Vnímanie osobného zmyslu v práci a živote ako faktor ovplyvňujúci pracovnú úspešnosť Alexandra Čmáriková*, Roman Slobodník *Katedra psychológie Trnavskej univerzity v Trnave, Slovensko Fakulta sociálních studií, MU Brno Z ekonomického pohľadu možno vnímať prácu z dvoch pohľadov, ako možnosť zarobiť si peniaze a na druhej strane ako stratu voľného času. Z pohľadu psychológie však možno zdôrazniť jej význam ako taký pre individuálne bytie. Brať do úvahy aj rôzne stránky pracovného zážitku, finančné i nefinančné aspekty práce. Obidva sú dôležité, nemali by sa vzájomne nahradzovať. Frankl (1995) identifikoval tri modality zmyslu: aktivitu, zážitok a postoj. Podľa neho ľudia typicky nachádzajú zmysel v aktivite. Pričom nezastupiteľnosť a nenahraditeľnosť, jedinečnosť a jednorázovosť vykonávanej práce spočíva vždy v človeku, v tom, kto koná, v tom ako koná a nie v tom čo koná. Spočíva v špecifickom prirodzenom vzťahu človeka k práci ako k poľu možnej tvorivej realizácie hodnôt a jedinečného sebanaplnenia. Csikszentmihalyi (1996) hovorí o zmysle v termínoch plynutia a uvádza, že ak človek nájde zdroj zážitkov plynutia v práci je na dobrej ceste ako zlepšiť celkovú kvalitu života. Teoreticky každá práca sa dá zmeniť tak, aby nám prinášala zážitky plynutia. Rozmanitosť práce a pútavosť úloh, ktoré nám poskytuje sú v určitom zmysle vlastnosti dané typom práce, ale záleží aj na tom, ako ich človek vníma. V súčasnej odbornej literatúre sa málo píše o zmysle v kontexte práce či biznisu. Je to prekvapujúce z dvoch dôvodov. Jednak toho, že zmysel je už súčasťou seriózneho psychologického výskumu a a na druhej strane aj z toho dôvodu, že v práci strávime približne tretinu nášho života. Ak nemožno nájsť zmysel v pracovnom kontexte, naša schopnosť viesť napĺňajúci život je ohrozená. Philips (1979) ako kľúčové faktory ovplyvňujúce zmysel v práci označuje: štýl manažmentu autoritárske spoločnosti sťažujú nachádzanie zmyslu strategický horizont zameriavanie sa na profit, podporuje krátkodobé myslenie, ktoré bráni nachádzaniu zmyslu obohatenie práce kategorizovanie a depersonalizácia práce ju robí menej zmysluplnou. Wong (2001) takisto hovorí o špecifickom manažmentu zameranom na pracovnú klímu, ktorý sa líši od tradičných spôsobov motivovanie pracovníkov v tom, že sa pokúša osloviť základné ľudské potreby osobnej významnosti z holistickej perspektívy. Základným cieľom je vytvorenie pozitívneho pracovného prostredia (ako sa pracovník cíti sám so sebou, spolu s kolegami, organizáciou ako takou a a ako dobre ľudia spolu pracujú) a vytvorenie zmysluplného pracovného prostredia (zameriava sa na ethos, leitmotív organizácie, to, čo riadi chod, čo ju skutočne poháňa). Zdôrazňuje spojenie sociálnej klímy spoločnosti a jej pracovnej úspešnosti. V rámci výskumnej štúdie sme sa snažili analyzovať zmysel na viacerých úrovniach pracovnej činnosti. Wong (1998) hovorí o troch zmysel poskytujúcich aktivitách: aktivity, ktoré sú vnútorne zaujímavé a cenné, aktivity, ktoré sú inštrumentálne v získavaní významných cieľov a aktivity, ktoré sú seba-transcendujúce a zamerané k službe iným. Bergner (1998) hovorí o zmysle prace alebo činnosti na takisto na 3 úrovniach: inštrumentálnej vykonávame určitú činnosť, aby sme dosiahli cieľ, vnútornej vnútorne motivované správanie, vykonávame činnosť iba kvôli nej samej, kvôli potešeniu plynúcemu z jej 1
vykonávania a spirituálnej osoba vykonáva určitú činnosť pre dôvody, ktoré sú charakterizované ultimatívnosťou, celostnosťou, hraničnými podmienkami, konečný dôvod prečo robíme, to čo robíme, je to účel, ktorý leží na hranici, za ktorou už neležia ďalšie dôvody ani vysvetlenia. V jednej jedinej činnosti alebo sérií činností môžu tieto hodnoty existovať simultánne. My sme sa rozhodli sledovať zmysel v kontexte pracovnej činnosti na troch úrovniach vzťahu Ja k práci (Hroník, 2002): Vecnej: vzťah Ja k činnosti ako takej, riešeniu problémov. Vzťahovej: vzťah Ja k ostatným ľuďom v pracovnom prostredí. Osobnej: seba-rozvíjajúcej: vzťah Ja k Ja, sebarozvoj a rozvíjanie vlastných potenciálov. seba-transcendujúcej: vzťah Ja k hodnotám, ktoré ho presahujú v kontexte pracovného prostredia, sú mimo osobných pracovných motívov, záujmov a cieľov. V prezentovanej štúdii sme sa snažili popísať tieto úrovne v kontexte pracovnej činnosti v konkrétnej vzorke respondentov a zistiť kvalitatívne a kvantitatívne vzťahy konštruktu zmyslu a pracovnej úspešnosti, keďže na základe teoretických zistení sa dá usudzovať na možné súvislosti sledovaných fenoménov. Metóda Vzorka Pracovali sme s výskumnou vzorkou 11 ľudí, zamestnancov pobočky českej obchodnej spoločnosti. Priemerný vek respondentov bol 30, 72 rokov. Vzorku tvorilo 9 mužov a 2 ženy. Rozsah vzorky a jej zloženie bolo podmienené výskumnými cieľmi, najmä kvalitatívnym charakterom výskumnej analýzy. Metodiky V rámci štúdie sme použili pôvodnú metodiku Pragmatix, ktorý obsahoval 4 časti. (Zmysluplnosť práce, Celková životná zmysluplnosť, Pracovná a osobná úspešnosť, Sociometrická a). Prvú časť tvorili 4 otvorené otázky týkajúce sa špecifických horeuvedených úrovní pracovnej činnosti a zmyslu do nich vkladaných. Pri každej z týchto otázok boli pripojené percentuálne škály, na ktorých mali respondenti odhadnúť intenzitu a stabilitu presvedčenia o zmysle pracovnej činnosti na jednotlivých úrovniach. Druhú časť tvorili 3 položky týkajúce sa životného zmyslu (kognitívny, afektívny, motivačný komponent) s pripojenou percentuálnou stupnicou, v rámci ktorej respondent hodnotí stupeň svojho súhlasu s obsahom jednotlivých položiek. Tretiu časť tvorili 2 otvorené otázky týkajúce sa pracovnej úspešnosti a súvislosti medzi pracovnou úspešnosťou a zmysluplnosťou práce a života. K týmto otázkam boli pripojené 2 položky s percentuálnou stupnicou, v ktorej respondent hodnotil stupeň vlastnej osobnej a pracovnej úspešnosti. Poslednú časť tvorila sociometrická a zameraná na hodnotenie postavenia jednotlivých respondentov v rámci pracovného kolektívu na základe pracovnej úspešnosti a schopnosti nájsť a rozvíjať zmysel vo vykonávanej pracovnej činnosti. Procedúra Každému respondentovi bol pridelený Pragmatix, v úvode ktorého bola písomná inštrukcia týkajúca sa jeho obsahu a spôsobu vypracovania. Čas administrácie nebol obmedzený, pohyboval sa v závislosti od potrieb respondentov. 2
Výsledky Získané dáta z dotazníka Pragmatix sme spracovali kombináciou kvalitatívneho a kvantitatívneho prístupu. Kvalitatívna analýza V rámci kvalitatívnej analýzy bol vytvorený systém kategórií. Boli prevedené dve formálne kontroly validity vznikajúcich deskriptívnych kategórií. Autor kontroloval validitu rôznych kvalít a kategórií špecifických odpovedí po počiatočnom triedení autorky a neskôr i po finálnej úprave. Pripomienky autora vyústili do úpravy v umiestnení jednotlivých odpovedí, v klarifikácii hlavných kategórií a v názvoch kategórií. Ďalší posudzovateľ zhodnotil výsledný systém kategórií a špecifické odpovede, ktoré boli do jednotlivých kategórií zaradené. Táto následná kontrola takisto iniciovala menšie zmeny. Nepočítali sme žiadne odhady reliability. Systém kategórií: 1. Zmysel práce na vecnej úrovni Činnosť ako prostriedok - spätná väzba priama: respondenti uvádzali ako zmysel konkrétnej činnosti v rámci zamestnania viditeľný výsledok tejto činnosti. - spätná väzba sprostredkovaná: a., vecná: určitá činnosť získala zmysel, ak po nej nasledoval finančný alebo iný prospech b., vzťahová: zmyslom činnosti bolo ocenenie od okolia - zlepšenie chodu spoločnosti Pri analýze sme dve odpovede nehodnotili, jedenkrát respondent nevedel na otázku odpovedať a jedenkrát odpoveď nebolo možné podľa obsahu ohodnotiť. Najčastejšie sa vyskytujúcimi kategóriami v odpovediach respondentov boli kategórie činnosť ako prostriedok: spätná väzba priama a spätná väzba vzťahová. 2. Zmysel práce na vzťahovej úrovni Vzťahy ako prostriedok - zlepšenie vlastného pracovného výkonu: vytvárať vzťah na pracovisku bolo zmysluplné, ak viedlo k zlepšeniu vlastného pracovného výkonu. - zlepšeniu výkonu spoločnosti: vytvárať vzťah na pracovisku bolo zmysluplné, ak viedlo k zlepšeniu výkonu spoločnosti ako takej. Vzťahy ako cieľ - medziľudské kontakty: zmysluplným pre respondentov bolo vytvárať vzťahy na pracovisku v kontexte bežných medziľudských kontaktov Pri analýze sme opäť dve odpovede nehodnotili, jedenkrát respondent nevedel na otázku odpovedať a jedenkrát odpoveď nebolo možné podľa obsahu ohodnotiť. Najčastejšie sa vyskytujúcou kategóriou v odpovediach respondentov bola kategória : vzťahy ako cieľ medziľudské kontakty. 3
3. Zmysel práce na osobnej úrovni Osobný rozvoj ako prostriedok - pracovný postup: pracovať na sebe v rámci zamestnania malo zmysel, ak to viedlo k profesijnému postupu. - finančný prospech : pracovať na sebe v rámci zamestnania malo zmysel, ak to viedlo k finančnému prospechu. Osobný rozvoj ako cieľ - zdokonaľovanie a vzdelávanie: osobný rozvoj bol posudzovaný ako dôležitý per se, bez ohľadu na jeho možné dôsledky. Pri analýze bola nehodnotená iba 1 odpoveď, respondent nevedel na otázku odpovedať. Najčastejšie sa vyskytujúcou kategóriou v odpovediach respondentov bola kategória : osobný rozvoj ako cieľ zdokonaľovanie a vzdelávanie. 4. Zmysel práce na sebatranscendentnej úrovni Sebatranscendencia ako prostriedok v týchto dvoch kategóriách však nejde o sebatranscendenciu v pravom zmysle slova, pretože jej cieľom je získanie vlastného prospechu. - pracovný postup: respondentom sa javilo ako zmysluplné vykonávať prácu mimo svojich osobných cieľov a povinností, iba ak po nej nasledovala finančná odmena. - finančný prospech: respondentom sa javilo ako zmysluplné vykonávať prácu mimo svojich osobných cieľov a povinností, iba ak mala súvislosť s ich možným pracovným postupom. Sebatranscendencia ako cieľ - kognitívne presvedčenie: respondenti uvádzali, že sebatranscendencia je v práci zmysluplná, na základe ich špecifických kognitívnych presvedčení. - afektívne odpovede: respondenti nevedeli presne zdôvodniť kedy a prečo je zmysluplné pracovať mimo vlastné záujmy, ale nepopierali dôležitosť takejto činnosti a uvádzali pocity, ktoré sú výsledkom takejto činnosti, najčastejšie išlo o spokojnosť. Popretie zmyslu v sebatranscendencii Respodent explicitne poprel význam a zmysel pracovnej činnosti, ktorá ide mimo vlastný záujem. Pri analýze sme nehodnotili 3 odpovede, dvakrát respondent nevedel na otázku odpovedať a jedenkrát odpoveď nebolo možné podľa obsahu ohodnotiť. Najčastejšie sa vyskytujúcou kategóriou v odpovediach respondentov bola kategória : sebatranscendencia ako cieľ- afektívne odpovede. 5. Charakteristiky úspešného človeka Kvalitatívnou analýzou odpovedí respondentov o znakoch úspešného človeka, sme vytvorili tieto kategórie: Predpoklady - osobnostné charakteristiky (pokora, charakter, spoľahlivosť, dochvíľnosť...) - odbornosť 4
Dôsledky - pohltenie prácou - odriekanie - uznanie a podpora kolektívu - obmedzené súkromie Iné - šťastie - nemusí nič dosiahnuť 6. Zmysel verzus úspešnosť Odpoveď na výskumnú otázku sme sa rozhodli analyzovať aj na základe presvedčení respondentov. Po analýze odpovedí na možnú súvislosť sledovaných fenoménov, sme vytvorili tieto kategórie: Vzájomne sa ovplyvňujúce sa javy Respondenti vnímali zmysluplnosť v práci i živote a pracovnú úspešnosť ako dva úzko súvisiace a ovplyvňujúce sa javy.(4respondenti) Zmysel života vplýva na pracovnú úspešnosť Respondenti boli presvedčení, že zmysluplnosť je tým, čo ovplyvňuje následne pracovnú úspešnosť. (2 respondenti). Pri analýze sme nehodnotili 5 odpovedí, štyrikrát respondenti nevedeli zdôvodniť prečo si myslia, že tieto javy spolu súvisia a jedenkrát odpoveď nebolo možné podľa obsahu ohodnotiť. 7. Sociometrická a Zamerali sme sa na postavenie jednotlivcov v skupine na základe ich úspešnosti a zmysluplnosti. Zdôvodnenie jednotlivých výberov kolegov respondentmi, čo sa týka úspešnosti, podliehalo vlastným kritériám úspešnosti. Pri zdôvodnení hodnotenia zmysluplnosti, sa vyskytovali problémy, väčšinou išlo o afektívne odpovede (baví ich to, cítim to tak..). Sociogram úspešnosti řidič ředitel projektový manažér servisní skladní asistentk projektov ý operátor 5
Ako najúspešnejší v skupine je vnímaný riaditeľ pobočky, skladník a. Obojstranné voľby sa vyskytujú v kombináciách: skladník:operátor, skladník:asistentka, riaditeľ:asistentka, riaditeľ:projektový manažér, na jednu výnimku obojstranné voľby sa vyskytovali v rámci blízkych pozícii na pracovnom rebríčku, ako outsideri sa v skupine javia respondenti na pozíciách servisní a řidič. Sociogram zmysluplnosti řidič projektový manažér ředitel servisní skladník asistentka projektový manažér operátor V sociograme zmysluplnosti sa pozície príliš nezmenili, hoci nie sú totožné. Ukázalo sa, že respondenti, ktorí sú v skupine hodnotení ako pracovne úspešní, sú hodnotení aj ako vnímajúci svoju prácu ako zmysluplnú. Ako najúspešnejší v skupine je vnímaný opäť riaditeľ pobočky a skladník. Tretie poradie sa zmenilo, obsadili ho operátor a projektový manažér. Obojstranné voľby sa vyskytujú v kombináciách: skladník:operátor, skladník:asistentka, riaditeľ:asistentka, riaditeľ:projektový manažér, :operátor. Vo väčšine prípadov, obojstranné voľby sa vyskytovali v rámci blízkych pozícii na pracovnom rebríčku. Ako outsideri sa v skupine opäť javia respondenti na pozíciách servisní a řidič. Pri porovnaní respondentov, ktorí boli hodnotení ako úspešní, sme zistili, že oproti ostatným členom skupiny sú schopní popísať zmysel na každej z úrovní, vzťahy chápu ako prostriedok k zlepšeniu chodu spoločnosti ako takej a jej výkonu, hovoria skôr o predpokladoch úspešnosti, ako o jej dôsledkoch. 6
Respondenti hodnotení ako vnímajúci zmysel v svojej práci sa líšia od zvyšku skupiny v podobných charakteristikách, vzhľadom na fakt, že sú zväčša zároveň hodnotení aj ako pracovne úspešní (viac viď kvantitatívna analýza str. 11). Outsideri sa od ostatných členov skupiny odlišujú najmä častejšou neschopnosťou popísať zmysel na niektorej z úrovní pracovnej činnosti. Kvantitatívna analýza V rámci tejto časti štúdie sme sa rozhodli venovať najmä orientačnému zisťovaniu vzťahov medzi pracovnou úspešnosťou a zmyslom v práci a živote matematicko-štatistickým spôsobom. Pracovali sme na troch úrovniach. Úrovni vlastného presvedčenia o súvislosti týchto javov, na úrovni zisťovania kvantitatívnych vzťahov medzi subjektívne hodnotenou zmysluplnosťou práce a života a pracovnou úspešnosťou a na úrovni hodnotenia v skupine. Vlastné presvedčenie Výsledky analýzy ukázali, že respondenti sú presvedčení o úzkom vzťahu medzi danými fenoménmi, na škále 1-100 bolo priemerné skóre 83,5. (viď. Tab. č. 1). Tabuľka č.2: Deskriptívne charakteristiky subjektívneho vnímania súvislosti medzi pracovnou úspešnosťou a zmyslom v práci a živote. AM SD Min Max Medián Modus Spolu (N=11) 83,5 19,44 50 100 87,5 100 Legenda: AM - priemerná hodnota SD štandardná odchýlka Kvantitatívna analýza subjektívne hodnotenej zmysluplnosti a pracovnej úspešnosti Zistili sme, že hodnotenie seba samého ako pracovne úspešného je v pozitívnom vzťahu k hodnoteniu vlastného života ako zmysluplného (r=0,499), hoci tento vzťah sa ukázal ako štatistický nesignifikantný. Hodnotenie v skupine Ak respondenti hodnotili svojich kolegov, ukázalo sa, že vnímaná pracovná úspešnosť je v štatisticky vysoko pozitívnom vzťahu k vnímaniu kolegov ako hodnotiacich svoju prácu ako zmysluplnú (r=0,889, p<0,01). 7
Pri overovaní ďalších možných súvislostí sledovaných fenoménov sme zistili tieto štatisticky signifikantné vzťahy: Vlastné hodnotenie osobnej úspešnosti je štatisticky vysoko signifikantne v pozitívnom vzťahu k hodnoteniu vlastného života ako zmysluplného (r=0,889, p<0,01). Vlastné hodnotenie osobnej úspešnosti je štatisticky signifikantne v pozitívnom vzťahu k stupňu presvedčenia, že zmysel života a práce súvisí s pracovnou úspešnosťou (r=0,709, p<0,05). Stupeň presvedčenia, že zmysel života a práce súvisí s pracovnou úspešnosťou je štatisticky signifikantne v pozitívnom vzťahu k hodnoteniu vlastného života ako zmysluplného (r=0,654, p<0,05). Hodnotenie vlastného života ako zmysluplného je štatisticky signifikantne v pozitívnom vzťahu so stabilitou presvedčení o zmysle práce na jednotlivých úrovniach pracovnej činnosti (r=0,768, p<0,01). Závery Analýzou výsledkov sme zistili jednotlivé spôsoby zážitku zmyslu na špecifických úrovniach pracovnej činnosti. Ukázali sa široké možnosti zdrojov a oblastí v ktorých možno nájsť zmysel. Ako najproblematickejšia sa javí sebatranscendentná úroveň, či skôr schopnosť objavovať zmysel aj v sebapresahovaní a činnosti, ktorá sa netýka priamo individuálnych cieľov a záujmov. Paul Wong (1998) v svojom modeli Profilu osobného zmyslu identifikuje Seba-transcendenciu ako jeden zo siedmich faktorov, ktoré charakterizujú ľudské vnímanie toho, čo je v živote zmysluplné. Ukázalo sa, že respondenti v našej skupine si silno uvedomovali súvislosť pracovnej úspešnosti a zmyslu, ktorý človek vníma v pracovnej oblasti i živote ako takom. Kvantitatívne výsledky sú takisto podkladom pre túto súvislosť. Nielen na úrovni sebahodnotenia, ale čo je dôležité, i na úrovni hodnotenia skupinou. Získané výsledky výskumnej štúdie sú inšpiráciou pre ďalší výskum súvislostí vedomia zmyslu v kontexte rôznych aspektov pracovnej činnosti a pracovného prostredia. No najmä sú možnosťou ako potvrdiť význam rozvíjania zmyslu v prostredí riadenia ľudských zdrojov. Literatúra: Bergner, R.M. (1998). Therapeutic Approaches to Problems of Meaninglessness. American Journal of Psychotherapy, 52, 1, s. 72-87. Csikszentmihalyi, M. (1996). O štěstí a smyslu života. Praha: NLN. Frankl, V., E. (1995). Lékařská péče o duši. Základy logoterapie a existenciálnej analýzy. Brno: Cesta. Hroník, F. (2002). Poznejte své zaměstnance. Vše o assessment centru. Brno: ERA. Philips, O. (1979). A New Course for Management. In: Fabry, J.B., Bulka, R.,P., Sahakian, W., S. (Eds): Logotherapy in action, p.316 320. Wong, P. T. P. (1998). Meaning centred counseling. In: Wong, P.T.P., Fry, P.S.. (Eds): The Human Quest for Meaning. New Yersey: Lawrence &Erlbaum Associates, s. 395-435. 8
Wong, P. T. P. (1998). Implicit Theories of Meaningful Life an the development of the Personal Meaning. In: Wong, P.T.P., Fry, P.S.. (Eds): The Human Quest for Meaning. New Yersey: Lawrence &Erlbaum Associates, s. 111-140. Wong, P., T., P. (2001). The Positive Psychology of Climate Management. Dostupné z World Wide Web: http://www.meaning.ca/articles/presidents_column/president_articles_archive.html. Cit.14. 6. 2004. ČMÁRIKOVÁ, Alexandra; SLOBODNÍK, Roman. Vnímanie osobného zmyslu v práci a živote ako faktor ovplyvňujúci pracovnú úspešnosť. In HELLER, Daniel; PROCHÁZKOVÁ, Jana; SOBOTKOVÁ, Irena (ed.). Psychologické dny 2004 : Svět žen a svět mužů : polarita a vzájemné obohacování : sborník příspěvků z konference Psychologické dny, Olomouc 2004. Olomouc : Universita Palackého v Olomouci, 2005. Acta Universitatis Palackianae Olomucensis. Facultas Philosophica, Psychologica 35 - suppl. Plný text příspěvku o rozsahu 9 s. je dostupný na přiloženém CD-ROM. ISBN 80-244-1059-1. 9