Úvodné komentáre k čítaniam Tretej veľkonočnej nedele roku B (Biblická nedeľa) 1. čítanie: Sk 3,13-15.17-19 Prvé čítanie nám podáva vybraný úryvok z reči apoštola Petra k ľudu potom, čo Peter urobil zázrak na chromom človekovi, keď obaja s Jánom vystupovali do chrámu v Jeruzaleme, aby sa zúčastnili na modlitbách. Pre Petra to bola výborná príleţitosť, aby vydal svedectvo o Pánovom vzkriesení. Vydával ho však veľmi zásadne, svojim poslucháčom hovorí priamo: Vy ste zapreli Svätého... vy ste si žiadali prepustiť vraha a pôvodcu života ste zabili... V druhej časti Peter však ponúka príleţitosť na pokánie a obrátenie. Medzispev: Ž 4,2.7.9 Štvrtý ţalm nám prináša poďakovanie autora Pánovi za prejav jeho milosrdenstva a za jeho záchranu. Ţalmista sa tu modlí v povedomí svojej spolupatričnosti k ostatným svojim súčasníkom: Mnohí hovoria, kto nám ukáže šťastie? Vidíme teda, ţe aj v jeho časoch sa v človeku ozýva túţba po skúsenosti s čímsi hlbším, neţ je beţná kaţdodennosť. Odpoveďou na tieto túţby a očakávania je svetlo Boţej tváre ako znamenie. Pod týmto treba rozumieť tajomný Boţí ţivot, ktorý je začiatkom plnosti Boţieho ţivota vo večnosti. 2. čítanie: 1 Jn 2,1-5a Autor tohto listu nám chce povedať hlavne dve veci: Pozýva nás k úsiliu o to, aby sme sa vyhýbali hriechu a zachovávali Boţie prikázania, totiţ Boţie slovo. To je najlepšia cesta nasledovania Pána Jeţiša, pretoţe nás neustále pribliţuje k dokonalej Boţej láske. Evanjelium: Lk 24,35-48 Úryvok z Evanjelia sv. Lukáša hovorí veľmi originálne o bezprostredných momentoch po zmŕtvychvstaní Pán Jeţiša, o atmosfére, v ktorej apoštoli preţívali túto správu a ako reagovali. Lukáš hovorí o zmätenosti a strachu, čo je určite verné zobrazenie ich rozpakov. Mysleli si totiţ, ţe vidia nejakého ducha. Všetky rozpaky sa však rýchlo rozplynuli, keď si Jeţiš medzi nimi ţiadal niečo zajesť. Lukáš tu praktickým spôsobom vyjadril istotu, ţe nejde o zjavenie ducha, ale o zmŕtvychvstalého Jeţiša Krista. Výrečná je zmienka Mojţiša, Prorokov a Ţalmov. Ide tu o vyjadrenie vtedy pouţívaných názvov jednotlivých častí hebrejskej Biblie a táto zmienka zároveň vyjadruje cestu riešenia všetkých otáznikov a nejasností v duchovných veciach. Napokon Pán Jeţiš otvoril apoštolom myseľ, aby porozumeli Písmam, aj my si prosme o tento dar. Zdroj: TYROL, A. Malý komentár k nedeľným čítaniam (cyklus B). Svit: KBD, 2012, s. 65-67. Úvodné komentáre k 3. veľkonočnej nedeli roku B od Dr. J. Jančoviča ponúklo KBD v roku 2009. Dostupné sú na našej web stránke: (http://www.kbd.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=199&itemid=107 ; 6. strana).
Podrobnejšia analýza textov - myšlienky k homílii (Tieto texty KBD ponúklo v rámci biblickej nedele v roku 2003.) 1. čítanie: Sk 3,13-15.17-19 Text dnešného prvého čítania pribliţuje situáciu po zázraku uzdravenia chromého človeka. Tento človek bol uzdravený prostredníctvom Petra a Jána keď vystupovali o tretej hodine do chrámu na modlitby. Zázrak je nám známy z Petrových slov: Striebro a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám: V mene Jeţiša Nazaretského vstaň a choď! (3,6) Tento zázrak vyvolal obrovský záujem. Najväčším šíriteľom správy bol sám uzdravený. Všetkých naplnil úţas. Keď Peter potom komentuje túto udalosť, výsledok pripisuje nie sebe a Jánovi, ale ţivému Bohu. V tomto Petrovom komentári sa stretávame s najstaršou formuláciou veľkonočného posolstva, v ktorej je cítiť silný vplyv Starého zákona. Prví kresťania skutočne vyslovovali veľkonočnú zvesť pomocou starozákonných typov: Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba a Boh našich otcov... (3,13). Podobne je to aj s výrazmi svojho Sluţobníka, Svätého, Spravodlivého... (3,13-14). Peter ešte zdôrazňuje vieru v meno Jeţiša Krista (3,16) a celkom na záver je vyzýva k obráteniu a pokániu (3,17-19). Peter nekarhá, ale evanjelizuje. Nevynáša súdy, ale upozorňuje na Boţiu milosť. Poukazuje na zmluvu, ktorú uzavrel Boh s Abrahámom, s otcom veriacich. Poukazuje na to, ţe nehovorí o novom Bohu, o novom náboţenstve, ale o Mesiášovi, ktorého Ţidia vlastne očakávali. Aj preto pouţíva tieto starozákonné kategórie, aby sa jeho súčasníci rozpamätali na svoje mesiášske očakávania. V mysliach svojich poslucháčov vyvoláva udalosť zjavenia sa Boha Mojţišovi v horiacom kre (Ex 3,6nn) a texty z proroka Izaiáša (4 známe piesne o Pánovom sluţobníkovi). Očakáva, ţe jeho poslucháči pritom budú reagovať podobne ako Mojţiš, ktorý si dojatý vyzúva obuv a zakrýva tvár... (porov. Ex 3,4-6). Keď človek zistí, akým nevedomým bol v minulosti a počuje to slovo, o ktorom kázal Peter z príleţitosti prvých svätodušných sviatkov, aj v jeho ţivote sa môţe začať zázrak obrátenia. Autor Skutkov apoštolov potom ďalej píše, ţe mnohí z tých, čo vypočuli slovo, uverili; a vzrástol počet muţov na päťtisíc. (4,4) Teda obrátenie týchto ľudí sa uskutočnilo následkom Petrovho ohlasovania a vysvetlenia a prostredníctvom osobitného dotyku ich myslí Boţou milosťou. Pri prvej Petrovej kázni na Turíce sa udialo niečo podobné. Peter vysvetľoval, čo sa stalo a vtedy im bolesť prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: Čo máme robiť, bratia? (Sk 2,37). Odpoveď je aj dnes tá istá. Na obrátenie treba pokánie, krst na odpustenie hriechov a dar Ducha Svätého... (porov. Sk 2,38). Preto aj my podobne ako vtedy Ţidia máme konfrontovať svoj ţivot s Boţím slovom. Preto v dnešnú nedeľu zaznieva po celom Slovensku výzva, aby sme opäť vzali do rúk Písmo, pomocou ktorého Duch Svätý osvieti naše mysle.
2. čítanie: 1Jn 2,1-5a Prvý Jánov list je veľmi významným dokumentom Sv. Písma, ktorý dostala raná Cirkev koncom 1. storočia po Kristovi. Autor tohto listu sa odvoláva na svoju apoštolskú autoritu, ukazuje podobné vlastnosti a pouţíva tie isté teologické výrazy ako autor štvrtého evanjelia. Celá tradícia teda pokladá za autora tohto listu evanjelistu a apoštola Jána. Biblickí vedci ho často charakterizujú ako teologicko-meditatívnu úvahu, ktorá sa sústreďuje na dve témy: zdôraznenie pravej viery v Jeţiša Krista a výzvu k bratskej láske. Jedna téma predpokladá a podporuje druhú. Dnešný úryvok je z 2. kapitoly tohto listu. Jeho autor po nádhernom slávnostnom prológu o Bohu ako svetle ţivota, v ktorom niet nijakej tmy (porov. 1,1.5), dáva do pozornosti Boţie prikázania. Predstavuje pritom pozoruhodnú tézu - zachovávanie Boţích prikázaní je kritériom poznania Boha. Ten, kto zachováva Boţie prikázania a Boţie slovo, ten naozaj môţe povedať, ţe pozná Boha. Ten, kto nezachováva Boţie prikázania, ten nemôţe povedať, ţe pozná Boha. Ján tu pouţíva slovo poznať v novom zmysle. Nejde iba o teoretické poznanie, ako poznáme ľudí, veci, miesta, javy... Ide o hlbšie poznanie - poznanie v biblickom zmysle, to znamená existenciálny vzťah. Poznať niečo značí mať o tom konkrétnu skúsenosť; tak pozná človek bolesť, hriech, vojnu, pokoj, dobro a zlo... Je to reálna angaţovanosť a jej odrazy siahajú hlboko. Poznať niekoho znamená nadviazať s ním osobné vzťahy... Boha pozná ten, kto vstúpi s ním do jeho Zmluvy a keď sa nechá voviesť do jeho dôvernosti. (X. Léon- Dufour, Slovník biblickej teológie, Zagreb 1990, s. 951). Aţ takýto vzťah k Bohu cez osobnú zaangaţovanosť nám umoţňuje nadviazať osobné spoločenstvo s Bohom, ktorý je láska, svetlo, ţivot... a v našom vnútri je vtedy prítomná pravda, o ktorej hovorí dnešné druhé čítanie. Tu je riešenie problému, ktorý nás znepokojuje v súvislosti s formálnosťou kresťanského ţivota, čo je častý jav aj v našom národe, v rodinách, vo verejnom i v našom osobnom ţivote... Ide o to, aby sme chceli dosiahnuť toto osobné poznanie Boha. Zachovávaním Boţích prikázaní si k tomu vytvoríme najlepší predpoklad. Rozhodnime sa celkom jednoznačne zachovávať Boţie prikázania s túţbou po osobnom spoločenstve s Bohom a poznáme Boha neobyčajne hlbokým, novým spôsobom. Evanjelium: Lk 24,35-48 Lukášove texty tretie evanjelium a Skutky apoštolov sa vyznačujú neobyčajnou ţivosťou a teologickou hĺbkou. Ich autora, evanjelistu Lukáša, zvykneme nazývať evanjelistom Boţieho milosrdenstva, evanjelistom misií, evanjelistom Ducha Svätého, evanjelistom chudobných a pod. Dnes by sme ho mohli nazvať aj evanjelistom porozumenia Písma. Opisuje totiţ správy o veľkonočných zjaveniach Pána Jeţiša prvým svedkom vzkriesenia. Vo veľkonočnej kapitole (Lk 24) svojho evanjelia podáva najskôr stručnú správu o vzkriesení a
o zjavení sa Pána trom ţenám (24,1-12), potom emauzským učeníkom (24,13-35) a nakoniec apoštolom (24,36-49). Posledné dva spomenuté úryvky sú veľmi významné z hľadiska teologického spracovania otázky veľkonočnej zvesti, preto ich Cirkev vo svojom poriadku čítaní na tretiu veľkonočnú nedeľu zaraďuje ako predmet našich úvah pri nedeľných bohosluţbách. Úryvok o tom, ako Pán Jeţiš otvoril myseľ učeníkom, aby porozumeli Písmam, sme si vypočuli dnes a úryvok o emauzských učeníkoch, kde sa tieţ výraznou mierou spomína porozumenie Písmu, sa číta na 3. veľkonočnú nedeľu cyklu A. Čo to znamená otvoriť myseľ, aby človek porozumel Písmu? Ţidia mali vo svojom duchovnom dedičstve posvätné texty, podľa ktorých si usporiadali svoj náboţenský ţivot. Boli to Mojţišove knihy, Proroci a Ţalmy. Výrazom Ţalmy označovali niekedy aj všetky múdroslovné knihy Starého zákona. Keď sa Jeţiš zjavil učeníkom, po krátkom predstavení upriamil ich pozornosť na tieto tri bloky Písma, teda na celé Písmo a na všetko, čo sa naň vzťahovalo. Potom im otvoril myseľ, čiţe spôsobil, ţe apoštoli porozumeli vnútornému súvisu biblických textov. Celé Písmo sa vlastne stretáva so svojími predpoveďami pri Jeţišovi Kristovi. On je zmyslom všetkých biblických textov, on je jednotiacim prvkom všetkých predpovedí a prisľúbení. Teda všetko smeruje ku Kristovi, k jeho smrti a k jeho zmŕtvychvstaniu!!! Lukáš v úryvku neopisuje pocity apoštolov, čo preţívali, ale to, ţe vtedy iste pochopili jednotiacu myšlienku celých dejín spásy. Vtedy sa vyriešil aj ich osobný ţivot, lebo spoznali jeho zmysel. Je to podobná situácia ako u emauzských učeníkov, ktorí najskôr konštatovali zronení: A my sme dúfali, ţe on vykúpi Izrael... (24,21), ale keď im Jeţiš začal vysvetľovať Písma, vtedy im horelo srdce (24,32) a keď ho pri lámaní chleba spoznali celkom, vtedy sa stávajú jeho svedkami a napriek tomu, ţe je noc, vstávajú a idú do Jeruzalema oznámiť to ostatným... Teda porozumenie Písmu znamená toľko, ţe človek spozná jeho vnútornú logiku a v Písme objaví obsahy, ktoré sa mu zrazu stanú blízke. Apoštoli spoznali, ţe nie sú obeťami propagandy zo strany ţien, ale ţe vzkriesený Pán je ţivá skutočnosť, nie fantazma, ani výtvorom mysle alebo hrou davovej sugescie. Preţívajme aj my celý náš duchovný a liturgický ţivot v nasmerovaní na Jeţiša Krista, ktorý dáva zmysel dejinám ľudstva aj nášmu ţivotu. Záver: Všetky tri čítania dnešnej tretej veľkonočnej nedele nás upozorňujú na význam čítania Svätého písma pre náš duchovný ţivot. Pokánie a obrátenie sú najlepším predpokladom prijatia daru, ktorý zmŕtvychvstanie pre nás znamená. Takto moţno najlepšie porozumieť Svätému písmu, ktoré apoštolom a ostatným prvým svedkom veľkonočnej zvesti naplnilo ţivot.
Zachovávanie Boţích prikázaní a počúvanie Boţieho slova sú hlavným predpokladom skutočného poznania Boha. Takto moţno zaţiť v sebe svetlo a pravdu, o ktorej hovorí autor listu, svätý Ján. Všetko, čo si v súvislosti s Písmom svätým hovoríme, nemôţe byť len záleţitosť našich ľudských schopností. Ani apoštoli neporozumeli Písmu svojím vlastným dôvtipom, ale dostali to od vzkrieseného Pána ako dar. Pri bohosluţbách dnešnej biblickej nedele prosme o milosť porozumenia Svätému písmu, aby nás ono naplnilo tým poznaním a horlivosťou, ako aj apoštolov, aby sme sa aj my stali jeho svedkami. Nič nám nepomôţe, čo aké vznešené teoretizovanie o duchovných veciach, ak ich nebudeme vo svojom ţivote aj uskutočňovať. Ak sa však odhodláme na ich dôsledné uplatňovanie v ţivote, vtedy sa dobre pripravíme na spoznanie Písma tak, ako prvokresťanskí svedkovia veľkonočnej zvesti. Prosby: vsuvka do spoločných modlitieb veriacich 1. Prosíme Ťa o svetlo Ducha Svätého, aby nám otvoril srdcia aj mysle, keď čítame Sväté písmo. 2. Prosíme Ťa za všetkých kresťanov, aby s túţbou po osobnom stretnutí s Tebou brali často do rúk Sväté písmo. 3. Prosíme Ťa za naše rodiny, aby ich členovia častejšie spoločne čítali Sväté písmo. 4. Prosíme Ťa za nás samých, aby sme pri čítaní Písma skúsili radosť zo stretnutia so ţivým Jeţišom Kristom a vydávali svedectvo dobrým kresťanským ţivotom.