Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach Monitoring médií 25.06.2019 Viac na siacplus.sk OBSAH 1. BOLI STE NA STÁŽI? PRE FIRMU BUDETE ZAUJíMAVEJŠíM UCHÁDZAČOM O PRÁCU [24.06.2019; Trnavské noviny; VYSOKÉ ŠKOLY; s. 14; SME] 2. REBRíČEK ŠKÔL [24.06.2019; Trenčianske noviny; VYSOKÉ ŠKOLY/INZERCIA; s. 32; (RED)] 3. REBRÍČEK, KTORÝ POMÔŽE PRI VÝBERE [24.06.2019; Žilinské noviny; KAM NA VYSOKÚ ŠKOLU; s. 38; Redakcia] Fakulty a ústavy UPJŠ 1. Desať grafov o zdraví školákov. Ako sa stravujú a ako hodnotia svoj prvý sex? [24.06.2019; primar.sme.sk; Primár / Zdravie detí; 00:00; Miroslav Mezei;Zuzana Matkovská] 2. STRAVOVACIE NÁVYKY ŽIAKOV SÚ ZNÁME [24.06.2019; Žilinské noviny; SPRAVODAJSTVO/INZERCIA; s. 11; Alexandra Janigová] 3. STRAVOVACIE NÁVYKY ŽIAKOV SÚ ZNÁME [24.06.2019; Žilinské noviny; SPRAVODAJSTVO/INZERCIA; s. 11; Alexandra Janigová] 4. REALITA: TAKMER ŠTVRTINA 11-ROČNÝCH ŠKOLÁKOV SA SO SVOJIMI RODIČMI ROZPRÁVA LEN MÁLO, ALEBO VÔBEC [25.06.2019; Prešovský večerník; Spravodajstvo; s. 6,7; Redakcia] Top informácie z rezortu školstva 1. Dekani fakúlt v otvorenom liste kritizujú zákon o pedagógoch [24.06.2019; domov.sme.sk; Domov; 00:00; SITA] Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach TEXTY 1. BOLI STE NA STÁŽI? PRE FIRMU BUDETE ZAUJíMAVEJŠíM UCHÁDZAČOM O PRÁCU [24.06.2019; Trnavské noviny; VYSOKÉ ŠKOLY; s. 14; SME] Zamestnávatelia sa dnes o ľudí bez práce nebijú. Pritom pre dnešného vysokoškoláka vôbec nie je ťažké dostať sa na študijný či stážový pobyt do zahraničia. Ked minulý rok Simona končila štúdium Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, mala už za sebou študijný pobyt na univerzite v nemeckom Halle. V zahraničí sa jej zapáčilo natoľko, že po návrate začala zisťovať, aké sú možnosti vycestovať aj po ukončení štúdia. Chcela si zlepšiť jazykové schopnosti či získať skúsenosti a kontakty, ktoré by jej pomohli pri hľadaní trvalého zamestnania. Miesto si našla v nemeckej chemickej firme a zotrvala v nej pol roka. Naučila sa profesionálne riešiť problémové situácie, získala dobrý prehľad o tom, ako funguje práca v laboratóriu. Musela komunikovať v anglickom a nemeckom jazyku, zlepšila si jazyk. A práve to prispelo k tomu, že si Simona našla v Mníchove prácu na trvalý pracovný pomer. To je len jeden z príbehov, ktoré si môžu záujemcovia o zahraničné pracovné stáže Erasmus+ prečítať na webovej stránke občianskeho združenia WorkSpace Europe, ktoré sídli v Bratislave. Študentom a budúcim absolventom sa snaží uľahčiť vstup na pracovný trh na Slovensku, ale aj v zahraničí. Kontakty v biznis sfére Karol Ovesný, riaditeľ WorkSpace Europe, hovorí, že ročne vyšlú do zahraničia na stáže viac ako 200 absolventov. Darí sa to vďaka kontaktom v biznis sfére s prepájaním na akademický svet. Ide o konzorcium vysokých škôl, ktoré sa venuje absolventským stážam a tvorí ho dvanásť vysokých škôl na Slovensku. Konzorcium spolupracuje s viac ako sto univerzitami a ďalšími rôznymi organizáciami v krajinách Únie.
WorkSpace Europe organizuje zahraničné pracovné stáže z finančných zdrojov Európskej únie v rámci programu Erasmus+. Ponuku stáží môžu využiť aj absolventi do jedného roka po štátniciach, podmienkou je, aby sa prihlásili ešte počas štúdia. Stáže uľahčujú hľadanie práce Minulý rok spravili vo WorkSpace Europe prieskum na vzorke približne osemdesiat študentov, ktorí sa vrátili zo stáže pred šiestimi mesiacmi. Až 74 percent z nich si našlo zamestnanie do troch mesiacov po stáži, ďalších 20 percent sa uplatnilo v zamestnaní do pol roka a zvyšných šesť percent absolventov bolo aj po pol roku nezamestnaných. Z prieskumu takisto vyplýva, že viac ako polovica opýtaných (58 percent) sa vrátila na Slovensko, približne 20 percent z nich si našlo prácu v krajine, kde stážovalo a zvyšok ostal v zahraničí, ale v inej krajine ako počasstáže. Tím WorkSpace Europe počas roka navštevuje vysoké školy a oboznamuje študentov s programom Erasmus+ so zameraním na študentskú a absolventskú stáž. - REBRÍČEK UNIRANK Poradie vysokých škôl podľa rebríčka UniRank Na Slovensku je 34 uznaných vysokých škôl. Rozhodovanie môže študentom uľahčiť rebríček kvality výučby. Na rok 2019 ho podľa hodnotenie UniRank vedie Univerzita Komenského v Bratislave pred Slovenskou technickou univerzitou a Technickou univerzitou Košice. Univerzita Komenského si dlhodobo udržiava status najlepšej slovenskej univerzity, na trinástich fakultách poskytuje výber približne 800 študijných programov. Každoročne vysiela do zahraničia najvyšší počet študentov spomedzi slovenských vysokých škôl a prijíma aj najviac zahraničných študentov. Najlepšími univerzitami v Čechách, kam mieri aj mnoho slovenských maturantov, sú Univerzita Karlova Praha, Masarykova univerzita, České vysoké učení technické v Prahe, Vysoké učení technické v Brne a Vysoká škola ekonomická v Prahe. Top univerzitami vo svete sa podľa UniRank stali Univerzita v Aucklande, kanadská univerzia McMaster a o tretiu priečku sa delia Univerzita v Britskej Kolumbii a Univerzita v anglickom Manchestri. 1. Univerzita Komenského, Bratislava 2. Slovenská technická univerzita, Bratislava 3. Technická univerzita, Košice 4. Žilinská univerzita, Žilina 5. Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra 6. Prešovská univerzita v Prešove 7. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Košice 8. Ekonomická univerzita, Bratislava 9. Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica 10. Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra 11. Trnavská univerzita, Trnava 12. Technická univerzita, Zvolen 13. Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie, Košicie 14. Katolícka univerzita, Ružomberok 15. Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava 16. Slovenská zdravotnícka univerzita, Bratislava 17. Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava 18. Paneurópska vysoká škola, Bratislava 19. Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka, Trenčín 20. Univerzita J. Selyeho, Komárno 21. Akadémia umení, Banská Bystrica 22. Vysoká škola múzických umení, Bratislava 23. Vysoká škola podnikania ISM Slovakia, Prešov 24. Vysoká škola manažmentu, City University of Seattle 25. Stredoeurópska vysoká škola, Skalica 26. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava 27. Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy, Bratislava 28. Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií 29. Vysoká škola bezpečnostného manažérstva, Košice 30. Vysoká škola DTI, Dubnica nad Váhom 31. Vysoká škola Danubius, Sládkovičovo 32. Hudobná a umelecká akadémia Jána Albrechta, Banská Štiavnica 33. Vysoká škola Fresenius, Banská Bystrica 34. Akadémia médií, Bratislava 2. REBRíČEK ŠKÔL [24.06.2019; Trenčianske noviny; VYSOKÉ ŠKOLY/INZERCIA; s. 32; (RED)]
Niektoré slovenské vysoké školy majú dodatočné prijímanie na štúdium otvorené ešte aj v júni a septembri. Rozhodovanie môže uľahčiť rebríček kvality výučby. Niektorí maturanti ešte stále stoja pred rozhodnutím, ktorú vysokú školu si vybrať. Časť z nich má otvorené termíny na prijímanie v júni a septembri. Na Slovensku je 34 uznaných vysokých škôl. Rozhodovanie môže študentom uľahčiť rebríček kvality výučby. Na rok 2019 ho podľa hodnotenie UniRank vedie Univerzita Komenského v Bratislave pred Slovenskou technickou univerzitou a Technickou univerzitou Košice. Univerzita Komenského si dlhodobo udržiava status najlepšej slovenskej univerzity. Na trinástich fakultách poskytuje výber približne osemsto študijných programov. Najlepšími univerzitami v Čechách, kam mieri aj mnoho slovenských maturantov, sú Univerzita Karlova Praha, Masarykova univerzita, České vysoké učení technické v Prahe, Vysoké učení technické v Brne a Vysoká škola ekonomická v Prahe. Rebríček UniRank 1.Univerzita Komenského, Bratislava 2. Slovenská technická univerzita, Bratislava 3. Technická univerzita, Košice 4. Žilinská univerzita, Žilina 5. Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra 6. Prešovská univerzita v Prešove 7. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Košice 8. Ekonomická univerzita, Bratislava 9. Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica 10. Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra 11. Trnavská univerzita, Trnava 12. Technická univerzita, Zvolen 13. Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie, Košice 14. Katolícka univerzita, Ružomberok 15. Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava 16. Slovenská zdravotnícka univerzita, Bratislava 17. Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava 18. Paneurópska vysoká škola, Bratislava 19. Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka, Trenčín 20. Univerzita J. Selyeho, Komárno 21. Akadémia umení, Banská Bystrica 22. Vysoká škola múzických umení, Bratislava 23. Vysoká škola podnikania ISM Slovakia, Prešov 24. Vysoká škola manažmentu, City University of Seattle 25. Stredoeurópska vysoká škola, Skalica 26. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava 27. Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy, Bratislava 28. Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií 29. Vysoká škola bezpečnostného manažérstva, Košice 30. Vysoká škola DTI, Dubnica nad Váhom 31. Vysoká škola Danubius, Sládkovičovo 32. Hudobná a umelecká akadémia Jána Albrechta, Banská Štiavnica 33. Vysoká škola Fresenius, Banská Bystrica 34. Akadémia médií, Bratislava 3. REBRÍČEK, KTORÝ POMÔŽE PRI VÝBERE [24.06.2019; Žilinské noviny; KAM NA VYSOKÚ ŠKOLU; s. 38; Redakcia] Niektoré slovenské vysoké školy majú dodatočné prijímanie na štúdium otvorené ešte aj v júni a septembri. Rozhodovanie môže uľahčiť rebríček kvality výučby. Na Slovensku je 34 uznaných vysokých škôl, podľa hodnotenia UniRank je najlepšou Univerzita Komenského v Bratislave. Pred rozhodnutím Niektorí maturanti ešte stále stoja pred rozhodnutím, ktorú vysokú školu si vybrať. Časť z nich má otvorené termíny na prijímanie v júni a septembri. Na Slovensku je 34 uznaných vysokých škôl. Rozhodovanie môže študentom uľahčiť rebríček kvality výučby. Na rok 2019 ho podľa hodnotenie Uni-Rank vedie Univerzita Komenského v Bratislave pred Slovenskou technickou univerzitou a Technickou univerzitou Košice. Univerzita Komenského si dlhodobo udržiava status najlepšej slovenskej univerzity, na trinástich fakultách poskytuje výber približne 800 študijných programov. Každoročne vysiela do zahraničia najvyšší počet študentov spomedzi slovenských vysokých škôl a prijíma aj najviac študentov zo zahraničia. Žilinská univerzita medzi TOP V prvej desiatke sú na ďalších miestach Žilinská univerzita Žilina, Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra, Prešovská univerzita Prešov, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika Košice, Ekonomická univerzita Bratislava, Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica a Univerzita Konštantína Filozofa Nitra. Ako je to v ČR Najlepšími univerzitami v Čechách, kam mieri aj mnoho slovenských maturantov, sú Univerzita Karlova Praha, Masarykova univerzita, České vysoké učení technické v Prahe, Vysoké učení technické v Brne a Vysoká škola ekonomická v Prahe. Top univerzitami vo svete sa podľa UniRank stali Univerzita v Aucklande na Novom Zélande, kanadská univerzia McMaster a o tretiu priečku sa delia Univerzita v Britskej Kolumbii a Univerzita v anglickom Manchestri. TOP 17 1. Univerzita Komenského, Bratislava 2. Slovenská technická univerzita, Bratislava 3. Technická univerzita, Košice 4. Žilinská univerzita, Žilina 5. Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra 6. Prešovská univerzita v Prešove 7. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Košice 8. Ekonomická univerzita, Bratislava 9. Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica 10. Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra 11. Trnavská univerzita, Trnava 12. Technická univerzita, Zvolen 13. Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie, Košicie 14. Katolícka univerzita, Ružomberok 15. Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava 16. Slovenská zdravotnícka univerzita, Bratislava 17. Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava
Fakulty a ústavy UPJŠ 1. Desať grafov o zdraví školákov. Ako sa stravujú a ako hodnotia svoj prvý sex? [24.06.2019; primar.sme.sk; Primár / Zdravie detí; 00:00; Miroslav Mezei;Zuzana Matkovská] Deti trápi podráždenosť a nervozita. BRATISLAVA. Výskumníci sa v štúdii Health Behaviour in School Aged Children pýtali 11-, 13- a 15-ročných žiakov, ako vyzerá ich život. Žiaci prezradili aké majú zdravotné problémy, aké sú ich stravovacie návyky, či boli spokojní so svojou prvou sexuálnou skúsenosťou, ale aj ako vnímajú svoje telo. Z odpovedí takmer 10-tisíc slovenských školákov sme zostavili desať grafov. Aké zdravé sú slovenské deti? Prevažná väčšina školákov je spokojná so svojim životom. U zhruba tretiny starších dievčat sa však objavujú dlhodobé zdravotné problémy, s rastúcim vekom pribúdajú aj ťažkosti so správaním a emočným prežívaním. V roku 2018 utrpela úraz, ktorý musel byť ošetrený lekárom, až polovica školákov. Výskumníci však nemajú k dispozícii údaje o okolnostiach a type úrazov. Môžeme len špekulovať či príčiny vysokého a rastúceho výskytu úrazov spočívajú v prostredí, v typoch aktivít, do ktorých sa školáci zapájajú, alebo v celkovo nižšej pohybovej gramotnosti digitálnej generácie, ktorá nezískala v predchádzajúcom období dostatok pohybových zručností a skúseností, povedala hlavná riešiteľka štúdie Andrea Madarasová Gecková z Ústavu psychológie zdravia Lekárskej Fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V roku 2018 tretina chlapcov a skoro polovica dievčat prežívala za týždeň dve alebo viac zdravotných ťažkostí. K najčastejším zdravotným problémom patrili nervozita, podráždenosť a problémy so zaspávaním. Konzumácia energetických nápojov na potlačenie únavy, príťažlivosť virtuálneho sveta sociálnych sietí či počítačových hier, ktoré sú k dispozícii nonstop a náhrada raňajkovania konzumáciou sladených nápojov, môžu vysvetľovať vysoký výskyt podráždenosti, nervozity i problémov so zaspávaním, vysvetľuje Michaela Kostičová z Ústavu sociálneho lekárstva a lekárskej etiky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Čím sú školáci starší, tým viac liekov užívajú. Stúpajúci trend vidieť najmä v prípade dievčat a liekov proti bolesti hlavy. Spomedzi 11-ročných dievčat tento typ tabletky užívala tretina dievčat, no v prípade 15-ročných to už bola polovica. Podobne sa zvyšuje aj spotreba liekov proti bolesti brucha. Iba približne polovica chlapcov a tri štvrtiny dievčat si čistilo zuby viac ako raz denne. Prístup školákov k umývaniu zubov je dlhodobo neuspokojivý. Od roku 2010 v ňom došlo k minimálnemu zlepšeniu a to iba v skupine mladších dievčat. Viac ako polovica školákov trpí krvácaním ďasien a približne 15 percent školákov v uplynulom roku nenavštívilo zubného lekára ani raz. Podpora ústneho zdravia školákov je stále nedostatočne účinná a v kombinácii s dostupnosťou preventívnej i liečebnej starostlivosti o ústne zdravie by mala byť prioritou v podpore zdravia školákov, komentuje výsledky prieskumu stomatologička Silvia Timková z Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Životný štýl slovenských žiakov Až tretina 11-ročných chlapcov i dievčat trpí obezitou. Obezita sa v praxi prejavuje tým, že pri objektívnom meraní zloženia tela je percento tuku nad 25 percent u chlapcov a nad 30 percent u dievčat. S veľkou pravdepodobnosťou toto zastúpenie pretrvá i po ustálení vývinových zmien, ako je pohlavné dospievanie a rast, povedala Iveta Trusková z Úradu verejného zdravotníctva. Zároveň viac ako polovica školákov a školáčok má nízku úroveň funkčnej zdatnosti (Ruffierov index). Vysoký výkon dokáže podať iba pätina školákov. Tieto zistenia považujú zdravotníci za alarmujúce aj preto, že sa deti málo hýbu. Pomôcť by mohlo zavádzanie pravidelných fyzických aktivít, napríklad aktívne prestávky alebo aktívny transport. To znamená, že by deti chodili pešo alebo na bicykli. Konzumácia ovocia a zeleniny u žiakov od roku 2014 rastie, a naopak konzumácia sladených a energetických nápojov klesá. Napriek pozitívnemu trendu sú však nezdravé návyky naďalej veľmi rozšírené. Odborníci považujú za nepriaznivý aj postupne klesajúci výskyt školákov, ktorí pravidelne raňajkujú. Počas školského týždňa spala odporúčaných osem hodín denne len polovica 15-ročných školákov. Problémy so zaspávaním zároveň patria medzi najčastejšie zdravotné ťažkosti detí. Sexualita, alkohol a drogy Spomedzi 15-ročných žiakov priznalo sexuálnu skúsenosť viac chlapcov, než dievčat. Prevažne však k prvému styku dochádza až vo vyššom veku, tento trend je podľa dostupných údajov dlhodobý. V predošlom zbere údajov (2013/2014) bol podiel sexuálne aktívnych žiakov mierne vyšší. Skúsenosť s pohlavným stykom v ňom priznalo 14 percent dievčat a 18 percent chlapcov vo veku 15-rokov. Zatiaľ čo 15-roční chlapci by svoju sexuálnu skúsenosť privítali aj skôr, tretina ich rovesníčok by radšej počkala do vyššieho veku.
Približne štvrtina školákov však neuvažovala nad tým, ako spätne vnímajú načasovanie a okolnosti svojho prvého sexu. Za posledných 30 dní asi pätina 15-ročných a desatina 13-ročných školákov fajčila cigarety a približne tretina 15-ročných a menej ako pätina 13-ročných školákov pila alkohol aspoň raz. Od roku 2010 čoraz menej školákov fajčí a pije alkohol. Napriek klesajúcemu trendu, je užívanie psychoaktívnych návykových látok predovšetkým u 15-ročných školákov rozšírené a zostáva dôležitým verejno-zdravotným problémom, zhodnotil Tibor Baška z Ústavu verejného zdravotníctva Jesseniovej Lekárskej Fakulty Univerzity Komenského v Martine. Čo je HBSC štúdia? Health Behaviour in School Aged Children (ďalej len HBSC) je medzinárodná sieť výskumníkov a ďalších odborníkov z praxe, ktorí spolupracujú na aktivitách smerujúcich k lepšiemu porozumeniu života dnešných školákov a snažia sa tieto poznatky implementovať do národných programov, politík a stratégii zameraných na šírenie týchto zistení dôležitých pre rodičov, učiteľov, pediatrov, sociálnych pracovníkov a ďalších ľudí, ktorým záleží na zdravom vývine detí a mládeže. Už od roku 1983, každé 4 roky táto sieť v spolupráci so Svetovou Zdravotníckou organizáciou organizuje medzinárodnú štúdiu, do ktorej sa zapojí približne pol milióna školákov vo veku 11 až 15 rokov z viac ako 40 krajín (Európa a Severná Amerika) s cieľom získať údaje umožňujúce porovnať situáciu v krajinách a sledovať aktuálnu situáciu a trendy v živote školákov. Slovensko sa doteraz zúčastnilo na šiestich zberoch. Členovia výskumného tímu precestovali skoro 10-tisíc kilometrov, navštívili viac ako sto škôl zo všetkých kútov Slovenska a oslovili skoro 10-tisíc školákov. Takmer tisícke školákov zmerali i zloženie tela a telesnú zdatnosť. Zistenia z obdobia 2017/2018 sú spracované v Národnej správe, výsledky z predošlého zberu údajov môžete nájsť tu. https://primar.sme.sk/c/22145605/desat-grafov-o-zdravi-slovenskych-skolakov-ako-sa-stravuju-a-akohodnotia-svoj-prvy-sex.html 2. STRAVOVACIE NÁVYKY ŽIAKOV SÚ ZNÁME [24.06.2019; Žilinské noviny; SPRAVODAJSTVO/INZERCIA; s. 11; Alexandra Janigová] ŽILINA/BRATISLAVA. Konzumácia ovocia a zeleniny rastie, naopak, sladené a energetické nápoje pijú školáci menej - aj tieto zistenia vyplývajú z národnej správy, ktorú predstavilo verejnosti Ministerstvo zdravotníctva SR v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva SR a kanceláriou WHO v Bratislave. Výskumný tím skúmal súvis zdravia so správaním školákov vo veku 11, 13 a 15 rokov. Najdôležitejšie je nastaviť správne stravovacie návyky a zdravý životný štýl už v detstve. Prostredníctvom športu, pohybu a zdravého životného štýlu tak môžeme prispieť k boju proti obezite a civilizačným chorobám, ktoré predstavujú závažný problém súčasnosti, povedal štátny tajomník MZ SR Stanislav Špánik. Odborníci navštívili viac ako sto škôl vo všetkých kútoch Slovenska. Do prieskumu sa zapojilo 10tisíc školákov, pričom u približne tisícky z nich zmerali zloženie tela a telesnú zdatnosť. Všetky zistenia sú spracované v národnej správe. V roku 2018 tretina chlapcov a takmer polovica dievčat prežívala dve alebo viac zdravotných ťažkostí aspoň raz týždenne. K najčastejším zdravotným problémom patrili nervozita, podráždenosť a problémy so zaspávaním. Zároveň počas školského týždňa spala odporúčaných 8 hodín denne len polovica 15-ročných školákov. Konzumácia energetických nápojov na potlačenie únavy, príťažlivosť virtuálneho sveta sociálnych sietí či počítačových hier, zdôrazňuje dôvody Michaela Kostičová z Ústavu sociálneho lekárstva a lekárskej eticky LF UK v Bratislave. Od roku 2014 vzrástol výskyt pravidelnej konzumácie ovocia a zeleniny a klesol výskyt konzumácie sladkostí, sladených a energetických nápojov u slovenských školákov. Napriek pozitívnemu trendu je ešte stále veľký potenciál v tejto oblasti, nakoľko výskyt nezdravých výživových zvyklostí je stále vysoký. Nepriaznivým trendom je aj stále klesajúci výskyt školákov, ktorí pravidelne raňajkujú. Približne polovica chlapcov a tri štvrtiny dievčat si čistilo zuby viac ako raz denne, pričom od roku 2010 došlo k minimálnym zmenám a len v skupine mladších dievčat. Viac ako polovica školákov trpí krvácaním ďasien a približne 15 % školákov v uplynulom roku nenavštívilo zubného lekára ani raz. Podpora ústneho zdravia školákov je stále nedostatočne účinná a v kombinácii s dostupnosťou preventívnej i liečebnej starostlivosti o ústne zdravie by mala byť prioritou v podpore zdravia školákov, komentuje Silvia Timková z LF UPJŠ v Košiciach. Žiaci konzumujú viac ovocia. Foto:TASR 3. STRAVOVACIE NÁVYKY ŽIAKOV SÚ ZNÁME [24.06.2019; Žilinské noviny; SPRAVODAJSTVO/INZERCIA; s. 11; Alexandra Janigová] ŽILINA/BRATISLAVA.
Konzumácia ovocia a zeleniny rastie, naopak, sladené a energetické nápoje pijú školáci menej - aj tieto zistenia vyplývajú z národnej správy, ktorú predstavilo verejnosti Ministerstvo zdravotníctva SR v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva SR a kanceláriou WHO v Bratislave. Výskumný tím skúmal súvis zdravia so správaním školákov vo veku 11, 13 a 15 rokov. Najdôležitejšie je nastaviť správne stravovacie návyky a zdravý životný štýl už v detstve. Prostredníctvom športu, pohybu a zdravého životného štýlu tak môžeme prispieť k boju proti obezite a civilizačným chorobám, ktoré predstavujú závažný problém súčasnosti, povedal štátny tajomník MZ SR Stanislav Špánik. Odborníci navštívili viac ako sto škôl vo všetkých kútoch Slovenska. Do prieskumu sa zapojilo 10tisíc školákov, pričom u približne tisícky z nich zmerali zloženie tela a telesnú zdatnosť. Všetky zistenia sú spracované v národnej správe. V roku 2018 tretina chlapcov a takmer polovica dievčat prežívala dve alebo viac zdravotných ťažkostí aspoň raz týždenne. K najčastejším zdravotným problémom patrili nervozita, podráždenosť a problémy so zaspávaním. Zároveň počas školského týždňa spala odporúčaných 8 hodín denne len polovica 15-ročných školákov. Konzumácia energetických nápojov na potlačenie únavy, príťažlivosť virtuálneho sveta sociálnych sietí či počítačových hier, zdôrazňuje dôvody Michaela Kostičová z Ústavu sociálneho lekárstva a lekárskej eticky LF UK v Bratislave. Od roku 2014 vzrástol výskyt pravidelnej konzumácie ovocia a zeleniny a klesol výskyt konzumácie sladkostí, sladených a energetických nápojov u slovenských školákov. Napriek pozitívnemu trendu je ešte stále veľký potenciál v tejto oblasti, nakoľko výskyt nezdravých výživových zvyklostí je stále vysoký. Nepriaznivým trendom je aj stále klesajúci výskyt školákov, ktorí pravidelne raňajkujú. Približne polovica chlapcov a tri štvrtiny dievčat si čistilo zuby viac ako raz denne, pričom od roku 2010 došlo k minimálnym zmenám a len v skupine mladších dievčat. Viac ako polovica školákov trpí krvácaním ďasien a približne 15 % školákov v uplynulom roku nenavštívilo zubného lekára ani raz. Podpora ústneho zdravia školákov je stále nedostatočne účinná a v kombinácii s dostupnosťou preventívnej i liečebnej starostlivosti o ústne zdravie by mala byť prioritou v podpore zdravia školákov, komentuje Silvia Timková z LF UPJŠ v Košiciach. Žiaci konzumujú viac ovocia. Foto: TASR 4. REALITA: TAKMER ŠTVRTINA 11-ROČNÝCH ŠKOLÁKOV SA SO SVOJIMI RODIČMI ROZPRÁVA LEN MÁLO, ALEBO VÔBEC [25.06.2019; Prešovský večerník; Spravodajstvo; s. 6,7; Redakcia] Akí sú dnešní mladí? Majú svoj svet, ktorému naozaj rozumieme? Zaujímavé zistenia vyplývajú z národnej správy, ktorú predstavilo verejnosti Ministerstvo zdravotníctva SR v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva SR a kanceláriou WHO v Bratislave. Výskumný tím medzinárodnej štúdie Health Behaviour in School Aged Children (HBSC) skúmal súvis zdravia so správaním školákov vo veku 11, 13 a 15 rokov. Výskum v teréne sa uskutočnil v máji - júni 2018. Odborníci navštívili viac ako sto škôl vo všetkých kútoch Slovenska. Do prieskumu sa zapojilo 10-tisíc školákov, pričom u približne tisícky z nich zmerali zloženie tela a telesnú zdatnosť. Všetky zistenia sú spracované v národnej správe. Nové technológie a online priestor Každý piaty školák sa ľahšie zdôveruje so svojím prežívaním v on-line priestore ako pri osobnom stretnutí a 40 percent školákov vo veku 13 a 15 rokov sa priznalo, že používa mobil, aby sa cítili lepšie, keď im je nanič. Moderné technológie a sociálne siete sa stali základnou potrebou dospievajúcich, ale zároveň sú nástrojom uspokojovania základných potrieb ako sú interakcia s blízkymi a rovesníkmi, aktivity voľného času (počúvanie hudby, čítanie, pozeranie filmov, hranie hier), vyhľadávanie informácií, učenie a osobnostný rozvoj. Kríza postoja k škole, nie k vzdelávaniu V škole sa páči iba každému piatemu školákovi vo veku 13 a 15 rokov, pričom väčšine 15-ročných školákov na vzdelaní veľmi záleží. Pritom až pätina školákov mala niekedy problém s čítaním a viac než polovica s matematikou. Skoro každému 11-ročnému školákovi a viac než polovici 15-ročných školákov pravidelne pomáhajú s úlohami rodičia, no iba približne 10% školákov nachádza tento druh podpory v školskom prostredí, ktorý je kľúčový najmä pre deti zo znevýhodneného prostredia. Vzťahy so spolužiakmi a učiteľmi hodnotia školáci prevažne pozitívne, hoci so zvyšujúcim sa vekom, najmä u dievčat, výrazne klesá dôvera v učiteľov. Je nevyhnutné porozumieť odlišnostiam dnešnej generácie a hľadať vhodnejšie a efektívnejšie stratégie vzdelávania a didaktickej práce, zdôrazňuje Lucia Bosáková. Stále málo pravidiel a spoločne zdieľaných aktivít s rodičmi Štruktúra a fungovanie rodiny sa v dôsledku mnohých aj spoločenských zmien mení a súčasní školáci majú za sebou skúsenosti s rôznymi negatívnymi životnými udalosťami, ktoré môžu ovplyvňovať ich ďalší vývin, upozorňuje Daniela Husárová z Ústavu psychológie zdravia LF UPJŠ v Košiciach. Až 20% školákov zažilo rozvod alebo odlúčenie od svojich rodičov, 14 % školákov zažilo opakované závažné konflikty alebo fyzické roztržky medzi rodičmi. Odlúčenie od rodičov z dôvodu práce v zahraničí zažilo 11 % školákov a 36 % školákov zažilo sťahovanie, teda zmenu svojho bydliska a komunity. Stále veľká časť školákov už vo veku 11 rokov reportuje, že rodičia doma neuplatňujú žiadne pravidlá týkajúce sa raňajok, večierky či používania internetu. Približne polovica 11-ročných školákov uviedla, že spolu so svojimi rodičmi zvykne jedávať každý deň a takmer štvrtina 11-ročných školákov uviedla, že sa so svojimi rodičmi rozpráva len málo, alebo vôbec. Klesá výskyt násilného správania a nízky je i výskyt vnímanej diskriminácie Výskyt aktérov šikanovania v skupine chlapcov i výskyt chlapcov, ktorí priznali účasť na bitke, od roku 2014 významne klesol. Nízky bol aj výskyt školákov, ktorí sa často alebo veľmi často cítili diskriminovaní učiteľmi, inými
dospelými alebo rovesníkmi kvôli pohlaviu, postave alebo výzoru, inej kultúre, jazyku či farbe pleti, alebo kvôli zlej rodinnej situácii. Výnimku tvorili iba chlapci, ktorí sa cítili byť často alebo veľmi často diskriminovaní učiteľmi kvôli pohlaviu (7-16 %) a dievčatá vo veku 13 a 15 rokov, ktoré sa cítili často alebo veľmi často diskriminované žiakmi v škole kvôli postave alebo výzoru (8-10 %). Vysoký výskyt fajčenia tabaku a konzumovania alkoholických nápojov napriek klesajúcemu trendu Za posledných 30 dní asi pätina 15-ročných a desatina 13-ročných školákov fajčila cigarety a približne tretina 15-ročných a menej ako pätina 13-ročných školákov pila alkohol aspoň jeden deň. Asi pätina 15-ročných, 5 % 13- ročných a menej ako 2 % 11-ročných školákov sa opilo aspoň dvakrát. Výskyt fajčenia, ale i konzumácie alkoholu, má už od roku 2010 klesajúcu tendenciu, ktorú možno aspoň čiastočne pripísať zmenám sociálneho prostredia pravdepodobne súvisiacimi s nárastom komunikácie v online priestore, ako aj uplatňovaniu príslušnej legislatívy. Napriek klesajúcemu trendu, je užívanie psychoaktívnych návykových látok predovšetkým u 15- ročných školákov rozšírené a zostáva dôležitým verejno-zdravotným problémom, uvádza Tibor Baška z Ústavu verejného zdravotníctva JLF UK v Martine. Top informácie z rezortu školstva 1. Dekani fakúlt v otvorenom liste kritizujú zákon o pedagógoch [24.06.2019; domov.sme.sk; Domov; 00:00; SITA] Zákon vedie k deprofesionalizácii učiteľskej profesie a k prehlbovaniu problémov. BRATISLAVA. Dekani fakúlt slovenských univerzít spísali otvorený list najvyšším predstaviteľom štátu, ktorým vyjadrujú svoj nesúhlas so znením zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. Ako informovala predsedníčka Klubu dekanov SR Jarmila Kmeťová, dekani poukazujú na celkovú nekoncepčnosť zákona. Zákon len prehĺbi problémy Súčasné znenie zákona podľa dekanov a širšej odbornej pedagogickej komunity vedie nielen k deprofesionalizácii učiteľskej profesie, ale aj k prehlbovaniu problémov slovenského regionálneho a vysokého školstva, konštatuje sa v liste. Terminologická nejednotnosť a nejasnosť zákona je podľa nich indikátorom nesprávneho smerovania rozvoja školského systému. Dekani odmietajú organizáciu ministerstva Dekani nie sú spokojní s tým, že doplňujúce pedagogické štúdium môže podľa zákona, okrem školy, poskytovať aj organizácia zriadená ministerstvom školstva. Ako dekani fakúlt s učiteľskými študijnými programami sa domnievame, že aj atestačný proces učiteľov by mal byť v pôsobnosti vysokých škôl. Tak, ako to je v prípade atestácií lekárov. DEKANI FAKÚLT. Dekani fakúlt zásadne odmietajú umožnenie poskytovania týchto druhov kvalifikačného vzdelávania iným inštitúciám, ako sú vysoké školy, zdôrazňujú dekani. Okrem toho musia totiž podľa nich vysoké školy preukázať aj dostatočnú úroveň vedecko-výskumnej činnosti, ktorú organizácie zriadené ministerstvom, okrem SAV, spravidla systematicky nevykonávajú. Diskriminácia pri kvalifikačnom príplatku Dekani sa preto pýtajú, ako sú schopné zabezpečiť tieto atribúty aj organizácie zriadené ministerstvom, napríklad metodicko-pedagogické centrá. Prečítajte si tiež:na školách by mali pracovať ľudia, ktorí chcú veci zlepšovať, tvrdí Sopko Zo zákona o pedagógoch ďalej vyplýva, že odborným garantom rozširujúceho štúdia a doplňujúceho pedagogického štúdia je odborník s najmenej vedecko-pedagogickým titulom docent alebo umeleckopedagogickým titulom docent v študijnom odbore, ktorý sa týka obsahu rozširujúceho štúdia.z tohto znenia nie je podľa dekanov zrejmé, o aký študijný odbor ide. Zákon taktiež rieši financovanie profesijného rozvoja. V tejto súvislosti vytýkajú dekani zákonu to, že učiteľ získa za učiteľskú kvalifikáciu príplatok. Diskriminujú sa tým podľa nich ostatní učitelia, ktorí kvalifikáciu pre výučbu konkrétneho predmetu získali štúdiom na vysokej škole. Nespokojní sú taktiež s časťou zákona, ktorá je venovaná atestáciám. Podľa zákona môže atestáciu organizovať atestačná organizácia zriadená ministerstvom školstva. Ako dekani fakúlt s učiteľskými študijnými programami sa domnievame, že aj atestačný proces učiteľov by mal byť v pôsobnosti vysokých škôl. Tak, ako to je v prípade atestácií lekárov. Atestácia je štátne overenie profesijných kompetencií vymedzených profesijným štandardom, vysvetľujú dekani. Apelujú preto na osobnosti, verejných činiteľov, na širokú odbornú, ale aj laickú verejnosť, aby rozumnou argumentáciou došlo k negovaniu tých častí zákona, ktorých znenie ohrozuje slovenské školstvo. Vysoké školstvo ako jediný garant vzdelávania Fakulty slovenských vysokých škôl chcú ako jediné inštitúcie naďalej niesť plnú zodpovednosť za vysokoškolskú prípravu učiteľov a byť odbornými garantmi a poskytovateľmi v procese ďalšieho vzdelávania učiteľov.
Dekani si v súčasnosti uvedomujú vysokú aktuálnosť potreby reformy školstva, riešenie negatívnych prvkov školského systému, medzi ktoré patrí aj pomerne vysoký počet neodborne vyučovaných predmetov. Riešenie, ktoré ponúka nový zákon, však nepovažujú za systémové riešenie. Ako dekani sme ochotní a pripravení plne vstúpiť do procesu tvorby takého zákona, ktorý bude smerovať k zvýšeniu kvality prípravy a vzdelávania učiteľov na Slovensku, vyzývajú v otvorenom liste. Prečítajte si tiež:inkluzívne vzdelávanie naráža na problémy v spoločnosti Pod list sa podpísalo 25 dekanov fakúlt slovenských univerzít. Adresovali ho prezidentke SR Zuzane Čaputovej, predsedovi Národnej rady SR Andrejovi Dankovi, predsedovi vlády SR Petrovi Pellegrinimu, ministerke školstva Martine Lubyovej, predsedovi Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Ľubomírovi Petrákovi, vláde SR, poslancom Národnej rady SR, predsedovi Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavlovi Ondekovi, prezidentovi Slovenskej komory učiteľov Vladimírovi Crmomanovi a zakladateľovi Komenského inštitútu Jurajovi Hipšovi. Zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch schválil parlament 2. apríla. Prezident ho vetoval s tým, že zákon nemá potrebnú kvalitu na to, aby sa stal funkčnou súčasťou vyváženého a stabilného právneho poriadku. Zákonodarcovia prelomili veto prezidenta 10. mája. Podľa ministerstva školstva sa zákonom mení kreditový systém či prístup k atestáciám. Vychovávateľom sa tiež znížia úväzky o dve hodiny týždenne, posilní sa kariérové poradenstvo a zavedú sa opatrenia na ochranu učiteľov pred sociálno-patologickým správaním. Proti zákonu protestovali desiatky učiteľov. Od 29. apríla do 7. mája každý deň hodinu stáli pred parlamentom. Zákon totiž podľa nich okliešťuje kreditový systém, ďalšie vzdelávanie učiteľa a je v rozpore so zákonom o celoživotnom vzdelávaní. https://domov.sme.sk/c/22152955/dekani-fakult-kritizuju-zakon-pedagogogovia-skolstvo-lubyova.html Slovakia Online s.r.o., Riazanská 57, 831 03, Bratislava, Slovak Republic