Rektorát UPJŠ Monitoring médií Viac na siacplus.sk OBSAH 1. VIDEO: Vo VÚSCH v Košiciach otvorili nové diagnostické centrum [ ; ter

Prepis

1 Rektorát UPJŠ Monitoring médií Viac na siacplus.sk OBSAH 1. VIDEO: Vo VÚSCH v Košiciach otvorili nové diagnostické centrum [ ; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR] 2. VIDEO: Vo VÚSCH v Košiciach otvorili nové diagnostické centrum [ ; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR] 3. Vo VÚSCH v Košiciach otvorili nové diagnostické centrum [ ; 24hod.sk; Z domova; 00:00; Teraz.sk;TASR] Fakulty a ústavy UPJŠ 1. Európski lídri na Slovensku odkazujú verejnosti: Prevencia je kľúčom k zdraviu [ ; Šarmantná žena - ZDRAVIE; Nezaradené; s. 52; redakcia] 2. DO KLINICKÉHO VÝSKUMU SA MINULÝ ROK INVESTOVALO VYŠE 34 MILIÓNOV EUR [ ; Šarmantná žena - ZDRAVIE; Nezaradené; s. 70,71; redakcia] 3. Život slovenských školákov: Majú problémy so zaspávaním, vyskúšali sex i cigarety [ ; dnes24.sk; Regionálny spravodajský portál; 00:00; TASR] 4. Zdravie ukryté v črevách [ ; quark.sk; Veda a technika; 00:00; Redakcia] 5. Slovenských školákov trápia nervozita či problémy so zaspávaním [ ; hlavnespravy.sk; Z domova; 00:00; TASR/HSP] 6. Štúdia: Školákov trápi nervozita či problémy so zaspávaním [ ; 24hod.sk; Z domova; 00:00; Teraz.sk;TASR] 7. Štúdia: Školákov trápi nervozita či problémy so zaspávaním [ ; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR] 8. Medici sa stretli s ministerkou a riaditeľmi nemocníc, hovorili nielen o plesniach [ ; webnoviny.sk; Zdravotníctvo; 08:13; vzdravotnictve.sk] 9. Alarmujúce zistenia o slovenských školákoch: Až tretina 11-ročných detí trpí obezitou [ ; cas.sk; Čas.sk; 12:10; Redakcia] 10. Na východe Slovenska sa enormne zvýšil počet ľudí, ktorí dostali porážku [ ; tvnoviny.sk; My ženy; 13:53; KOŠICE/TASR] 11. Deti jedia viac zeleniny a ovocia, no stále majú problém s obezitou [ ; webnoviny.sk; Ostatné; 14:31; Marek Eliáš] 12. Ako žijú školáci [ ; TV Markíza; Prvé Televízne noviny; 17:00; Andrea Šprochová / Danica Nejedlá] 13. Menej fajčiarov, viac obéznych [ ; TV TA3; Hlavné správy; 18:30; Hana Džurná / Norbert Dolinský] 14. Správa o živote školákov [ ; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Andrea Šprochová / Jaroslav Zápala;Lenka Vavrinčíková] Top informácie z rezortu školstva 1. Prokuratúra nenamieta, aby sa bezúhonnosť učiteľov robila odpisom registra [ ; domov.sme.sk; Domov; 00:00; TASR] 2. Lubyová: Zmenu školského roka pre vysoké teploty neplánujeme [ ; hnonline.sk; Slovensko; 13:25; TASR]

2 3. Slovenská atletika dostala rekordnú sumu [ ; Hospodárske noviny; Šport; s. 10; Martin Rendek] Rektorát UPJŠ TEXTY 1. VIDEO: Vo VÚSCH v Košiciach otvorili nové diagnostické centrum [ ; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR] Na snímke druhý zľava rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Pavol Sovák, tretí zľava generálny riaditeľ Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH), a. s. František Sabol, ministerka zdravotníctva SR Andrea Kalavská a podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši strihajú pásku počas slávnostného otvorenia diagnostického, preventívneho a výskumného centra VÚSCH, a.s. v Košiciach 13. júna Foto: TASR/Roman Hanc Hybridná operačná sála s robotickým prístrojom umožňuje podľa neho realizovať aj tie najťažšie operácie.,aktualizované Košice 13. júna (TASR) Nové Diagnostické, preventívne a výskumné centrum vo štvrtok slávnostne otvorili vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH), a. s., v Košiciach. Súčasťou novej budovy VÚSCH je špeciálna hybridná operačná sála, nové CT pracovisko, biochémia a hematológia s prístrojovou technikou, II. kardiologická klinika či angiológia. Celkovo vzniklo 127 nových pracovných miest. Po desiatich rokoch sme otvorili druhú budovu ústavu. Financujeme si to sami a z komerčného úveru, celkovo to stálo 14,8 milióna eur, elektronickými aukciami sme ušetrili viac ako dva milióny eur, informoval novinárov predseda predstavenstva a generálny riaditeľ VÚSCH František Sabol. Hybridná operačná sála s robotickým prístrojom umožňuje podľa neho realizovať aj tie najťažšie operácie. Je to najväčšia kvalita, aká tu v súčasnosti existuje, skonštatoval. V pláne VÚSCH sú ďalšie kroky a zámery. Chceme zastabilizovať personál, rozbehnúť centrum na liečbu cievnych mozgových príhod, uzatvárať zmluvy s poisťovňami na nové činnosti a, samozrejme, začať kresliť tretiu budovu, dodal Sabol. Prínos rozšíreného ústavu ocenila aj ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nom. Smeru-SD). Tento ústav je špeciálny tým, že jeho spádovosť je celý východ Slovenska a pacient dostane na jednom mieste špičkovú a koncovú starostlivosť v rámci srdcovo-cievnych ochorení, čiže už ho nemusia nikam posielať a dokážu všetky diagnózy, čo sa týka srdca a ciev, riešiť na jednom mieste. Prístrojová technika, ktorú sme tu mohli vidieť, je úplne špičková, európskej kvality, povedala. Podľa podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho (Smer-SD) ide aj o významný projekt z hľadiska informatizácie celého zdravotníctva. Ide o plne digitalizované pracoviská, ktoré sú napojené na informačný systém a potom budú aj súčasťou celkového elektronického zdravotníctva, uviedol VIDEO: Vo VÚSCH v Košiciach otvorili nové diagnostické centrum [ ; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR] Na snímke druhý zľava rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Pavol Sovák, tretí zľava generálny riaditeľ Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH), a. s. František Sabol, ministerka zdravotníctva SR Andrea Kalavská a podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši strihajú pásku počas slávnostného otvorenia diagnostického, preventívneho a výskumného centra VÚSCH, a.s. v Košiciach 13. júna Foto: TASR/Roman Hanc Hybridná operačná sála s robotickým prístrojom umožňuje podľa neho realizovať aj tie najťažšie operácie.,aktualizované Košice 13. júna (TASR) Nové Diagnostické, preventívne a výskumné centrum vo štvrtok slávnostne otvorili vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH), a. s., v Košiciach. Súčasťou novej budovy VÚSCH je špeciálna hybridná operačná sála, nové CT pracovisko, biochémia a hematológia s prístrojovou technikou, II. kardiologická klinika či angiológia. Celkovo vzniklo 127 nových pracovných miest. Po desiatich rokoch sme otvorili druhú budovu ústavu. Financujeme si to sami a z komerčného úveru, celkovo to stálo 14,8 milióna eur, elektronickými aukciami sme ušetrili viac ako dva milióny eur, informoval novinárov predseda predstavenstva a generálny riaditeľ VÚSCH František Sabol. Hybridná operačná sála s robotickým prístrojom umožňuje podľa neho realizovať aj tie najťažšie operácie. Je to najväčšia kvalita, aká tu v súčasnosti existuje, skonštatoval. V pláne VÚSCH sú ďalšie kroky a zámery. Chceme zastabilizovať personál, rozbehnúť centrum na liečbu cievnych mozgových príhod, uzatvárať zmluvy s poisťovňami na nové činnosti a, samozrejme, začať kresliť tretiu budovu, dodal Sabol. Prínos rozšíreného ústavu ocenila aj ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nom. Smeru-SD). Tento ústav je špeciálny tým, že jeho spádovosť je celý východ Slovenska a pacient dostane na jednom mieste špičkovú a koncovú starostlivosť v rámci srdcovo-cievnych ochorení, čiže už ho nemusia nikam

3 posielať a dokážu všetky diagnózy, čo sa týka srdca a ciev, riešiť na jednom mieste. Prístrojová technika, ktorú sme tu mohli vidieť, je úplne špičková, európskej kvality, povedala. Podľa podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho (Smer-SD) ide aj o významný projekt z hľadiska informatizácie celého zdravotníctva. Ide o plne digitalizované pracoviská, ktoré sú napojené na informačný systém a potom budú aj súčasťou celkového elektronického zdravotníctva, uviedol Vo VÚSCH v Košiciach otvorili nové diagnostické centrum [ ; 24hod.sk; Z domova; 00:00; Teraz.sk;TASR] 24hod.sk Z domova Na snímke druhý zľava rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Pavol Sovák, tretí zľava generálny riaditeľ Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH), a. s. František Sabol, ministerka zdravotníctva Košice 13. júna (TASR) Nové Diagnostické, preventívne a výskumné centrum vo štvrtok slávnostne otvorili vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH), a. s., v Košiciach. Súčasťou novej budovy VÚSCH je špeciálna hybridná operačná sála, nové CT pracovisko, biochémia a hematológia s prístrojovou technikou, II. kardiologická klinika či angiológia. Celkovo vzniklo 127 nových pracovných miest. Po desiatich rokoch sme otvorili druhú budovu ústavu. Financujeme si to sami a z komerčného úveru, celkovo to stálo 14,8 milióna eur, elektronickými aukciami sme ušetrili viac ako dva milióny eur, informoval novinárov predseda predstavenstva a generálny riaditeľ VÚSCH František Sabol. Hybridná operačná sála s robotickým prístrojom umožňuje podľa neho realizovať aj tie najťažšie operácie. Je to najväčšia kvalita, aká tu v súčasnosti existuje, skonštatoval. V pláne VÚSCH sú ďalšie kroky a zámery. Chceme zastabilizovať personál, rozbehnúť centrum na liečbu cievnych mozgových príhod, uzatvárať zmluvy s poisťovňami na nové činnosti a, samozrejme, začať kresliť tretiu budovu, dodal Sabol. Prínos rozšíreného ústavu ocenila aj ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nom. Smeru-SD). Tento ústav je špeciálny tým, že jeho spádovosť je celý východ Slovenska a pacient dostane na jednom mieste špičkovú a koncovú starostlivosť v rámci srdcovo-cievnych ochorení, čiže už ho nemusia nikam posielať a dokážu všetky diagnózy, čo sa týka srdca a ciev, riešiť na jednom mieste. Prístrojová technika, ktorú sme tu mohli vidieť, je úplne špičková, európskej kvality, povedala. Podľa podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho (Smer-SD) ide aj o významný projekt z hľadiska informatizácie celého zdravotníctva. Ide o plne digitalizované pracoviská, ktoré sú napojené na informačný systém a potom budú aj súčasťou celkového elektronického zdravotníctva, uviedol. Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR Fakulty a ústavy UPJŠ 1. Európski lídri na Slovensku odkazujú verejnosti: Prevencia je kľúčom k zdraviu [ ; Šarmantná žena - ZDRAVIE; Nezaradené; s. 52; redakcia] Pri príležitosti Európskeho týždňa verejného zdravia ( máj 2019) sa za okrúhlym stolom stretli zástupcovia Európskej komisie, veľvyslanectiev členských štátov EÚ, Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a zamestnávateľov, aby spoločne diskutovali o opatreniach, ktorými štáty motivujú ľudí k prevencii v Európe aj na Slovensku. Diskusiu zorganizovalo Fórum prevencie, pod záštitou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Európske krajiny podporujú prevenciu rôzne Európsky týždeň verejného zdravia je spoločná iniciatíva Európskej asociácie verejného zdravia, Európskej komisie a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Má za cieľ podporiť prevenciu a zdravie európskej populácie a vzájomné zdieľanie inšpirácií medzi jednotlivými štátmi EÚ. V rámci tohto týždňa sa tak v jednotlivých európskych krajinách organizujú rôzne podujatia, ktoré majú prispieť k zvýšeniu povedomia a diskusie o týchto témach. Existuje viacero nástrojov, ktorými môže štát podporiť zdravý životný štýl a účasť na preventívnych programoch. Popri rôznych informačných kampaniach a projektoch zameraných na špecifické sociálne skupiny je to napríklad aj priama finančná motivácia, ktorou štát nabáda ľudí upustiť od zdraviu škodlivých návykov alebo absolvovať preventívne prehliadky, vysvetľuje MUDr. Zuzana Katreniaková, PhD., odborná garantka Fóra prevencie z Ústavu sociálnej a behaviorálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach. Dostupné štúdie

4 ukazujú, že najefektívnejšie sú pozitívne motivačné schémy na jednoduché zmeny, ktoré sú krátkodobé a časovo ohraničené. Príkladom je účasť na očkovaní, dodáva MUDr. Katreniaková. Pre lepšiu prevenciu sú kľúčoví zamestnávatelia Okrem vládnych kampaní sú v komunikácii výhod prevencie dôležití aj zamestnávatelia. Viacerí z nich preto aktívne podporili vznik Fóra prevencie. Platformu iniciovala v roku 2017 farmaceutická spoločnosť MSD, ktorá sa inšpirovala americkým projektom Partnership to Fight Chronic Disease. Ten, podobne ako platforma na Slovensku, združuje predstaviteľov štátu, zamestnávateľov, lekárov aj univerzít, ktorí radia vláde, ako bojovať s chronickými chorobami. Na Slovensku je množstvo organizácií aj odborníkov, ktorí chcú, aby sa situácia zlepšila. Preto sme spojili sily a formulovali niekoľko odporúčaní a konkrétnych projektov, ktoré by v krátkodobom horizonte mohli pomôcť zvýšiť účasť dospelých ľudí na preventívnych prehliadkach. Prospešné by mohli byť viaceré medicínsko-ekonomické analýzy, ale zároveň aj celoslovenské informačné kampane. Práve v nich by zamestnávatelia mohli zohrávať dôležitú úlohu, vysvetľuje MUDr. Katreniaková. Vyššia účasť na preventívnych prehliadkach Do fóra sa aktívne zapojil aj portál ponúkajúci pracovné miesta, ktorý organizoval pre platformu na konci minulého roka prieskum na vzorke zamestnancov na Slovensku. Prieskum ukázal, že až 65 % ekonomicky aktívnych ľudí, zväčša medzi rokom, absolvovalo za posledné dva roky základnú preventívnu prehliadku u všeobecného lekára. Viac ako polovica respondentov (54 %) sa zúčastnila stomatologickej preventívnej prehliadky a ženy (57 %) aj preventívnej prehliadky u gynekológa. Iba 11 % preventívnu prehliadku v posledných dvoch rokoch neabsolvovalo vôbec. Výsledky prieskumu ukázali, že podpora zamestnávateľov hrá významnú úlohu v účasti zamestnanca na preventívnej prehliadke. Zamestnanci, ktorých zamestnávatelia jednoznačne podporujú v prevencii, majú až o štvrtinu vyššiu mieru úspešnosti absolvovania preventívnej prehliadky u všeobecného lekára ako tí, ktorých zamestnávatelia v prevencii nepodporujú. 2. DO KLINICKÉHO VÝSKUMU SA MINULÝ ROK INVESTOVALO VYŠE 34 MILIÓNOV EUR [ ; Šarmantná žena - ZDRAVIE; Nezaradené; s. 70,71; redakcia] Farmaceutický priemysel investuje do klinického výskumu aj na Slovensku. K pacientom sa tak dostáva nová účinná liečba, ku ktorej by inak nemali prístup. Hodnota investície za minulý rok predstavuje viac ako 34 miliónov eur. Do klinických skúšaní sa zapojilo takmer pacientov najviac v oblasti diabetológie. Najväčší počet samotných klinických skúšaní je v oblasti onkológie. Na Slovensku sa už po druhý raz uskutočnil prieskum, do ktorého sa zapojili farmaceutické spoločnosti realizujúce klinický výskum. Prieskumu sa zúčastnilo celkovo 19 farmaceutických spoločností Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP). Tieto spoločnosti v roku 2018 investovali do klinického skúšania eur, čo je približne rovnaká suma ako pred dvoma rokmi. Napriek tomu, že počet zapojených pacientov klesol, narástol počet klinických štúdií. Je to preto, lebo klinické štúdie sú dnes viac špecializované a personalizované, informuje Katarína Slezáková, výkonná riaditeľka AIFP. Klinické skúšanie má prísne pravidlá, nakoľko ide o výskum liekov na dobrovoľníkoch. Z každých 25-tisíc látok sa z laboratória do klinického testovania na ľuďoch dostane iba 25 liekov. Na začiatku klinického skúšania je laboratórne testovanie, ktoré trvá aj niekoľko rokov. Ak je za toto obdobie preukázaná bezpečnosť lieku, otestuje sa v prvej niekoľkomesačnej fáze na desiatkach ľudí. V druhej fáze sa testujú nežiaduce účinky na stovkách ľudí a nakoniec v tretej fáze účinnosť a dávkovanie lieku na tisíckach ľudí. Len lieky, ktoré prešli všetkými fázami klinického skúšania a sú zároveň účinné a bezpečné, môžu byť registrované. Najviac pacientov v oblasti diabetológie Klinické štúdie sa realizujú najmä v oblasti onkologických ochorení, gastroenterológie, diabetológie a neurológie. V roku 2018 sa najviac pacientov zúčastnilo klinických skúšaní v oblasti diabetológie (2 003 pacientov) a v oblasti kardiovaskulárnych ochorení (1 726 pacientov). Vďaka klinickému skúšaniu sa pacienti dostávajú k novým liekom a špičkovej starostlivosti, ku ktorým by inak nemali prístup, hovorí Tamara Milly, vedúca skupiny AIFP pre klinický výskum. Máme čo doháňať Slovensko stále má čo doháňať. V susednej Českej republike sa do štúdií zapája takmer trojnásobne viac pacientov ako u nás. Kým na Slovensku sa v minulom roku zúčastnilo klinického skúšania pacientov, v Čechách to bolo Našou snahou je vytvárať také podmienky, aby sa aj na Slovensku vykonávalo viac klinických skúšaní s pridanou hodnotou pre pacientov. Slovensko je od minulého roka súčasťou európskej siete zameranej na akademický klinický výskum ECRIN. Prostredníctvom národnej siete SLOVACRIN pri lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach sa Slovensko stalo pozorovateľom v organizácii realizujúcej medzinárodné akademické klinické štúdie. Našim výskumníkom a pacientom sa tak významne rozšíria možnosti prístupu k inovatívnej liečbe, uzatvára riaditeľka AIFP Katarína Slezáková. Online poradňa pre pacientov Praktickou pomocou AIFP pre pacientov je od minulého roka aj bezplatná online poradňa, ktorej cieľom je uľahčiť pacientom a ich ošetrujúcim lekárom vyhľadávanie informácií o aktuálnych a relevantných klinických skúšaniach prebiehajúcich na Slovensku. Od mája 2018 do februára 2019 kontaktovalo poradňu 187 pacientov. Naším cieľom je pomôcť pacientom, aby jednoduchým spôsobom vedeli získať informácie o relevantných

5 klinických skúšaniach na Slovensku a celkovo zjednodušiť proces prepojenia pacienta a jeho lekára s výskumnými centrami, hovorí Katarína Slezáková. Najväčší záujem je o klinické skúšania v oblasti onkológie. Najväčším prínosom je inovatívna liečba, ktorá môže byť pre niektorých ťažko chorých pacientov už poslednou nádejou. Účastníkom klinického skúšania sa zároveň dostáva zdravotná starostlivosť, pravidelné a časté kontroly a liečba bez nutnosti platenia doplatkov za lieky. Po registrácii lieku môžu byť výsledky štúdie prínosom aj pre ďalších pacientov. Pre spoločnosť predstavujú klinické skúšania zahraničné investície do výskumu, ako aj úsporu nákladov na liečbu a vyšetrenia pacientov. 3. Život slovenských školákov: Majú problémy so zaspávaním, vyskúšali sex i cigarety [ ; dnes24.sk; Regionálny spravodajský portál; 00:00; TASR] Tretina slovenských chlapcov a skoro polovica dievčat prežívala počas minulého roka dve alebo viac zdravotných ťažkostí aspoň raz týždenne. K najčastejším zdravotným problémom patrili nervozita, podráždenosť a problémy so zaspávaním. Len polovica 15-ročných spala počas školského týždňa odporúčaných osem hodín. Vyplýva to zo štúdie Health Behaviour in School Aged Children (HBSC). Národnú správu vypovedajúcu o aktuálnych výsledkoch zdravia a životného štýlu žiakov na Slovensku prezentovali viacerí odborníci vo štvrtok na pôde Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. Menej sladkostí Konzumácia energetických nápojov na potlačenie únavy, príťažlivosť virtuálneho sveta sociálnych sietí či počítačových hier, ktoré sú k dispozícii nonstop, a náhrada raňajkovania konzumovaním sladených nápojov môžu vysvetľovať vysoký výskyt podráždenosti, nervozity i problémov so zaspávaním, uviedla Michaela Kostičová z Ústavu sociálneho lekárstva a lekárskej etiky Lekárskej fakulty (LF) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Z národnej správy zároveň vyplýva, že od roku 2018 vzrástol výskyt pravidelnej konzumácie ovocia a zeleniny a klesol výskyt konzumácie sladkostí, sladených a energetických nápojov. Nepriaznivým trendom je podľa výskumníkov klesajúci výskyt školákov, ktorí pravidelne raňajkujú. Štátny tajomník MZ SR Štefan Špánik mieni, že najdôležitejšie je nastaviť správne stravovacie návyky a zdravý životný štýl už v detstve. Obezitou trpí až tretina 11-ročných chlapcov a dievčat. Zároveň viac ako polovica školákov a školáčok má nízku funkčnú zdatnosť. Koordinátori Fitness štúdie Jaroslava Kopčáková a Peter Bakalár z košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) skonštatovali, že tieto alarmujúce zistenia naznačujú potrebu aplikovania účinných stratégií a intervencií zameraných na podporu pravidelnej fyzickej aktivity už v mladšom veku. Dievčatá chcú počkať Štúdia sa dotkla aj témy sexuality. Vyplýva z nej, že 15 percent chlapcov malo sexuálnu skúsenosť a podľa ich hodnotenia by neľutovali, keby prišla skôr. Naopak, dievčatá reagovali, že by radšej so sexuálnou skúsenosťou počkali do vyššieho veku. Neuspokojivý je stav ústneho zdravia školákov. Lekárka Silvia Timková z LF UPJŠ priblížila, že približne polovica chlapcov a tri štvrtiny dievčat si čistili zuby viac ako raz denne. Viac ako polovica školákov pritom trpí krvácaním ďasien a približne 15 percent školákov vlani nenavštívilo zubného lekára ani raz. Za posledných 30 dní asi pätina 15-ročných a desatina 13-ročných školákov fajčila cigarety a približne tretina 15-ročných a menej ako pätina 13-ročných školákov pila alkohol aspoň jeden deň. Aspoň dva razy vo svojom živote sa opili pätina 15-ročných, päť percent 13-ročných a menej ako dve percentá 11-ročných. Napriek klesajúcemu trendu je užívanie psychoaktívnych návykových látok predovšetkým u 15-ročných školákov rozšírené a zostáva dôležitým verejno zdravotným problémom, mieni Tibor Baška u Ústavu verejného zdravotníctva (ÚVZ) Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine. V škole sa im nepáči Drvivej väčšine školákov vo veku 13 až 15 rokov na vzdelaní záleží, no v škole sa páči iba každému piatemu. Pätina školákov priznala, že niekedy mala problém s čítaním. Viac ako polovica pripustila problém s matematikou. Skoro každému 11-ročnému dieťaťu a viac než polovici 15-ročných pravidelne s úlohami pomáhajú rodičia. Vzťahy so spolužiakmi a učiteľmi hodnotili školáci prevažne pozitívne. Každý piaty školák sa ľahšie zdôveruje so svojím prežívaním v online priestore ako pri osobnom stretnutí. Štyridsať percent školákov vo veku 13 až 15 rokov pomáha k lepšiemu životnému pocitu mobil. Daniela Husárová z Ústavu psychológie zdravia LF UPJŠ upozornila, Že štruktúra a fungovanie rodiny sa zmenilo. Súčasní školáci majú za sebou skúsenosti s rôznymi negatívnymi životnými udalosťami, ktoré môžu ovplyvňovať ich ďalší vývin, zdôraznila. Rozvod alebo odlúčenie rodičov zažilo 20 percent školákov, 14 percent z nich zasa opakované závažné konflikty alebo fyzické roztržky rodičov. Takmer štvrtina 11-ročných uviedla, že sa so svojimi rodičmi rozpráva len málo alebo vôbec. Štúdia zároveň hovorí o tom, že výskyt násilného správania klesá a nízky je aj výskyt vnímanej diskriminácie. Výskum sa realizuje každé štyri roky, a to od roku 1983, v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Zapája sa doň približne pol milióna školákov vo veku 11 až 15 rokov z viac ako 40 európskych a severoamerických krajín. Cieľom je získať údaje umožňujúce porovnať aktuálnu situáciu a trendy v živote školákov. Slovensko sa do projektu zapojilo doposiaľ šesťkrát. Foto: ilustračné

6 Zdroj: TASR 4. Zdravie ukryté v črevách [ ; quark.sk; Veda a technika; 00:00; Redakcia] MVDr. Alojz Bomba, DrSc., je spoluzakladateľom Laboratória gnotobiológie na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF) v Košiciach. Od roku 2006 je prednostom Ústavu experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach. Vedie kolektív, ktorého výskumný program je zameraný na štúdium vplyvu črevnej mikrobioty v patogenéze chronických chorôb a možností jej cielenej modulácie v prevencii a terapii. V roku 2018 sa stal viceprezidentom Medzinárodnej asociácie pre gnotobiológiu. V roku 2015 získal spolu s MVDr. Ladislavom Strojným, PhD., Cenu za transfer technológií na Slovensku v kategórii Inovácia s najväčším potenciálom pre uplatnenie v praxi. Doktor Alojz Bomba si prácou vo výskume plní sny z detstva. Za najdôležitejšie výsledky svojho výskumu považuje tie, ktoré umožňujú zvyšovať účinnosť probiotík, a verí, že tieto poznatky ďalej využije v prevencii a terapii zápalových chorôb čriev. Ste spoluzakladateľom laboratória gnotobiológie, jediného na Slovensku, môžete nám priblížiť jeho činnosť? V laboratóriu gnotobiológie sa realizuje výskum s využitím gnotobiotických zvierat. To sú zvieratá s presne definovanou mikrobiotou, teda s presne definovaným spoločenstvom všetkých mikroorganizmov v tele vrátane germ-free zvierat, ktoré sú bez akýchkoľvek mikroorganizmov. Na základe metodiky experimentov sa germ-free živočíchy môžu naočkovať študovanými mikroorganizmami a sú vynikajúcim experimentálnym modelom pre štúdium vzájomných interakcií črevných baktérií a ich vplyvu na organizmus hostiteľa. Využívali sme ich predovšetkým na štúdium schopnosti probiotických mikroorganizmov kolonizovať tráviaci trakt, utlmiť pôsobenie patogénnych baktérií, stimulovať imunitný systém a ovplyvňovať metabolizmus. Na gnotobiotických prasiatkach sme študovali mechanizmy účinku probiotík a možnosti zvýšenia ich pozitívnych účinkov v kombinácii s naturálnymi bioaktívnymi látkami. Na týchto zvieratách študujeme tiež možnosti využitia transplantácie fekálnej mikrobioty a našej novej metódy cielenej modulácie v prevencii a terapii črevných zápalových chorôb. Aké nové poznatky prináša váš výskum? Získané poznatky svedčia o významnej úlohe črevného mikrobiómu v regulácii fyziologických funkcií organizmu, predovšetkým vo vzťahu k metabolizmu a imunitnému systému. Nové informácie poukazujú aj na skutočnosť, že črevný mikrobióm má veľký význam aj pri vzniku a vývoji chorôb. Narušenie diverzity, zloženia a funkčnosti črevného mikrobiómu (stav, ktorý označujeme ako črevná dysbióza) je spojené s mnohými chronickými chorobami. Ide najmä o črevné zápalové choroby, metabolický syndróm, obezitu, diabetes, srdcovocievne a nádorové choroby, ale aj o neurodegeneratívne choroby či duševné poruchy. Zatiaľ nie je objasnené, či je črevná dysbióza príčinou alebo dôsledkom chronických chorôb. Uvedené výsledky však poukazujú na obrovský potenciál využitia cielenej modulácie a transplantácie črevného mikrobiómu v prevencii a terapii chronických chorôb. MVDr. Ladislav Strojný, PhD., a Mgr. Ľuboš Ambro, PhD., pri príprave experimentu zameraného na štúdium črevnej mikrobioty využitím Simulátora mikrobiálneho ekosystému človeka (SHIME). V čom spočíva táto metóda? Náš výskumný tím z dvoch fakúlt UPJŠ, z Laboratória gnotobiológie na UVLF a v spolupráci s lekármi I. intenej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ a Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura pracuje na projekte, ktorý je zameraný na cielenú moduláciu a transplantáciu črevnej mikrobioty. Vo svete sa čoraz viac využíva transplantácia fekálnej mikrobioty zdravého darcu pacientovi. Uvedená metóda je mimoriadne účinná v liečbe infekcie vyvolanej patogénnym mikrorganizmom Clostridium difficile aj v prípadoch, keď sú už antibiotiká neúčinné. Predpokladá sa, že by mohla nájsť uplatnenie aj pri liečbe a prevencii iných chorôb vrátane črevných zápalových chorôb, metabolického syndrómu, obezity, diabetu, srdcovo-cievnych a nádorových chorôb. Dá sa táto transplantácia využiť u každého pacienta? Pri cielenej modulácii črevnej mikrobioty využívame prístupy personalizovanej medicíny. Táto metóda spočíva v kultivácii črevnej mikrobioty pacienta mimo jeho črevného traktu a z analýzy mikrobiómu pacienta, ktorý je u každého človeka jedinečný. Na základe analýzy mikrobiómu pacienta sa vykoná cielená modulácia jeho mikrobiómu pomocou zvolenej kombinácie probiotických mikroorganizmov, prebiotík a naturálnych bioaktívnych látok. Takto modifikovaná mikrobiota sa transplantuje späť pacientovi. V budúcnosti počítame aj s využitím probiotík novej generácie. Analýza mikrobiómu sa môže uplatniť aj pri výbere vhodných probiotík a látok podporujúcich ich efekt na preventívnu aplikáciu. Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 06/2019. Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte. Marta Bartošovičová Foto archív Alojza Bombu

7 5. Slovenských školákov trápia nervozita či problémy so zaspávaním [ ; hlavnespravy.sk; Z domova; 00:00; TASR/HSP] Bratislava 13. júna 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Henrich Mišovič) Tretina slovenských chlapcov a skoro polovica dievčat prežívala počas minulého roka dve alebo viac zdravotných ťažkostí aspoň raz týždenne. K najčastejším zdravotným problémom patrili nervozita, podráždenosť a problémy so zaspávaním. Len polovica 15-ročných spala počas školského týždňa odporúčaných osem hodín Ilustračné foto Vyplýva to zo štúdie Health Behaviour in School Aged Children (HBSC). Národnú správu vypovedajúcu o aktuálnych výsledkoch zdravia a životného štýlu žiakov na Slovensku prezentovali viacerí odborníci vo štvrtok na pôde Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. Konzumácia energetických nápojov na potlačenie únavy, príťažlivosť virtuálneho sveta sociálnych sietí či počítačových hier, ktoré sú k dispozícii nonstop, a náhrada raňajkovania konzumovaním sladených nápojov môžu vysvetľovať vysoký výskyt podráždenosti, nervozity i problémov so zaspávaním, uviedla Michaela Kostičová z Ústavu sociálneho lekárstva a lekárskej etiky Lekárskej fakulty (LF) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Z národnej správy zároveň vyplýva, že od roku 2018 vzrástol výskyt pravidelnej konzumácie ovocia a zeleniny a klesol výskyt konzumácie sladkostí, sladených a energetických nápojov. Nepriaznivým trendom je podľa výskumníkov klesajúci výskyt školákov, ktorí pravidelne raňajkujú. Štátny tajomník MZ SR Štefan Špánik mieni, že najdôležitejšie je nastaviť správne stravovacie návyky a zdravý životný štýl už v detstve. Obezitou trpí až tretina 11-ročných chlapcov a dievčat. Zároveň viac ako polovica školákov a školáčok má nízku funkčnú zdatnosť. Koordinátori Fitness štúdie Jaroslava Kopčáková a Peter Bakalár z košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) skonštatovali, že tieto alarmujúce zistenia naznačujú potrebu aplikovania účinných stratégií a intervencií zameraných na podporu pravidelnej fyzickej aktivity už v mladšom veku. Štúdia sa dotkla aj témy sexuality. Vyplýva z nej, že 15 percent chlapcov malo sexuálnu skúsenosť a podľa ich hodnotenia by neľutovali, keby prišla skôr. Naopak, dievčatá reagovali, že by radšej so sexuálnou skúsenosťou počkali do vyššieho veku. Neuspokojivý je stav ústneho zdravia školákov. Lekárka Silvia Timková z LF UPJŠ priblížila, že približne polovica chlapcov a tri štvrtiny dievčat si čistili zuby viac ako raz denne. Viac ako polovica školákov pritom trpí krvácaním ďasien a približne 15 percent školákov vlani nenavštívilo zubného lekára ani raz. Za posledných 30 dní asi pätina 15-ročných a desatina 13-ročných školákov fajčila cigarety a približne tretina 15-ročných a menej ako pätina 13-ročných školákov pila alkohol aspoň jeden deň. Aspoň dva razy vo svojom živote sa opili pätina 15-ročných, päť percent 13-ročných a menej ako dve percentá 11-ročných. Napriek klesajúcemu trendu je užívanie psychoaktívnych návykových látok predovšetkým u 15-ročných školákov rozšírené a zostáva dôležitým verejno zdravotným problémom, mieni Tibor Baška u Ústavu verejného zdravotníctva (ÚVZ) Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine. Drvivej väčšine školákov vo veku 13 až 15 rokov na vzdelaní záleží, no v škole sa páči iba každému piatemu. Pätina školákov priznala, že niekedy mala problém s čítaním. Viac ako polovica pripustila problém s matematikou. Skoro každému 11-ročnému dieťaťu a viac než polovici 15-ročných pravidelne s úlohami pomáhajú rodičia. Vzťahy so spolužiakmi a učiteľmi hodnotili školáci prevažne pozitívne. Každý piaty školák sa ľahšie zdôveruje so svojím prežívaním v online priestore ako pri osobnom stretnutí. Štyridsať percent školákov vo veku 13 až 15 rokov pomáha k lepšiemu životnému pocitu mobil. Daniela Husárová z Ústavu psychológie zdravia LF UPJŠ upozornila, Že štruktúra a fungovanie rodiny sa zmenilo. Súčasní školáci majú za sebou skúsenosti s rôznymi negatívnymi životnými udalosťami, ktoré môžu ovplyvňovať ich ďalší vývin, zdôraznila. Rozvod alebo odlúčenie rodičov zažilo 20 percent školákov, 14 percent z nich zasa opakované závažné konflikty alebo fyzické roztržky rodičov. Takmer štvrtina 11-ročných uviedla, že sa so svojimi rodičmi rozpráva len málo alebo vôbec. Štúdia zároveň hovorí o tom, že výskyt násilného správania klesá a nízky je aj výskyt vnímanej diskriminácie. Výskum sa realizuje každé štyri roky, a to od roku 1983, v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Zapája sa doň približne pol milióna školákov vo veku 11 až 15 rokov z viac ako 40 európskych a severoamerických krajín. Cieľom je získať údaje umožňujúce porovnať aktuálnu situáciu a trendy v živote školákov. Slovensko sa do projektu zapojilo doposiaľ šesťkrát Štúdia: Školákov trápi nervozita či problémy so zaspávaním [ ; 24hod.sk; Z domova; 00:00; Teraz.sk;TASR] 24hod.sk Z domova Ilustračná snímka.

8 Bratislava 13. júna (TASR) Tretina slovenských chlapcov a skoro polovica dievčat prežívala počas minulého roka dve alebo viac zdravotných ťažkostí aspoň raz týždenne. K najčastejším zdravotným problémom patrili nervozita, podráždenosť a problémy so zaspávaním. Len polovica 15-ročných spala počas školského týždňa odporúčaných osem hodín. Vyplýva to zo štúdie Health Behaviour in School Aged Children (HBSC). Národnú správu vypovedajúcu o aktuálnych výsledkoch zdravia a životného štýlu žiakov na Slovensku prezentovali viacerí odborníci vo štvrtok na pôde Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. Konzumácia energetických nápojov na potlačenie únavy, príťažlivosť virtuálneho sveta sociálnych sietí či počítačových hier, ktoré sú k dispozícii nonstop, a náhrada raňajkovania konzumovaním sladených nápojov môžu vysvetľovať vysoký výskyt podráždenosti, nervozity i problémov so zaspávaním, uviedla Michaela Kostičová z Ústavu sociálneho lekárstva a lekárskej etiky Lekárskej fakulty (LF) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Z národnej správy zároveň vyplýva, že od roku 2018 vzrástol výskyt pravidelnej konzumácie ovocia a zeleniny a klesol výskyt konzumácie sladkostí, sladených a energetických nápojov. Nepriaznivým trendom je podľa výskumníkov klesajúci výskyt školákov, ktorí pravidelne raňajkujú. Štátny tajomník MZ SR Štefan Špánik mieni, že najdôležitejšie je nastaviť správne stravovacie návyky a zdravý životný štýl už v detstve. Obezitou trpí až tretina 11-ročných chlapcov a dievčat. Zároveň viac ako polovica školákov a školáčok má nízku funkčnú zdatnosť. Koordinátori Fitness štúdie Jaroslava Kopčáková a Peter Bakalár z košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) skonštatovali, že tieto alarmujúce zistenia naznačujú potrebu aplikovania účinných stratégií a intervencií zameraných na podporu pravidelnej fyzickej aktivity už v mladšom veku. Štúdia sa dotkla aj témy sexuality. Vyplýva z nej, že 15 percent chlapcov malo sexuálnu skúsenosť a podľa ich hodnotenia by neľutovali, keby prišla skôr. Naopak, dievčatá reagovali, že by radšej so sexuálnou skúsenosťou počkali do vyššieho veku. Neuspokojivý je stav ústneho zdravia školákov. Lekárka Silvia Timková z LF UPJŠ priblížila, že približne polovica chlapcov a tri štvrtiny dievčat si čistili zuby viac ako raz denne. Viac ako polovica školákov pritom trpí krvácaním ďasien a približne 15 percent školákov vlani nenavštívilo zubného lekára ani raz. Za posledných 30 dní asi pätina 15-ročných a desatina 13-ročných školákov fajčila cigarety a približne tretina 15-ročných a menej ako pätina 13-ročných školákov pila alkohol aspoň jeden deň. Aspoň dva razy vo svojom živote sa opili pätina 15-ročných, päť percent 13-ročných a menej ako dve percentá 11-ročných. Napriek klesajúcemu trendu je užívanie psychoaktívnych návykových látok predovšetkým u 15-ročných školákov rozšírené a zostáva dôležitým verejno zdravotným problémom, mieni Tibor Baška u Ústavu verejného zdravotníctva (ÚVZ) Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine. Drvivej väčšine školákov vo veku 13 až 15 rokov na vzdelaní záleží, no v škole sa páči iba každému piatemu. Pätina školákov priznala, že niekedy mala problém s čítaním. Viac ako polovica pripustila problém s matematikou. Skoro každému 11-ročnému dieťaťu a viac než polovici 15-ročných pravidelne s úlohami pomáhajú rodičia. Vzťahy so spolužiakmi a učiteľmi hodnotili školáci prevažne pozitívne. Každý piaty školák sa ľahšie zdôveruje so svojím prežívaním v online priestore ako pri osobnom stretnutí. Štyridsať percent školákov vo veku 13 až 15 rokov pomáha k lepšiemu životnému pocitu mobil. Daniela Husárová z Ústavu psychológie zdravia LF UPJŠ upozornila, Že štruktúra a fungovanie rodiny sa zmenilo. Súčasní školáci majú za sebou skúsenosti s rôznymi negatívnymi životnými udalosťami, ktoré môžu ovplyvňovať ich ďalší vývin, zdôraznila. Rozvod alebo odlúčenie rodičov zažilo 20 percent školákov, 14 percent z nich zasa opakované závažné konflikty alebo fyzické roztržky rodičov. Takmer štvrtina 11-ročných uviedla, že sa so svojimi rodičmi rozpráva len málo alebo vôbec. Štúdia zároveň hovorí o tom, že výskyt násilného správania klesá a nízky je aj výskyt vnímanej diskriminácie. Výskum sa realizuje každé štyri roky, a to od roku 1983, v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Zapája sa doň približne pol milióna školákov vo veku 11 až 15 rokov z viac ako 40 európskych a severoamerických krajín. Cieľom je získať údaje umožňujúce porovnať aktuálnu situáciu a trendy v živote školákov. Slovensko sa do projektu zapojilo doposiaľ šesťkrát. Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR 7. Štúdia: Školákov trápi nervozita či problémy so zaspávaním [ ; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR] Mimoriadna správa: Ilustračná snímka. Foto: FOTO TASR František Iván Len polovica 15-ročných spala počas školského týždňa odporúčaných osem hodín. Bratislava 13. júna (TASR) Tretina slovenských chlapcov a skoro polovica dievčat prežívala počas minulého roka dve alebo viac zdravotných ťažkostí aspoň raz týždenne. K najčastejším zdravotným problémom patrili nervozita, podráždenosť a problémy so zaspávaním. Len polovica 15-ročných spala počas školského týždňa odporúčaných osem hodín. Vyplýva to zo štúdie Health Behaviour in School Aged Children (HBSC). Národnú správu vypovedajúcu o aktuálnych výsledkoch zdravia a životného štýlu žiakov na Slovensku prezentovali viacerí odborníci vo štvrtok na pôde Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. Konzumácia energetických nápojov na potlačenie únavy, príťažlivosť virtuálneho sveta sociálnych sietí či počítačových hier, ktoré sú k dispozícii nonstop, a náhrada raňajkovania konzumovaním sladených nápojov môžu vysvetľovať vysoký výskyt podráždenosti,

9 nervozity i problémov so zaspávaním, uviedla Michaela Kostičová z Ústavu sociálneho lekárstva a lekárskej etiky Lekárskej fakulty (LF) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Z národnej správy zároveň vyplýva, že od roku 2018 vzrástol výskyt pravidelnej konzumácie ovocia a zeleniny a klesol výskyt konzumácie sladkostí, sladených a energetických nápojov. Nepriaznivým trendom je podľa výskumníkov klesajúci výskyt školákov, ktorí pravidelne raňajkujú. Štátny tajomník MZ SR Štefan Špánik mieni, že najdôležitejšie je nastaviť správne stravovacie návyky a zdravý životný štýl už v detstve. Obezitou trpí až tretina 11-ročných chlapcov a dievčat. Zároveň viac ako polovica školákov a školáčok má nízku funkčnú zdatnosť. Koordinátori Fitness štúdie Jaroslava Kopčáková a Peter Bakalár z košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) skonštatovali, že tieto alarmujúce zistenia naznačujú potrebu aplikovania účinných stratégií a intervencií zameraných na podporu pravidelnej fyzickej aktivity už v mladšom veku. Štúdia sa dotkla aj témy sexuality. Vyplýva z nej, že 15 percent chlapcov malo sexuálnu skúsenosť a podľa ich hodnotenia by neľutovali, keby prišla skôr. Naopak, dievčatá reagovali, že by radšej so sexuálnou skúsenosťou počkali do vyššieho veku. Neuspokojivý je stav ústneho zdravia školákov. Lekárka Silvia Timková z LF UPJŠ priblížila, že približne polovica chlapcov a tri štvrtiny dievčat si čistili zuby viac ako raz denne. Viac ako polovica školákov pritom trpí krvácaním ďasien a približne 15 percent školákov vlani nenavštívilo zubného lekára ani raz. Za posledných 30 dní asi pätina 15-ročných a desatina 13-ročných školákov fajčila cigarety a približne tretina 15-ročných a menej ako pätina 13-ročných školákov pila alkohol aspoň jeden deň. Aspoň dva razy vo svojom živote sa opili pätina 15-ročných, päť percent 13-ročných a menej ako dve percentá 11-ročných. Napriek klesajúcemu trendu je užívanie psychoaktívnych návykových látok predovšetkým u 15- ročných školákov rozšírené a zostáva dôležitým verejno zdravotným problémom, mieni Tibor Baška u Ústavu verejného zdravotníctva (ÚVZ) Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine. Drvivej väčšine školákov vo veku 13 až 15 rokov na vzdelaní záleží, no v škole sa páči iba každému piatemu. Pätina školákov priznala, že niekedy mala problém s čítaním. Viac ako polovica pripustila problém s matematikou. Skoro každému 11-ročnému dieťaťu a viac než polovici 15-ročných pravidelne s úlohami pomáhajú rodičia. Vzťahy so spolužiakmi a učiteľmi hodnotili školáci prevažne pozitívne. Každý piaty školák sa ľahšie zdôveruje so svojím prežívaním v online priestore ako pri osobnom stretnutí. Štyridsať percent školákov vo veku 13 až 15 rokov pomáha k lepšiemu životnému pocitu mobil. Daniela Husárová z Ústavu psychológie zdravia LF UPJŠ upozornila, Že štruktúra a fungovanie rodiny sa zmenilo. Súčasní školáci majú za sebou skúsenosti s rôznymi negatívnymi životnými udalosťami, ktoré môžu ovplyvňovať ich ďalší vývin, zdôraznila. Rozvod alebo odlúčenie rodičov zažilo 20 percent školákov, 14 percent z nich zasa opakované závažné konflikty alebo fyzické roztržky rodičov. Takmer štvrtina 11-ročných uviedla, že sa so svojimi rodičmi rozpráva len málo alebo vôbec. Štúdia zároveň hovorí o tom, že výskyt násilného správania klesá a nízky je aj výskyt vnímanej diskriminácie. Výskum sa realizuje každé štyri roky, a to od roku 1983, v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Zapája sa doň približne pol milióna školákov vo veku 11 až 15 rokov z viac ako 40 európskych a severoamerických krajín. Cieľom je získať údaje umožňujúce porovnať aktuálnu situáciu a trendy v živote školákov. Slovensko sa do projektu zapojilo doposiaľ šesťkrát Medici sa stretli s ministerkou a riaditeľmi nemocníc, hovorili nielen o plesniach [ ; webnoviny.sk; Zdravotníctvo; 08:13; vzdravotnictve.sk] Zdroj: Kniha plesní Keď študenti vytvorili a premiérovi odovzdali Knihu plesní, chceli veci rozhýbať. Zdá sa, že sa to podarilo, zástupcovia študentov sa v utorok stretli s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou a riaditeľmi najväčších štátnych nemocníc. Má ísť o otvorenie komunikácie zástupcov zdravotníckych zariadení a študentov. Ako uviedol študent doktorandského štúdia na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach Jakub Jánošík, cieľom Knihy plesní nebolo na nikoho útočiť. Chceli sme poukázať na zanedbané časti nemocníc, ktoré vo väčšine prípadov nepotrebujú finančne náročné investície a rekonštrukciu, povedal. Prvé zmeny študenti zaznamenali už po prvom stretnutí u premiéra. Určite však budeme v našej aktivite pokračovať aj naďalej, sľúbil Jánošík. Študenti na stretnutí s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou a riaditeľmi nemocníc Foto: UNLP Košice Dohodli sa na pravidelných stretnutiach So zástupcami zdravotníckych zariadení študenti hovorili nielen o plesniach, ale aj iných záležitostiach, ktoré trápia študentov medicíny a potrebujú zmenu. Dohodli sme sa, že sa budeme na lokálnej úrovni stretávať každé tri mesiace a niekoľkokrát ročne bude stretnutie riaditeľov s medikmi na úrovni ministerstva, zhrnul Jánošík. Podľa neho zostali po tomto stretnutí nezodpovedané viaceré otázky súvisiace so štúdiom a zamestnávaním medikov v nemocniciach počas štúdia. Keďže ide o medzirezortný problém, riešiť sa musí v spolupráci s ministerstvom školstva. Riaditelia nemocníc na stretnutí skonštatovali, že nevyhovujúce priestory pre medikov sa menia k lepšiemu a plesne na stenách chodieb postupne miznú. Úsilie študentov ocenil dekan Lekárskej fakulty UPJŠ Košice Daniel Pella. Aktivitu študentov vnímali možno niektorí ako provokáciu, no ja som ich snahe fandil a fandím, pretože im ide o dobrú vec, skonštatoval Pella.

10 Ako dodal, zamestnanci nemocníc môžu mať jednak istú prevádzkovú slepotu a jednak sa môžu obávať poukazovať na problémy. Medikom však nechýba mladícka odvaha a priestory aj s ich nedostatkami dôverne poznajú, keďže sa v nich denne pohybujú Alarmujúce zistenia o slovenských školákoch: Až tretina 11-ročných detí trpí obezitou [ ; cas.sk; Čas.sk; 12:10; Redakcia] Otvoriť galériu Tretina slovenských chlapcov a skoro polovica dievčat prežívala počas minulého roka dve alebo viac zdravotných ťažkostí aspoň raz týždenne. K najčastejším zdravotným problémom patrili nervozita, podráždenosť a problémy so zaspávaním. Len polovica 15-ročných spala počas školského týždňa odporúčaných osem hodín. Vyplýva to zo štúdie Health Behaviour in School Aged Children (HBSC). Národnú správu vypovedajúcu o aktuálnych výsledkoch zdravia a životného štýlu žiakov na Slovensku prezentovali viacerí odborníci vo štvrtok na pôde Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. Konzumácia energetických nápojov na potlačenie únavy, príťažlivosť virtuálneho sveta sociálnych sietí či počítačových hier, ktoré sú k dispozícii nonstop, a náhrada raňajkovania konzumovaním sladených nápojov môžu vysvetľovať vysoký výskyt podráždenosti, nervozity i problémov so zaspávaním, uviedla Michaela Kostičová z Ústavu sociálneho lekárstva a lekárskej etiky Lekárskej fakulty (LF) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Z národnej správy zároveň vyplýva, že od roku 2018 vzrástol výskyt pravidelnej konzumácie ovocia a zeleniny a klesol výskyt konzumácie sladkostí, sladených a energetických nápojov. Nepriaznivým trendom je podľa výskumníkov klesajúci výskyt školákov, ktorí pravidelne raňajkujú. Štátny tajomník MZ SR Štefan Špánik mieni, že najdôležitejšie je nastaviť správne stravovacie návyky a zdravý životný štýl už v detstve. Obezitou trpí až tretina 11-ročných chlapcov a dievčat. Zároveň viac ako polovica školákov a školáčok má nízku funkčnú zdatnosť. Koordinátori Fitness štúdie Jaroslava Kopčáková a Peter Bakalár z košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) skonštatovali, že tieto alarmujúce zistenia naznačujú potrebu aplikovania účinných stratégií a intervencií zameraných na podporu pravidelnej fyzickej aktivity už v mladšom veku. Štúdia sa dotkla aj témy sexuality. Vyplýva z nej, že 15 percent chlapcov malo sexuálnu skúsenosť a podľa ich hodnotenia by neľutovali, keby prišla skôr. Naopak, dievčatá reagovali, že by radšej so sexuálnou skúsenosťou počkali do vyššieho veku. Neuspokojivý je stav ústneho zdravia školákov. Lekárka Silvia Timková z LF UPJŠ priblížila, že približne polovica chlapcov a tri štvrtiny dievčat si čistili zuby viac ako raz denne. Viac ako polovica školákov pritom trpí krvácaním ďasien a približne 15 percent školákov vlani nenavštívilo zubného lekára ani raz. Za posledných 30 dní asi pätina 15-ročných a desatina 13-ročných školákov fajčila cigarety a približne tretina 15-ročných a menej ako pätina 13-ročných školákov pila alkohol aspoň jeden deň. Aspoň dva razy vo svojom živote sa opili pätina 15-ročných, päť percent 13-ročných a menej ako dve percentá 11-ročných. Napriek klesajúcemu trendu je užívanie psychoaktívnych návykových látok predovšetkým u 15-ročných školákov rozšírené a zostáva dôležitým verejno_zdravotným problémom, mieni Tibor Baška u Ústavu verejného zdravotníctva (ÚVZ) Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine. Drvivej väčšine školákov vo veku 13 až 15 rokov na vzdelaní záleží, no v škole sa páči iba každému piatemu. Pätina školákov priznala, že niekedy mala problém s čítaním. Viac ako polovica pripustila problém s matematikou. Skoro každému 11-ročnému dieťaťu a viac než polovici 15-ročných pravidelne s úlohami pomáhajú rodičia. Vzťahy so spolužiakmi a učiteľmi hodnotili školáci prevažne pozitívne. Každý piaty školák sa ľahšie zdôveruje so svojím prežívaním v online priestore ako pri osobnom stretnutí. Štyridsať percent školákov vo veku 13 až 15 rokov pomáha k lepšiemu životnému pocitu mobil. Daniela Husárová z Ústavu psychológie zdravia LF UPJŠ upozornila, Že štruktúra a fungovanie rodiny sa zmenilo. Súčasní školáci majú za sebou skúsenosti s rôznymi negatívnymi životnými udalosťami, ktoré môžu ovplyvňovať ich ďalší vývin, zdôraznila. Rozvod alebo odlúčenie rodičov zažilo 20 percent školákov, 14 percent z nich zasa opakované závažné konflikty alebo fyzické roztržky rodičov. Takmer štvrtina 11-ročných uviedla, že sa so svojimi rodičmi rozpráva len málo alebo vôbec. Štúdia zároveň hovorí o tom, že výskyt násilného správania klesá a nízky je aj výskyt vnímanej diskriminácie. Výskum sa realizuje každé štyri roky, a to od roku 1983, v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Zapája sa doň približne pol milióna školákov vo veku 11 až 15 rokov z viac ako 40 európskych a severoamerických krajín. Cieľom je získať údaje umožňujúce porovnať aktuálnu situáciu a trendy v živote školákov. Slovensko sa do projektu zapojilo doposiaľ šesťkrát. Foto: Situácia na Slovensku sa zhoršuje (ilustračné foto). Zdroj: istockphoto