XXI. Kongres České společnosti anesteziologie, resuscitace a intenzivní medicíny Olomouc 2014 Jana Boroňová Trnavská univerzita v Trnave Auris media, s.r.o. Trnava
...neexistujú predpísané pravidlá pre správanie sa a komunikáciu záchrannej služby s rodinnými príslušníkmi a známymi, ktorí sú jej svedkami zúčastnení musia mať pocit, že v problémoch nie sú sami pomoc je nablízku každému záleží na tom, aby to dobre dopadlo
pre samotného postihnutého pre volajúceho na tiesňovú linku pre príbuzných pre záchranárov či iných zdravotníkov pre svedkov udalosti, či prípadných okoloidúcich najmä u laikov dominuje pocit neistoty
Nechať príbuzných blízko resuscitovaného, alebo ich požiadať, aby sa vzdialili? príbuzných je nutné upozorniť, že: centrom záujmu je pacient postihnutý na jeho záchranu sa musí sústrediť celá činnosť záchranného tímu
všetci pacienti majú právo na možnosť: zabezpečiť, aby ich príbuzní boli prítomní pri kardiopulmonálnej resuscitácii príbuzní pacienta by mali mať navrhnutú možnosť byť pri kardiopulmonálnej resuscitácii Fulbrook P, Latour J, Albarran J, Graaf de W, Lynch F, Devictor D, Norekval T. The presence of Family Members during Cardiopulmonary Resuscitation Working Group (2007)- Join Position Statement.. Connect: The World of Critical Care Nursing 5 (4), 86-88. ERC 2010 uvádza, že: prítomnosť príbuzných pri resuscitácii je spájaná s mnohými výhodami, vrátane ľahšieho pochopenia a uvedomenia si procesu umierania a smrti. Avšak, voľba je len na príbuzných pacienta Bossaer L, Georgioum M, Lipert K.F, Raffay V., Steen A.P. Etyka resuscytacji oraz problemy końca życia. W: Wytyczne resuscytacji krążeniowo-oddechowej 2010. red. Anders J. Polska Rada Resuscytacji 2010, 280-284
obavy a strach agresia, hnev a výčitky (voči postihnutému) (ne)realistická nádej zúfalstvo bezmocnosť výčitky voči sebe Pocity málokto ich dokáže potlačiť sa môžu navzájom kombinovať, niektoré z nich prevládajú viac závisia od typu osobnosti, psychického stavu, životných skúseností, odborných vedomostí
postoje sa navzájom líšia z etickej stránky všeobecne platný postoj k tejto otázke neexistuje
koncepcia prítomnosti príbuzných počas resuscitácie bola zavedená v 80. rokoch 20. storočia rozhodnutie príbuzných byť pri resuscitácii musí byť ponechané výlučne na nich mnoho príbuzných chce byť počas resuscitácie prítomných vyše 90 % z nich hovorí, že ak by boli v podobnej situácii, opäť by to chceli prínos podľa príbuzných konfrontácia so skutočnosťou umierania a smrťou ak príbuzní začali s vykonávať ZNR pred príchodom záchranárov, treba oceniť ich úsilie a ponechať im možnosť ostať na mieste resuscitácie
priebežne informuje prítomných o priebehu záchranárskeho postupu dáva si pozor na voľbu slov pri komunikácii ak je ochota zo strany príbuzných, môžu pomáhať pri záchrane...; niekedy stačí, ak záchranári dovolia príbuznému držať ruku postihnutého, alebo sa ho len tak dotýkať
podávať príbuzných informácie o stave a priebehu poskytovať im oporu zvážiť, aké informácie a do akej hĺbky podať príbuzným dbať na zachovanie tzv. lekárskeho tajomstva
dôvody negatívnych postojov voči prítomnosti príbuzných pri resuscitácii: negatívne emočné dôsledky blízkych príliš veľa stresu obštrukcie zo strany príbuzných pri práci záchranárov dôvody z praxe: prekážajú nie je istota, že vedia, o čo ide neprajú si byť svedkami resuscitácie nemožnosť odhadnúť ich reakcie ak neprimerane reagujú, často je potrebné postarať sa aj o nich
vedia o čo ide? Nie som si tým istý čo sa tam deje? Robia to správne? asi chcú predo mnou niečo zatajiť určite tam robia niečo, čo nesmie nikto vidieť
každý zdravotník by si mal uvedomiť, že je len hosťom v živote svojich pacientov a ich príbuzných a ak to len trochu ide, mal by sa aspoň na niekoľko okamihov premiestniť do ich kože, mysle a pocitov... dôvera pacientov a ich príbuzných voči záchranárom je príjemná, či už je vyslovená priamo, alebo len vyplývajúca z náznakov. Sme radi, ak ju nesklameme, alebo nebodaj aj posilníme (Dobiáš, 2014) ďakujem za pozornosť