ISSN 1335-7522 Hniezdne ornitocenózy vybraných plôch Stupavy Terézia Lučeničová & Zlatica Országhová Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina B 1, 842 15 Bratislava [lucenicova@fns.uniba.sk, orszaghova@fns.uniba.sk] Lučeničová T, Országhová Z, 2010: Nest ornithocenosis of selected localities in Stupava. Folia faunistica Slovaca, 15(14): 119 126. Abstract: In the period from 2007 to 2009, the nest ornithocenosis were studied at four chosen localities of Stupava (Zámocký park, Borník and two cemeteries). They were different in size, situation within the town and vegetation. Overall 35 nesting species were found. The maximum number (27) of species were found at Zámocký park locality, 21 at Borník locality, 18 at large cemetery and 11 at small cemetery. The treetop nesters dominated in all the localities apart form the Borník locality where the cavity nesters were prevailing. The eudominant species were Fringilla coelebs, Turdus merula, Carduelis chloris and Serinus serinus. The highest species variety was found to be at Zámocký park locality (H = 2.75) and lowest at small cemetery (H = 2.11). The highest afinity of nidificants were between localities Zámocký park and Borník (70.83 %) and lowest between large and small cemetery (55.17 %). Key words: birds, nest Ornithocenosis, Stupava, Slovakia. Úvod Výskytu vtákov v mestskom prostredí sa od polovice 20. st. venuje veľká pozornosť. Mnohí autori skúmali kvalitu a kvantitu avifauny rôznych miest. Vo Varšave zistili Luniak et al. (1964) 230 druhov vtákov, 100 druhov zistených v terénoch s nízkym stupňom urbanizácie nezahrnuli do avifauny mesta. Luniak (2005) uvádza 247 druhov vtákov vo Varšave, z toho 131 pravidelných a 15 pravdepodobných či nepravidelných hniezdičov. V Poznani zistil Bednorz (1970) 132 druhov. Biaduñ (2005) pozoroval v Lubline 209 druhov vtákov, z nich 118 aj hniezdilo. Holzer & Sziemer (2005) zaznamenali v období 1990 až 1999 vo Viedni 138 druhov hniezdičov, pričom 111 druhov tam hniezdilo každoročne, pri 14 nebolo zistené hniezdenie každý rok a pri 13 druhoch hniezdenie predpokladali. Kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu hniezdnych ornitocenóz v 21 okresných mestách Západoslovenského a Stredoslovenského kraja urobili Feriancová Masárová & Ferianc (1985a). Zistili tu spolu 63 hniezdiacich druhov vtákov, z toho 7 hniezdičov výhradne len v mestách Západoslovenského kraja. Hádam najväčšia pozornosť bola u nás venovaná hlavnému mestu Bratislave. Feriancová-Masárová & Ferianc (1982, 1987) hodnotili rôzne biotopy v Bratislave z hľadiska štruktúry ornitocenóz a skúmali aj ekologické prejavy vtákov a ich adaptáciu na mestské podmienky. Sumarizovali svoje poznatky o vtákoch Bratislavy, pričom rozlíšili 21 biotopov, na ktorých zaznamenali 198 druhov vtákov. Okrem toho sa Feriancová-Masárová & Ferianc (1985b) venovali len avifaune vilovej štvrte v Bratislave (v okolí hradu), kde zistili 105 druhov vtákov. Parky v Bratislave z hľadiska hniezdnych ornitocenóz sledovala Vizyová (1984), ktorá v šiestich parkoch (Horský park, Botanická záhrada, Evanjelický cintorín dnešný cintorín Kozia brána, Ondrejský cintorín, Pionierska záhrada dnešná Grassalkovichová a Medická záhrada) zaznamenala 73 druhov, z nich 42 hniezdičov. Najvyšší počet hniezdiacich druhov bol v Horskom parku (36) a Botanickej záhrade (30). Kocian & Franeková (1993) v troch parkoch (Sad Janka Kráľa, Botanická záhrada a Medická záhrada) zistili celkove 37 druhov hniezdičov, pričom priemerný počet hniezdnych párov sa pohyboval od 5,9 do 14,48 p/ha. K eudominantným patrili Sturnus vulgaris, Turdus merula, Sylvia atricapilla, Serinus serinus a Passer domesticus. Hniezdnu avifaunu na malých plochách mestskej zelene skúmali v Bratislave Polievková-Ličková & Kocian (2000). Zazna- Faunima, Bratislava, 2010 119 http://zoology.fns.uniba.sk/ffs
menali deväť druhov hniezdičov: Carduelis carduelis, C. chloris, Fringilla coelebs, Hippolais icterina, Parus major, Serinus serinus, Sturnus vulgaris, Sylvia atricapilla, Turdus merula. Najpočetnejším druhom takmer všetkých plôch s najvyššou denzitou bol Turdus merula. V rokoch 1999 2000 zistil v Horskom parku a jeho bezprostrednom okolí Brindzák (2001) 46 druhov vtákov, z ktorých bolo 27 hniezdičov a 1 pravdepodobný hniezdič. Na samotnom území Horského parku s typickým dubovo-hrabovým spoločenstvom zaznamenal 18 hniezdičov a 1 pravdepodobného hniezdiča. Feriancová-Masárová & Kalivodová (2005) zaznamenali v Bratislave medzi rokmi 1991 až 2003 spolu 229 druhov vtákov, z toho 126 patrilo k hniezdičom. V parkoch a cintorínoch Bratislavy zistili 60 druhov hniezdičov (z celkovo 83 druhov). Materiál a metódy Na území Stupavy boli počas troch rokov (2007 až 2009) skúmané hniezdne ornitocenózy na štyroch vybraných lokalitách: Zámocký park, Borník a dva cintoríny. Tieto lokality sa líšili od seba veľkosťou plochy, rastlinným zložením a polohou v rámci mesta. Zámocký park (9,2 ha; obrázok 1) sa nachádza približne v centre Stupavy. Jeho súčasťou je kaštieľ a zámocký rybník malej rozlohy. Pozdĺž celej lokality preteká potok. Územie Zámockého parku sčasti hraničí s domovou zástavbou a záhradami, sčasti plynule prechádza do lesa. Vegetácia je tu bohato zastúpená hlavne stromami Acer pseudoplatanus, A. platanoides, Tilia platyphyllos, T. cordata, Aesculus hippocastanum, Pinus nigra a P. sylvestris. Kroviny sú situované hlavne v okolí potoka a nachádzajú sa tu aj lúčne porasty. Na Zámocký park takmer nadväzuje Borník (2,5 ha; obrázok 2), kde dominujú hlavne borovice (Pinus sylvestris). Zo západnej a južnej strany susedí so súvislou zástavbou a starým židovským cintorínom a zvyšné strany tvoria hranicu s rastlinným porastom, ale aj tu sa nachádzajú osamelé obytné budovy. Územie je rozdelené na dve časti, pričom severná polovica je charakteristická hustým stromovým porastom a druhú časť tvorí viac-menej trávnaté priestranstvo s ojedinelými borovicami. Okrem borovíc sa na tejto lokalite hojne vyskytujú Acer platanoides, A. pseudoplatanus a Tilia platyphyllos. Kroviny rastú husto na kraji lesného zárastu a pozdĺž domovej zástavby. Veľký cintorín (3,4 ha; obrázok 3) je situovaný na kraji mesta mimo obytnej zóny. Susedí so starými vi- Obrázok 1. Pohľad na lokalitu Zámocký park. Obrázok 3. Veľký cintorín. Obrázok 2. Lokalita Borník. Obrázok 4. Malý cintorín. 120
nicami a nevyužívanou poľnohospodárskou pôdou. V blízkosti sa nachádzajú malé borovicové lesíky. Rastlinstva je tu menej ako na predošlých lokalitách a je sústredené hlavne v strede lokality, kde sa nachádzajú aj náhrobky. Dominujú tu Thuja occidentalis, T. plicata, T. orientalis, Juniperus communis a Chamaecyparis lawsoniana. Ďalej tu rastú aj Picea abies, Betula verrucosa a Acer pseudoplatanus. Zvyšok plochy tvorí trávnatý porast, ktorý je pravidelne kosený. Uprostred domovej zástavby sa nachádza najmenšia zo všetkých sledovaných lokalít malý cintorín (1,3 ha; obrázok 4). Z rastlinstva tu dominujú stromy, a to hlavne Aesculus hippocastanum, ktorý lemuje chodník vedúci stredom tejto lokality. Rastú tu aj Tilia platyphyllos, Picea pungens, Thuja occidentalis a T. orientalis. Krovín je tu veľmi málo a trávnatý porast je pravidelne udržiavaný. Na zachytenie počtu hniezdiacich párov na jednotlivých lokalitách bola v hniezdnom období použitá mapovacia metóda (Janda & Řepa 1986). Každá lokalita bola navštevovaná raz do týždňa a jednotlivé hniezdne okrsky boli vyhodnotené na základe spevu samcov, prípadne nájdenia hniezda. Uvedené hodnoty denzity v tabuľke 1 sú priemerným počtom párov za tri roky na 1 ha. Priemerná hodnota dominancie hniezdičov je vyjadrená v triedach dominancie podľa Lososa et al. (1985). Sörensenov index podobnosti, Shanonov index a equitabilita ornitocenóz boli vypočítané podľa Jandu & Řepu (1986), pričom pri výpočte diverzity a equitability bol použitý prirodzený logaritmus. Kvantitatívne hodnoty pre druh Passer montanus, ktorý hniezdil na veľkom cintoríne, nie sú uvedené, pretože sa nedajú mapovacou metódou zistiť. Druhy uvádzané v tabuľke 1 sú systematicky zoradené podľa práce del Hoyo et al. (1992 2002, 2003 2008) a podľa týchto publikácií je uvedená aj nomenklatúra. výsledky V Zámockom parku bolo v hniezdnom období v rokoch 2007 až 2009 zistených 27 nidifikantov. Rôznorodosť a bohatá štruktúra vegetácie na tejto lokalite umožnila zastúpenie všetkých reprodukčných priestorov. Najviac druhov využívalo pre reprodukciu koruny stromov (12 druhov), z čoho 6 druhov hniezdilo aj v krovinách. Za nimi nasledovali v počte druhov dutinové hniezdiče (8 druhov). Jeden pár Cyanistes caeruleus hniezdil v roku 2009 aj v lampe. Eudominantné na tejto lokalite boli 4 druhy (Fringilla coelebs priem. 1,74 p/ha, 14,98 %, Turdus merula (obrázok 5) priem. 1,54 p/ha, 13,26 %, Serinus serinus priem. 1,3 p/ha, 11,23 %, Carduelis chloris priem. 1,21 p/ha, 10,45 %) a dominantné 2 druhy (Sturnus vulgaris, Sylvia atricapilla). Najpočetnejšia bola skupina subrecedentov (8 druhov). Zámocký park dosahoval najvyššiu hodnotu Shanonovho indexu (H = 2,75) a vysokú hodnotu vyrovnanosti (E = 0,83), čo poukazuje na relatívne najprirodzenejšie prírodné prostredie málo narušené ľudskou činnosťou. Na Borníku bolo počas troch hniezdnych období zaznamenaných 21 hniezdiacich druhov vtákov. Nachádza sa tu veľa starých stromov s množstvom dutín vhodných pre dutinové hniezdiče, ktoré tu aj dominovali. Bolo tu pozorovaných 10 druhov, čo je najviac zo všetkých lokalít. Koruny stromov využívalo 7 druhov nidifikantov, z nich 5 hniezdilo aj v krovinách. K eudominantom na tejto lokalite patrili, tak ako aj v Zámockom parku, Turdus merula, Fringilla coelebs (oba priem. 1,73 p/ha, 11,40 %), Carduelis chloris a Serinus serinus (oba priem. 1,53 p/ha, 10,09 %), dominantných druhov bolo 5 druhov (Parus major, Sylvia atricapilla, Sturnus vulgaris, Phylloscopus collybita, Turdus philomelos). Najviac druhov patrilo do skupiny subrecedentov (7 druhov). Aj na Borníku bola zistená vysoká hodnota druhovej pestrosti (H = 2,70) a najvyššia hodnota vyrovnanosti (E = 0,89), čo svedčí tak isto o relatívne prirodzenom biotope. Na veľkom cintoríne hniezdilo počas troch rokov 18 druhov vtákov, pričom výrazne dominovali korunové hniezdiče (9 druhov). Päť z nich využívalo aj krovinatý porast. Na tejto lokalite boli zaznamenané 3 druhy, ktoré našli vhodné podmienky aj v umelo vytvorenom reprodukčnom priestore. V budove krematória každý rok zahniezdilo niekoľko párov Passer montanus a hniezdil tu aj Phoenicurus ochruros. Po všetky tri roky bolo pozorované hniezdenie jedného páru Parus major v otvore stĺpu lampy, ktorá tu nahrádzala chýbajúce dutiny. Eudominantné druhy tejto lokality boli Carduelis chloris (priem. 2,94 p/ha, 27,52 %), Turdus merula (priem. 2,55 p/ha, 23,85 %) a Serinus serinus (priem. 1,72 p/ha, 16,06 %), dominantné boli 2 druhy (Fringilla coelebs, Turdus philomelos). Na tejto lokalite bola zaznamenaná nízka hodnota Shanonovho indexu (H = 2,12) a najnižšia hodnota equitability (E = 0,76). Malý cintorín svojou malou rozlohou ale aj chudobnejšou vegetáciou poskytoval možnosti na zahniez- Obrázok 5. Samička drozda čierneho s mláďatami (22.4.2008). 121 http://zoology.fns.uniba.sk/ffs
Tabuľka 1. Hniezdiace druhy vtákov na jednotlivých lokalitách. Vysvetlivky: ZP Zámocký park, B Borník, VC veľký cintorín, MC malý cintorín; denzita (1 pár/1 ha); D dominancia (%); N nidifikant; RP reprodukčné priestory: 1 etáž povrchová (povrch pôdy, kamene, pne, bylinná etáž, vyvýšeniny pôdy), 2 etáž krovinná (krovinný porast, kriačiny, mladšie štádiá stromov, aj kopy raždia), 3 etáž kmeňová (dutiny kmeňov, starých hrubých konárov a pahýľov), 4 etáž korún stromov, 5 vodné prostredie (stojaté a tečúce vody a ich brehy), 6 stavby a iné antropogénne prvky (budovy, múry, stĺpy, osvetľovacie telesá a i.). Druh ZP B VC MC RP p/ha D/% p/ha D/% p/ha D/% p/ha D/% 1 Anas platyrhynchos 0,04 0,31 5 2 Falco tinnunculus 0,04 0,31 6 3 Columba palumbus 0,43 3,74 0,13 0,88 2 4 Streptopelia decaocto 0,18 1,56 0,60 3,95 0,29 2,75 1,67 9,29 2 5 Picus viridis 0,13 1,09 0,13 0,88 0,10 0,92 3 6 Picus canus 0,13 0,88 3 7 Dendrocopos major 0,29 2,50 0,53 3,51 3 8 Dendrocopos medius 0,27 1,75 3 9 Lanius collurio 0,13 0,88 0,15 1,38 2 10 Troglodytes troglodytes 0,13 1,09 1 11 Turdus philomelus 0,54 4,68 0,93 6,14 0,54 5,05 2,4 12 Turdus merula 1,54 13,26 1,73 11,40 2,55 23,85 1,79 10,00 2,4 13 Saxicola torquata 0,20 1,83 1 14 Phoenicurus ochruros 0,20 1,72 0,13 0,88 0,10 0,92 1,28 7,14 6 15 Erithacus rubecula 0,04 0,31 0,10 0,92 1 16 Hippolais icterina 0,04 0,31 2,4 17 Phylloscopus collybita 0,31 2,65 1,07 7,02 0,20 1,83 1 18 Sylvia atricapilla 0,80 6,86 1,20 7,89 0,13 0,71 2 19 Muscicapa striata 0,13 1,09 0,13 0,88 3 20 Parus major 0,49 4,21 1,27 8,33 0,29 2,75 0,64 3,57 3,6 21 Cyanistes caeruleus 0,18 1,56 0,27 1,75 0,77 4,29 3,6 22 Poecile palustris 0,13 0,88 3 23 Sitta europaea 0,54 4,68 0,40 2,63 3 24 Certhia familiaris 0,04 0,31 3 25 Emberiza citrinella 0,25 2,29 1 26 Fringilla coelebs 1,74 14,98 1,73 11,40 0,74 6,88 0,90 5,00 4,2 27 Carduelis chloris 1,21 10,45 1,53 10,09 2,94 27,52 4,23 23,57 4,2 28 Carduelis carduelis 0,11 0,94 0,05 0,46 1,54 8,57 4 29 Carduelis cannabina 0,29 2,75 4 30 Serinus serinus 1,30 11,23 1,53 10,09 1,72 16,06 4,23 23,57 4,2 122
Tabuľka 1. Pokračovanie. Druh ZP B VC MC RP p/ha D/% p/ha D/% p/ha D/% p/ha D/% 31 Coccothraustes coccothraustes 0,04 0,31 4 32 Passer montanus N 6 33 Sturnus vulgaris 0,87 7,49 1,20 7,89 0,77 4,29 3 34 Oriolus oriolus 0,16 1,40 0,20 1,83 4 35 Corvus cornix 0,11 0,94 4 spolu 11,61 15,2 10,69 17,95 denie iba malému počtu druhov (11). Okrem vodného prostredia tu vôbec neboli pozorované druhy reprezentujúce povrchovú etáž. Z rastlinstva tu boli najviac zastúpené stromy a teda aj najviac druhov na tejto lokalite hniezdilo v ich korunách (6 druhov). V starých pagaštanoch bolo niekoľko dutín, a tak sa tu vyskytli aj 3 druhy dutinových hniezdičov. Eudominantné boli 2 druhy (Carduelis chloris, Serinus serinus oba priem. 4,23 p/ha, 23,57 %) a dominantné 4 druhy (Turdus merula, Streptopelia decaocto, Carduelis carduelis, Phoenicurus ochruros). Úplne tu chýbali recedentné druhy a do skupiny subrecedentov patril iba 1 druh Sylvia atricapilla. Aj na malom cintoríne bola zaznamená nízka hodnota druhovej diverzity (H = 2,11), ale hodnota vyrovnanosti bola spolu s Borníkom najvyššia (E = 0,89). Nízke hodnoty druhovej pestrosti oboch cintorínov poukazujú na najviac narušené lokality ľudskou činnosťou, ktoré poskytujú možnosti na zahniezdenie len malému počtu druhov. Na malom cintoríne je to spôsobené malou rozlohou, jeho umiestnením uprostred domovej zástavby a chudobnou vegetáciou. Veľký cintorín nemá takú rastlinnú rozmanitosť ako Zámocký park alebo Borník a dreviny sú sústredené iba na určitú časť jeho plochy. Menšia rozloha plôch zelene spôsobuje, že hustota hniezdiacich párov jednotlivých druhov dosahuje vyššie hodnoty ako na väčších plochách. Pri druhoch Carduelis chloris a Serinus serinus bola zistená na malom cintoríne vysoká denzita (4,23 p/ha), hoci tu hniezdilo menej párov ako na ostatných lokalitách. Poukazuje to však aj na prispôsobenie sa niektorých druhov vtákov mestským podmienkam, kde ich menšia rozloha zelene núti zmenšovať svoje hniezdne areály a zvyšovať vnútrodruhovú a medzidruhovú konkurenciu. Pri porovnaní druhového spektra hniezdnych ornitocenóz Sörensenovým indexom bola zistená najväčšia príbuznosť medzi nidifikantmi Zámockého parku a Borníka (70,83 %). Bolo to spôsobené ich podobným rastlinným zložením a štruktúrou vegetácie. Najmenej si boli podobné ornitocenózy veľkého a malého cintorína (55,17 %). Na malom cintoríne vzhľadom na jeho rozlohu zahniezdilo len málo druhov vtákov. Boli to druhy, ktoré sa dokázali prispôsobiť mestskému prostrediu. Na veľkom cintoríne našli podmienky k hniezdeniu aj druhy, ktorým vyhovuje otvorené priestranstvo v podobe priľahlého poľa a druhy, ktoré nehniezdia v husto zastavaných plochách miest. DISKUSIA Výsledky zistené na lokalitách Stupavy sú porovnávané nielen s neďalekou mestskou zeleňou Bratislavy, ale aj s podobnými lokalitami ďalších európskych miest. Na štyroch parkových plochách mesta Stupava bolo zistených 35 hniezdiacich druhov. Kocian & Franeková (1993) zistili v rokoch 1990 až 1992 na troch parkových plochách v Bratislave (Sad Janka Kráľa, Botanická záhrada, Medická záhrada) 37 druhov hniezdičov. Tak isto ako v Stupave boli tu druhy Turdus merula (priem. 2,53 p/ha, 17,53 % v Botanickej záhrade, 2,97 p/ha, 23,8 % v Medickej záhrade) a Serinus serinus (priem. 1,9 p/ha, 12,99 % v Botanickej záhrade) eudominantné. Okrem týchto dvoch druhov patrili k eudominantom Sturnus vulgaris, Sylvia atricapilla a Passer domesticus. Najvyššie hodnoty Shanonovho indexu zaznamenali v Sade Janka Kráľa, kde hniezdilo aj najviac druhov (32). Najvyššiu početnosť a denzitu zistili v rokoch 1997 až 1998 Polievková-Ličková & Kocian (2000) taktiež pri druhu Turdus merula (až 9,9 p/ ha) na niektorých malých plochách mestskej zelene Bratislavy. V Stupave dosahoval tento druh najvyššiu denzitu na veľkom cintoríne (2,55 p/ha). Vo svojej práci hodnotili Polievková-Ličková & Kocian (2000) tiež hniezdne gildy, pričom zistili prevahu korunových hniezdičov, tak ako tomu bolo aj na skoro všetkých plochách v Stupave. Niekoľko plôch mestskej zelene Bratislavy rôznej rozlohy a rôzneho rastlinného zloženia sledovala aj Vizyová (1984) v rokoch 1982 a 1983. Na skú- 123 http://zoology.fns.uniba.sk/ffs
maných lokalitách zaznamenala 42 nidifikantov. Druhovo najpočetnejší bol Horský park (36 hniezdičov). Na týchto plochách bol rôzny počet eudominantných a dominantných druhov, ale na každej z nich patril k eudominantným druhom Turdus merula a okrem Horského parku aj Passer domesticus. V Stupave patril Turdus merula k eudominantom na každej ploche okrem malého cintorína. Najvyššiu hustotu hniezdiacich vtákov zistila Vizyová (1984), tak ako to bolo zistené aj v Stupave, na najmenšej sledovanej ploche v Medickej záhrade (1,6 ha) a najmenšiu v Horskom parku (20,8 ha), čo je spôsobené tým, že malé rozlohy mestskej zelene spôsobujú vysoké hodnoty denzity vyskytujúcich sa druhov. Najvyššiu druhovú diverzitu a equitabilitu dosahovali ornitocenózy Botanickej záhrady (H = 3,06 a E = 0,76). Najbližšie k tejto hodnote diverzity bol v Stupave Zámocký park (H = 2,75). V Horskom parku a Pionierskej záhrade dominovali dutinové hniezdiče, Ondrejský cintorín, cintorín Kozia brána a Medická záhrada mali najväčšie zastúpenie hniezdičov využívajúcich koruny stromov a v Botanickej záhrade obsadzovali hniezdiče najmä krovinovú etáž. Feriancová-Masárová & Kalivodová (2005) pozorovali v bratislavských parkoch a verejných priestranstvách 83 druhov vtákov, z ktorých 60 patrilo k hniezdičom. Zhodných 33 druhov hniezdičov bolo zaznamenaných aj v Stupave. Patrili k nim napríklad Picus canus, Certhia familiaris, Falco tinnunculus, Coccothraustes coccothraustes a Hippolais icterina. Zatiaľ čo v bratislavských parkoch Feriancová-Masárová & Kalivodová (2005) zistili hniezdenie druhu Corvus corone, v Stupave sa vyskytoval len druh Corvus cornix. Autorky ďalej uvádzajú aj hniezdenie Pica pica. V parkoch a cintorínoch poľskej Lublini je straka tiež charakteristickým hniezdičom (Biaduñ 2005). V Zámockom parku v Stupave sa síce nachádza hniezdo straky, jej hniezdenie však počas troch rokov nebolo zaznamenané. Rusovskému parku sa v rokoch 1993 a 1994 venovala Müllerová (1996), ktorá tu hodnotila hniezdne ornitocenózy po kvalitatívnej aj kvantitatívnej stránke. Za oba roky tu zistila spolu 37 nidifikantov, z nich jeden bol eudominantný Corvus frugilegus a tri druhy dominantné (Sturnus vulgaris, Corvus monedula, Parus major) a priemerné hodnoty druhovej rozmanitosti a vyrovnanosti boli H = 2,97 a E = 0,79. V Stupave sa druhy Corvus frugilegus a C. monedula v hniezdnom období vôbec nevyskytovali. V Stupave mal najvyššiu hodnotu Shanonovho indexu Zámocký park (H = 2,75), čo bolo menej ako v Rusovskom parku, ale hodnota vyrovnanosti tu bola väčšia (E = 0,83). Najviac hniezdiacich druhov patrilo k dutinovým hniezdičom (32,4 %), čo poukazuje na dostatok stromov s dutinami v Rusovskom parku. V Stupave dominovali dutinové hniezdiče iba na Borníku, pričom na ostatných lokalitách bola prevaha korunových hniezdičov. Vo viedenských parkoch a cintorínoch sú časté insektivorné druhy ako napríklad Erithacus rubecula, Turdus philomelos, Sylvia atricapilla a Certhia brachydactyla (Holzer & Sziemer 2005). Drozd plavý bol v Stupave zaznamenaný ako hniezdič na všetkých plochách okrem malého cintorína a penica čiernohlavá bola každoročne zaznamenaná v Zámockom parku a na Borníku. Červienka však hniezdila len v parku a posledný rok aj na veľkom cintoríne, ale na oboch lokalitách patrila k subrecedentným druhom. Na rozdiel od parkov vo Viedni, kde hniezdil kôrovník krátkoprstý (Certhia brachydactyla), v Zámockom parku hniezdil v prvom roku druh Certhia familiaris. Kôrovníka dlhoprstého však Holzer & Sziemer (2005) uvádzajú ako bežný druh viedenských záhrad. Títo autori tiež označili druh Columba palumbus za vzácny druh viedenskej avifauny, zatiaľ čo v Zámockom parku bol tento druh subdominantný a hniezdil tu každý rok. Za charakteristický druh lublinských parkov a cintorínov ho považuje aj Biaduñ (2005). V pražských parkoch Šťastný et al. (2005) zistili od 6 do 37 hniezdičov, pričom nižšie počty pozorovali v malých parkoch s prítomnosťou väčšieho pohybu ľudí. K početným druhom tu patrili napríklad Streptopelia decaocto (48 až 30,6 p/10 ha), Turdus merula (26 až 12,6 p/10 ha), Carduelis chloris (18,1 až 13,9 p/10 ha), Fringilla coelebs (11 až 4,8 p/10 ha), Parus major (11 až 6 p/10 ha). V Stupave na rozdiel od väčších miest nie je Streptopelia decaocto typickým druhom parkov. Vyskytuje sa hlavne v okolí budov a jej početnosť je v parkových plochách nízka (len 0,18 až 0,6 p/1 ha). Na cintorínoch tiež nebola zistená jej vysoká hustota (0,29 až 1,67 p/1 ha). Ďalšie tri spomenuté druhy však patrili k eudominantným aj v stupavských parkových plochách či cintorínoch. Na pražských cintorínoch bolo rovnako ako v Stupave zaznamenaných málo druhov hniezdičov (17, 16), ale vykazovali tiež vysokú denzitu, napr. Turdus merula a Phylloscopus collybita až 21,3 p/10 ha, Turdus philomelos 18,8 p/10 ha a Sylvia atricapilla 11,3 p/10 ha. V parkoch Varšavy zistil Luniak (2005) 17 až 41 hniezdičov. Početné boli Sturnus vulgaris (12 až 18p/10 ha), Turdus merula (6 až 8 p/10 ha), Passer montanus (5 až 7 p/10 ha) a Parus major. V Stupave patril škorec k dominantným druhom Zámockého parku a Borníka, drozd čierny k eudominantným druhom na všetkých lokalitách okrem malého cintorína. Luniak (2005) považuje tiež druh Turdus philomelos za vzácny vo varšavských parkoch a Troglodytes troglodytes ako úplne absentujúci druh. V Stupave patril drozd plavý na dvoch lokalitách k dominantným a na jednej k subdominantným druhom a v Zámockom parku bolo zaznamenané hniezdenie aj orieška hnedého. To, že je Falco tinnunculus bežným dravcom miest, ukazujú aj výsledky Feriancovej-Masárovej & Ferianca (1985a), ktorí uvádzajú jeho výskyt v pia- 124
tich okresných mestách Západoslovenského kraja a dvoch okresných mestách Stredoslovenského kraja. Jeho hniezdenie vo viacerých biotopoch Bratislavy spomínajú vo svojej práci aj Darolová (1992), Feriancová-Masárová et al. (1993), výskyt na bratislavských sídliskách Chudinová & Brtek (1982), Országhová-Chudinová (1985) a Kalivodová & Máchal (1979) ho označujú za najbežnejšieho a najpočetnejšieho dravca Devínskej Kobyly. V Malých Karpatoch ho pozorovala aj Feriancová- Masárová (1997). Šťastný et al.(2005) ho označujú za dravca, ktorý sa najviac prispôsobil mestskému prostrediu a najpočetnejší je v centre Prahy (30 p/km2). Na sledovaných plochách Stupavy bol druh Falco tinnunculus zaznamenaný veľakrát, hniezdil vo veži kostola nachádzajúcom sa pri vchode do Zámockého parku. Jeden pár začal v roku 2007 hniezdiť v korune stromu na Borníku v starom hniezde, pravdepodobne v hniezde vrany, neskôr ho však opustil. Hniezdenie v stračom hniezde v extraviláne Bratislavy zistil aj Kaľavský (2009). Darolová (1992) pozorovala v rokoch 1983 1985 v Bratislave hniezdenie 245 párov tohto dravca v 153 hniezdach, pričom ich hustota sa pohybovala od 0,35 do 0,81 p/km 2. V súvisle zastavaných lokalitách sa ani jedno hniezdo nenachádzalo na strome. V súčasnom období v Bratislave a okolí zaznamenali 25 hniezd sokola myšiara Kaľavský & Fenďa (2009), Kaľavský et al. (2009) a v šiestich mestských častiach Bratislavy v roku 2009 43 hniezd Kaľavský & Pospíšilová (2010). Na Borníku sa vyskytoval v r. 2007 jeden pár žlny sivej (Picus canus), ktorý tu hniezdil. Za veľmi zriedkavý druh ho označili Kalivodová & Máchal (1979) v oblasti Devínskej Kobyly. Naproti tomu Feriancová-Masárová et al. (1993) ho pozorovali ako nidifikanta vo viacerých biotopoch Bratislavy (lužné lesy, lesy malej rozlohy, aj v parkoch a cintorínoch). V hniezdnom období sa na území Stupavy vyskytoval iba druh Corvus cornix, zatiaľ čo druh C. corone tu zaznamenaný nebol. Tak isto Chudinová & Brtek (1982) vo svojej práci o bratislavskom sídlisku Ružinov, a neskôr Országhová-Chudinová (1985) na sídliskách Ružinov a Dúbravka uvádzajú výskyt len vrany východoeurópskej. Neskôr už obidva druhy vrán pozorovali Feriancová-Masárová et al. (1993) vo viacerých biotopoch Bratislavy a Kalivodová & Máchal (1979) aj v oblasti Devínskej Kobyly. SÚHRN V rokoch 2007 až 2009 boli na území Stupavy skúmané hniezdne ornitocenózy na štyroch vybraných lokalitách (Zámocký park, Borník a dva cintoríny) líšiace sa rozlohou, polohou v rámci mesta a vegetáciou. Celkovo tu bolo zistených 35 druhov hniezdičov. Najvyšší počet (27) druhov bol v Zámockom parku, na Borníku 21, na veľkom cintoríne 18 a na malom cintoríne 11 hniezdiacich druhov. Na všetkých lokalitách okrem Borníka, kde boli hlavne dutinové hniezdiče, dominovali korunové hniezdiče. K eudominantným druhom patrili Fringilla coelebs, Turdus merula, Carduelis chloris a Serinus serinus. Najvyššia druhová rozmanitosť bola zistená v Zámockom parku (H = 2,75) a najnižšia na malom cintoríne (H = 2,11). Najväčšia príbuznosť nidifikantov bola medzi lokalitami Zámocký park a Borník (70,83 %) a najmenšia medzi veľkým a malým cintorínom (55,17 %). Poďakovanie Práca bola podporená grantom KEGA 3/6235/08. LITERATÚRA Bednorz J, 1970: Avifauna Maltańskiego klina zieleni w Poznaniu. Poznańskie towarzystvo przyjaciól nauk, Poznań, 100 pp. Biaduñ W, 2005: Lublin. Pp: 171 196. In: Kelcey GJ & Rheinwald G. Birds in European Cities. Ginster Verlag, St. Katharinen. Brindzák P, 2001: Vtáky Bratislavy Horského parku. Diplomová práca. Katedra zoológie PRIF UK, Bratislava. 91 pp., 4 tab., 24 fig. Chudinová Z & Brtek J, 1982: Vtáčia synúzia nových sídlisk obvodu Ružinov v Bratislave. Biológia (Bratislava), 37: 141 145. Darolová A, 1992: Nesting of Falco tinnunculus (Linnaeus, 1785) in the Urban agglomeration of Bratislava. Biológia (Bratislava), 47: 389 397. Feriancová-Masárová Z, 1997: Hniezdne ornitocenózy urbánnych celkov južnej časti Malých Karpát v rokoch 1963 1965 a 1995 1997. Tichodroma, Bratislava, 10: 78 84. Feriancová-Masárová Z & Ferianc O, 1982: Vtáčie spoločenstvá Bratislavy. Biológia (Bratislava), 37: 609 623. Feriancová-Masárová Z & Ferianc O, 1985a: Štruktúra hniezdnych ornitocenóz západo- a stredoslovenských urbánych celkov. Biológia (Bratislava), 40: 1031 1039. Feriancová-Masárová Z & Ferianc O, 1985b: Štruktúra ornitocenózy vilovej štvrti Bratislavy. Pp. 42 47. In: Zborník referátov z konferencie Zoocenózy urbánnych a suburbánnych celkov so zvláštnym akcentom na podmienky Bratislavy. Feriancová-Masárová Z & Ferianc O, 1987: Birds of Bratislava. Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, 32: 31 37. Feriancová-Masárová Z & Kalivodová E, 2005: Bratislava. Pp. 55 79. In: Kelcey, GJ & Rheinwald G. Birds in European Cities. Ginster Verlag, St. Katharinen. Feriancová-Masárová Z, Kalivodová E, & Brtek V, 1993: Vogelgemeinschaften des Katastergebietes von Bratislava. Biológia (Bratislava), 48: 571 587. Holzer T & Sziemer P, 2005: Vienna. Pp. 359 388. In: Kelcey GJ & Rheinwald G. Birds in European Cities. Ginster Verlag, St. Katharinen. Hoyo J del, Elliott A & Sargalat J (Eds), 1992 2002: Handbook of the Birds of the World. Vols. 1 7. Lynx Editions, Barcelona. Hoyo J del, Elliott A & Christie D (Eds), 2003 2008: 125 http://zoology.fns.uniba.sk/ffs
Handbook of the Birds of the World. Vols. 8 13. Lynx Editions, Barcelona. Janda J & Řepa P, 1986: Metody kvantativního výzkumu v ornitologii. Okresní vlastivědné muzeum J. A. Komenského MOS v Přerově, Krajské středisko památkové péče a ochrany přírody Ostrava, SZN, Praha, 158 pp. Kaľavský M, 2009: Carnus hemapterus na mláďatách sokola myšiara (Falco tinnunculus Linneus, 1758), Pp. 129 130. In: Špitálska E et al. (Eds): Zborník rozšírených abstraktov z konferencie Labudove dni 2009. Virologický ústav, Slovenská akadémia vied, Bratislava, 23. 24. apríl 2009, Bratislava. Kaľavský M & Fenďa P, 2009: Roztoče (Acarina, Mesostigmata) v hniezdach sokola myšiara (Falco tinnunculus), Pp. 293 296. In: Zborník recenzovaných príspevkov - Študentská vedecká konferencia, Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava, 22. apríl 2009, Bratislava. Kaľavský M, Fenďa P & Holecová M, 2009: Arthropods in the nests of the Common Kestrel (Falco tinnunculus). Slovak Raptor Journal, 3: 29 33. Kaľavský M & Pospíšilová B, 2010: Synantropná populácia sokola myšiara (Falco tinnunculus) v Bratislave, Pp. 108. In: Bryja J & Zasadil P (Eds): Zoologické dny Praha 2010. Sborník abstraktů z konference 11. 12. února 2010. Ústav biologie obratlovců AV ČR, v. v. i., Brno. Kalivodová E & Máchal O, 1979: Vtáky Devínskej Kobyly. Acta ecologica. Ústav experimentálnej biológie a ekológie SAV, 17: 8 37. Kocian Ľ & Franeková M, 1993: Príspevok k poznaniu hniezdnej ornitocenózy troch parkov v Bratislave. Tichodroma, Bratislava, 6: 81 89. Losos B, Gulička J, Lellák J & Pelikán J, 1985: Ekologie živočichů. SNP, Praha, 316 pp. Luniak M, 2005: Warsaw. Pp. 389 412. In: Kelcey GJ & Rheinwald G. Birds in European Cities. Ginster Verlag, St. Katharinen. Luniak M, Kalbarczyk W & Pawlowski W, 1964: Ptaki Warszawy. Polska akademia nauk. Acta ornitologica, Warszawa, 176 285. Müllerová M, 1996: Štruktúra a dynamika hniezdnej ornitocenózy parku v Rusovciach. Tichodroma, Bratislava, 9: 73 79. Országhová-Chudinová Z, 1985: Vtáky bratislavských sídlisk Ružinova a Dúbravky rokov 1977 1980. Biológia (Bratislava), 40: 573 581. Polievková-Ličková M & Kocian Ľ, 2000: Hniezdne ornitocenózy malých plôch mestskej zelene Bratislavy. Tichodroma, Bratislava, 13: 61 77. Šťastný K, Bejček V & Kelcey JG, 2005: Prague. Pp: 215 241. In: Kelcey GJ & Rheinwald G. Birds in European Cities. Ginster Verlag, St. Katharinen. Vizyová A, 1984: Vzťah suchozemských stavovcov k mestskej zeleni Bratislavy. Diplomová práca. PRIF UK, Bratislava. 121 pp., 24 tab., 49 fig. Doručené (Submitted): 22.4.2010 Prijaté (Accepted): 27.9.2010 Vyšlo (Published) online: 25.10.2010 126