Aktuálne otázky ekonomiky_2016_Zborník

Prepis

1 AKTUÁLNE OTÁZKY EKONOMIKY A POLITIKY LESNÉHO HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY ZBORNÍK Z ODBORNÉHO SEMINÁRA ZVOLEN 16. december 2016

2 N Lesnícky výskumný ústav Zvolen Odbor lesníckej politiky a ekonomiky a manažmentu lesa Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Bratislava Sekcia LH a spracovania dreva a Slovenská lesnícka spolo nos, len Zväzu slovenských vedecko-technických spolo ností AKTUÁLNE OTÁZKY EKONOMIKY A POLITIKY LESNÉHO HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Zborník z odborného seminára Vydanie zborníka bolo podporené Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy. APVV Zvolen 16. december 2016

3 Zborník príspevkov z odborného seminára je zameraný na aktuálnu situáciu a ekonomické problémy lesného hospodárstva a lesníctva SR a ich vplyv na konkurencieschopnos subjektov lesného hospodárstva. Osobitná pozornos sa zamerala na problematiku riešenú v rámci APVV projektu OUTSOURC socioekonomickú situáciu dodávate ov lesníckych služieb a efektívnos outsourcingu v lesnom hospodárstve) a projektu GreenWOOD zameraného na hodnotenie materiálových tokov vrátane kvantiþ kácie viazania CO2 na všetkých úrovniach spracovania drevnej suroviny. Názov: Zostavovate : Aktuálne otázky ekonomiky a politiky LH SR Zborník z odborného seminára Ing. Miroslav Koval ík, PhD. Ing. Martin Morav ík, CSc. Vydavate : Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav Zvolen Technická úprava: ubica Bešinová GraÞ cká úprava: Alexandra Koštialová Tla : NLC referát reprograþ e Náklad: 100 výtla kov Rozsah: 152 strán Vydanie: Prvé Rukopis neprešiel jazykovou úpravou. Národné lesnícke centrum, Zvolen 2016 ISBN EAN

4 OBSAH ÚVODNÉ SLOVO Tomáš Bucha 5 EKONOMICKÉ VÝSLEDKY LESNÉHO HOSPODÁRSTVA SR V ROKU 2015 Miroslav Koval ík 7 CHARAKTER A FAKTORY TRHU S LESNÍCKYMI SLUŽBAMI Rastislav Šulek, Ján Lichý, Miroslav Koval ík 20 INOVÁCIE U KONTRAKTOROV LESNÍCKYCH SLUŽIEB NA SLOVENSKU Martina Št rbová, Jaroslav Šálka 29 SÚ ASNÉ PRÍLEŽITOSTI ZLEPŠENIA POZÍCIE A SOCIOEKONOMICKEJ SITUÁCIE DODÁVATE OV LESNÍCKYCH SLUŽIEB Viera Petrášová 39 ŠTÁTNA LESNÍCKA POLITIKA NÁVRHY NA ZA LENENIE LESNÍCKYCH SLUŽIEB DO EKONOMICKÉHO MECHANIZMU LESNÉHO HOSPODÁRSTVA Jozef Konôpka 47 EKONOMICKÉ MODELOVANIE CENY A HODNOTENIE INOVATÍVNYCH A ENVIRONMENTÁLNYCH PROJEKTOV FINANCOVANÝCH Z VEREJNÝCH ZDROJOV ÚVOD DO PROBLEMATIKY Rudolf Kurth 56 FINANCOVANIE PROJEKTU CESTY Z PROGRAMU ROZVOJA VIDIEKA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Emília Balážová 64 VÝSKUM VYUŽÍVANIA DREVA AKO OBNOVITE NEJ SUROVINY V KONTEXTE ZELENEJ EKONOMIKY Martin Morav ík, Miroslav Koval ík, Milan Oravec, Jozef Pajtík, Hubert Paluš, Ján Parobek 72 VÝVOJ TRHU A CIEN V STREDOEURÓPSKOM PRIESTORE Miloš Gejdoš 78 MATERIÁLOVÉ TOKY SORTIMENTOV SUROVÉHO DREVA A VYBRANÝCH VÝROBKOV Z DREVA KVANTIFIKÁCIA ZDROJOV ZA OBDOBIE Miroslav Koval ík, Martin Morav ík 85 FAKTORY OVPLYV UJÚCE TOKY ENERGETICKÉHO DREVA NA SLOVENSKU Milan Oravec, Marián Slamka, Ingrid Kriššáková 94 3

5 POTENCIÁL SLOVENSKA PRE VYUŽITIE PRINCÍPOV ZELENEJ EKONOMIKY V LESNÍCKOM SEKTORE A NÁVRH MOŽNÝCH OPATRENÍ Zuzana Sarvašová, Ladislav Kulla, Maroš Sedliak 100 MOŽNOSTI EKONOMICKEJ OPTIMALIZÁCIE HOSPODÁRENIA V PRÍRODE BLÍZKYCH LESOCH Ladislav Kulla, Jörg Rößiger, Matúš Kajba 109 MOHLA BY BY DUGLASKA KONKURENCIESCHOPNOU DREVINOU NAŠICH LESOV Jozef Tutka 120 ANALÝZA IDENTIFIKUJÚCA BARIÉRY LIMITUJÚCE VYUŽÍVANIE PRODUKCIE LESOV V CHRÁNENÝCH ÚZEMIACH Zuzana Sarvašová, M. Sedliak, Jozef Vladovi, Ivan Sa kov, Matej Schwarz, Matúš Kajba 128 STABILIZÁCIA INVENTARIZA NÝCH A MONITOROVACÍCH PLÔCH PRI ZIS OVANÍ STAVU LESA A JEHO ZMIEN Vladimír Šebe 139 4

6 ÚVODNÉ SLOVO Vážené dámy, vážení páni, dovo te mi aby som vás pozdravil a srde ne privítal na tomto už tradi nom podujatí za všetkých organizátorov, ktorými sú Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav, MPRV SR sekcia LH a spracovania dreva a Slovenská lesnícka spolo nos len Zväzu slovenských vedecko-technických spolo ností. Pri 15. výro í konania seminára musím pripomenú jeho význam a tradíciu. Pri tomto ísle som si až teraz uvedomil, že seminár má to ko rokov, že by si už zaslúžil aj ob iansky preukaz. Podujatie Aktuálne otázky ekonomiky a politiky lesného hospodárstva je naším spolo ným die a om, ktoré sme spolu ako organizátori vypiplali. V aka spolo nej starostlivosti, dôslednosti, vašej ú asti a odozve patrí táto akcia k trom najvýznamnejším odborným podujatiam, ktoré NLC LVÚ každoro ne organizuje. Prvý blok príspevkov sa venuje aktuálnej situácii a ekonomickým problémom LH a lesníctva SR. Napriek dlhodobo deklarovanej snahe diverziþ kova príjmy LH, sme odvetvím, kde z hodnoty kone nej produkcie 525 mil. až 82 % tvoria výnosy a tržby za predaj drevnej hmoty. Náš príspevok do HDP sa dlhodobo pohybuje na úrovni 0,35 % t. j. cca 270 mil.. V prvej prezentácii však M. Koval ík predstaví nový prístup k hodnoteniu HDP. Pre zaujímavos, výnosy drevospracujúceho priemyslu (drevársky, celulózo-papierenský a nábytkársky priemysel) sú na úrovni 2.7 mld. t. j. 5x viac ako lesnícko-drevárskeho sektora. Lesnícky sektor je teda sektorom, ktorý produkuje drevnú surovinu, ale stále málo ju zhodnocuje a predáva ju s malou pridanou hodnotou. Chcem pripomenú, že objem zásoby 500 mil. m 3 pri priemernej zásobe 250 m 3 na hektár nie je samozrejmos. Je výsledkom prepracovaných lesníckych aktivít a inností, akými sú napríklad hospodársko-úpravnícke plánovanie, usmernený tok LRM, aktivity LOS a v praxi realizované výkony v obnove lesa, ochrane a výchove lesných porastov. Oslabenie týchto inností i zníženie ich kvality v dlhodobom horizonte by spôsobilo ekonomickú neefektívnos LH. Kvalitná a kontinuálna realizácia týchto inností je základom pre naplnenie Strategického cie a AP NPVPD Zabezpe enie dodávok dreva v meniacich sa prírodných a spolo enských podmienkach aktívnym trvalo udržate ným obhospodarovaním lesov. Toto považujem za základnú úlohu lesníctva sú asnosti. Už dlhšie pozorujeme stagnáciu až deštrukciu klasického modelu lesníctva založeného na ažbe. Odvetvie lesnícko-drevárskeho priemyslu sa nám mení pred o ami menia sa stratégie (agrolesníctvo, plantáže), obchodné modely, investuje sa do nových výrobných systémov (kaskádové využitie dreva) produktov a služieb lesného hospodárstva (GMD, drevostavby, energetické využitie drevnej biomasy, energia, biopalivá). Pre zachovanie konkurencieschopnosti LDS je nevyhnutné inovova nielen innosti súvisiace s produkciou dreva ale aj investova a postupne zvyšova podiel výnosov a tržieb z ostatné produkty a druhotné služby. Ide o dlhodobý proces premeny sektora, ktorý je založený najmä na produkcii hmoty na sektor, ktorý bude založený na najmä na vedomostiach, službách a racionálnom využívaní 5

7 prírodných zdrojov. Tento proces je sú as ou novej paradigmy spolo ensko-ekonomických vz ahov a znakom tejto paradigmy je preskupovanie dominánt. Konkrétne ustupovanie od dominánt nešetrnej fosílnej ekonomiky ( ažba surovín, predaj) a vytváranie dominánt zelenej ekonomiky ( ažba spracovanie Þ nalizácia suroviny + zhodnocovanie know-how v službách). Naším spolo ným cie om by malo by : prija výzvy na zmenu a zvládnu premenu LDS na odvetvie s vyššou pridanou hodnotou Oce ujem, že program seminára tieto úlohy reß ektuje. i už v podobe výsledkov projektov ako OUTSOURC, alebo GreenWOOD alebo v podobe iastkových analýz LDS o využívaní drevnej suroviny a o potenciáli Slovenska v oblasti zelenej ekonomiky. Program je výborne vyvážený, obsahuje výsledky výskumov a zárove predkladá vízie a potenciál sektora, ktoré sa v dlhodobom horizonte opä premenia na výsledky. Toto vnímanie prepojenosti projekcií a výsledkov, ktoré majú najvä šiu váhu vo svojej komplexnosti, sa prejavuje v chápaní lesníckeho a drevárskeho sektora ako celku povedzme istej postupky v žolíkovi. Každá karta, každý sektor sám, má nižšiu hodnotu a potenciál než ich vhodné zoskupenie a kombinácia. Samozrejme, h adanie tej kombinácie kariet, ktorá pomôže vyhra hru, je otázka náhody a š astia. Myslím si však, že nie je náhoda, že projektový zámer NLC Centrum excelentnosti LignoSilva uspel v druhej fáze riešenia schémy Teaming v konkurencii 31 projektov z celej Európy v rámci programu H2020 a získal od EK certiþ kát excelentnosti. Samotný teaming znamená, že je to kolektívna hra a že len silní tímoví hrá i majú šancu na úspech. Projekt LignoSilva vo svojom biznis pláne integruje výskum, vývoj a inova ný potenciál racionálne prepájajúci re azec produkcie, spracovania dreva. Jednou z priorít CE je dynamizáciu celého inova ného prostredia LDS prostredníctvom vytvorenia panela pre bioekonomiku a transferu know-how cez tréningové a poradenské centrum pre malé a stredné podniky LDS. Je na všetkých zú astnených, aby pomohli z dobrých kariet urobi tromfy. Pretože výhra ktoréhoko vek tímového hrá a bude výhrou pre celý tím, v našom prípade pre celý LDS. Rád vidím všetkých zú astnených v publiku, ktorí potvrdzujú záujem o problematiku a robia naše podujatie zmysluplným. A ešte radšej budem vidie a po u vašu aktivitu v diskusiách, i už oþ ciálnych alebo kuloárnych. Nedá sa ni robi s rozdanými kartami, ale môžeme spolu urobi mnoho strategických ahov. Inak povedané, potrebujeme od vás spätnú väzbu. Dovo te mi vyslovi po akovanie organizátorom Odboru lesníckej politiky, ekonomiky a manažmentu lesa za zorganizovanie seminára. akujem aj vám všetkým, ktorí ste prijali pozvanie a prišli medzi nás. Celému podujatiu a každému z ú astníkov prajem, aby naplnilo o akávania a aby prispelo k tímovému vyzneniu našich snažení. akujem za pozornos. Dr. Ing. Tomáš Bucha riadite NLC Lesnícky výskumný ústav Zvolen 6

8 EKONOMICKÉ VÝSLEDKY LESNÉHO HOSPODÁRSTVA SR ZA ROK 2015 Miroslav Koval ík ABSTRACT The paper presents the economic and Þ nancial results of all subjects in forestry sector for 2015 and analyzes the development of selected economic indicators for the period Forestry and forests and meet the country s major functions that are essential to its ecological stability, rational use and sustainable development irreplaceable. The various economic and business indicators are therefore divided into three pillars: economic, environmental and social. Total sales and revenues of all subjects of forestry sector reached in 2015 the amount of 878 million. The costs of all subjects in forestry sector amounted to million. Forestry achieved in 2015 proþ t in the amount of 49.6 million. Gross added value in 2015 reached the value of million, representing a share of the national economy 0.41%. After inclusion of all workers in forestry, the proportion of forestry sector on the national economy would be about 0.58%. Forestry also provides raw material for the wood, pulp and paper and furniture industry. The forestry-wood products has an annual revenue of approximately 3.7 billion, employs thousand persons, consists of 2.3 to 2.5% of Slovak GDP and is an important part of national economy. Key words: Þ nancial indicators of forestry in Slovakia, economic, ecological and social pillars of forestry 1 ÚVOD Príspevok prezentuje ekonomické a hospodárske výsledky za všetky subjekty LH za rok 2015 a analyzuje vývoj vybraných ekonomických ukazovate ov za obdobie rokov Lesné hospodárstvo a lesy a plnia v krajine významné funkcie, ktoré sú z h adiska jej ekologickej stability, racionálneho využívania a trvalo udržate ného rozvoja nenahradite né. Sú najvýznamnejším zdrojom obnovite ných ekologických surovín a v aka svojim funkciám zohrávajú významnú úlohu pri tvorbe a ochrane jednotlivých zložiek životného prostredia. Základným cie om štátnej lesníckej politiky na Slovensku je zabezpe- enie trvalo udržate ného obhospodarovania lesov založeného na primeranom využívaní ich ekonomických, ekologických a sociálnych funkcií pre rozvoj spolo nosti a najmä vidieckych oblastí. Jednotlivé hospodárske a ekonomické ukazovatele sú rozdelené do troch pilierov: ekonomický, ekologický a sociálny. Ako zdroj údajov sa použila rezortná štatistika LH Štvr ro ný výkaz o dodávkach dreva v lesníctve Les D (MP SR) 2-04 a Ro ný výkaz o stave vybraných ukazovate ov obhospodarovania lesa Les 5-01 ako aj štatistické zis ovania ŠÚ SR Ro ný výkaz produk ných odvetví Ro. 1-01, Ro ný výkaz produk ných odvetví v malých podnikoch Ro 2-01 a Colná štatistika SR (údaje o dovoze a vývoze vybraných skupín tovarov). Finan né a ekonomické ukazovatele dodávate ov služieb v lesnom hospodárstve boli spracované z ú tovných závierok jednotlivých Þ riem za rok

9 2 EKONOMICKÝ PILIER LESNÉHO HOSPODÁRSTVA Ekonomické výsledky LH sú prezentované na základe ukazovate ov ako sú: celkové tržby a výnosy, dodávky sortimentov surového dreva, priemerné spe aženie sortimentov surového dreva, podpora z verejných zdrojov, náklady lesného hospodárstva, pridaná hodnota a zisk. 2.1 Celkové tržby a výnosy Celkové tržby a výnosy všetkých subjektov lesného hospodárstva dosiahli v roku mil.. Tržby a výnosy lesných podnikov v roku 2015 v porovnaní s rokom 2014 klesli o 7,8 % najmä kvôli poklesu tržieb za drevo, ktoré klesli o 3,3 % v dôsledku nižšej ažby dreva ako i ostatných tržieb a výnosov, ktoré klesli o 27,6 %. V štruktúre tržieb a výnosov lesných podnikov za rok 2015 majú najvyšší podiel sortimenty piliarskej gu- atiny a vlákninového dreva prírastku. Sortimenty surového dreva tvoria spolu až 87 % trhovej produkcie LH, o znamená, že drevná hmota je rozhodujúcim zdrojom Þ nancovania obhospodarovate ov lesa. Hodnota ostatných produktov a druhotných nelesníckych služieb predstavuje zhruba 13 % (obrázok 1). Poskytovatelia služieb v LH dosiahli tržby vo výške 376 mil., z toho 58 % tvoria tržby za vlastné výrobky a služby, 40 % tržby z predaja tovaru a 2 % ostatné tržby a výnosy (tabu ka 1). Tabu ka 1: Tržby a výnosy subjektov lesného hospodárstva SR v roku 2015 (mil. ) U Štátny sektor Lesné podniky Neštátny sektor Spolu Poskytovatelia služieb Ostatné subjekty Vyhotovitelia PSL NLC LH SR Tržby a výnosy celkom 263,8 227,6 491,4 376,0 2,3 8,3 878,0 Predaj tovaru 0,1 0,6 0,7 150,9 0,0 0,0 151,6 Tržby za vlastné výrobky a služby 233,0 204,6 437,6 216,7 2,3 2,0 658,6 z toho tržby a výnosy za drevo 221,0 195,1 416,1 0,0 0,0 0,0 416,1 Ostatné tržby a výnosy 30,7 22,4 53,1 8,4 0,0 6,3 67,8 8 O!" #$% &%'()*+,-($.

10 2.2 Dodávky sortimentov surového dreva Najvýznamnejší zdroj príjmov na zachovanie funkcií lesov a udržanie zamestnanosti v lesníckom sektore, ktorým sa zabezpe uje približne 80 % tržieb a výnosov LH je predaj dreva. Drevo, ako jedna z mála domácich obnovite ných surovín, je základnou surovinou v drevospracujúcom priemysle a zabezpe uje tak zamestnanos, tržby a výnosy aj v tomto odvetví. V roku 2015 dodali subjekty obhospodarujúce lesy na Slovensku na domáci trh 8 611,0 tis. m 3 dreva (vrátane vlastnej spotreby). V porovnaní s rokom 2014 boli dodávky dreva na domáci trh nižšie o 125,0 tis. m 3. Klesli najmä dodávky ihli natého dreva na tuzemský trh o 408,1 tis. m 3, naproti tomu dodávky listnatého dreva sa zvýšili o 283,1 tis. m 3. /01:;<= D<1EFGHIE<B DJ1<BKL< A1HBM Na základe výsledkov získaných spracovaním predbežných údajov z colnej štatistiky je možné konštatova, že v roku 2015 sa celkovo vyviezlo tis. m 3 surového dreva. Export dreva bol zameraný najmä na krajiny Európskej únie. V prípade ihli natých sortimentov surového dreva prevládali v exportných dodávkach výrezy I. až III. triedy akosti (42,5 % celkového exportu). V prípade listnatých sortimentov surového dreva prevládal v dodávkach na export sortiment IV. a V. triedy akosti (14,6 % celkového exportu). Na Slovensko sa doviezlo 549 tis. m 3 surového dreva. Medzi negatíva dovozu dreva vo všeobecnosti patrí nežiaduci stav, kedy sa dováža vä šie množstvo dreva horšej kvality a kvalitnejšie domáce drevo je ur ené na export (najmä sortimenty ihli natého dreva I. až III. triedy akosti), pri om surovina sa vyváža bez alšieho spracovania a pridaná hodnota sa tvorí v zahrani í, kde spracovanie dreva vytvára pracovné príležitosti, domáca krajina tak prichádza o da ové príjmy a príjmy z odvodov. Spotreba sortimentov surového dreva bola v roku 2015 na Slovensku vo výške tis. m Priemerné spe aženie sortimentov surového dreva V roku 2015 bol v lesnom hospodárstve zaznamenaný v medziro nom porovnaní pokles priemerného spe aženia u ihli natého dreva o 0,03 EUR/m 3 a u listnatého dreva nárast o 0,01 EUR/m 3. Na základe porovnania s rokom 2014 je možné konštatova celkovo stabilnú situáciu vo vývoji priemerných cien dreva na trhu, okrem nárastu priemerného spe aženia pri najkvalitnejších sortimentoch dreva. 9

11 /01:;<= R? S1FHGH1IK DTH aženie sortimentov surového dreva 2.4 Podpora z verejných zdrojov V roku 2015 bola poskytnutá podpora z verejných zdrojov (štátny rozpo et, fondy EU a ostatné zdroje) do lesníctva v objeme tis.. V roku 2014 verejné zdroje predstavovali tis.. Nárast nastal v dôsledku erpania Programu rozvoja vidieka SR , ktorý bol aj v roku 2015 hlavným zdrojom verejných prostriedkov a v objeme tis. predstavoval 75 % celkovej poskytnutej iastky z verejných zdrojov. Iné zdroje predstavujú podpory poskytované mimo Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, napr. VLM SR, š.p., Vysokoškolský lesnícky podnik Technickej univerzity vo Zvolene. Podporu z PRV SR erpali najmä lesné podniky neštátneho sektora. /01:;<= V? S<AT<1M WX ; BH1HYIZ[L ;A1<Y<B PQ

12 2.5 Náklady lesného hospodárstva Náklady všetkých subjektov v LH dosiahli v roku 2015 výšku 828,4 mil.. Z toho subjekty obhospodarujúce les 446,7 mil., poskytovatelia služieb v LH 371,3 mil. a 10,4 mil. ostatné subjekty. V druhovom lenení nákladov majú v roku 2015 najvä ší podiel náklady na služby a to 45,3 % z celkových nákladov, o sved í o prepojenosti jednotlivých subjektov LH. Osobné náklady mali podiel 27 % u obhospodarovate ov lesa, resp. 17 % za všetky subjekty v LH. o sa týka ostatných nákladov, môžeme vidie ich vysoký podiel u poskytovate ov služieb, kde ich tvoria hlavne náklady na tovar, o sved í o vysokej obchodnej aktivite týchto subjektov (tabu ka 2). Tabu ka 2: Náklady subjektov lesného hospodárstva SR v roku 2015 (mil. ) U Štátny sektor Lesné podniky Neštátny sektor Spolu Poskytovatelia služieb Ostatné subjekty Vyhotovitelia PSL NLC LH SR Náklady celkom 252,4 194,3 446,7 371,3 2,2 8,2 828,4 Materiálové náklady 22,9 10,6 33,5 61,8 0,1 0,5 95,9 Odpisy 18,1 5,6 23,7 14,7 0,1 0,9 39,4 Náklady na služby 112,2 119,4 231,6 139,5 1,1 2,8 375,0 Osobné náklady 80,0 38,8 118,8 17,2 0,9 3,7 140,6 Ostatné náklady 19,2 19,9 39,1 138,1 0,0 0,3 177,5 2.6 Pridaná hodnota a zisk Pridaná hodnota je základným ukazovate om na vyjadrenie výkonnosti lesného hospodárstva v rámci celého národného hospodárstva. Hrubá pridaná hodnota dosiahla v roku 2015 hodnotu 286,5 mil., o predstavuje podiel na národnom hospodárstve 0,41 % (tabu ka 3). V tejto hodnote nie sú zahrnutí živnostníci, ak by sme ich zahrnuli, podiel LH na národnom hospodárstve by bol cca 0,58 %. LH SR dosiahlo v roku 2015 v objeme 49,6 mil. (tabu ka 3). Lesné podniky dosiahli hospodársky výsledok vo výške 44,7 mil.. Pokles hospodárskeho výsledku lesných podnikov v porovnaní s rokom 2014 (v štátnych ako aj v neštátnych lesných podnikoch) je spôsobený nižšou ažbou dreva a tým následne zvýšením dodávok dreva a s asti aj nárastom nákladov pestovnej innosti. PP

13 Tabu ka 3: Pridaná hodnota a zisk subjektov LH SR v roku 2015 (mil. ) U Štátny sektor Lesné podniky Neštátny sektor Spolu Poskytovatelia služieb Ostatné subjekty Vyhotovitelia PSL NLC LH SR Tržby a výnosy celkom 263,8 227,6 491,4 376,0 2,3 8,3 878,0 Náklady celkom 252,4 194,3 446,7 371,3 2,2 8,2 828,4 Materiálové náklady 22,9 10,6 33,5 61,8 0,1 0,5 95,9 Odpisy 18,1 5,6 23,7 14,7 0,1 0,9 39,4 Náklady na služby 112,2 119,4 231,6 139,5 1,1 2,8 375,0 Hrubá pridaná hodnota 128,7 97,6 226,3 54,1 1,1 5,0 286,5 istá pridaná hodnota 110,6 92,0 202,6 39,4 1,0 4,1 247,1 Zisk 11,4 33,3 44,7 4,7 0,1 0,1 49,6 3 EKOLOGICKÝ A ENVIRONMENTÁLNY PILIER LESNÉHO HOSPODÁRSTVA Ekologický a environmentálny pilier lesného hospodárstva SR je prezentovaný na základe ukazovate ov ako sú: porovnanie prírastku a ažby surového dreva, zásoba lesných porastov, výmera lesných pozemkov, výmera certiþ kovaných lesov, hodnota produkcie LH pod a metodiky IEEAF a náklady pestovnej innosti. 3.1 Porovnanie prírastku a ažby surového dreva, zásoba lesných porastov Vývoj zásoby dreva celkom, ako aj zásoba dreva na hektár porastovej pôdy má v lesoch Slovenska stúpajúci trend. V roku 2015 dosiahla celková zásoba 478,12 mil. m 3 hrubiny bez kôry. Pretrvávajúce zvyšovanie zásoby dreva je spôsobené predovšetkým vyšším plošným zastúpením starších lesov s vekom nad 70 rokov, v ktorých sa prirodzene nachádzajú vyššie zásoby dreva (obrázok 5). Na vykazovanom zvyšovaní zásoby dreva sa podie a aj zvyšovanie celkového bežného prírastku, ktorý v roku 2015 dosiahol 12,1 mil. m 3, resp. 6,32 m 3 na 1 ha porastovej pôdy (obrázok 5). Naproti tomu je ažba v posledných dvoch rokoch okolo 9 mil. m 3. Z uvedeného obrázka vidno, že prírastok v lesoch Slovenska je trvalo vyšší než ažba dreva, ktorá neprevyšuje objem prírastku, a to ani v rokoch po najvä ších kalamitných situáciách v lesoch, akými boli kalamity spôsobené víchricou Alžbeta v novembri 2004 a víchricou ŽoÞ a zo 14. a 15. mája Na základe toho možno tvrdi, že obhospodarovanie lesov je trvalo udržate né a LH plní týmto ekologický pilier. P2

14 /01:;<= \? S<1<BIMIFH T1]1MDE=J M ažby surového dreva a zásoby lesných porastov 3.2 Výmera lesných pozemkov Výmera lesných pozemkov sa nepretržite zvyšuje a v roku 2015 dosiahla ha. Zvyšuje sa aj výmera porastovej pôdy, resp. lesných porastov, ktorá dosiahla ha (obrázok 6). Lesnatos, iže percentuálny podiel výmery lesných pozemkov z celkovej výmery Slovenska v roku 2015, bola takmer 41,1 %. /01:;<= ^? _ZGH1M `HDIZ[L T<;HG=<B 3.3 Výmera certiþ kovaných lesov Všetky lesy na Slovensku sú obhospodarované pod a Programov starostlivosti o les, ím je zabezpe ené trvalo udržate né obhospodarovanie lesov. alším potvrdením trvalo P3

15 udržate ného obhospodarovania lesov je ich certiþ kácia prostredníctvom certiþ ka nej schémy. V roku 2015 bolo certiþ kovaných viac ako 72 % lesov na Slovensku (tabu ka 4). Výmera všetkých lesov certiþ kovaných pod a schémy PEFC v Slovenskej republike dosiahla ha (64,6 % z výmery lesov) a v porovnaní s rokom 2014 sa zvýšila o ha. CertiÞ kované lesy má 123 obhospodarovate ov, ktorým bolo vydaných 261 osved ení o ú asti na certiþ kácii lesov. Výmera lesov certiþ kovaných pod a schémy FSC v Slovenskej republike dosiahla k 30. novembru 2015 hodnotu ha. K uvedenému obdobiu bolo udelených 7 certiþ kátov (z toho 4 skupinové). Celkovo je certiþ kovaných 32 obhospodarovate ov lesov (z toho 2 štátne). Pod a oþ ciálnych údajov FSC za rok 2015 bolo na Slovensku udelených 114 certiþ kátov spotrebite ského re azca. Celkovo bolo certiþ kovaných 162 podnikov pôsobiacich na trhu s drevom. Tabu ka 4: Výmera certiþ kovaných lesov na Slovensku abcþ kovaná výmera CertiÞ ka ná schéma PEFC FSC Celkom Výmera 2015 (ha, %) , , Výmera 2014 (ha, %) , , Hodnota produkcie LH pod a metodiky IEEAF Na lepšie prepojenie ekologických a ekonomických údajov LH sa vyvinul systém integrovaných environmentálnych a ekonomických ú tov pre lesy (IEEAF). Tieto podú ty slúžia na vyjadrenie odvetvových špecifík LH v rámci systému národných ú tov hospodárstva. Od roku 2008 sa rozvíja iniciatíva za zelenú ekonomiku (Green Economy Initiative), ktorú podnietil Environmentálny program OSN v ase svetovej Þ nan nej a hospodárskej krízy, ako reakciu na stimuly, ktoré smerovali na oživenie svetového hospodárstva. V rámci tejto iniciatívy sa odporu ilo národným vládam, aby sa významná as stimula ných balíkov zamerala na investície do životného prostredia, so zámerom oživi globálnu ekonomiku, zachova a vytvára pracovné miesta a zárove tiež pomôc pri riešení vznikajúcich problémov životného prostredia. Jej dôležitou sú as ou je zber údajov, ktoré sú harmonizované s medzinárodnými princípmi tak, aby umož ovali komparatívne analýzy na podporu rozhodovania a objektívne hodnotenie trvalej udržate nosti prostredníctvom kritérií a indikátorov trvalo udržate ného obhospodarovania lesov. Pod a metodológie integrovaných ekologických a ekonomických ú tov je potrebné k celkovej produkcií LH pripo íta hodnotu bežného prírastku lesov. as bežného prírastku, ktorý sa vy ažil, sa pripo íta k hodnote medzispotreby. Hodnota zmien zásob (vrátane nedokon ených výrobkov) je daná rozdielom medzi hodnotou bežného prírastku a hodnotou ažby dreva v cenách dreva na pni. Hodnota kone nej produkcie lesného hospodárstva dosiahla v roku 2015 hodnotu 786,3 mil. (so zapo ítaním nevy aženého prírastku a hodnoty vlastnej spotreby pod- a metodiky IEEAF). Oproti predchádzajúcemu roku klesla o 1,04 %, najmä v dôsledku nižšej ažby drevnej hmoty. V tomto prípade dosiahla pridaná hodnota výšku 585,2 mil. a podiel na národnom hospodárstve až 0,8 %. P4

16 Tabu ka 5: Ekonomické výsledky LH pod a metodiky IEEAF v roku 2015 (mil. ) U Tržby a výnosy celkom Drevo na pni (prírastok) Náklady celkom Drevo na pni (medzispotreba) Materiálové náklady Lesné podniky Neštátny Spolu Štátny sektor sektor Ostatné subjekty Poskytovatelivitelia Vyhoto- NLC služieb PSL LH SR 425,2 364,9 790,1 376,0 2,3 8, ,7 161,4 137,3 298,7 298,7 368,7 303,8 672,5 371,3 2,2 8, ,2 116,3 109,5 225,8 225,8 22,9 10,6 33,5 61,8 0,1 0,5 95,9 Odpisy 18,1 5,6 23,7 14,7 0,1 0,9 39,4 Náklady na služby Hrubá pridaná hodnota istá pridaná hodnota 112,2 119,4 231,6 139,5 1,1 2,8 375,0 290,1 234,9 525,0 54,1 1,1 5,0 585,2 272,0 229,3 501,3 39,4 1,0 4,1 545,8 Zisk 56,5 61,1 117,6 4,7 0,1 0,1 122,5 z toho hodnota nevy aženého prírastku 3.5 Náklady pestovnej innosti 45,1 27,8 72,9 72,9 Priame náklady pestovnej innosti dosiahli v roku 2015 výšku tis. (tabu ka 6). Ich nárast bol spôsobený nárastom takmer všetkých výkonov pestovnej innosti. Aj na alej je potrebné aby as úžitkov z lesa bola vo vä šej miere vrátená do lesa v rámci výkonov pestovnej innosti, aby subjekty obhospodarujúce les nehospodárili na úkor podstaty lesa. Za tým ú elom subjekty obhospodarujúce les vytvárajú rezervy na pestovnú innos, ktoré v zmysle zákona o dani z príjmu sú odpo ítate nou položkou zo základu dane z príjmu. Okrem toho by štát mal na alej uplat ova nástroj na iasto nú úhradu priamych nákladov pestovnej innosti, ako náhrady za plnenie ostatných funkcií lesa, za ktoré obhospodarovate lesa nemá zaplatené. Obnova lesa v roku 2015 dosiahla ha, z toho prirodzená obnova bola ha, t. j. 35,5 %. Podiel prirodzenej obnovy mal za posledné roky klesajúcu tendenciu. Tento pokles sa v roku 2015 zastavil a v porovnaní s rokom 2014 sa podiel prirodzenej obnovy zvýšil o 3 %. Ochrana proti burine sa v roku 2015 vykonala na ploche 48 tisíc ha a ochrana proti zveri na ploche 40,4 tisíc ha. V obidvoch prípadoch ide o najvyšší objem uvedených výkonov od roku Rozsah starostlivosti o mladé lesné porasty má od roku 2010 pozitívnu tendenciu zvyšovania objemu všetkých rozhodujúcich výkonov. Bude to ma priaz- P5

17 nivý vplyv na odrastanie a vývoj mladých lesných porastov. Ochrana proti burine sa v roku 2015 vykonala na ploche 48 tisíc ha, t. j. o 30,8 % viac než v roku 2010; ochrana proti zveri sa vykonala na 40,4 tisíc ha a zvýšila sa o 35,1 % v porovnaní s tým istým rokom. Tabu ka 6: Náklady a výkony pestovnej inností U Priame náklady pestovnej innosti Obnova lesa spolu Ošetrov. mladých les. porastov Ochrana mladých les. porastov Sektor Štátny sektor Neštátny sektor Jednotka tis Spolu Štátny sektor Neštátny sektor ha Spolu Štátny sektor Neštátny sektor ha Spolu Štátny sektor Neštátny sektor ha Spolu SOCIÁLNY PILIER LESNÉHO HOSPODÁRSTVA Sociálny pilier lesného hospodárstva SR je prezentovaný na základe ukazovate ov ako sú: zamestnanos, odvedené dane a odvody. 4.1 Zamestnanos Cie om lesného hospodárstva v rozvoji vidieka je prispieva k udržaniu a zvyšovaniu zamestnanosti na vidieku. Subjekty lesného hospodárstva priamo zamestnávajú viac ako 9 tis. zamestnancov. Okrem toho pôsobí v lesnom hospodárstve alších 9 až 10 tisíc živnostníkov, o spolu predstavuje zhruba 19 osôb pracujúcich a pôsobiacich v lesnom hospodárstve. P6

18 U Tabu ka 7: Zamestnanos a mzdy v lesnom hospodárstve v roku 2015 Štátny sektor Lesné podniky Neštátny sektor Spolu Poskytovatelia služieb Ostatné subjekty Vyhotovitelia PSL NLC Zamestnanci Zamestnanci pod a ŠÚ SR (SK NACE 02) Pracujúci pod a ŠÚ SR (SK NACE 02) Priemerná mzda ŠÚ SR národné hospodárstvo 883 Priemerná mzda v LH dosiahla výšku 900, o je mierne nad priemerom národného hospodárstva (tabu ka 7). Priemerná mzda u subjektov obhospodarujúcich les dosiahla výšku 996 (prevažujú najmä THP zamestnanci), u poskytovate ov to bolo 546 (prevažujú najmä robotníci). 4.2 Odvedené dane a odvody Dane v LH v roku 2015 predstavovali príjem do rozpo tu štátu a obcí v objeme 79,5 mil.. Z toho subjekty obhospodarujúce les odviedli 54,53 mil. a 25 mil. ostatné subjekty pôsobiace v lesnom hospodárstve. Najvyšší podiel na odvedených daniach v LH v roku 2015 tvorila da z pridanej hodnoty (saldo dane na vstupe a výstupe) v objeme 52 mil., o predstavuje 65,4 % z celkových daní. Da z nehnute nosti predstavovala v roku 2015 hodnotu 8,4 mil. a v porovnaní s rokom 2014 klesla o 1,4 % a to výraznejšie u štátnych organizácií. Nárast priemernej mzdy v roku 2015 sa premietol aj do mierneho zvýšenia dane z príjmov, ím sa zvýšila v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 18,5 %. Odvody do sociálnej a zdravotných pois ovní boli v roku 2015 vo výške 47,1 mil.. Celkovo tak lesné hospodárstvo odviedlo do rozpo tu štátu a obcí 126,6 mil. (tabu ka 8). U Tabu ka 8: Odvedené dane a odvody lesnom hospodárstve v roku 2015 Štátny sektor Lesné podniky Neštátny sektor Spolu Poskytovatelia služieb Ostatné subjekty Vyhotovitelia PSL NLC Dane celkom 33,6 20,9 54,5 24,3 0,4 0,3 79,5 DPH (rozdiel odvedenej a vrátenej) Da z nehnute nosti LH SR LH SR 18,3 12,3 30,6 21,0 0,3 0,1 52,0 6,4 2,0 8,4 0,0 8,4 Cestná da 0,3 0,4 0,7 0,0 0,7 Ostatne dane 0,0 1,3 0,0 0,0 1,3 Da z príjmu 8,7 6,2 14,9 2,0 0,1 0,2 17,1 Odvody 26,5 13,5 40,0 5,9 0,3 0,9 47,1 P7

19 5 ZÁVER Príspevok prezentoval Þ nan né a ekonomické výsledky za všetky subjekty pôsobiace v lesnom hospodárstve, ktoré boli rozdelené do troch skupín, aby sa poukázalo na skuto nos, že obhospodarovanie lesa je trvalo udržate né a plní pre spolo nos ekonomické, ekologické a sociálne funkcie. Ekonomické a hospodárske výsledky LH a vybrané ekonomické ukazovatele popisujú len skuto nos za obhospodarovate ov lesa a poskytovate ov služieb v LH. Lesné hospodárstvo taktiež poskytuje surovinu pre drevospracujúci, celulózo-papierenský a nábytkársky priemysel. Tento lesnícko-drevársky komplex dosahuje ro ne tržby zhruba 3,7 mld., zamestnáva 41 až 45 tis. pracovníkov a tvorí 2,3 až 2,5 % HDP SR. Lesy okrem toho poskytujú okrem dreva a ostatných hmotných úžitkov, aj alšie úžitky (funkcie), prevažne nehmotného charakteru. Nehmotné úžitky nie sú predmetom trhu, nezoh ad ujú sa v cenách drevných a nedrevných tovarov a nie sú zahrnuté v ekonomických ukazovate och lesného hospodárstva. Tieto funkcie lesa verejnos užíva bezplatne, majú charakter služieb verejnosti. Lesné hospodárstvo za ich realizáciu neinkasuje takmer žiadne platby. Táto publikácia vznikla s podporou projektu APVV Výskum efektívnosti outsourcingu lesníckych služieb. POUŽITÁ LITERATÚRA European Commission, 2007: IEEAF - Integrated Environmental and Economic Accounting for Forests Draft. Luxembourg: Eurostat, Working Group Forestry Statistics, 17s. Koval ík, M., a kol., 2015: Správa o riešení systému integrovaných ekologických a ekonomických ú tov pre lesy v roku Zvolen: NLC, 2015, 51 s. Koval ík, M., Morav ík, Priwitzer, T., Pavlenda, P., Pajtík, J., Miková, A., 2013: Správa o riešení systému integrovaných ekologických a ekonomických ú tov pre lesy v roku Zvolen: NLC, 2012, 51 s Koval ík, M., Morav ík, M., Lásková, J., Priwitzer, T., Pavlenda, P., Pajtík, J., Miková, A., 2012: Správa o riešení systému integrovaných ekologických a ekonomických ú tov pre lesy v roku Zvolen: NLC, 2012, 51 s. Koval ík, M., Morav ík, M., Lásková, J., Priwitzer, T., Pavlenda, P., Pajtík, J., Miková, A., 2011: Správa o riešení systému integrovaných ekologických a ekonomických ú tov pre lesy v roku Zvolen: NLC, 2011, 49 s. Koval ík, M., Morav ík, M., a kol., 2009: Analýza a kvantiþ kácia dopadov svetovej Þ nan nej a ekonomickej krízy v lesníctve SR a návrh opatrení na jej riešenie, 1. vyd. Zvolen: Národné lesnícke centrum, 2009, 59 s. ISBN Koval ík, M., a kol., 2010: Správa o riešení systému integrovaných ekologických a ekonomických ú tov pre lesy v roku Národné lesnícke centrum Zvolen. 49 s. Morav ík, M. a kol., 2010: Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2010 (Zelená správa). Bratislava, MP SR a NLC-LVÚ Zvolen, 102 s. Štatistická Ro enka o pôdnom fonde v SR pod a údajov katastra nehnute ností k 1. januáru 2016, Úrad geodézie, kartograþ e a katastra Slovenskej republiky, Bratislava P8

20 2QP5d P3Q efd ghhijkklllfemnopqoerfemkþ les/slovensky/ugkk/kataster-nehnutelnosti/sumarne-udaje-katastra-podnom-fonde/statisticka-rocenka-2015.pdf PQf Zelená správa Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok Zelená správa Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok Zelená správa Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok Zelená správa Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok Zelená správa Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok Adresa autora Ing. Miroslav Koval ík, PhD. NLC Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 22, Zvolen Tel.: , Fax: , kovalcik@nlcsk.org P9

21 ABSTRACT 2Q CHARAKTER A FAKTORY TRHU S LESNÍCKYMI SLUŽBAMI Rastislav Šulek, Ján Lichý, Miroslav Koval ík The Þ rst part of the paper deals with the characteristics of forest service market where the providers of services in silvicultural and logging activities operate as the suppliers and the buyers of such services, i.e. forest enterprises managing forest land, operate as the demanders. The second part of the paper is oriented towards the identiþ cation of economic, legislative, social and environmental factors that affect the possibilities of realization of silvicultural and logging activities of forest enterprises by the contractors through the speciþ c forest service market. Key words: market, outsourcing, transaction costs, forest services, forest enterprises 1 ÚVOD Pojem trh má v ekonómii k ú ový význam. Trh je deþ novaný ako reálne alebo virtuálne miesto, na ktorom dochádza k výmene tovarov medzi ekonomickými subjektmi. Na trhu sa stretávajú kupujúci a predávajúci, ktorí formujú základné prvky trhu dopyt, ponuku a cenu. Dôležitou charakteristikou trhu je konkurencia, ktorá predstavuje ekonomické sú aženie medzi ekonomickými subjektmi o o najlepšie využitie možností ponuky a dopytu na trhu s cie om maximalizova úžitok. V súvislosti s konkurenciou na trhu sa v ekonomickej teórii deþ nuje pojem dokonalá a nedokonalá konkurencia. Dokonale konkuren ný trh má štyri základné znaky (SALVA- TORE 1993): na trhu existuje ve ký po et predávajúcich a kupujúcich, pri om žiadny z nich nemôže podstatnou mierou ovplyvni cenu obchodovaného produktu, obchodovaný produkt je homogénny, t.j. taký, ktorý sa svojimi vlastnos ami neodlišuje od toho istého produktu, s ktorým na trh vstupuje iný ekonomický subjekt, na trhu existuje dokonalá mobilita všetkých zdrojov ako aj vo ný vstup do odvetvia a vo ný výstup z odvetvia, všetky ekonomické subjekty majú k dispozícii dokonalé informácie o trhových podmienkach (informácie o vlastnostiach produktov, o ich substitu ných produktoch, o ich cenách, o ich dostupnosti a o dodacích podmienkach), t.j. trh je informa ne symetrický. Je zrejmé, že dokonale konkuren ný trh je len abstraktným pojmom ekonomickej teórie. Skuto né trhy sú nedokonale konkuren né, pretože nie je splnená minimálne jedna z podmienok dokonalej konkurencie. Reálne rozhodnutia v trhovom prostredí sa tak realizujú v prostredí nedokonalej konkurencie pri existencii rizika. Vo všeobecnosti sa v ekonomickej teórii rozlišujú dva základné typy trhov (TORDJMAN 1998). Medzi trhy prvého typu sa zara ujú tie trhy, na ktorých sa priamo tvoria ceny produktov. Ceny ur uje ponuka a dopyt, sú teda dané na základe vnútorných faktorov (bez vplyvu vonkajších inštitúcií). Predpokladom fungovania takýchto trhov je relatívne dokonalá informovanos trhových subjektov o ponuke a dopyte. Ide o moderné trhy, typické pre post-industriálnu, tzv. informa nú spolo nos.

22 Trhy druhého typu sú naopak typické pre pred-industriálne obdobie, hoci existujú (a sú pomerne rozšírené) aj dnes. Ceny produktov na týchto trhoch sú dané na základe vonkajších vplyvov a sú viac menej konštantné v danom asovom období (pokia nedôjde k výrazným zmenám v ponuke i dopyte, ktoré si vyžadujú zmeny v podmienkach obchodovania). Sú to asto oligopolné trhy a ich typickým príkladom sú komoditné trhy. Do tejto kategórie však možno zaradi aj trhy so službami. Príspevok sa v prvej asti zaoberá charakterom trhu s lesníckymi službami, kde na strane ponuky pôsobia poskytovatelia služieb v pestovnej a ažbovej innosti a na strane dopytu objednávatelia týchto služieb, t.j. lesné podniky hospodáriace na lesnej pôde. Druhá as príspevku je orientovaná na identiþ kovanie ekonomických, legislatívnych, sociálnych a environmentálnych faktorov vplývajúcich na možnosti realizácie výkonov v pestovnej a ažbovej innosti lesných podnikov dodávate ským spôsobom prostredníctvom trhu s lesníckymi službami. 2 CHARAKTER TRHU S LESNÍCKYMI SLUŽBAMI Trh s lesníckymi službami je úzko spätý so špeciþ kami lesného hospodárstva, ktoré sú dané vnútornými podmienkami hospodárenia a vonkajšími obmedzeniami, resp. špeciþ - kami vplývajúcimi na realizáciu služieb. V súlade s princípmi tzv. novej inštitucionálnej ekonómie je potrebné trh s lesníckymi službami analyzova prostredníctvom fenoménu transak ných nákladov pri sú asnom zoh adnení štruktúry vlastníckych práv. Vlastnícke právo ako jeden z najstarších a k ú ových inštitútov súkromného práva v rámci kontinentálnej právnej kultúry predstavuje základ právnej úpravy majetkových vz ahov, ktoré patria k najdôležitejším spolo enským vz ahom. Vlastnícke právo ako právnu kategóriu je potrebné chápa v podobe objektívneho a subjektívneho vlastníckeho práva. Objektívne vlastnícke právo predstavuje súhrn právnych noriem, ktoré upravujú ekonomické vz ahy vlastníctva. Subjektívne vlastnícke právo možno v duchu tradi nej právnej koncepcie vymedzi ako objektívnym právom ustanovenú možnos, resp. oprávnenie vlastníka predmet svojho vlastníctva drža, užíva, používa jeho plody a úžitky a disponova s ním, a to svojou mocou uznanou a chránenou zákonom, ktorá je nezávislá od sú asnej existencie moci kohoko vek iného k tej istej veci. Obsahom vlastníckeho práva je tak nezávislé a samostatné ovládanie predmetu vlastníckeho práva. Vlastnícke právo je sú asne aj významnou ekonomickou kategóriou, ktorú treba vníma ako spolo ensky uznané právo ú astníka ekonomických vz ahov zvoli si spôsob použitia ekonomického statku, ktorým disponuje (DEMSETZ 1967). Na to, aby fungoval ekonomický systém, je z ekonomického poh adu pod a teórie vlastníckych práv potrebné deþ nova možnosti disponovania vlastníckymi právami v zmysle ich delite nosti a prevodite nosti. Podstata a rozsah vlastníckych práv predur uje moc nad ekonomickým statkom, ktorou vlastník práv disponuje a ktorú môže využíva, resp. ktorá tieto práva limituje. Problematika vlastníckych práv k lesom sa týka množstva fyzických a právnických osôb, ktorí sú, vrátane štátu, v sú asnosti vlastníkmi, resp. užívate mi lesných pozemkov. Navyše, vlastníctvo lesných pozemkov nemožno dnes chápa ako nikým a ni ím neobmedzované panstvo vlastníka nad vecou. Pretože les tvorí základnú zložku životného prostredia, nemožno odde ova súkromné záujmy vlastníkov a verejné záujmy spolo nosti, ale prostredníctvom príslušnej právnej úpravy je potrebné tieto záujmy vhodne sk bi tak, aby sa zabezpe ila ú inná ochrana lesných pozemkov a starostlivos o lesy ako o sú- 2P

23 as prírodného bohatstva. To len zvýraz uje význam problematiky vlastníckych práv k lesom (ŠULEK LICHÝ 2013). Štruktúra vlastníckych a užívacích práv k lesov deþ nuje po et a ve kos lesných podnikov ako reálnych, resp. potenciálnych objednávate ov lesníckych služieb. Aktuálna štruktúra vlastníckych a užívacích práv k lesov je výsledkom reštitu ných procesov po roku 1991, ktoré mali zásadný vplyv aj na formovanie trhu s lesníckymi službami. Na trhoch so službami majú ve ký význam okrem tzv. tradi ných výrobných nákladov (resp. nákladov na samotné zabezpe enie služieb) aj transak né náklady, ktoré súvisia so spôsobom poskytovania služieb. Transak né náklady vznikajú v dôsledku transferu vlastníckych práv (COASE 1937) a sú výsledkom toho, že v rámci výmeny tovarov je potrebné zaobera sa komunikáciou, vyh adávaním informácií, vyjednávaním o cenách, právnymi náležitos ami kontraktov a pod. Transak né náklady sú teda všetky náklady, ktoré sú spojené s realizáciou daného kontraktu, okrem výrobných nákladov. Bez vynaloženia týchto transak ných nákladov by sa daná transakcia nikdy neuskuto nila, resp. pri neuskuto není tejto transakcie by transak né náklady nevznikli. Transak né náklady tak zahr ujú náklady na vyh adávanie príležitostí, vyjednávanie zmlúv, ich monitorovanie a implementáciu, udržiavanie a ochranu vlastníckych práv (PEJOVICH 1995). Z poh adu rozhodovania o spôsobe zabezpe enia realizácie prác v pestovnej a ažbovej innosti v lesných podnikoch (interne, t.j. vlastnými výkonmi, resp. externe, t. j. dodaním služby) je možné transak né náklady deþ nova ako náklady manažmentu spojené bu s internou realizáciou príslušných výkonov alebo s externým nákupom príslušnej služby. Výška transak ných nákladov môže rozhodova o kone nom rozhodnutí, i realizova práce vo vlastnej réžii alebo ich objedna z externého prostredia. Na základe ve kosti transak ných a celkových nákladov je možné následne ur i, i je pre podnik z ekonomického h adiska výhodnejšie vykonáva jednotlivé služby vo vlastnej réžii alebo je lepším variantom využi dodávate ský spôsob (PALUŠ A KOL. 2012). Samotnú výšku transak ných nákladov môžu ovplyv ova tri faktory (WILIAMSON 1981) potreba viazaných investícií, miera neistoty pri realizácii transakcie a periodicita poskytovania služby (služby môžu by jednorazové, príležitostné a pravidelne opakované). Viazané investície sú také investície, ktoré sú potrebné na poskytovanie danej služby, ale sú ažšie použite né na poskytnutie iného typu služieb. Ak je viazaná investícia nešpeciþ cká, možno ju s takmer nulovými nákladmi transformova na využitie pri poskytovaní inej služby, resp. ju preda s nulovou stratou pri zrušení kontraktu (PALUŠ A KOL. 2010). Trh s lesníckymi službami na Slovensku je charakteristický prevládajúcou ponukou nad dopytom, v dôsledku oho nie všetci dodávatelia prác majú možnos získa kontrakt na poskytovanie služieb v lesnom hospodárstve. Okrem toho, prevládajúca ponuka lesníckych služieb sa odzrkad uje vo vä šej vyjednávacej sile lesných podnikov ako objednávate ov služieb pri vyjednávaní cenových a alších zmluvných podmienok, pri om dodávatelia služieb sú im mnohokrát nútení prispôsobova sa. Objednávatelia služieb nemusia vynaklada zvýšené transak né náklady na vyh adávanie dodávate a, o pôsobí v prospech kontrahovania služieb (AMBRUŠOVÁ 2013). 3 FAKTORY TRHU S LESNÍCKYMI SLUŽBAMI Samotná ekonomická efektívnos lesníckych služieb v ažbovo-dopravnom výrobnom procese je determinovaná viacerými faktormi, z ktorých za rozhodujúce možno na základe teoretických analýz danej problematiky považova nasledovné faktory: 22

24 vlastnícke a užívacie vz ahy v lesnom hospodárstve, právne formy podnikania na strane ponuky a dopytu po lesníckych službách, legislatívne obmedzenia, ktoré limitujú ú astníkov ekonomických vz ahov na trhu s lesníckymi službami, technologické postupy v pestovnej a ažbovej innosti vo vz ahu k investi ným potrebám dodávate ov služieb, sociálne požiadavky objednávate ov prác na poskytované služby vrátane kvaliþ ka ných požiadaviek, environmentálne požiadavky objednávate ov prác na poskytované služby vo vz ahu k používaniu environmentálne vhodných pracovných postupov a technológií šetrných k životnému prostrediu. Z poh adu faktorov trhu s lesníckymi službami je potrebné jednak identiþ kova rozhodujúce faktory vplývajúce na možnosti realizácie výkonov v pestovnej a ažbovej innosti dodávate ským spôsobom a vymedzi smery ich pôsobenia a tiež ur i, ktoré faktory a akým spôsobom vplývajú na rozhodovanie lesných podnikov o spôsobe zabezpe ovania lesníckych služieb. 3.1 Vlastnícka štruktúra a právne formy podnikania Z dostupných analýz (PALUŠ A KOL. 2011, 2012) vyplýva, že napriek tomu, že trh s lesníckymi službami na strane dopytu nie je priamo ovplyv ovaný druhom vlastníctva, je možné v tejto oblasti pozorova ur ité špeciþ ká, ktoré môžu vplýva na fungovanie a štruktúru dopytu po lesníckych službách. Vo vz ahu k druhu vlastníctva z poh adu teórie vlastníckych práv je mimoriadne dôležitá samotná právna forma podnikania, ktorá v rozhodujúcej miere vplýva na rozhodovacie procesy v podniku. Tento fakt sa môže prejavova rôznym spôsobom v závislosti od právnej formy podnikania subjektov na strane dopytu na trhu s lesníckymi službami: V prípade štátneho vlastníctva je dôležitá miera centralizácie, resp. decentralizácie rozhodovacích procesov týkajúcich sa zmluvných vz ahov s kontraktormi. Navyše, v prípade štátneho podniku je dôležitá aj miera prác v pestovnej a ažbovej innosti vykonávaná na lesných pozemkoch tzv. neznámych vlastníkov, ktorých správu v zmysle zákonom nariadených inností vykonáva ex lege štátny podnik, hoci k tomu nie je nijakým spôsobom motivovaný. V prípade pozemkového spolo enstva je dôležité, i sú jasne deþ nované právomoci a kompetencie riadiacich orgánov pozemkového spolo enstva, resp. do akej miery sa na rozhodovaní o zmluvných vz ahoch s kontraktormi podie ajú všetci vlastníci spolo nej nehnute nosti. Tým sa samozrejme zvyšujú aj samotné transak né náklady a znižuje efektívnos tejto právnej formy, ktorá už vo svojej podstate nemôže by efektívna z dôvodu obmedzenej delite nosti a prevodite nosti vlastníckych práv. V prípade obchodnej spolo nosti (napr. spolo nosti s ru ením obmedzeným) sú tiež významné zámery a priority vlastníkov obchodnej spolo nosti, ktoré budú zrejme rozdielne v prípade, ak pôjde o fyzické alebo právnické osoby alebo dokonca o subjekty samosprávy (obce). Na základe logickej analýzy možno konštatova, že druh vlastníctva, ktorý sa následne premieta do právnej formy podnikania, môže vplýva na fungovanie dopytu na trhu s lesníckymi službami. Hoci zrejme samotná výška dopytu, hlavne v dlhodobom asovom horizonte, nie je ovplyv ovaná druhom vlastníctva, tento faktor vplýva na na asovanie dopytu v rámci decénia (pri dodržaní obmedzení vyplývajúcich z lesníckej legislatívy, 23

25 ktoré sú premietnuté do plánu hospodárskych opatrení v rámci plánov starostlivosti o les) nasledovne: v prípade štátneho vlastníctva môže by evidentná snaha alokova dopyt do období súvisiacich s konaním volieb z dôvodu potreby vyšších výnosov, ktoré podporujú opodstatnenos existencie štátneho vlastníctva (ide teda o sústredenie sa manažérov štátnych podnikov na krátkodobejšie ciele), v prípade súkromného vlastníctva sa prejavuje potreba zosúladi dopyt z asového h adiska so špeciþ ckými potrebami vyplývajúcimi z realizácie projektov podporovaných z verejných zdrojov, ako aj so špeciþ ckými potrebami samotných vlastníkov, ktoré môžu by zna ne rozdielne. Na druhej strane, v prípade vz ahu medzi transak nými nákladmi súvisiacimi s poskytovanými službami a druhom vlastníctva je možné pozorova priamy vz ah. Na výšku transak ných nákladov priamo vplývajú rozhodovacie procesy týkajúce sa zmluvných vz ahov s kontraktormi. Tento fakt možno charakterizova nasledovne: Ak sa rozhodovacie procesy realizujú na viacerých úrovniach, ako je tomu v prípade štátneho vlastníctva, transak né náklady rastú. Rovnako sa transak né náklady zvyšujú v tom prípade, ak sa kontrakty uzatvárajú na krátke obdobie, resp. musia sa neustále aktualizova a dop a, o je tiež jav typický pre štátnu formu vlastníctva. Subjekty obhospodarujúce štátne lesy sú typickými zákazníkmi pre subjekty ponúkajúce lesnícke služby a dlhodobé partnerstvo je naj ahším riešením v prostredí trhovej neistoty (Bouriaud et al. 2011). Naopak, v prípade súkromného vlastníctva, kde je snaha o simpliþ káciu a klariþ káciu rozhodovacích procesov, sa transak né náklady znižujú. Rovnako je v prípade súkromnej formy vlastníctva snaha uzavrie aj dlhšie kontrakty, o tiež vedie k nižším transak ným nákladom. U súkromných vlastníkov sa môžu vyskytova vyššie transak né náklady súvisiace so získavaním referencií o potenciálnych dodávate och služieb. Pri dopyte po lesníckych službách sú štátne podniky, ako aj súkromné subjekty spravujúce lesný majetok miest a obcí ovplyv ované legislatívnymi obmedzeniami, ktoré vyplývajú z potreby uplat ovania postupov verejného obstarávania. Administratívna náro nos týchto postupov môže vies k vyšším transak ným nákladom. Okrem toho, pri uplat ovaní niektorých kritérií môže dôjs pri výbere kontraktorov k suboptimálnym riešeniam, ktoré v kone nom dôsledku tiež zvyšujú transak né náklady. Naopak, v prípade neštátnych subjektov (s výnimkou obecných lesných podnikov, ktoré sú verejnými obstarávate mi) je možné priame kontrahovanie služieb, o vedie k nižším transak ným nákladom. Bez oh adu na formu vlastníctva možno predpoklada, že v prípadoch, ke na trhu prevyšuje ponuka lesníckych služieb nad dopytom po nich, nie je potrebné vynaklada zvýšené transak né náklady súvisiace so samotným vyh adávaním dodávate a služieb. Je zrejmé, že transak né náklady sú najnižšie v prípade jasne deþ novanej vlastníckej štruktúry. Taká vlastnícka štruktúra v prípade štátneho vlastníctva, resp. podniku spravujúceho štátne vlastníctvo z titulu núteného obhospodarovania lesných pozemkov tzv. neznámych vlastníkov nie je celkom prítomná. Problém rovnakého charakteru môže vznika v prípade niektorých pozemkových spolo enstiev, hoci nie z dôvodu nejasnosti vlastníckej štruktúry, ale z dôvodu nejasnosti presadzovania a uplat ovania vlastníckych oprávnení. asto je to problémom práve rozdrobenos 24

26 vlastníkov a rôznorodé, resp. protichodné záujmy lenov, ktoré vedú asto k neschopnosti dosiahnu dohodu a jednotnos rozhodnutí vo vz ahu k dodávate om na trhu s lesníckymi službami. 3.2 Potreba investícií Sociálno-ekonomické zmeny, ktoré v slovenských podmienkach nastali po reštitúcii vlastníckych a užívacích vz ahov v lesnom hospodárstve, mali za následok okrem iného aj podkapitalizáciu neštátnych subjektov hospodáriacich na lesnej pôde (HAJDÚCHOVÁ ET AL. 2013), o viedlo k ich neschopnosti efektívne zabezpe i realizáciu plánovaných hospodárskych opatrení vo vlastnej réžii a následnej tvorbe trhových štruktúr na strane ponuky na trhu s lesníckymi službami. Je možné reálne predpoklada, že relatívne vysoké investi né náklady na obstaranie nových technológií sú alším významným limitujúcim faktorom na trhu s lesníckymi službami. Subjekty na strane dopytu na trhu s lesníckymi službami, t.j. lesné podniky, zvláš v neštátnom sektore a zvláš menšie lesné podniky, nedisponujú dostatkom vlastných zdrojov Þ nancovania a v rámci investi ných aktivít sú odkázané na cudzie zdroje Þ nancovania. Pomerne vysoké úrokové sadzby a prísne úverové štandardy komer ných bánk s ažujú prístup vlastníkom, resp., obhospodarovate om lesov k bankovým úverom. Táto situácia má za následok nedostato né vybavenie lesných podnikov potrebnými technológiami, resp. vybavenie podnikov fyzicky a morálne opotrebovanými zastaranými mechanizmami. To sa odráža v nižšej kvalite realizovaných výkonov a zárove zvyšuje náklady na prevádzku týchto technológií, o negatívne vplýva na výsledky hospodárenia lesných podnikov a následne vedie k potrebe zabezpe enia realizácie výkonov dodávate ským spôsobom. Obdobná situácia (nedostato ná vybavenos modernými technológiami) však vládne aj na strane ponuky na trhu s lesníckymi službami, t.j. u poskytovate ov lesníckych služieb, pri om hlavnými prí inami tohto problému sú rovnako ako v prípade objednávate- ov služieb vysoké obstarávacie náklady moderných technológií a nedostatok Þ nan ných prostriedkov na ich obnovu, o sa môže premietnu do nižšej kvality poskytovaných služieb. V tejto súvislosti je dôležitá aj ochota vynaklada už spomínané špeciþ cké viazané investície. Poskytovatelia služieb sú vo všeobecnosti ochotní uzatvára kontrakty vyžadujúce si viazané investície, avšak majú záujem minimalizova svoje riziko napr. prostredníctvom zabezpe enia toho, že pomerná as viazanej investície bude splatená realizovanou zákazkou. Tu však hrá podstatnú úlohu cena zákazky vo vz ahu k výške viazanej investície a tiež d žka a periodicita uzatváraného kontraktu, pri om dôraz sa kladie na dlhodobé kontrakty, a to aj napriek vyšším transak ným nákladom. Za optimálne možno považova trhové vz ahy založené na dlhodobých rámcových zmluvných vz ahoch so špeciþ káciou konkrétnych výkonov v ur itom asovom období. Potrebu investícií ovplyv uje tiež prípadná špecializácia poskytovate ov služieb na realizáciu ur itých pestovných, resp. ažbových prác alebo, naopak, snaha o poskytovanie komplexných služieb s cie om optimálneho využitia obstaraných technológií. Inovácie vedúce k využívaniu špeciþ ckých technológií možno chápa ako konkuren nú výhodu poskytovate ov služieb. Vo väzbe na otázky efektívneho vynakladania viazaných investícií možno uvažova aj o kooperácii medzi poskytovate mi služieb a snahe využíva subdodávate ské kontrakty. Tu však zrejme dochádza k vzniku dodato ných transak ných nákladov, ktoré znižujú efektívnos ekonomických vz ahov na trhu s lesníckymi službami. 25

27 3.3 Sociálne faktory Sociálne faktory na trhu s lesníckymi službami súvisia najmä s politikou zamestnanosti, pri om na strane dopytu po lesníckych službách, t.j. na strane lesných podnikov treba bra do úvahy dva prístupy: ochotu subjektov zamestnáva na realizáciu príslušných výkonov vlastných pracovníkov aj s cie om podpory zamestnanosti a prípadného vytvárania pracovných miest a snahu optimalizova organiza né štruktúry a samotné výrobné procesy smerom k znižovaniu po tu vlastných zamestnancov a následnému zabezpe ovaniu výkonu prác v pestovnej a ažbovej innosti prostredníctvom dodávate ov týchto prác. Na rozhodovanie lesných podnikov o využívaní vlastných zamestnancov alebo externých dodávate ov má rozhodujúci vplyv nieko ko inite ov: odvodové za aženie lesných podnikov a s ním priamo súvisiaca výška úplných mzdových nákladov, dostupnos kvaliþ kovanej pracovnej sily, ve kos lesných podnikov. Zvyšovanie odvodového za aženia podnikov a následný rast nákladov práce má za následok potenciálne znižovanie schopnosti lesných podnikov vytvára nové, resp. udrža existujúce pracovné miesta. V dôsledku toho lesné podniky za nú obstaráva výkony v pestovnej a ažbovej innosti, doteraz vykonávané vlastnými zamestnancami, ako externé služby. Prípadné znižovanie odvodového za aženia umožní lesným podnikom vytvára nové pracovné miesta a zvyšova po et vlastných zamestnancov, v dôsledku oho budú môc zabezpe ova príslušné výkony aj vo vlastnej réžii. Predpokladom pre zabezpe ovanie inností lesníckej výroby vo vlastnej réžii je, že lesné podniky disponujú dostato ným po tom kvaliþ kovaných a zru ných zamestnancov s príslušnými odbornými znalos ami. V opa nom prípade by mali lesné podniky zabezpe- ova dané výkony prostredníctvom externých dodávate ov. Túto skuto nos ešte zvýraz- uje potreba realizova lesnícke innosti na miestach, ktoré si vyžadujú špeciþ cký režim hospodárenia na lesnej pôde z titulu legislatívnych obmedzení vyplývajúcich priamo zo zákona o lesoch, prípadne zo zákona o ochrane prírody a krajiny. V každom prípade je pri zabezpe ovaní prác dodávate ským spôsobom potrebné dôsledne dba na to, aby uzatvorené kontrakty obsahovali požiadavky na kvaliþ kovanos a zru nos pracovníkov aj požiadavky vz ahujúce sa na kvalitu vykonávaných prác. Dodávate ský spôsob zabezpe ovania prác má významnú úlohu v prípade malých podnikov, ktorým relatívne nízky objem výkonov v pestovnej a ažbovej innosti a stým spojený následný nízky objem tržieb neumož uje trvalo zamestnáva vlastných zamestnancov. Navyše, v prípade podnikov obhospodarujúcich lesy malých výmer vzniká problém s absolútne nedostato ným využitím vlastných kapacít (AMBRUŠOVÁ 2013). Uprednost ovanie externých dodávate ov prác pred realizáciou príslušných výkonov vlastnými zamestnancami podporujú aj snahy o zjednodušenie organizácie práce a rôzne racionaliza né opatrenia. Vo vz ahu s subjektom na strane ponuky na trhu s lesníckymi službami treba tiež podotknú, že miestni, resp. regionálni dodávatelia prác sú zo strany objednávate ov služieb uprednost ovaní z dôvodu riešenia sociálnych otázok prostredníctvom podpory zamestnanosti v danom regióne. 26

28 3.4 Environmentálne faktory Ako už bolo uvedené, pre lesné podniky ako objednávate ov lesníckych služieb je rozhodujúca cena a kvalita poskytovaných externých služieb. Napriek tomu, že samotná cena služby má zrejme stále významný vplyv na rozhodovanie lesných podnikov, tieto asto pri výbere dodávate a služieb zoh ad ujú environmentálne faktory. ŠpeciÞ cké požiadavky objednávate ov služieb v tomto smere, napr. v súvislosti s ochranou prírody, sa môžu týka napr. používania ekologicky odbúrate ných palív a mazív, resp. iných médií v lesnej technike, prípadne deþ novania špeciþ ckých požiadaviek v súvislosti s realizáciou prác vo ß yšovom pásme, v lanovkových terénoch, v pásmach hygienickej ochrany a podobne. Iné špeciþ cké požiadavky vo vz ahu k environmentálnym faktorom môžu vyplýva z podmienok deþ novaných v rôznych certiþ ka ných schémach uplat ovaných v lesnom hospodárstve. V prípade existencie silnej konkurencie na strane ponuky na trhu s lesníckymi službami, t.j. na strane dodávate ov lesníckych služieb tu môže existova tlak na podnikate ov v smere investovania do moderných environmentálne vhodných technológií a ich následné prípadné zvýhod ovanie pri uzatváraní kontraktov v porovnaní s inými dodávate mi prác. 4 ZÁVER Charakter trhu s lesníckymi službami a faktory, ktoré na om pôsobia, sú ur ujúce pri analýze efektívnosti outsourcingu lesníckych služieb. Analýza pôsobenia príslušných faktorov v konkrétnych podmienkach slovenského lesného hospodárstva poskytuje teoretický základ pre skúmanie dôvodov, ktoré vedú lesné podniky k tomu, aby uplat ovali dodávate ský spôsob zabezpe enia výkonov v pestovnej i ažbovej innosti a rovnako aj pre skúmanie dôvodov, ktoré im v tom bránia. Za rozhodujúce initele, ktoré potenciálne vplývajú na rozhodovanie vlastníkov a obhospodarovate ov lesov o spôsobe realizácie výkonov v pestovnej a ažbovej innosti, možno považova štruktúru vlastníckych práv v lesnom hospodárstve a transak né náklady spojené s outsourcingom. V praktickej rovine ako faktory, ktoré pôsobia na trhu s lesníckymi službami treba vníma právne formy podnikania a z nich vyplývajúce legislatívne obmedzenia, vybavenie objednávate ov i dodávate ov lesníckych služieb potrebnými technológiami a s ním súvisiace viazané investície, sociálne faktory súvisiace s organizáciou práce a disponibilitou pracovnej sily a environmentálne faktory súvisiace s uplat ovaním základných environmentálnych princípov v prírodnom a pracovnom prostredí. Okrem analyzovaných faktorov na trhu s lesníckymi službami by bolo pri alších podrobnejších analýzach potrebné venova pozornos aj rôznym obmedzeniam, ktoré možno chápa ako ur ité možnosti zefektívnenia fungovania trhu s lesníckymi službami. Patria k nim napr. oblasti vymožite nosti práva, a to najmä v súvislosti s platobnou disciplínou, vplyv klientelizmu, stabilita podnikate ského prostredia súvisiaca aj s astými zmenami legislatívy, špeciþ cký vplyv prírodných a klimatických podmienok a následný vysoký podiel náhodných ažieb. Táto publikácia vznikla s podporou projektu APVV Výskum efektívnosti outsourcingu lesníckych služieb a projektu VEGA 1/0688/16 Ekonomické a právne podmienky trvalo udržate ného využívania lesov verejnos ou. 27

29 stuvwxy zwx{ }x~ } 1. Ambrušová, L Ekonomická efektívnos lesníckych služieb v ažbovo-dopravnom výrobnom procese. Dizerta ná práca, TU vo Zvolene, 2013, 125 s. 2. Bouriaud, L., et al Policy and market-related factors for innovation in forest operations enterprises. In: Weiss, G., (eds.). Innovation in Forestry - Territorial and Value Chain Relationships. CAB International, Wallingford, UK. p Coase, R. H The Nature of the Firm. In: Economica, Vol. 4, No. 16, 1937, pp Demsetz, H Toward a Theory of Property Rights. In The American Economic Review. Vol. 57, No. 2, 1967, p Hajdúchová, I. et al Model of forest enterprises asset and capital structure. In: Management and Þ nancial studies no. 3/2012. Poznan: Poznan school of banking press. p Paluš, H. a kol Trh s lesníckymi službami., In: Acta Facultatis Forestalis ro. 52,. 2, Zvolen: TU Zvolen s Paluš, H. a kol Trh s lesníckymi službami. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, s. 8. Paluš, H. a kol Podmienky dopytu na trhu s lesníckymi službami. In: Acta Facultatis Forestalis ro. 54,. 1, Zvolen: TU Zvolen s Pejovich, S Economic Analysis of Institutions and Systems. Dordrecht: Kluwer Academic Publishers, Salvatore, D. 1993: Managerial Economics in a Global Economy. McGraw-Hill, Inc., Singapore, 1993, 722 pp. 11. Šulek, R. Lichý J. 2013: Vývoj vlastníckych práv k lesom na území SR. In Financovanie Lesy - drevo: zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie zv. CD-ROM, s Tordjman, H. 1998: Some General Questions about Markets. Interim report IR /May, IIASA, Laxenburg, 1998, 28 pp. 13. Williamson, O. E The Economics of Organizations: The Transaction Cost Approach. In: American Journal of Sociology, 1981, vol. 87, no. 3, p Adresa autorov doc. Mgr. Ing. Rastislav Šulek, PhD., Ing. Ján Lichý, Ph.D. Katedra ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva, Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene, T. G. Masaryka 24, Zvolen, Slovenská republika tel.: , (314), fax: , rastislav.sulek@tuzvo.sk, jan.lichy@tuzvo.sk Ing. Miroslav Koval ík, PhD. NLC Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 22, Zvolen, Tel.: , Fax: , kovalcik@nlcsk.org 28

30 INOVÁCIE U KONTRAKTOROV LESNÍCKYCH SLUŽIEB NA SLOVENSKU Martina Št rbová, Jaroslav Šálka ABSTRACT The objective of the paper is to evaluate innovation behaviour and potential of contractor Þ rms in the Slovak forestry, in the Þ rst place in the area of timber harvesting and transport. The study deals with the issue of innovations, innovation behaviour and potential, innovation systems and the market of forestry services in Slovakia. Methodically the study is based on the combination of scientiþ c methods and approaches, and it uses mainly a questionnaire and case studies. The results pointed out, that innovation activity of contractor Þ rms in the Slovak forestry is low and their innovation potential is high. The biggest share on the successful innovations had technological innovations, because the current mechanization is not consistent with the needs of development of modern technology. The last part of the study makes recommendations for innovation policy in forestry. Key words: innovation behavior and potential, forestry services, innovation policy 1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ V sú asnosti existuje množstvo deþ nícií pojmu inovácia, pri om ich spolo nými znakmi sú predovšetkým aplikácia novej idey, zmena, zlepšenie, invencia ( IMO, MARIAŠ 1994). Úlohou inovácii je tvori a uvádza na trh nové tovary a služby, ktoré sp ajú rastúce požiadavky zákazníkov na funkcie produktu, jeho variantnos, kvalitu, spo ahlivos, životnos, obsluhu, dizajn, ale aj environmentálnu charakteristiku (ZAUŠKOVÁ 2003). Dnes inovácia predstavuje širší pojem, pri om zah a produkty, procesy a metódy, ktoré podniky vytvorili prvý krát, ale aj tie, ktoré boli prevzaté od iných podnikov a organizácií. Inovácia teda zah a zmeny, ktoré sú radikálne alebo prírastkové (KRUSS 2005). OECD (2005); JARSKÝ (2014) rozlišuje štyri typy inovácií produktové, procesné, marketingové a organiza né. Okrem toho identiþ kuje aj inštitucionálne inovácie ako samostatnú kategóriu. Spolo nou rtou všetkých týchto prípadov inovácií je, že sa jedná o vylepšenie, respektíve zdokonalenie existujúceho stavu. Vo vä šine prípadov je úspešná inovácia výsledkom cie avedomého riadeného inova ného procesu. Inova né správanie je chápané ako súbor podnikate ských aktivít špecializujúcich sa na sústavnú realizáciu inovácií. Za inova né správanie sa považuje spôsob, ako podnikate prijme, aplikuje, alebo zdokonalí nové poznatky a nápady (ŠULEK 2002). Významným nástrojom k tomu je transfer technológií (JÁ, RYDVALOVÁ, ŽIŽKA 2005). PITTNER a ŠVEJDA (2004) deþ nujú inova ný potenciál ako schopnos podniku, za daných okolností, efektívne využíva vlastné vnútorné zdroje, s cie om skvalitni, zhospodárni alebo zefektívni ur itý produkt, respektíve proces. Zárove mu umož uje ß exibilne reagova na podnety, vytvára a rozvíja aktivity s vyššou pridanou hodnotou. Rozvoj a šírenie inovácií v sú asnom období zna ne podporujú a zabezpe ujú inova né systémy (NELSON, WINTER 1977), ktoré zah ajú rad rôznych subjektov a inštitúcií, predstavujúci súbor vzájomne prepojených aktérov, ktorého výkon je ur ený na jednej strane individuálnym výkonom každého subjektu a na strane druhej tým, ako vzájomne 29

31 pôsobia ako prvky tohto kolektívneho systému (DOSI 1998; KUBECZKO, RAMETSTEINER, WE- ISS 2006). EDQUIST a JOHNSON (1997) zhrnuli funkcie poskytované inova ným systémom na podporu inova ných aktivít do troch kategórií poskytovanie informácií s cie om zníženia neistoty, riadenie konß iktov, rizika a spolupráce, poskytovanie pe ažných a nepe- ažných stimulov. Inova ný systém v sektore lesníckych služieb sa spravidla rozde uje do štyroch úrovní: inštitucionálna, medzipodniková, podniková a personálna úrove (obrázok 1). Zdroj: Št rbová, Šálka, Paluš 2014 /01:;<=? I<BM ný systém v sektore lesníckych služieb PALUŠ A KOL. (2011) uvádza, že trh s lesníckymi službami je úzko spätý so špeciþ kami lesného hospodárstva, ktoré sú dané vnútornými podmienkami hospodárenia a vonkajšími obmedzeniami. Lesnícke služby sú poskytované malými a strednými podnikmi, ktoré lesné pozemky nevlastnia ani nevyužívajú, ale poskytujú a zabezpe ujú celú škálu lesníckych služieb, predovšetkým v ažbe a doprave dreva (BOURIAUD ET AL. 2011). Vo všeobecnosti možno poveda, že dôraz pri poskytovaní služieb v lesníctve sa kladie na ich kvalitu. Základom úspechu sú preto inovácie, ktoré vedú k využívaniu špeciþ ckých technológií, a ktoré poskytovatelia chápu ako svoju konkuren nú výhodu. Silná konkurencia na strane poskytovate ov lesníckych služieb iasto ne núti podnikate ov investova do nových moderných technológií. Je pritom zrejmé, že podnikom disponujúcim takýmito technológiami sa darí získava pracovné zákazky (PALUŠ A KOL. 2011). Cie om príspevku je zhodnotenie inova ného správania a potenciálu Þ riem poskytujúcich služby v slovenskom lesníctve, ako aj zhodnotenie fungovania inova ného systému v sektore, a následná formulácia návrhov a odporú aní pre inova nú politiku v danej oblasti. Význam a prínos konkrétnych opatrení vidíme vo vytváraní predpokladov pre zlepšenie inova nej a podnikate skej innosti v lesnom hospodárstve. 3Q

32 2 MATERIÁL A METODIKA Metodický postup riešenia výskumu pozostával z nieko kých krokov, v rámci ktorých boli využité kombinácie viacerých vedeckých metód a prístupov. Štruktúru metodického postupu zachytáva Tabu ka 1: Tabu ka 1: Štruktúra metodického postupu ƒb I. II. III. ANALÝZA TEÓRIÍ MODEL INOVA NÉHO SYSTÉMU V SEKTORE LESNÍCKYCH SLUŽIEB INOVA NÉ SPRÁVANIE PODNIKOV POSKYTUJÚCICH SLUŽBY V SLOVENSKOM LESNÍCTVE INOVA NÝ POTENCIÁL PODNI- KOV POSKYTUJÚCICH SLUŽBY V SLOVENSKOM LESNÍCTVE FUNGOVANIE INOVA NÉHO SYSTÉMU V SEKTORE LESNÍCKYCH SLUŽIEB výmena informácií a manažent spolupráce, s cie om zníženia neistoty konß iktov a rizika motivácia a stimuly k inováciám OPATRENIA A ODPORÚ ANIA PRE INOVA NÚ POLITIKU V SEKTORE LESNÍCKYCH SLUŽIEB vo ba vhodnej inova nej stratégie podnikov v sektore lesníckych služieb Preh ad literatúry deskriptívna metóda Analýza zhlukov Analyticko-syntetická metóda Deskriptívna metóda Metóda dopytovania Metóda pološtuktúrovaného rozhovoru Deskriptívna metóda Metóda kolektívnej prípadovej štúdie Metóda pološtuktúrovaného rozhovoru Analýza dokumentov ModiÞ kovaný koeþ cient lokalizácie LQ Základné matematické operácie Komparatívna metóda Integrálny ukazovate pragmatickej hodnoty Deskriptívna metóda Analýza dokumentov Hodnotiace kritériá vhodnosti, ú elnosti a efektívnosti Þ nan nej podpory inovácií Expertné odhady Metóda rozhovoru Komparatívna metóda Metóda indukcie Metóda dedukcie SWOT analýza TOWS matica 3P

33 Prvá etapa výskumu bola zameraná na deskriptívnu analýzu teórií opisujúcich inovácie, inova né správanie a potenciál Þ riem, ako aj charakteristika trhu s lesníckymi službami. Analyzuje taktiež inova ný systém v sektore podnikov poskytujúcich služby v slovenskom lesníctve. Výsledkom tejto etapy bolo vytvorenie modelu inova ného systému v sektore lesníckych služieb, ako prostriedku pre zabezpe enie úspešného zavádzania a šírenia inovácií. V prvom kroku druhej etapy bolo zhodnotené inova né správanie kontraktorov lesníckych služieb na Slovensku. Pre získanie kvalitatívnych údajov sa použila metóda dopytovania, prostredníctvom pološtruktúrovaného dotazníka, obsahujúceho otvorené, polootvorené, ako aj uzavreté otázky. V tomto prípade boli v odvetví lesného hospodárstva predmetom výskumu podniky poskytujúce služby v lesnom hospodárstve. Výskumný model a dizajn dotazníka nadväzoval na vzorové dotazníky, zostavené ako podkladové nástroje prieskumov inova ného správania majite ov a manažérov lesných podnikov, pri om pozostával zo siedmych na seba nadväzujúcich astí. Pri výbere podnikov sme uplatnili stratiþ kovaný výber, pri om pomocou stratiþ ka ného kritéria ve kos podniku pod a po tu zamestnancov sme základný súbor rozdelili na menšie asti, tzv. strata: (i) mikro podniky (do 10 zamestnancov), (ii) malé podniky (11 50 zamestnancov) a (iii) stredné podniky (viac než 50 zamestnancov). Z každej z týchto skupín sa vybrali štatistické jednotky náhodným spôsobom (Tabu ka 2). V každom strate bol rozsah výberu n j úmerný ve kosti strata W j, tzn. použil sa proporcionálny oblastný výber, pri om ve kos základného súboru pre jednotlivé strata bola známa. Tabu ka 2: Ve kos vzorky a skuto ný po et vyplnených dotazníkov pre jednotlivé strata kos podniku Základný súbor Ve kos vzorky Po et vyplnených dotazníkov Mikro podniky Malé podniky Stredné podniky Spolu Aj napriek tomu, že sme pre zber dát využili kombináciu priameho kontaktu s respondentom, so zasielaním dotazníka poštou, respektíve elektronicky, pri om sme respondentov kontaktovali taktiež telefonicky, stretli sme sa s pomerne ve kou neochotou týchto podnikate ských subjektov spolupracova. Vzh adom na to sa nám úrove reprezentatívnej vzorky podarilo dosiahnu len v rámci dvoch skupín podnikov. V nadväznosti na dopytovanie bola použitá metóda kolektívnej prípadovej štúdie s 13 prípadmi, kde každý podnik poskytujúci služby v lesníctve predstavoval samostatnú prípadovú štúdiu. Nejde teda o zavádzanie úplne nových inovácií, ale o rýchle zavedenie tzv. best practice technology. Cie om realizácie prípadových štúdií inovácií bolo nadviaza na predchádzajúci dotazníkový výskum úrovne inova ného správania podnikov a overi zistené informácie na konkrétnych príkladoch z praxe. Pre získanie informácií a spracovanie jednotlivých prípadov sa použila metóda pološtruktúrovaného rozhovoru s inovátormi. V druhej etape výskumu bolo tiež analyzované a zhodnotené fungovanie inova ného systému v sektore lesníckych služieb, s dôrazom na plnenie jeho troch základných funkcií. V rámci zhodnotenia procesu výmeny informácií a manažmentu spolupráce, s cie om zni- 32

34 žovania neistoty, konß iktov a rizika na trhu s lesníckymi službami, sa identiþ kovali k ú- ové regióny vhodné pre klaster v sektore. V súvislosti s motiváciou a stimulmi k inováciám sme sa orientovali predovšetkým na poskytovanie pe ažných stimulov k inováciám, so zameraním na hodnotenie tzv. policy output, policy impact a policy outcome vybraných opatrení projektovej podpory PRV a Na základe teórie interven ných pravidiel sme stanovili devä hodnotiacich kritérií, ktoré musí Þ nan ná podpora sp a, ak má podporova inovácie v sektore lesníckych služieb. Pomocou nich bolo posúdené, i formulácia pravidiel Þ nan nej podpory sp a/nesp a tieto kritériá. V rámci tretej etapy riešenia práce boli získané výsledky výskumu premietnuté do súboru opatrení a odporú aní pre inova nú politiku v sektore služieb v lesníctve SR. Syntézou dosiahnutých výsledkov, vychádzajúc z identiþ kovaných podporných a zamedzujúcich faktorov inova nej innosti podnikov, bola zvolená vhodná inova ná stratégia podnikov poskytujúcich služby v slovenskom lesníctve. Pre spracovanie preh adu o strategickej situácií podnikov sa kvantitatívne ohodnotené faktory v SWOT analýze vyhodnotili do TOWS matice. Tá, pod a prevládajúcich vlastností, zaradila tieto podniky do jedného zo štyroch kvadrantov a pod a tohto umiestnenia im ur ila vhodnú stratégiu. 3 VÝSLEDKY Inova né správanie kontraktorov lesníckych služieb Prieskumu sa celkovo zú astnilo 204 podnikov poskytujúcich služby v lesníctve. V sledovanom období zaviedlo vo svojom podniku 83 respondentov minimálne jednu inováciu. Zvyšných 121 respondentov neimplementovalo žiadnu inováciu. Pomer inovátorov k podnikom bez inova nej aktivity je 40,7 % ku 59,3 %, z oho vyplýva, že inova ná innos podnikov poskytujúcich služby v slovenskom lesníctve nedosahuje ani priemernú úrove, nako ko vä šina respondentov inovácie nezaviedla. Jednozna ne dominovali inovácie procesu, respektíve technologické inovácie, ktoré tvorili 48,7 % z celkového objemu zavedených inovácií. Nasledovali inovácie v podobe nových služieb (24,3 %), alej to boli nové produkty (16,5 %) a podiel 10,4 % dosiahli organiza né inovácie. Za najvýznamnejšie ozna ili respondenti inovácie lesnej techniky, potrebnej na ažbu a sústre ovanie dreva, ako aj dopravných prostriedkov, nevyhnutných v rámci procesu dopravy dreva. Inova ná innos podnikov bola zameraná predovšetkým na obstaranie nového strojno-technického vybavenia, pretože to sú asné mechaniza ne nezodpovedá potrebám rozvoja moderných technológií, pri om má negatívny dopad na životné prostredie. Práve moderné technológie im zabezpe ujú konkuren nú výhodu, nako ko podnikom disponujúcim takýmito technológiami sa darí získava pracovné zákazky, pretože pri výbere dodávate a služby, zohrávajú oraz dôležitejšiu úlohu ekologické faktory. Najviac inova ných myšlienok prišlo z interného prostredia podnikov, pri om vä šina inovácií bola výsledkom vlastnej iniciatívy inovátora. Inova ný proces v najvä šej miere podporila možnos Þ nancovania inovácií prostredníctvom bankových úverov, ako aj spolupráca s odberate mi a dodávate mi. Inova ný proces naopak s ažil najmä nedostatok vlastných Þ nan ných prostriedkov na inovácie a s tým súvisiace vysoké vstupné a prevádzkové náklady. Aby sa u ah il proces zavádzania inovácií, respondenti by v budúcnosti privítali zlepšenie hlavne v rámci vlastnej Þ nan nej situácie, v oblasti Þ nan nej podpory inovácií zo strany štátu a EÚ, ako aj zlepšenie celkovej situácie na trhu. Na základe výsledkov osobného hodnotenia a postojov respondentov k inováciám možno konštatova, že vä šina z nich vníma inovácie v ažbovo-dopravnom procese ako 33

35 jednu z vhodných príležitostí, ktoré možno využíva so ziskom. Vä šine podnikov však na realizáciu inovácií chýbajú Þ nan né prostriedky. Avšak, nako ko si v oraz vä šej miere uvedomujú, že tradi né tažbovo-dopravné technológie už nie sú úplne dosta ujúce, aj napriek nepriaznivej Þ nan nej situácii sa snažia implementova nové riešenia. Z komentárov a vyjadrení respondentov v závere dotazníka vyplynulo, že najvä ším problémom na trhu s lesníckymi službami, je pod a respondentov, dominantné postavenie štátneho lesného podniku a problematické verejné obstarávanie. alším ve kým problémom v danom sektore je nízka cena za služby, ktorá vyplýva predovšetkým z podmienok verejného obstarávania a súvisí taktiež s faktom, že ponuka na trhu prevyšuje dopyt. Navyše podmienky pracovných kontraktov sú zvy ajne nastavené v neprospech týchto subjektov, nako ko tí majú slabé postavenie pri ich vyjednávaní. V neposlednej rade spolupráca na trhu s lesníckymi službami je len v za iatkoch a funguje iba na neformálnej úrovni. Inova ný potenciál kontraktorov lesníckych služieb V nadväznosti na dopytovanie, sme prostredníctvom metódy kolektívnej prípadovej štúdie s 13 prípadmi, zhodnotili inova ný potenciál týchto podnikov. Výsledky prípadových štúdií potvrdili dominanciu inovácií procesu, respektíve technologických inovácií v sektore poskytovate ov služieb v lesníctve. Všetkých 13 podnikov, v ktorých sme realizovali osobné rozhovory, zaviedlo práve tento typ inovácie, v podobe obstarania technológií. Výzvy pre za atie jednotlivých inova ných projektov sa týkali predovšetkým potreby a nutnosti obnovy a modernizácie dovtedy používanej technológie, s oh adom na meniace sa požiadavky trhu a odberate ov. o sa týka pôvodov inova ných myšlienok, opä sa nám potvrdili výsledky dopytovania, ke že všetkých 13 inova ných projektov iniciovali osoby z vnútra podniku. Do inova ného procesu boli okrem inovátorov zapojení predovšetkým dodávatelia, spolupracovníci, odberatelia, bankové inštitúcie, externé agentúry a v troch prípadoch aj Pôdohospodárska platobná agentúra. Podporné faktory inova ného procesu sa týkali prevažne o akávaných výsledkov, ktoré inovácia potenciálne prinesie vidina zlepšenia ekonomických výsledkov podniku, dosiahnutia lepšieho postavenia na trhu a zabezpe enia istoty práce na dlhšie obdobie. Inovátorov taktiež podporila možnos Þ nancova investície prostredníctvom bankových úverov a nenávratných Þ nan ných dotácií z Eurofondov. Za najvýznamnejší obmedzujúci faktor ozna ili predovšetkým celkovú nepriaznivú situáciu na trhu, ako aj nedostatok vlastných Þ nan ných prostriedkov a problémy so získaním cudzích Þ nan ných prostriedkov. Na Þ nancovanie inovácií použili rôzne kombinácie vlastných a cudzích zdrojov. O akávaná návratnos investícií sa pritom pohybuje na úrovni od dvoch do desiatich rokov. Na základe výsledkov prípadových štúdií možno poveda, že zavedené inovácie vo všetkých 13 prípadoch splnili o akávania a vytý ené ciele inovátorov. Pozitívne skúsenosti s inova nou innos ou a výsledky, ktoré priniesli zavedené inovácie ich motivujú aj na alej rozširova a modernizova svoje technologické vybavenie, s cie om neustále zvyšova kvalitu a úrove poskytovaných služieb. Inovácie považujú za ve mi dôležité predovšetkým z ekonomického h adiska, ale aj z h adiska ekologického, ke že prinášajú do praxe postupy a technológie šetrné k životného prostrediu. Nako ko si uvedomujú existenciu množstva efektívnejších strojov než sú tie, ktoré vlastnia, snažia sa vyh adáva nové technológie. 34

36 Na základe výsledkov prípadových štúdií možno zhrnú, že sektor lesníckych služieb, ako sú as lesného hospodárstva SR, je v sú asnosti pod vplyvom mnohých zmien, ktoré prinášajú široké možnosti využitia nových poznatkov, o otvára priestor práve zavádzaniu inovácií do lesníckej praxe. Z tohto dôvodu možno konštatova, že inova ný potenciál podnikov poskytujúcich služby v slovenskom lesníctve je vysoký. Fungovanie inova ného systému v sektore lesníckych služieb Výmena informácií medzi jednotlivými aktérmi inova ného systému a manažment spolupráce na trhu s lesníckymi službami, zohrávajú dôležitú úlohu pri znižovaní neistoty, konß iktov a rizika, spájajúcich sa s inova ným procesom. Z tohto dôvodu je nevyhnutná kooperácia a združovanie podnikov v danom sektore. V sú asnosti však podniky spolupracujú predovšetkým na neformálnej úrovni a klastrovanie je len v za iatkoch. Lokaliza ný koeþ cient pritom ur il Banskobystrický, Prešovský a Košický kraj za regióny, vhodné pre tvorbu klastra v sektore lesníckych služieb (ŠT RBOVÁ ET AL. 2014) Na základe hodnotenia ažiskových opatrení PRV pre LH možno tvrdi, že možnos získania Þ nan nej dotácie z PRV, nezohrávala významnú stimula nú a motiva nú úlohu k zavádzaniu inova ných projektov v sektore lesníckych služieb, respektíve podporila realizáciu inovácií u týchto poskytovate ov len v malej miere. Možno konštatova, že inova ný systém v sektore plnil funkciu poskytovania pe ažných stimulov k inováciám nedostata ujúco (ŠT RBOVÁ, ŠÁLKA 2016). Najvä ší problém týchto subjektov, súvisiaci s možnos ou získa Þ nan ný príspevok na inovácie vyplýval z faktu, že poskytovatelia služieb v lesníctve, neboli zaradení medzi oprávnených žiadate ov danej Þ nan nej podpory. Táto podmienka síce spôsobila následnú zmenu správania týchto subjektov, ktorí sa usilovali o splnenie požadovaného kritéria, avšak v kone nom dôsledku iné dôvody spôsobili, že vä šina žiadostí týchto poskytovate ov bola zamietnutá. Na druhej strane však možno predpoklada, že sú asne nastavené podmienky získania a erpania NFP z PRV , zabezpe ia vyššiu úrove Þ nan nej podpory a motivácie podnikov poskytujúcich služby v lesníctve k zavádzaniu inovácií, nako ko sú zna ne zmenené a vylepšené, pri om ve ký dôraz kladú na inovatívne riešenia. Na základe vyššie uvedeného možno konštatova, že vzájomné interakcie medzi jednotlivými aktérmi inova ného systému v sektore lesníckych služieb sú na slabej úrovni. Inova ný systém neposkytuje dostatok informácií, ktoré by znížili neistotu spájajúcu sa s inova ným procesom. Spolupráca medzi aktérmi, za ú elom riadenia konß iktov a rizika je slabá, pri om neexistujú žiadne formálne zoskupenia na podporu spolupráce v rámci realizácie inova nej innosti. Taktiež poskytovanie štruktúry pe ažných a nepe ažných stimulov nie je dostato ne motivujúce k zavádzaniu inovácií v danom sektore. Opatrenia a odporú ania pre inova nú politiku Na základe komplexných výsledkov nášho výskumu možno poveda, že poskytovatelia služieb v lesníctve, si v oraz vä šej miere uvedomujú, že tradi né tažbovo-dopravné technológie už nie sú úplne dosta ujúce a vä šina z nich vníma inovácie v ažbovo-dopravnom procese ako jednu z vhodných príležitostí, ako sa presadi na trhu. S oh adom na dané výsledky, s cie om u ah i proces zavádzania inovácií v sektore poskytovate ov služieb v lesníctve, možno odporu i zavedenie nasledujúcich opatrení: u ah enie procesu a možností získania cudzích Þ nan ných zdrojov na krytie inovácií, 35

37 zlepšenie a úpravu podmienok verejného obstarávania, zníženie da ového a odvodového za aženia inovátorov, zlepšenie a rozšírenie spolupráce na trhu s lesníckymi službami medzi poskytovate mi služieb v lesníctve, prostredníctvom využitia zna ného potenciálu Banskobystrického, Prešovského a Košického kraja pre tvorbu klastra v danom sektore a rozšírenia lenskej základne Združenia podnikate ov a živnostníkov pracujúcich v LH SR a zefektívnenie jeho fungovania pri presadzovaní záujmov jednotlivých lenov, uprednost ovanie uzatvárania dlhodobejších kontraktov na obdobie minimálne pä rokov, pokra ovanie v snahe poskytova komplexné dodávky služieb, aktívne zapájanie sa poskytovate ov služieb do výziev na získanie nenávratného Þ - nan ného príspevku na inovácie z PRV , ako aj do vzdelávacích aktivít, realizovaných prostredníctvom tejto projektovej podpory, využi aktuálne zníženie administratívnej zá aže, náro nosti a byrokracie spájajúce sa so žiados ou o získanie dotácie z PRV V poslednom kroku sme sa zamerali na ur enie vhodnej inova nej stratégie podnikov poskytujúcich služby v lesníctve, a to prostredníctvom zakreslenia vz ahu silných a slabých stránok, ako aj príležitostí a ohrození do TOWS matice. Tá poukazuje na to, že vhodnou inova nou stratégiu pre poskytovate ov služieb v slovenskom lesníctve je Stratégia WO, tzn. stratégia spojenectva. Tá je vhodná pre podniky, v ktorých prevládajú slabé stránky. Na ich elimináciu však musia využíva alternatívne príležitosti, ktoré ponúka externé prostredie. Zárove je však nevyhnutné, aby sledovali slabé stránky a vyhýbali sa rizikám. Na základe uvedeného, ako najvhodnejšiu inova nú stratégiu podnikom poskytujúcim služby v slovenskom lesníctve odporú ame stratégiu spolupráce, zameranú na príležitosti poskytovate ov lesníckych služieb v rámci špecializa ne orientovanej odbornosti inovácií, ako kombináciu siete a vertikálneho výrobného re azca, kde títo poskytovatelia, na základe vstupov a výstupov, preferujú zoskupenie re azca od dodávate ov až po zákazníkov, ktorí pre nich predstavujú ekonomických partnerov (ŠT RBOVÁ ET AL. 2016). 4 ZÁVER Na základe dosiahnutých výsledkov možno konštatova, že inova ná aktivita kontraktorov lesníckych služieb bola pomerne nízka, pri om dominovali prírastkové inovácie nové pre daný podnik, nie v rámci sektora vo všeobecnosti a v prevažnej miere sa na úspešných inováciách podie ali technologické inovácie. Taktiež výsledky 13 prípadových štúdií potvrdili jednozna nú dominanciu technologických inovácií v danom sektore. Z rozhovorov s inovátormi pritom vyplynulo, že sektor lesníckych služieb je v sú asnosti pod vplyvom mnohých zmien, ktoré prinášajú široké možnosti využitia nových poznatkov, o otvára priestor práve zavádzaniu inovácií do lesníckej praxe. Uvedené skuto nosti pritom indikujú vysoký inova ný potenciál podnikov poskytujúcich služby v slovenskom lesníctve. Úspešnos inova nej innosti podnikov pôsobiacich v sektore však v zna nej miere závisí od ich pôsobenia v rámci inova ného systému. Náš výskum však potvrdil, že vzájomné interakcie medzi jeho jednotlivými aktérmi v sektore lesníckych služieb sú na slabej úrovni. Inova ný systém neposkytuje dostatok informácií, ktoré by znížili neistotu spájajúcu sa s inova ným procesom. Spolupráca medzi aktérmi, za ú elom riadenia konß iktov 36

38 a rizika je slabá, pri om neexistujú žiadne formálne zoskupenia na podporu spolupráce v rámci realizácie inova nej innosti. Taktiež poskytovanie štruktúry pe ažných a nepe- ažných stimulov nie je dostato ne motivujúce k zavádzaniu inovácií v danom sektore. S oh adom na dosiahnuté výsledky, záverom príspevok formuluje vhodnú stratégiu a odporú ania a pre inova nú politiku, ktorých cie om je u ah i proces zavádzania inovácií v sektore poskytovate ov služieb v lesníctve. Po akovanie Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy. APVV 15/0715 a Vedeckou grantovou agentúrou MŠVVaŠ projekt KEGA 017TU Z-4/2015 a projekt VEGA 1/0678/14. POUŽITÁ LITERATÚRA 1. Bouriaud, L. Kastenholz, E. Fodrek, L. Karaszewski, Z. Mederski, P. S. Rimmler, T Policy and Market-Related Factors For Innovation in Forest Operations Enterprises. In Innovation in Forestry Territorial and Value Chain Relationships. UK: CAB International, ISBN p Dosi, G Sources, Procedures and Microeconomic Effects of Innovations. In Journal of Economic Literature. ISSN , vol. 26, no. 3, p Edquist, C. Johnson, B Institutions and Organizations in Systems of Innovation. In Systems of innovation. London: Pinter Publishers, ISBN p Já, I. Rydvaldová, P. Žižka, M Inovace v malém a st edním podnikání. Brno: Computer Press, 174 s. ISBN Jarský, V Inovace v lesním hospodá ství systémový pohled. Praha: Powerprint, 136 s. ISBN Kruss, G Working Partnerships in Higher Education, Industry and Innovation. Cape Town: HSRC Press, 253 p. ISBN Kubeczko, K. Rametsteiner, E. Weiss, G The Role of Sectoral and Regional Innovation Systems in Supporting Innovations in Forestry, In Forest Policy and Economics. ISSN , vol. 8, no Nelson, R. Winter, S. G In Search for Useful Theory of Innovation. In Research Policy. ISSN vol. 6, no Oecd Oslo Manual: Guidelines for Collecting and Interpreting Innovation Data. Paris: OECD, 163 p. ISBN Paluš, H. Kaputa, V. Parobek, J. Šupín, M. Šulek, R. Fodrek, L Trh s lesníckymi službami. Zvolen: TU Zvolen, 45 s. ISBN Št rbová, M. Šálka, J Pe ažné stimuly k inováciám v sektore lesníckych služieb na Slovensku z Programu rozvoja vidieka. In Zprávy lesnického výzkumu. ISSN , ro. 61,. 2, s Št rbová, M. Šálka, J. Paluš, H Inova ný systém v sektore lesníckych služieb. In Acta Facultatis Forestalis Zvolen. [online]. ro. 56,. 1 [cit ]. Dostupné na internete: < les/3_3/acta_facultatis_forestalis/lfaff_ pdf>. ISSN

39 13. ˆh rbová, M. Lou anová, E. Paluš, H. Ivan,. Šálka, J Innovation Strategy in Slovak Forest Contractor Firms a SWOT analyses. In Forests. ISSN , vol. 7, p Šulek, R Funkcie a úloha lesov v rozvoji vidieka. In Financovanie 2002 Lesy Drevo: zborník z konferencie s medzinárodnou ú as ou. Zvolen: TU Zvolen, ISBN X. s Zaušková, A Inova né stratégie a ich implementácia vo Þ rme. Zvolen: TU Zvolen, 110 s. ISBN Adresa autorov Ing. Martina Št rbová, PhD., doc. Dr. Ing. Jaroslav Šálka Katedra ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva, Lesnícka Fakulta Technická univerzita vo Zvolene, T. G. Masaryka 24, Zvolen, Slovenská republika martina.sterbova1@gmail.com, šálka@tuzvo.sk 38

40 SÚ ASNÉ PRÍLEŽITOSTI ZLEPŠENIA PRACOVNEJ POZÍCIE A SOCIOEKONOMICKEJ SITUÁCIE DODÁVATE OV LESNÍCKYCH SLUŽIEB ABSTRACT Viera Petrášová At present, forestry services as a part of landscape management have the opportunity to expand their activities and diversify the production of their products and services through the SR national support. The paper focuses on the SR present regional policy of the least developed districts, which are characterized by a high share of agricultural and forest land in particular. State aid for newly created social economy enterprises creates an opportunity for business development with products and services dependent on such land, e.g. craft activities, maintenance of local and forest roads, growing of non-traditional crops, maintenance of the landscape and green there and others. It is also possible to support the creation of advisory services and utilize the professional capacity of young graduates of secondary schools and universities. This paper presents particular examples of creating the added value in landscape management and in business. Key words: Green economy, regional policy, state aid, business diversiþ cation 1 ÚVOD A PROBLEMATIKA Sociálno-ekonomické systémy typu regiónov vzh adom na komplexnos a zložitos v nich vznikajúcich vz ahov možno ovplyvni len do istej miery a najmä na lokálnej úrovni. Práve preto treba pri obsiahlych a hospodárskych regionálno-politických koncepciách ráta s tým, že vytý ené ciele možno bez poznania prírodno-výrobných podmienok dosiahnu len obmedzene. Sú asné programovacie obdobie v EÚ posilnilo pomoc pre oblas životného prostredia. Krajina a jej nenahradite ná sociálna funkcia v nadväznosti na využitie prírodných zdrojov a zabezpe enie ekosystémových služieb sa stáva jedným z rozhodujúcich faktorov zlepšenia socioekonomickej situácie obyvate ov. V sú asnosti aj preto u nás h adáme nové možnosti dlhodobého a udržate ného charakteru pre zamestnanie obyvate ov vidieka. Jednou z možností je tiež oblas zvyšovania sú asnej úrovne starostlivosti o krajinu. Najdôležitejšie princípy takejto politiky sú: Regionálny rozvoj sa nechápe len ako hospodársky rozvoj, ale aj ako kvalitatívne zlepšenie štruktúry hospodárstva a životných podmienok. Mal by zlepši predovšetkým postavenie problémových skupín a mal by by prispôsobený sociálno-ekonomickým, prírodným a kultúrnym charakteristickým znakom regiónu. Regionálni aktéri by mali by schopní orientova a kontrolova proces rozvoja na vlastné ciele ako zve adenie krajiny. Zah a to schopnos úspešne sa prispôsobi zmeneným rámcovým podmienkam vlastnými silami. Dôležitými prvkami sú inova ná schopnos v širšom zmysle a kolektívny proces u enia sa. Za podstatnú aktivitu považujeme širokú ú as miestnych a regionálnych záujmových skupín a prechod úloh a rozhodovacích právomoci na regionálnu úrove. 39

41 V sú asnosti v SR je národná podpora rozvoja založená najmä na pomoci najmenej rozvinutým okresom. Najmenej rozvinutý okres v SR je okres, ktorý je zapísaný v zozname najmenej rozvinutých okresov pod a 1 ods. 1 zákona. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o okres, v ktorom miera evidovanej nezamestnanosti vypo ítaná z disponibilného po tu uchádza ov o zamestnanie, ktorú vykazuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR, bola v období za aspo devä kalendárnych štvr rokov po as predchádzajúcich dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych štvr rokov vyššia ako 1,6 násobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie. eš asnosti je to 12 okresov Lu enec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Ve ký Krtíš, Kežmarok, Sabinov, Svidník, Vranov nad Top ou, Rož ava, Sobrance a Trebišov. Sú to okresy, pre ktoré budú na najbližšie štyri roky vy le ované osobitné Þ nan né prostriedky štátu. Ich množstvo vyplýva z individuálnych ak ných plánov okresov a ich rozdelenie závisí najmä od aktérov miestnych a lokálnych politík. Pre tieto ak né plány sú ažiskovými oblas ami analýzy, pod a podmienok konkrétneho okresu, hlavne trh práce, školstvo, ekonomický vývoj a potenciál, cestovný ruch, existujúce kapacity pre koordináciu aktivít a zhodnotenie dôvodov zaostávania okresu. Na základe spracovaných prioritných úloh sa má uskuto ni integrácia už existujúcich rezortných programov, resp. prierezových programov a návrh odstránenia prekážok na ich využívanie. Tým, že tieto okresy sú typické vysokým podielom po nohospodárskej a lesnej pôdy otvárajú sa ve ké možnosti pre rozvoj už existujúcich kapacít vykonávate ov lesníckych služieb, ale tiež pre nové služby predstavujúce diverziþ káciu výroby z produktov získaných z pôdy. Tabu ka 1: Preh ad štruktúry pozemkov a k nim vybrané ekonomické ukazovatele v najmenej rozvinutých okresoch SR Percentuálny podiel pozemkov k celkovej výmere okresov a krajov* 1 Vybrané ekonomické ukazovatele obyvate ov okresov a krajov Œ b Ž Po nohospodárska pôda Lesná pôda Poberatelia pomoci Spolu v hmotnej núdzi* 2 Miera evidovanej nezamestnanosti % % % % % Lu enec 51 41,1 92,1 10,7 17,53 Revúca 33,7 60,1 93,8 17,45 19,97 Rimavská Sobota 56, ,5 17,5 27,42 Ve ký Krtíš 61,9 30,9 92,8 8,52 18,45 Poltár 45,3 49,6 94,9 11,18 20,87 Banskobystrický kraj 43,6 49,2 92,8 7,98 14,94 Rož ava 31,1 61,8 92,9 15,19 21,58 Trebišov 73,4 13,5 86,9 12,21 17,42 Sobrance 56,2 35,2 91,4 10,52 18,40 4Q

42 Percentuálny podiel pozemkov k celkovej výmere okresov a krajov* 1 Vybrané ekonomické ukazovatele obyvate ov okresov a krajov Œ b Ž Po nohospodárska pôda Lesná pôda Poberatelia pomoci Spolu v hmotnej núdzi* 2 Miera evidovanej nezamestnanosti % % % % % Košický kraj 49,6 39,7 89,3 8,51 14,39 Sabinov 48 43,2 91,2 12,3 18,69 Svidník 43,9 47,2 91,1 8,61 19,38 Vranov nad Top ou 52,3 37, ,95 17,80 Kežmarok 51,1 39, ,31 23,44 Prešovský kraj 42,3 49,3 91,6 7,86 15,50 Slovensko 48,9 41,1 90 4,53 10,63 Zdroj: Štatistická ro enka o pôdnom fonde v SR, 2015, Štatistika ÚPSVAR SR, 2016 Poznámka: * 1 Percentuálny podiel po nohospodárskej pôdy a lesných pozemkov k celkovej výmere okresov a krajov Slovenskej republiky v roku 2014 * 2 Podiel osôb poberate ov pomoci v hmotnej núdzi z po tu obyvate ov v % Z údajov v tabu ke vyplýva, že tieto okresy majú vysoký podiel po nohospodárskej a lesnej pôdy oproti priemeru na Slovensku, ale aj v rámci kraja. Sú to okresy kde bola niekedy typická produkcia potravín a množstvo udí, aj ke sezónne, bolo zamestnaných prácou na pôde. V sú asnosti už vieme, že k týmto okresom pribudne 5 okresov a medzi nimi bude napr. Gelnica, ktorá má 75,1 % podiel lesných pozemkov z celkovej výmery okresu. Po nohospodárska pôda tvorí len 19,4 % podiel. Vysoký podiel lesnej pôdy otvára v uvedených okresoch, kde sa majú vytvára sociálne podniky podporované dotáciami nové možnosti pre podnikate ské aktivity. Pod a zákona. 336/2015 Z.z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú deþ nované tieto subjekty sociálnej ekonomiky ako podniky pre: poskytovanie tovaru alebo služby zranite ným, marginalizovaným, znevýhodneným alebo vylú eným osobám zabezpe ovanie zvýšenie zamestnávania dlhodobo nezamestnaných osôb, o bude tiež dotované po obdobie 1 roka (ale nie je podmienkou) použije na dosiahnutie svojho prvotného sociálneho cie a každoro ne najmenej 50 % z Þ nan ných prostriedkov získaných z príjmu z predmetu innosti. Cie om tohto príspevku je preto poukáza na nové príležitosti dodávate ov lesníckych služieb založené na podpore ich innosti v lesníctve a v diverziþ kovaných aktivitách. Ide najmä o lokálne služby mikropodnikmi. 4P

43 2 ZAMESTNANOS V ZELENEJ EKONOMIKE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Pri riešení zamestnanosti obyvate ov slovenského vidieka v oblasti pôdohospodárstva a riešenia ochrany a starostlivosti o krajinu musíme ma na zreteli viaceré aspekty pre naplnenie krajinotvornej, sociálnej a produk nej funkcie vidieckej krajiny: spustnutá krajina v prípade neobrábania pôdy, vysíd ovanie z regiónu bez možnosti pracovnej príležitosti, adresnos aktivít regionálnej politiky pod a typu vidieckeho regiónu vidiecka politika musí by prierezová politika s možnos ou dosiahnu synergický a multiplika ný efekt pri výkone inností na pôde s prírodnými zdrojmi, u obyvate ov potenciálna zanedbanos udského kapitálu, nízka kvaliþ ka ná úrove, potreba rozvoja multifunk ného pôdohospodárstva s diverziþ káciou inností. Cie om tvorby pracovných miest prácou na lesných pozemkov je okrem využitia produk nej funkcie: Udržanie a navrátenie územia s lesnými porastmi do pôvodného stavu, sfunk nenie jeho infraštruktúry a obnovy, obnovenie zabezpe enia základných služieb poskytovaných v území obyvate stvu; Vtiahnutie potenciálu miestnej pracovnej sily do realizácie celej škály potrebných prác na miestnej úrovni s perspektívou vytvorenia novej (inovovanej) perspektívnej štruktúry pracovných miest a ich dlhodobého udržania; Zabezpe enie ekosystémových služieb ako napr. zníženie budúcich povod ových rizík, zvýšenie ú inku protilavínových zábran, zvýšenie pôdoochrannej funkcie a ostatných súvisiacich rizík na území katastrov jednotlivých obcí a povodí; Zvýšenie využitia ostatných produktov a služieb v lesnom hospodárstve; Zabezpe enie makroekonomických prínosov z podnikania s ostatnými produktmi lesa, z realizácie opatrení prevencie pred povod ami, lavínami, revitalizácie krajiny a z odstra ovania následkov povodní a kalamít prostredníctvom kvantitatívne a kvalitatívne lepšieho využitia disponibilnej pracovnej sily v regiónoch. V prípade podpory v najmenej rozvinutých okresoch ide o opatrenie majúce charakter pozitívnej diskriminácie. Toto opatrenie na trhu môže ma len do asný charakter, pretože v prípade ekonomických mien ukazovate ov nezamestnanosti môže znamena aj neprimeranú pomoc pre podnikate ov. Podniky sociálnej ekonomiky vznikajúce v týchto okresoch budú ma aj posilnenú a štátom platenú poradenskú innos, kde doteraz aktívne odborníci z lesného hospodárstva nevstúpili a budú tiež vy lenené Þ nancie pre vzdelávanie. Preto charakter okresov poukazuje lesníkom na potrebu aktívnejšie vstúpi do procesov pomoci a to nielen pre možnos získa priamo podnikate skú podporu, ale tiež využi odborné lesnícke kapacity, ktoré sú k dispozícii v regiónoch a to aj v pre širšiu problematiku starostlivosti o krajinu. Je predpoklad, že lokálna politika podporujúca aj lesnícke kapacity bude presadzovaná v rámci celého Slovenska, pretože v tejto pomoci pôjde o: 42

44 Rozšírenie opatrení na podporu integrácie na trhu práce tých, ktorí sú najviac ohrození dlhodobou nezamestnanos ou, najmä: zabezpe ením úzkej prepojenosti reforiem sociálnej ochrany, politiky trhu práce a da ového systému tak, aby sa podporili a motivovali dlhodobo nezamestnaní k príprave na trh práce, odstránili demotiváciu k práci a zabezpe ili, aby sa prijatie práce oplatilo a zárove pomohlo u om vymani sa z chudoby a sociálnej exklúzie; Prekonanie znevýhodnení vo vzdelaní a v snahe urobi vzdelanie relevantným pre trh práce zosúladením vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce, zabezpe ením prístupu k vzdelaniu pre vysoko rizikové skupiny ob anov podporovaním celoživotného vzdelávania; Rozvoj poradenstva pre podnikate ov a najmä pre živnostníkov na lokálnej úrovni. Proces zabezpe enia požadovaných funkcií v krajine jej obhospodarovaním pre zvýšenie zamestnanosti má udržate ný charakter a jednoduché mnohokrát len manuálne práce nevyžadujú vysoko kvaliþ kovaných pracovníkov (obrázok 1) Sú to najmä samosprávy, ktoré môžu spolupracova s podnikate ským sektorom a niektoré innosti aj Þ nancova. V prijatom programe pre menej rozvinuté regióny tieto môžu získa priame a nepriame podpory. /01:;<=? S1<[HD ;BZ HIFM ;MGHDEIMI<DEF B <0L<DT<AM1<BMI] =1MYFIC Zdroj: Vlastné spracovanie Ako priama podpora bude smerova do týchto okresov: regionálny príspevok (Þ nancie uvo nené zo štátneho rozpo tu, ur ené na rýchly rozbeh k ú ových opatrení v individuálnych ak ných plánoch okresu), priama podpora z existujúcich programov a osobitných štátnych podporných fondov (napr. investi né stimuly Ministerstva hospodárstva SR, Štátny fond rozvoja bývania, Envirofond, Program rozvoja vidieka a iné), podpora zo štruktrálnych fondov. Ako nepriama pomoc sa vytvoria: servisné projektové centrá na úrovni okresov (vznikajú ako sú as ak ných plánov, budú poskytova informa ný servis, podporu pri príprave a realizácii projektov), nové koopera né štruktúry v okresoch (vznikajú ako sú as prípravy a realizácie ak ných plánov, napríklad rozvojová platforma a klastre; tieto štruktúry sa pod a pripravovanej legislatívy môžu sta aj významnou podporou pre výkon regionálnej politiky cez okresné úrady), systémové opatrenia na podporu. V rámci realizácie projektov podpory zamestnanosti v lesnom hospodárstve napr. z ESF Európskeho sociálneho fondu predpokladáme zamestnáva uchádza ov o za- 43

45 mestnanie v lesníckych pracovných innostiach ako napr.: Umelá obnova lesa, Starostlivos o lesné kultúry, Ochrana mladých lesných porastov, Prerezávky, Ochrana lesa, Starostlivos o lesné cesty, Práce v lesnej škôlke, Zber lesných plodov a alšie. V roku 2011 sa implementovali po povodniach ako sú as prevencie a adapta ných opatrení ku zmene klímy so štátnou pomocou tieto pracovné innosti v území: Realizácia údržby siete vodných tokov a odvod ovacích kanálov: kosenie, výrub drevín, istenia korýt od nánosov a pod., pod a pokynov správcov tejto infraštruktúry, vy istenie a odpratanie okolia vodných tokov od vo ne uložených predmetov (vetvy po ažbe dreva, skládky materiálu, divoká skládka odpadu a pod.), úprava rizikových miest povrchového odtoku (nevhodné priepusty, lávky a pod.). Plošné opatrenia prevencie pred povod ami a revitaliza né opatrenia, ktoré: zvyšujú reten nú schopnos povodí a krajiny, znižujú vodnú eróziu pôdy, zvyšujú podiel vegeta ného krytu v území. Ostatné preventívne opatrenia vrátane opatrení organiza ného charakteru; Obnova poškodeného územia, infraštruktúry, budov po povodni a mimoriadnej situácii, prípadne súvisiace práce. Zdrojom zamestnanosti na Slovensku je tiež drevná biomasa z lesných a nelesných pozemkov, vrátane zvyškov po spracovaní dreva, ktorá je najvýznamnejším obnovite ným zdrojom energie. Drevo používané na energetické ú ely sa okrem suroviny vznikajúcej pri výrobe sortimentov dreva produkuje z ažbových zvyškov formou samovýroby, tenkého dreva, ktorého ažba nie je evidovaná a tiež z korunových astí ažených stromov a to tak na lesných ako nelesných pozemkoch. Táto produkcia sa môže kombinova s rôznymi lesníckymi innos ami a je náro ná v prvotných fázach na manuálnu prácu. alšie príklady pracovných inností môžeme uvies diverziþ káciu produktov a služieb. Názorný príklad rozšírenia takýchto podnikate ských aktivít je, že v podhorských oblastiach a na vidieku možno cie avedome rozšíri pridruženú lesnícku výrobu spojenú s pestovaním, zbieraním, sušením, konzervovaním, výrobou a Þ nálnym spracovávaním aj ostatných produktov lesa. Ide napríklad o zber a spracovanie lesného ovocia, spracovanie kôry lesných drevín, výrobu zelenej štiepky, výrobu sadeníc lesných drevín na zales ovanie, spracovanie ihli ia a lístia na výrobu kompostu, zber a sušenie lie ivých rastlín, spracovanie ozdobnej e iny, výrobu viano ných strom ekov, výroba v elieho medu a v elárskych výrobkov (napr. bylinkového medu, v elej kaši ky a pod.), zber a spracovanie húb, chov a spracovanie sladkovodných rýb, výroba krmiva z lesných lúk, farmový chov lesnej zveri, spojený s odchytom, exportom živej zveri, lovom po ovnej zveri a spracovaním diviny at. Sú asné poznatky z podnikania na pôde u úspešných Þ riem poukazujú na potrebu vytvára pridanú hodnotu k primárnej produkcii a plni požiadavky klientov inováciou svojich produktov.takýto tlak vyvoláva potrebu zavádza inovácie a ma dobre spracovanú marketingovú stratégiu. Z výsledkov výskumu (Petrášová, 2014) vyplynuli závery zjednodušenej schémy hodnotvorného re azca a sú znázornené v obrázku 2. 44

46 Obrázok 2: Schéma hodnotvorného re azca využívaním prírodných zdrojov»¼½¾ À ÁÂà ÄÅ ÄÆǼÁ originalita, kvalita, dostupnos, záruky, opravy a údržba, inova né prvky È ÉÂÊ˾ÆÌ ÍÉÊÀ Î produkt a služby cenové informácie údržba a servis, dostupnos, záruka, návratnos (uzavretý cyklus) š œ žÿ ž Environmentálne služby Odpadové hospodárstvo š ¹ ºœ œ recyklovate ný materiál obnovite né zdroje energetická efektivita netradi ná produkcia µ hodnota dodávky produkty služby ª«pôdohospodárstvo, služby ± ² «ª³ ová ponuka ÏÐÑÒÓÔ ÕÖ ØÙÚÛ ØÜÑ ÝÒÞ Úßà Z h adiska dodávate sko-odberate ských vz ahov Þ rmy z oblasti spracovania prírodných produktov spolupracujú s relatívne homogénnou skupinou dodávate ských Þ riem, ktoré im poskytujú materiál a zabezpe ujú nevyhnutné innosti súvisiace s realiza nými prácami. Vä šina Þ riem (najmä živnostníci) pôsobí prevažne na lokálnom trhu a spolupracuje s dodávate mi a odberate mi z blízkych obcí a miest. Pre producentov služieb a produktov je dôležitý dopyt, ktorý vyjadruje individuálne požiadavky a vyžaduje participatívny prístup. Hodnototvorný re azec predstavuje primárne aktivity súvisiace priamo s tvorbou produktov a služieb. Sekundárne aktivity (marketing, predaj, údržba a servis...) sú závislé od cie ovej ponuky, ktorá má vplyv na požiadavky na výstup na za iatku re azca a na možnosti dodávate ov. Vysoká nezamestnanos na slovenskom vidieku nás musí vies k h adaniu pracovných príležitostí. Systém starostlivosti o krajinu (environmentálne služby) a využitie prírodných zdrojov si vyžaduje analýzu aktivít v území a nielen so zameraním na tie, ktoré sú významné v území svojou ve kou výmerou. Nemalo by sa zabúda na nové možnosti pracovných aktivít vyvolané dopytom po službách napr. pestovanie netradi ných produktov, v oblasti remeselných inností, v špecializovaných aktivitách pre cestovný ruch výstavba turistických areálov pre ubytovanie, ale aj vo no asové aktivity. 3 ZÁVER Osobitá povaha zelenej ekonomiky zasahuje do rozvoja regiónu, resp. do ovplyv- ovania podmienok podnikania v regióne. Napriek tomu, že samotní podnikatelia z tejto oblasti nepoukazujú na priamy a podporný vplyv rozhodnutí na národnej úrovni, ale rovnako aj na rozhodnutia orgánov na úrovni miest a regiónov, z podrobnej analýzy ich podnikania vyplývajú bariéry ich rozvoja. Sú spôsobené napr. odvodovou a da ovou politikou, profesnou pozíciou odvetvia a tiež neexistujúcou podporou. Z toho vyplýva, že je treba, aby sa regionálne a miestne autority motivovali tak, aby dochádzalo k potrebnej synergii prijímaných opatrení a k naplneniu rozvoja podnikania v tejto oblasti založenom na využívaní prírodných zdrojov. Dôvody podpory zelenej ekonomiky regionálnymi aktérmi: Orientova a kontrolova proces regionálneho rozvoja na ciele zlepšujúce sociálne dopady zo zníženia produkcie v pôdohospodárstve podporou nových pracovných inností. 45

47 áeioâão eä iåæeiçepèæ zmeneným rámcovým podmienkam vlastnými silami. Presadzova inova nú schopnos v širšom zmysle a kolektívny proces u enia sa. Široká ú as miestnych a regionálnych záujmových skupín a podnikate ov na tvorbe podnikate ského prostredia v krajine. V prípade priaznivejších podmienok pre zamestnávate ov predpokladáme zvýšenie zamestnanosti v aka vysokému podielu manuálnych prác v uvedených pracovných innostiach a v pomocných innostiach vo výrobe produktov a služieb na báze prírodných zdrojov s vysokou pridanou hodnotou. alší aspekt pôsobenia v krajinnej údržbe môže ma nepriamo výrazný vplyv na ekonomiku regiónu cez rozvoj cestovného ruchu, podnikanie v oblasti služieb a v prípade investovania do ochrany prírodných zdrojov. POUŽITÁ LITERATÚRA Mesa ná štatistika o po te a štruktúre uchádza ov o zamestnanie k , Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Dostupné na internete: Petrášová, V.: Regionálne stimuly pre rozvoj kreativity cesta k zvyšovaniu regionálnej zamestnanosti, In: Regionální rozvoj mezi teorií a praxí. -- ISSN Vol. 3, no. 1 (2014), s , online. Štatistická ro enka o pôdnom fonde v SR pod a údajov katastra nehnute ností k , ÚGKK SR, Bratislava,130 s. Adresa autora doc. Ing. Viera Petrášová, CSc. Vidiecky parlament na Slovensku, Kapitulská 13, Banská Bystrica 46

48 ŠTÁTNA LESNÍCKA POLITIKA NÁVRHY NA ZA LENENIE LESNÍCKYCH SLUŽIEB DO EKONOMICKÉHO MECHANIZMU LESNÉHO HOSPODÁRSTVA Jozef Konôpka ABSTRACT Tasks and aims of the state forestry policy after the changes in 1989 are characterized in this paper. Its development especially problems and discrepancies which followed implementation of forestry policy are brieß y analyzed. Some suggestions which would solve existing problems in the forestry policy, especially those related to incorporation of ecosystems services of forests in the frame of economical mechanism of forestry sector are described. Key words: forestry policy, problems and discrepancies, improvement of economical mechanism 1 ÚLOHY A CIELE ŠTÁTNEJ LESNÍCKEJ POLITIKY VŠEOBECNE Pod a všetkého úlohy a ciele štátnej lesníckej politiky najlepšie deþ nuje Lesnický náu ný slovník II, z roku 1995 (autor prof. Poleno). Pod a neho je to teoretické spracovanie hospodárskeho a spolo enského postavenia lesov a lesného hospodárstva (LH) v štáte a v národnom hospodárstve; ide najmä o vymedzenie vz ahu medzi vlastníkmi lesa a udskou spolo nos ou a o pôsobenie štátnych orgánov k úprave a dodržiavaniu týchto vz ahov. Ako aplikovaná hospodárska politika je to súbor opatrení k zabezpe ovaniu trvale optimálneho plnenia úloh prislúchajúcim lesom a LH na dosiahnutie súladu a maximálne úspešné prepojenie i harmóniu ich rozli ných funkcií so správne chápanými požiadavkami udskej spolo nosti. Protikladné požiadavky na les musí štátna lesnícka politika harmonizova a vznikajúce konß ikty odstra ova alebo aspo minimalizova. alej sa tu konštatuje, že dochádza k zmene zásadného po atia odvetvia LH, ktoré sa stáva odborom s rovnocenným postavením výroby (produkcie) dreva a aktívnych (plánovaných) mimoproduk ných funkcií, ozna ovaných niekedy ako lesnícke ekologické služby. Okrem iného sa tu vymenúvajú nástroje štátnej lesníckej politiky na realizáciu jej cie ov (donucovacie, presved ovacie, zve a ovacie). Nakoniec sa konštatuje, že štátna lesnícka politika môže len vtedy ú inne ovplyv ova praktické LH, pokia sa bude sú asne zaobera skuto nými rozhodovacími procesmi a možnos ami realizácie vypracovaných správnych zásad a koncepcií. 2 ŠTÁTNA LESNÍCKA POLITIKA NA SLOVENSKU Vláda SR a NR SR už v roku 1993 schválila koncepciu a zásady lesníckej politiky. Išlo o dva dôležité dokumenty. V prvom Zámery stratégie lesníctva a štátnej lesníckej politiky sa zadeþ noval základný cie lesníctva na Slovensku: zachovanie, ochrana a zve a ova- 47

49 nie lesov. Nasledovala ekonomická reforma, ktorá obsahovala prinavracanie vlastníckych a užívacích vz ahov k lesom ich pôvodným vlastníkom (reprivatizácia lesov), privatizácia ( iže odštátnenie ur itých inností a zmien vo vlastníctve základných prostriedkov s rešpektovaním osobitostí LH), organiza né zmeny. alej to boli zmeny v ekonomike lesníctva, organizácia a riadenie lesníctva, pracovníci lesníctva a smery a spôsoby postupného zve a ovania lesov (ekologizácia lesníctva, koncepcia obhospodarovania lesov do roku 2000, hospodárska úprava lesov, lesnícky výskum, lesnícke innosti a chránené územia). Druhým dokumentom boli Zásady štátnej lesníckej politiky na Slovensku. Obsahovali 10 zásad. V komentári sa uviedlo ich zdôvodnenie. Pre úplnos uvedieme, že aj pred rokom 1993 sa spracovali v tomto smere ur ité návrhy. Tieto však nemali komplexný charakter, resp. boli odrazom vtedajšej doby, iže ešte neujasnených predstáv, aký by mal by charakter novej štátnej lesníckej politiky. Kladne treba hodnoti najmä prijatie zákona o Štátnom fonde zve a ovania lesov v SR a všeobecne záväzných vykonávacích predpisov k nemu. V nadväznosti na prijaté dokumenty v roku 1993 sa v prvej tretine poprevratového obdobia spracoval a prijal rad závažných opatrení, ktoré mali zabezpe i realizáciu štátnej lesníckej politiky. Išlo jednak o donucovacie, ako aj zve a ovacie (podporné) opatrenia. Boli to najmä nové právne normy, i novely starých predpisov. Snahou bolo ich spracova a realizáciu zabezpe i tak, aby nedošlo k ve kým škodám na majetku a aby sa neprerušilo odborné obhospodarovanie lesov. V rámci zve a ovacích opatrení išlo najmä o vypracovanie a realizáciu rozvojových programov, ktorými sa sledovalo plnenie a posilnenie funk ného potenciálu lesov, najmä z h adiska zabezpe enia verejného záujmu. Boli to programy na zabezpe enie ekologizácie LH, realizáciu nápravných opatrení v lesoch poškodených imisiami, zales ovanie pozemkov nevhodných na po nohospodársku výrobu a pod. Financovanie realizácie týchto programov sa malo zabezpe i najmä z verejných zdrojov. Zabezpe ovalo sa publikovanie jednotlivých nástrojov štátnej lesníckej politiky. V alšom období (približne v nasledujúcich dvoch tretinách poprevratového obdobia) štátna lesnícka politika a jej realizácia už menej nadväzovala na uvedené dokumenty z roka Dochádzalo k vä šiemu prispôsobovaniu sa k platným dokumentom a zámerom EÚ. Išlo najmä o spracovanie dokumentov, realizáciou ktorých sa pripravoval vstup SR do EÚ (PHARE, SAPARD iåéiåäêä ãä âhåëmhëåìíão îpãqr ä ïðñò ó iåéiåäêä ãä ôpõ hézny fond). Potom nasledoval Sektorový opera ný program Po nohospodárstvo a rozvoj vidieka (SOP PRV), o sa realizovalo až v tretej tretine poprevratového obdobia (roky ). Treba však uvies, že EÚ nemala a ani nemá jednotnú lesnícku politiku. Táto je najmä vzh adom na ve kú variabilitu prírodných podmienok a lesov v kompetencii lenských štátov. K implementácii trvalo udržate ného obhospodarovania lesov prispievajú spolo né politiky, najmä po nohospodárstva, životného prostredia a energetiky (Morav ík et al. 2009). Rámec na podporu trvalo udržate ného obhospodarovania lesov deklaruje napr. Rezolúcia Rady z 15. decembra 1998 o lesníckej stratégii EÚ. Závažným dokumentom bol Ak ný plán EÚ pre lesy z 15. mája 2006, ktorého ciele sme prebrali do nášho národného programu. K zdokonaleniu zásad lesníckej politiky a jej nástrojov významne prispievali a prispievajú konferencie ministrov o ochrane lesov v Európe. V tomto smere má v poslednom ase významnú pozíciu SR, konkrétne Národné lesnícke centrum (NLC). Ešte treba doda že v roku 2013 sa prijala nová Stratégia LH EÚ. Konštatovalo sa, že treba zabezpe ova súdržnos politík súvisiacich s LH. Obsahuje zásady a ciele do roku Ide o udržate né obhospodarovanie lesov (poskytovanie produktov a služieb vyvá- 48

50 ženým spôsobom a zabezpe enie ochrany lesov); optimalizáciu príspevku lesov k rozvoju vidieka, rast a vytváranie pracovných miest; podporu udržate nej výroby a spotreby produktov LH. Z uvedených dôvodov, ako sa už uviedlo sa na Slovensku najvä šia pozornos venovala spracovaniu a schva ovaniu takých koncep ných materiálov, kde sa osobitý dôraz kládol na ich harmonizáciu so zámermi EÚ. Ako najdôležitejšie z nich možno uvies : Koncepciu rozvoja pôdohospodárstva na roky as LH, Program rozvoja vidieka SR , Národný lesnícky program SR, Ak ný plán Národného lesníckeho programu SR na roky , Prognózy a vízie vývoja slovenského po nohospodárstva, potravinárstva, lesníctva a vidieka as lesníctvo, Stratégia rozvoja lesníctva, Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva SR na roky as LH, Program rozvoja vidieka SR , asti týkajúce sa lesníctva. Nakoniec je to Ak ný plán národného lesníckeho programu na roky Z donucovacích nástrojov štátnej lesníckej politiky išlo najmä o nové zákony (o lesoch, o lesnom reproduk nom materiáli, o po ovníctve) a k ním príslušným vykonávacím predpisom. Zo zve a ovacích (podporných) nástrojov sa najvä šia pozornos venovala spracovaniu návrhov na erpanie Þ nan ných prostriedkov zo zdrojov EÚ v rámci opera ného programu na rozvoj vidieka v rokoch Významne sa rozvinuli presved ovacie nástroje. Išlo najmä o prácu s verejnos ou a lesnícku pedagogiku. Obnovili a zriadili sa významné lesnícke miesta, náu ne chodníky, at. Okrem toho, najmä MŽP SR presadilo prijatie alších, donucovacích nástrojov týkajúcich sa LH (napr. zákon o ochrane prírody a krajiny). Ich aplikácia v praxi mala asto negatívny vplyv na úrove obhospodarovania lesov, resp. na ich stav. 3 PROBLÉMY A ROZPORY Ak za neme prvou tretinou poprevratového obdobia možno poveda, že lesníci, ( i ich vä šina) si hne po spolo enských zmenách v roku 1989 uvedomovali, že v nových pomeroch najvä ším problémom bude zabezpe i dostatok Þ nan ných prostriedkov na realizáciu funk né integrovaného LH, najmä na krytie nákladov súvisiacich so zabezpe- ovaním verejnoprospešných funkcií lesov. Preto vznikol Štátny fond zve a ovania lesov SR. Na krytie nákladov na realizáciu nápravných opatrení v lesoch poškodených imisiami sa požadovali Þ nan né prostriedky zo Štátneho fondu životného prostredia SR. Presadil sa doplnok, že štátne lesné podniky sú verejnoprospešné. V Zásadách štátnej lesníckej politiky sa uviedlo (citácia): Verejnoprospešné funkcie lesov majú nezastupite nú úlohu a ich rozvoj je štátnym záujmom. Posil ovanie drevoproduk nej funkcie je v záujme trvalo udržate ného rozvoja drevospracujúceho priemyslu, o je základným predpokladom pre adekvátne hmotné úžitky a zužitkovanie dreva na Slovensku (zásada 3). 1 Napriek prijatým opatreniam nedostatok Þ nan ných zdrojov na rozvoj lesov a LH pretrvával. Jednoducho to možno posúdi pod a vývoja verejných zdrojov v LH v bežných a stálych cenách (Správy o LH v SR). V porovnaní s rokom 1990 došlo až do roku V návrhu Zásad štátnej lesníckej politiky sa dávala priorita verejnoprospešným funkciám. Naproti tomu spracovatelia dreva (drevospracujúci priemysel) presadzovali prioritu produkcie dreva. Nakoniec, ak sme chceli dosiahnu schválenie uvedeného dokumentu, museli sme prija kompromis, tak ako sme to uviedli v citácii 3. zásada. Pre úplnos treba doda, že autorom návrhu uvedených materiálov štátnej lesníckej politiky, ktoré schválila vláda SR a NR SR v roku 1993 bol JUDr. Ing. Milan Belá ek, v tom ase riadite odboru LH na Sekcii lesníckej MP SR. 49

51 k ich prudkému poklesu. Od 1993 do 1998 roku sa situácia dos stabilizovala. 2 K podstatnému obratu však nedošlo. Hlavnou prí inou bolo to, že sa nedarilo dôsledne realizova už uvedené opatrenia prijaté vládou SR, resp. NR SR. Tak napr. zrušila sa verejnoprospešnos štátnych lesných podnikov. Zo Štátneho fondu životného prostredia SR sa dostal len malý objem Þ nan ných prostriedkov na nápravné opatrenia v lesoch poškodených imisiami (napriek uzneseniu vlády SR a NR SR, že MŽP SR vy lení z fondu 50 % Þ nan ných prostriedkov na realizáciu nápravných opatrení v lesoch poškodených imisiami). Do Štátneho fondu zve a ovania lesa SR sa nedostal plánovaný objem Þ nan ných prostriedkov na ekologizáciu LH, na zales ovanie pozemkov nevhodných na po nohospodársku výrobu. Najmä v dôsledku lobingu zo strany nevládnych organizácii vláda SR neprijala ponuku svetovej banky na poskytnutie pôži ky štátu (SR) na realizáciu uvedených rozvojových programov. Celkove teda možno poveda, že aj napriek prijatým opatreniam, ako aj ur itým pozitívnym výsledkom, nedošlo k zásadným zmenám v pozícii LH v rámci hospodárskych štruktúr štátu. Bolo tomu tak, najmä ak situáciu posudzujeme vo vz ahu k prijatej štátnej lesníckej politike, i deklarovanému významu lesov, ako národného bohatstva, resp. základného krajinotvorného a ekostabiliza ného prvku nášho územia (1. zásada štátnej lesníckej politiky). Takto sa dostávame do druhej a tretej tretiny poprevratového obdobia. Došlo k alšiemu oslabovania postavenia lesníctva v štáte. Rušili, alebo ignorovali sa niektoré opatrenia prijaté v predchádzajúcom období. Tak napríklad zanikol Štátny fond zve a ovania lesa SR, nepokra ovalo sa v realizácii Programu zales ovania pozemkov nevyužívaných na po nohospodársku výrobu a alšie. Menili sa vládnuce štruktúry štátu, vedúci pracovníci v štátnej správe LH, v štátnych a príspevkových organizáciách. Klesal objem verejných zdrojov do LH (najvä ší pokles bol v rokoch 2003 až 2008). K zmene došlo až v rokoch , iasto ne aj 2012, ke sa získali Þ nan né prostriedky zo zdrojov EÚ (program rozvoja vidieka). V alších rokoch (2013 až 2014) verejné zdroje znovu výrazne poklesli. 3 2 Objem verejných zdrojov v roku 1990 bol v prepo te 37 mil. Euro. V roku 1993 sa v bežných cenách znížil na 20 mil. Euro, iže o 46 %. V stálych cenách (po zoh adnení inß ácie) to bolo v roku mil. Euro (zníženie o 76 %). V roku 1998 objem týchto zdrojov v bežných cenách bol 23 mil. Euro (zvýšenie v porovnaní s rokom 1993 o 15 %). V stálych cenách bol tento objem v roku mil. Euro (zníženie o 22 %). 3 V rokoch 1999 až 2002 sa objem verejných zdrojov pre LH z verejných zdrojov v bežných cenách pohyboval od 16 do 20 mil. Euro ro ne a v stálych cenách od 4 do 5 mil. Euro ro ne. V rokoch 2003 až 2008 v bežných cenách to bolo od 7 do 12 mil. Euro, v stálych cenách 1 až 2mil. Euro, o je historické minimum. V rokoch 2009 až 2011 sa tieto verejné zdroje zvýšili v bežných cenách na 40 až 44 mil. Euro ro ne a v stálych cenách na 6 až 7 mil. Euro ro ne. V alších rokoch (2012 až 2014) došlo znovu k znižovaniu verejných zdrojov. V bežných cenách na 28, 15, 17 mil. Euro a v stálych cenách na 4, 2, 3 mil. Euro ro ne. Ak porovnáme posledný t. j. rok 2014 s rokom 1990 prídeme k záveru, že došlo k zníženiu v bežných cenách o 54 %, v stálych cenách o 92 %. 5Q

52 ü ý ûúùø ö 5 þÿd rok þÿd D /01:;<=? _ZB<Y BH1HYIZ[L ;A1<Y<B B WX B 0HOIZ[L M DE:`C[L [HI:[L <A 1<=J Zdroj: Správy o LH v SR. Zelené správy. Zlé je taktiež to, že po vetrovej kalamite v roku 2004 došlo k povinnému odvodu Þ - nan ných prostriedkov z hospodárskeho výsledku Lesov SR, š. p. Banská Bystrica do štátneho rozpo tu (20 mil. Euro ro ne). Tak je tomu aj doposia, aj ke sa objem odvodu znížil. Vytvoril sa týmto precedens, ktorý nemá v histórii LH na Slovensku obdobu. Namiesto toho, aby sa získané Þ nan né prostriedky v ase konjunktúry odložili na horšie asy 4, resp. aby sa využili na ochranu a zve adenie lesov, i na pokrytie nákladov na plnenie verejnoprospešných služieb sa tieto odvádzajú do štátneho rozpo tu. Zrejme je tomu tak aj preto, že les sa chápe len ako fabrika na drevo, pri om podiel LH na HDP je ve mi nízky. Neberú sa do úvahy ani kladné externality lesných ekosystémov, aj ke tieto prínosy lesnícka veda a výskum už v minulosti vypo ítala. 4 ZHRNUTIE A NÁVRHY NA RIEŠENIE Ako z uvedeného vyplynulo za hlavnú prí inu sú asnej nepriaznivej situácie, pokia ide o Þ nancovanie LH, možno ozna i skuto nos, že sa nám nepodarilo zmeni jeho monofunk nú pozíciu na polyfunk nú. Pritom už pred štyridsiatimi rokmi prof. Papánek jasne zadeþ noval teóriu a prax funk ne integrovaného LH, respektíve, že už po druhej svetovej vojne, ako to uvádza Ing. Kre mer (2011), sa ako dôsledok rozvoja civilizácie za ala v Západnej Európe uplat ova zmena vo Þ nancovaní LH. Pod a prof. Simanova (2015), európsky lesnícko-drevársky komplex nepostrehol, že je komplexom viacfunk ným a medzisektorovým, ktorý nerieši len produkciu dreva a výrobkov z neho, ale aj energetiku, vodu, klímu a sociálne služby at. Takto je tomu aj na Slovensku. Novodobý liberálny ekonomizmus, ktorý ovládol svet, vrátane EÚ, nemá záujem o Þ nancovanie lesníckych verejnoprospešných služieb. Neprináša to zisky v krátkom ase. Na druhej strane, nie je to v záujme ani krajného environmentalizmu. Tento chce necha všetko na prírodu a do lesov nezasahova vôbec. 4 Ako vieme v alších rokoch , ke bola Þ nan ná a hospodárska kríza, Lesy SR š. p. Banská Bystrica, aby prežili, museli prija aj také úsporné opatrenia, ktoré nezabezpe ovali ani bežnú, i nevyhnutnú ochranu a reprodukciu lesov. 5P

53 Skuto nos ou je, že SR je lenskou krajinou EÚ. iže, aj my, i sa nám to pá i alebo nie, musíme v zna nej miere akceptova hospodársku a environmentálnu politiku EÚ. Lesníctvo sa v EÚ fakticky stalo sú as ou po nohospodárstva, a teda aj po nohospodárskej politiky EÚ. Nie je tu ochota bra do úvahy osobitosti lesníctva, ktoré objektívne existujú aj v porovnaní s po nohospodárstvom. Na druhej strane lesníctvo, ove a viac ako po nohospodárstvo sa stalo satelitom (obe ou) životného prostredia, najmä ochrany prírody. Po nohospodárstvo je viac podnikate ským odvetvím ako LH. Preto aj nástroje štátnej politiky sa zameriavajú najmä na dosiahnutie konkurencieschopnosti, i dosiahnutie zisku v o najkratšom ase. Ochrana prírody, zas neberie do úvahy, alebo v nedostato nej miere, skuto nos, že poslaním LH je plni produk né (ekonomické), environmentálne a sociálne potreby spolo nosti. Neberie do úvahu ani to, že lesy sú najvýznamnejšou zložkou prírodného prostredia, nenahradite ným stabilizátorom rovnováhy krajiny.5 Taktiež, že plnia významné sociálne funkcie (poskytujú pracovné príležitosti, hlavne v znevýhodnených oblastiach) a samozrejme, že sú producentom našej najvýznamnejšej (popri potravinách) a trvalo obnovite nej suroviny dreva, ako aj alších nedrevných produktov. To sú hlavné problémy, rozpory, i prí iny krízy lesníctva. Preto sa aj v zahrani í hovorí o kríze lesníctva alebo o jeho prelome (Sturm, Waldenspuhl 1990,Oesten, Detten 2008.) Pokúsme sa v alšom reagova na sú asnú nepriaznivú situáciu v lesníctve, resp. navrhnú ur ité riešenia situácie. Zrejme by sme sa mohli dohodnú, pokia ide o cie, i poslanie lesníctva: zabezpe i trvalo udržate né obhospodarovanie lesov založené na primeranom využívaní ich ekonomických, ekologických a sociálnych funkcií pre rozvoj spolo nosti a najmä vidieckych oblastí. Inými slovami ide o zavedenie polyfunk ného, alebo funk ne integrovaného LH. Pritom pod jeho zavedením by sme nemali rozumie len proklamáciu tohto zámeru, i jeho zabezpe ovanie donucovacími nástrojmi štátnej lesníckej politiky, ale v prvom rade realizáciou všeobecne platného princípu trhového mechanizmu, t. j., že za všetky produkty lesa a lesnícke služby sa platí. iže aj v LH treba plati nielen za produkty (v podstate za drevo), ale aj za lesnícke verejnoprospešné služby. Ak sme sa dohodli na cieli, i poslaní lesov a lesníctva, uve me konkrétne (postupné) kroky, ktorými by sa malo zabezpe i platenie lesníckych verejnoprospešných služieb. Lebo ako sme povedali v prvej kapitole príspevku štátna lesnícka politika môže len vtedy ú inne ovplyv ova praktické LH, pokia sa bude sú asne zaobera skuto nými rozhodovacími procesmi a možnos ami realizácie vypracovaných správnych zásad a koncepcií. Vychádzajme taktiež z toho, že doterajší systém Þ nancovania verejnoprospešných služieb založený na milodaroch nemá systémový charakter. 6 Nezabezpe uje trvalo udržate ný 5 Ochra ujú pred povod ami, eróziou pôdy, istia vody, upev ujú brehy vodných tokov, stabilizujú zvážne územia, spev ujú viate piesky, chránia hornú hranicu lesa, zabra ujú vzniku lavín... Taktiež plnia pre loveka alšie dôležité funkcie, ako je produkcia kyslíka, regulácia dusíka, pohlcovanie uhlíka, zachytávanie emisie škodlivých látok, chránia pred žiarením, pôsobia svojou klímou a pozitívne ovplyv- ujú udskú psychiku. 6 Predpokladá sa, že podpora LH na Slovensku bude plynú najmä z európskych Þ nan ných fondov v rámci Spolo nej po nohospodárskej politiky. Tieto zdroje síce možno použi na podporu verejnoprospešných služieb, ale mechanizmus ich poskytovania sa nezmenil. Vlastníkovi a obhospodarovate ovi lesov prostredníctvom donucovacích nástrojov štátnej politiky naria ujeme realizova verejnoprospe né služby, ale úhradu vynaložených nákladov, resp. ujmy, ktorá pritom vzniká, mu jednozna ne negarantujeme. Musí písa žiadosti, prosi sa o Þ nan né prostriedky a po dlhých procedúrach môže tieto dosta, ale aj nemusí. To je základný rozpor, i diskriminácia LH v porovnaní s inými odvetvami, i rezortmi. Riešenie je v za lenení lesníckych verejnoprospešných služieb do ekonomického mechanizmu LH. Realizácia tohto zámeru, i jeho zdôvodnenie je hlavným zmyslom tohto príspevku. 52

54 rozvoj lesov, resp. ich všetkých funkcií (po starom trvalos, nepretržitos a vyrovnanos ). 7 Prvým krokom je tu vy íslenie nákladov, respektíve ujmy, ktorá vznikne zmenou bežného obhospodarovania lesov na modiþ kované obhospodarovanie (osobitný režim hospodárenia) v dôsledku verejných potrieb, prípadne skupinových, i súkromných záujmov. To je možné uskuto ni porovnaním ekonomickej efektívnosti bežného (t.j. výlu ne drevoproduk ného) obhospodarovania lesov s upraveným obhospodarovaním pod a verejných, skupinových a súkromných požiadaviek. K riešeniu sa navrhuje prizva všetky nárokové skupiny, aby bližšie špeciþ kovali svoje predstavy a záujmy, resp., aby sa vyjadrili k vy ísleným ekonomickým kalkuláciám. Významnú úlohu by tu mal zohra lesnícky výskum a hospodárska úprava lesov, najmä NLC. V nadväznosti na to, a so súhlasom štátnej správy LH, treba prikro i k uzavieraniu zmlúv medzi vlastníkmi (obhospodarovate mi) lesov a nárokovými skupinami o realizácii dohodnutého spôsobu obhospodarovania lesov a o platbách za jeho realizáciu. Všetko toto by sa malo udia v rámci obnov Programov starostlivosti o lesy (PSL), kde by sa dohodnutý modiþ kovaný spôsob obhospodarovania lesov naplánoval a pod a toho aj v alšom realizoval. Týmto by sa zaviedol normálny odberate sko-dodavate ský vz ah medzi objednávate om a dodávate om v zmysle Ústavy SR, resp. platných všeobecne záväzných právnych predpisov. Fixovala by sa týmto ekonomická stabilita vlastníkov obhospodarovate ov lesov. Zaviedli by sa rovnocenné vz ahy medzi nimi a nárokovými skupinami.8 Odpadli by pretrvávajúce rozpory. Zreálnili by sa aj požiadavky rozli ných nárokových skupín, vrátane požiadaviek ochrany prírody, nevládnych organizácií a súkromných záujmov. Donucovacie nástroje štátu by sa nedotýkali len vlastníkov a obhospodarovate ov lesov ale aj nárokových skupín. Pritom sa musia bra do úvahy politicko-ekonomické rozdiely jednotlivých lesníckych služieb. Ak ide výlu ne o verejný záujem (napr. ochranu krajiny pred vodným živlom a eróziou), úhrada je povinnos ou štátu. Ak ide o služby, z ktorých má prospech kapitál súkromný i skupinový (napr. v oblasti rekrea nej), úhrada prislúcha príslušným subjektom. 7 Kre mer (2011) uvádza, že základným krokom pri realizácii polyfunk ného nakladania s lesmi, ktoré sa za alo v západnej lesníckej Európe od konca 50. do 60. rokov, boli odpovede na otázky pre o, kde, ako a za o. Taktiež sa došlo k záveru, že je nevyhnutné diferencova prístupy k lesom verejným a súkromným. Absolútnou prioritou lesov verejných bolo zabezpe ova verejné záujmy. Zmyslom existencie tohto vlastníctva lesov nie je asanova štátnu kasu z toho, o zarobia na trhových komoditách. Pre lesy súkromné, práce vo verejnom záujme (lesnícke služby) sa stali dobrovo nou vo bou vlastníkov za dohodnuté platby, vrátane obvyklého zisku. alším predpokladom polyfunk nosti najmä pre súkromných vlastníkov bolo bezplatné objektívne poradenstvo. 8 Pod nárokovými skupinami sa rozumejú v prvom rade verejné záujmy, ako aj skupinové a súkromné požiadavky. Pokia ide o verejné záujmy v podstate je to zabezpe ovanie verejnoprospešných (mimoproduk ných) funkcií lesov, ktoré sa realizujú ú elovým, resp. funk ne integrovaným obhospodarovaním lesov. Možno ich taktiež ozna i ako lesnícke verejnoprospešné služby. Štát (resp. orgány štátnej správy) ich v sú asnosti zabezpe uje najmä prostredníctvom donucovacích nástrojov. Motiva né nástroje tu nemajú systémový charakter. iže tieto sa v podstate zabezpe ujú ako trpená archa (vecné bremeno), o je v rozpore s Ústavou SR. Okrem verejného záujmu o lesy, ako sme už uviedli sú tu aj požiadavky rozli ných záujmových skupín (napr. nevládne organizácie, ob ianske združenia) a fyzických osôb. Tieto sú asto v rozpore so štátnou lesníckou politikou, i verejnými záujmami. Taktiež si spravidla vyžadujú osobité náklady, i ujmu, o je spravidla na úkor ekonomiky vlastníkov a obhospodarovate ov lesov. 53

55 Tento postup sa v podstate zakotvil aj do zákona. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov ( 16, ods. 4 7). V rámci PSL sa tu taktiež ráta so zavedením ekonomického prieskumu, vrátane vy íslenia dopadov osobitného režimu hospodárenia ( 40, ods. 3 písm. f). Samozrejme žiada si to podrobnejšie metodické prepracovanie, ako aj vydanie všeobecne záväzného vykonávacieho prepisu o Þ nancovaní verejnoprospešných inností na zabezpe enie trvalo udržate ného hospodárenia v lesoch ( 66, písm. j). 9 Prvý návrh obsahovej náplne ekonomického prieskumu už vypracovalo NLC. Druhou závažnou skuto nos ou, pokia ide o štátnu lesnícku politiku je, že na Slovensku sa nedostato ne diferencuje prístup štátu k rozli ným formám vlastníctva lesov. Hlavným poslaním lesov vo vlastníctve štátu, je plni verejnoprospešné potreby spolo nosti. Preto sa neprivatizovali. Ide ale o plnenie správnych zásad a koncepcií. A tu je zodpovednos štátu, resp. jeho vládnucich štruktúr. Parlament predsa nemôže prijíma rozporné zákony, ako je to doposia, napr. medzi zákonom o lesoch a ochrane prírody a krajiny. Nie je normálne, aby nikto neniesol zodpovednos za škody, ktoré z tohto dôvodu vznikajú. Iný prístup by mal plati pokia ide o vz ah štátu k lesom vo vlastníctve neštátnych subjektov. V ove a vä šom rozsahu by sa tu mali uplat ova zve a ovacie (podporné), i ekonomické nástroje. Preto aj Þ nancovanie verejnoprospešných služieb sa musí uplatni v prvom rade v neštátnom sektore. V západnej Európe bolo ahšie za a v lesoch verejných tam sta ilo rozhodnutie vlastníka napr. štátu. V súkromnom sektore bolo nutné vlastníkov presvied a o opodstatnenosti takéhoto riešenia (propagácia poradenstvo). Na Slovensku je situácia iná. Tu treba v prvom rade o takomto riešení situácie presved i vládnuce štruktúry štátu. Na to má vä šie možnosti neštátny sektor ako štátne organizácie. 5 ZÁVER Nebudeme opakova to o sme k tejto problematike publikovali v ostatnom ase, kto má záujem môže si to pre íta (Konôpka 2016). Nezostáva nám však iné len znovu s plnou vážnos ou poveda, že v pozícia LH v štáte sa ažko zmení, ke náš podiel na hrubom domácom produkte (HDP) bude len 0, 5 %. Ve a sa nezmení, aj ke sem pripo ítame HDP zo spracovania drevnej suroviny. Pritom treba zobra do úvahy, že nejde tu o to, že by vlastníci, obhospodarovatelia, i správcova lesov chceli na úkor niekoho zbohatnú. Problém je jednoducho v tom, že nie sú peniaze na riadnu realizáciu štátnej lesníckej politiky. Pritom, ako to jednozna ne aj z predchádzajúceho textu vyplynulo, štátna lesnícka politika je o tom ako dosiahnu súlad a maximálne úspešné prepojenie i harmóniu rozli - 9 Najlepšie by bolo vypracova návrh PSL v dvoch alternatívach. Prvý na bežné obhospodarovanie. Druhý na modiþ kované v zmysle požiadaviek nárokových skupín. Rozdiel v nákladoch medzi nimi (vyššie náklady), resp. ujmu, ktorá vznikne v dôsledku obmedzenia bežného hospodárenia, by uhrádzala alebo úhradu zabezpe ovala príslušná nároková skupina. Ešte treba doda, že realizácia Þ nancovania osobitného režimu hospodárenia v zmysle zákona. 326/2005 Z. z. o lesoch sa zrejme nezaobíde bez ur itých zmien v zákonodarstve nárokových skupín na lesy, o nebude jednoduché. Posledne takýto charakter má (pod a 61 ods. 8 zákona. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona. 506/2013 z. z.) nariadenie vlády SR. 7 z 8. januára 2014 o podrobnostiach o obsahu žiadosti o vyplatenie náhrady, spôsobe výpo tu Þ nan nej náhrady, spôsobe výpo tu Þ nan nej náhrady a spôsobe ur enia výšky nájomného a výšky odplaty a zmluvnú starostlivos pri náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku, ktoré nadobudlo ú innos 1. februára Na realizáciu tohto naradenia v praxi, resp. na zladenie so zákonom. 326//2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov treba spracova podrobnejšie metodické usmernenie. 54

56 ãng îëãmæé íoeä ep eiåìêão gìiäãnæ ipæäqäêmäæ udskej spolo nosti. S rozvojom spolo nosti požiadavky na lesy sa jednozna ne zvyšujú. Vlastníkom, obhospodarovate- om a správcom lesov mocenským inštrumentáriom povinnosti ukladáme, ale primerané podmienky na to, aby mohli tieto úlohy plni, im nevytvárame. Nožnice sa otvárajú. Už je skuto ne na ase, aby sme jednozna ne povedali, o chceme. i chceme svoju existenciu na alej stava len na drevoproduk nej funkcii lesov. iže príjmy nám budú plynú len z predaja dreva, o vedie LH do záhuby. Alebo svoju innos rozmnožíme aj o realizáciu verejnoprospešných aktivít, o budeme realizova ako lesnícke služby, ktoré sa budú hradi tak, ako to je všade inde. Je ve kou chybou, že sme už o niektoré takéto lesnícke služby prišli, pri om na lesoch proþ tujú tí, o pre ich zachovanie, ochranu a zve adenie neurobili ni, alebo len ve mi málo. Len rozpráva o úžitkoch lesa, prípadne premenova pozitívne vplyvy lesa na ekosystémové služby, nám sotva pomôže. Treba nám konkrétne iny a nielen chodi okolo horúcej kaše. Nakoniec, treba zobra do úvahy, že každý z nás môže ma svoj názor, o je prirodzené. Každý, i chce alebo nie, je ovplyvnený tým, o prežil, aké má vedomosti a skúsenosti. Inými slovami každý objekt je posudzovaný cez subjekt. Ani to o uvádzame nie je výnimkou (inými slovami, že nie všetci budú s nami súhlasi ). Iste existuje aj iné riešenie. Len zrejme treba poveda, aké, i je reálne a v záujme oho, možno aj koho prichádza do úvahy. POUŽITÁ LITERATÚRA 1. Kre mer, V.: Krize lesnictví a lesního hospodá ství. Lesnická práce, 1/2011, samostatná p íloha, 52 s. 2. Konôpka, J.: Štátna lesnícka politika, jej úlohy, problémy a návrhy riešenia. Les, Letokruhy, 2016,. 3, s. 4 6,. 4, s. 8 9,. 5 s Konôpka, J.: Pre o v lesníctve vo všetkom ustupujeme? Les, Letokruhy, 2016,. 9, s ,. 10, s Oesten, G., Detten, R.: Zukunfsfähige Forstwissenschaften? Eine Standortbestimmung zwischen Anspruch und Wirklichkeit in sieben Thesen und drei Fragen. Allgem. Forstzeitung, 2008, 8/9, p Morav ík, M. et al.: Vízia, prognóza a stratégia rozvoja lesníctva na Slovensku. Zvolen, NLC, 2009, 172 s. 6. Sturm, K., Waldenspuhl, T.: Zur Urteilsbegründung des Bundesverfassungsgerichtes über das Wirtschaftsziel im öffentlichen Wald. Allgem. Forstzeitung, 1990, 45, p Papánek, F.: Teória a prax funk ne integrovaného lesného hospodárstva. Bratislava, Príroda, 1978, 218 s. 8. Poleno, Z.: Politika lesnická státní. In: Lesnický nau ný slovník II. Praha, MZ, 1995, s Simanov, V.: Úvodník. Lesnická práce, 2/2015 Adresa autora Doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc. NLC Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 22, Zvolen Tel.: , Fax: , konopka@nlcsk.org 55

57 EKONOMICKÉ MODELOVANIE CENY A HODNOTENIE INOVATÍVNYCH A ENVIRONMENTÁLNYCH PROJEKTOV FINANCOVANÝCH Z VEREJNÝCH ZDROJOV ÚVOD DO PROBLEMATIKY Ing. Rudolf Kurth ABSTRACT Public procurement has become a widely discussed social topic. Although the new law about public procurement 343/2015 Zb. z. is promising change, bad economical practices are promoting that the most successful companies procure cheaply and for the lowest price. On the other hand, the ones that take the ratio of the price and utility properties into consideration are often sceptical due to popular beliefs that quality cannot be expressed objectively and precisely. The fact that in Slovakia, funds for development and research are not adequately distributed is not a coincidence. This is because of the fact that the work load of research employees is considered a proþ tless loss-making activity according to today s Þ nancial reports. Claims that are describing quality as objectively non-measurable emerge from the ignorance of rating analyses and models of pricing for the determining experience. During the presentation, I want to acquaint the participants with the ENTUS methodology created by our team which enables a selection of rating criteria of the most beneþ cial offer in the process of public procurement. Our methodology is based of precise calculations of life cycle expenses including opportunity costs, the process analysis, risk analysis and the economic price simulation. The result is the selection of a provider based on the best-of-value. I consider the rating of life cycle expenses to be the most complex tool for the assurance of the economic efþ ciency and the transparency of building, environmental and research projects. Key words: Total cost of ownership (TCO), Life Cycle, common availability, sustainable development, Best of value 1 ÚVOD Hodnotiace modely, ktoré sme vyvinuli a využívame vo verejnom obstarávaní sa z h adiska funkcionality a vlastností patria ku skupine dynamických modelov technologických zmien a ekonomického rastu (The dynamics models of technological change and economic growth). Nadväzujú na mikroekonomické teórie, ktorej Þ lozoþ a pochádza z oblasti pozitívnej ekonómie a ktorej protikladom je makroekonomický (normatívny) poh ad na hodnoty. Ako uvádzajú autori týchto modelov doteraz vyvinuté modely neposkytujú uspokojivú úrove implementácie na presadzovanie politických cie ov. Vo verejnom obstarávaní to však záleží výlu ne na verejnom obstarávate ovi a ak si vyberie metodológiu najlepšej ceny je to jeho vo ba. Avšak aj tu hrajú významnú rolu stereotypy najmä kontrolných orgánov rezortných ministerstiev, s ktorými sme sa stretli v mnohých prípadoch až nepochopite ných administratívnych prekážkach. V tomto príspevku chcem oboznámi s problémami aj prí inami nechute k verejnému obstarávania v SR a nakoniec aj s mož- 56

58 nos ami riešenia v praxi ktoré ponukajú systémy hodnotenia nákladov životného cyklu Life cycle cost (LCC) a Úplných nákladov vlastníctva. Problém nepochopenia hodnotiacich systémov zameraný na kvalitu ako aj životné prostredie vidím najmä v tom, že takmer všetky inovatívne projekty doteraz boli orientované len na to o prejde ú tovníctvom a teda na úplné vlastné náklady a najnižšiu cenu. Z toho sa odvodzovalo aj ako kritérium efektívnosti ziskovos z investície (ROI). Je to ten istý koncept ke sa preukazovalo že verejné Þ nancie na investíci sú vynakladané hospodárne, ke sa predpokladaný rozpo et verejným obstarávaním zníži, o sa vykáže ako úspora. V mnohých prípadoch sa nebralo do úvahy, že investícia má zaisti ciele a práve týmto znížením rozpo tu boli ohrozené ciele samotnej inovácie. Tieto príklady aj s ukážkami prístupu normatívneho postupu (Vlastné náklady a Zisk) v konfrontácii s pozitívnym postupom (Náklady vlastníctva a životného cyklu) na hodnotenie investície v prípade záujmu ukážem na živej prezentácii. V tomto lánku aj vyberiem najdôležitejšie ustanovenia, ktoré priamo navádzajú k implementácii jednotlivé rezorty k využívaniu dynamických modelov 2 POZITÍVNA EKONÓMIA VERZ. NORMATÍVNA EKONÓMIA Dynamické rozhodovacie modely sú založené na integrácii mikro- a makroekonomických teórií a ich cie om je preskúmanie a hodnotenie procesu technologických zmien, ktoré majú zaisti konkrétne ciele a majú vplyv na hospodársky rast. Pod a sú asných vedeckých aj mediálnych prame ov sa uvádza, že normatívna ekonómia sa zaoberá tým, o by malo by teda hodnotovými súdmi alebo cie mi štátnej (verejnej) politiky. Jej skuto ným cie om je a to zdôraz ujem ma aktívnu úlohu vo vývoji udskej spolo nosti. Na to využíva makroekonomické nástroje ako úroky, dane, rentabilita kapitálu a pod., ktoré sa prejavujú v hospodárskych stratégiách, koncepcách a plánoch štátu alebo spolo enstva. Naproti tomu pozitívna ekonómia sa zaoberá analýzou faktov a údajov. Skúma veci také, ako skuto ne sú. Jej cie om je realitu opísa a h ada v nej zákonitosti fungovania, lebo ekonómia sa má zaobera tým o je a nemá stava vzdušné zámky napr. v makroekonómii aká je miera nezamestnanosti, inß ácie at. Pozitívna ekonómia využíva mikroekonomické nástroje ako cena, elasticita ceny, spotreby, hranica produk ných možností a pod. Toto všetko považujem na základe vlastnej praxe za pravdivé V rôznych prame och sa však alej uvádza aj to že je to teória racionálneho správania elementárnych ekonomických subjektov (Þ riem, spotrebite ov) v trhovom prostredí a dáva skôr ur itý kvalitatívny, Þ lozoþ cký poh ad na ekonómiu než praktické íselné návody pre rozhodovanie v konkrétnych situáciách. A práve v tomto je tragický omyl. Normatívna ekonómia cez svoje nástroje ako úroky, dane, najnižšie mzdy a najnižšie ceny spôsobujú iracionálne správanie Þ riem najmä v oblasti kvality a životnosti akejko vek produkcie. Všeobecná dostupnos o ktorú sa snaží normatívna ekonómia najmä cez znižovanie cien ovpyv uje rozhodovanie výrobcov a spotrebite ov rozli ných statkov (komodít, goods) v porspech všeobecného trendu znižovania kvality a životnosti a na úkor trvalej udržatelnosti. Ve ako je možné, že technický rozvoj napreduje takým rýchlym tempom, pokrok ponúka alšie nové možnosti, ale naproti tomu zaznamenávame celosvetové zhoršovanie kvality akýchko vek životných podmienok, životného prostredia, rast nezamestnanosti a sociálnych nepokojov? Toto v žiadnom prípade nemôže by výsledok technických inovácií! Na to nie sú a ani nemohli by ur ené peniaze! Ako ukážem alej, je to používanie ne- 57

59 vhodného konceptu hodnotenia peniaze za peniaze založené na makroekonomických postupoch merania efektívnosti cez zisk a rentabilitu kapitálu. Dokonca aj tam kde je to považivané za nevhodné a teda v stavebných dielach, inovatívnych projektoch. I ke sa v rezortoch hovorí o novej koncepcii Najlepšej ceny (Best of value) a Hodnoty za peniaza (Value for Money) v rezortných koncepciách vo verejnom obstarávaní sa stále presadzuje prax administratívno burzových techník Cost Savings at Any Cost, pri ktorých sa uchádza Ktoko vek o oko vek, za Akúko vek cenu. Mikroekonómia totiž nie je len matematická teória. Tá našla svoje uplatnenie práve v rôznych typoch dynamických rozhodovacích modeloch na hodnotenie technologických zmien a ekonomického rastu (The models of technological change and economic growth). Tie sa využívajú zahrani í developery, ale sú pomocou nich aj vyhodnocované aj verejné sú aže. Že to u nás v SR tak nie je a teda že sa nedosiahol technologickými zmenami uspokojivý výsledok tak za posledných 30 rokov vývoja nominálnych cien práce vzniká nelichotivá bilancia. 58 Tabu ka 1: Vývoj hodnoty a cena práce produktívnej a neproduktívnej sféry v SR H c Mesa ný plat 1800 K s ~ 900 Eur Strava (stravné lístky) 3,50 K s ~ 3,50 EUR Bývanie 300 K s / mes ~ 300 EUR / mes Potraviny (chlieb/mlieko) 5 K S; 2 k s ~ 1 EUR; 0,50 K s Auto 60 tis. K s ~ 12 tis. EUR!!! PHM 8 K s ~ 1 EUR Dane, poplatky, poistenie % ~ % Na vývoji je vidie cena bývania bola 1/6 a teraz 1/3 teda dostupnos bytov je horšia. Cena potravín zlacnela avšak je podstatne horšia kvalita potravín o sa nahrádza potravinovým doplnkami. Luxusom po 30 rokoch už nie sú autá ale sa neporovnatelne zvýšila kvalita. Podstatne zlacnel aj benzín. Avšak ma nejaký majetok pre bežného ob ana je už luxus To by znamenalo, že za 30 rokov sa zmenili priority slobodný pohyb tovarov sa už týka aj slobodného pohybu udí. Spôsobuje to zaistenie všeobecnej dostupnosti bežných potrieb o o sa zalúžili makroekonomické koncepcie. i to však je už dlhodobo udržate né treba mikroekonomický poh ad a to sa dá priblíži jednoduchou analýzou životného cyklu. Produktívny sektor bežných potrieb (jedlo autá technológie) má 5 x menej pe azí na nové inovácie a technológie, ale aj na udí aj na riešenia Zero Waste Production. V tomto prípade politika nízkych a dostupných cien sa dostáva do pasce udržatelnosti. Prirodzené hodnoty bežných statkov pre život potrebné sa v peniazoch strácajú, lebo peniaze sa mí ajú na neprirodzené potreby a tým sa uspokojujú neproduktívne oblasti, ktoré sa pre- erpávajú cez vysoké dane, poistenie. Zhruba v takej istej miere sa znižuje aj cena práce a zárobkové možnosti produktívnych ako aj spolo ensky prospešných sektorov. Životný cyklus krátkodobej spotreby životnos potravín sa predlžuje, životný cyklus produktov dlhodobej spotreby sa skracuje (preto tzv. kazítka ). Stále viac pe azí má neproduktívna Þ nan ná sféra na úkor produktívnej výrobnej sféry. Dopadom je však zvyšovanie environmentálnej zá aže v takej miere ako sa adekvátne neriešia tieto negatívne externality. Teda ak napr. sa 5 násobným znížením cien aut potravín (statkov) zvýšila dostupnos, sú- asne spotrebite preplatil (formou daní, poplatkov) za služby štátu ktoré 3x zdraželi.

60 /01:;<=? MI:I<BZ FEFIH1:1 M OFB<EIZ [C=`JD T1<AJ=[FH Obrázok 1 Banánový itinerár cestovný denník pe azí názorne ukazuje ako sa prerozde ujú peniaze v hodnote statku 100 EUR Výsledok takéhoto toku pe azí je, že napr. 100 kg zelených banánov, ktoré sa dopestujú v Afrike za 13 EUR kone ný spotrebite zaplatí 40 EUR na logistiku, prepravu a teda innosti obchodného re azca a potom 47 EUR zaplatí národné poplatky, dane štátu. Nedá sa vylú i, že zelené banány skon- ia v koši. Podobná situácia je vo všetkých komoditách produktívneho sektoru tak ako aj napr. pri výrobe automobilov. Vpravo dolu je ako sa uzatávra celý životný cyklus. Zelené banány kon ia v koši a autá po skon ené životnosti na kope šrotu v tej miere ako narastá ich spotreba. Dá sa zovšeobecni, že ke peniaze nevyjadrujú hodnoty spolo nos tvorí odpad, nezamestnanos, nepokoje externality. Ak sa štát sa nepostará o efektívne rozdelenie pe azí a najmä pokia sa jednotlivé rezorty nevysporiadajú s racionalnym rozde ovaním pe azí v prospech technologických zmien a neodstránia korupciu vo verejných Þ nanciách enviro zá až sa zvýši medziro ne 3 a 5x a sú asne environmentálna zá až sa odkladá na alšie generácie. 3 VEREJNÉ OBSTARÁVANIE AKO K Ú K STRATÉGII EURÓPA 2020 Krajiny EU musia prispôsobi pri uplat ovaní Zákona o verejnom obstarávaní zaisteniu cie ov Stratégie Pre Zákon o verejnom obstarávaní sú k ú ové Smernice Európskeho parlamentu a Rady. V zmysle Smernice 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 (2) Verejné obstarávanie je k ú ové v stratégii Európa 2020 na zabezpe enie inteligentného, udržate ného a inkluzívneho rastu na zabezpe enie o najefektívnejšieho využitia verejných Þ nan ných prostriedkov. 59

61 (48) Vzh adom na význam inovácií by sa mali verejní obstarávatelia nabáda, aby o naj astejšie umož ovali variantné riešenie. (74) Technické špeciþ kácie musia umož ova rozmanitos technických riešení, noriem a technických špeciþ kácií na základe kritérií výkonnosti, životného cyklu a udržate nosti procesu produkcie prác, tovaru a služieb tým najlepším spôsobom formulovaním funk ných a výkonnostných požiadaviek. Požiadavky súvisiace s funk nos ou a výkonnos ou sú zárove vhodným prostriedkom na podporu inovácie vo verejnom obstarávaní (92) Pri posudzovaní najlepšieho pomeru ceny a kvality by verejní obstarávatelia mali stanovi ekonomické a kvalitatívne kritériá súvisiace s predmetom zákazky vymedzenom v technických špeciþ káciách, environmentálne a sociálne aspekty a nabáda k vysokej kvalite dodávok V lánku 31 sa odporú a inovatívne partnerstvo, ktorého cie om je vývoj inova ného produktu, ktorý nemožno uspokoji kúpou výrobkov, služieb alebo prác, ktoré už sú dostupné na trhu. Verejný obstarávate zabezpe í, aby sa do štruktúry partnerstva, a najmä do trvania a hodnoty jednotlivých fáz premietla úrove inovácie navrhovaného riešenia a postupnos výskumných a inova ných inností, ktoré sú potrebné na vývoj inova ného riešenia Zákazky sa zadávajú výlu ne na základe kritéria na vyhodnotenie ponúk, ktorým je najlepší pomer ceny a kvality v súlade s lánkom 67. lánok 67 Kritériá na vyhodnotenie ponúk Ponuka ekonomicky najvýhodnejšia, sa ur í na základe ceny alebo nákladovej efektívnosti, nákladov na životný cyklus, najlepší pomer ceny a kvality, kvalitatívnych, environmentálnych a/alebo sociálnych kritérií 4 ZÁKON A REALITA VEREJNÝCH SÚ AŽÍ Novela Zákona o Verejnom obstarávaní 343/2015 Zb. sa musí podria ova vyšším princípom. Pod a novely Zákon o verejnom obstarávaní má zaisti, zníženie administratívy a zrýchlenie verejného obstarávania, podporovanie ú asti MSP a regionálneho rozvoja, cezhrani nej spolupráce, inova nej, sociálnej a environmentálnej politiky, zvýšenie transparentnosti, erpania eurofondov, úpravu vz ahov so subdodávate mi ako aj novú koncepcia doh adu vo verejnom obstarávaní. o a ako to má by musia vedie nielen štátne inštitúcie ale aj produktívna sféra kam jednozna ne patria aj vedeckovýskumné inštitúcie. To ako budú tieto princípy implementova rezorty závisí predovšetkým od verejných obstarávate ov a to najmä ako zaistia predprojektovú prípravu k tomu aby správne nastavili predpokladanú hodnotu zákazky a vybrali správne kritériá hodnotenia tak, aby nakoniec nesú ažili o najnižšie ceny a dostali sa až na úrove nerealizovatelnosti investície. Som presved ený že výsledkom mnohých vedeckovýskumných úloh je tak riešenie environmentálne zá aže ako aj nové podnikate ské a pracovné príležitosti. Ak sa však procesne a hodnotovo neuzavrie re azec produkcie koncepcia Nulovej zá aže Zero waste bude len teória. 5 KOMPLIKOVANOS ZÁKONA DOPADY PRE PRAX Zníženie administratívy a zrýchlenie verejného obstarávania bolo tiež cie om bývalých noviel ZoVO 25/2006. Transparency International uvádza vo svojej oþ ciálnej prezentácii komplikovanos Zákona vydaním 26 novelizácií a naba ovanie rozsahu zákona 6Q

62 od roku 2006 do r Pribúdajú stále alšie informa né databázy a povinnosti a mnohí žiadatelia o EU fondy a dotácie zo ŠR na jednotlivých rezortov sú skôr v pozícii nežiaducích elementov. Dá sa predpoklada tento trend aj pri zavádzaní novely, pokia bude verejné obstarávania tak ako doteraz odtrhnuté od praktického rozhodovania a riadenia. /01:;<= žka procesu obstarávania od vyhlásenia po výsledok v d och Zdroj: Transparency Internacional Ako uvádza graf komplikovanos zákona a kontroly sa prejavila priemerným pred žením verejného obstarávania v roku 2014 o 40 dní a dosiahla 180 dní. Je to priemerný údaj avšak dôležité je ko ko dané opatrenia stáli a aký je výsledok. Uvádzame nieko ko postrehov o spôsobili predlženie VO: Presadzuje sa stále prax administratívno burzových techník Cost Savings at Any Cost pri ktorých sa uchádza Ktoko vek o oko vek, za Akúko vek cenu na úkor vyhodnocovania Best of value optimálne ponuky na požadovaný štandard. V horšom prípade si RO presadil bez konzultácie s UVO bezprecedentnú prax, ktorú si poistil krátením príspevku u MSP najmenej 25 % dodatkom ku zmluve, s ktorým asto na naše prekvapenie niektorí prijímatelia súhlasili. Príspevky z EU fondov ktoré sa zoh ad ujú pri stanovení predpokladanej hodnoty zákazky sa asto síce odvolávajú na benchmarkingy, ale grant sa rozde uje tak, aby bol uspokojený najvä ší po et žiadate ov. Z toho vychádzala aj predpokladaná hodnota ktorá nebola stanovená na základe analýzy uskuto nite nosti vo väzbe na dosiahnutie povinných benchmarkingov, ale na úrovni mimoriadne nízkej cenynapr. pod a vyjadrení projektantov asto pod hranicou realizovate nosti stavebných prác. Toto spôsobuje obrovskú frustrácia a nakoniec aj nezáujem mnohých MSP o EU fondy, bezradnos verejných obstarávate ov s vysú aženými mimoriadne nízkymi cenami, zmenami zmluvných podmienok, nekvalitou dodávok aj neukon ením zákazky a následne aj vracaním dotácií. Miesto záujem rezortov o prístupy modelovania hodnotenia výsledkov technologických zmien, ktoré ponúkame vo verejnom obstarávaní sú verejní obstarávatelia stále 6P

63 viac za ažovaní administratívou. Investovalo sa opä do alšej informa nej databázy a povinnosti žiadate ov sledova register kone ných užívate ov výhod. Tento bol pod a dôvodovej správy k novele ZVO zriadený aby deklaroval skuto ného a nielen formálneho (zdanlivého, nastr eného) vlastníka, resp. požívate a výhod subjektu, ktorému bola zadaná zákazka vo verejnom obstarávaní. Z vlastnej praxe vnímam Verejné obstarávanie tak, že minimálne 90 % asu som venoval sledovaniu administratívnych procesov. K našim postupom a modelom najlepšej ceny diela sme však zaznamenali len prejavy sympatie a to sa vo akedy hovorilo o h adaní štandardných postupov vo verejnom obstarávaní na vybrané technológie. Avšak keby sa aspo desatina Þ nancií venovala metodológii najlepšej ceny a výberu postupov pod a požiadaviek odbornej praxe v predprojektovej a projektovej fáze, celý Zákon o verejnom obstarávaní by sa zmestil na 12 strán. V zákazkách zameraných na kvalitu a cenu, ktoré vyžadujú technologickú disciplínu a znalos problematiky, by nemali šancu nastr ení vlastníci. Zdá sa nelogické pre o by rezortné Ministerstvá mali dôvod uprednost ova administratívne princípy Verejného obstarávania pred hlavnými cie mi VO, ktorými sú hospodárnos a efektívnos. Logicky by sa každý rezort mal bráni narastaniu administratívy zákona a zdôraz ova vecnú stránku, o je základom pre presadenie dobrej hospodárskej praxe a zaistenie ekonomického rastu Výsledkom rezortných ministerstiev v SR je, že miesto toho aby podnecovali výskum a vývoj a zdie ali jeho výsledky pre podporu MSP a uzavrel sa takto ich životný cyklus, riešili sa negatívne externality ako nová podnikate ská príležitos nachádza sa všetko ako v za arovanom kruhu. 6 STRU NÝ POPIS A OBMEDZENIA VYUŽÍVANIA ROZHODOVACÍCH MODELOV PRE HODNOTENIE INOVATÍVNYCH PROJEKTOV Nedá sa rezortným ministerstvám upiera snaha. Základný problém pre o sa nachádzajú neriešené problémy v blúdnom kruhu je presved enie mnohých, že kvalita sa nedá exaktne oceni. Vyplýva to nielen z neznalosti postupov a zmyslu rozhodovacích modelov. Rezortné ministerstvá okrem toho ako som nazna il v úvode nemajú od za iatku správne nastavené Þ nan né výkazy na zaistenie a kontrolu cie ov. Riadiace orgány predkladajú rozpo ty a žiadosti na úhradu nákladov akýchko vek projektov v lenení pod a ú tovných tried a nákladových druhov pod a Zákona o ú tovníctve. Nezainteresovanému a neznalému, kto nezais oval verejnú sú až sa to zdá ako banalita a nevadí mu ke je takto urobený rozpo et oprávnených výdavkov. Hlavný problém vznikne až pri obhajobe projektu, ke už z princípu sa h adí na takto Þ nan ne postavený projekt, že všetko je z rozpo tu zaistené. Potom sa nedá udova, že jediným cie om je zníženie tohto rozpo tu. Aj ke sa to s enormným úsilím zvládne a vysú aži sa najlepšia cena lebo Zákon o verejnom obstarávaní umož uje istým spôsobom zvráti spä a zaisiti výberové kritériá na najlepšiu cenu postoj kontrolných orgánov je nezmenený. A toto je problematika vyjadrovania explicitných a implicitných nákladov, ktorú rezortné ministerstvá nezvládajú. Znamená to o.i., že to o neprejde explicitne cez ú tovníctvo, akoby ani neexistovalo. Implicitné náklady teda vnútorné sú tie, ktoré zodpovedajú za kvalitu sa bežne neú tujú. Patria sem aj tzv. opportunity cost teda náklady príležitosti, kde sa nachádza obrovská skupina nákladov, ktoré ak sa explicitne a teda cez peniaze 62

64 ãoêr äqåæä ä hp èo! pg adu na predkladané technologické štúdie a analýzy zdôvod ujúce nevyhnutnos technologickych inovácií majú smolu. Ustálila sa prax rezortných kontrol nebudú brané v úvahu. A práve úlohou dynamických modelov technologických zmien a ekonomického rastu a teda aj našich modelov TCO a LCC, ktoré sme pre verejné obstarávenie vyvinuli a využívame explitne vyjadri cez peniaze, evaluova o akávané výsledky a dopady technologických inovácií. Metóda TCO porovnáva alternatívy opatrení pod a toho, o je ochotný Zákazník zaplati (a v prenesenom význame aj riadiaci orgán); Výstupom TCO je evaluovaný technický list položkovitý rozpo et pod a štandardov, noriem kvality a asu najlepšej ceny pre zákazníka; LCC hodnotia dopady investícií v celej produktovej rade po as životného cyklu vrátane Externalít a Opportinity costs; LCC pri Externalitách vyjadrí o ko ko sa zníži environmentálna zá až, ke sa využije odpad ako produkt a ko ko vznikne novej práce. Hodnotenie nákladov životného cyklu považujem za najkomplexnejší nástroj pre zabezpe enie hospodárnosti a efektívnosti zákaziek, ale aj transparentnosti, nielen stavebného diela ale aj environmentálnych projektov. V tomto lánku som chcel poukáza na stereotypy v chápaní Zákona, ktoré sa nekriticky presadzujú do odbornej praxe. Ak sa neobmedzia, spôsobia nielen vážne problémy s naplnením cie ov Zákona 343/2015 Z. z. ale aj so stratégiou Europa To ako sa to zlepší závisí najmä od tých, ktorí objednávajú teda verejných obstarávate ov a najmä od perfektnej prípravy a obhajoby v predprojektovej a projektovej fáze architektov, projektantov a od normálneho nediskrimina ného Þ nancovania tejto najdôležitejšej etapy. Hospodárska prax je základom pri uplat ovaní hlavného cie a verejného obstarávania a to najlepšej kvality za peniaze da ových poplatníkov Zákon k tomu má pomáha a nie opa ne. Avšak je to k ú ová úloha pre odborníkov aj odborné zväzy aby presadili a vyvíjali tlak na riadiace orgány rezortných ministerstiev. Od cenovo objektivizovanej hodnoty technologických projektov sa odvíja ako som ukázal aj priemerný zárobok pracovníkov vývoja. Využívanie dynamických modelov v praxi VO pri oce ovaní akéhoko vek technologického diela je istejšie forma ako nástroje minimálnej mzdy, ktoré sa v politike na rozdiel od našich riešení tešia mimoriadnej popularite. POUŽITÁ LITERATÚRA 1. Ekonómia 2 Mikroekonomika Paul A. Samuelson Wiliam D. Northaus 2. System Dynamics Model of Technology and Economic Growth: A Preliminary Study, Muhammad Tasrif muhammadtasrif52@gmail.com Adresa autora Ing. Rudolf Kurth, Entus Management s.r.o., Jókaiho 5, Bratislava Tel.: , kurth@entus.sk 63

65 FINANCOVANIE PROJEKTU CESTY Z PROGRAMU ROZVOJA VIDIEKA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Emília Balážová ABSTRACT The objective of the paper is to point out the possibilities of obtaining Þ nancial sources for forest management within the scheme of the Rural Development Programme of the Slovak Republic The paper analyses the project of the forest road reconstruction that disposes of non-production character as the road is situated within the protected landscape area of the third degree of protection. The project of the particular forest road will make the area of 700 hectares available for transport and it will save operational and maintenance costs due to its special technical and construction characteristics. The total quality of the road will increase to the category of 1L with all-season operation. Key words: forest road, rural development, measure 1 ÚVOD Lesy plnia viacero úloh a funkcií sú asne. Okrem produk nej funkcie, ktorej hlavným cie om je ažba kvalitnej drevnej suroviny, je mimoproduk ná funkcia (od vodohospodárskej až po turistickú a ochranársku funkciu). V ostatných rokoch sa kladie dôraz na to, aby sa v lesných porastoch hospodárilo tak, aby bol porast odolnejší vo i biotickým a abiotickým faktorom, ktoré sú riešené prostredníctvom integrovanej ochrany lesa. Pri obhospodarovaní lesa je potrebné rieši ažbové a dopravné situácie, ktoré sú z poh adu hospodárenia v lese taktiež podstatné. Na základe skúseností z praxe a špeciþ ckostí v lesnom hospodárstve môžeme konštatova, že nedostatok Þ nan ných prostriedkov v tomto odvetví, ovplyv uje rozhodovanie o investovaní do reálneho kapitálu. Podiel investícií v odvetví predstavoval v ostatných rokoch priemerne ro ne cca 30 mil.. Lesné podniky využívajú pri investovaní do reálneho kapitálu vlastné zdroje a oraz astejšie sa zameriavajú na získavanie zdrojov na investície zo ŠR alebo rozpo tu EÚ. Cie om príspevku je poukáza na možnosti získania Þ nan ných prostriedkov pre obhospodarovanie lesa z Programu rozvoja vidieka SR PROGRAM ROZVOJA VIDIEKA Vybrané závery, ktoré vyplynuli z hodnotenia a identiþ kácie potrieb v lesnom hospodárstve, poukazujú na niektoré problémy a ich riešenia, súvisiace s potrebou vytvára pre lesné hospodárstvo podmienky na podporu diverziþ kácie výroby. Ide hlavne o ponuku nových tovarov a služieb, o bude ma pozitívny vplyv na zvýšenie zamestnanosti vo vidieckom priestore. Významnou sú as ou obhospodarovania lesov je racionálne sprístupnenie lesnou dopravnou sie ou. Nedobudované lesné cesty s ažujú prístup a práce pri obhospodarovaní lesov a rovnako negatívne ovplyv ujú prevenciu a hasenie lesných požiarov. Pri existujúcich cestách obhospodarovatelia nemajú dostatok Þ nan ných prostriedkov na ich rekonštrukciu, alebo cesty sú na pozemku súkromných vlastníkov, ktorí nemajú záujem investova do nutných opráv lesných ciest. alším problémom sú invázne druhy organizmov, ktoré sa rozšírili na územie SR. Na dosiahnutie zlepšenia odolnosti lesných 64

66 ekosystémov je potrebné aktívne podporova umelú obnovu lesa v ochranných lesoch, ktoré stratili schopnos prirodzenej obnovy lesa. alej je potrebné sa zamera na rekonštrukciu smrekových porastov, ktoré podliehajú rozpadajúcej tendencii vplyvom klimatických zmien, a to najmä rozširujúcim sa škodcom pôsobiacich najmä na smrekových drevinách. Z prostriedkov na opravu a údržbu vodných tokov sa vä šina využíva na odstra ovanie následkov povodní a na realizáciu protiopatrení, no nie na celom území toku, ale v najhorších miestach toku, ktoré sú ur ené pod a hydrotechnického výpo tu. Na základe hlavných problémov v lesníctve boli ur ené hlavné priority v zmysle identiþ kovanej potreby (napríklad posilnenie inova nej výkonnosti, podpora celoživotného vzdelávania, protipovod ová ochrana pôdy a vododržnej kapacite územia, výstavba a rekonštrukcia lesných ciest a i.). Na optimálne sprístupnenie treba dobudova cca km lesných ciest, o predstavuje strategickú prioritu lesného hospodárstva. Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva SR na roky stanovuje strategický cie, ktorým je vytváranie podmienok na trvalo udržate ný rozvoj pôdohospodárstva. Analýza reaguje na identiþ kované problémy a potreby výberom špeciþ ckých cie ov programu, programových priorít a špeciálnych oblastí. Cie om prvej oblasti, ktorá sa dotýka lesníctva, je udržate ný manažment prírodných zdrojov a prispôsobenie sa klimatickým zmenám. V rámci tejto oblasti je ažiskom podpora investícií do zvýšenia energetickej efektívnosti, ako aj spracovania a využívania odpadovej biomasy. alšie oblasti sa venujú podpore celoživotného vzdelávania a zlepšenie hospodárskeho výkonu lesného hospodárstva. V priorite 4 sú zahrnuté oblasti, ktoré riešia posilnenie ekosystémov, hlavne sústavy Natura 2000, ale aj predchádzanie erózií pôdy a zlepšenie jej obhospodarovania. Zameriava sa na obnovu lesného potenciálu poškodeného požiarmi a inými prírodnými katastrofami vrátane škodcov, chorôb a katastroþ ckých udalostí a javov súvisiacich so zmenou klímy, ako aj na obnovu a rozvoj ochrannej infraštruktúry. V Programe rozvoja vidieka SR je lesníctvo zahrnuté v nieko kých opatreniach rozšírených o podopatrenia, ktoré sa týkajú konkrétnej podporovanej oblasti, podporovaného zámeru alebo krátkodobého cie a. Opatrenia íslo 4 Investície do hmotného majetku a Oparenie íslo 8 Investície do rozvoja lesných oblastí a životaschopnosti lesov sa týkajú predovšetkým lesného hospodárstva (Jantoš, 2016). 2.1 Všeobecné zásady oprávnenosti výdavkov Z vecného h adiska musí by výdavok v súlade platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Výdavok musí by vynaložený na projekt, ktorý bol schválený a realizovaný v zmysle podmienok výzvy, podmienok schémy de minimis alebo schémy štátnej pomoci. Výdavky musia by vynaložené v súlade s pravidlami na oprávnené aktivity v súlade s obsahovou stránkou projektu, ktoré budú zodpoveda asovej následnosti plnenia projektu a následne prispieva k plánovaniu kone ného cie a projektu. Výdavok musí by primeraný obvyklým cenám v danom mieste a ase a musí sp a zásadu hospodárnosti, ú elnosti a ú innosti, vrátane riadneho Þ nancovania hospodárenia. Výdavok je oprávnený, ak vznikol prijímate ovi a bol zaplatený medzi dátumom predloženia žiadosti alebo od 01. januára 2014 do 31. decembra Za oprávnené výdavky sa budú považova iba výdavky príjemcov, ktoré vznikli po predložení žiadosti. Ak sa žiados týka kúpy pozemku, tak výdavky za kúpu konkrétneho pozemku nemôžu presiahnu 10 % z oprávnených výdavkov na celkový projekt ak je to pozemok, ktorý sa má kúpi za ú elom ochrany životného prostredia. Pri kúpe pozemku za ú elom inštalácie meliora ných protipovod ových, proti zosuvných zariadení sa môže povoli vyššie obmedzenie (približne 15 % z vý- 65

67 davkov). Výdavky sa môžu týka aj nadobudnutia nehnute ného majetku vrátane lízingu, všeobecné náklady spojené s výdavkami ako sú honoráre architektov, poradenstva v oblasti environmentálnej a hospodárskej udržate nosti vrátane realiza ných štúdií. alej k výdavkom možno zaradi napríklad nehmotné investície alebo náklady na vypracovanie plánov starostlivosti o lesy, podpory, ktoré sa môžu vz ahova na prevádzkové náklady ako náklady pre zamestnancov, na odbornú prípravu, Þ nan né náklady a náklady spojené so vz ahov s verejnos ou. V prípade lízingu sa za neopodstatnené náklady považujú marža prenajímate a, náklady na reþ nancovanie úrokov, režijné náklady a poplatky za poistenie. lenské štáty vyžadujú súlad s minimálnymi normami energetickej ú innosti pre podporované investície do infraštruktúr energie obnovite ných zdrojov, ktoré spotrebúvajú alebo vyrábajú energiu. Investície do zariadení, ktorých hlavným ú elom je výroba energie z biomasy, nie sú oprávnené na podporu, pokia sa nevyužije minimálny percentuálny podiel tepelnej energie, ktorý bude ur ený vo výzve (PRV SR ). 2.2 Všeobecné podmienky poskytnutia príspevku Investícia sa musí realizova na území Slovenska. Nehnute nosti, ktoré sú predmetom projektu a musia nachádza na území SR. Hnute né veci, ktoré sú predmetom projektu ako napríklad stroje a iné technológie sa musia využíva na území SR. Niektoré aktivity ako projekty cezhrani nej spolupráce sa môžu realizova aj mimo územia SR, ale musia prebieha na území EÚ. Žiadate nemá evidované nedoplatky poistného na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové poistenie. Žiadate nie je v likvidácii, nie je vo i nemu vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol vo i nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku a neporušil v predchádzajúcich 3 rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania. Žiadate ma vysporiadané Þ nan né vz ahy so štátnym rozpo tom po lehote splatnosti, a nie je vo i nemu vedený výkon rozhodnutia. V priebehu trvania zmluvy o poskytnutí NFP táto skuto nos podlieha oznamovacej povinnosti prijímate a vo i poskytovate ovi. Na príslušné opatrenie možno poskytnú podporu z jedného alebo viacerých európskych štrukturálnych a investi ných fondov alebo z jedného alebo z viacerých programov a z iných nástrojov EÚ za podmienky, že sa na výdavkovú položku, zahrnutú do žiadosti o platbu na úhradu jedným z európskych štrukturálnych a investi ných fondov, neposkytla podpora z iného fondu alebo nástroja EÚ a SR, ani podpora z rovnakého fondu v rámci iného programu, ani v rámci podchádzajúceho obdobia. Každá investi ná operácia, ktorá sa vz ahuje na životné prostredie sa musí vopred posúdi pod a zákona. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žiadate musí postupova pri obstarávaní tovarov, stavených prác a služieb, ktoré sú Þ nancované z verejných zdrojov, v súlade so zákonom. 25/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žiadate musí zabezpe i hospodárnos, efektívnos a ú innos použitia verejných prostriedkov. Žiadate musí akceptova princípy konß iktu záujmov. Operácie, ktoré budú Þ nancované z Európskeho programu Þ nancovania rozvoja vidieka, nesmú zah a innosti, ktoré boli sú as ou operácie, v prípade ktorej sa za alo alebo malo za a vymáhacie konanie. Žiadate ani jeho štatutárny zástupca neboli právoplatne odsúdený za trest- 66

68 ný in korupcie, za trestný in legalizácie príjmu z trestnej innosti, za trestný in machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a poškodzovanie Þ nan ných záujmov EÚ. Investícia musí by v súlade s normami EÚ a SR, týkajúcich sa danej investície (PRV SR ). 3 STRU NÁ CHARAKTERISTIKA ODŠTEPNÉHO ZÁVODU Odštepný závod uskuto uje okrem pestovnej a ažbovej innosti aj ostatnú innos. Sú as ou ostatnej innosti je aj po ovníctvo. Vo vlastnej réžii obhospodaruje odštepný závod tri po ovné revíry s celkovou výmerou ha a jeden spolo ný po ovný revír na ploche ha. Na zabezpe enie spokojnosti a spríjemnenia pobytu hostí, odštepný závod ponúka ubytovanie vo vlastných ubytovacích zariadeniach. Na základe porovnania objemu jednotlivých výkonov pestovate skej innosti v technických jednotkách so skuto nos ou v predchádzajúcom roku možno konštatova, že celkové náklady medziro ne vzrástli o 481 tis. oproti plánu a boli prekro ené o 814,54. Rozsah obnovy lesa poklesol o 146 ha, s ním poklesla aj potreba vyžínania a istenia plôch po ažbe. Z porovnania plnenia výkonov v technických jednotkách oproti plánu vyplýva, že celková obnova lesa bola prekro ená o 9,15 ha, istenie plôch bolo potrebné na skoré zalesnenie s maximálnym využitím eurofondov. ažba dreva za rok v porovnaní s predchádzajúcim rokom je vyššia o m 3. Skuto ná ažba za rok oproti asovému plánu je vyššia o m 3. K navýšeniu ažby došlo hlavne z dôvodu spracovania vetrovej kalamity. Štruktúra ažieb za rok bola vo výške m 3 obnovné ažby, výchovné úmyselné ažby 208 m 3 a náhodné ažby vo výške m 3, nepovolené ažby m 3 a samovýroba (palivo) vo výške 882 m 3. Skuto né priame náklady v ažbovej innosti za rok sú oproti plánovaným nákladom navýšené o , ale na niektorých výkonoch je úspora Celkové prekro enie nákladov ažbovej innosti vzniklo na výkone ostatné náklady ažbovej innosti, kde oproti Þ nan nému plánu je skuto nos (Jantoš, 2016). R Náklady celkom Tabu ka 1: erpanie prostriedkov z fondov EÚ v Uznané náklady Rozdiel (náklady celkom náklady ŽoP) Refundácia , ,00 0, , , , , , , , , , , , ,92 0,00 0, ,51 Celkom , , , ,43 Zdroj: Vlastné spracovanie pod a Jantoša (2016) a interných materiálov OZ Z h adiska erpania prostriedkov z EÚ bol v roku 2014 realizovaný projekt ozdravných opatrení pre roky vo výške ,17, v súlade so žiados ou o platbu a závere nou monitorovacou správou, ktorá sa týkala prác pestovnej innosti v rokoch 2012 a Celkovo za projekty ozdravných opatrení za roky predstavovali refundácie v hodnote ,43 (vi tabu ka 1). V máji 2014 bol ukon ený mikroprojekt Kysucký detský les, ktorý je spoluþ nancovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátnym rozpo tom v rámci Programu cezhrani nej spolupráce 67

69 Po sko Slovenská republika V júni 2014 bola predložená závere ná monitorovacia správa a následne aj žiados o platbu vo výške ,79. Celková suma pod a rozpo tu predstavuje ,83 a následne náklady predstavujú ,79, teda erpanie je 89 %. Uznané výdavky ,50 boli hradené z EÚ ,61, ŠR 7 056,81 a z OZ 2 476,08 a neuznané náklady 2 692,29. V roku 2014 sa za al realizova Projekt obnovy lesa na OZ s predpokladaným ukon ením Vo februári 2015 bola podaná na žiados o nenávratný Þ nan ný príspevok vo výške ,90. K boli realizované práce vo výške ,80 a to: obnova lesa vrátane sadeníc ,21, uhadzovanie haluziny vrátane pálenia ,76, ochrana vyžínaním ,66 a ochrana proti zveri ,17 (Jantoš, 2016). 4 ZHODNOTENIE PREDKLADANÉHO PROJEKTU Z EKONOMICKÉHO H ADISKA V nasledujúcej asti je zhodnotený projekt rekonštrukcie lesnej cesty z ekonomického h adiska. V tabu ke 2 sú zhrnuté údaje zjednodušeného rozpo tu predkladaného projektu rekonštrukcie lesnej cesty. Tabu ka 2: Zjednodušený rozpo et rekonštrukcie lesnej cesty Celkom Pbc "cb # Montáž Dodávky Merné jednotky bez DPH rekonštrukcia v v v (m 3, m 2, ks, kg, t) Zemné práce ,37 0, ,37 9,6 Základy ,08 0, ,08 411,1 Zvislé konštrukcie 6 630,26 0, ,26 71,7 Vodorovné konštrukcie ,82 0, ,82 851,1 Spevnené plochy ,65 0, , ,7 Potrubné rozvody 509,61 0,00 509,61 0,0 Ostatné práce ,90 0, ,90 325,0 Presuny hmôt ,28 0, ,28 0,0 Nátery 127,92 0,00 127,92 0,0 Dodávky 0, , , ,1 Rekonštrukcia cesty , , , ,3 Zemné práce ,68 0,00 13,992,68 2,1 Základy 3 049,59 0, ,59 37,6 Vodorovné konštrukcie ,23 0, ,23 242,6 Spevnené plochy 2 517,87 0, ,87 110,4 Ostatné práce ,60 0, ,60 5,4 Presuny hmôt 3 963,71 0, ,71 0,0 Nátery 313,40 0,00 313,40 0,0 Dodávky 0, , ,02 5,8 Priepust 3,791 km , , ,10 404,0 Kompletná stavba , , , ,3 Zdroj: Vlastné spracovanie pod a Jantoša (2016) a interných materiálov OZ 68

70 Rekonštrukcia lesnej cesty je sú as ou schva ovacieho procesu zamestnancami Odboru investícií, Úseku výrobno-technického riadite a na Generálnom riadite stve Lesy SR, š. p. na základe naliehavosti, Þ nan nej náro nosti a disponibilných zdrojov zahrnuté do plánu investícií na rok Jedným z rozhodujúcich faktorov pri ich výbere bola možnos refundácie asti nákladov zo zdrojov EÚ. Projektované náklady na 1 km lesnej cesty sa predpokladajú na ,68. Navrhovanú cenu stanovili autorizovaní stavební inžinieri na základe aktuálnych katalógových cien. innos podniku alebo závodu je závislá od efektívnosti a hospodárnosti. Vyjadrujú vz ah medzi vynaloženými nákladmi a ich ekonomickým úžitkom a výnosom. Úlohou predkladaného projektu je optimalizácia pomeru medzi vstupným nákladom a úžitkom. Vzh adom na neziskový charakter projektu sprístupnenie lesných porastov za ú elom zabezpe enia trvalo udržate ného obhospodarovania lesov, je komplikované vy ísli ekonomický prínos realizácie projektu. Sprístupnenie kalamitou poškodených lesných porastov umožní realizáciu nevyhnutných úloh spo ívajúcich v odvoze kalamitného dreva, príprave plôch na zales ovanie, respektíve prirodzenú obnovu, zales ovaní a ochrane mladých lesných porastov proti burine a zveri. Kvalitné sprístupnenie územia umožní rýchlejší a bezpe nejší prístup odvoznej techniky i pozemného personálu, o bude ma za následok šetrenie Þ nan ných prostriedkov na PHM a nižšie opotrebovanie techniky. V kone nom dôsledku môžeme konštatova, že rekonštrukcia lesnej cesty prispeje k zachovaniu všetkých funkcií lesa, ktorých spolo enskú hodnotu nie je možné vy ísli. Pri zoh adnení ekologických prínosov je možné predmetnú investíciu považova za efektívnu a hospodárnu. Ekonomické efekty sa prejavia predovšetkým u prepravcov drevnej hmoty (vrátane Odštepného závodu lesnej techniky). Kvalitnejšia lesná sie (na danom území rekonštrukcia alšej cesty) umožní vyššiu prepravnú rýchlos (priemerná 30 km/h pre odvozné súpravy), zvýši sa plynulos dopravy, obsluha vrátane obsluhy a nakládky na odvoznom mieste (zvýši sa produktivita práce a tým aj výnosy lepšia racionalizácia odvozných miest, teda lesných skladov). V nákladovej asti sa prejaví pokles spotreby pohonných hmôt, pokles spotreby mazadiel, pokles nákladov spojených s opravami a údržbou vozidiel, zníženie opotrebovania pneumatík, nehodovosti s následkami pre užívate ov a podobne. Komplexné sociálnoekonomické efekty sú sú inom všetkých užívate ských a sociálnych prínosov (úspor). Ide o pokles sledovaných užívate ských nákladov, ktoré sa znížia využívaním týchto zrekonštruovaných ciest. Pokles spotreby pohonných hmôt, pokles nákladov na opravy a údržbu vozidiel a prevádzkových nákladov vozidiel, zníženie nákladov užívate ov prepravný as by sa mal prejavi v cene na poskytovanie služieb prepravných spolo ností. Hlavným cie om projektu sprístupnenia porastov v lesnom závode, je skvalitni rekonštrukciou lesných ciest ako aj projektovanej lesnej cesty, sprístupnenie lesných porastov o výmere 707,39 ha. Cie om sprístupnenia lokality lesnou cestou je umožni efektívne vykona všetky innosti nevyhnutné pre zabezpe enie obnovy lesa, výchovných opatrení, rýchlejšieho odvozu suchej a podkôrnym hmyzom napadnutej drevnej hmoty z poškodených lesných porastov, ale tiež zabezpe enie prístupu a operatívneho zásahu v prípade nepredvídaných udalostí (prírodné katastrofy, pracovné úrazy, a iné). Sprístupnenie lesných porastov prispeje k plneniu alších cie ov, nevyhnutných k zabezpe eniu trvalo udržate ného obhospodarovania lesných porastov. Rekonštrukciou lesnej cesty, sa zlepší preprava dreva, u ah í sa vstup pracovníkov ažbovej innosti do porastov, zlepšia a pod- 69

71 mienky pre intenzívnejšie pestovanie lesa, ochranu lesa a intenzívnejšie zavádzanie mechanizácie lesných prác. 5 ZÁVER Pri výpo te základných ekonomických ukazovate ov sa zoh ad oval hlavne predpokladaný vývoj cien dreva, vývoj cien pohonných hmôt a iných materiálov potrebných na zabezpe enie prevádzky odvozných súprav, predpokladané zníženie nákladov na približovanie dreva na lesný sklad. Vychádzalo sa z aktuálnych cien pohonných hmôt a prevádzkových materiálov. Na základe uvedených kritérií bola vypo ítaná návratnos projektu 20 rokov s koeþ cientom efektívnosti a koeþ cientom produk nosti investi ných nákladov 5 %. Ro ná úspora prevádzkových nákladov bola vypo ítaná v hodnote , no táto výška môže by v budúcnosti ovplyv ovaná rôznymi faktormi. Napríklad vodný režim daného územia môžeme ovplyvni reguláciou vodných tokov ešte pred výkopovým svahom, a tým bude svah pevnejší a nebude nastáva zosuv pôdy. Doba životnosti danej cesty sa predpokladá na 30 rokov. Doba životnosti záleží od viacerých premenných, ale ak nenastane v danej oblasti kalamitný stav lesných porastov, ktorý je v tejto oblasti vä šinou spôsobovaný premnožením podkôrnych škodcov, tak sa predpokladá odvoz dreva (hlavne východná ažba) na úrovni do m 3 za rok, o predstavuje pri sú asnom zhodnotení drevnej hmoty Lesy SR, š. p. približne (len výchovná ažba). Vä šie zásahy do cesty oh adom rekonštrukcie sa plánujú, alebo predpokladajú po uplynutí 25. roku životnosti. Na lesnej ceste sa neplánuje vykonáva rozsiahla údržba, lebo sa predpokladá menšie pôsobenie zá aže dopravných prostriedkov na asfaltovo-bitúmenovú korunu cesty. Sprístupnenie lesných porastov prispeje k plneniu alších cie ov, nevyhnutných k zabezpe eniu trvalo udržate ného obhospodarovania lesných porastov a to: podpori hospodárenie na lesných pozemkoch, zvýši produktivitu a humanizáciu namáhavej práce v lese, operatívne vykonáva innosti v rámci obnovy lesných porastov, ochrany, ošetrovania a výchovy, umožni robotníkom prístup na pracovisko, poskytnú možnosti prístupu zariadení a strojov do lesných porastov, zlepši a zefektívni riadenie a logistiku lesníckej výroby, zvýši ochranu lesných porastov, zníži opotrebovanie s spotrebu palív lesnej mechanizácie a dopravných prostriedkov, zníži riziko erózie a i. POUŽITÁ LITERATÚRA 1. JANTOŠ, J. (2016): Využitie investícií pre obhospodarovanie lesa v SR. Diplomová práca. TU vo Zvolene. Zvolen, s 2. Kolektív autorov, Rozbor hospodárskej innosti OZ, 2014, 32 s. 3. Kolektív autorov, Rozbor hospodárskej innosti OZ, 2013, 32 s. 4. Kolektív autorov, Rozbor hospodárskej innosti OZ, 2012, 30 s. 5. Ministerstvo pôdohospodárstva SR. (2014). Program rozvoja vidieka SR , 224 s. 6. h t t p s : //e v o. g o v. s k /e v o / t e n d e r / _ _ n s f /s t d d o c s / F54827D4BC1D117BC1257E92004B9015/$Þ le/d_2_zoznam_akcii_lesne_cesty.pdf lkß d/04lkß d/komunikacne%20zariadenia%20a%20opatrenia.pdf 7Q

72 8f ghhijkkloèägofnppníoëeoåpãhoãt.com/search?q=cache:py V_ZUMsALoJ: w w w.forestportal.sk /odborna-sekcia/v yhotovovatel-psl /Documents/Prez ent%25c3%25a1cia%2520pplds%2520_%2520a%2520me todi k a.pp - t+&cd=2&hl=sk&ct=clnk&gl=sk euprojekty.sk/sk/polnohospodari/lesnici.html+&cd=14&hl=sk&ct=clnk&gl=sk Adresa autora Ing. Emília Balážová, PhD. Technická univerzita vo Zvolene, Lesnícka fakulta, Katedra ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva, balazova@tuzvo.sk 7P

73 VYUŽÍVANIE DREVA AKO OBNOVITE NEJ SUROVINY V KONTEXTE ZELENEJ EKONOMIKY Martin Morav ík, Miroslav Koval ík, Milan Oravec, Jozef Pajtík, Hubert Paluš, Ján Parobek ABSTRACT The paper deals with the presentation of a research project of the National Forestry Centre and the Technical University in Zvolen, which was approved for the years , and is funded by the Agency for Research and Development Ministry of Education of SR. The project deals with research and modeling ß ows of wood and wood products in the chain of processing. It respects the principle of sustainable use of wood raw material and the promotion of a green economy. Its main objective is to create the optimal model of the use of wood in Slovakia. ôor lpåqejß ows of wood, wood products, green economy, balance of timber resources, key factors, carbon balance 1 ~$t% Projekt Využívanie dreva ako obnovite nej suroviny v kontexte zelenej ekonomiky sa zaoberá výskumom a modelovaním tokov dreva a výrobkov z dreva v re azci jeho spracovania. Rešpektuje princíp trvalo udržate ného využívania drevnej suroviny a podpory zelenej ekonomiky, ktorá predstavuje nízkouhlíkové, zdrojovo efektívne a sociálne inkluzívne hospodárstvo. Lesnícko-drevársky sektor má ve ký potenciál prispie k naplneniu cie ov zelenej ekonomiky tým, že poskytuje: obnovite nú surovinu drevo, environmentálne a sociálne služby, zelené pracovné miesta a má významnú úlohu v kolobehu uhlíka. Jeho hlavným cie om je vytvorenie optimálneho modelu využívania dreva na Slovensku. Výsledky projektu sa využijú najmä na podporu racionálneho využívania dreva, vytvorenie základného informa ného zdroja na sledovanie tokov dreva a zis ovanie viazanosti CO 2 vo výrobkoch z dreva. Tvorba optimálneho modelu využívania dreva si v prvej etape riešenia vyžaduje vykonanie prípravných a analytických prác, najmä: ur enie hlavných výrobkových kategórii, úrovní a spôsobov spracovania a využívania dreva, analýzu a kvantiþ káciu sú asných materiálových tokov dreva, ako aj ur enie a analýzu k ú ových faktorov ovplyv ujúcich spôsoby využívania dreva v tuzemsku. Trh s drevom má svoje významné špeciþ ká. Jeho producentom je najmä lesné hospodárstvo a odberate om sú najmä odvetvia drevospracujúceho priemyslu. Od svojej produkcie po kone ného spotrebite a hotového výrobku prechádza drevo zvä ša nieko kými úrov ami spracovania, ktorými sú: les, prvotné a druhotné spracovanie dreva, produkcia následných odvetví využívajúcich drevné produkty a spotrebitelia. Existuje nieko ko typov trhov s drevom: sortimenty surového dreva; medziprodukty: rezivo, celulóza; výrobky druhotného spracovania: nábytok, stavebno-stolárske výrobky; výsledná produkcia rôznych alších odvetví at. 72

74 2 BILANCIA ZDROJOV DREVA Sledovanie využívania dreva umož uje analýza materiálových tokov, a to najmä prostredníctvom bilancie zdrojov dreva, ktorá je komplexnou metódou, zah ajúcou aj ved ajšie drevné produkty a odpad, ako vstupy pre alšie spracovanie výrobkov z dreva a ich použitie. Jej cie om je stanovi základné vz ahy medzi zdrojmi a použitím drevnej suroviny v danom období (spravidla roku) a tieto vz ahy kvantiþ kova. Zameriava sa na všetky spôsoby použitia dreva, jeho priame a nepriame toky. Vyžaduje si empirický výskum a využitie empiricky zozbieraných údajov o produkcii, využití a spotrebe dreva (neposta ujú len oþ ciálne štatistiky, ale je nevyhnutný aj prieskum trhov). Pri riešení projektu: špeciþ kácii výrobkových kategórií, úrovní a spôsobov spracovania a využívania dreva, analýze a kvantiþ kácii materiálových tokov vychádzame zo základných teoretických rámcov fyzických tokov medzi ekonomikou a prostredím a všeobecnej bilancie materiálu, ktoré boli publikované v dokumentoch EUROSTAT-u v roku Pri riešení tejto problematiky sa nadväzuje na výsledky prác riešite ského kolektívu a alších domácich a zahrani ných autorov citovaných v schválenom projekte. Pre potreby nášho výskumu sme na základe analýzy a bilancie zdrojov dreva na Slovensku navrhli zjednodušenú štruktúru základných tokov dreva (obrázok 1). Uvedená zjednodušená štruktúra tokov dreva sa bude pod a dostupnosti údajov a výskumnej potreby alej podrobnejšie špeciþ kova : najmä primárne zdroje na ihli naté a listnaté dreviny a toky materiálu aj na sekundárne spracovanie (nábytok, stavebno-stolárske výrobky a pod.). Aktuálny stav zdrojov (primárnych a sekundárnych), ako aj tokov materiálu, odpadu a energetických tokov sme kvantiþ kovali použitím dostupných údajov a expertných odhadov. Uvažujeme pritom s vlastnou spotrebou v hospodárstve SR, t. j.: produkcia + import export. 3 K Ú OVÉ FAKTORY OVPLYV UJÚCE MATERIÁLOVÉ TOKY DREVA Rozsah využívania dreva v jednotlivých odvetviach drevospracujúceho priemyslu sa mení v závislosti od mnohých externých a interných faktorov, ktoré pôsobia vo viacerých oblastiach, najmä v oblasti produkcie dreva; spracovania a využívania dreva, ako aj v oblasti zásobovacích re azcov: V oblasti produkcie dreva sú to najmä tieto faktory: disponibilná štruktúra sortimentov surového dreva, obmedzenia producentov surového dreva, úrove technickej infraštruktúry lesného hospodárstva, lesnícka a environmentálna politika štátu v oblasti využívania lesných zdrojov, vplyv klimatickej zmeny na štruktúru lesných porastov, najmä drevinovú, zmena štruktúry vlastníckych vz ahov v lesnom hospodárstve. V oblasti spracovania a využívania dreva: úrove sektora drevospracujúceho priemyslu a jeho odvetví, politika štátu v oblasti spracovania a využívania dreva; podpora výskumu a inovácií, konkurencieschopnos dreva vo i fosílnym palivám a ostatným OZE, obmedzenia spracovate ov surového dreva, recyklovaného dreva a papiera. 73

75 V oblasti zásobovacích re azcov: dostupnos a preh adnos informácií o produkcii, nákupe a distribúcii dreva od producentov k spracovate om, resp. spotrebite om, kvalita trhového prostredia. Uvedené ovplyv ujúce faktory pôsobia na celý lesnícko-drevársky komplex a v sú- asnosti aj na sektor výroby energie. Vplyv niektorých faktorov už nekulminuje, napr. zmena štruktúry vlastníckych vz ahov v lesníctve. Na druhej strane vplyv klimatickej zmeny bude cite nejší v budúcom období. Trh z drevom na Slovensku je dlhodobo nepreh adný, o výrazne komplikuje riešenie problémov týkajúcich sa materiálových tokov dreva. Chýba množstvo spo ahlivých sociálno-ekonomických informácií. Toto konštatovanie sa nevz ahuje na vä šie a stredné nadnárodné spolo nosti pôsobiace na Slovensku. Najmä stav podnikov a informácie celulózo-papierenského priemyslu sú relatívne dobré. Faktory ovplyv ujúce materiálové toky dreva sa po as riešenia projektu hlbšie všestranne analyzujú, a to vo všetkých oblastiach produkcie, spracovania a využitia dreva, ako aj zásobovacích re azcov. 4 NÁVRH OPTIMÁLNYCH MODELOV TRVALO UDRŽATE NÉHO VYUŽÍVANIA DREVA Navrhol sa základný model tokov dreva, ktorý vychádza zo sú asného stavu využívania dreva v SR (v štruktúre uvedenej na obrázku 1). Tento model bude predstavova referen nú bázu pre porovnávanie s ostatnými variantmi využitia dreva. Variantné modely budú vychádza z predpokladaných, resp. navrhovaných zmien tak, aby sa zabezpe ilo: 74 Optimálne hodnotové využitie disponibilnej štruktúry sortimentov surového dreva. Zvýšenie domácej spotreby dreva (export vs. domáca spotreba). Uplat ovanie princípov kaskádového využitia dreva, t. j. využitie drevného materiálu spôsobom, ktorý prináša vyššiu pridanú hodnotu (prioritné použitie v produktoch s dlhým životným cyklom: v stavebníctve, výrobe nábytku, drevostavbách a pod.). Energia by mala by primárne generovaná z drevného odpadu, zvyškov alebo recyklovaných produktov. Zlepšovanie uhlíkovej bilancie využívania dreva, prostredníctvom zmien v štruktúre drevných produktov. 5 KVANTIFIKÁCIA VIAZANIA CO 2 VO VÝROBKOCH Z DREVA Lesné hospodárstvo a odvetvia spracovania dreva slúžia ako pozitívny príklad s relatívne malým negatívnym vplyvom na klímu, pretože: lesy viažu CO 2, obhospodarovanie lesa poskytuje obnovite nú drevnú surovinu, produkty z dreva predlžujú viazanie CO 2 a vytvárajú priestor pre rast nových stromov v lese, produkty z dreva nahrádzajú iné materiály (s vyššou uhlíkovou stopou), ktoré emitujú CO 2, ako napríklad oce, kovy, plasty, betón. Miera schopnosti výrobkov z dreva viaza CO 2 je rôzna. Líši sa v závislosti od druhu výrobkov, stup a ich spracovania a životnosti. Tiež prínos jednotlivých odvetví spracovania dreva k znižovaniu emisií uhlíka je rôzny.

76 BE CE F V rámci riešenia projektu sa pre potreby modelovania a optimalizácie využitia dreva vykoná kvantiþ kácia a sledovanie objemu uhlíka vo výrobkoch z dreva (HWP Harvested Wood Products). Existujú štyri základné prístupy na kvantiþ káciu a sledovanie množstva uhlíka v HWP, sú to: default IPCC, stock change, production a atmospheric ß ow. Default IPCC (Intergovernmental Panel on Climate Change) prístup je založený na predpoklade, že zásoby uhlíka v produktoch z vy aženého dreva v danej krajine nevykazujú významný medziro ný nárast (zmenu). Predpokladá sa, že všetok uhlík odstránený z lesa vo forme dreva a inej biomasy je zoxidovaný v roku vy aženia (zapo- ítavanie na základe okamžitej oxidácie). Stock change prístup sa použije, ak sa zásoby uhlíka v produktoch z vy aženého dreva menia, a ak sú dispozícii potrebné údaje. Hodnotí ro nú zmenu v zásobe uhlíka v HWP v krajine, pri om sa uvažuje s domácou spotrebou (produkcia export + import). Plusové zmeny zásob uhlíka v lese a v HWP predstavujú odbúranie uhlíka z atmosféry. Záporná zmena znamená za aženie atmosféry emisiami uhlíka. V národných inventarizáciách skleníkových plynov sa vyjadrujú v Gg CO 2.rok -1. Z&'()* POUŽITIE PRIMÁRNE SEKUNDÁRNE TOK MATERIÁLU TOK ODPADU ENERGETICKÉ TOKY +,-,./02. GU ATINA +,-,./029 PREVÁDZKY REZIVO 5=+.= PIL. PREVÁDZOK +9-9@< 789/5V: PAPIER V-324,45V6 DREVO ;++ CELULÓZA A PAPIER 5=+.= CPP,4@9/46 VYUŽITIE V DSP GE JI K /9;<2-5V.46 /9 +.-,V5V6 DREVO A LESNÁ ŠTIEPKA.A-5>9/5V? MATERIÁLY DVD a DTD 5=+.= AGLOMEROV. MAT. /01:;<=? LYHAI<AJ HI: E1J=EM1M ;:=`MAIZ[L E<=<B A1HBM 75

77 /01:;<= >? LI:;<1IHIFH NDE<[= [LMIQHS T1]DEJTJ =BMIEFÞ kácie a sledovania množstva uhlíka v produktoch z dreva (Lime et al. 1999) Production prístup hodnotí zmeny v zásobe uhlíka v tých HWP, ktoré pochádzajú z domácej produkcie dreva (domáca produkcia + export). Preto sú potrebné údaje o použití dreva v rozli ných krajinách, do ktorých bolo vyvezené, o spôsobuje zna né komplikácie. 76 /01:;<= R? LI:;<1IHIFH NT1<AJ[EF<IS T1]DEJTJ =BMIEFÞ kácie a sledovania množstva uhlíka v produktoch z dreva (Lime et al. 1999)

78 Tòhpeigoåæ ß ow prístup nesleduje zmeny zásob HWP tak, ako to je v prípade stock change prístupu a production prístupu, ale sa zameriava na toky uhlíka z a do atmosféry, t. j. na ro né odstránenie uhlíka z lesov a na emisie z HWP. Na odstránenie niektorých komplikácií v uvedených prístupoch bilancií uhlíka v HWP boli navrhnuté dve alšie hybridné verzie: Domestic origin stock change prístup (SCAD), je verziou stock change prístupu a production prístupu. Zapo ítavajú sa iba tie produkty, ktoré boli vyprodukované aj spotrebované v rámci krajiny. Simple decay prístup (SDA) zis uje emisie/odoberanie uhlíka ako sumárne toky medzi atmosférou a produktmi z dreva. Ve kos zásoby a ro ný úbytok uhlíka v HWP sa môže po íta aj pomocou matematických funkcií založených na špeciþ ckých národných štúdiách o reálnom používaní HWP. Smernica (guidelines) IPCC poskytuje na výpo et zásob uhlíka a ro nej zmeny v HWP funkciu rozkladu prvého rádu v kombinácii s odhadmi pol asov rozpadu. Pre bilancie uhlíka v HWP pod a prístupov uvedených v tomto príspevku (pod a IPCC Guidelines for National Greenhouse Gas Inventories) potrebujeme pozna hodnoty piatich premenných. Sú to tieto: Ro ná zmena v zásobe uhlíka v produktoch z dreva z domácej spotreby v a) HWP v používaní a b) v HWP na skládkach pevného odpadu v reportujúcej krajine. Ro ná zmena v zásobe uhlíka v produktoch z dreva z domácej ažby v a) HWP v používaní a b) v HWP na skládkach pevného odpadu v reportujúcej krajine. Zásoba uhlíka v ro nom dovoze HWP do reportujúcej krajiny zahr ujúci všetky materiály na báze dreva. Zásoba uhlíka v ro nom vývoze HWP z reportujúcej krajiny zahr ujúci všetky materiály na báze dreva. Zásobu uhlíka v ro nej ažbe surového dreva na produkty vrátane palivového dreva. Nie všetky premenné sú požadované pre každý prístup. Kompletný súbor premenných umož uje výpo et pri použití ubovo ného prístupu. Všetky premenné sú potrebné, ak by sme chceli porovnáva výsledky vypo ítané pod a rozli ných prístupov. Táto publikácia vznikla s podporou projektu APVV Výskum využívania dreva ako obnovite nej suroviny v kontexte zelenej ekonomiky. POUŽITÁ LITERATÚRA IPCC Guidelines for National Greenhouse Gas Inventories. Intergovernmental Panel on Climate Change, Good Practice Guidance for Land Use, Land-Use Change and Forestry. Intergovernmental Panel on Climate Change, Adresa autorov Ing. Martin Morav ík, CSc., Ing. Miroslav Koval ík, PhD., Ing. Milan Oravec, CSc., Ing. Jozef Pajtík, PhD. NLC Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 22, Zvolen Tel.: , 180, (132), (161), (127), Fax: , moravcik@nlcsk.org, mkovalcik@nlcsk.org, oravec@nlcsk.org, pajtik@nlcsk.org doc. Ing. Hubert Paluš, PhD., Ing. Ján Parobek, PhD., Katedra marketingu, obchodu a svetového lesníctva, Drevárska fakulta, Technická univerzita vo Zvolene, T. G. Masaryka 24, Zvolen, hubert@tuzvo.sk, parobek@tuzvo.sk 77

79 VÝVOJ TRHU A CIEN DREVA V STREDOEURÓPSKOM PRIESTORE Miloš Gejdoš ABSTRACT Paper analyses the market development for coniferous and non-coniferous sawlogs in conditions of central Europe. Analyzed Period was from 2009 october Evaluated were supplies volume and prices for spruce, Þ r and beech sawlogs in this period, for countries: Slovakia, Czech Republic, Germany and Austria. In the last six years, prices of wood assortments increased generally. The fact of the potential risks and opportunities shows, that the timber market could be still dynamically increasing sector, in the future operating on the principle of sustainability. In the future can be expected pressure on prices of coniferous sawlogs Key words: wood prices, wood supplies, raw wood assortments, sawnwood 1 ÚVOD Aktuálna situácia je na svetovom a európskom trhu ovplyv ovaná faktormi ako sú: ekonomické a politické prostredie, globálne klimatické zmeny a intenzita výskytu prírodných fenoménov spôsobujúcich rozsiahle náhodné ažby. Dopyt po dreve a výrobkoch z dreva v sú asnosti zásadne ovplyv uje aj nárast stavebnej innosti a dynamický vývoj energetického sektora z obnovite ných zdrojov energie. Geopolitický vývoj v posledných rokoch (Arabská Jar, kríza na Ukrajine, Vojna v Sýrii a ute enecká kríza), spolu so stúpajúcou intenzitou a rozsahom náhodných ažieb mali signiþ kantný negatívny dopad na trh s drevom a výrobkami z dreva v pokrízovom období. V príspevku je analyzovaný objem dodávok sortimentov piliarskej gu atiny na Slovensku, Rakúsku, Nemecku a v eskej republike za obdobie posledných 6 rokov. Tento preh ad poskytuje možnos pre plánovanie dlhodobej stratégie z h adiska orientácie trhu a postupných zmien v sortimentovej štruktúre vo vybraných krajinách. Príspevok tiež analyzuje vývoj cien vybraných sortimentov piliarskej gu atiny v uvedených krajinách, aj ke z h adiska metodiky nejde o kvalitatívne úplne porovnate né sortimenty. Príspevok tiež deþ nuje sú asný stav a perspektívy pre vývoj trhu v tejto oblasti. Cie om je tiež determinova budúcu prognózu a vývoj, vrátane k ú ových faktorov, ktoré ho budú v budúcnosti ovplyv ova. 2 GLOBÁLNY A EURÓPSKY VÝVOJ DODÁVOK PILIARSKEJ GU ATINY Na obrázku 1 je uvedený svetový objem produkcie piliarskej gu atiny v rokoch 1961 až Najvä ší objem produkcie za toto obdobie bol zaznamenaný v období rokov (viac ako 1,1 miliardy m 3 ). Toto obdobie sa tak právom ozna uje ako zlatý vek lesníckeho a drevárskeho priemyslu. V roku 2009 vplyvom globálnej ekonomickej krízy došlo k signiþ kantnému poklesu celosvetovej produkcie. Už v roku 2013 sa však produkcia dostala nad 1 miliardu m 3 a v posledných rokoch mala na alej stúpajúci trend. Americké kontinenty spolu s Európou tvoria spolu takmer 77 % celej tejto produkcie. 78

80 Zdroj: FAO /01:;<=? _ZB<Y <0YHGJ DBHE<BHY T1<AJ=[FH TF`FM1D=HY QJ atiny V tabu ke 1 je uvedený vývoj dodávok piliarskej gu atiny vo vybraných krajinách strednej Európy (pre Slovensko ešte neboli dostupné údaje za rok 2015). Tabu ka 1 Objem dodávok piliarskej gu atiny vo vybraných krajinách strednej Európy pre obdobie rokov UWXY[\X] Rok Ihli naté výrezy III. kvalitatívna trieda Slovensko Rakúsko Nemecko eská republika Listnaté výrezy III. kvalitatívna trieda Slovensko Rakúsko Nemecko eská republika Pokles objemu dodávok môžeme v jednotlivých krajinách pozorova najmä v období rokov Naopak v posledných dvoch rokoch je takmer vo všetkých krajinách zrejmý mierny nárast objemu dodávok týchto sortimentov. Takmer 90 % všetkých významných spracovate ov dreva pre kvalitatívne triedy I. III. je zameraných na spracovanie ihli natého dreva. Chýbajú však relevantní spracovatelia pre kvalitnejšie sortimenty bukového dreva a pre ihli naté vlákninové drevo. iasto ne vývoj na Slovensku a proporcionálne rozdelenie v jednotlivých akostných triedach (sortimentová štruktúra) ovplyvnila aj zmena hlavných noriem, ktorá významne ovplyvnila možnosti produkcie napr. ihli natých sortimentov I. a II. akostnej triedy. V R v roku 2015 prvýkrát od roku 79

81 2011 prekro il objem dodávok sortimentov ihli natej piliarskej gu atiny úrove 8 mil. m 3. Pri dodávkach listnatých sortimentov surového dreva má najvä ší podiel dodávok v SR najmä vlákninové a priemyselné drevo. V ostatných krajinách hrá hlavnú úlohu v objeme dodávok listnatej piliarskej gu atiny najmä drevinové zloženie a štruktúra ažby, ktoré sú zamerané prevažne na ihli naté dreviny. Na Slovensku je naopak dominantnou drevinou v lesoch buk. V priemere možno konštatova ve mi mierny nárast objemu dodávok listnatej piliarskej gu atiny za obdobie posledných 6 rokov (Tabu ka 1). iasto ne to možno pripísa vplyvu niektorých podporných programov pre vývoj drevostavieb z listnatého dreva, ktoré boli spustené najmä v Rakúsku a Nemecku. Zrejmým faktom je, že objem disponibilnej ihli natej piliarskej gu atiny bude na Slovensku aj na alej postupne klesa (vzh adom na drevinové zloženie a postupné spracovanie kalamít premietnuté do plánovania úmyselného etátu). O akáva sa naopak posil ovanie vä šinového zastúpenia buka. V kontexte so zameraním spracovate ského priemyslu v tejto oblasti sú do budúcnosti zjavné riziká a ohrozenia a nutnos orientácie na variabilnejšie výrobné programy a spracovávanie iných dimenzií a kvality sortimentov. Situáciu navyše zhoršujú dlhodobé kontrakty (tzv. arogantné zmluvy ) najvä šieho štátneho podniku Lesy SR, ktorý obhospodaruje približne 50 % všetkých lesov a garancie dodávok ihli natej piliarskej gu atiny do r pre jeden spracovate ský subjekt. Tieto faktory budú ešte alšie tri roky blokova takmer celý disponibilný objem ihli natej piliarskej gu- atiny z polovice lesov Slovenska. Nedostanú sa tak k nemu alší spracovatelia. S výnimkou posledného roka môžeme pozorova mierny pokles dodávok ihli natej piliarskej gu atiny aj v ostatných európskych krajinách. Vä šina subjektov lesníckodrevárskeho komplexu však situáciu so zásobovaním a dodávkami surovinou považuje za stabilnú a neovplyvní ju ani odchod Británie z Európskej únie, ke že Európa žije predovšetkým z Nemecka. Otázne je ako proporcionalitu a disponibilný objem dodávok ovplyvní situácia v energetickom sektore a dopyt po obnovite ných zdrojoch energie. Len Nemecko udáva, že do roku 2020 bude nerovnováha medzi dodávkami a dopytom po dreve predstavova 40 mil. m 3 ro ne. Nemožno tak o akáva, že ceny dreva budú na rovnakej úrovni a dá sa predpoklada ich postupný nárast. 3 VÝVOJ CIEN PILIARSKEJ GU ATINY Údaje o cenách piliarskej gu atiny drevín smrek, jed a a buk boli vyhodnotené vo vybraných spolkových krajinách Rakúska, Nemecka, R a SR. Analyzované asové obdobie predstavuje obdobie rokov 2009 až október Ceny uvádzané v eských korunách boli prepo ítané na Euro pomocou devízového kurzu Národnej banky R ( Cena sortimentov v Rakúsku je na obchodnej parite lesná cesta/lesný sklad. Ceny na Slovensku a v R sú na obchodnej parite FCO sklad dodávate a, resp. naložené auto odberate a. Pre absolútnu správnos porovnania by tak bolo nutné k rakúskym cenám ešte pripo íta minimálne prepravné náklady. Informácie o cenách boli získané z asopisu Holzkurier, EUWID Holz und Holzwerkstoffe, eského štatistického úradu, Lesníckeho trhového informa ného systému. 3.1 Vývoj cien piliarskej gu atiny drevín smrek a jed a Na obrázku 2 je zachytený vývoj cien ihli natej piliarskej gu atiny drevín smrek a jed- a na Slovensku, v R, Nemecku a vo vybraných spolkových krajinách Rakúska. V globále je možné s menšími odchýlkami konštatova, že ceny sa vo všetkých krajinách priebežne 8Q

82 kopírovali, aj ke nie na rovnakých úrovniach. Minimálne úrovne vo všetkých kvalitatívnych podtriedach piliarskej gu atiny boli zaznamenané práve v ase globálnej ekonomickej krízy a v následnom pokrízovom období. Od druhej polovice roka 2009 ceny s menšími sezónnymi výkyvmi priebežne rástli až do polovice roka 2014, kde boli zaznamenané maximá vo všetkých sledovaných krajinách (obrázok 2). Celkovo predstavoval nárast cien v jednotlivých krajinách úrovne od 29 až po 43 %. Najvä ší nárast bol v tomto období zaznamenaný práve na Slovensku pri najkvalitnejšej triede III.A v štátnych subjektoch (+6,9 ). Stále sú však ceny na výrazne nižšej úrovni ako v Rakúsku a Nemecku. Od konca roku bol zaznamenaný v tomto segmente útlm. V Rakúsku a v R sa niektoré spracovate ské subjekty dostali do ekonomických problémov a produk né kapacity ihli natého reziva v týchto krajinách klesali. iasto ne situáciu na trhu s drevom v stredoeurópskom priestore v tomto období ovplyvnila aj veterná smrš Niklas z konca marca Premietnutie týchto faktorov do cien ihli natej piliarskej gu atiny však nebolo až také kritické. V priemere ceny tohto sortimentu klesli približne o 10 až 12 %. Rok 2016 môžeme z poh adu vývoja cien nazva rokom iasto nej stabilizácie cenových úrovní, resp. ve mi miernej stagnácie až poklesu. Ceny sa v podstate po celý rok pohybovali vo výkyvoch ±2.m -3. /01:;<= >? _ZB<Y [FHI FL`F natej piliarskej gu atiny drevín smrek a jed a na Slovensku, R, Nemecku a vybraných spolkových krajinách Rakúska 3.2 Vývoj cien piliarskej gu atiny dreviny buk Na obrázku 3 je uvedený vývoj cien sortimentov piliarskej gu atiny dreviny buk na Slovensku, v R a vybraných krajinách Rakúska. V Rakúsku bola zmenená metodika udávania cien pre sortimenty kvality A/B 4+ resp. 3+ od konca roku Do tohto obdobia boli ceny udávané samostatne za kvalitatívnu podtriedu A, resp. B v hrúbkových triedach 3 a 4. Preto nebolo možné vyhodnoti cenový vývoj kontinuálne od za iatku roka Vývoj cien bukovej piliarskej gu atiny nekorešponduje s pokrízovým vývojom cien ihli natej piliarskej gu atiny. iasto ne je to preto, že trh s bukovou piliarskou gu atinou je v európskom kontexte v kríze už dlhšie obdobie ako len posledných 6 rokov. Kríza tento stav ešte viac preh bila. Minimálne cenové úrovne najkvalitnejšej podtriedy piliarskej gu- atiny boli zaznamenané na konci roka 2010 a následne ceny rástli do za iatku roka P

83 kedy dosahovali svoje maximá po as celého sledovaného obdobia (platí pre R a SR). Celkovo bol tento nárast cien 12 až 15 %. Od tohto obdobia ceny prevažne stagnujú so sezónnymi výkyvmi do max. 10.m -3. Rovnako aj v roku 2016 ceny v týchto dvoch krajinách prevažne stagnovali. Ceny piliarskej gu atiny sú v R a Rakúsku ovplyv ované aj drevinovým zložením lesov, ktoré je v porovnaní s lesmi v SR odlišné. Obchod s listnatou piliarskou gu atinou a ostatnými cennejšími sortimentmi v Rakúsku má zásadne sezónny charakter. Listnaté drevo sa aží a obchoduje len v období vegeta ného k udu, preto sa aj v cenových preh adoch objavuje len v ur itých periódach. V Rakúsku ceny bukovej piliarskej gu atiny zaznamenali nárast v priebehu roka 2015 priemerne o 10.m -3. iasto ne možno tento nárast pripísa rôznym podporným programom pre využívanie bukového dreva v Rakúsku, ale aj nárastu dopytu v energetickom sektore, ktorý vytvára tlak aj na cennejšie sortimenty bukového dreva. /01:;<= R? _ZB<Y [FHI `FDEIMEHY TF`FM1D=HY QJ atiny dreviny buk na Slovensku, R, a vybraných spolkových krajinách Rakúska Slovenskí spracovatelia stagnáciu dopytu po kvalitnom bukovom dreve pripisujú najmä nábytkárskym gigantom a ich presunu záujmu na Ázijské krajiny, kde nie je o výrobky z buka záujem. Na Slovensku existuje jeden ve ký spracovate na bukové vlákninové drevo a s umiestnením sortimentov piliarskej gu atiny na trhu je problém. Výrazným spôsobom sa už na trhu za ínajú presadzova subjekty z energetického sektora, ktoré sa zaujímajú a nakupujú aj sortimenty bukového dreva, ktoré sú ur ené pre hodnotnejšie ú ely spracovania. V oblastiach kde hrá úlohu aj polohová renta a prepravné náklady sú spracovatelia z tohto sektora schopní prepláca sortiment vlákninového dreva aj o 10.m -3, v porovnaní s majoritným spracovate om tohto sortimentu. Ak sa nerovnováha medzi dopytom a ponukou po bukovom energetickom dreve bude v budúcnosti prehlbova, nie je vylú ené, že sa na energetické ú ely bude nakupova aj buková piliarska gu atina kvalitatívnej triedy III. C a III.B. 3.3 Perspektívy vývoja do budúcna Z doposia uvedených faktov je zrejmé, že bude klesa disponibilný objem najmä ihli natej piliarskej gu atiny, na ktorú je zameraných gro spracovate ov na Slovensku. Nerov- 82

84 nováha medzi ponukou a dopytom sa tak bude pri tomto sortimente aj v alších rokoch prehlbova, s prihliadnutím na plánovanie úmyselného etátu zoh ad ujúceho náhodné ažby v predchádzajúcom období. Okrem objektívnych faktorov môže by pre dodávky dreva v budúcnosti zásadným problémom aj stupe ochrany a možnosti využívania našich lesov. Na obrázku 4 je preh ad podielu chránených území s niektorou formou obmedzenia hospodárenia vo vybraných krajinách EÚ. /01:;<= V? SH1[HIEJ:`IC T<AFH` [L1:IHIZ[L `HD<B D BZIFG=<J B L<DT<A:1HI] ; [H`=<BHY plochy lesných porastov vo vybraných krajinách EÚ Z obrázku 4 je zrejmé, že Slovensko má jednozna ne najvyšší podiel lesov, v ktorých je obmedzené hospodárenie z titulu ochrany prírody. Táto skuto nos tiež zásadne vplýva na disponibilný objem dreva na trhu a v budúcnosti bude tiež hra jednu z k ú ových úloh. Na alej budú významnú úlohu zohráva aj náhodné ažby, ich rozsah a intenzita, ktoré môžu zásadným spôsobom ovplyv ova situáciu na trhu s drevom v celoeurópskom kontexte. Otázne je ako sa do obchodu s drevom premietne globálny ekonomický vývoj (nastupujúca recesia v íne, avizované zrušenie transatlantických obchodných dohôd a pod.). Isté je tiež, že situáciu na trhu s drevom bude viac ovplyv ova aj energetický sektor a zvyšovanie podielu obnovite ných zdrojov energie pri globálnej spotrebe. Nemožno preto o akáva, že ceny dreva sa budú v budúcnosti zásadne znižova, ale skôr naopak. Už v sú asnosti môžeme konštatova, že na Slovensku je cenová úrove niektorých sortimentov v porovnaní s ostatnými krajinami podhodnotená a možno o akáva jej rast, pretože ekonomická životaschopnos niektorých lesníckych subjektov je výrazne na hrane rentability. V tejto súvislosti sú diskutovanou témou najmä platby štátu, resp. spolo nosti za mimoproduk né funkcie lesov. Zatia však majú od reálnej podoby priamych Þ nan ných platieb pomerne aleko, a tak zrejme ešte dlhšie obdobie bude jediným významným Þ nan ným zdrojom lesníckych subjektov predaj dopestovaného dreva. 4 ZÁVER V posledných šiestich rokoch od konca krízy ceny sortimentov surového dreva v priemere stúpali. Všetky trendy nazna ujú, že trh s drevom sa po globálnej ekonomickej kríze už iasto ne zotavil a zastabilizoval. Spotreba dreva a produkcia reziva v Európe majú 83

85 hämhæo æoåão ehšiä Šæ håoãqf ñåoqä èëmpêo iæíæäåemo në atiny a jej využitie je problém v celej Európe. Budúcnos na trhu s drevom bude potrebné vníma v kontexte medzinárodného trhu a ekonomických podmienok na om. Európa využíva svoje exportné kvóty iba na 15 %, kým ína na 75 %. Stúpa export surového dreva z Kanady do Ázijských krajín a krajín blízkeho východu. Sankcie a ekonomické reštrikcie zo strany EÚ vo i Rusku viedli k poklesu exportu dreva z Ruska a tiež zastavili viaceré projekty výstavby spracovate ských kapacít európskych koncernov v Rusku. Ve ká as lesov íny a Japonska spadá pod rôzne stupne ochrany, takže tieto krajiny budú aj na alej ve mi závislé na importe dreva a výrobkov z dreva. Rozvoj spracovate ského priemyslu v Európe ovplyv uje aj legislatíva, kde je potrebných množstvo nejednotných certiþ kátov a fytosanitárnych osved ení. Na druhej strane je zrejmé, že o akávané príležitosti v rozvoji energetiky, na poli biopolymérov a v rozvoji alších možností využitia drevnej suroviny, budú znamena stále dynamický vývoj na trhu s drevom a perspektívny rast jeho ceny na trhu. Nárast spotreby a využívania drevnej suroviny však musí na alej krá a s princípmi trvalej udržate nosti lesného hospodárstva a lesov ako celku. Do budúcnosti možno o akáva ekonomické ocenenie mimoproduk ných funkcií lesa a reálne platby za ne aj v podmienkach Slovenska. V opa nom prípade sa lesné hospodárstvo stane ekonomicky neudržate ným odvetvím, ke že už dnes je v mnohých prípadoch za hranicou rentabilnosti (najmä v subjektoch neštátnych lesov). Po akovanie Príspevok vznikol v aka podpore Kultúrnej a Eduka nej grantovej agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ( íslo projektu: 003TU Z-4/2015 Rozvoj konceptuálneho myslenia na technických univerzitách). POUŽITÁ LITERATÚRA Anonymous GREEN REPORT Ministry of Agriculture and rural development, 84 p. EUWID HOLZ UND HOLZWERKSTOFFE, ro níky HOLZEINSCHLAGSMELDUNG FÜR JAHRE , Federal Ministry of Agriculture, Forestry, Environment and Water Management, Vienna, Austria, 88 p. HOLZKURIER, ro níky HOLZMARKTBERICHT , Federal Ministry of Food and Agriculture, Bonn, Germany, Ministerium für Ländlichen Raum, Ernährung, Landwirtschaft und Forsten, 25 s. Informa ný list NLC ro níky Vývoj primerných cien sortimentov surového dreva a dodávok dreva. In: Informa ný list Národného lesníckeho centra, Zvolen 9 s. Adresa autora 84 Ing. Miloš Gejdoš, PhD. Katedra lesnej ažby, logistiky a meliorácií, Technická univerzita vo Zvolene, T. G. Masaryka 24, Zvolen, gejdos@tuzvo.sk

86 MATERIÁLOVÉ TOKY SORTIMENTOV SUROVÉHO DREVA A VYBRANÝCH VÝROBKOV Z DREVA KVANTIFIKÁCIA ZDROJOV ZA OBDOBIE Miroslav Koval ík, Martin Morav ík ABSTRACT Paper quantiþ es sources of rough wood (sawmill logs, pulpwood, Þ rewood and wood chips) and selected wood products (lumber, pulp, paper and panels) for the years 2010 to 2015 for the purpose to analyze the material ß ows of wood raw material. Analysis of ß ows of wood raw material in Slovakia aims to determine the balance between production and primary use of wood in the country and of the relationship between the basic production indicators, foreign trade relations and the possibilities of using wood raw material in domestic conditions. ^æeeæãn iåpqëhæpã äiäæhæoe pî lppq iåpoeeæãn æãqëehår _íæmo `ða panels, MDF panels, and veneer sheets) are presented at the end of this paper. Key words: wood ß ows in Slovakia, wood resource quantiþ cation, cascade use of wood 1 ÚVOD Zelená ekonomika predstavuje nízkouhlíkové hospodárstvo v snahe zníženia erpania fosílnych palív a efektívneho využívania obnovite ných zdrojov ako je drevo. Prostredníctvom racionálneho využívania dreva môže lesné hospodárstvo (LH) a drevospracujúci priemysel (DSP) významne prispie k naplneniu cie ov zelenej ekonomiky (FAO/UNE- CE, 2009). Cesta surového dreva od jeho produkcie až po nájdenie svojho kone ného spotrebite a je pomerne dlhá a drevo musí asto prejs nieko kými úrov ami spracovania a typov trhov, kým hotový výrobok za ne plni svoje poslanie. Jednotlivé úrovne, ktorými drevo prechádza reprezentujú les, prvotné spracovanie dreva, druhotné spracovanie dreva, následné odvetvia využívajúce drevo vo svojom výrobnom procese a kone ní spotrebitelia. Na týchto trhoch sa surové drevo mení na výrobky prvotného spracovania medziprodukty (rezivo, celulóza, panely), výrobky druhotného spracovania (nábytok, stavebno-stolárske výrobky), vystupuje ako sú as výslednej produkcie rôznych odvetví stavebníctva, automobilového priemyslu. V rôznych podobách sa dostáva na kone nú spotrebu (Paluš, 2004). S rastúcim zavádzaním princípov trvalo udržate ného obhospodarovania lesov sa zlepšujú prístupy hospodárenia so zdrojmi a ich environmentálna kvalita. Analýza materiálových tokov (AMT) je jeden z efektívnych nástrojov na riadenie spotreby zdrojov a ich zachovanie pre alšie generácie. Základným konceptom, z ktorého vychádza prístup AMT je jednoduchý model vz ahov medzi ekonomikou a prostredím, v ktorom je ekonomika vnoreným podsystémom prostredia a závisí od konštantného priechodu materiálu a energie. V rámci analýzy tokov dreva sa samostatne deþ nuje tok drevnej suroviny ako materiálu na spracovanie a tok drevného odpadu, ktorý vzniká v procese produkcie dreva a výrobkov z dreva a ktorý je následne využitý v alšom spracovaní, resp. využitý na výrobu energie. Vplyv vonkajších tokov dreva do krajiny a z krajiny je zoh adnený pomocou 85

87 exportu a importu. Hlavné využitie gu atiny je v piliarskom priemysle na výrobu reziva, výrobu dýh a preglejok, resp. gu atina je spracovaná vo vlastných prevádzkach (vlastná spotreba). Vlákninové a ostatné priemyslové drevo využíva celulózo-papierenský priemysel na výrobu buni iny, mechanickým spracovaním sa produkujú aglomerované materiály. Zvyšok dreva tejto kategórie má rôzne využitie ako ostatné priemyslové drevo, resp. je spotrebované producentmi (vlastná spotreba). Palivo reprezentuje sortiment využívaný na výrobu energie vo vlastných alebo cudzích prevádzkach, avšak hlavne v domácnostiach. Príspevok kvantiþ kuje zdroje surového dreva (piliarska gu atina, vlákninové drevo, palivové drevo a lesná štiepka) a vybraných výrobkov z dreva (rezivo, celulóza, papier a panely) za roky 2010 až 2015 pre analýzu materiálových tokov drevnej suroviny. Analýza tokov drevnej suroviny v SR má za cie ur i bilanciu medzi produkciou a prvotným využitím dreva v krajine a popísa vz ahy medzi základnými produk nými ukazovate mi, vz ahmi v zahrani nom obchode a možnos ami využitia drevnej suroviny v domácich podmienkach. Dostupnos oþ ciálnych údajov o materiálových tokoch surového dreva a výrobkov z dreva na Slovensku je pomerne nízka, resp. v niektorých prípadoch takéto údaje vôbec neexistujú. Prí inou sú nekompletné štatistické zis ovania (malé prevádzky nie sú predmetom štatistického zis ovania) alebo neexistujúci marketingový informa ný systém. Ako zdroj údajov sa použila rezortná štatistika LH Štvr ro ný výkaz o dodávkach dreva v lesníctve Les D (MP SR) 2-04 ako aj štatistické zis ovania ŠÚ SR Ro ný výkaz o výrobe priemyselných výrobkov a priemyselných službách PRIEM 6-01 a Colná štatistika SR (údaje o dovoze a vývoze vybraných skupín tovarov). 2 KVANTIFIKÁCIA ZDROJOV PRE ANALÝZU MATERIÁLOVÝCH TOKOV SUROVÉHO DREVA V rámci príspevku sa kvantiþ kuje produkcia, export, import a spotreba vybraných sortimentov surového dreva ako sú piliarska gu atina, vlákninové drevo, palivové drevo a lesná štiepka za roky 2010 až Piliarska gu atina Produkcia piliarskej gu atiny bola na úrovni tis m 3 v rokoch a vrchol dosiahla v sledovanom období v roku 2010 na úrovni tis. m 3. V rokoch 2011 až 2013 postupne klesla až na tis. m 3. V roku 2014 vzrástla na úrove roku 2011, na tis. m 3, o bolo spôsobené najmä vyššou ažbou. V roku 2015 klesla na úrove tis. m 3 v dôsledku nižšej ažby. Export a import piliarskej gu atiny úzko súvisí s jej produkciou. Relatívne vysoký export piliarskej gu atiny je spojený s vetrovými kalamitami a dopytom domáceho drevospracujúceho priemyslu. Export piliarskej gu atiny bol v rokoch 2010 a 2015 na úrovni tis. m 3 až tis. m 3. V roku 2015 dosiahol export úrove tis. m 3. Import piliarskej gu atiny je na relatívne nízkej úrovni do 200 tis. m 3. Najmenej sa doviezlo piliarskej gu atiny v roku 2011 a to 61 tis. m 3. V roku 2015 sa doviezlo 94 tis. m 3. Spotreba piliarskej gu atiny bola v rokoch na úrovni tis m 3, svoje maximum dosiahla v roku 2010 na úrovni tis. m 3. Od roku 2011 postupe klesá aj v dôsledku vysokého vývozu do zahrani ia. V roku 2015 klesla najmä v dôsledku nižších ažieb dreva na úrove tis. m 3 (tabu ka 1). 86

88 b[c[xwdex fg atina Ihli naté + listnaté Spolu Tabu ka 1 Produkcia a spotreba piliarskej gu atiny Jednotka Produkcia m Export m Import m Spotreba m Produkcia m Ihli naté Export m Import m Spotreba m Produkcia m Listnaté Export m Import m Spotreba m Zdroj: Štvr ro ný výkaz o dodávkach dreva v lesníctve Les D (MP SR) 2-04, Colná štatistika SR 2.2 Vlákninové drevo Produkcia vlákninového dreva je ovplyv ovaná v dôsledku výskytu náhodných ažieb a odbytových možností na domácich a zahrani ných trhoch. V roku 2015 bola produkcia vlákninového dreva vo výške tis. m 3 ovplyvnená najmä rozsiahlou kalamitou v roku Produkcia vlákninového dreva bola v rokoch 2010 až 2015 na úrovni tis. m 3 až tis. m 3. Export vlákninového dreva mal rastúcu tendenciu z 820 tis. m 3 v roku 2010 na tis. m 3 v roku V rokoch 2011 a 2012 klesol na 680 tis. m 3. V roku 2014 vzrástol na tis. m 3 a následne v roku 2015 mierne klesol na 937 tis. m 3. Prevažuje vývoz ihli natého vlákninového dreva. Dovoz vlákninového dreva má podobne rastovú tendenciu ako vývoz avšak v menších množstvách. Prevažuje dovoz listnatého vlákninového dreva. V roku 2015 dovoz vlákninového dreva dosiahol úrove 413 tis. m 3. Celulózo-papierenský priemysel stabilne spotrebuje tis. m 3 vlákninových sortimentov surového dreva a zvyšok tis. m 3 spotrebováva výroba ve koplošných materiálov, predovšetkým výroba drevotrieskových dosiek (tabu ka 2). hcie\[\jkl mwokj Ihli naté + listnaté Spolu Tabu ka 2: Produkcia a spotreba vlákninového dreva Jednotka Produkcia m Export m Import m Spotreba m

89 hcie\[\jkl mwokj Jednotka Produkcia m Ihli naté Export m Import m Spotreba m Produkcia m Listnaté Export m Import m Spotreba m Zdroj: Štvr ro ný výkaz o dodávkach dreva v lesníctve Les D (MP SR) 2-04, Colná štatistika SR 2.3 Palivové drevo a lesná štiepka Produkcia palivového dreva má rastúcu tendenciu aj ke na relatívne nízkej úrovni z 510 tis. m 3 v roku 2010 na 690 tis. m 3 v roku V rokoch 2014 a 2015 mierne klesla na úrove 560 tis. m 3. Export palivového dreva je dos nevyvážený ( tis. m 3 ro ne). Priebeh exportu palivového dreva je podobný exportu piliarskej gu atiny. Zatia najvyšší export palivového dreva bol v rokoch 2013 a 2014 na úrovni 460 tis. m 3. Podobne je rozkolísaný aj import palivového dreva, ktorý v roku 2015 dosiahol úrove 37 tis. m 3. Spotreba palivového dreva je na úrovni 230 tis. m 3 v roku 2014 až 630 tis. m 3 v roku V údajoch o palivovom dreve nie sú zapo ítané dodávky z tzv. bielych plôch (plochy mimo LPF), ktoré môžu dosahova ro ne úrove až 300 tis. m 3. Spotreba lesnej štiepky je v rokoch 2010 až 2015 na úrovni 525 až 786 tis. ton. V údajoch o lesnej štiepke nie sú zapo ítané dodávky z tzv. bielych plôch (plochy mimo LPF), ktoré môžu dosahova ro ne úrove až 200 až 300 tis. ton. bxc[kjkl mwokj a lesná štiepka Palivové drevo Tabu ka 3: Produkcia a spotreba palivového dreva a lesnej štiepky Jednotka Produkcia m Export m Import m Spotreba m Lesná štiepka Produkcia m Export m Import m Spotreba m Zdroj: Štvr ro ný výkaz o dodávkach dreva v lesníctve Les D (MP SR) 2-04, Colná štatistika SR 88

90 V poslednom období je zvýšenie dodávok surového dreva ovplyvnené najmä náhodnými ažbami v dôsledku pôsobenia škodlivých inite ov, ale aj zvýšením zásob dreva v lesoch vo vyšších vekových stup och. Taktiež možno pozorova zlepšenú štruktúru dodávok sortimentov surového dreva. Napr. v roku 2014 mali ihli naté piliarske sortimenty podiel 60 % a listnaté piliarske sortimenty 37 % z celkových dodávok surového dreva. Podobná štruktúra sortimentov surového dreva bola aj v roku Zberový papier Podniky celulózo-papierenského priemyslu spracujú ro ne spolu 50 až 80 tis. ton zberového papiera z vlastného zberu a alších 30 až 55 tis. ton z dovozu. Celková spotreba zberového papiera na vlastnú papierenskú produkciu bola 109 tis. ton. Pomerne ve ká as zberového papiera je pod a údajov ŠÚ SR ur ená na export najmä v dôsledku ukon enia výroby jeho najvä šieho spotrebite a. Množstvo exportovaného zberového papiera postupne stúpa zo 124 tis. ton v roku 2010 na 280 tis. ton v roku Najvä šími spotrebite mi zberového papiera, kvalitnejších druhov, na alej zostávajú prevádzky na výrobu hygienických produktov, Metsä Tissue a.s. (45 tis. ton) a SHP Harmanec a.s. (25 tis. ton). Tabu ka 4: Produkcia a spotreba zberového papiera pqowjkr sxs[ow Jednotka Zberový papier Produkcia tona Export tona Import tona Spotreba tona Zdroj: Ro ný výkaz produk ných odvetví Priem 6-01, Colná štatistika SR Príspevok kvantiþ koval len zdroje surového dreva a z druhotných zdrojov surovín len zberový papier. V poslednom období rastie aj recyklácia výrobkov z dreva a dá sa predpoklada nárast dôležitosti tejto suroviny aj z h adiska objemu. Preto bude potrebne sa zaobera aj zis ovaním objemu recyklovaného dreva na Slovensku. 3 MATERIÁLOVÉ TOKY VYBRANÝCH VÝROBKOV Z DREVA V rámci príspevku sa kvantiþ kuje produkcia, export, import a spotreba vybraných výrobkov z dreva ako sú rezivo, celulóza, papier a panely za roky 2010 až Rezivo Produkcia reziva sa vyvíjala v závislosti od ažby dreva na Slovensku a odbytových možností doma a v EÚ. Produkcia reziva bola v rokoch na úrovni tis. m 3, v rokoch 2012 až 2015 klesla na úrove tis. m 3 až tis. m 3. Export reziva má ažisko v ihli natom rezive. Export tejto komodity je v rozmedzí 580 tis.m 3 v roku 2013 až tis. m 3 v roku Import reziva je nižší na úrovni 180 tis. m 3 až

91 tis. m 3 a jedná sa hlavne o ihli naté rezivo. Spotreba reziva bola v rokoch na úrovni až tis. m 3, s výnimkou roku 2010, kedy bola vo výške tis. m 3. Ihli naté + listnaté Spolu tou[kj Jednotka Tabu ka 5: Produkcia a spotreba reziva Produkcia m Export m Import m Spotreba m Produkcia m Ihli naté Export m Import m Spotreba m Produkcia m Listnaté Export m Import m Spotreba m Zdroj: Ro ný výkaz produk ných odvetví Priem 6-01, Colná štatistika SR 3.2 Celulóza Produkcia vlákniny mierne postupne stúpala z 637 tis. ton v roku 2010 na 708 tis. ton v roku Za sledované obdobie je pomerne vyrovnaná, o sved í o stabilite celulózopapierenského priemyslu a jeho odbytových možnostiach aj po as krízy. Export vlákniny je relatívne vyrovnaný na úrovni tis. ton ro ne. Podobne je na tom aj import vlákniny, ktorá sa realizuje na úrovni tis. ton ro ne. Spotreba vlákniny postupne narastala z 675 tis. ton v roku 2010 na 700 až 750 tis. ton v rokoch V rokoch 2013 až 2015 mierne klesla až na úrove 608 tis. ton (tabu ka 6). Tabu ka 6: Produkcia a spotreba celulózy vocgcwux Jednotka Produkcia tona Export tona Import tona Spotreba tona Zdroj: Ro ný výkaz produk ných odvetví Priem 6-01, Colná štatistika SR 9Q

92 3.3 Papier Produkcia papiera je vyrovnaná po as rokov s postupným miernym rastom až na úrove 812 tis. ton v roku Export papiera je takisto pomerne vyrovnaný v rozsahu tis. ton ro ne, okrem roku 2010 kedy bol na úrovni 740 tis. ton. Import papiera má rovnaký priebeh ako export. Je vyrovnaný na úrovni tis. ton ro ne. Spotreba papiera je vyrovnaná zhruba na úrovni 612 až 653 tis. ton, s výnimkou roku 2010 kedy bola na úrovni 475 tis. m 3. Tabu ka 7: Produkcia a spotreba papiera bxs[ow xom\jyex z{ { z{ z{ z z{ } z{ ~ z{ Produkcia tona Export tona Import tona Spotreba tona Zdroj: Ro ný výkaz produk ných odvetví Priem 6-01, Colná štatistika SR 3.4 Panely Produkcia panelov má rastúci trend zo 669 tis. m 3 v roku 2010 na 955 tis. m 3 v roku A to aj napriek ukon eniu produkcie drevovláknitých dosiek za iatkom roka Rastie najmä produkcia latoviek a drevotrieskových dosiek. Na Slovensku absentuje výroba OSB dosiek. Export panelov je pomerne vyrovnaný na úrovni 300 až 360 tis. m 3, s výnimkou rokov 2010 a 2015, kedy bol 455 tis. m 3, resp. 597 tis. m 3. V importe prevláda najmä dovoz OSB dosiek a drevovláknitých dosiek kvôli ich chýbajúcej produkcií na Slovensku. Spotreba panelov mierne rastie zo 700 tis. m 3 na tis. m 3 v roku 2014, resp. 914 tis. m 3 v roku 2015 (tabu ka 8). Tabu ka 8: Produkcia a spotreba panelov bx\oc xom\jyex z{ { z{ z{ z z{ } z{ ~ z{ Produkcia m Panely Export m Import m Spotreba m Produkcia m Dyhy Export m Import m Spotreba m P

93 bx\oc xom\jyex z{ { z{ z{ z z{ } z{ ~ z{ Produkcia m La ovky Trieskové dosky DVD dosky Export m Import m Spotreba m Produkcia m Export m Import m Spotreba m Produkcia m Export m Import m Spotreba m Zdroj: Ro ný výkaz produk ných odvetví Priem 6-01, Colná štatistika SR 4 ZÁVER Medzi zdrojmi piliarskej hmoty a spracovate skou kapacitou piliarskych prevádzok na Slovensku sú zna né disproporcie, ke kapacity vysoko prevyšujú zdroje. Hlavnou prioritou v piliarskej výrobe musí by modernizácia techniky a technológie s cie om vyššej efektívnosti výrobnej produkcie a tým aj zvýšeniu konkurencieschopnosti piliarskych prevádzok. Spracovatelia piliarskej hmoty sa musia viacej orientova na vyššiu Þ nalizáciu reziva pre odberate ov v nábytkárskom priemysle a stavebno- stolárskej výrobe. Na Slovensku rastie v posledných rokoch najmä produkcia latoviek a drevotrieskových dosiek. Pozitívom všetkých liniek na výrobu DTD je, že sú vybavené zariadeniami na povrchovú úpravu fóliami s rôznymi dezénmi resp. dyhami rôznych drevín. Z poh adu drevnej suroviny sú všetky linky dostato ne materiálovo pokryté. Výroba preglejovaných materiálov v SR (preglejky, latovky) mali klesajúcu tendenciu najmä kvôli uzatvoreniu výrobných kapacít v Preglejke Žarnovica a Bukóze Vranov z dôvodov nedostatku Þ nan ných zdrojov na modernizáciu. Napriek tomu ich produkcia v posledných dvoch rokoch vzrástla. Slovensko sa stalo krajinou, ktorá výrobnú potrebu dyhy kryje dovozom. Dá sa predpoklada, že z h adiska dlhodobého horizontu a predovšetkým z h adiska krytia potrieb vysoko kvalitnej gu atiny na výrobu dyhy príde na Slovensko zahrani ný kapitál. Na Slovensku chýbajú výrobné kapacity na výrobu OSB dosiek a drevovláknitých dosiek. Polotvrdé vláknité dosky (MDF) sa v SR nevyrábajú a náš nábytkársky priemysel je odkázaný na dovoz. Zavedenie výroby polotvrdých dosák na Slovensku môže by reálny v strednodobom alebo dlhodobom asovom horizonte. Orientovaná triesková doska (OSB) je nový modiþ kovaný materiál z aglomerovaného dreva, ktorý sa používa v stavebno-stolárskej innosti. Nepredpokladá sa v najbližšej dobe so zavedením jeho výroby na Slovensku. Spracovatelia OSB sú v SR odkázaní na dovoz tejto komodity. 92

94 p né ažby surového dreva na úrovni 9 mil. m 3 dávajú predpoklad dostatku suroviny pre všetky výrobné odvetvia spracovania dreva. Je potrebné ich navrhnú, tak aby materiálové toky surového dreva boli optimálne z h adiská kaskádovitého využitia ako aj viazania uhlíka. Táto publikácia vznikla s podporou projektu APVV Výskum využívania dreva ako obnovite nej suroviny v kontexte zelenej ekonomiky. POUŽITÁ LITERATÚRA FAO/UNECE 2009: Unece Geneva Timber and Forest discussion Paper 54 The forest sector in the green economy. Geneva: United Nations Economic Commission for Europe ISSN , 54 p. Morav ík, M. a kol., 2010: Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2010 (Zelená správa). Bratislava, MP SR a NLC LVÚ Zvolen, 102 s. Morav ík, M. a kol., 2009: Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2009 (Zelená správa). Bratislava, MP SR a NLC LVÚ Zvolen, 147 s. PALUŠ, H. 2004: Obchod s drevom a výrobkami z dreva. Skriptá pre denné štúdium. Zvolen: Technická univerzita, 2004, 111 s. ISBN Zelená správa Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok oíoãì eiåìêä 2QP5f ðiåìêä p íoeãp gpeipqìåehêo ê ðípêoãemo åoiëèíæmo!ä åpm ƒ b Žb Ing. Miroslav Koval ík, PhD., Ing. Martin Morav ík, CSc., NLC Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 22, Zvolen Tel.: , (180), Fax: , kovalcik@nlcsk.org, moravcik@nlcsk.org 93

95 FAKTORY OVPLYV UJÚCE TOKY ENERGETICKÉHO DREVA NA SLOVENSKU Milan Oravec, Marián Slamka, Ingrid Kriššáková ABSTRACT Fuel woody biomass is probably the most signiþ cant renewable energy source (RES) in Slovakia, taking into the consideration an area of 43,035 km 2 and more than 45 % forest coverage. Remarkable increase of its utilization is recorded since 2002, but so far it has not reached a level of exploitable potential. The Slovak annual consumption nowadays is of about 3.1 million tons of this renewable raw material and its annual exploitable potential is estimated at around 4.5 million tons. The main sources of fuel woody biomass in Slovakia forms the raw wood of lower quality harvested on forest land, raw wood harvested on non-forest land overgrown with woody plants, residues and waste after the wood processing in the wood processing industry and residues after mechanical processing (debarking) of Þ bre pulp and paper industry. Flows of fuel woody biomass from the owners, producers and processors to the end users are inß uenced by several factors, while the analysis is the subject of this paper. K ú ové slová: Drevná biomasa, toky dreva, obnovite né zdroje energie, 1 ÚVOD Pri rozlohe km 2 a viac ako 45 % lesnatosti patrí palivová drevná biomasa na Slovensku k najvýznamnejším obnovite ným zdrojom energie (OZE). Významný nárast pri jej využívaní tu zaznamenávame od roku 2002, avšak doteraz sa nedosiahla úrove využite ného potenciálu. V sú asnosti sa na Slovensku ro ne spotrebuje približne 3,1 mil. ton tejto obnovite nej suroviny a jej ro ný využite ný potenciál sa odhaduje na približne 4,5 mil. ton. Hlavné zdroje palivovej drevnej biomasy v SR tvorí surové drevo nižšej kvality vy ažené na lesných pozemkoch, surové drevo vy ažené na nelesných pozemkoch porastených lesnými drevinami, zvyšky a odpady po spracovaní dreva v drevospracujúcom priemysle a zvyšky po mechanickej úprave (odkôr ovanie) vlákninového dreva v celulózo-papierenskom priemysle. alšími menej významnými zdrojmi palivovej dendromasy sú brehové porasty a ostatné líniové výsadby, ktoré však plnia prioritne mimoproduk né funkcie a tiež komunálny drevný odpad. Toky palivovej drevnej biomasy od jej vlastníkov, producentov a spracovate ov až ku kone ným užívate om ovplyv uje viacero faktorov, ktorých analýza je predmetom tohto príspevku. 2 ZDROJE PALIVOVEJ DREVNEJ BIOMASY V roku 2014 sa na lesných pozemkoch SR vy ažilo 9 417,4 tis.m 3 hrubiny dreva bez kôry, z toho ažba ihli nanov bola 5 268,7 tis.m 3 a listná ov 4 148,6 tis.m 3. Náhodná ažba vplyvom pôsobenia škodlivých inite ov najmä v ihli natých porastoch dosiahla 6 141,8 tis.m 3, o predstavuje 65,2 % celkovej ažby. Vysoké podiely náhodných ažieb najmä ihli nanov ovplyv ujú vývoj zastúpenia drevín. V období rokov pokleslo 94

96 zastúpenie ihli natých drevín zo 41,0 na 38,2 %. V štruktúre listnatých drevín sa znížilo zastúpenie duba a vzrástol podiel buka a hrabu (Zelená správa 2015). Energetické drevo sa vyrába najmä z listnatej suroviny. Jeho produkcia v roku 2014 bola 1 449,7 tis.t. Ro ná produkcia zvyškov po mechanickom spracovaní dreva bola 1 669,9 tis.m 3, zvyškov pri výrobe aglomerovaných materiálov 109,5 tis.t a tuhých zvyškov pri chemickom spracovaní dreva 422,1 tis.t. Produk né možnosti palivovej drevnej biomasy sú závislé od vývoja zásob dreva, vekovej štruktúry lesných porastov a prírastku. Ve ký vplyv majú kalamity v lesných porastoch, ktoré môžu pri ich ve kom výskyte spôsobova výkyvy ažieb dreva v jednotlivých rokoch. ažbové možnosti tiež ovplyv ujú príslušné záväzné právne predpisy a postupy hospodárskej úpravy lesov. Surovinou na výrobu energetických ihli natých a listnatých štiepok sú sortimenty dreva VI. kvalitatívnej triedy deþ nované v STN , tenká prerezávková hmota, ažbové a manipula né zvyšky (Paluš, 2013). Významným zdrojom palivovej drevnej biomasy na Slovensku sú aj po nohospodárske pozemky dlhodobo nevyužívané na po nohospodársku produkciu a ostatné nelesné pozemky porastené drevinovou vegetáciou v dôsledku prírodnej sukcesie (Oravec & Slamka, 2014a). Na nelesných pozemkoch rastú prevažne listnaté porasty alebo zmiešané porasty s podielom listná ov nad 90 %, prevažne ihli naté porasty prevažujú len v severnej asti (Žilinský kraj). Zásoby hrubiny dreva bez kôry sa identiþ kovali na úrovni 36,59 mil. m 3 (Šmelko & Šebe, 2009). Zásoby nadzemnej stromovej biomasy s kôrou sú 58,40 mil. m 3. Hmotnos zásoby nadzemnej stromovej biomasy po zoh adnení drevinovej štruktúry predstavuje 50,8 mil. t. Na cca 191 tis. ha rastú porasty s vekom do 40 rokov a iba 82 tis. ha pokrývajú porasty staršie. Z h adiska výskytu, porasty na nelesných pozemkoch rastú najmä v nížinných oblastiach (cca 22 %) a podhorských oblastiach (48 %) s rovinatými a mierne zvlnenými terénmi (celkovo 83 %). Pôdne pomery na nelesných pozemkoch porastených drevinovou vegetáciou sa takmer neodlišujú od vlastností pôd lesných pozemkov, o vytvára priaznivé podmienky pre produkciu dendromasy. V porovnaní s lesnými pozemkami majú porasty na nelesných pozemkoch nižšiu hektárovú zásobu, ktorá dosahuje 133 m 3 hrubiny bez kôry. To znižuje ich produk ný potenciál. Sú asné drevinové zloženie s vysokým zastúpením rýchlorastúcich drevín a veková štruktúra (vek vä šinou do 40 rokov) zvyšuje produk ný potenciál týchto porastov. V sú asnosti sa takmer celková ažená nadzemná stromová biomasa z nelesných pozemkov využíva na výrobu palivových štiepok. Sortimenty vyššej kvality sa vzh adom na ich malých podiel a koncentráciu spravidla nevyrábajú. Potencionálnym zdrojom palivovej drevnej biomasy využite nej na energetické zhodnocovanie je komunálny drevný odpad alebo výrobkov z dreva po skon ení doby ich používania, drevný obalový materiál a pod. V roku 2014 sa na Slovensku vyprodukovalo tis.t odpadov, z toho približne 20 % (1 838,9 tis.t) tvoril komunálny odpad (KO). Triedený zber KO je hodnotený ako nedostato ný a v zmysle požiadaviek rámcovej smernice o odpade v súvislosti s cie om dosiahnu úrove recyklácie KO 50 % je potrebné ú innos zberu zvýši, pri om je potrebné zabezpe i aj zber biologicky rozložite ného kuchynského odpadu, jedlého oleja a tukov, dreva, elektroodpadu použitých batérií a akumulátorov, textilu a šatstva. V roku 2014 sa z KO vytriedilo t dreva (SAŽP), pri om sa jeho potenciál odhaduje na viac ako t (Vojta, A. a kol. 2015). Produkcia odpadov z obalov má v SR narastajúci charakter. Množstvo vyprodukovaných drevných odpadov z obalov, ich materiálové a energetické zhodnotenie v rokoch 2011 až 2014 je uvedené v tabu ke 1. (Zdroj SAŽP). 95

97 Tabu ka 1. Množstvo vyprodukovaných drevných odpadov z obalov, ich materiálové a energetické zhodnotenie R " ˆ Drevo Energetické zhodnotenie (t) Materiálové zhodnotenie (t) , , , , , , , , ,03 Zdroj: SAŽP Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky za rok 2014, 2013, TOKY ENERGETICKÉHO DREVA Drevná biomasa z lesných a nelesných pozemkov Distribúciu lesnej drevnej biomasy v štátnych lesoch (Lesy SR) zabezpe uje vlastný producent biomasy štiepok na základe zmlúv s koncovým odberate om. Dopravu štiepok na medzisklad dodávate a alebo priamo koncovému odberate ovi vykonávajú súkromné dopravné spolo nosti vlastniace dopravné prostriedky s objemom ložného priestoru 20 až 40 m 3. Distribúciu lesnej drevnej biomasy v neštátnych lesoch zabezpe ujú súkromné spolo nosti v rozsahu zmluvných vz ahov s koncovým odberate om a producentom dreva (Oravec & Slamka, 2014b). Pri distribúcie drevnej biomasy z nelesných pozemkov je fungovanie dodávate ského re azca podobné ako pri dodávkach lesnej drevnej biomasy od neštátnych vlastníkov lesov (Oravec & Slamka, 2014c). V sú asnosti pôsobí na Slovensku viac ako 250 súkromných Þ riem zaoberajúcich sa dodávkami palivovej drevnej biomasy. V dôsledku zostrujúceho sa konkuren ného prostredia sa ich po et postupne znižuje. Odpady z drevospracujúceho priemyslu V sú asnosti na Slovensku existuje približne 600 Þ riem spracujúcich drevo, z oho približne 250 zamestnáva viac ako 20 pracovníkov. Významnos jednotlivých spracovate- ov vzrastá s ro ným množstvom vyprodukovaných odpadov, ktoré prevyšujú ich vlastnú energetickú spotrebu a sú zaujímavé pre Þ rmy distribuujúce palivovú drevnú biomasu a koncových odberate ov. Približne 50 spracovate ov dreva má technologické vybavenie na výrobu štiepok a 12 spracovate ov alebo s nimi súvisiacich Þ riem vyrába pelety. Každý zo spracovate ov dreva dodáva kusové odpady a piliny. Distribúcia drevných odpadov sa vykonáva týmito alternatívnymi postupmi: 1. Výrobcovia štiepok z odpadov sú asto kontaktovaní koncovými odberate mi, alebo nimi zriadenými dcérskymi spolo nos ami zameranými na zásobovanie palivom, pri om dochádza k uzatváraniu priamych zmluvných vz ahov s využitím služieb dopravných spolo ností na strane odberate a. Tento postup sa uplat uje aj v prípade vä ších producentov kusových drevných odpadov. 2. Distribu né Þ rmy na základe zmluvných vz ahov s koncovými odberate mi kontaktujú producentov odpadov a vykonávajú alebo zabezpe ujú celý re azec výrobných inností, dopravu suroviny a štiepkovanie. 96

98 3. Výrobcovia peliet aktívne h adajú obchodných partnerov doma a v zahrani í, prípadne domácich koncových odberate ov, pri om zabezpe ujú distribúciu peliet vlastnými dopravnými prostriedkami, alebo využívajú služby dopravných spolo ností. 4 FAKTORY OVPLYV UJÚCE TOKY ENERGETICKÉHO DREVA NA SLOVENSKU Zmluvné (dodávate sko-odberate ské) vz ahy Zmluvný vz ah distribu nej Þ rmy s koncovým odberate om, v ktorom sú deþ nované parametre dodávok množstvo, kvalita, termíny a cena, je rozhodujúcim faktorom pri distribúcii lesnej drevnej biomasy produkovanej u neštátnych vlastníkov lesov. Na základe týchto kritérií kontaktujú distribu né Þ rmy producentov a rokujú s mini o podmienkach dodávok, ktoré vychádzajú z podmienok stanovených v zmluve s koncovým odberate om. V závislosti od požiadaviek producenta biomasy distribu né spolo nosti organizujú jednotlivé lánky dodávate ského re azca. Dopravu lesnej drevnej biomasy pri štátnych lesoch vykonávajú súkromné Þ rmy na základe zmluvných vz ahov s producentom štiepok, inak sa na organizácii zásobovacieho re azca nepodie ajú. Aj v prípade drevnej biomasy produkovanej na nelesných pozemkoch je rozhodujúcim faktorom zmluvný vz ah s koncovým odberate om a v om uvedené podmienky. Na základe týchto kritérií distribu né Þ rmy kontaktujú vlastníkov a obhospodarovate ov a rokujú s nimi o podmienkach dodávok, ktoré vychádzajú z podmienok stanovených v zmluve s koncovým odberate om. Koncentrácia drevnej hmoty Využite ný potenciál palivovej drevnej biomasy je limitovaný nasledujúcimi faktormi: prístupnos lesných porastov determinovaná hustotou lesnej cestnej siete, reliéfom terénu a jeho únosnos ou, technologické podmienky ur ené použitou ažbovou technológiou a stratami hmoty pri stínke a približovaní vy ažených stromov a ich astí, priestorové podmienky ovplyv ujúce sústre ovanie, skladovanie, štiepkovanie a následný odvoz dendromasy, druh ažby pri om vo výchovných ažbách sú podmienky na výrobu palivových štiepok z dôvodu podielu jednotlivých sortimentov a spravidla menších ažbových strát lepšie ako v ažbách dospelých porastov. Koncentrácia energetických zdrojov Toky energetického dreva môže výrazne ovplyvni absencia štátnej resp. regionálnej stratégie pri výstavbe energetických zdrojov. K ú ovou otázkou je ve kos spádovej (gravita nej) oblasti zásobovania energetického zdroja, jej prekrývanie sa so spádovými oblas ami zásobovania alších energetických zdrojov a tiež množstvo vlastníkov, producentov a dodávate ov energetického dreva v spádovej oblasti. Kone ným cie om by nemalo by dlhodobé zostrovanie konkuren ného tlaku pri získavaní resp. produkcii energetického dreva v spádovej oblasti alebo mimo nej, ale tvorba fungujúceho trhu s touto surovinou 97

99 umož ujúceho vzájomnú spoluprácu producentov a odberate ov. V sú asnosti na Slovensku pracuje viac ako 100 energetických zdrojov využívajúcich drevnú biomasu (okrem energetických zdrojov drevospracujúcich podnikov, lesného hospodárstva). Vyrobené teplo sa dodáva do mestských distribu ných sietí na vykurovanie domov a objektov, prípravu teple úžitkovej vody alebo na vykurovanie priemyselných objektov, výrobu technologického tepla. Vyrobená elektrická energia sa dodáva do verejnej distribu nej sústavy Cie ová ro ná kapacita skladov Pre priestorovú náro nos skladovania je potrebné bra do úvahy štruktúru dodávaného energetického dreva. Najvä šiu priestorovú náro nos na skladovanie majú palivá s najmenšou zrnitos ou (piliny, hobliny a pod.) a alej štiepky. ím je však zrnitos paliva menšia, tým vzrastá tiež intenzita fyzikálnych a chemických procesov spôsobujúcich zhoršovanie jeho energetických vlastností. Dopravná vzdialenos a kapacita používaných dopravných prostriedkov Optimálne logistické riešenia zásobovania energetickým drevom si vyžaduje dobrú spoluprácu nielen vlastníkov a dodávate ov, ale aj jeho koncových užívate ov. Vhodné smerovanie dodávok energetického dreva za podmienky využívania ve kokapacitných dopravných prostriedkov (najmä pri palivách s menšou zrnitos ou) umožní minimalizova náklady na dopravu, ako aj celkovú energetickú náro nos procesu produkcie energetického dreva. 5 ZÁVER Rýchly rast po tu koncových odberate ov palivovej drevnej biomasy a ich nerovnomerné rozmiestnenie na území Slovenska vzh adom na ekonomickú dostupnos drevnej biomasy spôsobuje potenciálne komplikácie v zásobovaní drevnou biomasou, ktoré sa prejaví v budúcom období. Z h adiska dodávate ských re azcov vznikla potreba krytia ve kej spotreby drevnej biomasy v centrálnej asti Slovenska (Zvolen, Banská Bystrica, Topo any). Preto najmä koncoví odberatelia vynakladajú zna né úsilie na zachovanie bezpe nosti dodávok palív. Rozhodujúcim faktorom udržania sa na trhu v budúcnosti bude efektivita vo výrobe energie. Pri biomase, ale aj pri iných druhov palív je viazaná na možnos jej dostato ného a vyrovnaného odberu energie. Túto podmienku sp ajú lokality s vybudovanou distribu nou sie ou tepla pre komunálny sektor v kombinácii s priemyselnými podnikmi a pri vä ších energetických zdrojoch je vysokoefektívna kombinovaná výroba tepla a elektriny. Príležitos ou na zabezpe enie trvalej udržate nosti produkcie a energetického využívania palivovej drevnej biomasy sú snahy o zlepšenie sú asného stavu v oblasti vzájomnej spolupráce dodávate ov biomasy a zlepšenie ich postavenia vo i kone ným odberate om, ekonomickej dostupnosti lesnej biomasy, možnosti zvýšenia produkcie biomasy na nelesných pozemkoch, ekonomického prostredia a transparentnosti vz ahov, technologického vybavenia producentov a dodávate ov biomasy a poskytovanie služieb, štandardizácie kvality biomasy vo vz ahu k cenám, optimalizácie dopravy a skladovania biomasy za ú elom zvýšenia bezpe nosti dodávok, zvýšenia pridanej hodnoty pri produkcii dreva a jeho spracovaní vrátane výroby energií alebo aj spravodlivejšieho rozde ovanie podpory z verejných zdrojov medzi producentov, dodávate ov biomasy a kone ných užívate ov. 98

100 Š akovanie Tento príspevok vznikol v aka Þ nan nej podpore Agentúry pre vedu a výskum v súvislosti s riešením projektu APVV Výskum potenciálu drevnej biomasy na energetické využitie. POUŽITÁ LITERATÚRA 1. Oravec, M., Slamka, M. 2014a. Drevná biomasa na nelesných pozemkoch. Ro nícke noviny , s Oravec, M., Slamka, M. 2014b. Zásobovacie re azce biomasy na Slovensku. In: Aktuálne otázky ekonomiky LH SR. Zborník z odborného seminára. NLC Zvolen. S Oravec, M., Slamka, M. 2014c. Analyses of Slovak Biomass Supply Chain. Project Foropa 2013 Annual Report. NLC Zvolen. 13 p. 4. Paluš, H Trh a obchod s drevom a výrobkami z dreva. TU Zvolen. 224 s. ISBN Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky za rok 2014, 2013, Šmelko, Š, Šebe, V Aktuálne informácie o lese na nelesných pozemkoch pod- a NIML SR , metodika ich získania a námety na jej využitie v krajinnej ekológii. Zaušková, L. (ed.). Spustnuté pôdy a pustnutie krajiny. Zborník referátov z vedeckého seminára. UMB B. Bystrica, s ISBN Vojta, A. a kol Zber a spracovanie údajov pre vykonanie analýz sú asného stavu recyklácie výrobkov z dreva na Slovensku a identiþ káciu oblastí priorít z h adiska potrieb inovácií vrátane technicko ekonomického hodnotenia. Centrum pre rozvoj drevárskeho, nábytkárskeho a celulózo-papierenského priemyslu. Bratislava, 101 s. 8. Zelená správa Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok Adresa autorov Milan Oravec, Marián Slamka, Ingrid Kriššáková NLC Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 22, Zvolen Tel.: , (180), Fax: , oravec@nlcsk.org, slamka@nlcsk.org, krissakova@nlcsk.org 99

101 POTENCIÁL SLOVENSKA PRE VYUŽITIE PRINCÍPOV ZELENEJ EKONOMIKY V LESNÍCKOM SEKTORE A NÁVRH MOŽNÝCH OPATRENÍ Zuzana Sarvašová, Ladislav Kulla, Maroš Sedliak ABSTRACT The green economy is described as an economy in which economic growth and environmental responsibility are maturely cooperating and mutually strengthening. Forestry can lead to the development of all the basic principles of the green economy as deþ ned in the Rovaniemi Action Plan for Forestry Sector, which are: sustainable production and consumption of wood, carbon sequestration in the forest sector, the creation of green jobs in forestry and timber sector, sustained long-term production of forest ecosystems and monitoring of the forest sector in relation to a green economy. To evaluate the potential of the forest sector in Slovakia for fulþ lling the various principles of the green economy and outline the concept of policy instruments for achieving them we have analyzed available data on forestry, wood processing, unemployment etc. Following the Program declaration of the Slovak Government and the tasks of Forestry section at Ministry of Agriculture and Rural development of the Slovak republic are proposed concrete measures to support the objectives of the green economy in the forestry sector in the form of support for ecosystem services and stipulating of national wood processing. Key words: Indicators, Þ nancial instruments, support of ecosystem services, wood 1 ÚVOD Zelená ekonomika (ZE), bioekonomika, obehové hospodárstvo sú k ú ové slová dnešnej doby, ktoré rezonujú ako v medzinárodnom priestore, tak aj v programových dokumentoch vlády Slovenskej republiky. Jednotlivé zelené iniciatívy sa zameriavajú aj na konkrétne ekonomické sektory (energetika, doprava, priemysel, po nohospodárstvo, cestovný ruch). Lesné hospodárstvo (LH) má v ZE zásadný význam. Hnacou silou ZE v sektore LH je spolo enský dopyt po ekosystémových službách v rámci súvisiacich sektorov (drevospracujúci priemysel, papierenský a energetický priemysel, turizmus, vodné hospodárstvo, obchod s uhlíkom at.). V súvislosti so ZE bola na poslednej Ministerskej konferencii FOREST EUROPE 2015 v Madride, prijatá rezolúcia 1: Lesnícky sektor v centre zelenej ekonomiky, ktorá zaväzuje signatárske strany k alšiemu posilneniu úlohy lesného hospodárstva a priemyslu spracovania dreva pri prechode spolo nosti na tzv. zelené hospodárstvo. Tieto iniciatívy vedú k posilneniu sociálnych aspektov trvalo udržate ného obhospodarovania lesov podporou zelených pracovných miest, vzdelávania a sociálnej inklúzie a rodovej rovnosti v lesníctve a k za leneniu hodnoty lesných ekosystémov do ZE. Ekosystémové služby lesa, vrátane produkcie dreva a ostatných produktov lesných ekosystémov, sa stanú základným pilierom ZE v lesnom hospodárstve. Signatári sa zaviazali k podpore výmeny skúseností a informácií o metodikách v oblasti oce ovania a platieb za lesné ekosystémové služby, PQQ

102 podpore politických prístupov na tieto ú ely, ako aj zvyšovaním úsilia k lepšiemu zoh ad- ovaniu hodnoty všetkých služieb lesných ekosystémov v rámci politík relevantných pre lesníctvo a ich nástrojov, vrátane národných lesníckych programov, trhových nástrojov a platieb za ekosystémové služby. Na dosahovanie vytý ených cie ov ZE bolo navrhnutých 6 skupín politických nástrojov, tzv. 6I politické opatrenia (UNDESA, 2012): I1 internalizácia (Internalising) 1/ Dane, platby, poplatky, odvody (napr. za zne is ovanie životného prostredia, využívanie prírodných zdrojov) 2/ Obchodovanie s kvótami alebo certiþ kované systémy I2 stimulácia (Incentivising) 3/ Investi né stimuly pôži ky s nízkym úrokom, mikroþ nancovanie, oslobodenie od platenia daní 4/ Dotácie, výkupné tarify a iné priame podpory tovarov 5/ Odstránenie deformácií trhu vyvolaných politikou a ochrana stimulov (napr. odstránenie dotácií škodlivo pôsobiacich na životné prostredie) 6/ Využitie Þ nancií dlhodobé záruky, vyradenie z podpory, odstránenie bariér vrátane administratívnych, garancia úverov I3 inštitucionalizácia (Institutions) 7/ Regulácie normy, štandardy, informácie o vydaní, ozna ovanie, zákazy, pokuty, záväzné ciele 8/ Vlastnícke práva a prístup k spravodlivosti 9/ Vládne a inštitucionálne kapacity zodpovednos, transparentnos, vynútite nos, boj proti korupcii 10/ Integrované plánovanie, rozhodovanie a manažment využívania zdrojov integrované posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA/SEA), posudzovanie životného cyklu (LCA), pripravenos na živelné katastrofy, predpovede a predikcie I4 investície (Investment) 11/ Zelené verejné obstarávanie 12/ Investície do prírodného kapitálu platby za ekosystémové služby, chránené územia, manažment a ochrana 13/ Investície do udržate ného po nohospodárstva 14/ Investície do udského kapitálu budovanie kapacít, školenia, získavanie zru ností 15/ Investície do infraštruktúry energie, vody, dopravnej, odpadu 16/ Investície do inovácií do výskumu, vývoja, rozvoja a zdie ania informácií I5 informácie (Information) 17/ Dobrovo ný prístup poskytovanie informácií, ozna ovanie, dohody, vzdelávacie iniciatívy 18/ Meranie pokroku zelené ú tovníctvo, zelené ciele a indikátory, inventarizácia uhlíka I6 inklúzia (Inclusion) 19/ Politika na trhu práce zru nosti, preško ovanie, pomoc pri h adaní zamestnania, podpora príjmov a výhod 20/ Úrove sociálnej ochrany zabezpe enie v nezamestnanosti, penzie, kompenzácie pri raste cien, zdravotná starostlivos PQP

103 Z uvedeného vyplýva, že problematika ZE je ve mi komplexná a vyžaduje analýzu vyváženým spôsobom a za použitia holistického prístupu v rámci celkového kontextu politiky životného prostredia a trvalo udržate ného rozvoja. V tomto príspevku sa venujeme analýze potenciálu základných pilierov LH v ZE, s cie om navrhnú koncept politických nástrojov na dosiahnutie základných strategických cie ov ZE v lesníckom sektore na Slovensku. Výsledkom je konkrétny návrh opatrení pre podporu cie ov ZE v LH v podobe podpory na ekosystémové služby v lesnom hospodárstve a podpory na výstavbu drevených domov. 2 METODIKA V rámci analýzy potenciálu LH v ZE boli pre jednotlivé okresy SR pomocou nástrojov GIS spracované údaje o produkcii dreva, údaje z obchodného registra SR a údaje o dostupnej pracovnej sile z registra uchádza ov o zamestnanie evidovaných na úradoch práce. Bol analyzovaný potenciál zamestnávate ov v sektore lesníctva, spracovania dreva a papierenského priemyslu (právnické osoby). Priemerná zásoba dreva lesných porastov na 1 hektár v jednotlivých okresoch bola zistená z údajov NLC o jednotkách priestorového rozdelenia lesa a hektárovej zásobe drevín. Na základe týchto údajov, bola pre každý okres odvodená priemerná hektárová zásoba dreva v okrese (priemerná zásoba). Údaje o po te uchádza ov o zamestnanie pre jednotlivé okresy boli získané zo Štatistického úradu SR (uchádza i o zamestnanie). Na základe analýz opísaných ukazovate ov sa pre každý okres odvodilo skóre a relatívna hodnota potenciálu pre opatrenia ZE v LH. V tabu ke 1 sú uvedené aj hrani né hodnoty intervalov (5 intervalov 1 interval okolo priemernej hodnoty, dva intervaly pod a dva nad priemernou hodnotou). Každému intervalu bolo priradené skóre (1 s 5), ktoré vyjadrovalo jeho významnos pre hodnotenie potenciálu (vyššia hodnota znamenala vyšší potenciál, priemerná hodnota = 3). PQ2 Tabu ka 1: Minimálne, maximálne a priemerné po ty hodnotených ukazovate ov b Œ Ž Ukazovate Minimum Priemer Maximum Právnické osoby Uchádza i o zamestnanie Priemerná zásoba Sumárne skóre bolo rozdelené do piatich tried potenciálu LH v ZE, ktoré vyjadruje priestorové priority pre uplat ovanie politických opatrení ZE v LH SR. Hodnota výsledného potenciálu LH v ZE odráža výsledky sú asného stavu jednotlivých ukazovate ov v danom okrese. Najvyšší potenciál pre uplatnenie opatrení ZE v LH je tam, kde je najviac dreva, Þ riem v danom sektore a uchádza ov o prácu v sektore, naopak, najnižší kde je nedostatok suroviny, spracovate ov aj pracovnej sily. Okresy so skóre do 5 majú najnižší potenciál, 6 8 nízky, 9 priemerný, vysoký, najvyšší. Z h adiska návrhu politických opatrení sme vychádzali z teórie verejnej politiky, kde sme brali do úvahy princípy politických nástrojov (právne, ekonomické, informa né a administratívne), ich typ (formálne, dobrovo né, reštrik né, motiva né) a výhody a nevýhody. Aby navrhované opatrenia boli ú inné a aby dosiahli stanovené ciele ZE návrh

104 opatrení je výsledkom konsenzu všetkých zainteresovaných aktérov. Zamerali sme sa dva druhy motiva ných nástrojov vo forme Þ nan nej podpory na ekosystémové služby lesa v podmienkach zmeny klímy a výstavbu drevených nízkoenergetických domov. 3 ZÁKLADNÉ OBLASTI UPLATNENIA ZE V LH SR ZE chápe LH a spracovanie dreva, ako zdroj príjmov a zamestnanosti na vidieku, ako priestor pre inovácie a lesy vníma v kontexte poskytovania environmentálnych služieb. Z analýzy potenciálu vyplynulo rozdelenie územia SR pre uplat ovanie politických opatrení ZE v LH SR uvedené na obrázku 1. Okresy s najvyšším potenciálom predstavujú prioritu v krátko až strednodobom horizonte. /01:;<=? _ZD`HAIZ T<EHI[F:` <=1HD<B T1H JT`ME ovanie politických opatrení ZE v LH SR. Zdroj: NLC, 2016 Z h adiska jednotlivých pilierov ZE pre LH deþ novaných v tzv. Ak nom pláne pre lesnícko-drevársky sektor, ktorý bol prijatý v decembri 2013 v Rovaniemi, je navrhnutý koncept politických nástrojov smerujúci k dosiahnutiu cie ov ZE v LH SR s prihliadnutím na priority pre programové obdobie vlády SR ( ). Cie om v oblasti trvalej produkcie a spotreby dreva (I. pilier ZE v LH) je podpori ekologizáciu a ekonomiku lesnej výroby a prírode blízke obhospodarovanie lesov, ako sú as soþ stikovanej lesnej ekonomiky, posilni domácu spracovate skú kapacitu listnatého dreva, podpori komplexné spracovanie dreva a inovatívne produkty a služby prostredníctvom maximalizácie úžitku a kvality. Politické nástroje na dosiahnutie tohto cie a môžu ma charakter nepriamej motivácie spotrebite ov napr. cez mobilizáciu zdrojov dreva a podporu výrobkov z dreva alebo zelených stavieb. V oblasti viazania uhlíka (II. pilier ZE v LH) a znižovania emisií skleníkových plynov je potrebné zabezpe i aktívny manažment lesov a podporova prispôsobovanie lesov ú inkom klimatickej zmeny napr. preventívnym vnášaním cie ových drevín budúcej klímy, ako nástroja na zmier ovanie nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy na zabezpe- enie splnenia záväzkov v oblasti klimatických zmien v súlade s Parížskou dohodou. PQ3

105 Zelené pracovné miesta (III. pilier ZE v LH) je možné zabezpe i napr. pri pestovaní lesa a spracovaní dreva a nedrevných produktov v regiónoch s vysokým podielom lesných zdrojov, za predpokladu podpory vzdelávania s cie om získa kvaliþ kovanú pracovnú silu. Za lenenie ekosystémových služieb do LH (IV. pilier ZE v LH) predstavuje najvä šiu sú asnú výzvu. Úlohou štátu, je vstúpi do tohto procesu napr. prostredníctvom podpory odolnosti a polyfunk nej hodnoty budúcich lesov v podmienkach zmeny klímy a podpory prírode blízkeho obhospodarovania lesov, ktoré predstavuje najuniverzálnejší koncept hospodárenia v lesoch pre podporu ES. Rozvoj politiky a monitoringu odvetvia lesného hospodárstva v súvislosti s cie mi zelenej ekonomiky (V. pilier ZE v LH) má za cie podporova rozvoj politických nástrojov a inštitúcií, ktoré majú význam pre LH v podpore udržate ného obhospodarovania lesov. Spo ahlivo poskytova informácie potrebné pre pravidelné hodnotenie progresu pri dosahovaní cie ov ZE a vyhodnocovanie ú innosti zavádzaných nástrojov a opatrení je možné posilnením oblasti monitoringu lesov a podávania správ o indikátoroch ZE. 4 NÁVRH MOŽNOSTÍ UPLATNENIA OPATRENÍ ZE V LH SR Návrh priorít pre uplat ovanie opatrení ZE v LH SR z h adiska priestorového uvádza obrázok 1 a z h adiska asového tabu ka 2. V alšom je spracovaný návrh na realizáciu niektorých konkrétnych opatrení v lesnom hospodárstve. Tabu ka 2: Možnosti uplatnenia opatrení ZE v LH SR h ewiyejmjqj jw[uj\yo (rok 2017) Podpori integráciu ekosystémových služieb lesov do zelenej ekonomiky vo vz ahu k zmene klímy. Podpori využívanie domácich zdrojov drevnej suroviny. V strednodobom horizonte Programové obdobie vlády ( ) Rozvojom regionálnej ekonomiky a využívaním pôdy, vytvára tzv. zelené pracovné miesta. V dlhodobom horizonte (po roku 2020) Zníži nadmernú spotrebu neobnovite ných prírodných zdrojov a zabezpe i ich racionálne využívanie. 4.1 Ekosystémové služby v lesnom hospodárstve Zámerom podpory je poskytova platbu obhospodarovate ovi lesa, ktorá nemá ma charakter kompenzácie asti výrobných nákladov na ur itú fázu lesnej výroby, ale má by platbou zo strany štátu, ktorou štát ocení trvalo udržate né hospodárenie na lesných pozemkoch, ktorého výsledkom sú ekosystémové služby poskytované verejnosti. V priebehu rokov 2012 a 2013 sa takáto podpora realizovala prostredníctvom platby na zabezpe ený mladý lesný porast (na územiach postihnutých škodlivými inite mi). Išlo o štátnu pomoc, ktorá bola notiþ kovaná Európskou komisiou a Þ nan né prostriedky boli na tento ú el alokované v prvku rozpo tovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Štátna pomoc Platné Usmernenia Európskej únie o štátnej pomoci v odvetviach po nohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach na roky špeciþ kujú pomoc PQ4

106 v odvetví lesného hospodárstva, ktorá sa môže poskytnú ako as programu rozvoja vidieka, alebo ako dodato né vnútroštátne Þ nancovanie na rozvoj vidieka výlu ne z vnútroštátnych zdrojov ( as II oddiely 2.1 až 2.7 Usmernení). S prihliadnutím na schválenú štruktúru podpôr z PRV je pre navrhované opatrenia vytypovaný prvok podpory pomoc na lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochranu lesa. Pod pomocou na lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochranu lesa uvedenou v Usmernení sa rozumie pomoc na dobrovo ný záväzok, ktorý ide nad rámec príslušných povinných požiadaviek stanovených vo vnútroštátnom zákone o lesnom hospodárstve alebo v iných príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch. V prípade opatrení pomoci Þ nancovaných výlu ne z vnútroštátnych prostriedkov má príslušná povinná požiadavka by uvedená a opísaná v notiþ kácii štátnej pomoci Európskej komisii. Pomoc v rámci tohto opatrenia sa musí pod a Usmernení poskytova na hektár lesa. Návrh 1: Platba na hektár za dobrovo ný záväzok obhospodarovate a lesa podsadbami a predsadbami vnáša v predstihu cie ové dreviny do ohrozených smrekových porastov. Obnova potenciálu lesov poškodených škodlivými inite mi je podporená v rámci PRV Zabezpe enie mladých lesných porastov na kalamitných holinách v zákonnej lehote bolo prostredníctvom štátnej pomoci podporené v minulých rokoch. V rámci štátnej pomoci mimo PRV by mohlo by podporené preventívne vnášanie cie ových drevín do ešte stojacich ohrozených smrekových porastov v predrubnom a rubnom veku. Výsledkom by boli v predstihu zabezpe ené skupiny cie ových drevín iných ako smrek po o akávanom rozpade týchto porastov. Zabezpe ila by sa prevencia vzniku rozsiahlych kalamitných holín, najrizikovejších z h adiska poskytovania ekosystémových služieb lesov. Takisto by sa predišlo vzniku nových smrekových monokultúr po živelnej prirodzenej obnove smreka v niektorých lokalitách. Pre tento prístup je aktuálne navrhnutý termín riadená kalamita (SANIGA, 2016). Ohrozené smrekové porasty je možné zadeþ nova podielom smreka, porastovým typom (napr. porastový typ smre ina má zastúpenie smreka rovné alebo vyššie ako 80 %), prípadne aj stup om ohrozenia (napr. najmenej 2) pod a Programov starostlivosti o les (PSL). Cie ové dreviny môžu by zadeþ nované vo nejšie ako tie, ktoré sú uvedené v modeli hospodárenia, alebo taxatívne obmedzené na tri hlavné domáce hospodárske dreviny (odporú ame): buk, jed u a dub. Nárok na platbu by mal obhospodarovate lesa za vykonanú predsadbu/podsadbu v ohrozenom smrekovom poraste pod a LHE. Za limit hektárových platieb by mohli by použité aktualizované modely nákladov pestovných inností (KOVAL ÍK & KULLA, 2015). Návrh 2: Platba na hektár za dobrovo ný záväzok obhospodarovate a lesa zabezpe i prímes podporovaných drevín budúcej klímy v mladých lesných porastoch. Z h adiska odolnosti a polyfunk nej hodnoty budúcich lesov v podmienkach zmeny klímy sú na Slovensku už dlhší as identiþ kované a vnímané vážne problémy so zabezpe ením duba (letného a zimného) v nižších, a zabezpe ením jedle vo vyšších vegeta ných stup och. Prí iny sú známe, predovšetkým zver, a vysoká kompeti ná schopnos konkuren ných drevín ako hrab, agát, cer, vyššie buk a smrek (najnovšie sumarizuje napr. Konôpka a kol. 2016, Saniga 2016). Práve tieto dve dreviny (dub a jed a) sú z h adiska odolnosti a produkcie spolu s bukom považované za kostru budúcich lesov Karpát. Dub ako drevina kontinentálnej klímy odolná vo i vysokým PQ5

107 teplotám a suchu má postupne zauja nižšie aj stredné polohy. Z h adiska hodnotovej produkcie prevyšuje buk, s ktorým nie je problém a správa sa expanzívne. Jed a má produkciou ihli natého dreva nahradi ustupujúci smrek. Na základe rozsiahlych analýz kore ových systémov je jed a staticky najstabilnejšou drevinou lesov strednej Európy (Mauer & Houšková 2016). Za podporované dreviny budúcej klímy navrhujeme dub v 1. až 5. vegeta nom stupni, a jed u v 4. až 7. vegeta nom stupni. Nárok na platbu by mal obhospodarovate lesa za zabezpe ený mladý lesný porast v zákonnej lehote, v ktorom prímes podporovanej dreviny dosahuje stanovený dolný limit, napr. 20 %. Takéto opatrenie (ak bude trvalejšieho charakteru) bude motivova obhospodarovate ov lesa k predsadbám, podsadbám a dosadbám uvedených drevín, dôslednému výkonu ochrany proti zveri a burine, a cielenej podpore prestrihávkami a plecími rubmi v štádiu nárastov a kultúr. Ideálne by bolo podobné opatrenie zopakova aj pre alší fázový výrobok: porast po prvej prerezávke. Za limit hektárových platieb by mohli by použité aktualizované modely nákladov pestovných inností (Koval ík & Kulla, 2015). Návrh 3: Platba na hektár za dobrovo ný záväzok obhospodarovate a lesa prejs na prírode blízke obhospodarovanie lesov. Prírode blízke obhospodarovanie lesov je všeobecne považované za ideálny spôsob hospodárenia z h adiska podpory vä šiny regula ných a podporných, ale aj produk ných ekosystémových služieb lesov. Významne podporuje odolnos lesov. V rámci siete Pro Silva je na Slovensku už teraz viac ako 55 tis. ha takto obhospodarovaných lesov. Podpora môže motivova viacerých obhospodarovate ov k prechodu na prírode blízke hospodárenie najprv na menších plochách (demonštra ných objektoch), po získaní skúseností aj na vä ších plochách. Podpora pomôže kompenzova zvýšené náklady spojené s prechodom na prírode blízke hospodárenie, spojené napr. s dobudovaním sprístupnenia porastov, vyškolením odborného personálu, náro nejším spôsobom tvorby PSL, vyzna ovania a evidencie ažby a pod. V prvej etape navrhujeme podporu naviaza na systém demonštra ných objektov Pro Silva. Za prírode blízke hospodárenie sa tu okrem výberného hospodárskeho spôsobu jednotlivého a skupinového považuje aj cielené pestovanie tzv. trvalo-etážových porastov ako prechodných foriem na ceste k výbernému hospodárstvu. Na základe doterajších skúseností je takéto hospodárenie možné vo všetkých typoch lesa. Nárok na jednorazovú platbu by mal obhospodarovate lesa za deklarovanie existujúceho, alebo za zriadenie nového objektu Pro Silva na svojom majetku. Dostato ne motiva ná sadzba by mohla pohybova okolo /ha Podmienkou pre poskytnutie podpory by mohlo by : pre už existujúce objekty Pro Silva zahrnuté v PSL: ozna enie porastu kódom Pro Silva v PSL, pre ostatné objekty zatia nezahrnuté v PSL: a) existencia základnej dokumentácie objektu Pro Silva pod a pokynov na stránke Pro Silva Slovakia, b) zapísanie objektu do oþ ciálneho zoznamu objektov Pro Silva na tejto stránke, a c) zmluvný záväzok obhospodarovate a objektu o premietnutí základnej dokumentácie a princípov hospodárenia Pro Silva do PSL pri jeho najbližšej obnove. PQ6

108 4.2 Podpora výstavby drevených domov Zámerom je pripravi opatrenie na podporu spracovania domácej drevnej suroviny. Význam dreva v oblasti stavebníctva, ako pomerne bezproblémovo dostupného obnovite ného a ahko recyklovate ného stavebného materiálu. rastie aj s oh adom na možnosti realizácie nízkoenergetickej i pasívnej výstavby. Na výstavbu drevených domov sa používa najmä piliarska gu atina (piliarske výrezy) a rezivo z ihli natých drevín jed a, smrek, smrekovec a borovica. Z údajov colnej štatistiky za roky vyplýva, že ve ký objem piliarskej gu atiny sa vyváža do zahrani ia. Jednou z možností ako motivova výrobcov dreva obhospodarovate ov lesa dodáva svoju produkciu na trh Slovenska a neexportova drevo do zahrani ia, je poskytnutie podpory zo strany štátu obyvate om Slovenska na výstavbu drevených domov. Zvýšenie dopytu po drevených domoch by mohlo zvýši dopyt domácich výrobcov drevených domov po ihli natej gu atine (piliarskych výrezoch), pomôc domácim spracovate om presadi sa lepšie na domácom trhu so surovým drevom, a tým obmedzi vývoz surovej ihli natej gu atiny. Návrh: Príspevok na výstavbu tzn. pasívnych rodinných drevodomov Základným princípom dotácie má by impulz pre výstavbu energeticky nenáro ných budov, rodinných domov s ve mi nízkou energetickou náro nos ou. ím menej energie sa spotrebuje v úspornom dome, tým menej energie sa musí vyrobi a tým chránime životné prostredie. Zárove ob an šetrí svoje Þ nan né zdroje na energiu a ostáva mu viac prostriedkov pre inú spotrebu. Príspevok na výstavbu drevených rodinných domov má analógiu v príspevku na zateplenie rodinného domu. Kone ným prijímate om podpory by bol ob an SR (investor stavby). Príspevkom na stavbu dreveného rodinného domu by sa žiadate ovi uhrádzala as nákladov, ktoré vynaložil na realizáciu stavby dreveného rodinného domu. Príspevok by sa mohol poskytnú do výšky napr. 10 % oprávnených a uhradených nákladov (max eur pri priemernej cene dreveného domu okolo 70 tis. Eur). Príspevok by možno zvýši o náklady za vypracovanie projektovej dokumentácie, vrátane projektového energetického hodnotenia rodinného domu a za vypracovanie energetického certiþ kátu, najviac o sumu 500, eur. Na jeden drevený dom sa použije približne m³ dreva. Podporou výstavby energeticky nenáro ných budov (drevených domov) sa podarí udrža z doterajšieho exportu na domácom trhu navyše približne tis. m³ dreva. Z uvedeného množstva dreva by sa dalo ro ne vyrobi približne drevených domov. Zo štatistík vyplýva, že v Slovenskej republike sa môže ro ne postavi približne drevených domov, o by pri uvažovanom príspevku eur na jeden dom predstavovalo sumu x 1000 = 7 mil. eur. Pri výstavbe domov ro ne by išlo o úbytok približne m³ piliarskej gu atiny ro ne. O možnosti Þ nancovania drevených verejných budov z európskych Þ nan ných prostriedkov (OP Kvalita životného prostredia) je potrebné rokova so Slovenskou inova nou a energetickou agentúrou. Okrem toho treba poznamena, že výstavba rodinných domov (vrátane drevených domov) a podpora výstavby, resp. bytovej politiky nie ani prvotným spracovaním ani priemyselným spracovaním, ale patrí okrem iného pod a kompeten ného zákona do kompetencie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. PQ7

109 `hì!mä!ãæpêäãæä oãoånohæmo ãìåp nosti je otázkou, ktorá prekrýva kompetencie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Potrebné je vyvola rokovanie aj s Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, nako ko v jeho kompetencii je Koncepcia štátnej bytovej politiky 2020 a rozvoj bývania na Slovensku. 5 ZÁVER Opatrenie je neú inné, ak sa napriek jeho implementácii nedosiahne stanovený cie, alebo ak by zmena nastala aj bez implementácie tohto opatrenia. Nastavenie ú inného nástroja a dobrá realizácia opatrení pre je dôležitá z h adiska dosiahnutia cie ov ZE. V zmysle záverov úlohy Analýza potenciálu Slovenska pre využitie princípov zelenej ekonomiky v lesníckom sektore je potrebné okrem Þ nan ného zabezpe enia a legislatívnych úprav, aby navrhované opatrenia boli akceptované a pochopené nie len ich tvorcami a prijímate mi politických rozhodnutí, ale aj ich realizátormi (prijímate mi podpory). Následné hodnotenie ich ú innosti je otázkou evalvácie prostredníctvom externých vedeckých inštitúcií, ím by sa mala zlepši úspešnos výkonu opatrení verejnej politiky do budúcnosti. Po akovanie Táto práca je výstupom koncep nej úlohy Analýza potenciálu Slovenska pre využitie princípov zelenej ekonomiky v lesníckom sektore, podporenej v rámci kontraktu. 533/ /MPRV SR na rok POUŽITÁ LITERATÚRA UNDESA, 2012: A guidebook to the Green Economy, Issue 3: exploring green economy policies and international experience with national strategies. UN Division for Sustainable Development November content/documents/738ge%20publication.pdf Konôpka, J., Šebe, V., Konôpka, B., 2016: Zastúpenie drevín v mladých lesných porastoch na Slovensku. Lesnícke štúdie 63/2016, NLC LVÚ Zvolen, 66s. Koval ík, M., Kulla, L., 2015: Modely nákladov pestovných inností In: Sarvašová, Z., Koval ík, M. (eds.): Aktuálne otázky ekonomiky a politiky lesného hospodárstva Slovenskej republiky. Národné lesnícke centrum, Zvolen, Saniga, M., 2016: Ekologické a ekonomické zmeny verzus problémy pestovania lesov na Slovensku. In: Aktuálne problémy v zakladaní a pestovaní lesa, NLC Zvolen, Mauer, O., Houšková, K., 2016: Vývin ko enového systému jako p edpoklad pro zajišt ní mechanické stability porostú rozhodujících d evin na rozhodujících stanovištích v eské republice. In: Aktuálne problémy v zakladaní a pestovaní lesa, NLC Zvolen, Adresa autorov Zuzana Sarvašová, Ladislav Kulla, Maroš Sedliak NLC Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 22, Zvolen Tel.: , (180), Fax: , sarvasova@nlcsk.org, kulla@nlcsk.org, sedliak@nlcsk.org PQ8

110 MOŽNOSTI EKONOMICKEJ OPTIMALIZÁCIE HOSPODÁRENIA V PRÍRODE BLÍZKYCH LESOCH Ladislav Kulla, Jörg Rößiger, Matúš Kajba ABSTRACT Possibilities for economic optimization of close-to-nature forest management. The study analyses the basic options of economic optimization in uneven-aged forests management, where it is not possible to use conventional methods based on the culmination of economic value increment of tree species in relation to the stand age. In this context, the deþ nition of close-to-nature forest management is discussed. Two examples of economic optimization are analysed and compared: 1) a method of target diameter, based on the culmination of the economic value production of trees on the basis of domestic tree assortment tables, and 2) a method of maximizing the net present value of the forest (NPV) by dynamic control of harvest using a matrix transition model and optimizer. The Þ rst approach is relatively simple, but it does not consider impact of different incremental dynamics of trees on target diameter, and also the economic consequences expressed in interest rate. The second approach takes account of these aspects, but it is sensitive to interest rate and particularly at its higher levels combined with low frequency of regeneration leads to substantial decline of stands growing stock. Key words: harvest adjustment, target diameters, single trees value, net present value of the forest, matrix transition models, dynamic harvest control. 1 O JE PRÍRODE BLÍZKY LES? Systém cie avedomého pestovania štruktúrne bohatých lesov prvý zadeþ noval Möller (1920) pod názvom trvalo tvorivý les (Dauerwald). Dnes zaužívaný pojem prírode blízky les (close-to-nature forest) sa vyvinul s termínu naturgemässer Wirtschaftwald (prírodu sledujúci hospodársky les), ktorý vznikol v Nemecku (Krutzsch, Weck 1935). V širšom ponímaní sa pod prírode blízkym lesom rozumie jednotlivo výberný les, ako jeho najvyššia forma, ale aj skupinovo výberný les a nepravidelný maloplošný podrastový les s dlhou obnovnou dobou (Poleno, Vacek, 2007). Prírode blízke hospodárenie v lesoch by malo sledova resp. napodob ova prirodzenú dynamiku lesov. Základné prvky tejto dynamiky s priradením hospodárskych spôsobov ktoré ich napodob ujú v zjednodušenej podobe ilustruje tabu ka 1. PQ9

111 Tabu ka1: Vz ah hospodárskych spôsobov k jednotlivým fázam vývojového cyklu lesov c b b # # Œb Korpe (1989) Olivier, Larson (1996) Seydack (2002) slovenská prax Štádium dorastania Štádium optima Štádium rozpadu Inicia ná fáza Fáza eliminácie kme ov Fáza obnovy v podúrovni Fáza starého lesa Monocyklické holorubné rota né systémy Monocyklické podrastové rota né systémy Polycyklické podrastové rota né systémy Výberné systémy s vyššou intezitou Prirodzené výberné systémy Holorubný hospodársky spôsob Podrastový hospodársky spôsob Výberný hospodársky spôsob Z tabu ky je zrejmé že najviac sa ku koncovým štádiám prirodzeného vývoja lesov blíži výberný hospodársky spôsob, ktorý sa u nás podvedome spája s prirodzenými výbernými postupmi. Možné sú však aj menej prirodzené výberné systémy. Ekonomické ciele najlepšie plní intenzívna výberná ažba s relatívne dlhým cyklom a nízkou cie ovou hrúbkou, ktorej výsledkom je stále mladý rôznoveký les s prechodne ve mi nízkou zásobou (vi napr. Pukkala et al. 2012). Aj na Slovensku sú známe pokusy transformova pôvodné plantáže introdukovanej douglasky na výberné lesy. S oh adom na uvedené možno prírode blízke lesníctvo zadeþ nova ako hospodárenie v lesoch založené na jednotlivej alebo skupinovej výbernej ažbe, alebo na nepravidelnej maloplošnej podrastovej ažbe s dlhou obnovnou dobou, vedúce k formovaniu trvalo rôznovekých, viacetážových resp. maloplošne mozaikových lesov pôvodných drevín, s aspo minimálnym výskytom hrubých stromov blížiacich sa fyzickému veku dožitia. 2 PROBLEMATIKA AŽBOVEJ ÚPRAVY PRÍRODE BLÍZKYCH LESOV Vývoj hospodárskej úpravy lesov vyústil do dvoch základných systémov trvalo udržate ného hospodárenia v lesoch. Prvým je systém lesa vekových tried (rotation forest management RFM) charakterizovaný štandardnými postupmi pestovania a cyklickej ažby lesa s následným zalesnením. Druhým je systém trvalého lesa (continuous cover forestry CCF), charakterizovaný výbernou ažbou a prirodzenou obnovou, ktorých výsledkom je rôznoveká štruktúra lesa zloženého asto z viacerých drevín (Gadow et al. 2002). Existujúce systémy regulácie ažieb a výnosov možno chápa ako kontinuum medzi typickým RFM a typickým CCF manažmentom (Seydack, 2002). Postupy hospodárskej úpravy pre prírode blízke rôznoveké lesy sú odlišné ako pre les vekových tried. Pracovné postupy HÚL na Slovensku (Bavlšík et al. 2009) obsahujú Zásady HÚL vo výberkových lesoch v prílohe 35. Postup je prácny a drahý, preto sa v praxi nahrádza zjednodušenou úpravou tzv. trvalo etážových porastov (Bavlšík a kol., 2013) PPQ

112 s využitím rastových tabuliek. Tento spôsob je prípustné použi v prvých fázach prebudovy, pokia je možné oddelene opísa etáže ako osobitné porasty, a predpoklada u nich vývoj viac menej v súlade s rastovými tabu kami, v ideálnom prípade korigovaný publikovanými koeþ cientmi svetlostného prírastku drevín. Niekde v pol ase prebudovy sa však táto možnos stráca, a je nevyhnutné opusti porastový prístup naviazaný na vek, a prejs dôsledne na koncept lesa hrúbkových tried. Túto tézu potvrdzujú predbežné výsledky porovnania zariadenia LC Smolnícka Osada, na ktorom sa výberkovo hospodári už viac ako 50 rokov, a teda sp a podmienku pol asu prebudovy. Zásoba zistená na báze konceptu trvalo etážových porastov bola o 35 % nižšia ako zásoba zistená štatistickou inventarizáciou, a prírastok ktorý je rozhodujúcim ažbovým ukazovate om bol len na úrovni 1/3 prírastku zisteného inventarizáciou. Limit ažby vo výbernom lese ur uje celkový bežný prírastok (CBP), alej východisková zásoba, cie ová zásoba, a prechodová doba za ktorú má by cie ový stav dosiahnutý. Modely cie ového stavu pre základné typy výberných lesov na Slovensku odvodili Saniga a Szanyi (1998). Obsahujú pre každý modelový typ výberného lesa cie ovú hrúbku, cie- ovú zásobu, cie ový po et stromov v najnižšej hrúbkovej triede, a hodnotu koeþ cienta q ur ujúceho tvar zostupnej Liocourtovej krivky. V zahrani í existuje viacero podobných modelov, zaujímavý je napríklad pokus naviaza parametre cie ového stavu na potenciálnu výšku stromov na danom stanovišti (Virgilietti, Buongiorno, 1997). Výška a umiestnenie výbernej ažby sa tradi ne riadi snahou dosiahnu rovnovážny stav, zodpovedajúci vytý eným cie ovým parametrom, a klesajúcej ideálnej krivke po etností stromov pod a hrúbkových stup ov. ažia sa tie hrúbkové stupne, ktoré sú v prebytku, a šetria tie ktoré sú v nedostatku. Táto zjednodušená a v praxi pomerne ahko uskuto nite ná schéma je v posledných rokoch diskutovaná v zmysle jej biologického, ale najmä ekonomického opodstatnenia (Schütz et al., 2012). V tejto súvislosti sa zmie ujú adaptívne prístupy upúš ajúce od striktného držania vyváženého ideálneho stavu, schopné pružnejšie reagova na ekologické disturbancie, a najmä na cenové pohyby trhu s drevom. 3 KULMINÁCIA HODNOTOVEJ PRODUKCIE STROMOV A CIE OVÉ HRÚBKY Rubná zrelos vo výbernom lese sa viaže na jednotlivé stromy. Najjednoduchším spôsobom jej stanovenia je cie ová hrúbka. Cie ová hrúbka stromu je ur itou analógiou rubnej zrelosti porastu pod a Halaja a kol. (1990). H adá kulmináciu hodnoty stromu v závislosti od jeho hrúbky a prípadných alších znakov. Cie ová hrúbka môže by chápaná bu ako maximálna hrúbka stromov ostávajúcich v poraste po vykonaní výbernej ažby, o je bežný postup v Európe (Pukkala et al., 2012), alebo ako minimálna hrúbka pri ktorej môže by strom vy ažený, o využíva vä šina systémov regulácie ažieb v tropických lesoch (Seydack 1995). Cie ová hrúbka v stredoeurópskych podmienkach sa pod a viacerých autorov (Saniga a Vencúrik 2007, Žihlavník 2005, Reininger 1997, Sterba 2004) pohybuje od 50 do 75 cm. Niektorí autori rozlišujú pod a dreviny, iní pod a stanoviš a, alebo o akávanej kvality produkcie. Produk nejšie stanovištia, dlhovekejšie dreviny a stromy s vyššou kvalitou majú spravidla vyššiu cie ovú hrúbku. Treba poznamena že v žiadnej zo spomenutých prác nie je vykonaná hlbšia ekonomická analýza navrhnutých cie ových hrúbok. PPP

113 Kmene strednej kvality (B) Kmene vysokej kvality (A) Smrek hodnota ( /m 3 ) hodnota ( /m3) Smrek pošk Jed a Jed a pošk Buk Buk pošk Borovica hrúbka (d1,3; cm) hrúbka (d1,3; cm) /01:;<=? S1FH0HL L<AI<E<BHY T1<AJ=[FH DE1<G<B T<A a sortimenta ných tabuliek a cien dreva Na obrázku 1 je znázornený priebeh priemernej hodnoty stromov v závislosti od dreviny, hrúbky, kvality a poškodenia kme a, vypo ítaný pod a domácich stromových sortimenta ných tabuliek (Petráš, Nociar, 1991) a priemerných cien dreva na slovenskom trhu v prvom štvr roku Zjavná je kulminácia priemernej hodnotovej produkcie buka, a to bez oh adu na kvalitu a poškodenie pri hrúbke cca 50 cm. Náznaky kulminácie resp. stagnácie priemernej hodnoty vidie pri podobnej alebo o nie o vyššej hrúbke cm pri ihli natých drevinách strednej kvality. Pri vysokej kvalite kme a však kulminácia hodnoty ihli nanov v sledovanom rozpätí hrúbok pod a použitých sortimenta ných modelov nenastáva, a s hrúbkou rastie. 4 MAXIMALIZÁCIA NPV A DYNAMICKÉ RIADENIE AŽBY Dôležitým ekonomickým aspektom lesníctva je dlhá produk ná doba a vplyv faktora asu, ktorý penalizuje (diskontuje) neskoré výnosy úrokovou mierou. Pre zoh adnenie faktora asu a úrokovej miery sa v lesníctve využíva koncept istej sú asnej hodnoty lesa (NPV) pod a Faustmana (1849). Vychádzajúc z tohto konceptu by rubná zrelos stromu nastala vždy, ke jeho hodnotový prírastok poklesne pod aktuálnu úrokovú mieru. Je zrejmé, že na rozdiel od cie ovej hrúbky je aktuálna výška hodnotového prírastku stromov v lese ažko (ak vôbec) ur ite ná. Prírastky na úrovni jednotlivých stromov je dnes možné simulova pomocou soþ stikovaných nástrojov, v našich podmienkach napríklad simulátorom SIBYLA (Fabrika 2005). Problém je, že za tak komplexné modely je problém zaradi optimalizátor režimu ažby, ktorý nevie pracova s po etnými stochastickými parametrami samotného modelu. V alšom predstavíme zjednodušený na hustote závislý maticový model simulácie vývoja rôznovekého lesa kombinovaný s optimalizátorom ažby umož ujúcim maximalizáciu NPV, ktorý bol vyvinutý na Mníchovskej univerzite s využitím slovinských údajov (Roessiger et al. 2016), a aktuálne jeho vývoj pokra uje na NLC LVÚ Zvolen. PP2

114 Maticový model (matrix model) Maticový model je založený na princípe hrúbkových tried tradi ne používaných pri kontrolných metódach manažmentu výberných lesov, kde vek stromov je problematické až nemožné ur i. Maticový model zoh ad uje zmeny medzi dvomi inventarizáciami lesa, na základe ktorých dokáže odhadnú pre dreviny špeciþ cké pravdepodobnosti prechodu z jedného hrúbkového stup a do druhého. Okrem tohto základu sú dôležitými vstupmi modelu pravdepodobnosti mortality a po etnosti dorastu do najnižšieho hrúbkového stup a. Na základe týchto vstupov je maticový model schopný extrapolova ekologicky podmienené trendy dynamiky lesa, a simulova možné stavy v budúcnosti. Príklad vstupov maticového modelu znázor uje Obr.2. Dôležité je, že model je schopný deterministicky vraca stav lesa po ubovo nom ažbovom zásahu optimaliza nému algoritmu. Optimalizácia je matematický postup založený na lineárnom alebo nelineárnom programovaní, v tomto prípade zameraný na ekonomicky optimálnu stratégiu ažby s cie om maximalizova NPV pre zvolené obdobie. Ciele optimalizácie môžu by aj iné, napríklad maximalizácia zásoby, dosiahnutie ur itého podielu hrubých stromov, alebo minimalizácia kalamít. Optimaliza ný program generuje alternatívy, v našom prípade po ty stromov pod a drevín vy ažených v hrúbkových stup- och a v konkrétnych ažbových cykloch celého obdobia simulácie. Beží tak dlho, kým sa stanovený cie optimalizácie neprestane zlepšova, t.j. kým sa nenájde optimálne riešenie. Ekonomické vstupy pre optimalizáciu sa pripravujú vo forme istej hodnoty stromu na pni alebo na odvoznom mieste. /01:;<= >? S1]=`MAC BDEJT<B GME1Fš G<AH`J? T< etnosti dorastu (v avo) a pravdepodobnosti mortality (vpravo), prevzaté zo štúdie Roessiger et al. (2015) spracovanej pre horské lesy Slovenska (poznámka: pre simulácie uvedené nižšie sa vstupy odvodili nanovo) Pilotná aplikácia maticového modelu v podmienkach Slovenska bola spracovaná pre horské lesy buka, jedle a smreka vymedzené LVS a kategóriou hospodárskych lesov. Decenálne po etnosti dorastu a pravdepodobnosti prechodu v závislosti od kruhovej základne porastu boli parametrizované na údajoch monitoringu Lesoprojektu v sieti 4x4 km získaných v období Pravdepodobnosti mortality boli odvodené pre hrúbkové stupne z údajov LHE o náhodných ažbách za obdobie Štúdia bola zameraná primárne na prognózu vývoja horských lesov na základe zistených ekologicky podmienených trendov. Dodato ne sa po implementácii optimaliza ného algoritmu Sub- PP3

115 plex zahrnutom v programovom balíku R (King, 2005, R Development Core Team, 2016) ten istý materiál využil pre hypotetickú optimalizáciu ažieb zameranú na maximalizáciu NPV pre obdobie 200 rokov, ktorej výsledky ilustruje obrázok 3a,3b,3c. Objem úmyselnej ažby (m³/ha) Objem úmyselnej ažby (m³/ha) Objem úmyselnej ažby (m³/ha) Bezzásahový vývoj Doba simulácie (roky) œ žÿ Optimalizácia pri úrokovej miere 0% Doba simulácie (roky) œ žÿ Optimalizácia pri úrokovej miere 2% Doba simulácie (roky) œ žÿ PP4

116 Objem náhodnej ažby (m³/ha) Objem náhodnej ažby (m³/ha) Objem náhodnej ažby (m³/ha) Bezzásahový vývoj Doba simulácie (roky) œ žÿ Optimalizácia pri úrokovej miere 0% Doba simulácie (roky) œ žÿ Optimalizácia pri úrokovej miere 2% Doba simulácie (roky) œ žÿ PP5

117 Kruhová základ a porastu (m²/ha) Bezzásahový vývoj Doba simulácie (roky) œ žÿ Kruhová základ a porastu (m²/ha) Optimalizácia pri úrokovej miere 0% Doba simulácie (roky) œ žÿ Kruhová základ a porastu (m²/ha) Optimalizácia pri úrokovej miere 2% Doba simulácie (roky) œ žÿ Obrázok 3abc: Porovnanie bezzásahového vývoja a výsledkov optimalizácie ažieb s cie om maximalizácie NPV pomocou maticového modelu a optimaliza ného algoritmu Subplex na príklade horských lesov Slovenska ( ažba smreka v dobe 0 pri 2 % úrokovej miere bola až 232 m 3 /ha). PP6

118 Z výsledkov je zrejmé, že pri zachovaní sú asných ekologicky podmienených trendov prírastku, obnovy a mortality drevín, a pri vylú ení akejko vek ažby, by sa sú asné prevažne smrekové zmiešané lesy po cca 50 rokoch zmenili na prevažne bukové zmiešané lesy, a ku koncu hodnoteného obdobia na takmer isté bu iny, pri om kruhová základ a by narástla z necelých 40 m 2 /ha na takmer 60 m 2 /ha. Podobný scenár zmeny drevinového zloženia by nastal aj pri optimalizovanom režime ažieb s maximalizáciou NPV pri úrokovej miere 0 %. Kruhová základ a porastov by sa udržiavala na približne rovnakej úrovni s miernym nárastom ku konci hodnoteného obdobia. Celkové ažby by sa po as celého obdobia udržiavali na úrovni cca 60±20 m 3 / ha/decénium, o rámcovo zodpovedá sú asnému priemernému prírastku lesov na Slovensku (6,3 m 3 /ha/rok; Zelená správa 2015). Typická je výrazná dominancia náhodnej ažby smreka na za iatku obdobia, nahradená prevažne úmyselnou ažbou buka a jedle v druhej polovici obdobia. Zásadne odlišný vývoj by nastal pri optimalizovanom režime ažieb s maximalizáciou NPV pri úrokovej miere 2 %. Kruhová základ a porastov by dramaticky poklesla najprv v dôsledku okamžitému vy aženia smreka s cie om vyhnú sa budúcim stratám pri spe ažení kalamitného dreva, a následne v dôsledku pomerne skorej ažby buka pri poklese hodnotového prírastku stromov pod hranicu úrokovej miery. Po extrémne vysokej po iato nej ažbe by sa ažby v alšom období ustálili na úrovni cca 30 m 3 /ha/decénium s alším poklesom na konci obdobia. V relatívne mladých prevažne bukových lesoch by kalamitná ažba prakticky neexistovala. 5 ZÁVERY Príspevok v úvode konštatuje potrebu jednozna ného zadeþ novania prírode blízkeho hospodárenia v lesoch vo väzbe na hospodárske spôsoby, pôvodnos drevín a vybrané prvky štruktúry lesa, najmä prítomnos hrubých stromov. Za hranicu od ktorej je potrebné uplat ova postupy HÚL naviazané na hrúbkové stupne (t.j. kedy uskuto ni prechod od lesa vekových tried na les hrúbkových tried) sa navrhuje pol as prebudovy lesa, ke postupy založené na rastových tabu kách prestávajú by korektné a aj prakticky vykonate né. Z výsledkov ocenenia priemernej hodnoty stromov pod a domácich sortimenta ných tabuliek vyplýva, že priemerná hodnota buka bez oh adu na kvalitu a poškodenie kulminuje pri hrúbke stromov okolo 50 cm, pri ihli nanoch je 50 cm a viac, úmerne stúpajúcej kvalite kme ov. Pri dôslednom uplatnení ekonomických kritérií ako faktor asu a úroková miera je pri optimalizácii ažbových scenárov v prírode blízkych lesoch vhodné zavies obmedzujúce podmienky, ako napríklad požadovaný po et hrubých stromov, minimálnu zásobu alebo kruhovú základ u, resp. minimálny podiel požadovaných drevín v ostávajúcom poraste po ažbe. V opa nom prípade môžu isto ekonomicky optimalizované scenáre výberných rubov vies k zániku niektorých znakov prirodzenosti lesa. Predstavený maticový model s optimalizátorom ažieb má potenciál sta sa relatívne jednoduchým, a pritom korektným nástrojom na adaptívne, permanentne dátami podložené simulovanie vývoja prírode blízkych lesov, na h adanie kvázi optimálneho rovnovážneho stavu zásoby prírastku a ažby, na tvorbu variantných scenárov ažieb, a na oce- ovanie dopadov obmedzujúcich podmienok pri manažmente lesov napríklad v súvislosti s platbami za ekosystémové služby lesov.

119 Po akovanie Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja v rámci projektu FORESTMAN (APVV ), a z rozpo tovej kapitoly MPRV SR v rámci projektu VIPLES (prvok 08V0301). POUŽITÁ LITERATÚRA 1. Bavlšík J., et al., 2009: Pracovné postupy hospodárskej úpravy lesov. NLC Zvolen, 147 s. 2. Bavlšík J., Machanský, M. a kol., 2013: Metodika pre trvalo etážové porasty. NLC Zvolen, 97s. 3. Fabrika, M., Simulátor biodynamiky lesa SIBYLA. Koncept, štruktúra a programové riešenie. Dizerta ná práca, TU Zvolen, 238 s. 4. Faustmann M, 1849: Berechnung des Werthes, welchen Waldboden, sowie noch nicht haubare Holzbestände für die Waldwirtschaft besitzen. Allgemeine Forst- und Jagdzeitung 15: Gadow K., Nagel J., Saborowski J. (eds.), 2002: Continuous cover forestry. Kluwer Academic Publishers, 348 pp. 6. Halaj, J., Bortel, J., Grék, J., Mecko, J., Midriak, R., Petráš et al., 1990: Rubná zrelos drevín. Zvolen, Lesnícky výskumný ústav, Lesnícke štúdie, 48:117 p. 7. King, A.A., 2015: Subplex: Unconstrained Optimization using the Subplex Algorithm. R package, version Korpe, Š., 1989: Pralesy Slovenska. VEDA Bratislava, 332 s. 9. Krutzsch H., Weck J., 1935: Der naturgemässe Wirtschaftswald. Neudeman. 10. Möller A., 1921: Dauerwaldwirchsaft. Berlin. 11. Oliver, C.D., Larson, B.C., 1996: Forest stands dynamics. John Wiley, New York, 520 pp. 12. Petráš, R., Nociar, V., 1991: Sortimenta né tabu ky hlavných drevín. Bratislava, Veda, 304 p. 13. Poleno V., Vacek S. (eds.), 2007: P stování les II Teoretická východiska p stování les. Lesnická práce, 464 s. 14. Pukkala, T., Lähde, E., Laiho, O., 2012: Continuous forestry in Finland recent research results. In: Pukkala, T., Gadow, K., (eds.): Managing Forest Ecosystems Continuous Cover Forestry. Springer, Reininger, H Hospoda ení v lesích kláštera Schlägl. T žba cílových tloušt k anebo výb r v lese v kových t íd. Praha, Agrospoj, 120 p. 16. R Development Core Team (2016). R: A language and environment for statistical computing. R Foundation for Statistical Computing, Vienna, Austria. URL Roessiger, J., Ficko, A., Clasen, C., Griess, VC, Knoke, T., 2016: Variability in growth of trees in uneven-aged stands displays the need for optimizing diversiþ ed harvest diameters. Eur J Forest Res (2016) 135: Roessiger, J., Hlásny, T., Kulla, L., Boše a, M., Barka, I., Kajba, M., 2015: Slovakian mountain forests tend to a new tree species composition. A poster presented at con- ª

120 ±²³ µ ² ±µ µ¹ º µ»¼µ ¹ ¹ ½² ¾ À Á ¹¼ µ µ ±²³ µ 7-9 July Saniga M., Szanyi O., 1998: Modely výberkových lesov vo vybraných lesných typoch a geograþ ckých celkoch Slovenska. Vedecké štúdie 4/1998, TU Zvolen, 50 s. 20. Saniga, M., Vencurik, J., 2007: Dynamika štruktúry a regenera né procesy lesov v rôznej fáze prebudovy na výberkový les v LHC Korytnica. Zvolen, Technická univerzita vo Zvolene, 83 p. 21. Seydack A.H.V., 2002: Continuous cover forestry systems in tropical and subtropical systems. In: Gadow K., Nagel J., Saborowski J. (eds.): Continuous vover forestry. Kluwer Academic Publishers, 348 pp. 22. Seydack, A.H.W, 1995: An unconventional approach to timber yield regulation for multi-aged multispecies forests. I. Fundamental considerations. Forest Ecology and Management 77: Schütz, J.P., Pukkala, T., Donoso, P.,J., Gadow, K., 2012: Historical emergence and current applications of CCF. In: Pukkala, T., Gadow, K., (eds.): Managing Forest Ecosystems Continuous Cover Forestry. Springer, Sterba, H., 2004: Equilibrium Curves and Growth Models to Deal with Forests in Transition to Uneven-Aged Structure Application in Two Sample Stands. Silva Fennica 38(4): Virgilietti, P., Buongiorno, J., 1997: Modelling forest growth with management data: A matrix approach for the Italian Alps. Silva Fennica 31(1): Žíhlavník, A., 2005: Hospodárska úprava lesov. Zvolen, Technická univerzita vo Zvolene, 389 p. Adresa autorov Ing. Ladislav Kulla, PhD., Dr. Jörg Rößiger, Mgr. Matúš Kajba, PhD. Odbor lesníckej politiky, ekonomiky a manažmentu lesa NLC LVÚ Zvolen, T. G. Masaryka 22, Zvolen kulla@nlcsk.org «

121 MOHLA BY BY DUGLASKA KONKURENCIESCHOPNOU DREVINOU NAŠICH LESOV Jozef Tutka ABSTRAKT In contribution shall evaluate the current phase of the Hundred Years the state of forests and forestry as successful. They also identiþ ed hazard and adverse natural and anthropogenic factors that constantly threaten and affect the nature of the forest and forestry. As one of the possible solutions, said a review of stagnant forestry introductions. Its justiþ cation is documented on the example of the production and evaluation of the economics of growth Douglas Fir available to the main economic and tree species currently threatened spruce. Key words: forest, forestry, utility, negative effects, production capacity, economic assessment, timber-yield 1 ÚVOD Za iatkom 15. storo ia zaberali lesy viac ako 60 % nášho územia. Mali prírodný charakter a spontánne sa v nich uplat oval takmer neobmedzený spôsob využívania ich úžitkov, hlavne dreva na stavby, obranné ú ely, tepelnú energiu (priame spa ovanie a drevné uhlie), po ovné ú ely, chov dobytka ap. Po as období valaskej kolonizácie, intenzívnej banskej innosti a obnovení priemyselných centier, klesla ich výmera za 4 storo ia o viac ako 30 % až na úrove okolo 34 % lesnatosti k za iatku 20-tých rokoch minulého storo ia. Odvtedy po sú asnos sa ich výmera zve adila na takmer 46 % rozlohy všetkých pozemkov, resp. 42 % lesných pozemkov. Okrem výmery lesov výrazne stúpla aj zásoba dreva na pni a objemy ro ných ažieb a ostatných nedrevných úžitkov, neohrozujúce trvalú udržate nos tohto prírodného zdroja. Takmer všetky extenzívne i intenzívne ukazovatele lesa a podnikate skej asti lesníctva za posledných 100 rokov, teda za obdobie našej štátnosti, rástli a skvalit ovali sa. Zaslúžilo sa o to lesníctvo so spektrom svojich znalostných, manažérskych, a sociálno-politických oblasti., ktorých zrod sa datuje historicky až do 15. storo ia. I pri tomto pozitívnom vývoji lesov a lesníctva narastal a silnel v posledných 50 rokoch tlak negatívnych prírodných faktorov (hlavne poveternostných) i súhrnný ú inok reakcie nebývalého technického rozvoja v podobe klimatických zmien na podstatu lesa i ostatné zložky životného prostredia. To sa prejavuje na nielen na raste škôd na úžitkoch lesa (nárast náhodných ažieb) ale aj na biologickej podstate lesa, ústupom až ohrozením niektorých ekonomicky významných drevín. Preto by bolo užito né znova prehodnoti obdobie stagnácie introdukcie drevín a posúdi uplatnenie tých cudzokrajných druhov, ktoré sa vyrovnajú, resp. v mnohých prípadoch aj prekonajú domáce ohrozené dreviny. Konkrétne by sa to mohlo týka cudzokrajnej a nie až tak celkom neznámej dreviny duglasky. ÃÄ

122 2 PROBLEMATIKA Napriek viac ako 180 ro nej histórii introdukcie dg na Slovensku (1830, Ben a F.) neexistuje takmer žiadna ucelená práca ktorá by sa zaoberala hodnotením jej ekonomickej stránky vo vz ahu k hlavným domácim drevinám. Problematikou introdukcie, pestovaním a hodnotením produk ných schopnosti dg sa zaoberali na Slovensku predovšetkým Ben a, F., Holub ík, M., Pagan, J., Hofman, J., avoda, P. a Tokár, F. V eskej republike ( R) je viac prác, zaoberajúcich sa hodnotením predovšetkým produk ných schopnosti j duglasky na úrovni základných a odvodených taxa ných a produk ných veli ín a vo vz ahu k drevinám, s ktorými vytvára spolo enstva. Existujúce hodnotenia sú založené predovšetkým na porovnaní drevín v rovnakých (identických) prírodných podmienkach. Šika a Vinš (1980)konštatujú, že objektívne porovnanie produkcie duglasky a smreka je možné iba na konkrétnych stanovištiach. Na základe šetrení v porovnate ných podmienkach lesných porastov zistili, rozdiely v zásobách hrubie v m 3 na ha duglasky a smreka od 18 do 99 %. Šika a Vinš (1980) analyzovali taxa né a biometrické charakteristiky duglasky (dg) z 98 pokusných plôch (PP) a porovnali s hodnotami rastových tabuliek Bergela (1969), vyhotovených pre severozápadné Nemecko, ktoré najlepšie vyhovujú výškovému rastu dg v R. Porovnal sa aj rast a produkcia dg s rastovými parametrami a produkciou smreka (sm) na 20 PP a jedle na 2 PP. Predmetom porovnania boli výška stromov úrovne a nad úrovne, stredná hrúbka, hustota porastov (po et stromov) na ha, stredná kruhová porastová plocha a zásoba hrubia na ha. Porovnávali sa stromy horných výšok (nad úrove ), pretože v amerických rastových tabu kách (Mc Ardlo, 1961) sa uvádzajú priemerné výšky nadúrov ových a úrov ových stromov. Zistilo sa, že výškový rast dg v R nedosahuje parametre v jej domovine (USA). Iba 4 porasty zo všetkých stromov PP dosahovali spodnú úrove II. bonity a prevažná vä šina stromov porastov PP zodpovedala americkej III. bonite. Porovnanie výškového rastu a ostatných taxa ných veli ín dg so smrekom, zmiešaných a nezmiešaných porastov na rovnakých stanovištiach výskytu, uskuto nili Šika a Vinš (1980). Tento postup možno považova za principiálny a relevantný pre posúdenie produk ných schopností drevín rastúcich v zmiešaných porastoch alebo ako monokultúr na rovnakých stanovištiach. Šika a Vinš (1980) na všetkých súboroch lesných typov zistili, že hodnoty taxa ných parametrov stredných kme ov dg prevyšujú sm viac ako hodnoty parametrov horných kme ov. Na kyslých stanovištiach bola zistená stredná výška dg vyššia od smreka o %, na sviežich stanovištiach o % na oglejených o % a na živných stanovištiach o 6 23 %. Na ú ely porovnania zásoby hrubia na ha nezmiešaných porastov dg a sm mali k dispozícii Šika a Vinš (1980) pomerne malý po et porastov. V Nemecku porovnával Flor (1956) v 80 ro ných porastoch rozdiely v celkovej produkcii duglasky a smreka a duglasky a borovice. Zistil, že celková produkcia duglasky je vyššia ako u smreka o 20 až 30 % a duglasky od borovice o 70 až 90 %. Okrajovo sa otázke ekonomického hodnotenia dg vo i sm, jd a buku (bk) na úrovni rovnakých bonít týchto drevín, zmie uje aj práca Petráš, Mecko (2008). Autori sa venovali predovšetkým porovnávaniu taxa ných veli ín rovnakých bonít týchto drevín v závislosti na veku, resp. strednej výšky (stredná výška, stredná hrúbka, zásoba a ažbový výnos na ha). Konštatujú, že hrubý výnos ( ažbový výnos) hlavného porastu dg nedosahuje pri Ã

123 rovnakej bonite hodnoty domácich drevín. v závere práce uvádzajú, že nižšia objemová produkcia (zásoba dreva na ha pri plnom zakmenení a 100 % zastúpení) sa premieta aj do nižšej hodnotovej produkcie. Jednou z prvých informácií na Slovensku o ekonomickom ohodnotení dg vo vz ahu k jedli (jd) a tým aj ostatných drevín k priradeným hlavným drevinám, bol prepo tový koeþ cient užito nosti na stanovenie základnej hodnoty lesných porastov ostatných zastúpených drevín (kd), odvodený Tutkom, J.(1991), pri vydaní vyhlášky MF SR 465/1991 Zb. Uvedené koeþ cienty pre ostatné dreviny boli aktualizované a prevzaté do novej vyhlášky MS SR. 492/2004, v znení neskorších noviel o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Hodnoty týchto koeþ cientov boli odvodené ako sú in indexov zásoby na ha a priemerného spe aženia 1 m 3 dreva dreviny odvodenej (priradenej) k ur ujúcej (hlavnej) drevine. Hodnota tohto koeþ cienta pre dg odvodená zo vz ahov k jd mala hodnotu 0,67. alšou prácou, ktorá sa zaoberá ekonomickou stránkou dg k viacerým drevinám, s ktorými sa vyskytuje v zmesiach na rovnakých stanovištiach, v rámci HSLT sú výsledky výskumu vecnej etapy (VE) 0303, Tutka a kol. (2208), výskumnej úlohy Rekonštrukcie nepôvodných lesných spolo enstiev ohrozených zmenou prírodných podmienok (najmä klímy) na ekologicky stabilnejšie ekosystémy, Šebe a kol.(2008). V nej autori (Tutka, Kula, 2008) v navrhnutých rekonštruk ných drevinových zmesiach príslušných HSLT stanovili bonitu drevín a ažbový výnos v rubnej dobe pre všetky zastúpené dreviny teda aj dg. 3 METODIKA Pre zhodnotenie ekonomickej stránky produk ných schopnosti dg vo i ostatným drevinám sa použili rastové a Þ nan né veli iny a ukazovatele na úrovni prirodzených typologických stanovíš jej skuto ného, resp., potenciálneho výskytu v podmienkach lesov Slovenska alebo štátov s porovnate nými prírodnými, technologickými a ekonomickými podmienkami. Výsledky analýz vychádzajú z parametrov absolútnych bonít drevín, ktoré sa uplat ujú v hospodárskej praxi lesníctva a pre ú ely výskumnej a inej innosti. Východiskom a základom relevantného porovnania boli taxa né veli iny a nadväzne ekonomické parametre pestovania a zužitkovania dg so smrekom a jed ou na rovnakých stanovištiach ich výskytu. Pri ekonomickom hodnotení produk ných schopnosti dg vo i ostatným drevinám, na úrovni rovnakých stanovíš ich výskytu, sa využili výsledky zis ovania taxa ných veli ín na pokusných plochách (PP) doktorandom, alej zistenia na PP a polo prevádzkových výskumných plochách (PVP) v R a výsledky výskumu LVÚ NLC Zvolen. Základom ekonomického zhodnotenia sú výsledky zis ovania a výskumu z podmienok Slovenska. Výsledky zis ovania a výskumu na PP a PVP v R poslúžia na potvrdenie, prípadne overenie získaných poznatkov a formulovaných hypotéz. Na základe získaných údajov taxa ných veli ín (vek, stredná výška, stredná hrúbka a zásoba dreva na pni pri plnom zakmenení a 100 % zastúpení dreviny na pokusných plochách (PP) doktorandom sa odvodila bonita dg a sm. Pre zistenú bonitu a vek sa stanovila hodnota ažbového výnosu pod a Vyhlášky MS SR. 492/2004 v znení neskorších noviel. Hodnota ažbového výnosu / ažbovej vý aže/ lesného porastu je rozdielom medzi tržbami /hrubým výnosom/za predaj dreva a nákladmi ažbovej innosti /výkonov/ na jeho výrobu. ÃÃ

124 Hodnota ažbového výnosu lesného porastu, zastúpených drevín sa stanovila pomocou upraveného vzorca stanovenia hodnoty lesného porastu pod a uvedenej vyhlášky Ha v a = (Hu jk.fa ijk). z + fp ijk (1) fp ij = Ps 1,2 f (x 1, x 2 ) kde je: Ha v a hodnota ažbového výnosu na ha vo veku a danej bonity (j) dreviny (k), Hu v jk hodnota ažbového výnosu v rubnej dobe, danej bonity (j) dreviny (k), fa ijk vekový hodnotový faktor i-teho vekvého stup a, j-tej bonity, k-tej dreviny z zakmenenie (od 0,1 1,0) fp ij faktor polohy i-teho vekového stup a, j-tej bonity Ps 1,2 priemerné náklady sústre ovania (s 1 ), odvozu (s 2 ) dreva na Slovensku x 1, x 2 sústre ovacia (x 1 ) a odvozná vzdialenos (x 2 ) Pre výsledky zis ovaní a meraní na PP a PVP v R sa na základe zatrie ovacích taxa ných kritérií ur ila bonita dg a sm v rovnakých stanovištných podmienkach ich výskytu, ktorá je uvedená v tabu kovej forme. Z výsledkov výskumu Tutka a kol. (2008) sa pre vybraté HSLT uvedie bonita zastúpených drevín a pre 2 hrani né HSLT sa bude prezentova vypo ítaný ažbový výnos pre dg, sm, jd, prípadne alšie drevíny pod a veku a bonity. 4 VÝSLEDKY A DISKUSIA Ekonomické zhodnotenie produk ných schopností dg, sm a jd na úrovni rovnakých stanovištných podmienok ich výskytu Prvým krokom ekonomického zhodnotenia produk ných schopnosti dg vo i ostatným drevinám na úrovni rovnakých prírodných stanovíš ich výskytu bolo stanovenie bonity dg a porovnávaných drevín sm a jd. Pre stanovenie absolútnych bonít sa využili taxa né veli iny výsledkov zis ovania na pokusných plochách (PP) vykonané doktorandom, alej zistenia na PP a polo prevádzkových výskumných plôch PVP v R z literatúry a ZS (Kantor a kol. 2009) a výsledky výskumu LVÚ NLC Zvolen (Tutka a kol. 2008). Bonita dreviny sa ur ila na základe veku, strednej výšky, veku, priemernej zásoby v m 3.ha -1, resp. pod a všetkých uvedených taxa ných veli ín. Bonity dg a porovnávaných drevín sm a jd na úrovni rovnakých stanovištných podmienok ich výskytu sa uvádzajú v tabu ka 1. Tabu ka 1: Bonitácia produk ných schopnosti duglasky (dg) a smreka (sm) na spolo ných stanovištiach ich výskytu z meraní a zis ovania v teréne Šmidriak (2010) na základe výsledkov výskumu z prác Šiška, Vinš (1980), Kantor, ermák a kol. (2007), Tutka, Kula (2008) hoe mwokæ\ v lesnom poraste Absolútna bonita drevín duglaska smrek Rozdiel bonít v m Poznámka Bonity stanovené na základe veku a zásoby dreva na pni na ha pre strednú výšku porastu (zodpovedajúcej priemernej kruhovej ploche) pod a Šika, A. a Vinša B. (1980) ÃÅ

125 hoe mwokæ\ v lesnom poraste Absolútna bonita drevín duglaska smrek Rozdiel bonít v m Poznámka Bonity stanovené na základe veku a zásoby dreva na pni na ha pre priemernú hornú výšku porastu (priemer 10 najobjemnejších stromov porastu) pod a, Kantora, ermáka, a kol. (2007) Bonity stanovené Kulom, L. z taxa ných databáz LHP pre strednú výšku porastu (ZS výskumu, VE 0303, Tutka, J. a kol. (2008) HSLT: HSLT: HSLT: HSLT: HSLT: HSLT: HSLT: 613 ÃÇ

126 hoe mwokæ\ v lesnom poraste Absolútna bonita drevín duglaska smrek Rozdiel bonít v m Poznámka Bonity stanovené z terénnych meraní taxa ných veli ín v troch zmiešaných smreko-duglaskových porastoch (v oblasti ankov, Kme ová, Kysihybe ) pre ú ely doktorskej dizerta nej práce HSLT: HSLT: HSLT: 311 Hodnota ažbového výnosu sa v zmysle Vyhlášky MS SR. 492/2004, v znení neskorších noviel stanovila pre HSLT 311, 411, 511 a 611 na základe bonity a veku drevín HSLT pre plne zakmenenie a 100 % zastúpenie drevín pod a vzorca (1), uvedeného v metodike. Odvodené hodnoty ažbového výnosu sa prezentujú v tab. 2 a 3. Z prezentovaných údajov ažbových výnosov štyroch HSLT (311,411,511 a 611) vyplýva, že v HSLT 311, 411 a 511 má už od 5 vek st. najvyššiu hodnotu ažbového výnosu dg za ou nasleduje striedavo pod a HSLT a vek. stup. db (HSLT 311), jd vo vyššom veku sm (HSLT 411, 511 a 611). Vo veku 100 rokov je ažbový výnos (Ha v a ) dg vyšší od ažbového výnosu na druhom, tre om štvrtom mieste nasledovne: v HSLT ,11 % od Ha v a db, 68,39 % od Ha v a sm a 88,07 % od Ha v a bk v HSLT ,03 % od Ha v a sm, 51,23 % od Ha v a jd a 71,53 % od Ha v a bk v HSLT ,62 % od Ha v a sm, 61,49 % od Ha v a jd a 132,08 % od Ha v a bk v HSLT , 37 % od Ha v a sm, 22,36 % od Ha v a sm a 106,92 % od Ha v a bk Z tabuliek 2 a 3 a uvedeného porovnania vyplýva že dg má najvyšší Ha va v HSLT 311, ktorý potom postupne klesá až po HSLT 611. Aj Ha va druhej porovnávanej dreviny postupne smerom k HSLT vyšších vegeta ných stup ov klesá, okrem výkyvu v HSLT 511. Tabu ka 2: Porovnanie ažbového výnosu dg, sm, jd, bk, a db na rovnakých hospodársko-typologických stanovištiach výskytu HSLT 311 HSLT 411 ÉÊË drevina/bonita drevina/ bonita dg/40 sm/30 bk/26 db/26 dg/39 sm/31 jd/29 bk/ Tabu ka3: Porovnanie ažbového výnosu dg, sm, jd, bk, a db na rovnakých hospodársko-typologických stanovištiach výskytu ÃÈ

127 HSLT 511 HSLT 611 ÉÊË drevina/bonita drevina/ bonita dg/38 sm/30 jd/28 bk/23 dg/34 sm/30 jd/28 bk/ Na základe uvedeného je možné vyslovi predbežné konštatovanie že drevina dg je oproti naším hlavným domácim drevinám ekonomicky výnosnejšia o13, 37 % (HSLT 611) až 50,11 % (HSLT 311), v závislosti od nadmorskej výšky jej pestovania. Hodnota jej ekonomickej výhody by sa mohla ešte mierne zvýši zoh adnením vplyvu menšieho po tu stromov dg na ha a tým vyššej objemovosti, kvalitovej štruktúry a spe aženia dreva a ako aj nižších jednotkových nákladov výkonov pestovnej a ažbovej innosti v dôsledku menšieho po tu jedincov dg na ha a vyššej objemovosti stromov dg, vo veli ine Ha v a. Veli inu ažbového výnosu dg do budúcna by bolo možne ešte ovplyv ova zistením potenciálu a kvality prirodzeného zmladenia, optimálnych pestovných a ažbových technológií obhospodarovania a stanovenia ekologickej Þ nan nej rubnej zrelosti dg. 5 ZÁVER Lesy predstavujú výnimo ný prírodný zdroj, vrcholné a najaktuálnejšie biologické klimaxové spolo enstvo v krajine. Boli tu prv než lovek a udská civilizácia. Nie sú závisle na udstve skôr naopak. Preto by sa mal lovek správa nanajvýš rozumne nielen k tomuto daru prírody aby bol nepretržite našim spolo níkom, ale aj k sebe samému a udstvu ako takému. To by znamenalo, zásadne prehodnoti neutrálne až negatívne postoje ochrancov prírody, ale i asti lesníckych odborníkov k fáze lesníckej introdukcie, ktorá sa v Európe za ala v 18. storo í. Príkladom by nám mohla by po nohospodársko-ovocinárska fáza introdukcie z ias starovekého Grécka, Macedónie a Rímskej ríše, ktorá obohatila náš potravinový stôl o plody neodmyslite ných teplomilných rastlín (marhule, broskyne, orechy, vínnu revu, olivy, mandle, citrusové plody ap.), a ktorá pokra uje v rôznych podobách aj v sú asnosti. Umož ujú to nielen vymoženosti cestovania, ale aj dravé metódy marketingu biznisu potravín, ktoré môžu by aj ve mi nebezpe né pre udstvo, najmä v prípade geneticky manipulovaných potravinových druhov. V prípade lesníckej introdukcie takéto nebezpe ie nehrozí, preto by jej bolo dobre da zelenú, ako to už dávnejšie urobili niektoré štáty Európy (Benelux, Nemecko a Francúzsko). Príkladom môže by udomácnenie drevín agáta bieleho, orecha ierneho, duba erveného ap. ÃÌ

128 ÍÎÏÐÑÒÓ ÔÑÒÕÖ ÒØÖ Hríb, M., Šálek, L., 2008: Introdukované d eviny v eské republice a v Evrop. In zborník z medzinárodného odborného seminára: P stovaní nep vodních d evín. eská lesnícká spole nost, MZ R, Krom íž, s. 4 8, ISBN Hasenauer, H., Gazda, A., Konnert, M., Mohren, G., Pötzelsberger, E., Spiecker, H., van Loo., M. (2016). Non-Native TreeSpecies for European Forests: Experiences,Risks and Opportunities. COST Action P1403 NNEXT Country Reports, Joint Volume. Int. Mater. Vienna (BOKU), Vienna, Austria. 370 pages. Kantor, P., ermák, J., Kulhavý, J. a kol., 2009: Douglaska tisolistá nejvýznamnejší introdukovaná d evina v polyfunk ním a trvale udržite nem lesním hospodá ství. ZS za rok 2009, LDF, MENDELU Brno, 131 s. Kantor, P., ermák, J., Kulhavý, J. a kol., 2007: Douglaska tisolistá nejvýznamnejší introdukovaná d evina v polyfunk ním a trvale udržite nem lesním hospodá ství. ZS za rok 2009, LDF, MENDELU Brno, 70 s. Kantor, P., Mareš, R., 2008: Douglaska tisolistá nejvýznamnejší introdukovaná d evina v eské republice. In zborník z medzinárodného odborného seminára: P stovaní nep vodních d evín. eská lesnícká spole nost, MZ R, Krom íž, s , ISBN Petráš, R., Mecko, J., 2008: Rastový a produk ný potenciál duglasky na Slovensku. In zborník z medzinárodného odborného seminára: P stovaní nep vodních d evín. eská lesnícká spole nost, MZ R, Krom íž, s , ISBN Rastové tabu ky drevín, 1992, I. as, Lesoprojekt Zvolen, 25 s. Rastové tabu ky drevín, 1992, II. as, 1.diel., Lesoprojekt Zvolen, 33 s. Šika, A., Vinš, B., 1980: R st douglasky v lesních porostech SR. Práce VÚLHM, Jílovište Strnady 57, s Šebe, V. a kol. 2008: Rekonštrukcie nepôvodných lesných spolo enstiev ohrozených zmenou prírodných podmienok (najmä klímy) na ekologicky stabilnejšie ekosystémy ZS VÚ LVÚ NLC Zvolen, 381 s. Šmidriak, V., 2010:Možnosti využitia dreviny duglasky tisolistej. DP, TU Zvolen, 120 s. Tutka, J. a kol. 2008: Finan ná a ekonomická stránka rekonštrukcie nepôvodných smre ín. Vecná etapa (VE) 0303, výskumnej úlohy: Rekonštrukcie nepôvodných lesných spolo enstiev ohrozených zmenou prírodných podmienok (najmä klímy) na ekologicky stabilnejšie ekosystémy ZS VE 0303, LVÚ NLC Zvolen, 38 s. Vyhláška MS SR. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších noviel. Adresa autorov Ing. Jozef Tutka, CSc., znalec a poradca v lesníctve Sokolská 42, Zvolen, tutka.silvepom@gmail.com Ã

129 ê ANALÝZA IDENTIFIKUJÚCA BARIÉRY LIMITUJÚCE VYUŽÍVANIE PRODUKCIE LESOV V CHRÁNENÝCH ÚZEMIACH Zuzana Sarvašová, Ladislav Kulla, Maroš Sedliak, Jozef Vladovi, Ivan Sa kov, Matej Schwarz, Matúš Kajba ABSTRACT Wood production (including biomass production for energy purposes), and the conß ict with nature conservation, which is restricting economic activity in forestry in protected areas is necessary to solve by political instruments. The paper analyses the current state of forests in protected areas in Slovakia and identiþ es barriers and limits for utilisation of their economic potential. We have analysed the legislative, economic, production, technical, social and environmental indicators in order to provide arguments for possible solutions to unlock the potential of forests in protected areas within the intentions of the green economy. Key words: nature conservation, restrictions, indicators 1 ÚVOD V roku 2016 sa v rámci projektu VIPLES uskuto nila analýza sú asného stavu, ktorá identiþ kuje bariéry a limity využívania produkcie lesov v chránených územiach na Slovensku na základe legislatívy, pozorovaní a meraní. Predstavuje vstup pre alšie riešenie iastkovej úlohy na základe zvolených ukazovate ov. Bariéry limitujúce využívanie produkcie lesov v chránených územiach sme rozdelili na legislatívne, ekonomické, produk né, technické, sociálne a environmentálne. Následne sme zvolili ukazovatele monitorovate né na základe dostupných údajov z NIML, dátových zdrojov z Lesníckeho informa ného systému rozhodnutí o výnimkách získaných z odborov starostlivosti o životné prostredie okresných úradov v sídle kraja alebo výstupov doterajších výskumov. Výsledky sumarizuje tabu ka 1. Tabu ka1: IdentiÞ kované bariéry využívania produkcie lesov v chránených územiach ÙÚÛÜÝÛÞ Legislatívne Produk né Environmentálne Technické Sociálne Ekonomické ßàáâãäàåÚæÝ âçúäàåúèéêé Obmedzenia pre lesné pozemky vyplývajúce zo zákona 543/2002 Z.z. o OPK (pod a SOP) Produk ný potenciál lesov v CHÚ: Zásoby, drevinové zloženie, prírastky, sortimenty, pod a SOP, a kategórie lesa Ochranné funkcie lesov, Ekologické a typologické ukazovatele: stupe prirodzenosti lesných ekosystémov pod a SOP Dostupnos : Sú asný stav LCS, sklon a priechodnos terénu Konß ikt produk nej funkcie s OPK a ostatnými záujmami: analýza záujmov rôznych skupín užívate ov Rentabilita hospodárenia, Platby za ekosystémové služby, Finan né nástroje za obmedzenie bežného obhospodarovania Vysvetlivky: OPK ochrana prírody a krajiny, CHÚ Chránené územia, SOP stupe ochrany prírody LCS lesná cestná sie

130 Metodologicky analýza vychádza z analýzy dokumentov, rozhovorov a spracovania dostupných zdrojov údajov o lese (najmä LIS a NIML SR ) v prostredí GIS. Zvolené ukazovatele ochrany biotopov, produk ného potenciálu lesov, a technickej prístupnosti lesných porastov (LCS) sa posudzujú v nadväznosti na stupne ochrany prírody pod a zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. 2 CHARAKTERISTIKA LESOV V CHÚ Až 66 % lesov Slovenska je zaradených do niektorého z chránených území, medzi ktoré patrí 9 národných parkov (NP), 14 chránených krajinných oblastí (CHKO) a viac ako 1100 maloplošných chránených území (MCHÚ: prírodné rezervácie PR, prírodné pamiatky PP, chránené krajinné prvky CHKP, chránené areály CHA a ich ochranné pásma A). V rámci európskej sústavy chránených území NATURA 2000 je evidovaných 41 chránených vtá ích území (CHVÚ) a 473 území európskeho významu (ÚEV). Rozdelenie lesných pozemkov v rámci národnej a európskej sústavy chránených území pod a jednotlivých stup ov ochrany prírody je uvedené v tabu ke 2. Tabu ka 2: Výmera lesných pozemkov v národnej a európskej sústave chránených území (NATURA 2000) pod a stup ov ochrany prírody a kategórií chránených území (Zdroj: MŽP 2016, NLC Zvolen 2016) ëìûíæéæý îäéïüú Chránené krajinné oblasti (CHKO) Stupe ochrany prírody (ha) Zóna D Zóna C Zóna B Zóna A Spolu Národné parky (NP) Ochranné pásma NP Maloplošné chránené územia (MCHÚ) Prírodné rezervácie Prírodné pamiatky Chr. krajinné prvky Chránené areály Ochranné pásma Územia európskeho významu (ÚEV) Chránené vtá ie územia (CHVÚ) Spolu ë

131 2.1 Ekologické charakteristiky Pri hodnotení relatívnych podielov stup ov prirodzenosti drevinového zloženia v lesných porastoch Slovenska je potrebné konštatova pomerne vysoký podiel prevažne neprirodzených a neprirodzených porastov v najvyšších stup och ochrany prírody (obrázok 1). ðñòóôõö ø ùõúûüý þÿoüò ov prirodzenosti lesných porastov Slovenska pod a stup ov ochrany prírody Zdroj: NLC Zvolen 2016, Vladovi 2003 V 5. stupni ochrany prírody dosahuje podiel porastov s prevažne neprirodzeným a neprirodzeným drevinovým zložením 9 % z celkovej výmery 5. SOP. V 4. stupni ochrany prírody dosahuje podiel porastov s prevažne neprirodzeným a neprirodzeným drevinovým zložením 25 % z celkovej výmery 4. SOP. V 3. stupni ochrany je podiel porastov s prevažne neprirodzeným a neprirodzeným drevinovým zložením 15 % z celkovej výmery 3. SOP. V 2. stupni ochrany dosahuje tento podiel 24 %. V 1. stupni ochrany je podiel neprirodzených porastov 26 %. 2.2 Produk né charakteristiky V územiach so stup om ochrany prírody 2 a vyšším sa nachádza približne 215,2 mil. m 3 dreva, o predstavuje 45 % z celkovej zásoby lesných porastov Slovenska. Približne 74 % z celkovej zásoby dreva sa nachádza v hospodárskych lesoch, z toho necelých 40 % v 2. a vyššom stupni ochrany (približne 140,8 mil. m 3 ). Z h adiska zásoby dreva v územiach s vyšším stup om ochrany (SOP 2 5) sú najviac zastúpenými lesnými porastami smre- iny (40 %) nasledované bu inami (39 %) (obrázok 2). ÅÄ

132 ðñòóôõö ø õôúüýü ûü ôó õñ õú a stup ov ochrany prírody a kategórií lesa (Zdroj: NLC Zvolen 2016) Z h adiska analýzy produk ného potenciálu lesov v chránených územiach je zaujímavá využite ná zásoba dreva, ktorá predstavuje ekonomický potenciál v: 1. hospodárskych lesoch, 2. lesoch osobitného ur enia s výnimkou prísnych rezervácií s bezzásahovým režimom (SOP 5), a ochranných pásiem vodných zdrojov I. stup a, 3. ochranných lesoch s výnimkou kosodreviny, pásma pod hornou hranicou lesa, a lesov na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach. Celková využite ná zásoba dreva vo vyšších stup och ochrany predstavuje 185,5 mil. m 3, z oho je najvä ší podiel v kategórii hospodárskych lesov 140,8 mil. m 3, v ochranných 26,6 mil. m 3 a v kategórii lesov osobitného ur enia 18,1 mil. m 3 dreva. Pod a stanovených kritérií je využite ných až 80 % zásoby dreva lesov osobitného ur enia a 51 % celkovej zásoby dreva ochranných lesov nachádzajúcich sa v územiach s vyšším stup om ochrany. Nevyužite ných zostáva 13,8 % (29,7 mil. m 3 ) zásoby dreva ochranných lesov a lesov osobitného ur enia vo vyšších stup och ochrany. 2.3 Charakteristiky sprístupnenia lesov v CHÚ Vzh adom na kategórie lesa v územiach s vyšším stup om ochrany prírody je v kategórii ochranných lesov, v porovnaní s hospodárskymi (27,1 %) a osobitného ur enia (23,3 %), vyšší podiel porastov s približovacou vzdialenos ou vä šou ako 500 metrov (45,4 %) (obrázok 3). Å

133 ðñòóôõö ø þ ò ü û ýü ü Oû þ üú õ ýûþÿ och ochrany Zdroj: NLC Zvolen 2016, z podkladov LIS a Slovenskej správy ciest Z h adiska sprístupnenia lesov v kategórii ochranných lesov je vyšší podiel porastov s približovacou vzdialenos ou vä šou ako 500 metrov (45,4 %) vzh adom na ostatné kategórie lesa (hospodárske 27,1 %, osobitného ur enia 23,3 %) na územiach s vyšším stup- om ochrany prírody (obrázok 4). ðñòóôõö ø õôúüýü ûü ôó õñ úòüþ õú a sprístupnenia lesných porastov Zdroj: NLC Zvolen 2016 ÅÃ

134 3 CHARAKTERISTIKA LEGISLATÍVNEHO A SOCIÁLNEHO PROSTREDIA 3.1 Aktéri / záujmové skupiny Vz ah medzi obhospodarovate mi lesa, osobitne neštátnymi vlastníkmi a zástupcami ochrany prírody, najmä environmentálnymi neziskovými organizáciami sa javí na základe pozorovaní, analýzy médií a diskusie so zástupcami vlastníkov a obhospodarovate ov lesov ve mi negatívne. Z dôvodu obmedzenia vlastníckych práv v chránených územiach dochádza asto k stretu názorov. Politika ochrany prírody v lese sa vyzna uje interakciou dvoch politických systémov: lesníctvo a ochrana prírody (ŠÁLKA, DOBŠINSKÁ, HUBO 2016). Aktéri z týchto dvoch skupín sa odlišujú predovšetkým pod a svojich hodnotových orientácií a rôznych záujmov na využívaní lesa. Tvoria tak dve skupiny: ekonomickú, ktorá je tvorená vlastníkmi a obhospodarovate mi lesov a ekologickú, ktorá je tvorená inštitúciami ochrany prírody a environmentálnymi mimovládnymi organizáciami. Na základe práce DOBŠINSKEJ A ŠÁLKU (2009) identiþ kujeme základné rozdiely medzi predstavite mi (tabu ka 3). Tabu ka 3: Bariéry hodnotových orientácií a rôznych záujmov na využívaní lesa medzi lesníkmi a ochrancami prírody Základné hodnotové priority éáæèåà Ekonomický význam pre vlastníkov a celú spolo nos a predovšetkým pre rozvoj vidieka. Antropocentrický prístup. Vlastníci lesa, zamestnanci Skupiny, na ktoré sa v lesníckom sektore, drevospracujúci kladie najvyšší dôraz priemysel. Zachovanie biodiverzity lesa Dôležitos problému je integrované do moderného lesníctva. Hrozby pre lesy pochádzajú Prí ina problému predovšetkým z okolia: acidiþ kácia, klimatické zmeny a pod. Vláda by mala zabezpe i konkuren né prostredie a ochra ova práva vlastníkov. Trh nie je schopný vyrovna sa Distribúcia autority so zabezpe ovaním biodiverzity v lese. Biodiverzitu by mala vláda zabezpe ova prostredníctvom verejných Þ nancií pre vlastníkov lesa. Preferuje motiva né podnety a informácie. alšou požiadavkou Politické preferencie je kompenzácia obmedzovania vlastníckych práv pre vlastníkov lesov. Zdroj: Dobšinská, Šálka 2009 ìûúæú ÛÛàãÞ Ochrana ekologickej integrity lesa pre celú spolo nos. Biocentrický prístup. Sú asné a budúce generácie. Strata biodiverzity je pál ivý a vážny problém. Lesníctvo je hlavnou hrozbou pre biodiverzitu. Vláda by mala prebra vä šiu zodpovednos za ochranu biodiverzity predovšetkým pomocou zákazov a príkazov, alebo Þ nan ných odvodov pre vlastníkov lesa. Preferujú predpisy pod a princípu environmentálnej politiky zne is ovate platí ÅÅ

135 Záujmové skupiny vo všetkých typoch politických systémov sa môžu rozdeli do piatich základných kategórií: I. Ekonomické záujmové skupiny predstavujú ve ké obchodné Þ rmy a zna ky, ktoré sa centralizujú v rámci jedného priemyselného odvetvia, alebo ide o skupiny odborníkov v rámci jedného odvetia, napr. aj lesné hospodárstvo, ktorých cie om je zisk. II. Skupiny zamerané na konkrétnu problematiku nie sú združené s cie om zisku a zameriavajú sa len na jednu konkrétnu oblas, napr. náboženstvo, udia s postihnutím, alebo majú len 1 špeciþ cký cie napr. tvorba konkrétneho zákona. Pokia sa im podarí presadi alebo zmeni danú skuto nos v spolo nosti, zanikajú. III. Verejné záujmové skupiny predstavujú verejný záujem, ako životné prostredie, udské práva, at. IV. Súkromné a verejné inštitucionálne skupiny nie sú lenské organizácie a môžu existova na rôznych úrovniach. Súkromné sú rôzne think tank organizácie, univerzity, média. Verejné sú vládne úrady, agentúry. Zvy ajne sa nepovažujú sa klasické záujmové skupiny. V. Nezdružené skupiny predstavujú rôzne hnutia ad hoc, združenia sformované spontánne v spolo nosti v reakcii na ur itú politiku alebo udalos. Na základe prvotnej analýzy aktérov v CHÚ boli vytipované skupiny dotknutých strán. Aktérov je možné roztriedi do jednotlivých kategórií na základe ich významnosti pri prijímaní rozhodnutí pod a schémy uvedenej na obrázku 5. DÊ Dôležití aktéri (Vyžaduje uspokojenie potrieb) Skupina vyžadujúca ochranu K ú oví aktéri (Vyžaduje úzku spoluprácu) Skupina vyžadujúca si vybudovanie záujmov dobrých vz ahov Potencionálni aktéri Ovplyvnení aktéri (Vyžaduje monitorovanie pre zmenu) (Vyžaduje informovanos ) Skupina, ktorá môže ma vplyv, ale je Skupina predstavujúca riziko relatívne nízkou prioritou a vyžadujúca dôsledný monitoring a manažment Vplyv Obrázok 5: Matica vplyvu a dôležitosti aktérov Práve prístupy akceptujúce úlohu aktérov sú vhodné na vysvetlenie mechanizmov fungovania vz ahov medzi lesníctvom a ochranou prírody. Vz ah medzi neštátnymi vlastníkmi lesa a ochranou prírody je vnímaný negatívne, najmä z dôvodu obmedzenia vlastníckych práv v chránených územiach. 3.2 Obmedzenia vyplývajúce z legislatívy OPK Zákon o ochrane prírody a krajiny 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov ( alej len zákon o ochrane prírody) už vo vymedzení základných pojmov hovorí, že ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmer ovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívate mi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy. ÅÇ

136 Hospodárska innos a teda aj využívanie drevoproduk nej funkcie lesa je v lesoch zaradených do chránených území obmedzená diferencovane pod a stup a ochrany prírody v zmysle zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Všeobecné obmedzenia inností v lesoch chránených území špeciþ kuje 12 až 16 zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. alšie špeciþ cké obmedzenia môžu vyplýva z programov starostlivosti o konkrétne chránené územia. Stru ný sumár obmedzení pre lesné hospodárstvo pod a jednotlivých SOP: 2. stupe ochrany prírody Zákazy oh adom využívania lesa nie sú žiadne. Potreba súhlasov orgánov ochrany prírody sa vyžaduje pod a písmena: a) na umiestnenie výsadby drevín a ich druhové zloženie za hranicami zastavaného územia obce (t.j. zales ovanie nelesných pôd) energetické porasty na po nohospodárskej pôde je možné zaklada bez súhlasu, c) na výstavbu lesných ciest a zvážnic, h) na aplikáciu chemických látok (najmä pesticídov) a hnojív pri po nohospodárskej, lesohospodárskej a inej innosti na súvislej ploche vä šej ako 2 ha. 3. stupe ochrany prírody Zákazy oh adom využívania lesa: g) rozširova nepôvodné druhy (t.j. nemožnos zakladania plantáží). Potreba súhlasov orgánov ochrany prírody je pod a písmena: c) na aplikáciu chemických látok a hnojív (bez oh adu na výmeru), d) na let lietadlom nižšie ako 300 m nad najvyšším bodom v okolí. 4. stupe ochrany prírody Zákazy oh adom využívania lesa: b) aži drevnú hmotu holorubným hospodárskym spôsobom (zákaz sa v podstate nevz ahuje na spracovanie kalamít, o sa však môže kedyko vek za a vyklada inak), d) aplikova chemické látky a hnojivá (zákaz, nie súhlas), e) rúba dreviny (napr. na bielych plochách), Potreba súhlasov orgánov ochrany prírody sa vyžaduje pod a písmena c) na umiestnenie stavby (týka sa napr. aj mostov cez potoky, ciest a skladov a ich oporných múrov). 5. stupe ochrany prírody Zakázaná je akáko vek hospodárska innos, uplat ovaná je prísna ochrana, v niektorých prípadoch sú zákazy dokonca duplicitné. Pod a písmena: b) je zakázané zasiahnu do lesného porastu a poškodi vegeta ný a pôdny kryt (akáko vek lesnícka innos ), c) stava lesnú cestu alebo zvážnicu, f) ruši pokoj a ticho (akáko vek innos ), h) meni stav mokrade alebo koryto vodného toku, i) umiestni stavbu. Územia Natura 2000 Vyžaduje sa posudzovanie, i ubovo ný zásah v CHÚ alebo v jeho bližšom i širšom okolí môže ovplyvni stav ochrany druhov a biotopov európskeho významu bez oh adu na stupe ochrany (dokonca v 1. SOP). ÅÈ

137 3.3 Finan né a ekonomické možnosti platieb za ekosystémové služby a náhrada ujmy pod a legislatívy OPK Postupnými novelizáciami zákona o ochrane prírody vznikli pre neštátnych vlastníkov lesa Þ nan né nástroje ochrany prírody umož ujúce do istej miery Þ nan nú kompenzáciu obmedzení plynúcich z ochrany prírody (Apfel et al., 2016). V zákone. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sú možnosti získania Þ nancovania pri hospodárení v lesoch dané najmä v 60 a 61: ÅÌ Finan ný príspevok 60 Zámena pozemkov 61a Nájom pozemkov 61b Výkup pozemkov 61c Zmluvná starostlivos 61d Finan ná náhrada 61e Podrobnosti k nájmom, zmluvnej starostlivosti a Þ nan nej náhrade sú dané Nariadením vlády SR. 7/2014 Z.z. V sú asnosti je z týchto možností využívaná prakticky len náhrada ujmy Þ nan ná náhrada pod a 61e zákona. Týka sa hlavne prípadov chránených území v 5. SOP, kde priamo zo zákona vyplýva zákaz hospodárenia. Vzniká tak obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch a strate výnosov i už pri úmyselných, alebo náhodných ažbách. Tento nástroj je možné využi aj pri iných prípadoch, ke dôjde k obmedzeniu bežného hospodárenia, nielen v 5. SOP. Základné podmienky pri žiadostiach o Þ nan nú náhradu: Oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na Þ nan nú náhradu je vlastník pozemku, ale môže by aj nájomca pozemkov, nárok na Þ nan nú náhradu za ína plynú 1. d om právoplatnosti rozhodnutia o schválení PSL, právoplatnosti rozhodnutia o nepovolení výnimky, alebo ú innosti vyhlasovacieho predpisu, z ktorého vyplýva obmedzenie obhospodarovania, v tejto súvislosti bolo dané 3-ro né prechodné obdobie (do konca roka 2016) pre prípady, ke PSL sú platné, resp. skon ila ich platnos v rokoch 2011 až 2013, žiados sa uplat uje na okresnom úrade v sídle kraja v 3-ro nej lehote od vzniku nároku pod a predchádzajúceho bodu, na lesných pozemkoch pri obmedzeniach, ktoré vznikli pri obmedzeniach daných Programom starostlivosti o les, sa vždy uplat uje nárok na pomernú as Þ nan nej náhrady za uplynulé obdobie (napr. každoro ne za predchádzajúci rok), je potrebné venova pozornos prípadom, kedy nárok na náhradu zaniká ( 61e ods. 10) oprávnená osoba nedodržala podmienky obmedzenia bežného obhospodarovania, nezabezpe ila dodržanie obmedzení, odpadol dôvod obmedzenia, vlastník uzavrel zámennú, nájomnú, kúpnu zmluvu alebo zmluvu o zmluvnej starostlivosti. Ostatné Þ nan né nástroje dané zákonom o ochrane prírody a krajiny (nájmy, výkup, zámena, zmluvná starostlivos ) je zatia skôr v teoretickej rovine. I ke prvé prípady takýchto riešení už boli evidované napr. v rámci zonácie NP Slovenský raj. Zo zákona vyplýva, že pri oznámení zámeru vyhlási chránené územie zóny CHÚ, je povinnos zo strany štátu o.i. navrhnú možnos riešenia spôsobu a ur enia výšky poskytnutia náhrady za obmedzenie obhospodarovania pod a 61 ods. 1 písm. a) až d). Riešenia sú možné len na základe dobrovo ného zmluvného vz ahu medzi vlastníkom pozemkov a štátom. Výpo et výšky nájomného a zmluvnej starostlivosti dáva vzorec v NV SR. 7/2014 Z.z. Výška nájomného bola rámci NP Slovenský raj a TANAP vypo ítaná Ná-

138 rodným lesníckym centrom vo Zvolene pre jednotlivé hospodárske súbory lesných typov a mali by by podkladom k uzatváraniu nájomných zmlúv. Finan ná podpora prírode blízkeho obhospodarovania lesov, teda hlavne chránených území s tzv. aktívnym manažmentom by mala by realizovaná najmä prostredníctvom zmluvnej starostlivosti. Táto možnos je daná v 61 d) Zákona o ochrane prírody a krajiny. Zmluvná starostlivos sa uzatvára medzi vlastníkom pozemkov a štátom zastúpeným MŽP SR alebo Štátnou ochranou prírody SR. Na základe dobrovo ného vz ahu by vlastník bol viazaný dodržiava stanovené podmienky a zabezpe i starostlivos o pozemok. Za to by mali by kompenzované zvýšené náklady, resp. znížené výnosy, ktoré vyplývajú z takéhoto obmedzujúceho obhospodarovania. Zmluva by sa mala uzatvára spravidla na najmenej 5 rokov. Spôsob ur enia výšky odplaty za zmluvnú starostlivos o pozemok dáva v sú asnosti NV. 7/2014 Z.z. Orgány ochrany prírody alebo nimi poverené organizácie ochrany prírody (v zásade ide o správy jednotlivých ve koplošných chránených území alebo Regionálne správy ochrany prírody a krajiny) sú v zmysle zákona o ochrane prírody ( 58) oprávnené vybera poplatky za vstup do CHÚ alebo ich astí. Toto vstupné je vlastne Þ nan ným vyjadrením ceny rekreácie, ktorá v chránených územiach priamo súvisí s biodiverzitou a krajinárskymi hodnotami územia. Zákon o ochrane prírody zmie uje, že v prípade neštátneho vlastníctva pozemkov je na vyberanie poplatkov nutný súhlas vlastníka pozemku, predstavite ný je však jediný dôvod, pre o by vlastník mal súhlasi s výberom takýchto poplatkov organizácia ochrany prírody by mohla zabezpe i výber a poskytnú vlastníkovi primeraný podiel na vyzbieraných poplatkoch. Sú asný zákon o lesoch poskytuje vlastníkovi lesných pozemkov len okrajové možnosti obmedzova a spoplat ova vstup verejnosti do lesa. Zákon o ochrane prírody sa o toto už dlhšie usiluje, hoci donedávna bolo obmedzovanie vstupu do chránených území v rozpore aj s as ami tohto zákona, konkrétne s tými, ktoré upravujú vstup do území diferencovane pod a stup ov ochrany prírody. Posledná novela zákona už tento rozpor vyriešila odvolaním sa na návštevný poriadok chráneného územia, ktorý môže vstup upravi inak, ako by vyplývalo zo stup a ochrany. Snaha orgánov ochrany prírody spoplatni vstup do chránených území býva spravidla vlastníkmi lesa vnímaná negatívne. Po úprave podmienok smerom k zainteresovaniu vlastníka pozemku (podstatná as zisku by patrila jemu), by sa však vyberanie takýchto poplatkov mohlo sta formou platieb za ES (balík predávaných ES by v tomto prípade pozostával najmä z rekreácie a biodiverzity). Vyberanie poplatkov za vstup do prírody organizáciou ochrany prírody môže napomôc prelomi tabu v tejto oblasti a následne umožni aj primerané zmeny zákona o lesoch smerom k priamemu vyberaniu poplatkov. 4 ZÁVER Existujúce bariéry pre využívanie produk ného potenciálu lesov v chránených územiach sú dôsledkom resp. výslednicou legislatívnych, produk ných, environmentálnych, technických a sociálnych bariér. Ich spolo ný ú inok vedie k nerentabilite hospodárenia na zna nej výmere chránených území. Tá môže vies k zanedbávaniu opatrení zameraných na podporu odolnostného potenciálu a ekologickej stability lesov, nevyhnutných okrem produk ných aj pre plnenie ekologických a sociálnych funkcií lesov, najmä v súvislosti s cie mi zelenej ekonomiky. Rentabilitu je za takýchto okolností žiaduce zabezpe i podpornými politickými nástrojmi, zameranými na podporu vidieckych oblastí, zamest- Å

139 µ ² À n² n² ³ ³µ µ µ µ¾ n ² ³! ²º" ¼ # ²² µà #º ovania dôsledkov zmeny klímy a alších cie ov zeleného hospodárstva. Po akovanie Tento príspevok vznikol v aka podpore z projektu Výskum a vývoj pre inovácie a podporu konkurencieschopnosti lesníckeho sektora, Þ nancovaného z rozpo tovej kapitoly MPRV SR (prvok 08V0301). POUŽITÁ LITERATÚRA Apfel, E., Dendys, P., Farkaš J., Jasík M., Mathe, P.,Saniga, m., Štrupl, L., 2016: Príru ka pre prírode blízke obhospodarovanie lesa v územiach Natura 2000 a možnosti jeho Þ nan nej podpory. Banská Bystrica, Štátna ochrana prírody SR, 99 s. Dobšinská, Z., Šálka, J., 2009: Vz ahy lesníctva a ochrany prírody na Slovensku v kontexte prístupu advoka ných koalícií. Czech Journal of Political Science. Ro. XVI(4): Šálka, J., Dobšinská, Z., Hubo, C., 2016: Relations between forestry and nature conservation The example of Slovakia. Allegemeine Forst und Jagdzeitung, 187(1-2): Vladovi, J. 2003: Oblastné východiská a princípy hodnotenia drevinového zloženia a ekologickej stability lesov Slovenska. Bratislava, Príroda, Lesnícke štúdie; 57/ s. Adresa autorov Zuzana Sarvašová, Ladislav Kulla, Maroš Sedliak, Jozef Vladovi, Ivan Sa kov, Matej Schwarz, Matúš Kajba NLC Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 22, Zvolen Tel.: , (180), Fax: , sarvasova@nlcsk.org, kulla@nlcsk.org, sedliak@nlcsk.org, vladovic@nlcsk.org schwarz@nlcsk.org, kajba@nlcsk.org Ū

140 STABILIZÁCIA INVENTARIZA NÝCH A MONITOROVACÍCH PLÔCH PRI ZIS OVANÍ STAVU LESA A JEHO ZMIEN VLADIMÍR ŠEBE ABSTRACT Stabilization of inventory plot centre is important for the possibility of a continued repeat measurement in required time interval. The aim of the establishment of the statistical forest inventory is assess an objective and real status of forests on surveyed area. When we measure in the same sampling plots, detection of changes in the forest without other effects is ensures (e.g. changes resulting from shifts of survey sampling). In Slovak forests we used in recent years a permanent stabilization of the inventory plots, often invisible with the Þ xed drive an iron tube. Due to independent status, it is important that the inventory plots are invisible; otherwise they can positively or negatively affect observed forest management and manipulated real results of forest status. In the paper we describe the speciþ c examples of the use of visibly and invisibly stabilized inventory plots. We publish knowledge of process Þ nding navigating to these plots. Key words: forest inventory, monitoring, sampling survey, plots centre stabilization 1 Ø$Î% Inventarizácia lesov poskytuje nevyhnutné podklady pre riadenie, plánovanie a kontrolu hospodárskych inností v lese (manažment lesa). V sú asnosti sa u nás naj astejšie uplat uje inventarizáciu na úrovni porastu (porastové zis ovanie), ktoré sa bežne používa pri tvorbe manažmentových plánov pravidelne opakovane spravidla v 10-ro ných intervaloch na celej výmere porastovej pôdy. Hoci aj pri porastovom zis ovaní sa aplikujú výberové metódy (kruhové, pásové, relaskopické skusné plochy), astejšie sú v praxi používané metódy s využitím diferencovaných a nediferencovaných rastových tabuliek. V ostatných rokoch sa oraz viac presadzujú regionálne i podnikové výberové inventarizácie, kde sa aplikujú matematicko-štatistické metódy s maximálnym využívaním priameho merania jednotlivých stromov (pozri napr. Šebe 2015). Tieto metódy sa ve mi úspešne nasadili aj pri prvej ve koplošnej Národnej inventarizácii a monitoringu lesov (NIML)SR (Šmelko a kol. 2008), rovnako aj pri jej druhom cykle v rokoch (Šebe a kol. 2015). Na nižšej (regionálnej úrovni) sa použili v rámci monitoringu tatranského kalamitiska (Šebe a kol. 2011), Výskumno-demonštra ného objektu Kysuce (Kulla, Šebe 2009), podnikovej inventarizácii U anka 2009 (Šebe 2010), alebo najnovšie vo výberkových lesoch na Smolníku. Podstatou výberovej inventarizácie a hlavným rozdielom oproti celoplošným zis ovaniam, je výber menšej asti záujmového územia (= základný súbor) prostredníctvom výberových inventariza ných (monitorovacích) plôch (=výberový súbor), na ktorých sa vykoná podrobné zis ovanie na úrovni jednotlivých stromov. Ke že detailné empirické meranie a zis ovanie stavu lesa, ktorý je reprezentovaný stromami v mnohotisícových, niekedy až miliónových po toch by bolo asovo aj ekonomicky príliš náro né, je potrebné Å«

141 nasadzova efektívne výberové matematicko-štatistické metódy. Tie umož ujú pri vhodne zvolenom dizajne zisti výsledný údaj (údaje) s dostato nou presnos ou aj z ve mi malej asti územia. K všetkým získaným výsledkom pripája mieru ich presnosti a spo ahlivosti. Pritom všetky tieto atribúty informa né spektrum i požadovanú presnos zis ovania si môže ubovo ne vopred zvoli sám objednávate inventarizácie alebo užívate jej výsledkov a to v závislosti od ú elu zis ovania a disponibilných Þ nan ných zdrojov (Šmelko 2014). Výberovú jednotku predstavuje inventariza ná plocha. O inventarizácii hovoríme v prípade jednorazového zis ovania k ur itej asovej hladine. V prípade opakovaného zis ovania s ur itým asovým odstupom hovoríme o monitoringu (porovnávaní zmien). Ak sa teda porovnávanie zmien realizuje na tých istých inventariza ných plochách (IP), nazývame ich aj plochy monitorovacie (MP). Potom považujeme termín inventariza ná a monitorovacia plocha za totožný. 1.1 Rozmiestnenie a hustota inventariza ných plôch Od správneho umiestnenia výberových inventariza ných plôch závisí samotný výsledok inventarizácie zis ovania stavu lesa. Plochy by mali by rozmiestnené po inventarizovanom území nezávisle (náhodne), bez subjektívneho ovplyvnenia výberu, ktoré by mohlo skresli výsledky. Aby sa objektívne zistil stav celého inventarizovaného územia, je možné použi pravidelné (systematické) rozmiestnenie pri vopred zvolených vzdialenostiach (krokoch, rozstupoch). Optimálne je použi náhodný výber jednotlivých plôch, kde sa každá IP náhodne nachádza v systematickom rozmiestnení vä šej jednotky (štvorca). V prípade rovnakých vzdialeností v dvoch na seba kolmých smeroch hovoríme o štvorcovej sieti a rovnomernom výbere (napríklad NIML SR), je možné zvoli siete aj pri iných geometrických tvaroch obd žnik, trojuholník, pä uholník, šes uholník. Takéto rozmiestnenie sa spravidla navrhuje pre celé inventarizované územie, no v prípadoch výrazne nehomogénneho územia je vhodné použi stratiþ káciu. Nehomogénne územie sa pritom rozdelí na nieko ko menších homogénnych astí a pre každú sa navrhne primeraný dizajn rozmiestnenia inventariza ných plôch. Celkovo sa zníži heterogenita, a zvýši sa výsledná presnos zis ovaných znakov. Potrebný po et výberových jednotiek (n) závisí pod a Šmelka (2014) od variability zis ovaných veli ín ( σ Y % * µ n²µ ²µ n ² & ¾!³ ' E Y % * n²¾³ &º ²³ inventarizovaného lesa (A ha) ovplyv uje ich hustotu (s) a zárove podmie uje aj ve kos skuto ne dosiahnutej výberovej chyby výsledku ( % * n² a týchto všeobecných biometrických vz ahov 2 % 4 Y A( ha) n % s 100 s Y % % 2 2. S % Y Y EY n n V&( ²" µ #" µ ¾ µ n ")µ ² º" ² µ ¾ µ!²! + ² ² ²³ mierou presnosti na základe meraných údajov. Miera presnosti priamo vyjadruje kvalitu informácie a jej výhodou je fakt, že ve kos zistenej výberovej chyby ur uje možnosti porovnávania zmien stavu lesa (monitoring). S ím vyššou presnos ou sa jednotlivý parameter stanoví, tým skôr sa dá zachyti aj malá zmena stavu. Pri údaji zistenom s malou presnos ou sa nezachytia malé zmeny stavu (zmena stavu je menšia ako chyba merania). Presnos zis ovania (miera výberovej chyby) sa plánuje pod a ú elu inventarizácie. ÇÄ

142 1.2 Typy inventariza ných plôch Inventariza né plochy môžu by jednoduché s rovnakou výmerou (naj astejšie kruhové, ale aj štvorcové, alebo iného tvaru), ale použi sa môžu kvôli zvýšeniu efektivity a zníženiu nákladov aj variabilné kruhy (menšie pri hustých porastoch, vä šie pri redších), koncentrické kruhy (s rôznym polomerom pre rôzne dimenzie stromov), špeciþ kom je relaskopické zis ovanie, v špeciþ ckých prípadoch sa používajú aj tranzekty a líniové výbery. Náklady možno znižova aj dvojfázovým i dvojstup ovým výberom. a) a) Pod a stavu Inventariza né plochy môžu by trvalé, alebo do asné. Do asné (temporálne) slúžia na jednorazové zis ovanie. To isté územie je možné k rovnakému asovému okamihu inventarizova v rôznom dizajne, pri om by sme mali dospie k približne rovnakým výsledkom (reprezentovanými strednou hodnotou a mierou presnosti výberovou chybou). Výhoda do asných IP spo íva v jednoduchšej navigácii na ne a nulovou potrebou nákladov na stabilizáciu. Ak je inventarizácia koncipovaná ako trvalá (permanentná, monitorovacia, kontrolná), umož uje to v ur ených asových intervaloch porovnáva zmeny stavu ove- a jednoduchšie a presnejšie, obmedzením rušivých vplyvov. Meraním na tom istom mieste sa zachytí zmena stavu bez vplyvu zmien z reprezentatívnosti. Ve mi presne sa odhalia zmeny stavu, pri zásobách reprezentované najmä rozlíšením prírastku, ažby a mortality. Takéto trvalé monitorovanie by už dnes malo by pravidlom. Pritom sa však musia dodrža dôležité podmienky porovnate nosti údajov v dlhšom asovom slede a zabezpe i, aby sa pri opakovaných inventarizáciách získavali a porovnávali všetky údaje vždy na rovnakom mieste, na tých istých súboroch stromov a rovnakým spôsobom. Pod a vidite nosti Rozlišujeme inventariza né plochy v teréne vidite ne a nevidite ne Þ xované (stabilizované, vizualizované). Vidite né plochy sú ahko identiþ kovate né nielen odborníkmi, ale aj širokou verejnos ou, spravidla sú pri nich farbou alebo sprejom ozna ené všetky alebo dôležité stromy ( íslo stromu, ozna enie meriš a, pásy po obvode kme a). Opakované vyh adávanie jednotlivých stromov je pomerne jednoduché. Nevýhodou je do asnos zna- enia, ktoré sa narušuje prírodnými procesmi (rast stromu, klimatické narušovanie vodou, vetrom, zarastanie vegetáciou). Preto je potrebné tieto plochy v ur itých intervaloch (5 resp. 10 ro ných) opakovane ozna ova o prináša zvýšené prevádzkové náklady. Nevidite ne stabilizované plochy sa pre bežného návštevníka lesa (ale aj špecialistu) nijako neodlišujú od okolitého porastu. Okrem vizuálneho nenarušenia poh adu na les je pri nich ve kou výhodou fakt, že na nich nijako (vedome i podvedome) nie je ovplyv ovaná innos lesného hospodára. Tá môže by ovplyvnená pozitívne hospodár tu vykonáva všetky zásahy ve mi poctivo a svedomito, pretože vie že stav lesa je tu monitorovaný, na rozdiel od okolitých porastov, ktoré môže ponecháva v horšom stave a tým pádom bude zistený stav na inventariza ných plochách vylepšený oproti skuto nosti. Naopak môže by vidite ná plocha ovplyvnená aj negatívne, ke do ozna enej plochy hospodár preventívne nijako nezasahuje a to ani vtedy ke je zásah potrebný (poškodenie porastov) a takúto plochu radšej ponecháva na samovývoj, akoby mohol svojim zásahom nie o pokazi o môže znamena že na vidite ných Ç

143 inventariza ných plochách sa môže zisti horší stav lesa ako na ostatnom nemonitorovanom území. 1.3 Technológia stabilizácie Nevidite né plochy sú spravidla Þ xované stredom a polohou (súradnicami) inventarizovaných stromov vo i stredu (polohopis). Plochy bývajú identiþ kované na základe GPS pozície stredu; prakticky na úrove nieko kých metrov, v prípade nepriaznivých pomerov (husté porasty, zatienené reliéfom krajiny so zhoršeným GPS signálom) na úrovni aj desiatok metrov. Následne sú zamerané stromy vo i stredu, pri om sa uvažuje s presnos ou nieko kých centimetrov, maximálne decimetrov. Okrem stredu je pri nevidite ných plochách možné použi tzv. zámeru k ur itému markantnému bodu (hrani nému kopcu, križovatke ciest, ve kej skale, výnimo nému stromu ap.). Následne sa zameriavajú súradnice stredu alebo stromov vo i tomuto bodu. Stred inventariza nej plochy treba Þ xova, pri om je to možné vidite ne (nad úrove terénu, s farebným ozna ením) alebo nevidite ne. Môže sa to vykona krátkou kovovou rúrkou zarazenou až pod úrove zeme a opätovne sa identiþ kuje odmeraním azimutu a vzdialenosti a deþ nitívne pomocou detektora kovov. Polohopis je možné robi modernými technológiami (Field-Map), kedy sa získavajú pozície stromov jednoduchým spôsobom pomocou odrazky a prístroja v elektronickej forme a výsledkom je priamo 3-D model. No pre identiþ kovanie stromov posta uje aj menšia presnos a jednoduché použitie kompasu (buzolky) a meraní vzdialeností (teda polárne súradnice) pásmom alebo rôznymi typmi dia komerov. 2 CIE PRÍSPEVKU Zis ovanie údajov o stave lesa predstavuje nevyhnutný predpoklad pre návrh optimálneho manažmentu lesov. Disponibilné náklady na zis ovanie ovplyv ujú vo bu vybratých metód (najmä výberové inventarizácie lesa). Pre efektívne zachytenie zmeny stavu terestrickým výberovým zis ovaním je dôležité minimalizova iné ako samotné zmeny stavu a preto je vhodné inventarizova (monitorova ) les objektívnymi metódami na tých istých bodoch (plochách). Pre zabezpe enie tejto požiadavky je stabilizácia trvalých inventariza ných a monitorovacích plôch ve mi významná. Cie om príspevku je spracova údaje o stabilizácii inventariza ných plôch pri sú asných zis ovaniach na Slovensku a prezentova doterajšie skúsenosti. Príspevok môže poskytnú zaujímavé informácie aj pre budúce návrhy inventarizácií lesa. 3 VÝSLEDKY A DISKUSIA V príspevku rozoberáme uplatnenie rôznych spôsobov identiþ kácie, stabilizácie a opakovaného vyh adávania inventariza ných, monitorovacích a ostatných výskumných plôch v sú asných lesoch na Slovensku. K dispozícii máme dáta o založených plochách pri ktorých sa zaznamenával polohopis jednotlivých stromov, o je dôležitý predpoklad nezávislého vyhodnocovania zmien stavu lesa. Jedná sa o viacero systémov založených pri riešení projektov v rámci Lesníckeho výskumného ústavu (LVÚ), po vzniku Národného lesníckeho centra (NLC) aj ostatných ústavov NLC. Ich celkový zoznam uvádza tabu ka 1 a zobrazuje obrázok 1. ÇÃ

144 ðñòóôõö ø õôoûü ü ûü þ ñò ÿ,oõþ ý- üþûúõþ ÿoû õôûoû òõoõþ v rámci Slovenska ÇÅ

145 Tabu ka 2: Projekty LVÚ (NLC) so založenými inventariza nými, monitorovacími a alšími výskumnými plochami s evidovanými pozíciami stromov Imo\y[Þ kácia projektu Inventarizácie lesa bez vykonaného opakovaného zis ovania Rok (roky) založenia Ve kos územia (ha) Po et plôch Biodiverzita Horské lesy Rekonštrukcie smre ín Kysuce Rekonštrukcie smre ín Orava Uhlíková inventarizácia Hukavy Monitoring biotopov Jasenie Revitalizácia smre ín (vápnenie a prihnojovanie) Podniková inventarizácia U anka Porastová inventarizácia objektov Pro Silva Pará a Duchonka Výberová inventarizácia Gab íkovo Ozna enie a stabilizácia plochy Pásom ozna- ený stredový strom Pásmi ozna- ené 3 stromy + vidite ný železný kolík Pásmi ozna- ené 3 stromy + vidite ný železný kolík Pásmi ozna- ené 3 stromy + vidite ný železný kolík Zaznamenaná zámera nevidite ný kovový kolík Pásom ozna- ený strom, nevidite ný kovový kolík Pásom zna- ený stredový strom Bez ozna enia, nevidite ný kovový kolík 2011 < Bez ozna enia Bez ozna enia Roky opak. zis ovania bez opakovania bez opakovania bez opakovania bez opakovania bez opakovania bez opakovania bez opakovania bez opakovania bez opakovania bez opakovania ÇÇ

146 Imo\y[Þ kácia projektu Rok (roky) založenia Ve kos územia (ha) Po et plôch Ozna enie a stabilizácia plochy Roky opak. zis ovania Realizované pakované inventarizácie lesa Národná inventarizácia a monitoring lesov SR Výskumnodemonštra ný objekt Kysuce, as Polom Výskumnodemonštra ný objekt Kysuce, as Husárik Monitoring revitalizácie tatranského kalamitiska Inventarizácia prírode blízkych lesov S.Osada celá SR Bez ozna enia, nevidite ný kovový kolík Ozna ená zámera, nevidite ný kovový kolík Ozna ená zámera, nevidite ný kovový kolík Ozna ená zámera, nevidite ný kovový kolík Ozna ená zámera, nevidite ný kovový kolík , Typologické reprezentatívne plochy (podrobne merané) celá SR 251 Pásom ozna- ený strom Trvalé výskumné a monitorovacie plochy Trvalé výskumné plochy (výchova porastov, Štefan ík) Rastové tabu ky (Halaj), sledované iba do vyrúbania porastu Monitoring zdravotného stavu 16x16 km, I. úrove (Ra ko) celá SR celá SR celá SR 112 Všetky stromy zna ené íslom a meriš om Všetky stromy zna ené íslom a meriš om Všetky stromy zna ené íslom a pásom interval 5r. interval 5r. každoro ne Monitoring zdravotného stavu II. úrove 1995 celá SR 9 Všetky stromy zna ené íslom a pásom každoro ne Všetky plochy sú približne od roku 2000 štandardne zameriavané cez GPS súradnice, novozakladané inventariza né siete sa vyty ovali na základe generovaných GPS súrad- ÇÈ

147 níc. Každá plocha je tak priestorovo lokalizovaná cez GPS súradnice (s presnos ou stredu na nieko ko metrov). 3.1 Vidite nos založených plôch pri zis ovaní stavu a zmien lesa Ako už vyplýva z tabu ky 1, z h adiska ich identiþ kácie v teréne existuje výrazný rozdiel medzi vä šinou inventariza ných a trvalých výskumných plôch. Trvalé výskumné a monitorovacie plochy sú trvalo ozna ené a tým aj pre každého návštevníka vidite né. Inventariza né a monitorovacie plochy zakladané v nedávnej minulosti bývali vidite né ozna ením stredového stromu. Vo vä šine prípadov však bolo zis ovanie jednorazové, teda bez opakovania, prípadne prebehlo pred viac (10) rokmi. Pri ostatných zis ovaniach sa skôr použila nevidite ná stabilizácia s využitím ozna- enia iba naviga ných zámerných bodov, ktoré u ah ia presné doh adanie stredu Þ xovaného železným kolíkom pod úrov ou terénu. Zámerné body sú umiestnené v ubovo nom azimute a vzdialenosti vo i stredu a ich súradnice sa evidujú pri inventarizácii. Zámerný bod by mal by vidite ný, ahko identiþ kovate ný a pomerne trvalý. Zaujímavé je zhodnotenie praktických možností použitia rôznych typov zámerných bodov (strom, stavba, križovatka líniových objektov at.) pri inventarizácii lesa v rôznych pomeroch na základe doteraz realizovaných zis ovaní: Použitie zámerných bodov Revitaliza né monitorovacie plochy (2008) Cie om bolo založi monitorovaciu sie na sledovanie vplyvov revitaliza ných opatrení chradnúcich smrekových porastov leteckým vápnením a prihnojovaním. Pri zakladaní 604 RMP v rokoch 2008 a 2009 sa použilo ozna enie zámerných bodov s evidovanou polohou na stred. Zo zápisníkov vyplynulo, že v 92,2 % sa použil ako zámera živý strom, v 4,6 % balvan (skala, terén) a v 3,2 % iný bod (stožiar, hospodársky kopec, pe at.). Zaujímavé je aj zatriedenie drevín (išlo o smrekové porasty): v 38,6 % sa použil smrek, v 36,3 % buk, v 10 % jed a a zvyšok tvorili ostatné dreviny. Znamená to, že aj v revitalizovaných smrekových porastoch sa pomerne asto vyskytovali iné druhy drevín. Použitie zámerných bodov Smolnícka osada (2014) Cie om inventarizácie bolo zisti stav prírode blízkych a výberkových lesov na lesnom celku Smolnícka Osada. Pri zakladaní 344 IP v roku 2014 sa ozna ilo ako zámera na územku kme a 341 živých stromov (99 %), pri om ale v 2 % prípadov za zámerou ozna il iba iný bod (skala, balvan, pe ) a v alších 2 % aj strom aj iný bod. Pod a drevín sa ozna il v 50 % prípadov buk, v 30 % prípadov jed a v 10 % prípadov smrek a zvyšok iné dreviny (borovica, smrekovec, jase, lipa, jelša, breza, javor, hrab). Toto zastúpenie korešponduje s drevinovým zložením v uvedených porastoch. Použitie zámerných bodov VDO Kysuce (2009) Cie om monitoringu je zis ova stav rozpadajúcich sa smrekových porastov v oblasti Kysúc zo zameraním na sledovanie obnovy týchto lesov. Pri zakladaní 1165 inventariza ných plôch v roku 2009 sa použilo spolu 1298 vzorníkových stromov ozna ených zámerou nad územkom kme a. Iné druhy zámer ako živé stromy sa nepoužili. Z toho bolo drevinové zastúpenie nasledovné Husárik (Polom): smrek 71 (76 %), buk 9 (13 %), jed a 4 (5 %), ostatné dreviny (smrekovec, javor, breza, borovica, jarabina, jase, jelša, dub, lipa, brest, ereš a, duglaska, v ba, hrab, osika) 16 (7 %). ÇÌ

148 Použitie zámerných bodov revitalizácia Tatranského kalamitiska ( ) Cie om monitoringu je sledovanie procesu revitalizácie tatranského kalamitiska z roku 2004 ako aj vtedy nepoškodeného okolia, pri om sa založilo 924 monitorovacích plôch. Zaujímavé je, že napriek výrazným rozdielom v štruktúre sledovaných porastov vychádzajú kategórie zámer ve mi podobne kalamitisko (nepoškodené okolie): strom 63 % (62 %), balvany 16 % (20 %), pe 11 % (4 %), technické prvky (kolíky, stožiare, hospodárske kopce) 5 % (1 %), neuvedené a ostatné 4 % (12 %). Drevinové zloženie zámer bolo nasledovné kalamitisko (nepoškodené okolie): smrek 45 % (71 %), smrekovec 16 % (12 %), borovica 9 % (5 %), breza 7 % (4 %), jelše 12 % (2 %), ostatné dreviny (jed a, javor, jarabina, jase, limba, osika) 10 % (6 %). Nesôr zakladané systémy inventarizácie lesa už využívajú nevidite nú stabilizáciu a technologicky využívajú vyh adávanie stabilizovaného železného kolíka (s menšou d žkou 0,1 0,2 až 0,5 m) umiestneného pod úrove terénu pomocou detektoru kovov. Riziko úmyselného i neúmyselného odstránenia kolíka je tu nepomerne nižšie a nie je závislé od uplynutej doby založenia. Opakované vyh adávanie je však náro nejšie. 3.2 Stabilizácia stredu železným kolíkom Na stabilizáciu sa používajú prevažne duté železné rúrky (priemer 1 2 ). Používali sa rôzne d žky od 1 m, pri neskoršom používaní sa d žka skracovala na 0,5 a neskôr až na 0,2 m. Súviselo to nielen s nižším nákladmi na ich výrobu, ale aj na transport a aplikáciu (zarazenie do pôdy). Aplikácia môže by : a) b) nad úrov ou terénu Plochy sú stabilizované železným kolíkom (s d žkou 0,5 1 m), ktorého as (10 20 cm) vystupuje nad povrch terénu, prípadne je aj tá farebne ozna ená (metodika Horské lesy , resp. aj Smre iny Kysuciach 2005 a Orave 2006: Stred VP sa bude Þ xova kovovou rúrkou tak, aby približne 10 cm z nej vy nievalo nad úrove terénu. Tri najbližšie stromy okolo stredu VP sa vyzna ia 5 cm širokým pruhom bielej farby okolo kme a vo výške približne 1,3 m). Kolíkom nad úrov ou terénu bola ozna ená aj as IP NIML SR v prvom cykle Opakované vyh adávanie stredov takýchto plôch býva jednoduchšie. No zhoršuje sa vplyvom uplynutej doby od založenia, resp. od opakovaného obnovenia zna enia. V prípade že sa zna enie pravidelne nebude obnovova, stabilizácia farebným ozna ením vybraných stromov postupne zmizne. Výhoda vidite ného kolíka pre opakované vyh adanie je navyše limitovaná nežiaducou vidite nos ou aj pre nezainteresované osoby. Vzniká riziko vy ahovania a poškodzovania stabilizovanej polohy kolíka vedomou innos ou, alebo nevedome, napríklad pri prácach v lese, prejazde lesnej techniky at. Presné vyh adanie stredu na rovnakom mieste v neskorších rokoch tak môže by neuskuto nite né. Vyhodnotenie z NIML je predmetom alšej asti príspevku, pri ostatných zis ovaniach nemáme poznatky kvôli absencii opakovaného vyh adávania. pod úrov ou terénu Použili sa v projektoch, kde sa zatia nerealizovalo opakované vyh adanie (Jasenie, U anka), ale aj v projektoch, kde sa už opakované zis ovanie realizovalo (VDO Kysuce po 4 rokoch, Tatry po 3 a 9 rokoch, Smolnícka Osada po 2 rokoch). Použila sa pritom Ç

149 Ǫ d žka 0,5 m, neskôr iba 0,25 až 0,2 m. Aplikácia je ove a jednoduchšia ako pri dlhých kolíkoch a riziko úmyselného i neúmyselného odstránenia je nižšie. Podrobný postup pod a metodiky VDO Kysuce Stredy MP budú trvalo nevidite ne stabilizované železným kolíkom s d žkou 20 cm umiestneným pod povrch pôdy a zistite ným detektorom kovov. Pomocná signalizácia bude farebný znak V na kore ových nábehoch výberových stromov (výberový prvok E) umiestnený v smere k stredu MP. Poloha stredu MP sa kontrolne zameria pomocou GPS. Postup na Smolníckej Osade: Stredy IP sa v teréne vyh adajú pomocou GPS (s polohovou presnos ou do ±5 m). Stabilizujú sa oce ovou rúrkou pod úrov ou terénu, a najmenej jedným signálom v tvare V, nastriekaným sprejom na báze kme a stromu v smere k stredu plochy tak, aby aj v prípade vy aženia stromu signál ostal na pni. V prípade do asného nedostatku stromov na ploche sa použije signál na iné vhodné trvalé objekty (kamene, hrani né kopce, st piky, križovatky at ). 3.3 Poznatky z opakovaného vyh adávania stredov inventariza ných plôch Pri založení sa použilo zarazenie kovového kolíka nad alebo pod úrove terénu. Pri opakovanom vyh adávaní sa použije kombinácia GPS prístroja a detektora kovov. GPS prístroj (tu používané Trimble Juno, GARMIN 60CS, GARMIN Oregon 450, GARMIN Oregon 650) donaviguje pod a možností do vzdialeností nieko kých metrov (vä šinou do ±5, pri horšom príjme aj 20 30), potom nasleduje doh adanie stredu detektorom kovov (v analyzovaných prípadoch použité tzv. hobby detektory Fisher F2, Fisher-F4, Titanium Camo). Využívajú sa pritom 2 rozdielne funkcie jednoduché rozlíšenie druhu kovu (signalizovanie pravdepodobného druhu) a doh adanie (tzv. Pin-point, signalizovanie pravdepodobnej h bky v palcoch). Kombinácia týchto dvoch funkcií zvyšuje efektivitu doh adávania obmedzením vykopávania falošných signálov iných kovových predmetov v lese (detektor zachytí aj jemné predmety ihly, klince, alobal, konzervy, re aze, vedenia at.). Detektor je konštruovaný na h bkové vyh adávanie a na kolík reaguje vo vzdialenosti najviac 1 meter, o znamená že je potrebné priblíženie sa na ve mi malú vzdialenos. Ale pri použití funkcie Pin-point netreba za a h ada skôr, ako pri hlásenej h bke 0, resp. maximálne 1 2 palce (do 5 cm). Uvedené detektory boli pomerne náro né na priaznivé klimatické pomery problémy prejavujúce sa falošnou signalizáciou a teda nemožnos ou použitia vznikali pri vlhkom po así, nielen po a pri daždi, ale aj pri rannej rose, alebo aj v chladnom a mrazivom po- así. Tomuto sa predchádzalo zaba ovaním hlavice do nepremokavého materiálu (jednorazové igelitové tašky), o však falošné signály celkom neodstránilo. Pri plnom nasadení uvedených detektorov sa vyžadovala ve ká trpezlivos a tolerovanie ob asných výpadkov. Napriek pomerne astej nespokojnosti s výpadkami musíme konštatova nenahradite nos detektorov pri vyh adávaní nevidite ne inštalovaných kolíkov bez ich použitia by bolo vyh adanie kolíka nulové Naviga né a referen né body a zámery NIML SR Opakované zis ovanie sa vykonalo v rokoch IP sa vyh adávali na základe polohopisu stromov a ostatných meraných prvkov (pne, ležania), navigácia pri založení každej IP však mala vychádza z evidovaných naviga ných bodov. V 1. cykle sa ako les

150 posúdilo 1419 IP. Z nich sa nezaevidoval spôsob navigácie v 10 % prípadov a pri alších 18 % sa založilo bez naviga ného bodu pozi ením pod a GPS. Ostatných 72 % (1021 IP) mázaznamenaný naviga ný bod, od ktorého sa inventariza ná skupina odpichla. Z týchto naviga ných bodov tvorili 66 % stromy, 14 % križovatky ciest, potokov alebo porastov, 10 % budovy, stavby, ploty, 8 % hrani né a majetkové kopce, st py, kolíky, a necelé 2 % ostatné prírodné prvky (skaly, medzery v poraste, holiny). Pri stromoch mal najvä ší podiel buk (188IP, 28 %), smrek (106IP, 16 %), borovica (55IP 8 %), nasledovali topole a v by, duby, javory, hraby, brezy, erešne, cery, jelše, jedle a ostatné dreviny. Znamená to ve mi pestré použitie, pri om sa zámerné body využívali skôr ako zriedkavé a ahšie nájdite né druhy. o sa týka vzdialenosti, najvä ší podiel mali naviga né body vo vzdialenosti do 50 m (45 %), ale je to vrátane neevidovaných (až 10 %). Vo vzdialenosti do 150 m sa použilo 32 % bodov, do 250 m 13 %, do 350 m 7 % a nad 350 m zvyšné 3 %. Najvzdialenejší naviga ný bod bol zvolený ve mi neefektívne až 490 m od IP. Pri opakovanom zis ovaní sa však nájdenie zámerných bodov nevyužívalo, pokia sa plocha identiþ kovala skôr a teda sa ani nezaznamenalo i sa naviga ný bod zachoval. Z opakovane vyh adaných 1419 IP sa podarilo jednozna ne stotožni až 1413, približne (vyrúbané holiny, niektoré s celoplošnou prípravou pôdy) 4 IP a nenašli sa iba 2IP (jedna založená bez naviga ného bodu z GPS a druhá s naviga ným bodom ktorý sa nepodarilo v okolí IP 100 m nájs. Aj preto vyzerá použitie naviga ných bodov v NIML ako nepodstatné. Tatry Opakované meranie s evidenciou zámerných bodov sa uskuto nilo v roku 2016 (9 rokov po založení). Na 90 MP sa založilo 30 nových zámer (1/3). Z nich 14 (47 %) predstavovala kategória balvan (skaly), 12 (40 %) nový dorastený strom (smrek, breza, jed a, jelša, smrekovec), 3 (10 %) pe a 1 (3 %) novovybudované oplotenie. Staré neobnovené zámery tvorili na 36 % stromy ktoré boli odstránené, 27 % balvany (vo vzdialenostiach na 20 m od stredu plochy), 27 % už rozpadnuté pne. Kysuce 2009 Z 1298 vzorníkov živých stromov z 1. cyklu v roku 2009 sa v rokoch 2013 (Polom) a 2014 (Husárik), teda po 4 5 rokoch našlo rovnako živých 1032 (80 %). Z nich mal najvä šie zastúpenie smrek (71 %), buk (12 %), jed a (5 %), smrekovec (3 %), ostatné dreviny (javor, borovica, breza, jarabina, jase, jelša, lipa, v ba, dub, hrab, brest, duglaska, ereš- a) 9 %. Nanovo sa založilo 203 vzorníkov, z ktorých tvoril smrek 55 %, buk 22 %, breza 5 %, borovica 4 %, ostatné dreviny (javor, smrekovec, jelša, jed a, vejmutovka, brest, dub, jase, v ba, hrab, osika) 14 %. Vy ažených bolo 272 vzorníkov (20 %), z ktorých tvoril najviac smrek (83 %), buk (5 %), jed a a smrekovec (po 3 %), ostatné dreviny (breza, jarabina, jelša, borovica, dub, jase, osika, javor) 7 %. Prirodzeným vývojom a manažmentovými zásahmi sa teda mierne zmenilo zastúpenie vzorníkov úbytkom smreka a nárastom buka. Za 4 roky sa stratila 1/5 vzorníkov. Po 4 rokoch sa as z nich ešte mohla použi na identiþ káciu, ke že ozna enie bolo na päte stromu. Po opadnutí kôry odumretých p ov sa zna ky stratia. Smolnícka Osada Na 344 IP sa použilo 341 zámer na stromoch, na 5 IP sa pozna ila zámera iba na kame, na alších 5 aj na strom aj na kame alebo pe. Ç«

151 3.3.2 Stabiliza né kolíky a) b) Kolík nad úrov ou terénu Použil sa pod a navrhnutej metodiky na vybraných plochách v 1. cykle NIML SR v rokoch Išlo o prípady s malým po tom hrubých stromov na IP (holiny, okraje lesa, mladé porasty). Celkovo sa tak stabilizovalo 152 IP z celkového po tu 1486 navštívených plôch, iže asi 10 %. Zo stabilizovaných plôch z 1. cyklu sa doh adal pôvodný kolík v 85 % prípadov (129). V 3 % (4IP) kolík nebolo možné do asne identiþ kova, pri om je pravdepodobné, že ostal v teréne (hustý krovitý podrast, resp. kosodrevina). Pôvodný kolík bol odstránený v 12 % prípadoch (19IP). Všetky stredy sa ale aj napriek nenájdenému kolíku podarilo úplne stotožni (s presnos ou do 10 cm) na základe pozícií iných prvkov (stromy, pne, ležanina, pôdne sondy). Zistené dôvody odstránenia kolíka boli nasledovné výstavba zvážnice (2x), celoplošná príprava pôdy s kl ovaním p ov (2x), približovanie dreva (2x), výstavba oplotenia miestnej komunikácie, celoplošná ažba na nelesnom pozemku. V jednom prípade sa našiel ležiaci kolík na pni ved a plochy. V jednom prípade v blízkosti verejnej komunikácie sa kolík nenašiel pri kontrole už nieko ko týžd ov po jeho zatl ení ešte v roku V ostatných prípadoch (viac ako polovica) sa nepodarilo identiþ kova, i šlo o neúmyselné vytiahnutie pri obhospodarovaní lesa alebo vytiahnutie návštevníkmi. Na základe zhodnotenia 152 prípadov teda môžeme konštatova, že dominantná vä šina takmer 90 % kolíkov vidite ných nad povrchom pôdy ostala po 10 rokoch zachovaná. Od druhého cyklu sa v NIML aplikuje na každej IP stabilizácia nevidite nými kolíkmi s d žkou 0,2 m. Kolík stabilizovaný nad úrov ou terénu sa použil pri monitoringu tatranského kalamitiska a jeho nepoškodeného okolia v rokoch na 924 MP. D žka kolíkov bola 0,5 m a nad zemou ostávalo pod a možností 5 10 cm. Opakované vyh adávanie sme vykonali v roku 2010 a 2016 iba na štvrtine plôch na kalamitisku v po te 90 (menej ako desatina všetkých MP). V roku 2010 sa doh adalo 82 pôvodných kolíkov (91 %) a zmizlo 8 (9 %). V roku 2016, po alších 6 rokoch, sa nenašli alšie 2 kolíky (2 %). Doba od zatl enia kolíka tu teda nevyzerá ako podstatný faktor zachovania. Kolík nevidite ne vložený pod úrove terénu Nezávislé opakované zis ovanie po 4 5 rokoch sa uskuto nilo na monitoringu VDO Kysuce v kombinácii s využitím zámerných naviga ných bodov. Založilo sa 1165 IP, pri ktorých sa opakovane našlo 1084 (93 %) pôvodných kolíkov. Nenašlo sa (zmizlo) 81 kolíkov, pri om sa stredy IP identiþ kovali na 71 IP presne (±0,1m) pod a pozície zámerného stromu, 10 IP sa nepodarilo stotožni presne, iba pod a GPS pozície. Išlo o prípady kalamitných holín. Prí iny straty kolíkov sa nepodarilo zisti. V niektorých prípadoch sa kolíky nachádzali v blízkosti frekventovaných miest (verejne dostupné miesta, turistika) alebo na miestach s vykonanou ažbou. No v alších šlo aj o od ahlé lokality bez vykonaných zásahov. Vo viacerých prípadoch sa však kolíky s d žkou 0,2 m našli vo ne vložené v hrubej vrstve smrekovej opadanky. Preto sa domnievame, že niektoré neboli vhodne aplikované a žiadalo by sa ich zat c do stabilizovanej minerálnej pôdy alebo medzi skaly. Nevidite ne stabilizované kolíky sa použili pri inventarizácii Smolnícka Osada v roku V rokoch 2015 a 2016 sa uskuto nili opakované návštevy na IP za ú elom odoberania vývrtov a po ítania vy ažených p ov. Navštívilo sa 344 IP pri om sa našli kolíky vo všetkých prípadoch. ÈÄ

152 4 ZHRNUTIE A ZÁVER V príspevku sme poukázali na dôležitos terénnej stabilizácie pre opakované zis ovania stavu lesa na rovnakých inventariza ných plochách, iže pre monitorovanie zmien. Aby sa neovplyvnili výsledky vplyvom manažmentu, trvalé inventariza né a monitorovacie plochy by mali by stabilizované nevidite ne. Osved ila sa stabilizácia stredu kruhových inventariza ných plôch Þ xovaným kovovým kolíkom. Ekonomicky efektívne vzh adom na materiál, transport a inštaláciu je použitie dutých železných rúrok menších d žok (0,2 m) a vsunutie pod úrove terénu (aj nieko ko centimetrov). Pri opakovanom vyh adávaní je nevyhnutné použitie detektorov kovov. Používané typy detektorov sú citlivé na vlhkos a nízke teploty, výhodou je kombinácia detekcie typu kovu a pravdepodobnej h bky umiestnenia. Pri ponechaní asti kolíka nad povrchom sa zistili straty vo výške % použitých kolíkov, pri umiestnení pod povrch sa riziko straty znižuje. Pre opakované vyh adávanie je výhodné použitie zámerných bodov ktoré navigujú smer k stredu plochy, ale nezainteresovanému neupres ujú vzdialenos. Nevýhoda použitia zámerných bodov na živých stromoch je ich do asnos. Klimatické pomery a rast stromov postupne zhoršujú vidite nos použitej farby a o akáva sa jej obnovovanie v nieko koro ných intervaloch (5 10). Pri živých stromoch navyše hrozí odumretie, alebo vy aženie. Výhodnejšie sú technické (kolíky, st py) alebo abiotické zámery (skaly, balvany), no ich výskyt je v bežných porastoch zriedkavý. Na druhej strane sme v ojedinelých prípadoch zaznamenali aj vidite né ozna enie stromu kriedou po 10 rokoch. V ostatných rokoch sa bežne používajú digitálne fotograþ e z merania IP. Ich použitie pre o naj ahšie opakované vyh adanie vyzerá s ubne, nako ko okrem umiestnenia stredu zachytávajú aj stav okolia. Ak sa aj zmení viacero prvkov na ploche (dorast, vy aženie), na fotograþ i sa obvykle nachádza dostatok iných znakov ktoré pomôžu identiþ kova presný stred. Výhodné ale asovo náro nejšie je zameriavanie presných miest odkia sa fotí. Obvykle posta ujú 2 3 fotograþ e na stred z rôznych smerov. Použitie digitálnych fotograþ í vo vä šom rozsahu umožní elektronické ukladanie záznamov priamo v teréne. V budúcnosti navigácie o akávame zameranie vývoja na vkladanie ipov do územkov jednotlivých stromov a na vyvíjanie detek ných prístrojov ktoré umožnia zamera pozíciu s vä šou presnos ou alebo umožnia priamo zaznamenáva a íta údaje o meraných stromoch a iných prvkoch štruktúry lesa. Po akovanie Príspevok vznikol v aka Þ nan nej pomoci z Agentúry na podporu výskumu a vývoja v rámci projektu APVV Vplyv vnútrodruhových a medzidruhových kompeti ných vz ahov na produk no-ekologické vlastnosti porastov buka a smreka a APVV Inovatívne metódy hospodárskej úpravy prírode blízkych lesov (50 %), a na základe podpory z opera ného programu Výskum a vývoj Þ nancovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci riešenia projektu Demonštra ný objekt premeny odumierajúcich smrekových lesov na ekologicky stabilnejšie multifunk né ekosystémy ITMS (50 %). È

153 ÍÎÏÐÑÒÓ ÔÑÒÕÖ ÒØÖ Kulla, L., Šebe, V., 2009: Metodika terestrického monitoringu na výskumno-demonštra nom objekte rekonštrukcie smre ín VDO Kysuce. NLC LVÚ Zvolen, 18 s. Šebe, V., 2010: Podniková inventarizácia lesa. LUC U anka ML Banská Bystrica, s.r.o. Podrobné spracovanie údajov terénneho zberu. NLC LVÚ Zvolen, 90 s. Šebe, V., 2015: Zhodnotenie nákladov na výberové inventarizácie lesa na Slovensku v sú asných podmienkach. In: Aktuálne otázky ekonomiky a politiky lesného hospodárstva Slovenskej republiky. Zborník z odborného seminára. Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav Zvolen Šebe, V., Boše a, M., Kulla, L., 2011: Terestrická sie na sledovanie procesu revitalizácie tatranského kalamitiska a jeho okolia. In: Štúdie o Tatranskom národnom parku, 10 (43). MonograÞ cká štúdia o dôsledkoch veternej kalamity z roku 2004 na prírodné prostredie Vysokých Tatier. Tatranská Lomnica, s Šebe, V., Mergani, J., Kulla, L., Boše a, M., 2015: Národná inventarizácia a monitoring lesov Slovenska. Metodika zberu údajov (Pracovné postupy pre 2. cyklus NIML SR ). 1. verzia, editor: Vladimír Šebe, 05/2015; Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav Zvolen, 107 s., ISBN: Šmelko, Š., 2014: Biometrické základy pre viacú elovú regionálnu výberovú inventarizáciu a monitoring lesa na Slovensku in: Šmelko, Š., Šebe, V., Boše a, M., Sa kov, I., Kulla, L., 2014: Nové varianty metód na viacú elové zis ovanie a monitorovanie stavu lesných ekosystémov progresívnymi technológiami. Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav, Zvolen, 368 s. Šmelko, Š., Šebe, V., Boše a, M., Mergani, J., Jankovi, J.: Národná inventarizácia a monitoring lesov Slovenskej republiky Základná koncepcia a výber zo súhrnných informácií, NLC Zvolen, 2008, 16 s Adresa autora Ing. Vladimír Šebe, PhD. Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav Zvolen, Obor lesníckej politiky, ekonomiky a manažmentu lesa, T. G. Masaryka 22, Zvolen ÈÃ

154