MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SR KOORDINÁTOR HORIZONTÁLNA PRIORITA ROVNOSŤ PRÍLEŢITOSTÍ VÝROČNÁ SPRÁVA O VYKONÁVANÍ HORIZONTÁLNEJ PRIOR

MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SR KOORDINÁTOR HORIZONTÁLNA PRIORITA ROVNOSŤ PRÍLEŢITOSTÍ VÝROČNÁ SPRÁVA O VYKONÁVANÍ HORIZONTÁLNEJ PRIORITY ROVNOSŤ PRÍLEŢITOSTÍ ZA ROK 2012 Júl 2013 BRATISLAVA 1

ZOZNAM SKRATIEK 1 IDENTIFIKÁCIA... 4 2 PREHĽAD REALIZÁCIE HORIZONTÁLNEJ PRIORITY ROVNOSŤ PRÍLEŢITOSTÍ... 5 2.1 DOSIAHNUTÝ VÝSLEDOK A ANALÝZA DOSIAHNUTÉHO POKROKU... 5 2.1.1 Stav fyzického pokroku horizontálnej priority Rovnosť príležitostí... 5 2.1.2 Finančné implementácia HP RP... 12 2.1.3 Implementácia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu z regionálneho aspektu... 12 2.1.4 Finančná kontrola a audit... 12 2.1.5 Využívanie fondov podľa kategórií... 13 2.1.6 Príspevok k Lisabonskému procesu / k stratégii Európa 2020... 13 2.1.7 Opis partnerských dohôd... 13 2.1.8 Špecifiká pre programy ESF vo vzťahu k horizontálnej priority rovnosť príležitostí... 14 2.2 INFORMÁCIE O SÚLADE S PRÁVNYMI PREDPISMI SPOLOČENSTVA... 21 2.3 ZÁVAŢNÉ PROBLÉMY, KTORÉ SA VYSKYTLI A PRIJATÉ OPATRENIA NA ICH PREKONANIE... 22 2.4 ZMENY V KONTEXTE REALIZÁCIE... 22 2.5 PODSTATNÉ ZMENY PODĽA ČLÁNKU 57 NARIADENIA (ES) Č.1083/2006... 23 2.6 DOPLNKOVOSŤ S INÝMI NÁSTROJMI... 23 2.7 MONITOROVANIE A HODNOTENIE HP RP... 24 2.8 NÁRODNÁ VÝKONNOSTNÁ REZERVA... 25 2.9 ADMINISTRATÍVNE KAPACITY... 25 3 REALIZÁCIA HP RP PODĽA OPERAČNÝCH PROGRAMOV... 26 3.1 REALIZÁCIA HP RP V OP ZAMESTNANOSŤ A SOCIÁLNA INKLÚZIA... 26 3.2 REALIZÁCIA HP RP V OP VZDELÁVANIE... 46 3.3 REALIZÁCIA HP RP V OP VÝSKUM A VÝVOJ... 60 3.4 REALIZÁCIA HP RP V OP ZDRAVOTNÍCTVO... 84 3.5 REALIZÁCIA HP RP V OP KONKURENCIESCHOPNOSŤ A HOSPODÁRSKY RAST... 92 3.6 REALIZÁCIA HP RP V REGIONÁLNOM OPERAČNOM PROGRAME... 98 3.7 REALIZÁCIA HP RP V OP DOPRAVA... 111 3.8 REALIZÁCIA HP RP V OP ŢIVOTNÉ PROSTREDIE... 116 3.9 REALIZÁCIA HP RP V OP TECHNICKÁ POMOC... 121 3.10 REALIZÁCIA HP RP V OP INFORMATIZÁCIA SPOLOČNOSTI... 123 3.11 REALIZÁCIA HP RP V OP BRATISLAVSKÝ KRAJ... 125 4 HORIZONTÁLNE PRIORITY... 134 5 PROGRAMY ESF: KOHERENCIA A KONCENTRÁCIA... 134 6 PROGRAMY EFRR/KF: VEĽKÉ PROJEKTY... 134 7 TECHNICKÁ POMOC... 134 8 INFORMOVANOSŤ A PUBLICITA... 135 2

ZOZNAM SKRATIEK CKO - Centrálny koordinačný orgán CO - Certifikačný orgán EK - Európska komisia ESF - Európsky sociálny fond ERDF,EFRR - Európsky fond regionálneho rozvoja EÚ - Európska únia HP - Horizontálna priorita HP RP - Horizontálna priorita rovnosť príleţitostí Interný manuál - Interný manuál procedúr ITMS - IT monitorovací systém KF - Kohézny fond MDVRR SR - Ministerstvo dopravy,výstavby a regionálneho rozvoja SR MPSVR SR - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR MRK - Marginalizované rómske komunity Monitorovacia správa projektu - monitorovacia správa MV - Monitorovací výbor MVRR SR - Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR NFP - Nenávratný finančný príspevok NSRR - Národný strategický referenčný rámec OA - Orgán auditu ORRRP - Odbor rodovej rovnosti a rovnosti príleţitostí OP - Operačný program OP ZaSI - Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia OP V - Operačný program Vzdelávanie OP VaV - Operačný program Výskum a vývoj OP Z - Operačný program Zdravotníctvo OP KaHR - Operačný program Konkurencieschopnosť hospodársky rast ROP - Regionálny operačný program OP D - Operačný program Doprava OP ŢP - Operačný program Ţivotné prostredie OP TP - Operačný program Technická pomoc OP IS - Operačný program Informatizácia spoločnosti OP BK - Operačný program Bratislavský kraj PIP - Plán informovania a publicity Podporné stredisko - Oddelenie Podporného strediska k rovnosti príleţitostí PS - Pracovná skupina RO - Riadiaci orgán SKI HP RP - Systém koordinácie implementácie horizontálnej priority Rovnosť príleţitostí SORO - Sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom SR - Slovenská republika Systém finančného riadenia - Systém finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007-2013 ŠF - Štrukturálne fondy ŠÚ - Štatistický úrad Slovenskej republiky TP - Technická pomoc VÚC - Vyšší územný celok Výročná správa HP RP - Výročná správa o vykonávaní HP RP za rok 2012 Rada - Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť Správa - Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012 ISRMO - Integrované stratégie rozvoja mestských oblastí 3

ÚVOD Výročná správa o vykonávaní horizontálnej priority rovnosť príleţitostí sa zameriava na stav implementácie horizontálnej priority rovnosť príleţitostí na úrovni Národného strategického referenčného rámca ku dňu 31.12.2012. Obsahuje taktieţ údaje o príspevku jednotlivých operačných programov k napĺňaniu cieľov HP RP prostredníctvom merateľných ukazovateľov. Výročná správa o vykonávaní HP RP za rok 2012 predstavuje podklad pre centrálny koordinačný orgán k vypracovaniu časti Výročnej správy o vykonávaní NSRR za rok 2012 týkajúcej sa HP RP. Koordinátor HP RP predkladá výročnú správu HP RP Pracovnej skupine pre HP RP na pripomienkovanie. Výročnú správu HP RP schvaľuje riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príleţitostí MPSVR SR, ktorá je poverená zabezpečovať procesy koordinácie implementácie HP RP. Výročná správa slúţi ako východisko pre posúdenie výsledkov dosiahnutých počas predchádzajúceho kalendárneho roka a je jedným z hlavných zdrojov informácií pre Pracovnú skupinu pre HP RP a Európsku komisiu. Výročná správa bola vypracovaná v súlade s Metodickým pokynom CKO č. 9, aktualizáciou č. 5. zo dňa 09.04.2013 k obsahu výročnej a záverečnej správy o vykonávaní operačného programu. 1 Identifikácia Horizontálna priorita Rovnosť príleţitostí pre všetkých a predchádzanie všetkým formám diskriminácie. NUTS I Slovensko Programové obdobie: 2007-2013 relevantné pre všetky Operačné programy Výročná správa o vykonávaní horizontálnej priority Názov: Horizontálna priorita rovnosť príleţitostí Vykazovaný rok: 2012 Dátum schválenia: Horizontálna priorita rovnosť príleţitostí Národného strategického referenčného rámca je priorita, ktorá komplementárnym spôsobom vplýva na ciele NSRR a ktorej hlavným cieľom je zabezpečiť dosiahnutie rovnosti príleţitostí pre všetkých a predchádzanie všetkým formám diskriminácie. Horizontálna priorita Rovnosť príleţitostí predstavuje strategický cieľ, pri dosahovaní ktorého sa zameriava na vytváranie takých podmienok, ktoré by viedli k posilňovaniu rovnakého prístupu všetkých do určitého sociálneho prostredia (napr. prístupu k zamestnaniu, vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti), resp. k zabezpečeniu rovnakej dostupnosti verejných sluţieb a zdrojov pre všetkých. Cieľom je teda odstraňovať bariéry, ktoré vedú k izolácii a vylučovaniu ľudí z verejného, politického, spoločenského, pracovného ţivota, a to na základe takých sociálnych kategórií, ako je pohlavie, rod, vek, rasa, etnikum, vierovyznanie alebo náboţenstvo, sexuálna orientácia, zdravotné postihnutie atď. Cieľom je zároveň eliminovať a predchádzať diskriminácii na základe týchto znakov. Rovnosť príleţitostí neznamená len rovnaké podmienky vstupu, ale najmä podmienky, ktoré zohľadňujú špecifické potreby a skúsenosti týchto rôznorodých znevýhodnených skupín ľudí. Tento cieľ sa týka všetkých operačných programov NSRR. Horizontálna priorita Rovnosť príleţitosti bola v rámci NSRR zadefinovaná ako jedna zo štyroch horizontálnych priorít v programovom období 2007-2013. 4

2 Prehľad realizácie horizontálnej priority Rovnosť príleţitostí HP RP je svojím charakterom osobitne špecifická, odlišná od iných horizontálnych priorít, vyţaduje si preto v procese implementácie aj osobitný prierezový prístup, pričom zvláštny dôraz sa kladie na princíp rodovej rovnosti. 2.1 a analýza dosiahnutého pokroku 2.1.1 Stav fyzického pokroku horizontálnej priority Rovnosť príleţitostí Analýza počtu projektov s príspevkom k horizontálnej priorite Rovnosť príleţitostí na úrovni Národného strategického a referenčného rámca k 31.12. 2012 Tabuľka 1 Projekty s príspevkom k HP RP na úrovni NSRR k 31.12. 2012 Objem finančných Objem finančných prostried- prostriedkov projek- ROK Počet projektov, Počet projektov celkovo s príspevkom k kov projektov tov s príspevkom HP RP celkovo (zdroje k HP RP v (zdroje EÚ) EÚ) 2010 5 618 3 402 6 282 716 834,71 3 626 742 393,77 2011 6 524 3 980 7 411 265 031,47 4 179 051 253,02 2012 6441* 3934* 8 536 021 966,93 4 653 355 991,79 Spolu 6441 3934 8 536 021 966,93 4 653 355 991,79 Zdroj:RO, ITMS * Počet projektov celkovo a počet projektov s príspevkom k HP RP je uvedený podľa MP CKO č. 9 aktualizácia č. 5 zo dňa 9.4.2013 uţ po odrátaní projektov, ktoré boli mimoriadne ukončené. Počet mimoriadne ukončených projektov je celkovo za všetky operačné programy 350, t.j. celkový počet projektov aj s prirátaním mimoriadne ukončených projektov je 4284 a počet projektov celkovo je 6791. V tabuľke č. 1 sú uvedené celkové informácie o počte projektov a objeme finančných prostriedkov. Za rok 2012 uţ nie sú evidované v celkovom počte projektov aj projekty, ktoré boli mimoriadne ukončené. Ku koncu roka 2012 v porovnaní s koncom roka 2011 klesol počet projektov s príspevkom k HP RP. V roku 2010 bol prírastok o 2548 projektov, v roku 2011 bol medziročný prírastok len 578 projektov s príspevkom k HP RP.V roku 2012 stúpol počet projektov za HP RP o 329 projektov vrátane uţ mimoriadne ukončených. Na prvý pohľad nie je viditeľný prírastok projektov a to z toho dôvodu, ţe počas implementácie bol zmenený spôsob vykazovania údajov a práve preto, je za rok 2012 vykazovaný údaj uţ očistený od mimoriadne ukončených projektov. Graf 1 Porovnanie vývoja počtu projektov celkovo a počtu s príspevkom k HP RP v období r. 2011 a r. 2012 10000 9000 8000 7000 6000 5000 4000 3000 2000 1000 0 Počet projektov celkovo Počet projektov, s príspevkom k HP RP 2011 2012 5

Počet projektov celkovo za celé NSRR stúpol percentuálne pribliţne len o tretinu oproti predchádzajúcemu roku 2011 avšak počet projektov s príspevkom k HP RP len o 329 projektov, keď rátame aj projekty, ktoré boli v priebehu programového obdobia mimoriadne ukončené. Tabuľka 1 Zazmluvnené projekty v realizácii s príspevkom k HP RP na úrovni NSRR a jednotlivých OP k 31.12.2012 (projekty sa uvádzajú kumulatívne k sledovanému obdobiu) OP Počet projektov celkovo Počet projektov s príspevkom k cieľom HP RP % Objem finančných prostriedkov projektov celkovo (zdroje EÚ) 1 Objem finančných prostriedkov projektov s príspevkom k HP RP v (zdroje EÚ) OP ZaSI 1 347 1 214 90,1 823 607 554,79 770 198 097,49 93,5 OP V 820 182 22,2 379 353 366,12 71 874 144,32 19 OP VaV 470 289 61,5 873 431 680,28 483 379 888,12 55,3 OP Z 63 52 82,5 239 239 716,57 218 208 054,02 91,2 OPIS 87 38 64,4 990 278 936,89 722 518 152,12 73 OP KaHR* 826 337 40,8 593 251 000,70 248441928,20 41,9 OP ŢP 581 193 33,2 1 380 313 198 437 924 413 31,7 OP D 51 5 9,8 1 830 458 525,91 591 896 907,10 32,3 ROP 1 821 1 533 84,2 1 302 727 870,52 1 063 145 627,18 81,6 OP TP 108 38 35,2 76 091 232,58 34 188 069,63 44,9 OP BK 267 53 19,9 47 268 884,57 11 580 710,61 24,5 Spolu 8 536 021 966,93 4 653 355 991,79 6441 3 934 61,1 54,5 NSRR Zdroj: ITMS Stav k 31.12.2012 V tabuľke č. 2 sú uvádzané údaje skonsolidované v rámci jednotlivých RO na základe trilaterálnych rozporových konaní s koordinátorom HP RP a zástupcom odboru ITMS. V tabuľke sú uvádzané iba tie projekt, ktoré sú zazmluvnené a riadne ukončené. Mimoriadne ukončené projekty sa na základe dohody s CKO a Metodického pokynu CKO č.9 aktualizácia č. 5 sa nevykazujú. % *V prípade OP HaHR počet zmluvne viazaných projektov s príspevkom ku HP RP nie je zhodný s počtom projektov s príspevkom ku HP RP, k cieľom HP RP za OP KaHR reálne prispieva 470 projektov. Problém zosúladenia zmluvne viazanej relevancie a projektov, ktoré reálne prispievajú ku naplneniu HP RP pretrváva od roku 2011. 6

Graf 2 Podiely projektov s príspevkom k HP RP z jednotlivých OP OP D 2% OP ŽP 6% ROP 16% OP TP 6% OP BK 4% OPIS 12% OP ZaSI 17% OP Z 15% OP V 4% OP VaV 11% OP KaHR 7% OP ZaSI mal zo svojich zazmluvnených projektov najviac projektov s príspevkom k HP RP (90,13%). Vyšší počet projektov s príspevkom k HP RP mal taktieţ ROP (84,7 %) zo svojho celkového počtu zazmluvnených projektov, čím prispieval k zvýšeniu bezbariérovosti. Najniţší počet projektov s príspevkom k HP RP mal OP D (9,8%) zo svojho celkového počtu zazmluvnených projektov. Najviac projektov v realizácii prispieva k cieľom v oblasti rodovej rovnosti (pri vstupe na trh práce, zosúlaďovaní pracovného a rodinného ţivota, horizontálnej a vertikálnej rodovej segregácie, násilí páchanom na ţenách OP ZaSI, ROP, OP Z, OPIS). Graf 3 Percentuálny podiel finančných prostriedkov s príspevkom k HP RP v jednotlivých OP OP BK 24,5 OP TP 44,9 ROP 81,6 OP D 32,3 OP ŽP 31,7 OP KaHR 41,9 OPIS 73 OP Z 91,2 OP VaV 55,3 OP V 19 OP ZaSI 93,5 0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100 Graf č. 3 zobrazuje podiel finančných prostriedkov s príspevkom k HP RP v jednotlivých OP. Najväčší podiel čerpania finančných prostriedkov s príspevkom k HP RP z svojho celkového objemu finančných prostriedkov jednotlivých OP mal OP ZaSI (93,5%). Najmenší podiel čerpania finančných prostriedkov s príspevkom k HP RP z celkového objemu samostatných OP mal OP V (19%). HP RP je najviac relevantné svojimi aktivitami k OP Za SI. Plnenie merateľných ukazovateľov. Analýza plnenia fyzických ukazovateľov HP RP na úrovni NSRR v roku 2012 a analýza ich plnenia vo vzťahu k zadefinovaným cieľom HP RP na úrovni NSRR 7

Tabuľka 2 Ukazovatele HP RP na úrovni NSRR k 31.12. 2012 Ukazovatele 200 7 Hodnota projektov 0 624 s príspev- 533 kom k rovnosti 652, príleţitostí 8 (EUR) Počet projektov s príspevkom k rovnosti príleţitostí Počet vytvorených pracovných miest obsadených muţmi Počet vytvorených pracovných miest obsadených ţenami Počet vytvorených pracovných miest pre znevýhodnené skupiny v dôsledku realizácie projektu Počet opatrení na zlepšenie bezbariérového a bezpečného prístupu a na uţívanie výsledkov zo strany znevýhodnených skupín 3 Miera zamestnanosti muţi v % (15-64) Miera zamestnanosti ţeny v %(15-64) 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Spolu 1 302 084 197,7 3 3 681 05 6 334,03 4 231 070 850 N/A N/A N/A N/A 4 653 355 991, 79 0 649 854 3332 3980 N/A N/A N/A N/A 4284* 0 0 56 3 253 20 N/A N/A N/A N/A 17 770 134 0 0 3 2 393 12 N/A N/A N/A N/A 12 496,5 899 0 0 0 145 714 N/A N/A N/A N/A 819 0 0 0 17,4 446, 2 N/A N/A N/A N/A 736,2 68,4 70 67,6 65,2 66,3 66,7 N/A N/A N/A 66,7 2 (2006) 67 67 67 67 67 67 67 67 67 67 53,1 54,6 52,8 52,3 52,7 52,7 N/A N/A N/A 52,7 Cieľ nárasrasrasrasrasrasrasrast ná- ná- nárast ná- ná- ná- ná- ná- stagnácia 51,9 51,9 51,9 51,9 51,9 51,9 51,9 51,9 51,9 51,9 3 (2006) 2 Hodnota pre rok 2006, Zdroj: Eurostat... 3 Hodnota pre rok 2006, Zdroj: Eurostat 8

* Počet projektov s príspevkom k HP RP celkom, resp. vrátane mimoriadne ukončených projektov, projektov v realizácii aj riadne ukončených. Tento údaj zadávame z toho dôvodu, ţe aj za predchádzajúce roky sú v tabuľke uvedené projekty aj s mimoriadne ukončenými projektami. Presadzovanie rodovej rovnosti a zmeny v postavení muţov a ţien patria k tým sociálnym zmenám, ktoré si vyţadujú pre meranie pozitívneho výsledku relatívne väčší časový priestor. Medziročné pohyby v danej téme prinášajú aktuálny obraz situácie, ale zároveň nezachytávajú nové trendy. Na základe uvedených argumentov odbor rodovej rovnosti a rovnosti príleţitostí spolu so svojimi partnermi, ktorí participovali na tvorbe Súhrnnej správe o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012 4 pristúpili k tvorbe predmetného materiálu tak, aby namiesto opakovania známych skutočností, ako aj z hľadiska empirických poznatkov o tom, ţe informácie v Súhrnnej správe o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2011 sú stále platné a relevantné sa tohoročné spracovanie návrhu Súhrnnej správy o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012 zameralo na systémové zhodnotenie prejavov a dopadov hospodárskej krízy na ţivoty ţien a muţov a rodín ako takých, ako aj na rodové pomery v pracovnom i súkromnom ţivote. Štruktúra správy teda neodráža tradičné tematické okruhy rodovej rovnosti, ale sleduje skôr analytický zámer zhodnotenia jej stavu z hľadiska dopadov krízy. V štatistickej prílohe je Správa doplnená o ďalšie údaje v ktorých je zaznamenaný vývoj vybraných súhrnných ukazovateľov rodovej rovnosti počas predchádzajúceho obdobia. Tabuľka 3 Súhrn indikátorov rodovej rovnosti Indikátor Ţeny Muţi Absolútny rodový EÚ- SK EÚ-27 rozdiel 27 SK EÚ-27 SK 75,2* 15,5 12,6 Miera zamestnanosti (v %, 20 64 rokov, 57,3 62,6* 72,8 70,4* 14 11,5 2012) Miera zamestnanosti (v %, 15 64 rokov, 52,7 58,9* 66,7 36,2* 8,1 4,5 2012) Miera zamestnanosti mladých (v %, 15 24 16 31,7* 24,1 57,1* 15,5 14,8 rokov, 2012) Miera zamestnanosti starších (v %, 50 64 47,6 42,3* 63,1 10,6 1 0,2 rokov, 2012) Miera nezamestnanosti (v %, všetky vekové 14,5 10,8 13,5 23,9 2,5 1,2 skupiny, 2012) Miera nezamestnanosti mladých (v %, 15 32,5 22,7 35 n.a. 0,4 n.a. 24 rokov, 2012) Miera nezamestnanosti starších (v %, 50 11,3 n.a. 10,9 64 rokov, 2012) Rodový príjmový rozdiel v neupravenej forme 20,5% 16,2% 9,2 18,4 15,3 (v %, 2011) Rodová distribúcia neplatenej práce 24,5 24,5 6 53,3 14,7 8,6 (hod./týţdeň, 2010) Celková dotácia platenej a neplatenej práce 67,1 61,9 52,6 16,1 0,3 1,5 (hod./týţdeň, 2010) Miera rizika príjmovej chudoby (v %, 2011) 13,1 17,6 12,8 13,2 4,8 4,9 Miera rizika príjmovej chudoby starších (v 8,2 18,1 %, 65 a viac rokov, 2011) Miera rizika príjmovej chudoby neúplných 26,4 34,5 24,6 6,9 1,9 rodín (v %, najmenej 1 dieťa, 2011) Miera rizika príjmovej chudoby jednočlennej 16,8 26,5 23,7 n.a. 2,7 n.a. domácnosti (v %, 2011) Miera pretrvávajúcej príjmovej chudoby (v 7,3 n.a. 4,6 n.a. 2,3 n.a. %, 2010) Miera materiálnej deprivácie (v %, 2011) 23,1 n.a. 20,8 23 1,8 2,2 Miera rizika chudoby a sociálneho vylúčenia (v %, 2011) 21,7 25,2 19,5 17 8,6 6,1 4 Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012 - http://www.gender.gov.sk/?p=2553 9

Miera rizika chudoby a sociálneho vylúčenia n.a. 7,18 n.a. starších (v %, 65+ rokov, 2011) 17,8 23,1 9,2 66 23,0 32 Stredná dĺţka ţivota pri narodení (v rokoch, 79,35 n.a. 72,17 75 68,0 50 2011) Politická participácia na európskej úrovni (v 38,5 34 61,5 75 84,6 50 %, Európsky parlament, 2012) Politická participácia na národnej úrovni (v 16,0 25 84,0 86 100 72 %, národné parlamenty, 2012) Politická participácia v národných vládach (v 7,7 25 92,3 68 69,2 36 %, 2012) Politická participácia vo vedení regionálnych 0 14 100 86 74 72 zastupiteľstiev (v %, 2012) Politická participácia na regionálnej úrovni 66 6 32 * údaje EÚ-27 za 3. kvartál 2012, miera zamestnanosti starších = 55 64 ročných. Štatistické, ale aj výskumné údaje dlhodobo poukazujú na výrazne vyšší podiel ţien v neplatenej domácej práci, čo vypovedá o rodovom kontrakte v domácnostiach Slovenska. Nárast ţien (do istej miery i muţov) v domácej sfére práve v období ekonomickej recesie indikuje pôsobenie ďalších vylučovacích mechanizmov či štruktúr. Tabuľka 4 Počty ekonomicky neaktívnych ţien a muţov podľa druhu neaktivity (2008-2012; v %) Muţi Študenti, učni 258,3 262,2 260,1 246,6 235,9 Dôchodcovia 377,0 382,5 392,2 396,7 406,6 Osoby v domácnostiach 14,8 15,1 13,1 15,8 15,3 Osoby na rodičovskej dovolenke 0,1 0,4 0,7 1,0 0,7 Odradení 7,0 6,4 6,4 6,5 3,2 Práceneschopné obyvateľstvo 27,8 30,8 34,3 32,1 33,3 Ostatné ekonom. neaktívne 6,2 3,4 4,1 3,1 2,4 obyv. Spolu 691,2 700,7 711,0 701,7 697,4 Ţeny Študentky, učnice 274,4 281,5 275,2 278,3 259,6 Dôchodkyne 658,3 661,5 659,9 670,7 684,4 Osoby v domácnostiach 106,7 108,5 111,2 113,8 116,5 Osoby na rodičovskej dovolenke 68,3 76,6 74,3 80,2 71,7 Odradené 5,3 5,8 5,1 3,7 3,3 Práceneschopné obyvateľstvo 32,7 42,2 43,7 34,0 30,4 Ostatné ekonom. neaktívne 6,7 2,8 2,4 3,2 1,8 obyv. Spolu 1 154,1 1 179,0 1 171,8 1 183,9 1 167,9 Zdroj: 1 Databáza Slovstat: Trh práce. Bratislava, Štatistický úrad SR 2013 (http://www.statistics.sk/pls/elisw/metainfo.explorer?obj=39&cmd=go&s=1002&sso=2&so=15) Tabuľka 5 Zastúpenie ţien a muţov na vybraných skupinách ekonomicky neaktívnych a porovnanie rokov (2008 a 2012; v tis. a %) 2008 2012 Zmena - muţi Zmena - ţeny Muţi Ţeny Muţi Ţeny v tis. v % v tis v % Ekonomicky neaktívni spolu 691,2 1 154,1 697,4 1 +6,2 +0,9 +13,8 +1,2 167,9 - podiel ţien a muţov v % 37,5 62,5 37,4 62,5 Dôchodcovia 377,0 658,3 406,6 684,4 +29,6 +7,8 +26,1 +4,0 - podiel ţien a muţov v % 36,4 63,6 37,3 62,7 10

V domácnosti 14,8 106,7 15,3 116,5 +0,5 +3,4 +9,8 +9,2 - podiel ţien a muţov v % 12,2 87,8 11,6 88,4 Rodičovská dovolenka 0,1 68,3 0,7 71,7 +0,6 - +3,4 +5,0 - podiel ţien a muţov v % 0,2 99,8 1,0 99,0 Práceneschopnosť (PN) 27,8 32,7 33,3 30,4 +5,5 +19,8-2,3 +8,3 - podiel ţien a muţov v % 46,0 54,0 52,3 47,7 Poznámka: V prvom riadku sa uvádza celkový počet ekonomicky neaktívnych 15+ rokov bez študentov. Zdroj: 2 Databáza Slovstat: Trh práce. Bratislava, Štatistický úrad SR 2013 (http://www.statistics.sk/pls/elisw/metainfo.explorer?obj=39&cmd=go&s=1002&sso=2&so=15) Tabuľka 6 Vývoj súhrnných indikátorov PRÍJMY Rodový príjmový rozdiel (v neupravenej forme) 20.9 21.9 20.7 20,5 16,2 (2011) RODOVÁ SEGREGÁCIA 5 V zamestnaní 30.5 26.0 31.1 n.a. 26.4 V ekonomických sektoroch 23.5 24.6 25.2 n.a. 20.3 DOPAD RODIČOVSTVA 6 Muţi 6.1 9.2 11.0 n.a. 8.7 Ţeny -24.9-28.0-26.7 n.a. -12.1 ŢIVOTNÉ PODMIENKY 2009 2010 2011 EU 2011* Miera rizika chudoby a sociálneho vylúčenia Muţ 18.0 19.6 19,5 23 Ţena 21.1 21.6 21,7 25,2 Miera rizika chudoby a sociálneho vylúčenia (populácia Muţ 13.5 12.3 9,2 17 65 a viac rokov) Ţena 23.7 19.5 17,8 23,1 Stredná dĺţka doţitia Muţ 71.3 71.6 72,2 76.7 Ţena 79.1 79.3 79,3 82.6 Stredná dĺţka doţitia vo veku 65 a viac rokov Muţ 14.1 14.0 n.a. 17.3 Ţena 18.0 18.0 n.a. 20.9 Skutočný dôchodkový vek 7 Muţ 59.9 n.a. n.a. 62.5 Ţena 56.2 n.a. n.a. 60.6 VZDELÁVANIE 2009 2010 2011 EU 2010* Predčasné ukončenie vzdelávania (% z populácie Muţ 5.7 4.6 5.4 15.3 vo veku 18-24 rokov) Ţena 4.1 4.9 4.6 11.6 Študujúci v terciálnom vzdelávaní (15-64 rokov) Muţ 12.5 13.4 14.6 22.4 Ţena 14.4 16.7 18.4 24.8 Študujúci v terciálnom vzdelávaní (30-34 rokov) Muţ 15.5 18.2 19.6 30.8 Ţena 19.8 26.2 27.4 38.5 ŢENY V RIADIACICH POZÍCIÁCH 4 2009 2010 2011 2012 EU 2012* Ekonomika: Najväčšie firmy kótované na burze 8 18 22 15 13 14 Národná administratíva (Level 2 administrators) 74 76 78 n.a. 39 6 Politika: Národný parlament 18 16 16 19 25 Politika: vláda a ministri 13 14 13 7 26 5 Rodová segregácia v zamestnaní/odvetviach je kalkulovaná ako priemerný národný podiel zamestnanosti žien a mužov v jednotlivých zamestnaniach/odvetviach; súčet rozdielov tvorí celkovú sumu rodovej nerovnováhy vyjadrenú ako podiel z celkovej zamestnanosti (ISCO/NACE klasifikácia). 6 Rozdiel v percentuálnych bodoch v miere zamestnanosti (veková skupina 25 49 rokov) s dieťaťom pod 12 rokov a bez dieťaťa 7 Skutočný dôchodkový vek je kalkulovaný ako priemerný vek pri odchode z trhu práce počas 5-ročného obdobia (2003 2008 a 2004 2009). 8 Členovia rady riaditeľov (dozorné rady v prípade oddelených dozorných a exekutívnych funkcií) vrátane predsedu. * Priemer. 11

Súdnictvo: Najvyšší súd 51 51 52 53 34 Ekonomické inštitúcie: Národná banka SR 18 14 20 0 17 INŠTITUCIONÁLNA STAROSTLIVOSTI O DETI (% Z POPULÁCIE VEKOVEJ SKUPINY) 2008 2009 2010 EU 2010* Menej ako 3 roky Od 1 do 29 hodín n.a. 1 0 14 30 hodín a viac 2 2 3 14 Od 3 rokov do veku povinnej školskej dochádzky Od 1 do 29 hodín 7 13 8 39 30 hodín a viac 53 63 64 45 Od veku povinnej školskej dochádzky do 12 Od 1 do 29 hodín 53 37 31 39 rokov 30 hodín a viac 46 56 59 56 Zdroj: 3 Eurostat, Database of women and men in decisionmaking. Nerelevantné. 2.1.2 Finančné implementácia HP RP 2.1.3 Implementácia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu z regionálneho aspektu Tabuľka 7 Prehľad implementácie projektov s vplyvom na HP RP podľa samosprávnych krajov a OP k 31.12.2012 NUTS III Zdroj: ITMS Počet projektov celkovo Počet projektov s príspevko m k cieľom HP RP Objem finančných prostriedkov projektov celkovo (zdroje EÚ) Objem finančných prostriedkov projektov s príspevkom k HP RP v (zdroje EÚ) Bratislavský 766 215 585 502 524,78 213 347 263,67 Trnavský 499 322 425 518 793,98 206 619 507,00 Trenčiansky 521 337 1 071 047 217,74 696 666 724,59 Nitriansky 698 482 533 190 204,43 326 120 753,54 Ţilinský 805 513 997 955 943,36 480 755 253,35 Banskobystrický 920 615 810 527 587,76 408 255 765,87 Prešovský 1324 892 1 133 623 243,60 466 780 618,52 Košický 903 749 761 704 718,19 461 813 683,35 Nezaradené do NUTS III 613 292 2 244 199 160,80 1 427 688 299,63 NSRR 7 049 4 257 8 563 269 394,64 4 688 047 869,52 2.1.4 Finančná kontrola a audit V období od októbra do 20. decembra 2011 boli zo strany koordinátora HP RP prijaté opatrenia a zohľadnené odporúčania vládneho auditu č. A365 K2340 HP RP, ktoré realizovalo Ministerstvo financií SR. Dňa 25. januára 2012 bol doručený ORRRP Zápis z overenia splnenia prijatých opatrení a zohľadnenia odporúčaní z vykonaného auditu č. A365, č. K2340. Na základe vykonaného dokumentárneho overenia Orgán auditu konštatoval. ţe prijaté opatrenia boli postačujúce a zohľadňujú odporúčania orgánu auditu okrem nedostatku č. 8. Odporúčania pri nedostatkoch č. 7,11 a 12 boli splnené čiastočne. Odporúčania auditu sa podarilo naplniť aj vďaka spolupráci pracovníčky ORRRP s externými spolupracovníkmi, ktorí vypracovali všetky potrebné aktualizácie materiálov a do značnej miery odstránili zistenia auditu v priebehu 12

3 mesiacov. MPSVR SR sa odstránením zistení auditu vyhlo hroziacej sankcii za nedodrţanie odporúčaní vládneho auditu. Opatrenia prijaté koordinátorom HP RP a splnené opatrenia odporúčané auditom, popis a termín vykonania sú uvedené v prílohe č. 1 tohto dokumentu. Dňa 05.12.2012 bol zahájený vládny audit na základe poverenia č. A472-HP RP a začal dňa 11.12.2012 spoločnosťou KPMG Slovensko v auditovanej osobe: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky - koordinátor horizontálnej priority Rovnosť príleţitostí. Hlavným účelom a cieľom vládneho auditu č. A472 bolo získanie uistenia o účinnosti riadiaceho a kontrolného systému v rámci riadenia Koordinátora horizontálnej priority Rovnosť príleţitostí na MPSVR SR podľa čl. 62 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999. Nerelevantné. 2.1.5 Vyuţívanie fondov podľa kategórií 2.1.6 Príspevok k Lisabonskému procesu / k stratégii Európa 2020 V rámci HP RP sa bude analyzovať príspevok k nasledovným cieľom Lisabonskej stratégie: - dosiahnuť priemernú zamestnanosť ţien vo výške 60%, - dosiahnuť priemernú zamestnanosť starších ľudí vo výške 50%, - zredukovať nezamestnanosť mladých, - zvýšiť participáciu ţien a zníţiť rozdiely medzi pohlaviami v oblasti zamestnanosti, nezamestnanosti a miezd, - podporiť zlepšenie zosúladenia pracovného a súkromného ţivota a zabezpečiť dostupnú starostlivosť o deti a ostatné osoby odkázané na starostlivosť, - zaistiť inkluzívne trhy práce so zameraním na zdravotne postihnuté osoby, - podporiť aktívne starnutie, - uľahčiť prístup k SŠ a VŠ vzdelaniu prostredníctvom inkluzívnych politík v oblasti vzdelávania a školení, - zabezpečiť pre všetkých ľudí efektívne stratégie celoţivotného vzdelávania. 2.1.7 Opis partnerských dohôd Pracovná skupina HP RP Koordinátor HP RP v súlade s princípom partnerstva za účelom koordinácie RO zodpovedných za implementáciu jednotlivých OP zriadil pracovnú skupinu pre HP RP. V roku 2012 uskutočnil koordinátor HPRP dve zasadnutia Pracovnej skupiny pre horizontálnu prioritu Rovnosť príleţitostí (PS pre HP RP) a to dňa 8.2.20012 a 7.12.2012. Februárové zasadnutie PS pre HP RP sa konalo v priestoroch MPSVR SR za účelom prejednania nasledovných oblastí: odovzdanie nových menovacích dekrétov členom a členkám pracovnej skupiny v zmysle Štatútu PS HP RP. informácia o plnení odporúčaní z vládneho auditu č. A365 K2340 HP RP. schválenie nového Štatútu Pracovnej skupiny pre horizontálnu prioritu rovnosť príleţitostí. schválenie materiálu Systém koordinácie HP RP, verzia 7.0. informácia o materiáli Interný manuál procedúr koordinátora HP RP na roky 2007 2013 verzia 5.0 a Správa o implementácii a čerpaní ŠF a KF v rámci operačných programov NSRR za obdobie od 01. 07. 2011 do 31. 12. 2011. rôzne: informovanie členov a členiek PS pre HP RP o súčasnom stave a nedostatkoch pri koordinácii HP RP, pravidelné informovanie zo strany členov a členiek PS pre HP RP za OP o pripravovaných výzvach, merateľných ukazovateľoch a počte zazmluvnených projektov relevantných k HP RP, informácia o plánovaní školení k HP RP na úrovni RO a SORO. Pracovná skupina HP RP prijala aktualizovaný Štatút pracovnej skupiny. 13

V období od januára do júna 2012 sa koordinátorka HP RP venovala hlavne týmto aktivitám: príprava podkladov pre výročné správy pre všetky riadiace orgány, príprava stanovísk pre jednotlivé RO na pripravované výzvy, merateľné kritériá, stanoviská k písomným vyzvaniam pre národné projekty, vypracovávanie vyţiadaných informácií, stanovísk v rámci VPK aj MPK, renominácie a následné aktívne členstvá v pracovných skupinách, komisiách a výboroch. pravidelná komunikácia so zástupcami rezortov téme HP rovnosti príleţitostí, zastupovanie navonok. Decembrové stretnutie členov PS pre HP RP sa venovalo na zasadnutí nasledovným oblastiam: Odovzdanie nových menovacích dekrétov členom pracovnej skupiny v zmysle Štatútu pracovnej skupiny pre horizontálnu prioritu rovnosť príleţitostí Návrh na zaradenie koordinátorov HP (VÚC) za stálych pozorovateľov Pracovnej skupiny pre horizontálnu prioritu rovnosť príleţitostí. Stav implementácie horizontálnej priority rovnosť príleţitostí: pokrok implementácie, problémy v implementácii. Informácia o plnení odporúčaní z vládneho auditu č. A365 K2340 HP RP Informácia o začatí interného hodnotenia HP RP Informácia o Výročnej správe HP RP, Rôzne: pravidelné informovanie zo strany členov PS HP RP za operačné programy o pripravovaných výzvach, merateľných ukazovateľov a počte zazmluvnených projektov, relevantných k HP RP. informácia o príprave projektu na publicitu, návrhy, podnety Pracovná skupina HP RP prijala aktualizovaný Štatút pracovnej skupiny. V čase od januára 2012 do decembra 2012 prebiehala komunikácia s RO OP formou telefonických konzultácií a elektronickej korešpondencie ale výnimočne aj osobnou účasťou na stretnutiach z dôvodov kvantitatívnej optimalizácie administratívnych kapacít. Zníţené administratívnych kapacít koordinátora HP RP výrazne ovplyvnili proces koordinácie implementácie HP RP a činnosť koordinátora/ky HP RP je zúţená na zabezpečovanie predovšetkým operatívnych úloh na úkor výkonu systematického monitorovania a hodnotenia implementácie HP RP na úrovni NSRR. Podľa NSRR je HP PR na rozdiel od ostatných horizontálnych priorít princíp uplatňovaný pri kaţdom projekte. V súčasnosti sa implementácia štrukturálnych fondov nachádza pred koncom programovacieho obdobia, preto si koordinácia implementácie HP RP vyţaduje zvýšenú pozornosť. V tomto období s rastúcim počtom zazmluvnených a realizovaných projektov vo všetkých operačných programoch sa zvyšuje aj náročnosť pri vykonávaní povinných úloh. Monitorovanie a hodnotenie operačných programov na úrovni NSRR z hľadiska rovností príleţitostí nekončí rokom 2013, keď sa ukončuje programové obdobie, naše úlohy hodnotenia pokračujú po ukončení implementácií projektov, hodnotenie výziev, či napĺňanie celkových cieľov NSRR aţ do roku 2015. 2.1.8 Špecifiká pre programy ESF vo vzťahu k horizontálnej priority rovnosť príleţitostí Jedným zo základných princípov uplatňovaných v EÚ je podpora základných práv, nediskriminácie a rovnosti príleţitostí. Horizontálna priorita rovnosť príleţitostí (okrem iného zahŕňa tému rodovej rovnosti) je implementovaná cez všetky operačné programy. Riadiace orgány a taktieţ SORO o téme rodovej rovnosti, poskytuje ţiadateľom všetky potrebné informácie vo výzvach a vyzvaniach, ktoré majú zaručiť dodrţiavanie rodovej rovnosti v kaţdom implementovanom projekte. Pri vyhlasovaní nových výziev a vyzvaní je uvedené, ku ktorým cieľom horizontálnej priority rovnosti príleţitostí aktivity v rámci daného opatrenia môţu prispievať a zároveň sú zadefinované merateľné ukazovatele, cez ktoré sa sleduje dodrţiavanie rodovej rovnosti a rovnosti príleţitostí. Uvedené je neskôr vyhodnocované prostredníctvom monitorovacích správ, ktoré prijímateľ zasiela v polročných (štvrťročných) intervaloch a zároveň v Informácii o účastníkoch projektu, ktorú sú povinní prijímatelia zasielať v ročných intervaloch. V predkladaných ŢoNFP prijímatelia deklarujú príspevok k HP RP a týmto deklarujú zabezpečenie mechanizmov dodrţiavania rovnosti príleţitostí. Špecifiká pre programy ESF vyhodnocujú OP ZaSI a OP V nezávisle od seba. 14

Pomoc podľa cieľových skupín - OP ZaSI Tabuľka 8 Sledovanie cieľových skupín Ukazovateľ ţeny Celkový počet účastníkov 322 161 740,00 027,00 Rozdelenie účastníkov podľa postavenia na trhu práce Zamestnaní 39 21 283,00 055,00 z toho samostatne zárobkovo činné 4 376,00 1 osoby 397,00 Nezamestnaní 245 121 541,00 505,00 z toho dlhodobo nezamestnaní 98 50 826,00 828,00 Neaktívne osoby 37 18 916,00 467,00 z toho študujúci / účastníci odbornej 5 735,00 3 prípravy 579,00 Rozdelenie účastníkov podľa veku Mládeţ (15-24 rokov) 89 45 Kalendárny rok: 2012 Prichádzajúci Odchádzajúci Účastníci pokračujúci účastníci projektu účastníci projektu z predchádza- júceho roku Spolu Z toho Spolu Z toho Spolu Z toho 202 520,00 63 217,00 18 567,00 117 361,00 26 008,00 21 942,00 2 949,00 ţeny 100 766,00 32 267,00 7 125,00 56 733,00 11 858,00 11 766,00 1 720,00 670 557,00 52 191,00 22 420,00 523 295,00 93 683,00 94 845,00 4 821,00 ţeny 313 338,00 22 474,00 7 643,00 247 082,00 47 520,00 43 866,00 2 541,00 47 23 212 94 857,00 091,00 285,00 581,00 635,00 159,00 Staršie osoby (55-64 rokov) 27 12 15 7 51 21 884,00 986,00 630,00 398,00 884,00 022,00 Rozdelenie účastníkov podľa skupín zraniteľnosti v súlade s vnútroštátnymi predpismi Migranti 240,00 117,00 129,00 61,00 159,00 73,00 Menšiny 76 40 20 10 52 29 343,00 858,00 419,00 863,00 959,00 108,00 Zdravotne postihnutí 18 9 6 3 26 13 803,00 655,00 051,00 047,00 454,00 254,00 Iné znevýhodnené osoby 100 50 70 33 209 98 296,00 208,00 605,00 793,00 298,00 037,00 Rozdelenie účastníkov podľa dosiahnutého vzdelania Základné alebo niţšie stredné vzdelanie 200 94 97 43 409 177 (ISCED1 a 2) 865,00 010,00 346,00 702,00 543,00 209,00 Vyššie stredné vzdelanie (ISCED 3) 62 33 51 26 113 57 094,00 906,00 286,00 616,00 809,00 813,00 Pomaturitné neuniverzitné vzdelanie 14 6 8 4 41 17 (ISCED 4) 098,00 475,00 805,00 088,00 354,00 735,00 Univerzitné vzdelanie (ISCED 5 a 6) 37 22 34 20 90 51 544,00 206,00 387,00 216,00 326,00 167,00 Zdroj: RO, ITMS Na základe vyššie uvedeného je moţné konštatovať, ţe OP ZaSI svojimi aktivitami podporuje široké spektrum znevýhodnených osôb a marginalizovaných skupín, bez rozdielu veku, vzdelania či pohlavia. Údaje o účastníkoch projektov boli pre potreby tejto výročnej správy získané ako zostava zo systému ITMS. Technika zberu údajov nie je dopracovaná, pretoţe do ITMS systému dáta za všetky projekty nezadávajú prijímatelia, ale manaţéri RO a SORO, čo je časovo a administratívne náročné. Napriek skutočnosti, ţe údaje nie sú sumarizované ručne, čím sa čiastočne eliminovalo riziko chybovosti, môţeme konštatovať, ţe údaje obsiahnuté v tabuľke Rozdelenie účastníkov projektu nebudú nikdy na 100% presné, pretoţe konkrétne osoby (cieľová skupina) nemusia vţdy dáta poskytnúť, vzhľadom na ich osobný charakter, najmä napr. údaje o zdravotnom postihnutí (ktoré ak nie je priamo viditeľné, účastník nie je povinný niekomu oznamovať a údaje spadajú pod lekárske tajomstvo), ale aj o iných typoch znevýhodnenia. 15

Nepresnosti údajov sa objavujú uţ v rámci ich zberu pri monitorovaní aktivít projektu, čo bude potrebné riešiť v rámci informačných seminárov pre ţiadateľov a pre prijímateľov. Tabuľka 9 Porovnanie zastúpenia jednotlivých sledovaných skupín medzi novými účastníkmi projektov v roku 2012 podľa prioritných osí OP ZaSI (% z celkového počtu nových účastníkov v danej prioritnej osi) OP ZaSI os 1 os 2 os 3 os 4 os5 TA Celkový počet účastníkov 322 227 89 740,00 853,00 011,00 3 252,00 2 513,00 111,00 (%) 100,00 70,60 27,58 1,01 0,78 0,03 Rozdelenie účastníkov podľa postavenia na trhu práce (%) Zamestnaní (%) 12,17 12,98 6,04 52,89 99,56 100,00 z toho samostatne zárobkovo činné osoby (%) 1,36 1,63 0,42 8,52 0,08 0,00 Nezamestnaní (%) 75,76 79,31 71,22 12,58 0,08 0,00 z toho dlhodobo nezamestnaní (%) 30,62 17,95 63,92 31,73 0,04 0,00 Neaktívne osoby (%) 11,69 7,71 22,53 2,83 0,32 0,00 z toho študujúci / účastníci odbornej prípravy (%) 1,78 0,00 6,37 1,88 0,20 0,00 Rozdelenie účastníkov podľa veku (%) Mládeţ (15-24 rokov) (%) 27,84 31,19 20,88 4,77 1,47 3,60 Staršie osoby (55-64 rokov) (%) 8,64 7,70 10,27 27,55 12,26 4,50 Rozdelenie účastníkov podľa skupín zraniteľnosti v súlade s vnútroštátnymi predpismi (%) Migranti (%) 0,07 0,00 0,04 6,15 0,00 0,00 Menšiny (%) 23,65 0,11 84,16 36,32 0,00 0,00 Zdravotne postihnutí (%) 5,83 6,50 4,29 5,07 0,28 0,00 Iné znevýhodnené osoby (%) 31,08 40,89 7,70 8,30 0,12 0,00 Rozdelenie účastníkov podľa dosiahnutého vzdelania (%) Základné alebo niţšie stredné vzdelanie (IS- CED1 a 2) (%) 62,27 55,12 83,20 40,62 0,40 0,00 Vyššie stredné vzdelanie (ISCED 3) (%) 19,24 24,28 6,26 22,76 18,11 4,50 Pomaturitné neuniverzitné vzdelanie (ISCED 4) (%) 4,37 5,91 0,41 4,98 4,10 0,00 Univerzitné vzdelanie (ISCED 5 a 6) (%) 11,63 14,74 0,99 31,64 77,36 95,50 Zdroj: prijímatelia, RO, SORO, ITMS Tabuľka 10 Prioritná os 1 Podpora rastu zamestnanosti Prioritná os 2 Podpora sociálnej inklúzie Prioritná os 3 Podpora zamestnanosti, sociálnej inklúzie a budovanie kapacít v BSK Prioritná os 4 Budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy Zdroj: prijímatelia, RO, SORO, ITMS Noví účastníci projektov v priebehu roka 2012 sa v najväčšom počte zapojili do projektov v rámci prioritnej osi 1 (227 853 osôb) a v prioritnej osi č. 2 to bolo 89 011 osôb. V porovnaní s tým sa početné zastúpenie v prioritnej osi 3 a 4 pribliţuje 1% z celkového počtu nových účastníkov za rok 2012. 16

Uplatňovanie rodového hľadiska v rámci účastníkov projektov OP ZaSI Tabuľka 11 Percentuálne zastúpenie ţien medzi novými účastníkmi projektov OP ZaSI v roku 2012 Prichádzajúci Odchádzajúci Účastníci pokračujúci účastníci projekttu účastníci projek- z predchádzajúceho roku OP 49,89 49,76 46,73 ZaSI os 1 48,48 46,63 45,50 os 2 52,65 57,02 56,72 os 3 61,59 70,42 40,03 os 4 63,99 68,45 57,20 os 5 73,87 73,87 Zdroj: prijímatelia, RO, SORO, ITMS V ťaţiskových prioritných osiach č. 1 a 2 sa zastúpenie ţien pohybovalo okolo 50%, prioritná os 3 a 4 vykazuje o 10 aţ 20% vyššie zastúpenie ţien. Posilnenie integrácie migrantov a ich zvýšenie účasti na zamestnanosti Migranti predstavujú 0,07% všetkých nových účastníkov projektov OP ZaSI za rok 2012. Výraznejšie zastúpenie migrantov uvádza len prioritná os 3, v hodnote 6,15%, čo môţe súvisieť s vyšším počtom pracovných príleţitostí v Bratislave a jej okolí. Zároveň je ale moţné, ţe početné zastúpenie migrantov je v Slovenskej populácii nízke, alebo je táto skupina málo sledovaná v rámci projektov ESF. Posilnenie integrácie pri zamestnávaní menšín a zlepšenie ich sociálnej inklúzie OP ZaSI sa usiluje prostredníctvom výziev posilniť aj integráciu pri zamestnávaní menšín a tým zlepšiť ich sociálnu inklúziu. Uvedené aktivity sú podporované predovšetkým prostredníctvom výziev Fondu sociálneho rozvoja, ktorých cieľom je (okrem iného) aj posilnenie integrácie pri zamestnávaní menším. Z čísiel uvedených v tabuľke č. 2.1/16 vyplýva, ţe menšiny predstavujú 23,65% všetkých nových účastníkov projektov OP ZaSI za rok 2012, pričom ťaţisko ich účasti je v projektoch prioritnej osi 2 (84,16%). Posilnenie integrácie pri zamestnávaní a sociálnej inklúzii iných znevýhodnených skupín vrátane osôb so zdravotným postihnutím Iné znevýhodnené osoby ako aj osoby so zdravotným postihnutím boli podporované prostredníctvom výziev Fondu sociálneho rozvoja a vyzvaní na národné projekty. Prostredníctvom národných projektov bola osobám so zdravotným postihnutím poskytovaná podpora formou poskytovania príspevkov na podporu vytrvávania pracovných miest v chránených dielňach a chránených pracoviskách, príspevky na udrţanie pracovných miest a na prípravu na ich pracovné uplatnenie formou zaškolenia a prípravy na prácu. Táto podpora bola poskytnutá prostredníctvom projektov realizovaných prijímateľom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Osoby so zdravotným postihnutím zastupujú 5,83% a osoby inak znevýhodnené 31,08% všetkých nových účastníkov projektov OP ZaSI za rok 2012. Početnosť osôb so zdravotným postihnutím je pomerne vyrovnaná v prioritných osiach 1, 2 a 3, okolo 5%, v prioritnej osi č. 4 je dvadsaťnásobne niţšia. Výraznejší počet účastníkov s iným znevýhodnením v prioritnej osi 1 (40,89%) súvisí s realizáciou národných projektov ÚPSVR. OP Vzdelávanie Jedným zo základných princípov uplatňovaných v EÚ je podpora základných práv, nediskriminácie a rovnosti príleţitostí. Téma rodovej rovnosti je v zmysle čl. 10 nariadenia (ES) č. 1081/2006 implementovaná v OPV horizontálne ako súčasť HP RP. RO, ako aj obe SORO poskytujú vo výzvach na predkladanie dopytovo orientovaných projektov a písomných vyzvaniach pre národné projekty potrebné informácie pre všetkých ţiadateľov o NFP o téme rodovej rovnosti, ktoré majú pomôcť zaručiť dodrţiavanie rodovej rovnosti v kaţdom realizovanom projekte. Deklarovaním pozitívneho príspevku k HP RP je zabezpečené predchádzanie a eliminácia diskriminácie na základe etnicity a rasy, rodu, náboţenstva alebo vierovyzna- 17

nia, sexuálnej orientácie alebo zdravotného postihnutia u národných, ako aj dopytovo orientovaných projektov realizovaných v rámci OPV. Posilnenie sociálnej integrácie migrantov a zvýšenie ich zamestnanosti je podporované v rámci OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia, ktorý je implementovaný MPSVaR SR. Prostredníctvom opatrenia 3.1 Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít prispieva OPV k vytvoreniu podmienok potrebných na dosiahnutie vyššieho pokroku vo vzdelanostnej úrovni tejto cieľovej skupiny a jej uplatnenia na trhu práce. Aktivity realizovaných projektov v rámci opatrenia 3.1 majú za cieľ aktivizovať a motivovať ţiakov z MRK k úspešnému pôsobeniu vo vzdelávaní a zaviesť inovatívne vyučovacie metódy ako nástroj pre inklúziu MRK do vyučovacieho procesu a do spoločnosti. Príkladom z praxe v rámci opatrenia 3.1 Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít je realizovaný dopytovo orientovaný projekt ZŠ s MŠ Muráň s názvom Podpora sociálnej inklúzie MRK - vzdelávanie pre všetkých. Cieľom projektu je podporovať sociálnu inklúziu príslušníkov MRK prostredníctvom uľahčenia ich prístupu k formálnemu vzdelávaniu a k získavaniu zručností potrebných na trhu práce. Projekt je zameraný na aktivizáciu a motiváciu ţiakov z MRK a zavádzanie inovatívnych vyučovacích metód ako nástroja pre inklúziu MRK do vyučovacieho procesu a spoločnosti. Po ukončení realizácie projektu sa predpokladá zvýšenie vzdelanostnej úrovne príslušníkov MRK prostredníctvom uľahčenia ich prístupu k formálnemu vzdelávaniu a prostredníctvom ich ďalšieho vzdelávania. Súčasná potreba pre cieľovú skupinu (ţiakov pochádzajúcich z MRK) vychádza z ich potreby individuálneho prístupu ku vzdelávaniu. Po zrealizovaní projektu budú mať ţiaci väčšiu šancu uplatniť sa na trhu práce, vo vedomostnej spoločnosti, dôjde k zlepšeniu a zjednodušeniu ich prístupu k formálnemu vzdelávaniu. Získaním nových zručností sa u cieľovej skupiny taktieţ posilnia predpoklady na prijatie na stredné školy (ďalej len SŠ ), ako aj zvládnutie samotného štúdia. Do systému vzdelávania sa zavedie spôsob vyučovania, ktorý ţiakov lepšie pripraví na skutočný ţivot a rozšírením obzorov sa ţiaci stanú oveľa flexibilnejší na pracovnom trhu. Podpora sociálnej inklúzie osôb s osobitnými vzdelávacími potrebami prostredníctvom uľahčenia ich prístupu k vzdelávaniu a zapojenia do vzdelávacieho systému je v rámci OPV podporovaná prostredníctvom opatrenia 3.2 Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne osôb s osobitnými vzdelávacími potrebami. Aktivity všetkých 19 realizovaných projektov zazmluvnených v rámci opatrenia 3.2 majú za cieľ podporiť kľúčové kompetencie zdravotne znevýhodnených ţiakov a pedagogických zamestnancov v špeciálnych SŠ s vyuţitím nových učebných materiálov a didaktických prostriedkov a uľahčiť tak prístup osôb zdravotne znevýhodnených k vzdelávaniu na SŠ. Príkladom z praxe v rámci opatrenia 3.2 Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne osôb s osobitými vzdelávacími potrebami je realizovaný projekt občianskeho zdruţenia Ostrov s názvom Vzdelávanie zdravotne postihnutých občanov v tradičných remeslách ako súčasť celoţivotného vzdelávania. Cieľom projektu je umoţniť ďalšie vzdelávanie aj dospelým zdravotne postihnutým jedincom a tým rozvíjať osobné, sociálne a odborné zručnosti získané v škole. Zvýšením profesijného kreditu ľudí so zdravotným postihnutím sa zvýši šanca pre uplatnenie sa na trhu práce zdravotne postihnutých občanov. V rámci projektu sa zdravotne postihnuté osoby zúčastňovali štyroch aktivít kurzov. Pravidelnou účasťou na kurzoch získali nové informácie, pracovné a sociálne zručnosti, rozvíjala sa ich celková osobnosť a hlavne znovu nadobudli určité návyky (napr. pracovné návyky), ktoré prispejú k ich integrácii do spoločnosti. Po skončení pilotného projektu je cieľom zriadiť chránené dielne, v rámci ktorých môţu nájsť účastníci kurzov uplatnenie a zamestnať sa. Transnacionalita a inovácie Transnacionalita je v rámci OPV upravená horizontálne v rámci všetkých prioritných osí. Je podporovaná prostredníctvom tých národných projektov, ktoré na základe písomných vyzvaní obsahujúcich aktivitu s medzinárodným rozmerom zahrnuli do svojich aktivít aj prenos zahraničných skúseností a to najmä prostredníctvom zahraničných stáţí a mobilít na partnerských inštitúciách. Príkladom je národný projekt Metodicko pedagogického centra s názvom Vzdelávanie pedagogických zamestnancov k inklúzii marginalizovaných rómskych komunít (opatrenie 3.1), ktorý posilňuje spoluprácu s medzinárodnými partnermi za účelom výmeny skúseností týkajúcich sa modelu celodenného výchovného systému v Európe. V rámci projektu sa v priebehu rokov 2011 a 2012 konali zahraničné pracovné cesty 50 expertov zo SR, ktorí pripravovali pedagogický model celodenného výchovného systému na ZŠ. Cieľom týchto pracovných ciest bolo oboznámiť sa s modelom celodenného výchovného systému v Európe, získavať a vymieňať si skúsenosti s realizáciou modelu celodenného výchovného systému a zabezpečiť zahraničné materiály a 18

podklady k celodenného výchovného systému. Zahraničné pracovné cesty mali medzinárodný aspekt a boli hlavným nástrojom na získavanie a prenos skúseností, podporovali princíp nadnárodnosti a slúţili k výmene skúseností a diskusii so zahraničnými partnermi. Experti navštívili partnerské organizácie v Bulharsku, v Turecku, v Rumunsku, na Ukrajine, v Maďarsku, v Belgicku, vo Veľkej Británii, v Nemecku a v Českej republike. Podpora transnacionálnych aktivít sa realizuje aj prostredníctvom výziev na predkladanie ŢoNFP na opatrenia 1.2 a 4.2, ktoré boli vyhlásené prostredníctvom SORO ASFEU. V rámci projektov z týchto výziev sa podporí medzinárodná spolupráca VŠ, mobilita zahraničných expertov a prílev medzinárodne uznávaných expertov do SR s cieľom skvalitnenia doktorandského štúdia. Projektové ciele uţ realizujúcich sa projektov z výziev na opatrenia 1.2 a 4.2 vyhlásených v minulých rokoch sa orientujú na zapojenie študentov VŠ, resp. doktorandov VŠ do regionálnych a medzinárodných akcií v rámci krajín EÚ s cieľom podpory nadväzovania medzinárodnej spolupráce a začlenenia doktorandov do medzinárodnej vedeckej obce napr. prostredníctvom prípravy programov doktorandského štúdia v spolupráci so zahraničnými univerzitami v krajinách EÚ. Príkladom dopytovo orientovaného projektu, ktorý posilňuje regionálne aj nadnárodné akcie je projekt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach s názvom Modernizácia programov doktorandského štúdia v prírodných a humanitných vedách na UPJŠ (opatrenie 1.2). Projekt je zameraný na tvorbu a inováciu študijných programov doktorandského štúdia v prírodných a humanitných vedách, matematike a informatike. V rámci zvýšenia kvality Prijímateľ spolupracuje pri príprave programov spoločného doktorandského štúdia aj so zahraničnými univerzitami a smeruje svoje úsilie k zvýšeniu záujmu o doktorandské štúdium v týchto vedách. Uvedené zmeny zásadným spôsobom prispievajú k zvýšeniu kvality vzdelávania v 18 programoch doktorandského štúdia na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V rámci projektu sa realizujú študijné pobyty doktorandov na partnerských univerzitách, ktoré sa organizujú raz ročne v trvaní 3 aţ 6 mesiacov pričom prebehli uţ 3 takéto pobyty (na Ostravskej, Utrechtskej a Jaén univerzite). Ďalším príkladom dopytovo orientovaného projektu, ktorý posilňuje regionálne aj nadnárodné akcie projekt Ekonomickej univerzity v Bratislave s názvom Zvyšovanie kvality doktorandského štúdia a podpora medzinárodného výskumu na Národohospodárskej fakulte EU v Bratislave (opatrenie 4.2). Projekt je zameraný na podporu spoločného výskumu slovenských a medzinárodne uznávaných vedeckovýskumných pracovník a na zvýšenie kvality doktorandského štúdia prostredníctvom podpory spolupráce Národohospodárskej fakulty a zahraničných expertov pri výučbe v doktorandských programoch. Hlavnou črtou tohto projektu je zapojenie sa do medzinárodného výskumu v oblasti ekonomických vied a spolupráca so zahraničnými expertmi. V rámci realizovaných aktivít projektu vysokoškolskí výskumníci plánujú zrealizovať návštevu v organizácii a krajine kaţdého zahraničného experta. Téma inovácií je v OPV taktieţ implementovaná horizontálne v rámci všetkých prioritných osí. Inovačné činnosti sa realizujú predovšetkým prostredníctvom národných a dopytovo orientovaných projektov implementovaných v rámci prioritných osí 1 aţ 4, prostredníctvom ktorých dochádza k inovácii obsahu a metód výučby a vzdelávacích programov na všetkých stupňoch škôl, k skvalitneniu výstupov vzdelávania pre potreby trhu práce a k inovácii učebných materiálov i didaktických prostriedkov napr. prostredníctvom vyuţívania modernej techniky vo vyučovacom procese. Príkladom je národný projekt Metodicko pedagogického centra s názvom Vzdelávanie pedagogických zamestnancov materských škôl ako súčasť reformy vzdelávania (opatrenie 1.1), ktorého cieľom je implementovať obsahovú reformu a inovať obsah a metódy v rámci vzdelávania pre potreby trhu práce vo vedomostnej spoločnosti. Jeho cieľom je zabezpečiť pedagógom aktuálne informácie v súlade s reformou vzdelávania aj na predškolskom stupni predovšetkým v oblasti inovácii obsahu vzdelávania, manaţmente, obsahovej reforme, ale aj v oblasti digitálnych technológií. Reforma obsahu vzdelávacieho programu sa realizuje v priebehu vzdelávacích programov Inovácie v didaktike pre učiteľov predprimárneho vzdelávania a Inovácie v didaktike pre vedúcich pedagogických zamestnancov materských škôl, cieľom ktorých je rozšíriť a zdokonaliť poznatky o učiteľskej profesii, sprístupniť najnovšie trendy v učiteľskej profesii a stanoviť ciele vlastného profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov materských škôl (ďalej len MŠ ) na Slovensku. Príkladmi projektov prostredníctvom ktorých dochádza k inovácii obsahu a metód výučby sú napr. nasledovné dva dopytovo orientované projekty, realizované Trnavskou univerzitou v Trnave: projekt s názvom Rozvoj virtuálnej univerzity - Tvorba a inovácia študijných programov s vyuţitím moderných foriem vzdelávania má za cieľ prostredníctvom vyuţitia informačných technológií inovovať formy vzdelávania a prispôsobiť vysokoškolské vzdelávanie potrebám vedomostnej spoločnosti pre cieľové skupiny projektu (študen- 19