Eduard GREPPEL Hubert PALUŠ a kolektív KVALITA DREVA A OBCHOD S DREVOM 2007
Eduard Greppel Hubert Paluš a kolektív KVALITA DREVA A OBCHOD S DREVOM 2007
Táto u ebnica vznikla ako jeden z výstupov projektu Lesníctvo a drevárstvo aktuálne potreby vo vzdelávaní a rozvoji udských zdrojov s prihliadnutím na sociálno-ekonomické prínosy PROJEKT JE SPOLUFINANCOVANÝ EURÓPSKOU ÚNIOU Európsky sociálny fond pomáha rozvíja zamestnanos podporovaním zamestnate nosti, obchodného ducha, rovnakých príležitostí a investovaním do udských zdrojov. Autori: Ing. Eduard Greppel (kapitola: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9) doc. Ing. Rastislav Šulek, PhD. (kapitola: 10) doc. Ing. Eva Drli ková, PhD. (kapitola: 11) doc. Ing. Hubert Paluš, PhD. (kapitola: 12, 13, 14, 15) Recenzent: Ing. Marián Radocha, CSc. Prvé vydanie Vydalo Národné lesnícke centrum vo Zvolene Návrh a gra cká úprava obálky: Mária Gálová Rozsah: 181 strán Tla a knihárske spracovanie: NLC, oddelenie reprogra e íslo publikácie: 2/2007 Copyright Národné lesnícke centrum, Zvolen 2007 ISBN 978-80 - 8093-028 - 8
OBSAH Úvod... 7 1. ZDROJE A ZABEZPE ENIE DREVNEJ SUROVINY V SR... 7 1.1. ažba dreva a obchod s drevom... 9 1.2. Priemerné ceny dreva v lesnom hospodárstve SR... 12 1.3. Faktory ovplyv ujúce uplatnenie dreva na trhu... 14 2. VYZNA OVANIE AŽBY DREVA, OZNA OVANIE VY AŽENÉHO DREVA A DOKLADY O PÔVODE DREVA... 15 2.1. Vyzna ovanie ažby dreva... 15 2.2. Základné pravidlá pri stínke stromu a výrobe surového dreva... 16 2.3. Klasi kácia surového dreva... 17 2.4. Ozna ovanie vy aženého dreva... 18 2.5. Doklady o pôvode dreva... 19 3. KVALITATÍVNE TRIEDENIE SUROVÉHO DREVA... 20 3.1. Kvalitatívne triedy pod a európskych noriem... 20 3.2. Kvalitatívne triedy pod a slovenských technických noriem (STN)... 21 3.3. Ozna ovanie sortimentov surového dreva... 23 4. METÓDY MERANIA ROZMEROV A UR OVANIE OBJEMU (KUBÍKOVANIE) DREVA... 24 4.1. Meranie jednotlivo... 24 4.1.1. D žka... 24 4.1.2. Hrúbka... 25 4.1.3. Kontrolné merania... 26 4.2. Meranie objemu surového dreva (kubíkovanie)... 26 4.3. Meranie žrdí a ž diek... 26 4.4. Meranie surového rovnaného dreva... 27 4.5. Meranie surového dreva pod a hmotnosti... 27 5. ROZMEROVÉ TRIEDENIE SUROVÉHO DREVA... 29 6. ZNAKY KVALITY SUROVÉHO DREVA... 30 6.1. Meranie rozmerov znakov surového dreva (STN EN 1310, STN EN 1311)... 30 7. USKLADNENIE A OCHRANA SUROVÉHO DREVA... 32 8. EURÓPSKE NORMY (EN) A SLOVENSKÉ TECHNICKÉ NORMY (STN) SÚVISIACE S VÝROBOU MERANÍM A DRUHOVANÍM SUROVÉHO DREVA... 33 9. BEZPE NOS A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI V AŽBE A MANIPULÁCII DREVA... 34 9.1. Všeobecné ustanovenia... 34 9.2. ažba dreva... 35 3
9.3. Manipulácia dreva... 38 9.4. Výchova a vzdelávanie osôb na obsluhu ru nej motorovej píly pri ažbe a manipulácii dreva... 39 10. ZÁKLADY MARKETINGU A MARKETINGOVÉHO RIADENIA... 40 10.1. Prieskum trhu... 42 10.2. Marketingové riadenie lesných podnikov... 43 11. KOMUNIKÁCIA... 47 11.1. Proces komunikácie... 47 11.1.1. Prvky komunikácie... 47 11.1.1.1. Spätná väzba... 48 11.1.2. Vystupovanie na verejnosti... 48 11.1.2.1. Oble enie... 49 11.1.2.2. Neverbálna komunikácia... 49 11.1.3. Chyby a nedostatky v komunikácii... 51 11.2. Vyjednávanie a presvied anie pri obchodných rokovaniach... 51 11.2.1. Vystupovanie a ovplyv ovanie... 56 12. CHARAKTER TRHU S DREVOM... 58 12.1. Dopyt na trhu s drevom... 58 12.2. Ponuka na trhu s drevom... 61 12.3. Vz ah medzi ponukou a dopytom... 62 12.4. Spôsoby spracovania a využitia drevnej suroviny... 65 12.4.1. Výrobky mechanického spracovania... 65 12.4.1.1. Výrobky mechanického spracovania... 65 12.4.1.2. Výrobky chemického spracovania... 66 12.4.1.2. Výrobky chemického spracovania... 69 12.4.2. Výrobky druhotného spracovania dreva... 72 12.5. Podmienky trhu a spôsoby využitia dreva... 72 13. VPLYV SOCIÁLNO-EKONOMICKÝCH FAKTOROV NA TRH S DREVOM... 77 13.1. Dlhodobé trendy na trhu s drevom... 79 13.2. Krátkodobé trendy na trhu s drevom... 80 14. TRH A OBCHOD S DREVOM V EURÓPE... 82 14.1. Sociálno-ekonomické faktory trhového prostredia... 82 14.1.1. Ekonomický vývoj v Európe... 82 14.1.2. Stavebný sektor... 85 14.1.3. Demogra cký vývoj... 86 14.2. Vplyv politického prostredia na trh s drevom... 87 14.2.1. Vymožite nos lesného práva, správa a obchod... 87 14.2.2. Používanie dreva z trvalo udržate ných zdrojov... 89 4
14.2.3. Využívanie drevnej biomasy... 91 14.2.4. Obchodná politika a bariéry v obchode s drevom... 92 14.3. Trh a obchod so surovým drevom a rezivom v Európe... 94 14.3.1. Trh a obchod so surovým drevom... 94 14.3.1.1. Produkcia a spotreba surového dreva... 96 14.3.1.2. Obchod so surovým drevom... 99 14.3.1.3. Ceny surového dreva... 103 14.3.2. Trh a obchod s ihli natým rezivom... 104 14.3.2.1. Produkcia a spotreba ihli natého reziva... 105 14.3.2.2. Obchod s ihli natým rezivom... 108 14.3.2.3. Ceny ihli natého reziva... 111 14.3.3. Trh a obchod s listnatým rezivom... 112 14.3.3.1. Produkcia a spotreba listnatého reziva... 114 14.3.4. Obchod s listnatým rezivom... 117 14.3.4.1. Ceny listnatého reziva... 120 15. OBCHODNÉ VZ AHY A OPERÁCIE V OBCHODE S DREVOM... 122 15.1. Podstata a vznik kúpnej zmluvy... 122 15.2. Náležitosti a obsah kúpnej zmluvy... 123 15.3. Dodacie podmienky... 127 15.4. Platobné podmienky... 131 15.5. Poistenie v obchode... 135 15.6. Dokumenty v obchode... 136 15.7. Prepravné zabezpe enie obchodných operácií... 138 15.7.1. Železni ná doprava... 139 15.7.2. Cestná doprava... 139 15.7.3. Námorná a rie na doprava... 140 15.7.4. Kombinovaná... 142 15.8. Colné konanie... 144 15.7.4. Kombinovaná doprava... 141 15.7.5. Špeci ká logistiky dodávok drevnej suroviny... 143 15.8. Colné konanie... 146 15.9. Expedícia tovaru... 147 15.10. Reklamácie... 147 15.11. Sankcie a riešenie sporov... 147 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY... 148 ZOZNAM PRÍLOH... 150 Príloha A... 152 5
Príloha B... 153 Príloha C... 154 Príloha D... 155 Príloha E... 156 Príloha F... 157 Príloha G... 159 Príloha H... 161 Príloha I... 162 Príloha J... 163 Príloha K... 164 Príloha L... 166 Príloha M... 167 Príloha N... 169 Príloha O... 171 Príloha P... 172 Príloha R... 174 Príloha S... 175 Príloha T... 181 6
ÚVOD Lesná ažba je rozsiahla lesnícka innos zaoberajúca sa vyzna ovaním a rúbaním stromov, ich opracovaním, približovaním surového dreva z lesných porastov na odvozné miesta, prepravou a usklad ovaním surového dreva, jeho triedením a sortimentáciou na hlavných skladoch, predajom a transportom k odberate om. Trvalo udržate né hospodárenie v lesoch, založené na primeranom využívaní ekonomických, ekologických a sociálnych funkcií, zabezpe uje drevo ako trvalo obnovite nú surovinu strategického významu. Drevo je široko využite ný materiál od energetického využitia až po výrobu unikátnych hudobných nástrojov, pri om na možnos využitia má rozhodujúci vplyv druh dreviny, rozmery (hrúbka, d žka) a kvalita posudzovaná pod a ukazovate ov kvality a výskytu znakov, ktoré ju ovplyv ujú. S rozvojom trhu so surovým drevom sa vyvíjala aj štandardizácia, ktorá má pre potreby vnútorného trhu Slovenskej republiky rozvinutý systém STN v sú asnom období harmonizovaný so systémom európskych noriem EN na uplatnenie na spolo nom trhu EÚ, pri om stále vzrastá význam individuálnych zmluvných dojednaní v rámci obchodnej politiky jednotlivých subjektov, ktoré sú ú astníkmi trhu s drevom. Rozhodujúcim kritériom pre technické a ekonomické uplatnenie však stále zostáva technologická kvalita dreva vyjadrená použite nos ou pre ur ité skupiny výrobkov z dreva, ako aj nezastupite ná zodpovednos pracovníka vykonávajúceho druhovanie dreva s citlivým a odborným posúdením možnosti vydruhova jednotlivé sortimenty dreva od najcennejších a najžiadanejších a teda pre producenta dreva cenovo najzaujímavejších sortimentov až k najmenej kvalitným tak, aby celkový výsledok druhovania a manipulácie dreva smeroval k jeho najefektívnejšiemu zhodnoteniu na trhu v súlade s rozmerovými a kvalitatívnymi ustanoveniami noriem alebo uzatvorených obchodných zmlúv. 1. ZDROJE A ZABEZPE ENIE DREVNEJ SUROVINY V SR Zákon. 326/2005 Z. z. o lesoch v 2 písm. e) de nuje funkcie lesov ako úžitky, ú inky a vplyvy, ktoré poskytujú lesy ako zložka prírodného prostredia a objekt hospodárskeho využívania, pri om tieto funkcie sa lenia na mimoproduk né funkcie a produk né funkcie. Prvoradou úlohou produk nej funkcie je zabezpe ovanie úžitkov z lesov spravidla materiálovej povahy, pri om tieto úžitky sú zabezpe ované rastovými a pracovnými procesmi lesnej výroby. Z dôvodu využívania hore uvedených funkcií lesov sa lesy lenia pod a 12 zákona o lesoch na kategórie lesov ochranných, osobitného ur enia a hospodárskych, pri om zabezpe ovanie produk nej funkcie je primárnou úlohou lesov hospodárskych, ktorých výmera porastovej pôdy v roku 2006 dosiahla 1 305 tis. ha, o predstavuje 67,5 % z výmery lesov v SR. Vplyv narastajúcich požiadaviek na zabezpe ovanie mimoproduk ných funkcií sa prejavil na poklese výmery hospodárskych lesov v porovnaní so stavom v minulosti, napr. v porovnaní s rokom 1980 sa výmera lesov hospodárskych znížila o 9,8 %. Pomerne významným spôsobom ovplyv ujú využite né zdroje drevnej suroviny obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu prírody a krajiny. Ide najmä o lesy v chránených územiach s piatym stup om ochrany. Aj z týchto dôvodov 7
bolo v roku 2006 drevoproduk nú funkciu možné využíva na výmere 1 751 tis. ha z celkovej výmery lesov 1 932 tis. ha. Vývoj výmer kategórií lesov je zobrazený v tabu ke 1. Tabu ka 1 Vývoj výmer kategórií lesov Kategória lesov Rok 1980 1990 2000 2005 2006 tis. ha % tis. ha % tis. ha % tis. ha % tis. ha % Hospodárske 1 439,1 77,3 1 367,1 71,1 1 273,8 66,3 1 307,7 67,7 1 304,7 67,5 Ochranné 183,8 9,9 258,5 13,5 306,7 16.0 327,8 17,0 328,5 17,0 Osobitného ur enia 187,6 10,1 230,9 12,0 340,9 17,7 296,0 15,.3 298,8 15,5 Pozemky ur ené na zalesnenie 51,1 2,7 65,2 3,4 Spolu PP 1 861,6 100 1 921,7 100 1921,4 100 1 931,6 100 1 932,0 100 Lesy využite né na produkciu dreva 1 751,0 90,7 PP porastová plocha Zásoba dreva v lesoch SR má zvyšujúcu sa tendenciu a k 31. 12. 2006 dosiahla 444 mil. m 3 hrubiny bez kôry (hr.b.k). Priemerná zásoba na ha predstavuje 231 m 3 hr.b.k. V porovnaní s rokom 1970 sa celkové zásoby dreva zvýšili o 40,8 % a hektárové zásoby o 33,9 %, na om má najvä ší podiel nerovnomerné vekové zloženie lesov SR s nadnormálnym plošným zastúpením 50 90-ro ných lesných porastov a spres ované postupy zis ovania zásob dreva. Vývoj porastových zásob dreva udáva tabu ke 2. Tabu ka 2 Vývoj porastových zásob dreva Ukazovate 1970 1980 1990 2000 2005 2006 Zásoba spolu, ihli natá a listnatá (mil. m 3 hr. b.k.) Zásoba spolu 3l3,3 324,0 348,5 410,0 439,0 443,8 Z toho ihli natá 169,0 170,0 178,9 199,1 207,4 209,8 listnatá 144,3 154,0 169,6 210,9 231,6 233,4 Zásoba na ha v m 3 171 174 181 215 229 231 Zásoba dreva v lesoch využite ných na produkciu dreva 409,1 Z toho ihli natá 190,8 listnatá 218,3 Tabu ka 3 Drevinové zloženie lesov SM JD BO SC KS I 26,1 4,0 7,2 2,4 1,1 40,8 Drevina % DB CR BK HB JV JS AG BR JL LP TD TS OL L 10,9 2,5 31,2 5,7 2,0 1,4 1,7 1,4 0,8 0,4 0,4 0,5 0,3 59,2 I spolu ihli naté, L spolu listnaté Drevinová skladba lesov sa prispôsobuje konkrétnym stanovištným podmienkam a spolo enským požiadavkám tak, aby bolo zabezpe ené optimálne plnenie funkcií lesov, pri om sa presadzuje požiadavka rôznorodosti zastúpenia drevín v lesných porastoch, z dôvodu zabezpe enia a zvyšovania ich stability (tab. 3). Evidentné je znižovanie zastúpenia ihli natých drevín najmä smreka a jedle. Ak bude pokra ova sú asný trend hromadného odumierania smreka, tak do roku 2015 klesne zastúpenie ihli natých drevín na Slovensku pod 40 %. 8
Obnovite né zdroje surovín, ich priemyselné a energetické využívanie získavajú z národohospodárskeho h adiska oraz vä ší význam. Drevo sa zara uje medzi najvýznamnejšie domáce obnovite né zdroje, pri om pri porovnaní s niektorými inými surovinami má ve ký potenciál využívania aj do budúcnosti. V nadväznosti na jeho rastúci národohospodársky význam považujeme za potrebné zabezpe i zosúladenie významu produk nej funkcie lesov so zámermi a realizáciou opatrení presadzovaných štátnymi orgánmi a organizáciami v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR a drevospracujúcim priemyslom v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR. Potreba plnenia funkcií lesa vytvára požiadavku zabezpe enia trvalo udržate ného obhospodarovania lesov a únosného, rovnomerného od erpávania zásob dreva. Sú asné, ako aj budúce možnosti produkcie a ažby dreva závisia od stavu produk ných ukazovate ov, ktoré pozostávajú najmä z hore uvedenej výmery lesných porastov, zásob dreva a jeho prírastkov. ažbové možnosti sú alej ovplyv ované zdravotným stavom lesných porastov, úrov ou starostlivosti o lesy a príslušnou legislatívou. Významným faktorom, s ktorým sa budú musie ako obhospodarovatelia lesov, tak aj spracovatelia dreva v blízkej budúcnosti vyrovna, je pozorovaný vplyv klimatickej zmeny na lesné porasty, ktorý sa pravdepodobne najvýznamnejšie prejaví v zmene drevinového zloženia lesov, pri om je potrebné o akáva zvýšenie podielu listnatých drevín v ich zastúpení (najmä oblas Kysúc, Oravy, Spišskej Magury) a iasto ne aj v Malej Fatre, Ve kej Fatre, Nízkych Tatrách, Slovenskom rudohorí a v Gemeri. Sú asné drevinové a vekové zloženie lesov vytvára priaznivú situáciu, o sa týka možnosti zvyšovania ažby dreva na obdobie do roku 2030 v objeme ažby dreva 7,0 7,5 mil. m 3 dreva ro ne za predpokladu, že nepredvídané kalamity ve kého rozsahu negatívne neovplyvnia hospodárenie v lesoch. 1.1. ažba dreva a obchod s drevom V roku 2005 po prvýkrát za obdobie, o sa sleduje výška vykonaných ažieb prekro ila ažba dreva v rámci Slovenskej republiky hranicu 10 mil. m 3 dreva, pri om ažba ihli natého dreva predstavovala 6,9 mil. m 3. Nárast o takmer 3 mil. m 3 oproti roku 2004 bol spôsobený vetrovou kalamitou z novembra 2004, v dôsledku ktorej tvorili náhodné ažby až 64 % z celkovej ažby dreva. V štátnych organizáciách lesného hospodárstva bolo vy ažených 6,507 mil. m 3 dreva z toho 4,435 mil. m 3 ihli natého a 2,072 mil. m 3 listnatého. Neštátne subjekty vy ažili v roku 2005 3,683 mil. m 3 dreva. Tabu ka 4 Vývoj vykonaných ažieb dreva Ukazovate Ihli natá 2 777 Listnatá 2 499 Spolu 5 276 Rok 1990 2000 2005 2006 Vykonaná ažba (tis. m 3 hr. b.k.) celková náhodná celková náhodná celková náhodná celková náhodná 1 838 2 012 6 152,7 3 831,0 3 245,0 6 927,4 5 150,0 (66,2 %) (62,0 %) (88,8 %) (74,4 %) 766 1 010 380,3 435,0 2 973,0 3 263,1 3 207,2 (30,7 %) (34,0 %) (11,7 %) (13,6 %) 2 604 3 021 6 533,0 4 266,0 6 218,0 10 190,5 8 357,2 (49,3 %) (48,6 %) (64,1 %) (51,0 %) 9
Tabu ka 5 Štruktúra dodávok surového dreva pod a sortimentov v SR Sortiment Ihli naté drevo Tuzemsko Vývoz Rok 1990 (m 3 ) Rok 2005 (m 3 ) Rok 2006 (m 3 ) Rok (%) Vlastná spotreba Spolu Tuzemsko Vývoz Vlastná spotreba Spolu Tuzemsko Vývoz Vlastná spotreba Spolu 1990 2005 2006 Výrezy I. triedy 15 210 15 210 405 145 1 551 255 52 307 0,61 0,01 0,01 Výrezy II. triedy 40 020 69 40 089 5 646 337 19 6002 8 278 619 44 8 941 1,60 0,10 0,19 Výrezy III. A, B,C triedy 1 313 463 619 27 269 1 341 351 2 793 129 214 716 72 427 3 083 272 2 805 753 45 739 71 720 2 923 212 53,44 49,53 61,08 St py 33 740 33 740 5 643 11 938 17 581 558 558 1,34 0,28 0,01 Banské drevo 88 744 11 88 755 17 206 4 141 1 187 22 534 12 166 2 352 1 14 519 3,54 0,36 0,30 Žrde 40 229 722 1 256 42 207 45 715 11 557 189 57 461 12 042 737 293 13 072 1,68 0,92 0,27 Vlákninové drevo 711 484 21 527 10 733 021 1 210 654 194 992 9 947 1 415 593 875 116 139 540 2 824 1 017 480 29,21 22,74 21,26 Lesné štiepky 1 436 1 436 12 752 214 12 966 52 958 16 316 3 69 277 0,06 0,21 1,45 Palivové drevo 132 305 3 067 135 372 139 358 2 117 6 654 148129 135 983 44 6 435 142 462 5,39 2,38 2,98 Drevo na pni 750 181 80 805 177 831 163 307 231 768 873 308 872 13,35 6,45 Surové kmene 540 535 85 620 3 164 629 319 276 834 2 296 8 047 287 177 10,11 6,00 Výmetová gu atina 78 691 78 691 3,14 10
Pokra ovanie tabu ky 5 Sortiment Tuzemsko Vývoz Rok 1990 (m 3 ) Rok 2005 (m 3 ) Rok 2006 (m 3 ) Rok (%) Vlastná spotreba Spolu Tuzemsko Vývoz Vlastná spotreba Spolu Tuzemsko Vývoz Vlastná spotreba Spolu 1990 2005 2006 Spolu 2 376 631 22 868 110 373 2 509 872 5 521 224 606 368 96 979 6 224 571 4 487 174 208 463 90 240 4 785 877 100,00 100,00 100,00 Listnaté drevo Výrezy I. triedy 27 713 27 713 4 069 1 847 5 916 3 106 2 339 5 445 1,22 0,19 0,18 Výrezy II. triedy 81 118 8 81 126 28 276 10 302 6 38 584 23 758 10 658 6 34 422 3,56 1,25 1,12 Výrezy III. A, B,C triedy 733 612 1 372 13 001 747 985 866 690 69 625 10 065 946 380 1 002 968 97 505 29 409 1 129 882 32,82 30,75 36,65 Banské drevo 2 378 34 2 412 20 433 816 21 249 4 803 213 5 016 0,11 0,69 0,16 Žrde 24 245 648 24 893 738 146 884 465 174 639 1,09 0,03 0,02 Vlákninové drevo 963 081 140 147 331 1 103 559 1 725 376 76 959 4 907 1 807 242 1 473 442 30 870 1 355 1 505 667 48,43 58,72 48,84 Lesné štiepky 26 419 5 780 721 32 920 5 446 330 5 776 66 255 17 606 83 861 1,44 0,19 2,72 Palivové drevo 224 393 8 778 233 171 140 425 600 7 856 148 881 147 912 7 799 8 902 164 613 10,23 4,84 5,34 Drevo na pni 88 627 260 88 887 109 747 9 411 119 158 2,89 3,86 Surové kmene 13 550 209 13 759 33 374 1 005 34 379 0,45 1,12 Výmetová gu atina 25 079 25 079 1,10 0 0 Spolu 2 082 959 147 299 48 600 2 278 858 2 893 630 160 479 23 449 3 077 558 2 865 830 166 990 50 262 3 083 082 100,00 100,00 100,00 Ihli naté + listnaté spolu 4 459 590 170 167 158 973 4 788 730 8 414 854 766 847 120 428 9 302 129 7 353 004 375 453 140 502 7 868 959 Rezivo ihli naté 57 886 7 740 1 271 66 896 10 165 951 11 116 Rezivo listnaté 1 360 1 302 364 3 026 11 788 2 495 11 14 294 Prame : Štvr ro ný výkaz o dodávkach dreva v lesníctve Les D (MP SR) 2-04, colná štatistka SR Poznámka: dodávky na vývoz zahr ujú len drevo priame dodávky obhospodarovate ov lesov. 11
V roku 2006 celková ažba predstavovala 8 357 tis. m 3, z toho náhodnými ažbami bolo vy ažené 4,266 tis. m 3, t. j. 51 %, pri om takýto trend možno o akáva aj v nasledujúcich rokoch (tab. 4). Subjekty obhospodarujúce lesy dodali v roku 2006 na domáci trh 7 353 tis. m 3 dreva (tab. 5). V porovnaní s rokom 2005 to predstavuje o 1 062 tis. m 3 dreva menej a v porovnaní s rokom 1990 bol objem dodávok dreva na domáci trh prekro ený takmer dvojnásobne. Dovoz surového dreva v roku 2006 predstavoval 350 tis. m 3, z toho 82 % vlákninového dreva. Od roku 1997, kedy sa liberalizoval obchod so surovým drevom bol zaznamenaný trend zvyšovania exportu dreva a naopak, od roku 2000 export za al postupne klesa a až v roku 2005 bol opä zaznamenaný nárast exportu dreva v objeme 1 815 tis. m 3, o je možné pripísa spracovaniu kalamity z roku 2004. V roku 2006 sa pod a údajov colnej štatistiky exportovalo 1 233 tis. m 3 surového dreva, z toho vlastníci a užívatelia lesov predali do zahrani ia 375 tis. m 3 a obchodné spolo nosti 858 tis. m 3. Firmy drevospracujúceho priemyslu vyviezli 1 092 tis. m 3 ihli natého a 100 tis. m 3 listnatého reziva. 1.2. Priemerné ceny dreva v lesnom hospodárstve SR Trh s drevom v rámci Slovenskej republiky prešiel od roku 1990 zložitým vývojom, ke v období 90-tich rokov sa výrazne prejavovala absencia riadne fungujúceho trhu. Bežným javom bolo nedodržiavanie obchodných zmlúv a nízka platobná disciplína zo strany odberate ov a spracovate ov tejto komodity. Nadmerný vývoz, kde boli dosahované vyššie ceny dreva ako v tuzemsku, musel by regulovaný licen nou politikou a množstevnými kvótami. Postupné zlepšenie situácie nastalo od roku 2000, kedy sa za al realizova program Drevo surovina 21. storo ia schválený uznesením vlády SR. 830 z 29. 9. 1999. Cie om programu bolo zvýši do roku 2005 nálne spracovanie a využívanie surového dreva, v podmienkach SR najmenej o 1 mil. m 3 ro ne oproti východiskovému stavu z roku 1999. Vyhodnotenie tohto pre lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel významného programu bolo predložené vláde SR v roku 2006, kde bolo konštatované, že tuzemské spracovanie a využitie dreva vzrástlo za obdobie realizácie programu o 3,4 mil. m 3. Tento priaznivý vývoj sa jednozna ne prejavil aj na zlepšení prostredia dodávate sko-odberate ských vz ahov a stabilizácii cien dreva, ktoré od roku 2006 u hlavných sortimentov piliarskej gu atiny a vlákninového dreva vykázali nárast (tab. 6). Tabu ka 6 Ceny dreva v lesnom hospodárstve SR v rokoch 20052006 v Sk.m -3 Tuzemská cena Exportná cena Tuzemsko + Export. r. Sortiment 2005 2006 Index 2006/2005 2005 2006 2006/ 2005 2005 2006 Index 2006/2005 Ihli naté drevo 1 Výrezy I. triedy 4 110 3 771 0,92 3 727 3 675 0,99 4 009 3 754 0,94 2 Výrezy II. triedy 3 132 3 135 1,00 3 438 3 191 0,93 3 149 3 139 1,00 3 Výrezy III. A, B, C triedy 1 626 1 741 1,07 1 595 1 607 1,01 1 624 1 739 1,07 4 St py 1 351 2 040 1,51 1 242 1 277 2 040 1,60 5 Banské drevo 1 502 1 301 0,87 1 268 1 187 0,94 1 459 1 283 0,88 6 Žrde 716 789 1,10 1 032 1 012 0,98 780 802 1,03 12
Pokra ovanie tabu ky 6 Tuzemská cena Exportná cena Tuzemsko + Export. r. Sortiment 2005 2006 Index 2006/2005 2005 2006 2006/ 2005 2005 2006 Index 2006/2005 7 Vlákninové drevo 774 875 1,13 802 899 1,12 778 878 1,13 8 Lesné štiepky 371 1 223 3,30 1 223 371 1 223 3,30 9 Palivové drevo 396 444 1,12 394 388 0,99 396 444 1,12 10 Sortimenty spolu (r. 1 až 9) 1 334 1 497 1,12 1 221 1 109 0,91 1 323 1 477 1,12 11 Drevo ihli naté na pni 654 701 1,07 613 551 0,90 650 701 1,08 12 Surové ihli naté kmene 1 001 1 437 1,44 792 1 679 2,12 973 1 439 1,48 13 Ihli naté drevo spolu 1 211 1 439 1,19 1 082 1 113 1,03 1 198 1 425 1,19 Listnaté drevo 14 Výrezy I. triedy 9 898 10 044 1,01 9 482 10 204 1,08 9 768 10 113 1,04 15 Výrezy II. triedy 4 933 5 056 1,03 4 645 5 751 1,24 4 856 5 271 1,09 16 Výrezy III. A, B, C triedy 1 744 1 763 1,01 2 109 1 979 0,94 1 772 1 783 1,01 17 Banské drevo 1 088 1 218 1,12 1 230 1 177 0,96 1 093 1 217 1,11 18 Žrde 643 710 1,10 643 710 1,10 19 Vláknin. a netried. drevo 999 1 093 1,09 1 147 1 269 1,11 1 005 1 097 1,09 20 Lesné štiepky 1 013 1 528 1,51 1 318 1 528 1,16 1 030 1 528 1,48 21 Palivové drevo 721 843 1,17 880 1 267 1,44 722 865 1,20 22 Sortimenty spolu (r. 14 až 21) 1 270 1 381 1,09 1 887 2 119 1,12 1 304 1 425 1,09 23 Drevo listnaté na pni 317 325 1,03 317 325 1,03 24 Surové listnaté kmene 866 1 325 1,53 866 1 325 1,53 25 Listnaté drevo spolu 1 239 1 340 1,08 1 887 2 119 1,12 1 273 1 384 1,09 26 Ihli naté + listnaté drevo spolu Prame : Štátne štatistické zis ovanie Les (MP SR) 2-04 1 220 1 401 1,15 1 249 1 558 1,25 1 223 1 409 1,15 K 30. júnu 2007 boli priemerné ceny dodávok surového dreva pre tuzemsko nasledovné: Ihli naté surové drevo Listnaté surové drevo výrezy I. triedy akosti 3 950 Sk/m 3 výrezy I. triedy akosti 8 772 Sk/m 3 výrezy II. triedy akosti 3 080 Sk/m 3 výrezy II. triedy akosti 5 673 Sk/m 3 výrezy III. A triedy akosti 2 300 Sk/m 3 2 432 Sk/m 3 výrezy III. B triedy akosti 1 853 Sk/m 3 1 812 Sk/m 3 výrezy III. C triedy akosti 1 450 Sk/m 3 1 548 Sk/m 3 st pové výrezy 2488 Sk/m 3 výrezy IV. triedy akosti banské drevo 1 658 Sk/m 3 drevo V. triedy akosti drevo V. triedy akosti vlákn. a ost. priem. drevo 882 Sk/m 3 netr. listn. drevo 1 199 Sk/m 3 drevo VI. triedy akosti drevo VI. triedy akosti palivové drevo 634 Sk/m 3 palivové drevo 858 Sk/m 3 13
V roku 2006 sa vzrastom cien dreva o 15 % prerušila cenová stagnácia, ktorá v období 20032005 spôsobila pokles priemerného spe aženia sortimentov ihli natého surového dreva o viac ako 18 %. Ceny rýchlejšie rástli v štátnom sektore, kde ich hladina bola vyššia o 5 % oproti neštátnemu sektoru, ktorý vä šinou predáva drevo bez manipulácie a druhovania v surových kme- och za jednotnú dohodnutú cenu subjektom vykonávajúcim ažbovú innos dodávate ským spôsobom, alebo rmám zaoberajúcim sa obchodom s drevom. Drevo sa na domácom trhu predáva ešte stále za asi o 10 % nižšie ceny, ako v okolitých lenských krajinách EÚ, Nemecku, Rakúsku, eskej republike a Po sku. Výnimku tvoria niektoré listnaté sortimenty, napr. listnaté dyharenské výrezy z drevín dub, buk a listnatá vláknina V. triedy akosti, ktoré majú na Slovensku vyššiu hladinu cien ako v echách. Ostatná ve koplošná vetrová kalamita Kyril, ktorá zasiahla uvedené susedné krajiny a spracovanie dreva vyvolala na týchto trhoch pokles cien, o môže ma odraz aj na hladinu cien sortimentov dreva na Slovensku. V situácii, ke domáci drevospracujúci priemysel žiada navyšovanie ažieb dreva bez adekvátnej ponuky na úpravu cien je potrebné zváži riešenie vyrovnanej bilancie medzi ponukou a dopytom. Pritom sa však nevyhnutne objavuje otázka, i takéto riešenie bude v najbližšom a strednodobom asovom horizonte možné, s oh adom na enormne vysoký nárast náhodných ažieb zo šokového hynutia smrekových porastov na nepôvodných stanovištiach a prudkého rozvoja biotických škodlivých inite ov (hmyz, huby), ktoré pod a zákona o lesoch musia by prednostne spracované a expedované z lesa v najkratších možných dodacích lehotách 2 3 týžd ov. 1.3. Faktory ovplyv ujúce uplatnenie dreva na trhu Hodnotenie vývoja cien tovaru v podmienkach trhového hospodárstva sa zakladá na analýze a zhodnotení komponentov a podmienok trhu v priestore, kde sa daný tovar (sortimenty dreva) realizujú, ale aj vplyvy susedných lokálnych až globálnych trhov. Pri modelovom hodnotení cien dreva na Slovensku sa uplatnila regresná analýza, ktorá potvrdila závislos medzi množstvom dodávaného dreva a zmenou ceny dreva za obdobie 19982006. Okrem objektívnych faktorov trhového mechanizmu vývoj uplatnenia dreva a jeho trhovú cenu ovplyv ujú aj tieto faktory: zmena dopytu domáceho trhu na jednotlivé druhy sortimentov úzko súvisiaca s celkovou situáciou v drevospracujúcom priemysle, objem predaja dreva ponúkaného domácimi producentmi štátneho a neštátneho sektora, zmeny v objeme predaja a v cenách dreva v susedných štátoch, zmena v objeme predaja a v dopyte po dreve u najvä ších svetových producentov a spotrebite ov dreva (USA, ína, Kanada, Rusko, EÚ), zvýšený objem predaja dreva na pni, nevýhodná pozícia malých producentov dreva vo i rmám sprostredkujúcim obchod s drevom, objem kalamitného dreva v Európe a jeho ponuka na trhu, 14
kurzové zmeny Sk vo i USD a EUR, neodborné druhovanie dreva na sortimenty. 2. VYZNA OVANIE AŽBY DREVA, OZNA OVANIE VY AŽENÉHO DREVA A DOKLADY O PÔVODE DREVA V rámci prípravy podnikate ského zámeru každého subjektu lesného hospodárstva a zárove pre potreby nan ného plánovania na nasledujúci rok je potrebné pozna množstvo a kvalitu jednotlivých sortimentov dreva, ktoré budú získané z lesného porastu ur eného k ažbe. Výchovná ažba sa vykonáva v lesných porastoch predrubného veku, ktoré ešte nedosiahli rubný vek výchovnými ažbami prebierkami zameranými na zlepšenie vývoja, druhovej a porastovej štruktúry zdravotného stavu, odolnosti a kvality v rozsahu odporu enom lesným hospodárskym plánom alebo v lesných porastoch do 50 rokov v rozsahu odporu enom LHP s možnou úpravou pod a návrhu lesného odborného hospodára. Obnovná ažba sa za ína vo veku rubnej zrelosti lesných porastov, pri om sa uplat ujú špeci ká vyplývajúce z jednotlivých hospodárskych spôsobov. V zásade je však zameraná na dosiahnutie maximálneho podielu prirodzenej obnovy lesa, alebo v prípade rekonštrukcie lesa, na o najrýchlejšie prinavrátenie mimoproduk ných a produk ných funkcií lesa bežným hospodárením. Na zabezpe enie zámeru hospodára a realizáciu plánovanej ažby sa vykonáva vyzna ovanie jednotlivých stromov alebo astí lesných porastov pod a ur ených zásad. 2.1. Vyzna ovanie ažby dreva Vyzna ovanie stromov ur ených na výrub je sú as ou procesu ažby dreva, do ktorej sa zahr uje technologická príprava pracoviska, výrub stromov a sústre ovanie dreva na odvozné miesto. Vyzna ovanie ažby dreva a postup vyzna ovania ažby dreva upravuje vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva SR. 232/2006 Z. z. o vyzna ovaní ažby dreva, ozna ovaní vy aženého dreva a dokladoch o pôvode dreva. Východiská obnovy lesa sa ozna ia na okrajových stromoch nezmazate ným farebným šikmým pásom širokým najmenej pä centimetrov z vnútornej strany obnovovaného prvku tým istým druhom farby, ktorým sa ozna ia jednotlivé stromy na výrub. Zárove sa dvoma šikmými pásmi tej istej farby a rozmerov vyzna ia približovacie linky na sústre ovanie dreva. Stromy ur ené na výrub sa vyzna ujú jednotlivo nezmazate ným farebným znakom s priemerom najmenej pä centimetrov alebo itate nou ciachou vo výške 130 centimetrov od zeme na kmeni a na kore ovom nábehu. Farebné znaky alebo itate ná farebná ciacha sa ozna ujú na strome tak, aby boli dobre vidite né pri postupe pili a v lesnom poraste. Na vyzna ovanie úmyselnej ažby sa používajú nezmazate né farby naj astejšie aplikované zo sprejových nádobiek. Na vyzna enie úmyselnej ažby nemožno použi ervenú ani bielu farbu. 15
Pri mimoriadnej ažbe sa písmenami x ervenou farbou vyzna ujú okrajové stromy ozna ujúce obvod plochy odlesnenia. Tieto stromy sa nerúbu. Zárove sa ervenou farbou vyzna ujú hranice ochranných lesov. Bielou farbou sa vyzna ujú stromy pri rozptýlenej náhodnej ažbe (napr. vietor, sneh, hmyz) a to bielym farebným znakom na kmeni a kore ovom nábehu (vývraty, zlomy do troch metrov výšky a suché stromy bez kôry sa nevyzna ujú). Pri ve kom plošnom rozsahu náhodnej ažby dreva na sústredených plochách s potrebou zales ovania sa bielym znakom tvaru x ozna ujú len hrani né stromy po obvode kalamitnej plochy, ktoré sa nerúbu. Aj ke zákon o lesoch nevyžaduje vyzna enie ažby pri výchove lesa v lesných porastoch do veku 50 rokov, v praxi sa s oh adom na prevažujúci podiel dodávate ských prác v ažbe dreva vyzna ovanie výchovy lesa do 50 rokov vykonáva bežne ako v štátnom, tak aj v neštátnom sektore. Vyzna ovanie ažby dreva vykonávajú odborní lesnícki zamestnanci a vyzna enie ažby, pokia ju nevykoná osobne, je povinný skontrolova príslušný odborný lesný hospodár. Súhlas na ažbu dreva je základným dokladom, ktorý opráv uje vykonávate a ažby uskuto ni ažbu v lesnom poraste. Pod a zásad vykonávania ažby dreva sa ažba môže vykona len po vyzna ení ažby a na základe písomného súhlasu odborného lesného hospodára. Súhlas na ažbu dreva je evidovaný doklad, v ktorom sú uvedené údaje o odbornom lesnom hospodárovi, ktorý súhlas vydal, dátum vydania, platnos súhlasu pre lesný celok a vlastnícky celok s ozna ením názvu vlastníka, správcu alebo obhospodarovate a lesa. V súhlase sú uvedené údaje o lesnom poraste, jeho ozna enie, druh ažby, ktorá sa bude vykonáva, spôsob vyzna enia ažby, (farba, ciacha, štítok), drevina, po et kme ov, objem ažby v m 3 a plocha v ha. V údajoch o vykonávate ovi ažby je uvedený názov fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá bude vykonávate om ažby. Vykonávate ažby je povinný predloži súhlas na vyzvanie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, lena lesnej stráže alebo príslušníka Policajného zboru a uchováva ho do konca platnosti LHP. Súhlas na ažbu je uvedený v prílohe A. 2.2. Základné pravidlá pri stínke stromu a výrobe surového dreva Stínka stromu ako základný prvok procesu ažby sa skladá z operácií, ktorých kvalitné vykonanie musí vykonávate ažby zabezpe i, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky na pôdu, následný lesný porast, pri ahlé stromy a kvalitu aženého dreva. Ide o vykonanie nasledovných operácií: Ur enie smeru pádu stromu v záujme bezškodnej ažby a smerovo riadeného sústre ovania dreva, Úprava pracoviska, ktorá sa venuje o isteniu päty stromu a zabezpe eniu ústupovej zóny v 45 uhle od osi ur eného pádu stromu, Úprava spodnej asti stromu, ktorá spo íva v odrezaní nadrozmerných kore ových nábehov presahujúcich normou ur ený rozsah a prípadné odstránenie hrubej borky (BO, SC), Zárez (zásek) sa vykonáva zo strany ur eného smeru pádu stromu a vedie sa do 1/5 až 1/3 hrúbky p a, pri om jeho výška sa má rovna 2/3 h bky s optimálnym uhlom 45 55, Hlavný rez je vedený vodorovným rezom vo výške 2/3 výšky zárezu, 16
Nedorez v šírke 2 4 cm rozhoduje o nasmerovaní stromu do ur eného smeru pádu. Pokia je nedorez výrazne vä ší, dochádza pri páde stromu k vytrhnutiu triesky alebo k rozštiepeniu prízemkovej asti kme a, o má za následok vážne poškodenie alebo až zni enie najcennejšej asti stromu a zmarenie práce nieko kých generácií, ktoré les tvorili a pestovali. V žiadnom prípade nesmie dôjs k úplnému prerezaniu nedorezu, pretože dochádza k neovládate nému pádu stromu. Pád stromu nastáva po dorezaní na úrove nedorezu vytiahnutí píly z rezu a s použitím klinov alebo drevoruba skej lopatky vychýlení stromu do smeru pádu. 2.3. Klasi kácia surového dreva Klasi kácia surového dreva je jeho triedenie pod a druhu dreviny a jej bežného názvu, rozmerov a kvality. Pre klasi káciu surového dreva na Slovensku je v sú asnosti uplat ované Nariadenie vlády SR. 86/2005 Z. z. o klasi kácii surového dreva, ktoré bolo prijaté na základe preberania aktov Európskych spolo enstiev a Európskej únie. S oh adom na už neaktuálnu Smernicu Rady. 68/89 EHS z roku 1968 Európsky parlament a Rada. 714/2007 ES zrušili predmetnú smernicu s ú innos ou od 31. 12. 2008. Do uvedeného termínu musí by zrušené aj príslušné nariadenie vlády SR, pri om v alšom období sa bude postupova pod a platných STN EN a STN. Surové drevo je drevo vy ažených stromov, odvetvené a zbavené vrcholca na tenšom konci hrubšie ako 7 cm v kôre alebo odkôrnené v celých d žkach alebo prie ne porezané vrátane rovnaného dreva a štiepaného dreva. Drevo v celých d žkach je surové drevo ozna ované ako surový kme, ktorému sa na lokalite pe zmeria d žka v m, stredová hrúbka v cm a ozna í sa poradovým íslom na ele kme a spravidla modrou kriedou. Objem (kubatúra) sa vyjadruje v skuto ných kubických metroch (m 3 ) s presnos ou na dve desatinné miesta. Rovnané drevo je surové drevo v gulia och alebo štiepach uložené a merané v rovnaniach, jeho objem (kubatúra) sa vyjadruje v priestorových mierach (prm) a prepo ítava sa na kubické metre pomocou príslušných prevodových ísel (ihli naté 0,64, listnaté 0,54). Druhovaním surového dreva v celých d žkach a jeho prie nym rozrezaním vznikajú výrezy zodpovedajúce svojimi rozmermi a akos ou ustanoveniam príslušných noriem alebo uzatvorenej obchodnej zmluve. Každý výrez je ozna ený a evidovaný tak, aby nedochádzalo k zámenám osobitným íslom, d žkou v m, stredovou hrúbkou v cm, triedou akosti (napr.. 126, 5/40, II.) Druhovanie a manipulácia na sortimenty sa môže vykonáva pri pni, na odvoznom mieste alebo na hlavnom (expedi nom) sklade v závislosti od použitej technológie pri sústre ovaní dreva, omu musia by prispôsobené aj dopravné prostriedky na odvoz dreva. Pri sústre ovaní surových kme ov v celých d žkach dochádza k rozsiahlemu poškodeniu stojacich stromov s následkom výrazného zníženia kvality dreva a odolnosti až v rozsahu do 25 %. Naproti tomu pri sústre ovaní výrezov vývoznými súpravami alebo lanovými systémami klesá poškodenie stojacich stromov v lesnom poraste pod 5 %. Nako ko prízemkové asti stojacich stromov v lesnom poraste poškodené pri ažbe sú vstupnou bránou hubových infekcií, je povinnos ou vykonávate a ažby ihne, najneskôr však do 24 hod. po ažbe, takéto stromy ošetri vhodným fungicídnym prípravkom (napr. Pellacol). 17
Pri manipulácii surového dreva na sortiment I. IV. triedy kvality pod a príslušných STN 48 0055 alebo STN 48 0056 pokia nie je v zmluve dohodnuté inak, je potrebné, aby vykonávate ažby dodržal tieto pravidlá: odstráni vetvy a zbytky (hr e) po nich v rovine povrchu kme a bez zarezania do kme a hlbšie ako 0,5 cm, elá zarovna rezom kolmo na pozd žnu os výrezu, odstráni nerovnosti spôsobené stínkou (nedorez, triesky, vytrhnuté vlákna a pod.), odstráni vidite né cudzie telesá, elá výrezov nesmú by zne istené bahnom, zakryté snehom, adom pre možnos posúdenia znakov itate ných na ele výrezu. Dodržanie tohto pravidla je pre dodávate a zvláš dôležité pri elektronickom preberaní a posudzovaní kvality dreva na sklade odberate a, Výroba výrezov združenej kvality je možná v rámci dohody medzi dodávate om a odberate om dreva. 2.4. Ozna ovanie vy aženého dreva Vy ažené surové drevo v celých d žkach alebo vo výrezoch je obhospodarovate lesa alebo nákupca dreva povinný najneskôr pred odvozom z odvozného miesta ozna i itate nou ciachou alebo iným povoleným ozna ením (štítok), ktoré vopred zaregistroval obvodný lesný úrad. Ciacha je zna ka, ktorou sa ozna uje vy ažené surové drevo na prie nom reze ( ele). Ciacha pod a toho, i ide o lesy vo vlastníctve štátu a vyššieho územného celku (VÚC) alebo ide o neštátne lesy obsahuje rozdielne znaky. a) Ciacha obsahuje znaky: ak ide o lesy vo vlastníctve štátu alebo vyššieho územného celku, obsahuje aj znaky ozna- ujúce organiza né jednotky ŠL 10 08 03 ŠL obhospodarovate lesa; 10 íslo odštepného závodu; 08 íslo lesnej správy; 03 íslo lesného obvodu. b) ak ide o lesy neštátneho sektora ciacha obsahuje ozna enie vlastníka alebo obhospodarovate a lesa urbárskeho spolo enstva, komposesorátu alebo iného spolo enstva mesta alebo obce cirkvi lesy v obhospodarovaní inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby lesy s odborným hospodárením poverenej organizácie nákupca dreva U O C P OHL Všetky tieto ciachy obsahujú aj zna ku okresu a registra né íslo pridelené obvodným lesným úradom. U R 18
ZV 20 U obhospodarovate lesa; ZV skratka sídla okresu; 20 registra né íslo. Ciachou alebo iným povoleným ozna ením sa itate ne ozna uje vy ažené surové drevo a z neho vyrobené sortimenty pod a slovenských technických noriem (STN 48 0055, STN 48 0056) a) v celých d žkach (surové kmene), b) prie ne rozrezané na výrezy I., II. a III. triedy kvality, c) ur ené na výrobu drevoviny (brúsne drevo), banské výrezy, d) vlákninové drevo a ostatné priemyslové drevo V. triedy kvality dlhšie ako 2 metre, e) palivové drevo VI. triedy kvality, dlhšie ako 2 metre. f) Žrde ako sortiment IV. triedy kvality sa neciachujú. 2.5. Doklady o pôvode dreva Pôvod prepravovaného dreva alebo uskladneného dreva sa preukazuje Dokladom o pôvode dreva, ktorý je prepravca, skladovate alebo spracovate dreva povinný na vyzvanie preukáza orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, lenovi lesnej stráže alebo príslušníkovi Policajného zboru a uchováva ho najmenej 10 rokov. Doklad o pôvode dreva je osobitne evidovaný íslom a obsahuje údaje o obhospodarovate- ovi lesa, odberate ovi dreva, prepravcovi s uvedením priezviska vodi a, zna ky dopravného prostriedku a jeho eviden ného ísla prípadne aj íslo vagónu pri preprave železnicou. V alšej asti dokladu je uvedené odkia a kam je drevo prepravované, dátum prepravy a identi ka né údaje ciachy, ktorou bolo dopravované drevo ozna ené. Údaje o prepravovanom surovom dreve obsahujú názov dreviny, íslo kusa, d žku, priemer, objem v m 3. Osoby zodpovedné za výdaj dreva a jeho prevzatie sú uvedené v dolnej asti dokladu s dátumom, hodinou vydania a prevzatia dreva potvrdené podpismi. Doklad o pôvode dreva je uvedený v prílohe B. 19
3. KVALITATÍVNE TRIEDENIE SUROVÉHO DREVA Kvalitatívne triedenie ihli natého a listnatého surového dreva vychádza zo zara ovania dreva do jednotlivých sortimentov. Rozhodujúcim kritériom je a ur ite aj zostane technologická kvalita dreva, o znamená využite nos pre ur itú skupinu výrobkov. Na našom území sa v lesníctve už viac ako 50 rokov zara uje drevo do sortimentov pod a znakov kvality v rámci systému eskoslovenských štátnych noriem ( SN) a od roku 1993 národným systémom STN, ktorý sa v sú asnosti postupne harmonizoval s európskymi normami EN. S rozvojom vo ného trhu s drevom význam získavajú zmluvné vz ahy, takže normy majú odporú ací charakter, pri om vplývajú na vyváženos zmluvných vz ahov. Kvalitatívne triedenie surového dreva, pri ktorom nie je známy ú el použitia v normách EN (napr. v uzanciách Rakúska) zah a štyri triedy A, B, C, D. Na Slovensku v súlade s uvedenými štyrmi triedami dlhodobo uplat ujeme kvalitatívne triedenie dreva a gu atiny, pri ktorých je známy ú el použitia a zah a šes tried: I., II., III., IV.,V.,VI. Triedenie vychádza z tohto všeobecného opisu kvalitatívnych tried. 3.1. Kvalitatívne triedy pod a európskych noriem Kvalitatívna trieda A Drevo najvyššej kvality. Tejto kvalitatívnej triede spravidla zodpovedá drevo z prízemkového výrezu s drevom bez h a bez alších znakov alebo len s malými znakmi a s malým obmedzením s oh adom na využitie. Kvalitatívna trieda B Drevo v priemere bežnej až najvyššej kvality Prípustné sú hr e do takého rozsahu, ktorý je bežný na každej drevine. Kvalitatívna trieda C Drevo v priemere nižšej kvality až menej hodnotné. Dovo ujú sa všetky znaky, ktoré zásadne neznižujú prirodzené vlastnosti dreva. Kvalitatívna trieda D Drevo, z ktorého možno získa využite né sortimenty, ktoré s oh adom na jeho znaky nie je možné zaradi do tried A, B, C. Zásady triedenia pod a uvedených tried A, B, C, D ur ujú normy STN PENV: Ihli naté dreviny Pre smrek (SM) a jed a (JD) tabu ka 1 STN PENV 1927 1 Pre borovice (BO) tabu ka 1 STN PENV 1927 2 Pre smrekovce (SC, SJ) a duglasky (DG) tabu ka 1 STN PENV 1927 3 Listnaté dreviny - pre dub (DB) tabu ka 1 STN EN 1316 1 - pre buk (BK) tabu ka 2 STN EN 1316 1 20
- pre topo (TP) tabu ka 1 STN EN l316 2 - pre jase (JS) tabu ka 1 STN EN 1316 3 - pre javory (JV) tabu ka 2 STN EN 1316 3 3.2. Kvalitatívne triedy pod a slovenských technických noriem (STN) alej uvedené triedenie pod a tried kvality, ktoré je v podmienkach lesného hospodárstva Slovenskej republiky používané a odporú ané pre prax vychádza z STN 48 0055 pre ihli naté dreviny a STN 48 0056 pre listnaté dreviny, ktorých posledná revízia bola publikovaná Slovenským úradom technickej normalizácie (SÚTN) v roku 2007. Výrezy kvalitatívnej triedy I Ú el použitia: dyhové výrezy, špeciálne výrezy ur ené na výrobu hudobných nástrojov a technických potrieb. Charakteristika: Zdravé surové drevo v kôre vynikajúcej kvality bez chýb alebo s nepatrnými chybami, na oboch koncoch s hladkým rezom a šírkou rastových kruhov do 4 mm. Pre výrobu hudobných nástrojov musí ma vrstva ozvu ného dreva šírku aspo 8 cm a v nej 4 rastové kruhy na 1 cm. Ro ná produkcia SR Ihli. 300 400 m 3 /3 800 4 000 Sk/m 3 List. 5 0006 000 m 3 /10 000 15 000 Sk/m 3 Výrezy kvalitatívnej triedy II Ú el použitia: Výrezy na výrobu dýh lúpaním, výrobu preglejkových dosiek, zápalkárske výrezy a výrezy na špeciálne rezivo. Charakteristika: Zdravé surové drevo v kôre, na oboch koncoch s hladkým rezom so znakmi, ktoré neobmedzujú jeho použitie. Šírka ro ných rastových kruhov bez obmedzenia. Ro ná produkcia v SR: Ihli. 9 00010 000 m 3 /3 1003 400 Sk/m 3 List. 30 20040 000 m 3 /5 2006 000 Sk/m 3 Výrezy kvalitatívnej triedy III Ú el použitia: piliarske výrezy Kvalitatívna trieda III. A Charakteristika: Zdravé surové drevo s ojedinelými chybami pri celkovej dobrej kvalite dreva. Šírka ro ných rastových kruhov bez obmedzenia Ro ná produkcia v SR Ihli. 767 tis. m 3 /2 3002 400 Sk/m 3 Listn. 370 tis. m 3 /2 3002 500 Sk/m 3 21
Kvalitatívna trieda III. B Charakteristika: Surové drevo štandardnej kvality vrátane dreva zo suchárov, s viacerými znakmi pri celkovej priemernej kvalite Ro ná produkcia v SR Ihli. 1 261 tis. m 3 /1 8001 950 Sk/m 3 Listn. 573 tis. m 3 /1 7501 850 Sk/m 3 Kvalitatívna trieda III. C Charakteristika: Surové drevo bežnej kvality až menej hodnotné, s dovolenými chybami na využitie v piliarskom spracovaní Ro ná produkcia v SR Ihli. 895 tis. m 3 /1 4001 550 Sk/m 3 Listn. 187 tis. m 3 /1 4501 600 Sk/m 3 Výrezy kvalitatívnej triedy IV. Ú el použitia: drevovina (brúsne drevo), banské výrezy, žr ovina Brúsne drevo Charakteristika Surové drevo riadne odvetvené, erstvé, neodkôrnené, s minimálnou vlhkos ou 45 % len drevina sm. Ro ná produkcia v SR Ihli. 5 00010 000 m 3 /1 6001 700 Sk/m 3 Banské drevo Charakteristika: Surové drevo erstvé vrátane preschnutého, bez príznakov hniloby, vyrába sa bez rozlíšenia na dreviny. Ro ná produkcia v SR: Ihli n. 12 00018 000m 3 /1 5001 700 Sk/m 3 List. 5 0007 000 m 3 /1 5001 600 Sk/m 3 Žr ovina Charakteristika: Surové drevo v kôre, triedené na žrde a ž dky, pod a hrúbky bez kôry meranej 1 m od hrubšieho konca, vyrábané zo všetkých drevín. Ro ná produkcia v SR Ihli. 12 00015 000 m 3 /9001 000 Sk/m 3 Listn. 5001 000 m 3 /700800 Sk/m 3 Výrezy kvalitatívnej triedy V Ú el použitia: 22
Vlákninové drevo a ostatné priemyselné drevo Charakteristika: Surové drevo riadne odvetvené, krátené, obidva konce zarezané, erstvé i preschnuté, ktorého kvalita umož uje chemické a mechanické priemyselné spracovanie na výrobu buni iny, dosiek z aglomerovaného dreva a na iné využitie. Ro ná produkcia v SR: Ihli. 1,01,2 mil. m 3 /850950 Sk/m 3 Listn. 1,51,7 mil. m 3 /1 1001 250 Sk/m 3 Výrezy kvalitatívnej triedy VI. Ú el použitia: Energetický zdroj Charakteristika: Surové drevo, ktorého kvalita neumož uje priemyslové spracovanie, ale je využite né ako zdroj energie. Ro ná produkcia v SR: Ihli. 140150 tis. m 3 /500600 Sk/m 3 Listn. 150160 tis. m 3 /850900 Sk/m 3 Klasi kácia ihli natého surového dreva v triedach kvality I. VI. pod a STN 48 00 55 je uvedená v prílohách D až I. Klasi kácia listnatého surového dreva v triedach kvality I. VI. pod a STN 48 00 56 je uvedená v prílohách J až R. 3.3. Ozna ovanie sortimentov surového dreva Výrezy dodávaných sortimentov, ktorých objem (kubatúra sa zis uje jednotlivo pre každý kus sa na ele výrezu itate ne ozna uje spravidla modrou lesníckou kriedou: íslo výrezu, zna kou kvalitatívnej triedy I. A, I. B., II. A, II. B., III. A, III. B, III. C, IV., menovitou d žkou (bez nadmiery) a stredovou hrúbkou (priemer). Príklad: 169, II. 5/42 Surové drevo ostatných sortimentov, ktorých objem sa ur uje hromadne (žrde, ž dky, palivové drevo) sa neozna uje. Zoznam lesných drevín a skratiek používaných pri klasi kácii surového dreva a jeho zatrie ovaní do kvalitatívnych tried je uvedený v prílohe C. Terminológia a pojmy pod a európskych (EN) a slovenských technických noriem (STN) je uvedená v prílohe S. 23
4. METÓDY MERANIA ROZMEROV A UR OVANIE OBJEMU (KUBÍKOVANIE) DREVA Základnou podmienkou pri druhovaní a manipulácii dreva je zistenie rozmerov a množstva, ktoré je ur ované ich objemom (kubatúrou) alebo aj hmotnos ou. Meranie dreva sa rozlišuje pod a miesta a spôsobu merania, na ktorý nadväzujú rôzne spôsoby ur enia objemu surového dreva. Surové drevo môže by merané: jednotlivo, napr. hromadne, napr. žrde a ž dky, surové kmene v celých d žkach, surové kmene krátené na odvozné d žky, priemyslové výrezy a pod. v rovnaniach, napr. palivové drevo, vážením a prepo tom pod a špeci ckej hmotnosti dreva, napr. vlákninové drevo, ostatné priemyslové drevo. Na meranie dreva sa používa len metrický systém. Meria sa objem surového dreva a to skuto né kubické metre alebo priestorové metre alebo hmotnos. 4.1. Meranie jednotlivo 4.1.1. D žka D žka surového dreva sa meria ako najkratšia vzdialenos medzi koncami surového kme a alebo výrezu po povrchu oblej plochy, spravidla od hrubšieho konca. Ak sa na surovom dreve vyskytuje šikmá plocha zárezu z ažbového rezu, d žka sa meria od stredu tohto zošikmenia (neplatí pre výrezy I. a II. triedy kvality, ktoré musia ma obidva konce kolmo zarezané). D žka surového dreva sa meria v metroch, ur uje sa s presnos ou na jeden centimeter a zaokrúh uje sa na celé decimetre nadol na najbližší stupe menovitej d žky. D žky výrezov stúpajú po 10 cm, iné stúpanie d žky sortimentov stanovuje norma alebo je predmetom zmluvy o dodávke dreva. Pri dlhom dreve so stredovou hrúbkou do 20 cm bez kôry sa môže celková d žka po dohode medzi dodávate om a odberate om zaokrúhli na celé metre nadol. Na výrezy ihli natého a listnatého surového dreva sa k menovitej d žke pridáva 2 % prídavok (nadmiera), ktorý sa do d žky výrezu nezapo ítava. Napr. výrez s menovitou d žkou 4 m má po manipulácii 4,08 m. Uplatnenie iných prídavkov k d žke, ako je vyššie uvedené, musí by predmetom dohody medzi dodávate om a odberate om v zmluve o dodávke dreva. Na meranie d žky sa používajú meradlá, ktoré zodpovedajú požiadavkám na presnos pod a zákona. 142/2000 Z. z. o metrológii v znení zákona. 431/2004 Z. z. Obvyklými mera skými pomôckami sú: oce ové pásmo, mera ská lata, lesná metrovka alebo skladová metrovka kružidlo (krokodíl). 24
V praxi sa pri manipulácii surového dreva a meraní d žky asto nedodržuje zásada nadmiery, ktorá z obavy reklamácie odberate a je asto až o 10 20 cm vä šia, ako je ur ené ím dochádza pre producenta a dodávate a dreva k zbyto ným stratám na produkcii dreva, pri- om odberate takúto darovanú nadmieru nevie pri výrobe presne meraného a kapovaného reziva využi. D žka výrezov s viacsmernou krivos ou sa meria po astiach. Výrez sa teoreticky rozdelí myslenými rezmi na asti (rovné alebo s jednoduchou krivos ou) a každá as sa meria samostatne. Jednotlivé d žky sa potom spo ítajú a krivos sa vyjadrí v centimetroch na 1 meter d žky. 4.1.2. Hrúbka Hrúbka surového dreva sa meria ako kolmá vzdialenos medzi dvoma doty nicami vedenými rovnobežne v proti ahlých bodoch obvodu prierezu meraného výrezu. Meria sa hrúbka v strede menovitej d žky výrezu, ktorá sa od ítava v milimetroch. Hrúbka surového dreva do 19 cm vrátane bez kôry sa meria len jedenkrát rovnobežne s povrchom zeme a zaokrúh uje sa na celé centimetre nadol, napr. 19,7 cm = 19 cm. Hrúbka surového dreva 20 cm a viac bez kôry sa meria dvakrát kolmo na seba v strede výrezu. Z oboch meraní sa bez zaokrúh ovania vypo íta aritmetický priemer a zaokrúhli sa na celé centimetre nadol, napr. 30,7 cm + 32,5 cm = 63,2 : 2 = 31,6 cm = 31 cm. Uvedený postup merania hrúbok sme museli na Slovensku prija v súvislosti s ú innos ou normy STN EN 1309-2 po vstupe do Európskeho spolo enstva v roku 2004, nako ko uvedený postup uplat ujú lenské štáty v rámci vo ného trhu s drevo všeobecne. Treba však poukáza na skuto nos, že pri takomto postupe merania hrúbok dochádza k systematickej chybe, ktorá pri hrúbkach 20 60 cm ukracuje producenta dreva o 7,6 2,5 % objemu dodávaného dreva (ŠMELKO 2000). Ak je v mieste merania hrúbky výrazná rastová nepravidelnos (zhrubnutie, nádor a pod.) alebo praslen vetiev, potom sa hrúbka meria dvoma meraniami pred miestom výraznej rastovej nepravidelnosti a za ním. Z meraní bez zaokrúh ovania sa vypo íta aritmetický priemer a zaokrúh uje sa na celé centimetre nadol. Pri výrezoch združených tried sortimentov sa meria hrúbka i d žka zvláš pre každú kvalitatívnu triedu, pokia nie je v zmluve o dodávke dreva ur ené inak. Na meranie hrúbky surového dreva sa všeobecne používajú kovové priemerky, pri om zásady merania hrúbky vyžadujú delenie s milimetrovou stupnicou. V praxi zavedené priemerky s polcentimetrovou alebo centimetrovou stupnicou musia by vymenené za norme zodpovedajúce meradlá obdobne ako meradlá na meranie d žky pod a príslušného osobitného predpisu (zákon. 142/2000 Z. z. o metrológii v znení zákona. 431/2004 Z. z.). V ostatnom období dochádza aj na Slovensku k širšiemu uplatneniu environmentálne priaznivých technológií používaním viacopera ných ažbových strojov. Meranie d žky, hrúbky a výpo et objemu vy aženého dreva pri týchto technológiách je uvedené v STN 48 0030. 25
4.1.3. Kontrolné merania V prípade potreby, pokia sa dodávate a odberate surového dreva nedohodnú inak, sa pre ú ely kontroly merania a následné zistenie objemu dreva použijú nasledovné referen né meradlá: D žka, meradlo kalibrované s delením 1 cm úradne preskúšané (minimálne raz za 2 roky a umož uje meranie s prípustnou chybou + 0,2 % z nameranej d žky (t. j. pri d žke 10 m 2 cm). Hrúbka, meradlo kalibrované s delením na 1 mm úradne preskúšané (minimálne raz za 2 roky a umož uje meranie s prípustnou chybou 2,5 mm. 4.2. Meranie objemu surového dreva (kubíkovanie) Objem surového dreva sa ur uje v kubických metroch (m 3 ) najmenej na dve desatinné miesta. V slovenskom lesníctve a drevospracujúcom priemysle je pre výpo et objemu surového dreva dlhodobo zaužívaný Huberov vzorec, ktorý je jednoduchý, spo ahlivý a dostato ne presný. Pod a tejto metódy sa objem surového dreva vypo íta ako objem valca meranou hrúbkou 1/2 v polovici d žky výrezu L. Huberov vzorec: d 1/2 = 30 cm L = 5,0 m V = 0,785.900.5 = 0,35 m 3 2 V. d. L 4 Príklad Pre praktické použitie sú vypracované a používané tabu ky objemu gu atiny pod a drevín na základe d žky a stredovej hrúbky, ktoré udávajú objem dreva bez kôry pod a zmeranej hrúbky s kôrou. Platné tabu ky sú uvedené v STN 48 0009. Nako ko merané surové drevo, nemá nikdy tvar ideálneho valca, vzniká pri zis ovaní objemu dreva ur itá chyba Huberovej metódy, ktorá sa prejavuje tým, že na prízemkovej asti udáva asi o 4 % menší objem, v stredových výrezoch sa vyrovnáva na ±1 % a vo vrcholcových výrezoch dáva o 5 % vyšší objem ako je skuto ný. Avšak pri ve kom po te meraní v lesníckej praxi dochádza k vyrovnávaniu rozdielov, takže priemer z ve kého po tu vykonaných meraní dáva správne výsledky. 4.3. Meranie žrdí a ž diek Sortiment žr oviny, zaradený do IV. triedy kvality, sa vyrába v celých d žkach s lenením na žrde a ž dky. Hrúbka sa meria 1 m od hrubšieho konca v kôre a ich objem sa ur uje pod a osobitného lenenia hrúbkových a d žkových tried pre 100 kusov. Skuto ný objem sa zistí tak, že objem pre 100 kusov uvedený v príslušnej tabu ke STN sa redukuje skuto ným po tom žrdí alebo ž dok v hromade. Z praktického h adiska sa pre nezáujem trhu ž dky s hrúbkou 3 6 cm v kôre nevyrábajú. Vyrábajú sa žrde v hrúbkach 7 13 cm s kôrou. 26
4.4. Meranie surového rovnaného dreva Objem dreva uloženého do rovnaní sa ur í z ve kosti rovnane danej násobením d žky, výšky a šírky v metroch, pri om výsledkom je údaj v priestorových metroch, ktorý sa vynásobí prevodovým íslom udávajúcim množstvo dreva bez kôry v 1 prm (1 1 1 m rovnane). Výsledok je objem rovnane v m 3. Pri meraní rovnaného dreva je prídavok na výšku rovnane najmenej 3 %, t. j. pri ukladaní rovnane do výšky 1 m to predstavuje najmenej 103 cm. Objem rovnane je ovplyvnený druhom dreviny (BO, SC majú pre hrubú kôru v prm menej dreva) krivos ou, podielom gulia ov a štiep, ako aj spôsobom ukladania do rovnaní. 4.5. Meranie surového dreva pod a hmotnosti Pri hromadných dodávkach niektorých sortimentov, najmä v kvalitatívnej triede V. vlákninového a ostatného priemyslového dreva, sa uplat uje na skladoch odberate a meranie objemu dodávaného dreva pod a hmotnosti v erstvom stave (lutro váha) alebo pod a vysúšacej metódy (atro hmotnos ). Hmotnos v erstvom stave (lutro hmotnos ) každej dodávky surového dreva sa zis uje ako rozdiel hrubej hmotnosti zistenej pri príjazde na sklad odberate a (hmotnos vozidla + náklad) a istej hmotnosti vozidla po vyložení. Na náklade nesmie by vrstva snehu, adu alebo námrazy. Zis ovanie hmotnosti sa zabezpe uje na certi kovaných mostových váhach vybavených tla iar ou s rozlíšením stupnice na 50 kg. Výsledná hmotnos sa uvedie na vážnom lístku s ostatnými potrebnými údajmi pre identi káciu dodávky. Vysúšacia metóda je založená na porovnaní hmotnosti erstvej vzorky so vzorkami vysušenými. Vzorky sa odoberajú pri vážení z každej dodávky. Skúšobná vzorka pilín sa odoberá motorovou pílou z najmenej 10 kusov pri kolesovej doprave a z 15 kusov pri dodávke vagónom. Rez sa vedie tak, aby boli odobrané piliny od kôry po dre kme a vzorkového kusa a vzorka sa odoberá 15 cm od konca pri rovnanom dreve a 50 cm pri dlhom dreve. Zmiešaná vzorka z jednej dodávky sa ihne ukladá do vhodného obalu zabezpe eného proti vysychaniu, nezamenite ne sa ozna í identi ka nými znakmi dodávky a o najskôr sa doru í do laboratória. V laboratóriu sa erstvá vzorka premieša a odváži sa z nej 100 150 g s presnos ou na 0,01 g. Nasleduje 8 12 hod. proces sušenia pri stálej teplote 103 ºC. (+2 ºC) až po konštantnú hmotnos, kedy sa vysušený vzorka znovu zváži, ím sa získa údaj pre kone né porovnanie vzorky v suchom stave so vzorkou v erstvom stave. W s hodnota sušiny m o hodnota erstvej vzorky, m w hodnota suchej vzorky. m Ws m o W Atro váha dodávky dreva sa vypo íta ako sú in hmotnosti v erstvom stave a hodnoty sušiny. Príklad: Go atro hmotnos Gu lutro hmotnos Ws hodnota sušiny G o = G u W s 27
Následne sa vykoná prepo et hmotnosti na objem dreva pod a objemovej hmotnosti sušiny dreva s kôrou, ktorá pre hlavné dreviny predstavuje hodnotu: smrek, jed a 410 kg.m -3 borovica, smrekovec 450 kg.m -3 topole, v by, jelša, lipa 425 kg.m -3 breza, javor 555 kg.m -3 buk, hrab, jase 630 kg.m -3 Na správne ur enie objemu surového dreva pri tejto metóde vplýva: správne ur enie hmotnosti nákladu pri dodávke na sklade odberate a, vhodné zloženie nákladu zo surového dreva rovnakej vlhkosti, správneho odobratia vzorky pilín a laboratórneho spracovania vzorky sušiny. Pre seriózne aplikovanie tejto metódy je dôležité, aby preberanie dodávok dreva, odber a spracovanie vzoriek bolo vykonávané rmou, ktorá je v nezávislom postavení k spracovate ovi dodaného dreva. Na skladoch vä ších odberate ov zameraných na mechanické spracovanie porez surového dreva sa uplat ujú bezkontaktné metódy merania dreva pomocou automatizovaných systémov na meranie d žky, hrúbky, a triedenie pod a hrúbok s využitím laserovej techniky, infra ervených lú ov, ultrazvuku. Zárove s automatizovaným zis ovaním rozmerových veli- ín sa z centrálnych velínov týchto liniek na vstupe do pílníc vykonáva aj hodnotenie kvality na základe vizuálneho posúdenia operátora (krivos, zbiehavos, hr e, erstvé drevo, sucháre, trhliny, hniloba, sfarbenie), ktoré sa pri nedodržaní správneho druhovania a sortimentácie dreva následne vráti dodávate ovi dreva v znížení kvality dodaných sortimentov a tým v nižšom výslednom spe ažení dreva. Na zaradenie do kvalitatívnych tried pri takomto hodnotení operátora má ve ký vplyv, napr. istota ( itate nos ela výrezu). Ak je elo zasnežené alebo pokryté bahnom, znamená to preradenie o kvalitatívnu triedu nižšie napr. III. A do III. B. oproti dokladu o dodávke a preprave dreva ím vzniká strata dodávate ovi asi 400 500 Sk/m 3. 28
5. ROZMEROVÉ TRIEDENIE SUROVÉHO DREVA Surové drevo sa pod a stredovej hrúbky meranej bez kôry nezávisle od d žky výrezu zara- uje do týchto rozmerových tried: Trieda L0 L 1a L 1b L 2a L 2b L 3a L 3b L 4 L 5 L 6 Stredová hrúbka bez kôry do 10 cm 10 až 14 cm 15 až 19 cm 20 až 24 cm 25 až 29 cm 30 až 34 cm 35 až 39 cm 40 až 49 cm 50 až 59 cm 60 cm a viac Zaradenie do podtried a a b možno rozšíri na všetky triedy so zachovaním rovnakého stúpania ako pri triedach L 1 až L 3. alšie triedy možno vytvára nad triedou 6 so zachovaním rovnakého stúpania ako v triedach L 4 až L 6. Zaradenie do podtried nesmie vytvára prekážky pre obchod v rámci Európskeho spolo- enstva. 29
6. ZNAKY KVALITY SUROVÉHO DREVA Pri klasi kácii surového dreva sa posudzujú tieto znaky kvality: krivos to itos vlákien zbiehavos hr e zdravé, nezdravé, zarastené hrbo atos kme a excentrické jadro reak né drevo ahové, tlakové chyby tvaru kme a trhliny odlup ivé dre ové hviezdicové výrobné mrazové bleskom» chyby dreva spôsobené vysúšaním sfarbenie hubami hniloba ostatné chyby spôsobené škodlivými organizmami 6.1. Meranie rozmerov znakov surového dreva (STN EN 1310, STN EN 1311) Hr a Meria sa v milimetroch najmenší priemer hr e na zaoblenom povrchu. Okolie okolo hr e sa nezapo ítava. Trhlina»»»»» dre ová sa meria v milimetroch v smere od drene na ploche ela alebo apu, hviezdicová sa meria ako d žka najdlhšej trhliny vidite nej na ele alebo ape gu atiny v milimetroch, odlup ivá sa meria v milimetroch ako priemer kruhu, ktorého as oblúka trhlina tvorí; môže sa vyjadri aj ako % podiel hrúbky gu atiny, mrazová alebo trhlina spôsobená bleskom, meria sa v centimetroch alebo ako % podiel z celkovej d žky výrezu, výrobná sa meria v centimetroch alebo ako % podiel z celkovej d žky výrezu. Krivos Vyjadruje sa v centimetroch na jeden meter. Naj astejšie meraním na povrchu gu atiny. Vypo íta sa ako pomer medzi výškou oblúka v mieste najvä šieho zakrivenia v centimetroch (zaokrúhlená na najbližší centimeter) a vzdialenos ou medzi krajnými bodmi zakrivenej asti v metroch na jedno desatinné miesto. 30
To itos Vyjadruje sa v centimetroch na jeden meter. Meria sa ur ením vzdialenosti v centimetroch (zaokrúhlenej na najbližší centimeter) na jeden meter d žky medzi smerom rastu vlákien a priamkou rovnobežnou s osou výrezu v celej d žke. Zbiehavos Sa vyjadruje v centimetroch na jeden meter. Meria sa prostredníctvom pomeru medzi rozdielom hrúbok výrezu v celej d žke meranými jeden meter od obidvoch koncov v centimetroch a vzdialenos ou medzi oboma miestami merania vyjadrenou v metroch na jedno desatinné miesto. Hniloba Meria sa priemer kruhu, ktorý postihnutú plochu ohrani uje. Vyjadrí sa v centimetroch alebo ako % podielu hrúbky meraného výrezu. Nepravé jadro Meria sa v centimetroch. Priemer kruhu ohrani ujúci napadnutú plochu. Vyjadrí sa % podielom hrúbky meranej na ele výrezu. alšie znaky kvality sa overujú vizuálnym hodnotením a zaznamenaním výskytu príslušného znaku na klasi kovanom gu atinovom sortimente. 31
7. USKLADNENIE A OCHRANA SUROVÉHO DREVA Surové drevo, ktoré nie je ihne po ažbe dodané odberate ovi, sa musí skladova. Dlhodobé skladovanie dreva však prináša ve ké straty. Drevo stráca na kvalite, nastupuje zaparenie, hnilobné procesy alebo je poškodené hmyzími škodcami. Na lesných skladoch odvozných miestach možno zabráni stratám na kvalite dreva ukladaním a nava ovaním dreva na podklady, ktoré sú vzdialené 3 5 m od seba, ím sa zabráni nav haniu a zne isteniu dreva. Aj pri krátkodobom skladovaní dreva na lesných skladoch treba cennejšie listnaté sortimenty uloži na zatienené miesta. V období vývoja a zvýšeného stavu podkôrneho hmyzu je potrebné vykona chemické ošetrenie uskladneného ihli natého, najmä smrekového dreva ekologicky vhodnými ochrannými prostriedkami. Na odvozných miestach je zárove vhodné likvidova a asanova ažbový odpad a zvyšky kôry. Najlepšou ochranou vy aženého dreva je však dodržiavanie zásad plynulej výroby ( ažba) a dodávky dreva najmä rýchlokazných drevín a rešpektovanie zimného a letného obdobia ažby pod a nadmorskej výšky ažených lesných porastov. Do 500 metrov nad morom je zimné obdobie ažby termínované od 1. 10. do 30. 4. a letné obdobie od 1. 5. do 30. 9. V lesoch nad 500 metrov nad morom je zimné obdobie posunuté od termínu 1. 9. do 15. 5. a letné obdobie od 16. 5. do 31. 8. Pri zmenách teplôt v dôsledku klimatickej zmeny v jednotlivých rokoch treba reagova na náhle zmeny teploty prostredia operatívne, pretože uvedené zimné a letné obdobie boli normou xované pre 40 50 rokmi. Pri vykonávaní letnej ažby platí všeobecne zásada bezstratovej dodávky surového dreva najneskôr do 3 týžd ov po ažbe. Výrezy borovice I. a II. triedy kvality v kôre zo zimnej ažby musia by dodané do konca zimného obdobia a piliarske výrezy III. A, III. B triedy v kôre do 1 mesiaca po skon ení zimného obdobia. Výrezy I. III. triedy kvality dreviny buk, javor, hrab, breza, ktoré boli vy ažené do 31. 12. kalendárneho roka je potrebné doda najneskôr do 31. 3 bežného roka. Rýchlokazné dreviny vy ažené od 1. 1. bežného roka majú by dodané do konca zimného obdobia. Pri dlhšom skladovaní a pri cennejších najmä listnatých sortimentoch je potrebné chráni drevo pred vysýchaním a vznikom trhlín spev ovaním iel (S háky, svorky), farebným náterom iel alebo ú innou, ale nákladnou ochranou vodou. V našich pomeroch na ponáranie dreva do prírodných alebo umelých bazénov nemáme podmienky, osved ilo sa však napr. aj po kalamite z roku 2004 postrekovanie skládok vodou na skladoch odberate ov. Mokré sklady udržujú v aka uplatnenej technológii skladované drevo v mokrom prostredí s vlhkos ou nad 80 % a to sa potom neznehodnotí ani ho nenapadnú hmyzí škodcovia. Po ukon ení postreku sa však musí takto ošetrované drevo urýchlene spracova do 3 4 dní. Zvláš opatrne treba postupova pri výrezoch I. triedy kvality, ktoré sa realizujú prostredníctvom auk ných trhov, aby nedošlo dlhším skladovaním na vo ných oslnených plochách hlavných skladov k presychaniu dreva, vzniku výsušných trhlín a strate kvality. 32
8. EURÓPSKE NORMY (EN) A SLOVENSKÉ TECHNICKÉ NORMY STN SÚVISIACE S VÝROBOU, MERANÍM A DRUHOVANÍM SUROVÉHO DREVA V Európe existuje celý rad rozli ných pravidiel súvisiacich s výrobou, meraním a druhovaním surového dreva, ktoré vznikli na základe historických vplyvov a tradícií súvisiacich s vývojom lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu. Mnohé lesnícke a drevárske údaje sa zakladajú na týchto rozdielnych pravidlách, ktoré zjednocuje v rámci Európskeho spolo enstva Európsky výbor pre normalizáciu so sídlom v Bruseli. Slovenská republika ako lenská krajina Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN) je povinná zabezpe i plnenie vnútorných predpisov tejto organizácie. V praxi to znamená, že prijatým európskym normám sa bez akýchko vek zmien priznáva postavenie národnej normy s ozna ením STN EN. Ak má slovenská republika ako lenská krajina CEN v špeci ckej odbornej oblasti vydané pravidlá (normu), ktorá v oblasti použitia nevytvára prekážky v obchode na vo nom trhu tak sa uplat uje a používa ako STN. V Slovenskej republike sa pri výrobe meraní a druhovaní surového dreva uplat ujú harmonizované normy, v ktorých nie sú rozdiely v technickom obsahu, predmete a oblasti použitia. Preh ad noriem používaných v SR uvádza príloha T. 33
9. BEZPE NOS A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI V AŽBE A MANIPULÁCII DREVA V záujme ochrany zdravia pri prácach v lesníctve vydalo bývalé Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu SR (MLVD) pravidlá MLVD. 3/1989, ktoré doposia platia. Predmetom uvedených pravidiel sú zásady práce s motorovou pílou, povinností pracovníkov a ich vybavenie pri ažbe dreva, bezpe nostné pravidlá pri uvo ovaní zavesených stromov, ako aj zásady, ktoré musia dodržiava pracovníci pri manipulácii dreva. 9.1. Všeobecné ustanovenia Pri troch a viac pracovníkoch v ažbe a manipulácii dreva s motorovou pílou na odvozných miestach musí by ur ený vedúci pracovnej skupiny s vymedzením povinnosti. S motorovou pílou so spa ovacím alebo elektrickým motorom môžu pracova muži vo veku od 18 do 55 rokov, ktorí majú oprávnenie na jej obsluhu. Uvedená veková hranica sa nevz ahuje na u ov a žiakov lesníckych škôl vo veku od 16 do 18 rokov, pokia pracujú s re azovou pílou v rámci praktického výcviku pod a platných osnov pod stálym dozorom majstra odborného výcviku alebo povereného skúseného inštruktora. Absolvent SLŠ a SOUL, ktorý nedov šil 18 rokov môže pracova s re azovou pílou len výnimo ne. S motorovou pílou môžu pracova aj muži starší ako 55 rokov, ktorí s ou už pracovali a preukázate ne pod a výsledkov lekárskych prehliadok sa u nich neprejavili zmeny zdravotného stavu, ktoré súvisia s prácou s motorovými pílami. Zdravotný stav týchto pracovníkov musí by kontrolovaný pravidelne po odpracovaní 120 pracovných zmien: ak takýto pracovník pracuje nepravidelne, resp. sezónne, tak 1-krát ro ne. Pracovníci sú povinní dodržiava režim práce ur ený hlavným hygienikom, o ktorom musia by preukázate ne oboznámení. Po as prestávok nesmú by vystavení pôsobeniu nadmerného hluku a vibráciám. Osved enie o spôsobilosti na obsluhu motorovej píly môže získa len pracovník, ktorému bol po vykonaní lekárskej prehliadky daný súhlas na výkon tejto práce. Pracovník je povinný najmenej 1-krát ro ne podrobi sa preventívnemu lekárskemu vyšetreniu o spôsobilosti na obsluhu. Pracovníci obsluhujúci motorovú pílu, musia pri poklese teploty pod + 10 C najmenej 1-krát za pracovnú smenu otep ova si ruky v teplej vode alebo priamym zdrojom tepla. Prevádzkové a ochranné zariadenia motorovej píly môžu sa odstráni len po as doby opravy. (Ustanovenie sa nevz ahuje na výmenu reznej asti a nastavovanie mazania na pracovisku.) Motorová píla musí by vybavená ochranným zabezpe ovacím zariadením pre prepravu, alebo musí by prepravovaná s demontovanou rezacou as ou. Za chodu motora re azovej píly sa môže nastavova len karburátor. Motorová píla sa nemôže štartova na pracoviskách so zákazom manipulácie s otvoreným oh om v uzavretých priestoroch a na mieste, kde sa PHM dopl ujú a v okruhu 2 m od tohto miesta; zakazuje sa jej odkladanie v blízkosti otvoreného oh a a štartovanie v rozpore s návodom na obsluhu (napr. z ruky). Pri nalievaní pohonnej zmesi je zakázané faj i. 34
Zakazuje sa s re azovou pílou píli drevo, ak v dosahu špi ky lišty je kme alebo prekážka (nebezpe enstvo spätného vrhu). Zakazuje sa uvo ova lištu RP zovretú v napruženom kmeni pomocou mechaniza ného prostriedku bez predchádzajúceho demontovania motorickej asti píly. Zakazuje sa odklada motorovú pílu za chodu motora z rúk a vzdiali sa od nej. Pri práci sa musí motorová píla drža tak, aby palec avej ruky bol v podhmate a pracovník musí zaujíma bezpe ný postoj. Práca osamoteného pracovníka v ažbovej innosti sa zakazuje. Práca jednotlivcov v ažbovej innosti musí by organizovaná tak, aby v prípade potreby mohla by poskytnutá alebo zabezpe ená pomoc. Povinnosti a podmienky vzájomného dozoru musia by jednotlivým pracovníkom na pracovisku preukázate ne stanovené v rámci inštruktáže o BOZP a pracovnom postupe pri zadávaní práce so súhlasom na ažbu. Povinnos ou každého pracovníka je upozorni na nebezpe enstvo alebo situáciu, ktorá by mohla spôsobi nehodu, úraz alebo poškodenie zdravia. Pri práci sa musí prihliada na možné ohrozenie z okolitých stojacich stromov, stromov s narušeným kore ovým systémom, polovývratov, zlomov, nalomených konárov, nespadnutých ulomených konárov a vršiakov. Pracovníci musia ma u seba obväzový balí ek a pracovná skupina musí ma na pracovisku lekárni ku (obvykle v maringotke, sociálnej miestnosti hlavného skladu, v kabíne mechaniza ného prostriedku). Pracovníci sú pri práci povinní používa predpísané osobné ochranné pracovné prostriedky ( alej len OOPP). Všetky práce musia by vykonávané pod a schválených pracovných a technologických postupov. 9.2. ažba dreva Povinnos používa ochrannú prilbu sa vz ahuje na všetkých pracovníkov prítomných pri stínke stromov, odstra ovaní zavesených stromov a všade tam, kde hrozí nebezpe enstvo pádu konárov a pod. Obsluha motorovej píly musí používa aj ochranu tváre a sluchu. Pri nástupe na pracovisko alebo pri zmene pracovných podmienok ažby dreva musí príslušný odborný lesný hospodár na základe súhlasu na ažbu a technologickej karty preukázate ne inštruova pracovníkov o bezpe nom pracovnom postupe s vymedzením pracovného priestoru jednotlivým pracovníkom tak, aby sa pri práci neohrozovali s oh adom na spôsob a druh ažby, druh dreviny, hrúbku kme a, tvar koruny, naklonenia a zdravotného stavu stromov, podrast, okolitý terén a momentálne poveternostné podmienky. Pri stínke stromu nesmú žiadne osoby vstupova do ohrozeného priestoru alebo sa v om zdržova s výnimkou pili a, prípadne jeho pomocníka a odborného zamestnanca povereného kontrolou stínky. Tieto osoby sú povinné zotrva v priestore ur enom pili om v blízkosti päty stínaného stromu. Ohrozený priestor je kruhová plocha o polomere najmenej dvojnásobnej d žky stínaného stromu. Pili je povinný pred zapo atím hlavného rezu sa presved i, i sa niekto nenachádza v ohrozenom priestore a vykáza z tohto priestoru všetky osoby s výnimkou vyššie uvedených pracovníkov. Kým osoby v ohrozenom priestore tento neopustia, nesmie vykona hlavný rez. 35
Pili je povinný presved i sa o stave koruny stromu, jeho zdravotnom stave, naklonení, momentálnych poveternostných podmienkach, upravi a vy isti si blízke okolie stínaného stromu od vidite ných prekážok a zaisti si bezpe nú ústupovú cestu od stínaného stromu vzh adom na smer pádu stromu (odstráni konáre, burinu, kríky, v zime sneh a pod.). Pred za iatkom stínky vykoná pili prípadné odrezanie kore ových nábehov a odvetví spodnú as stromu maximálne od prsnej výšky pracovníka smerom dolu. Smerový zárez sa musí vykona u stromov o priemere nad 15 cm na pni do h bky zhruba 1/5 až 1/3 priemeru stromu na pni. Výška smerového zárezu sa má rovna 2/3 jeho h bky s uhlom 45. U stromov do 15 cm možno smerový zárez nahradi vodorovným rezom (alebo viacerými rezmi): Hlavný rez musí by vedený vodorovne vo výške 2/3 smerového zárezu, vzh adom na jeho spodnú rovinu. Pre dosiahnutie pádu stromu do ur eného smeru musí by ponechaný nedorez o šírke 2 až 4 cm (asi 1/15 priemeru kme a) Prípustné spôsoby pre pretla enie kme a do ur eného smeru pádu sa vykonávajú týmito pomôckami:»»»»»» drevoruba skou kombinovanou lopatkou (len u stromov do 35 cm na pni), ažnými klinmi do rezu, najmä u stromov nad 35 cm na pni, hydraulickým klinom, pretla nou ty ou, s ahovákom zavesených stromov, ažným lanom sústre ovacieho prostriedku. Ak dosiahne hlavný rez hranicu nedorezu, vyberie sa píla z rezu a obsluha natla í strom do smeru pádu niektorým zo spôsobov vyššie uvedených. Akonáhle za ne strom pada, pili a alšie osoby prítomné pri stínke ustúpia do bezpe nej vzdialenosti šikmo dozadu od padajúceho stromu, t. j. zhruba o 45 od p a spilovaného stromu a pozorujú priebeh jeho pádu. Na tomto mieste pracovník, resp. pracovníci zotrvajú až do doby, kým vidite ne nehrozí nebezpe enstvo úrazu (napríklad pádom ulomených konárov). Je zakázané stína strom v okruhu dvoch d žok zaveseného alebo podrezaného stromu za silného vetra, ke nie je možné bezpe ne dodrža smer stínky, ak klesne vidite nos pod dvojnásobnú d žku stínaných stromov, za mrazu, ke klesne teplota pod 20 C a vo všetkých ostatných prípadoch, ke nie je možné zabráni poškodeniu zdravia pracovníkov alebo majetku. Pracovník je povinný preruši prácu pri náhlom zhoršení pracovných podmienok alebo pri zhoršení svojho zdravotného stavu, ke nemôže pokra ova v práci bezpe ným spôsobom. Prerušenie práce musí oznámi pracovník tomu pracovníkovi, ktorý je poverený vzájomným doh adom a vedúcemu pracovnej skupiny, resp. lesníkovi. Na svahoch, kde je nebezpe enstvo samovo ného pohybu stromov a kme ov sa zakazuje stína proti svahu a pracova nad inými pracovnými skupinami alebo jednotlivcami. V mimoriadnych pracovných podmienkach, kde výskyt stromov vyhnilých a trúchnivých prevyšuje 40 %; v porastoch nad verejnými komunikáciami, elektrovodmi a objektmi, kde by mohlo dôjs k ohrozeniu osôb a majetku, sa dovo uje stína stromy len pod a predom 36
vypracovaného pracovného postupu (musí by uvedené v technologickej karte) a za priameho technického dozoru. Jednotlivec nesmie pracova za podmienok, ke nemôže sám zabezpe i bezpe nú stínku (napríklad v porastoch s výskytom nahnitých stromov nad 30 %, ktoré nie je možné klinova, nadrozmerných stromov alebo pri ažbe polomov a vývratov, v blízkosti elektrovodov, železni nej trate, komunikácií a pod.) a ke nie je možné ho spolupracovníkmi kontrolova (zrakom, sluchom). Pre spracovanie sústredených vývratov a polomov na konkrétnom pracovisku musí by vypracovaný technologický a pracovný postup, s ktorým musia by preukázate ne oboznámení pred zahájením práce všetci pracovníci. Za sústredené vývraty a polomy sa považujú vývraty a polomy s prekríženými kme mi a vzájomne sa prekrývajúcimi korunami vo všetkých smeroch súvisle na celej ploche porastu alebo na jeho zna nej asti. Pri spracovaní sústredených vývratov a polomov musí by zabezpe ený trvalý odborný technický dozor. Pred odpílením vývratu musí by kore ový kolá zabezpe ený proti nežiadúcemu pohybu (podopretím alebo pomocou sústre ovacieho prostriedku); ak toto nie je možné spo ahlivo vykona, kme sa musí odpíli v bezpe nej vzdialenosti od kore ového kolá a avšak minimálne vo vzdialenosti rovnajúcej sa priemeru kore ového kolá a. Po odpílení musí by kore ový kolá v stabilnej polohe. Vývraty možno odrezáva aj od tenkého konca (po astiach). V prípade napruženia sa musí použi spína kme a alebo sa kme musí xova pomocou sústre ovacieho prostriedku. asti kme a musia by odrezávané tak, aby sa pracovník nenachádzal v ohrozenom priestore, t. j. v smere pruženia a možného pohybu kme a alebo kore ového kolá a po odrezaní. Vývraty zavesené o stojace stromy sa smú spúš a len spôsobmi povolenými pre uvo ovanie zavesených stromov. Pri spracovaní sústredených vývratov a polomov sú pracovníci odme ovaní asovou mzdou. Pri spracovaní stromov s vychýleným ažiskom, stromov zrastených naštiepených, za ažených, kde sa predpokladá napruženie, musí sa použi spína kme a, približovacie lano alebo iné zabezpe enie proti ohrozeniu náhlym uvo nením, resp. vymrštením kme a. Pri uvo ovaní zavesených stromov sa musí použi jeden z týchto spôsobov:»»»» s ahovanie lanom alebo re azou navijáku traktora alebo po ahu, uvo nenie s ahovákom zavesených stromov, otá anie zaveseného stromu okolo jeho pozd žnej osi pomocou obraciaka, odsúvanie prízemku zaveseného stromu (napr. pomocou štipáka alebo sapiny). Ak je na pracovisku prítomný sústre ovací traktor, uvo nenie závesu sa vykoná prednostne pomocou lana jeho navijaka. Pri uvo ovaní zavesených stromov sa zakazuje:»»» podrezávanie stromov, o ktoré sa zavesený strom opiera, odrezávanie zaveseného stromu po špalkoch (špalkovanie), spílenie iného stromu cez zavesený strom, 37
»» poponášanie zaveseného stromu o hrúbke nad 15 cm v prsnej výške na ramene, používa elného rampova a, štítu a rampovacej vzpery traktora. Na stromy zavesené, ani na stromy, o ktoré sú závesy opreté sa nesmie liez, nesmú sa opracováva a v nimi ohrozenom priestore sa nesmie vykonáva iná innos. Podpílené strojace stromy sa musia uvo ni spôsobom vyššie ur eným. Nesmie sa na ne liez, opracúva ich a vykonáva v nimi ohrozenom priestore inú innos okrem innosti nutnej na ich spustenie. Zavesené a podrezané stojace stromy musia by uvo nené ihne. Ak sa nepodarí pracovníkom po vy erpaní všetkých povolených možností stromy uvo ni, musia to ihne oznámi lesníkovi alebo prípadne vedúcemu pracovnej skupiny, ktorý zabezpe í uvo nenie najneskôr do konca nasledujúcej pracovnej zmeny. 9.3. Manipulácia dreva Pri ru nom presune dreva musí pracovník používa schválené typy pomôcok (sochor, obraciak, štipák, sapina). Akáko vek ru ná manipulácia s drevom za jeho pohybu je zakázaná. Používanie ochrannej prilby je povinné:» pri práci viaza a,» pri rozopínaní nákladu, pri skladaní a nakladaní nákladu,» pri manipulácii s bremenami nad úrov ou ramien,» všade tam, kde je nebezpe enstvo pádu bremien zhora. Pri prie nom rozreze vo ne ležiacich kme ov na vo nom priestranstve motorovou pílou je pracovník povinný používa chráni e sluchu, ochranu tváre a rukavice. Najvä šia prípustná výška hromady dreva (pri ukladaní, resp. nava ovaní a pri rozoberaní) je: Výška v m pre Použitý prostriedok Strom Kmene Výrezy Rovnané drevo Ru ne 1,0 1,0 1,0 1,5 Traktory s navijakom a rampova om 1,0 1,0 1,0 Traktory s drapákom 1,5 1,5 1,5 Navijak 1,5 1,5 1,5 Prie ny rozva ova 1,5 1,5 Hydraulická ruka 3,0 3,0 3,0 3,0 elný naklada 2,0 2,0 2,0 2,0 Žeriav s úväzkami 1,5 1,5 1,5 1,5 Žeriav s drapákom 8,5 8,5 8,5 8,5 Ur ujúcim kritériom bezpe nostnej výšky hromady s prirodzeným sklonom 30 je prostriedok, ktorým sa hromada rozoberá. Prvý kme alebo výrez musí by podložený. Ru né rozva ovanie hromád musí by vykonávané od iel kme ov. Pri manipulácii s RP sa zakazuje: 38
»»»»» vstupova na hromadu dreva, pridržiava rukami alebo nohami rozrezávaný kme, pozd žne rozrezávanie gulia ov namiesto štiepania, vykonáva manipuláciu napružených kme ov, ak pracovník nemôže zauja polohu mimo smer pruženia (musí stá na strane tlaku), vstupova pred skládku dreva v ase, ke je táto nezabezpe ená alebo rozva ovaná. Ru né ukladanie rovnaného dreva sa povo uje len ak pracovník strojí na rovnom a pevnom podklade a to do výšky maximálne 1,5 m. Polená nesmie hádza pracovník pracovníkovi. Skládky dreva na hlavných skladoch musia by usporiadané tak, aby neprekážali v používaní prístupových ciest, pracovných a manipula ných priestorov a v bezpe nom používaní strojov a zariadení skladu. Skládky dreva musia ma dostato ne únosné podklady. Pri vo nom usklad ovaní dreva musí by dodržaný prirodzený sklon hromady po oboch stranách, t. j. maximálne 30 a prvý kme hromady musí by podložený (zabezpe ený proti pohybu). Na hlavnom sklade smú pracova len pracovníci starší ako 18 rokov, zdravotne spôsobilí a pre vykonávanú prácu zaškolení. Ženy a mladiství môžu vykonáva len práce, ktoré nie sú zakázané v zozname zakázaných prác pre ženy a mladistvých. Skladové mechanizmy môžu obsluhova len pracovníci, ktorí vlastnia osved enie o spôsobilosti pre ich obsluhu. 9.4. Výchova a vzdelávanie osôb na obsluhu ru nej motorovej píly pri ažbe a manipulácii dreva V problematike bezpe nosti a ochrany zdravia pri práci s lesníckymi strojmi a zariadeniami nastala od 1. septembra 2007 zmena ú innos ou vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. 356/2007 Z. z. Vyhláška ukladá povinnos výchovy a vzdelávania osôb na obsluhu ru nej motorovej píly pri ažbe dreva v rozsahu 24 hodín teoretickej prípravy z problematiky BOZP a technologických postupov pri ažbe a manipulácii dreva a najmenej 40 hodín praktickej asti so zameraním na zvislé a kombinované rezy, odvetvovanie, ažbu dreva v poraste a manipuláciu s drevnou hmotou. Osoby s ukon eným vzdelávaním dostanú Preukaz na obsluhu motorovej píly. Osoby, ktoré sú držite mi preukazu na obsluhu motorovej píly budú absolvova aktualiza nú odbornú prípravu v rozsahu najmenej 8 hodín, pri om dátum absolvovania sa uvedie v preukaze. Uvedené formy vzdelávania a odbornej prípravy budú zabezpe ova autorizovaní bezpe nostní technici. 39
10. ZÁKLADY MARKETINGU A MARKETINGOVÉHO RIADENIA o sa dnes rozumie pod pojmom marketing? Mnohí udia sa domnievajú, že marketing je len veda o predajných technikách alebo o reklame. Avšak predaj i reklama sú len vrcholky adovca, ktoré predstavujú len dve z množstva funkcií marketingu. Dnes marketing kombinuje mnohé aktivity, ako napr. marketingový výskum, vývoj produktov, distribúciu produktov, tvorbu cien, reklamu a mnohé alšie. Marketing je tak hlavne prostriedkom, ktorý sa snaží uspokoji potreby zákazníkov. Marketing možno de nova ako spolo enský a riadiaci proces, v ktorom jednotlivci a skupiny získavajú to, o potrebujú a chcú prostredníctvom tvorby, ponuky a výmeny hodnotných produktov. Je to prostriedok, pomocou ktorého sa rozvíja a sprostredkuje blahobyt udí. Marketing predstavuje udskú innos orientovanú na uspokojovanie potrieb a želaní prostredníctvom výmenných procesov. Marketing zah a prácu s trhom, ktorou sa u ah uje výmena s cie om uspokoji udské potreby a želania. 1. 2. Jadro koncepcie marketingu tvoria tieto základné pojmy: potreby sú de nované ako pocit nedostatku a sú prirodzenou sú as ou udských bytostí, zah ajú základné fyziologické potreby (napr. jedlo, teplo, bezpe ie), sociálne potreby (napr. spolupatri nos ), individuálne potreby (napr. poznanie, sebarealizácia), želania vyplývajú z udských potrieb a reprezentujú ich, sú však ovplyv ované kultúrnymi a osobnostnými charakteristikami, 3. dopyt v marketingu predstavuje želania, ktoré sú podložené reálnou kúpnou silou, 4. 5. 6. 7. ponuka predstavuje vlastne oko vek, o možno ponúknu na trhu do pozornosti, na získanie, používanie alebo spotrebu a o má schopnos uspokoji potrebu alebo želanie, výmena ide o akt získania žiadaného objektu od niekoho na základe poskytnutia nie oho ako náhrady (je to k ú ový prvok marketingu!), transakcia predstavuje výmenu hodnôt medzi dvoma zmluvnými partnermi za ur itých, vopred špeci kovaných podmienok (môže ís o barter alebo o pe ažnú transakciu), trh je bezprostredne s výmenou a transakciou, je to vlastne zoskupenie existujúcich a potenciálnych kupujúcich a predávajúcich daného produktu (výrobku alebo služby). Samotná podstata marketingu sa prejavuje aj v jeho cie och, ktoré možno v sú asnosti rozdeli do štyroch základných okruhov: 1. 2. 3. 4. Maximalizácia spotreby cie om je stimulova maximum spotreby, ím sa spätne vyvolá zvyšovanie výroby, zamestnanosti a blahobytu. Maximalizácia spokojnosti spotrebite ov kladie dôraz nielen na kvantitu, ale aj kvalitu produkcie (problémom je však meranie spokojnosti zákazníkov). Maximalizácia výberu cie om je zabezpe i pestros ponuky produktov a výberu spotrebite a (problémom je zvyšovanie nákladov na výrobu, skladovanie, distribúciu, o vedie k zvyšovaniu cien). Maximalizácia kvality života hovorí o tom, že dôležitá je nielen kvalita, kvantita, dostupnos a náklady na tovar, ale tiež kvalita fyzického a kultúrneho prostredia zákazníkov. Marketingové riadenie integruje všetky innosti podniku. Je to nepretržitý proces analýzy, plánovania, implementácie a kontroly. Jeho úlohou je ovplyvni úrove, as a charakter 40
dopytu tak, aby podnik dosiahol svoje ciele. Marketingové riadenie sa prejavuje ako plánovanie a realizácia ur itej koncepcie s cie om dosiahnu stav, ktorý uspokojí a prinesie úžitok pre všetky zú astnené strany pre podnik, pre zákazníka aj pre spolo nos. V rámci marketingového riadenia sa analyzujú potreby spolo nosti a transformujú sa na efektívne podnikate ské príležitosti, ktoré podnik realizuje na dosiahnutie svojich cie ov. Úlohou marketingového riadenia je reagova na neustále sa meniace podmienky na trhu. V súvislosti s tým treba marketingové riadenie chápa ako súbor aktivít, ktoré majú vies dosiahnutiu zmeny na cie ovom trhu. Na to je potrebné zvoli si ur itú koncepciu marketingového riadenia, ktorá bude zoh ad ova záujmy podniku, zákazníkov aj spolo nosti ako celku tak, aby medzi nimi nedochádzalo k zbyto ným kon iktom. Pri marketingových aktivitách využívajú podniky niektorú z nasledovných koncepcií, ktoré sa nazývajú aj marketingové lozo e výrobná, výrobková, predajná, marketingová a spolo enská lozo a. Ich stru ný princíp a zameranie marketingového riadenia je uvedené v tabu kovom preh ade (tab. 7). Tabu ka 7 Marketingové lozo e Filozo a Princíp Zameranie manažmentu Výrobná Výrobková Predajná Marketingová Spolo enská spotrebitelia budú uprednost ova výrobky, ktoré sú na trhu k dispozícií a ktoré si môžu dovoli spotrebitelia dajú prednos výrobkom s vyššou kvalitou, výkonnos ou a lepším vyhotovením spotrebitelia nebudú nakupova dostato né množstvá produktov bez intenzívneho úsilia o predaj vo ve kom rozsahu a o propagáciu dosiahnutie cie ov rmy závisí od poznania potrieb cie ového trhu a schopností ponúknu uspokojenie týchto potrieb efektívnejšou formou ako konkurencia treba pozna potreby, želania a záujmy cie ových trhov a uspokoji ich ú innejšou formou ako konkurencia, s tým, že sa zachová alebo zvýši blahobyt zákazníka aj spolo nosti zvyšovanie kvantity výrobkov (zvyšovanie produktivity) nepretržité zdokona ovanie kvality výrobkov predaj a jeho podpora de novanie trhu, potrieb zákazníkov, koordinovanie všetkých aktivít, ktoré ovplyv ujú zákazníka a dosahovanie ziskov vytváraním spokojnosti zákazníka zosúladi remné zisky, želania zákazníkov a záujmy spolo nosti Praktická aplikácia marketingového riadenia sa realizuje prostredníctvom tzv. marketingového mixu. Marketingový mix je súbor kontrolovate ných marketingových veli ín, ktoré podnik spája do ur itého celku, aby vyvolal želanú reakciu v cie ovom trhu. Marketingový mix sa skladá zo všetkých aktivít, ktoré podnik vyvíja, aby vyvolal dopyt po produkte. K marketingovému mixu patria štyri základné prvky, ktoré sa ozna ujú aj ako 4 P (pochádzajúce z po iato ných písmen anglických výrazov pre jednotlivé prvky marketingového mixu): produkt (product), cena (price), miesto (place), komunikácia (promotion). Pod pojmom produkt sa rozumie taká kombinácia výrobkov a služieb, ktoré podnik ponúka zákazníkom na cie ovom trhu. Pojem cena predstavuje sumu, ktorú má zaplati zákazník, ak chce získa produkt. Pojem miesto zah a všetky aktivity rmy, ktoré zabezpe ujú, aby produkt bol k dispozícii cie ovým zákazníkom. Pojem komunikácia predstavu- 41
je všetky aktivity, ktoré sprostredkujú podstatné informácie o produkte a presvied ajú cie ových spotrebite ov o výhodnosti jeho nákupu. Ú inný marketingový program spája všetky prvky marketingového mixu do jedného koordinovaného programu, ktorý je navrhnutý tak, aby sa zákazníkovi poskytla o najvä šia hodnota a zárove aby boli splnené podnikové marketingové ciele. 10.1. Prieskum trhu Prieskum trhu je jednou zo základných marketingových funkcií, ktorá prostredníctvom informácií spája spotrebite ov, zákazníkov a verejnos s marketérmi, podnikmi. Zaoberá sa informáciami, ktoré sa využívajú na vytvorenie, zdokonalenie a hodnotenie marketingových akcií, na monitorovanie marketingového výkonu a na dokonalejšie poznanie marketingového procesu. Samotný prieskum trhu sa zaoberá mnohými aktivitami patrí sem napr. produktový prieskum (skúma potenciál produktového radu, konkuren né produkty, dizajn, parametre produktov), prieskum predaja a trhu (skúma trhový potenciál, podiel na trhu, charakteristika trhu, analýza predaja, distribúcia, promotion), prieskum reklamy (skúma inzerciu, médiá), prieskum ekonomiky podnikania (skúma prognózy, trendy v cenotvorbe, exporte), prieskum reakcie podniku (skúma informácie o spotrebite ovi). Z poh adu praktickej realizácie predstavuje prieskum trhu súbor techník a princípov na systematický zber, zaznamenávanie, analýzu a interpretáciu údajov, ktoré môže pomôc marketérom pri marketingu produktov. Na to, aby bol prieskum trhu užito nou sú as ou procesu marketingového riadenia podniku, musí by objektívny, t. j. založený na aplikácii vedeckých metód pri získavaní poznatkov o marketingovom systéme, musí by systematický, t. j. starostlivo naplánovaný a zorganizovaný a tiež musí by etický, t. j. založený na dôvere medzi jeho ú astníkmi. Proces prieskumu trhu zah a štyri základné fázy: 1. de novanie problému a cie a výskumu, 2. spracovanie plánu výskumu pre zber informácií, 3. realizácia plánu výskumu a zber informácií, 4. interpretácia a spracovanie správy o výsledkoch. Správne formulovanie problému a cie ov výskumu sa považuje za najdôležitejšiu úlohu. Jej základom je pretransformovanie rozhodovacieho problému o sa má robi na problém výskumu aké informácie treba získa. S prieskumom trhu sa spájajú aj riziká a straty. Prieskum trhu je nákladný a náro ný a ak sa uskuto ní nevhodným spôsobom, môže podniku viac uškodi, ako pomôc. Preto je dôležité analyzova potenciálnu užito nos prieskumu trhu, t. j. porovnanie jeho prínosy a náklady. Prieskum trhu môže podniku pomôc vtedy, ak existuje nedostatok informácií potrebných na marketingové rozhodovanie, ak sa posudzujú alternatívy a nie je istota, ktorú vybra, ak v rámci podniku existujú kon ikty týkajúce sa cie ov, ak sa analyzujú prí iny a dôsledky marketingového problému. Naopak, prieskum trhu podniku nepomôže vtedy, ak požadované informácie už neexistujú, ak hrozí, že výsledky zneužije konkurencia, ak náklady na prieskum trhu budú vyššie ako jeho prínosy. 42
Základné zdroje informácii sa líšia pod a toho, i sa v rámci prieskumu trhu zbierajú tzv. primárne alebo sekundárne údaje. Kým primárne údaje sa zbierajú priamo na ur itý ú el, sú aktuálne a unikátne, sekundárne údaje sú zozbierané na iné ú ely, nevz ahujú sa presne k zadanému problému a má ich k dispozícii aj konkurencia. Zdrojmi primárnych údajov sú interné zdroje podniku, resp. priame zis ovanie a zdrojmi sekundárnych údajov sú rôzne publikácie, resp. zdroje tzv. komer ných údajov. Zber sekundárnych údajov je pomerne jednoduchý a relatívne lacný. Je však potrebné o najpresnejšie špeci kova požiadavky na údaje a tiež overi hodnovernos údajov. Ove a komplikovanejší a tiež nákladnejší je zber primárnych údajov. Základnými spôsobmi získavania primárnych údajov sú dopytovanie, pozorovanie a experiment. Pri dopytovaní ide o zhromaž ovanie údajov na základe odpovedí skúmaných osôb na rôzne skutkové podstaty. Naopak pozorovanie je cie avedomé a plánovité zhromaž ovanie údajov o zmyslovo vnímate ných skuto nostiach v okamihu ich vzniku prostredníctvom iných osôb alebo prístrojov. Experiment nie je samostatná metóda, ale ur itý prístup, procedúra na získavanie dôležitých informácií, v rámci ktorej sa ako metódy zberu údajov využívajú dopytovanie a pozorovanie. Experiment slúži hlavne na skúmanie kauzálnych vz ahov. Pri prieskume trhu na ú ely marketingového riadenia sa však najviac využíva dopytovanie. Dopytovanie je metóda zhromaž ovania primárnych údajov v prieskume trhu, pomocou ktorej možno získa široké spektrum informácií o nákupnom a spotrebite skom správaní. Využíva hlavne verbálnu komunikáciu, pomocou ktorej možno pomerne najlepšie vniknú do psychiky spotrebite a. Je to najpoužívanejšia, ale aj najviac zneužívaná metóda zhromaž ovania primárnych údajov. Pod prieskumom dopytovaním sa rozumejú viaceré metódy získavania údajov, pri ktorých respondent prostredníctvom slovných alebo iných podnetov je stimulovaný odpoveda o predmete zis ovania. Dopytovaním možno zis ova postoje a mienku zákazníka, jeho vedomosti a skúsenosti, spôsob jeho správania a motívy. Pri štandardizovanom dopytovaní sa využívajú rozhovory, dotazníky, resp. rôzne ankety, pri om samotný zber údajov sa môže realizova osobne alebo prostredníctvom pošty, telefónu alebo meju. 10.2. Marketingové riadenie lesných podnikov V procese marketingového riadenia, ktoré integruje všetky innosti podniku, sa plánuje a realizuje ur itá koncepcia s cie om dosiahnu stav, ktorý uspokojí a prinesie úžitok pre všetky zú astnené strany. Úlohou marketingového riadenia je analyzova potreby spolo nosti a transformova ich na efektívne podnikate ské príležitosti, ktoré podnik realizuje na dosiahnutie svojich cie ov. Vnútornou úlohou marketingu v rámci podniku je informova celý podnik o potrebách zákazníkov a o situácii na trhu (resp. o stave prostredia, v ktorom podnik pôsobí). Úspešná realizácia marketingového riadenia vyžaduje, aby podniky reagovali na neustále sa meniace podmienky na trhu, k omu dopomáha trhovo orientované plánovanie marketingových stratégií. Výhody marketingového riadenia lesných podnikov môžu vies k praktickým prínosom (napr. zvýšeniu zisku alebo zvä šeniu trhového podielu) len prostredníctvom marketingového plánovania v strategickej oblasti. Strategické marketingové plánovanie lesných podnikov by sa malo chápa ako kombinácia podnikového plánovania s plánovaním marketingových 43
stratégií, štruktúr, funkcií a vykonávacích plánov, pri om sa využívajú trhové a marketingové informácie. Plánovanie marketingových stratégií vychádza z cie ov podniku a aktuálnej situa nej analýzy. Jednotlivé marketingové stratégie sa formulujú na základe strategických marketingových rozhodnutí, ktoré tvoria strategickú pozíciu podniku. Vzh adom na to, že plánovanie marketingových stratégií je založené na vz ahoch medzi lesným podnikom a jeho vonkajším prostredím, v každej fáze tohto procesu je treba zbiera a analyzova potrebné informácie. Pri formulovaní strategických marketingových cie ov lesných podnikov sa musí vychádza z možnosti uplatnenia a využitia marketingu v sú asných podmienkach lesného hospodárstva na Slovensku. Vzh adom na dodržiavanie relatívne prísnych ustanovení lesníckej legislatívy, ktoré sú v praxi premietnuté do predpisov lesného hospodárskeho plánu, je sú asné lesné hospodárstvo v SR orientované na výrobu (ponuku), iže sa prakticky uplat uje tzv. výrobková marketingová stratégia. To je však prekážkou pri realizovaní zvolenej marketingovej stratégie, založenej na požiadavkách zákazníkov, prípadne pri jej prispôsobovaní požiadavkám zákazníkov. Preto za základný strategický marketingový cie lesných podnikov treba považova prechod (zmenu) od výrobne orientovanej stratégie k trhovej stratégii, ktorej cie om je získa ur ité výhody v porovnaní s konkurenciou. Situa ná analýza (SWOT analýza) umožní podniku odhali miesta, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornos a kde treba smerova zdroje na dosiahnutie strategického marketingového cie a (slabé stránky, ohrozenia). Rovnako odhalí miesta, na základe ktorých je možné budova konkuren né výhody (silné stránky, príležitosti). Na to, aby bol lesný podnik marketingovo orientovaný, musí sa zamera na zákazníkov, pri om sa musí porovnáva s konkurentmi. Aj napriek obmedzeniam vyplývajúcim z lesných hospodárskych plánov, by malo by možné v rámci decénia vo ne realizova konkrétne strategické marketingové rozhodnutia v závislosti na požiadavkách trhu tak, aby sa mohla uplatni zvolená marketingová stratégia (teda by malo by možné usmer ova vlastnú ponuku v rámci zákonných obmedzení s cie om uspokoji zákazníkov a by lepší ako konkurencia). Za základné skupiny strategických marketingových rozhodnutí v lesnom podniku treba považova odpovede na následné otázky: 1. Aké výrobky má lesný podnik vyrába? 2. Kto sú odberatelia produkcie lesného podniku? 3. Kde sú cie ové trhy lesného podniku? 4. Aké sú konkuren né výhody lesného podniku? Na základe týchto skupín rozhodnutí možno formulova jednotlivé typy marketingovej stratégie, pri om pre každý typ marketingovej stratégie má lesný podnik k dispozícií nieko ko alternatív (tab. 8). Pri realizácií zvolených typov marketingovej stratégie má ve ký význam objektivizácia rozhodovacích procesov založená na využívaní trhových a marketingových informácií (tab. 9). Rozhodovanie bez informácií, resp. bez kvalitného marketingového informa ného systému vedie k neefektívnemu vynakladaniu prostriedkov a zdrojov. 44
Tabu ka 8 Alternatívy jednotlivých typov marketingovej stratégie lesného podniku Typ marketingovej stratégie 1. Produktová stratégia (Aké výrobky vyrába?) 2. Zákaznícka stratégia (Kto sú odberatelia?) 3. Stratégia cie ových trhov (Kde sú cie ové trhy?) 4. Stratégia konkuren ných výhod cena (Aké sú konkuren né výhody?) Alternatívy (možnosti) lesného podniku všetky sortimenty surového dreva bez dôrazu na špeciálne požiadavky dôraz na ur ité dreviny dôraz na ur itú akos dôraz na ur ité rozmery dôraz na ostatné lesné produkty ve ké drevospracujúce podniky (objem obchodov nad 1 mil. Sk ro ne) drobní spracovatelia dreva (objem obchodov do 1 mil. Sk ro ne) kone ní spotrebitelia (malí odberatelia objem obchodov do 50 tisíc Sk ro ne) obchodníci s drevom (distribútori) domáci regionálny trh (tzv. gravita ný trh, trh v teritóriu podniku) domáci celkový trh (mimogravita ný trh) zahrani ný trh kvalita výrobkov efektívna distribúcia vz ahy s odberate mi trhový podiel marketingová komunikácia (promotion) Tabu ka 9 Analýza informa ných potrieb pre jednotlivé marketingové rozhodnutia Skupiny rozhodnutí Zdroje informácií Štruktúra informácií 1. Aké výrobky vyrába? LHP LHE evidencia miezd a výroby evidencia odbytu ú tovníctvo výrobno-ekonomické plány nan né plány dodávatelia vstupov investori LTIS (LIC Lesoprojekt) MP SR stav a štruktúra lesného fondu objem výroby objem predaja ceny variabilné a xné náklady tržby zisk podiel na trhu zákazníci distribútori potreby a požiadavky ve kos odberate ov 2. Kto sú odberatelia? sprostredkovatelia dodacie a platobné podmienky obchodné komory solventnos a spo ahlivos záujmové zväzy a združenia MH SR poh adávky správanie sa odberate ov 45
Pokra ovanie tabu ky 9 Skupiny rozhodnutí Zdroje informácií Štruktúra informácií 1. Kde sú cie ové trhy? konkurencia distribútori investori masmédiá univerzity vedeckovýskumné inštitúcie knižnice celková ekonomická situácia ve kos dodávok na daný trh trhový potenciál trhová kapacita doprava trhové bariéry výmenné kurzy 2. Aké sú konkuren né výhody? IS podniku masmédiá univerzity vedeckovýskumné inštitúcie knižnice silné a slabé stránky podniku príležitosti a ohrozenia osobitosti a zámery podniku inovácie a aktivity podniku substitu né produkty Konkrétne možnosti využitia marketingu v lesných podnikoch možno charakterizova prostredníctvom nasledovných poznámok: k ú ové problémy marketingového riadenia v lesníctve sú spojené s obchodom s drevom a charakterom komoditných trhov a produktov, najdôležitejšími otázkami, ktoré rieši marketing v lesníctve, sú problémy vymedzenia a segmentácie trhu, hlavne otázky poznania a hodnotenia odberate ov drevnej suroviny a problémy cenovej politiky ako oblasti, na ktorú sa sústre uje konkurencia na trhu s drevom, marketing v lesníctve sa len v obmedzenej miere bude zaobera problémami produktového mixu, pretože nezávislos v rozhodovaní o objeme a štruktúre produkcie surového dreva do ur itej miery obmedzuje lesný hospodársky plán, ktorý pôsobí ako legislatívny predpis, ím vymedzuje priestor na innos lesného podniku rámcovo na obdobie 10 rokov, využitie marketingu v lesníctve si vyžaduje koordináciu biologických poznatkov o produkcii dreva s technickými poznatkami o výrobnom procese a ekonomickými poznatkami o stave a podmienkach na trhu s drevom, podmienkou pre rozvoj marketingu v lesníctve musí by podstatná zmena poh adu na plánovací proces (ro né vykonávacie plány musia by aktualizované pod a konkrétnych podmienok na trhu s drevom všetky ich zmeny sa musia analyzova s cie om ma možnos na ne reagova ), využitie marketingu v lesníctve si vyžaduje koordináciu všetkých riadiacich inností, o je podmienené využitím dokonalej informovanosti riadiacich pracovníkov, vzh adom na verejnoprospešné funkcie lesov a trvalo udržate né obhospodarovanie obnovite ných prírodných zdrojov sa v lesníctve treba zaobera aj spolo enskou a environmentálnou úlohou marketingu. 46
11. KOMUNIKÁCIA 11.1. Proces komunikácie Každý z nás sa stretol s pojmom komunikácia v jej rôznych podobách. Vieme skuto ne, o znamená a o je jej podstatou? Slovo komunikácia pochádza z latinského communis a znamená spolo ný. V procese komunikácie sa snažíme vytvori nie o spolo né s niekým. Chceme oznámi, sprostredkova, podeli sa s ur itými informáciami, myšlienkami, postojmi, názormi. Komunikáciu môžeme chápa ako proces, v ktorom sa prijímajú a odovzdajú informácie pomocou priameho alebo nepriameho kontaktu. Schopnos a tendencia odovzdáva ur ité informácie nie je špeci cky udská, nachádzame ju aj u zvierat. Komunikova môžeme rôznymi spôsobmi: re ou, písmom, obrazom, gestikulovaním, kývnutím hlavy, pozdvihnutím obo ia, oto ením tela i tichým ml aním. Ale nie všetky tieto úkony komunikujú ten obsahový význam, aký by sme chceli. astokrát sa stáva, že hovoríme nie o, ale výraz tváre po úvajúceho nazna uje, že našu správu nepo ul. Inokedy správa, ktorú odošleme sa interpretuje inak, ako bol náš úmysel. Aj napriek tomu, komunikácia sa považuje za ni, ktorá spája udskú spolo nos a determinuje jej štruktúru. Pre loveka je charakteristická hlavne symbolická komunikácia. Komunika né symboly sú javy, veci, bytosti alebo udalosti, ktoré nie o zastupujú, nie o nahrádzajú a obsahujú v sebe informácie. Najvýznamnejšími komunika nými symbolmi v medzi udskej komunikácii je hovorená a písaná re. 11.1.1. Prvky komunikácie Základnými prvkami komunika ného procesu sú odosielate a príjemca. Dve alšie zložky správa (oznam), médiá sú komunika né nástroje. Funkcie komunikácie plnia zložky: kódovanie, dekódovanie, reakcie (odozva) a spätná väzba. Posledným krokom je šum rušivé vplyvy (obr. 1). Odosielate Kódovanie Správa (oznam) Médiá Dekódovanie Príjemca Rušivé vplyvy ŠUM Spätná väzba Reakcia (odozva) Obrázok 1 Zložky komunika ného procesu Efektívne komunikova znamená pochopi proces spracovania prenosu a prijímania informácii. Zdrojom informácií je odosielate zvy ajne lovek, ktorý odovzdáva informáciu 47
spracovanú v ur itej forme: ústne osobne, písomne, rozhlasovým vysielaním, televíznym vysielaním, telefonicky kone nému príjemcovi. Vnímanie správy, jej spracovanie u prijímate a a predovšetkým pochopenie i reakciu ovplyv ujú nasledovné faktory: kvalita kódovania, kanály prenosu a rušivé vplyvy. Napríklad používané slová, zrozumite nos, kvalita tla e, nevhodnos prostredia, hlu nos, emocionálne naladenie, odmietanie, rozptýlenie, odlišné postoje. Ako posledná zložka vystupuje v komunika nom procese spätná väzba. Prostredníctvom nej sa poznáva, ktorá správa bola skuto ne prijatá, ako bola pochopená a aká bola reakcia. Medzi partnermi v komunikácii musí existova zhoda o význame a použití jazykového repertoáru re ová adekvátnos. Príjemca by mal prija a pochopi oznam tak, ako bol skuto ne myslený, pochopenie by malo by v zhode s mieneným významom. Samozrejme, že môžu vznika odchýlky od pôvodného cie a komunikácie, potom je potrebné urobi korektúry a rôzne nápravné opatrenia. 11.1.1.1. Spätná väzba Spätná väzba, to je aj odpove navzájom jeden druhému. Umož uje ú astníkom vedie, i ich názory, pocity boli pochopené tak, ako oni zamýš ali. Cez spätnú väzbu vidíme seba samých tak, ako nás vidia iní, aj iní udia sa dozvedajú o tom, ako ich vidíme my. Spätná väzba je akáko vek komunikácia (verbálna i neverbálna), ktorá loveku ponúka informácie o dôsledkoch jeho správania. Aby bola spätná väzba pre prijímate a hodnotná, musí by v takej forme, ktorá pomôže príjemcovi udrža alebo zlepši komunika ný proces, resp. budúce konanie. Aké sú zásady poskytovania spätnej väzby? nehodnoti, neposudzova, by o najviac konkrétny, o najviac súvisie s témou, riešenou problematikou, vyjadri sa o najskôr po udalosti, ku ktorej sa spätná väzba vz ahuje (pravidlo horúcej pece), zodpovednos (uvedomi, pre o dávame spätnú väzbu, o ou chceme dosiahnu ), pozor na množstvo (nedáva naraz ve a spätných väzieb, tak 34 podnety). nevraca sa k nedostatkom, ktoré nemá druhá strana plne pod kontrolou, zaisti, aby komunikácia bola jasná a zrete ná, aby sa neinterpretovala ako presadzovanie osobného záujmu. 11.1.2. Vystupovanie na verejnosti Vystupovanie na verejnosti (aj pred obchodnými partnermi) je zmesou verbálnej a neverbálnej komunikácie. V posledných rokoch sa kladie dôraz na zosúladenie verbálnej a neverbálnej komunikácie a zdokona ovanie obidvoch komunikácií. Verbálna komunikácia je sústredená na slovný prejav a používanie jazyka. Verbálne doslova znamená slovne, ústne. 48
Neverbálna komunikácia je naproti tomu neslovná komunikácia, ktoré ale zvy ajne dop a slovný prejav. Je to komunikácia okrem slov, zah a v sebe rôzne pohyby tela, gestá, výrazy tváre, poh ady. 11.1.2.1. Oble enie Prvé dojmy sú založené na tom, ako lovek vyzerá. Ako náhle sú prvé dojmy vyvolané, asto s nami, i už sú negatívne alebo pozitívne, ostávajú ve mi dlhú dobu. Zlé prvé dojmy môžu dokonca znamena koniec i tých najnádejnejších vz ahov medzi u mi. Hovorí sa, že prvý dojem vzniká behom prvých troch sekúnd. Ke sa stretneme s iným lovekom, všetko, o máme na sebe oble ené, o urobíme, o povieme, o nepovieme alebo neurobíme, poskytuje dôležité informácie o našich osobných postojoch. Pamätajme, že len raz máme šancu zapôsobi prvým dojmom. Pod a toho, aký dojem chceme urobi, volíme i vhodné oble enie. Každopádne oble enie by malo by isté, vkusné a úh adné. Nevyleštené topánky, zodraté goliere, manžety a chýbajúce gombíky majú svoju vlastnú vypovedaciu hodnotu. i si zvolíme oble enie pod a poslednej módy alebo viacej v tradi nom štýle a akú starostlivos venujeme svojmu vzh adu sú skuto nosti, ktoré o nás vypovedajú. Pohodlie, vkus a zvyky sú navzájom prepojené. Pár z ve ných pravidiel: presved íme sa, že nám odev ide, že nám sedí a je pohodlný, presved íme sa, i odev netreba da upravi alebo da do istiarne, zvo me ú es, ktorý sa k nám hodí, prípadne sa ahko udržuje, vyberme si make-up, šperky, doplnky, ktoré sa k nám hodia, uvedomme si, kam sa obliekame a neobliekajme si šaty príliš tmavé alebo svetlé a nezabudnime, kde budeme hovori alebo pracova. Nie len oble enie majú svoju vypovedaciu hodnotu, ale aj celkové držanie tela a vystupovanie. Najlepšie je objavi svoj vlastný štýl, ktorý nám vyhovuje, ale ktorý je sú asne vhodný pre každú príležitos a skupinu. Štýl sa môže prispôsobova. 11.1.2.2. Neverbálna komunikácia Do dnešnej doby bolo zaznamenaných viac než milión neverbálnych signálov, ktoré vysielame pri komunikácii. Význam neverbálnej komunikácie (kombinácia re i tela výzor, držanie tele, vystupovanie, gestikulácia, poh ady, mimika) ukazuje obrázok 2. 49
38% 55% 7% signály re i tela verbálne vyjadrenie tón hlasu Obrázok 2 Pomer prijímania informácií z verbálnej a neverbálnej komunikácie To, o prichádza cez verbálny (slovný) kanál možno nazva holými faktami. Naopak neverbálny kanál nám sprostredkúva to, o zakres uje obraz duše, to znamená skuto né pocity. Neverbálna aj verbálna komunikácia sa teda navzájom dop ajú a tvoria spolo ný celok. Pritom je nesmierne dôležitý súlad medzi verbálnou a neverbálnou komunikáciou. ahko je totiž sformulova nepravdivé slová, avšak nau i sa úplne ovláda svoje neverbálne prejavy nie je možné. Jednoducho povedané, slovami sa dá klama, ale telom nie. Na základe vzájomného nesúladu verbálnych a neverbálnych znakov je potom možné odhali klamstvo alebo neúprimnos, teda skuto né pocity. Okrem toho ve ká as takto odovzdaných informácii pôsobí pod hranicou vedomia. To, o hovoríme, asto vedie k úspechu i neúspechu aleko menej než to, ako to hovoríme. S problematikou ovládania neverbálnych signálov súvisí aj otázka ich pôvodu. as takýchto signálov je vrodená a as získaná. Výskumy so slepcami potvrdili, že v ur itých situáciách používajú rovnaké gestá ako vidiaci. Tieto možno považova za vrodené. Ostatné gestá môžeme zaradi medzi nau ené. Pre úplnos treba doda, že tak ako neverbálna aj verbálna komunikácia sú ovplyv ované celým radom faktorov, ako sú napríklad kultúra a prostredie, kde žijeme, vzdelanie, spolo enské postavenie a pod. Pri skúmaní iastkových zložiek neverbálnej komunikácie treba ma na pamäti, že sa nemôžeme opiera o izolované gestá. To znamená, že nemôžeme jednotlivé prejavy neverbálnej komunikácia chápa izolované, ale musíme vníma len ucelený súbor gest, celý komplex gest, ktoré nám povedia pravdu o tom, o sa skrýva za slovami. Pri používaní gest si musíme uvedomi, že hoci majú svoj spolo ný svetový jazyk, majú aj svoje náre ia. Tie naopak namiesto univerzálnych gest predstavujú také, ktoré majú v tej i onej kultúre úplne iný význam. Aké druhy neverbálnej komunikácie používame? a) paralingvistika spôsob, akým používame hlas, b) proxemika vzdialenos a priestor pri komunikácii, c) posturika prenášanie informácií pomocou polohy a držania tela, kon gurácie tela, d) kinetika pohybové prvky pri komunikácii, e) gestika pohyby rúk ( as kinetiky), f) haptika dotyky pri komunikácii (súvisí s proxemikou), 50
Vyjednávanie je naj astejším spôsobom komunikácie manažérov pri každodennom plnení pracovných inností. Môže ís o stretnutie dvoch alebo viacerých partnerov, z ktorých každý má vlastnú potrebu a názor na predmet vyjednávania. Akú podobu vyjednávanie nadobudne, akým spôsobom sa problém bude rieši, záleží od ú astníkov, ich motivácie, ako aj zru ností, schopností a použitej taktiky. Cie om vyjednávania je, aby každá zo zú astnených strán získala nejakú výhodu, aj ke táto výhoda môže by nižšia, ako bola jej pôvodná predstava. Vyjednávanie je proces, v ktorom dve alebo viaceré strany, každá s vlastnými cie mi a h adiskami koordinujú oblasti záujmov prostredníctvom ústupkov a kompromisov, aby dospeli k dohode a spolo ne postupovali v situáciách ke ani jedna zo strán nemôže alebo nechce pog) mimika výrazy tváre pri komunikácii, h) re o í, i) farby, vône, celkový vzh ad, vplyv prostredia. 11.1.3. Chyby a nedostatky v komunikácii V komunikácii sa neustále objavujú prekážky, ktoré narušujú naše úsilie o bezproblémový vz ah medzi komunikujúci partnermi. Niektoré sú mimo našu kontrolu, iné si vyrábame samy. Takže existujú bariéry efektívnej komunikácie. Našou snahou by malo by minimalizova bariéry. Môžeme ich rozde ova na externé a interné. Externé bariéry: vyrušenie iným v kancelárii, všeobecná hladina hluku v kancelárii, vizuálne rozpty ovanie (po íta, poh ad z okna, innos iných v kancelárii). Interné bariéry: obava, strach, že nezvládneme situáciu, naše súkromné problémy, bariérne postoje ako neúcta ku klientom, predsudky, prehnaná starostlivos o naše vlastné potreby, a nie o potreby partnera v komunikácii, prízvuk, spôsob hovorenia, rýchlos hovorenia, emócie, fyzické nepohodlie (stuhnutos pri dlhom sedení), prerušovanie, skákanie do re i, odbiehanie od témy rozhovoru, slang alebo zaužívané odborné výrazy, ktorým druhá strana nerozumie. udia chcú, aby sa im rozumelo a aby rozumeli tomu, o hovorí druhý. Slang alebo odborné výraz sú ako cudzí jazyk: partner v komunikácii, ktorý ho neovláda sa môže cíti ako menejcenný. 11.2. Vyjednávanie a presvied anie pri obchodných rokovaniach 51
uži svoju moc. Ke že ide o stretnutie dvoch strán, z ktorých každá má vlastné záujmy, dôležité je vies vyjednávanie tak, aby sa v as rozpoznal hroziaci kon ikt a dospelo sa k dohode. Zú astnené strany by sa mali na vyjednávanie dopredu pripravi a získa informácie, ktoré ujasnia zámer vyjednávania a pomôžu zvoli vhodnú taktiku. Prípravou môže by aj vyhodnotenie predchádzajúceho vyjednávania s uvedením rozhodnutí na ktorých sa partneri dohodli. Úvodná fáza sleduje utvorenie priaznivej atmosféry, ktorá výrazne ovplyvní priebeh vyjednávania. V priebehu vyjednávania partneri využívajú rôzne argumenty, podávajú návrhy na zmenu stanovísk, zjednávajú, riešia spolo ný problém a h adajú možné spôsoby akceptácie predložených návrhov. Podstatou vyjednávania je získa nie o za nie o. Využi je možné metódu: ústupkov zakladá sa na poskytovaní drobných ústupkov alebo ved ajších výhod za príslušnú protihodnotu. Napríklad Poskytnem vám 5 % z avu z ceny, ak dodáte materiál do 10. 1. sumarizácie predstavuje priebežné zhrnutie spolo ných stanovísk. Môžeme sa dohodnú, že stavebné práce ukon íte do 20. 2. a dohodnete so subdodávate mi vybavenie nábytkom. Súhlasíte s touto dohodu? odkladu využíva sa vtedy, ak sa partneri nevedia dohodnú a potrebujú as na premyslenie. ultimáta jej podstata je v poskytnutí poslednej príležitosti partnerovi. Ak nebude súhlasi, vo vyjednávaní sa nepokra uje. Tento spôsob sa podobá zastrašovaniu, má využitie len vtedy, ak požiadavky partnera sú nereálne. výberu znamená výber z nieko kých predložených návrhov, ktoré sa ponúknu tak, že partner si môže prípadne musí vybra jeden z nich. Najbežnejšia forma vyjednávania a upres ovania podmienok obchodu s partnerom je obchodné rokovanie. Ide o cie avedomú komunikáciu dvoch alebo viac osôb so zámerom vytvori alebo uzatvori, dohodnú obojstranný kontrakt. Podmienky prejednávania obchodu môže vykonáva priamo zainteresovaný subjekt rokovania alebo sprostredkovate. Komunikácia v podmienkach obchodného rokovania vyžaduje vyšší stupe komunika ných zru ností, schopnos odhadnú potreby partnera, záujmy a ciele partnerskej organizácie. Každé obchodné rokovanie je jedine né a neexistuje presný návod na jeho zvládnutie. Obchodné rokovanie ovplyv uje jeho príprava, zvolené miesto rokovania, použitá taktika, rokovací jazyk, predmet a ú astníci rokovania. Existuje mnoho iných faktorov, ktoré pozitívne alebo negatívne menia priebeh a výsledok rokovania a ktoré sa nedajú predvída a ani ovplyvni. Môže to by zmena po asia, psychická pohoda, politická klíma a iné. Seriózna príprava na rokovanie je predpokladom úspechu. Zah a: a) získanie informácií o partnerovi o rme (oblas podnikania, kultúra, postavenie na trhu), o ú astníkoch rokovania (záujmy, silné a slabé stránky, vzdelanie, status v organizácii). b) analýza konkurencie situácia na trhu, príležitosti a ohrozenia, silné a slabé stránky. c) stanovenie cie a maximálny cie reálna predstava, 52
minimálny cie hranica, pod ktorú sa nedá ís. d) rozhodovanie o možných ústupkoch e) de novanie potrieb partnera f) posúdenie vlastných silných a slabých stránok g) scenár zvolenej taktiky kde sa bude rokova (výhody domáceho prostredia), kedy a ako dlho, aký spôsob vyjednávania a ovplyv ovania zvoli. h) osobný imidž (psychologická a odborná príprava na rokovanie). Samotné obchodné rokovanie má nieko ko fáz. Za ína sa otvorením, nasleduje ponuková fáza, reakcia partnera, jadro rokovania a ukon enie. Vo fáze otvorenia je dôležité vytvori neformálnu atmosféru, vymeni si obchodné karty, dohodnú sa o postupe rokovania a vymeni si informácie, ktoré môžu ovplyvni priebeh alšieho rokovania. Podstatou ponukovej fázy je vzbudenie záujmu partnera o ponúkaný produkt. Dôraz sa kladie na správne odhadnutie potrieb, ktorým sa prispôsobí produkt a v rámci prezentácie sa vyzdvihnú kvality produktu. Po oboznámení partnera s produktom a vyvolaní záujmu o produkt sa pristúpi k rokovaniu o cene. Na základe predloženej ponuky, partner zaujíma stanovisko na základe vlastných cie ov a s využitím svojich komunika ných zru ností. Výraznejšie sa kryštalizujú vzájomné vz ahy a postoje, každá strana si obhajuje svoje podmienky uzavretia dohody. Rokovanie sa stáva dialógom dvoch a viacerých ú astníkov, ktorí prejednávajú ponuku, vracajú sa k detailom a obidve strany si uvedomujú nevyhnutnos vzájomnej spolupráce. Jadro obchodného rokovania sa vyzna uje špeci ckou dynamikou a využívaním rozmanitých taktík vyjednávania a presvied ania partnera uzatvori výhodný obchod. Dynamiku vyjednávania ovplyv ujú krízové situácie, vzniknuté nejasnosti a stresy po as stretnutia. Úspešnos zvládnutia aj takýchto situácií si vyžaduje od ú astníkov schopnos situa ného odhadu, ur itú toleranciu, zru nos asertivity a empatie. Zvládnu to manažéri, ktorí sa vyzna ujú sebadôverou, vytrvalos ou, optimizmom, zodpovednos ou, zdravým záujmom o riešenie problémov, túžiaci po zmene, pozitívne zmýš ajúci a schopní prispôsobi sa meniacej situácii. Fáza ukon enia ešte nemusí znamena koniec rokovania. Dôležité je navodenie atmosféry dôvery a využitie osobitných techník vyjednávania, napríklad zhrnutie výhod a nevýhod, séria kladných odpovedí, špeciálna ponuka, ktorá ovplyvní posledné rozhodnutie nerozhodného partnera. Sú as ou obchodného rokovania sú sprievodné neformálne akcie spojené s prezentáciou rmy, spolo enským posedením. Obchodné rokovanie kon í uzatvorením dohody. Podstatou obchodného rokovania je vyjednávanie, to znamená proces vzájomného dosiahnutia stanovených cie ov prostredníctvom zvolených stratégií a taktík. Výsledkom vyjednávania môže by šes foriem sú innosti: výhra/výhra, 53
prehra/prehra, výhra/prehra, prehra/výhra, žiadna dohoda, kompromis. Z dlhodobého h adiska je najvýhodnejšou alternatívou výhra výhra. Vyjadruje priestor na spoluprácu, je základom úspešnosti vzájomných interakcií. Aj žiadna dohoda je prospešná pre obidve strany. De nuje obojstranný neúspech partnerov, ale necháva priestor na spoluprácu v budúcnosti. Najvhodnejšími technikami vyjednávania je asertivita a empatia. Asertivita znamená primerané sebapresadenie sa v danej situácii. Zakladá sa na umení spontánne reagova, da najavo svoje požiadavky, nebá sa presadi a oponova svoj názor, primerane citovo reagova, nevyrušova ostatných. Asertívne správajúci sa jedinci dokážu posúdi svoje správanie, myšlienky a emócie a nies za ich prejavy aj zodpovednos. Majú schopnos nadväzova kontakt s inými, vedia sa ospravedlni, požiada iných o láskavos. Ich komunikácia je otvorená, úprimná, priama a prirodzená. Vo vyjednávaní sú vždy aktívni, pritom neobmedzujú práva iných. Neasertívne správanie vyvoláva pasivitu a agresivitu. Vä šina udí nepo úva preto, aby pochopili, ale preto, aby odpovedali. Ke niekto rozpráva, je možné ho ignorova, pretvarova sa že po úvame, po úva selektívne, po úva pozorne a po úva empaticky. Empatické po úvanie vyjadruje snahu o úprimné a o najdokonalejšie pochopenie partnera. Schopnos vcíti, vži sa do psychického stavu iného loveka a na základe toho optimalizova svoju komunikáciu je empatia. Empatia je vyjadrením citového vz ahu k partnerovi, vedomého príklonu k nemu na rozdiel od apatie, spájajúcej sa s nezáujmom a ahostajnos ou. Nezamie ame ju so sympatiou, ktorá vyjadruje emocionálnu náklonnos, harmóniu citov a formu súhlasu. Na rozdiel od empatie sa antipatia spája s odporom a disharmóniou. Empatia za ína tam, kde jedinci opustia vlastné myšlienky, city a predstavy a za nú uvažova o tom, ako by sa cítili sami v situácii partnera. Vyjednávanie vyžaduje trvalú tvorivos, neustále premýš anie a vci ovanie sa. Pri posudzovaní postojov a motívov správania na základe spolo enskej situácie asto vychádzame z vlastných zážitkov a pod a vlastných hodnôt a pocitov kvali kujeme správanie iných. Ide o projekciu, protiklad empatie. Ak je správanie jedinca vzdialené od vlastnej kultúry, vplyvom projekcie sa nám prejavy druhých zdajú mimoriadne nerozumné, neú elné až poburujúce. V rokovaniach so zahrani ným partnerom treba dopredu pozna základné prejavy kultúry a správania. Partneri, ktorí sa zú ast ujú obchodných rokovaní musia ráta s kultúrnymi, historickými, náboženskými, sociálnymi, etnickými a inými vplyvmi, ktoré sa sprostredkovane prejavia v mentalite vyjednávajúcich. V zásade platí, v spolo nosti partnerov zo zahrani ia treba zachováva spôsoby, ktoré poznajú obidve strany, prijímajú ich a používajú. Za každú cenu nepotlá a národné špeci ckosti a tolerova zvyklosti partnerov, ak nie sú urážlivé a provokatívne. Do pozornosti manažérov, ktorí vyjednávajú so zahrani nými partnermi, je možné odporu i pä kritických aspektov kultúrnych rozdielov : a) faktor spolo enských/medzi udských vz ahov, b) faktor postavenia (status), 54
V komunikácii s partnerom, ktorej podstata je vo vyjednávaní a ovplyv ovaní správania iných, dochádza k vzájomným vz ahom založených na dôvere a spolupráci. Dosiahnutie syc) tok informácií, komunikácia v cudzom jazyku, d) asový faktor, e) iné, napríklad podniková kultúra, vz ah jednotlivca a skupiny. Je samozrejmé, že všetci Japonci nie sú typickí Japonci a typický Japonec sa môže meni vekom, prostredím, dosiahnutým vzdelaním a podobne. Charakterové rty francúzskeho individualistu sú iné ako amerického a obidvaja sa líšia od slovenského individualistu. Napriek tomu v každej kultúre môžeme vymedzi hodnoty, normy a o akávania, ktoré sú typické pre danú krajinu. Vo všeobecnosti, pri vyjednávaní sa odporú a sústredi na hlavnú tému, predmet. Nie je vhodné vystúpi s návrhom hne na za iatku, kritizova alebo úto i na partnera. Schopnos vidie problém aj z druhej strany je jedna z najdôležitejších schopností vyjednáva a. Pochopi partnera ešte neznamená súhlas. Zjednodušuje však priebeh vyjednávania a umož uje poveda to, o chce partner po u. Preto je dôležité odhadnú správanie partnera. Existuje nieko ko typológií zákazníkov. Vychádzajú z individuality osoby, základných t správania, z motívov kúpy a pod. Existujú zákazníci, ktorí potrebujú istotu, bezpe nos, iní chcú najnovšie alebo najdrahšie produkty, alší h adajú pohodlie, komfort aby sa vyhli problémom. Sú aj zákazníci, ktorí kupujú preto, lebo sa to pá i druhým alebo chcú ma všetko najluxusnejšie. Sú as ou taktiky a štýlu vyjednávania je vystupovanie a ovplyv ovanie. Vystupovanie zvyšuje pozornos partnera a zah a v sebe ústny prejav, mimiku, výšku hlasu, intonáciu, posunky, ako aj prístup k riešeniu problému, názory, ktoré obhajujeme. Vo vyjednávaní nemožno vo i partnerovi vystupova autoritatívne, ale prirodzene. Do úvahy treba bra aj kultúru krajiny, z ktorej partner pochádza. Neisté vystupovanie vo i partnerovi z Nemecka vyvoláva dojem nepripravenosti a strachu, kým sebaisté vystupovanie Nemec akceptuje, ale partner z arabských štátov odmieta. Ovplyv ovanie a presved ovanie partnera sa zakladá na spoznaní partnera po stránke osobnej a jeho zainteresovanosti na predmete rokovania. Znamená zmeni postoje a správanie partnera, identi kova potreby, ktoré sú pre neho dôležité. Úspešné presvied anie závisí od schopnosti manažérov využíva špeci cké techniky komunikácie. Patrí sem vhodné používanie a kladenie otázok, aktívne po úvanie, schopnos rozpoznáva neverbálne signály partnera, schopnos vies neformálny rozhovor, schopnos pracova s argumentmi. Popri komunikatívnych zru nostiach manažéra sú významné aj jeho osobnostné a psychické vlastnosti. Dôležitá je napríklad dôveryhodnos, temperament, sebadôvera, exibilnos, citová zrelos a vyrovnanos, schopnos rýchlej typológie partnera, ako aj spolo enské postavenie a osobná charizma manažéra. Miera ovplyvnite nosti je rôzna. Závisí od inteligencie, vzájomných sympatií a dôvery, vytvorených kontaktov a použitých štýlov ovplyv ovania. udí s nižšou inteligenciou je možné presved i rýchlejšie ako sebavedomých a vysoko inteligentných jedincov. Rétorické schopnosti bez argumentácie nesta ia. Aj vytvorená sie kontaktov manažéra pomáha zvýši dôveru a rýchlejšie presved i partnera o predmete vyjednávania. Osoba, ktorú chceme ovplyvni, nemá pocit istoty o predmete vyjednávania. Jej postoj sa môže zmeni tým, že získa nové informácie a postupne vlastným spoznávaním sa jej pocit neistoty môže zmeni. Potrebné je využi tie komunika né zru nosti manažéra, ktoré nepozorovaným spôsobom presved ia partnera o výhodnosti spolupráce. 55
nergie v rokovaní je výsledkom vzájomnej dôvery a rešpektovania rôznych názorov. Jej podstata je v tom, že navrhnuté riešenie je efektívnejšie ako boli o akávania obidvoch strán. Pravá sila vz ahov je v rôznosti názorov. Rovnakos nie je to isté ako jedine nos. Uniformita nie je to isté ako jednota. Jednota alebo jedine nos znamená vzájomné dop anie sa, a nie napodob ovanie. Napodob ovanie nie je tvorivé, je nudné. V tom je podstata synergického efektu, ktorý znamená sú innos obidvoch partnerov. 11.2.1. Vystupovanie a ovplyv ovanie Vystupovaním máme upúta pozornos, ale nie za každú cenu. Nie je vhodné predstiera to, o nám je cudzie pôsobí to neprirodzene a násilne. Vystupovaniu nesmie chýba presved ivos. Len slová nepresved ia. Vystupovanie v sebe zah a ústny prejav, mimiku, výšku hlasu, intonáciu, posunky, ako aj prístup k riešeniu problému, názory, ktoré obhajujeme. Pravidlom pri rozhovore je, že nemôžeme poprie svoj prirodzený charakter. Impulzívny nemôže hra chladnokrvného, kto nemá vz ah k humoru nemôže by skuto ne vtipný. Ak možno voli medzi uzavretos ou a otvorenos ou je vhodné voli otvorenos a úprimnos. Nechápeme ich však ako ve avravnos poveda rýchlo všetko, o vieme. V otvorenosti a úprimnosti je nie o odzbrojujúce, omu aj partner v komunikácii môže ažko odola, odporova. Otvorenos vyvoláva a provokuje dôveru. Pri presved ovaní je ažké dosiahnu úspech, ak musíme asto presved ovanému oponova a nie o negova! Partnera ahšie presved íme, ak budeme obhajova svoje tvrdenia a obratne sa vyhneme polemike s jeho stanoviskom. Súperivos je záporným javom akéhoko vek presved ovania. Ak si chceme osvoji umenie nepresved i, dodržujme tieto zásady: neberme oh ad na náladu a situáciu partnera, zásadne nepoužívajme príklady, nezdôvod ujme svoje tvrdenia, nepoužívajme sprievodné písomné doklady, ktoré môžu pomôc porozumie, používajme o najviac odborných slov a termímov, všetky námietky ignorujme, vôbec nepripúš ajme otázky partnera. lovek, ktorý vie zaobchádza s u mi, dokáže získa ve a užito ných informácii, ktoré by inak nezískal. Pôsobí arom osobnosti, udia v jeho prítomnosti strácajú zábrany, dokážu sa zverova s problémami. Zneužívanie schopnosti umenia komunikova nie je naším cie om. Je rozdiel komunikova, jedna s u mi, a je rozdiel manipulova s u mi. Ten, kto dokáže vychádza s u mi, nemôže poprie, že získanie tejto schopnosti vedie cez sebapoznávanie a sebazdokona ovanie. Je to zanedbávaná stránka udí vä šinou sa snažíme poznáva a ovplyv ova partnera. Sebavýchova a autoregulácia za ína sebapoznávaním. Sebapoznávanie nás robí otvorenejšími vo i osobným skúsenostiam a zvyšuje ochotu k náprave a sebavýchove (aj sebavzdelávaniu). Vä šinou platí, že kto dosahuje dobré výsledky v sebapoznávaní, má menej osobných problémov a zlepšujú sa jeho sociálne kontakty. ím lepšie pozná sám seba, tým lepšie predpoklady má pre poznávanie druhých. Pomôcky, ktoré nám môžu pomôc pri sebazdokona ovaní: zrkadlo, meditácia, pravidelné si uvedomenie vlastného konania. 56
Egocentrizmus ani sklony k autizmu do komunikácie s u mi nepatria. Komunikovanie si vyžaduje trvalú tvorivos, ustavi né vmýš anie a vci ovanie. Empatiu oby ajne používajú menej vzdelané (nie menej inteligentné) osoby, ktoré úspešne dokážu ovplyv ova iných. Empatia je schopnos pochopi druhého ako seba samého, obliec sa do jeho kože, vidie jeho o ami, po úva bez predsudkov, nerobi súdy ale osta samým sebou. Každý lovek má právo na vlastný názor, hoci my s ním nemusíme súhlasi. udia mnohokrát zabúdajú, že aj nie je odpove, bez toho, aby nám ju druhá strana musela zdôvod ova, tak isto, ako aj my máme právo poveda nie. 57
12. CHARAKTER TRHU S DREVOM Drevo a výrobky z dreva sú priemyselné produkty, ktoré sa realizujú na trhu výrobných faktorov. Drevná surovina a medziprodukty prvotného spracovania dreva nie sú z prevažnej vä šiny spotrebované priamo, ale vstupujú do výrobnej spotreby ako jeden z výrobných vstupov za ú elom transformácie na ur ité množstvo výstupov. Medzi trhom výrobných faktorov a spotrebite ským trhom existuje nieko ko významných odlišností, ktoré sa prejavujú predovšetkým v štruktúre trhu, štruktúre dopytu, charaktere nakupujúcich, spôsobe rozhodovania o nákupe a pod. Podmienky na trhu sú ur ené spolupôsobením trhovej ponuky a dopytu. Trh s drevom má nieko ko špeci ckých vlastností. Pretože sa jedná o surovinu, má charakter trhu priemyselných komodít, takže pre možno de nova nasledovné znaky: menší po et odberate ov dreva, vyššia koncentrácia trhov, ve ké objemy transakcií, malá diferenciácia produktov, ponuka drevnej suroviny je v rámci roka nepravidelná, vysoký dôraz kladený na cenu, dopyt po dreve je odvodený a závisí od výšky dopytu po nálnych výrobkoch z dreva, na trhu sa vytvárajú dlhodobé vz ahy medzi predávajúcimi a kupujúcimi. Komoditný charakter trhu s drevom sa zárove vyzna uje rozdrobenou štruktúrou trhu na strane ponuky dreva. asto na trhu prevládajú oligopolné štruktúry, kde popri jednom alebo viacerých dominantných producentoch dreva existuje ve ké množstvo drobných dodávate- ov. Individuálni producenti drevnej suroviny zvy ajne nemajú dostato ný priestor na aktívne ovplyv ovanie trhových vz ahov a asto nasledujú cenové a ostatné rozhodnutia silných trhových subjektov. Na druhej strane, po et odberate ov je menší a medzi producentmi a spracovate mi drevnej suroviny oby ajne existujú dlhodobé obchodné vz ahy. V ur itých prípadoch však trh dokáže akceptova i vä šie množstvo trhových subjektov na strane dopytu a to hlavne v prípade, ke vzniká priestor pre innos obchodných organizácií, ktorých konkuren ná výhoda na trhu spo íva v odoberaní menších množstiev dreva od drobných producentov a následnej akumulácií množstva a jeho predaja spracovate skému priemyslu. 12.1. Dopyt na trhu s drevom Dopyt po dreve a výrobkoch z dreva je odvodený dopyt v zmysle spôsobu akým sa tvorí a je závislý od výsledného dopytu po kone ných výrobkoch z dreva (napr. dopyt po bukovej gu atine je odvodený od dopytu po bukovom nábytku). Finálne výrobky sa realizujú na trhu spotrebite ov. Predajcovia nábytku sa orientujú priamo na zákazníkov spotrebite ského trhu, ktorí kúpou uspokojujú svoje potreby. Trhový dopyt je v tomto prípade priamy. Dopyt výrobcov nábytku po materiálových vstupoch (napr. výrobkoch prvotného spracovania dreva rezive) však závisí od dopytu po nálnych výrobkoch (nábytku), je teda nepriamy odvodený. Ak dopyt po nálnych výrobkoch rmy rastie, rastie i dopyt po výrobných vstupoch (medziproduktoch). V najširšom zmysle je však dopyt odvodený od vývoja makroekonomických ukazovate ov. V závislosti od vývoja týchto ukazovate ov sa tvorí dopyt po produkcii a služ- 58
bách výrobcov v stavebníctve, tla iarenskom a polygra ckom priemysle, nábytkárskom priemysle a pod. Tieto odvetvia sú priamymi odberate mi výrobkov prvotného spracovania dreva (medziproduktov) vyprodukovaných v drevospracujúcom priemysle. Podniky drevospracujúceho priemyslu vytvárajú následne dopyt po drevnej surovine. Proces tvorby odvodeného dopytu po dreve a výrobkoch z dreva na jednotlivých úrovniach je schematicky znázornený na obrázku 3. Dopyt po drevnej surovine Dopyt po rezive Dopyt po ve koplošných materiáloch Dopyt po papieri Stavebníctvo Bytová výstavba Nábytkársky priemysel Tla iarenský priemysel Úrokové miery Spotrebite ské výdavky Obrázok 3 Odvodený dopyt po dreve Každý odvodený dopyt, teda aj dopyt po dreve, je charakterizovaný dvoma dimenziami: blízkos ou producentov dreva od kone ného spotrebite a výrobkov z dreva, t. j. d žkou re- azca od dodávate a ku kone nému spotrebite ovi. Medzi jednotlivými lánkami re azca sa dopyt môže zvyšova, resp. znižova. Od d žky re azca tiež závisí, ako rýchlo sa v ase prejaví zmena v dopyte po nálnych výrobkoch na dopyte po surovom dreve. koncentráciou po tom a ve kos ou rozli ných nálnych trhov, ktoré sú zdrojom kone ného dopytu. Ak je koncentrácia nálnych trhov vysoká, dopyt po dreve je odvodený relatívne jednoducho z dopytu po kone ných produktoch. Jednou z typických znakov komoditného trhu je slabá diferenciácia produktov. ím je produkt menej diferencovaný, tým existuje vä šia možnos nákupu rovnakého produktu u ostatných producentov. Ke že kupujúci nemôže dosta produkt s odlišnými vlastnos ami, popr. dodato nými službami, orientuje sa predovšetkým na cenu produktu. S cenou súvisí otázka nako ko je dopyt senzitívny vo i zmene ceny (elasticita dopytu). Cenová elasticita vyjadruje percentuálnu zmenu dopytovaného množstva pri percentuálnej zmene ceny. Pre drevo ako surovinu ur enú na výrobu nálnych produktov platí: 59
Rovnaké sortimenty dreva od rôznych predávajúcich nie sú prakticky vôbec diferencované a dopyt je pre každého dodávate a ve mi elastický. Reakcie kupujúcich na konkrétnu zmenu ceny závisia od toho, aký vývoj cien sa o akáva v budúcnosti (ak o akávajú, že ceny budú rás, budú dnes nakupova aj pri vyšších cenách). Elasticita dopytu bude vä šia v dlhšom asovom období, pretože v krátkom asovom období nie je možné prispôsobi cenu kone ných výrobkov v dôsledku zmeny ceny dreva. Cenová elasticita úzko súvisí s množstvom dostupných substitu ných materiálov na trhu. Možnosti substitúcie sa postupne eliminujú tým viac, ím všeobecnejšie je daný výrobok charakterizovaný. Dopyt po piliarskej gu atine, ktorá pochádza od daného užívate a lesa, resp. danného porastu, je vysoko elastický. Piliarska gu atina od ostatných užívate ov, je takmer dokonalým substitútom a akáko vek zmena ceny bude vyvážená zvýšeným alebo zníženým dopytom u jednotlivých užívate ov lesa. Dopyt po všetkých výrobkoch z dreva, pri ktorom je možnos priamej substitúcie nižšia, vykazuje nižšiu cenovú elasticitu. Dlhodobá cenová elasticita dopytu po dreve v celosvetovom meradle sa odhaduje na hodnotu približne 0,5 t. j. 1 % nárast ceny dreva spôsobí zníženie dopytu o 0,5 %. Odvodený dopyt po surovom dreve je tým pružnejší, ím je pružnejší dopyt po nálnych výrobkoch. S dopytom po výrobkoch z dreva a surovom dreve sa sú asne vytvára i dopyt po konkuren ných výrobkoch. Vo vz ahu k drevu zastávajú konkuren né výrobky pozíciu substitútov. Substitu né materiály majú vlastnosti, ktorými dokážu uspokojova rovnaké potreby a nákupcovia, resp spotrebitelia majú možnos si medzi nimi vybera pod a svojich individuálnych preferencií. Podmienkou je technická zamenite nos materiálov a jedným z dôležitých kritérií výberu je cenová úrove substitútov. Na obrázku 4 je zobrazený podnik na výrobu nábytku, ktorý vo svojom výrobnom procese používa výrobné faktory, medzi nimi rôzne vstupné materiály (rezivo, kovy, plasty, at.), ktoré sa môžu navzájom nahrádza. Výrobné faktory Výrobný proces Produkty Kone ní spotrebitelia Rezivo Nemocnice Plasty Stoli ky Kovy Energia Podnik na výrobu nábytku Stoly Hotely Práca Postele Stroje Domácnosti Obrázok 4 Podnik na výrobu nábytku 60
Z obrázku je zrejmé, že dopyt po rezive sa bude zvyšova, resp. znižova v závislosti od dopytu po produktoch podniku stoli kách, stoloch a posteliach (odvodený dopyt). Zo všeobecnej teórie dopytu (vz ah medzi množstvom a cenou) vyplýva, že ím nižšia bude cena výsledných produktov, tým vyšší bude trhový dopyt. Pre dopyt po rezive je tiež dôležitý vz ah ceny reziva k ostatným vstupom a k cene výslednej produkcie. Cie om podniku je maximalizova celkový zisk alebo dosiahnu niektorý z iných cie ov (napr. minimalizácia nákladov, maximalizácia predaja a pod.). Ak sú rezivo, plasty a kovy substitu né materiály, ktoré sa môžu vzájomne v procese výroby nahrádza, podnik ich môže kombinova v ubovo nej miere. Základným výrobným rozhodnutím bude ur i množstvo jednotlivých vstupov tak, aby bol daný výstup vyprodukovaný o najefektívnejšie. Zmeny, ktoré nastávajú vo výške cien vstupov a výstupov, môže podnik kompenzova zmenami v ich kvantite. Ak cena výstupu vzrastie, rma zvýši jeho produkciu. Ak vzrastie cena vstupu, rma obmedzí jeho využívanie. Z toho vyplýva, že dopyt po rezive bude závislý od cenových relácií (relatívnych cien) medzi vstupmi a výstupmi produkcie. Ak relatívna cena niektorého výstupu k cene reziva bude nižšia ako relatívna cena toho istého výstupu k cene plastu, podnik sa bude snaži zvyšova používanie reziva na úkor plastov. Podobné vz ahy platia medzi relatívnymi cenami vstupov. Ak vzrastie cena plastov k cene reziva, podnik obmedzí ich využívanie a za predpokladu vzájomnej nahradite nosti uprednostní pri výrobnom procese lacnejšie rezivo. 12.2. Ponuka na trhu s drevom Pri hodnotení ponuky je nutné rozlišova medzi ponukou surového dreva a výrobkov z dreva na trhu. Ich podstata je rozdielna. Pre produkciu drevnej suroviny je charakteristické nasledovné: je výsledkom biologického a rastového procesu, ktorý je cie avedome usmer ovaný lesným hospodárom, ažbové možnosti zoh ad ujú dodržiavanie princípov trvalo udržate ného hospodárenia a v niektorých krajinách sa prispôsobuje platnej legislatíve. Tá môže s prihliadnutím na zásoby (zdroje) dreva ur ova napr. maximálny objem dreva, ktorý je možné za ur ité obdobie vy aži (etát), d žku rubnej doby a pod. dodržiavaním princípov trvalosti a vyrovnanosti produkcie nedokáže ponuka surového dreva dostato ne reagova na trhové podnety. Ponuka dreva na trhu sa stáva neelastickou a zvýšená trhová cena nedokáže motivova producentov drevnej suroviny k vyšším objemom ažieb. Vo všeobecnosti zostáva ponuka dreva vzh adom na zmeny trhových cien dreva neelastická, t.j. zmena ceny na trhu nevyvolá adekvátnu zmenu v ponúkanom množstve. Relatívna zmena ceny ( c/c) je vä šia ako relatívna zmena ponúkaného množstva ( P/P). Závislos je znázornená na obrázok 5. Ur ité možnosti prispôsobenia sú možné z krátkodobého h adiska, kedy producenti drevnej hmoty môžu na ur itý as zvyšova, resp. pozastavi ažbu dreva, avšak z poh adu plnenia dlhodobých plánov ažby dreva je množstvo dreva ponúkaného na trh dané produk nými a ažbovými možnos ami. množstvo a druhová štruktúra dreva ponúkaného na trh sú v rámci roka nepravidelné (doba ažby ur itých drevín). Podstatný význam zohráva faktor náhodných ažieb (povinnos prednostne spracova drevo z kalamít). 61
c c P P Obrázok 5 Vz ah ceny a ponúkaného množstva na trhu s drevom druhová a kvalitatívna štruktúra ponuky je odvodená od drevinového zloženia a rastových podmienok drevín. Ve kos ponuky výrobkov z dreva na trhu závisí od ekonomických faktorov produkcie množstva, ceny a kombinácie výrobných faktorov, výrobných kapacít na spracovanie dreva a ich využitia a zárove od podmienok trhu (vz ah ponuka dopyt, trhová cena). 12.3. Vz ah medzi ponukou a dopytom Vz ah ponuky a dopytu na trhu je ur ovaný spolupôsobením rôznych faktorov. Obrázok 6 znázor uje základný model, ktorý zachytáva vz ahy medzi ponukou a dopytom dreva na trhu a faktory, ktoré na trhu pôsobia. Model vychádza z ur itých predpokladov a je zostrojený pre krajinu s nasledovnými charakteristikami: je otvorenou ekonomikou v zmysle existencie zahrani ného obchodu, disponuje dostato nými zdrojmi drevnej suroviny, cena dreva je odvodená od svetovej ceny, produkcia dreva v krajine je vyššia ako jeho domáca spotreba, ekonomické faktory (napr. cena energií) nemajú vplyv na ve kos ažby. Na ponuku surového dreva na trhu má vplyv ve kos zásoby, ktorou daná krajina disponuje. Zásoba dreva nepredstavuje samotnú ponuku, ale je potenciálom, z ktorého sa drevná surovina aží a následne realizuje na trhu. Ve kos produkcie vychádza z ažbových možností, ktoré zoh ad ujú produk né a ostatné nedrevoproduk né funkcie lesov. Konkrétne postupy stanovenia výšky ažby sú odvodené z princípov lesníckej politiky. Základný princíp trvalosti je založený na zabezpe ení aspo jednoduchej reprodukcie lesov. Vzh adom na rastúce environmentálne povedomie sa v mnohých krajinách sveta kladie dôraz na dodržiavanie princípov trvalo udržate ného hospodárenia v lesoch. Rast trhovej ceny pri dodržiavaní takýchto princípov môže motivova zvýšenie ponuky iba krátkodobo. Ponuka surového dreva je ur ená pre domáci alebo zahrani ný trh (export). Dopyt, ktorý sa vytvára na týchto trhoch je ovplyvnený nieko kými významnými faktormi ekonomického, sociálneho, demogra ckého alebo kultúrneho charakteru. Rozhodujúci je ekonomický rozvoj krajiny, úrove príjmov, existencia substitu ných (konkuren ných) výrobkov na trhu, prefe- 62
ažbové možnosti AŽBA DREVA ZÁSOBA DREVNEJ SUROVINY PONUKA DOPYT CENA Svetová ponuka, dopyt a zásoby dreva Svetový ekonomický rast Ekonomický rast v krajinách do ktorých smeruje export Menový kurz Substitu né materiály Preferencie EXPORT DOMÁCI DOPYT Úrove príjmov Stavebníctvo Substitu né materiály Preferencie Obrázok 6 Vz ahy medzi ponukou, dopytom a cenou na trhu rencie kone ných spotrebite ov. Významnos, intenzita a smer pôsobenia týchto faktorov sa rôzni medzi krajinami. Model na obrázku 6 predstavuje základnú lozo u vz ahov medzi ponukou a dopytom na trhu s drevom pre krajinu, ktorá sa orientuje na export surového dreva. Dôvody pre export môžu spo íva v slabej kúpyschopnosti domáceho obyvate stva (nízky dopyt), v malom domácom trhu, neefektívne fungujúcom trhu (štátne zásahy), resp. sa môže jedna o menej rozvinutú krajinu, ktorá si vývozom suroviny zabezpe uje štátne príjmy. Model zárove neuvažuje s importom dreva do krajiny a nezachytáva vz ahy medzi subjektami trhu (producentmi a spracovate mi drevnej suroviny). Komplexný poh ad na kategórie trhu, ktorý zoh ad uje rozdelenie ponuky a dopytu pod a miesta v ktorom sa vytvárajú je na (obr. 7). Celková ponuka (PC) na trhu danej krajiny je zložená z: ponuky domácej (PD), ktorá pochádza od domácich producentov drevnej suroviny a je ur- ená pre domácich spracovate ov, ponuky zahrani nej importu (PI), ktorá vzniká u zahrani ných producentov dreva a je dovážaná do danej krajiny na výrobnú alebo kone nú spotrebu. 63
PRODUCENTI DREVA ZAHRANI NÝ DOPYT EXPORT DOMÁCI DOPYT = DOMÁCA PONUKA CELKOVÝ DOPYT Cena + OBCHODNÁ BILANCIA SPRACOVATELIA DREVA ZAHRANI NÁ PONUKA IMPORT CELKOVÁ PONUKA _ Obrázok 7 Rozloženie ponuky a dopytu PC = PD + PI Celkový dopyt (DC) na trhu v danej krajine je tvorený z: dopytu domáceho (DD), ktorý tvoria domáci spracovatelia po drevnej surovine, ktorá sa dostáva na trh z domácich zdrojov, dopytu zahrani ného exportu (DE), ktorý je tvorený zahrani nými spracovate mi alebo importérmi v ostatných krajinách po dreve vyprodukovanom v danej krajine. DC = DD + DE Ponuka z domácich zdrojov je ur ená na domáci trh a rovná sa ve kosti dopytu spracovate ov dreva na domácom trhu PD = DD V prípade uspokojenia domáceho dopytu produkciou dreva z domácich zdrojov sa prebyto ný objem produkcie realizuje na zahrani ných trhoch. V opa nom prípade, ak je spotreba spracovate ov dreva vyššia ako domáca ponuka, drevo sa stáva predmetom dovozu. Rozdiel medzi zahrani ným dopytom (exportom) a zahrani nou ponukou (importom) tvorí obchodnú bilanciu (OB) OB = DE - PI Ak export dreva prevyšuje jeho import ide o kladné saldo obchodnej bilancie. Záporné saldo vzniká v opa nom prípade. Vz ahy medzi jednotlivými kategóriami ponuky a dopytu sú ur ené trhovými podmienkami, predovšetkým trhovou cenou. Cenové rozdiely na jednotlivých trhoch majú vplyv na rozhodovanie spracovate ov o výbere medzi ponukami pod a miesta ich vzniku (napr. uprednostnia zahrani nú ponuku pred domácou) a geogra cky ohrani ené trhy sa dostávajú do 64
pozície konkurentov. Takáto priestorová substitúcia zoh ad uje vzájomnú nahradite nos výrobkov, ktoré pochádzajú z rôznych geogra ckých oblastí, resp. trhov a trhových segmentov s rôznymi výrobnými podmienkami. Efekt substitúcie sa sleduje ako možná zámena výrobku na ur itom trhu za rovnaký, alebo vlastnos ami zodpovedajúci výrobok z iného trhu. Jednotlivé trhy môžu ma lokálny charakter (v rámci domáceho trhu) alebo nadnárodný charakter (substitúcia výrobkov z dovozu za domácu produkciu a pod.). 12.4. Spôsoby spracovania a využitia drevnej suroviny V podmienkach vyspelých krajín sa viac ako 90 % drevnej suroviny využíva na priemyslové spracovanie, zvyšok predstavuje drevo ur ené na výrobu energie. Pod a stup a spracovania sa rozlišuje prvostup ové a druhostup ové spracovanie dreva. Výstupom prvostup ového spracovania sú predovšetkým medziprodukty, ktoré z prevažnej asti slúžia na alšie spracovanie ako vstupy pre výrobu (rezivo, celulóza a pod.). Výrobky druhostup ového spracovania dreva sú ur ené na kone nú spotrebu. Na každom stupni spracovania je možné pod- a spôsobu spracovania a požiadaviek na kvalitu vstupnej drevnej suroviny rozlíši výrobky mechanického a chemického spracovania. Obrázok 8 podáva jednoduchý preh ad procesu prechodu drevnej suroviny cez fázy jej spracovania a použitia. 12.4.1. Výrobky prvotného spracovania dreva 12.4.1.1. Výrobky mechanického spracovania Rezivo Vo svete sa až 55 % priemyslového dreva použije na výrobu reziva. Rezivo predstavuje súbor výrobkov z dreva, ktoré sú získané pozd žnym delením výrezov na asti a pozd žnou a prie nou úpravou týchto astí. Tabu ka 10 uvádza preh ad výrobkov pod a tvaru prie neho prierezu, jeho plochy (S) a hrúbky. Charakteristiku reziva pod a detailnosti opracovania uvádza tabu ka 11. Tabu ka 10 Rozdelenie reziva pod a tvaru prie neho prierezu Rezivo doskové Rezivo hranené Rezivo polohranené Dosky (rezivo hrúbky 1332 mm ihli naté, 1635 mm listnaté) Fošne (rezivo hrúbky 40100 mm) Krajnicové dosky (bo né neomietané doskové rezivo) Krajnice (bo né neomietané doskové rezivo) Hranol (plocha prie neho rezu S je vä šia ako 100 cm 2 ) Hranol ek (S = 25100 cm 2 ) Lata ( S = 1025 cm 2 ) Lišta (S < 10 cm 2 ) Drevené podklady (polohranené rezivo hrúbky do 100 mm) Drevené trámy (polohranené rezivo hrúbky viac ako 100 mm) 65
vstupy Drevná surovina Ostatné vstupy LH domáce dodávky Import výroba Piliarske spracovanie Dosky na báze dreva Chemické spracovanie Nábytok Stavebnostolárska výroba využitie Domáci trh Export Výrobná spotreba Stavebníctvo Priemyselná výroba Doprava Polygrafický priemysel Potravinársky priemysel Ostatné odvetvia Kone ná spotreba Obrázok 8 Proces prechodu drevnej suroviny cez fázy spracovania a použitia 66
Tabu ka 11 Rozdelenie reziva pod a detailnosti opracovania Rezivo neomietané Má rovnobežné plochy, oblé neomietané boky, resp. iasto ne omietané s vä šími oblinami Rezivo omietané Má rovnobežné plochy, boky reziva sú kolmo rezané na plochy, iasto ne s oblinami Rezivo kme ové Sortiment neomietaného reziva, ktoré je po poreze uložené do pôvodného tvaru výrezu Rezivo sa naj astejšie hodnotí vizuálne a pod a ú elu, na ktoré sa použije, sa zaradí do príslušnej kvalitatívnej triedy pod a technických noriem. Pod a ú elu použitia možno rezivo zatriedi do nasledovných skupín: 1. komer né rezivo, 2. rezivo ur ené na drevené konštrukcie, 3. rezivo ur ené na palety a obaly, 4. exportné ihli naté rezivo. Komer né rezivo je rezivo bez bližšieho ur enia použitia. Ihli naté rezivo sa v sú asnosti triedi pod a normy STN EN 1611-1 Rezivo. Vizuálne triedenie ihli natého dreva. as 1: Európske smreky, jedle, borovice a duglasky. Táto norma stanovuje triedenie reziva pod a vizuálnych znakov dvoma spôsobmi triedenia G2 a G4. Pri spôsobe G2 sa sledujú hr e a znaky na dvoch plochách, pri spôsobe G4 sa sledujú hr e a znaky reziva na dvoch plochách a dvoch bokoch. Rezivo je pod a každého spôsobu triedenia zaradené do 4 tried (G2-0 až G2-4, G4-0 až G4-4). Pre drevinu smrekovec je platná norma STN 49 1011 Ihli naté rezivo. Kvalitatívne triedenie listnatého reziva ur uje STN 49 1012 Listnaté rezivo, ktorá platí pre všetky dreviny okrem buka a duba. Pre buk a dub je platná norma STN EN 975-1 Rezivo. Vizuálne triedenie listnatého reziva. as 1: Dub a buk. Dubové rezivo (Q) má nasledovné kategórie: kme ové a nekme ové neomietané rezivo (B), omietané rezivo a prírezy (F), hranolové rezivo (P). Bukové rezivo (F) má tieto kategórie: kme ové a nekme ové neomietané rezivo (B), omietané rezivo a prírezy (F), opracované rezivo (D). V rámci kategórií sa vylišujú kvalitatívne triedy (A mimoriadna kvalita, 1, 2 alšie kvalitatívne triedy). Rezivo ur ené na drevné konštrukcie sa zara uje do tried pevnosti pod a STN EN 338: 1998 Drevo na stavebné nosné konštrukcie. Triedy pevnosti. Norma vylišuje 9 tried pre ihli naté a topo ové drevo a 6 tried pre listnaté drevo. Rezivo ur ené na palety a obaly zah a rezivo, pri ktorom je vo nejšia tolerancia znakov reziva. Kvalitatívne triedenie upravuje norma STN EN 12246: 2001 Kvalitatívne triedenie reziva používaného na palety a obaly, ktorá vylišuje 2 kvalitatívne triedy s ozna ením P1 a P2. Exportné ihli naté rezivo sa pod a kvalitatívnych znakov triedy na nasledovné druhy: pilopad (PP), exportná stavba (EBW), hranené a polohranené rezivo (HR, PHR), 67
Imbalo (IMB) a Charpente (CHARP). Dosky na báze dreva Dosky na báze dreva (ozna ované aj ako drevné kompozitné materiály) sú doskové materiály, ktoré sa vyrábajú priemyselným spracovaním drevnej suroviny. Vznikajú lisovaním spravidla za tepla z drevných astí, ktoré sa získavajú mechanickým delením dreva. Pod a ve kosti drevných astí sa rozlišujú tri hlavné skupiny (obr. 9) preglejované materiály, drevotrieskové dosky, drevovláknité dosky. Samostatnú kategóriu predstavujú dyhy, ktoré sú základným prvkom pre výrobu preglejovaných materiálov. Dosky na báze dreva Dyhy Preglejované materiály Drevotrieskové dosky Drevovláknité dosky Latovky Kompozitné dosky Drevné Nedrevné Tvrdé Mäkké Preglejky OSB MDF Obrázok 9 Rozdelenie dosiek na báza dreva Dyha je tenká vrstva dreva získaná lúpaním, krájaním alebo pílením, nepresahujúca hrúbku 7 mm. Dyhy sa vyrábajú tromi základnými spôsobmi rezaním, krájaním a lúpaním. Dyhy pod a použitia možno rozdeli na konštruk né a okrasné. Preglejované materiály predstavujú dosky vyrobené zlepením troch alebo viacerých dyhových listov, pri om smer vlákien susedných vrstiev je spravidla na seba kolmý. Skupina zah a preglejky, latovky a kompozitné dosky. Preglejky sú preglejované dosky vyrobené z dvoch alebo viacerých vrstiev lúpaných alebo krájaných dýh, ktoré sú zlepené a zlisované prevažne kolmo na smer vlákien. Pod a spôsobu použitia sa rozlišujú preglejky na vnútorné a vonkajšie použitie. Latovky sú preglejované dosky vyrobené obojstranným oblepením latovkového stredu dyhami, ktoré sú lepené kolmo na smer drevných vlákien. 68
Skupinu aglomerovaných materiálov reprezentujú drevotrieskové a drevovláknité dosky. Vo všeobecnosti sú to plošné alebo tvarové výrobky získané z drevných alebo iných lignocelulózových astíc spájaním pomocou spojív a iných látok pri sú asnom pôsobení tepla a tlaku. Drevotrieskové dosky sú dosky vyrobené lisovaním drevených alebo ostatných astí (piliny, hobliny) zmiešaných so spojivom (živicami alebo minerálnym spojivom) za tepla. Zah ajú trieskové dosky, ktoré sa pod a konštrukcie a ve kosti astíc triedia na jednovrstvové a viacvrstvové, graduované s plynulým prechodom od najjemnejších triesok v povrchových vrstvách k najhrubším trieskam v stredovej vrstve, homogénne, kombinované s inými materiálmi a vyrobené z ve koplošných triesok typu OSB. Orientované trieskové dosky (OSB) sú dosky vyrobené z úzkych triesok, ktoré sú usporiadané striedavo na seba v kolmom smere (lepšie elastomechanické vlastnosti). Triesky, ktoré pripomínajú malé kúsky dýh sú oba ované, prekladané cez seba a zlepené pod tlakom a teplom. Výrobok má vysokú pevnos a je voduvzdorný. Využitie je predovšetkým v stavebníctve. Drevovláknité dosky sú dosky vyrobené z lignocelulózových vlákien pôsobením teploty alebo tlaku, pri om väzba vlákien vzniká bu splstením vlákien a ich vlastnou lepivos ou a/ alebo pridaním syntetického spojiva. Dosky sú vyrábané mokrým vlhkos vlákien viac ako 20 % a suchým spôsobom vlhkos vlákien max. 20 %, hustota viac ako 0,6 g/cm 3. Zah ajú mäkké (izola né) vláknité dosky s hustotou max. 0,5 g/cm 3, polotvrdé vláknité dosky (MDF) s hustotou 0,5 g/cm 3 0,8 g/cm 3 a tvrdé vláknité dosky s hustotou vä šou ako 0,8 g/cm 3. 12.4.1.2. Výrobky chemického spracovania Výrobky na báze celulózy Celulóza predstavuje vláknitý materiál vyrobený z vlákninového dreva, štiepok alebo drevného odpadu mechanickým a/alebo chemickým spracovaním, ur ený pre následnú výrobu papiera, lepeniek, DVD alebo iných celulózových výrobkov. Prírodná celulóza je zdrojom na získanie buni iny priemyselným postupom. Základné rozdelenie celulózy je znázornené na obrázku 10. Celulóza Mechanická Polochemická Chemická Chem. stupne buni iny Bielená sulfitová Bielená sulfátová Nebielená sulfitová Nebielená sulfátová Obrázok 10 Rozdelenie výrobkov chemického spracovania dreva na báze celulózy 69
Mechanická celulóza sa získava drvením alebo mletím vlákninového dreva, štiepok alebo drevného odpadu. Môže by bielená alebo nebielená. Zah a chemi-mechanickú a termo-mechanickú celulózu. Polochemická celulóza sa získava postupne mechanickým a chemickým rozkladom vlákninového dreva, štiepok alebo drevného odpadu, pri om ani jeden nie je dostato ný, aby separoval vlákna úplne. Môže by bielená alebo nebielená. Zah a polochemickú, chemickú a chemo-mechanickú celulózu. Chemická celulóza sa získava radom chemických procesov rozkladu vlákninového dreva, štiepok alebo drevného odpadu. Zah a sulfátovú celulózu, nátronovú a sul tovú (sulphite) celulózu. Môže by bielená a nebielená. Sulfátová celulóza sa získava mechanickým rozkladom vlákninového dreva, štiepok alebo drevného odpadu na malé kúsky, ktoré sú následne varené v tlakovej nádobe za prítomnosti zlú eniny hydroxidu sodného (nátronová celulóza) alebo zmesi hydroxidu sodného a siri itanu sodného (sulfátová celulóza). Sul tová celulóza sa získava mechanickým rozkladom vlákniny, štiepok alebo drevného odpadu na malé kúsky, ktoré sú následne varené v tlakovej nádobe za prítomnosti zlú eniny hydrosiri itanu. Chemické stupne buni iny predstavujú chemickú celulózu (sulfátová, nátronová alebo sul tová), ktorá je vyrobená z dreva špeciálnej kvality s vysokým podielom alfa-celulózy (oby ajne 90 % a viac). Tento druh je vždy bielený a používa sa na výrobu iných výrobkov ako papier. Oby ajne sa používa ako zdroj celulózy pri výrobe syntetických vlákien, celulózových plastických materiálov, lakov a výbušnín. Pod celulózu možno zaradi i alšie kategórie. Ostatná celulóza je celulóza vyrobená zo zberového papiera alebo iných vláknitých rastlinných materiálov. Celulóza z nedrevných vlákien je vyrobená z iných vláknitých materiálov okrem dreva. Zah a celulózu vyrobenú zo slamy, bambusu, rákosia, cukrovej trstiny, bavlny, anu, chme u a iných textilných vlákien. Poslednú skupinu tvorí celulóza vyrobená zo zberového papiera. Zberový papier predstavuje odpadový a použitý papier alebo lepenky, ktoré boli vyzbierané pre opätovné použitie ako materiál na výrobu papiera a lepeniek. Papierenské výrobky Papierenské výrobky (papier a lepenky) predstavujú agregovanú kategóriu, ktorá zah a gra cký papier, hygienický papier a papier pre domácnos, baliace materiály a ostatný papier a lepenky (obr. 11). Vo všeobecnosti sa papierenské výrobky delia pod a hmotnosti na: papier (do 150 g.m 2 ), kartón (medzi 150 g.m 2 až 250 g.m 2 ), lepenku (viac ako 250 g.m 2 a hrúbka min. 300 m). Gra cký papier zah a novinový, mechanický (drevný) nenatieraný, bezdrevný nenatieraný a natieraný papier. Novinový papier je papier ur ený na tla novín. Vyrobený je hlavne z mechanickej celulózy alebo zberového papiera s alebo bez malého obsahu tmeliva. Hmotnos sa pohybuje od 4052 g/m 2 ale môže dosiahnu až 65 g/m 2. Novinový papier sa dokon- 70
Papier a lepenky Novinový papier Tla iarenský a písací papier Ostatný papier a lepenky Hygienický papier Baliaci papier Ostatný papier a lepenky Obrázok 11 Rozdelenie výrobkov chemického spracovania dreva papier a lepenky uje žehlením na strojoch, je biely alebo mierne farebný a používa sa nato ený v baloch na potla enie. Mechanický (drevný) nenatieraný papier je papier vhodný na tla alebo iné gra cké ú ely, pri om menej než 90 % celkových vlákien je tvorené vláknami chemickej celulózy. Tento druh je takisto známy ako drevný papier a asopisový papier, ako sú vysoko tmelené (plnené) superžehlené papiere pre spotrebite ské asopisy tla ené rota kami alebo ofsetovými metódami. Bezdrevný nenatieraný papier je papier vhodný na tla alebo iné gra cké ú ely, pri om viac ako 90 % celkových vlákien je tvorené vláknami chemickej celulózy. Môže by vyrobený z rôznych vlákien a použití rôzneho množstva minerálnych tmelív a rozdielnymi spôsobmi spracovania ako je žehlenie, leštenie, po ahovanie, vodozna ky a pod. Sem sa zara uje vä šina kancelárskych papierov, tla ív, kopírovacie, tla iarenské, písacie a knižné papiere. Natieraný papier predstavuje všetky papiere vhodné na tla enie a iné gra cké použitie, natierané jedno alebo obojstranne uhlíkom alebo minerálmi ako je kaolín, uhli itan vápenatý. Hygienický papier zah a široký sortiment rôznych druhov papierových vreckoviek a ostatného hygienického papiera pre domácnosti, rmy alebo priemyselné potreby. Príkladom je toaletný papier, kuchynské servítky a pod. Obalové materiály sú papiere a lepenky, ktoré sú používané hlavne na ú ely balenia a obalov. Patria sem vlnité papiere a lepenky napr. uting, kartónové obaly, baliaci papier a pod. Ostatný papier a lepenky sú ur ené na priemyslové a ostatné použitie. Patria sem napr. cigaretové papiere, ltrovacie papiere, papiere ur ené na natieranie voskom, asfaltom, sadrou a pod. 71
12.4.2. Výrobky druhotného spracovania dreva Do tejto skupiny možno zaradi rozmanité skupiny výrobkov z dreva a papiera ur ené predovšetkým na kone nú spotrebu spotrebite mi. Následne spracované rezivo zah a pásy, parketové vlysy, rôzne tvarované a pro lované drevo zaoblené, hob ované, hranené, nadpájané, s perom, drážkované, polodrážkované, so zaobleným pro lom, na V-spoj a pod. Drevný obalový materiál reprezentujú púzdra, krabice, debnenia, káblové bubny, palety a sudy. Stavebno-stolárske a tesárske výrobky zah ajú okná, dvere a obklady. Ostatné skupiny mechanického spracovania zastupujú drevený nábytok a drevostavby. Sekundárne výrobky z papiera predstavujú kompozitný lepený nenatieraný papier, kopírovacie natierané papiere, hygienický papier v domácnostiach, krabice na balenie, zaklada e na dokumenty, knihy, noviny, poh adnice, peniaze, foto papiere at. Konštruk né výrobky Lepené nosníky (GLULAM) predstavujú technický výrobok s vysokou pevnos ou, ktorý vzniká spájaním jednotlivých kúskov dreva s hrúbkou 50 mm alebo menej. Má univerzálne použitie. Je ahko opracovate né a využíva sa v stavebníctve, napr. ako nosníky, trámy, oblúky, mostné konštrukcie a pod. Lepené kompozitné materiály pre konštruk né ú ely zah ajú nosníky z lepených lúpaných dýh (LVL), lisované drevo z dyhových pásikov (PSL) lisované drevo z ve kých triesok (OSL) a lepené vy ah ené lamelové nosníky. LVL sa vyrába spájaním tenkých drevených dýh do jedného celku tak, že vlákna dýh sú rovnobežné s pozd žnym smerom výrobku. Výrobok je následne rezaný na požadované rozmery. Využitie je hlavne v stavebníctve ako trámy, dosky na lešenia, alebo ako sú as vy ah ených lamelových nosníkov. PSL pozostáva z dlhých pásikov, ktoré sú uložené v paralelnej formácii a spojené spojivom do tvaru trámu. Má vysokú pevnos. OSL sa vyrába zo šupinatých drevených pásikov, ktoré majú vysoký pomer medzi ich d žkou a hrúbkou. Pásiky sú usporiadané do tvaru dosky alebo ur itého základu a lisované s lepidlom. Lepené vy ah ené lamelované nosníky sú štrukturálne výrobky odolné vo i zá aži, ktoré sa používajú hlavne pri konštrukcii podláh. Nosníky sú dlhé, s nízkou váhou. Ich tvar písmena I zabezpe uje vysokú pevnos a tvrdos. Vonkajšie asti sú vä šinou tvorené rezivom alebo LVL, zatia o spojovacia as je vyrobená z OSB alebo preglejky. 12.5. Podmienky trhu a spôsoby využitia dreva Cesta surového dreva od doby jeho produkcie až po nájdenie svojho kone ného spotrebite a je pomerne dlhá a drevo musí asto prejs nieko kými úrov ami spracovania a typov trhov, kým hotový výrobok za ne plni svoje poslanie. Surové drevo a výrobky z dreva nachádzajú široké uplatnenie na rôznych druhoch trhov, od ve kých komoditných trhov (stavebníctvo) až po úzko špecializované (výroba hudobných nástrojov). Obrázok 12 poskytuje preh ad prechodu dreva a ostatných produktov lesa od miesta, kde sú produkované, až po spotrebite ské trhy, kde uspokojujú potreby kone ných spotrebite ov. Jednotlivé úrovne, ktorými drevo prechádza reprezentujú les, prvotné spracovanie dreva, druhotné spracovanie dreva, nadväzujúce odvetvia využívajúce drevo vo svojom výrobnom procese a kone ní spotrebitelia. Na týchto trhoch sa surové drevo mení na výrobky prvotného spracovania medziprodukty (rezivo, celulóza), výrobky druhotného spracovania (nábytok, stavebno-stolárske výrobky), 72
Obrázok 12 Prechod drevnej suroviny cez fázy jej spracovania a použitia 73
vystupuje ako sú as výslednej produkcie rôznych odvetví stavebníctva, automobilového priemyslu. V rôznych podobách sa dostáva na kone nú spotrebu. Vzh adom na rôznorodé vlastnosti dreva (pevnos, trvanlivos, estetické vlastnosti, ekologické vlastnosti, obnovite nos, at.) existujú na každom z trhov, ktorými drevo prechádza, rôzne možnosti jeho uplatnenia a rôzne množstvo konkuren ných (substitu ných) výrobkov alebo materiálov. Podmienkou substitúcie výrobkov je, že výrobky musia by reálne technicky zamenite né a musia uspokojova rovnaké potreby a o akávania nákupcov, resp. kone ných spotrebite ov. Optimálny prístup hodnotenia procesu substitúcie vyžaduje skúma každý trhový sektor individuálne. Takýmto prístupom je možné poukáza na jednotlivé faktory a trendy v každom trhovom sektore a ur i, v ktorom sektore sú výrobky z dreva ví azmi a v ktorom porazení v konkuren nom boji. Substitúciu dreva a výrobkov z dreva za iné materiály na trhu ovplyv uje: úrove výskumu, technologických zmien a inovácii v konkuren ných odvetviach, existencia konkuren ných stratégií, ceny substitu ných výrobkov, preferencie zákazníkov a tradície vo využívaní dreva, fáza životného cyklu výrobkov a pod. Úrove výskumu, rýchlos a ve kos zmien je rôzna v závislosti od druhu trhu a je odrazom jeho vyspelosti, trhovej konkurencie a existujúcich konkuren ných stratégií. Bez oh adu na to, i sa jedná o kone ných spotrebite ov dreva a drevárskych výrobkov alebo výrobnú spotrebu medziproduktov, výsledkom nových pokrokových technológií je vä šinou substitúcia starých zaužívaných spôsobov, ktorými spotrebitelia, resp. odberatelia uspokojujú svoje potreby za nové, asto efektívnejšie. Základné potreby spotrebite ov sa vo svojej podstate výrazne nemenia, avšak mení sa spôsob ich uspokojovania. Pri rýchlom slede technologických zmien a vzniku nových materiálov, drevo pravdepodobne stráca svoj tradi ne vysoký podiel na trhu so stavebnými materiálmi a vo výrobe stavebných komponentov. Tento vývoj úzko súvisí s nízkou úrov ou výskumu a vývojových aktivít v oblasti využívania dreva v porovnaní s celkovou úrov ou vývoja v priemyselnej výrobe. Cena je dôležitý faktor pre rozhodovanie o nákupe a je spolo nou veli inou, ktorá charakterizuje všetky substitu né výrobky. Nájs cenovú konkuren nú výhodu ur itej komodity oproti inej znamená porovna ich vzájomné cenové relácie, t. j. uvažova s relatívnou cenou výrobkov z dreva. Preferencie zákazníkov sa prejavujú na spotrebite ských trhoch. Preferencie sú rozhodujúce pri výbere a kúpe výrobkov a vz ahujú sa na materiál z ktorého je výrobok vyrobený, jeho kvalitu, vzh ad, funk nos a pod. Významnou prednos ou dreva je jeho ekologická nezávadnos a schopnos trvalo sa obnovova. Pre každú krajinu, resp. región je charakteristické ur ité zastúpenie výrobkov z dreva na trhu, ktoré je dlhodobo dané prírodnými a produk nými podmienkami, štruktúrou odvetví ekonomiky a zvy ajnými spôsobmi využívania dreva (tradíciami v priemysle, stavebníctve a pod.). Trhový podiel úzko súvisí so životným cyklom výrobkov z dreva. Tradi né výrobky z dreva ako je rezivo alebo preglejky, už prekonali svoje maximá pri získavaní podielu na trhu a nachádzajú sa v štádiu poklesu. Ich trhový podiel preberajú konkuren né nedrevné výrobky a materiály alebo iné výrobky z dreva, v sú asnom období hlavne aglomerované materiály MDF alebo OSB dosky. V štádiu expanzie sa nachádzajú výrobky ešte pomerné mladé, s ma- 74
lým trhovým podielom. Najrýchlejší rast zaznamenávajú aglomerované materiály a bloky, na ústupe sú výrobky z masívneho dreva alebo ve koplošné materiály zložené z elementov masívneho dreva (obr. 13). 100 % Trhový podiel 0 % Plastifikované drevo Drevné a nedrevné kompozitné materiály OSL & PSL LVL, I-nosník MDF OSB Drevotriesková doska GLULAM Konštruk ná preglejka Preglejka Rezivo Vývoj Expanzia Rast Zrelos Pokles asový horizont Obrázok 13 Životný cyklus výrobkov z dreva Substitu né zmeny nenastávajú iba medzi drevom a inými nedrevnými materiálmi (napr. drevo betón), ale aj medzi samotnými výrobkami z dreva. Tak napríklad v stavebníctve je možné pri stavbe budovy zameni nosníky z reziva za niektoré z kovových materiálov alebo iné výrobky z dreva, napr. I-nosníky, PSL at. Podobne, pri výrobe nábytku dochádza k substitúcií zmysle nahradzovania starších materiálov z dreva napr. DTD za mladšie OSB dosky, reziva za MDF dosky a pod. Trh s drevom a výrobkami z dreva je vysoko konkuren ný. Konkurencia vzniká: a) medzi trhmi: vonkajšia (napr. medzi domácim a zahrani ným trhom), vnútorná (v rámci domáceho trhu), b) medzi výrobkami: vonkajšia (medzi drevom a inými materiálmi), vnútorná (medzi výrobkami z dreva). Vysoký stupe konkurencie je i výsledkom tesnej závislosti medzi trhmi z poh adu postupu spracovania drevnej suroviny. Spracovate ský re azec je zásobovaný drevnou surovinou od producentov dreva. Rovnaké sortimenty surového dreva sa sú asne využívajú na produkciu rôznych výrobkov z dreva a preto sú vzájomne zamenite né, rovnako ako výrobky z dreva na každej alšej úrovni ich spracovania. Vlákninové drevo je vstupnou surovinou pre výrobu aglomerovaných materiálov, rovnako ako na výrobu celulózy. Štiepky plnia rovnakú funkciu. Vzh adom na fakt, že obe komodity sú navzájom nahradite né, konkuren ný tlak sa trhu s vlákninovým drevom a drevnými štiepkami sa prejaví pôsobením na cenu a spracovatelia 75
dreva za nú nakupova lacnejšiu komoditu (napr. štiepky). V prípade malého alebo uzavretého trhu vzniká na trhu prebytok vlákninového dreva, o sa následne prejaví v poklese cien i tohto sortimentu. alším konkurentom k vlákninovému drevu a štiepkam je drevný odpad, ktorý vzniká pri piliarskej výrobe. Vz ahy medzi trhmi v rámci spracovate ského re azca sú schematicky znázornené na obrázku 14. LES SUROVÉ DREVO GU ATINA VLÁKNINOVÉ DREVO ŠTIEPKA PALIVOVÉ DREVO REZIVO DÝHY PREGLEJKY AGLOMEROVANÉ MATERIÁLY CELULÓZA DREVNÝ ODPAD ZBEROVÝ PAPIER PAPIER Obrázok 14 Konkuren né väzby medzi výrobkami z dreva v spracovate skom re azci 76
13. VPLYV SOCIÁLNO-EKONOMICKÝCH FAKTOROV NA TRH S DREVOM Zmeny na trhu s drevom a výrobkami z dreva sú odrazom pôsobenia sociálno-ekonomických podmienok. Medzi najdôležitejšie patria: ekonomický rast, stavebný sektor, demogra cký vývoj, kurzové zmeny. Ekonomický rast Celkový ekonomický rast krajiny je najdôležitejším faktorom, ktorý vplýva na dopyt na trhu s drevom. Od vývoja ekonomického rastu sa odvíja ve kos produkcie ekonomiky, ktorú možno vyjadri pomocou hrubého domáceho produktu (HDP). Rozvojové a menej rozvinuté krajiny dosahujú nízku hodnotu HDP na obyvate a a tým aj nižšiu spotrebu priemyslového dreva. Dôležitá je nielen úrove HDP, ale takisto jeho rast. Spotreba dreva na trhu rastie v sú asnosti rýchlejším tempom v krajinách východnej a strednej Európy ako v krajinách západnej Európy, aj ke objem spotreby je v západnej Európe až 2-krát vä ší. Pokia sú známe závislosti medzi vývojom trhu s drevom a HDP, je možné na základe predpovedí o budúcom vývoji rastu HDP stanovi možný vývoj na trhu s drevom. Pod a údajov Organizácie pre výživu a po nohospodárstvo (FAO) sa do roku 2020 predpokladá priemerný rast hrubého domáceho produktu v krajinách západnej Európy medzi 1,61,8 %. Stavebný sektor Vývoj v odvetví stavebníctva, hlavne tvorba xného kapitálu v tomto sektore, má priamy vplyv na trh s výrobkami mechanického spracovania dreva reziva a ve koplošných materiálov. Stavebníctvo je sektor, ktorého aktivita je ve mi citlivá na zmeny v ekonomickom raste krajiny a odvetvie, kde sa tieto zmeny za nú prejavova ako v jednom z prvých odvetví národného hospodárstva. Vývoj objemu stavebnej produkcie závisí od nasledujúcich faktorov: disponibilný príjem obyvate stva, výška úrokových mier, náklady stavebných prác, cena pôdy a pozemkov, podpora bytovej výstavby (vládna politika v oblasti bytovej výstavby), stav sú asného bytového fondu (potreba rekonštrukcií), sociálne a demogra cké zmeny v spolo nosti a pod. Ve kos disponibilných príjmov obyvate stva a úrokových mier má vplyv na stavebné rozhodnutia obyvate ov a dostupnos investi ných prostriedkov. Rast cien stavebných prác a stavebných pozemkov bude znižova stavebnú aktivitu. Podpora bytovej výstavby vládou poskytovaním stavebných prémií, dlhodobých pôži iek z fondov rozvoja bývania alebo podporou dostupnosti hypotekárnych úverov vyplýva z programových vyhlásení vlád krajín a cie ov bytovej politiky. Dôležitá je i štruktúra stavebnej produkcie. V niektorých krajinách má rozhodujúci podiel nová výstavba (bytová a nebytová), modernizácie a rekonštrukcie, v iných tvorí vä šiu as produkcie stavebníctva sektor opráv a rekonštrukcií. Objem dreva, 77
ktoré sa v každom zo sektorov použije, závisí na tradíciách a spôsoboch využívania dreva. V USA až 90 % bytovej výstavby tvoria drevené domy, v Japonsku sa ich podiel odhaduje na 50 % a v Európe iba na 10 %. Je zrejmé, že nová bytová výstavba v krajinách, kde sa drevené domy bežne konštruujú a používajú na bývanie, bude ma výraznejší vplyv na trh s drevom ako v iných krajinách, kde na význame môže získava sektor opráv a rekonštrukcií. V rokoch 19982000 bol napr. v krajinách západnej Európy zaznamenaný medziro ný pokles približne 1,5 % vo výstavbe nových bytov, avšak po as toho istého obdobia rástla medziro ne hodnota opráv a rekonštrukcií v rozmedzí 2,1 3,2 %. V Severnej Amerike rastie priemerná ve kos bytov a až 80 % z nich tvoria byty pre malé rodiny, o má vplyv na zvyšovanie dopytu po rezive a ve koplošných materiáloch. V Japonsku napríklad výstavba domov zaznamenáva klesajúci trend podielu drevených domov na celkovej výstavbe. Demogra cký vývoj V roku 2002 dosahovala ve kos celosvetovej populácie viac ako 6 mld. udí, z toho 78 % žije v rozvojových krajinách. Rýchly rast populácie nastal od 80-tych rokov minulého storo ia a predpokladá sa jeho alšie pokra ovanie. Odhaduje sa, že v roku 2025 bude ži na zemeguli okolo 8,5 mld. udí, avšak miera rastu by sa z približne 2 % dosahovaných v 70-tych rokoch mala zníži na 1,3 % v roku 2020. I pri takomto tempe rastu však každoro ne pribudne na zemi okolo 90 mil. udí. Prí inami poklesu miery pôrodnosti sú o akávané zlepšené podmienky životnej úrovne obyvate stva, prístupnejšie vzdelávanie a pod. Od celosvetového trendu sa odlišuje situácia v Európe, kde je ve mi nízka miera pôrodnosti a ve kos populácie sa v niektorých prípadoch zvyšuje iba vplyvom migrácie (nie istým prírastkom). Výsledkom je o akávaný pokles podielu európskej populácie na celosvetovej populácií z 9,4 % v roku 1990 na 6,1 % v roku 2025. Jedinou výnimkou v Európe je Turecko, kde sa do roku 2025 o akáva nárast o viac ako 30 mil. udí. Hlavný vplyv demogra ckých zmien na trh s drevom je vo zvýšenom tlaku populácie na využívanie prírodných zdrojov. Dôležitý je i vplyv zmien v štruktúre populácie. Štruktúra populácie v Európe smeruje k zvyšovaniu podielu neproduktívnej vekovej vrstvy na úkor produktívnych udí. V podmienkach stabilného ekonomického rozvoja budú rás požiadavky starších udí na sociálne zabezpe enie, samostatné bývanie a pod. Vývoj a zmeny menových kurzov Medzinárodný obchod s tovarom a službami vyžaduje výmenu národných mien, ktorých výkyvy majú priamy vplyv na ve kos medzinárodného obchodu. Menové kurzy sú ur ované faktormi, ktoré ovplyv ujú ponuku a dopyt po národných menách. Sú to predovšetkým opatrenia škálnej a monetárnej politiky, ktoré sú rozhodujúce pre rast alebo pokles agregovanej produkcie alebo spotreby krajiny. Vzh adom k tomu, že ve ké objemy dreva a výrobkov z dreva sa stávajú predmetom obchodu medzi vyspelými krajinami ako sú USA, Japonsko alebo Kanada, výkyvy kurzov týchto zmien majú za následok zmeny v objeme obchodu a obchodných smerov. Na druhej strane, výkyvy v menových kurzoch krajín Európskej menovej únie odstránilo zavedenie spolo nej európskej meny eura v roku 1999, ím sa odbúralo riziko kurzových zmien vo vzájomnom obchode medzi týmito krajinami. Kurzové zmeny však majú stále vplyv na obchod krajín používajúcich euro so zvyškom sveta. Euro ako národnú menu ešte neakceptovalo nieko ko krajín EÚ. Švédsko a Fínsko sú dve krajiny konkurujúce si na medzinárodnom trhu s rezivom a celulózovo-papierenskými výrobkami. Zatia o Fínsko už nieko ko rokov používa euro, platnou menou vo švédskej ekonomike zostáva na alej Švédska koruna (SEK). Rozdielny menový vývoj eura a SEK môže spôsobi konkuren nú výhodu jednej z krajín na ich spolo nom 78
exportnom trhu. Ak napríklad výmenný kurz Eura oslabuje vzh adom k SEK, importéri budú nahrádza dovoz zo Švédska za dovoz rovnakých výrobkov z Fínska a fínski exportéri získajú v aka menovému vývoju vä ší trhový podiel na úkor svojho konkurenta Švédska. Vo všeobecnosti, posil ovaním domácej meny sa výrobky vyvážané do zahrani ia stávajú drahšími a naopak. Silná domáca mena znižuje zisky domácich producentov a exportérov, pokia sa obchoduje v mene druhej krajiny. Tieto faktory ovplyv ujú ponuku drevnej suroviny a produkciu výrobkov z dreva na trhu a pôsobia na vývoj trhového dopytu. Vzájomná interakcia ponuky a dopytu na trhu vyús uje do stanovenia trhovej ceny. 13.1. Dlhodobé trendy na trhu s drevom Pre trh s drevom sú charakteristické ur ité trendy, ktoré vznikajú ako výsledok pôsobenia ve kého množstva faktorov. Dlhodobý trend vo vývoji produkcie dreva, spotreby a obchodu s drevom a výrobkami z dreva má stúpajúcu tendenciu. Tabu ka 12 uvádza rast produkcie dreva a vybraných skupín výrobkov z dreva od roku 1960 do roku 2000. Tabu ka 12 Rast svetovej produkcie dreva a výrobkov z dreva v rokoch 19602000 Výrobok Index rastu Priemyslové drevo 1,5 Rezivo 1,2 Preglejky 3,5 DTD 21,4 DVD 7,2 Celulóza 2,8 Papier 4,2 Vyspelé krajiny 50 % (hlavne SA) 35 % (hlavne SA) 35 % (hlavne SA) 87 % (hlavne Európa) 70 % (hlavne Európa) 80 % (SA, Európa, Japonsko) 70 % (SA, Európa, Japonsko) Poznámka: SA Severná Amerika, JA Južná Amerika, JV juhovýchodná Podiel na raste produkcie Rozvojové krajiny 50 % (hlavne JV Ázia, JA) 65 % (hlavne JV Ázia, JA) 65 % (hlavne JV Ázia) 13 % 30 % (hlavne JV Ázia) 20% (Latin. Amerika) 30 % (Ázia) Dlhodobá miera rastu produkcie je výrazne odlišná pri jednotlivých produktoch. Produkcia priemyslového dreva alebo reziva sa za posledných 40 rokov zvýšila nepatrne v porovnaní s rastom produkcie niektorých výrobkov. Najvä ší rozvoj zaznamenala výroba drevotrieskových dosiek, ktorá sa do roku 2000 zvýšila viac ako 21-krát oproti objemu produkcie v roku 1960. Podiel vyspelých krajín na raste produkcie je významný hlavne u výrobkov s vyššou pridanou hodnotou ako sú DTD, celulóza alebo papier, kde sa vyspelé krajiny podie ali približne 80 % na vyprodukovanom množstve. Približne 60 % rastu produkcie surového dreva a výrobkov s nižšou pridanou hodnotou je možné pripísa krajinám rozvojovým. Rastúca špecializácia podporovala rozvoj medzinárodného obchodu. Ten zaznamenal v porovnaní s rastom produkcie ešte výraznejšie tempo rastu v rokoch 1960 až 2000 (tab. 13). Okrem špecializácie krajín na produkciu ur itých produktov, bol hlavnou prí inou rastúci nedostatok drevnej suroviny v hlavných spotrebných regiónoch sveta. De citné regióny reprezentujú ekonomicky vyspelé krajiny a hospodársky rast v druhej polovici minulého storo ia 79
vyústil do zvýšených požiadaviek na spotrebu dreva. Export stúpal predovšetkým v Kanade, severnej Európe a krajinách juhovýchodnej Ázie. Výrazný rast importu zaznamenali krajiny západnej Európy, Japonsko, ína a Kórea. Tabu ka 13 Dlhodobé trendy v medzinárodnom obchode v rokoch 19602000 Komodita Index rastu produkcie Index rastu exportu Priemyslové drevo 1,5 3,0 Rezivo 1,2 3,0 Preglejky 3,5 12,3 DTD 21,4 55,3 Celulóza 2,8 3,9 Papier a lepenky 4,2 7,6 alšou charakteristickou rtou dlhodobých zmien na trhu sú zmeny, ktoré súvisia s ve kos ou trhového podielu jednotlivých kategórií výrobkov z dreva. Rezivo stráca dlhodobo svoj podiel na trhu medzi všetkými výrobkami z dreva. Za iatkom 60-tych rokov malo rezivo v Európe najvä ší trhový podiel zo všetkých skupín produktov, ktorý dosahoval viac ako 60 %. Tento postupne klesal až na približne 25 % v roku 2000. Strata trhového podielu na trhu s rezivom sa premietla do rastu podielu na trhu v prospech ve koplošných materiálov (rast z asi 8 % v roku 1960 na viac ako 20 % v roku 2000) a papierenských výrobkov, ktoré zvýšili svoj podiel na trhu z približne 35 % v roku 1960 na asi 55 % v roku 2000. Rast trhu sa ur uje predovšetkým na základe vývoja spotreby produktov. Priemerný rast spotreby reziva sa odhaduje na trhu v rozmedzí 11,5 %, na trhu s papierenskými výrobkami 33,5 %. 13.2. Krátkodobé trendy na trhu s drevom Poh ad na priebeh dlhodobých zmien dáva predstavu, že zmeny prebiehali postupne a nie je pri nich možné pozorova náhle a ne akané výkyvy. Z krátkodobého h adiska je však trh s drevom ve mi nerovnomerný a vykazuje charakter rýchlych cyklických a sezónnych zmien. Cyklické zmeny na trhu sú spôsobené zmenami v ekonomickej aktivite, ktoré pôsobia po- as obdobia nieko kých rokov. Priemysel spracovania dreva je priamo vystavený týmto zmenám, ktoré ovplyv ujú jeho produkciu, spotrebu drevnej suroviny, zisky, ceny, zahrani noobchodnú aktivitu a investície. Podstatou týchto zmien je existencia hospodárskych cyklov, ktoré sú charakteristické svojimi fázami ekonomického rastu, poklesu alebo stagnácie trhu. Pre trh s drevom a výrobkami mechanického spracovania dreva majú význam predovšetkým cykly v stavebnom priemysle, z poh adu papiera a lepenky je dôležitý vývoj priemyselnej produkcie (ovplyv uje hlavne trh s baliacim papierom a lepenkami) a ve kos výdavkov obyvate stva (trh s hygienickým, tla iarenským a písacím papierom). Pre cyklické zmeny na trhu s drevom je charakteristické nasledujúce: Cyklické zmeny sa výraznejšie prejavujú v objeme medzinárodného obchodu v porovnaní s domácim obchodom. Ich vplyv je výrazný predovšetkým na obchod krajín, ktoré sú závislé na exporte (Kanada, Švédsko, Fínsko, Malajzia). Trvanie a rozsah výkyvov je rozdielny pre jednotlivé produkty. Pretože výrobky z dreva majú rôzne spôsoby využitia na rôznych trhoch, obdobie recesie daného trhu môže trva 80
rôzne dlho. Za iatok a doba trvania cyklických výkyvov odvetví môžu by asovo posunuté oproti za iatku hospodárskych cyklov. Potom sa napr. recesia na trhu s rezivom, ktoré sa odvíja od aktivity stavebného sektoru môže za a neskôr a trva dlhšie ako recesia na trhu s kancelárskym alebo hygienickým papierom, ktorý závisí na úrovni ekonomického rozvoja a výške disponibilných príjmov obyvate stva. Trvanie a rozsah výkyvov je rozdielny medzi krajinami. Fáza ekonomického rastu môže nastúpi skôr v ur itých regiónoch alebo krajinách. Hlavne oblasti, kde sa zvýšenie tempa ekonomického rastu rýchlo premieta do následných investícií a generovania zisku, sa stávajú záujmom marketingu, plánovania investícií a výroby medzinárodných spolo ností. Sezónne výkyvy v spotrebe a obchode s drevom a výrobkami z dreva sú výsledkom pôsobenia zmien v rámci jedného roka. Sezónne výkyvy sú charakteristické hlavne pre trhy s drevnou surovinou (napr. zimná ažba niektorých drevín) a výrobkami mechanického spracovania dreva, vzh adom na to, že aktivita stavebného sektoru je sústredená na letné mesiace. Obchodné aktivity v niektorých prípadoch sú takisto výrazne sezónne. Niektoré námorné dodávky dreva z Ruskej federácie sú kvôli adu v rámci roka limitované na obdobie mesiacov apríl až november. Krajiny závislé na takýchto dodávkach musia prispôsobi svoje ekonomické aktivity a marketingové stratégie sezónnosti trhu. 81
14. TRH A OBCHOD S DREVOM V EURÓPE Nedávne hospodársko-politické usporiadanie Európy a relatívne stabilné ekonomické prostredie vytváralo podmienky pre postupný rozvoj trhu s drevom a výrobkami z dreva. Významné zmeny sa objavili za iatkom 90-tych rokov minulého storo ia. Vä šina týchto zmien bola výsledkom politických a ekonomických reforiem v krajinách strednej a východnej Európy. alšie výrazné zmeny, ktoré sa prejavujú predovšetkým v posledných rokoch, sú odrazom rastúcej globalizácie, technologických a inova ných zmien a princípov politiky odvetví lesného hospodárstva, drevospracujúceho priemyslu a ostatných súvisiacich odvetví. Drevo je už od nepamäti jeden z najviac používaných materiálov. Jeho všestranné využitie nestratilo na význame ani v sú asnej dobe, ke v aka technickému a technologickému vývoju vznikajú rôzne materiály, ktoré dokážu nahradi vlastnosti dreva a jeho použitie. Význam dreva rastie aj v súvislosti s hodnotami dnešnej spolo nosti a presadzovaním myšlienky trvalo udržate ného rozvoja. Proces zjednocovania európskeho trhu vytvára predpoklady pre rozvoj nových výrobných a spotrebných možností. Trend globalizácie trhov a liberalizácie medzinárodného obchodu vyús uje do rastúcej trhovej konkurencie. Vzh adom na rozmanité možnosti využitia dreva nadobúdajú trhy s jednotlivými výrobkami rôzny charakter od komoditných trhov, až po trhy s vysoko špecializovanými výrobkami. Z dlhodobého h adiska je zjavný trend postupného nárastu spotreby. 14.1. Sociálno-ekonomické faktory trhového prostredia 14.1.1. Ekonomický vývoj v Európe Vývoj celosvetovej ekonomiky sa po as posledných rokov výrazne prejavil na podmienkach ekonomického prostredia v Európe. Významné udalosti v rôznych astiach sveta (teroristické útoky v USA, vojna v Iraku, epidémia SARS) výrazne ovplyvnili chod celosvetovej ekonomiky a jednotlivých regiónov, vrátane Európy. V roku 2000 pokra oval celkový ekonomický rast a celosvetový výstup vzrástol medziro ne o 4,5 %. Výrazný nárast HDP (3,5 %) zaznamenali vyspelé krajiny Európy. Silný ekonomický rast viedol k rastu zamestnanosti, avšak in a né tlaky zostali pomerne nízke i napriek výraznejšiemu rastu cien ropy. Pozitívny ekonomický rast možno v roku 2000 sledova aj v krajinách strednej a východnej Európy. Rast bol podporený predovšetkým silnejúcim exportom na západoeurópske trhy. Tranzitné ekonomiky pro tovali jednak z existencie silného a diverzi kovaného dopytu v krajinách EÚ, ako aj priaznivého vývoja výmenných kurzov a cien komodít, medziproduktov ako aj nálnych výrobkov. I napriek všeobecnému ekonomickému rastu zostáva domáci dopyt na nízkej úrovni. Vývoj HDP vo vybraných európskych krajinách za obdobie rokov 20002005 je uvedený v tabu ke 14. Tabu ka 15 Medziro né zmeny reálneho HDP vo vybraných európskych krajinách Krajina % 2000 2001 2002 2003 2004 2005 EÚ 3,4 1,7 1,1 0,9 2,3 1,8 Francúzsko 3,6 2,1 1,2 0,5 2,4 1,9 82
Pokra ovanie tabu ky 14 Krajina % 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Nemecko 3,0 0,6 0,2-0,1 1,6 0,8 Taliansko 2,9 1,8 0,4 0,3 1,0 0,9 Rakúsko 3,0 0,7 1,4 0,8 2,0 2,7 Ve ká Británia 3,0 2,1 1,7 2,2 3,7 2,5 eská republika 2,9 3,1 6,0 3,7 4,0 4,0 Slovenská republika 2,2 3,3 4,4 4,5 5,0 5,4 Ma arsko 5,2 3,8 3,5 3,0 3,4 3,6 Po sko 4,0 1,0 1,4 3,8 4,3 4,6 Rusko 5,4 5,0 4,7 7,3 6,8 5,8 SNŠ (bez Ruska) 4,5 8,4 5,2 7,7 7,9 6,4 V roku 2001 bol zaznamenaný výrazný pokles miery globálneho ekonomického rastu. Pozitívne vyhliadky na jeho vylepšenie v blízkej budúcnosti boli navyše zatienené teroristickými útokmi na New York. Miera ekonomického rastu zna ne poklesla i v krajinách západnej Európy. Za rok 2001 rast HPD predstavoval iba 1,3 %, zatia o za predchádzajúci rok dosiahol 3,5 %. Bol to najnižší rast HDP od roku 1993. Pokles ekonomického rastu sa prejavil v hlbokej kríze stavebného sektoru. Napriek nepriaznivému vývoju celosvetovej ekonomiky bol rok 2001 pomerne úspešný pre krajiny strednej a východnej Európy. HDP vzrástol priemerne o 5 %, ím sa stali krajiny jedným z regiónov s najrýchlejším rastom HDP na svete. Celosvetový negatívny trend sa neprejavil na poklese domácej spotreby v takom rozsahu ako vo vyspelých európskych krajinách a ekonomický rast bol i na alej podporovaný silným exportom a zvyšovaním konkuren nej pozície týchto krajín na trhoch EÚ. I napriek iasto ným predpokladom na oživenie ekonomickej aktivity koncom roku 2001 bol rok 2002 sklamaním. Ekonomický rast vyspelých krajín bol potlá aný vplyvom slabnúcej dôvery na spotrebite ských a priemyselných trhoch a klesajúcich výdavkov súkromného sektoru. Pomalý ekonomický rast v krajinách západnej Európy vyústil do 1 % rastu HDP. Krajiny eurozóny zaznamenali dokonca ešte nižšiu úrove (0,8 %). Krajiny strednej a východnej Európy zaznamenali takisto pokles svojej ekonomickej aktivity, avšak miera ekonomického rastu v tomto regióne zostala vo všeobecnosti vyššia v porovnaní zo západnou Európou. Výrazný rast bolo možné sledova hlavne v pobaltských krajinách. V celom regióne nastala významná zmena zdrojom ekonomického rastu sa postupne stáva silnejúci domáci dopyt, aj ke sa v aka komparatívnej výhode (predovšetkým nákladov pracovnej sily) darí získava vä ší trhový podiel v západnej Európe. Globálne ozdravenie ekonomiky nastáva v druhej polovici roku 2003. Zvyšujúca sa dôvera investorov sa odrážala na rastúcom dopyte a raste cien surovín, predovšetkým ropy. Vyspelé krajiny západnej Európy výrazne zvýšili export tovarov a služieb, ktorý bol nasledovaný rastom investi nej aktivity. I napriek posil ovaniu eura, európski vývozcovia pro tovali z ozdravenia svetového obchodu. Krajiny EÚ zaznamenali v roku 2003 medziro ný nárast reálneho HDP v hodnote 0,8 %. Hlavným zdrojom ekonomického rastu v krajinách strednej a východnej Európy na alej zostáva domáci dopyt. V aka pokra ujúcim ekonomickým reformám a rastúcim výrobným kapacitám, domáci dodávatelia dokázali pro tova zo silnej úrovne domáceho dopytu. 83
Napriek rýchlemu rastu cien ropy, je rok 2004 charakteristický pokra ujúcim ekonomickým rastom v celosvetovom kontexte. Hlavným motorom ekonomického rastu sa stáva USA. Na druhej strane, ekonomický rast v krajinách západnej Európy zaznamenal v druhej polovici roka iba mierne tempo. Rast exportu v eurozóne sa oslabil a exportované tovary a služby elili silnej cenovej konkurencii kvôli silnejúcemu euru. V západnej Európe zaznamenal medziro ný nárast reálneho HDP 2,2 %. Krajiny strednej a východnej Európy prekonali priemernú mieru rastu západoeurópskych krajín a HDP medziro ne vzrástol o 5,5 %. Ekonomický rast bol výrazne podporovaný silným rastom spotreby súkromného sektoru, hrubých investícií a exportu. Stabilné ekonomické prostredie napomohlo alšiemu rozvoju priamych zahrani ných investícií a úplná liberalizácia obchodu pozitívne podporila rast exportu. V roku 2005 sa zaznamenal mierny ekonomický rast. Najvä šou neistotou zostával alší vývoj cien ropy, ktoré rástli v prvej polovici roka rýchlejším tempom, ako sa pôvodne predpokladalo. Rast HDP v západnej Európe bol i na alej pozitívny, avšak nedosiahol celosvetový priemer. Hlavnými dôvodmi zostávajú slabý domáci dopyt a vplyv silného eura na exportné aktivity. Rovnako sa predpokladá zmiernenie rastu v krajinách strednej a východnej Európy. Významným ukazovate om ekonomického prostredia a inite om, ktorý ovplyv uje vývoj zahrani ného a medzinárodného obchodu je vývoj menového kurzu. Euro sa v roku 1999 stalo spolo nou menou krajín Európskej menovej únie. Od svojho zavedenia sa kurz USD/EUR vyvíjal v neprospech euro meny a to i napriek iasto nému zhodnoteniu za iatkom roku 2001, kedy zaznamenalo euro 21 % oslabenie v porovnaní s hodnotou v ase svojho zavedenia. Kvôli neistote a slabým ekonomickým prognózam oslabil USD v roku 2002 oproti vä šine svetových mien a v prvej polovici roku 2003 euro výrazne posilnilo vo i USD. Posil ovanie eura pokra ovalo i v roku 2004, kedy v decembri dosiahlo rekordnú úrove 1,34 USD/EUR, ím posilnilo o viac ako 50 % v porovnaní s februárom 2002. Silná mena mala dopad na znižovanie objemu exportu z eurozóny. Vývoj menového kurzu EUR/USD ilustruje obrázok 15. 1,4 1,2 1 EUR/USD 0,8 0,6 0,4 0,2 0 01/99 07/99 01/00 07/00 01/01 07/01 01/02 07/02 01/03 07/03 01/04 07/04 01/05* 07/05* obdobie Obrázok. 15 Vývoj menového kurzu EUR/USD v rokoch 19992005 84
14.1.2. Stavebný sektor Rozdelenie stavebnej produkcie pod a typu výstavby demonštruje obrázok 16. V niektorých krajinách má rozhodujúci podiel nová výstavba (bytová a nebytová), modernizácie a rekonštrukcie, v iných tvorí vä šiu as produkcie stavebníctva sektor verejnej výstavby. Používanie dreva a iných, substitu ných materiálov v stavebníctve je dané tradíciou a stavebnými metódami, ktoré sú historicky ur ené ich dostupnos ou, t. j. podiel dreva, ktorý sa v stavebníctve v jednotlivých krajinách používa, závisí na tradíciách a spôsoboch využívania dreva. Stavebná produkcia Nová výstavba Rekonštrukcie a modernizácie Bytová Nebytová Verejná výstavba Bytové Nebytové Verejná výstavba Obrázok 16 Rozdelenie stavebnej produkcie pod a typu výstavby Pre rozvoj trhu s drevom a výrobkami z dreva má ve ký význam hlavne bytová výstavba vzh adom na vyššiu spotrebu a využitie dreva. Bytová výstavba, ktorá zah a novú výstavbu a rekonštrukcie a modernizácie, sa v roku 2000 podie ala 46 % na celkovej stavebnej produkcii európskych krajín a dosiahla hodnotu 400 mld. eur. Celková produkcia stavebníctva v Európe dosiahla v roku 2000 hodnotu 875 mld. eur a oproti predchádzajúcemu roku vzrástla o 2,8 %. Najvä ší podiel z celkovej produkcie zaberá Nemecko (20 %), ktoré zárove tvorí 30 % objemu bytovej výstavby krajín západnej Európy. V štruktúre stavebnej produkcie existujú však výrazne regionálne rozdiely. Kým v západnej Európe predstavuje sektor rekonštrukcií a modernizácií viac ako jednu tretinu celkového výstupu, v strednej a východnej Európe významne prevažoval podiel novej nebytovej a verejnej výstavby. Vývoj stavebnej produkcie pod a typu výstavby je uvedený v tabu ke 15. Tabu ka 15 Vývoj stavebnej produkcie v Európe Typ výstavby Západná Európa % medziro ná zmena Stredná a východná Európa 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Nová bytová 2,1-4,2-1,3 1,7 4,4 0,7 8,3-3,8-4,2 4,8 2,9 4,3 Bytové rekonštrukcie 2,7 1,1 0,0 1,0 2,1 1,5 1,9-0,9 8,9 3,6 5,9 5,9 Nová nebytová 2,7 1,7-0,6-4,4-0,2 2,6-3,4 0,7-3,9-3,2 6,1 9,9 Nebytové rekonštruk. 3,6 2,4 0,7-0,3 0,0 0,8-1,7-2,7-10,6-2,6 4,5 4,6 Verejná výstavba 2,6 2,6 1,6 2,0 1,7 2,7 5,0-0,9-3,1 4,4 5,5 12,4 Celková produkcia 2,9 0,2-0,1 0,3 1,9 1,7 1,5-2,4-2,2 2,1 5,2 8,1 V roku 2001 dosiahla celková hodnota stavebnej produkcie v Európe 954 mld. eur, z oho nová výstavba predstavovala 57 %. Polovicu produkcie bytovej výstavby tvorila nová výstavba a zvyšok rekonštrukcie a modernizácie. V alších dvoch sektoroch nebytovej a verejnej 85
výstavbe tvorili prevažnú vä šinu nové práce (tab. 16). Bytová výstavba v roku 2001 predstavovala z celkovej produkcie 46 %, nebytová 33 % a verejné práce 21 %. Tabu ka 16 Štruktúra stavebnej produkcie v Európe v roku 2001 Nová výstavba (57 %) Rekonštrukcie a modernizácie (43 %) Typ výstavby Podiel Bytová 23 % Nebytová 20 % Verejná výstavba 15 % Bytové 23 % Nebytové 14 % Verejná výstavba 6 % Celková výstavba 100 % Rok 2002 bol rokom stagnácie pre krajiny západnej Európy a znížený objem investícií do stavebníctva odrážal slabú ekonomickú aktivitu v regióne. Celkový výstup stavebníctva dosiahol hodnotu 978 mld. eur. Najvýraznejší pokles sa prejavil v oblasti novej bytovej výstavby. Okrem ekonomických ukazovate ov, na zníženie miery výstavby nových bytov vplýva i meniaca sa štruktúra populácie s oraz vä ším podielom starších udí. Starnúci bytový fond bude vyžadova oraz viac investícií do modernizácie a je možné predpoklada, že v blízkom období sa bude zvyšova ich podiel na celkovej produkcii na úkor novej výstavby. Na druhej strane, v krajinách strednej a východnej Európy je zrejmý zvýšený dopyt po nových bytoch, ktorý dvoj- až trojnásobne prevyšuje ich ponuku. Slabý ekonomický rast v západnej Európe sa prejavil na vývoji stavebníctva i v roku 2003. Ke že dlhodobo sa bytová výstava podie a na celkovej produkcii v priemere 45 %, vysoká nezamestnanos a nízke disponibilné príjmy sa iasto ne podpísali pod vývoj stavebníctva v tomto roku. V krajinách ako Nemecko, Francúzsko alebo Taliansko výrazne ovplyvnila výšku dopytu po bytoch klesajúca podpora bytovej výstavby zo strany vlády. Krajiny strednej a východnej Európy zaznamenali rýchlejšiu mieru rastu HDP, ako aj stavebnej produkcie. Verejná výstavba zaznamenala v roku 2003 najvyššie tempo rastu, ke v západnej Európe dosiahla 2 % a strednej a východnej až 4,4 % nárast. Oživenie ekonomického prostredia v roku 2004 sa prejavilo i na raste výstupu stavebníctva. V západnej Európe sa zaznamenal 1,9 % nárast oproti roku 2003 a rovnako ako po- as predchádzajúcich rokov, bol v regióne strednej a východnej Európy vyšší a dosiahol až 5,5 %. Rozhodujúcimi inite mi rozvoja stavebných investícií boli predovšetkým nízke úrokové miery a výhodné podmienky stavebných a hypotekárnych úverov. Nové pristupujúce krajiny do EÚ zaznamenali výrazne oživenie stavebného sektoru ako odraz zvýšených domácich investícií a rastúceho ekonomického rozvoja. alšou z prí in rastu je vysoká atraktívnos regiónu pre zahrani ných investorov, pretože sa dostávajú geogra cky bližšie k alším európskym krajinám a hlavne Rusku. Z poh adu celkovej produkcie má však región stredoeurópskych a východoeurópskych krajín iba iasto ný vplyv na celkový výstup stavebníctva v Európe. 14.1.3. Demogra cký vývoj Popula né zmeny vplývajú na trh s drevom a výrobkami z dreva nieko kými spôsobmi. V prvom rade, popula ný rast má za následok rast trhu. Zmeny v štruktúre populácie sa pre- 86
javujú v spôsobe uspokojovania potrieb spotrebite ov v závislosti od zmien výšky ich príjmu. Na rozdiel od ekonomických faktorov, ktoré sa na trhu prejavujú okamžite alebo s ur itým asovým posunom, má popula ná dynamika význam predovšetkým z dlhodobého h adiska. Ve kos populácie v Európe sa po as rokov 19502000 zvýšila o 40% z 568 mil. v roku 1950 na 795 mil. udí v roku 2000. Najvä šiu mieru rastu zaznamenali krajiny strednej a východnej Európy, v ktorých za dané obdobie vzrástla populácia až o 71 %. V sú asnom období však miera rastu v Európe oslabila a v ur itých rokoch nadobúda dokonca klesajúci trend. Zo zmenami štruktúry populácie súvisí predovšetkým jej starnutie. Starnutím populácie sa menia spotrebite ské preferencie a úrove príjmov udí ako i podiel produktívnej asti populácie. Štruktúra populácie v Európe smeruje k zvyšovaniu podielu neproduktívnej vekovej vrstvy na úkor produktívnych udí. Do roku 2050 sa predpokladá pokles podielu pracujúcej populácie zo 60 % na 50 55 %. V kombinácií s ekonomickým rozvojom regiónov a nárokoch obyvate stva na bývanie sa vytvára zvýšený dopyt po dreve a výrobkoch z dreva i u staršej asti populácie. Spotreba dreva na jedného obyvate a rastie spo iatku viac menej proporcionálne s vývojom HDP na obyvate a až po ur itú hranicu nasýtenia trhu, od ktorej sa spotreba zvyšuje iba vplyvom rastu populácie. Spotreba dvoch krajín s rovnakým ekonomickým rastom a dynamikou vývoja populácie môže by rozdielna kvôli množstvu kvantitatívnych a kvalitatívnych faktorov, ako sú napr.: ponuka drevnej suroviny z domácich zdrojov a ich vzdialenos k trhu, kvalita sortimentov surového dreva, postavenie LH a DSP na trhu, ich trhové možnosti a obchodné schopnosti, tradície a kultúra, stavebné technológie, podnebie, hustota populácie a stupe urbanizácie, dostupnos a ceny konkuren ných materiálov. 14.2. VPLYV POLITICKÉHO PROSTREDIA NA TRH S DREVOM Okrem tradi ných sociálno-ekonomických faktorov má stále významnejší vplyv na vývoj trhu a obchodu s drevom a výrobkami z dreva aj formovanie lesníckej a ostatných súvisiacich politík, ktoré sa dotýkajú predovšetkým obchodu, trhu, trvalo udržate ného rozvoja, životného prostredia a pod. Jednotlivé politiky tvoria rámec, ktorý de nuje základné pravidlá a vytvára podmienky fungovania vz ahov na trhu. K podstatným záležitostiam patrí predovšetkým problematika vymožite nosti lesného práva, správy a obchodu za ú elom obmedzenia nelegálnej ažby, tvorba politiky pre certi káciu trvalo udržate ného hospodárenia v lesoch, propagácia dreva a podpora jeho využívania, politika pre využívanie biomasy, obchodná politika a pod. 14.2.1. Vymožite nos lesného práva, správa a obchod Jednou z najviac diskutovaných tém v oblasti obchodu s drevom v Európe je nedodržiavanie princípov trvalo udržate ného hospodárenia v lesoch, odles ovanie a obchod s drevom a výrobkami z dreva pochádzajúcimi z nelegálnej ažby. Nelegálna ažba bola zaznamenaná hlavne v krajinách východnej Európy a pobaltských krajinách. Kým v roku 2001 sa odhado- 87
valo, že v Rusku, v oblasti Sibíri sa nelegálne vy aží okolo 20 % všetkého dreva, v roku 2004 sa odhady pohybovali na úrovni 25 30 %. Dodávky dreva z nelegálnej ažby na trh majú za následok zmenu štruktúry trhových vz ahov. Vplyv nelegálnej ažby na trh je znázornený na obrázku 17. Dôvera spotrebite ov (-) Nelegálna ažba dreva Produkcia dreva (-) Objem ažby (+) Dostupnos dreva (+) Substitu né výrobky (+) Cyklus nelegálnej ažby dreva Zdroje dreva (-) Kvalita lesného fondu (-) Príjmy (-) Zdroje dreva (-) Kvalita lesného fondu (-) Náklady na drevo (-) Náklady na výrobky z dreva (-) Trvalo udržate né hospodárenie (-) Nekalá konkurencia (+) Ziskovos (-) Konkurencieschopnos domáceho DSP (+) Spotrebite Dopad nelegálnej ažby na: LH a DSP vládu spotrebite ov nárast + ; pokles - Obrázok 17 Dôsledky nelegálnej ažby pre trh V roku 2003 prijala Európska komisia Ak ný plán na vymožite nos lesného práva, správu a obchod (FLEGT). Ak ný plán de nuje proces a opatrenia, ktoré je potrebné zavies na zamedzenie nelegálnej ažby dreva a následného obchodu. Dôraz kladie na reformu správy, budovanie kapacít a plánovanie inností, ktoré sú zamerané na rozvoj multilaterálnej spolupráce a opatrenia na dopytovej strane trhu, ktoré napomôžu zníženiu spotreby nelegálne aženého dreva jednak v krajinách EÚ ako aj ostaných, významných spotrebite ov dreva vo svete. Hlavnými prvkami ak ného plánu sú podpora zlepšenia správy v krajinách produkujúcich drevo a licen ná schéma, ktorá zabezpe í vstup iba zákonne vy aženého dreva do EÚ. iasto ne sa o akáva, že odstránenie dodávok nelegálne vy aženého dreva môže ma vplyv na rast cien dreva, ale výsledný ú inok bude záleža od cenovej elasticity výrobkov z dreva, ich nahradite nosti a atraktivity. Zavedenie licen nej schémy vyžaduje zavedenie systému kontroly výrobkov z dreva a vývozných postupov. Licen ná schéma je dobrovo ná a zákonnos obchodovania potvrdzuje nezávislá organizácia vydaním licen ného certi kátu. Bez takéhoto certi kátu nebude možné prepusti tovar do vo ného obehu. Licen ná schéma sa vz ahuje na surové drevo, rezivo, dyhy, preglejky a dyhované dosky. Zavedenie tejto schémy vyžaduje podporu vlád, obchodných a výrobných riem ako aj spotrebite ov v jednotlivých krajinách. V sú asnosti neexistuje dostato ná koordinácia potrebných aktivít v producentských a spotrebite ských krajinách a takisto nie je vytvorený dostato ný legislatívny rámec proti nelegálne 88
obchodovania potvrdzuje nezávislá organizácia vydaním licen ného certi kátu. Bez takéhoto certi kátu nebude možné prepusti tovar do vo ného obehu. Licen ná schéma sa vz ahuje na surové drevo, rezivo, dyhy, preglejky a dyhované dosky. Zavedenie tejto schémy vyžaduje podporu vlád, obchodných a výrobných riem ako aj spotrebite ov v jednotlivých krajinách. V sú asnosti neexistuje dostato ná koordinácia potrebných aktivít v producentských a spotrebite ských krajinách a takisto nie je vytvorený dostato ný legislatívny rámec proti nelegálne ažbe v jednotlivých krajinách. Jedným z rozhodujúcich faktorov je i nákladovos zavedenia a realizácie takejto schémy. Za iatkom roka 2005 vydali ministri krajín G8 vyhlásenie, v ktorom podporujú vlády jednotlivých krajín, aby propagovali používanie výrobkov z dreva z legálne vy aženého dreva pomocou podpory politiky zaobstarávania drevnej suroviny a vytárania licen ných schém. V širšom medzinárodnom kontexte má pri obchodovaní s ohrozenými druhmi význam Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi vo ne žijúcich živo íchov a rastlín (CITES). Cie om dohovoru je vytvori celosvetovú kontrolu obchodu s ohrozenými druhmi. Dohovor ustanovuje nariadenia pre obchod s druhmi zaradenými do skupín A D, pod a stup- a ohrozenia. Režim obchodovania je pre druhy zaradené v jednotlivých skupinách odlišný. V sú asnosti obsahujú prílohy dohovoru 23 druhov ohrozených drevín, prevažne tropických. Za ú elom zabezpe enia jednotného postupu krajín EÚ bol založený výbor zo zástupcov výkonných orgánov CITES lenských krajín EÚ a vedecká poradná skupina. Svetový a európsky trh s drevom a výrobkami z dreva je zna ne diverzi kovaný a podlieha rýchlym zmenám, rovnako ako aj systém kontroly v obchodujúcich krajinách. Preto je potrebné podpori colné opatrenia na zlepšenie kontroly obchodu s ohrozenými druhmi drevín. EÚ je významnou obchodnou destináciou a tranzitným trhom pre dodávky dreva z celého sveta. Dodávky môžu asto krát obsahova dreviny, ktoré sú na zozname CITES. Dodávky dreva sú asto ve ké a ažko kontrolovate né. Z praktického h adiska je pri importe alebo reexporte nemožné skontrolova presnos objemu dodávky, ktorý je deklarovaný v obchodných dokumentoch a identi kova druhy drevín, hlavne ak sa jedná o medziprodukty, nálne výrobky, alebo odkôrnené drevo. Navyše, mnoho druhov drevín nie je možné identi kova na základe makroskopických znakov. 14.2.2. Používanie dreva z trvalo udržate ných zdrojov Podpora pre používanie dreva a výrobkov z dreva z trvalo udržate ných zdrojov je dnes záležitos tak vládnych ako i mimovládnych organizácií. Certi kácia trvalo udržate ného hospodárenia (TUH) a spotrebite ského re azca (C-o-C) je základným nástrojom dodržiavania princípov trvalo udržate ného rozvoja globálne de novaných v roku 1992 na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji v Rio De Janeiro. Princípy trvalo udržate ného hospodárenia v lesoch boli následne de nované a prijaté na konferenciách ministrov o ochrane lesov v Štrasburgu (1990), Helsinkách (1993), Lisabone (1998) a Viedni (2003). Certi kácia lesov ako dobrovo ný mimovládny nástroj na zlepšenie hospodárenia v lesoch je oraz vo vä šej miere podporovaná aj vládnymi programami, ke že sa prostredníctvom nej môžu dosiahnu podobné alebo rovnaké ciele, ako ciele vládnych politík. Vytváranie verejného dopytu po certi kovanom dreve významne ovplyv uje trh s drevom a výrobkami z dreva v niektorých západoeurópskych krajinách, predovšetkým vo Ve kej Británii, Holandsku, Dánsku, Francúzsku, a realizácie takejto schémy. Za iatkom roka 2005 vydali ministri krajín G8 vyhlásenie, v ktorom podporujú vlády jednotlivých krajín, aby propagovali používanie výrobkov z dreva 89
ažbe v jednotlivých krajinách. Jedným z rozhodujúcich faktorov je i nákladovos zavedenia realizácie takejto schémy. V širšom medzinárodnom kontexte má pri obchodovaní s ohrozenými druhmi význam Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi vo ne žijúcich živo íchov a rastlín (CITES). Cie om dohovoru je vytvori celosvetovú kontrolu obchodu s ohrozenými druhmi. Dohovor ustanovuje nariadenia pre obchod s druhmi zaradenými do skupín A D, pod a stup- a ohrozenia. Režim obchodovania je pre druhy zaradené v jednotlivých skupinách odlišný. V sú asnosti obsahujú prílohy dohovoru 23 druhov ohrozených drevín, prevažne tropických. Za ú elom zabezpe enia jednotného postupu krajín EÚ bol založený výbor zo zástupcov výkonných orgánov CITES lenských krajín EÚ a vedecká poradná skupina. Svetový a európsky trh s drevom a výrobkami z dreva je zna ne diverzi kovaný a podlieha rýchlym zmenám, rovnako ako aj systém kontroly v obchodujúcich krajinách. Preto je potrebné podpori colné opatrenia na zlepšenie kontroly obchodu s ohrozenými druhmi drevín. EÚ je významnou obchodnou destináciou a tranzitným trhom pre dodávky dreva z celého sveta. Dodávky môžu astokrát obsahova dreviny, ktoré sú na zozname CITES. Dodávky dreva sú asto ve ké a ažko kontrolovate né. Z praktického h adiska je pri importe alebo reexporte nemožné skontrolova presnos objemu dodávky, ktorý je deklarovaný v obchodných dokumentoch a identi kova druhy drevín, hlavne ak sa jedná o medziprodukty, nálne výrobky, alebo odkôrnené drevo. Navyše, mnoho druhov drevín nie je možné identi kova na základe makroskopických znakov. 14.2.2. Používanie dreva z trvalo udržate ných zdrojov Podpora pre používanie dreva a výrobkov z dreva z trvalo udržate ných zdrojov je dnes záležitos tak vládnych ako i mimovládnych organizácií. Certi kácia trvalo udržate ného hospodárenia (TUH) a spotrebite ského re azca (C-o-C) je základným nástrojom dodržiavania princípov trvalo udržate ného rozvoja globálne de novaných v roku 1992 na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji v Rio de Janeiro. Princípy trvalo udržate ného hospodárenia v lesoch boli následne de nované a prijaté na konferenciách ministrov o ochrane lesov v Štrasburgu (1990), Helsinkách (1993), Lisabone (1998) a Viedni (2003). Certi kácia lesov ako dobrovo ný mimovládny nástroj na zlepšenie hospodárenia v lesoch je oraz vo vä šej miere podporovaná aj vládnymi programami, ke že sa prostredníctvom nej môžu dosiahnu podobné alebo rovnaké ciele, ako ciele vládnych politík. Vytváranie verejného dopytu po certi kovanom dreve významne ovplyv uje trh s drevom a výrobkami z dreva v niektorých západoeurópskych krajinách, predovšetkým vo Ve kej Británii, Holandsku, Dánsku, Francúzsku, Nemecku a Švaj iarsku. Tieto krajiny vytvorili alebo tvoria národné politiky pre obstarávanie dreva, ktorých sú as ou sú kritéria hovoriace v prospech nakupovania certi kovaného dreva predovšetkým z tropických krajín, za ú elom získavania drevnej suroviny z trvalo udržate ných zdrojov, resp. prinajmenšom z legálnej ažby. V polovici roku 2005 dosiahla výmera certi kovaných lesov vo svete viac ako 240 mil. ha (6,2 % výmery svetových lesov), z toho tvoria približne 36 % certi kované lesy Európy. V západnej Európe je certi kovaná približne polovica výmery lesov s výraznou prevahou lesov certi kovaných schémou PEFC (Program pre vzájomné uznávanie lesných certi ka ných schém) a FSC (Svetová rada pre lesy). Krajiny EÚ a EZVO majú certi kovaných 78,5 mil. ha lesov (50,5 % výmery), zatia o v ostatných európskych krajinách spolu s krajinami SNŠ je certi kovaných iba 8,8 mil. ha (1 % výmery lesov). Potenciálna ponuka certi kovaného dreva 90
z certi kovaných lesov sa odhaduje na viac ako 160 mil. m 3. V niektorých európskych krajinách, ako je Fínsko alebo Rakúsko, pozostáva celková ponuka dreva iba z dreva certi kovaného. Kvôli nízkej úrovni dopytu však ostáva problémom jeho ozna ovanie a obchodovanie. Hlavnými prí inami nízkeho dopytu je predovšetkým slabá vedomos a informovanos spotrebite ov o certi kácii lesov a fakt, že spotrebite ský re azec je výraznejšie vybudovaný iba pre trh s komoditami prvotného spracovania, ako je napr. ihli naté rezivo. Nieko ko medzinárodných maloobchodných re azcov sa snaží zvyšova podiel certi kovaného dreva na celkovom predaji kone ným spotrebite om. V Rakúsku sa napr. zvyšuje podiel PEFC certi kovaného dreva, zatia o vo Ve kej Británii, Nemecku alebo Holandsku narastá predaj FSC certi kovaného tropického dreva. 14.2.3. Využívanie drevnej biomasy V posledných desa ro iach je možno sledova rastúci záujem o využívanie obnovite nej biomasy na energetické ú ely. Jednou z prí in sú ekonomické podnety rast cien substitu ných produktov, predovšetkým ropy. Využívanie biomasy ako zdroja energie možno zárove poklada za jeden z príspevkov k splneniu záväzkov Kyotského protokolu, pretože spa ovanie biomasy z trvalo udržate ných zdrojov nezvyšuje obsah CO 2 v ovzduší. Biomasa má najvä šie využitie pri výrobe elektrickej energie, tepla a palív. V roku 2001 v krajinách EÚ-25 tvorilo drevo až 3/4 z celkového objemu biomasy použitého na energetické ú ely. Palivové drevo tvorilo 18 % z ažbovej produkcie. Drevnú biomasu okrem palivového dreva tvoria zvyšky po ažbe a ved ajšie produkty z výroby výrobkov mechanického a chemického spracovania dreva. Francúzsko je lídrom vo výrobe energie z drevnej biomasy a vyprodukuje takmer 22 % z celkového objemu energie štátov EÚ-15. Vo Fínsku spotreba energie vyprodukovanej z drevnej biomasy tvorí až 22 % podiel na celkovej spotrebe energie krajiny (tab. 17). EÚ predpokladá do roku 2010 objem vyrobenej energie z biomasy zdvojnásobi oproti stavu z roku 1997 a zvýši jej podiel na celkovej spotrebe energie na 12 %. Politika podpory využívania drevnej biomasy na energetické ú ely umožní v niektorých krajinách a regiónoch Európy umiestni vysokú ponuku drevnej suroviny na energetických trhoch a v ur itej miere prispie k rozvoju vidieka. Sú asné technológie na spa ovanie drevnej biomasy sú nákladovo efektívne a v porovnaní s inými druhmi výroby energie pomerne úsporne. Využívanie drevnej biomasy na energetické ú ely má nie len priamy ekonomický dopad, ale zárove sa produkujú pozitívne (napr. náhrada za fosílne palivá, rovnováha CO 2 cyklu) a negatívne (odles ovanie, znižovanie produktivity lesa) externality. Je možné predpoklada, že využívaním biomasy sa dokážu zlepši ekonomické ukazovatele hospodárenia v lesoch, hlavne pre drobných vlastníkov. Tabu ka 17 Výroba primárnej energie z dreva vo vybraných krajinách EÚ v roku 2003 Krajina Podiel výroby na výrobe EÚ-15 Podiel energie z dreva na celkovej spotrebe energie krajiny Francúzsko 21,6 3,6 Švédsko 18,4 15,2 Fínsko 14,7 21,9 Nemecko 11,2 1,4 Španielsko 8,7 2,7 Rakúsko 7,4 9,7 EÚ-15 100,0 % 91
Vládne programy na podporu využívania energie z obnovite ných zdrojov majú v niektorých krajinách kontroverzný efekt. Zvýšenie dopytu po dreve môže vies k zvýšeniu cien surového dreva a ažbových zvyškov. Energetický sektor vytvára konkuren né prostredie pre spracovate ov dreva. V oblastiach s nedostatkom dreva má zvýšený dopyt po energetickom dreve vplyv na rast cien materiálových vstupov, hlavne tých, ktoré majú okrem produkcie energie využitie aj pri výrobe celulózy alebo dosiek na báze dreva, ako napr. drevné odrezky. 14.2.4. Obchodná politika a bariéry v obchode s drevom Obchod s drevom a výrobkami z dreva sa stáva oraz globálnejší s narastajúcim po tom krajín, ktoré rozvíjajú obchod s rôznymi výrobkami na báze dreva. Narastá nie len hodnota a objem medzinárodného obchodu, ale rastie i jeho podiel na produkcii dreva a výrobkov z dreva. Rozhodovanie v oblasti hospodárenia v lesoch a obchodovania s drevnou surovinou je asto ovplyv ované medzinárodnými pravidlami (napr. medzinárodné kritéria TUH, celosvetové dohovory a pod.). Obchodná politika, ako nástroj ovplyv ovania trhu, môže s oh adom na kritéria trvalo udržate ného hospodárenia podpori alebo obmedzi rozvoj zahrani ného obchodu. Konkrétne opatrenia zamerané na trh majú za následok zmeny v trhových cenách, objeme a hodnote obchodovaných komodít, diskriminácii niektorých produktov alebo v podmienkach vstupu na trhy. Názory na liberalizáciu obchodu sa rôznia. Zástancovia vo ného obchodu chápu protekcionizmus ako obmedzujúci faktor rozvoja obchodných aktivít. Na druhej strane liberalizácia obchodu môže by v rozpore s trvalo udržate ným hospodárením a protekcionizmus vystupuje ako nástroj, ktorý iasto ne pomáha zabráni odles ovaniu a degradácií lesného majetku. Bariéry v obchode s drevom možno rozdeli na dve základné skupiny. Prvú skupinu tvoria formálne inštitucionálne opatrenia, ktoré reprezentujú rozhodnutia vlád a o ciálne schválené obmedzenia Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Možno ich rozdeli na tarifné a netarifné opatrenia. Druhú skupinu tvoria obmedzenia, ktoré sa vz ahujú k environmentálnym záležitostiam a nazývajú sa prekážky obchodu. Tarifné opatrenia v obchode s drevom sa po as posledného desa ro ia postupne znižovali a poklesli vo vä šine významných importných krajín. K znižovaniu nedochádzalo rovnomerne, ale v závislosti od jednotlivých krajín a konkrétnych výrobkov z dreva. V nieko kých vyspelých krajinách existujú i v sú asnosti pomerne vysoké clá pre niektoré výrobky z dreva. Clá na dovoz surového dreva sú prevažne nulové alebo ve mi nízke. Importujúce krajiny ve mi zriedka uplat ujú clo alebo iné obmedzenia na dovoz surového dreva. Colné sadzby sú takisto nulové alebo nízke pre výrobky prvotného spracovania dreva ako je rezivo alebo celulóza, avšak zvyšujú sa so stup om spracovania dreva. Clá za ínajú rás pri výrobkoch ako sú napr. preglejky alebo rôznych druhov papiera a lepeniek (stup ovanie cla). Stup ovanie cla s úrov- ou spracovania dreva sa zámerne využíva ako prostriedok na ovplyv ovanie dovozu do krajiny za ú elom umožnenia dovozu surového dreva a takých medziproduktov, ktoré prinesú krajine príjem a umožnia zvýši zamestnanos pri ich následnom domácom spracovaní. Vyššie clá pri dovoze výrobkov s pridanou hodnotou zavádzajú viac rozvojové ako vyspelé krajiny, aby podporili rozvoj miery industrializácie. S výnimkou niektorých produktov sa výška cla vo vyspelých krajinách pohybuje vo všeobecnosti do 5 %. Na druhej strane vysoké clá pre - nálne výrobky a výrobky s vysokou pridanou hodnotou zamedzujú dovoz týchto výrobkov za ú elom ochrany domácej produkcie. Aj relatívne nízka sadzba môže podstatne zvýši cenu tovaru na trhu a poskytnú dostato nú ochranu domácim producentom, pretože clo sa zvy- ajne vyrubuje z ceny kalkulovanej pri dodacej doložke CIF (náklady, prepravné, poistenie) 92
a vzdialenejší dodávatelia môžu strati cenovú konkuren nú výhodu hlavne v obdobiach kedy je nízky dopyt po produktoch alebo v prípadoch, že sa jedná o komodity, kde je konkurencia založená výrazne na cene. Významný krok k zníženiu tarifných opatrení v obchode s drevom a výrobkami z dreva prinieslo Uruguajské kolo GATT/WTO, ktoré sa ukon ilo v roku 1995 a dohody vyústili do podstatného zníženia colných sadzieb. Zníženie dovozných ciel vyspelými krajinami dosiahlo v priemere 100 % pre papier a lepenky, 83 % pre tla iarensky papier, 31 % pre dosky na báze dreva, 50 % pre medziprodukty a 67 % pre kone né výrobky z dreva. Do budúcnosti sa predpokladá, že alšie znižovanie ciel, ktoré by malo by výsledkom multilaterálnych obchodných negociácií o alšej liberalizácii obchodu na pôde WTO (nového kola pod názvom Rozvojová agenda z Dohy ) nebude ma výrazný vplyv na zvyšovanie produkcie a spotreby dreva vo svete. Vo všeobecnosti sa predpokladá nárast celosvetového obchodu s drevom a výrobkami z dreva vo výške 2 %, pri om predpokladané zmeny sa odlišujú pri jednotlivých produktoch od 1 % pri celulóze, až po 6 % nárast obchodu s doskami na báze dreva. Z alšej liberalizácie obchodu budú pro tova predovšetkým vyspelé krajiny bohaté na lesné zdroje a orientované na export (napr. Fínsko, Švédsko). Rozširovanie a zmena hospodársko-politických spolo enstiev je nielen európsky, ale celosvetový trend. V aka stále rastúcemu objemu medzinárodného obchodu nielen v rámci EÚ, ale aj obchodu s okolitými obchodnými partnermi sa zmeny neprejavujú len v lenských štátov, ale aj v mnohých ne lenských krajinách. Obchod s drevom a výrobkami z dreva medzi lenskými štátmi Európskej únie už nie je považovaný za dovoz a vývoz tovarov, ale za nadobúdanie a dodávanie tovarov, ktoré nepodlieha colnej deklarácii. Na druhej strane, EÚ uplat uje dovozné colné sadzby vo i tretím krajinám a má vytvorený systém harmonizovaných colných kontrol, ktorý je de novaný Colným kódexom spolo enstva. Clá uplat ované v rámci všeobecného systému preferencií (GSP) sa uplat ujú vo i rozvojovým a najmenej rozvinutým krajinám. V zmysle nariadenia Rady (ES). 2193/2003 od roku 2004 zaviedli krajiny EÚ protiopatrenia vo forme dodato ných dovozných colných sadzieb pre dovozy ur itých tovarov z USA, ím reagovali na režim poskytovania subvencií vývozným spolo nostiam v USA. Tieto clá sa vz ahujú na viac ako 169 drevárskych a papierenských produktov, ktoré USA vyvážajú do EÚ. Na rozdiel od tarifných opatrení, netarifné opatrenia je zložité charakterizova a ur i dôvod ich zavádzania. Mnohé z nich predstavujú neformálne opatrenia, ktoré sú presadzované spotrebite mi a podporované vládnymi orgánmi. oraz viac sú orientované na podporu environmentálnych cie ov. V oblasti LH sú zamerané napr. na podporu trvalo udržate ného hospodárenia v lesoch. Certi kácia lesov, alebo podpora dovozu iba legálne vy aženého dreva sú alšími príkladmi. Vo všeobecnosti, medzi netarifné opatrenia obchodu možno zaradi : kvantitatívne reštrikcie, technické normy a štandardy, ostatné netarifné opatrenia. V obchode s drevom kvantitatívne reštrikcie nie sú asté, i ke v ur itých prípadoch si vyspelé krajiny stanovujú výšku maximálneho množstva dovážaných produktov (napr. EÚ stanovuje kvóty na dovoz ve koplošných materiálov, novinového papiera a pod.). Technické normy na surové drevo a výrobky z dreva majú v mnohých prípadoch národnú platnos a záväznos a tým sa môžu sta prekážkou v obchode. Požiadavky technických noriem ur itej krajiny sa môžu zda prísnejšie pre inú krajinu. V prípade prispôsobenia sa požiadavkám náro nejších noriem môže 93
dôjs k zániku existujúcej cenovej konkuren nej výhody v dôsledku dodato ných nákladov. Požiadavky noriem môžu by orientované na kvalitu, technické vlastnosti produktov, bezpe nos a pod. Aktuálnou otázkou zostáva zavádzanie rastlinolekárskych (fytosanitárnych) opatrení. Tieto sa uplat ujú za ú elom ochrany zdravia a života udí a zvierat, životného prostredia, zdravotného stavu rastlín a zabránenia nepriaznivého vplyvu na kvalitu a zdravotnú nezávadnos rastlinných produktov. Kvôli ochrane stromov a lesných porastov, mnohé krajiny za ali po as posledných rokov zavádza vlastné fytosanitárne opatrenia za ú elom kontroly dovozu drevených obalov. Následne na tieto aktivity prijala Do asná komisia pre fytosanitárne opatrenia organizácie FAO medzinárodnú normu upravujúcu pohyb drevného obalového materiálu v medzinárodnom obchode (International standards for phytosanitary measures ISPMs No. 15 Guidelines for regulating Wood Packaging Material in International Trade ). Pod a tejto normy, môžu krajiny vyváža iba tepelne alebo chemicky ošetrený drevný materiál. Za drevný obalový materiál sa v tejto súvislosti považujú palety, podkladové drevo, debny, obalové zarážky, obalové boxy a boxové palety, sudy, prepravky, nakladacie plošiny a podpery, ktoré sú používané na transport všetkého druhu a vyrobené z nespracovaného surového dreva. Norma zárove de nuje certi ka né logo na ozna enie takto ošetreného materiálu. V krajinách EÚ vstúpila norma do platnosti v marci 2005. Ostatné netarifné opatrenia zah ajú dovozné a vývozné licencie, rôzne devízové, da ové a iné administratívne opatrenia, subvencie, dotácie, vývozné prémie at. Opatrenia môžu ma charakter rôznych priamych zákazov, obmedzení, nepriamych obmedzí (napr. regulovanie ažby, ažbové licencie) a uplat ujú sa za ú elom podpory domáceho drevospracujúceho priemyslu. Vä šinou sa s nimi spája politika podporujúca domáce spracovanie drevnej suroviny a následný export výrobkov z pridanou hodnotou. Zatia o tarifné a netarifné opatrenia majú tendenciu znižova svoj vplyv na medzinárodný obchod, budúci vývoj v ostatných prekážkach obchodu je ažko predpoveda. Je pravdepodobné, že budú rás požiadavky na trvalo udržate ný rozvoj a plnenie nielen ekonomických, ale i environmentálnych a sociálnych požiadaviek spolo nosti. 14.3. Trh a obchod so surovým drevom a rezivom v Európe 14.3.1. Trh a obchod so surovým drevom Prírodné, geogra cké a klimatické podmienky v jednotlivých regiónoch Európy sú zna ne rozdielne. Európske lesy sa rozprestierajú v oblasti troch lesných formácií severských ihli natých lesov, zmiešaných lesov mierneho pásma a formácie subtropických lesov. Celková výmera lesov v Európe (bez Ruska) v roku 2000 dosiahla 188 mil. ha (90 % tvoria lesy produktívne). Najviac, až 39 % z tejto výmery, sa nachádza v zmiešaných lesoch mierneho pásma, 35 % tvoria lesy severské, ktoré sa rozprestierajú v Škandinávii a severných oblastiach Ruska a zvyšných 26 % zastupujú suché subtropické lesy na juhu Európy. Preh ad regiónov a krajín s najvä šou výmerou lesov v Európe je uvedený v tabu ke 18. 94
Tabu ka 18 Rozloha lesov vo vybraných európskych krajinách a regiónoch Štát/región Výmera lesov tis. ha Európa 1 039 251 EÚ-15 115 685 EÚ-25 139 465 SNŠ (bez Ruska) 19 311 Rusko 851 392 Švédsko 27 134 Fínsko 21 935 Francúzsko 15 341 Španielsko 14 370 Nemecko 10 740 Priemerná lesnatos Európy je 46 %, pri om najvä šiu dosahujú severské štáty (tab. 19). Tabu ka 19 Lesnatos vo vybraných európskych krajinách a regiónoch Štát/región Lesnatos % Európa 46,0 EÚ-15 27,3 EÚ-25 28,8 SNŠ (bez Ruska) 6,5 Švédsko 65,9 Fínsko 72,0 Slovinsko 55,0 Rusko 50,4 Estónsko 48,7 Lotyšsko 47,1 V európskych lesoch sa nachádza 116 448 mil. m 3 zásoby dreva na pni. V závislosti od rastových a prírodných podmienok sa mení priemerná zásoba dreva na hektár. Údaje za vybrané krajiny a regióny Európy sú v tabu ke 20. Tabu ka 20 Celková a priemerná zásoba dreva na pni vo vybraných európskych krajinách a regiónoch Štát/región Celková zásoba Štát/región Priemerná zásoba mil. m 3 m 3 /ha Európa 116 448 Európa 112 EÚ-15 15 003 EÚ-15 131 EÚ-25 19 998 EÚ-25 143 Rusko 89 136 Švaj iarsko 337 Francúzsko 2 927 Rakúsko 286 Fínsko 1 945 Slovinsko 283 Po sko 1 930 Nemecko 268 Švédsko 2 914 eská republika 260 Nemecko 2 880 Slovenská republika 253 95
14.3.1.1. Produkcia a spotreba surového dreva Situácia na trhu so surovým drevom v roku 2000 bola výrazne ovplyvnená prebytkom surového dreva z vetrovej kalamity, ktorá zasiahla západnú Európu v decembri 1999 a ktorá zanechala takmer 200 mil. m 3 kalamitného dreva. Najvä šie škody boli zaznamenané vo Francúzsku, Nemecku a Švaj iarsku, pri om vo Francúzsku boli vä šinou postihnuté súkromné lesy a objem kalamity (140 mil. m 3 ) predstavoval objem viac ako 3-ro nej ažby. Z poh adu trhu sa výrazne zvýšila ponuka surového dreva bez oh adu na ve kos dopytu. Producenti drevnej suroviny museli obmedzi plánované ažby, stratili možnos vyjednávania o cene dreva a zaznamenali výrazný nárast nákladov na dopravu dreva, ktorý súvisel predovšetkým s dlhšími odvoznými vzdialenos ami. V roku 2000 sa podarilo spracova a doda na trh iba polovicu z kalamitného dreva, zatia o zvyšok drevnej suroviny ostal v lesoch kvôli vysokým ažbovým a dopravným nákladom, kvalite dreva alebo kvôli environmentálnym opatreniam. Mnohé subjekty vynaložili dodato né náklady na skladovanie kalamitného dreva za ú elom iasto nej stabilizácie trhu. Priemyslové drevo je hlavným produktom lesného hospodárstva v Európe. Z celkovej produkcie viac ako 433 mil. m 3 surového dreva v roku 2000, tvorilo priemyslové drevo takmer 87 % celkovej produkcie. Zvyšných 13 % pripadalo na palivové drevo. Gu atinové sortimenty tvoria 60,3 %, vlákninové drevo 34,8 % a ostatné priemyslové drevo 4,9 % z celkovej produkcie priemyslového dreva. Vývoj produkcie surového dreva v Európe v rokoch 20002004 je uvedený v tabu ke 21. Tabu ka 21 Vývoj produkcie surového dreva v Európe Krajina/región Produkcia surového dreva 2000 2001 2002 2003 2004 tis. m 3 Európa 433 709 398 500 410 117 428 190 437 322 EÚ-25 369 535 341 264 348 929 366 435 374 199 EÚ-15/EZVO 303 435 273 940 276 484 289 465 295 164 Z toho Švédsko 63 300 63 200 66 600 67 100 67 300 Fínsko 54 262 52 210 53 011 53 779 53 800 Nemecko 53 710 39 483 42 380 51 182 54 504 Francúzsko 45 828 39 831 35 449 32 828 34 950 Rakúsko 13 276 13 467 14 846 17 055 16 482 Ostatné eur. krajiny 130 274 124 560 133 632 138 725 142 157 Z toho Po sko 26 025 25 016 27 137 30 836 32 634 Turecko 15 939 15 337 16 122 15 810 16 503 Rumunsko 13 148 12 424 15 154 15 440 15 777 eská republika 14 441 14 374 14 541 15 140 15 601 Lotyšsko 14 304 12 841 13 466 12 916 12 420 SNŠ 174 930 182 001 184 906 195 795 204 901 Z toho Rusko 158 100 164 700 165 000 174 000 182 000 Ukrajina 9 859 9 889 12 280 13 754 14 862 Bielorusko 6 136 6 485 6 947 7 543 7 543 Oproti obdobiu 19962000, kedy vzrástla produkcia surového dreva v Európe o 11,7 %, v rokoch 20002004 sa zvýšila iba nepatrne o 0,8 %. V roku 2004 dosiahla viac ako 437 mil. m 3. Najvä šími producentmi surového dreva sú škandinávske krajiny Fínsko a Švédsko a krajiny západnej Európy Nemecko a Francúzsko. V roku 2001 sa kvôli prebytku dreva na 96
trhu a nízkym cenám produkcia surového dreva znížila predovšetkým v krajinách postihnutých kalamitou z roku 1999. iasto ný nedostatok dreva v týchto krajinách v druhej polovici roku 2001 sa prejavil na zvýšenom importe dreva zo SNŠ a ostatných európskych krajín. Jediným regiónom, v ktorom pokra oval nárast produkcie sú krajiny SNŠ, v ktorých za posledných pä rokov stúpla produkcia surového dreva o viac ako 17 %. Vývoj produkcie surového dreva vo vybraných regiónoch Európy je uvedený na obrázku 18. tis. m 3 500 000 450 000 400 000 350 000 300 000 250 000 200 000 150 000 100 000 50 000 0 2000 2001 2002 2003 2004 roky Európa EU-15/EFTA Ostatné eur. krajiny SNŠ Obrázok 18 Vývoj produkcie surového dreva vo vybraných regiónoch Európy V roku 2002 sa rastúci dopyt po surovom, hlavne ihli natom priemyslovom dreve z prevádzok piliarskeho a celulózovo-papierenského priemyslu krajín strednej a východnej Európy prejavil na náraste produkcie surového dreva v Európe. Rusko a ostatné európske krajiny výrazne zvýšili ažbu dreva za ú elom jeho exportu do krajín západnej Európy. Zárove sa na európskom trhu spotreboval zvyšný prebytok kalamitného dreva z roku 1999. Ekonomický rast krajín západnej Európy sa prejavil na raste dopytu po surovom dreve v roku 2003. Hoci sa ažba dreva v západnej Európe zvýšila, mnoho spracovate ov dreva sa kvôli nízkym cenám zameriava oraz viac na nákup dovážanej suroviny. Význam dovozu surového priemyslového dreva pre krajiny EÚ-15/EZVO narastá a dosahuje takmer 19 % z celkovej spotreby priemyslového dreva. V roku 2004 vzrástla produkcia surového dreva v Európe o 2,1 % v porovnaní s rokom 2003. Nieko ko vetrových kalamít koncom roku 2004 a za iatkom roku 2005 bude ma vplyv na ažbovú aktivitu, obchodné smery a ceny dreva v postihnutých oblastiach Európy. Významná bola predovšetkým veterná kalamita v severských krajinách, ke v januári 2005 bolo v lesných porastoch zni ených viac ako 85 mil. m 3 dreva. Drvivá vä šina (75 mil. m 3 ) sa nachádza v južných oblastiach Švédska. Predpokladalo sa, že drevo bude spracované v priebehu roku 2006. V 2000 sa v Európe spotrebovalo 457 mil. m 3 surového dreva. Takto uvádzanú spotrebuje je potrebné chápa ako zdanlivú spotrebu, ktorá je vypo ítaná na základe produkcie a obchodu pod a vz ahu Spotreba = Produkcia + Import Export a nezah a informácie o zásobách dreva 97
na sklade, ktoré sú asto štatisticky nedostupné. Vysoké zásoby dreva v krajine, resp. regióne, môžu výslednú hodnotu vypo ítanej spotreby podhodnoti oproti skuto nej spotrebe. Význam zásob narastá v obdobiach s prebytkom suroviny na trhu, resp. v období recesie hospodárstva. Vývoj spotreby surového dreva vo vybraných krajinách Európy je uvedený v tabu ke 22. Tabu ka 22 Vývoj spotreby surového dreva v Európe Krajina/región Spotreba surového dreva 2000 2001 2002 2003 2004 tis. m 3 Európa 457 150 424 057 433 384 452 427 464 085 EÚ-25 392 801 367 120 371 191 388 820 398 678 EÚ-15/EZVO 338 748 309 434 311 257 325 828 330 822 Z toho Švédsko 73 736 71 520 74 986 75 264 76 069 Fínsko 63 733 63 799 65 291 66 380 66 383 Nemecko 51 702 38 095 40 151 49 183 51 747 Francúzsko 42 012 36 411 32 850 30 590 32 989 Rakúsko 20 924 20 176 21 405 23 908 24 187 Ostatné eur. krajiny 118 403 114 622 122 127 126 599 133 263 Z toho Po sko 26 410 25 588 27 140 30 496 32 294 Turecko 17 818 16 266 17 174 17 192 18 548 Rumunsko 12 634 12 337 15 147 15 250 15 735 eská republika 13 365 12 865 13 021 12 563 13 212 Lotyšsko 10 087 8 959 9 385 8 920 8 779 SNŠ 141 402 147 387 144 687 155 814 160 211 Z toho Rusko 126 578 132 452 127 459 137 048 141 162 Ukrajina 9 073 8 910 10 605 11 733 12 020 Bielorusko 5 296 5 484 5 737 6 102 6 102 Spotreba surového dreva v Európe narástla za sledované obdobie o 1,5 %. Viac ako 2 % pokles spotreby v krajinách EÚ-15/EZVO bol vyvážený výrazným nárastom spotreby na rozvíjajúcich sa trhoch v krajinách strednej a východnej Európy (12,5 %) a v regióne SNŠ (13,3 %). Spotreba surového dreva rástla v súlade s ve kos ou produkcie drevárskeho priemyslu. Piliarsky sektor je najvä ším spotrebite om ihli natého priemyslového dreva, zatia o vä šina listnatého dreva sa spotrebuje pri výrobe celulózy. Na výrobu dosiek na báze dreva sa v Európe spotrebuje menej než 10 % produkcie surového dreva, pretože sektor spotrebúva predovšetkým ved ajšie produkty piliarskej o ostatných výrob. V roku 2000 sa mnohé píly zásobili drevnou surovinou z kalamitného dreva, o umožnilo lepšie využíva existujúce piliarske kapacity i v nasledujúcom roku. Najvä šími spotrebite mi surového dreva v Európe sú Švédsko a Fínsko, ktoré tiež dosahujú najvyššiu úrove spotreby dreva na jedného obyvate a. Vysoká miera využívanie dreva v týchto krajinách súvisí s podporou budovania silného drevárskeho priemyslu a tradíciami vo využívaní dreva v stavebníctve. Ako výsledok rozvoja domáceho drevospracujúceho priemyslu bol nárast spotreby ihli natého priemyslového dreva v roku 2004 oproti predchádzajúcim rokom zaznamenaný na Slovensku, Po sku, Estónsku a Lotyšsku. Kvôli rastúcim cenám ropy narastá v posledných rokoch aj spotreba palivového dreva. Používanie drevného odpadu z píl na energetické ú ely, asto pri dotovaných cenách, vytvára problém pre tradi ných spracovate ov drevných štiepok, pilín a odrezkov. Najvä šími spotrebite mi drevných štiepok sú výrobcovia celulózy a kompozitných materiálov. Až 55 % drevných 98
štiepok sa spotrebuje pri výrobe celulózy, 35 % pri výrobe drevotrieskových a 10 % pri výrobe MDF dosiek. V Európe sa spotrebuje viac surového dreva ako sa vyprodukuje. V roku 2004 spotreba dreva prevýšila jeho produkciu o takmer 27 mil. m 3. Vývoj produkcie a spotreby surového dreva v Európe v rokoch 20002004 je uvedený na obrázku 19. tis. m 3 500 000 450 000 Európa 400 000 350 000 300 000 EÚ-15/EFTA 250 000 200 000 SNŠ 150 000 Ost.Európa 100 000 50 000 0 2000 2001 2002 2003 2004 roky Spotreba Produkcia Obrázok 19 Vývoj produkcie a spotreby surového dreva vo vybraných regiónoch Európy Región bývalých EÚ-15 krajín a krajín EZVO je už tradi ne regiónom, ktorý nedokáže pokry požiadavky dopytu z vlastných zdrojov a as spotreby surového dreva (asi 8 %) sa do regiónu dováža. Na strane druhej, ostatné európske krajiny a krajiny SNŠ vyprodukujú viac ako dokážu spotrebova a prebyto nú produkciu surového dreva vyvážajú. Produkcia ostatných európskych krajín presahovala v roku 2004 domácu spotrebu o 6,7 %, v krajinách SNŠ bola produkcia dokonca vyššia až o 27,9 %. Po poslednom rozširovaní EÚ v máji 2004 zostáva región EÚ-25 s produkciou 374 199 mil. m 3 a spotrebou 398 678 mil. m 3 surového dreva de - citným regiónom závislým na dovoze surového dreva z ostatných asti kontinentu a sveta. 14.3.1.2. Obchod so surovým drevom Prevažná as produkcie surového dreva v Európe sa spotrebuje na domácom trhu. V priemere tvorí podiel exportu dreva na jeho produkcii 8 %. Obmedzeniami obchodu sú predovšetkým relatívne vysoké dopravné náklady vzh adom k cene dreva v porovnaní s cenami dopravy spracovaných výrobkov. Spracovanie drevnej suroviny v domácich podmienkach zárove zabezpe uje zvýšenie zamestnanosti, príjmov a ekonomického rozvoja. Z globálneho h adiska je európsky kontinent významným obchodným regiónom kvôli jeho podielu na objeme celosvetového obchodu, ako i z dôvodu intenzívneho vnútorného obchodu medzi jednotlivými regionálnymi zoskupeniami štátov v rámci Európy. Významní exportéri a importéri surového dreva v Európe sú uvedení v tabu ke 23. 99
Tabu ka 23 Hlavní exportéri a importéri surového dreva v Európe Export a import surového dreva Krajina/región 2000 2001 2002 2003 2004 tis. m 3 Export Európa 39 960 37 535 35 548 36 047 34 440 EÚ-25 34 181 32 778 31 959 32 740 30 922 EÚ-15/EZVO 22 575 20 884 18 792 18 136 17 893 Nemecko 5 604 4 954 4 932 4 607 4 774 Z toho Francúzsko 5 859 5 429 4 619 4 519 4 136 Švaj iarsko 3 754 3 193 2 005 1 784 2 103 Švédsko 1 462 1 340 1 785 1 533 901 Belgicko 1 181 1 041 1 029 1 127 1 127 Ostatné eur. krajiny 17 385 16 651 16 757 17 911 16 547 Lotyšsko 4 432 3 683 3 360 3 365 2 434 Z toho Estónsko 4 432 3 683 3 360 3 365 2 434 eská republika 2 030 2 485 2 514 3 174 3 096 Ma arsko 1 593 1 515 1 575 1 753 1 753 Litva 1 203 1 325 1 437 1 453 1 218 SNŠ 34 401 35 655 40 882 41 466 46 341 Z toho Rusko 32 049 32 893 37 770 37 804 41 842 Ukrajina 844 1 091 1 764 2 137 2 977 Bielorusko 945 1 108 1 342 1 518 1 518 Import Európa 63 401 63 093 58 816 60 284 61 203 EÚ-25 57 446 58 633 54 220 55 125 55 401 EÚ-15/EZVO 57 888 56 379 53 564 54 498 53 550 Švédsko 11 898 9 661 10 171 9 697 9 670 Z toho Fínsko 10 005 11 993 12 688 13 044 13 115 Rakúsko 8 590 7 666 7 452 7 694 8 651 Španielsko 3 789 4 201 3 380 3 319 2 991 Nórsko 3 348 2 837 2 709 3 016 3 030 Ostatné eur. krajiny 5 513 6 713 5 252 5 785 7 653 Turecko 1 883 937 1 061 1 401 2 053 Z toho Estónsko 346 583 639 941 1 484 eská republika 954 976 994 597 707 Po sko 732 882 727 669 669 Ma arsko 354 317 332 530 530 SNŠ 873 1 042 664 1 485 1 652 Z toho Rusko 527 645 229 852 1 004 Ukrajina 58 112 89 116 136 Kazachstan 76 76 127 163 156 V roku 2004 dosiahol celkový export surového dreva v Európe 34,4 mil. m 3 a oproti roku 2000 poklesol o 5,5 mil. m 3 (pokles o 14%). Pokles exportu bol výrazný hlavne v regióne krajín EÚ-15/EZVO, kým v krajinách strednej a východnej Európy sa po as obdobia rokov 20002004 udržiaval s miernymi výkyvmi na stabilnej úrovni. Zníženie objemu exportu zaznamenali všetky hlavné exportné krajiny západnej Európy, zatia o napr. v eskej republike, 100
Ma arsku alebo Litve bol zaznamenaný jeho nárast. Za rovnaké obdobie zvýšili krajiny SNŠ export surového dreva o takmer 35 % a v roku 2004 predstavoval 46,3 mil. m 3. Hlavnou prí inou bola expanzia obchodnej innosti Ruska, ktoré zvyšovalo každoro ne export v priemere o viac ako 2 mil. m 3. Objem celkového importu do Európy takisto zaznamenal klesajúci trend, avšak v miernejšom tempe ako pokles exportu. Od roku 2000 celkový import poklesol priemerne o 3,5 % a v roku 2004 dosiahol objem 61, 2 mil. m 3. Situácia v jednotlivých regiónoch však bola odlišná. Pokia krajiny EÚ-15/EZVO zaznamenali pokles importu o 7,5 %, ostatné krajiny zaznamenali nárast o 38,8 % a krajiny SNŠ až o 89 %. Vývoj bilancie v obchode so surovým drevom v Európe je uvedený v tabu ke 24. Tabu ka 24 Obchodná bilancia so surovým drevom v Európe Región Obchodná bilancia surové drevo 2000 2001 2002 2003 2004 tis. m 3 Európa -23 441-25 557-23 267-24 237-26 763 EÚ-25-23 266-25 855-22 261-22 385-24 479 EÚ-15/EZVO -35 313-35 495-34 773-36 362-35 658 Ostatné eur. krajiny 11 872 9 938 11 505 12 126 8 895 SNŠ 33 528 34 613 40 219 39 981 44 689 Európa je istý importér surového dreva, ke objem istého importu surového dreva dosiahol v roku 2004 takmer 27 mil. m 3. Najvä ší de cit drevnej suroviny je vo vyspelých krajinách bývalej EÚ-15 a krajinách EZVO, ktorých spracovate ský priemysel je závislý na dovoze drevnej suroviny. Krajiny strednej a východnej Európy sú istí exportéri dreva, avšak kvôli rozvoju domácich spracovate ských kapacít a vyššej domácej spotrebe na úkor exportu, je možné sledova klesajúci trend istého exportu. Opa ná situácia je v prípade krajín SNŠ, ktorých kladná obchodná bilancia každoro ne narastá. Stav obchodnej bilancie v jednotlivých regiónoch Európy v roku 2004 ilustruje obrázok 20. 50 000 40 000 30 000 20 000 tis. m 3 10 000 0-10 000-20 000-30 000-40 000 rok 2004 Európa EÚ-25 EU-15/EFTA Ostatné eur. krajiny SNŠ Obrázok 20 Obchodná bilancia so surovým drevom v Európe v roku 2004 V Európe je možno rozozna tri dôležité obchodné smery v obchode so surovým drevom: 101
vnútorný obchod v rámci krajín EÚ-15/EZVO, export z krajín strednej a východnej Európy do krajín EÚ-15/EZVO, export z krajín SNŠ do krajín EÚ-15/EZVO. Hlavné obchodné smery medzi európskymi krajiny sú uvedené v tabu ke 26. Tabu ka 25 Hlavné obchodné smery v obchode so surovým priemyslovým drevom v Európe v roku 2003 Rusko Exportér Importér objem 1 000 m 3 Fínsko 10 191 Švédsko 2 003 Estónsko 797 Turecko 620 eská republika Rakúsko 2 936 Lotyšsko Švédsko 2 457 Nemecko Rakúsko 1 854 Taliansko 735 Švaj iarsko Taliansko 1 141 Švédsko Nórsko 942 Francúzsko Španielsko 845 Taliansko 713 Slovensko Rakúsko 705 Ako dôsledok veternej kalamity sa import dreva v roku 2000 z krajín SNŠ do západnej Európy spomalil. Vnútorný obchod v krajinách EÚ-15/EZVO za al v rovnakom období akcelerova a Dánsko, Francúzsko, Nemecko a Švaj iarsko zvýšili svoj export vysokej ponuky surového dreva s cie om vyhnú sa sekundárnym škodám hmyzom a škodám dôsledkom skladovania dreva. Hlavným externým zdrojom dreva pre krajiny EÚ-15/EZVO sa stáva Rusko. Zatia o drevná surovina zo Sibíri a alekého východu sa exportuje do íny, Japonska a Kórey, drevo ažené v západných oblastiach smeruje hlavne do piliarskych prevádzok a celulózok vo Švédsku a Fínsku. Viac ako 80 % surového dreva dovezeného do Fínska má pôvod v Rusku. Celulózový priemysel závisí hlavne na dovoze brezového vlákninového dreva z Ruska. V roku 2004 pokryli ruské dodávky až 50 % spotreby tvrdého dreva celulózovým priemyslom. Veterná kalamita, ktorá za iatkom roku 2005 zasiahla severnú Európu, mala v roku 2005 a 2006 vplyv na ažbovú innos, ceny dreva a obchodné smery. Vä šina píl v poškodenej oblasti pozastavila import surového dreva z pobaltských štátov a Ruska a namiesto toho sa zvýšil export zo Švédska do Nórska, Fínska, pobaltských štátov a Nemecka. Piliarske prevádzky zvyšovali svoju výrobnú kapacitu a prechádzali na viaczmenné prevádzky. S rozvojom využívania drevnej biomasy je možné sledova aj rozvoj obchodu s touto komoditou. Nedostatok drevnej biomasy v západnej Európe sa vyvažuje jej importom z ostatných európskych krajín. Export štiepok vzrástol za roky 20002003 trojnásobne a dosiahol 5,2 mil. m 3. Vä šina objemu štiepok sa spotrebuje pri výrobe celulózy. Najvä šími exportérmi z regiónu krajín strednej a východnej Európy sú Lotyšsko, Estónsko a eská republika a najvä šími spotrebite mi sú celulózky v Nemecku a Švédsku a výrobcovia dosiek na báze dreva v Taliansku. 102
14.3.1.3. Ceny surového dreva Vývoj cien dreva v roku 2000 v západnej Európe ovplyvnil hlavne prebytok ponuky kalamitného dreva. Exportné jednotkové ceny poklesli v porovnaní s predchádzajúcim rokom až o 30 % a importné o 20 %. Pokles cien pokra oval i v prvej polovici roku 2001, i ke v niektorých krajinách (napr. Nemecko) sa koncom roku za ala situácia na trhu s drevom postupne stabilizova a ceny ihli natého a listnatého priemyslového dreva zostali nemenné. Slabý dopyt po medziproduktoch a výrobkoch z dreva za iatkom roku 2002 nedokázal i napriek zvýšenej ažbe surového dreva naštartova rast cien a vo všeobecnosti ceny surového dreva poklesli. Náklady piliarskych prevádzok na drevnú surovinu, ktoré sa v Európe pohybujú v rozmedzí 6070 % celkových nákladov sa vo všeobecnosti znižovali aj v roku 2003 a za iatkom roku 2004, aj ke sa v niektorých krajinách potvrdil opa ný trend. Napríklad vo Švédsku, Po sku a Lotyšsku stúpli ceny gu atiny v priebehu roku 2003 o 25 %. V krajinách strednej Európy sa ceny gu atiny pohybovali v rozpätí 3555 EUR/m 3, v Škandinávií 6575 EUR/m 3 a krajinách západnej Európy (Nemecko, Rakúsko, Francúzsko) medzi 85100 EUR/m 3. Vo všeobecnosti, v roku 2004 a za iatkom roku 2005 ceny piliarskej gu atiny vzrástli kvôli rastúcemu dopytu po rezive a zvýšenej spotrebe gu atiny v krajinách strednej Európy. Trend vývoja cien ihli natej piliarskej gu atiny je odlišný od vývoja cien listnatej piliarskej gu atiny vzh adom na rôzne použitie oboch sortimentov. V závislosti od preferencií kone ných spotrebite ov sa mení dopyt po jednotlivých drevinách a teda aj ich cena. V Nemecku, ktoré je najvä ším producentom listnatého reziva v Európe, vzrástli v roku 2004 ceny dubovej piliarskej gu atiny kvôli rastúcemu dopytu po dubovom rezive na výrobu parkiet a nábytku. Na druhej strane, dopyt po bukovom rezive bol slabý, o viedlo k poklesu cien gu atiny v priebehu celého roku. Vývoj indexu cien piliarskej gu atiny vo vybraných európskych krajinách je znázornený na obrázku 21. 120 110 100 index (1/2000 = 100%) 90 80 70 60 50 40 2000 2001 2002 2003 2004 2005 roky Nemecko - sm Nemecko - bk Nemecko - db Rakúsko - sm Rakúsko - bk Obrázok 21 Index cien piliarskej gu atiny vo vybraných krajinách Európy Pokles cien vlákninového dreva a štiepok na výrobu celulózy za al v roku 1998 a nezastavil sa ani v roku 2002, kedy ceny vlákninového dreva boli nižšie o viac ako 20 % v porovnaní s cenovou úrov ou v roku 1998. Nízke ceny vlákninového dreva spôsobujú, že vlastníci lesov 103
nevykonávajú, resp. odkladajú niektoré výchovné zásahy, o v niektorých regiónoch vedie k zvýšeniu dopytu po zvyškoch z piliarskej výroby a drevných štiepkach. Zvýšený dopyt a rast cien chemickej celulózy koncom roku 2003 a v priebehu 2004 spôsobili rast cien vlákninového dreva. Vývoj cien vlákninového dreva na odvoznom mieste vo vybraných európskych krajinách je uvedený na obrázku 22. 34 32 30 EUR/m 3 28 26 24 22 20 2000 2001 2002 2003 2004 roky Fínsko - sm Fínsko - br Rakúsko - sm Obrázok 22 Vývoj cien vlákninového dreva vo vybraných krajinách Európy 14.3.2. Trh a obchod s ihli natým rezivom Hlavným trhom, na ktorom sa realizuje ihli naté rezivo, je stavebníctvo. Významný objem reziva sa spotrebuje aj pri výrobe drevárskych produktov s vyššou pridanou hodnotou ako je nábytok, následne spracované rezivo, lepené nosníky, drevené podlahy, obklady a pod. Ešte vä ší podiel sa použije pri produkcii výrobkov s nižšou hodnotou ako sú palety, obalové materiály a debnenia. Výstup odvetvia je teda závislý na rozvoji následných odvetví, predovšetkým stavebníctva a priemyselnej výroby, ktorých kone ná produkcia sa mení s oh adom na fázu ekonomického cyklu. V posledných desa ro iach nadobudol trh s ihli natým rezivom charakter komoditného trhu. Ten je charakteristický vysokým objemom obchodov, malou diferenciáciou výrobkov a vysokým dôrazom kladeným na cenu reziva. Trh významne ovplyvnili i sú asné globaliza né trendy, ktoré vyústili do trhovej štruktúry tvorenej malým po tom ve kých medzinárodných spolo ností. Producenti reziva sa stretávajú so silnejúcou konkurenciou nie len na domácich trhoch, ale pri rastúcom medzinárodnom obchode i na exportných trhoch. Etablované a novo vstupujúce subjekty na trh dokážu v silnom konkuren nom prostredí existova iba na úkor dosahovania nízkej miery zisku. Malé piliarske prevádzky nedokážu konkurova ve kým medzinárodným spolo nostiam. Ve ké podniky sa v porovnaní s malými jednoduchšie vysporiadajú s konkurenciou, nestabilnou trhovou situáciou vo vz ahu ponuka dopyt, ako aj rastom cien vstupnej drevnej suroviny. Výsledkom silnejúcej konkurencie je, že západoeurópski a škandinávski producenti oraz ažšie konkurujú lacnejšiemu rezivu z Ruska a pobaltských krajín. Túto situáciu sa snažia 104
iasto ne rieši nákupom lacnejšieho surového dreva z týchto oblastí, alebo vytváraním spolo ných podnikov na spracovanie dreva s ruskými alebo východoeurópskymi spolo nos ami. Krajiny strednej a východnej Európy si zárove budujú oraz významnejšiu cenovú konkuren nú pozíciu na trhu. Východiskom pre západoeurópskych producentov na zabezpe enie lepšej trhovej pozície je tvorba remných stratégií, ktoré sa orientujú na prechod z komoditných trhov na špecializované a oslovovanie trhových segmentov s následne spracovaným rezivom vo forme hob ovaného reziva, drevených podláh alebo kompletných konštruk ných materiálov a stavebných systémov. Okrem ceny je pre ve kos trhového podielu dôležitý vývoj menových kurzov. Rastúci podiel produkcie Fínska a Švédska sa každoro ne exportuje na zahrani né trhy, vä šinou mimo územia Európy (Japonsko). Obchod oboch krajín sa realizuje v rôznych menách (EUR a SEK) a trhový podiel, ktorý obe krajiny dokážu získa, závisí od vývoja ich mien k japonskému jenu (JPY). Rovnako pozícia ich najvä šieho konkurenta USA je determinovaná vz ahom USD/JPY. 14.3.2.1. Produkcia a spotreba ihli natého reziva Tabu ka 26 Vývoj produkcie ihli natého reziva v Európe Produkcia ihli natého reziva Krajina/región 2000 2001 2002 2003 2004 tis. m 3 Európa 95 214 92 194 94 946 97 998 101 480 EÚ-25 85 763 83 930 85 152 87 783 90 274 EÚ-15/EZVO 75 244 74 547 75 611 77 501 79 757 Nemecko 15 020 14 889 15 979 16 525 17 650 Z toho Švédsko 15 970 15 830 16 012 16 640 16 740 Fínsko 13 320 12 670 13 280 13 645 13 460 Rakúsko 10 150 10 011 10 191 10 263 10 917 Francúzsko 7 568 7 714 7 486 7 440 7 700 Ostatné eur. krajiny 19 970 17 647 19 335 20 497 21 723 eská republika 3 782 3 559 3 500 3 502 3 648 Z toho Turecko 3 118 2 391 3 015 2 986 3 625 Po sko 3 532 2 478 2 574 2 792 3 240 Lotyšsko 3 320 3 195 3 100 3 083 2 820 Rumunsko 2 077 1 805 2 264 2 696 2 808 SNŠ 20 071 19 760 19 705 21 165 22 327 Z toho Rusko 17 460 17 060 16 931 17 736 18 900 Bielorusko 1 211 1 379 1 484 2 064 2 064 Ukrajina 1 170 1 097 1 072 1 110 1 111 V roku 2000 vrástla produkcia ihli natého reziva vo vä šine európskych krajín. Predpokladané problémy s predajom reziva kvôli prebytku kalamitného surového dreva sa nepotvrdili a producentom sa úspešne darilo realizova zvýšenú produkciu na trhu. Dôvodom bol silnejúci dopyt po rezive a fakt, že víchrica v roku 1999 mala iba malý vplyv na cenu reziva, zatia o ceny surového dreva výrazne poklesli. Francúzsko zaznamenalo nárast produkcie o 20 %, Lotyšsko o 18 % a Litva o 13 %. Významný podiel produkcie škandinávskych krajín sa predával hlavne na ázijských trhoch a v USA, zatia o sa ostatní producenti zameriavali na 105
vnútorný európsky trh. Vývoj produkcie ihli natého reziva v rokoch 20002004 je uvedený v tabu ke 26. Produkcia ihli natého reziva v Európe dosiahla v roku 2004 historicky rekordných takmer 101,5 mil. m 3 a od roku 2000 sa zvýšila o viac ako 6 %. Najvä šími výrobcami ihli natého reziva v Európe sú Nemecko a škandinávske štáty Švédsko a Fínsko. Nárast produkcie v roku 2000 bol odrazom silného ekonomického rastu v Európe, rozvíjajúceho sa stavebníctva, dostatku drevnej hmoty a rastúceho dopytu po európskej produkcii na iných kontinentoch. Ako vyplýva z tabu ky 13, výraznejší pokles výroby v roku 2001 zaznamenali iba niektoré krajiny západnej Európy. V aka zvyšovaniu podielu exportu na mimoeurópske trhy, niektorí producenti (napr. Rakúsko) udržali úrove produkcie z predchádzajúceho roku. Kvôli znehodnocovaniu kalamitného dreva a vy kávacej taktike producentov z o akávania rastu cien, sa však koncom roka krátkodobo prejavil na trhu nedostatok kvalitného dreva na piliarske spracovanie. V nasledujúcom období sa ako výsledok prílivu zahrani ných investícií za ala na trhu pobaltských krajín prejavova vyššia koncentrácia piliarskych prevádzok. Dôležitým investorom do obnovy existujúcich a výstavby nových piliarskych kapacít v pobaltských krajinách je spolo nos Stora Enso, ktorá má v sú asnosti vä šinový alebo úplný podiel vlastníctva v šiestych spolo nostiach v Estónsku, Litve a Lotyšsku, v ktorých produkuje viac ako 1 mil. m 3 reziva. Nedostatok drevnej suroviny z domácich zdrojov na výrobu reziva, ktorý sa iasto ne riešil dovozom surového dreva z Ruska, neumož oval viac zvyšova produk nú kapacitu týchto krajín. Výroba ihli natého reziva narastala i rokoch 2003 a 2004, kedy sa Nemecko znovu stalo najvä ším európskym producentom tejto komodity. Posledné výsledky najnovších inventarizácií zásob drevnej suroviny v Európe poukazujú na možnos alších investícií do piliarskych prevádzok, ktoré sa plánujú hlavne v Rakúsku a Nemecku. Veterná kalamita v severských a pobaltských krajinách z roku 2005 mala za následok prebytok ponuky surového dreva na trhu, o umožnilo pílam vytvori tlak na ceny nakupovanej suroviny a tým zvýši svoju produkciu a vyváža rezivo na zahrani né trhy za nižšie ceny. Vývoj produkcie ihli natého reziva v jednotlivých regiónoch Európy je uvedený na obrázok 23. tis. m 3 18 000 16 000 14 000 12 000 10 000 8 000 6 000 4 000 2 000 0 2000 2001 2002 2003 2004 roky Európa EU-15/EFTA Ostatné eur. krajiny SNŠ Obrázok 23 Vývoj produkcie a spotreby ihli natého reziva vo vybraných regiónoch Európy 106
Spotreba ihli natého reziva sa v roku 2000 a za iatkom roku 2001 v dôsledku silnej stavebnej aktivity v Európe udržala na pomerne vysokej úrovni i napriek vysokej ponuke surového dreva. Z rastu trhu v západnej Európe pro tovali aj exportne orientované krajiny strednej a východnej Európy a Rusko. Rok 2001 bol naopak rokom poklesu spotreby vo vyspelých európskych krajinách, ke napr. Nemecko zaznamenalo pokles domácej spotreby až o 9 %. I napriek poklesu, západná Európa stále spotrebuje 80 85 % celkového objemu ihli natého reziva v Európe. Nárast spotreby vyspelých krajín možno pozorova koncom roku 2003, zatia o rast domácej spotreby v ostatných európskych krajinách za al už v roku 2002 podporovaný rýchlym ekonomickým rozvojom ich hospodárstiev. Medziro ný index rastu spotreby v západnej Európe v roku 2004 dosiahol 1 %, v krajinách strednej a východnej Európy bol až 15 %. Pokles domácej spotreby i napriek neustále rastúcej produkcii zaznamenáva Rusko. Vývoj spotreby ihli natého reziva v Európe je uvedený v tabu ke 27. Tabu ka 27 Vývoj spotreby ihli natého reziva v Európe Krajina/región Spotreba ihli natého reziva 2000 2001 2002 2003 2004 tis. m 3 Európa 92 324 88 298 89 589 92 536 95 650 EÚ-25 83 105 80 145 80 065 82 993 85 060 EÚ-15/EZVO 78 536 75 644 75 529 77 818 78 601 Z toho Nemecko 17 247 15 671 16 247 16 691 16 721 Francúzsko 9 525 9 642 9 427 9 517 10 022 Taliansko 6 993 6 598 6 679 6 380 6 806 Švédsko 5 136 5 008 5 003 5 880 5 697 Fínsko 5 178 4 762 5 304 5 765 5 593 Ostatné eur. krajiny 13 787 12 654 14 060 14 718 17 049 Z toho Turecko 3 338 2 399 3 030 3 057 3 860 Po sko 2 966 2 208 2 270 2 313 2 761 eská republika 2 300 2 189 2 354 2 345 2 350 Ma arsko 1 093 1 008 1 182 1 110 1 100 Lotyšsko 812 877 961 853 1 129 SNŠ 12 468 11 704 9 941 9 474 8 768 Z toho Rusko 10 091 9 745 8 341 7 585 6 697 Bielorusko 677 954 774 1 034 1 034 Kazachstan 273 268 272 407 642 Najvä šími spotrebite mi ihli natého reziva sú vyspelé európske krajiny Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Z ostatných európskych krajín je domáca spotreba reziva významná hlavne v Turecku, Po sku a eskej republike. Rastúce požiadavky spotreby vyspelých krajín EÚ-15/EZVO sú historicky dlhodobo kryté dovozom ihli natého reziva z ostatných regiónov. V roku 2004 sa úrove produkcie zvýšila nad hodnotu spotreby a západná Európa sa stala regiónom s kladnou obchodnou bilanciou. Vývoj produkcie a spotreby ihli natého reziva v Európe v rokoch 20002004 je uvedený na obrázku 24. Porovnanie produkcie a spotreby reziva poukazuje na výrazné rozdiely v spotrebných možnostiach jednotlivých regiónov. Európa spotrebuje viac reziva ako je schopná vyprodukova a chýbajúce množstvo sa dováža predovšetkým zo škandinávskych, pobaltských krajín, Ruska a krajín strednej Európy. Produkcia naopak rastie v SNŠ a ostatných európskych kra- 107
jinách, hlavne tých, ktoré majú dostato né zásoby drevnej suroviny a disponujú spracovate skými kapacitami. Vä šina ich produkcie je však orientovaná na export. 120 000 100 000 80 000 Európa EÚ-15/EFTA tis. m 3 60 000 40 000 20 000 SNŠ Ost.Európa 0 2000 2001 2002 2003 2004 roky Spotreba Produkcia Obrázok 24 Vývoj produkcie ihli natého reziva vo vybraných regiónoch Európy 14.3.2.2. Obchod s ihli natým rezivom Princípy a smerovanie zahrani no-obchodnej politiky krajín strednej a východnej Európy vytvárajú vhodné prostredie pre rozvoj zahrani ného obchodu. Neexistujú v podstate žiadne obmedzenia na vývoz alebo dovoz ihli natého reziva. Rozvoj investi ných aktivít je motivovaný predovšetkým lacnou pracovnou silou, dobre vybudovanou infraštruktúrou, blízkos ou odbytových trhov, dostatkom domácej drevnej suroviny a rastúcou ekonomickou a politickou stabilitou. Z celkovej produkcie ihli natého reziva v roku 2004 vyexportovali európske krajiny 44 % a do Európy sa doviezlo takmer 41 % spotrebovaného množstva. S výnimkou Švédska, Fínska a Rakúska, ktoré as svojej produkcie exportujú na ázijské trhy a do USA, sa obchod realizuje vo vnútri kontinentu. Najvýznamnejší exportéri a importéri ihli natého reziva sú uvedení v tabu ke 28. Tabu ka 28 Hlavní exportéri a importéri ihli natého reziva Európe Export Krajina/región Export a import ihli natého reziva 2000 2001 2002 2003 2004 tis. m 3 Európa 41 886 40 729 42 964 43 752 44 907 EÚ-25 39 003 38 055 40 032 40 512 41 686 EÚ-15/EZVO 32 195 31 732 33 876 33 853 35 593 108
Pokra ovanie tabu ky 28 z toho Krajina/región Export a import ihli natého reziva 2000 2001 2002 2003 2004 tis. m 3 Švédsko 11 022 10 967 11 273 10 996 11 247 Fínsko 8 405 8 114 8 167 8 152 8 209 Rakúsko 6 147 5 932 6 289 6 626 7 302 Nemecko 3 295 3 496 4 237 4 113 4 954 Francúzsko 724 737 821 858 856 Ostatné eur. krajiny 9 690 8 997 9 087 9 900 9 314 z toho Lotyšsko 2 635 2 417 2 290 2 607 2 366 Rumunsko 1 677 1 344 1 584 2 001 2 086 eská republika 1 701 1 596 1 394 1 413 1 568 Estónsko 912 944 1 079 1 028 876 Po sko 785 522 561 685 685 SNŠ 8 593 8 918 10 429 12 439 14 564 z toho Import Rusko 7 373 7 325 8 600 10 156 12 208 Bielorusko 599 582 850 1 139 1 139 Ukrajina 257 650 848 1 011 1 085 Európa 38 995 36 833 37 607 38 290 39 077 EÚ-25 36 346 34 271 34 945 35 722 36 472 EÚ-15/EZVO 35 488 32 829 33 794 34 169 34 437 z toho Ve ká Británia 7 308 7 221 7 586 7 944 7 871 Taliansko 6 304 5 948 6 018 5 700 6 095 Nemecko 5 522 4 278 4 505 4 279 4 025 Francúzsko 2 682 2 665 2 762 2 935 3 178 Holandsko 2 957 2 669 2 455 2 547 2 547 Ostatné eur. krajiny 3 508 4 004 3 813 4 121 4 640 z toho Ma arsko 1 047 951 1 132 1 056 1 056 Lotyšsko 127 99 151 377 675 Estónsko 184 193 205 324 455 Litva 260 226 273 289 442 Srbsko a ierna Hora 350 296 340 328 350 SNŠ 989 863 666 748 1 004 z toho Kazachstan 404 404 184 287 1 004 Azerbajdžan 183 167 194 230 136 Bielorusko 65 156 141 108 156 oraz vä šia as exportu ihli natého, hlavne vysoko kvalitného smrekového reziva z Fínska a zo Švédska smeruje do USA a Japonska, ktoré uspokojujú rastúci dopyt stavebného sektoru. Požiadavka trhu na kvalitné triedy reziva sa odrazila vo zvýšenom importe surového dreva z Ruska a pobaltských krajín do Škandinávie. Severskí exportéri svojou orientáciou na trhy mimo kontinentu za ali v roku 2000 reagova na rastúcu konkurenciu dovozcov ihli natého reziva z pobaltských krajín na západoeurópske trhy. Pobaltské krajiny s cie om uspokojova rastúci dopyt v Európe za ali importova surové drevo na spracovanie z Ruskej federácie. Ich cenová konkuren ná výhoda spo ívala v orientácii na produkciu a vývoz lacného, 109
nesušeného stavebného reziva. Aj ke sa vä šina obchodu realizuje v rámci Európy, exportéri z krajín EÚ-15 sa postupne etablujú na zámorských trhoch. Najvä šími exportérmi v Európe sú Fínsko a Švédsko, ktorých vývoz do USA v roku 2001 dosiahol 420 000 m 3 a viac ako 1,6 mil. m 3 bolo vyvezených do Japonska. V neskoršom období za ína ich export smerova i na menšie trhy západnej Európy ako je Belgicko alebo Írsko. Objem exportu krajín EÚ-15 dosiahol nárast viac ako 10 % po as obdobia rokov 20002004, avšak v krajinách SNŠ zaznamenal až 70 % nárast. S výnimkou severnej Európy a Rakúska je vä šina vyspelých západoeurópskych krajín závislá na dovoze reziva. Niektorí exportéri, ako je napr. Nemecko alebo Francúzsko, sú zárove významní dovozcovia. Ve ká Británia je najvä ší európsky importér ihli natého reziva, ke v roku 2003 doviezla takmer 8 mil. m 3. Vývoj obchodnej bilancie s ihli natým rezivom vo vybraných regiónoch Európy je uvedený v tabu ke 29. Tabu ka 29 Obchodná bilancia s ihli natým rezivom v Európe Región Obchodná bilancia ihli naté rezivo 2000 2001 2002 2003 2004 tis. m 3 Európa 2 890 3 896 5 357 5 462 5 830 EÚ-25 2 657 3 785 5 087 4 790 5 213 EÚ-15/EZVO -3 292-1 097 82-317 1 155 Ostatné eur. krajiny 6 183 4 993 5 275 5 779 4 674 SNŠ 7 604 8 055 9 763 11 691 13 560 Európsky kontinent je istý exportér ihli natého reziva, ke istý export predstavoval v roku 2004 viac ako 5,8 mil. m 3. Po nieko kých rokoch s prevládajúcim dovozom sa v roku 2004 stávajú krajiny západnej Európy istými exportérmi reziva, ke zaznamenali kladnú obchodnú bilanciu viac ako 1 mil. m 3. Táto skuto nos re ektuje zvýšenú exportnú aktivitu na zámorské trhy. Obchodná bilancia v roku 2004 v jednotlivých regiónoch Európy je znázornená na obrázok 25. 16 000 14 000 12 000 10 000 tis. m 3 8 000 6 000 4 000 2 000 0 rok 2004 Európa EÚ-25 EU-15/EFTA Ostatné eur. krajiny SNŠ Obrázok 25 Obchodná bilancia s ihli natým rezivom v Európe v roku 2004 110
Približne 70 % obchodu s ihli natým rezivom sa realizuje na vnútornom európskom trhu. Obchodu dominujú vysoké exportné objemy, ktoré pochádzajú z produkcie v škandinávskych krajinách smerujúce do severných oblastí západnej Európy Ve kej Británie, Nemecka, Holandska a Dánska a export reziva z Rakúska do susedných štátov, hlavne Talianska a Nemecka. Hlavný exportný trh pre rezivo z pobaltských krajín a Ruska je Ve ká Británia. as vyvážaného objemu sa uplatní na trhu v Nemecku, Holandsku, Francúzsku a Taliansku. Nemecko obchoduje iba s malou as ou svojej produkcie a vä šinu vyrobeného reziva spotrebuje na domácom trhu. Z ostatných európskych krajín vyváža Po sko rezivo hlavne do Nemecka, zatia o eská republika obsadzuje nemecký aj rakúsky trh. Rumunsko sa orientuje na menšie špeci cké trhy ako je napr. Ma arsko alebo Grécko. Tabu ka 30 podáva preh ad o hlavných obchodných smeroch v Európe. Tabu ka 30 Hlavné obchodné smery v obchode s ihli natým rezivom v Európe v roku 2003 Exportér Importér Objem 1 000 m 3 Rakúsko Taliansko 2 380 Švédsko Ve ká Británia 1 334 Dánsko 672 Holandsko 413 Nemecko 402 Nórsko 367 Lotyšsko Ve ká Británia 1 277 Fínsko Nemecko Ve ká Británia 744 Francúzsko 382 Taliansko 445 Francúzsko 426 Rusko Ve ká Británia 397 Zvyšná as obchodných aktivít prebieha medzi kontinentmi. Hlavné obchodné smery sú medzi Škandináviou, Lotyšskom a Rakúskom s USA a Japonskom. Švédsko a Fínsko predávajú as svojej produkcie menej kvalitného reziva na africký trh. V roku 2004 dodali obe krajiny spolo ne viac ako 1 mil. m 3 reziva do Alžírska a Egypta. Približne 88 % produkcie reziva Ruska tvorí ihli naté rezivo a export ihli natého reziva predstavuje až 96 % z jeho produkcie. Štruktúra hlavných obchodných smerov zahrani ného obchodu s ihli natým rezivom Ruska v roku 2004 bola nasledujúca: Egypt 9,2 %, ína 7,5 %, Japonsko 5,2 %, Ve ká Británia 5,2 %, Nemecko 4,8 %, Irán 4,8 % a Taliansko 3,6 %. 14.3.2.3. Ceny ihli natého reziva V druhej polovici roku 2000 za ali ceny ihli natého reziva klesa v dôsledku vysokej produkcie v jednotlivých európskych regiónoch. Ceny reziva z Ruska a pobaltských krajín boli v roku 2000 a 2001 výrazne nižšie ako ceny škandinávskeho reziva, o umožnilo získava vyšší trhový podiel na exportných trhoch. Kvôli krátkodobému nedostatku a nízkym zásobám reziva v roku 2002 sa ceny sušeného ihli natého reziva za ali postupne zvyšova. I napriek takémuto rastu bolo ažké pre západoeurópskych producentov sú aži s cenovou konkurenciou vysokokapacitných producentov menej kvalitného reziva z východnej Európy. Posil ovanie britskej libry ku švédskej korune pomohlo v roku 2003 švédskym exportérom iasto ne si vy- 111
lepši pozíciu na britskom trhu v silnejúcej konkurencii reziva z Ruska a pobaltských krajín. Pokles cien reziva sa za ína na trhu prejavova v druhej polovici roku 2003 a pokra uje i v roku 2004. Vývoj cien ihli natého reziva vo Švédsku ilustruje obrázok 26. 2000 1900 1800 SEK/m 3 1700 1600 1500 1400 2000 2001 2002 2003 2004 2005 roky Švédsko - bo Švédsko - sm Obrázok 26 Vývoj cien ihli natého reziva vo Švédsku (ceny FOB) 14.3.3. Trh a obchod s listnatým rezivom Na rozdiel od komoditného trhu s ihli natým rezivom je trh s listnatým rezivom výrazne diferencovaný. Súvisí to predovšetkým s rôznymi spôsobmi využitia listnatého reziva. Dopyt po širokom spektre výrobkov rôzneho stup a spracovania a kvality sa tvorí v stavebnom sektore, priemyselnej výrobe, stavebno-stolárskej výrobe, nábytkárskom priemysle a pod. oraz viac sa rozvíja obchod s následne spracovaným rezivom a medziproduktami na rôznej úrovni nalizácie, ktoré nachádzajú využitie predovšetkým v nábytkárstve a výrobe drevených podláh a interiérových prvkov. Dôležité z poh adu uplatnenia špeciálnych výrobkov sú niektoré špecializované trhové segmenty (výroba sudov). Jeden z najdôležitejších spôsobov využitia listnatého reziva v Európe je vo výrobe nábytku. V nábytkárskom priemysle sa významne prejavili štrukturálne zmeny vyplývajúce z transformácie ekonomík v strednej a východnej Európe. Západoeurópski výrobcovia nábytku elia rastúcej konkurencii dovozcov nábytku z týchto regiónov. V obchode s listnatým rezivom sa menia tradi né obchodné smery. Mnohé regionálne trhy sú dôležité z poh adu rozvoja stavebno-stolárskej výroby. Španielsko je napríklad významný spotrebite listnatého reziva a dýh na výrobu dverí. Pri výrobe parkiet predstavuje až 90 % používaného dreva listnaté drevo. Hlavnými producentmi drevených podláh v Európe sú škandinávske krajiny, Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Preferencie v prospech drevených podláh možno v posledných rokoch sledova v krajinách severnej Európy. Podiel dubového dreva vo výrobe drevených podláh v Európe v roku 2001 bol 46,4 % a v roku 2004 vzrástol na 50,5 %. Dub spolu s bukom a javorom, tvorili v roku 2001 až 72 % podiel a dreviny mierneho pásma až 75 % podiel zo všetkých drevín používaných pri výrobe drevených podláh v Európe (tab. 31). 112
Tabu ka 31 Zastúpenie drevín vo výrobe drevených podláh v Európe v roku 2001 Drevina Zastúpenie % Dub 46,3 Buk 17,7 Javor 7,4 Jase 5,2 Breza 2,3 ereš a 1,9 Gaštan 1,7 Borovica 0,7 Ostatné 2,1 Tropické dreviny 14,7 Trh s vysokokvalitnými dubovými dužinami na výrobu sudov reprezentuje jeden zo špecializovaných trhov. Nieko koro ný trend v raste dopytu po tomto produkte možno sledova v krajinách tradi ne produkujúcich víno a liehoviny. Zdroje dubových sudárenských výrezov vhodných na produkciu dužiny pochádzajú vä šinou zo západnej Európy, as sa tiež dováža z USA. oraz viac sa pri výrobe sudov používa dubové drevo pochádzajúce z rôznych regiónov Európy. Ruský dub sa exportuje do Grécka a francúzski vinári využívajú dub napr. z Chorvátska alebo iných stredoeurópskych a východoeurópskych krajín. Niektorí spracovatelia uprednost ujú kvôli cenám dubové drevo dovážané z USA, ke že dovoz hotových sudov je zakázaný z dôvodu fytosanitárnych opatrení. Vzh adom na fakt, že trh s listnatým rezivom oslovuje rozmanité trhové segmenty a je zrete ná diferenciácia a iasto ná nalizácia výrobkov, dôležitú úlohu pri formovaní trhu zohrávajú aj kone ní spotrebitelia. Preferencie spotrebite ov a estetické vlastnosti nálnych výrobkov sú mnohokrát dôležitejšie kritéria pre rozhodovanie sa pri nákupe ako cena alebo kvalita. Koncom 90-tych rokov 20. storo ia zaznamenal nízku mieru rastu predovšetkým obchod s listnatými drevinami tmavých odtie ov, ako bol dub, ereš a alebo tropické dreviny a perspektívne sa rozvíjal obchod svetlého dreva pre výrobu nábytku, hlavne buka. Úpadok trhu s bukovým rezivom, ktorý sa rozrastal po viac ako desa ro ie, je dokonalým príkladom vplyvu preferencií spotrebite ov, módnych trendov a masovej podpory a propagácie používania dubového dreva. Spotreba bukového reziva za ína stagnova koncom roku 2001 a na trhu možno pozorova zvýšený záujem o dreviny tmavšej farby. Znížený dopyt po bukovom dreve sa odrazil na vývoji jeho cien, ktoré klesali ešte aj v roku 2004. Rast dopytu možno stimulova aj podpornými programami a akciami. Aktivita francúzskych spracovate ov dubového dreva J ai choisi le chêne (Vybral som si dub) spropagovala používanie dubového dreva a podporila rast dopytu vo Francúzsku. Dôležitým celospolo enským atribútom spotreby výrobkov z listnatého dreva je rastúce povedomie verejnosti o trvalo udržate nom hospodárení v lesoch, hlavne tropických. Certi kácia, ako nástroj zabezpe ujúci dôkaz používania spolo ensky akceptovaných praktík, zohráva významnú úlohu pri formovaní dopytu a samotnom nákupnom rozhodovaní sa spotrebite ov. Bojkoty proti nákupu tropického dreva a výrobkov z tropického dreva boli iniciované práve z dôvodu nepoznaniu pôvodu dreva. Pod vplyvom mimovládnych a environmentálnych organizácií, mnohí importéri obmedzili nákup tropického dreva, aby si nepokazili dobré meno a poves na trhu. S rozvojom certi ka ných schém a rastom po tu spracovate ov s C-o-C certi kátom sa zvyšuje dostupná ponuka certi kovaných výrobkov na trhu. Skupiny 113
nákupcov a spotrebitelia oraz viac vyh adávajú producentov a dodávate ov, ktorí sú schopní zabezpe i drevo z certi kovaných zdrojov. 14.3.3.1. Produkcia a spotreba listnatého reziva V roku 2000 sa produkcia listnatého reziva v Európe zvýšila o viac ako 1 mil. m 3 a medziro ne vzrástla o 8,1 %. Zna nú as nárastu výroby možno pripísa Francúzsku, ktoré zvýšilo produkciu z kalamitného dreva a vyprodukovalo takmer 600 000 m 3 hlavne bukového a dubového reziva. Produkcia rástla i v ostatných krajinách Európy. Rumunská produkcia listnatého reziva podporovaná zahrani nými investíciami do piliarskych prevádzok, sa zvýšila oproti predchádzajúcemu roku o takmer 36 % a od roku 1995 vzrástla až o 77 %. Rast produkcie sa kvôli globálnej neistote mierne znížil v roku 2001 a mnohé západoeurópske krajiny zaznamenali pokles výroby. Produkcia ostatných európskych krajín s dominantným vodcovstvom Turecka, prevýšila po takmer 30 % náraste od roku 1998 v roku 2001 objem produkcie krajín EÚ-15/EZVO (tab. 32). Tabu ka 32 Vývoj produkcie listnatého reziva v Európe Krajina/región Produkcia listnatého reziva 2000 2001 2002 2003 2004 tis. m 3 Európa 15 736 15 565 15 162 15 348 16 224 EÚ-25 10 454 10 254 9 805 9 734 10 390 EÚ-15/EZVO 7 870 7 657 6 839 6 611 6 974 z toho Francúzsko 2 968 2 804 2 329 2 099 2 160 Nemecko 1 320 1 242 1 140 1 071 1 401 Španielsko 960 1 055 843 920 1 000 Taliansko 900 900 890 880 827 Portugalsko 407 505 439 473 473 Ostatné eur. krajiny 7 866 7 908 8 323 8 737 9 250 z toho Turecko 2 410 2 645 2 564 2 629 2 590 Rumunsko 1 319 1 254 1 432 1 550 1 780 Po sko 730 605 606 568 610 Slovensko 420 420 420 501 586 Chorvátsko 547 456 518 482 503 SNŠ 4 134 4 153 3 935 3 652 3 840 z toho Rusko 2 540 2 540 2 309 2 419 2 600 Ukrajina 957 898 877 909 909 Bielorusko 597 679 698 239 239 Neistý budúci vývoj trhu mal za následok znižovanie zásob hotových výrobkov na skladoch a pokra ujúci pokles produkcie v západnej Európe aj v roku 2002, ke hlavní producenti Francúzsko a Nemecko obmedzili produk né kapacity a reagovali na znižujúci sa dopyt na trhu. Trh s bukovým rezivom za ína stagnova, avšak zlepšujú sa podmienky pre uplat ovanie dubového reziva. Po as rokov 2002 a 2003 na alej rastie tlak environmentálnych organizácií na certi káciu lesov a spotrebite ského re azca a mnohí producenti sa snažia získava tieto certi káty. Trend poklesu produkcie a záujmu o bukové rezivo a pokles jeho cien pokra uje i v roku 2003, zatia o dopyt po dubovom rezive na alej rastie. Produkcia západoeurópskych 114
producentov poklesla iba nevýrazne, avšak stredo a východoeurópsky región eviduje 5 % nárast v produkcii. V roku 2004 sa v Európe vyprodukovalo 16,2 mil. m 3 listnatého reziva, o je nárast o 3,1 % oproti roku 2000. I ke produkcia krajín EÚ-15/EZVO poklesla po as rokov tohto štvorro ného obdobia o 12 %, rast produkcie bol zabezpe ený narastajúcimi kapacitami v ostatných európskych krajinách, predovšetkým v Rumunsku, ktoré zvýšilo produkciu od roku 2000 o takmer 35 %. Turecko zostáva tradi ne hlavným producentom v regióne s produkciou takmer 2,6 mil. m 3, nízkym objemom obchodu a vysokou úrov ou domácej spotreby vyprodukovaného, asto menej kvalitného reziva. Krajiny EÚ-25 vyprodukovali v roku 2004 viac ako 64 % celkovej európskej produkcie, s najvä ším producentom Francúzskom (takmer 2,2 mil. m 3 ). Z krajín SNŠ sa mierne zvyšuje produkcia listnatého reziva v Rusku, pri om produkcia listnatého reziva tvorí iba 14 % z objemu produkcie ihli natého reziva. Štruktúra produkcie listnatého reziva pod a regiónov je znázornená na obrázku 27. Od roku 2001 za ali krajiny strednej a východnej Európy produkova vä šie množstvo listnatého reziva ako západoeurópske krajiny. Rozdiel v objeme produkcie medzi oboma regiónmi každoro ne narastal a v roku 2004 produkcia v ostatných európskych krajinách bola až o 33 % vyššia ako v krajinách EÚ-15/EZVO. tis. m 3 18 000 16 000 14 000 12 000 10 000 8 000 6 000 4 000 2 000 0 2000 2001 2002 2003 2004 roky Európa EU-15/EFTA Ostatné eur. krajiny SNŠ Obrázok 27 Vývoj produkcie listnatého reziva vo vybraných regiónoch Európy Spotreba listnatého reziva v Európe v roku 2000 dosiahla 19 mil. m 3. Pre krajiny EÚ-15/ EZVO to bol historicky rekordný objem spotreby, ktorý sa doteraz v tomto regióne nepodarilo prekona. Jednou z hlavných prí in bolo presúvanie výrobných nábytkárskych kapacít do východných regiónov Európy a následný export nálnych výrobkov na západoeurópske trhy. V tom istom roku bol však zaznamenaný aj pokles spotreby v niektorých dôležitých spotrebite ských krajinách ako napr. Nemecku, kde domáca spotreba poklesla o 4,3 % i napriek rastúcej produkcii, ktorá bola stimulovaná rastom exportu. Najvyššiu spotrebu dosiahlo Francúzsko, ktoré zvýšilo produkciu reziva z dostupného kalamitného dreva a v roku 2000 sa 115
podie alo 22 % na celkovej spotrebe krajín EÚ-15/EZVO. Pre ostatné európske krajiny bol rok 2000 alším rokom s pokra ujúcim trendom nárastu spotreby. Spotreba listnatého reziva na trhu je odrazom vývoja ekonomických podmienok a spotrebite skej dôvery. Zdravé ekonomické prostredie, ktoré je základným predpokladom rastu investícií do stavebníctva, opráv, rekonštrukcií a modernizácií vytvára predpoklady pre zvyšovanie dopytu po výrobkoch stavebno-stolárskej výroby, nábytku a podlahách. Ako odraz stagnácie priemyslu v roku 2001 (hlavne v Nemecku) poklesla v západnej Európe i miera spotreby listnatého reziva. Racionalizácia v mnohých nábytkárskych podnikoch mala za následok ich premiest ovanie do východoeurópskych krajín a pokles produkcie v západnej Európe. Ázijskí producenti a exportéri nábytku postupne získavajú trhový podiel v segmente s lacnejším nábytkom na úkor európskych producentov. Spotreba listnatého reziva v strednej a východnej Európe narastá v aka zvýšenej produkcii nábytku. Trh s listnatým rezivom v roku 2002 a v prvej polovici roku 2003 ovplyv ovali tri dôležité faktory: 1. 2. 3. Nastala výrazná zmena v štruktúre obchodu. Zvyšuje sa dovoz medziproduktov a nálnych výrobkov (prírezy, parketové vlysy, hranolky, lepené komponenty a pod.) na úkor listnatej gu atiny a reziva. Jedná sa hlavne o dovoz výrobkov z východnej Európy a Ázie do západoeurópskych krajín. Po viac ako desa ro í, spotrebitelia výraznejšie preferujú dreviny tmavších odtie ov (dub a tropické dreviny pri výrobe drevených podláh). Rastúca konkurencia na európskom trhu medzi dovozcami z USA a európskymi producentmi (talianski producenti prenikajú na trh s výrobkami, ktorých výroba je založená na dovezenom rezive z pobaltských krajín). Oživenie parketového priemyslu koncom roku 2003 vyvolalo rastúci dopyt hlavne po dubovom rezive. Vyšší dopyt sa uspokojuje prostredníctvom zvýšeného importu dubového reziva z krajín strednej a východnej Európy. Rastúci trend spotreby pokra oval i v roku 2004. Vývoj spotreby listnatého reziva v jednotlivých regiónov Európy je uvedený v tabu ke 33. Tabu ka 33 Vývoj spotreby listnatého reziva v Európe Krajina/región Spotreba listnatého reziva 2000 2001 2002 2003 2004 tis. m 3 Európa 19 055 18 903 18 158 18 211 19 192 EÚ-25 14 979 14 661 13 779 13 532 14 241 EÚ-15/EZVO 13 697 13 060 12 041 11 807 11 946 z toho Taliansko 2 809 2 590 2 666 2 483 2 278 Francúzsko 2 966 2 887 2 276 2 162 2 251 Španielsko 2 024 2 121 1 842 1 936 2 032 Nemecko 1 526 1 366 1 235 1 130 1 384 Ve ká Británia 747 780 750 837 822 Ostatné eur. krajiny 5 357 5 843 6 117 6 404 7 246 z toho Turecko 2 459 2 647 2 586 2 695 2 733 Rumunsko 679 765 839 954 1 043 Po sko 575 576 617 527 569 eská republika 364 369 379 375 380 Slovensko 206 420 218 306 469 116
Pokra ovanie tabu ky 33 SNŠ 3 745 3 660 3 285 2 922 2 994 z toho Rusko 2 166 2 170 1 895 2 037 2 195 Bielorusko 902 728 641 574 476 Kazachstan 490 600 645 188 188 Z porovnania vývoja produkcie a spotreby listnatého reziva v Európe je možné konštatova, že spotreba prevyšuje produkciu takmer o 19 %. Ako nazna uje obrázok 28, najvä ší rozdiel medzi spotrebou a produkciou je v krajinách EÚ-15/EZVO, kde produkcia dosahuje iba 72 % spotrebovaného množstva. V krajinách EÚ-15/EZVO sa zárove od roku 2000 znižuje spotreba a produkcia listnatého reziva. Ako už bolo uvedené, hlavnou prí inou je presun spracovate ských kapacít do východoeurópskeho regiónu, v ktorom produkcia listnatého reziva v roku 2004 dosiahla 9,2 mil. m 3 a prevýšila spotrebu o viac ako 27 %. Krajiny SNŠ rovnako vyprodukujú viac listnatého reziva ako dokážu spotrebova. 25 000 tis. m 3 20 000 15 000 10 000 Európa EÚ-15/EFTA Ost.Európa 5 000 SNŠ 0 2000 2001 2002 2003 2004 roky Spotreba Produkcia Obrázok 28 Vývoj produkcie a spotreby listnatého reziva vo vybraných regiónoch Európy 14.3.4. Obchod s listnatým rezivom Predchádzajúce kapitoly iasto ne nazna ili vývoj a smerovanie obchodu s listnatým rezivom v Európe. V roku 2004 európske krajiny vyviezli 5,1 mil. m 3 listnatého reziva, o predstavovalo 32 % produkcie a doviezli viac ako 8,1 mil. m 3. Objem importu sa podie al 42 % na celkovej spotrebe regiónu. Hlavní exportéri a importéri listnatého reziva v Európe sú uvedení v tabu ke 34. 117
Tabu ka 34 Hlavní exportéri a importéri listnatého reziva Európe Export a import listnatého reziva Krajina/región 2000 2001 2002 2003 2004 tis. m 3 Export Európa 5 730 5 317 5 291 5 285 5 151 EÚ-25 4 102 3 845 3 897 3 860 3 722 EÚ-15/EZVO 2 340 2 102 2 089 1 916 1 973 Nemecko 616 587 611 593 644 z toho Francúzsko 661 580 593 528 511 Belgicko 347 306 265 268 268 Rakúsko 209 152 133 146 155 Taliansko 167 147 142 121 114 Ostatné eur. krajiny 3 389 3 215 3 202 3 369 3 178 Rumunsko 646 498 603 608 754 z toho Lotyšsko 442 494 568 626 555 Chorvátsko 529 458 456 508 350 Litva 204 229 288 335 314 Ma arsko 273 242 237 239 239 SNŠ 609 687 766 865 986 z toho Rusko 391 375 420 388 413 Ukrajina 92 204 251 355 462 Bielorusko 112 87 64 58 58 Import Európa 9 048 8 655 8 286 8 148 8 120 EÚ-25 8 626 8 253 7 871 7 658 7 572 EÚ-15/EZVO 8 167 7 506 7 291 7 112 6 946 Taliansko 2 076 1 837 1 918 1 724 1 565 z toho Španielsko 1 124 1 111 1 040 1 047 1 067 Ve ká Británia 655 699 680 770 776 Nemecko 822 711 706 652 627 Francúzsko 659 663 540 591 602 Ostatné eur. krajiny 881 1 149 995 1 036 1 174 Po sko 160 206 239 219 219 z toho Slovinsko 143 122 131 141 163 Turecko 77 38 77 106 163 eská republika 117 110 133 113 136 Ma arsko 92 98 95 65 65 SNŠ 220 193 117 135 140 z toho Moldavsko 53 53 53 53 53 Ukrajina 37 34 14 21 29 Kazachstan 79 79 19 13 17 Hlavným exportným regiónom je stredná a východná Európa, z ktorej sa v roku 2004 vyviezlo viac ako 3,1 mil. m 3, o predstavovalo takmer 62 % celkového európskeho exportu. Najvä ším exportérom listnatého reziva v roku 2004 bolo Rumunsko, ktoré vyviezlo 754 mil. m 3 a Nemecko s exportom 644 mil. m 3. Export mnohých západoeurópskych krajín poklesol v roku 2001, kedy sa podstatne znížil dopyt po bukovom rezive v Ázii. Nemecko zní- 118
žilo vývoz medziro ne o takmer 5 %, Francúzsko a Belgicko o 14 % a Rakúsko až o 37 %. Pokles exportu s výnimkou niektorých krajín pokra oval až do roku 2004. Zatia o produkcia tropického reziva z dovážaného tropického dreva je nízka, dovoz tropického reziva je významný vo vyspelých európskych krajinách. V krajinách EÚ-15/EZVO tvorí podiel dovezeného tropického reziva okolo 30 % z celkového importu listnatého reziva. Rovnako ako export aj import listnatého reziva sa spomalil v roku 2001. Krajiny ako napr. Taliansko obmedzili dovoz reziva kvôli slabnúcemu dopytu po nábytku na svojom hlavnom exportnom trhu Nemecku. Pokles importu sa v aka rastúcej výrobe sudov neprejavil vo Francúzsku. Dubové a bukové rezivo z Francúzska sa dopravovalo do Rumunska na následné spracovanie a reexportovalo spä do Francúzska. V niektorých východoeurópskych krajinách, hlavne v Po sku, vzrástol import listnatého reziva ur eného na výrobu nábytku z krajín, ktoré investovali do rozvoja po ských nábytkárskych kapacít, prevažne z Nemecka. as reziva po následnom spracovaní sa reexportovala spä do Nemecka. Do Po ska sa v roku 2004 importovalo viac ako 18 % celkového importu regiónu strednej a východnej Európy. Európa je istým importérom listnatého reziva so zápornou obchodnou bilanciou takmer 3 mil. m 3. Ešte výraznejší rozdiel medzi exportom a importom zaznamenávajú krajiny EÚ-25 (-3,8 mil. m 3 ) a najvä ší obchodný de cit, takmer 5 mil. m 3, evidujú krajiny bývalej Európskej únie. Vývoj obchodnej bilancie v jednotlivých európskych regiónoch je uvedený v tabu ke 35. Tabu ka 35 Obchodná bilancia s listnatým rezivom v Európe Obchodná bilancia ihli naté rezivo Región 2000 2001 2002 2003 2004 tis. m 3 Európa -3 318-3 338-2 995-2 862-2 968 EÚ-25-4 524-4 408-3 975-3 798-3 851 EÚ-15/EZVO -5 827-5 403-5 202-5 196-4 972 Ostatné eur. krajiny 2 509 2 066 2 207 2 333 2 004 SNŠ 388 493 650 730 846 Vývoj obchodnej bilancie po as sledovaných rokov 20002004 sa výraznejšie nemenil a jednotlivé regióny si udržiavali svoj status istých exportérov alebo importérov. Stav v roku 2004 ilustruje obrázok 29. Hlavné obchodné smery v obchode s listnatým rezivom sú uvedené v tabu ke 37. Najvä ší európski exportéri Rumunsko a Nemecko vyvážajú as svojej produkcie mimo európske trhy. Rumunsko exportovalo v roku 2003 viac ako 162 000 m 3 do Egypta, 77 000 m 3 do Sýrie a 54 000 m 3 do íny. ínsky trh je rovnako zaujímavý aj pre nemeckých exportérov, ktorí sem v tom istom roku vyviezli 90 000 m 3. V rámci vnútorného európskeho trhu vyviezlo Lotyšsko 264 000 m 3 do Ve kej Británie a Chorvátsko takmer 200 000 m 3 do Talianska. Hlav ných importérov predstavujú vyspelé krajiny západnej Európy, Ve ká Británia, Taliansko, Španielsko, Holandsko a Belgicko. 119
3 000 2 000 1 000 0 tis. m 3-1 000-2 000-3 000-4 000-5 000-6 000 rok 2004 Európa EÚ-25 EU-15/EFTA Ostatné eur. krajiny SNŠ Obrázok 29 Obchodná bilancia s listnatým rezivom v Európe v roku 2004 Tabu ka 36 Hlavné obchodné smery v obchode s listnatým rezivom v Európe v roku 2003 Exportér Importér Objem 1 000 m 3 Ve ká Británia 264 Lotyšsko Nemecko 54 Holandsko 38 Chorvátsko Taliansko 195 Belgicko 62 Francúzsko Španielsko 57 Holandsko 35 Ve ká Británia 29 Španielsko 58 Nemecko Holandsko 41 Ve ká Británia 34 Belgicko 26 Rumunsko Taliansko 58 14.3.4.1. Ceny listnatého reziva Vývoj cien na európskom trhu s listnatým rezivom reagoval na zmenu trhových podmienok, ktoré boli pomerne komplikované a rôznorodé. Prejavili vo ve kosti produk ných kapacít, rastúcej konkurencii a meniacich sa preferenciách kone ných spotrebite ov. Ceny zárove citlivo reagovali na meniaci sa dopyt. Zvýšená produkcia bukového reziva z dostupného kalamitného dreva v roku 2000 a náznaky slabnúceho dopytu vplyvom meniacich sa preferencií kone ných spotrebite ov sa prejavili na poklese cien, ktorý pokra oval až do roku 2004. V Nemecku klesali ceny permanentne od roku 1995 a dnes dosahujú približne o 20 % nižšie hodnoty v porovnaní s cenami na francúzskom trhu. Na druhej strane, silnejúci dopyt po dubovom rezive pri výrobe parkiet a z niektorých špecializovaných trhov pôsobil pozitívne na 120
nárast ceny dubového reziva. Vývoj cien bukového reziva vo Francúzsku za roky 20022005 je uvedený na obrázku 30. 360 350 340 EUR/m 3 330 320 310 300 2002 2003 2004 2005 roky Francúzsko - bk Obrázok 30 Vývoj cien listnatého reziva vo Francúzsku 121
15. OBCHODNÉ VZ AHY A OPERÁCIE V OBCHODE S DREVOM 15.1. Podstata a vznik kúpnej zmluvy Kúpna zmluva je právnym základom pre realizáciu výmeny tovaru. Je to právne záväzná dohoda, v ktorej sa predávajúci zaväzuje doda kupujúcemu hnute nú vec (tovar) ur enú jednotlivo alebo o do množstva a druhu a previes na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplati kúpnu cenu. Kúpna zmluva vzniká dohodou zmluvných strán na podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy, ktoré sú jednak predur ené právom a ktoré môžu zárove vyplynú z vôle zmluvných strán. Vznik kúpnej zmluvy nie je pod a Obchodného zákonníka (zákon. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) viazaný na ur itú formu. Kúpna zmluva môže teda vzniknú ústne, telefonicky, cez internet, písomne, resp. konkludentným prejavom. V medzinárodnom obchode je naj astejšia forma uzavretia kúpnej zmluvy písomná, pretože poskytuje vyšší stupe istoty o dohodnutých podmienkach. Základnou povinnos ou predávajúceho je doda tovar kupujúcemu, odovzda doklady, ktoré sa na tovar vz ahujú a umožni kupujúcemu nadobudnú vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou. Kupujúci je povinný zaplati kúpnu cenu, ke predávajúci v súlade so zmluvou umožní kupujúcemu naklada s tovarom alebo s dokladmi umož ujúcimi kupujúcemu naklada s tovarom. Kupujúci však nie je povinný zaplati kúpnu cenu, kým si tovar nemohol prezrie. Zmluva vzniká podpisom oboch strán na jednom dokumente. Zmluvné podmienky môžu by spolo ne dohodnuté za prítomnosti oboch zmluvných strán, alebo jedna strana prijme návrh zmluvy predložený druhou stranou. Za návrh zmluvy sa pokladá ponuka predávajúceho alebo objednávka kupujúceho. Ponuku pripravuje a vyhotovuje predávajúci, oby ajne v písomnej forme. Ponuka, ako návrh kúpnej zmluvy, musí by dostato ne zrete ná a musí obsahova všetky náležitosti kúpnej zmluvy tak, aby jej akceptovaním mohla kúpna zmluva vzniknú t. j. musí obsahova podstatné náležitosti zmluvy. V ponuke je potrebné uvies, i sa jedná o ponuku informatívnu, nezáväznú, záväznú alebo záväznú do ur itého termínu. Kúpna zmluva vznikne prijatím ponuky, iba ak ju kupujúci akceptuje v as, t. j. v stanovenom termíne, alebo pokia termín nie je stanovený, tak v lehote, ktorá vyplýva z obchodných zvyklostí alebo je stanovená v právnych predpisoch. Návrh zmluvy je ú inný od okamžiku, kedy dôjde k prijímate ovi, pre ktorého je ur ený. Pokia nebola zmluva uzatvorená, návrh môže by odvolaný len do doby, ke prijímate neodoslal potvrdenie o prijatí návrhu. Ak odoslal predávajúci návrh ako záväzný so stanovenou akcepta nou lehotou, nemôže ho odvola v dobe jej platnosti. Takýto návrh môže navrhovate zruši iba v prípade, ak dôjde prejav o zrušení prijímate ovi skôr, alebo aspo sú- asne s návrhom. Všeobecné obchodné podmienky a zvyklosti Pre zjednodušenie rokovaní o podmienkach kúpnych zmlúv sa používajú všeobecné obchodné podmienky a vzorové zmluvy (zmluvné formuláre). Všeobecné obchodné podmienky predstavujú podrobne rozpracované podmienky kúpnych zmlúv, ktoré upravujú možnosti formulácie záväzkov a povinností zmluvných strán. Oby ajne bývajú vytla ené na zadných 122
stranách dokumentov, ktoré sa používajú pri uzatváraní zmlúv ponukách, objednávkach a pod. Záväznými sa stávajú vtedy, ak sa zmluvné strany na ne odvolajú v texte zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky potom slúžia ako zdroj pre výklad práv a povinností vo všetkých otázkach, ktoré neboli zmluvne riešené. Vzorové formuláre plnia podobnú funkciu, ich forma je však rozdielna. Jedná sa o dokumenty, ktoré majú podobu zmluvy a do ktorých zmluvné strany dopl ujú chýbajúce údaje. Pri používaní vzorových zmlúv sa môžu obchodní partneri odchýli od predpísaných podmienok a dohodnú sa na vlastných podmienkach. Všeobecné obchodné podmienky sú asto podmienkami podnikovými. Podnik má pri ich tvorbe možnos zapracova špeci ká týkajúce sa oblasti jeho pôsobenia a zárove sa na ich príprave môžu spolupodie a odborníci z rôznych oblastí (právnej, nan nej, obchodnej, at.), ktorí by inak neboli prítomní pri obchodnom rokovaní. Tieto podmienky sú však mnohokrát jednostranne formulované a preferujú záujmy jedného z obchodných partnerov. Preferovanie záujmov jednej zo zmluvných strán odstra ujú všeobecné obchodné podmienky, resp. vzorové zmluvy vydávané medzinárodnými organizáciami (napr. EHK OSN, Medzinárodná obchodná komora). Tieto dokumenty sa zameriavajú na obchod s konkrétnym druhom tovaru. Pri dlhodobých obchodoch si zmluvné strany stanovujú podmienky vzájomného obchodovania vä šinou rámcovo. V medzinárodnom obchode majú pri uzatváraní zmlúv význam obchodné zvyklosti uzancie. Sú to pravidlá, ktoré sú v obchode známe a dodržiavané a len málokedy sa od nich obchodní partneri odklá ajú. V obchode s tovarom sú dôležité zvyklosti, ktoré sa používajú s výkladom niektorých podmienok kúpnych zmlúv (dodacej lehoty, platobných podmienok), alej komoditné uzancie používané v obchode s ur itým druhom tovaru (rezivo), zvyklosti používané v súvislosti so zais ovaním niektorých služieb (preprava, poistenie). Miera záväznosti obchodných uzancií závisí od právneho systému krajín. Niektoré krajiny prikladajú uzanciám vä šiu záväznos ako právnym predpisom a uzancie majú prednos pred ustanoveniami zákona. I ke sa obchodné zvyklosti bežne dodržiavajú, nemôžu pri výklade práv a povinností poskytnú dokonalú istotu obchodným partnerom. V prípade sporu býva pomerne ažko dokázate ná existencia ur itých zvyklostí, a preto je výhodnejšie sa výslovne na takýchto zvyklostiach dohodnú v kúpnej zmluve. 15.2. Náležitosti a obsah kúpnej zmluvy Náležitosti a obsah kúpnej zmluvy sú predur ené právnymi predpismi a zárove sú ovplyvnené špeci kami daného obchodu, ktoré sa prejavujú v povahe tovaru, charaktere trhu, rozsahu povinností, ktoré na seba zmluvné strany preberajú a pod. K podstatným náležitostiam kúpnej zmluvy patrí: identi kácia predávajúceho a kupujúceho, predmet kúpnej zmluvy, cena, popr. spôsob stanovenia ceny, dodacia lehota, dodacie podmienky, platobné podmienky, 123
spôsob prepravy, dohodnutie záruk za dodaný tovar. Sú as ou zmluvy môžu by aj alšie podmienky ku ktorým možno zaradi : ur enie kvality, množstva a technických podmienok dodávky tovaru, údaj o platnosti všeobecných obchodných podmienok, ak sa na nich zmluvné strany dohodnú, dohodu o podmienke, ktorá bude považovaná za podstatnú, poistenie tovaru, potrebné dokumenty a ich vyhotovenie, ktorá zo strán platí dopravné náklady, poistné a iné poplatky a i sú sú as ou ceny tovaru, uplat ovanie reklamácií, spôsob riešenia problémov súvisiacich s nedodržaním zmluvy, dôsledky vyplývajúce z nedodržania zmluvy, podmienky zrušenia a odstúpenia od zmluvy, obliga ný štatút vo ba práva, pod a ktorého sa budú prípadné spory rieši a príslušnos rozhodcovského súdu. Konkrétny obsah kúpnej zmluvy je do zna nej miery individuálny a je prispôsobený danému obchodnému prípadu. Zah a ekonomické, obchodné, technické, právne a iné podmienky, ktoré sú v zmluve dohodnuté vo vzájomných súvislostiach a vytvárajú jeden celok. Identi kácia predávajúceho a kupujúceho V zmluve musia by uvedené mená, adresy, právne formy podnikov, kódové ísla a ostatné identi ka né údaje zmluvných strán. Predmet kúpnej zmluvy Predmet kúpnej zmluvy je ur ený bu jednotlivo alebo pod a druhu a množstva. Konkrétny spôsob ur enia druhu tovaru a jeho kvality sú ur ené povahou tovaru. Druh a kvalita tovaru môžu by ur ené: popisom tovaru (napr. ihli naté vlákninové drevo, drevina smrek, jed a), odvolaním sa na príslušné technické normy (ihli naté výrezy III. A triedy akosti vyrobené pod a STN 48 0055, drevina smrek, jed a), použitím uzan ného ozna enia (napr. listnatá vláknina vyrobená a triedená pod a rakúskych uzancií, drevina buk), odkazom na katalóg produktov (napr. nábytok), odvolaním sa na predchádzajúcu dodávku a pod. Špeci kácia tovaru Špeci kácia tovaru dop a informácie o predmete kúpnej zmluvy. Tovar musí by v zmluve vyšpeci kovaný predovšetkým druhovo a kvalitatívne. Druhová špeci kácia pri surovom dreve oby ajne zah a i sa jedná o ihli naté alebo listnaté dreviny a udáva druh dreviny. Kvalitatívna špeci kácia vymedzuje ur enie rozmerov (d žka, hrúbka na tenšom konci, stredová, na hrubšom konci) a povolené rozmedzie chýb dreva. D žka je ur ená presne, stúpaním 124
d žok, v násobkoch, alebo ako d žka minimálna. Hrúbka sa udáva ako minimálna, maximálna, udaním hrúbkového stup a, resp. sa stanoví hrúbkové rozpätie. Kvalitu je potrebné špeci kova konkrétne pod a jednotlivých kvalitatívnych znakov, alebo odkazom na príslušné normy, pod a ktorých je drevo kvalitatívne roztriedené. Odkaz na príslušné normy môže by doplnený špeci ckými požiadavkami kupujúceho na kvalitu dreva. Pri špeci kácii výrobkov z dreva je potrebné okrem druhového ur enia uvies všetky potrebné rozmery daného výrobku (napr. u reziva uvies rozmery hrúbky, šírky, d žky). Kvalitatívne znaky sa ur ia konkrétne, resp. s odkazom na príslušnú normu. Množstvo tovaru Množstvo tovaru sa vyjadruje v rôznych merných jednotkách. Množstvo surového dreva sa naj astejšie udáva v metroch kubických (m 3 ) napr. gu atinové sortimenty, v priestorových metroch (prm) palivové drevo, resp. v hmotnostných jednotkách (kg, t) lesné štiepky. Pre výrobky z dreva sa používajú merné jednotky v závislosti od druhu výrobku. Množstvo reziva sa vyjadruje v objemových jednotkách (m 3 ), ve koplošných materiálov v plošných jednotkách (m 2 ), celulózy v hmotnostných jednotkách a napr. množstvo niektorých výrobkoch z papiera sa udáva v kusoch. Množstvo tovaru možno stanovi presne alebo približne v závislosti od charakteru tovaru. Odchýlky od dohodnutého množstva sa u niektorých tovarov môžu odchy ova až do 10 %. Odchýlky sú dohodnuté výslovne, napr. ±5 % alebo vychádzajú z daných uzancií. Odchýlky sa môžu vz ahova priamo na celkový objem kontrahovaného množstva, podielu primiešaných drevín v zásielke, ale asto sa môžu dotýka aj rozmerov alebo niektorých kvalitatívnych znakov ur ených v špeci kácií tovaru (napr. podiel výrezov nižšieho hrúbkového stup a v zásielke). Kontrola tovaru Zmluvné strany sa v kúpnej zmluve môžu dohodnú na spôsobe kontroly tovaru. Kontrolu môže zabezpe i predávajúci, kupujúci, alebo sa obchodní partneri dohodnú na výkone kontroly nezávislou organizáciou, ktorá vykonáva nestrannú innos zameranú na všestranné posúdenie kvality, kontrolu hmotnosti, kontrolu nakládky a vykládky a pod. Kontrolná organizácia vydáva o výsledku kontroly certi kát o kontrole tovaru. Kontrolu tovaru môže vykona osobne i kupujúci, pri om sa z takejto kontroly vyhotoví protokol. Balenie tovaru Balenie tovaru sa ur uje s oh adom na predmet kúpnej zmluvy. Surové drevo a rezivo nevyžaduje balenie s oh adom na jeho ochranu, resp. propagáciu, ale jedná sa skôr o zabezpe enie bezpe nosti pri jeho preprave (použitie oce ových obalových pásiek). Ochrannú funkciu obal plní pri výrobkoch z dreva s vyššou pridanou hodnotu. Obal zárove ovplyv uje rozsah manipulácie s tovarom a pôsobí aj na výšku nákladov. Požiadavky na obal súvisia s druhom použitej dopravy. Z tohto poh adu má význam preprava tovaru v kontajneroch, ktorá umož- uje znižova náklady na obaly na minimum. Jednotlivé zásielky bývajú ozna ené (signované), aby bola zabezpe ená identi kácia zásielky. Signo býva uvedené aj na všetkých sprievodných dokumentoch. Cena Cena patrí k podstatným náležitostiam kúpnej zmluvy. Môže by stanovená konkrétne alebo s odkazom na spôsob jej ur enia (napr. odkaz na aktuálny cenník). Oby ajne sa vz ahuje ku konkrétnej mernej jednotke. Býva vyjadrená pevnou iastkou v ur itej mene, alebo 125
sa stanovuje ako pohyblivá s oh adom na vývoj ur itých faktorov. Právo na zmenu cien býva de nované v zabezpe ovacej doložke, v ktorej si zmluvné strany môžu vyhradi právo meni cenu v prípade zmeny cien hlavných surovín, cenovej hladiny na trhu, menových kurzov a pod. K zabezpe eniu ceny je možné použi i formy ako sú faktoring, forfaiting, poistenie a pod. Výšku dohodnutej ceny ovplyv uje rad faktorov, ktoré súvisia s ostatnými náležitos- ami zmluvy. K diferenciácii ceny vedie cenová politika. Poskytovanie rabatov (zliav) súvisí s predmetom kúpnej zmluvy, skonto sa vz ahuje k platobných podmienkam. Z rabatov sa naj- astejšie používajú množstevné (cenové pásma sú kategorizované pod a odoberaného množstva) alebo špeciálne diferencované pod a odberate ov. Skonto zoh ad uje rozdiely vo výhodnosti jednotlivých platobných podmienok a poskytuje sa kupujúcemu pri platení vopred, resp. pred asnom platení. K z avám z predajnej ceny možno zaradi aj boni kácie, ktoré sa poskytujú pri poškodení alebo zni ení tovaru (napr. poškodená as výrezu sa fyzicky distribuuje ku kupujúcemu, ale nie je zarátaná do ceny). Dodacia lehota Termín dodania býva v zmluvách výslovne dohodnutý. Môže sa jedna o konkrétny dátum dodávky, stanovenie lehoty po as ktorej má by tovar dodaný (napr. v priebehu I. štvr roka), stanovenie dodacej lehoty v závislosti na splnení ur itej podmienky (do jedného mesiaca od podpísania zmluvy, do dvoch týžd ov po ažbe) alebo postupné plnenie dodávok pri dlhodobých kontraktoch, ktoré je ur ené v absolútnych jednotkách alebo percentuálne v závislosti od asu. Predávajúci musí dba na to, aby dohodnutú dodaciu lehotu splnil pod a danej zmluvy a zárove zabezpe il väzbu na alšie podmienky, napr. platnos vývoznej licencie, lehota predloženia dokumentov k akreditívu a pod. Krátka dodacia lehota má význam hlavne pri obchodovaní s gu atinovými sortimentmi surového dreva, ktoré sa pôsobením asu znehodnocujú (nebezpe enstvo zaparenia, vzniku trhlín). Dodacie podmienky (parita) Dodacie podmienky ur ujú niektoré povinnosti zmluvných strán s oh adom na dodanie a prevzatie tovaru. Jedná sa hlavne o povinnosti, ktoré súvisia: so spôsobom, miestom a lehotou dodania tovaru k dispozícii kupujúcemu, miestom a okamžikom prechodu nákladov spojených s dodaním tovaru, miestom a okamžikom prechodu rizika straty alebo poškodenia tovaru, ostatné povinnosti zmluvných strán, ktoré súvisia so zabezpe ením dopravy, kontroly, colného konania a pod. V sú asnosti sa používajú medzinárodne uni kované doložky INCOTERMS. Platobné podmienky Platobné podmienky dohodnuté v zmluve ur uje predovšetkým: termín platby, spôsob platby, menu, miesto platby, ostatné podmienky (povinnos predklada ur ité dokumenty, úhrada úrokov). 126
Ostatné podmienky kúpnej zmluvy Ostatné podmienky stanovené v kúpnej zmluve sú pomerne variabilné. Dotýkajú sa konkrétnych povinností kupujúceho a predávajúceho, ktoré súvisia s ostatnými podmienkami potrebnými na realizáciu obchodného prípadu. Doprava Obchodní partneri sa dohodnú, ktorá zo strán zabezpe uje prepravu tovaru, t. j. kto ur uje dopravcu a dopravný prostriedok. Sú as ou dohody je zárove ur enie povinnosti naloži a vyloži tovar a ur enie, ktorá zo strán znáša náklady na tieto operácie. Predávajúci a kupujúci môžu zabezpe i prepravu tovaru vlastnými dopravnými prostriedkami, pokia nimi disponujú. Pri dlhodobých kontraktoch sa postupnos dodávok môže riadi pomocou súhlasov k expedícii (súhlasných listov), ktorými sa reguluje vyrovnanos a nepretržitos dodávok vzh adom na skladovacie a spracovate ské kapacity kupujúceho. V ur itých prípadoch kupujúci ur uje minimálne množstvo tovaru, ktoré musí by na dopravný prostriedok naložené, aby došlo k jeho maximálne dovolenému vy aženiu. Dokumenty vz ahujúce sa k tovaru V kúpnej zmluve je možné uvies, ktoré dokumenty vz ahujúce sa k tovaru je potrebné vyhotovi a kto je za ich vyhotovenie zodpovedný. Povinnos vyhotovi dopravné a ostatné dispozi né a legitima né doklady súvisí s povinnos ou strán zabezpe i dopravu, formu platby, poistenie a pod. Kúpna zmluva de nuje, ktoré dokumenty sú potrebné zasla a v ur itých prípadoch obsahuje i presný postup vyplnenia údajov, napr. na dopravných dokumentoch. Uplat ovanie zodpovednosti za vady Pri zistení chybného stavu dodaného tovaru môže predávajúci takýto tovar reklamova. Reklamácia sa môže vz ahova k množstvu, kvalite, lehote dodania a pod. Zmluva musí ur- ova reklama nú lehotu, do ktorej má kupujúci právo uplatni reklamáciu a podmienky zaobchádzania s takouto zásielkou. K alším informáciám patrí spôsob uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej dodaním vadného tovaru. Ostatné podmienky kúpnej zmluvy sa môžu vz ahova k ur eniu spôsobu merania a výpo tu objemu dodávky, umožnenia iastkových dodávok, poistenia tovaru, prechodu vlastníckeho práva na tovar, ur enia uplat ovania sankcií a zmluvnej pokuty, ur enia spôsobu a miesta riešenia prípadných sporov, platnosti všeobecných obchodných podmienok a podmienok doby platnosti zmluvy. 15.3. Dodacie podmienky Dodacia podmienka (dodacia parita) je dôležitou sú as ou kúpnej zmluvy v medzinárodnom obchode. Ur uje povinnosti predávajúceho a kupujúceho, ktoré súvisia s dodaním a prevzatím tovaru. Dodacie podmienky sa vyvinuli v obchodnej praxi na základe obchodných zvyklostí (uzancií), ktoré boli používané nejednotne pod a miestnych podmienok. V sú asnosti sa používajú uni kované medzinárodné výkladové pravidlá INCOTERMS (International Commercial Terms). Posledné znenie pravidiel, ktoré bolo vydané v roku 2000, zoh ad uje nové trendy v medzinárodnom obchode (napr. elektronická výmena dát EDI). INCOTERMS nemajú povahu právnej normy a záväznými sa pre zmluvné strany stávajú len ak ich výslov- 127
ne uvedú v zmluve a stanú sa sú as ou tejto zmluvy. Výslovné dohovory medzi zmluvnými stranami majú prednos pred ustanoveniami, ktoré sú dané v INCOTERMS. Dodacie doložky ur ujú iba vz ahy medzi predávajúcim a kupujúcim a neriešia vz ahy k ostatným subjektom (bankám, dopravcom, a pod.). Takisto neriešia otázku prechodu vlastníctva k tovaru, ale iba otázku prechodu nákladov a rizík. Otázka prechodu vlastníctva k tovaru musí by upravená v kúpnej zmluve. INCOTERMS 2000 obsahujú celkovo 13 dodacích doložiek, ktoré sa lenia do štyroch skupín (tab. 38). Každá skupina doložiek je ozna ená pod a po iato ného písmena jednotlivých doložiek E (Ex), F (Free), C (Cost, Carriage), D (Delivered). V prvých troch skupinách prechádzajú povinnosti z predávajúceho na kupujúceho pri odoslaní tovaru a sú teda relatívne náro nejšie pre kupujúceho. V prípade štvrtej skupiny prechádzajú povinnosti na kupujúceho až pri dodaní tovaru, a preto sú doložky skupiny D asto ozna ované ako doložky dodania a znamenajú relatívne náro nejšie plnenie povinností pre predávajúceho. Skupina E zah a iba jedinú doložku a povinnos ou predávajúceho je pripravi tovar vo svojom závode (podniku, sklade a pod.). Pri doložkách skupiny F je predávajúci povinný doda tovar dopravcovi, ktorého ur uje kupujúci. Skupina C zah a doložky, pri ktorých predávajúci zabezpe uje prepravnú zmluvu, avšak nenesie riziko straty alebo poškodenia tovaru ku ktorým dôjde po naložení a odoslaní tovaru. Pri doložkách skupiny D nesie predávajúci všetky náklady a riziká až do krajiny ur enia. Ur ité doložky je možné použi len s námornou a vnútrozemskou rie nou dopravou, iné so všetkými spôsobmi dopravy Tabu ka 37 Rozdelenie dodacích doložiek pod a INCOTERMS 2000 Skupina Doložka Anglický názov Slovenský názov E Doložka odobrania EXW F Hlavné prepravné nevyplatené C Hlavné prepravné vyplatené D Doložky s dodaním FCA FAS FOB CFR CIF CPT CIP DAF DES DEQ DDU DDP Ex Works V Free Carrier V Free Alongside Ship R, N Free on Board R, N Cost and Freight R, N Cost, Insurence and Freight R, N Carriage Paid to V Carriage and Insurance Paid to V Delivered at Frontier V Delivered Ex Ship R, N Delivered Ex Quay R, N Delivered Duty Unpaid V Delivered Duty Paid V Druhy dopravy: N námorná, R rie na, V všetky druhy dopravy Zo závodu (dohodnuté miesto) Vyplatené dopravcovi (dohodnuté miesto) Vyplatené k boku lodi (dohodnutý prístav nalodenia) Vyplatené na lo (dohodnutý prístav nalodenia) Náklady a prepravné (dohodnutý prístav ur enia) Náklady, poistenie a prepravné (dohodnutý prístav ur enia) Preprava platená do (dohodnuté miesto ur enia) Preprava a poistenie platené do (dohodnuté miesto ur enia) S dodaním na hranicu (dohodnuté miesto) S dodaním z lode (dohodnutý prístav ur enia) S dodaním z nábrežia (dohodnutý prístav ur enia) S dodaním clo neplatené (dohodnuté miesto ur enia) S dodaním clo platené (dohodnuté miesto ur enia) 128
Všetky doložky uvádzajú 10 lánkov, ktoré na strane A de nujú povinnosti predávajúceho a na strane B povinnosti kupujúceho. V kúpnych zmluvách sa oby ajne uvádzajú iba odkazy na dohodnutú doložku, resp. sa vymenujú a podrobnejšie špeci kujú povinnosti uvedené pri danej doložke (tab. 38). Tabu ka 38 Povinnosti predávajúceho a kupujúceho A Povinnosti predávajúceho B Povinnosti kupujúceho A1 Doda tovar pod a zmluvy B1 Zaplati cenu A2 Licencie, povolenia a formality B2 Licencie, povolenia a formality A3 Prepravná zmluva a poistenie B3 Prepravná zmluva a poistenie A4 Dodanie tovaru B4 Prevzatie tovaru A5 Prechod nebezpe enstiev B5 Prechod nebezpe enstiev A6 Rozdelenie nákladov B6 Rozdelenie nákladov A7 Vyrozumenie kupujúceho B7 Vyrozumenie predávajúceho A8 Dôkaz o dodaní, dopravný doklad alebo zodpovedajúca elektronická správa A9 Kontrola balenie ozna enie B9 Kontrola tovaru A10 Iné povinnosti B10 Iné povinnosti B8 Dôkaz o dodaní, dopravný doklad alebo zodpovedajúca elektronická správa Charakteristika dodacích doložiek INCOTERMS 2000 EXW Zo Závodu ( dohodnuté miesto) Predávajúci splní svoju povinnos dodania, ke dá tovar k dispozícii kupujúcemu vo svojej prevádzkarni alebo na inom dohodnutom mieste (napr. v závode, v podniku, továrni, skladišti, at.). Obzvláš nie je zodpovedný za naloženie tovaru na dopravný prostriedok obstaraný kupujúcim, ani za preclenie tovaru pri vývoze (obr. 30). FCA Vyplatené dopravcovi ( dohodnuté miesto) Predávajúci splní svoju povinnos dodania, ke dá tovar colne prerokovaný na vývoz k dispozícii dopravcovi menovanému kupujúcim na dohodnutom mieste. Zvolené miesto dodania je rozhodujúce pre ur enie zodpovednosti za naloženie a vyloženie tovaru na dohodnutom mieste. Pokia dochádza k dodávke v objekte predávajúceho, predávajúci je zodpovedný za naloženie, pokia k dodávke dochádza na akomko vek inom mieste, predávajúci nie je zodpovedný za vyloženie tovaru. FAS Vyplatené k boku lode ( dohodnutý prístav nalodenia) Predávajúci splní svoju povinnos dodania, ke dodá tovar k boku lode v dohodnutom prístave nalodenia. Kupujúci znáša všetky náklady a nebezpe enstvá straty alebo poškodenia tovaru od tohto momentu. Doložka FAS vyžaduje, aby predávajúci zabezpe il colné prerokovanie tovaru na vývoz. FOB Vyplatené na lo ( dohodnutý prístav nalodenia) Predávajúci splní svoju povinnos dodania, ke tovar prešiel cez zábradlie lode v dohodnutom prístave nalodenia. Kupujúci znáša všetky náklady a nebezpe enstvá straty alebo poškodenia tovaru od tohto momentu. Doložka FOB vyžaduje, aby predávajúci colne prerokoval tovar na vývoz. 129
CFR Náklady a prepravné ( dohodnutý prístav ur enia) Predávajúci splní svoju povinnos dodaním tovaru cez zábradlie lode v prístave nalodenia. Predávajúci musí zaplati náklady a prepravné potrebné na prepravu tovaru do dohodnutého prístavu ur enia, ale riziko straty a poškodenia tovaru, ako aj všetky dodato né náklady vzniknuté po dodaní tovaru prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho. CIF Náklady, poistenie a prepravné ( dohodnutý prístav ur enia) Predávajúci splní svoju povinnos dodaním tovaru cez zábradlie lode v prístave nalodenia. Predávajúci musí zaplati náklady a prepravné potrebné na prepravu tovaru do dohodnutého prístavu ur enia, ale riziko straty a poškodenia tovaru, ako aj všetky dodato né náklady vzniknuté po dodaní tovaru prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho. Predávajúci je alej povinný obstara námorné poistenie, kryjúce kupujúceho pred nebezpe enstvom straty a poškodenia tovaru po as prepravy, uzatvori poistnú zmluvu a zaplati poistné. CPT Preprava platená do ( dohodnuté miesto ur enia) Predávajúci splní svoju povinnos dodaním tovaru dopravcovi ním menovanému. Predávajúci musí zaplati náklady a prepravné potrebné na prepravu tovaru do dohodnutého miesta ur enia, ale nebezpe enstvá straty a poškodenia tovaru, ako aj všetky dodato né náklady vzniknuté po odovzdaní tovaru do starostlivosti dopravcu prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho. CIP Preprava a poistenie platené do ( dohodnuté miesto ur enia) Predávajúci splní svoju povinnos dodaním tovaru dopravcovi ním menovanému. Predávajúci musí zaplati náklady a prepravné potrebné na prepravu tovaru do dohodnutého miesta ur enia, ale nebezpe enstvá straty a poškodenia tovaru, ako aj všetky dodato né náklady vzniknuté po odovzdaní tovaru do starostlivosti dopravcu prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho. Predávajúci je alej povinný obstara poistenie, kryjúce kupujúceho pred nebezpe enstvom straty a poškodenia tovaru po as prepravy, uzatvori poistnú zmluvu a zaplati poistné. DAF S dodaním na hranicu ( dohodnuté miesto) Predávajúci splní svoju povinnos dodania, ke dá tovar k dispozícii kupujúcemu na pristavenom dopravnom prostriedku nevyložený, colne prerokovaný na vývoz, ale nie na dovoz v dohodnutom bode a mieste na hranici, ale pred colnou hranicou susednej krajiny. DES S dodaním z lode ( dohodnutý prístav ur enia) Predávajúci splní svoju povinnos dodania, ke dá tovar colne neprerokovaný na dovoz k dispozícii kupujúcemu na palube lode v dohodnutom prístave ur enia. Predávajúci znáša všetky náklady a nebezpe enstvá spojené s dodaním tovaru do prístavu ur enia pred jeho vyložením. DEQ S dodaním z nábrežia ( dohodnutý prístav ur enia) Predávajúci splní svoju povinnos dodania, ke dá tovar colne neprerokovaný na dovoz k dispozícii kupujúcemu na nábreží v dohodnutom prístave ur enia. Predávajúci znáša všetky náklady a nebezpe enstvá spojené s dodaním tovaru do dohodnutého prístavu ur enia a s vyložením tovaru na nábrežie. Doložka DEQ vyžaduje, aby kupujúci colne prerokoval tovar na dovoz a zaplatil všetky formality, clo, dane a iné poplatky ú tované v dovoze. 130
DDU S dodaním clo neplatené ( dohodnuté miesto ur enia) Predávajúci splní svoju povinnos dodaním tovaru kupujúcemu, colne neprerokovaného na dovoz a nevyloženého z pristaveného dopravného prostriedku v dohodnutom mieste ur enia. Predávajúci je povinný znáša náklady a nebezpe enstvá spojené s takto dodaným tovarom okrem povinností spojených s dovozom tovaru do krajiny ur enia. Tieto povinnosti musí znáša kupujúci, ako aj všetky náklady a nebezpe enstvá spôsobené jeho opomenutím v as colne prerokova tovar na dovoz. DDP S dodaním clo platené ( dohodnuté miesto ur enia) Predávajúci splní svoju povinnos dodaním tovaru kupujúcemu, colne prerokovaného na dovoz a nevyloženého z pristaveného dopravného prostriedku v dohodnutom mieste ur enia. Predávajúci je povinný znáša náklady a nebezpe enstvá do dodania na toto miesto vrátane povinností súvisiacich s dovozom tovaru do krajiny ur enia. 15.4. Platobné podmienky Platobná podmienka dohodnutá v zmluve ur uje predovšetkým miesto, spôsob a termín úhrady kúpnej ceny kupujúcim. Ke že je závislá od množstva faktorov, jej správna formulácia ovplyv uje efektívnos celého obchodu. Miesto splatnosti stanovuje, v ktorom mieste je kúpna cena splatná (oby ajne miesto banky). Spôsob platenia vyplýva z dohodnutej platobnej podmienky. Vo vnútornom obchode sa ob as používa platba v hotovosti, v medzinárodnom obchode je to skôr výnimkou. Naj astejšie sú používané hladké platby (bankové úhrady) alebo platby dokumentárne. Zaplatenie kúpnej ceny môže dodávku tovaru asovo predbieha, by realizované sú asne s dodávkou alebo po dodaní tovaru. Z asového h adiska uskuto nenia platby sa rozlišuje: platba vopred, platenie pri dodaní tovaru, platba pri odovzdaní dokumentov, platba na úver. Platba vopred Platbou vopred sa predávajúci snaží eliminova riziko vyplývajúce z odstúpenia kupujúceho od zmluvy, neprebratia tovaru alebo z nezaplatenia za tovar. Vykonáva sa spravidla bankovou úhradou, vystavením bankového šeku, popr. ako platba v hotovosti. asto má charakter zálohovej platby. Z poh adu kupujúceho ide o úverovú transakciu a preto môže vyžadova bankovú záruku za dodanie tovaru. Platenie pri dodaní tovaru Jedná sa o formu platenia na dobierku. Tento spôsob platenia sa využíva formou špedi nej alebo bankovej dobierky. Platenie pri odovzdaní dokumentov Zaplatenie býva oby ajne viazané na odovzdanie dokumentov, ktoré opráv ujú kupujúceho naklada s tovarom. Jedná sa o tzv. dokumentárne platby, pri ktorých sa využívajú bankové dokumentárne platobné nástroje, ktoré sú vyplatite né pri prevzatí dokumentov. Rozlišuje sa dokumentárne inkaso a dokumentárny akreditív. 131
Prechod rizika Prechod nákladov INCOTERMS 2000 Exportér E Doložka odobrania EXW Zo závodu FCA Vyplatené dopravcovi F Hlavné prepravné nevyplatené FAS Vyplatené k boku lodi FOB Vyplatené na lo CFR Náklady a prepravné C Hlavné prepravné vyplatené CIF Náklady, poistenie a prepravné plus poistenie CPT Preprava platená do CIP Preprava a poistenie platené do plus poistenie DAF S dodaním na hranicu dohodnuté miesto DES S dodaním z lode dohodnuté miesto ur enia D Doložky s dodaním DEQ S dodaním z nábrežia dohodnuté miesto ur enia DDU S dodaním clo neplatené DDP S dodaním clo platené Clo Importér Obrázok 31 Prechod nákladov a rizika pri dodacích doložkách 132
Dokumentárne inkaso Dokumentárne inkaso (Documentary Collection) zabezpe uje predávajúcemu, že dokumenty predložené v rámci inkasa nebudú vydané kupujúcemu, kým nesplní podmienky inkasa. Priebeh platby je nasledovný a zobrazuje ho obrázok 32. Kupujúci kúpna zmluva Predávajúci 2 3 1 Banka kupujúceho 2 3 Banka predávajúceho Obrázok 32 Priebeh platby pri dokumentárnom inkase Inkaso je okrem promptného zaplatenia možné previes v termíne, ktorý je dohodnutý v inkasných podmienkach. V prípade odloženej splatnosti kupujúci akceptuje zmenku, ktorú predávajúci predkladá kupujúcemu spolo ne s inkasnými dokumentmi. Banka nemôže kupujúceho k prevzatiu dokumentov alebo tovaru núti, a preto môže vzniknú riziko z neprevzatia dokumentov. V dokumentárnom inkase sa naj astejšie jedná o dokumenty predložené oproti zaplateniu (D/P documents against payment) alebo oproti akceptácii zmenky (D/A documents against acceptance). Dokumentárny akreditív Dokumentárny akreditív (Documentary Credit, Letter of Credit) je písomný záväzok banky, poskytnú predávajúcemu plnenie v pe ažnej alebo zmenkovej podobe v prípade splnenia podmienok akreditívu. Podmienky akreditívu sa oby ajne viažu k predloženiu potrebných dokumentov. Ú astníci platobnej operácie sú príkazca (kupujúci), vystavujúca banka (banka kupujúceho), avizujúca banka (banka predávajúceho) a príjemca (predávajúci). Priebeh platby je nasledovný a zobrazuje ho obrázok 33. Predávajúci kúpna zmluva Kupujúci 2 3 1 Banka predávajúceho 2 Banka kupujúceho 3 Obrázok 33 Priebeh platby pri dokumentárnom akreditíve 133
Pre vystavujúcu banku je dôležité znenie akreditívu, nie obsah kúpnej zmluvy. Banka sa venuje iba skúmaniu obsahu dokumentov, nezaujíma sa o to, i je splnený obsah kúpnej zmluvy a neskúma ani pravos dokumentov. Použitie akreditívu má pre predávajúceho nieko ko výhod, ktoré spo ívajú predovšetkým vo zvýšenej istote zaplatenia za tovar. Kupujúci má zase pomerne vysokú istotu dodržania dodacej lehoty. Takéto zabezpe enie však vyžaduje relatívne vyššie náklady, súvisiace s bankovými poplatkami. V praxi existuje nieko ko druhov dokumentárnych akreditívov, ktoré sa odlišujú rôznym stup om viazanosti, obsahu a komer ného použitia (odvolate ný, neodvolate ný, prevodite ný a pod.). Platba na úver a riziká z nezaplatenia Najbežnejším druhom platby na úver sú dodávky na otvorený ú et, kedy predávajúci zašle tovar spolu s faktúrou s uvedením splatnosti kúpnej ceny. Jedná sa prakticky o krátkodobý obchodný úver, ktorý nebýva nijako zaistený. Úhrada sa zabezpe uje formou hladkej platby na ú et predávajúceho v dobe splatnosti faktúry. Predávajúci nesie riziko nesplatenia úveru, a preto sa snaží proti nemu zabezpe i. Bežné formy zabezpe ovacieho úveru sú zmenka, akreditív s odloženým platením alebo banková záruka. V rámci platobnej podmienky je dohodnutá doba poskytovaného úveru a spôsob jeho splácania. Vo ba a formulácia platobných podmienok poskytuje široký rad prostriedkov na zníženie komer ných rizík, ktoré súvisia so nezaplatením kúpnej ceny. K zníženiu neistoty možno použi prostriedky zmene ného práva (napr. kaucie, záruky na vrátenie akontácie, platobné prís uby), zais ovacie bankové nástroje (napr. vhodná vo ba dokumentov pri akreditíve, banková záruka), zaistenie platenia záložným právom, úverovým poistením a pod. Možnos obmedzi riziko platobnej neschopnosti poskytuje takisto odpredaj poh adávok faktoring a forfaiting. Faktoring predstavuje súhrn nan ných operácií, ktoré sú založené na postúpení poh adávok. Faktoringová spolo nos je ochotná a schopná nancova poh adávky vznikajúce z dodávok tovaru i poskytnutia služieb na otvorený úver, bez akéhoko vek bankového istenia. Postúpenie poh adávok predávajúceho faktoringovej spolo nosti vyplýva z príslušnej faktoringovej zmluvy, v ktorej sa predávajúci zaväzuje, že všetky poh adávky vznikajúce u jeho kupujúcich bude postupova faktoringovej spolo nosti. Tá na postúpené poh adávky poskytne kupujúcemu prekle ovací úver v dohodnutej výške bezprostredne po prevzatí príslušných faktúr a sú asne sa postará o ich inkaso. Vo i kupujúcim vystupuje ako ich nový verite. Pri zahrani nom faktoringu sa využíva princíp dvoch faktoringových spolo ností so sídlom v krajinách zmluvných obchodných partnerov. Forfaiting je podobným typom nan no-úverových operácií ako faktoring. Tento obchod sa však realizuje v strednodobých a dlhodobých poh adávkach. Predmetom forfaitingu sú vždy poh adávky zaistené platobnými nástrojmi napr. banky (dokumentárny akreditív, banková záruka). Forfaiter preberá na seba všetky druhy rizík, ako je napr. nezaplatenie poh adávky dlžníkom. Fungovanie tuzemského faktoringu a forfaitingu je schematicky znázornené na obrázku 34. 134
Predávajúci 1 Kupujúci 2 3 Faktoringová/forfaitingová spolo nos 1. Kúpna zmluva 2. Postúpenie poh adávky a financovanie 3. Úhrada kúpnej ceny Obrázok 34 Tuzemský faktoring/forfaiting 15.5. Poistenie v obchode Hlavným ú elom poistenia je poskytnú náhradu za straty, ktoré vznikajú pri obchodnej innosti pôsobením náhodných udalostí. Potreba poistenia vyplýva z existencie rizikových faktorov, ktoré súvisia s prepravou zásielok, teritoriálnymi rizikami, úverovými rizikami, platobnými rizikami a pod. Medzi naj astejšie typy poistenia patria: poistenie prepravných rizík:»» poistenie tovaru (karga), poistenie dopravného prostriedku (kaska), poistenie zahrani ných úverov a platobných nástrojov, poistenie zodpovednosti za škodu, poistenie ve trhov a výstav. Poistenie prepravných rizík poistenie tovaru Poistenie prepravných rizík je naj astejším druhom poistenia. Pois ov a uhradí škodu za poškodenie, zni enie alebo stratu zásielky, ktorá vznikla akouko vek náhodnou udalos ou, napr. nezávisle od udskej vôle (pôsobením vyššej moci), nedostato nou udskou innos ou (krádež), na základe povahy tovaru (rozbitie), pôsobením hmyzu, škodcov a pod. Pois ov a môže poisti prepravu individuálne alebo uzatvára hromadnú poistnú zmluvu. Poistná iastka je v zmluve ur ená ako najvyššia hranica plnenia pois ovne a stanovuje ju poistenec. Mala by by zhodná s poistnou hodnotou, t. j. hodnotou tovaru v ase uzatvárania poistnej zmluvy. Do tejto hodnoty sa okrem výrobnej ceny tovaru zapo ítava prepravné, poistné, skladovacie náklady, o akávaný zisk, clá, dane a ostatné výdavky spojené s prechodom tovaru cez hranice. V poistnej zmluve by mala by dohodnutá doba poistenia a miestne vymedzenie poistenia. Ak doba poistenia nie je dohodnutá, poistenie za ína okamžikom, kedy tovar pripravený k preprave opustí sklad a kon í jeho dodaním na miesto ur enia. V medzinárodnej preprave oby ajne však poistenie nezaniká dodaním zásielky do miesta ur enia, ale je stanovené, že kon í 60 dní od skon enia vykládky poisteného tovaru zo zámorskej lode v kone nom prístave ur enia, u suchozemskej prepravy je to 20 dní od vyloženia z posledného dopravného prostriedku. V medzinárodnej praxi sa prepravné poistenie riadi poistnými doložkami ICC (Institute Cargo Clauses), ktoré sú rozdelené pod a rozsahu poistného krytia: 135
AAR (Against All Risks) poistenie proti všetkým rizikám. Poistené sú všetky nebezpe- enstvá zah ajúce akéko vek poistite né škody. WPA (With Particular Average) poistenie vrátane zvláštnej havárie. Zahr uje úhradu škôd, ktoré vznikli z akýchko vek poistite ných rizík s výnimkou škôd spôsobených prirodzenou náchylnos ou zásielky. FPA (Free of Particular Average) poistenie s vylú ením zvláštnej havárie. Poistná náhrada sa poskytuje iba v prípade, ak bola zni ená alebo stratená celá zásielka, alebo ak ku škode nedošlo pri zvláštnej nehode (napr. požiar, blesk, povode ). V praxi sa využíva i anglický systém prepravného poistenia, ktorý takisto de nuje 3 základné kategórie poistenia pod a rozsahu krytia A, B a C. Poistenie úverových rizík a platobných nástrojov Poistenie úveru kryje straty nan ného rázu. Ide hlavne o platobnú neschopnos alebo platobnú nevô u dlžníka. Poistnou udalos ou je majetková ujma, ktorá poškodenému vznikla z titulu úplného alebo iasto ného nezaplatenia poh adávky v dôsledku doloženej platobnej neschopnosti dlžníka. Poistenie potvrdeného akreditívu kryje riziko majetkovej ujmy tuzemskej banky potvrdzujúcej akreditív vystavený bankou zahrani ného kupujúceho v súvislosti s krátkodobým nancovaním exportu. Pri poistení dokumentárneho inkasa poskytuje pois ov a náhradu za škodu, ktorú poistený utrpí tým, že mu kupujúci ur ený v kúpnej zmluve nepreplatil dokumenty na dohodnutú dodávku tovaru. Takéto poistenie sa vz ahuje aj na stratu na predajnej cene pri predaji inému kupujúcemu, reexporte, náklady na nový predaj, skladovanie, resp. spätnú prepravu. 15.6. Dokumenty v obchode Z de nície kúpnej zmluvy vyplýva povinnos predávajúceho nielen tovar doda, ale zárove previes na kupujúceho užívacie a vlastnícke práva. V praxi to znamená, že tovar musí by vybavený takými dokumentami, ktoré kupujúcemu prevzatie zásielky umožnia. Dokumenty slúžia na bezproblémové zabezpe enie dodania, prepravy, skladovania, colného a licen ného konania a prevzatia tovaru. Pod a charakteru sa rozlišujú dokumenty: 1. Dispozi né, ktoré preukazujú vlastníctvo tovaru. Sú obchodovate né (napr. konosament). 2. Legitima né, ktoré dokazujú ur ité plnenie. Nie sú obchodovate né (napr. železni ný nákladný list). Pod a ú elu možno dokumenty deli na: 1. Inkasné (napr. obchodné faktúry), 2. Pomocné (špeci kácie, osved enia, at.). Obchodná faktúra Obchodnú faktúru vystavuje predávajúci. Ozna uje predávajúceho a kupujúceho (resp. prijímate a tovaru, pokia nie je totožný s kupujúcim). alšie údaje sú presný popis tovaru, množstvo a jeho cena. Obchodná faktúra by mala obsahova výšku poskytnutého skonta alebo rabatu, dobu splatnosti faktúry, dodaciu podmienku, spôsob úhrady a pod. Obchodné faktúry slúžia kupujúcemu ako i alším tretím osobám na eviden né, ú tovné, da ové, štatis- 136
tické, colné, bankové a iné ú ely. V medzinárodnom obchode sa pre colné konanie vyžadujú konzulárne alebo colné faktúry. Prepravné dokumenty Prepravné dokumenty sú doklady legitima ného charakteru, ktoré dokazujú prevzatie tovaru k preprave a zárove slúžia ako prepravná zmluva. Obsahujú údaje o prepravovanom tovare, hlavne údaje o množstve, objeme, váhe, mieste odoslania a ur enia, priebehu prepravy a pod. Naj astejšie používané prepravné dokumenty sú: železni ný nákladný list CIM (železni ná doprava), nákladný list CMR (cestná doprava), náložný list konosament (vodná doprava), letecký nákladný list (letecká doprava). K prepravným dokumentom je možné zaradi aj potvrdenie zasielate a o neodvolate nom odoslaní tovaru (FCT Forwarder s Certi cate of Transport) a potvrdenie zasielate a o prevzatí tovaru (FCR Forwarder s Certi cate of Receipt). Jedná sa o legitima né dokumenty, ktoré slúžia ako doklad o prevzatí tovaru k preprave a uzatvorenie zasielate skej zmluvy. Zasielate prepravu sám nevykonáva, ale ju zabezpe uje. Poistné dokumenty Poistka je doklad, ktorý sved í o uzatvorení poistnej zmluvy. Tá môže by jednotlivá, ur ená pre jedinú zásielku, alebo hromadná na celú prepravu realizovanú za ur ité obdobie. asto je i prevodite ným dokumentom. Poistný certi kát je naopak potvrdením pois ovne o rozsahu poistenia a nemôže by použitý pre uplatnenie nároku na náhradu škody vo i pois ovni. alšie dokumenty používané v obchode s drevom: osved enie o akosti vydáva ho kontrolná spolo nos, ktorá kontroluje kvalitu tovaru, osved enie o pôvode tovaru doklad slúžiaci na odbavenie tovaru v colnom konaní v krajine dovozu. Pre vývoz do krajín EÚ a EZVO sa vystavuje tzv. sprievodné osved enie EUR 1, ktoré potvrdzujú colné orgány v krajine vývozu a slúži na dosiahnutie preferen ného cla. Používa sa výhradne v zahrani nom obchode pri zásielkach presahujúcich hodnotu 6 000 eur. doklad o pôvode dreva pod a vyhlášky MP SR 232/2006 o vyzna ovaní ažby dreva, ozna- ovaní vy aženého dreva a dokladoch o pôvode dreva je pri obchode s drevom povinnos preukazova pôvod dreva pomocou dokladu o pôvode dreva, za správnos ktorého zodpovedá dodávate dreva. fytopatologické osved enie vydáva ho príslušný zdravotný orgán (Ústredný kontrolný a skúšobný ústav po nohospodársky) a jeho cie om je zabráni prenosu rastlinných škodcov, vážny list osved uje hmotnos zásielky, špeci kácia (konsignácia) obsahuje podrobný popis obsahu zásielky, alšie pomocné doklady baliaci list, osved enie o dezinfekcii, veterinárne osved enie a rôzne druhy osved ení, ktoré slúžia ako akreditívne, inkasné alebo sprievodné doklady. 137
15.7. Prepravné zabezpe enie obchodných operácií De novanie dopravného prostriedku a ur enie povinnosti zmluvne zabezpe i prepravu tovaru je sú as ou kúpnych zmlúv. Dopravou sa rozumie pohyb dopravných prostriedkov po dopravných cestách a zárove i odvetvie národného hospodárstva. Prepravou sa rozumie innos, ktorou sa priamo uskuto uje premiest ovanie osôb a vecí dopravnými prostriedkami alebo zariadeniami. Pri zabezpe ovaní prepravy vystupujú v zmluvnom vz ahu prepravca, resp. špeditér (zasielate ) a dopravca. Dopravca je vlastník alebo prevádzkovate dopravných prostriedkov, prepravca nakupuje miesto v dopravnom prostriedku. Medzi oboma subjektami sa uzatvára zmluva o preprave, ktorou sa dopravca zaväzuje odosielate ovi, že prepraví vec (zásielku) z miesta odoslania do miesta ur enia a odosielate sa mu zaväzuje zaplati odplatu (prepravné). Uzavretie prepravnej zmluvy sa oby ajne zabezpe uje vydaním prepravného dokumentu nákladného listu. Prepravné dokumenty sa líšia pod a druhu dopravy, ich spolo nými as ami zostávajú obligatórne údaje ako sú de a miesto vystavenia, ozna enie odosielate a, príjemcu a dopravcu zásielky, ozna enie prepravovaného tovaru a uvedenie jeho váhy a objemu. K fakultatívnym údajom patrí výška prepravného a jeho splatnos, výber prepravnej trasy a údaje o colnom odbavení zásielky. K údajom dovoleným patrí napr. eviden né íslo objednávky. Nákladný list je legitima ný doklad, ktorý poukazuje na prevzatie tovaru k preprave a uzatvorenie prepravnej zmluvy. Legitima nú funkciu má i náložný list (konosament), ktorý je však sú asne listinou, s ktorou je spojené právo na vydanie tovaru. Pretože predstavuje vlastnícke právo na tovar, je zárove obchodovate ným cenným papierom. Ak sa preprava tovaru nezabezpe uje priamo u dopravcu, ale sprostredkovane cez špeditéra (zasielate a), uzatvorí sa so špeditérom zasielate ská zmluva. Zasielate skou zmluvou sa zasielate zaväzuje príkazcovi, že mu vo vlastnom mene a na jeho ú et obstará prepravu tovaru z ur itého miesta do iného miesta a príkazca sa zaväzuje zaplati zasielate ovi odplatu. Zasielate nie je povinný dopravu realizova, iba ju zmluvne zabezpe i. Ide o zmluvu komisionárskeho typu, ktorej uzavretie a zárove prevzatie tovaru na prepravu zasielate potvrdzuje príkazcovi vydaním špeditérskeho potvrdenia (FCT Forwarder s Certi cate of Transport, resp. FCR Forwarder s Certi cate of Receipt). V medzinárodnom kontexte sú zasielatelia združení v organizácii FIATA, ktorej cie om je koordinova ich innos a uni kova používané prepravné postupy, zmluvné náležitosti a používané dokumenty. Prepravu je možné zabezpe i i pomocou zmluvy o nájme dopravného prostriedku, v ktorej sa prenajímate zaväzuje za odplatu prenaja dopravný prostriedok nájomcovi na do asné užívanie. Podobne pomocou zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku možno zmluvne dohodnú prepravu tovaru v dopravnom prostriedku, v ktorom je dispozícií spôsobilá obsluha a pohonné hmoty a ostatné potrebné náležitosti. Takéto zmluvy sú ozna ované ako charter. Hlavné spôsoby dopravy: železni ná, cestná, vodná (námorná a rie na), kombinovaná. 138
15.7.1. Železni ná doprava Železni ná doprava zastáva v obchode s drevom významné miesto. Pod prepravou po železnici sa rozumie súhrn inností, ktorými železnica v rámci prepravného vz ahu uskuto uje premiest ovanie osôb a vecí pod a ustanovených železni ných prepravných podmienok. Preprava tovaru po železnici je upravená medzinárodnými dohovormi a dohodami uzatváranými na úrovni vlád štátov. Najdôležitejším medzinárodným dohovorom je Dohoda o medzinárodnej železni nej preprave (COTIF). Je medzinárodným právnym poriadkom, pod a ktorého sa uskuto uje preprava na tratiach signatárskych krajín. Jej dodatok de nuje právne predpisy pre Zmluvu o medzinárodnej železni nej preprave tovaru (CIM). Výhodou jej požívania je používanie jednotných právnych predpisov a uni kácia náležitostí prepravných dokumentov. Zásielky, ktoré sa prepravujú železnicou je možné rozdeli na voz ové, kusové, spešniny, kontajnerové zásielky a kombinovanú prepravu, umož ujúcu napr. prepravu cestných motorových vozidiel. Pri realizácii prepravy dreva majú význam predovšetkým voz ové zásielky, pri ktorých je pri každej preprave potrebný aspo jeden samostatný železni ný vagón. Naloženie a vyloženie vagónov oby ajne zabezpe ujú predávajúci a kupujúci, pokia sa na týchto úkonoch nedohodnú so železnicou. Pri nakladaní je nutné náklad vo vagóne rovnomerne rozloži a dostato ne zaisti, aby sa zabránilo poškodeniu zásielky alebo voz a, poprípade aby sa neohrozila bezpe nos prepravy. Objednávka prepravy sa zabezpe uje formou písomnej objednávky, v ktorej žiadate uvedie podstatné údaje týkajúce sa odosielacej stanice, asu požadovaného pristavenia, tovaru, voz ov, stanice ur enia a požiadaviek na zapoži anie prepravných pomôcok. Na dopravu dreva sa naj astejšie používajú podvozkové vysokostenné alebo plošinové vagóny s klanicami. Prepravnou zmluvou sa železnice zaväzujú doda prevzatý tovar príjemcovi v úplnom a nepoškodenom stave v stanovenej lehote v udanej stanici ur enia a prepravca sa zaväzuje zaplati prepravné pod a platných taríf. K uzavretiu prepravnej zmluvy dochádza prevzatím zásielky a potvrdením nákladného listu železnicou, ktorý vyhotovuje zasielate. Železnica potvrdí ope iatkovaním originál a duplikát (druhopis) nákladného listu, ím sa nákladný list stáva zárove dokladom o uzatvorení prepravnej zmluvy a potvrdením o akceptovaní podmienok prepravy. Medzinárodný železni ný nákladný list CIM sa vypisuje v uni kovanej podobe v jazyku krajiny odoslania s jeho prekladom. Obsahuje základné prepravné údaje, ozna enie zasielate a a príjemcu, miesto odoslania a ur enia, obsah zásielky, jej hmotnos a množstvo. Originál nákladného listu sprevádza zásielku až do stanice ur enia a je vydaný príjemcovi. Duplikát obdrží zasielate ako potvrdenie o prevzatí tovaru na dopravu. Za úplnos a správnos obsahu nákladného listu CIM zodpovedá zasielate. Druhopis nákladného listu umož uje zasielate ovi meni prepravnú zmluvu (zmena trasy, stanice ur enia, príjemcu tovaru a pod.) a zárove slúži na uplatnenie nárokov vo i železnici v prípade poškodenia alebo straty zásielky. Cena prepravného je kalkulovaná pod a taríf pre prepravu voz ových zásielok na základe hmotnosti zásielky a prepravnej vzdialenosti. K tarife sú pripo ítané dopl ujúce poplatky (napr. poplatok za zabezpe enie rastlinolekárskej prehliadky, poplatky za pobyt voz a) a ostatné poplatky (napr. poplatok za odrieknutie voz a). 15.7.2. Cestná doprava Cestná doprava sa dnes zara uje medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce spôsoby dopravy. Konkuruje predovšetkým železni nej doprave a to hlavne v aka svojej rýchlosti, mobili- 139
te a dostupnosti. Jej hlavnými nevýhodami je ekologická závadnos a škodlivos životnému prostrediu, nízka priechodnos cestnej siete a nehodovos. V medzinárodnej cestnej doprave sú vz ahy medzi ú astníkmi upravené medzinárodnými zmluvami. Základný dokument, ktorý upravuje vz ahy v cestnej doprave je Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Je základným právnym dokumentom a východiskom pre jednotlivé národné právne normy. Pokia je naložený dopravný prostriedok prepravovaný na ur itom úseku dopravnej cesty po mori, železnici, rieke alebo vzduchom, vz ahuje sa dohoda CMR na celokamiónovú prepravu, pokia z tohoto vozidla nebola zásielka preložená. Táto dohoda upravuje a zjednocuje vz ahy vyplývajúce z prepravnej zmluvy, ktoré sa realizujú na základe uni kovaného medzinárodného nákladného listu CMR. Nákladný list CMR je dokladom, ktorý osved uje prevzatie tovaru na prepravu a uzatvorenie prepravnej zmluvy. Dohoda vymedzuje obsahové náležitosti nákladného listu CMR. List obsahuje základné údaje o preprave, t. j. ozna enie odosielate a a príjemcu, miesto odoslania a ur enia, ozna enie obsahu zásielky, jej hodnoty, hmotnosti a objemu, prípadne aj ur enie trasy. Povinnos ou dopravcu je skontrolova správnos údajov a stav zásielky v okamžiku jej prevzatia. Zistené nezrovnalosti a stav tovaru zapisuje do nákladného listu. Nákladný list CMR sa vystavuje v troch pôvodných vyhotoveniach podpísaných odosielate om a dopravcom. Prvé ( ervené) vyhotovenie obdrží zasielate, druhé (modré) sprevádza zásielku a je ur ené pre príjemcu a tretie (zelené) si ponecháva dopravca. alšie vyhotovenia ( ierne) sa vyhotovujú napr. pre potreby colných orgánov. Odosielate je zárove povinný da k dispozícií dopravcovi všetky dokumenty potrebné k colnému konaniu a alším konaniam. Odosielate má právo meni dopravné dispozície (disponova zásielkou) po as priebehu prepravy. Pre kamiónovú dopravu je podstatný Colný dohovor o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov (TIR), ktorý sa nedotýka prepravy samotnej, ale u ah uje colné odbavenie kamiónov na hrani ných prechodoch. 15.7.3. Námorná a rie na doprava V celosvetovom meradle sa preprava po moriach a oceánoch podie a asi 60 % na celkovom objeme prepravy v celosvetovom obchode. Námorná preprava sa zabezpe uje lodiarmi, ktorí sa združujú do námorných asociácií. Ich innos sa orientuje predovšetkým na optimalizáciu prepravných kapacít, taríf a podmienok prevádzkovania líniovej námornej plavby. Okrem nich sa na realizácii námornej dopravy podie ajú takisto ostatné subjekty, ktoré zabezpe ujú sprievodné innosti, ako sú napr. námorní makléri, kontrolné spolo nosti, zasielatelia at. Doprava sa prevádzkuje pomocou námorných lodí, ktoré možno rozdeli na plavidlá pre: suchý náklad (Dry Cargo Vessels), ku ktorým sa zara ujú plavidlá pre kusové zásielky, hromadné tovary a špeciálne kontajnerové plavidlá, tekutý náklad (Tankers). Prepravná kapacita námorných plavidiel sa vyjadruje ako hrubý priestor lode pomocou ukazovate a tzv. brutto registrovaných ton (GRT), nosnos lodí sa vyjadruje pomocou ukazovate a tzv. m tvej hmotnosti (DWT), ktorý vyjadruje množstvo ton potrebných k ponoreniu plavidla na iaru ponoru. Z h adiska pravidelnosti prepravy môžeme rozlíši : líniovú (pravidelnú) námornú dopravu, 140
trampovú (nepravidelnú) námornú dopravu. Líniová doprava Jedná sa o pravidelnú prepravu tovaru pod a vopred ur ených plavebných poriadkov a vopred stanovených taríf. Slúži hlavne k preprave kusových zásielok a kontajnerov. Prepravná zmluva vzniká objednávkou lodného priestoru na ur itú lo a ur itú dobu (zaknihovaním lodného priestoru). Prepravné sa ur uje na základe taríf a je splatné vopred alebo v prístave ur enia pred vydaním tovaru kupujúcemu. Trampová doprava Jedná sa o prepravu bez stanoveného plavebného poriadku a stanovenej prepravnej relácie. Je prevádzkovaná na základe prenajímania lode alebo lodného priestoru prostredníctvom individuálnych charterových zmlúv (Charter Party). V tejto zmluve sa dopravca (lodiar) zaväzuje prepravi tovar dohodnutým spôsobom, alebo na prepravu poskytnú lo. Plavidlo je možné prenaja na ur itý as (Time Charter) alebo vopred dohodnutú prepravnú trasu (Trip/ Voyage Charter). Cena prepravy je individuálne dohodnutá v nájomnej zmluve. Naj astejším prepravným dokumentom je konosament (Bill of Lading B/L). Jeho základné funkcie sú: potvrdzuje prevzatie tovaru dopravcom, osved uje uzatvorenie prepravnej zmluvy, preukazuje vlastníctvo tovaru (je obchodovate ným cenným papierom). Dopravca overuje v konosamente vonkajší stav zásielky a obalu. Pokia je tovar v poriadku a konosament neobsahuje žiadne vpísané klauzuly, ide o tzv. istý konosament. Ak konosament obsahuje doložky napr. o poškodenom tovare alebo menšom množstve tovaru, ide o tzv. konosament ne istý. Ke že je konosament asto dokumentom vyžadovaným pri dokumentárnych platbách, ne istý konosament znižuje obchodovate nos a banky ho zvy ajne odmietajú preplati. Preto s ne istým konosamentom oby ajne vyžaduje dopravca záru ný list alebo s ub odškodnenia, aby nebol zodpovedný za poškodenie zásielky po as prepravy. V závislosti od toho, kto a v ktorom mieste konosament vydáva, je možné rozlíši nasledovné druhy konosamentov: palubný konosament (Shipped B/L) potvrdzuje skuto né nalodenie tovaru na palubu lode, preberací konosament (Received for Shipment B/L) ide o potvrdenie o prevzatí tovaru na naloženie, priebežný konosament (Through B/L) používa sa pri preprave viacerými doravcami, FIATA konosament (FBL) vystavuje ho zasielate na celú prepravnú cestu a preberá zodpovednos za uskuto nenie celej kombinovanej prepravy ako dopravca. Konosament je dokumentom, s ktorým sa spája právo požadova vydanie zásielky. Dopravca je povinný vyda tovar osobe oprávnenej pod a konosamentu, ak mu táto osoba konosament predloží a potvrdí mu prevzatie zásielky. Konosament sa oby ajne vydáva v nieko kých identických origináloch. Celkový po et vystavených originálov sa nazýva plnou sadou. Oby ajne sa požadujú 3 originály. asto sú však pre rôzne ú ely vystavované aj kópie originálov. Originály sa z bezpe nostných a obchodných dôvodov neposielajú spolu. Po vydaní zásielky oprávnenej osobe na jeden originál, ostatné originály strácajú platnos. 141
V podmienkach Slovenska má význam i rie na doprava. Plavba po Dunaji sa riadi pod a dohôd Dunajskej komisie. Prepravná zmluva v rie nej doprave vzniká objednaním prepravy prihláškou, potvrdením tejto prihlášky a vydaním prepravného dokumentu náložného listu. Pri plavbe po Dunaji sa používa Dunajský náložný list, ktorý je obchodovate ným dokumentom. Drevo alebo rezivo sa prepravujú ako kusové zásielky v otvorených lnoch alebo lnoch s krytým ložným priestorom. 15.7.4. Kombinovaná doprava Pod kombinovanou dopravou sa rozumie zapojenie aspo dvoch spôsobov dopravy potrebných na prepravu tovaru. Ak býva preprava tovaru realizovaná na základe jediného prepravného dokumentu, ozna uje sa ako multimodálna. Kombinovanú prepravu organizujú operátori, ktorí zabezpe ujú rôzne druhy prepravy, prevádzkujú cestné, železni né alebo kontajnerové prekladiská, terminály, uskuto ujú rozvoz zásielok, prenajímajú kontajnery a pod. Preprava môže by organizovaná ako doprevádzaná, t. j. predmetom prepravy je spolu s tovarom aj dopravný prostriedok, alebo ako nedoprevádzaná, ktorá zah a prepravu kontajnerov, paliet a pod. Najbežnejším spôsobom kombinovanej prepravy tovaru je preprava pomocou kontajnerov. Kontajnery sa používajú v štandardných rozmeroch. Pre prepravu dreva a reziva sa využívajú hlavne univerzálne (box) kontajnery (obr. 35) 20 stopové (objem 33,15 m 3 ) alebo 40 stopové (objem 67,70 m 3 ). Obrázok 35 Univerzálny kontajner Významnú úlohu zohráva štandardizácia. Normované kontajnery sa dajú použi pri preprave rôznymi dopravnými prostriedkami a ich rozmery sú prispôsobené požiadavkám cestnej, železni nej i lodnej prepravy. Pri cestnej a železni nej preprave kontajner nahrádza bežný nákladný priestor. Lode ur ené na prepravu kontajnerov nemajú medzipalubia, pretože tieto sú nahradené kontajnermi, ktoré vyp ajú lodný priestor. Pri bežných lodiach sa kontajnery môžu prepravova aj na palube, ím sa zvyšuje prepravná kapacita lode. K bežným normovaným prepravným obalom možno zaradi aj europalety, ktorých rozmer je 1 200 800 140 mm (obr. 36). 142
Obrázok 36 Europaleta Zmluvné zaistenie kontajnerovej prepravy môže ma podobu samostatnej prepravnej zmluvy pre každý úsek prepravovaný iným spôsobom prepravy (cestná, železni ná, at.) alebo môže by zabezpe ené jednou prepravnou zmluvou priebežným konosamentom. Zodpovednos za zverenú zásielku nesie na svojom úseku každý z dopravcov. V prípade, že sa na preprave podie a zasielate, ktorý je lenom organizácie FIATA, uzatvára sa jedna prepravná zmluva na celú trasu a vydáva sa Multimodálny prepravný konosament FIATA. Zasielate nesie zodpovednos za zásielku na celej prepravnej trase. 15.7.5. Špeci ká logistiky dodávok drevnej suroviny Logistika zah a procesy plánovania, implementácie a kontroly, ktoré slúžia na efektívne zabezpe enie materiálnych, informa ných a ostatných tokov s cie om prispôsobi sa požiadavkám trhu. Pri logistike dodávok drevnej suroviny v lesnom hospodárstve hovoríme o koordinácií plánovacích, prípravných, organiza ných, realiza ných a kontrolných aktivít, ktoré sú potrebné na zabezpe enie efektívneho a optimálneho toku sortimentov dreva od miesta jeho výroby k zákazníkovi. Samotné riadenie toku dodávok je úzko späté s charakterom výrobného a ažbového procesu v lesnom hospodárstve, ktorý sa vyzna uje špeci ckými podmienkami ako je: dlhá produk ná doba (100 a viac rokov), vysoká závislos na prírodných podmienkach, výskyt biotických a abiotických kalamít, rozrôznenos drevinového zloženia, neprístupnos a vzdialenos lesných porastov, stav a hustota existujúcej cestnej siete, neuni kované výrobné podmienky a pod. Samotná výroba sortimentov dreva sa realizuje použitím dostupných výrobných technológií a ažbovej, manipula nej a dopravnej techniky. Významným znakom riadenia toku dodávok dreva a realizácie obchodu s drevom je naviazanos rozhodnutí na použitú výrobnú metódu. S ou je úzko späté rozhodovanie o výbere: spôsobu distribúcie ur i marketingové distribu né kanály, výbere miesta predaja ur i, kde sa bude drevo predáva, metódy predaja spôsob, akým sa bude drevo predáva. 143
Rozhodnutia o spôsobe distribúcie sú rozhodnutia o distribu ných kanáloch. V obchode s drevom je hlavným rozhodnutím to, i sa drevo bude predáva priamo kone nému zákazníkovi, alebo sprostredkovane. Priamy predaj zabezpe uje producentom zvýšenú kontrolu v distribúcií drevnej suroviny a potenciálne aj vyššie zisky. Zárove však vyžaduje skúsenosti, odbornos a zabezpe enie personálnych a prevádzkovo-materiálových zdrojov. Výhody využitia sprostredkovate ov sú menšie organiza né problémy a nižšie náklady predaja, o na druhej strane spôsobuje stratu kontroly nad predajom a možnosti dosiahnutia vyššieho zisku. Predaj dreva je možné realizova na viacerých miestach, v sú asnosti sa naj astejšie realizuje ako predaj dreva: na pni, na odvoznom mieste, na vybranom mieste predaja. Predaj dreva na pni znamená predaj stojaceho, nevy aženého lesného porastu alebo ur- ených stromov. Predajcovi dreva nevznikajú žiadne dodato né náklady súvisiace s ažbou, približovaním, manipuláciou a prepravou drevnej suroviny. Tok dodávok riadi kupujúci, ktorý zabezpe uje všetky operácie. Kúpou stojaceho dreva zárove na seba preberá riziko, ktoré môže vzniknú pri ažbe, ako aj riziko, že skuto ná kvalita drevnej suroviny bude iná ako sa pri predaji uvažovalo. Predaj dreva na pni využívajú predovšetkým drobní súkromní vlastníci. Predaj dreva na odvoznom mieste (vy ažené drevo) realizujú predajcovia v prípade ak disponujú vlastnými alebo prenajatými kapacitami na zabezpe enie ažby dreva. Odvozné miesto sa oby ajne nachádza priamo na mieste ažby alebo v jeho blízkosti. Využitie odvozného miesta ako miesta predaja dreva vyžaduje zabezpe enie prístupu a dostato ný priestor na manipuláciu s drevnou surovinou a jej nakladanie. alšou možnos ou predaja dreva je predaj na ur enom mieste. Zvy ajne sa jedná o predaj drevnej suroviny po ur itom stupni konverzie rozmanipulovanej drevnej hmoty. Manipulácia sa vykonáva bu priamo na mieste predaja alebo v asovom predstihu po as predchádzajúcej operácie, napr. v poraste alebo na odvoznom mieste. Naj astejším miestom predaja drevnej suroviny sú v sú asnosti manipula né a expedi né sklady. Tie zabezpe ujú možnos koncentrova drevnú surovinu na jednom mieste a poskytujú lepšie podmienky pre manipuláciu s drevom. asto sú napojené priamo na železni nú vle ku. Využívanie skladov vyžaduje ur itý minimálny objem produkcie drevnej suroviny a stupe koncentrácie výrobných a obchodných aktivít. Predpokladá sa, že úspory plynúce z výhod používania manipula ných skladov dokážu pokry náklady na opätovné prekladania a manipuláciu s drevnou surovinou. Drevo sa zvy ajne predáva naložené na dopravný prostriedok, pri om dopravu hradí kupujúci (napr. FCA). Iným variantom predaja dreva je drevo naložené na odvoznom prostriedku a jeho doprava na ur ité miesto (napr. DAF) alebo priamo k zákazníkovi. Naj astejšie používané metódy predaja dreva sa viažu k uzatváraniu kúpnych zmlúv na základe individuálnych vyjednávaní a obchodných rokovaní, verejným sú ažiam alebo aukciám dreva. Vyhlasovanie verejných sú aží sa asto uskuto uje na zabezpe enie komplexných prác, t. j. drevo je potrebné zvy ajne vy aži, zabezpe i manipuláciu, odvoz a teda aj celkový predaj. Aukcie nachádzajú uplatnenie predovšetkým pri predaji kvalitných a vysoko hodnotných sortimentov. Táto metóda vyžaduje ur itý stupe koordinácie výrobných aktivít a koncentráciu cenných výrezov na stanovené miesto predaja. 144
Efektívne zabezpe enie toku dodávok dreva musí vychádza z ekonomických princípov. Primárne je dôležité zabezpe i maximálnu kvalitatívnu vý až sortimentov pri minimalizácií nákladov. Na logistiku dodávok drevnej suroviny vplýva predovšetkým: miesto predaja dreva, technické a technologické vybavenie, vyrábaný sortiment, resp. drevina, spôsob dopravy, požiadavky zákazníkov a pod. Výber miesta predaja dreva je potrebné urobi s oh adom na možné výrobné kapacity a konkrétne pracovné podmienky. Výhodou použitia odvozného miesta je predovšetkým úspora nákladov z dodato nej prepravy a manipulácie dreva. Organizáciu a dopravné zabezpe enie preberá na seba kupujúci, resp. prepravca. Nevýhodou je práca v prírodných, asto ažko dostupných podmienkach, o s ažuje možnosti zatrie ovania dreva do kvalitatívnych tried a jeho fyzickej manipulácie. Odvozné miesto je však asto používaným miestom predaja v mnohých krajinách, hlavne v súvislosti s používaním harvestorových technológií. Na druhej strane, manipula né a expedi né sklady umož ujú dôkladnejšiu manipuláciu s drevom a vzh adom na dostato ný priestor a prítomnos potrebnej techniky, zabezpe ujú lepšiu kvalitatívnu vý ažnos sortimentov. Výraznou výhodou je možnos skladova drevo. Nevýhodou je opätovné skladanie a nakladanie dreva. S oh adom na vyrábaný sortiment je potrebné zváži možnos manipulácie dreva a jej náro nos. Vo všeobecnosti je manipulácia menej náro ná pri ihli natých ako pri listnatých drevinách. Rozhodovania o tom, na ktorom mieste sa drevná surovina bude predáva, súvisí s možnos ou nesprávneho zatriedenia dreva do kvalitatívnych tried. Možno konštatova, že ím cennejší sortiment sa vyrába a ím je viac potrebné zabezpe i presnos kvalitatívneho zatriedenia, tým viac je nutné využi pre manipuláciu výhodnejšie podmienky manipula noexpedi ných skladov v porovnaní s manipuláciu v poraste, resp. na odvoznom mieste. Spôsob dopravy dreva má významný vplyv na jeho cenu. as dopravy pred samotným predajom dreva sa môže uskuto ova v réžii predajcu (napr. doprava na manipula ný sklad). Vo svetovom obchode má pri preprave dreva dominantné postavenie lodná doprava, v domácich podmienkach predovšetkým cestná a železni ná doprava. Rozhodujúcim kritériom je predovšetkým dopravná vzdialenos, rýchlos a exibilita. V sú asnosti má narastajúci význam cestná doprava hlavne pri preprave vlákninového dreva domácim kupujúcim (do vzdialenosti asi 150 km) a využívanie železni nej dopravy pri exporte dreva. Dnes sa predpokladá, že obchod s drevom sa aj v budúcnosti bude uskuto ova konven ným spôsobom, pri om pravdepodobne dôjde k nasledovným zmenám: 1. 2. 3. vylú enie obchodných medzistup ov priamy nákup dreva i výrobkov z dreva bude praktizova oraz viac spotrebite ov, koncentrácia obchodu po et obchodníkov s drevom poklesne a bude rás obrat najvä ších obchodníkov, konkurencia obchod s drevom budú realizova aj obchodníci s inými komoditami, ím vstúpia do priamej konkurencie s podnikmi, ktoré sa zaoberajú obchodom s drevom v sú- asnosti (konkurencia sa teda bude zvyšova ), 145
4. internacionalizácia národný obchod s drevom nebude prakticky existova, bude existova len európsky, resp. celosvetový obchod, o sa odrazí aj v stále vä šom po te nadnárodných koncernov v drevospracujúcom priemysle. 15.8. Colné konanie V medzinárodnom obchode sa pri vývoze alebo dovoze tovaru stretávame s povinnos ou absolvova colné konanie. Jeho ú elom je rozhodnú o prepustení tovaru do navrhnutého colného režimu, popr. vyrubenie cla a daní a pod. Colné konanie sa za ína na základe podania návrhu na colné konanie. Naj astejšie sa používa dokument vo forme tzv. jednotnej colnej deklarácie (JCD). Zárove je potrebné predloži i niektoré z nasledovných dokumentov: obchodná faktúra, prepravný dokument, baliaci list, certi kát o pôvode tovaru, ostatné doklady (colná faktúra, fytosanitárne osved enie, vývozné/dovozné povolenie) a pod. V niektorých prípadoch sa pri dovoze vyžaduje konzulárna faktúra, ktorú overuje príslušný konzulát v krajine vývozcu, resp. v prístave nalodenia. V prípade, že tovar, ktorý prichádza do krajiny má nižšiu cenu ako je bežná cena na trhu v krajine importu, vyžaduje sa colná faktúra, ktorá slúži na vyrubenie cla z tejto vyššej ceny, aby nedochádzalo k dumpingu. Správnos colného prehlásenia môžu colné úrady overi na základe predložených dokumentov alebo formou fyzickej kontroly tovaru. Pri exporte colný deklarant opatrí zásielku colnou záverou a vystaví colnú sprievodku. Clo a da ové poplatky sa pri dovoze vymeriavajú na základe sadzieb stanovených colným sadzobníkom, v ktorom je na základe íselného ozna enia tovaru pod a harmonizovaného systému (sadzobného ísla) ur ená colná sadzba. Colný sadzobník používa colné sadzby všeobecné, zmluvné a preferen né. Zmluvné colné sadzby sa používajú na dovezený tovar pôvodom zo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT), alebo s ktorými má Slovenská republika uzavretú dohodu obsahujúcu ustanovenia o vzájomnom uplat ovaní doložky najvyšších výhod. Všeobecné colné sadzby sa použijú na tovar pôvodom z iných štátov, ak sú nižšie ako zmluvné colné sadzby, alebo ak ú astník colného konania nepreukáže pôvod tovaru. Preferen né sadzby sa používajú na dovoz tovaru z rozvojových krajín, alebo sú viazané na obsah dvojstranných a obojstranných zmlúv. Vä šinou sú nulové. Dokladom, ktorý sa používa na preukázanie preferen ného pôvodu tovaru je sprievodné osved enie EUR 1, ktoré potvrdzujú colné orgány v krajine vývozu. Platí pre krajiny EÚ, EZVO, CEFTA a niektoré alšie európske krajiny. Pri obchodovaní s rozvojovými a menej rozvinutými krajinami sa na preukázanie pôvodu používa certi kát Form-A, ktorý potvrdzujú obchodné komory. Pri colnom konaní môže by tovar prepustený do režimu vo ného alebo viazaného obehu. 146
15.9. Expedícia tovaru Pre vyexpedovanie tovaru je potrebné aby predávajúci disponoval dopravnými dispozíciami, ktoré môžu by dohodnuté v zmluve, resp. zaslané kupujúcim. Dopravné dispozície v prípade zahrani ného obchodu sa týkajú hlavne: smerovania zásielky (prechod hraníc), spôsobu a miesta preclenia, dokladov potrebných na colné konanie, druhu dokladov, ktoré majú tovar sprevádza, požadovaného dátumu odoslania a pod. Na základe dopravných dispozícií sa vystavuje dopravný príkaz pre zasielate a, v ktorom je potrebné uvies príjemcu, dodacie podmienky, termín odoslania zásielky, miesto ur enia, spôsob dopravy, údaje o tovare a iné dôležité údaje týkajúce sa prepravných predpisov. alšími dokladmi sú obchodná alebo proforma faktúra. Údaje na faktúre sa musia zhodova s údajmi dohodnutými v kúpnej zmluve. V prípade prechodu tovaru cez hranice sú potrebné colná deklarácia, kópia akreditívu (ak je dohodnutým spôsobom platby), vývozné povolenie a ostatné doklady (fytosanitárne osved enie). 15.10. Reklamácie Reklamáciou sa rozumie zistenie chybného stavu dodávky, ktorú obdržal kupujúci od predávajúceho. Reklamácia sa môže vz ahova na poškodenie tovaru, jeho kvalitu, množstvo, chyby tovaru, nedodržanie dodacieho termínu a pod. Vady tovaru je kupujúci oprávnený reklamova v stanovenej reklama nej dobe. Reklamácia sa naj astejšie vykonáva písomnou formou na adresu predávajúceho a kupujúci musí v reklamácií uvies základné údaje o prislúchajúcej zmluve a dopravných dokumentoch, ase prevzatia tovaru, opis zistených chýb a poda návrh na vysporiadanie reklamácie. Predávajúci je povinný rieši reklamáciu. Reklamáciu môže predávajúci vysporiada boni káciou (z avou z ceny), nahradením chybnej asti dodávky alebo zaslaním nového tovaru. Kupujúci má v najhorších prípadoch nárok od zmluvy odstúpi. 15.11. Sankcie a riešenie sporov K uplatneniu sankcie alebo penále sa pristupuje vtedy, ak si zmluvná strana neplní svoje povinnosti dohodnuté v kúpnej zmluve. Výška penále je stanovená percentuálne z ceny tovaru a vz ahuje sa naj astejšie na neskoro dodanú zásielku alebo sa uplat uje pri omeškaní platby kúpnej ceny. Zmluvnú pokutu možno chápa ako paušalizovanú náhradu škody, ktorá vznikne porušením alebo neplnením si záväzkov zmluvných strán. Zaplatením zmluvnej pokuty povinnos plni záväzok nezaniká. Miesto riešenia prípadných sporov v dôsledku neplnenia povinností si zmluvné strany dohodnú v kúpnej zmluve. V medzinárodnom obchode sa spory riešia právom krajiny a príslušným súdom dojednaným v zmluve. 147
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. AFFRE, A., KATHE, W., RAYMAKERS, C. 2004: Looking Under the Veneer. Implementation Manual on EU Timber Trade Control: Focus on CITES-listed trees. http://www.traf c. org/publications/looking_under_the_veneer/teur04.pdf. AFPA. 2005: International Wood News. A Report From Wood Products International American Forest and Paper Association. 2005. http://www.afandpa.org/ Content/NavigationMenu/Wood_Products/Wood_Products1/Market_Information_Services/Monthly_ International_Wood_News/JAN2005.pdf BOURKE, J. 2000: Agreement on the Application of sanitary and Phytosanitary Measures (SPS) and Agreement on Technical Barriers to Trade (TBT). In: Multilateral Trade Negotiations on Agriculture. A Resource Manual. 2000. http://www.fao.org/ documents/show_ cdr.asp?url_ le=/docrep/003/x7354e/x7354e13.htm BOURKE, I.J. 2002: Trade Instruments and Their Impacts on Sustainable Forestry Development. 2002. http://www.fao.org BOURKE, I.J., LEITCH, J. 2000: Trade Restrictions and Their Impacts on International Trade in Forest Products. 2000. http://www.fao.org/documents/show_cdr.asp?url_ le=// DOCREP/003/X0104e/x0104e00.HTM CEC. 2003: Communication from the Commission to the Council and the European Parliament - Forest Law Enforcement, Governance and Trade (FLEGT). COM (2003) 251 nal. http://europa.eu.int CITES. 2005: http://www.cites.sk Doporu ená pravidla pro m ení a t ídení d íví v eské republice. MZ R Praha 2002. Euroconstruct. 2005: http://www.euroconstruct.org. 2005. FAO. 2002: International Standards for Phytosanitary Measures. Guidlines for Regulating Wood Packaging Material in International Trade. http://www.fao.org/ documents/ show_cdr.asp?url_ le=/docrep/006/y4838e/y4838e00.htm 11. FAO. 2003: State of the World Forest 2003. Rome: FAO, 2003. 151 p. ISSN 1020-5705. 12. FAO. 2005: State of the Word s Forest 2005. Rome: FAO, 153 p. ISBN 92-5-105187-9. 13. 14. 15. 16. 17. FAOSTAT. 2005: Faostat database. http://faostat.fao.org/faostat/collections?version= ext&hasbulk=0&subset=forestry FERN. 2003: Controlling Imports of Illegal Timber. Options for Europe. http://www.fern. org GREPPEL, E. 1999: Obchod s drevom a kvalita dreva. In Zborník referátov Agrokomplex Nitra, 1999. KAPUTA, V. 2002: Bariéry v medzinárodnom obchode s drevom a výrobkami z dreva. In Marketing a obchod 2002, Marketing a obchod v procese integrácie do Európskej Únie. Zvolen: TU, 2002. s. 98-104. ISBN 80-89029-54-X. KOTLER, PH. 1992: Marketing Management. Praha: Victoria Publishing, 1992. 735 s. ISBN 80-85605-08-2. 18. LUKÁ, T. a kol. 2003: ažbovo-dopravné technológie v lesnom hospodárstve. ÚVVPLVH SR Zvolen. 148
19. 20. MADAS, A. 1974: World Consumption of Wood: Trends and Prognosis. Budapest: Akadémiai Kiadó, 1974. 130 s. MERSMANN, C. 2004: Links Between Trade and Sustainable Forest Management: an Overview. Unasylva, Vol 2004, No. 4. Rome: FAO, 2004. p. 39. ISSN 0041-6436. 21. Nová príru ka lesníka a po ovníka. Epos Bratislava, 2006. 22. JAUCH, D. 1999: Marketing v prospech dreva. In Drevo, ro. 54, s. 101103. 23. 24. 25. 26. 27. 28. 29. KALLIO, M., DYKSTRA D. P., BINKLEY, C.S. 1987: The Global Forest Sector: An Analytical Perspective. Chichester: John Wiley & Sons, 705 p. ISBN 0-471-91735-4. Nariadenie Rady (ES). 2193/2003 na zavedenie dodato ných ciel na dovozy ur itých výrobkov s pôvodom v Spojených štátoch amerických. PALUŠ, H. 2002: Modelovanie dopytu po výrobkoch z dreva na trhu v SR. Vedecké štúdie. 3/2002/A. Zvolen: TU, 2002. 49 s. ISBN 80-228-1153-X. PALUŠ, H. 2004: Obchod s drevom a výrobkami z dreva. Zvolen: TU, 2004. 112 s. ISBN 80-228-1378-8. PALUŠ, H., ŠUPÍN, M. 1999: Prístupy k hodnoteniu dopytu po dreve a výrobkoch z dreva. In Zborník referátov z 1. medzinárodnej konferencie Logisticko distribu né systémy, Zvolen: TU, 1999, s.105-109. PAROBEK, J. 2004: Vývoj trhov s výrobkami z dreva v procese globalizácie a integrácie Európy. In Globalizácia a jej sociálnoekonomické dôsledky 04. II. as. In Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Žilina: EDIS, 2004. s. 8084. ISBN 80-8070-311-6. PECK, T. J. 1984: The World Perspective. In HUMMEL, F. C.: Forest Policy: A Contribution to Resource Development. The Hague: Martinus Nijhoff/Dr W. Junk Publishers, 1984, p. 2166. 30. Platné normy STN EN a STN pre oblas lesníctva. SÚTN 19952007. 31. Právne predpisy na úseku lesného hospodárstva. NLC Zvolen, 2006. 32. P íru ka pro majitele lesa. MZ R Praha, 1992. 33. ŠÁLKA, J. 2004: Hodnotenie štátnych zásahov na príklade nan nej podpory v lesnom hospodárstve SR. Vedecké štúdie 4/2004/B, Zvolen: TU, 2004. 71 s. ISBN 80-228-1410-5. 35. 34. ŠÁLKA, J., TREN IANSKY, M., MAXIMOVÁ, H. 2003: Lesnícka politika I: Zlyhanie trhu a nástroje lesníckej politiky. U ebné texty. Zvolen : TU, 87 s. ISBN 80-228-1285-4 SHAMS, R. 2005: Dollar-Euro Exchange Rate 1999-2004 Dollar and Euro as International Currencies. HWWA Discussion Paper 321. Hamburg: HWWA, 2005. 20 p. ISSN 1616-4814. 36. ŠMELKO, Š. a kol. 2003: Meranie lesa a dreva. ÚVVPLVH SR Zvolen. 37. Spravodajca NLC-Zvolen 20062007. 38. Správa o lesnom hospodárstve v SR 19932007. 39. ŠULEK, R. 1997: Distribúcia drevnej suroviny marketingové kanály, miesta a metódy predaja. In Logisticko-distribu né systémy, Zvolen: TU, 1997, s. 113116. 40. ŠULEK, R. 2005: Marketingové riadenie lesných podnikov. Vedecké štúdie 5/2004/A, Zvolen: TU, 2005. 58 s. ISBN 80-228-1417-2. 149
41. 42. 43. 44. ŠUPÍN, M. 2000: Possibilities of selling Slovak furniture on the European market. In: Development trends of processes management in wood processing industry and in forestry. Scienti c book. Zvolen: TU, 2000. p. 259-263. ISBN 80-88677-70-X. ŠUPÍN, M., VETRÁKOVÁ, M., DRLI KOVÁ, E. 2000: Vybrané aspekty verejného manažmentu I. Žilina : Žilinská univerzita v Žiline, 75 s. ISBN 80-7100-747-1. UN. 2005. European Forest Sector Outlook Study. Main Report. ECE/TIM/SP/20. Geneva: UN. 2005. 234 p. ISSN 1020-2269. UN. 2005a. Forest Products Trade Flow Data. ECE/TIM/BULL/2005/5. Geneva: UN, 2005. 92 p. ISSN 0259-4323. 45. UNECE. 2001. Economic Survey of Europe, 2001, No. 2. http://www.unece.org/ead 46. UNECE. 2002. Economic Survey of Europe, 2002, No. 2. http://www.unece.org/ead 47. UNECE. 2005. http://www.unece.org/trade/timber/database/priceoutputtable.xls 48. UNECE/FAO. 2000. Forest Products Annual Market Review. ECE/TIM/BULL/53/3. 49. 50. 51. 52. 53. Geneva: UN. 2000. 212 p. ISSN 0259-4323. UNECE/FAO. 2001. Forest Products Annual Market Review. ECE/TIM/BULL/54/3. Geneva: UN. 2001. 185 p. ISSN 0259-4323. UNECE/FAO. 2002. Forest Products Annual Market Review. ECE/TIM/BULL/2002/3. Geneva: UN. 2002. 224 p. ISSN 0259-4323. UNECE/FAO. 2003. Forest Products Annual Market Review. ECE/TIM/BULL/2003/3. Geneva: UN. 2003. 130 p. ISSN 0259-4323. UNECE/FAO. 2004. Forest Products Annual Market Review. ECE/TIM/BULL/2004/3. Geneva: UN. 2004. 95 p. ISSN 0259-4323. UNECE/FAO. 2005. Forest Products Annual Market Review. ECE/TIM/BULL/2005/3. Geneva: UN. 2005. 114 p. ISSN 0259-4323. 54. Dostupné na internete: http://www.exchangerate.com/ 55. Dostupné na internete: http://www.fsc.org 56. Dostupné na internete: http://www.pefc.org 150
ZOZNAM PRÍLOH Príloha A Príloha B Príloha C Príloha DI Príloha JR Príloha S Príloha T Súhlas na ažbu dreva Doklad o pôvode dreva Zoznam lesných drevín a skratiek používaných pri klasi kácii surového dreva a jeho zatrie ovaní do kvalitatívnych tried Klasi kácia ihli natého surového dreva Klasi kácia ihli natého surového dreva Termíny a pojmy pod a európskych a slovenských technických noriem Normy používané v SR 151
152 PRÍLOHA A
PRÍLOHA B 153