracovníkov hlavného dodávateľa tým, že sa na obe skupiny uplatňujú pracovné podmienky hlavného dodávateľa. Podľa Sejmu tento návrh neumožní lepšie splnenie uvedených cieľov v zmysle článku 5 ods. 3 ZEÚ a článku 5 Protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorý je pripojený k ZEÚ a k Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako by ich splnili členské štáty konajúce na základe vnútroštátnych právnych predpisov. Sejm zastáva názor, že v súčasnosti platné pravidlá v EÚ, na základe ktorých sa uplatňujú minimálne mzdové tarify v členskom štáte EÚ, na územie ktorého je pracovník vyslaný, umožňujú primeranú sociálnu ochranu pracovníkov a súčasne zohľadňujú prirodzené rozdiely v hospodárskom rozvoji medzi členskými štátmi, ktoré sa premietajú do rozdielov vo výške odmeňovania. Z tohto dôvodu sa Sejm domnieva, že zosúlaďovanie výšky odmeňovania v členských štátoch by malo byť dôsledkom postupného hospodárskeho rozvoja jednotlivých členských štátov a nie legislatívnej činnosti Európskej únie. V návrhu chýba akékoľvek odôvodnenie zlučiteľnosti navrhovanej smernice so zásadou subsidiarity. Za takéto odôvodnenie nemožno považovať jedinú vetu, v ktorej sa uvádza, že zmenu existujúcej smernice možno dosiahnuť len prijatím novej smernice. Podľa názoru Sejmu to v žiadnom prípade nemožno uznať za odôvodnenie zlučiteľnosti navrhovanej smernice so zásadou subsidiarity. Skutočnosť, že smernicu je možné zmeniť prijatím novej smernice, neznamená, že riešenia navrhované ako zmeny súčasnej smernice PE582.430v01-00 2/5 NP\1095286.doc

musia byť vo všeobecnosti zavedené na úrovni Európskej únie. Komisia nijako nepreukázala, že ciele, ktorým majú slúžiť zmeny smernice ňou navrhnuté, nemožno lepšie uskutočniť na vnútroštátnej úrovni. Absencia takéhoto odôvodnenia, predovšetkým neexistencia kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov, predstavuje porušenie článku 5 Protokolu (č. 2). Táto skutočnosť navyše v značnej miere sťažuje, ak dokonca neznemožňuje, národným parlamentom vykonávanie ich právomocí v oblasti kontroly dodržiavania zásady subsidiarity (článok 5 ods. 3 a článok 12 písm. b) ZEÚ a článok 6 Protokolu (č. 2)). Možno to teda považovať aj za porušenie článku 4 ods. 3 ZEÚ, podľa ktorého sa Únia a členské štáty na základe zásady lojálnej spolupráce vzájomne rešpektujú a pomáhajú si pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo zmlúv. Podľa ustanovení článku 3 ods. 1 smernice 96/71/ES členské štáty zabezpečia, aby podniky bez ohľadu na rozhodné právo pre pracovnoprávne vzťahy zaručili pracovníkom vyslaným na územie členských štátov nasledujúce pracovné podmienky: maximálna dĺžka pracovného času a minimálna doba odpočinku, minimálna ročná dĺžka platenej dovolenky, minimálne mzdové tarify vrátane sadzby za nadčasy, podmienky prenájmu pracovníkov, najmä dodanie pracovníkov podnikmi pre dočasné zamestnávanie, zdravie, bezpečnosť a hygiena pri práci, ochranné opatrenia týkajúce sa podmienok zamestnávania tehotných žien alebo žien, ktoré nedávno porodili, detí a mladistvých, rovnaké zaobchádzanie medzi mužmi a ženami a iné protidiskriminačné ustanovenia. Toto ustanovenie sa uplatňuje, ak podmienky v ňom uvedené sú v členskom štáte vykonávanie práce zakotvené: v zákonoch, iných právnych predpisoch alebo správnych opatreniach a/alebo v kolektívnych zmluvách alebo v arbitrážnych nálezoch vyhlásených za všeobecne uplatniteľné, pokiaľ sa týkajú činností uvádzaných v prílohe. Navrhované nové znenie článku 3 ods. 1 smernice 96/71/ES predpokladá okrem iného zmenu, ktorá pozostáva z vypustenia odkazu na činnosti uvádzané v prílohe. Vypustenie odkazu na prílohu znamená, že všeobecne uplatniteľné kolektívne zmluvy budú uplatniteľné na vyslaných pracovníkov vo všetkých hospodárskych odvetviach bez ohľadu na to, či dané činnosti sú uvedené v prílohe k smernici (v súčasnosti sa táto požiadavka týka len stavebného odvetvia). Sejm upozorňuje na to, že článok 3 ods. 10 smernice 96/71/ES vyslovene umožňuje členským štátom rozšíriť rozsah uplatňovania podmienok práce a zamestnávania stanovených vo všeobecne uplatniteľných kolektívnych zmluvách alebo v arbitrážnych nálezoch na iné druhy činností, vykonávané vyslanými pracovníkmi, než sú uvedené v prílohe. Prijatie navrhovaného ustanovenia bude mať za následok povinné rozšírenie rozsahu uplatňovania všeobecne uplatniteľných kolektívnych zmlúv na všetkých vyslaných pracovníkov vo všetkých hospodárskych odvetviach. Ako vyplýva z informácií uvedených v bode 4.3.2 pracovného dokumentu s názvom Posúdenie vplyvu (SWD(2016) 52 final), ktorý je priložený k návrhu smernice, prijatie navrhovaného riešenia môže mať vplyv len na štyri členské štáty. Ostatné totiž využili možnosť, vyplývajúcu z článku 3 ods. 10 smernice, rozšíriť pôsobnosť všeobecne uplatniteľných kolektívnych zmlúv na všetky hospodárske odvetvia (11 členských štátov) alebo nezaviedli všeobecné uplatňovanie kolektívnych zmlúv v zmysle smernice (14 štátov vrátane Poľska). NP\1095286.doc 3/5 PE582.430v01-00

Smernica ponecháva členským štátom možnosť rozhodnúť, či zavedú všeobecné uplatňovanie kolektívnych zmlúv a budú uplatňovať ich ustanovenia vo vzťahu k vyslaným pracovníkom na všetky hospodárske odvetvia alebo iba na odvetvia uvedené v prílohe k smernici. Z informácií obsiahnutých v Posúdení vplyvu vyplýva, že členské štáty tieto možnosti využívajú. Viac ako tretina členských štátov zaviedla na svojom území opatrenia, ktoré navrhla Komisia. Ostatné štáty sa rozhodli, že tak neurobia. Komisia nepreukázala, že cieľ, ktorý sleduje, nemôžu uspokojivo dosiahnuť členské štáty. Navyše, ako vyplýva z informácií poskytnutých samotnou Komisiou, navrhované zmeny ovplyvnia len malý počet členských štátov. Okrem toho nepovedú k tomu, aby sa v rámci celej Únie prijali spoločné normy týkajúce sa uplatňovania rovnakých práv na všetkých vyslaných pracovníkov, keďže smernica aj tak ponecháva na členských štátoch, aby rozhodli, či zavedú všeobecné uplatňovanie kolektívnych zmlúv. Sejm sa preto domnieva, že navrhovaná zmena článku 3 ods. 1 smernice 96/71/ES v rozsahu, v akom odstraňuje odkaz na prílohu k smernici, porušuje zásadu subsidiarity. Navrhovaný článok 3 ods. 1 písm. b) smernice 96/71/ES má nahradiť súčasný článok 3 ods. 9 tejto smernice. Pri súčasnom stave právnych predpisov môžu členské štáty stanoviť, aby podniky vysielajúce dočasných pracovníkov museli týmto pracovníkom zaručiť podmienky vzťahujúce sa na dočasných pracovníkov v tom členskom štáte, kde sa práca vykonáva. V súlade s informáciami uvedenými v Posúdení vplyvu túto možnosť využilo 15 členských štátov. Ostatné vrátane Poľska nezaviedli v tejto súvislosti žiadne ustanovenia (bod 2.4.2 Posúdenia vplyvu). Podľa navrhovaného ustanovenia budú členské štáty povinné zaručiť, aby podniky vysielajúce dočasných pracovníkov zabezpečili týmto pracovníkom podmienky stanovené v článku 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci (článok 5 sa týka zásady rovnakého zaobchádzania), t. j. aby im zabezpečili podmienky vzťahujúce sa na dočasných pracovníkov najatých prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania usadených v tom členskom štáte, kde sa práca vykonáva. Sejm upozorňuje na to, že platné právo EÚ ponúka členským štátom možnosť, aby zosúladili práva dočasných pracovníkov, vyslaných pracovať v inom členskom štáte, s právami dočasných pracovníkov najatých prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania usadených v tom členskom štáte, kde sa práca vykonáva. Členským štátom nič nebráni v tom, aby prijímali takéto ustanovenia na základe analýzy trhu práce týkajúcej sa zabezpečenia záujmov podnikov a pracovníkov. Ak členské štáty usúdia, že takéto ustanovenia sú potrebné na zabezpečenie rovnakých podmienok pre podniky pôsobiace na ich území, môžu ich zaviesť. Podľa údajov Európskej komisie viac ako polovica členských štátov takéto ustanovenia zaviedla. Možno konštatovať, že tie štáty, ktoré tieto opatrenia nezaviedli, sa domnievajú, že nie sú potrebné na ochranu záujmov podnikov a pracovníkov. Sejm zastáva názor, že členské štáty môžu lepšie ako Európska komisia posúdiť, či je nevyhnutné zosúladiť práva vyslaných dočasných pracovníkov. Nie je nevyhnutné, aby sa táto otázka jednotne upravila vo všetkých štátoch Európskej únie. Komisia nepreukázala, že samotné členské štáty nedokážu uspokojivo dosiahnuť cieľ, ktorý predstavila. Treba teda vyvodiť záver, že navrhovaný článok 3 ods. 1 písm. b) smernice 96/71/ES PE582.430v01-00 4/5 NP\1095286.doc

porušuje zásadu subsidiarity. Záverom, podľa názoru Sejmu návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (COM(2016) 128 final), je v rozpore so zásadou subsidiarity. NP\1095286.doc 5/5 PE582.430v01-00