Annex for the Mid-term report LIFE11/NAT/HU/000926/ Final version of the Rescue Programme in Slovakia Prepared by Raptor Protection of Slovakia The wo

Prepis

1 Annex for the Mid-term report LIFE11/NAT/HU/000926/ Final version of the Rescue Programme in Slovakia Prepared by Raptor Protection of Slovakia The work was supported by the European Union s LIFE - Nature Fund

2 Ochrana sokola červenonohého v Karpatskej kotline LIFE11NAT/HU/ PROGRAM ZÁCHRANY sokola červenonohého (Falco vespertinus Linnaeus, 1766) Zostavili: Roman Slobodník, Jozef Chavko, Andrea Lešová, Zuzana Guziová Spolupracovali: Boris Maderič, Michal Noga, Dušan Karaska, Peter Puchala, Michal Adamec, Jozef Lengyel, Michal Deraj,

3 Zoznam použitých skratiek CC ES GAEC GIS CHVÚ kv LC LIFE MŽP SR NATURA 2000 NT OÚ PRV SR RPS SIŽP SMR SPEC ŠOP SR TTP VÚPOP Krížové plnenie (Cross compliance) Európske spoločenstvo Dobré environmentálne a poľnohospodárske podmienky (Good Agricultural and Environmental Conditions) Geografický informačný systém Chránené vtáčie územie Kilovolt, označenie napätia elektrického vedenia Menej dotknutý druh (Least Concern) Finančný nástroj Európskej únie pre životné prostredie Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Európska sieť chránených území Takmer ohrozené druhy (Near Threatened) Okresný úrad Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ochrana dravcov na Slovensku Slovenská inšpekcia životného prostredia Zákonné požiadavky hospodárenia (Statutory Management Requirements) Druhy európskeho významu (Species of European Conservation Concern) Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Trvalé trávne porasty Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy

4 Obsah Obsah SÚČASNÝ STAV Rozšírenie a stav populácie Zaradenie druhu v medzinárodnom a národnom sozologickom zozname Zhodnotenie rozšírenia druhu na území Slovenskej republiky Zoznam nepotvrdených, neoverených a zaniknutých lokalít a príčiny ich zániku Zoznam potvrdených hniezdnych lokalít s analýzou stavu populácie druhu na lokalite Biologické a ekologické nároky stručný opis druhu, preferencia biotopov, opis ich veľkosti, význam druhu v ekosystéme rozmnožovanie, starostlivosť o potomstvo, prezimovanie druhu potravné nároky druhu (kvalita, kvantita potravy, spôsob výživy, získavanie potravy) migrácie a presuny druhu (v rámci územia Slovenskej republiky, mimo územia Slovenskej republiky), výskyty niektorých druhov v zimnom období konkurenčné vzťahy Faktory ohrozenia (zhodnotenie súčasného stupňa ohrozenia druhu s uvedením jednotlivých prírodných a antropogénnych faktorov) Doterajšie zabezpečenie ochrany a) zaradenie do skupiny podľa kategórie ohrozenia b) zhodnotenie doterajšej územnej ochrany - dopracovať c) formulovanie príčin, pre ktoré chránený druh dospel do štádia ohrozenia Strategické ciele starostlivosti na dosiahnutie priaznivého stavu Opatrenia na dosiahnutie priaznivého stavu alebo odstránenie príčin ohrozenia V oblasti legislatívy Odstrániť právne medzery a stimuly, ktoré umožňujú výrob stromov v poľnohospodárskej krajine V oblasti praktickej starostlivosti V oblasti monitoringu V oblasti výchovy a spolupráce s verejnosťou V oblasti záchrany ohrozeného chráneného druhu v podmienkach mimo jeho prirodzeného stanovišťa (ex situ) Harmonogram opatrení s určeným termínom, nákladmi a zodpovednosťou za realizáciu Záverečné údaje Použité podklady a zdroje informácií Doklad o prerokovaní programu záchrany s dotknutými orgánmi štátnej správy Prílohy Mapa Slovenska s potvrdenými lokalitami ohrozeného druhu (M 1 : ) Mapa jednotlivých chránených území a nechránených lokalít s vyznačením výskytu populácie ohrozeného druhu s mierkou úmernou veľkosti chráneného územia alebo nechránenej lokality Evidenčná karta programu záchrany chráneného druhu... 29

5 1. SÚČASNÝ STAV 1.1 Rozšírenie a stav populácie Zaradenie druhu v medzinárodnom a národnom sozologickom zozname V Červenom zozname IUCN je sokol červenonohý Falco vespertinus Linnaeus 1758) zaradený do kategórie takmer ohrozených taxónov (NT - Near Threatened) z dôvodu klesajúceho populačného trendu a veľkosti populácie (BirdLife International 2013). V rámci Európskej únie (EU 27) je sokol červenonohý klasifikovaný ako zraniteľný druh (VU- Vulnerable) (BirdLife International, 2015). Malá populácia žijúca v rámci Európskej únie zaznamenala za posledných 30 rokov rýchly pokles. Na území Slovenska je podľa aktuálneho červeného zoznamu vtákov Slovenska zaradený medzi ohrozené druhy v kategórii kriticky ohrozený druh (CR Critically endangered) (Demko et al. 2013). Vzhľadom na početnosť a negatívny populačný trend došlo oproti predošlému červenému zoznamu vtákov Slovenska (Krištín et al. 2001) k jeho prekategorizovaniu z kategórie ohrozenosti ohrozený (EN Endangered) do vyššej kategórie ohrozenosti. V návrhu červeného zoznamu vtákov Karpát je tiež zaradený do kategórie ohrozených taxónov (Puchala et al. 2014) Zhodnotenie rozšírenia druhu v medzinárodnom meradle Sokol červenonohý je sťahovavý druh. Hniezdi v Palearktickej oblasti, zimuje v Afrotropickej oblasti. Aktuálne informácie o veľkosti a trendoch hniezdnej populácie sokola červenonohého v európskych krajinách sú uvedené v najnovšej publikácii IUCN BirdLife International (2015), European Red list of Birds, ktorá disponuje oficiálnymi dátami v rámci podávania správy EK podľa článku 12 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva. Priestorová distribúcia sokola červenonohého v Európe nie je súvislá Hniezdny areál sa rozprestiera od Strednej Európy na západe po jazero Bajkal na východe. Južná hranica hniezdneho areálu prechádza cez Srbsko, Bulharsko, Ukrajinu južné Rusko a severný Kazachstan (Purger 2008, Cramp & Simmons 1977). Nepravidelne bolo hniezdenie zaznamenané v Bielorusku (Dombovski & Ivanovski 2005), západnom Rusku severne od Moskvy, v centrálnom Rusku až po Novosibirsk, Krasnojarsk a v Chantyjsko - Mansijskej oblasti.

6 V Európe sa populácia koncentruje v Rusku. Jadrová populácia v rámci Európske únie hniezdi v Karpatskej panve resp. kotline (východné Rakúsko, Maďarsko, západné Rumunsko a severné Srbsko). V rámci Karpatskej panvy je početný najmä v Maďarsku. Odhad početnosti párov na úrovni (Danko & Chavko, 2002) nie je uvedený pôvodný literárny zdroj do knihy prevzatý údaj sekundárna citácia je v súčasnosti značne nadhodnotený, populácia sokola červenonohého koncom minulého a začiatkom súčasného storočia prekonala dramatický pokles početnosti až na párov (Palatitz et al., 2006) s následným nárastom až na viac ako 1000 párov (Palatitz et al., 2009). Obr. Rozšírenie sokola červenonohého (Falco vespertinus) v Európe, (Zdroj: Malá ale stabilná populácia sokola červenonohého sa vyskytuje v severnom Taliansku (Sponza, Licheri & Grassi 2001; Tinarelli 1997). Ojedinele, bolo hniezdenie pozorované vo Francúzsku (Genoud 2002; Legenndre 2006). Veľkosť globálnej populácie sokola červenonohého sa odhaduje na jedincov (Ferguson-Lees et al. 2001). V niektorých častiach areálu bol však zaznamenaný jej prudký pokles. (BirdLife International, 2013). Veľkosť hniezdnej populácie v Európe sa odhaduje na párov, čo predstavuje dospelých jedincov. Veľkosť populácie v krajinách Európskej únie (EU 27) sa odhaduje na úrovni hniezdnych párov, čo predstavuje jedincov. (BirdLife International, 2015). Prudký pokles populácie sokola červenonohého v Európe dosahuje podľa odhadov 30% v období 17,1 roka (tri generácie). Na úrovni EU je odhadovaný pokles ešte dramatickejší a predstavuje v rovnakom období 30-49%. Populácia, ktorá hniezdi v oblasti strednej Ázie je považovaná za stabilnú, druh sa bežne vyskytuje vo vhodných biotopoch v Kazachstane (predovšetkým v lesostepnej oblasti s havraními kolóniami (Corvus frugilegus). Pokles populácie v tejto oblasti nebol doložený (Bragin in litt. 2005). Niektoré malé marginálne populácie v juhozápadnej Európe sú tiež považované za stabilné alebo dokonca rastúce (BirdLife International 2004), najmä v Taliansku (Palatitz in litt. 2007).

7 1.1.3 Zhodnotenie rozšírenia druhu na území Slovenskej republiky Na Slovensku je to fluktuant s výrazne rozkolísanou početnosťou v jednotlivých rokoch, celkove však v posledných desaťročiach, tak ako všade v západnej časti areálu, ustupuje. Na Slovensku hniezdi v Podunajskej, Východoslovenskej a Borskej nížine a priľahlých pahorkatinách. Ojedinele bolo zaznamenané aj hniezdenie v kotlinách. Areál výskytu sokola červenonohého na Slovensku determinujú zmeny ku ktorým dochádza v jeho areáli rozšírenia v rámci Európy, pričom slovenská populácia v súčasnosti tvorí jeho západnú hranicu. Rozkolísaná početnosť hniezdnych párov na Slovensku indikuje zhoršovanie stavu biotopov. Stav európskej populácie je tiež výrazným limitujúcim faktorom pre populáciu na Slovensku (viď kapitolu 1.1.5). Nakoľko ide o druh preferujúci otvorenú, pôvodne leso-stepnú krajinu (sekundárne sa prispôsobil životu v poľnohospodársky využívanej krajine), na Slovensku pre geomorfologickú členitosť krajiny nikdy nebol plošne výrazne rozšírený. Obr.x: Súčasné rozšírenie sokola červenonohého Zdroj: (ŠOP SR 2013) Dokázané hniezdenie sa udáva pre 5,6 % a pravdepodobné hniezdenie pre ďalších 4,7 % rozlohy Slovenska (obr. X)?? s výrazným rozšírením v juhozápadnej resp. juhovýchodnej časti (nadmorské výšky prevažne do 160 m n. m.). Jeho hniezdne rozšírenie na Slovensku je tak definované iba 10,3 % rozlohy Slovenska (Danko & Chavko, 2002). Všetky publikované údaje o veľkosti populácie sokola červenonohého potvrdzujú, že na území Slovenska došlo za posledných rokov k výraznému zníženiu jeho početnosti (veľkosť populácie zaznamenala úbytok o 100 a viac percent)???. Negatívny populačný trend vyplýva aj z údajov uvedených v správe o stave vtákov na území Slovenskej republiky zostavenej pre Európsku komisiu podľa článku 12 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva za obdobie rokov Podľa uvedených údajov predpokladaná veľkosť hniezdnej populácie na území Slovenskej republiky predstavuje 0 10 párov, v územiach NATURA 2000 (CHVÚ) je to 0-5 párov. Krátkodobý populačný trend sokola červenonohého (za posledných 12 rokov, ), ako aj dlhodobý (od roku 1980) je hodnotený ako klesajúci - decreasing. Na Slovensku druh nikdy nebol bežným hniezdičom, lokálne sa však pre svoj koloniálny charakter hniezdenia vyskytoval vo väčšom počte. Danko & Chavko (2002) odhadujú početnosť sokola červenonohého na Slovensku na prelome tisícročia na párov, ale už Maderič (2005) konštatuje iba 14 konkrétnych a identifikovaných hniezdnych teritórií a Chavko (2012) hlási výskyt

8 už len jednotlivých jedincov bez prípadu hniezdenia (viď. Kapitola 1.1.5). Vývoj populácie tak prechádza dlhodobým poklesom, ktorý je zaznamenaný tak na východnom ako aj západnom Slovensku prostredníctvom dlhodobého (aj keď nesystematického) monitoringu. Na východnom Slovensku je hlásený pokles početnosti už koncom 70tych rokov, pričom Danko (1990) konštatuje hniezdenie už len jednotlivých párov na Východoslovenskej nížine (hniezdenie z Košickej kotliny v tomto období neuvádza). Dramatický pokles z tejto oblasti potvrdzuje Danko (1994), kedy z Východoslovenskej nížiny je známe už hniezdenie už len jedného páru a o pravdepodobnom hniezdení jedného páru opätovne z Košickej kotliny informuje Molnár (in litt.). Danko et al. (1995a) uvádza z roku 1993 hniezdenie jediného známeho páru z Východoslovenskej nížiny. Danko et al. (1995b) z roku 1994 uvádzajú jediný hniezdny pár z Košickej kotliny, ktorý zistil Matis (in litt.). Celková početnosť v rokoch sa odhaduje na 1-3 páry (Danko & Chavko, 2002). Maderič (2005) v súhrnnej správe za Slovensko už hniezdenie z východnej časti neuvádza a nepriaznivá situácia v podobe absencie druhu ako hniezdiča v tejto oblasti zotrváva dodnes (Maderič, 2008; 2009; 2010 alebo Chavko, 2012). Druh sa tak vo východnej polovici územia vyskytuje posledné roky už len v rámci pohniezdnej disperzie, prípadne počas migrácie, čoho dôkazom sú pozorovania v príslušných databázach ( databáza krúžkovacej stanice), prípadne nálezy na letisku v Košiciach pri strete s lietadlami (napr. Slobodník & Slobodník, 2011). Na západnom Slovensku je výskyt koncentrovaný najmä do Podunajskej roviny, Trnavskej a Nitrianskej pahorkatiny, ale ojedinelé hniezdenia sa predpokladajú aj v Borskej nížine (Zuna- Kratky et al., 2000). Údaj z Chvojnickej pahorkatiny v práci Danko & Chavko (2002) je bez bližšieho komentára a tak ho nemožno považovať za relevantný. Celkovo bola pre roky odhadovaná početnosť v Podunajskej rovine na min. 30 párov, pre Trnavskú pahorkatinu min. 8 párov a pre Nitriansku pahorkatinu min. 5 párov (Danko & Chavko, 2002). V sumárnej správe za roky sa však konkrétne údaje o cieľovom druhu zo západného Slovenska neobjavujú (Danko, 1994). Až v roku 1993 spomína hniezdenie troch konkrétnych párov z Podunajskej roviny Chavko - doplniť literárny zdroj alebo in litt... a na výskyt v hniezdnom období z Nitrianskej pahorkatiny upozorňuje Lengyel (in Danko et al., 1995a). Druhé pozorovanie sa vzťahuje na dodnes využívanú hniezdnu lokalitu v súčasnom CHVÚ Dolné Považie (viď. kap ). Zvýšená pozornosť druhu v podobe intenzívnejšieho monitoringu hniezdnych lokalít bola venovaná v roku 1994 (Danko et al., 1995b), kedy sa spomína aj hniezdenie v umelých podmienkach vo forme využívania umelých hniezd. V rokoch sa spomína (nateraz) posledné známe hniezdenie v kolónii s odhadovaných počtom hniezdiacej populácie na párov, pričom ide o kvadrát 7968 (dnešné CHVÚ Sysľovské polia, obr. X). Táto hniezdna lokalita predstavuje v súčasnosti jedinú známu hniezdnu lokalitu. V roku 2005 tu bolo zaznamenaných 11 hniezdnych párov Druh tam hniezdil v kolónii? Ak áno nie je správne písať o teritóriách, ktoré vyviedli spolu 13 mláďat (Maderič, Chavko in litt.). Negatívne sa na tejto hniezdiacej populácii prejavilo najmä intenzívne poľnohospodárske využívanie krajiny a rozoranie plochy s trvalým trávnym porastom, ktorá poskytovala potravnú bázu pre okolité hniezdiace páry (obr. X). Rozoraním a následným vysiatím poľnohospodárskych kultúr došlo k významnej degradácii potravného biotopu sokola červenonohého (Maderič, 2007), čo sa prejavilo na klesajúcej početnosti hniezdiacej populácie v ďalších rokoch (Maderič, 2008; 2009; 2010 alebo Chavko, 2011; 2012; 2013; 2014; 2015 a Slobodník, 2016). Pre úplnosť dodávame, že na strednom Slovensku sa druh v minulosti početne vyskytoval v rámci jarnej a jesennej migrácie. V posledných rokoch ale údaje napriek intenzívnemu monitoring v sledovanej oblasti o sokolovi červenonohom takmer absentujú ( Avšak na jarnom ťahu v okolí Oravy zaznamenávame jeho výskyt každoročne, čo potvrdzujú aj staršie údaje (Feriancová 1977). Chavko (2011) odhaduje pre rok 2010 početnosť na celom území Slovenska na 2 4 páry a pre rok 2014 aj v dôsledku potravne priaznivých podmienok na 3 8 párov (Chavko, 2015). Slobodník (2016) v poslednej správe za druh referuje o dvoch hniezdnych pároch v CHVÚ Sysľovské polia,

9 pričom výskyty v ostatných oblastiach (nehniezdiace jedince) sú podrobnejšie opísane v kapitole Zoznam nepotvrdených, neoverených a zaniknutých lokalít a príčiny ich zániku Zaniknuté hniezdne lokality predstavujú na Slovensku historický areál sokola červenonohého na Slovensku. Druh kedysi početne a nezriedka v kolóniách hniezdil na juhozápadnom a juhovýchodnom Slovensku. Z dostupnej databázy údajov konštatujeme pre vybrané CHVÚ nasledovný stav V CHVÚ Úľanská mokraď druh v poslednom období nehniezdni. V minulosti hniezdil na viacerých lokalitách, pričom poslednú hniezdnu kolóniu tvorilo 6 10 párov v oblasti medzi obcou Majcichov a súčasným priemyselným areálom. V roku 2003 boli pod hniezdami nájdené brokové nábojnice a odvtedy je lokalita opustená. Druh sa tu vyskytuje nepočetne počas migrácie resp. v mimohniezdnom období ( Obdobná situácia platí aj pre CHVÚ Ostrovné lúky. V 90. rokoch bola hniezdna populácia tvorená približne piatimi pármi v oblasti medzi obcami Okoč a Bodzianske lúky, ale v roku 1995 populácia sokola zanikla, pravdepodobne v dôsledku otravy rodenticídmi a v priebehu rokov 1996 až 1999 tu druh ako hniezdič zaznamenaný nebol (Danko & Chavko, 2002). Monitoring v tejto oblasti ani v ďalších rokoch nepotvrdil druh ako hniezdiča v sledovanom CHVÚ. V súčasnosti sa druh vyskytuje v tejto oblasti iba v období migrácie ( V CHVÚ Lehnice boli v minulosti početné hniezdne lokality sokola červenonohého. Začiatkom 90. rokoch minulého storočia tu hniezdilo párov, ale v priebehu rokov 1996 až 1999 tu druh ako hniezdič nebol zaznamenaný (Danko & Chavko, 2002). Neskôr tu druh opätovne hniezdi v počte 2 až 3 páry (Slobodník et al., 2014). Po roku 2004 populácia sokola postupne zanikla, pravdepodobne v dôsledku otravy rodenticídmi. V roku 2007 tu bol pozorovaný v hniezdnej sezóne pravdepodobne nespárený samec (Maderič, in litt.).významným hniezdiskom bol predovšetkým ovocný sad, kde sokoly hniezdili v početných hniezdach strák. Posledný údaj o výskyte sokola červenonohého je z hniezdnej sezóny 2015, kedy bol pozorovaný adultný samec (Chudý, in litt.). Napriek zvýšenému monitoringu v sledovanej oblasti ďalší výskyt na lokalite ani v predmetnom CHVÚ nebol potvrdený. Pre CHVÚ Dolné Považie bolo identifikovaných niekoľko hniezdisk. Najviac párov hniezdilo v havranej kolónii v blízkosti obci Tvrdošovce, ktorá predstavovala významnú prirodzenú hniezdnu lokalitu sokola červenonohého. Miestna populácia tu pravidelne hniezdila nie len v hniezdach havranov a strák, ale aj v polodutinách zlomených topoľov. Posledný prípad neúspešného hniezdenia bolo na tejto lokalite zaznamenané v roku 2011 (viac v kap ). Známe boli hniezdne lokality aj pri Palárikove (Ľudovítov), v agátovom lesíku, alebo v agátových poľných remízkach na lokalitách Šurany, Akomáň, alebo Tvrdošovce smer Nové Rastislavice. Na uvedených hniezdnych lokalitách sa vyskytovalo aj niekoľko párov (1-3 páry/ lokalita). Po roku 2000 došlo postupne k výraznej redukcii hniezdnej populácie druhu, čo súvisí i s postupným zánikom hniezdnych kolónií havranov v danom CHVÚ po roku 2000 (v súčasnosti existuje už len jediná aktívna hniezdna kolónia havranov - Tvrdošovce). Počas jarnej a jesennej migrácie sa druh vyskytuje v rôznych častiach CHVÚ, častejšie napr. v blízkosti a na lucernových poliach. Počas migrácie bývajú jedince často pozorované pri odpočinku a love potravy na 22 kv až 110 kv elektrických vedeniach. Obdobné konštatovanie, teda pokles až vymiznutie populácie sokola červenonohého a súčasne zánik havraních kolónii na východnom Slovensku konštatujú Danko Chavko (2002). Zánik významných kolónii sa datuje do 70. rokov minulého storočia a druh postupne zaznamenáva klesajúci populačný ako aj areálový trend hniezdiacich párov až do roku 1996, kedy je udávané hniezdenie v Košickej kotline (1-3 páry). Zaujímavé je ojedinelé hniezdenie jedného páru neďaleko Rimavskej Soboty, kedy pár úspešne vyhniezdil a odchoval minimálne dve mláďatá (Katona, 2006).

10 Z hľadiska nepotvrdených resp. neoverených lokalít môžeme spomenúť výskyty na Záhorí, kedy je predpokladané hniezdisko neďaleko Vysokej pri Morave a taktiež pri Moravskom sv. Jáne (Zuna- Kratky et al., 2000). Údaj o dokázanom hniezdení v Chvojnickej pahorkatine v práci Danko & Chavko (2002) je bez ďalšieho komentára. Medzi nepotvrdené informácie zaraďujeme aj hniezdenie F. vespertinus neďaleko Trnavy, teda v oblasti, kde sa druh vyskytoval aj v hniezdnom období v roku 2014 (viď. kapitola 1.1.5). V 70. rokoch tu pravdepodobne hniezdili sokoly v počte niekoľkých párov, avšak relevantné informácie o bližšej lokalizácii resp. počte hniezdiacich párov chýbajú. Za nepotvrdený výskyt považujeme údaj z hniezdnej sezóny 2015, kedy Karafa doplniť zdroj údajov, rok, in litt, in verb... pozoroval adultný pár neďaleko Šale. Monitoringom v predmetnom území nebol ďalší výskyt druhu potvrdený. Z hľadiska načasovania, daný údaj spadal ešte do obdobia jarnej migrácie (3. dekáda mája) Zoznam potvrdených hniezdnych lokalít s analýzou stavu populácie druhu na lokalite Z hľadiska aktuálnych lokalít s hniezdnym výskytom resp. potvrdeným hniezdením konštatujeme kritický stav populácie na Slovensku. Za posledných päť rokov ( ) bol hniezdny výskyt zaznamenaný na troch lokalitách, pričom preukázateľne hniezdenie nastalo len v dvoch dnešných CHVÚ: CHVÚ Dolné Považie (2011) a CHVÚ Sysľovské polia ( ). Hniezdny výskyt páru pri Trnave na hranici CHVÚ Špačinsko-nižnianske polia v roku 2014 bol zaznamenaný od mája do augusta, avšak k hniezdeniu nedošlo (Chavko, 2015). V roku 2015 sa na tejto lokalite cieľový druh vyskytoval v mimohniezdnom období ( Trend vývoja hniezdnej populácie sokola červenonohého v predmetných CHVÚ je nasledujúci: V CHVÚ Dolné Považie ( historická alebo zaniknutá lokalita alebo naďalej zaniknutá lokalita??) bolo zaznamenané posledné hniezdenie v roku 2011 s neznámym výsledkom (Slobodník et al., 2014). Hniezdenie prebiehalo v doposiaľ aktívnej havranej kolónii v hniezdach havranov, resp. v polodutinách Populus x euroamericana. Havrania kolónia bola cieľovým druhom opäť preukázateľne obsadená v roku 2015, kedy Lengyel pozoroval koncom mája (22.5.) dve a počas júna (22. a 29.6.) jednu samičku ( pričom v druhom prípade inklinoval jedinec k inštalovanej búdke. Od júla už druh na lokalite zaznamenaný nebol. Perspektíva obnovy hniezdnej populácie F. vespertinus na tejto lokalite je vzhľadom k jej stavu (vysoký podiel trvalých trávnatých porastov, zachovaná hniezdna kolónia havranov) je pomerne dobrá, problematická môže byť bariéra v podobe izolácie tejto lokality vo vzťahu k najbližším početným hniezdiskám v Maďarsku. CHVÚ Sysľovské polia predstavuje poslednú známu hniezdnu lokalitu druhu na Slovensku. Situácia v posledných rokoch bola nasledovná: v roku 2011 obsadili hniezdnu lokalitu tri páry, zahniezdili dva, pričom len jeden pár úspešne vyviedol tri mláďatá. V roku 2012 bol identifikovaný len jediný pár, ktorý nezahniezdil. V roku 2013 obsadili hniezdnu lokalitu dva páry, zahniezdil však len jediný pár, ktorý vyviedol štyri mláďatá. V roku 2014 obsadili hniezdnu lokalitu tri páry, všetky zahniezdili a úspešne vychovali spolu 11 mláďat, čo predstavuje najvyšší počet od roku 2007 (tab.1). V roku 2015 bolo obsadených až päť hniezdnych teritórií, zahniezdili ale iba dva páry, pričom len jeden úspešne odchoval štyri mláďatá. V druhom prípade došlo k predácii adultnej samice neznámym predátorom ( boli nájdené zvyšky malého aj veľkého operenia v blízkosti obsadenej búdky). Okrem toho sa v monitorovanom CHVÚ zdržoval počas hniezdenia aj jeden nespárený samec. V celom sledovanom období hniezdila populácia F. vespertinus v jedinom čiastočne nezapojenom vetrolame o celkovej dĺžke 512 metrov. Perspektíva zachovania hniezdnej populácie F. vespertinus na tejto lokalite závisí od využívania krajiny hospodáriacimi subjektmi v ďalšom období, nakoľko súčasná situácia je pre sledovaný druh nepriaznivá (odstraňovanie nelesnej drevinovej vegetácie, absencia trvalých trávnych porastov, aplikácia chemikálii a pod.). Tab.XX: Trend vývoja populácie sokola červenonohého na Slovensku v rokoch

11 Rok Obsadené teritória Inkubované znášky Úspešne hniezdiace páry Počet vyletených mláďat Zdroj Maderič, 2005, Katona Maderič, Maderič, Maderič, Maderič, Maderič, Chavko, Chavko, Chavko, Chavko, Chavko, Slobodník, 2016 Tab XX Zoznam CHVÚ s uvedeným prezencie/absencie hniezdenia v jednotlivých obdobiach CHVÚ/obdobie súčasnosť Sysľovské polia X x X Úľanská mokraď X - - Lehnice X - - Ostrovné lúky X - - Dolné Považie X x X Vysvetlivky: x hniezdenie v uvedenom období, - absencia hniezdenia v uvedenom období 1.2 Biologické a ekologické nároky stručný opis druhu, preferencia biotopov, opis ich veľkosti, význam druhu v ekosystéme Sokol červenonohý (sokol kobcovitý) (Falco vespertinus, Linnaeus 1766) patrí do čeľade sokolovité (Falconidae), radu sokoly (Falconiformes). Je to monotypický druh. Jeho blízkym príbuzným je sokol amurský (Falco amurensis), ktorý hniezdi vo Východnej Ázii. V minulosti boli považované za jeden druh. (literatúra) Je to malý druh dravca, s dĺžkou cm a rozpätím krídiel cm. Dospelé jedince dosahujú hmotnosť gramov a vyznačujú sa výrazným pohlavným dimorfizmom, hlavne vo sfarbení peria, avšak obe pohlavia majú červené beháky. Podľa operenia je tiež možné rozlíšiť 3 vekové skupiny (juvenily, subadultné vtáky v druhom kalendárnom roku, adultné jedince), ale pri manipulácií je často možné rozlíšiť aj jedinca v treťom roku.

12 Hniezdnymi biotopmi sokola červenonohého sú oblasti v otvorenej stepnej a lesostepnej krajine, ďalej na rovinách alebo pahorkatinách so skupinkami stromov a alejami (Hudec & Šťastný 2005). V Európe a Ázií hniezdi v biotopoch podobného charakteru. Vyskytuje sa najmä v stepiach a lesostepiach, sekundárne v agrocenózach a na pasienkoch. Preferuje nížinné oblasti so skupinkami stromov, napr. vetrolamy, stromoradia, brehové porasty, kde nocuje a hniezdi (Orta & Kirwan 2014). Na Slovensku sa hniezdiská nachádzajú v nížinách, v otvorených stepných alebo poľnohospodárskych biotopoch Podunajskej a Východoslovenskej nížiny, s nízkym zastúpením drevinovej vegetácie, roztrúsených stromov, alebo s výskytom vetrolamov a s dostatkom veľkých druhov hmyzu. Preferuje aj blízkosť trvalých trávnych porastov (TTP), slanísk a mokradí. Na Slovensku je to fluktuant s výrazne rozkolísanou početnosťou v jednotlivých rokoch, celkove však v posledných desaťročiach, tak ako všade v západnej časti areálu, ustupuje. Na Slovensku patrí sokol červenonohý medzi veľmi vzácne a ohrozené druhy, početnosť sa v súčasnosti odhaduje na 3-8 párov (Chavko 2015). Veľkosť domovského okrsku je veľmi premenlivá v závislosti od typu hniezdenia (solitérne páry vs. kolónia), pričom sa pohybuje v rozpätí ha (Palatitz et al., 2011) rozmnožovanie, starostlivosť o potomstvo, prezimovanie druhu Sokol červenonohý zvyčajne hniezdi v kolóniách. Nestavia si vlastné hniezdo, na hniezdenie v minulosti využíval predovšetkým hniezdne kolónie havranov čiernych (Corvus frugilegus) (Horváth 1964; Purger & Tepavcevic 1999). Keďže hniezdnych kolónii havranov čiernych vo voľnej krajine ubúda, v súčasnosti sokoly červenonohé hniezdia prevažne solitérne a používa aj hniezda po iných vtákoch vrán obyčajných (Corone cornix) a strák obyčajných (Pica pica) (Végvári et al. 2001) aj myšiakov (Buteo sp.). Niekedy hniezdi aj v dutinách stromov. (podložiť literárnym zdrojom..) Sokol červenonohý obsadzuje aj umelé hniezda resp. polobúdky, ktoré sa inštalujú v rámci opatrení na kompenzovanie nedostatku prirodzených hniezd (Fehérvári et al. 2009). V niektorých oblastiach, napr. v Maďarsku takto hniezdi až 60% populácie. V Taliansku sa s pomocou búdok darí udržiavať stabilnú hniezdnu populáciu. Na Slovensku boli tiež zaznamenané hniezdenia v umelých hniezdnych podložkách, resp. v búdkach (Slobodník et al. 2014). Hniezdenie v opustených budovách na rozdiel od iných druhov sokolov nebolo zaznamenané. Niektorí autori však uvádzajú hniezdenie na skalách a na zemi (Del Hoyo et al. 1992). V roku 2015 bolo evidované hniezdenie v polobúdke na posede pre fotografov (Szilághyi in litt.). Páry sa pravdepodobne tvoria každý rok nové. Samica znáša 2 až 5 vajíčok koncom mája alebo v prvej polovici júna (priemer 3,14). Sedia na nich obaja rodičia priemerne dní (výnimočne 20,5 alebo aj 29 dní). Samica ostáva pri mláďatách 10 až 12 dní od vyliahnutia, neskôr loví aj ona. Hniezdo mláďatá opúšťajú vo veku dní (Hudec & Štastný 2005). Naďalej však zostávajú v blízkosti hniezda v starostlivosti rodičov, ktorí ich i naďalej kŕmia a chránia pred predátormi. Disperzia najmä mladých vtákov po vyhniezdení nastáva od júla do septembra, pričom mláďatá môžu zaletieť stovky kilometrov od svojich hniezdísk (Cepák & Klvaňa 2013) potravné nároky druhu (kvalita, kvantita potravy, spôsob výživy, získavanie potravy) Sokol červenonohý je nešpecializovaný predátor (Cramp & Simmons 1977). Živí sa najmä hmyzom (Orthoptera, Odonata, Coleoptera) (Keve & Szijj 1957; Haraszthy, Rékási, & Bagyura 1994; Purger 1998), menej aj drobnými cicavcami. Zriedkavejšie sú v potrave zastúpené obojživelníky a plazy, príležitostne aj malé spevavce. Hmyz chytá najmä za letu alebo aj pri chôdzi po zemi a pod. Na potravu číha na stromoch, plotoch, elektrických stĺpoch alebo malých kopčekoch (Palatitz, Fehérvari, Solt & Barov 2009).

13 Na zimoviskách v Afrike loví najmú za letu, najmä svrčky, kobylky a koníky (del Hoyo et al., 1994), ale tiež na zemi predovšetkým hraboše, myši, piskory, jašterice či žaby (Clark, 1999). Významnou potravou môžu byť termity migrácie a presuny druhu (v rámci územia Slovenskej republiky, mimo územia Slovenskej republiky), výskyty niektorých druhov v zimnom období Sokol červenonohý je prísne sťahovavý druh. Zimuje v južnej Afrike, od Juhoafrickej republiky smerom na sever až po južnú Keňu. (Ferguson-Lees et al. 2001). Sokol červenonohý migruje samostatne alebo v rozvoľnených skupinách, v rôznych nadmorských výškach ( do m n.m.) (Leshen& Yom-Tov 1996;). Má široký migračný rozptyl - od Blízkeho Východu po východnú časť Stredomoria, pričom pri migrácii nad Stredozemným morom vtáci využívajú pre odpočinok ostrovy. Zimoviská opúšťajú vtáky okolo februára, pričom do Európy vtáky prilietajú väčšinou od apríla do polovice júna (Hudec & Štastný, 2005). Na konci hniezdnej sezóny sa sokoly červenonohé združujú do malých skupín a potulujú sa okolo hniezdnych teritórií, alebo sa príležitostne objavia vo veľkých počtoch v severnej a západnej Európe. Od augusta do októbra využívajú vtáky predmigračné odpočinkové stanovištia, kde sa môžu v rovnakom období vyskytovať stovky jedincov. I keď nie je známe celkom presne, ako a kde sa tieto nocoviská vytvárajú, niektoré vetrolamy, solitérne stromy alebo malé remízky sú využívané opakovane každý rok. V strednej Európe sa na migračných odpočinkových trasách združujú skupiny jedincov (P. Palatitz in litt. 2007). Do saván južnej Afriky sokol červenonohý prilieta v novembri. Na Slovensko prilietajú prvé jedince na jar koncom apríla, pričom počas nej sa vyskytujú často aj na miestach, kde nehniezdia (Lučenská, Hornonitrianska, Turčianska, Oravská kotlina, Oravská vrchovina, Kysucká vrchovina). Odlet pripadá na august až september (34 %), posledné jedince sa vyskytujú v októbri (Slobodník, 2015, pričom historické dáta poukazujú aj na vzácny výskyt v novembri či decembri (Hudec & Šťastný, 2005) konkurenčné vzťahy Z hľadiska konkurenčných vzťahov je významný medzidruhový kleptoparazitizmus -kradnutie potravy alebo koristi. Kleptoparazitizmus je častý aj u sokola červenonohého. Viacero pozorovaní potvrdzuje, že obral iné druhy o korisť (Danko & Mihók 2007). V hniezdnom období boli pozorované aj viaceré prípady, keď iné druhy napr. sokoly rárohy kradli korisť hraboše - sokolom červenonohým (Falco vespertinus) (J. Chavko in litt.). Vzhľadom k tomu, že druh si vlastne hniezdo nestavia, sú v rámci výberu a použitia hniezda konkurentmi druhy viažuce sa na voľne hniezda resp. búdky. Ide najmä o sokola myšiara (Falco tinnunculus), myšiarku ušatú (Asio otus) a kavku tmavú (Corvus monedula). 1.3 Faktory ohrozenia (zhodnotenie súčasného stupňa ohrozenia druhu s uvedením jednotlivých prírodných a antropogénnych faktorov) Sokol červenonohý je konfrontovaný s rôznymi ohrozeniami, pôsobenie ktorých vyústilo do nepriaznivého stavu zachovania druhu. Tieto ohrozenia sú prítomné počas celého jeho životného cyklu v hniezdnom areáli, počas migrácie aj na zimoviskách. S ohľadom na kritickú početnosť a extrémne negatívny trend hniezdnej populácie sokola červenonohého na Slovensku význam

14 každého ohrozenia relatívne stúpa, pretože môže mať fatálny dopad na existujúcu populáciu cieľového druhu. Strata hniezdnych biotopov a hniezdnych príležitostí Sokol červenonohý si nestavia vlastné hniezda ale využíva pre hniezdenie havranie kolónie alebo hniezda iných druhov krkavcovitých. Preto jedným z najdôležitejších limitujúcich faktorov pre hniezdne populácie sokola červenonohého je počet agregovaných hniezd vo vhodných biotopov. Implicitne, všetky faktory, ktoré ohrozujú existenciu havraních kolónii ovplyvňujú aj sokola červenonohého. Na Slovensku sa kriticky znížili prirodzené dostupné hniezdne príležitostí pre sokola červenonohého. Súvisí to s povoleným odstrelom krkavcovitých vtákov: havran čierny (Corvus frugilegus), kavka tmavá (Corvus monedula), krkavec čierny (Corvus corax), vrana túlavá čierna aj popolavá (Corvus corone a Corvus cornix), straka obyčajná (Pica pica) a sojka obyčajná (Garrulus glandarius) sú zaradené medzi poľovnú zver. V prípade Corvus frugilegus dochádzalo v 90.rokoch 20.storočia k cieleným likvidáciám celých hniezdnych kolónií poľovníkmi, takto napr. boli zlikvidované hniezdne kolónie Šurany Nový Svet a Mumľov. Iné havranie kolónie boli zlikvidované počas lesných ťažieb, napr. hniezdna kolónia Palárikovo, časť Ľudovítov. Nastal tiež jav keď sa vplyvom tlaku človeka havranie kolónie presunuli z otvorenej voľnej krajiny do intravilánov obcí a miest, napr. Dvory nad Žitavou (Lengyel in verb). Strata prirodzených hniezdnych príležitosti sa v rámci manažmentu populácie druhu kompenzuje umelými hniezdnymi podložkami a búdkami. Takého riešenie je účinné z krátkodobého hľadiska ale nezaručuje dlhodobú udržateľnosť populácie, pretože táto je tak priamo závislá na opakovaných manažmentových intervenciách. Stav hniezdnych biotopov a hniezdne príležitosti ohrozujú aj výruby nelesnej drevinovej vegetácie v poľnohospodárskej krajine, prípadne jej neuspokojivá kvalita z hľadiska ekologických nárokov druhu. Strata a degradácia potravných biotopov Strata a degradácia vhodných potravných biotopov je úzko spojená s intenzifikáciou poľnohospodárstva. Znižovanie výmery pasienkov, úhorov a premena trvalých trávnych porastov na ornú pôdu viedla k homogenizácii stanovíšť do veľkých monokultúr. Dokonca aj pasienky, ak ostali zachované, sú intenzívne obhospodarované, a preto v menšej miere vyhovujú ekologickým nárokom druhu. Taktiež často prevláda pestovanie menej vhodných poľnohospodárskych kultúr, ako repky, kukurice a pod. na veľkých plochách. Takéto kultúry sú z trofického hľadiska menej vhodné až úplne nevhodné pre cieľový druh. Nepriaznivé zmeny v štruktúre poľnohospodárskej krajiny vedú k sústavnému znižovaniu potravnej ponuky (hraboš poľný, kobylka zelená a pod.) majú za následok nepriaznivý stav a vývoj populácie. V rámci CHVÚ Dolné Považie druhu vyhovovali v 90. rokoch 20. storočia z hľadiska lovu potravy napr. lány obilnín a lucernovísk, ktorých rozloha sa v súčasnosti už znížila v prospech technicky náročnejších plodín a náročnejších na pesticídy (repka, kukurica, repa a pod.) (Lengyel in verb). Potenciálnym ohrozením, ktoré môže vústiť do priamej mortality jedincov je aplikácia chemických prípravkov zo Zoznamu zakázaných prípravkov pre chránené vtáčie územia (zdroj alebo neodborná aplikácia chemických prípravkov na ochranu poľnohospodárskych rastlín zo Zoznamu povolených prípravkov na ochranu rastlín (zdroj Lokálne k úbytku vhodných potravných biotopov môže prispieť aj záber poľnohospodárskej pôdy pre účely výstavby priemyselných parkov, obytných komplexov, prípadne energetickej infraštruktúry alebo nových športovo - rekreačných areálov a zariadení cestovného ruchu.

15 Obr.XX: Rozorávanie rozsiahlej plochy trvalých trávnych porastov v CHVÚ Sysľovské polia (autor: Maderič, 2005) Prenasledovanie a vyrušovanie človekom na hniezdiskách Významný dopad na cieľový druh má aj pytliactvo. Pri vystreľovaní hniezd strák a vrán často dochádza aj k likvidácii sokolov červenonohých, ktoré hniezdia v stračích, havraních a vraních hniezdach. Hniezdnu úspešnosť negatívne ovplyvňuje vyrušovanie na hniezdiskách, či už následkom obhospodarovania poľnohospodárskych kultúr, pri výkone práva poľovníctva alebo športovo rekreačných aktivitách. zástrely mláďat na hniezde a dospelých jedincov Úrazy a úmrtia následkom elektrického prúdu Potenciálne významným ohrozením pre nepočetnú slovenskú hniezdnu populáciu sokola červnonohého sú úrazy alebo úmrtia následkom elektrického prúdu, hlavne v prípadoch ak sa elektrické vedenia nachádzajú v blízkosti hniezdnych kolónií alebo odpočinkových miest, pretože adultné a juvenilné jedince využívajú stĺpy 12 kv a 110 kv elektrického vedenia ako odpočinkové alebo vyhliadkové miesto pri love, pretože elektrické vedenia často pretínajú polia, lúky a pasienky, kde výhľad nekomplikujú okolité stromy. Kolízie s dopravnými prostriedkami Sokoly čevenonohé, ktoré hniezdia alebo odpočívajú v blízkosti frekventovaných ciest sú ohrozené kolíziami s vozidlami. V minulosti boli takého prípady zaznamenané napríklad v Maďarsku. Potenciálnym nebezpečenstvom sú kolízie s lietadlami: každoročne počas jarnej migrácie sú sokoly čevenonohé v rôznych množstvách pozorované na Medzinárodnom letisku v Aténach alebo na menších letiskách v Maďarsku či na Slovensku (Slobodník & Slobodník, 2010). Iné faktory Okrem vyššie uvedených faktorov ohrozenia stále existujú značné medzery v poznaní ekológie sokola červenonohého, početnosti a trendu globálnej populácie. Nedostatok informácií je

16 predovšetkým spôsobený často nepresnými a rozdielnymi metódami monitoringu vo východnej časti hniezdneho areálu, ktoré neumožňujú korektné odhady početnosti populácie a následne ani hodnotenie trendu. nie sú to faktory ohrozenia ale knowledge gaps nedostatky ekológie a etológie druhu Podobne je veľmi málo informácií o ohrozeniach a ekológii druhu na zimoviskách. Nepoznáme ani presné migračné trasy. S ohľadom na to, že druh je veľmi spoločenský, nielen počas hniezdneho obdobia, ale aj počas migrácie a na zimoviskách, (doplniť údaje od Maďarských kolegov telemetrické sledovanie F.v.) aj lokálne sa vyskytujúce ohrozenia môžu mať značný dopad na populáciu. Dôležité je zlepšiť poznatky o odpočinkových miestach a nocoviskách po ukončení hniezdneho obdobia. Málo je známe o biologických faktoroch limitujúcich produktivitu hniezdiacich párov: existujú indikácie, že limitujúcim faktorom môžu byť vírusové choroby a zoonózy (Erdélyi et al. 2008) alebo predácia. Absentujú analýzy životaschopnosti populácie. Nedostatočné vedomosti sú aj o rozsahu a účinku rezíduí pesticídov na produktivitu populácie a priemernú dĺžku života jedincov. Doposiaľ nie sú hlásené žiadne prípady sokolov červenonohých zabitých veternými elektrárňami, ale zároveň je veľmi obmedzený monitoring druhu na migračných trasách. Identifikácia ďalších problémov pri zabezpečení ochrany druhu absencia programov starostlivosti o chránené vtáčie územia nejednotný postup orgánov ochrany prírody a krajiny pri obmedzovaní činnosti, ktorou môže byť ohrozený, poškodený alebo zničený živočích alebo biotop neusmernený cestovný ruch a urbanizácia 1.4 Doterajšie zabezpečenie ochrany Z pohľadu národnej legislatívy je sokol červenonohý (Falco vespertinus, Linnaeus 1766) chráneným druhom živočícha v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny ). Je zaradený do prílohy č. 4B ako druh európskeho významu, na ktorého ochranu sa vyhlasujú chránené územia, a do prílohy č. 32 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z.z. ) ako autochtónny chránený druh prirodzene sa vyskytujúci na území Slovenskej republiky, ktorého spoločenská hodnota je stanovená na 5530,00 /jedinec. Sokol červenonohý je chráneným druhom živočícha v zmysle ustanovenia 33 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. a vzťahujú sa neho všetky ustanovenia 35 zákona č. 543/2002 Z.z. Ochrana sokola červenonohého vyplýva z dvoch hlavných právnych predpisov EÚ Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva a Smernica Rady č. 92/43/EC o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín. V rámci medzinárodných dohovorov a legislatívy je sokol červenonohý zaradený do prílohy I, prílohy II/2, prílohy III/2 Smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva a do prílohy III Dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť. V zmysle zákona č. 15/2005 Z.z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou s nimi je zaradený do prílohy I a... Dopracovať podkapitolu tak aby obsahovala súvislý text ako je vyssie: Sokol červenonohý je v červenom zozname IUCN zaradený ako takmer ohrozený a nachádza sa v Prílohe 1 Smernice o vtákoch (79/409/EEC). Európsky Akčný plán pre sokola červenonohého bol oficiálne zverejnený v roku Vo väčšine krajín v rámci areálu rozšírenia je sokol červenonohý prísne chránený a na jeho ochranu boli v jednotlivých krajinách vytvorené programy záchrany.

17 V Karpatskej kotline sa vyskytuje najväčšia hniezdna populácia druhu v rámci Európskej únie. Táto populácia sa vyskytuje v Rakúsku, Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a na Slovensku. a) zaradenie do skupiny podľa kategórie ohrozenia Sokol červenonohý je druh chránený rôznymi medzinárodnými dohovormi: Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov Druh je zaradený v Prílohe II Dohovoru (Appendix II), (predposlednou konferenciou zmluvných strán (COP 10) v roku 2011 v Bergene. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov Memorandum o porozumení pri ochrane sťahovavých dravých vtákov v Afrike a Eurázii Sokol červenonohý je klasifikovaný ako druh kategórie 1 ( Category 1). Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) Sokol červenonohý je zaradený v Prílohe II tohto dohovoru, V rámci Európskej únie je obchod s ohrozenými druhmi upravený v Nariadení Komisie (EÚ) č.1320/2014 z Sokol červenonohý je zaradený v prílohe A tohto nariadenia, ktorá obsahuje zoznam druhov, s ktorými je obchodovanie pre komerčné účely zakázané (podobne ako na globálnej úrovni upravuje CITES pre druhy zaradené v prílohe 1 dohovoru). V rámci Európskej únie je sokol červenonohý a jeho biotopy chránený Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (predtým Smernicou Rady 79/409/EHS) o ochrane voľne žijúcich vtákov smernicou o vtákoch. Sokol čevenonohý je zaradený v Prílohe 1 Smernice, Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť Sokol červenonohý je zaradený v Prílohe 2 tohto dohovoru, ktorý obsahuje zoznam prísne chránených živočíchov. Na Slovensku je sokol červenonohý chránený druh živočícha podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov...(viď kapitolu 1.1)v znení neskorších predpisov. b) zhodnotenie doterajšej územnej ochrany - dopracovať Pre sokola červenonohého je vyhlásených spolu 5 CHVÚ (, ktoré od roku 2004 zabezpečujú územnú ochranu pre 1-14 hniezdnych párov, čo predstavuje 100 % národnej hniezdnej populácie. (Slobodník, 2016). Mapa CHVÚ je uvedená v kapitole 5.2. Celá hniezdna populácia v rámci CHVÚ je pravidelne monitorovaná. V rokoch bol monitoring realizovaný v rámci projektu Ochrana sokola červenonohého v Karpatskej kotline (Projekt LIFE11NAT/HU/000926). Od roku 2015 sa vo vybraných kľúčových oblastiach, ktoré sú historické a súčasné hniezdiská sokola červenonohého začalo uplatňovať obmedzenie lovu krkavcovitých. Lokalizáciu týchto oblastí zobrazujú obrázky nižšie: - potreba identifikovania vyhlásených zón aj slovne. možno namiesto obrázkov?

18 Formátované: Písmo: (predvolené) TimesNewRomanPSMT Formátované: Písmo: (predvolené) TimesNewRomanPSMT

19 Formátované: Písmo: (predvolené) TimesNewRomanPSMT

20 Formátované: Písmo: (predvolené) TimesNewRomanPSMT Obr. XY: Oblasti v obmedzeným lovom vybraných krkavcovitých druhov (havran čierny, straka obyčajná, vrana obyčajná) v časti CHVÚ a jeho okolia v kritériových CHVÚ sokola červenonohého: Úľanská mokraď, Lehnice, Ostrovné lúky, Dolné Považie a Sysľovské polia c) formulovanie príčin, pre ktoré chránený druh dospel do štádia ohrozenia Druh sa stal kriticky ohrozeným v súvislosti so zmenami využívania poľnohospodárskej krajiny, vrátane zástavbou priemyselnými parkami, dôsledkom ktorých prišlo k degradácii alebo zániku vhodných hniezdnych a potravných biotopov sokola červenonohého. Úbytok jeho počtu súvisí s úbytkom poľných hniezdnych kolónií havranov a celkovým znížením početnosti krkavcovitých druhov v poľnohospodársky využívanej krajine, ktorých hniezda obsadzuje. K výraznému zníženiu početnosti krkavcovitých prišlo v dôsledku zvýšeného odlovu a nezákonného odstrelu a trávenia. Krkavcovité druhy sú dôležitými staviteľmi hniezd, ktoré potom využívajú sokoly. Z dôvodu poklesu ich početnosti prakticky zanikla ponuka vhodných prirodzených hniezd pre sokolov červenonohých. Veľmi negatívne pôsobí veľkoplošná aplikácia pesticídov na lokalitách hniezdnych kolónií a na loviskách.

21 Aj vplyv pytliactva má významný dopad na predmetný druh. Pri vystreľovaní hniezd strák a vrán často dochádza aj k likvidácii sokolov červenonohých, ktoré hniezdia v stračích, havraních a vraních hniezdach.

22 2. Strategické ciele starostlivosti na dosiahnutie priaznivého stavu Strategické ciele starostlivosti na dosiahnutie priaznivého stavu zadefinovanie priaznivého stavu an celoslovenskej úrovni potreba sú: (i) (ii) (iii) Zabezpečenie životaschopnej a udržateľnej populácie sokola červenonohého Zlepšenie stavu hniezdnych a potravných biotopov sokola červenonohého Zväčšenie areálu hniezdneho rozšírenia sokola červenonohého 3. Opatrenia na dosiahnutie priaznivého stavu alebo odstránenie príčin ohrozenia 3.1 V oblasti legislatívy Zhodnotiť či obmedzenia vyhlášky č. 18/2008 Z.z. zodpovedajú cieľom ochrany PS a možnostiam na ich dosiahnutie a v prípade potreby aktualizovať vyhlášku Zhodnotiť legislatívne bariéry, ktoré bránia vytvorenie a trvalému udržaniu trávnych porastov, a ktoré limitujú možnosti zahrnúť trávne porasty do greningových opatrení v rámci PRV a presadiť zmeny legislatívy na odstránenie týchto bariér Na všetkých pozemkoch vo vlastníctve a správe štátu v CHVÚ zabezpečiť prioritne hospodárenie v súlade s nárokmi predmetu ochrany Všetky pozemky vo vlastníctve štátu v súčasných a historickych hniezdnych lokalitach previest do spravy SOP -realizovať pozemkové úpravy tak, aby sa vlastníctvo Slovenskej republiky (SPF) vyčlenilo do CHVÚ a pozemky ostatných vlastníkov mimo CHVÚ Odstrániť právne medzery a stimuly, ktoré umožňujú výrob stromov v poľnohospodárskej krajine Zabezpečiť právnu ochranu sokola červenonohého, vrátane pred úmyselným prenasledovaním na hniezdnych lokalitách Zabezpečiť ochranu existujúcich hniezdisk prostredníctvom vyhlásenia ochranných zón s polomerom 200 m, pričom vnútorná zóna s polomerom do m, v prípade koloniálneho hniezdenia.. Zabezpečiť ochranu krkavcovitých druhov vtákov zmenou poľovníckej legislatívy a dočasne obmedzenim lovu rozhodnutím kompetentného orgánu ochrany prírody Zabrániť záberom poľnohospodárskej pôdy výstavbou infraštruktúry a usmerniť ichvýstavbu mimo potravných biotopov druhu v rámci intravilánov obcí Dôsledne posudzovať zámery a navrhované činnosti s potenciálnym negatívnym dopadom na sokola červenonohého a/ alebo jeho biotopy a povoliť ich iba v prípade ak sa nepreukáže významne negatívny dopad na predmety ochrany Rozšíriť právnu ochranu tak aby pokrývala aj hniezdne biotopy Posilniť právnu ochranu a jej vymožiteľnosť pre odpočinkové a hniezdne lokality.. Zabezpečiť dopracovanie a schválenie návrhov programov starostlivosti o CHVÚ vyhlásených pre ochranu sokola červenonohého Zhodnotiť legislatívne bariéry brániace vytváraniu a dlhodobému užívaniu TTP a presadzovať zmeny týchto bariér Do platieb NATURA 2000 zaviesť možnosť podpory vytvárania TTP

23 Vypracovať štúdiu na identifikáciu odhad výšky škôd spôsobených na poľnohospodárskch pôd havranom Chrániť zhromaždiska prostredníctvom územného a časového obmedzenia ochrannej zóny! 3.2 V oblasti praktickej starostlivosti Označit hranice CHVÚ na všetkých prístupových komunikáciách a inštalova piktogramy názorňujúce zakázané činnosti Ponúkať hniezdny materiál ( odrezky konárov) v blízkosti altivnych hniezdnych kolópnií v extravilánoch Na všetkých plochách poľnohospodárskej pôdy presadzovať environmentálne prijateľné postupy Pri aplikácii pesticídov na ornej pôde zabezpečiť odborný kvalifikovan ý dozor a použiť len chemické prípravky, ktoré nie sú na zozname zakázaných prípravkov pre chránenévtáčie územia Zabezpečiť kosenie alebo spásanie okrajov poľných ciest Zabezpečiť ochranu nelesnej drevinovej vegetácie, trávnych pásov rozhodnutím kompetentného orgánu ochrany prírody na celej ploche CHVÚ Zabrániť záberom poľnohospodárskej pôdy výstavbou infraštruktúr a usmerniť ich výstavbu mimo potravných biotopov druhu v rámci intravilánov obcí Zabezpečovať vytváranie náhradných hniezdnych príležitostí na súčasných a historických pre sokola červenonohého na vhodných miestach tak, aby bola zabezpečená ponuka hniezdnych možností. Celoplošne eliminovať riziko zranení na konštrukciách 22 kv elektrických vedení inšalovaním vhodných bezpečnostných prvkov Vylúčiť rozorávanie existujúcich TTP alebo ich zmenu na iný druh pozemku Vytvárať TTP Zabezpečiť pravidelné kosenie existujúcich trávnych porastov alebo pastvu na nich v CHVÚ vyhlásených pre ochranu sokola červenonohého (a bezprostrednom okolí...?) Zabezpečiť zníženie podielu výsadby nevhodných poľnohospodárskych kultúr pestovaných na energetické účely Zamedziť výrubom solitérnych stromov, stromoradí a vetrolamov v blízkosti lúk, pasienkov a xerotermných biotopov Zabezpečiť aby sa časť strniskových plôch (min. 30 %) po obilninách nerozorávala, po zbere slamy ponechať ich aspoň do septembra kalendárneho roka Vytvoriť vhodnú mozaikovitú štruktúru plodín na ornej pôde stanovením štandardov v rámci krížového plnenia (max veľkosť monokultúrnych plôch, povinná tvorba zatrávnených pásov. Dôsledne posúdiť investičné zámery z pohľadu ich dopadu potravné biotopy sokola červenonohého. Vylúčiť zámery prispievajúce k zvýšeniu miery fragmentácie potravn =ych biotopov. Podporovať obnovu havraních kolónií Transfer havraních kolónií z miest do extravilánu : Podporovať inštaláciu búdok, tam kde je to potrebné Pripraviť a distribuovať potenciálnym záujemcom nest-box scheme guidelines. Zvážiť dlhodobé finančné dopady hniezdenia v búdkach ( udržiavanie búdok v správnom stave)

24 Zabezpečovať inštaláciu nových hniezd a búdok tak, aby bola zabezpečená dostatočnáponuka hniezd Dosadba stromových alejí a malých poľných lesíkov, ktoré by boli vhodne situované v otvorenej poľnohospodárskej krajine Zabezpečiť zníženie podielu výsadby nevhodných poľnohospodárskych kultúr pestovaných na energetické účely (kukurica, slnečnica, repka) v prospech takých poľnohospodárskych kultúr, ktoré sú v súlade s ekologickými nárokmi sokola kobcovitého (napr. viacročné krmoviny: ďatelina, lucerna, ďatelinotrávne miešanky) Podporovať pasienkový spôsob hospodárenia, rozšírenie TTP, kosných lúk a výsadbu lucerny, zakladať trávne pásy okolo poľných ciest a vetrolamových pásov Zabezpečiť aby sa časť strniskových plôch (min. 30 %) po obilninách nerozorávala, pozbere slamy ponechať ich do 15. októbra, Potravných biotopoch uplatňovať v maximálnom možnom rozsahu agroenvironmentálne schémy zo špecifickým programom pre sokola kobcovitého Reštitúcia potravných zdrojov ( druhov) v založených TTP Inštalovať uzamykateľné rampy na prístupových komunikáciách Kontrolovať oprávnenosť vstupu motorovými vozidlami do CHVÚ pri podozrení z páchania trestnej činnosti, najmä pri nálezoch uhynutých živočíchov, alebo návnad, je potrebné bezodkladne podať trestné oznámenie príslušnému útvaru polície a orgánom činným v trestnom konaní Prijať opatrenia na prevenciu mortality následkom kolízií s automobilmi a lietadlami. Vyvinúť techniky na letiskách Celoplošne eliminovať riziko zranení na konštrukciách 22 kv elektrických vedení inštalovaním chráničiek a výstražných prvkov na trasách VN, znižujúcim riziká nárazov do el. vedení Zvýšiť stavy hospodárskych zvierat v nížinných oblastiach a zvýšiť podiel pestovania viacročných krmovín a TTP v poľnohospodárskej krajine. 3.3 V oblasti monitoringu Zabezpčiť stály monitoring súčasných a historických hniezdnych lokalít sokola čevenonohého Zabezpečiť stály monitoring všetkých hniezdiacich párov sokola čevenonohého Zapojiť poľovnícke združenia a políciu do monitoringu kontroly dodržiavania poľovníckych predpisov a predpisov ochrany prírody ako aj do eliminácie vykladania otrávených návnad Monitoring krkavcovitých druhov vtákov na historických súčasných lokalitách výskytu sokola čevenonohého Vytvoriť a koordinovať implementáciu medzinárodných schém pre monitoring hniezdnej populácie so zabezpečením udržateľného financovania. Doplniť medzery v poznaní distribúcie, početnosti a trende populácie, ekológii, a life-style v celom areáli druhu v SK Posúdenie významu koloniálnej a individuálnej hniezdnej stratégie Podporovať výskum o vzťahu hniezdnych parametrov a klimatickej zmeny s osobitným zameraním na vplyv extrémneho počasia Podporovať výskum o vzťahoch medzi typom biotopu, populačnej dynamiky koristi a úspešnosti hniezdenia v rámci celého hniezdneho areálu

25 Analyzovať príčiny poklesu havraních populácií a ich presunu do miest Vyhľadať, zdokumentovať a monitorovať čo najviac migračných odpočinkových miest/ nocovísk Zabezpečiť monitoring negatívnych vplyvov Zber dát o mortalite a spolupráca s kontrolnými orgánmi Zabezpečovať presné odhady početnosti a trendu populácie v celom hniezdnom areáli Zabezpečiť stály monitoring všetkých hniezdiacich párov sokola čevenonohého Identifikovať, chrániť a monitorovať kolónie druhu v havraních kolóniách. Identifikovať a mapovať vhodné biotopy, kde nedostatok hniezdnych príležitostí bráni hniezdeniu. Zabezpečiť monitoring konštrukcií elektrického vedenia za účelom kontroly mortality Zhodnotiť významnosť sekundárnych otráv pesticídmi a inými nebezpečnými chemikáliami 3.4 V oblasti výchovy a spolupráce s verejnosťou Zabezpečiť informovanosť relevantných orgánov a vlastníkov pôdy o existencii havraních kolónií a ich význame pre ochranu sokola čevenonohého. Zvýšiť povedomie o stave, zákonnej ochrane a opatreniach pre ochranu sokola červenonohého Zabezpečiť informovanosť relevantných orgánov, obcí a vlastníkov pôdy o existencii havraních kolónií a ich výzanme pre ochranu sokola čevenonohého. Vytvoriť vzdelávacie programy pre farrmárov zamerané na redukovanie prenasledovania havranov Zvýšiť povedomie verejnosti o havranoch a vytvoriť kampane na zmenu negatívneho vnímania krkavcovitých. Eliminovať riziko nezákonného odstrelu a vykladania otrávených návnadosvetou v poľovníckej verejnosti (prípisy na poľovnícke organizácie, prednášky, vydávanie propagačných materiálov, zvýšená kontrolná činnosť). Podporiť využitie druhu v marketingovych strategiách poľnohospodárskych produktov Vybudovať náučné chodníky 3.5 V oblasti záchrany ohrozeného chráneného druhu v podmienkach mimo jeho prirodzeného stanovišťa (ex situ) Nerelevantné 3.6 Harmonogram opatrení s určeným termínom, nákladmi a zodpovednosťou za realizáciu mmm 4. Záverečné údaje mmm 4.1 Použité podklady a zdroje informácií

26 Cepák, J. & Klvaňa, P., 2013: Zpráva Kroužkovací stanice Národního muzea za rok Kroužkovatel, 16, 24 s. Danko, Š., 1990: Správa o činnosti skupiny pre výskum a ochranu dravcov a sov v ČSFR za rok Buteo, 5, str Danko, Š., 1994: Správa o činnosti skupiny pre výskum a ochranu dravcov a sov v ČSFR za rok Buteo, 6, str Danko, Š. & Chavko, J., 2002: Sokol červenonohý (Falco vespertinus). In: Danko, Š., Darolová, A., & Krištín., A., 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, Bratislava, str Danko, Š., Chavko, J. & Karaska, D., 1995a: Správa o činnosti Skupiny pre ochranu dravcov a sov SOS za rok Buteo, 7, str Danko, Š., Chavko, J. & Karaska, D., 1995b: Správa o činnosti Skupiny pre ochranu dravcov a sov SOS za rok Buteo, 7, str Danko Š & Mihók J 2007: Kleptoparasitism by raptors, focusing on the Imperial Eagle (Aquila heliaca). Slovak Rapt J, 1: Demko, M., Krištín, A. & Puchala, P., 2013: Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma 25: (2013) Hudec, K. & Šťastný, K., 2006: Fauna ČR, Ptáci 2/I.Aventinum, Praha. Katona, C., 2006: Nesting od Red-footed Falcon (Falco vespertinus) near Rimavská Sobota. Aquila, 113, str Maderič, B., 2005: Sokol červenonohý (Falco vespertinus), Správy skupín. Dravce a sovy, 1/2005, str. 9. Maderič, B., 2006: Sokol červenonohý (Falco vespertinus), Správy skupín. Dravce a sovy, 1/2006, str. 9. Maderič, B., 2007: Sokol červenonohý (Falco vespertinus), Správy skupín. Dravce a sovy, 1/2007, str 11. Maderič, B., 2008: Sokol červenonohý (Falco vespertinus), Správy skupín. Dravce a sovy, 1/2008, str 10. Maderič, B., 2009: Sokol červenonohý (Falco vespertinus), Správy skupín. Dravce a sovy, 1/2009, str 12. Maderič, B., 2010: Sokol červenonohý (Falco vespertinus), Správy pracovných skupín. Dravce a sovy, 1/2010, str 10. Chavko, J., 2011: Sokol červenonohý (Falco vespertinus), Správy pracovných skupín za rok Dravce a sovy, 1/2011, str 11. Chavko, J., 2012: Sokol červenonohý (Falco vespertinus), Správy pracovných skupín za rok Dravce a sovy, 1/2012, str 10. Chavko, J., 2013: Sokol červenonohý (Falco vespertinus), Správy pracovných skupín za rok Dravce a sovy, 1/2013, str 10. Chavko, J., 2014: Sokol červenonohý (Falco vespertinus), Správy pracovných skupín za rok Dravce a sovy, 1/2014, str 11. Chavko, J., 2015: Sokol červenonohý (Falco vespertinus), Správy pracovných skupín za rok Dravce a sovy, 1/2015, str 14. Slobodník, R., 2016: Sokol červenonohý (Falco vespertinus), Správy pracovných skupín za rok Dravce a sovy, 1/2016, str 14.

27 Slobodník, V. & Slobodník, R., 2010: Summary on the ringing of raptors and owls in Slovakia in Slovak Raptor Journal, 5, str Palatitz, P., Solt, Sz., Fehérvári, P., Neidert, D. & Bánfi, P., 2008: Kékvércse-védelmi Munkacsoport évi beszámolója., MME Ragadozómadár-védelmi Szakosztály Évkönyve Heliaca, 4, str Palatitz, P., Fehérvári, P., Solt, Sz. & Barov, B., 2009: European Species Action Plan for the Redfooted Falcon Falco vespertinus Linnaeus, s. Palatitz, P., Fehérvári, P., Solt, S., Kotymán, L., Neidlert, D. & Harnos, A., 2011: Exploratory analyses of foraging habitat selection of the Redfooted Falcon (Falco vespertinus). Acta Zoologica Academiae Scientiarum Hungaricae 57(3), str Slobodník, R., Chavko, J., Lengyel, J., Maderič, B. & Noga, M., 2014: Prežije na Slovensku sokol červenonohý?, s.23. In: LEŠO, P. (ed.): Aplikovaná ornitológia, Zborník abstraktov z 26. stredoslovenskej ornitologickej konferencie s medzinárodnou účasťou, Zvolen ( ). Slobodník, 2015: Výrazná migrácia sokolov červenonohých v roku Dravce a sovy, 1/2015, str. 28 Zuna-Kratky, T., Kalivodová, E., Kürthy, A., Horal, D. & Hořák, P., 2000: Die Vőgel der March- Thaya-Auen im őstereichisch-slowakisch-tschechischen Grenzenraum. Distelverein, Deutsch- Wagram, 285 s. del Hoyo, J., Elliott, A. and Sargatal, J., 1994: Handbook of the Birds of the World. Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl. Lynx Edicions, Barcelona. Clark, W.S., 1999: A Field Guide to the Raptors of Europe, the Middle East and North Africa. Oxford University Press, Oxford. Slobodník, 2015: Výrazná migrácia sokolov červenonohých v roku Dravce a sovy, 1/2015, str Doklad o prerokovaní programu záchrany s dotknutými orgánmi štátnej správy Mmm 5. Prílohy Definovanie stavu: Falco vespertinus Populácia Kritéria hodnotenia 1.1. Veľkosť populácie 1.2. Populačný trend PRIAZNIVÝ STAV NEPRIAZNIVÝ STAV A B C Dobrý Priemerný Nepriaznivý Viac ako 40 hniezdnych hniezdnych 20 a menej hniezdnych párov párov párov Populácia stúpla o viac ako 20% za obdobie 5 rokov Populácia je stabilná alebo osciluje ± 20% za obdobie 5 rokov Populácia poklesla o viac ako 20% za obdobie 5 rokov

28 1.3. Produktivita 1.4. Veľkosť areálu 1.5. Areálový trend 1.6. Význam medzidruhovýc h interakcií Priemerná produktivita populácie je väčšia ako 2,8 juv/hniezdiaci pár/rok za obdobie 5 rokov Plocha všetkých domovských okrskov má rozlohu viac ako 400 km 2 Areál druhu sa zväčšil o viac ako 20% za obdobie 5 rokov Viac ako 60% populácie hniezdi v prirodzených podmienkach (hniezda krkavcovitých, prípadne prirodzené polodutiny) Priemerná produktivita populácie populácie je 2,0-2,8 juv/hniezdiaci pár/rok za obdobie 5 rokov Plocha všetkých domovských okrskov má rozlohu km 2 Priemerná produktivita populácie je menšia ako 2,0 juv/hniezdiaci pár/rok za obdobie 5 rokov Plocha všetkých domovských okrskov má rozlohu < 200 km 2 Areál druhu je stabilný Areál druhu sa zmenšil alebo osciluje ± 20% za o viac ako 20% za obdobie obdobie 5 rokov 5 rokov 41-60% populácie < 40 % populácie hniezdi hniezdi v prirodzených v prirodzených podmienkach (hniezda podmienkach (hniezda krkavcovitých, prípadne krkavcovitých, prípadne prirodzené polodutiny) prirodzené polodutiny Biotop Ohrozenia 2.1. Hniezdny biotop 2.2. Potravný biotop 3.1. Stupeň ohrozenia druhu vyrušovaním V min 80% jednotlivých súčasných a historických domovských okrskov je viac ako 20 km dĺžky vetrolamov vhodných pre hniezdenie druhu alebo sa v nich nachádzajú min. 2 poľné lesíky o rozlohe viac ako 1 km 2. V jednotlivých okrskoch sú min. 3 vhodné prirodzené hniezda. V súčasných a historických domovských okrskoch podiel vhodných plôch (trvalých trávnych porastov, zatrávnenej ornej pôdy, ornej pôdy s viacročnými krmovinami, úhoru a pod.) je viac ako 70% výmery V min 80% jednotlivých súčasných a historických domovských okrskov vyrušovanie (napr. športovo rekreačná činnosť, nelegálna činnosť, a pod.) neohrozuje priaznivý stav sokola červenonohého V 60-80% jednotlivých súčasných a historických domovských okrskov je km dĺžky vhodných vetrolamov alebo sa v nich nachádza 1 poľný lesík o rozlohe min. 0,5 km 2. V jednotlivých okrskoch sú 1-2 vhodné prir. hniezda. V súčasných a historických domovských okrskoch podiel vhodných plôch (trvalých trávnych porastov, zatrávnenej ornej pôdy, ornej pôdy s viacročnými krmovinami, úhoru a pod.) je 40-70% výmery V súčasných a historických domovských okrskoch príležitostné vyrušovanie (napr. športovo rekreačná činnosť, nelegálna činnosť, a pod.) ohrozuje priaznivý stav sokola červenonohého Vo viac ako 60% jednotlivých súčasných a historických domovských okrskov je menej ako 10 km dĺžky vhodných vetrolamov alebo sa v nich nenachádza poľný lesík. V jednotlivých okrskoch je max jedno vhodné prir. hniezdo. V súčasných a historických domovských okrskoch podiel vhodných plôch (trvalých trávnych porastov, zatrávnenej ornej pôdy, ornej pôdy s viacročnými krmovinami, úhoru a pod.) je menej ako 40% výmery Vo viac ako 60% súčasných a historických domovských okrskov je intenzívne vyrušovanie vyrušovanie (napr. športovo rekreačná činnosť, nelegálna činnosť, a pod.) ohrozuje priaznivý stav sokola červenonohého

29 3.2. Stupeň ohrozenia druhu konštrukciami 22 kv vedení 3.3. Stupeň ohrozenia hniezdneho biotopu 3.4. Stupeň ohrozenia potravného biotopu Vo všetkých súčasných a historických domovských okrskoch konštrukcie 22 kv elektrického vedenia sú ošetrené účinnými ochrannými prvkami V súčasných a historických domovských okrskoch je celoročne obmedzený lov krkavcovitých druhov vtákov a/alebo nedošlo k úbytku nelesnej drevinovej vegetácie. V súčasných a historických domovských okrskoch za obdobie 5 rokov nebolo zaznamenané zníženie výmery trvalých trávnych porastov (lúky, pasienky), zatrávnenej ornej pôdy, ornej pôdy s viacročnými krmovinami, úhoru a pod. V domovských okrskoch sa nepoužívajú pesticídy celoročné. V 80 99% všetkých súčasných a historických domovských okrskoch konštrukcie 22 kv elektrického vedenia sú ošetrené účinnými ochrannými prvkami V súčasných a historických domovských okrskoch je lov krkavcovitých druhov vtákov povolený v období od 1.9. do a/alebo nedošlo k úbytku nelesnej drevinovej vegetácie V súčasných a historických domovských okrskoch za obdobie 5 rokov bolo na ploche menej ako 15% zaznamenané zníženie výmery trvalých trávnych porastov (lúky, pasienky) a/alebo zatrávnenej ornej pôdy a/alebo ornej pôdy s viacročnými krmovinami a/alebo úhoru a pod. V domovských okrskoch sa používajú pesticídy v období mimo výskytu sokola červenonohého (15.X- 15.IV). V menej ako 80% všetkých súčasných a historických domovských okrskoch konštrukcie 22 kv elektrického vedenia sú ošetrené účinnými ochrannými prvkami V súčasných a historických domovských okrskoch je lov krkavcovitých druhov vtákov povolený celoročne a/alebo došlo k výraznému úbytku nelesnej drevinovej vegetácie V súčasných a historických domovských okrskoch za obdobie 5 rokov bolo v území na ploche viac ako 15% zaznamenané zníženie výmery trvalých trávnych porastov (lúky, pasienky) a/alebo zatrávnenej ornej pôdy a/alebo ornej pôdy s viacročnými krmovinami a/alebo úhoru a pod. Pesticídy sa používajú celoročne. Celkové vyhodnotenie stavu (body) populácia biotop ohro zeni a Kritérium A B C Váha parametr a 1.1. Veľkosť populácie Populačný trend Areálový trend Význam medzidruhových interakcií Hniezdny biotop Potravný biotop Stupeň ohrozenia druhu vyrušovaním Počet bodov

30 3.2. Stupeň ohrozenia druhu konštrukciami 22 kv vedení 3.3. Stupeň ohrozenia hniezdneho biotopu 3.3. Stupeň ohrozenia potravného biotopu Možný počet bodov Dosiahnuté body Záverečné hodnotenie (percentá) A dobrý B priemerný C Nepriaznivý % % % Pozn.: * domovský okrsok je chápaný aj ako okrsok viacerých párov s rozlohou 5 km Mapa Slovenska s potvrdenými lokalitami ohrozeného druhu (M 1 : ) mmm 5.2 Mapa jednotlivých chránených území a nechránených lokalít s vyznačením výskytu populácie ohrozeného druhu s mierkou úmernou veľkosti chráneného územia alebo nechránenej lokality mmm 5.3 Evidenčná karta programu záchrany chráneného druhu

31 CONSERVATION OF FALCO VESPERTINUS IN THE CARPATHIAN BASIN LIFE11NAT/HU/ DRAFT RESCUE PROGRAMME FOR RED-FOOTED FALCON (Falco vespertinus Linnaeus, 1766) SUMMARY Compiled by: Roman Slobodník, Jozef Chavko, Andrea Lešová, Zuzana Guziová In cooperation with: Boris Maderič, Michal Noga, Dušan Karaska, Peter Puchala, Michal Adamec, Jozef Lengyel, Michal Deraj,

32 Content Content Current Status Distribution and population status Biological and ecological requirements Threats Existing conservation measures Strategic goals of the Rescue Plan Measures enabling favorable conservation status and/or eliminating of threats Legal measures Practical management Monitoring Public education and awareness raising Ex situ measures Schedule for implementing actions... 8

33 1. Current Status 1.1 Distribution and population status The Red-footed Falcon Falco vespertinus, at the global level, is considered Near Threatened, while in European Union (EU 27), the species is classified as Vulnerable. In Slovakia, the species is classified as Critically Endangered. Red-footed Falcons inhabit steppe, pseudo-steppe, wooded steppe and extensive agricultural habitats. The core of the EU population breeds in the CarpathianBasin which form the western border of the range. A small but stable number of Red-footed Falcons breed in northern Italy. Redfooted Falcons are trans-equatorial migrants wintering in the southern part of Africa. The species is highly gregarious both during the breeding and non-breeding seasons, night roosts of up to 21,000 individuals are known to be formed in the non-breeding period. Abundance of the global population is assessed at individuals. Obr. Distribution of Red-footed Falcon in Europe (Source: Zdroj: In Slovakia, historical breeding range of Red- footed Falcon is limited to Podunajska, Vychodoslovenska and Borska nizina lowlands. Currently, breeding is recorded only in Podunajska nizina lowland. Sucesfull breeding has been recently limited to Syslovske polia SPA. Obr.x: Current distribution of Red footed Falcon in Slovakia Source: (ŠOP SR 2013),

34 Tab.XX: Red footed Falcon population trend in Slovakia ( ) Year No of occupied breeding territories No of egg laying No of successfully breeding pairs No of fledglings Reference Maderič, 2005, Katona Maderič, Maderič, Maderič, Maderič, Maderič, Chavko, Chavko, Chavko, Chavko, Chavko, Slobodník, 2016 Tab XX Table showing presence/absence of breeding of Red footed Falcon in individual SPAs in different reference periods SPA/reference period present Sysľovské polia X X X Úľanská mokraď X - - Lehnice X - - Ostrovné lúky X - - Dolné Považie X X X Legend: x breeding in reference period, - absence of breeding in reference period 1.2 Biological and ecological requirements Red-footed Falcons prefers open habitats fringed with small woods, groups of trees or shelter belts that provide nesting and roosting opportunities The Red-footed Falcon is a facultative colonial breeder. It does not build a nest; naturally, falcon colonies are formed in Rookeries (Corvus frugilegus). Solitary pairs occupy variety of nesting facilities such as magpie (Pica pica) nests,

35 hooded crow nests (Corvus corone cornix), buzzard nests (Buteo sp.) as well as cavities in trees. The Red-footed Falcon is a generalist predator the most frequent prey items are invertebrates, amphibians and small mammals. The species is migatory, winters in South Afrika. 1.3 Threats Multiple threats to the species have caused its unfavorable conservation status. Threats include: Loss of breeding habitats and breeding opportunities, the later has been closely related to disappearing of rookeries used for colonial breeding Loss and degradation of feeding habitats Persecution and disturbance Electrocution Colisions with vehicles Others including gaps in knowledge of biology and ecology of the species Obr.XX: Plowing of permanent grasslands in Syslovske polia SPA (Maderič, 2005) 1.4 Existing conservation measures At the national level, the Red footed Falcon is protected in accordance with 33 of the National Nature and Landscape Conservation Act No. č. 543/2002 Z.z. The species is listed in Annexes 4B and 32 to the Regulation by Ministry of the Environment No 24/2003 as respectively species of European importance and autochthonous species naturally occurring in Slovakia. Societal value of the species is established at Eur/specimen. Species is also protected by the Act No. 15/2005 on the conservation of wild animals and plants by regulating trade therein. At the European level, the species is protected in accordance with the Birds and Habitats Directive and the Council Regulation No. 338/97. The later prohibits commercial trade in Red-footed Falcon. At the international level, the following instruments apply for protection of the Red-footed Falcon: Convention on the Conservation of European Wildlife and Natural Habitats (Species listed in Appendix II), Convention on the Conservation of Migratory Species of Wild Animals (Species listed in Appendix I) and its Memorandum of Understanding on the Conservation of Migratory Birds of Prey in Africa and Eurasia, and Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora. European Action Plan for Red-footed Falcon exists from 2010.